Návrh uznesenia - B9-0053/2020Návrh uznesenia
B9-0053/2020
Európsky parlament

NÁVRH UZNESENIA o situácii vo Venezuele po nezákonnom zvolení nových orgánov a predsedníctva Národného zhromaždenia (parlamentný prevrat)

13.1.2020 - (2020/2507(RSP))

predložený na základe vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku

Jordi Cañas, Dita Charanzová, Andrus Ansip, Malik Azmani, Phil Bennion, Stéphane Bijoux, Izaskun Bilbao Barandica, Gilles Boyer, Sylvie Brunet, Catherine Chabaud, Olivier Chastel, Engin Eroglu, Fredrick Federley, Christophe Grudler, Bernard Guetta, Ivars Ijabs, Irena Joveva, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Karen Melchior, Javier Nart, Jan‑Christoph Oetjen, Urmas Paet, Samira Rafaela, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Susana Solís Pérez, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Hilde Vautmans, Marie‑Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou
v mene skupiny Renew

Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B9-0048/2020

Postup : 2020/2507(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
B9-0053/2020
Predkladané texty :
B9-0053/2020
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

B9‑0053/2020

Uznesenie o situácii vo Venezuele po nezákonnom zvolení nových orgánov a predsedníctva Národného zhromaždenia (parlamentný prevrat)

(2020/2507(RSP))

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele[1], z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele[2], z 12. marca 2015 o situácii vo Venezuele[3], z 8. júna 2016 o situácii vo Venezuele[4], z 27. apríla 2017 o situácii vo Venezuele[5], z 8. februára 2018 o situácii vo Venezuele[6], z 3. mája 2018 o voľbách vo Venezuele[7], z 5. júla 2018 o migračnej kríze a humanitárnej situácii vo Venezuele a na jej pozemných hraniciach s Kolumbiou a Brazíliou[8], z 25. októbra o situácii vo Venezuele[9], z 31. januára 2019 o situácii vo Venezuele , z o situácii vo Venezuele, z o situácii vo Venezuele[10], z 28. marca 2019 o situácii vo Venezuele[11] a z 18. júla 2019 o situácii vo Venezuele[12],

– so zreteľom na vyhlásenia podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o Venezuele z 10. januára 2019, 26. januára 2019, 24. februára 2019, 28. marca 2019, 4. apríla 2019, 30. apríla 2019, 18. júna 2019, 16. júla 2019, 13. augusta 2019, 27. septembra 2019, 21. decembra 2019 a 9. januára 2020, ako aj vyhlásenia hovorcu PK/VP zo 17. septembra 2019, 16. decembra 2019 a 5. januára 2020,

– so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1893 z 11. novembra 2019, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2017/2074 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu vo Venezuele[13] a ktorým sa v súčasnosti platné cielené reštriktívne opatrenia obnovujú do 14. novembra 2020,

– so zreteľom na ústavu Venezuely,

– so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS),

– so zreteľom na správu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (UNHCHR) o Venezuele zo 4. júla 2019,

– so zreteľom na piate medzinárodné technické stretnutie v rámci procesu z Quita, ktoré sa uskutočnilo v Bogote 14. a 15. novembra 2019,

– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže podľa venezuelskej ústavy poslanci volia predsedu na jeden rok 5. januára každého roku;

B. keďže udalosti sprevádzajúce plánovanú voľbu predsedu Národného zhromaždenia vo Venezuele 5. januára 2020 boli zorganizovaným parlamentným štátnym prevratom Madurovho režimu a útokom na demokratické a ústavné fungovanie Národného zhromaždenia;

C. keďže predsedovi zhromaždenia Juanovi Guaidóovi bezpečnostné sily brutálnym spôsobom zabránili, aby viedol túto schôdzu, niekoľkým opozičným poslancom sa neumožnilo vstúpiť do budovy Národného zhromaždenia a bol tiež zablokovaný prístup tlače do budovy;

D. keďže Luis Parra, ktorý bol nedávno vylúčený z opozičnej strany v dôsledku podozrenia z korupcie, sa sám vyhlásil za predsedu Národného zhromaždenia a zúčastnil sa na improvizovanej a nezákonnej slávnosti zloženia prísahy;

E. keďže zvolenie Luisa Parru bolo neplatné vzhľadom na to, že schôdza nebola nikdy formálne otvorená, nebolo stanovené žiadne kvórum ani nebolo vyhlásené žiadne formálne hlasovanie; keďže vojaci skúmali mandát každého poslanca viac ako hodinu v rámci stratégie ako oddialiť zasadanie a zabrániť zhromaždeniu, aby dosiahlo kvórum;

F. keďže väčšina poslancov sa zúčastnila mimoriadnej schôdze niekoľko hodín neskôr v sídle opozičných novín El Nacional, na ktorej 100 zo 167 členov Národného zhromaždenia hlasovalo za opätovné zvolenie Juana Guaidóa za predsedu na posledný rok volebného obdobia 2015 – 2020;

G. keďže oficiálne zasadnutie Národného zhromaždenia, ktoré sa konalo 7. januára 2020, sa ukončilo zložením prísahy Juana Guaidóa ako prezidenta, a to aj napriek pokusom ozbrojených síl lojálnych Madurovmu režimu zabrániť tomu, aby sa zasadnutie konalo vrátane bránenia vstupu do budovy a vypnutia elektrického prúdu v budove;

H. keďže prezidentské voľby, ktoré sa konali 20. mája 2018, sa uskutočnili spôsobom, ktorý nebol v súlade s minimálnymi medzinárodnými normami dôveryhodného procesu; keďže EÚ a ďalšie regionálne organizácie a demokratické krajiny neuznali tieto voľby ani orgány, ktoré na základe tohto nezákonného procesu vznikli;

I. keďže 10. januára 2019 Nicolás Maduro si protiprávne uzurpoval prezidentskú právomoc pred Najvyšším súdom, čo je v rozpore s ústavným poriadkom; keďže 23. januára 2019 oprávnene a demokraticky zvolený predseda Národného zhromaždenia Juan Guaidó zložil v súlade s článkom 233 ústavy Venezuely prísahu ako dočasný prezident Venezuely;

J. keďže takmer 60 krajín a Európsky parlament uznali Juana Guaidóa ako legitímneho dočasného prezidenta Venezuely;

K. keďže venezuelský Najvyšší súd a neuznané Ústavné zhromaždenie 16. decembra 2019 zbavili ďalších štyroch členov národného zhromaždenia ich ústavne udelenej parlamentnej imunity – Jorge Millána, Hernána Alemána, Carlosa Lozana a Luisa Stefelliho – čím sa počet poslancov, ktorí boli zbavení imunity, zvýšil na 26; keďže toto rozhodnutie, ktoré nasledovalo po žiadosti Najvyššieho súdu na základe obvinení generálnym prokurátorom, je vážnym porušením ústavných ustanovení, zásad právneho štátu a demokratickej zásady deľby moci;

L. keďže prebiehajúce konanie proti poslancom národného zhromaždenia vrátane obťažovania a zastrašovania 59 poslancov neregulárnymi skupinami a bezpečnostnými zložkami, 29 svojvoľných zadržaní a 27 nútených exilov bráni ústavnej činnosti Národného zhromaždenia.

M. keďže situácia v oblasti ľudských práv, právneho štátu a demokracie vo Venezuele sa dlhé roky výrazne zhoršuje, a najmä odkedy sa Nicolás Maduro dostal k moci po sporných voľbách v roku 2013; keďže politické, hospodárske, inštitucionálne, sociálne a viacrozmerné humanitárne krízy v krajine sa výrazne zhoršujú; keďže zvýšený nedostatok liekov a potravín, rozsiahle porušovanie ľudských práv, hyperinflácia, politický útlak, korupcia a násilie ohrozujú životy ľudí a nútia ich k úteku z krajiny;

1. dôrazne odsudzuje parlamentný prevrat Madurovho režimu a skutočnosť, že Národnému zhromaždeniu ako demokratickému legitímnemu orgánu Venezuely bráni vykonávať mandát, ktorý dostal od venezuelského ľudu;

2. vyjadruje poľutovanie nad týmito závažnými porušeniami, ktoré sú nezlučiteľné s legitímnym procesom voľby predsedu Národného zhromaždenia a predstavujú ďalší krok k zhoršujúcej sa venezuelskej kríze;

3. blahoželá Juanovi Guaidóovi k jeho znovuzvoleniu za predsedu Národného zhromaždenia napriek všetkým prekážkam a mareniu, ktorým čelil počas oficiálneho zasadnutia 7. januára, vrátane toho, že si musel spolu s ostatnými kolegami poslancami vybojovať cestu do budovy;

4. opakuje svoju plnú podporu Juanovi Guaidóovi ako legitímnemu dočasnému prezidentovi Venezuely v súlade s venezuelskou ústavou, ako sa uvádza v jej článku 233;

5. opätovne vyjadruje plnú podporu Národnému zhromaždeniu, ktoré je v súčasnosti jediným legitímne zvoleným demokratickým orgánom Venezuely a ktorého právomoci treba obnoviť a rešpektovať, a to vrátane výsad a bezpečnosti jeho poslancov;

6. trvá na tom, že mierové a politické riešenie možno dosiahnuť len vtedy, ak sa plne rešpektuje Národné zhromaždenie, jediný demokraticky volený orgán vo Venezuele, a jeho členovia môžu slobodne požívať svoje ústavné výsady;

7. poukazuje na to, že akýkoľvek dialóg musí vychádzať z plánu prijatého venezuelským Národným zhromaždením; trvá na tom, že hlavným účelom dialógu musí byť pokojný prechod k demokracii prostredníctvom vytvorenia podmienok vedúcich k slobodným, transparentným a dôveryhodným prezidentským voľbám na základe pevne stanoveného kalendára, spravodlivých podmienok pre všetkých aktérov, transparentnosti a prítomnosti dôveryhodných medzinárodných pozorovateľov;

8. pripomína, že kľúčom na dosiahnutie trvalého riešenia vo Venezuele je usporiadanie slobodných a dôveryhodných medzinárodne monitorovaných prezidentských volieb a demokratické obnovenie štátnych inštitúcií vrátane Národnej volebnej rady a Najvyššieho súdneho dvora.

9. zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby Národné zhromaždenie zriadilo novú, nezávislú a transparentnú Národnú volebnú radu, ktorá bude v plnej miere inkluzívna a vyvážená vo svojom zastúpení a zložení;

10. pripomína, že rešpektovanie demokratických inštitúcií a zásad a dodržiavanie zásad právneho štátu sú základnými podmienkami na nájdenie mierového a udržateľného riešenia krízy vo Venezuele v prospech jej obyvateľov;

11. pripomína, že EÚ je pripravená podporiť riadny proces, ktorý povedie k mierovému a demokratickému riešeniu krízy;

12. vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby zintenzívnil snahu EÚ o obnovenie demokracie vo Venezuele, a to aj vrátane rozšírenia cielených sankcií voči jednotlivcom, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv a represiu, a rozšírenia týchto sankcií na rodinných príslušníkov;

13. domnieva sa, že diplomatické zastúpenie Venezuely, ktoré vymenoval Juan Guaidó ako legitímny dočasný prezident, by malo byť jediným zastúpením, ktoré by EÚ mala uznať; požaduje preto, aby boli pozastavené akékoľvek diplomatické poverovacie listiny pre misie, ktoré majú väzbu na Nicolasa Madura a jeho protidemokratickú vládu;

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, právoplatnému dočasnému prezidentovi republiky a Národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, vládam a parlamentom krajín Limskej skupiny, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

 

Posledná úprava: 15. januára 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia