NÁVRH UZNESENIA o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov
22.1.2020 - (2019/2870(RSP))
v súlade s článkom 132 ods. 2 rokovacieho poriadku
Sandra Pereira, Anja Hazekamp, Manuel Bompard, Pernando Barrena Arza, Alexis Georgoulis, Leila Chaibi, Özlem Demirel, Marisa Matias, José Gusmão, Anne‑Sophie Pelletier, Konstantinos Arvanitis, Eugenia Rodríguez Palop, Miguel Urbán Crespo, Idoia Villanueva Ruiz, Stelios Kouloglou, Younous Omarjee, Marc Botenga, Manu Pineda, Sira Rego, Dimitrios Papadimoulis, Mick Wallace, Clare Daly, Giorgos Georgiou, Niyazi Kizilyürek
v mene skupiny GUE/NGL
B9‑0084/2020
Uznesenie Európskeho parlamentu o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a najmä na jej články 8 a 153 (o rovnosti medzi mužmi a ženami) a články 10 a 19 (o nediskriminácii),
– so zreteľom Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), a najmä na jej články 2 a 3, v ktorých sa stanovujú zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie ako základné hodnoty Únie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 21 (o nediskriminácii) a článok 23 (o rovnosti medzi ženami a mužmi),
– so zreteľom na články 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),
– so zreteľom na Agendu OSN 2030 pre udržateľný rozvoj a na ciele udržateľného rozvoja, najmä na ciele 1, 5, 8 a 10 a ich príslušné čiatkové ciele a ukazovatele,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),
– so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnakom odmeňovaní (č. 100) z roku 1951,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[1],
– so zreteľom na Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678), ktorý predložila Komisia,
– so zreteľom na správu MOP o mzdách vo svete v rokoch 2018 – 2019,
– so zreteľom na článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže 69 rokov od prijatia dohovoru č. 100 Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnakom odmeňovaní a napriek pokroku žien z hľadiska ich integrácie do formálneho zamestnania, zvyšovania úrovne ich vzdelania a rozvoja ich politickej a ekonomickej nezávislosti zostáva rozdiel v odmeňovaní žien a mužov problémom na celom svete aj v členských štátoch EÚ;
B. keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je v EÚ na úrovni 16 %, čo znamená, že v rámci celého hospodárstva zarábajú ženy na hodinu v priemere o 16 % menej než muži; keďže to znamená, že v porovnaní s mužmi ženy prakticky nedostanú zaplatené za 59 dní v roku, čo odzrkadľuje skutočnosť, že ženy čelia väčšiemu vykorisťovaniu na trhu práce; keďže ak vezmeme do úvahy mieru zamestnanosti a celkovú účasť na trhu práce, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa zvýši na 40 %;
C. keďže situácia je ešte horšia pri odchode žien do dôchodku, pretože ich dôchodky majú približne o 37 % nižšiu hodnotu než dôchodky mužov, okrem iného v dôsledku rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; keďže to pramení z nahromadených nerovností v priebehu pracovného života žien a z období neprítomnosti na trhu práce, ktoré v dôsledku toho musia ženy znášať;
D. keďže približne dve tretiny rozdielov v odmeňovaní žien a mužov nemožno vysvetliť rozdielmi v charakteristikách trhu práce, ako sú vek, skúsenosti, vzdelanie, kategória povolania, pracovný čas alebo iné zistiteľné charakteristiky, z čoho vyplýva, že diskriminácia je jasným faktorom, pričom diskriminácia medzi mužmi a ženami sa tiež prekrýva s diskrimináciou na základe rasy, etnickej príslušnosti, migračného statusu, náboženstva, sexuálnej orientácie, veku a zdravotného postihnutia, okrem iného; keďže pre pochopenie viacerých foriem diskriminácie, ktoré kombináciou rôznych identít prehlbujú rozdiely v odmeňovaní žien oproti mužom, ako aj pre porozumenie súvisu rodového hľadiska s inými sociálnymi faktormi má kľúčový význam prierezový prístup;
E. keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov majú množstvo príčin, medzi ktoré patria rodovo segregované trhy práce a odvetvia, podhodnocovanie práce žien, sexistické stereotypy, nedostatok možností rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a očakávania, že ženy by mali byť primárnym poskytovateľom starostlivosti o dieťa, čo má v konečnom dôsledku za následok prerušenia kariéry, prácu na čiastočný úväzok a čoraz neistejšie pracovné mzdy a podmienky;
F. keďže kumulatívne účinky viacerých foriem diskriminácie, ktorým čelia ženy, podstatne prispievajú k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, pričom ženy sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a ich deti a rodiny tak musia čeliť vyplývajúcim dôsledkom; keďže chudoba sa vyskytuje najmä v rodinách, v ktorých sú ženy jedinými osobami s príjmom, pričom v roku 2017 bolo v EÚ chudobou ohrozených 35 % osamelých matiek v porovnaní s 28 % osamelých otcov; keďže riziko chudoby sa počas celého života prudko zvyšuje, pričom vo vekovej kategórii nad 75 rokov trvalo postihuje ženy;
G. keďže ženy sú osobitne dotknuté neistou prácou; keďže v dôsledku vážnej hospodárskej krízy, ktorá sa prehnala celou EÚ, miera nezamestnanosti v rokoch 2008 až 2014 prudko stúpla; keďže v roku 2014 bola miera nezamestnanosti žien (10,4 %) stále vyššia ako miera nezamestnanosti mužov (10,2 %); keďže hospodárska kríza zasiahla celú Európsku úniu, pričom najmä vidiecke oblasti zaznamenali ničivú mieru nezamestnanosti, chudoby a vyľudňovania, čím sú dotknuté predovšetkým ženy;
H. keďže v roku 2018 pracovalo v EÚ na čiastočný úväzok 31,3 % zamestnaných žien vo veku 20 – 64 rokov v porovnaní s 8,7 % mužov; keďže aj pri postupnom znižovaní rozdielov v zamestnanosti bola v roku 2018 miera zamestnanosti v prípade všetkých členských štátov ešte stále vyššia u mužov (79 %) než u žien (67,4 %);
I. keďže mnohé ženy pracujú v neformálnych odvetviach hospodárstva; keďže sa musia riešiť dôsledky, ktoré vyplývajú z vysoko neistej a neregulovanej neformálnej práce, ako je outsourcing a uzatváranie subdodávateľských zmlúv veľkými spoločnosťami;
J. keďže zákonom stanovené práva na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty sú často obmedzené alebo nie sú splnené; keďže jedným z rozhodujúcich faktorov podieľajúcich sa na zvrátení a prekonaní nerovností je kolektívne vyjednávanie; keďže pre osoby dotknuté chudobou je zaručenie rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty samo osebe nedostatočné, a preto by sa snahy o rovnaké odmeňovanie mali vyvíjať v rámci všeobecného zvýšenia miezd pracovníkov;
K. keďže rozvoj politík v oblasti rovnosti by mal byť založený na rovnakom prístupe žien a mužov k príležitostiam; keďže pretrvávajúca diskriminácia medzi ženami a mužmi sa zámerne podporuje s cieľom zintenzívniť politiky, ktorých cieľom je dosiahnuť nízke mzdy a dereguláciu práce;
L. keďže ženy sú nadmerne zastúpené na najnižšie platených alebo nižšie postavených pozíciách; keďže je dôležité, aby minimálna mzda stanovená každým členským štátom bola zárukou toho, že ľudia dokážu znášať životné náklady;
M. keďže na prekonanie rozdielov v dôchodkoch a zabezpečenie a zvýšenie dôchodkov vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby systémy sociálneho zabezpečenia naďalej existovali vo verejnej sfére a integrovali zásady solidarity a prerozdeľovania a aby sa vyvinulo maximálne úsilie na boj proti neistej a deregulovanej práci;
1. vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v EÚ naďalej pretrváva rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, čo má negatívny vplyv na sociálnu a hospodársku situáciu žien a na celú spoločnosť; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne a naliehavé opatrenia na prekonanie nerovností v odmeňovaní a aby zaručili rovnakú odmenu za rovnakú prácu a zároveň podporili všeobecné zvýšenie platov; okrem toho vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov, konkrétne prostredníctvom všeobecného, jednorazového a výrazného zvýšenia dôchodkov;
2. pripomína, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a jeho príčiny majú pre ženy exponenciálne škodlivé dôsledky počas celého ich života, čo v konečnom dôsledku vedie k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú viac ako dvojnásobné oproti rozdielom v odmeňovaní; pripomína, že v porovnaní s mužmi sú ženy viac ohrozené chudobou v staršom veku z dôvodu celoživotných rozdielov v odmeňovaní a pracovnom čase, odlišného veku odchodu do dôchodku u mužov a u žien v niektorých členských štátoch a skutočnosti, že osamote žije viac starších žien; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia na boj proti riziku chudoby starších žien, a to zvýšením dôchodkov, ale aj poskytnutím sociálnej podpory;
3. potvrdzuje, že popri podpore pracovnoprávnych predpisov založených na väčších pracovných právach, regulácii práce a zákaze neistej práce by sa malo obnoviť, brániť a podporovať kolektívne vyjednávanie ako rozhodujúci nástroj na prekonanie nerovností, najmä pokiaľ ide o platy;
4. vyzýva na spoločné úsilie zamerané na zlepšenie prístupu žien k pracovným príležitostiam a vytváranie príležitostí na rozvoj, ktoré prinášajú vyššie úrovne odmeňovania v povolaniach, v ktorých prevládajú ženy, ako súčasť požadovaných akčných plánov;
5. žiada, aby sa navrhli a v plnej miere vykonali opatrenia na zvýšenie úrovne minimálnej mzdy s cieľom umožniť ľuďom čeliť nákladom na živobytie;
6. zdôrazňuje, že prístup k práci a podmienky, ktoré ho uľahčujú, sú kľúčové na zabezpečenie emancipácie a nezávislosti žien vo všetkých oblastiach života, od práce po sociálnu, hospodársku a politickú účasť a ďalšie oblasti;
7. poukazuje na to, že dlhodobé účinky úsporných opatrení v mnohých členských štátoch majú nepriaznivý vplyv na posilnenie ekonomického postavenia žien a na dosiahnutie rodovej rovnosti, pričom rastúca nezamestnanosť, deregulácia trhu práce, zvýšená neistota a nízke mzdy postihujú najmä ženy, a škrty vo verejných službách, najmä v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, a rušenie sociálnych výhod spôsobujú ďalšie prehĺbenie rôznych foriem diskriminácie a nerovností, ktorým ženy čelia;
8. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ukončili a zvrátili úsporné opatrenia a rozpočtové škrty týkajúce sa programov v oblasti rodovej rovnosti, verejných služieb, a najmä poskytovania zdravotnej starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie;
9. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje úsilie o odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov prostredníctvom prísneho presadzovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, a to nielen prostredníctvom právnych predpisov, ale aj obnovením, presadzovaním a obhajobou kolektívneho vyjednávania; ďalej požaduje opatrenia na riešenie vertikálnej a horizontálnej segregácie v oblasti zamestnávania a diskriminačných postupov pri prijímaní rozhodnutí o zamestnávaní nových pracovníkov a o kariérnom postupe;
10. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili ochranu materstva, otcovstva a rodičovstva v pracovnoprávnych predpisoch, konkrétne tým, že predĺžia dovolenky a zaručia, že budú plne platené, znížia počet pracovných hodín počas dojčenia a zároveň prijmú vhodné opatrenia na presadzovanie takejto ochrany, ale takisto budú investovať aj do zabezpečenia bezplatnej verejnej siete na poskytovanie služieb vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a služieb dlhodobej starostlivosti; v tejto súvislosti odmieta využívanie osobných, pružných pracovných podmienok – nástroja, ktorý dereguluje trh práce a oslabuje pracovné práva;
11. konštatuje, že významnou prekážkou brániacou predovšetkým rovnocennej účasti žien na všetkých aspektoch spoločnosti vrátane zamestnania je nedostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti, jej prílišná nákladnosť a nedostačná súvisiaca infraštruktúra;
12. zdôrazňuje, že uvedené politiky by mali ženám uľahčiť začleniť sa do trhu práce, pričom by sa mali zameriavať najmä na rodiny s nízkymi príjmami, rodiny s jedným rodičom a iné znevýhodnené skupiny;
13. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy pri navrhovaní svojich trhov práce s cieľom pomôcť odstrániť rozdiely v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov;
14. vyzýva členské štáty, aby posilnili kapacitu verejných orgánov práce, najmä na úrovni ľudských zdrojov, s cieľom zaručiť, aby sa prijali potrebné opatrenia na presadzovanie pracovných práv stanovených na základe právnych predpisov alebo kolektívnej zmluvy vrátane ukladania sankcií spoločnostiam, ktoré nespĺňajú požiadavky; okrem toho žiada, aby sa vykonalo posúdenie možnosti podmieniť poskytovanie finančných prostriedkov EÚ spoločnosťiam uplatňovaním kvalitných pracovných noriem a neexistenciou diskriminačných postupov voči ženám;
15. zdôrazňuje, že je nutné ešte viac zlepšiť zber údajov rozčlenených podľa pohlavia v oblastiach ako neformálne zamestnávanie, podnikanie, prístup k financovaniu a zdravotníckym službám, násilie páchané na ženách a neplatená práca; zdôrazňuje, že na zaistenie erudovanej tvorby politiky založenej na dôkazoch treba zbierať a využívať kvalitné údaje; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby zbierali rozčlenené údaje s cieľom lepšie merať a monitorovať pokrok pri odstraňovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť skupinám, ktoré čelia viacnásobným a prierezovým formám diskriminácie, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, migrantky a príslušníčky etnických menšín, Rómky, staršie ženy, osamelé matky a LGBTIQ osoby;
16. vyzýva Komisiu, aby nepodporila žiadne politické odporúčanie, ktoré by viedlo k nárastu neistých pracovných vzťahov, deregulácii práce a pracovného času, zníženiu miezd, útokom na kolektívne vyjednávanie alebo privatizácii systémov sociálneho zabezpečenia;
17. naliehavo žiada Radu, aby odblokovala smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu, ktorej cieľom je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou horizontálnym prístupom;
18. pripomína, že zaisťovanie rodovej rovnosti a riešenie rozdielov medzi ženami a mužmi v oblasti odmeňovania a dôchodkov má významné sociálne a hospodárske prínosy pre celú spoločnosť;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.