Postup : 2019/2883(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0157/2019

Predkladané texty :

B9-0157/2019

Rozpravy :

PV 23/10/2019 - 21
CRE 23/10/2019 - 21

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.10
CRE 24/10/2019 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0050

<Date>{22/10/2019}22.10.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0157/2019</NoDocSe>
PDF 151kWORD 48k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom</Titre>

<DocRef>(2019/2883(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Tineke Strik, Catherine Rowett, Viola Von Cramon‑Taubadel, David Cormand, Philippe Lamberts, Yannick Jadot, Romeo Franz, Ciarán Cuffe, Monika Vana, Jutta Paulus, Michael Bloss, Ernest Urtasun</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0156/2019

B9‑0157/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom

(2019/2883(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne konaného 19. a 20. júna 2003 a týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

 so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie, ktoré bolo prijaté na konci samitu EÚ – západný Balkán 17. mája 2018,

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

 so zreteľom na plán Komisie na liberalizáciu vízového režimu:

 so zreteľom na závery Rady zo 17. a 18. októbra 2019 o rozširovaní,

 so zreteľom na konečnú dohodu o urovnaní nezhôd podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 817 (1993) a č. 845 (1993), ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a vytvorenie strategického partnerstva medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko zo 17. júna 2018, známu tiež ako Dohoda z Prespy,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 (COM(2019)0260) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Severnom Macedónsku za rok 2019 (SWD(2019)0218),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ z roku 2019 a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Albánsku za rok 2019 (SWD(2019)0215),

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, najmä na uznesenia z 15. februára 2017[1] a 29. novembra 2018[2] o správach Komisie o Albánsku za roky 2016 a 2018 a zo 14. júna 2017[3] a z 29. novembra 2018[4] o správach Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko/Severnom Macedónsku za roky 2016 a 2018,

 so zreteľom na pristúpenie Albánska k NATO v roku 2009 a skutočnosť, že Severné Macedónsko je v súčasnosti na ceste stať sa 30. členom NATO;

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Európska rada na svojom zasadnutí v Solúne v roku 2003 zdôraznila svoju podporu budúcej integrácii krajín západného Balkánu do európskych štruktúr a uviedla, že ich konečné členstvo v Únii je pre EÚ vysokou prioritou a že krajiny Balkánu budú neoddeliteľnou súčasťou zjednotenej Európy;

B. keďže EÚ na samite EÚ – západný Balkán 17. mája 2017 opätovne potvrdila, že jednoznačne podporuje vyhliadky krajín západného Balkánu na členstvo v EÚ;

C. keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa hodnotí individuálne na základe vlastných zásluh oproti pokroku, ktorý sa dosiahol v prípade kritérií stanovených Európskou radou, a harmonogram prístupu k EÚ sa odvíja od rýchlosti a kvality reforiem;

D. keďže vyhliadky na členstvo v EÚ sú zásadným stimulom pre reformy v krajinách západného Balkánu; keďže proces rozširovania zohral rozhodujúcu úlohu pri stabilizácii západného Balkánu;

E. keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy majú zásadný význam pre pokrok týchto krajín na ceste k pristúpeniu k EÚ;

F. keďže správy Komisie o pokroku za roky 2016 a 2018 obsahovali odporúčania otvoriť prístupové rokovania s Albánskom aj Severným Macedónskom;

G. keďže Dohoda z Prespy zo 17. júna 2018 o urovnaní nezhôd a vytvorení strategického partnerstva medzi bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom je prelomovou dohodou, ktorá predstavuje model pre stabilitu a zmierenie v celom regióne západného Balkánu, ktorá zlepšila dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu a mala by pripraviť cestu pre pristúpenie Severného Macedónska k EÚ;

H. keďže v auguste 2017 podpísalo Bulharsko a vtedy ešte bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko dvojstrannú dohodu o priateľstve, ktorou sa ukončili nezhody medzi týmito dvomi krajinami a došlo k vzájomnému zblíženiu prostredníctvom partnerstva orientovaného na EÚ;

I. keďže v Albánsku sa dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o reformu súdnictva, ktorej cieľom je zlepšiť nezávislosť, zodpovednosť, profesionalitu a efektívnosť súdnych inštitúcií v krajine a zvýšiť dôveru ľudí v súdne orgány;

J. keďže vzhľadom na právo veta prezidenta Francúzskej republiky nebola Európska rada na svojom zasadnutí 17. a 18. októbra 2019 schopná dosiahnuť dohodu o otvorení prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom; keďže to je už tretíkrát, čo Európska rada nedokázala po zasadnutiach v júni 2018 a 2019 dosiahnuť kladné rozhodnutie o rozšírení; keďže Európska rada dospela k záveru, že sa k otázke rozširovania vráti pred samitom EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutoční v máji 2020 v Záhrebe;

1. vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Európskej rady o opätovnom odložení otvorenia prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom;

2. zdôrazňuje, že ak EÚ nesplní svoje sľuby a záväzky voči obom krajinám, riskuje, že stratí svoju dôveryhodnosť; je pevne presvedčený, že politika EÚ v oblasti rozširovania je obojsmerný proces, v rámci ktorého obe strany musia dodržiavať svoje záväzky a splniť sľuby, ktoré dali, aby zostali dôveryhodnými aktérmi a spoľahlivými partnermi v čoraz nestabilnejšom prostredí;

3. pripomína členským štátom, že politika rozširovania sa musí riadiť objektívnymi kritériami a nie vnútropolitickými úvahami alebo dvojstrannými spornými otázkami v jednotlivých členských štátoch; konštatuje, že politika rozširovania EÚ je najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky Únie a že jej ďalšie oslabovanie by mohlo viesť k nestabilnej situácii v bezprostrednom susedstve EÚ;

4. pripomína, že od roku 2016 Komisia odporúča otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a od roku 2009 odporúča to isté vo vzťahu k Severnému Macedónsku, keďže obe krajiny spĺňajú objektívne kritériá;

5. víta Dohodu z Prespy zo 17. júna 2018 medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a vyjadruje uznanie obom stranám za ich významné úsilie o dosiahnutie vzájomne uspokojivého riešenia v otázke názvu, ktoré bolo dlho príčinou zastavenia pokroku krajiny na ceste k európskej integrácii; víta, že Severomacedónska republika prispieva k mieru na Balkáne a že je výborným príkladom hľadania mierového riešenia dlhotrvajúcich sporov;

6. v plnej miere súhlasí s odporúčaním Komisie týkajúcim sa Albánska, keď uznáva jeho povzbudivé reformné úsilie nazdáva sa, že rýchly začiatok procesu preverovania a prístupových rokovaní pomôže zachovať a ešte zrýchliť tempo vykonávania reforiem; domnieva sa, že začatie procesu rokovaní by ďalej podporilo demokratizáciu a posilnilo kontrolu, zodpovednosť a plné rešpektovanie práv menšín v oboch krajinách;

7. pripomína, že mladí ľudia v tomto regióne majú veľké očakávania, pokiaľ ide o pristúpenie k EÚ, a vyjadruje presvedčenie, že budúcnosť bez jasnej perspektívy povedie k migrácii z tohto regiónu;

8. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi a partnermi zo západného Balkánu pokročili v realizácii hlavnej iniciatívy č. 6 týkajúcej sa zmierenia a dobrých susedských vzťahov, ktorá je uvedená v stratégii rozšírenia z roku 2018, vrátane podpory iniciatív, ako je Regionálna komisia pre zisťovanie skutočností o vojnových zločinoch a iných porušovaniach ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie medzi 1. januárom 1991 a 31. decembrom 2001 (RECOM), Úrad pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO) a výučba dejín z mnohostranného pohľadu a práca s pamäťou v súlade so štandardmi Rady Európy;

9. naliehavo vyzýva Európsku radu, aby na svojom ďalšom zasadnutí 12. a 13. decembra 2019 prevzala zodpovednosť a našla konkrétny kompromis, ktorý umožní začatie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom; podporuje, aby bola súčasne začatá reforma metodiky politiky rozširovania EÚ, pokiaľ sa táto reforma nepoužije k zastaveniu procesu rozširovania, a zdôrazňuje, že by začatie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom tomuto procesu nebránilo;

10. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Albánska, Severného Macedónska a ostatným krajinám západného Balkánska;

 

[1] Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 122.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2018)0481.

[3] Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 88.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2018)0480.

Posledná úprava: 23. októbra 2019Právne oznámenie