Postup : 2019/2956(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B9-0045/2020

Predkladané texty :

B9-0045/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2020 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0005

<Date>{10/01/2020}10.1.2020</Date>
<NoDocSe>B9‑0045/2020</NoDocSe>
PDF 223kWORD 65k

<TitreType>NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreSuite>predložený na základe vyhlásenia Komisie</TitreSuite>

<TitreRecueil>v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku</TitreRecueil>


<Titre>o európskom ekologickom dohovore</Titre>

<DocRef>(2019/2956(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Iratxe García Pérez, Miriam Dalli</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

</RepeatBlock-By>

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0040/2020

B9‑0045/2020

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom ekologickom dohovore

(2019/2956(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

 so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP21) v Paríži (Parížska dohoda),

 so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o globálnom otepľovaní o 1,5 °C, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

 so zreteľom na celosvetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú vypracovala Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia[1],

 so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1. víta oznámenie Komisie o európskom ekologickom dohovore a podporuje jeho cieľ transformovať EÚ na udržateľnejšie hospodárstvo a spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť, pričom treba čo najskôr postupne vyraďovať fosílne palivá a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v Európe;

2. rozhodne zdôrazňuje, že ekologický dohovor a model, ktorý predstavuje pre naše spoločnosti, by mali byť založené na troch vzájomne prepojených a vzájomne sa posilňujúcich pilieroch: zelenom pilieri s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti klímy, ochrany prírody a zdravého životného prostredia, červenom pilieri s cieľom zabezpečiť silný sociálny rozmer európskeho ekologického dohovoru; a finančnom pilieri, na základe ktorého by sa mali poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov;

3. zdôrazňuje, že Európa naliehavo potrebuje nový udržateľný ekonomický model, ktorý kombinuje sociálny a environmentálny pokrok, znižuje nerovnosti a zlepšuje blahobyt všetkých, pričom neopomína žiadneho človeka ani oblasť;

4. pripomína a opätovne potvrdzuje ciele Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite, cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj európskeho piliera sociálnych práv; opakuje, že európsky ekologický dohovor by mal Európu nasmerovať na cestu dlhodobo udržateľného rastu, prosperity a blahobytu a zabezpečiť, aby sa naše environmentálne, hospodárske a sociálne politiky rozvíjali s cieľom zabezpečiť spravodlivý prechod a pripraviť cestu pre pozitívne a udržateľné sociálne priemyselné a hospodárske zmeny, vytváranie a udržiavanie vysokokvalitných pracovných miest, znižovanie sociálnych nerovností, znižovanie nerovnováhy medzi členskými štátmi a rozdielov v úrovni ich hospodárskeho rozvoja, odstraňovanie geografických rozdielov, ako aj rozdielov medzi pohlaviami a medzi generáciami;

5. pripomína, že núdzový stav klímy a životného prostredia je jednou z najväčších výziev, ktorej ľudstvo čelí, a že všetky štáty a subjekty na celom svete musia vynaložiť maximálne úsilie na boj s týmto javom; zdôrazňuje úlohu EÚ ako globálneho lídra v boji proti zmene klímy, najmä vzhľadom na odstúpenie Spojených štátov od Parížskej dohody, ako aj neúspech rokovaní na konferencii OSN o zmene klímy (COP25) v Madride;

6. opakuje, že ciele udržateľného rozvoja OSN musia určovať smer tejto transformácie, aby EÚ prekonala hospodársky model, ktorý podporuje plytvanie zdrojov a ich odčerpávanie, a namiesto toho podporovala model ľudského rozvoja kompatibilný so zdravou planétou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európsky ekologický dohovor musí poháňať novú priemyselnú revolúciu, ktorá spojí tie najsilnejšie sociálne práva, environmentálnu integritu, regionálnu súdržnosť, udržateľnosť a priemyselné odvetvia, ktoré budú globálne konkurencieschopné, fungovať v prospech mnohých, a nielen niekoľkých jednotlivcov;

7. opakuje, že prechod na ekonomiku neutrálnu z hľadiska klímy a udržateľnú spoločnosť sa musí uskutočniť v spojení s vykonávaním európskeho piliera sociálnych práv, aby sa vybudovala Európa so sociálnou súdržnosťou v jej jadre, kde budú mzdy, pracovné podmienky a sociálne práva lepšie a nenarušené a kde budeme globálne súťažiť na základe vedomostí, udržateľnosti a inovácií, a nie na základe nižších miezd, redukovaných práv a neistých pracovných podmienok; žiada, aby všetky iniciatívy uskutočňované v rámci európskeho ekologického dohovoru boli plne zlučiteľné s európskym pilierom sociálnych práv a aby sa merali prostredníctvom komplexných environmentálnych a sociálnych ukazovateľov;

Zvýšenie ambícií EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050

8. žiada ambiciózny európsky právny predpis o klíme s právne záväzným cieľom dosiahnuť najneskôr do roku 2050 čisté nulové emisie skleníkových plynov, pričom strednodobý cieľ do roku 2030 by mal byť najmenej 55 % a mal by určiť cieľ do roku 2040; žiada Komisiu, aby v nasledujúcich dvoch rokoch predložila všetky požadované legislatívne a nelegislatívne návrhy, ktorými by všetky odvetvia zaviazala prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania emisií; žiada Radu, aby do júna 2020 prijala cieľ do roku 2030 v súlade s Parížskou dohodou; očakáva, že všetky otvorené otázky z diskusie o parížskom súbore pravidiel vrátane článku 6 by sa mali finalizovať na konferencii COP26 v Glasgowe;

9. domnieva sa, že na to, aby tieto ciele mali zmysluplný vplyv na cenu uhlíka, je potrebné zodpovedajúcim spôsobom revidovať európsky systém obchodovania s emisiami, najmä zvýšením lineárneho redukčného faktora a znížením bezplatného prideľovania emisných kvót, a to so zreteľom na technický pokrok

10. domnieva sa, že pri dosahovaní nových cieľov musí zohrávať úlohu aj zdaňovanie; predovšetkým vyzýva Komisiu a Radu, aby zrevidovali smernicu o zdaňovaní energie[2] a dovŕšili daňové oslobodenia leteckých a námorných palív; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že takáto revízia zabráni rozširovaniu nerovností a vzniku dodatočných nákladov pre najchudobnejších v spoločnosti;

11. opakuje, že všetky príslušné politické nástroje súvisiace s klímou sa musia čo najskôr zrevidovať a zosúladiť so zvýšenými ambíciami EÚ v oblasti klímy s cieľom dosiahnuť ďalšie zníženie emisií skleníkových plynov;

12. požaduje rýchle prijatie ambiciózneho mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc kompatibilného s WTO, aby sa posilnili globálne opatrenia v oblasti klímy a vytvorili sa rovnaké podmienky pre európske priemyselné odvetvia a zároveň sa zabezpečilo rozdelenie bremena medzi hlavné svetové ekonomiky a zohľadnil sa vplyvy takýchto opatrení na rozvojové krajiny; víta názor Komisie, že takýto mechanizmus by bol alternatívou k opatreniam v oblasti úniku uhlíka, ktoré sú v súčasnosti prijaté v systéme EÚ ETS; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť všetkých mechanizmov na ochranu pred únikom uhlíka s cieľom zabrániť dvojitej, neúčinnej alebo nedostatočnej ochrane;

13. požaduje novú, ambicióznejšiu stratégiu EÚ v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy s cieľom primerane reagovať na globálnu klimatickú núdzovú situáciu; poukazuje na to, že súčasná stratégia EÚ v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy pomohla orgánom prijímajúcim rozhodnutia  sústrediť sa na potrebu pripraviť sa na nebezpečenstvo zmeny klímy a pomohla zabezpečiť, aby politiky a rozpočty na úrovni EÚ zahŕňali aspekty zmeny klímy; pripomína však, že v EÚ a jej členských štátoch je potrebné väčšie úsilie v oblasti ochrany klímy, budovania odolnosti, prevencie a pripravenosti;

14. zdôrazňuje, že Európsky pakt o klíme musí spojiť občanov, regióny, miestne spoločenstvá, občiansku spoločnosť, odborové zväzy a priemysel ako aktérov posunu smerom k neutrálnej klíme na základe skutočného dialógu a participačného procesu, a to aj pri navrhovaní a vykonávaní politík, kde všetci zúčastnení budú mať slovo, či už na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni; považuje za dôležité spolupracovať so zúčastnenými stranami z energeticky náročných sektorov a príslušnými sociálnymi partnermi, najmä s pracovníkmi, mimovládnymi organizáciami a akademickou obcou, pri vytváraní sektorových klimatických dohôd, ktoré môžu prispieť k nájdeniu udržateľných riešení pri prechode na uhlíkovo neutrálne ekonomiky;

15. opakuje, že je nevyhnutné zaručiť občanom EÚ skutočný prístup k spravodlivosti zaručený Aarhuským dohovorom tým, že sa im umožní napadnúť pred súdmi EÚ zákonnosť rozhodnutí inštitúcií EÚ s vplyvom na životné prostredie; preto by sa malo revidovať Aarhuské nariadenie a musí sa napraviť nesúlad EÚ s dohovorom;

Posilnenie sociálneho rozmeru európskeho ekologického dohovoru

16. zdôrazňuje, že európsky ekologický dohovor by mal aktívne prispievať k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja OSN v súlade s cieľmi Európskej únie vrátane blahobytu ľudí, trvalo udržateľného rozvoja, rovnosti žien a mužov, ako aj solidarity medzi generáciami; zdôrazňuje, že ekologický dohovor musí byť dohovorom pre občanov, ktorý zabezpečí spravodlivý prechod, ako aj trvalo udržateľné využívanie a spravodlivé rozdelenie zdrojov;

17. v tejto súvislosti požaduje pakt trvalo udržateľného rozvoja, ktorý kladie sociálne a environmentálne ciele na rovnakú úroveň ako hospodárske ciele; domnieva sa, že nový pakt by mal dopĺňať Pakt stability a rastu, čím by sa vyriešili jeho významné protirečenia, pokiaľ ide o sociálnu a environmentálnu spravodlivosť;

18. zdôrazňuje potrebu zreformovať proces európskeho semestra a zmeniť ho na proces európskeho semestra udržateľnosti, ktorý bude koordinovať hospodárske, sociálne a environmentálne politiky na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že táto reforma musí dať environmentálnym, sociálnym a ekonomickým ukazovateľom rovnocenné postavenie;

19. uvedomuje si, že prechod na uhlíkovú neutralitu prinesie zásadné zmeny vo výrobných, spotrebných a pracovných modeloch v Európe; žiada preto komplexný akčný plán na vykonávanie zásad európskeho piliera sociálnych práv na úrovni EÚ vrátane okrem iného vykonávania Európskej záruky pre deti, dôstojných životných miezd, posilnenia kolektívneho vyjednávania, iniciatívy za dostupné bývanie, boja proti energetickej chudobe, smernice o dôstojných pracovných podmienkach, ako aj právneho rámca pre pracovné práva v digitálnej oblasti, ako napríklad práva na odpojenie; zároveň nalieha na členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni vykonávali európsky pilier sociálnych práv s cieľom zaručiť rovnaké príležitosti a prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a začlenenie do rýchlo sa meniaceho sveta;

20. požaduje povinnú sociálnu zodpovednosť podnikov s cieľom zlepšiť udržateľnosť podnikových opatrení; zdôrazňuje potrebu výrazného posilnenia demokracie na pracovisku s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a zabezpečiť riadne zapojenie pracovníkov do procesov reštrukturalizácie; zdôrazňuje, že do vykonávania európskeho ekologického dohovoru sa musia zapojiť sociálni partneri a občianska spoločnosť, aby sa uhlíková neutralita dosiahla spravodlivým, inkluzívnym a sociálne udržateľným spôsobom;

Dodávky čistej, dostupnej a bezpečnej energie

21. pripomína, že zásada „energetická efektívnosť v prvom rade“ je dôležitá pre zníženie energetickej závislosti EÚ a emisií z výroby energie a zároveň poskytuje miestne pracovné miesta pri renováciách v súvislosti s energetickou efektívnosťou a umožňuje znižovanie účtov občanov za energiu; žiada revíziu smernice o energetickej efektívnosti[3] a smernice o energetickej hospodárnosti budov[4] a posilnenie ich vykonávania, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zraniteľným občanom;

22. pripomína, že európska stratégia energetickej bezpečnosti by mala byť plne v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2050 neutrálnosť klímy a zároveň zabezpečiť bezpečnosť dodávok; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala rizikami súvisiacimi s prerušením dodávok, obmedzila používanie nákladných dovážaných palív, vystavenie cenovým šokom a systematické zvyšovanie cien; ďalej vyzýva Komisiu, aby prispôsobila túto stratégiu tak, aby zohľadňovala rastúcu potrebu elektrickej energie vyplývajúcu z úsilia o odstránenie emisií uhlíka, ako je napríklad elektrifikácia priemyselných procesov a dopravy, ako aj zo zvýšenej spotreby energie v súvislosti s rozvojom internetu vecí;

23. zdôrazňuje, že budúci energetický systém EÚ by sa mal zakladať na obnoviteľných zdrojoch energie s rýchlym ukončením využívania fosílnych palív, pričom by sa mali zohľadniť rozdiely medzi členskými štátmi, počnúc ukončením poskytovania dotácií na fosílne palivá do roku 2020; zdôrazňuje, že v záujme splnenia cieľov EÚ v oblasti klímy a udržateľnosti musia všetky odvetvia zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov;

24. víta záväzok Komisie riešiť energetickú chudobu vypracovaním usmernení pre členské štáty v roku 2020; požaduje cielené opatrenia v úzkej spolupráci s členskými štátmi a výmenu najlepších postupov zameraných na zníženie energetickej chudoby a podporu rovnakého prístupu k finančným nástrojom na renovácie s ohľadom na energetickú efektívnosť;

25. berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť novú iniciatívu v oblasti renovácií a podporiť vlnu obnovy verejných a súkromných budov; víta najmä dôraz na obnovu sociálneho bývania, pomoc energeticky chudobným domácnostiam a na obnovu škôl a nemocníc; požaduje rovnaký prístup k finančným nástrojom na renovácie s ohľadom na energetickú efektívnosť;

26. vyjadruje výhrady k možnému začleneniu emisií z budov do systému EÚ ETS; zdôrazňuje, že potenciálnym zahrnutím emisií z budov do EÚ ETS by sa v žiadnom prípade nemalo presunúť bremeno dekarbonizácie na našich občanov;

27. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala regulačný rámec pre energetickú infraštruktúru vrátane nariadenia o TEN-E[5] s ohľadom na cieľ dosiahnuť do roku 2050 neutrálnosť klímy; zdôrazňuje, že nariadenie o TEN-E by sa malo preskúmať pred dokončením nového VFR 2021 – 2027; zdôrazňuje význam dobudovania európskeho trhu s obnoviteľnou energiou a zvyšovania efektívnosti prostredníctvom posilnenia prepojení;

Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo

28. víta zameranie Komisie na obehové hospodárstvo a teší sa na nový akčný plán obehového hospodárstva; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a opatrení na transformáciu európskeho hospodárstva na skutočne udržateľný a obehový model, pričom obehovosť je potrebné uplatňovať vo všetkých politických oblastiach;

29. súhlasí s tým, že je potrebné rýchlo konať najmä v odvetviach, ktoré sú najnáročnejšie na zdroje vrátane textilu a stavebníctva; žiada ambiciózne návrhy na ďalšie riešenie otázky používania plastov a mikroplastov vrátane neúmyselných mikroplastov a plastových obalov; podporuje prístup k cirkulárnemu dizajnu a stanovenie minimálnych požiadaviek na zabránenie uvádzania výrobkov škodlivých pre životné prostredie na trhy EÚ, zdôrazňuje však, že tieto požiadavky musia byť dostatočne veľké a v súlade s ambíciami EÚ v oblasti klímy a životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila netoxické materiálové cykly zintenzívnením nahradzovania látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, uľahčením obehu a minimalizáciou vplyvu chemikálií na ľudské zdravie a životné prostredie;

30. zdôrazňuje význam rešpektovania hierarchie odpadu; požaduje ambiciózne ciele v oblasti predchádzania vzniku odpadu a jeho opätovného použitia vrátane zníženia potravinového odpadu na polovicu do roku 2030; podporuje zámer Komisie ukončiť vývoz odpadu z EÚ;

31. víta zámer predložiť nový legislatívny návrh na zaistenie bezpečného, ​​obežného a udržateľného hodnotového reťazca pre všetky batérie; zdôrazňuje potrebu vytvorenia silného a udržateľného klastra v oblasti batérií a akumulátorov v Európe vzhľadom na to, že skladovanie energie má veľký potenciál na zníženie emisií v cestnej a námornej doprave, ako aj z elektrických systémov a vykurovania; zdôrazňuje, že využívanie energie súvisiace s výrobou a používaním batérií by malo byť v súlade s cieľmi znižovania emisií CO2 a zvýšeného využívania obnoviteľných zdrojov energie;

32. vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec na podporu trvalo udržateľnej spotreby, najmä vzhľadom na zvyšovanie životnosti výrobkov, zavedenie práva spotrebiteľov na opravu a zákaz zabudovaného zastarávania zariadení; zdôrazňuje tiež, že spotrebitelia by mali mať prístup k spoľahlivým a jasným informáciám o environmentálnej a sociálnej stope výrobkov;

33. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla novú európsku priemyselnú stratégiu pre priemysel neutrálny z hľadiska klímy a zároveň zachovala a rozvíjala medzinárodnú konkurencieschopnosť a zabránila delokalizácii európskych priemyselných odvetví; zdôrazňuje, že táto stratégia by sa mala zamerať na vývoj a vytváranie hodnotových reťazcov pre ekonomicky životaschopné a udržateľné výrobky, procesy a obchodné modely, čo by malo zahŕňať skutočnú transformáciu priemyselnej výroby, zameranú na dosiahnutie neutrálnosti a obehovosti vzhľadom na klímu a stimulovanie súkromných a verejných investícií;

34. domnieva sa, že ako sa navrhuje, priemyselná stratégia by mala integrovať ekologickú a digitálnu transformáciu vrátane náležitého zváženia energetického prechodu a vplyvov na pracovnú silu, ako aj rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov; vyzýva Európsku komisiu, aby pozorne preskúmala regionálny rozmer tejto stratégie a doteraz uplatňovanú  stratégiu tzv. inteligentnej špecializácie; trvá na tom, že stratégia musí zahŕňať obnovený a posilnený sociálny dialóg, v rámci ktorého budú pracovníci plne zapojení do navrhovania a vymedzenia stratégie;

35. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala a zvyšovala informovanosť o nových udržateľných obchodných modeloch založených na meniacom sa správaní pri prenájme a zdieľaní tovaru a služieb, pričom je potrebné zachovať ich dostupnosť a zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a pracovníkov; zdôrazňuje potenciál ekologického a sociálneho verejného obstarávania pri prechode na udržateľné hospodárstvo; v tejto súvislosti víta záväzky Komisie navrhnúť ďalšie právne predpisy a usmernenia o ekologickom verejnom obstarávaní, ale zdôrazňuje význam úplného uplatňovania sociálnych a inovačných kritérií;

Urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu

36. považuje za dôležité dosiahnuť komplexný prechod v odvetví dopravy na udržateľnú mobilitu s nulovými emisiami a zároveň chrániť práva pracovníkov, ich sociálne podmienky a zabezpečiť dostupnú mobilitu pre všetkých; zdôrazňuje, že by sa mala dodržiavať zásada znečisťovateľ platí, najmä pri opatreniach, ako je spoplatňovanie ciest;

37. vyzýva Komisiu, aby vytvorila dlhodobú komplexnú stratégiu v oblasti dopravy, ktorá by EÚ umožnila dosiahnuť ciele v oblasti klímy a zároveň zabezpečila dobre fungujúci vnútorný trh; trvá na tom, že je potrebné prijať viac opatrení na riešenie emisií z dopravy, najmä v leteckom a námornom sektore; v tejto súvislosti podporuje zníženie bezplatných kvót pre letecké spoločnosti v EÚ ETS; vyzýva tiež na rýchle začlenenie námorného odvetvia do ETS spolu s ambicióznymi návrhmi na ekologizáciu prístavov; zdôrazňuje, že akékoľvek kroky alebo nečinnosť na globálnej úrovni by nemali brániť schopnosti EÚ prijať ambicióznejšie opatrenia v rámci EÚ; uznáva potenciál, ktorý majú udržateľné letecké palivá pri znižovaní emisií z leteckej dopravy, a žiada legislatívne opatrenia na podporu využívania existujúcich a budúcich riešení;

38. trvá tiež na tom, že normy v oblasti pohonných hmôt musia prispieť k prechodu, ktorý nemožno riadiť výlučne trhovým systémom; preto nalieha na Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia vrátane zlepšenia kvality paliva v lodnej doprave prostredníctvom zákazu používania ťažkých vykurovacích olejov vo vodách EÚ a zákazu vypúšťania zvyškov z prania výfukových plynov v otvorených vodách;

39. dôrazne nesúhlasí s rozšírením ETS na cestnú dopravu; domnieva sa, že by sa mali posilniť osobitné právne predpisy týkajúce sa emisných noriem CO2 pre osobné a dodávkové vozidlá, ako aj noriem pre emisie CO2 nákladných vozidiel, ktoré neboli uvedené v oznámení; víta tiež zámer zrevidovať emisné normy látok znečisťujúcich ovzdušie z vozidiel; zdôrazňuje naliehavú potrebu prísnych noriem Euro 7 pre osobné automobily, dodávky a ťažké úžitkové vozidlá s cieľom znížiť vplyv znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie a životné prostredie;

40. vyzýva Komisiu, aby navrhla záväzné a vynútiteľné ciele, ktoré pripravia pôdu pre elektrifikáciu cestnej dopravy; zdôrazňuje, že akékoľvek iniciatívy zamerané na zvyšovanie výroby a zavádzanie udržateľných alternatívnych palív by nemali byť založené na využívaní neudržateľných biopalív a nemali by sa podieľať na efekte uhlíkovej pasce;

41. zdôrazňuje potrebu naliehavej revízie smernice o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá [6] a potrebu záväzných cieľov pre členské štáty; považuje za rozhodujúce zabezpečiť dostatočné investície do rozvoja vhodnej infraštruktúry pre mobilitu s nulovými emisiami vrátane intermodálnych platforiem; zdôrazňuje úlohu nástroja na prepájanie Európy (CEF) pri podpore prechodu na inteligentnú, udržateľnú a bezpečnú mobilitu v EÚ;

42. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie prepojenia európskej železničnej siete, najmä medzinárodných spojení, s cieľom zatraktívniť osobnú železničnú dopravu pre cesty na stredné a dlhé vzdialenosti; ďalej vyzýva na zlepšenie kapacity nákladnej železničnej a vnútrozemskej vodnej dopravy;

Od „farmy po vidličku“: koncipovanie spravodlivého a zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu

43. vyzýva Komisiu, aby využila stratégiu od „farmy po vidličku“ na vybudovanie skutočne dlhodobej vízie pre udržateľný a konkurencieschopný potravinový systém v Európe, ktorý bude schopný zaručiť prístup k zdravým a kvalitným výrobkom prostredníctvom záväzných cieľov pre poľnohospodárstvo v oblasti biodiverzity, klímy, znečistenia ovzdušia, znečistenia vody, využívania pesticídov a znehodnocovania pôdy, pri súčasnom riešení otázok trvalej udržateľnosti týkajúcich sa spotreby, zdravia a obchodu a zabezpečenia vysokej úrovne zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a zároveň podpore reciprocity výrobných noriem EÚ so všetkými obchodnými partnermi;

44. zdôrazňuje význam európskych poľnohospodárov a rybárov, žien a mužov, pri riadení prechodu na spravodlivý, zdravý a ekologický potravinový systém pri súčasnom zabezpečení obživy a spravodlivého príjmu poľnohospodárov a rybárov, žien a mužov;

45. pripomína, že zatiaľ čo poľnohospodárstvo zodpovedá za približne 10 % emisií skleníkových plynov v EÚ, má potenciál pomôcť EÚ znížiť jej emisie prostredníctvom dobrého obhospodarovania pôdy, agrolesníckeho systému, ochrany biodiverzity a iných techník obhospodarovania pôdy; uznáva, že globálne poľnohospodárstvo má potenciál dosiahnuť do roku 2050 ročné úspory emisií približne 3,9 gigaton ekvivalentov CO2 – približne 8 % súčasných globálnych emisií skleníkových plynov;

46. zdôrazňuje, že spoločná poľnohospodárska politika a stratégia „od farmy po vidličku“ sa musia určovať spoločne na európskej úrovni, vzájomne sa dopĺňať a chrániť spravodlivú rovnováhu medzi výrobou, zdravím spotrebiteľov a životným prostredím a musia sa vyčleniť primerané zdroje na posilnenie postavenia poľnohospodárov na trhu v agropotravinárskom dodávateľskom reťazci;

47. podporuje udržateľnú a účinnú SPP, ktorá aktívne povzbudzuje poľnohospodárov, aby zabezpečovali väčší environmentálny a klimatický prospech, a to aj prostredníctvom posilnených spoločných noriem a povinných požiadaviek, najmä v prípade ekosystémov, a ktorá poľnohospodárom poskytuje širokú škálu nástrojov prispôsobených konkrétnym prírodným podmienkam, aby mohli účinnejšie využívať základné zdroje a vstupy pri výrobe potravín, zlepšovali biodiverzitu a pôdu, zvyšovali sekvestráciu uhlíka, zachovávali citlivé biotopy, prispievali k obehovému hospodárstvu, znižovali odpad v produkčnom cykle a rušili sa dotácie, ktoré poškodzujú klímu;

48. opakuje, že zníženie využívania pesticídov je jedným z najvyšších cieľov trvalo udržateľného poľnohospodárstva s cieľom zastaviť rozsiahlu kontamináciu potravín, pôdy a vodných zdrojov a pokles biodiverzity, ako aj negatívne vplyvy na ľudské zdravie; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla krátkodobý, strednodobý a dlhodobý celoeurópsky povinný cieľ zníženia frekvencie používania pesticídov;

49. zdôrazňuje, že na zabezpečenie dostatočnej kvality potravín a ich výživovej hodnoty pre rastúcu populáciu, ako aj na zníženie potravinových strát a odpadu sú potrebné investície do inovácií, inteligentných poľnohospodárskych metód a agroekologických výrobných metód, ako je zachytávanie metánu z hnoja a efektívnejšie využívanie hnojív so zameraním na poľnohospodárske systémy EÚ neutrálne z hľadiska uhlíka;

50. zdôrazňuje, že z 30 % rozpočtu Európskeho námorného a rybárskeho fondu na roky 2021 – 2027 vyhradeného na opatrenia v oblasti klímy by sa na ochranu morí malo použiť minimálne 25 % rozpočtu; uznáva potenciál odvetvia rybárstva pri prispievaní k zdravšej strave primeranej z hľadiska klímy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby toto odvetvie bolo v súlade s environmentálnymi, klimatickými a udržateľnými cieľmi EÚ, čím sa zabezpečí ochrana morských ekosystémov a udržateľnosť populácií rýb; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú podporu európskym rybárom a rybárkam pri prechode na udržateľné rybolovné činnosti;

51. žiada revíziu nariadenia o informáciách o potravinách pre spotrebiteľov[7] s cieľom zaviesť v celej EÚ systém nutričného označovania na prednej časti balenia s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného trhu a poskytnúť objektívne, transparentné a pre spotrebiteľa vhodné nutričné ​​označovanie viditeľné na prvý pohľad, berúc do úvahy spotrebiteľský prieskum; žiada zlepšenie povinného označovania krajiny pôvodu a jasných informácií o environmentálnej stope potravín, aby sa spotrebiteľom umožnilo rozhodovať sa pre potraviny priaznivejšie pre životné prostredie;  žiada aj spôsob označovania výroby; pripomína význam transparentného a pre spotrebiteľa vhodného označovania priamo na etiketách potravín, domnieva sa, že digitálne spôsoby poskytovania informácií môžu dopĺňať, ale nenahrádzajú informácie na etiketách;

52. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v riešení dvojakých noriem kvality potravín na vnútornom trhu s cieľom zabezpečiť, aby všetci Európania mali prístup k rovnakej kvalite potravín; zdôrazňuje zásadnú úlohu vzdelávania a zvyšovania informovanosti pri propagácii konzumácie zdravých a udržateľných potravín;

Ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity

53. víta záväzky predložiť novú stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 pred 15. konferenciou strán Dohovoru o biologickej diverzite; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať o ambicióznu dohodu o rámci pre biodiverzitu po roku 2020 s jasnými cieľmi; považuje za rozhodujúce zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2030 v EÚ aj na celom svete;

54. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že EÚ neplní svoje súčasné záväzky v oblasti biodiverzity stanovené v cieľoch z Aiči alebo v súčasnej stratégii v oblasti biodiverzity; zdôrazňuje, že stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 musí obsahovať právne záväzné ciele pre EÚ a členské štáty a musí byť sprevádzaná dostatočnými zdrojmi a nástrojmi zabezpečujúcimi splnenie týchto cieľov a výrazné zlepšenie stavu biodiverzity a životného prostredia;

55. zdôrazňuje význam rozširovania chránených oblastí a zlepšovania ich prepojenia a riadenia na súši a na mori; berie na vedomie plány Komisie určiť opatrenia na zlepšenie a obnovu poškodených ekosystémov a navrhnúť plán obnovy prírody; zdôrazňuje význam pokrytia všetkých ekosystémov a zavedenia právne záväzných nástrojov a cieľov aj na obnovu;

56. pripomína, že lesy sú pre našu planétu a biodiverzitu nevyhnutné; víta zámer Komisie pripraviť novú stratégiu v oblasti lesného hospodárstva a zaoberať sa globálnym odlesňovaním; požaduje ambicióznu novú lesnícku stratégiu a opatrenia na zalesňovanie, ktoré sa musia okrem zmierňovania zmeny klímy zakladať na udržateľnosti, ochrane a obnove biodiverzity; zdôrazňuje tiež, že je potrebné prijať opatrenia a prístupy na predchádzanie lesným požiarom;

57. zdôrazňuje, že sú potrebné spoľahlivé regulačné opatrenia na základe náležitej starostlivosti, aby sa zabezpečilo, že žiadne výrobky vstupujúce na trh EÚ nebudú prispievať k odlesňovaniu, strate biodiverzity, zhoršovaniu životného prostredia alebo porušovaniu ľudských práv v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca; zastáva názor, že opatrenia EÚ proti odlesňovaniu by sa mali týkať jeho hlavných faktorov vrátane palmového oleja, sóje, hovädzieho mäsa a kakaa; žiada Komisiu, aby čo najskôr vyradila biopalivá s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy používané v EÚ;

58. zdôrazňuje, že 8. environmentálny akčný program musí odrážať ambície uvedené v európskom ekologickom dohovore a musí byť v úplnom súlade s implementáciou cieľov trvalo udržateľného rozvoja a byť hnacou silou ich zavádzania;

Cieľ nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok

59. poukazuje na to, že akčný plán pre nulové znečistenie ovzdušia, vody a pôdy musí byť komplexnou a prierezovou stratégiou na ochranu zdravia občanov pred zhoršovaním životného prostredia a znečistením; zdôrazňuje, že takáto stratégia by mala presunúť svoje ťažisko od znižovania znečisťovania k prevencii znečisťovania a konečnému čistému nulovému znečisteniu, ako aj k opatreniam týkajúcim sa znečisťovania spôsobeného celou šírkou ľudských činností, ako sú zdroje znečistenia z priemyslu, domácností, dopravy, cestovného ruchu a poľnohospodárstva ;

60. opakuje, že EÚ musí v plnej miere zosúladiť normy kvality ovzdušia s najnovším medzinárodným vedeckým konsenzom a odporúčaniami WHO; domnieva sa, že ciele smernice o národných emisných stropoch[8] je potrebné posilniť stanovením cieľov znižovania emisií metánu, čierneho uhlíka a ortuti, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia; opakuje, že medzitým je potrebné vykonávať horizontálne právne predpisy o kvalite ovzdušia v plnom rozsahu;

61. zdôrazňuje, že revízia smernice o priemyselných emisiách[9] by mala klásť dôraz na predchádzanie znečisťovaniu, súlad s politikami obehového hospodárstva a dekarbonizáciu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné prepracovať pravidlá týkajúce sa priemyselných emisií tak, aby sa uprednostňovala výroba čistej energie, kvalita vody a zásobovanie vodou, riadenie zdrojov a nahrádzanie problematických chemikálií; opakuje, že je potrebné zaoberať sa zdrojmi znečistenia, ktoré sa ešte neriešia na úrovni EÚ, ako sú napríklad emisie znečisťujúcich látok z lodí v prístavoch a lietadiel na letiskách;

62. očakáva, že nová stratégia v oblasti chemických látok v oblasti udržateľnosti prinesie dlhodobý komplexný rámec pre politiku v oblasti chemikálií, ktorý bude postihovať horizontálnym spôsobom rôzne relevantné právne predpisy a politiky vrátane identifikácie, kontroly a postupného ukončenia používania príslušných chemikálií, najmä endokrinných disruptorov, látok karcinogénnych, mutagénnych alebo poškodzujúcich reprodukciu, perzistentných chemikálií, neurotoxických látok a imunotoxických látok vo všetkých spotrebiteľských výrobkoch, najmä ak existujú bezpečnejšie alternatívy, ktorým sa zabezpečí netoxické prostredie pre súčasné a budúce generácie, najmä pre zraniteľné populácie;

63. zdôrazňuje, že prijatie horizontálnych kritérií na identifikáciu endokrinných disruptorov (EDC) vo všetkých odvetviach a účinné zníženie celkového vystavenia ľudí a životného prostredia týmto látkam má zásadný význam; vyzýva preto Komisiu, aby zrevidovala právne predpisy EÚ o hračkách a kozmetike s cieľom zaobchádzať s EDC rovnakým spôsobom ako s karcinogénmi, mutagénmi a reprotoxickými látkami (CMR) a aby zrevidovala právne predpisy o materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami s cieľom nahradiť stále používané EDC; okrem toho poukazuje na to, že nový komplexný rámec pre EDC musí zabezpečiť, aby sa brali do úvahy účinky zmesi a kombinované expozície;

64. vyzýva Komisiu, aby prijala jasné legislatívne opatrenia týkajúce sa boja proti farmaceutickým výrobkom v životnom prostredí, a to tak v dôsledku výrobného procesu, ako aj používania a likvidácie liekov;

Financovanie európskeho ekologického dohovoru a zabezpečenie spravodlivého prechodu

65. zdôrazňuje, že nové iniciatívy sa musia financovať z ďalšieho prísunu peňazí; domnieva sa, že iba komplexný plán financovania založený na koherentnom súbore návrhov, ktorých cieľom je zvýšiť verejné a súkromné ​​investície na všetkých úrovniach (európskej, vnútroštátnej, regionálnej, miestnej), by poskytol ďalšie investície potrebné na vykonávanie európskeho ekologického dohovoru; je pevne presvedčený, že zásada spravodlivého a inkluzívneho prechodu by mala byť jadrom tohto plánu, aby bolo možné dôsledne a integrovane riešiť environmentálne, sociálne a hospodárske problémy; domnieva sa, že investičný plán pre trvalo udržateľnú Európu by mal pomôcť financovať prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo a zároveň pomáhať pracovníkom, komunitám a miestnym orgánom a riešiť rastúce nerovnosti medzi ľuďmi a oblasťami;

66. zdôrazňuje, že na dosiahnutie v súčasnosti dohodnutých cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 je potrebných ďalších 260 miliárd EUR dodatočných verejných a súkromných investícií ročne a že táto suma je podľa samotnej Európskej komisie konzervatívnym cieľom; zdôrazňuje, že Dvor audítorov odhaduje, že na dosiahnutie v súčasnosti dohodnutých cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 by bolo potrebných ročne 1 115 miliárd EUR, a preto by sa mal cieľ Komisie revidovať smerom nahor;

67. žiada revíziu súčasného európskeho fiškálneho rámca, aby sa zabezpečilo riadne financovanie európskeho ekologického dohovoru; víta zámer Komisie spolupracovať s členskými štátmi na ekologizácii vnútroštátnych rozpočtov, obáva sa však, že sa tým nedosiahnu očakávania a potreby európskych občanov a území; žiada revíziu súčasnej investičnej doložky v rámci Paktu stability a rastu a zavedenie zlatého pravidla do európskeho fiškálneho rámca, ktoré vylúči verejné investície, ktoré pôsobia na zmiernenie vplyvov zmeny klímy alebo prispôsobenie sa im spravodlivým a inkluzívnym spôsobom, z výpočtu verejných deficitov členských štátov;

68. víta skutočnosť, že predstavenstvo EIB prijalo 14. novembra 2019 novú politiku požičiavania prostriedkov EIB ako pozitívny príspevok k dosiahnutiu európskeho ekologického dohovoru; žiada ďalšiu revíziu investičnej politiky EIB, aby sa prioritne poskytovalo cielené financovanie iniciatív európskeho ekologického dohovoru, pričom sa zohľadní doplnkovosť, ktorú môže financovanie EIB poskytnúť v kombinácii s inými zdrojmi; zdôrazňuje, že koordinácia s ostatnými finančnými nástrojmi je kľúčová, pretože skupina EIB nemôže sama financovať všetky iniciatívy európskeho ekologického dohovoru; žiada revíziu rámca riadenia EIB s cieľom posilniť jej demokratickú zodpovednosť;

69. zdôrazňuje, že je potrebné riešiť súčasnú trhovú nerovnováhu medzi nízkou ponukou a vysokým dopytom po udržateľných finančných produktoch; v tejto súvislosti víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o taxonómii s cieľom zabezpečiť, aby udržateľné investície boli skutočne udržateľné, a podporiť súkromné ​​investície do týchto činností; trvá na tom, že od súkromného sektora nemožno očakávať dosiahnutie potrebného kritického množstva a že verejný sektor by mal zvýšiť svoju úlohu na udržateľných finančných trhoch;

70. domnieva sa, že plánovaná revízia pravidiel štátnej pomoci by sa mala zamerať na posilnenie a zjednodušenie investičných kapacít do udržateľných riešení a konkrétnych nástrojov pre národné, regionálne a miestne orgány, ktorých úloha bude dôležitá pri účinnom a inovatívnom vykonávaní európskeho ekologického dohovoru; upozorňuje však, že takáto revízia by sa nemala využívať na oslabenie silného súboru pravidiel hospodárskej súťaže EÚ, ale na umožnenie legitímnych opatrení pri vykonávaní ekologického dohovoru a spravodlivého prechodu;

71. očakáva postupnú revíziu európskeho semestra, ktorá integruje ciele trvalo udržateľného rozvoja, aby sa z procesu európskeho semestra stala silná hybná sila zmien smerujúcich k udržateľnému blahobytu pre všetkých v Európe; žiada preto komplexnejší prístup k meraniu vplyvu politík na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja nad rámec HDP, najmä k tomu, aby sa viac zdôraznilo zameranie na blaho ľudí; žiada preto o začlenenie cieľov a ukazovateľov dobrých životných podmienok do celého cyklu európskeho semestra, t. j. do ročného prieskumu rastu, správy o mechanizme varovania, spoločnej správy o zamestnanosti a odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

72. dôrazne víta záväzok Komisie týkajúci sa mechanizmu spravodlivého prechodu po našich opakovaných požiadavkách navrhnúť takýto mechanizmus, ktorým by sa zabezpečilo, že prechod sa nebude realizovať na ničí úkor; zdôrazňuje význam spravodlivého prechodu na ekonomiku neutrálnu z hľadiska klímy a potrebu predvídateľného a participatívneho prístupu s cieľom zabezpečiť, aby z tohto prechodu mali prospech všetky časti spoločnosti a aby sa podporili regióny, ako sú regióny ťažby uhlia a regióny, spoločenstvá a pracovná sila intenzívne späté s uhlíkom zo všetkých sektorov najviac postihnutých dekarbonizáciou, a tiež podporu rozvoja nových projektov a technológií pre tieto spoločenstvá; uznáva, že kompenzačné fondy samy osebe nezaručujú spravodlivý prechod a že komplexná stratégia EÚ založená na skutočnom dialógu s dotknutými ľuďmi a spoločenstvami by mala byť jadrom každej politiky prechodu v záujme rozvoja a modernizácie týchto regiónov spolu s konverziou lokalít, vytvárania kvalitných a udržateľných pracovných miest, sociálnych opatrení vrátane rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie ; trvá na tom, že fond spravodlivého prechodu musí byť financovaný z dodatočných nových zdrojov, musí byť doplnkový a nesmie byť na úkor iných dlhodobých politík EÚ;

73. opätovne potvrdzuje svoju jednoznačnú podporu zásade uplatňovania hľadiska zmeny klímy vo VFR, ktoré musí ísť nad úroveň cieľových podielov na výdavkoch, ako sa uvádza v priebežnej správe VFR a Komisiou; ďalej zdôrazňuje význam integrácie klimatického a sociálneho rozmeru do rozhodovania o všetkých hlavných programoch VFR a počas celého politického cyklu; v tejto súvislosti okrem toho požaduje transparentnejšiu, prísnejšiu a komplexnejšiu metodiku vrátane zreformovaných ukazovateľov výkonnosti na vymedzenie a sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou a biodiverzitou, predchádzanie finančnej podpore škodlivých opatrení a monitorovanie dlhodobého vplyvu zohľadňovania problematiky klímy v záujme zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

74. pripomína, že je dôležité zaviesť do rozpočtu EÚ nové vlastné zdroje, najmä tie, ktoré vznikajú pri vykonávaní iniciatív EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, ako zdôraznil Európsky parlament pri viacerých príležitostiach, bez toho, aby bola ohrozená zásada rozpočtovej všeobecnosti; víta ako východiskový bod pre rokovania návrh Komisie z roku 2018 na zavedenie vlastných zdrojov založených na aukčných príjmoch systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) a dani z nerecyklovaných plastových obalov; domnieva sa, že každý nový mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc by mal prispievať k financovaniu rozpočtu EÚ;

75. požaduje ambiciózne pridelenie finančných prostriedkov na politiku súdržnosti s jasným zameraním na environmentálne výzvy, pričom najmenej 30 % treba vynaložiť na politický cieľ ekologickejšieho nízkouhlíkového hospodárstva s prechodom na hospodárstvo s čistým nulovým obsahom uhlíka a odolnú Európu; zdôrazňuje potrebu úplného vykonávania koncepcií trvalo udržateľného rastu a ochrany klímy v politike súdržnosti v období po roku 2020 vrátane cieľa nevyužívať kohézne fondy na investície spojené s výrobou, spracovaním, dopravou, distribúciou, skladovaním alebo spaľovaním fosílnych palív; pripomína význam verejných investícií v politike súdržnosti;

Mobilizácia výskumu a podpora inovácií

76. zdôrazňuje, že je potrebné zachovať ambiciózny rozpočet pre Horizont Európa vo výške 120 miliárd EUR v súčasných cenách s cieľom riešiť dôležité inovačné výzvy v súvislosti s digitálnym a priemyselným prechodom na klimatickú neutralitu, pričom by sa malo zohľadniť, že najmenej 35 % rozpočtu Horizontu Európa by malo byť prispievať k cieľom v oblasti klímy; žiada Komisiu, aby maximalizovala príležitosti vyplývajúce zo širšieho inovačného prostredia založeného na vede a vedomostiach, vzhľadom na to, že niektoré nové kľúčové podporné technológie, ako sú strojové učenie, technológia distribuovanej  databázy transakcií, nízkouhlíkové technológie a technológie priaznivé pre  obehové hospodárstvo, menej pokročilé technológie, siete 5G a kvantová výpočtová technika, budú rozhodujúce pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050;

77. požaduje primerané financovanie výskumu a intenzívnejšiu interdisciplinárnu spoluprácu pri nahrádzaní chemických látok a navrhovaní bezpečnejších alternatív k tým, ktoré vzbudzujú obavy (vrátane tých, ktoré sa používajú v materiáloch, procesoch alebo technológiách) na základe ich rizík, funkcií a ekonomickej životaschopnosti, aby sa zabránilo nahradeniu toxickej chemikálie inou látkou vzbudzujúcou rovnaké alebo väčšie obavy; žiada Komisiu a členské štáty, aby uľahčili transparentné verejno-súkromné ​​investičné partnerstvá na podporu výskumu bezpečnejších alternatív a na poskytovanie technickej podpory malým a stredným podnikom, najmä pokiaľ ide o technickú uskutočniteľnosť alternatív;

78. zdôrazňuje význam doplnkovosti fondov a iných nástrojov EÚ a synergie medzi nimi, ako aj význam posilnenia výskumu a inovácií a technologického prenosu výsledkov v oblastiach zmierňovania zmeny klímy, prispôsobovania, ochrany a obnovy biodiverzity, efektívneho využívania zdrojov a obehovosti, nízkouhlíkových technológií a technológií s nulovými emisiami a zhromažďovania údajov na podporu dosahovania cieľov európskeho ekologického dohovoru; zdôrazňuje, že súčasné environmentálne a klimatické inovačné technológie treba podporovať s cieľom dosiahnuť pripravenosť trhu, pokiaľ ide o rozširovanie, rozvoj infraštruktúry a systémy stanovovania cien;

79. trvá na tom, že je dôležité podporovať ich zavádzanie na trh, ktoré je kľúčovou hnacou silou pri transformácii rozsiahlych znalostných aktív EÚ na inovácie;

80. ďalej zdôrazňuje význam vytvorenia prostredia priaznivého pre výskum a inovácie a ekosystému výskumu a inovácií, ktorý podporí rozvoj prielomových technológií a umožní testovanie technológií a výrobkov, napr. prostredníctvom menej regulovaných skúšobných zón a/alebo skúšobných laboratórií, väčšej akceptácie neúspechu vo výskume a inováciách a racionálnejšej finančnej podpory;

„Neškodiť“ - presadzovanie udržateľnosti vo všetkých politikách EÚ

81. trvá na spoločnom prístupe k vykonávaniu Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a to vo vnútorných aj vonkajších politikách; zdôrazňuje význam využívania riešení, ktoré zohľadňujú prírodu a prispievajú k ochrane biodiverzity a zmierňovaniu a prispôsobovaniu sa zmene klímy; zdôrazňuje, že zásada predbežnej opatrnosti by mala byť základom činností EÚ vo všetkých oblastiach politiky spolu so zásadou „neškodiť“, pričom by sa mala v maximálnej miere zohľadniť zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, najmä pokiaľ ide o rozvoj, obchod, poľnohospodárstvo, energetiku a klímu;

82. zdôrazňuje potrebu začleniť ambície v oblasti klímy a ochrany životného prostredia do všetkých politík EÚ vrátane obchodnej politiky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky budúce obchodné a investičné dohody podpísané EÚ boli v plnej miere v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi udržateľného rozvoja a aby ustanovenia o životnom prostredí a klíme boli právne záväzné a vynútiteľné; žiada Komisiu, aby uskutočnila a uverejnila komplexné posúdenie súladu existujúcich a budúcich dohôd s Parížskou dohodou;

83. žiada Komisiu, aby splnila scenár 1 diskusného dokumentu Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, ako to požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z marca 2019 s názvom Výročná strategická správa o implementácii a plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja[10], v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby sa do programov EÚ a jej členských štátov týkajúcich sa lepšej právnej regulácie začlenila prvá zásada udržateľnosti;

84. zdôrazňuje, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ musia obsahovať záväzky každej zo strán ratifikovať a vykonávať osem základných a štyri prioritné dohovory MOP, ako aj medzinárodné mnohostranné dohody o životnom prostredí, a to tak, že pred uzavretím rokovaní oznámia svoje plány ratifikácie; zdôrazňuje, že kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji musia obsahovať účinné odrádzajúce opatrenia v prípade závažných a preukázaných porušení environmentálnych záväzkov vrátane obchodných sankcií a musia sa na ne vzťahovať všeobecné mechanizmy riešenia sporov, ktoré budú podliehať rovnakým podmienkam ako ostatné časti dohody;

85. víta zámer Komisie podporovať trvalo udržateľné dodávateľské reťazce s cieľom zvýšiť výhody obehového hospodárstva doma aj vo svete; zdôrazňuje, že sa to dá dosiahnuť iba prostredníctvom povinných povinností náležitej starostlivosti v súlade s usmerneniami OECD, ktoré v plnej miere rešpektujú environmentálne, sociálne a bezpečnostné normy, ako aj úplným vykonávaním hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; očakáva, že Komisia predloží legislatívnu iniciatívu v oblasti povinnej starostlivosti, ktorá bude zahŕňať zavedenie povinného, transparentného a fungujúceho systému „sociálnej a environmentálnej vysledovateľnosti“ v celom výrobnom reťazci;

EÚ ako globálny líder

86. dôrazne podporuje pokračovanie a ďalšie posilňovanie politického vplyvu EÚ na základe diplomacie v  rámci ekologického dohovoru, ktorá je nevyhnutná na podporu vykonávania opatrení v oblasti klímy a životného prostredia v partnerských krajinách a na ovplyvňovanie svetovej verejnej mienky; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pristupovali k diplomacii EÚ v oblasti klímy a životného prostredia komplexným spôsobom, a to vytvorením prepojení medzi zmenou klímy, ochranou biodiverzity, udržateľným rozvojom, poľnohospodárstvom, riešením konfliktov, migráciou a humanitárnymi otázkami s cieľom uľahčiť celosvetový prechod na nulovú bilanciu emisií, odolnosť proti zmene klímy, udržateľný rozvoj a potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávky vody;

87. zdôrazňuje, že všetky nástroje vonkajšej politiky by mali byť úplne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, biodiverzity a životného prostredia; pripomína pozíciu Parlamentu, v zmysle ktorej by v nasledujúcom období finančného plánovania akcie v rámci predvstupového nástroja IPA III mali prispievať najmenej 16 % svojho celkového finančného krytia na ciele v oblasti klímy a opatrenia podľa nariadenia o nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) by mali prispievať 45 % svojho celkového finančného krytia na ciele v oblasti klímy, riadenia a ochrany životného prostredia, biodiverzity a boja proti rozširovaniu púští, pričom 30 % z celkového finančného balíka pre NDICI by sa malo vyčleniť na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene;

88. opakuje, že je potrebné zaoberať sa dramatickými dôsledkami, ktoré má zmena klímy na dlhodobý hospodársky rozvoj rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových krajín; žiada preto viac investícií do odolných infraštruktúr v rozvojových krajinách s cieľom reagovať na zintenzívnenie prírodných katastrof;

89. zdôrazňuje, že podľa Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy sú domorodé a tradičné znalosti hlavným zdrojom pri predchádzaní klimatickým zmenám, a to najmä preto, že územia pôvodných obyvateľov tvoria asi 80 % zostávajúcej biodiverzity vo svete; zdôrazňuje potrebu riešiť vzájomnú závislosť klímy, životného prostredia, hospodárskeho a sociálneho rozmeru, a najmä priame účinky, ktoré má zmena klímy na domorodé spoločenstvá, a na akútnu existenčnú hrozbu, ktorej čelia mnohé z nich vrátane ešte nekontaktovaných komunít;

°

° °

90. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

[1]Prijaté texty, P9_TA(2019)0078.

[2] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, p. 51.

[3] Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.

[4] Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.

[5] Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

[6] Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

[7] Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

[8] Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016,, s. 1.

[9] Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.

[10] Prijaté texty, P9_TA(2019)0220.

Posledná úprava: 14. januára 2020Právne oznámenie