Indeks 
 Forrige 
 Næste 
 Fuld tekst 
Forhandlinger
Tirsdag den 13. december 2016 - Strasbourg Revideret udgave

11. Status over det slovakiske rådsformandskab (forhandling)
Video af indlæg
PV
MPphoto
 

  Der Präsident. – Als nächster Punkt der Tagesordnung folgt die Aussprache über die Erklärungen des Rates und der Kommission zur Bilanz des slowakischen Ratsvorsitzes (2016/2790(RSP)).

Ich möchte darauf hinweisen, dass die Konferenz der Präsidenten beschlossen hat, dass es für diesen Tagesordnungspunkt kein Catch-the-eye-Verfahren gibt und keine blauen Karten akzeptiert werden.

 
  
MPphoto
 

  Robert Fico, úradujúci predseda Rady. – Už v júli som na tejto pôde hovoril o tom, že Európania dnes považujú výdobytky európskej integrácie ako mier, cestovanie bez pasov, možnosť platiť jednou menou či zvoliť si krajinu, v ktorej chcú žiť a pracovať, za úplnú samozrejmosť. Čo je ale horšie, že mnohí v Európe veria, že táto úplná samozrejmosť by existovala aj bez Európskej únie. A dokonca, že bez Európskej únie by nám mohlo byť podstatne lepšie.

Povedzme si pravdu, dámy a páni, Európska únia je v najťažšej kríze od svojho vzniku. Nie je to však kríza z vonkajšieho ohrozenia, je to kríza zvnútra, vyjadrená predovšetkým nedôverou ľudí a stratou autority európskych elít. Diskusia o budúcnosti Únie sa počas tohto roka zásadne otočila. Opýtajte sa Európana, či vie, ktorá krajina by mala najbližšie vstúpiť do Európskej únie. Odpovie vám, že nevie, ale že vie veľmi dobre, ktorá krajina by mala z európskeho zväzku vystúpiť. Nikde na svete, dámy a páni, neexistuje zoskupenie krajín čo i len trochu podobné Európskej únii. My sme sa všetci vybrali tou najťažšou cestou. Na jednej strane rešpektujeme množstvo národných špecifík. Držíme si svoje vlastné národné identity, no súčasne sme množstvo zásadných právomocí odovzdali do spoločného spravovania.

Dnes pred nami stojí povinnosť vrátiť sa ku koreňu. Povedať si, ktorých právomocí a prečo sa národné štáty zriekli v prospech celku a či dnes nerobíme chybu práve v tom, že sme sa od týchto koreňov odklonili a prikladáme pozornosť témam, ktoré sú podružné, nepodstatné a namiesto spájania spoločným záujmom Európu rozdeľujú. S unikátnym projektom, dámy a páni, ktorý nikde na svete neexistuje, dnes trestuhodne hazardujeme. Aby sme tento hazard zastavili, povedzme si, v čom sú naše korene. Sú v ekonomickej spolupráci, sú v spoločnej bezpečnosti, sú v udržaní mieru. Nevnucujme, prosím, ľuďom iné ako tieto zásadné témy, pretože ak sa s nimi nestotožnia a ak im neuveria, otočia sa k Únii nadobro chrbtom.

Slovenská republika preberala v júli tohto roku predsedníctvo s ambíciou reagovať na danú situáciu. Prvým jasným krokom vpred bol bratislavský summit, pretože naštartoval dlho odkladanú, absolútne nevyhnutnú diskusiu o tom, ako urobiť Úniu lepšiu, bezpečnejšiu a efektívnejšiu. Čo sa vlastne v Únii stalo a čo sa v nej deje dnes? Čo od Únie očakávame? Ako vidíme jej budúcnosť? V čom sme zlyhali a prečo? A diskusiou o týchto otázkach sme 16. septembra odštartovali tzv. bratislavský proces, ktorý by mal vyvrcholiť budúci rok v marci pri príležitosti 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv.

Súčasťou pravdy je však aj to, dámy a páni, že Úniu ohrozujeme sami a často ju ohrozujeme vnútropolitickými agendami členských štátov. Napríklad tak, že sa konajú referendá, ktoré sú motivované vnútropoliticky, ale je zrejmé, že ich výsledky majú celoeurópsky dosah a odrazu sa stávajú niečím, čo by som mohol pomenovať ako problém pre nás pre všetkých. Ak tento trend bude pokračovať, Únia bude zamestnaná vnútornou politikou v členských štátoch, budeme nútení hľadať krkolomné riešenia, robiť kompromisy s našimi vlastnými princípmi, a to všetko na úkor dôveryhodnosti EÚ. Ak by to malo takto pokračovať ďalej, som presvedčený, že nám bude chýbať politická energia a s ňou aj odhodlanie riešiť zásadné problémy, ktorým čelí Únia ako celok. Chcem vyzvať aj tu na pôde Európskeho parlamentu európskych lídrov, aby prestali riešiť svoju domácu agendu na úkor Európskej únie.

Všetci dobre vieme, ale nechceme si to priznať, že referendum vo Veľkej Británii bola čistá vnútropolitická agenda, ktorú politici nezvládli. Všetci vieme, že referendum v Taliansku bola čistá vnútropolitická agenda, ktorá nebola zvládnutá. Ale dôsledky takýchto rozhodnutí, napr. v prípadnom referende o tom, či Taliansko má alebo nemá zotrvať v eurozóne, by boli pre Európsku úniu a myšlienky absolútne katastrofické. Ešte raz teda vyzývam európskych lídrov, aby prestali riešiť svoju domácu agendu na úkor nás všetkých tu v Európe.

Aktuálne krízy v Únii by sme mali považovať za dobrý impulz spraviť opatrenia vedúce k transparentnejšej Únii. Súčasná kríza dôvery našich občanov zase predstavuje vhodnú príležitosť vytvoriť zrozumiteľnejší a úprimnejší komunikačný most medzi politickými elitami a európskou verejnosťou. Je alarmujúce, že podľa posledných prieskumov až 57 % mladých Európanov má pocit, že sú v dôsledku krízy vo svojej krajine marginalizovaní a vylúčení z ekonomického a sociálneho života.

My – politickí lídri – sme tu na to, aby sme dali našim ľuďom nielen nádej, ale istotu, že krízu vieme riešiť. Že napriek nepredvídateľnosti vonkajšieho prostredia máme kontrolu nad naším smerovaním. Pritom musíme stavať na silných stránkach nášho spoločenstva. Európska únia ako pokojný prístav, kde mier, demokracia, právny štát, ľudské práva, ľudská dôstojnosť, sloboda a solidarita sú základné a nadčasové piliere nášho súžitia. Ale aj Európska únia ako moderné centrum digitálneho pokroku a inovácií. Európska únia ako uvedomelý hnací motor v boji proti klimatickým zmenám. Európska únia ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci na svete.

Európska únia je silná a akcieschopná, len ak je jednotná. K tomuto záveru dospel aj bratislavský summit. Európska dvadsaťsedmička je odhodlaná spoločne prekonať a prekonávať súčasné aj budúce výzvy. Proces reflexie, nech bol akokoľvek potrebný, však sám osebe nepostačuje.

Bez činu zostáva aj tá najkrajšia myšlienka bezcenná. Preto bratislavský summit nebol len o reflexii, ale o konkrétnych krokoch smerujúcich k tomu, aby Európska únia bola jednak zrozumiteľnejšia, a jednak poskytla svojim občanom bezpečný životný priestor. A keď hovorím o bezpečnosti, nemám na mysli len vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, boj proti terorizmu, ale aj ekonomickú a sociálnu bezpečnosť, istotu zamestnania, príjmu či klimatickú a enviromentálnu bezpečnosť. Toto všetko sú oblasti, ktoré trápia občanov Únie najviac. Nie hra so slovíčkami, ktoré chceme zmeniť v zmluvách o Európskej únii. Nie nekonečná diskusia o tom, či chceme viac alebo menej Európy.

Občan Európskej únie chce hospodársky silnú Európsku úniu. Úniu založenú na investíciách, ktoré prispejú k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných miest. Keď som tu pred vami stál v júli, hovoril som, že ak takú Úniu chceme mať, musíme lepšie využívať dostupné finančné nástroje. Naša ambícia sa stala skutočnosťou. Dnes tu máme vďaka skvelej spolupráci Rady a Európskeho parlamentu rozpočet Európskej únie na rok 2017, ktorý je pružný, vyvážený a predovšetkým odráža naše súčasné priority. To je veľmi dobrá správa. Veď vďaka prijatému rozpočtu v budúcom roku navýšime napríklad zdroje na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti o 12 %. Budeme tiež lepšie vybavení na zvládanie migrácie a jej príčin, ako aj na zvýšenie bezpečnosti a ochrany hraníc Európskej únie.

Občania tiež volajú po nových investičných príležitostiach v Únii. Preto ma veľmi teší, že predĺženie trvania a finančnej kapacity Európskeho fondu pre strategické investície sa posunulo bližšie k realite. Cez podporu využívania verejných financií tým dáme potrebný impulz súkromným investíciám, ktoré môžu priniesť nové pracovné príležitosti.

Občan Európskej únie chce mať tiež totiž prácu, aby sa mohol bez obáv postarať o seba a svojich blízkych. Už dnes jednotný trh vytvára mnoho nových pracovných miest a uľahčuje nám každodenný život. Dobudovaním jednotného digitálneho trhu môžeme otvoriť veľké množstvo ďalších príležitostí. Preto som veľmi rád, že sa nám podarilo v tejto agende dosiahnuť výrazný pokrok. Napríklad neodôvodnené geografické blokovanie sa snáď čoskoro stane minulosťou. Pomôžeme tak spotrebiteľom, ako aj predajcom. Diskriminácia na základe štátnej príslušnosti, bydliska či sídla nemá v Únii svoje miesto. Slobodný pohyb občanov Európskej únie sa v dnešnom svete musí vzťahovať aj na digitálny priestor. A platí to aj pri odstraňovaní roamingových poplatkov.

Okrem toho, na to,  aby sme využili plný potenciál jednotného trhu, potrebujeme cenovo dostupné, stabilné a udržateľné dodávky čistej energie. K tomuto cieľu nás môže posunúť energetická únia. Ešte aj počas posledných dní nášho predsedníctva spoločne pracujeme na tom, aby sme Úniu posunuli ďalej aj v tejto oblasti. Neoddeliteľnou súčasťou energetickej únie je aj ambiciózna a efektívna klimatická politika. Ratifikáciou Parížskej dohody potvrdila Európska únia svetové líderstvo v boji proti klimatickým zmenám. Vyslali sme tiež dôležitý odkaz navonok, že pokiaľ ide o globálne výzvy, sme schopní prevziať zodpovednosť a úzko spolupracovať.

Jednou z takýchto výziev je samozrejme aj migrácia. Dnes už vieme, že migračná kríza nie je ani sezónnou, ani regionálnou záležitosťou, ale globálnym problémom. A hoci sa naše názory na jej riešenie niekedy líšia, občan Európskej únie chce vedieť, že sme schopní ponúknuť konštruktívny spoločný postup. Som rád, že v poslednom období sme ukázali, že ak chceme, aj tu vieme dosiahnuť zhodu a posunúť túto agendu vpred.

Jasným dôkazom je Európska pohraničná a pobrežná stráž, ktorá vďaka rýchlej a efektívnej spolupráci Európskeho parlamentu a Rady začala 6. októbra svoju činnosť.

S migráciou úzko súvisí aj otázka zodpovednosti a solidarity. Viem, že tieto pojmy vyvolali v uplynulých mesiacoch rôznorodé emócie. Verím však, že sa všetci zhodneme na tom, že každý členský štát musí bez zaváhania podať v prípade nutnosti pomocnú ruku. Zároveň som ale presvedčený, že by sme mali zohľadniť reálne možnosti, kapacity a schopnosti jednotlivých členských štátov. A som rád, že sme v posledných mesiacoch minimálne ukázali, že o tejto ťažkej téme vieme otvorene hovoriť. Tak je to aj v prípade návrhu slovenského predsedníctva týkajúceho sa tzv. efektívnej solidarity. Dúfam, že tento koncept bude jedným z prvkov mozaiky pri reforme spoločného európskeho azylového systému.

Máme však aj ďalšie výzvy. Okrem ochrany vonkajších hraníc musíme zabezpečiť funkčnosť Schengenu, úzko spolupracovať s tretími krajinami, najmä s krajinami tranzitu a krajinami pôvodu migrantov a odstraňovať príčiny migrácie. A k tomu by mal pomôcť aj pokrok, ktorý sa týka vytvorenia Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj. Jeho cieľom je riešiť najmä prvotné príčiny migrácie vytváraním pracovných príležitostí, podporou investícií a uľahčením trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách.

Dámy a páni, občan Európskej únie chce cítiť stabilitu. V súčasnom neistom svete by Únia mala v očiach občana symbolizovať základný oporný bod. Na to, aby skutočne bola stabilným, bezpečným a prosperujúcim miestom pre život, potrebujeme mať dobré vzťahy so susedmi, ako aj so vzdialenými spojencami. A musíme byť podstatne suverénnejší, pokiaľ ide o niektoré témy zahraničnej politiky. Postavím otázku, ktorá sa môže stať realitou, ak napríklad americká adeministratíva zmení názor na sankcie voči Ruskej federácii, ako budeme kopírovať tento postoj. Tam sa ukáže, či sme alebo nie sme skutočne v týchto názoroch suverénni. Rovnako máme veľký problém, ak dôjde k tomu, čo americká administratíva naznačuje, a to je veľmi nízka prítomnosť, angažovanosť sa v európskom priestore.

Zároveň verím, že budeme úspešne pokračovať v konkrétnej implementácii Varšavskej deklarácie lídrov EÚ a NATO o posilnení vzájomnej strategickej spolupráce obidvoch organizácií.

K lepšej odolnosti Únie vedie, okrem iného, aj efektívna politika rozširovania. Práve tá má kľúčový význam pre podporu transformácie a upevnenie stability v juhovýchodnej Európe. S týmto cieľom boli otvorené nové kapitoly v prístupovom procese s Čiernou Horou a so Srbskom a pozitívny vývoj nastal aj pri prihláške Bosny a Hercegoviny za člena Únie. Naším záujmom musí byť, aby vo všetkých kandidátskych krajinách naďalej prebiehali také politické a hospodárske reformy, ktoré ich budú približovať k Únii a upevňovať princíp právneho štátu.

Kľúčový význam pre vnútornú a vonkajšiu stabilitu Únie má tiež voľný, spravodlivý a vyvážený obchod založený na reciprocite a vzájomných prínosoch. Prijatie dohody o voľnom obchode s Kanadou je toho výborným príkladom. Táto moderná a ambiciózna dohoda nielen posilní ekonomické postavenie Únie, ale aj otvorí nové obchodné príležitosti pre našich občanov.

Dámy a páni, jedinou odpoveďou na súčasnú vlnu euroskepticizmu je priblíženie zmyslu, podstaty a reálnych výdobytkov projektu európskej integrácie prostredníctvom konkrétnych výsledkov. Inak otvoríme priestor pre rôzne interpretácie a špekulácie dávajúce za pravdu protieurópskym politikom.

V tejto súvislosti nás od budúcej jari pravdepodobne čaká ďalšia veľká výzva – zaistiť, aby proces odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bol transparentný s plným zapojením členských štátov, a dodám, hoci tieto slová už nejedenkrát vyvolali kritiku, že rokovania musia viesť k záverom, že sa oplatí zostať členským štátom Európskej únie. Ak sa ukáže pri rokovaniach, že sa neoplatí byť členským štátom Európskej únie, hrozí, že negatívna nálada  v Európe bude rásť. A tomu sa musíme vyhnúť, pretože môžme dať neuveriteľne nebezpečný príklad krajinám, kde možno je euroskepticizmus veľmi silný.

Aj preto slovenské predsedníctvo vyvinulo maximálne úsilie, aby svojou prácou a výsledkami vyslalo pozitívny impulz európskej verejnosti. Preto sme sa zo všetkých síl snažili prinášať hmatateľné výsledky, ktoré majú dosah na bežný život každého z nás. Cieľom našej snahy bolo nielen zabrániť ďalšej fragmentácii v Únii, ale aj uistiť našich občanov, že Európska únia je projekt, ktorý má budúcnosť.

Chcem vás ubezpečiť, že zodpovednosť, akú sme pociťovali na začiatku nášho predsedníctva, že táto istá zodpovednosť zostala nezmenená.

Nastupujúcemu maltskému predsedníctvu želám veľa šťastia a odhodlania naplniť vlastné priority. Verím, že nastupujúce predsedníctvo nás posunie výrazne dopredu v dosahovaní našich spoločných cieľov a súčasne chcem poďakovať aj Holandsku za vynikajúcu spoluprácu v rámci tria.

 
  
MPphoto
 

  Jean-Claude Juncker, Président de la Commission européenne. – Monsieur le Président, Monsieur le Premier ministre, Mesdames et Messieurs les députés, je voudrais remercier très chaleureusement nos amis slovaques pour une première présidence réussie. Je voudrais plus particulièrement féliciter le Premier ministre, Robert – enfin, je te tutoie parce que nous sommes seuls – et Ivan, qui ont été les chevilles ouvrières de cette présidence.

Parmi les grandes performances de la présidence slovaque figure la mise en place du corps européen de garde-frontières et de garde-côtes. Parmi les grandes performances de cette présidence figure le fait que nous avons pu nous mettre d’accord sur la directive européenne sur le terrorisme et sur le contrôle systématique des frontières extérieures. Figurera parmi les grandes réussites de sa présidence la directive en voie de finition sur les armes à feu, dont le niveau d’ambition reste évidemment en-deçà des propositions plus ambitieuses de la Commission, mais c’est un progrès très réel et je sais avec quelle énergie la présidence y a travaillé, tout comme elle a fait de son mieux pour veiller à ce que nous puissions nous mettre d’accord sur les instruments de défense commerciale. C’est une grande réussite de la présidence.

Pour le reste, Monsieur le Président, j’aurais voulu débattre, mais comme ceux avec lesquels on pourrait débattre sont absents – mais je voudrais remercier les membres du Parlement qui sont présents –, je ferai distribuer mon discours écrit.

 
  
MPphoto
 

  Der Präsident. – Wie Sie wünschen, Herr Präsident der Kommission.

 
  
MPphoto
 

  Françoise Grossetête, au nom du groupe PPE. – Monsieur le Président, Monsieur le Président du Conseil, Monsieur le Président de la Commission européenne, il est vrai que la Slovaquie a pris la présidence tournante du Conseil à un moment qui était particulièrement difficile, mais la présidence slovaque n’a pas faibli, et elle a pu faire avancer des dossiers qui concernent nos concitoyens et en cela, au nom de mon groupe, je tiens à vous féliciter.

Malgré la réticence de certains États membres, un budget solide a pu être voté, avec plus de 157 milliards d’euros d’engagements, un budget qui à nos yeux est toujours trop minimaliste, mais dont l’essentiel a été préservé, et sur lequel nous avons pu apporter des améliorations. Plan Juncker prolongé, budget pour la sécurisation des frontières renforcé, garantie pour la jeunesse augmentée, lutte contre l’évasion fiscale entreprise, détachement des travailleurs en cours, modernisation des instruments de défense commerciale: voilà un certain nombre d’avancées importantes.

Il n’y a pas de croissance sans industrie, et l’industrie a été aussi au cœur de votre présidence. Elle doit continuer à l’être, car elle est le socle de notre économie actuelle et à venir, et nous avons besoin d’une politique industrielle ambitieuse pour sauvegarder nos emplois et inciter à l’innovation dans les nouvelles technologies. À cet égard, la réforme du marché du carbone avance, elle permettra de développer des technologies bas carbone pour réduire les effets du changement climatique. La stratégie spatiale européenne est lancée, c’est un secteur plein de possibilités extraordinaires en termes d’applications et de services. La défense aussi, où les lignes bougent pour mieux coopérer à l’échelle européenne et faire participer chaque État membre à l’effort de défense. Le secteur ferroviaire, enfin: nous avons voté un certain nombre de dispositions dans ce cadre pour améliorer le transport des passagers, mais cela signifie aussi faire bénéficier nos équipementiers européens de nombreuses avancées dans ce domaine. Des avancées aussi sur le numérique – vous l’avez très bien dit –, avec des engagements clairs sur la fin des frais d’itinérance, tout en préservant les investissements. La qualité des réseaux et l’accès à l’internet demeurent des préoccupations majeures pour tous les Européens.

En ce qui concerne l’énergie, la sécurité de l’approvisionnement en gaz a été et sera un sujet central de nos discussions. Il faut améliorer, à ce titre-là, la coopération régionale et l’échange d’informations, c’est cela la solidarité européenne.

Je me réjouis également que la Slovaquie ait permis de poursuivre et de renforcer des travaux entrepris par la présidence néerlandaise sur l’accès aux médicaments innovants pour les patients. J’ai été heureuse de voir la lutte contre Alzheimer et contre la résistance aux antibiotiques figurer en haut de votre agenda. La présidence slovaque a notamment permis de réitérer le rôle central du vaccin en tant qu’outil de prévention, particulièrement utile pour prévenir les abus d’antibiotiques et les dangers que cela génère.

J’ai seulement un petit regret, mais seulement un petit regret personnel: aucun accord n’a encore été trouvé sur le nouveau règlement sur les médicaments vétérinaires, c’est dommage, car l’antibiorésistance est tout de même une de nos priorités.

J’ai retenu votre appel, votre appel à plus d’esprit communautaire, votre appel à lutter contre les égoïsmes nationaux. J’espère qu’il sera entendu, en tout cas merci pour toutes les mesures concrètes que vous avez pu mettre en place et qui – je l’espère – seront entendues et comprises par nos concitoyens, afin de lutter contre la démagogie de certains qui veulent démontrer que l’Union européenne n’avance pas.

En tout cas merci, les résultats sont palpables et ce que je souhaite, c’est que nous puissions communiquer sur ce que vous avez réussi.

 
  
MPphoto
 

  Vladimír Maňka, za skupinu S&D. – Vy najlepšie viete, pán premiér, koľko úsilia posledné dve vlády pod Vaším vedením venovali príprave predsedníctva. S akým veľkým napätím sme sledovali referendum vo Veľkej Británii. Jeho výsledky ovplyvnili fungovanie celej EÚ, ale ovplyvnili aj program slovenského predsedníctva.

Dnes už môžeme bilancovať. Poslanci a poslankyne z rôznych politických skupín, výborov a rôznych krajín zhodnotili, že výsledky slovenského predsedníctva sú veľmi pozitívne. Aj dnes to zaznelo. Pán premiér, odovzdajte, prosím, naše poďakovanie celému tímu vedenému Ivanom Korčekom, ktorý tu stále sedel a jeho tvár si už každý pamätá. Samozrejme, aj pánom ministrom, štátnym tajomníkom a odborným tímom.

Musím vyzdvihnúť aj politickú vyspelosť, korektnosť a spoločnú snahu viac ako 90 % slovenských zástupcov v Európskom parlamente. Ďakujem, milí kolegovia, že aj Vám záležalo, aby slovenské predsedníctvo bolo úspešné – takto ste sa aj správali.

Na bratislavskom samite v septembri všetci premiéri či prezidenti, vyslali jasné posolstvo: že Európska únia je pre každého z nich jediná alternatíva. Toto posolstvo má obrovskú silu. Podarilo sa prijať tzv. bratislavskú cestovnú mapu, ktorej cieľom je priniesť Európu bližšie k občanom.

Veľkým úspechom je rýchla ratifikácia Parížskej dohody o klimatických zmenách. Vzhľadom na nástup novej administratívy v USA sme všetci veľmi radi, že Parížska dohoda je už medzinárodne platným dokumentom.

Zvládli sme aj ratifikáciu obchodnej dohody EÚ s Kanadou (CETA). Táto dohoda bude slúžiť ako vzor pre mnohé ďalšie dohody.

V rekordne krátkom čase sa podarilo dohodnúť rozpočet EÚ na budúci rok. Dohodu sme našli presne na výročie nežnej revolúcie na Slovensku – 17. novembra o 4:30 ráno. Tento deň je zároveň aj medzinárodným dňom študentstva. Preto je symbolické, že sa nám práve v tento deň podarilo do rozpočtu EÚ presadiť 500 miliónov eur pre podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Za tento projekt bojovali európski socialisti a demokrati od začiatku. Za tri roky sme pomocou tejto iniciatívy znížili počet nezamestnaných mladých ľudí v EÚ o 1,6 milióna. Na Slovensku sme pomocou tohto projektu znížili nezamestnanosť mladých takmer o polovicu.

Boj proti daňovým únikom a podvodom, migračná kríza, pomoc tretím krajinám, aby z nich ľudia nemuseli utekať, boj proti terorizmu, nový projekt pohraničnej a pobrežnej stráže, silná sociálna agenda, bezpečné a lacné energie, digitálna Európa, veľkoobchodné ceny pri roamingových službách, pomoc poľnohospodárom, zamestnanosť a rast v Európe... to je len časť agendy, ktorú sme spoločnými silami počas slovenského predsedníctva posunuli významne dopredu.

Vážené kolegyne a kolegovia, slovenské predsedníctvo končí. Štafetu preberá Malta. My pokračujeme na našej spoločnej ceste. Cieľ zostáva rovnaký: aby ľudia v Európe žili lepšie a bezpečnejšie.

 
  
MPphoto
 

  Branislav Škripek, za skupinu ECR. – Aj ja chcem vyjadriť, a dovolím si vyjadriť, pochvalu za dobrú organizáciu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Ukázalo sa, že Slovensko túto úlohu a zodpovednosť zvládlo so cťou, a to najmä vďaka práci viacerých mladých diplomatov, z ktorých mnohí sa vrátili zo zahraničia a pomáhali zviditeľniť našu krajinu. Stáli za organizáciou jednotlivých podujatí a konferencií v rámci slovenského predsedníctva. Myslím, že naša vďaka patrí hlavne im, mali by sme im ju vedieť adekvátne vyjadriť, dúfam, že sa tak správne udeje.

Vážený pán premiér Fico, súhlasím s Vami, že politická korektnosť, ako ste sa vyjadrili, je škodlivá a bráni nám pomenovať veci také, aké naozaj sú. Jednou z dôležitých otázok, ktoré musíme jasne pomenovať, je otázka Turecka vo vzťahu k Európskej únii. Nás viacerých táto otázka trápi. Od júlového pokusu o prevrat v Turecku došlo k viacerým krokom, ktoré musia byť pre Európsku úniu jednoznačne neprijateľné. Musíme to vedieť vyjadriť. Nemali by sme sa báť jasnejšie pomenovať, že sloboda médií je jednou zo základných demokratických hodnôt nášho Spoločenstva a verbálne či fyzické útoky na novinárov, či zatváranie celých redakcií, zatýkanie ľudí v Turecku je s tým jednoznačne v rozpore. Podobne je to s neprehliadnuteľným prenasledovaním kurdskej menšiny, čo sa v Turecku deje. Podobne avizované zavedenie trestu smrti prezidentom Erdoganom je potrebné jasne odsúdiť. Mrzí ma, že viacerým lídrom Únie, aj nám, v našom predsedníctve, chýba odvaha to urobiť. Obavy z konca dohody medzi Európskou úniou a Tureckom v súvislosti s migračnou krízou či ekonomické a hospodárske benefity však nemôžu byť meradlom toho deklarovaného odmietnutia politickej korektnosti. A to platí pre vzťahy so všetkými krajinami, ktoré masívne porušujú základné ľudské práva.

Som rád, že v Európskom parlamente sme spoločne s kolegami vyjadrili náš postoj k prístupovým rokovaniam s Tureckom a vyzvali sme Európsku komisiu, aby ich za terajšej situácie v krajine zmrazila. Nesmieme sa nechať vydierať Tureckom ani pánom prezidentom Erdoganom. Som presvedčený, že k zastaveniu migračných tokov do Európy viedlo predovšetkým uzatvorenie tzv. Balkánskej cesty a dohoda s Tureckom už iba znížila i tak nízky počet migrantov, ktorí chceli ísť do Európy. Odhoďme preto tento strach, vyjadrime aj Turecku jasné nie.

 
  
MPphoto
 

  Pavel Telička, on behalf of the ALDE Group. – Mr President, first of all I would also like to thank the Prime Minister for all the efforts that the Slovak Presidency has made in order not just to make it a success, but to address the issues that are still pending.

If I may just point out two issues that I remember from your statement, one is that the domestic political agenda should not prevail over EU-related and common EU interests and affairs. I think that this is very important, but I must say that it still prevails and we see it on a daily or weekly basis. We see it in the Council and we see it in the Council groups: issues are addressed and suddenly an issue of so-called national interest always prevails, whether it is a question of addressing the opening up of the markets in railways, whether it is digital or whatever it is. In this respect, I think that we need to return to the roots, which in fact show the ability to address the issues and find a common basis.

The second issue is that you spoke about the EU being subtle. If I may just add, I think that we would like to see an EU that is a strong player and that we still need to contribute to this in a major way. You also referred to the American presidential elections. There is perhaps a bit of uncertainty. We don’t yet know what the policies will be. We have heard a lot of statements that create concern – I would wait for the policies – and, at the same time, threats are expressed from time to time by Russia. These two issues are an invitation to the European Union to be that strong player and to be able to address the issues that are not dependent on the Americans nor on the Russians. We are focusing on the trade agenda. Of course we know what happened with TPP – we do not yet know what will happen with TTIP – but we do not have to wait. On the one hand, we can negotiate with the other countries but, at the same time, the new administration will be put into place and we should set a positive agenda. We should be the ones co-setting, if not setting, the agenda. I do not think that we can be caught unprepared in this respect.

Reference was also made to the migration crisis - sometimes too little and too slow, but we are progressing, I agree with you; but I do not think we can hide the fact that what is happening today in Turkey is completely unacceptable. This is a question of our values, and I think that we can hardly continue accession negotiations with Turkey unless we see a real shift in the direction in which Turkey is heading. At the same time, I am in favour of setting the conditions – as we have said in the European Parliament – and reopening the negotiations once, let us say, the situation has progressed in that country. Apart from what I have said, I think that values are key. I must say that we need to apply the same measure to everyone. I am glad that you have signed the agreement with Cuba but, at the same time, I would like to see future agreements that have the conditionality - if they provide concessions - that at the same time, there is real motivation and progress in the countries concerned.

Prime Minister, in conclusion, I agree with a lot that you have said. I think that you have had a new experience and that on these issues that you have expressed, and some that I have added, we need recognition, champions in the Council to move beyond marginal – and sometimes very partial – national interest.

 
  
MPphoto
 

  Kateřina Konečná, za skupinu GUE/NGL. – Vážený pane premiére, vážený pane předsedo Evropské komise, historicky první předsednictví Slovenské republiky přišlo bohužel ve velmi těžkém čase. Přestože to vypadalo, že bude nuceno řešit následky nezodpovědné politiky Davida Camerona a brexit, zvládli toho Slováci mnohem více, než se od nich obecně očekávalo. Například v souvislosti s brexitem se jim podařilo krotit počáteční silné vášně a do značné míry uklidnit situaci a vztahy s Velkou Británií. Na začátku tohoto půlroku jsem zde prezentovala přesvědčení, že díky tomuto předsednictví si Evropská unie uvědomí, že země Visegrádské čtyřky nejsou nepřáteli Evropy. Znovu opakuji, že my také chceme žít v míru a prosperitě, máme však svá politická specifika a žádáme, aby byla respektována. Nejsme nesolidární, nejsme nezodpovědnými solitéry. Nejsme ti, kdo odchází, když je doba zlá.

Je to sice smutné, ale z mediálního hlediska se o tomto předsednictví mluvilo zejména kvůli skandálům, ale už se tak neřešily další aspekty velmi složitého období. Slovenským diplomatům se v porovnání s jinými předsednictvími podařilo efektivně se vypořádat s komplikovanými problémy a vyhnuli se interním politickým sporům. Díky značnému úsilí se slovenské straně podařilo zajistit, že mají nyní farmáři šanci na transparentní a obchodní prostředí bez nekalých praktik. To považuji za velký úspěch důležitý pro budoucnost celého sektoru a pro udržitelný rozvoj Evropské unie. Slovenské předsednictví posunulo některé důležité otázky k rozuzlení a dokázalo, že i malá země může vykonat mnoho důležité práce. Samozřejmě ani zdaleka nesouhlasím se všemi kroky tohoto předsednictví, a to zejména ve spojitosti s obchodními smlouvami CETA a TTIP. Já se opravdu nedomnívám, že je to šance nebo naděje. Je to špatný koncept mezinárodního obchodu, který dopadne na naše občany. Ale zároveň věřím, že se podařilo rozptýlit počáteční paniku, která v kuloárech před vaším předsednictvím, pane premiére, kolovala.

Chci v tuto chvíli zopakovat, že země ze střední a z východní Evropy odmítají být brány jako země druhé kategorie, a upřímně doufám, že vám, kolegové a kolegyně, slovenské předsednictví dokázalo, že jimi nejsme. Na závěr bych chtěla ocenit pana premiéra Fica, který zvládl velmi rychle po volbách vytvořit funkční koalici na toto předsednictví a to i přesto, že měl zdravotní komplikace.

Pane premiére, děkujeme vám, že jste ukázal, že my – jako my, menší země – umíme být hrdí a umíme dělat dobrou práci a děkuji také vašim lidem, kteří nám byli dobrými spojenci v Evropském parlamentu při jednotlivých vyjednáváních.

 
  
MPphoto
 

  Philippe Lamberts, au nom du groupe Verts/ALE. – Monsieur le Président, Monsieur le Premier ministre, je pense que vous avez raison. Nos citoyens manifestent, à l’égard de l’Union européenne, une inquiétude, une méfiance, quand ce n’est pas franchement une colère croissante, et le référendum qui s’est déroulé au Royaume-Uni, à l’orée de votre présidence, en est la plus claire démonstration. Pas étonnant, évidemment, quand un quart des Européens se trouvent confrontés au risque de pauvreté et d’exclusion sociale et que beaucoup d’autres se disent qu’ils sont peut-être les prochains à devoir passer à la trappe. Beaucoup attribuent tout cela à l’Union européenne.

Face à cela, dites-vous, il nous faut un nouvel élan, et vous avez raison. Mais où était ce nouvel élan pendant votre présidence? Je cherche encore la remise en cause d’une politique macroéconomique inepte, qui fait de la mise en concurrence des travailleurs les uns avec les autres, d’une poursuite complètement maniaque d’accords de libre-échange et d’une austérité budgétaire complètement déraisonnable les maîtres-mots de sa politique. Je cherche encore les débuts, l’impulsion d’une Europe fiscale et sociale, sans lesquelles l’union monétaire est vouée à l’échec.

Vous parliez d’une Union européenne leader en matière de changement climatique, eh bien ce n’est plus le cas. Alors qu’en 2004, l’Union européenne, qui représentait 30 % du PIB mondial, investissait plus de la moitié dans les énergies renouvelables, aujourd’hui, nous représentons encore un cinquième du PIB mondial, mais nous ne représentons plus que 17 % de l’investissement dans les renouvelables. Nous sommes devenus de piètres suiveurs.

De tout cela, de cette Europe plus juste, plus durable et plus démocratique, je ne trouve pas de trace dans le processus de Bratislava, qui semble se raccrocher à une Europe de la défense comme la solution à tous les maux. Quant à la migration, je dois reconnaître que, pendant la présidence néerlandaise, et ensuite sous la présidence slovaque, les maîtres—mots de la politique migratoire sont devenus «renvoyer» et «tenir à distance».

Bien sûr, Monsieur le Premier ministre, ce n’est pas vous. Ce n’est pas vous qui avez déclaré que vous n’êtes pas obligé d’accueillir toutes les personnes menacées. Ce n’est pas vous, c’est M. Theo Francken, le ministre des migrations en Belgique, un ministre que Marine Le Pen ne renierait certainement pas. Mais, je vais quand même reprendre une de vos citations, qui est que l’idée qu’une Europe multiculturelle est un échec et que l’intégration naturelle de gens qui ont un autre mode de vie, de pensée, une autre culture et, par-dessus tout, une autre religion, n’est pas possible.

Monsieur Fico, je vous dis que si cette Europe multiculturelle est impossible, eh bien c’est l’Union européenne qui est impossible, parce que l’Union européenne, voyez-vous, c’est une Union qui a décidé d’ériger en devise «l’unité dans la diversité». L’idée de l’Union européenne, c’est précisément de faire vivre sur un tout petit continent des gens aux modes de pensée, aux modes de vie, aux langues et, en effet, aux religions différentes. Si vous déclarez que cette société est impossible, cela veut dire que vous—même dites que l’Union européenne est impossible et avec cela, nous ne serons jamais d’accord.

 
  
MPphoto
 

  Beatrix von Storch, im Namen der EFDD-Fraktion. – Herr Präsident! Wir reden heute über die Ratspräsidentschaft der Slowakei. Was für ein Glück – wir hätten möglicherweise sonst davon gar nichts erfahren! Dabei steckt die EU in ihrer größten Krise, und das ist eigentlich die Zeit, in der große Taten erforderlich sind, insbesondere wenn man das Vertrauen der Bürger zurückgewinnen will.

Herrn Fico aber eilt der Ruf der Korruption schon voraus. Ihre Ratspräsidentschaft ist überschattet von EU-Finanzskandalen, wofür Sie vermutlich keine Konsequenzen fürchten müssen, denn Sie sind, wie Herr Schulz, in der richtigen Parteienfamilie, der der Sozialdemokraten. Aber genau das kann nicht sein! Diese Vorwürfe müssen aufgeklärt werden, und zwar mindestens halb so genau wie die Vorwürfe gegen UKIP oder den Front National hier im Hause. Mindestens. Es ist eine Unehrlichkeit, dass wir hier mit zweierlei Maß messen. Und das ist genau das, was die Menschen das Vertrauen eben weiter verlieren lässt. Wenn Sie das Vertrauen zurückgewinnen wollen, wenn Sie mehr Werbung für die EU machen wollen, dann sollten wir hier ansetzen und insbesondere diese Vorwürfe, die Ihnen gemacht werden, haarklein aufklären.

 
  
MPphoto
 

  Mara Bizzotto, a nome del gruppo ENF. – Signor Presidente, onorevoli colleghi, a voi colleghi e al premier di sinistra della Slovacchia, che è un socialista e che è Presidente di turno del Consiglio, che è venuto qui a farci la morale, proprio a lui, che non mi sta ad ascoltare, voglio chiedere alcune cose.

Primo, perché l'Italia deve accogliere centinaia di migliaia di clandestini falsi profughi ogni anno e la Slovacchia no? Perché? Secondo, perché la Slovacchia riceve dall'Europa molti più soldi di quelli che versa e invece l'Italia manda ogni anno a Bruxelles molti più soldi di quelli che riceve indietro? Negli ultimi dieci anni gli italiani hanno dato all'Europa sessanta miliardi di euro in più rispetto ai soldi che hanno ricevuto da Bruxelles.

Allora vi faccio una proposta, che è la mia proposta ma anche la proposta di milioni di italiani. Voi vi prendete gli immigrati clandestini sbarcati in Italia per colpa del governo Renzi e dell'Unione europea e noi ci prendiamo indietro i nostri soldi, perché quei soldi servono per i nostri terremotati, per le nostre imprese, per i nostri anziani che non arrivano a fine mese.

Gli italiani sono stanchi delle prediche e delle bugie di questa Europa, stanchi di essere invasi da orde di clandestini, stanchi di dover pagare per voi. Noi non vogliamo più clandestini nel nostro paese e soprattutto noi vogliamo indietro i nostri soldi, tutti i nostri soldi, subito.

 
  
MPphoto
 

  Zoltán Balczó (NI). – Elnök Úr, egy féléves elnökségtől nem várható el, hogy megoldást találjon az Unió fő kérdéseire, de az igen, hogy jó irányba lépjen előre. Az Unió legfontosabb kérdése talán a migránshelyzet, ezen belül a tagállamokat legjobban a kötelező kvóta kérdése osztja meg. Fico miniszterelnök úrnak szlovák kormányfőként erről határozott véleménye van. Szeptemberben kijelentette, hogy a kötelező menekültkvóta halott. Nos, ha ez igaz, akkor jelenleg zombiként, „walking dead”-ként jár közöttünk, hiszen az uniós csúcson Önök megfogalmazták, hogy a meglévő áttelepítési programokat fel kell gyorsítani és a héten azzal foglalkoznak, hogy miként érvényesítsék a felelősségvállalás és a szolidaritás elvét. Bízom benne, hogy a felelősségbe az is beleértendő, akik kormányfőként meghívó levelet küldtek ide nem menekülteknek, hanem a jobb élet reményében népvándorlóknak, a szolidaritásba pedig nemcsak azt az abszurd 250 000 eurót értik bele, amit egy be nem fogadott migráns után kellene fizetni, hanem például Magyarország esetében azt az 500 millió eurót, amit a schengeni határok védelmére fordított.

 
  
MPphoto
 

  Robert Fico, úradujúci predseda Rady. – Ja som veľmi rád, že tu prevláda väčšinový názor, že slovenské predsedníctvo prinieslo Únii konkrétne pozitívne výsledky počas 6 mesiacoch. A verím, že sa nám podarilo aj naplniť slogan Good idea Slovakia.

Chcem však povedať, že tieto výsledky by nebolo možné dosiahnuť bez tradične vynikajúcej spolupráce s Európskym parlamentom. A Európsky parlament bol ťažký partner, a chcem preto aj touto cestou v mene celého slovenského predsedníctva poďakovať Európskemu parlamentu a dovolím si poďakovať osobne aj tebe, pán predseda, milý Martin, za spoluprácu, ktorá bola veľmi korektná a veľmi otvorená. Samozrejme často to bolo veľmi dôležité mať za chrbtom Európsku komisiu a myslím si, že to potvrdí aj predseda Európskej komisie, ak poviem, že naše vzťahy na profesionálnej úrovni boli, sú a, verím, že budú naďalej absolútne profesionálne a v záujme veci. Aj preto by som chcel, lebo viem, že bez líderstva nefunguje žiadna inštitúcia, tebe priamo, Jean-Claude, poďakovať za spoluprácu, ktorú sme cítili počas celého predsedníctva, ako aj celej tvojej Komisii.

Súčasne by som chcel zaželať kolegom z Malty veľa úspechov pri preberaní predsedníckej štafety a zároveň verím, že pri ich práci, ako aj pri spolupráci s vami, Európskym parlamentom, im poslúži spoločná deklarácia o legislatívnych prioritách na rok 2017, ktorú sme dnes podpísali. Ešte raz, veľmi pekne ďakujem všetkým aj za príspevky do rozpravy.

 
  
MPphoto
 

  Der Präsident. – Herzlichen Dank, Herr Ministerpräsident Fico.

Die Aussprache ist geschlossen.

Schriftliche Erklärungen (Artikel 162 GO)

 
  
MPphoto
 
 

  Barbara Kappel (ENF), schriftlich. – Das Programm des slowakischen EU-Ratsvorsitzes war im Wesentlichen von vier Schwerpunkten getragen. Es waren dies ein wirtschaftlich starkes Europa, ein moderner Binnenmarkt, eine nachhaltige Migrations- und Asylpolitik und ein global engagiertes Europa. Ebenso fielen weitreichende Beschlüsse wie die Ratifizierung des Pariser Klimaabkommens oder des Handelsabkommens CETA, die Bekämpfung von Steuervermeidung und die Erstellung des Haushaltsplans der Europäischen Union für 2017 in die Amtszeit des slowakischen EU-Ratsvorsitzes. Die Präsidentschaft forderte auch Änderungen beim Stabilitäts- und Wachstumspakt. Nicht jeder Punkt dieses umfassenden Programms konnte überzeugend umgesetzt werden, wenngleich man der Slowakei in gewissen Punkten auch eine Vorreiterrolle zusprechen kann. Unterlegt war das Programm der Präsidentschaft von drei Grundsätzen. Der erste Grundsatz war es, konkrete Ergebnisse zu erzielen, der zweite, die Fragmentierung und Zersplitterung der Mitgliedstaaten der Europäischen Union zu verhindern, und der dritte, das Vertrauen der Bürger in das europäische Projekt wiederherzustellen. Die slowakische Ratspräsidentschaft fällt in eine Zeit großer Herausforderungen. Nach dem Brexit wurde klar, dass es eine Diskussion über die Zukunft der Union geben muss, Lösungen für die andauernde Migrationskrise gefunden werden müssenund die Integrität des Schengen-Raums wiederhergestellt werden muss. Diese Probleme können jedoch nicht innerhalb eines Ratsvorsitzes gelöst werden.

 
  
MPphoto
 
 

  Eduard Kukan (PPE), písomne. – Naše predsedníctvo vnímam celkovo pozitívne. V Bruseli bolo určite cítiť nasadenie a prácu našich diplomatov pri mnohých politicky citlivých témach. Z môjho pohľadu sa to ukázalo predovšetkým v otázkach tykajúcich sa vonkajších vzťahov EÚ. Som rád, že sa podarilo počas nášho predsedníctva rozbehnúť Európsky fond pre zahraničné investície, posunula sa otázka vízovej liberalizácie pre Ukrajinu a Gruzínsko, či aktívna práca v otázkach rozširovania v regióne západného Balkánu. Tu si zaslúžia mnohí naši diplomati skutočnú pochvalu. Predsedníctvu sa podarilo dotiahnuť niekoľko politicky citlivých otázok, ako napríklad Parížsku dohodu o klimatických zmenách či pripravovanie dokončenia dohody o zrušení roamingu v roku 2017. Stalo sa to aj napriek turbulentnej situácii v Únii a aj napriek udalostiam sprevádzajúcim predsedníctvo doma. Trochu ma mrzí, že sme počas nášho predsedníctva naplno nevyužili príležitosť komunikácie s verejnosťou o zásadných otázkach a prínosoch Európskej únie pre Slovensko.

 
  
MPphoto
 
 

  Olga Sehnalová (S&D), písemně. – Slovenské předsednictví (nejen) v rámci agendy výboru IMCO odvedlo kus poctivé práce a já bych za to slovenským kolegům ráda poděkovala. Ačkoliv se během posledního půl roku v EU dostalo do popředí politického rozhodování hned několik bezprecedentních událostí, v čele s rozhodnutím občanů Velké Británie o vystoupení z Unie, předsednictví se činilo i v rámci na tzv. řádné, možné ne tak viditelné, ale neméně důležité agendy. Jednou z deklarovaných priorit předsednictví bylo přispět k potírání nekalých obchodních praktik v potravinářství. V návaznosti na usnesení EP k tomuto tématu uspořádalo předsednictví v Bratislavě mezinárodní odbornou konferenci s otázkou, jak posílit postavení zemědělců v potravinářském řetězci, na které řada delegátů vyjádřila přesvědčení o nutnosti přijmout evropskou legislativu. Nejen EP, ale i řada členských států vyzvala Komisi k předložení návrhu k narovnání vztahů mezi výrobci, dodavateli a prodejci potravin. Jako zpravodajka revize nařízení o spolupráci dozorových orgánů v oblasti ochrany spotřebitele také vítám, že předsednictví intenzivně pracovalo na projednávání tohoto rozsáhlého předpisu, a slovenským kolegům v Radě se podařilo mezi členskými státy získat pro návrh podporu. Jeho přijetí může podstatně zvýšit ochranu spotřebitelů na vnitřním trhu, což byl ostatně jeden z konkrétních cílů SR v rámci historicky prvního předsednictví této země.

 
  
MPphoto
 
 

  Czesław Adam Siekierski (PPE), na piśmie. – Mimo że była to pierwsza w historii Słowacji prezydencja w Radzie UE, to należy przyznać, że ten nieduży kraj bardzo dobrze poradził sobie z tym trudnym wyzwaniem, i to w okresie burzliwych wydarzeń na świecie i w samej Unii.

Do największych sukcesów słowackiej prezydencji należy m.in. uruchomienie długo oczekiwanej Europejskiej Straży Granicznej i Przybrzeżnej, która ma stanowić efektywniejszą odpowiedź Unii na kwestie nielegalnej imigracji. Słowacji udało się również sprawnie wynegocjować budżet UE na 2017 rok mimo oporu niektórych państw, które groziły nawet jego zawetowaniem. Jako sukces Bratysława może zapisać sobie także podpisanie 30 października umowy CETA z Kanadą, co pozwoliło na jej tymczasowe stosowanie do czasu ratyfikacji. Dla Komisji Rolnictwa, której przewodniczę, szczególnie ważne jest przyjęcie konkluzji Rady w sprawie niesprawiedliwych praktyk w łańcuchu dostaw żywności, przewidujących m.in. możliwość podjęcia działań legislacyjnych na szczeblu Unii. W Parlamencie Europejskim wzywaliśmy do przyjęcia takich rozwiązań od wielu lat i teraz pojawia się realna szansa na działania w tym obszarze.

Odnosząc się do tego, czego prezydencji słowackiej nie udało się zrobić, to chyba zabrakło większej determinacji w próbach zbliżenia stanowisk państw członkowskich w obszarze uchodźców i polityki migracyjnej, co może rodzić nowe spory w przyszłości w razie ponownej eskalacji kryzysu.

 
  
MPphoto
 
 

  Monika Smolková (S&D), písomne. – Rotácia predsedníctiev v Rade EÚ prináša nové výzvy, nové témy a dynamiku na európskej politickej scéne. SR sa na svoje predsedníctvo dlho a zodpovedne pripravovala. Program bol veľmi ambiciózny a pri jeho hodnotení môžeme s hrdosťou povedať, že slovenské predsedníctvo urobilo kus dobrej, poctivej práce v prospech Európy. Pod taktovkou ministra financií sa prijal rozpočet na rok 2017 s navýšením programu Erasmus+ a programu Záruky pre mladých. Vďaka nášmu úsiliu sa podarilo veľmi rýchlo a úspešne ratifikovať Parížsku dohodu o klimatických zmenách. Naším úspechom je aj uzatvorenie obchodnej zmluvy s Kanadou, s dôležitým partnerom skupiny G7. V rámci nášho predsedníctva sa zorganizovalo viac ako 20 neformálnych zasadnutí ministrov a ministerských konferencií. Bratislava, ale aj iné mestá boli hostiteľmi aj takmer 180 podujatí na expertnej a pracovnej úrovni. Za pozitívnym hodnotením je potrebné vidieť aj mnohé samosprávy, mimovládne organizácie, školy, poslancov EP zo Slovenska, ktorí boli pri prezentáciách rôznych kultúrnych, hudobných, divadelných, výstavných, filmových či dizajnérskych projektov. Za to, že Slovensko bolo na pol roka stredobodom Európy, je potrebné všetkým, ktorí sa o úspech slovenského predsedníctva pričinili, poďakovať.

 
  
MPphoto
 
 

  Anna Záborská (PPE), písomne. – Je škoda, že pri rozprave o slovenskom predsedníctve bolo počas prejavu premiéra prítomných v sále len niekoľko poslancov. Ja sama totiž považujem slovenské predsedníctvo za úspešné, pretože sme zvládli to, čo sa od nás očakávalo: sprostredkovať dohody medzi členskými štátmi v Rade EÚ a tiež medzi Radou a Európskym parlamentom. Treba si tiež uvedomiť, že najväčšiu časť práce predsedníctva verejnosť vôbec nevidí. Stoja za ňou naši ľudia zo stáleho zastúpenia v Bruseli, pričom veľké ocenenie si zaslúži najmä štátny tajomník Ivan Korčok. Je škoda, že niektoré nezrovnalosti týkajúce sa sprievodných podujatí zatienili to, čo považujem za podstatné: že Slovensko dokázalo viesť hlavnú inštitúciu Európskej únie kompetentne a naozaj profesionálne. Možno ešte nemáme vlastnú predstavu o tom, ako by mala vyzerať Európa v budúcnosti, ale sme veľmi dobre zorientovaní v tom, ako funguje dnes.

 
  
  

VORSITZ: RAINER WIELAND
Vizepräsident

 
Juridisk meddelelse