Postup : 2019/2883(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0161/2019

Predkladané texty :

B9-0161/2019

Rozpravy :

PV 23/10/2019 - 21
CRE 23/10/2019 - 21

Hlasovanie :

PV 24/10/2019 - 8.10
CRE 24/10/2019 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0050

<Date>{22/10/2019}22.10.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0161/2019</NoDocSe>
PDF 146kWORD 48k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom</Titre>

<DocRef>(2019/2883(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Željana Zovko, David McAllister, Sandra Kalniete, Kinga Gál, Andor Deli, László Trócsányi</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0156/2019

B9‑0161/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom

(2019/2883(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na závery Rady zo 17. a z 18. októbra 2019,

 so zreteľom na závery Rady o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia z 18. júna 2019,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. mája 2019 o politike rozširovania EÚ (COM(2019)0260) spolu so sprievodnými pracovnými dokumentmi útvarov Komisie nazvanými Správa o Albánsku za rok 2019 (SWD(2019)0215) a Správa o Severnom Macedónsku za rok 2019 (SWD(2019)0218),

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, najmä na uznesenia z 15. februára 2017[1] a 29. novembra 2018[2] o správach Komisie o Albánsku za roky 2016 a 2018 a na uznesenia zo 14. júna 2017[3] a z 29. novembra 2018[4] o správach Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko/Severnom Macedónsku za roky 2016 a 2018,

 so zreteľom na pristúpenie Albánska k NATO v roku 2009 a skutočnosť, že Severné Macedónsko je v súčasnosti na ceste stať sa 30. členom NATO,

 so zreteľom na spoločný list predsedov Tuska, Sassoliho a Junckera a zvolenej predsedníčky von der Leyenovej z 3. októbra 2019 o začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom,

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

 so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne konaného 19. a 20. júna 2003 a týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

 so zreteľom na konečnú dohodu o urovnaní nezhôd, ako je popísaná v rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN č. 817 (1993) a č. 845 (1993), ukončenie dočasnej dohody z roku 1995 a vytvorenie strategického partnerstva medzi Gréckom a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko 17. júna 2018, známeho tiež ako Dohoda z Prespy,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Európska rada na svojom zasadnutí v Solúne v roku 2003 zdôraznila svoju podporu budúcej integrácii krajín západného Balkánu do európskych štruktúr a uviedla, že ich konečné členstvo v Únii je pre EÚ vysokou prioritou a že krajiny Balkánu budú neoddeliteľnou súčasťou zjednotenej Európy;

B. keďže Európska rada rozhodla, že sa k otázke rozširovania vráti pred samitom EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutoční v máji 2020 v Záhrebe;

C. keďže rozhodnutie o začatí rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom bolo už v júni 2019 odložené;

D. keďže v Severnom Macedónsku boli oznámené predčasné voľby v reakcii na odloženie rozhodnutia o začatí rokovaní s touto krajinou;

1. vyjadruje hlboké sklamanie nad tým, že EÚ sa nedohodla na začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a s Albánskom, keďže obe krajiny vynaložili značné úsilie o splnenie požiadaviek EÚ na otvorenie prístupových rokovaní vrátane zložitých a historických úspechov, ako je ratifikácia Dohody z Prespy Severným Macedónskom a reforma súdnictva vykonaná v Albánsku;

2. zdôrazňuje, že takéto neprijatie žiadneho rozhodnutia má škodlivý vplyv na dôveryhodnosť EÚ, keďže integrácia oprávnených krajín pomáha EÚ zachovať si svoju medzinárodnú úlohu a chrániť svoje záujmy, pričom pokrok smerom k pristúpeniu k EÚ má aj transformačný účinok na samotné kandidátske krajiny; ďalej konštatuje, že politika rozširovania EÚ je najúčinnejším nástrojom zahraničnej politiky Únie a že jej ďalšie oslabovanie by mohlo viesť k čoraz nestabilnejšej situácii v bezprostrednom susedstve EÚ;

3. poznamenáva, že po začatí procesu rozširovania nemôže dôjsť k jeho reforme a že tento proces by nemal predstavovať prekážku pre tie krajiny, ktoré spĺňajú požiadavky na začatie prístupových rokovaní; okrem toho konštatuje, že kandidátske krajiny musia byť posudzované skôr na základe vlastných zásluh a objektívnych kritérií než na základe úvah o vnútorných politikách v jednotlivých členských štátoch a že časový harmonogram pristúpenia určuje rýchlosť a kvalita reforiem;

4. zdôrazňuje, že neschopnosť EÚ otvoriť prístupové rokovania viedla k tomu, že v Severnom Macedónsku boli vyhlásené predčasné voľby, čo viedlo k strate dôveryhodnosti tých, ktorí urobili kompromisy; domnieva sa, že pokiaľ ide o dobré susedské vzťahy, uvedená situácia vytvára negatívny obraz o týchto kandidátskych krajinách; so znepokojením konštatuje, že by to mohlo umožniť ďalším zahraničným aktérom, ktorých činnosti nemusia byť v súlade s hodnotami a so záujmami EÚ, aby užšie spolupracovali so Severným Macedónskom aj s Albánskom;

5. zdôrazňuje, že toto rozhodnutie vysiela varovný signál ostatným kandidátskym krajinám a potenciálnym kandidátskym krajinám na západnom Balkáne a vytvára priestor pre iné vplyvy;

6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto rozhodnutie marí úsilie, ktoré Parlament vynaložil v procese rozširovania a v rámci stratégie pre západný Balkán;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty neboli schopné dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu o začatí rokovaní, a vyzýva členské štáty, aby preukázali zodpovednosť voči Albánsku a Severnému Macedónsku a prijali jednomyseľné kladné rozhodnutie o začatí rokovaní, pričom by mali mať na pamäti dôsledky takejto neschopnosti konať, vzhľadom na to, že neprijatie odvážnych rozhodnutí oslabuje stabilitu, predvídateľnosť a dôveryhodnosť EÚ v očiach našich partnerov;

8. domnieva sa, že nadchádzajúca Komisia by mala politiku rozširovania bezodkladne zhodnotiť, berúc do úvahy dôsledky vyplývajúce z nedávneho rozhodnutia Rady, pričom by zdôraznila výhody rozšírenia pre kandidátske krajiny aj pre členské štáty EÚ; okrem toho sa domnieva, že v súlade s tým by Komisia mala prehodnotiť a zmeniť stratégiu pre západný Balkán z februára 2018;

9. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a vládam a parlamentom Severného Macedónska a Albánska.

 

[1] Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 122.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2018)0481.

[3] Ú. v. EÚ C 331, 18.9.2018, s. 88.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2018)0480.

Posledná úprava: 23. októbra 2019Právne oznámenie