Postup : 2019/2933(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0234/2019

Predkladané texty :

B9-0234/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/12/2019 - 13.6
CRE 18/12/2019 - 13.6

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0101

<Date>{11/12/2019}11.12.2019</Date>
<NoDocSe>B9‑0234/2019</NoDocSe>
PDF 185kWORD 58k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI</Titre>

<DocRef>(2019/2933(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Maria Walsh, Roberta Metsola</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Delara Burkhardt, Birgit Sippel, Claude Moraes, Sylwia Spurek, Łukasz Kohut, Robert Biedroń, Sylvie Guillaume, Raphaël Glucksmann</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Sophia in ’t Veld, Moritz Körner, Maite Pagazaurtundúa, Anna Júlia Donáth, Michal Šimečka, Abir Al‑Sahlani, Olivier Chastel, Hilde Vautmans, Frédérique Ries, Irène Tolleret, Naomi Long, Liesje Schreinemacher, Jan‑Christoph Oetjen, Fabienne Keller, Ramona Strugariu</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Terry Reintke, Kira Marie Peter‑Hansen, Henrike Hahn, Katrin Langensiepen, Diana Riba i Giner, Gwendoline Delbos‑Corfield, Petra De Sutter, Saskia Bricmont, Alexandra Geese, Francisco Guerreiro, Kim Van Sparrentak, Marie Toussaint, Tineke Strik, Erik Marquardt, Monika Vana, Rasmus Andresen, Alice Kuhnke</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Malin Björk, Manon Aubry, Younous Omarjee, Manuel Bompard, Pernando Barrena Arza, Martin Buschmann, Leila Chaibi, Stelios Kouloglou, Dimitrios Papadimoulis, Idoia Villanueva Ruiz, Konstantinos Arvanitis, Niyazi Kizilyürek, Petros Kokkalis</Depute>

<Commission>{GUE/NGL}v mene skupiny GUE/NGL</Commission>

</RepeatBlock-By>


B9‑0234/2019

Uznesenie Európskeho parlamentu o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám vrátane zón bez LGBTI

(2019/2933(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 Valným zhromaždením OSN v New Yorku,

 so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),

 so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

 so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

 so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

 so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

 so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada prijala v roku 2013,

 so zreteľom na Jogjakartské zásady (o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie a rodovej identity) prijaté v novembri 2006 a na 10 doplňujúcich zásad k nim (YP+10, dodatočné zásady a štátne záväzky o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov) prijatých 10. novembra 2017,

 so zreteľom na odporúčanie členským štátom Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2010)5 z 31. marca 2010 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity,

 so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zoznamu opatrení zameraných na LGBTI osoby (2019 – 2024)[3],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2019 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2017[4],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2019 o právach detí pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ[6],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2019 o kriminalizácii sexuálnej výchovy v Poľsku[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o rodovej rovnosti v mediálnom sektore v EÚ[8],

 so zreteľom na prieskum EÚ LGBTI, ktorý začala Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v roku 2012,

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a Charte základných práv a malo by sa plne rešpektovať;

B. keďže členské štáty prijali v rámci medzinárodného práva a v zmluvách EÚ záväzok a povinnosť dodržiavať, zaručovať, chrániť a napĺňať základné práva;

C. keďže výskum, prieskumy a správy[9] dokazujú, že verejná diskriminácia a nenávistné prejavy proti LGBTI v celej EÚ narastajú; keďže trestné činy z nenávisti motivované LGBTI-fóbiou sú na vzostupe v celej EÚ; keďže tieto útoky sú v rozpore so základnými právami LGBTI osôb a reakcie verejných orgánov sú príliš často nedostatočné;

D. keďže útoky na základné práva LGBTI osôb predstavujú vážnu hrozbu pre dodržiavanie základných práv v EÚ a keďže tieto útoky sú často spojené s útokmi na práva žien a práva menšín;

E. keďže nenávistné prejavy voči LGBTI osobám zo strany verejných orgánov majú širší vplyv na legitimizovanie a vytváranie podmienok pre prenasledovanie, násilie a diskrimináciu LGBTI osôb v spoločnosti ako celku;

F. keďže bezpečnosť LGBTI komunity nie je oddelená od bezpečnosti všetkých ľudí žijúcich v Európe, a narušenie tejto bezpečnosti je znakom narušenia všetkých základných práv; keďže xenofóbna rétorika prispela aj k vytvoreniu čoraz nebezpečnejšieho a neudržateľného prostredia pre organizácie a obhajcov ľudských práv, ktorí sa zasadzujú za práva LGBTI osôb;

G. keďže v EÚ a za jej hranicami existuje odpor voči rodovej rovnosti, ktorý je zameraný priamo na LGBTI osoby a má na ne vplyv, ako aj na ženy všeobecne; keďže tento odmietavý postoj poháňa populizmus a krajne pravicový extrémizmus;

H. keďže v celej EÚ pretrváva stigmatizácia z dôvodu skutočnej alebo vnímanej sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo pohlavných znakov;

I. keďže existuje vážny nedostatok systematického monitorovania, dokumentovania a zhromažďovania údajov týkajúcich sa nenávisti a násilia voči LGBTI osobám;

J.  keďže mnohé trestné činy motivované fóbiou voči LGBTI sa neohlasujú; keďže ohlásenie prináša riziko a strach zo zverejnenia sexuálnej orientácie, rodovej identity, pohlavných znakov a rodového vyjadrenia;

K.  keďže vo veľkej väčšine členských štátov existujú zákonné opatrenia proti diskriminácii a násiliu; keďže vykonávanie je však naďalej nedostatočné a ponecháva LGBTI osoby zraniteľné v súvislosti s trestnými činmi z nenávisti, nenávistnými prejavmi a diskrimináciou, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti a bývania;

L. keďže mnohé útoky, ktoré vykonávajú verejné orgány proti LGBTI osobám, cielia na vzdelávacie inštitúcie a školy; keďže toto je obzvlášť škodlivé pre mladých LGBTI ľudí;

M. keďže sexuálna orientácia a rodová identita patria do práva jednotlivca na súkromie zaručeného medzinárodným, európskym a vnútroštátnym právom v oblasti ľudských práv, a keďže rovnosť a nediskrimináciu by mali presadzovať verejné orgány[10];

N. keďže sloboda prejavu by sa mala zaručiť médiám, mimovládnym organizáciám a jednotlivcom;

O. keďže diskriminácia LGBTI osôb a násilie páchané na týchto osobách majú mnohé podoby, medzi nedávne príklady patria útoky na LGBTI sociálne centrá vo viacerých členských štátoch, homofóbne vyhlásenia a nenávistné prejavy zamerané na LGBTI osoby, najmä v súvislosti s voľbami, a právne nástroje, ktoré by sa mohli použiť na obmedzenie médií, vzdelávania a prístupu k iným formám obsahu spôsobom, ktorý neprimerane obmedzuje slobodu prejavu, pokiaľ ide o otázky LGBTI osôb;

P. keďže od začiatku roka 2019 sa v Poľsku vyskytlo viac ako 80 prípadov, keď regióny, okresy alebo obce prijali uznesenia, v ktorých vyhlásili, že sú bez tzv. LGBT ideológie, alebo prijali tzv. regionálne charty rodinných práv alebo kľúčové ustanovenia z týchto chárt, ktoré sú diskriminačné najmä voči rodinám s jedným rodičom a rodinám LGBTI; keďže tieto uznesenia vyzývajú miestne samosprávy, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov na podporu tolerancie LGBTI osôb, poskytovania finančnej podpory mimovládnym organizáciám, ktoré sa usilujú o presadzovanie rovnakých práv, organizovanie vzdelávania v oblasti boja proti diskriminácie alebo o akýkoľvek iný spôsob podpory LGBTI osôb; keďže tieto uznesenia sú súčasťou širšieho kontextu útokov proti komunite LGBTI v Poľsku, ktoré zahŕňajú rastúce prejavy nenávisti zo strany verejných a volených činiteľov a verejných médií, ako aj útoky a zákazy pochodov za práva sexuálnych menšín a programov a činností zameraných na zvyšovanie informovanosti, ako je napr. podujatie dúhový piatok;

Q. keďže podľa prieskumu FRA o LGBT osobách[11] 32 % respondentov pociťuje diskrimináciu v oblastiach mimo zamestnania, napríklad vo vzdelávaní; keďže riziko samovrážd u LGBTI detí je vyššie ako u detí, ktoré nie sú LGBTI; keďže inkluzívne vzdelávanie je kľúčom k vytvoreniu bezpečného školského prostredia, v ktorom môžu prosperovať všetky deti, vrátane tých, ktoré patria k menšinám, ako sú LGBTI deti a deti z LGBTI rodín; keďže hlavnými obeťami útokov na práva LGBTI osôb sú deti a mladí ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach a v menších mestských centrách, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči násiliu a často čelia odmietnutiu a neistote, a preto potrebujú osobitnú podporu a pomoc od štátnych a miestnych vládnych inštitúcií alebo mimovládnych organizácií;

R. keďže nedostatok nediskriminačných právnych predpisov v mnohých členských štátoch vystavuje najviac marginalizované skupiny obyvateľstva riziku diskriminácie a násilia; keďže horizontálna smernica o nediskriminácii by vyplnila túto medzeru v oblasti ochrany, ale v Rade je už 11 rokov zastavená; keďže v EÚ a mnohých členských štátoch existuje legislatívna medzera v ochrane pred trestnými činmi motivovanými zaujatosťou založenými na sexuálnej orientácii a rodovej identite;

S. keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej a prierezovej diskriminácii; keďže politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na veku, rase, náboženskom vyznaní, sexuálnej orientácii, rode alebo zdravotnom postihnutí;

T. keďže LGBTI osoby čelia na celom svete diskriminácii a násiliu;

1. pripomína, že práva LGBTI osôb sú základné práva, a že inštitúcie EÚ a členské štáty sú preto povinné ich dodržiavať a chrániť v súlade so zmluvami a chartou, ako aj s medzinárodným právom;

2. vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom útokov proti komunite LGBTI, ktoré možno pozorovať v EÚ a ktoré pochádzajú od štátov, štátnych úradníkov, vlád na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a politikov;

3. dôrazne odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu LGBTI osôb a útoky na ich základné práva verejnými orgánmi vrátane nenávistných prejavov verejných orgánov a volených úradníkov, v kontexte volieb, ako aj nedávne vyhlásenia v Poľsku zón bez tzv. ideológie LGBT, a vyzýva Komisiu, aby tieto verejné akty diskriminácie dôrazne odsúdila;

4. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osoby LGBTI zažívajú šikanovanie a obťažovanie, ktoré sa začína v škole, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na ukončenie diskriminácie LGBTI osôb, ktorá môže viesť k šikanovaniu, zlému zaobchádzaniu alebo izolácii, najmä vo vzdelávacích zariadeniach; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že verejné orgány v niektorých členských štátoch bránia školám v plnení ich úlohy podporovať základné práva LGBTI osôb a chrániť ich, a pripomína, že školy by nemali byť len bezpečnými miestami, ale aj miestami, ktoré posilňujú a chránia základné práva všetkých detí; zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti zdravia a sexuality, najmä pre dievčatá a mladých LGBTI ľudí, na ktorých majú osobitný vplyv nespravodlivé rodové normy; zdôrazňuje, že takéto vzdelávanie musí zahŕňať vyučovanie mladých ľudí o vzťahoch založených na rodovej rovnosti, súhlase a vzájomnom rešpektovaní ako spôsob prevencie a boja proti rodovým stereotypom, LGBTI-fóbii a rodovo motivovanému násiliu;

5. pripomína, že LGBTI-fóbia na športových podujatiach je stále bežná, a že chýbajú opatrenia na boj proti nej; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť tomu, ako homofóbia v športe postihuje mladých LGBTI ľudí, aby sa zlepšilo začleňovanie a zvýšilo povedomie;

6. vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na zabezpečenie slobody pohybu pre všetky rodiny vrátane LGBTI rodín v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z júna 2018 vo veci Coman[12];

7. je znepokojený rastúcim rasizmom a xenofóbiou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov a posilnili spoluprácu v oblasti boja proti rasizmu, xenofóbii, homofóbii, transfóbii a ďalším formám neznášanlivosti, a to pri plnom zapojení občianskej spoločnosti a s príspevkom zúčastnených strán, napr. FRA;

8. odsudzuje prípady trestných činov z nenávisti a nenávistné prejavy motivované rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami na základe zdravotného postihnutia osoby, sexuálnej orientácie, rodovej identity, pohlavných znakov alebo príslušnosti k menšine, ktoré sa v EÚ objavujú každý deň; vyjadruje poľutovanie nad rastúcou úrovňou nenávistných prejavov v niektorých verejných orgánoch, politických stranách a médiách; žiada EÚ, aby stanovila príklad a vzoprela sa proti nenávistným prejavom vo svojich inštitúciách; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim výskytom nenávistných prejavov na internete a odporúča, aby členské štáty zaviedli jednoduchý postup, ktorý umožní verejnosti takýto nenávistný obsah na internete oznamovať;

9. vyjadruje svoju obavu z nedostatočného ohlasovania trestných činov z nenávisti zo strany obetí, keďže orgány v členských štátoch nie sú schopné zabezpečiť primerané záruky a náležite vyšetriť a stíhať za trestné činy z nenávisti; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli a šírili nástroje a mechanizmy nahlasovania trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov, a aby zabezpečili, že sa všetky prípady údajných trestných činov z nenávisti alebo nenávistných prejavov účinne vyšetria, budú stíhať a súdiť;

10. vyzýva Komisiu, aby podporovala programy odbornej prípravy orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, ako aj príslušných agentúr EÚ, s cieľom zabezpečiť prevenciu diskriminačných praktík a trestných činov z nenávisti a boj proti nim;

11. uznáva, že plný rozsah nerovnosti v EÚ nie je ešte známy, keďže neexistujú porovnateľné a rozčlenené údaje o rovnosti zhromažďované v členských štátoch; domnieva sa, že zbieranie takýchto údajov členskými štátmi je nevyhnutné na formulovanie zmysluplných politík, ktorými sa bude vykonávať právo EÚ v oblasti rovnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali potrebu spoľahlivých a porovnateľných údajov v oblasti rovnosti, na základe ktorých bude možné zabezpečiť opatrenia rozčlenené podľa dôvodov diskriminácie, ktoré by boli podkladmi pre tvorbu politík; vyzýva obe inštitúcie, aby vymedzili jednotné zásady zhromažďovania údajov v oblasti rovnosti, a to na základe sebaidentifikácie, noriem ochrany údajov EÚ a konzultácií s príslušnými komunitami;

12. odsudzuje každú diskrimináciu alebo násilie na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo pohlavných znakov; nabáda Komisiu, aby predložila program EÚ, ktorým sa zaručia rovnaké práva a príležitosti pre všetkých občanov, a rešpektovala pritom právomocí členských štátov, a aby monitorovala správnu transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, ktoré súvisia s právami LGBTI osôb; v tejto súvislosti víta zoznam opatrení, ktorý pripravila Komisia na podporu rovnosti LGBTI osôb, vrátane jej komunikačnej kampane, ktorej cieľom je bojovať proti stereotypom a zlepšiť spoločenské prijímanie LGBTI osôb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi práva LGBTI osôb; poznamenáva, že výskum FRA v teréne ukazuje, že verejní činitelia vnímajú právo a politiky EÚ ako hlavné hnacie sily na podporu vnútroštátneho úsilia o rovnosť LGBTI osôb;

13. pripomína judikatúru ESĽP týkajúcu sa práv LGBTI osôb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy, pokiaľ ide o ochranu základných práv, a nabáda členské štáty, aby LGBTI osoby v plnej miere informovali o ich právach;

14. opakuje svoje výzvy týkajúce sa komplexného, trvalého a objektívneho mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý bude zahŕňať ochranu práv LGBTI osôb; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus je v súčasnosti potrebný viac ako kedykoľvek predtým; opätovne zdôrazňuje potrebu nestranného a pravidelného hodnotenia situácie, pokiaľ ide o právny štát, demokraciu a základné práva vo všetkých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala porušovanie základných práv v rámci oznámeného cyklu právneho posúdenia;

15. vyzýva Komisiu a Radu, aby využili všetky nástroje a postupy, ktoré majú k dispozícii, s cieľom zabezpečiť úplné a správne uplatňovanie zásad a hodnôt stanovených v zmluve, ako sú postupy v prípade nesplnenia povinnosti, rozpočtové postupy, mechanizmus právneho štátu a postup podľa článku 7, a to aj postupy, ktoré prebiehajú;

16. vyzýva Komisiu, aby monitorovala využívanie všetkých tokov financovania EÚ vrátane štrukturálnych a investičných fondov EÚ, a aby využívala pravidelné dialógy s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom pripomenúť zainteresovaným stranám ich záväzok k nediskriminácii, a že takéto finančné prostriedky nesmú byť za žiadnych okolností používané na diskriminačné účely; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia na riešenie jasných a priamych porušení antidiskriminačných pravidiel, najmä zákazu diskriminácie na základe smernice 2000/78/ES, zo strany miestnych rád, ktoré prijímajú nariadenia, ktoré útočia na práva LGBTI osôb;

17. opätovne vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ týkajúcu sa LGBTI ľudí, ktorá zohľadní predchádzajúce požiadavky Parlamentu, zabezpečí kontinuitu a nadviaže na prácu predchádzajúcej Komisie so zoznamom opatrení na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb;

18. vyzýva Komisiu, aby sa jej prioritou stalo účinne zabezpečiť, aby mal každý človek rovnakú a silnú právnu ochranu, a to zo všetkých dôvodov uvedených v článku 19 ZFEÚ; vyzýva Radu, aby okamžite odblokovala a uzavrela rokovania o horizontálnej smernici o nediskriminácii, a víta nové záväzky Komisie v tejto oblasti;

19. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s členskými štátmi s cieľom posilniť vyšetrovanie trestných činov založených na nenávisti, ako sú zločiny motivované LGBTI-fóbiou, a podporu obetí; konštatuje, že niektoré členské štáty pri vykonávaní rámcového rozhodnutia EÚ o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva rozšírili ochranu poskytovanú obetiam diskriminácie na základe iných dôvodov, napríklad sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo pohlavných znakov, a nabáda na takéto rozširovanie; opakuje svoju výzvu Komisii, aby po posúdení vplyvu prepracovala platné rámcové rozhodnutie EÚ tak, aby zahŕňalo podnecovanie k nenávisti na základe rodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity a pohlavných znakov;

20. vyzýva Výbor regiónov, aby ako zástupca miestnych a regionálnych orgánov EÚ v rámci svojich právomocí zvážil prijatie opatrení v reakcii na vytvorenie zón bez tzv. ideológie LGBT v Poľsku;

21. podporuje prácu EÚ pri ochrane a podpore ľudských práv v jej vonkajšej činnosti vrátane práv LGBTI osôb; vyzýva na to, aby v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý sa má čoskoro prijať, zostali zachované pevné odhodlanie a zameranie na otázky LGBTI osôb v nasledujúcich piatich rokoch, ako to bolo v rokoch 2015 – 2019;

22. vyzýva všetky členské štáty, aby dodržiavali svoju povinnosť chrániť základné práva a slobody všetkých občanov EÚ bez výnimky vrátane LGBTI osôb na vnútroštátnej a miestnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby prijali pozitívne opatrenia na zvýšenie spoločenskej akceptácie komunity LGBTI;

23. vyzýva Poľsko, aby dôrazne odsúdilo diskrimináciu LGBTI osôb, a to aj vtedy, keď pochádza od miestnych orgánov, a zrušilo uznesenia, ktoré útočia na práva LGBTI osôb vrátane miestnych ustanovení proti tzv. LGBT ideológii, a to v súlade s jeho vnútroštátnym právom, ako aj s jeho záväzkami podľa práva EÚ a medzinárodného práva;

24. vyzýva všetky členské štáty, aby monitorovali prejavy nenávisti verejných orgánov a volených úradníkov, ako aj počas miestnych, regionálnych a celoštátnych volieb, a aby prijali pevné a konkrétne opatrenia a sankcie voči nim;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vládam a parlamentom členských štátov, Rade, Komisii a Výboru regiónov.

[1] Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

[2] Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 21.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2019)0129.

[4] Prijaté texty, P8_TA(2019)0032.

[5] Prijaté texty, P9_TA(2019)0066.

[6] Prijaté texty, P8_TA(2019)0111.

[7] Prijaté texty, P9_TA(2019)0058.

[8] Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 19.

[9] Správa o základných právach, FRA, 2019, https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2019-fundamental-rights-report-2019_en.pdf; Prieskum EÚ o LGBT, FRA; 2019 Rainbow Europe report, ILGA-Europe, https://www.ilga-europe.org/rainboweurope/2019

[10] Vec ESĽP, S. a Marper / Spojené kráľovstvo, 4. decembra 2008 (žiadosti č. 30562/04 a 30566/04), bod 66, https://hudoc.echr.coe.int/eng#{“itemid”:[“001-90051”]}; Stanovisko generálnej advokátky E. Sharpstonovej zo 17. júla 2014 k spojeným veciam C-148/13, C-149/13 a C-150/13, bod 38 a 39, http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=%2522gender%2Bidentity%2522&docid=155164&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=4735298#ctx1

[11] Prieskum agentúry FRA EÚ o LGBT, zhrnutie výsledkov, https://fra.europa.eu/en/publications-and-resources/infographics/eu-lgbt-survey

[12] ECLI:EU:C:2018:385.

Posledná úprava: 13. decembra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia