NÁVRH UZNESENIA o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy
10.1.2020 - (2019/2990(RSP))
Gunnar Beck, Marco Zanni, Nicolas Bay, Gerolf Annemans, Peter Kofod, Gilles Lebreton
v mene skupiny ID
B9‑0037/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o pozícii Európskeho parlamentu ku Konferencii o budúcnosti Európy
Európsky parlament,
– so zreteľom na národné ústavy členských štátov EÚ,
– so zreteľom na články 4, 5, 10, 12, 48 a 50 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024, ktoré boli predstavené 10. septembra 2019,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európa predstavuje jedinečnú civilizáciu s grécko-rímskymi koreňmi a kresťanskou kultúrou, ktorá vyznáva hodnoty slobody a zodpovednosti; keďže táto civilizácia je kolískou demokracie;
B. keďže neexistuje žiaden európsky ľud či démos, ale skôr európske národy, ktoré sú spojené so svojimi špecifickými kultúrami a identitami a ktoré musia čeliť spoločným výzvam;
C. keďže národná zvrchovanosť patrí občanom, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich zástupcov; keďže títo zástupcovia preto nemajú právo zriecť sa týchto zvrchovaných práv alebo ich delegovať bez účinnej kontroly;
D. keďže Európska únia bola založená ako spoločenstvo zvrchovaných národov so spoločnými záujmami a v záujme dosiahnutia spoločných obchodných cieľov;
E. keďže od prijatia Jednotného európskeho aktu tento realistický a ohraničený cieľ podkopala myšlienka federálnej Európy, ktorú nevyznávajú všetky členské štáty a z ktorej vzišlo súčasné narúšanie národných identít, kultúr a demokratickej samosprávy v členských štátoch;
F. keďže občania členských štátov už mnoho rokov žiadajú takú Európsku úniu, ktorá podporí ich prosperitu a spoločné záujmy bez toho, aby ohrozovala ich národnú identitu či obmedzovala ich zvrchované práva;
G. keďže EÚ v skutočnosti nevzala na vedomie narastajúce obavy verejnosti v súvislosti s „čoraz užšou úniou“ a presadzuje integračné projekty, ktoré neberú ohľad na obavy občanov EÚ a ich spoločný záujem, pokiaľ ide o hospodársku prosperitu, vnútornú bezpečnosť a demokratické sebaurčenie;
H. keďže súčasné zmluvy obsahujú mnohé prvky z neúspešného návrhu ústavnej zmluvy EÚ, ktorý sa stretol s rozsiahlym odporom verejnosti a bol zamietnutý v referendách vo Francúzsku a v Holandsku;
I. keďže skepticizmus, či dokonca nedôvera voči Európskej únii v jej súčasnej podobe, ako aj jej inštitucionálnemu fungovaniu a mnohým jej politickým smerovaniam neustále rastie a keďže výsledky posledných európskych volieb svedčia o tom, že tento nesúhlas s „čoraz užšou úniou“ sa v mnohých krajinách stáva politickou realitou, a to najmä vo viacerých zakladajúcich krajinách;
J. keďže Európska únia sa dopustila viacerých závažných chýb, napríklad v súvislosti s vytvorením eurozóny a uplatňovaním imigračnej politiky otvorených dverí, ktorá narušila dôveru občanov členských štátov v európsku spoluprácu;
K. keďže úsilie o dosiahnutie federácie za každú cenu prispelo rozhodujúcim spôsobom k odchodu Spojeného kráľovstva;
L. keďže EÚ sa má zakladať na zásade demokracie, ale v praxi sa ešte bráni priamemu a nepriamemu demokratickému potvrdeniu prostredníctvom referend a účinnej zodpovednosti národných parlamentov;
M. keďže členovia Rady, Komisie a zástupcovia Európskeho parlamentu otvorením Konferencie o budúcnosti Európy implicitne uznali, že EÚ nie je vo svojej súčasnej podobe uspokojivá;
Konferencia
1. berie na vedomie usporiadanie Konferencie o budúcnosti Európy a rozšírené spoločné želanie viesť hlbšiu diskusiu o rozsahu a fungovaní spolupráce medzi štátmi európskeho kontinentu;
2. trvá na tom, že politické závery tejto konferencie by mali byť otvorené a mali by zahŕňať zváženie všetkých možností vrátane vrátenia právomocí z centrálnej úrovne členským štátom a návrhov spochybňujúcich dogmu „čoraz užšej Únie“; v tejto súvislosti sa domnieva, že úvahy by mali smerovať k zameraniu sa na vzájomne prospešnú medzinárodnú spoluprácu, a nie na európsku federáciu, ako aj na skutočné rešpektovanie zásad subsidiarity a proporcionality, medzivládnu spoluprácu a návrat k systému jednohlasného alebo konsenzuálneho rozhodovania v Rade;
3. zdôrazňuje, že konferencia bude mať zmysel iba vtedy, ak budú na všetkých úrovniach zastúpené všetky politické sily; vyjadruje znepokojenie nad očividnými a opakovanými pokusmi v Európskom parlamente o vylúčenie parlamentných síl a skupín, ktoré uprednostňujú alternatívne európske smerovanie s nižšou mierou integrácie;
Všeobecný rámec konferencie
4. berie na vedomie činnosť svojej pracovnej skupiny týkajúcej sa praktických aspektov organizácie konferencie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že na jej schôdze boli pozvané všetky politické skupiny, nie všetky sa mohli podieľať na vypracovaní jej záverov;
5. berie na vedomie deklarovanú vôľu zabezpečiť transparentnosť konferencie, pokiaľ ide o jej organizáciu, diskusie, publikácie a závery; zdôrazňuje, že rešpektovanie viacjazyčnosti je uprednostňovaným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, a to sprístupnením všetkých výmen a dokumentov vo všetkých jazykoch EÚ;
6. víta ambíciu dosiahnuť širokú účasť občanov členských štátov počas celej konferencie; pripomína však, že je dôležité nezamieňať účasť občanov s účasťou subjektov občianskej spoločnosti, a najmä mimovládnych organizácií, ktoré niekedy sledujú svoje vlastné konkrétne ciele a nie vždy zastupujú vôľu občanov či všeobecný záujem;
7. zdôrazňuje, že skutočnou hlavnou témou tejto konferencie je inštitucionálne usporiadanie EÚ; domnieva sa, že hoci je možné diskutovať o tematických otázkach, závery nemožno považovať za záväzné ani pre členské štáty, ani pre EÚ, pretože tieto subjekty majú svoje vlastné inštitucionálne postupy na riešenie týchto otázok; poukazuje na to, že voľby (vrátane volieb do Európskeho parlamentu) sú vhodným spôsobom na premietnutie zvrchovanosti ľudu a politických rozhodnutí do konkrétnych opatrení;
Organizácia, zloženie a harmonogram
8. vyjadruje nádej, že k rokovaniam konferencie budú účastníci pristupovať seriózne a dôkladne, a domnieva sa, že obdobie dvoch rokov umožní kvalitné diskusie, ak budú dodržané podmienky stanovené v tomto uznesení;
9. zastáva názor, že štruktúra konferencie by mala byť čo najjednoduchšia a že všetky politické sily by mali byť zastúpené na všetkých úrovniach rozhodovania;
10. navrhuje, aby konferencii predsedali tri verejné osobnosti, ktoré sa vyznačujú múdrosťou, skúsenosťami a neutralitou, ktoré sú potrebné na vedenie a organizovanie diskusií bez toho, aby boli vopred zjavné závery; zastáva názor, že operačný dohľad a preskúmanie postupov by malo vykonávať predsedníctvo zložené zo zástupcov Rady, Komisie a politických skupín, ktoré tvoria Európsky parlament;
11. domnieva sa, že plenárne zhromaždenie by sa mohlo skladať z jednej tretiny zo zástupcov Európskeho parlamentu a z dvoch tretín z poslancov národných zhromaždení s náležitým zreteľom na politický pluralizmus; uznáva však, že aj pri tomto zložení vyvstávajú problémy politickej legitimity;
12. nesúhlasí so zriaďovaním agor občanov, ktoré sa za žiadnych okolností nemôžu považovať za fóra zastupujúce občanov členských štátov; poukazuje na to, že táto myšlienka predstavuje vážny problém z hľadiska výberu občanov, organizácie takýchto agor vo viacerých členských štátoch EÚ, nákladov spojených s príspevkami od týchto občanov a platbe im určeným a skutočnej a nepretržitej účasti týchto občanov na celom procese;
13. navrhuje, aby v prípade, že sa skutočne zachová účinná a priama účasť občanov ako organizačný princíp, uchádzači sa vyberali žrebovaním, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu toho, aby boli reprezentatívni z hľadiska demografie členských štátov a aby sa rešpektovala generačná, geografická, sociologická a sociologická rozmanitosť;
14. domnieva sa, že najúčinnejším, najspravodlivejším a najmenej spochybniteľným spôsobom zapojenia občanov členských štátov je priama demokracia, a najmä využívanie referend;
15. odsudzuje organizáciu agor osobitne zameranú na zapojenie mladých ľudí, čo je myšlienka, ktorá je priamo v rozpore so zásadou rovnosti občanov bez ohľadu na ich vek po dosiahnutí plnoletosti, ktorá im umožňuje uplatňovať svoje práva a povinnosti ako občania; okrem toho sa domnieva, že tento druh iniciatívy môže vyvolať konflikty medzi generáciami, pričom vzájomná pomoc medzi generáciami je dôležitým základom našich spoločností;
Závery konferencie
16. vyzýva konferenciu, aby po ukončení svojej činnosti predložila jediný odôvodnený dokument, v ktorom uvedie, či je alebo nie je potrebné zmeniť inštitucionálne fungovanie EÚ;
17. trvá na tom, aby v prípade, že konferencia skutočne vyzve na zmenu zmlúv, členské štáty o návrhoch na takúto zmenu usporiadali referendum, ak to ich ústavy umožňujú;
°
° °
18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.