Stenograma dezbaterilor

Marţi, 12 martie 2019 - Strasbourg

7. Dezbatere cu prim-ministrul Slovaciei, Peter Pellegrini, privind viitorul Europei (dezbatere)

  President. – The next item on the agenda is the debate with the Prime Minister of the Slovak Republic, Peter Pellegrini, on the Future of Europe (2019/2515(RSP)).

Prime Minister Pellegrini, thank you for coming. Commission President Juncker, friends, it is important for us to have a debate with the Slovak Prime Minister on the future of the European Union.

The European Parliament, Mr Pellegrini, is the heart of democracy. We want to know, as well as the position of the Commission, as well as the position of the French Republic, the position of every Member State of the European Union. This is an open debate. As you know, for us, for the future, it is important to strengthen the position of the European Parliament.

In terms of content, immigration is a key point. Parliament approved reform of the Dublin rules, and we have asked for a decision by the European Council, but at the same time we want to do more work in Africa. We want to invest more money in Africa.

The other important point is social policy. We are strongly committed to combating youth unemployment. For this, we need to work in favour of the real economy, but at the same time we need to work against climate change. This is an important commitment for the European Parliament.

We are talking about the future of the European Union during a time of difficulties. Today, Parliament will vote on China policy. This is important for us, and there are other important points on our agenda before the European elections. Brexit is one of the most important. Yesterday Prime Minister May was here. On this point, it is important for us to know the Slovak position. Prime Minister, thank you very much for coming. You have the floor.

  Peter Pellegrini, Prime Minister of the Slovak Republic. – Mr President, I should like to thank you for the opportunity to take part in this debate about the future of Europe. It is a real honour and privilege for me to be here today, as this democratic House represents all European citizens.

Human history is driven by a desire to achieve ideals and create a better future. This is exactly what was at the birth of the European Union 60 years ago. It is what started democratic changes 30 years ago in Czechoslovakia. We were driven by ideals of peace, prosperity and unity. The project of the European Union brought peace to Europe and it brought us stability, freedom and prosperity. It brought us success – even to smaller countries like Slovakia.

Dámy a páni, slovenská cesta späť do vyspelej Európy sa začala v roku 1989 túžbou po slobode, demokracii, ľudských právach, ekonomickom a technologickom pokroku. Pred pätnástimi rokmi sme sa vrátili tam, kam sme vždy patrili –do západoeurópskeho a transatlantického hodnotového priestoru prostredníctvom integrácie do Európskej únie a NATO.

Následný slovenský príbeh bol mimoriadne úspešný. Ale nebola to vždy ľahká a priamočiara cesta. Museli sme prekonať éru ekonomického prepadu a transformácie. Museli sme bojovať s vysokou nezamestnanosťou, zvládnuť rekonštrukciu bankového sektora i štrukturálne zmeny v našom hospodárstve. Vybudovali sme demokratické inštitúcie v novej slovenskej samostatnej štátnosti, prekonali sme aj obdobie demokratickej krízy a zvládli sme náročné kritéria na vstup do NATO a Európskej únie.

Rozširovanie EÚ v rokoch 2004 až 2013 bolo klasickou ukážkou obojstranne prospešného „win-win“ procesu. Nové členské krajiny získali perspektívu modernizácie a rastu, staré členské krajiny rozšírili zónu stability a získali väčší jednotný trh.

Slovensko je dnes plnoprávny člen európskej rodiny. Patríme medzi krajiny s najvyšším rastom HDP v EÚ, sme stabilným členom eurozóny s relatívne nízkou nezamestnanosťou a z vysťahovaleckej krajiny sme sa za posledné roky zmenili na krajinu, do ktorej viac ľudí prichádza, než z nej odchádza. A zmenila sa aj celková atmosféra v krajine. Naši občania sú slobodnejší a bohatší, no aj náročnejší na úroveň politického života. Tento potenciál využívame na modernizáciu našej krajiny. Slovensko má silnú občiansku spoločnosť a vysokú mieru slobody médií. Sami si však uvedomujeme, že sú oblasti, v ktorých musíme pridať, napríklad aj v kvalite vzdelávania, výskumného a inovačného potenciálu, v kvalite štátnej správy, či znižovaní priestoru na korupciu. Ale slovenský príbeh môže byť inšpiráciou pre Európsku úniu aj v súčasnej situácii. Úspešne možno zdolať ťažké výzvy a prekonať veľké prekážky, treba to však chcieť. Už Milan Rastislav Štefánik, veľký slovenský a európsky diplomat a jeden zo zakladateľov Československej republiky v roku 1918, náš francúzsky generál povedal: „For people of strong determination and endurance there is nothing they cannot achive.“ – „Pre ľudí so silným odhodlaním a vytrvalosťou nie je nič nedosiahnuteľné.“. A jeho odkazom sme sa riadili aj po vstupe do Európskej únie, keď nás čakalo množstvo ďalšej práce. Prešli sme náročným procesom vstupu do Schengenu a eurozóny. Na svojej ceste v integrácii sme sa nikdy nezastavili, pretože úprimne veríme v silu a správnosť európskej myšlienky. Zjednotenú Európu považujeme za prirodzený priestor pre našu existenciu. Som presvedčený, že iná alternatíva pre nás neexistuje. Toto sme potvrdili aj počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie a bratislavský summit vyslal jasný signál jednoty Únie po šoku z výsledkov britského referenda. No Slovensko podobne, ako celá Európa v súčasnosti, nie je úplne imúnne proti útokom na hodnoty Európskej únie. Aj v takej dôležitej oblasti, ako je sloboda slova. Akékoľvek útoky na novinárov vyvolávajú oprávnenú reakciu verejnosti a videli sme to aj na Slovensku. To je znak veľkej vyspelosti našej demokracie a našich občanov.

Pred pár týždňami uplynul rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Dvojnásobná vražda dvoch mladých ľudí otriasla celým Slovenskom, spoločensky aj politicky. Ale chcem Vás uistiť, že všetci máme len jeden jediný cieľ: vypátrať a potrestať páchateľov tohto zločinu. A tu chcem vyjadriť aj poďakovanie Európskemu Parlamentu vrátane monitorovacej skupiny pre právny štát za doterajšiu, a hoci aj často kritickú spoluprácu. Rovnako ďakujem aj Europolu za pomoc pri vyšetrovaní, ktoré prinieslo svoje výsledky:  prví obvinení sú už vo väzbe a čakajú na spravodlivý súd.

Dnes za Slovensko môžem potvrdiť, že aj v týchto neľahkých časoch chceme aj naďalej patriť do skupiny najviac integrovaných krajín Európskej únie. Sme pripravení znášať svoj adekvátny podiel na bremene zodpovednosti za spoločný integračný projekt, ako aj spoluformovať našu európsku budúcnosť. V najbližšej dobe nás čakajú voľby prezidenta Slovenskej republiky. Verím, že občania Slovenska preukážu svoju vyspelosť a vyberú si kandidáta s jasným proeurópskym smerovaním. A dovolím si povedať, že strana, ktorú zastupujem, ako vládna strana nemohla postaviť viac proeurópskeho kandidáta ako podpredsedu Európskej Komisie, Maroša Šefčoviča. A aj to považujem za signál o hodnotách do vnútra krajiny ako aj navonok.

The success story of Slovakia is, to a certain extent, defined by where we come from. Central Europe is a natural living environment for Slovakia, on the basis of our history, geography and culture. After all, regional political cooperation is the essence of EU success.

Franco-German cooperation, Weimar, Benelux, the Baltics and even the Visegrád Group are bringing new initiatives and ideas and thus strengthening our Union. Slovakia currently holds the Presidency of the Visegrád Group. Our main objective is to bring a positive agenda to strengthen the EU. Of course, we are aware of differences, maybe even of criticism and misunderstandings, but in these challenging times we need to keep everyone on board, at the table, and we need to resolve our disputes through dialogue.

The European Union is the product of a strong vision and the immense efforts of several generations. We are simply obliged to protect it, especially now when Europe and western democracies face dramatic new developments. We are surrounded by challenges coming from all directions, from both inside and outside Europe. We see growing Russian and Chinese aspirations, which require a strong and united EU response. We see that climate change can have an unpredictable economic, political and social impact on our lives. We see a new wave of technological revolution – Industry 4.0 – and Europe as we know it will survive only if it stays in the forefront of technological progress and innovation. To achieve this, our governments need to become Governments 4.0.

Moreover, we face many challenges from within Europe. Growing social differences are destroying the original social contract. We face a dramatic ageing of our societies. Regional socioeconomic disparities do not contribute to a feeling of unity: many people feel they are being left behind. In this context, it is no surprise that mass immigration from countries outside the EU has caused new tensions and conflicts. We forgot to talk to our citizens about Europe, about democracy and about our plans for the future. When they hear no answers from us, they turn elsewhere. Lack of communication can become a breeding ground for disinformation and fake news. One example was the British referendum in 2016.

It is obvious that isolationism, protectionism and nationalism are not a solution. Our answer must not be fragmentation into small national states with limited resources, but stronger unity of the EU as a global power.

Honourable Members, as 17 of my colleagues have done already, let me be brave and determined in presenting my vision of our common future: a vision of an attractive Union that citizens can trust and support. This remains a valid message from the Bratislava Summit: first, a Union which is united, prosperous and secure; and, second, a Union which is globally relevant, a Union which is honest with its citizens, and a Union which cares about its own future. However, we need to find a common path to achieve our ideals. So my question is ‘How shall we get there?’

First, we need to be united. ‘Unity’ was the word most frequently used by my colleagues who have already addressed this House, and they are completely right. Without unity among the Member States we would become subject to the decisions of others. We cannot be credible and successful in achieving our ideals if we do not overcome the last leftovers of the former east-west divide. We have to get rid of the stereotypes through which we perceive our differences.

Here I would like to recall the words of the highly regarded Slovak politician Milan Hodža, who served as Prime Minister of Czechoslovakia from 1935 to 1938. Back in 1942, he wrote: ‘European security cannot be built only in the West, it also requires central Europe, and the common democratic ideals and institutions of both provide hope for the future’. I believe that beyond differences and geographical boundaries there lie common interests. We need to communicate, try to understand one another, and perhaps go the extra mile on both sides.

There are many positive examples of differences being overcome – to name just two major examples, the rules on the posting of workers and on dual food quality. On the other hand, there is one major issue on which we have failed, on both sides, to communicate – namely, migration. We must work out a solution that can work for everyone. Immigration must be manageable and migration should serve European interests.

Yet, we cannot preserve political unity without achieving sufficient socioeconomic convergence and cohesion in the EU. In other words, we must use prosperity for the benefit of all. We must mitigate the negative consequences of globalisation and prevent tax avoidance by corporations. We have to make them pay taxes consistently in the countries where they really operate and generate their profits. We have to combat growing inequalities in society and redistribute wealth more efficiently. The introduction of a European minimum wage would be one way to create social solidarity.

My government is particularly committed to the European Pillar of Social Rights, which should provide a strong social dimension in the European Union of the future. Slovakia also advocates fair labour mobility, which will allow our citizens and companies to seize the opportunities of the single market. We therefore welcome the agreement to establish the European Labour Authority and we have already declared our intention of hosting it in our capital.

Secondly, we need to be globally relevant. We need the EU, which plays an important global role, reflecting its economic power. We must take action to unify our forces and increase capacity building in defence. Therefore, Slovakia strongly supports Permanent Structured Cooperation (PESCO) on security and defence, while ensuring complementarity between the EU and NATO. Being globally relevant also means that we should uphold our long-term commitments. We are not an exclusive club. We want to be an inclusive community, open to those who fulfil criteria and even to those who once left. This is in our strategic interest, as otherwise somebody else will fill the vacuum around us.

At the same time, ‘global’ means having significant economic power, backed by a strong currency and based on free but fair international trade. The EU has to remain the champion in this regard.

Thirdly, we need to be honest with our citizens. We cannot promise our citizens a life without problems, hard work and challenges. The EU has no magic wand to solve all problems. However, we can offer our citizens a credible vision of our future, and turn that vision into tangible deeds. We need to make our citizens – above all, young people – feel a sense of ownership. The EU is not some fictitious, distant ‘Brussels’. We are the European Union.

(Applause)

We need to confront those who tell us otherwise. Ignoring them or ridiculing them is not the solution. We need to challenge them by facts.

The EU is now a large and strong community. It provides us with a collective identity because there is something about the EU that is also personal. However, it does not take away our national or personal identity. Our unity must be a unity of values within the diversity of our national, regional and local cultures.

Finally, we need to care about the future. Soon, in the run-up to the European elections, you, the European political parties, will have an opportunity to present a new, realistic vision of our Union. The European debate has become very lively and intense at many levels, political and civic, national and regional. My appreciation goes to President Macron, who has significantly stimulated these discussions with his own vision of the future – and I agree with him. We cannot be trapped in the status quo and give way to resignation. We have to renew our Union.

It is up to us as leaders to find a common path and instruments which citizens can trust and support, because we need freedom, progress and protection in the European Union. We have to find a way of protecting the four freedoms that are at the core of EU integration. We need an EU-wide debate on what our strategy and aspirations should be for the middle of the century.

The EU will certainly have to undergo a major transformation towards a climate neutral economy. We need a transition that is socially just towards our citizens and fair to our businesses.

An important issue for the future development of the European economy is that of digitalisation and automation. On the one hand, there is great concern that people will not have enough jobs because robots will replace them. On the other hand, there is great concern about the lack of skilled workers on the markets. Yet, in the future we shall need even more highly skilled people. The best evidence of this is that the countries with the highest number of robots per job, Germany, South Korea, Singapore, have the lowest unemployment rates. There are currently around 151 robots per 10 000 working places in Slovakia. That is more than half the European average and the highest level in Central and Eastern Europe. We should not be afraid of technological change: we just need to adopt smart and responsible policies.

If we want to be honest in our aspiration for the future, we must have the right tools, such as the next Multiannual Financial Framework (MFF). The current EU budget represents only 1% of EU gross national income. While focusing the budget on new challenges, we should not give up on cohesion policy. Calls for its reduction in the next MFF reflect a wrong understanding of the role of cohesion policy. It is cohesion policy that helps rich and poor regions to converge, and contributes to growth even in economically difficult times.

I mentioned that we need to speak about our future, but how can we speak about the new MFF without having a clear vision of the European Union? I don’t think it is the right approach to see firstly what kind of budget we have and then to decide what we can pay for out of it. I think we should do it otherwise. First we have to see where we would like to be in the next five, seven, ten or fifteen years – what are our priorities – and then to decide how big a budget and what kind of budget we need for our priorities. That is the approach which I prefer over the current one.

(Applause)

On the subject of new technologies, we have to admit openly – and I’m not talking here about the European Parliament but rather generally – that, at European level, we are not able to keep pace with developments in this area. We are always behind. We are facing a digital revolution but we are not able to effect a revolution in the regulatory framework. We are always behind. We are trying to regulate something that people are already using, and sometimes we do so in such a way that we over-regulate everything, and then we find ourselves crying that we are not at the same level as the USA or Asia, where the innovation environment is growing up, while we are still divided with 27 or 28 different sets of regulations.

So please, we need to consider some flexible regulatory framework, not to regulate each simple thing that is going on in our lives, because this is not the future in the digital revolution. We need to table only some basic rules and some kind of framework that is flexible enough, because we politicians are not able to act as fast as we need to act. That’s why I mention the world. If we are talking about Industry 4.0, then we need to push our Member States to introduce ‘Government 4.0’, because what we currently have in some countries is more like Government 2.0 or maybe 3.0. I am not sure if we have a Government 4.0 anywhere reflecting the needs of the future.

Honourable Members, the European elections are quickly approaching and we need to mobilise our forces to fight against fake news, hybrid threats and cyber-propaganda.

Make people feel the urgency! Talk to them about the importance of the EU for their everyday lives. Make them understand that elections matter: that this is their only opportunity to steer the EU, and that they should not let others speak for them. There is a lot of work ahead of us.

Let me finish my speech with the words of one of the founding fathers of European integration. Jean Monnet said: ‘People only accept change when they are faced with necessity, and only recognise necessity when a crisis is upon them.’ We must be brave and determined. We have to make changes and make the Union attractive to all: a Union able to learn from its past mistakes in order to prepare itself to embrace the future. Once again, we need a vision of an attractive Union that citizens can trust and support.

  Jean-Claude Juncker, président de la Commission. – Buongiorno, Mister President, Mister Prime Minister, dear Peter, je vais vous confier un secret. J’ai peu dormi cette nuit, à cause de Mme May, mais suffisamment longtemps pour pouvoir rêver de la Slovaquie et de Bratislava. Car en négociant hier avec Mme May, j’ai pensé au sommet européen de Bratislava de septembre 2016, trois mois après la décision du peuple britannique de quitter l’Union européenne.

Votre gouvernement – dont vous faisiez partie d’ailleurs, et vous avez beaucoup de mérite pour ce qui est du bilan de la présidence slovaque – avait accepté l’idée de réunir, pour la première fois dans l’histoire, un sommet européen des 27. Le gouvernement slovaque, tout comme nous, considérait que le Brexit était le passé et que nous devions préparer l’avenir de l’Union européenne. C’est ce que nous avons fait à Bratislava, en adoptant ce qu’il est convenu d’appeler «la feuille de route de Bratislava».

J’ai un bon souvenir de ce Conseil européen, qui intervenait quelques jours après le discours sur l’état de l’Union que j’avais prononcé dans cet hémicycle. Pour la première fois, et probablement aussi la dernière, les 27 Premiers ministres ont salué le contenu de ce discours. Cela n’était jamais arrivé auparavant, cela n’arrivera plus jamais, mais je retiens le sommet de Bratislava comme un grand moment dans ma petite vie politique, puisqu’il a fait en sorte que nous avons pu, avec courage, avec détermination, bien que, parfois, à un train de sénateur, avancer vers un avenir européen dont certains nous avaient prédit à l’époque qu’il ne verrait plus jamais le jour après la décision britannique.

Nous nous sommes mis d’accord cette nuit, avec le gouvernement britannique, sur les conditions et les conséquences du Brexit. J’ai dit hier soir, ou pendant la nuit, que c’était la deuxième chance, mais qu’il n’y en aura pas une troisième. Je voudrais donc que les membres du Parlement britannique, aujourd’hui, appuient la démarche, à la fois britannique et européenne, qui a fait l’objet d’un accord au niveau de l’Union européenne, sous la forme d’un texte commun.

Je voulais, Peter, vous remercier, au nom de la Commission, pour tout l’appui que le gouvernement slovaque ne cesse de nous apporter. Je pense notamment à l’effort qu’il a fourni lorsqu’il a fallu innover en modifiant la directive sur le détachement des travailleurs. Ce fut un pas important. La même remarque s’applique à la création de l’Autorité européenne du travail. Je note par ailleurs, et ce n’est pas une remarque que je t’adresse, que le nombre de gouvernements qui veulent accueillir sur leur territoire l’Autorité européenne du travail est plus élevé que ne fut le nombre de gouvernements qui, ab initio et spontanément, avaient appuyé la Commission dans sa volonté de créer cette autorité, sur le modèle de l’Autorité bancaire.

Je suis heureux de vous entendre dire que vous aimez le pilier social de l’Union européenne. Plus il y a de Premiers ministres qui le disent, non seulement ici, mais aussi au Conseil européen et au niveau du Conseil des ministres, moins je me sens isolé au niveau de l’Union européenne. Le gouvernement slovaque nous a beaucoup aidé à mettre en place le socle social lors du Conseil européen extraordinaire de Göteborg, qui, d’ailleurs, je le dis à ceux qui ne cessent de le revendiquer, a exprimé la nécessité d’instaurer partout en Europe un salaire minimum. Ce n’est pas une idée née ces dernières semaines, c’est une idée qui nous anime depuis l’entrée en fonction de cette Commission, et je voudrais que nous le mettions en œuvre le plus rapidement possible. La même remarque s’applique pour ce qui est de la création dans tous les pays de l’Union européenne d’un revenu minimum.

Vous avez parlé du cadre financier pour les sept années à venir et, à raison, vous avez dit qu’il faut d’abord se mettre d’accord sur les politiques, puis sur les moyens de financement des politiques qui ont été décidées. C’est exactement ce que la Commission a fait. La démarche qui fut la nôtre correspond exactement au souhait que vous avez exprimé.

Vous dites qu’il ne faut pas négliger la nécessité de maintenir la politique de cohésion. Je suis un fervent partisan de la politique de cohésion, mais pour nous mettre d’accord à ce sujet, nous avons dû prendre en considération, et vous l’avez réclamé il y a quelques instants, les politiques d’innovation et de modernisation, la politique numérique ou encore l’Europe de la défense. Nous avons fait tout cela, et si nous n’avions pas revu la politique de cohésion, qui reste nécessaire, et la politique agricole commune, nous serions arrivés à un niveau budgétaire de 1,41 %. Même votre gouvernement, malgré votre enthousiasme, n’aurait jamais accepté un budget de 1,41 %. Nous devions donc faire des choix, et nous les avons faits.

La Slovaquie exerce actuellement la présidence du groupe de Visegrád. Je voudrais que vous profitiez de cette occasion pour contribuer à mettre un terme à ce débat inutile entre les Européens de l’Est, ou plutôt du centre, et les Européens de l’Ouest. L’Europe doit respirer avec deux poumons et il faut tout faire pour que ces deux poumons ne s’entrechoquent pas dans le même corps.

Nous avons tous notre contribution à apporter. Il ne faut pas croire que ce serait seulement la Commission, le Parlement européen et quelques gouvernements de l’Europe de l’Ouest qui seraient responsables de cet affrontement qui, parfois, est ridicule et qui, de toute façon, est nuisible. Mettez à profit votre présidence du groupe de Visegrád pour remédier à cette situation.

Vous savez, la Slovaquie, pour nous autres qui venons de l’Ouest et qui ne sommes plus tout jeunes, mais qui essayons de le rester, la Slovaquie n’est pas un pays comme les autres. J’avais treize ans au moment de ce qu’il est convenu d’appeler le printemps de Prague, qui est aussi le printemps de Bratislava – je crois même que les premiers mouvements ont pu être observés en Slovaquie. Nous vouons à ce pays une attention particulière, un amour fait d’expérience et d’espoir, et je voudrais donc que les Slovaques ne pensent pas que le reste de l’Europe n’aime pas la Slovaquie, au contraire, et je voudrais que la Slovaquie aime davantage l’Union européenne.

Certains éléments de l’histoire survenus après les deux guerres mondiales sont peu connus. Ainsi, le gouvernement en exil de la Tchécoslovaquie de l’époque et d’autres gouvernements de l’Europe centrale avaient déjà esquissé un projet pour l’Europe, qu’ils appelèrent projet pour l’Union européenne. À la fin de ce document peu connu figure une phrase qui m’a toujours impressionné, ému même. Ces pays de l’Europe centrale, avec leurs gouvernements en exil, ont écrit en guise de conclusion: «Nous voudrions qu’un jour les pays de l’Europe occidentale nous rejoignent pour construire l’Union européenne.» L’histoire vous a empêchés de sortir de son ombre, mais comme les Européens du centre étaient les premiers à rêver d’une Europe pacifiée, il est de notre devoir et de notre obligation ardente de continuer le travail qui est le nôtre.

(Applaudissements)

  Esteban González Pons, en nombre del Grupo PPE. – Señor presidente, señor Juncker, gracias por sus palabras. Señor presidente del Gobierno, bienvenido al Parlamento Europeo y gracias por compartir con nosotros su visión de Europa. Desde el Grupo del Partido Popular Europeo le agradecemos el tono y el lenguaje empleados. Y le agradecemos que se haya referido desde la tribuna al asesinato del periodista Ján Kuciak y su pareja, aunque no nos parece suficiente.

La libertad de prensa es uno de los pilares fundamentales de la democracia y cuando un periodista es asesinado esa tragedia afecta a todas las democracias. En Malta, nadie ha asumido todavía ninguna responsabilidad por la muerte de Daphne Caruana. Algo que lamentamos profundamente.

En Eslovaquia, más allá de la dimisión de Robert Fico, tampoco vemos que se hayan hecho grandes progresos. No se llega hasta el final de la investigación. ¿Por qué? ¿Qué cosa impide que se llegue al final de la investigación? Es más, nos preocupa, y mucho, la retórica de algunos miembros de su coalición o de algún candidato presidencial. Siguen empleando un lenguaje de odio contra la oposición y un lenguaje de odio contra la prensa. ¿Qué piensa hacer usted al respecto? ¿Está usted verdaderamente comprometido en la lucha contra el extremismo y el discurso del odio que algunos practican bastante cerca de usted?

Señor presidente del Gobierno, se acercan tiempos difíciles para Europa. El Brexit no sabemos dónde nos va a llevar. La Alianza Transatlántica se pone regularmente en cuestión. El Gobierno ruso está ansioso por debilitarnos, por vernos fracasar, por dividirnos. Hay una crisis migratoria sin precedentes desde la Segunda Guerra Mundial.

Estos son problemas que los Estados europeos no pueden asumir por sí mismos. Son problemas para los cuales necesitamos una mayor unidad y, sin embargo, cuando estamos en esa circunstancia, su Gobierno parece apostar justo por lo contrario. Su discurso es uno aquí, pero luego su Gobierno en su país hace lo contrario. Nos gustaría saber cuál es realmente su posición: ¿la del discurso que hemos escuchado o la que practica su Gobierno en Eslovaquia? ¿Está usted comprometido con el proceso de una mayor integración europea? ¿Está usted comprometido con la pertenencia de su país a la OTAN? Hay cuestiones que nos preocupan y que nos parece que no solo no se han aclarado, sino que esta mañana entran en contradicción con las acciones que su Gobierno desarrolla en su país.

Nosotros, como Grupo del Partido Popular Europeo, lo tenemos clarísimo: Europa hay que construirla sobre la base de acciones concretas; Europa hay que construirla desde la base, desde la sencillez de los ciudadanos y los ayuntamientos, y no desde el elitismo. Los grandes discursos sobre Europa no sirven si después uno en su propio país tiene la agricultura peor gestionada de la Unión Europea.

Europa hay que construirla con rigor, con seriedad, con propuestas ambiciosas pero también realizables. No se puede basar la política nacional en la confrontación con Bruselas, en el enfrentamiento con Bruselas, en la guerra política contra Bruselas. El europopulismo es tan peligroso como el nacionalpopulismo. Y Europa hay que construirla desde dentro, atendiendo a los problemas, pero también desde fuera, porque hay batallas ideológicas, señor presidente del Gobierno, que sin ocurrir en suelo europeo son también batallas europeas, como la que está teniendo lugar en Venezuela, que es una batalla por la libertad y por la democracia y también hoy, desgraciadamente, por la comida.

Su Gobierno todavía no ha reconocido al presidente interino de Venezuela, el señor Guaidó. En este sentido se coloca en la misma órbita que Rusia, que Cuba o que Irán. Eso es para hacérselo mirar, señor presidente del Gobierno. ¿Cuánto más va a tardar, señor Pellegrini, en colocarse del lado del pueblo que está pasando hambre y al que no le llegan las medicinas?

Señor presidente del Gobierno, es verdad, el sueño europeo merece esfuerzo y unidad por parte de todos. Hay que recuperar la ambición, recuperar el idealismo, recuperar el contacto con los ciudadanos. Algo estaremos haciendo mal, por lo tanto, para que cada día haya más y más ciudadanos que vuelven sus ojos hacia los movimientos antieuropeos y extremistas. No le quepa duda, señor Pellegrini, el nacionalpopulismo sí es la amenaza más seria que se cierne hoy sobre el sueño de la Unión Europea.

Es el nacionalpopulismo la amenaza mayor. Todas las demás existen, pero ninguna es para nosotros tan corrosiva como la que viene desde dentro. Y, o mucho me equivoco, o la próxima legislatura tendremos en este Parlamento un grupo numeroso de nacionalpopulistas. Por eso, todos, usted desde su responsabilidad —como le ha recordado el presidente Juncker— y nosotros desde la nuestra, tenemos que hacer lo que esté en nuestras manos.

Y ustedes como Consejo van a tener pronto un trabajo muy importante, que es el de proponer a este Parlamento un presidente de la Comisión. Me gustaría que se fuera de aquí habiéndole recordado nosotros que tenemos un compromiso de no aceptar un candidato que no haya sido previamente candidato en las elecciones europeas, que no venga refrendado por el voto de los ciudadanos, que venga impuesto y no votado. En definitiva, señor presidente del Gobierno, el próximo 26 de mayo se abrirá un nuevo capítulo de la historia europea, un capítulo que ha de construirse con la colaboración y con todas las voces, las grandes y las pequeñas, porque la grandeza de Europa es la unidad.

  Josef Weidenholzer, im Namen der S&D-Fraktion. – Herr Präsident! Herr Ministerpräsident, es war sehr inspirierend, Ihnen zuzuhören, welche Vorstellungen Sie von der Zukunft Europas haben und welche Rolle die Slowakei spielen kann. Ihr Land liegt im Zentrum Europas an der Trennlinie zwischen Ost und West – Jahrzehnte lang getrennt durch den eisernen Vorhang und gleichzeitig verbunden durch die Donau, eine der wichtigen Lebensadern Europas. Seit der Wiedervereinigung unseres Kontinents hat die Slowakei eine erstaunliche Entwicklung durchgemacht, die ihr manche gar nicht zugetraut hätten. Die Trennung von der Tschechischen Republik verlief friedlich, und die Slowakei konnte sich entgegen mancher Prognosen wirtschaftlich überaus positiv entwickeln. Als erster Mitgliedstaat in der Region konnte die Slowakei die Konvergenzkriterien zur Einführung des Euro erfüllen. Das hat auch zu dem bemerkenswerten wirtschaftlichen Aufschwung beigetragen. Diese Entwicklungen sind äußerst positiv, und Ihr Land ist auf einem guten Weg zu einem wichtigen Faktor in Europa geworden. Das haben Sie nicht zuletzt mit dem EU—Vorsitz vor zwei Jahren bewiesen.

Doch wo viel Licht ist, ist auch viel Schatten. Leider hat der Erfolg auch die Motten magisch angezogen, und seit Jahren wurden Vermutungen angestellt über den Einfluss der Mafia und korrupte Mechanismen, auch im Zusammenhang mit europäischen Geldern. Der investigative Journalist Ján Kuciak wollte Licht ins Dunkel bringen und hat dafür mit dem Leben bezahlt. Dieser grausame Mord an ihm und an seiner Partnerin hat die europäische Öffentlichkeit wachgerüttelt, die slowakische Zivilgesellschaft mobilisiert und in Ihrem Land zu politischen Konsequenzen geführt. Das Europäische Parlament hat im Rahmen des LIBE—Ausschusses eine rule of law working group eingerichtet, die sich grundsätzlich mit diesen Vorgängen, die es ja nicht nur in Ihrem Land gibt, beschäftigt. Im nächsten Plenum werden wir darüber abstimmen. Die Bilanz Ihr Land betreffend fällt in vielen Bereichen positiv aus. Es konnten wesentliche Fortschritte bei der Aufklärung der Morde erzielt werden, wenngleich die Drahtzieher immer noch nicht wirklich bekannt sind. Und positiv ist die Zusammenarbeit mit Europol hervorzuheben, ein echter europäischer Mehrwert.

Allerdings bestehen nach wie vor Zweifel, ob Sie wirklich nachhaltige Konsequenzen gezogen haben, sowohl was die Unabhängigkeit der Justiz als auch die Freiheit der Presse betrifft. Wir ersuchen Sie eindringlich, hier nicht nachzulassen und das Parlament in seinen Bestrebungen zu unterstützen, einen Rechtsstaatlichkeitsmechanismuns zu schaffen, der unabhängig von solch tragischen Ereignissen eine ständige Evaluierung ermöglicht. Herr Ministerpräsident, das ist keine Einmischung in die inneren Angelegenheiten Ihres Landes. Rechtsstaatlichkeit dient vor allem dem Sicherheitsbedürfnis der Menschen. Niemand will Ihr Land belehren. Es geht um gemeinsame Regeln und um ein gemeinsames Rechtsverständnis. Nur so können Ost und West zusammenwachsen.

Präsident Juncker hat in diesem Zusammenhang heute von den beiden Lungenflügeln Europas gesprochen. Und deshalb ist es auch notwendig, kritisch die Rolle der westlichen Länder zu beleuchten. Auch hier ist einiges problematisch zu bewerten. Allzu oft wird der Osten als verlängerte Werkbank gesehen, wo man dank niedriger Löhne und schlechter Arbeitsbedingungen kurzfristige Gewinne erzielen kann. Nachhaltig ist das keineswegs, weder für den Osten noch für den Westen. Genauso wenig wie der brain drain, der durch die anwachsende Arbeitsmigration verursacht wird. Durch die Schaffung einer europäischen Arbeitsbehörde könnten diese Ungleichgewichte reguliert werden. Wir unterstützen Sie bei diesen Bemühungen, und wenn wir diese Gelegenheit und andere wie die Schaffung einer europäischen Arbeitslosenversicherung jetzt nicht beim Schopf packen, dann riskieren wir, dass diese Union auseinanderbricht. Es geht um Nachhaltigkeit und nicht um lediglich innenpolitisch motivierte kurzfristige Vorhaben.

Der Schutz unserer Umwelt und die Erreichung der Klimaziele dürfen nicht auf die lange Bank geschoben werden. Die Klimaveränderungen machen nicht vor nationalen Grenzen halt. Das Projekt betrifft uns alle, den Osten und den Westen. Wir werden aber nur dann die Menschen für nachhaltige Veränderungen gewinnen können, wenn dies einhergeht mit mehr Fairness und sozialer Gerechtigkeit. Das ist schon lange nicht bloß eine Frage nationaler Zuständigkeit. Europäisches Handeln ist notwendig – entschlossen und zukunftsorientiert. Ost und West werden nur dann zusammenwachsen, wenn gemeinsame Lösungen gesucht werden – soziale Grundsicherung, Mindestlöhne und gleiche Bezahlung am Arbeitsplatz, faire Bedingungen im digitalen Sektor usw. Ein soziales Europa ist der beste Kitt für unseren Kontinent, der gegenwärtig von geschürten Ängsten aufgewühlt wird. Sie haben schon viel dazu geleistet. Herr Ministerpräsident, die Slowakei und Sie könnten noch einen viel größeren Beitrag dazu leisten.

  Jana Žitňanská, za skupinu ECR. – Vážený pán predseda, pán premiér, presne pred dvadsiatimi rokmi došlo k prvému rozšíreniu NATO po ukončení studenej vojny. Hoci Slovensko nebolo súčasťou tohto rozšírenia, napokon došlo aj k nášmu civilizačnému ukotveniu nielen v severoatlantickej aliancii, ale aj v Európskej únii. V poslednom čase, žiaľ, dochádza k jeho otvorenému spochybňovaniu nielen zo strany rôznych extrémistov, ale aj časti vládnej koalície.

Podkopávanie našich strategických spojenectiev a ľahkovážne nadbiehanie Rusku sú v rozpore so záujmami Slovenska a Európskej únie. Ak chceme byť dôveryhodným partnerom pre našich spojencov, musíme byť konzistentní. Musíme byť jednoznační aj smerom k verejnosti na Slovensku. Neuchyľovať sa ku klamstvám či vyvolávaniu strachu len kvôli vyššej popularite. Áno, na negatívnu emóciu sa ľudia ľahšie mobilizujú, ale je nebezpečné sa s ňou zahrávať. Môže sa ľahko vymknúť a byť deštruktívna.

Preto dnes viac ako v minulosti musíme ponúknuť nielen Slovensku, ale aj Európe pozitívnu víziu. Víziu spravodlivej, bezpečnej a dobre spravovanej spoločnosti. Miesta, kde ľudia chcú žiť, pracovať, vychovávať svoje deti. Verím, že na takejto vízii sa zhodneme. Dnes však už od slov treba prejsť k činom. Aby súdnictvo, školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby boli fungujúce a aby aj tí najzraniteľnejší, deti a dospelí so zdravotným postihnutím, mohli žiť dôstojný život.

  Sophia in 't Veld, on behalf of the ALDE Group. – Mr President, I would like to say to Mr Pellegrini that it is a pleasure to see him here today. We have met a couple of times in the past year following the very dramatic events in your country, the murder of Ján Kuciak and Martina Kušnírová, but I will come back to that in a minute. I was visiting your country as the Chair of the Rule of Law Monitoring Group, and I went to Slovakia with some critical questions, but it also made me feel that we have a special bond as Europeans. I have a special place in my heart for Slovakia and the Slovaks now. I very much agree with one thing you said, and I think that this is key: there is no Eastern Europe or Western Europe or Central Europe – there is only one Europe. It is about time for everybody to start feeling that, particularly in Western Europe, where they are still blind on one side.

I very much welcome your speech; it shows leadership in Europe. It was a very pro-European and ambitious speech, and it clarifies what ALDE also feels: the European Union needs to be much more than mere technocratic intergovernmental cooperation. In the world of today, we need a fully-fledged political union to give an answer to all the political challenges that we have, because that is the only way to remain a global leader. Your speech was excellent, but as we all know, true leadership is not in words – it is in actions. Like many countries in Europe and in the wider world, your country is witnessing deep divisions, and forces are pulling it in different directions. I just referred to my visit as the Chair of the Rule of Law Monitoring Group, and I have seen that there are many positive developments in Slovakia. I have seen that the institutions are strong and that civic engagement is extremely strong in Slovakia, and I commend the Slovak people for that. Many concerns remain, however, and new ones are also emerging.

I would urge you to show the same leadership in tackling these concerns, because in a sense you hold the key. You hold the key to the future of the European Union, and the choices that you make will determine not only the future of your country, but also that of the European Union as a whole. You can show which forces will prevail in the European Union.

You have a choice, and this will be a burden on your shoulders, I warn you. You are at the fork in the road. Do you want to join and strengthen the ranks of those who are wrecking the European Union, those who put short-term electoral gains, or even material gains, before the general interest – or worse, the ranks of those who are corrupt, even connected to organised crime? Or do you want to go down in history as a statesman, somebody courageous and wise in difficult times, who led his country forward, making it a role model for others, a leader in the Europe of the future. So do you choose the old Europe or the new Europe?

I hope, and trust, that you will choose leadership for the future, and I shall be very specific. I would strongly recommend that you break ranks with Mr Fico, because he is the old Slovakia – you are the new Slovakia – and show the world that there is truly a new hand at the helm in Slovakia. You can also show them that the Visegrád Four is staunchly pro-European and not the vehicle of reactionary nationalist autocrats. It is very important that those guilty of the murder of Ján and Martina are brought to trial – not just those who actually carried out the murder and were arrested, but the brains behind it. That is crucial for trust in the Slovak authorities.

I also count on you to make sure that the nominations of nine Constitutional Court judges happen very shortly, because the Constitutional Court is effectively not operational. I would also urge you to reverse the changes to the media law, because in practice it means severe restrictions on freedom of speech.

Finally, I would call on you next month to decide to extend to cooperation with Europol, and not just for the investigation into the murder of Ján and Martina, but also the other parts of the investigation that have been split off by the Ministry of Justice into corruption and fraud and all the other things. In other words, I have just put a burden on your shoulder and I am asking you to choose. I am counting on your wisdom. You can count on the European Parliament, and I can also pledge my personal commitment in the next period to working with you and with the civic forces in Slovakia to make sure that you can provide this leadership in the European Union.

  Ska Keller, on behalf of the Verts/ALE Group. – Mr President, I would like to thank the Prime Minister very much for joining this debate on the future of Europe. The future of Europe has lots of different, very important, aspects and the one I would like to focus on today is the issue of democracy.

I think the way in which the European Union treats democratic deficits in the future is really decisive of how we’re moving forward. There is of course also advancing the democratic procedures inside the European Union – definitely – but the question right now is also how we deal with Member States who are turning the clock backwards on the rule of law, democracy and civil liberties.

Hungary might be the worst example in the whole picture, but we also see a lot of problems in other Member States. So we should really look around and not close our eyes to what’s happening in terms of media freedom, freedom of association and freedom of speech – all of those things which are very, very important. In Slovakia you have the situation where a journalist was murdered because of his investigation into corruption and fraud, and that is something which we need to deal with. We need to make sure it never happens again anywhere in the European Union.

So it’s really time that we address this issue, especially at the European Union level, because there are so many citizens out in the streets in Budapest, Warsaw and Bucharest who are asking the European Union to step up and to help them because their own governments won’t listen to them. So we need to get active on that. They are European citizens like all of us. But, instead of helping, at the European Union level we see too much infighting between parties – ‘is it your bad guys or my bad guy?’ – but we need to get beyond that so that we ensure the civil liberties and the rights of all European citizens.

For that, my group is suggesting that we set up an independent commission of experts to look into the situation of the rule of law and democracy in every single Member State all the time and is then able to give recommendations before it’s too late. It’s also a problem right now that we are only starting when things are too late. This commission would also be able to enact sanctions if necessary. Indeed, we also need to look at the European Union funds because, unfortunately, some governments use them to implement their personal pet projects, to favour certain people or to ensure favourable reporting.

But the EU funds also do a lot of good. You’ve mentioned the Cohesion Funds, which are very important for many citizens. We have many Citizens’ Initiative projects going on. EU funds are important all over Europe. So we need to find a smart way to deal with that situation without cutting the support to our European citizens when we’re actually trying to hit the government and a specific action of the government.

So for that we are suggesting that we ask the Commission to take over the distributing element of that whole so that the money still arrives with the citizens and for the benefit of the citizens without being used at the discretion of national government. This is certainly not the easiest answer – maybe cutting funds might be easier – but it’s one where we ensure that there remains a link between the EU institutions and citizens without allowing the governments to do whatever they want with that.

Mr Prime Minister, you made a very interesting and comprehensive speech about all sorts of aspects, but you also underlined the issue of unity and understanding. I think that is very important indeed and we count on you to promote those ideas, also in the Council, which is being difficult and blocking a lot of initiatives that also come from this House.

We also count on you to implement all of those issues and promote democracy and the rule of law in Slovakia. The issue of press freedom has been mentioned. This is very important. Addressing fraud and corruption is not an easy task anywhere, but it needs to be done. There have been examples in Slovakia of how urgent that matter is.

All of those issues are also very important for a well—functioning state that could put forward all of these reforms that you’ve been advocating, and of course especially also to continue the investigation into the murder of Ján Kuciak and Martina Kušnírová will be extremely important until the masterminds have been found. I think the help of Europol will be important in that.

  Kateřina Konečná, za skupinu GUE/NGL. – Pane premiére, děkuji za to, že jste dnes mezi nás zavítal a jsem velmi ráda, že tu zazněl hlas ze země střední Evropy a Visegrádské čtyřky, jelikož o těchto zemích kolují často, i tady v Evropském parlamentu, velmi mylné představy. Domnívám se, že dnešní projev pana premiéra nám ukázal, že snaha o démonizaci zemí z Visegrádské čtyřky se prostě nezakládá zcela na pravdě a že i tyto země mají Evropské unii co nabídnout a chtějí prezentovat svoji představu o budoucnosti Evropy.

Jak pan premiér jistě ví, Evropský parlament po vraždě Jána Kuciaka a jeho partnerky truchlil spolu se slovenskými občany a silně apeloval na to, aby byl tento případ co nejrychleji vyřešen a spravedlnosti bylo učiněno zadost. Je jisté, že tento případ významně ovlivnil fungování slovenského státu a bohužel i jeho pozici navenek. Ovšem je třeba vnímat, že zde máme představitele suverénního státu, který se situaci věnuje a nadále činí i další kroky k tomu, aby rozvoj Slovenska naplňoval demokratické hodnoty, na kterých bylo Slovensko založeno.

Současná slovenská vláda připravila obědy zdarma pro žáky základních škol, poprvé v historii země připravila vyrovnaný rozpočet a radikálně zvýšila platy ve veřejné a státní správě. Slovenská ekonomika roste, nezaměstnanost se snižuje a mzdy se relativně rychle kontinuálně zvyšují. Plánuje se rekordní navýšení minimální mzdy, což považuji za ukázku toho, že Slovensko neustrnulo a na několika úrovních se věnuje zvyšování kvality života na svém území. I to je tedy třeba brát v potaz, pokud chceme Slovensko, vážení kolegové, vnímat komplexně.

Vážený pane premiére, před rokem jsem z tohoto místa apelovala na kolegy v Evropském parlamentu, aby respektovali demokratickou kontrolu a nedělitelnost moci a nechali slovenské orgány čelící mimořádně těžké situaci konat. Žádala jsem, aby se debata o smrti Jána Kuciaka vedla s úctou ke Slovensku a jeho demokratickým a nezávislým institucím. Vyjádřila jsem také přesvědčení, že Slovensko si zaslouží pomocnou ruku, pokud o ni požádá, a nikoliv odsuzování. Váš dnešní projev mě ubezpečil, že tento pohled byl správný a Slovensko si bylo, je a bude vědomo nároků, které jsou na něj kladeny, a dokáže se s nimi popasovat důstojně.

Nyní jsme však v situaci, kdy pomocnou ruku potřebuje celá Evropská unie. Ani vy jste tedy nezaváhal a přijel jste mezi nás se svými vizemi pomoci Evropě v těžké hodině. Debata o budoucnosti Evropské unie musí pokračovat, čehož bychom si měli být vědomi právě v den, kdy se v Londýně odehraje další důležité hlasování o brexitu. Domnívám se, že největší problémy současnosti bychom mohli shrnout do tří bodů: Evropská komise je příliš silná a je navíc odtržená od lidí, Evropský parlament nemá zákonodárnou iniciativu a Evropská unie není dostatečně demokratická a sociální. Do toho čelíme nebezpečí klimatické změny, která se projevuje nejen extrémními výkyvy počasí, ale také posouváním přírodních pásů, které z dříve úrodných oblastí dělají vyprahlé pouště. Dochází k úbytku pitné vody, živočišných druhů, tající ledovce mění směr oceánských proudů, což opět ovlivňuje podnebí.

Samotná Evropská unie prostě musí navrátit svou pozornost evropským občanům. Teď jsme na konci pětiletého volebního období, přičemž Evropská unie, respektive nová Komise, se půl roku rozkoukávala, dva roky nemluvila o ničem jiném než o migraci, poté další dva roky o brexitu a posledního půl roku dojíždí rozjetou agendu a připravuje se na volby. Občanům se dá na poslední chvíli jako dáreček zrušení změny času a bude se doufat, že to nacionalistům sebere pár procent hlasů. Takto se prostě politika pro občany již dále dělat nedá. A přiznejme si, že občané ohledně Evropské unie a její práce tápou ve tmě.

Důkazem toho mohou být i evropské občanské iniciativy. Od tohoto nástroje si mnoho z nás slibovalo, že překlene propast na ose občan a Evropská unie, ale bylo z toho hořké zklamání a volání po reformě. Ovšem ani ta však zde nevyšla, jelikož se zdá, že se podařilo pouze vytvořit nové omezení, které by lidem umožnilo zapojit se do evropské demokracie namísto odstranění již existujících problémů.

Vážený pane premiére, děkuji, že jste mezi nás zavítal, přeji vám hodně štěstí a pevně věřím, že tato debata nebude o tom, co by mělo Slovensko dělat, ale co máme společně dělat jako celá Evropská unie.

  Rolandas Paksas, EFDD frakcijos vardu. – Gerbiamas Pirmininke, pone Premjere, šiandien ir čia pagrindinis klausimas, į kurį turime rasti atsakymą ir tam darbui neturime daug laiko, yra kodėl? Ieškoti, kodėl Europos Sąjungos realybė esmingai skiriasi nuo Europos Bendrijos tėvų siekių, yra turbūt vienintelis būdas atsakymui į nuolat kamuojantį klausimą, kas su mumis darosi ir kas su mumis daroma, rasti. Pone Premjere, Tautų Europos idėją, nuo kurios ji ir prasidėjo, neatsakingų politikų rankomis naikina pati Europos Sąjunga. Kol kas ji prarado tiktai Didžiąją Britaniją – tai pirmas ir paskutinis įspėjimas tiems, kurie Europos valstybių sąjungą siekia pakeisti globalia Europa. Tokios nėra ir negali būti. Kaip nėra ir globalios mano Lietuvos, kaip nėra ir šiandienos mūsų svečio pono Peter Pellegrini globalios Slovakijos – tos Slovakijos, kuri šiandien pirmininkauja Višegrado šalių grupei, kuri siūlo gerokai perspektyvesnį Europos Sąjungos ateities modelį už tą, kurį siūlo federalistai. Visuomenei primetamas globalizmas yra kapitalo hidra, siekianti pelno kiekvienam žemės lopinėly ir pelno bet kokia kaina, nualinanti valstybes ir išsunkianti žmones. Tai politika, siekianti paversti visuomenę darbo jėga be tėvynės, be įsitikinimų, o valstybes – be joms lojalių piliečių. Pone Premjere, buvau, esu ir liksiu Lietuvos pilietis. Nenoriu ir niekada nebūsiu Europos Sąjungos pilietis. Manau, kad savos tautybės ir pilietybės taip pat nenorėtų atsisakyti lenkai, prancūzai, vokiečiai ar Ispanijoje teisiamus savo lyderius palaikantys katalonai. Neatrastos tapatybės kompleksų kamuojama dabartinė Europos Sąjunga yra sunkus ligonis – ligonis, kurio užkalbėjimu apie demokratiją, solidarumą, gilesnę integraciją nepagydys joks auksaburnis. Reikia gero chirurgo, kuris sveikatos labui nurėžtų pūliuojančius genderizmo, multikultūriškumo, globalizmo argumentus. Politikai privalo nustoti engti žmones, prisidengiant demokratijos ir laisvos rinkos vardais, privalo atsisakyti savo dogmų, neva vienintelių teisingų primetimų visuomenei, privalo liautis meluoti, liautis gąsdinti. Reikia tartis, o ne valdyti. Reikia dialogo, o ne auginama priešprieša paremtos naujos Europos Sąjungos.

  Marcel de Graaff, namens de ENF-Fractie. – Voorzitter, ik heet de minister-president van Slowakije, de heer Pellegrini, van harte welkom in dit Parlement. Ik ben het – dat wil ik van tevoren zeggen – zeker niet met zijn visie op de EU eens. Ook zijn politieke kleur is niet de mijne. Maar toch.

Ik waardeer de strijd tegen corruptie die de minister-president voert in zijn land ten zeerste. Dat is een hele belangrijke stap in de toekomst van Slowakije. Slowakije is lid van de Visegrad-groep, en zelfs voorzitter op dit moment. Ik wil zeggen dat het beleid van de Visegrad-landen ten aanzien van migratie van harte op mijn steun mag rekenen. Het is de Visegrad-groep die de EU een spiegel voorhoudt, die de EU laat zien hoe het wél moet. De EU faalt hopeloos in haar aanpak van illegale migratie. In plaats van te zorgen voor waterdichte grenzen komt de EU met de verliezersoplossing, namelijk het legaliseren van illegale migratie.

De EU zegt te staan voor Europese waarden, maar verwelkomt migranten die deze waarden haten, verwelkomt migranten die deze waarden minachten en het liefst zo snel mogelijk de sharia in de EU willen invoeren. Het zijn de Visegrad-landen die daadwerkelijk de Europese waarden verdedigen, die staan voor een Europa dat zijn vrijheden, zijn mensenrechten verdedigt. Daarom wil ik bij dezen mijn steun uitspreken voor de heer Pellegrini en de Slowaakse regering in hun afwijzing van het VN-migratiepact.

In Slowakije is men zich maar al te bewust van de verschrikkingen van een totalitaire overheersing op basis van een totalitaire ideologie. Nog tot in 1989 ging men gebukt onder het communistische regime. Zij, de Slowaken, weten hoe het is om in angst te moeten leven, om te moeten zwijgen over wat je daadwerkelijk denkt en voelt. Dergelijke totalitaire ideologieën mogen in Europa geen voet aan de grond krijgen. Daarom is het volkomen terecht dat de Centraal-Europese lidstaten zich verzetten tegen islamisering van hun land. Een religie die tegelijkertijd een absolute zeggenschap over het politieke domein claimt, is daarmee een totalitaire ideologie die onverenigbaar is met alles waar de EU voor staat, met alle Europese waarden, met alle Europese mensenrechten, met alle Europese vrijheden.

Daar vroeg ik aan toe: er is hier vaak ook gesproken over fake news, ook door de heer Pellegrini en ook door diverse sprekers. Het is de vrijheid van meningsuiting, die tot de kern behoort van onze democratie. Juist door steeds te roepen dat fake news moet worden aangepakt, maar zichzelf tegelijkertijd op te werpen als degene die daarover beslist en daarmee elke kritiek op beleid smorend, dat is een dictatuur waardig. Daarom waarschuw ik ook de heer Pellegrini om die EU die zo gevaarlijk is voor de vrijheid van meningsuiting niet te steunen.

Ik roep de Commissie op een voorbeeld te nemen aan Slowakije om corruptie in eigen gelederen aan te pakken. Om de heer Selmayr uit zijn functie te ontheffen. Om te stoppen met miljarden te sluizen naar corrupte landen als Oekraïne en naar half Afrika, waar corruptie de normaalste zaak van de wereld is. Ik roep de Commissie op om een voorbeeld te nemen aan de weerbaarheid van de Visegrad-landen tegen illegale migranten die op geen enkele wijze inpasbaar zijn in onze samenlevingen. Laat de EU haar grenzen sluiten, zowel tussen de lidstaten als met derde landen, en laat de EU het VN-migratiepact afwijzen. Daarom roep ik de Commissie op om de eigen identiteit van de lidstaten de hoogste prioriteit te geven, zodat de interne veiligheid op orde kan komen. Deze Europese Commissie die niet kan optreden, moet aftreden!

  Kazimierz Michał Ujazdowski (NI). – Panie Przewodniczący! Szanowni Państwo! Chcę bardzo serdecznie podziękować panu premierowi za wystąpienie i zacząć od podziękowań za tę deklarację prowadzenia w sposób jednoznaczny i z determinacją śledztwa w sprawie zabójstwa słowackiego dziennikarza. To są rzeczy, na które musimy reagować ze względów oczywistych.

Trzy kwestie są tutaj bardzo istotne. Po pierwsze, troska o to – wyrażona w przemówieniu pana premiera – żeby nie dzielić Europy na zachodnią i wschodnią, nie mnożyć nieufności. Tym bardziej, że bardzo dużo problemów, którymi obciążona jest Europa, wynika nie z doświadczeń krajów Europy Środkowo-Wschodniej, choćby zagrożenie dla stabilności strefy euro.

Po drugie, widzenie integracji regionalnej jako komponentu szerszej integracji. Świetnie, że pan premier wspomniał nazwisko prekursora integracji europejskiej, Milana Hodžy.

I wreszcie batalia o to, by przeciwstawić się protekcjonizmowi, zamykaniu się rynków bogatych krajów europejskich w tym konkurencyjności kosztem energii gospodarczej, szczególnie tej energii, którą przejawiają narody Europy Środkowo-Wschodniej. To są rzeczywiście sfery, od których zależy przyszłość Unii i jej prawdziwy rozwój.

  Peter Pellegrini, predseda vlády Slovenskej republiky. – Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi urobiť pár poznámok k témam, ktoré ste otvorili počas Vašich vystúpení.

Na úvod chcem veľmi pekne poďakovať za slová podpory, ktoré ste adresovali Slovenskej republike. Aj za slová uznania v tých oblastiach, kde Slovenská republika urobila veľký kus práce a postúpila veľmi dopredu. Chcem Vás všetkých uistiť, že vláda pod mojím vedením nijakým spôsobom nezmení náš jasný proeurópsky, náš jasný proseveroatlantický kurz. Aj keď sa v rámci vládnej koalície môžu vyskytnúť názory alebo nejaké iné pohľady na vec, chcem garantovať, že vláda, ktorá je zodpovedná za zahraničnú politiku Slovenskej republiky, bude naďalej konať tak, ako som povedal. Slovensko patrí do Európskej únie, Slovensko nemá iný priestor na svoju existenciu ako Európska únia a Slovensko si je vedomé, že aj v oblasti bezpečnosti a obrany nikdy nebude schopné brániť sa samo a chce a bude vždy zodpovedným členom Severoatlantickej aliancie.

A chcem pripomenúť, že aj vďaka excelentným ekonomickým výsledkom našej krajiny, ktoré tu spomínala pani kolegyňa z Českej republiky, aj napriek tomu, že sa snažíme zvyšovať úroveň kvality života ľudí a investujeme obrovské množstvo prostriedkov do opatrení v sociálnej oblasti, aj napriek tomu sme ešte schopní nájsť zdroje na to, aby sme si na rozdiel od mnohých členských krajín NATO čo najskôr splnili svoj záväzok a plnili úroveň 2 % hrubého domáceho produktu výdavkov na našu obranu a bezpečnosť. A to nie je bežným štandardom ani v iných väčších krajinách, ktoré sú členské krajiny NATO, nehovoriac už o kvalite a bojaschopnosti ich armád, o ktorých sa môžeme dočítať v médiách.

Chcem vás uistiť, že na tomto sa nič nemení, a ak sa ma pani kolegyňa z Holandska pýtala, že ktorú stranu si vyberiem, tak ju chcem uistiť, že si vyberiem tú správnu a budem vždy stáť na strane tých myšlienok, ktoré som predniesol aj vo svojom príhovore, pretože som o nich presvedčený, že sú tým jediným správnym riešením pre našu krajinu.

Dotkli sme sa viacerí – a očakávala som to, veď je to veľmi čerstvé – aj tej tragickej udalosti týkajúcej sa vraždy novinára. Chcem pripomenúť, že predtým ako sa to stalo Slovensko patrilo, nech mi odpustia, ak sa pomýlim, ale patrila nám sedemnásta priečka vo svete, ktorá sa týka slobody slova a tlače. Opakujem sedemnásta, to znamená, ak máme 28 členských krajín, tak si viete predstaviť, koľké z nich – a častokrát mnohé staršie demokracie – nedosahovali a nedosahujú úroveň slobody slova a tlače tak, ako bola uznaná v Slovenskej republike. To chcem zdôrazniť, lebo sa možno o tom málo vie a možno ani vy o tom vždy všetko neviete. Veľmi nás mrzí tragédia, ktorá sa stala, chcem vás uistiť, že budeme robiť všetko preto, aby sme vyslali jasný signál, že takéto veci na Slovensku nikdy tolerovať nebudeme a že urobíme všetko preto, aby sa nielen na Slovensko, ale nikde vo svete, nikde v Európe takéto zločiny neopakovali.

A pán kolega, nemyslím, že komentovať demisiu premiéra a odchod niektorých ministrov spôsobom, akým ste to urobili Vy, že ste povedali, že „No, len odstúpil premiér.“. Rezignácia predsedu vlády je veľkým politickým gestom a asi tým najvyšším, aké môže líder v krajine urobiť. Chcem vás uistiť, že robíme všetko pre to aby sme potrestali vinníkov, vykonávatelia vraždy aj spolu s objednávateľom sú s najväčšou pravdepodobnosťou už vo väzení a budú čakať na spravodlivý súd. Želajme si spoločne, aby nikde na európskej pôde sa viac takéto veci nediali. Ak hovoríme o boji proti korupcii, proti zneužívaniu niektorých dotačných schém a eurofondov, chcem vás uistiť, že aj tu Slovenská republika prijíma mnohé opatrenia a veci, ktoré sa mohli na Slovensku diať možno niekedy v roku 2016, 2016, sa už teraz v roku 2018 alebo 2019 nemôžu stať, pretože sme už reagovali na zistenia a opatrenia. A ja si vážim vždy veľmi konštruktívne debaty s výborom, ktorý príde alebo prichádza na Slovensko, kde si môžeme vymeniť navzájom informácie a kde si môžeme povedať, čo sa nám už podarilo, a identifikovať oblasti, kde ešte máme čo robiť. A Slovensko je demokratická krajina, v ktorej sa plne rešpektuje náš parlamentný systém, kde moc vlády schádza z parlamentu, kde vláda sa zodpovedá Národnej rade a koaličnej väčšine.

Chcem vám pripomenúť, že v oblasti agrodotácií, aj keď dochádza k chybám, Slovensko je po Estónsku druhou krajinou v rámci celej EÚ s najnižšou chybovosťou, ktorá dosahuje úroveň 0,5 % zo všetkých agrodotácií. Samozrejme, sú veľmi viditeľné (very visible), ale to neznamená, že celý systém je nefunkčný, a preto vás chcem požiadať, aby ste sa vždy, keď rozprávate o Slovenskej republike, neuchýlili k paušalizovaniu a z niektorých čiastkových problémov hodnotili krajinu ako celok. To si nikdy nedovolím a som si nedovolil ani ja, aby som na základe nejakých konkrétnych udalostí v niektorej z vašich krajín povedal na vašu krajinu, že to tam tak vyzerá úplne všade a že tie krajiny tak aj fungujú. To by nebolo fér, a preto tak, ako som hovoril, musíme sa navzájom rešpektovať – a ďakujem, že ste to mnohí povedali – musíme sa prestať deliť na západ a východ, musíme sa prestať deliť na veľkých a malých, musíme sa prestať deliť na sever a juh, musíme sa prestať deliť na bohatých a chudobných. Som veľmi rád, že pán kolega, ktorý vystupoval ako prvý, povedal na záver o voľbách a použil výraz, kedy budú vypočuté požiadavky veľkých aj malých. A ja s Vami plne súhlasím, pán kolega, lebo len vtedy Únia bude schopná fungovať jednotne, keď sa budú navzájom počúvať aj veľkí aj malí, pretože tá jednota v rozmanitosti je ten kľúč a ten základ, na ktorom je EÚ postavená.

A na záver mi dovoľte možno povedať ešte jednu vec, pretože ste všetci spomínali, že od slov treba prejsť ku skutkom, a ja s vami plne súhlasím, pretože pokiaľ občania Európskej únie, Európania nebudú cítiť, že nielen rozprávame, ale aj reálne riešime ich dennodenné problémy, že sa naozaj nezaoberáme pseudotémami, ktoré dennodenne nesužujú našich občanov, ale že sa venujeme práve tomu, čo ich každý deň hnevá a čo by potrebovali vyriešiť, len vtedy budeme vedieť udržať podporu, širokú podporu Európanov v projekt Európskej únie.

A na záver by som možno použil výraz alebo slovné spojenie: občania Európskej únie musia v prvom rade byť schopní spoľahnúť sa na Európsku úniu. Občania Európskej únie sa najprv musia spoľahnúť na Európsku úniu, na to, že dokážeme zabezpečiť ich ochranu, ich prosperitu, demokratické hodnoty. V prvom rade občania Európskej únie sa musia spoľahnúť na Európsku úniu, až potom musíme robiť všetko preto, aby sa na Európsku úniu mohli spoliehať všetci naokolo. V prvom rade Európskej únii a celému projektu musia veriť tí, ktorí v nej žijú, a až keď toto budeme mať spravené a budeme mať dôveru a ľudia sa budú môcť spoľahnúť na európsku administratívu a Európsky parlament, a Európsku Komisiu, až potom sa môžeme zaoberať tým, či sme takí dobrí, aby sa na nás mohol spoliehať aj celý svet. Ale najprv sa potrebujeme venovať veciam dovnútra a urobiť si domácu úlohu u nás doma.

Catch-the-eye procedure

  Paulo Rangel (PPE). – Senhor Presidente, Senhor Primeiro-Ministro, muito obrigado pela sua exposição. Devo dizer, em primeiro lugar, que nós temos uma grande preocupação com as questões de Estado de Direito, de corrupção, na Eslováquia.

E aquilo que eu gostaria de ver, para que as palavras que aqui deixou hoje, nomeadamente a propósito do assassinato de Jan Kuciak e da sua companheira e da investigação que lhe está associada, era a Eslováquia, perante desenvolvimentos como aqueles que vemos hoje na Roménia, ou de desenvolvimentos como vemos em Malta, ser capaz, se não através do seu Primeiro-Ministro, ao menos através do seu partido, de fazer uma denúncia clara dessa situação.

Porque a Eslováquia pode fazer muitos progressos do ponto de vista da prosperidade, como disse, e do ponto de vista da integração na União Europeia, mas ela não será verdadeiramente um país com os valores europeus se continuarem estas suspeitas graves de que o Estado de Direito não funciona e não funciona a sério na Eslováquia e não funciona, em particular, por ação do Partido Socialista e do Partido Socialista Europeu que é incapaz de denunciar esse tipo de crimes e de atividades no plano europeu.

  Babette Winter (S&D). – Herr Präsident, Herr Premierminister! Es ist ermutigend, dass die slowakische Regierung an der Einheit der Europäischen Union mitarbeiten will, und ich danke sehr für Ihre Ausführungen hier. Sie haben gesagt, Herr Premierminister: Wir müssen die Spaltung in der Europäischen Union überwinden, und das ist nicht nur, aber eben auch, eine Ost-West-Spaltung. Das sage ich als Abgeordnete aus Deutschland, aus Mitteldeutschland, die aus einer Gegend kommt, die selber früher – vor 30 Jahren – noch sozialistische DDR war. Wir erleben in Deutschland auch 30 Jahre nach der friedlichen Revolution, wie die großen Umbrüche noch fortwirken. Wir müssen – und da appelliere ich an Sie – dies auch innerhalb der EU noch stärker einbringen und diese ungeheure Leistung des Aufbaus der Demokratie nach der Überwindung des Sozialismus anerkennen.

Diese gesellschaftlichen Prozesse sind nicht allein mit Kohäsionspolitik zu überwinden. Es geht eben auch um Anerkennung, auch von Seiten der anderen Staaten in der EU. Sie als Vorsitzender der Visegrád-Gruppe mit einem proeuropäischen Ansatz können diese Brücken schlagen; da appelliere ich an Sie, ich ermutige Sie. Sie haben das Weimarer Dreieck angesprochen, die deutsch-französischen Ansätze, aber auch, in der Visegrád-Gruppe daran zu arbeiten, dass dort proeuropäischer agiert wird. Ich appelliere an Sie, sich einzusetzen für die vielen Bürgerinnen und Bürger in den Visegrád-Staaten, die proeuropäisch sind, und gegen das, was hier vor allem auf der rechten Seite über die EU erzählt wurde.

  Hans-Olaf Henkel (ECR). – Mr President, Mr Pellegrini, you described your vision of an attractive European Union. I would like to tell you that if Prime Minister May today gets her deal through the British Parliament, I don’t think we will have an attractive European Union. Britain was always an advocate for competition and now we are going towards harmonisation. Britain was always an advocate for safe responsibility for countries’ debts and now we are going towards socialisation. Britain was always in favour of subsidiarity and now we are going towards centralisation. My last hope for an attractive European Union is that the British Parliament today rejects the deal and opens the way towards a second referendum with the result that Britain stays in the European Union.

  Romeo Franz (Verts/ALE). – Herr Präsident, Herr Ministerpräsident Pellegrini! Meinen Fokus lege ich auf die Lage der slowakischen Bürgerinnen und Bürger mit Romno-Hintergrund, also Roma und Sinti. Segregation in Bildung, Wohnen, Zugang zum Arbeitsmarkt und Gesundheitsversorgung sind an der Tagesordnung, zum Beispiel im Dorf Rankovce, in dem zirka 300 slowakische Roma leben und sich ihr Wasser aus zwei Brunnen mit Handpumpen holen müssen. Laut der europäischen Grundrechteagentur FRA sind 43 % der Schulkinder mit Romno-Hintergrund in der Slowakei in den letzten zwölf Monaten antiziganistischen Beleidigungen ausgesetzt gewesen. Mehr als die Hälfte der Befragten fühlen sich im Beruf aufgrund ihrer Zugehörigkeit zur Minderheit diskriminiert. Ähnliche Zahlen haben wir leider auch in Deutschland. Traurig ist es – auf antiziganistischen Hass zurückzuführende körperliche Gewalt erfährt in der Slowakei jeder neunte Rom oder Romni. Der Anteil der Jugendlichen aus der Minderheit ohne Job bzw. Ausbildung ist stark angestiegen, während die Zahlen für die Mehrheitsbevölkerung stabil sind. Außerdem ist der Schulbesuch von Kindern mit Romno-Hintergrund in den letzten Jahren prozentual gestiegen, bleibt jedoch in der Größenordnung hinter dem der Mehrheitsbevölkerung zurück. Ein Roma-Gymnasium in Košice habe ich besucht, da waren 90 % der Schüler Roma und der Rest waren schwer Beschulbare aus der Mehrheitsbevölkerung.

Welche Maßnahmen schlagen Sie vor, Herr Ministerpräsident, um den lang gewachsenen Antiziganismus effektiv zu bekämpfen? Wie wollen Sie der nachgewiesenen Ungleichbehandlung und Ausbeutung der slowakischen Bürger mit Romno-Hintergrund entgegenwirken?

  Δημήτριος Παπαδημούλης (GUE/NGL). – Κύριε πρωθυπουργέ, καλωσορίσατε! Ανήκει στη Σοσιαλιστική Ομάδα το κόμμα σας και μας είπατε σωστά πράγματα και για τις πολιτικές συνοχής και για την ανάγκη να προωθηθούν μέτρα υπέρ του κοινωνικού πυλώνα. Μπορείτε να μου εξηγήσετε στο προσφυγικό, για το οποίο δεν αναφερθήκατε, γιατί ακολουθείτε μια πολιτική που είναι τόσο κοντά με την πολιτική του Viktor Orbán, αν δεν είναι παρόμοια; Τον Viktor Orbán, σε λίγες μέρες, συζητάει να τον αποκλείσει από τις τάξεις του ακόμη και το Ευρωπαϊκό Λαϊκό Κόμμα, που είναι πολύ πιο δεξιά από το κόμμα σας.

Ως προεδρεύων των χωρών του Visegrád, σκοπεύετε να βοηθήσετε το Κοινοβούλιο και την Επιτροπή, έτσι ώστε να υπάρξει επιτέλους αυτή η μεταρρύθμιση των πολιτικών ασύλου και μια δίκαιη κατανομή ευθυνών ανάμεσα σε όλα τα ευρωπαϊκά κράτη στο προσφυγικό; Ή θα μπλόκαρετε, μαζί με τον Orbán και τον Kaczyński, την ενιαία ευρωπαϊκή πολιτική για το προσφυγικό; Μας είπατε πολλά ωραία πράγματα για την Ευρώπη και την ενότητα και τη δημοκρατία. Είναι ώρα, όμως, να τα κάνετε και πράξη και στο προσφυγικό.

  Patrick O’Flynn (EFDD). – Mr President, Mr Pellegrini, this debate is about the future of Europe, but the blunt truth is that the EU only has a future if it learns to respect the wishes of people across Europe to maintain the sovereignty of their nations. In my country, that manifested itself in the glorious vote for Brexit. In Peterborough, where I’m based, more than 60% voted to leave. Until yesterday, the grand old men of the EU pretended to respect that, but last night, Mr Juncker himself warned the British people that unless the Brexit-in-name-only withdrawal agreement is accepted, there may be no Brexit at all. With a craven British Prime Minister sitting next to him like some lapdog, the EU’s top man sought to call the British people to heel. What arrogance! What conceit!

You should have let us go with good will. Instead, you have decided to make an example of us to frighten the others. The EU clearly has the measure of Mrs May, but the British people will never surrender to these imperial ambitions.

  Eduard Kukan (PPE). – Vážený pán predseda, srdečne vítam pána Pellegriniho na pôde Európskeho parlamentu. Sme radi, že ste sa prišli s nami porozprávať o Vašich názoroch na budúcnosť Európy a Európskej únie.

Tá budúcnosť podľa mňa je tu a teraz. My všetci aj tí, čo tu nesedia, ju tvoríme a my všetci za ňu nesieme zodpovednosť. Vy ste jasne vysvetlili, aké miesto pre Slovensko si predstavujete v tejto Európskej únii. Oceňujem to, bolo to vysvetlené veľmi jasne. Ale napriek tomu alebo možno práve preto by som chcel na Vás apelovať, pán premiér, aby ste pri prezentovaní svojich postojov a stanovísk či už v Európskej únii, alebo na Slovensku mysleli na túto zodpovednosť, na európsku demokraciu, na zodpovednosť za európsku solidaritu a na zodpovednosť za európsku bezpečnosť. Aby ste sa vedeli postaviť tým svojim kolegom a politickým partnerom na Slovensku, ktorí zámerne šíria vymyslené lži o Európskej únii a ktorí tým hazardujú s dôverou slovenskej spoločnosti voči únii. Bol by som rád, keby ste to mohli komentovať, a vo Vašej ďalšej práci pre Slovensko Vám želám úspech.

  Ivan Štefanec (PPE). – Vážený pán predseda, vážený pán premiér, tiež Vás vítam na pôde Európskeho parlamentu, ktorý bol v poslednom roku naozaj veľmi aktívny smerom k Slovensku. Prejavilo sa to aj v tom, že sme tlačili na vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, a vidieť už výsledky, najmä po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A verím, že tento tím bude pokračovať. Prejavilo sa to aj v tom, že sme jednali na pôde Osobitného výboru pre daňové podvody o kauzách Bašternák či Kočner, a je jasné, že len európska spolupráca a zdieľanie informácií dokážu zabrániť takýmto podvodom.

A prejavilo sa to takisto v povinnej kontrole európskych peňazí, ktoré idú do poľnohospodárstva, čo je jedna z  našich hlavných kompetencií. V tejto súvislosti je na  Slovensku špecifická situácia, že väčšina podpory ide nie malým farmárom, tak ako v Únii, ale veľkým farmárom. Preto sú potrebné podstatné zmeny, o ktoré Vás chcem tiež požiadať. Je to jednak zmena v oblasti pozemkových úprav, povinnom zastropovaní platieb, ale predovšetkým v kontrole rozdeľovania európskych zdrojov, pretože nie je možné, aby agentúra vlády, ktorá rozdeľuje peniaze, nevedela, kto pôdu vlastní a kto na nej vykonáva svoju prácu. Tieto zmeny sú potrebné nielen pre zlepšenie situácie malých farmárov, ale aj pre lepšiu kontrolu európskych zdrojov.

  Maria Grapini (S&D). – Domnule președinte, domnule prim-ministru, vă felicit pentru discursul pe care l-ați avut și viziunea pentru Uniunea Europeană. Sunteți al 18-lea prim—ministru sau șef de stat care își prezintă viziunea.

Eu vin din România. Mă bucur că Slovacia, o țară care nu este foarte departe de țara mea, are o asemenea viziune și un asemenea lider. Ați spus că avem nevoie de o Europă atractivă, unită, prosperă, sigură și onestă față de cetățeni. Este perfect, acesta este și punctul meu de vedere. Dar vreau să vă întreb punctual. Ați vorbit de fondul de coeziune. Credeți domnule prim-ministru că este bine să condiționăm fondurile de coeziune de funcționarea statului de drept? Este această prevedere în tratat? Care este poziția dumneavoastră?

Și a doua întrebare. Vi se pare că este onest față de cetățenii din România și Bulgaria ca noi să avem o rezoluție în Parlament ca aceste două țări să fie Schengen și în Consiliu există o opoziție de ani de zile, din 2011? Este onestitate față de cetățeni? Este onestitate că avem pentru două țări MCV-ul, care este caduc? Nu este nici o prevedere în tratat - să existe MCV. Ce părere aveți și cum putem să explicăm acum, în pragul alegerilor, în țările noastre? Iată, doi colegi de aici au nominalizat țara dumneavoastră și țara mea, pentru că avem oameni în stradă, dar n-au spus nimic de Franța, unde stau oamenii în stradă de luni de zile.

(Fine della prima parte della procedura "catch the eye")

  Peter Pellegrini, predseda vlády Slovenskej republiky. – Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som zareagoval na niekoľko z tých vystúpení, pretože nemám kapacitu, aby som bol schopný odpovedať na záver úplne na všetky.

Dotknem sa agrodotácií. Ja plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec, čo sa týka kontroly týchto prostriedkov a samozrejme zabránenia akejkoľvek defraudácii. Ale chcem sa spýtať tu vás všetkých – európskych poslancov, čo to je za systém, ak na základe bruselského nariadenia dotácie rozdeľujeme na základe obhospodarovaných hektárov bez ohľadu na to, či na tom niekto niečo robí alebo len dvakrát za rok pokosí trávu. Ako je možné, že sme nútení všetkým plošne vyplácať na jednu plochu nejakú sumu z európskych peňazí a nemať pritom možnosť krátiť tieto peniaze tým, ktorí na tej pôde nič nerobia, nikoho nezamestnávajú, nič nevyrábajú, nič nepestujú, nič nezabezpečujú alebo nemajú žiaden prínos k sebestačnosti Slovenska alebo Európy. Ako je toto možné? Potom sa z toho stáva nie skutočný systém na podporu poľnohospodárstva, ale ide o boj o dotácie, to znamená o vojnu, kto bude mať na papieri koľko hektárov, dvakrát za rok pokosí, sedí doma a poberá dotácie. Toto je chybné a toto musíme zmeniť, aby sme z európskych peňazí nepodporovali tých, ktorí na európskej pôde nerobia nič a len dvakrát kosia. To môžu spraviť aj bez toho, aby na to potrebovali prostriedky z Európskej únie.

Druhá vec, pani kolegyňa poslankyňa z Rumunska: Slovensko vždy jasne podporovalo a bude podporovať, aby v prípade, ak krajina splní akékoľvek podmienky, to znamená v tomto prípade podmienky na vstup do Schengenu, tak je dôležité, aby dostala jasnú odpoveď, aby sa nehrala Rumunskom a Bulharskom politická hra, ale ak sú pripravení technicky, tak máme mať samozrejme absolútne jasno v tom, kedy a k akému dátumu Bulharsko a Rumunsko do Schengenu vstúpia, už aj vzhľadom na situáciu, ktorej čelíme, keď je potrebné ochraňovať vonkajšie hranice Európskej únie. Neviem, s čím váhame a čo sú to za politické hry. A rovnako by sa Únia, trochu odbočím, mala férovo správať aj ku krajinám západného Balkánu, pretože donekonečna im nemôžme hovoriť: „robte takú reformu, zmeňte tamto, otvorte takú kapitolu, neviem aké spros...“. Bolestivé veci musia tie krajiny robiť. A dokedy nám tie krajiny toto budú tolerovať a dokedy občania budú schopní a ochotní robiť takéto reformy, keď nevidia svetlo na konci tunela, a my im nie sme schopní odpovedať, kedy sa môžu stať súčasťou tohto, ako ho nazývame, elitného klubu. Toto sú presne tie veci, kde Únia robí chybu a kde nevysiela naokolo tam, kde treba, zásadné myšlienky. Takže chcel som sa teraz vyjadriť k týmto dvom veciam.

(Seguito della procedura "catch the eye")

  Marek Jurek (ECR). – Panie Przewodniczący! Panie Premierze! Panie i Panowie Posłowie! Europa żeby trwać, żeby przetrwać, musi być wspólnotą losu, dlatego równie ważne jak poczucie jedności jest poczucie szacunku dla naszych poszczególnych doświadczeń i dla charakteru mniejszych wspólnot, które tworzymy, takich jak wspólnota narodów, wspólnota losu i wspólnota kultury narodów Europy Środkowej. Chcę pogratulować Słowacji obrony i sprzeciwu wobec genderowej konwencji stambulskiej. W tej sprawie niektóre kraje poszły bardzo daleko, broniąc swoich rodzin, tak jak Bułgaria. I ciągle jedna trzecia państw Unii Europejskiej zajmuje w tej sprawie stanowisko niezależne. Chcę powiedzieć, że stanowisko, które zajmujecie, jest ważne nie tylko dla Słowacji i dla przyszłości waszych rodzin, ale jest ważne dla przetrwania Europy takiej jaka jest. Akceptacja choćby tych niektórych narodów, które chcą pozostać wierne cywilizacji życia i rodzinie, to kwestia przetrwania Europy, również przetrwania współpracy naszych państw i narodów. Bo gdy zdelegalizuje się tożsamość narodów, Europa tak naprawdę przestanie istnieć.

  Jaromír Štětina (PPE). – Vážený pane premiére, mluvil jste o budoucnosti Evropy. Já se Vás chci zeptat, jak hodnotíte politiku pana Orbána v souvislosti s hodnotami, na kterých je Evropská unie postavena. Mluvil jste ve spojení s Visegrádskou čtyřkou o nutnosti dialogu, mluvil jste o neúčinnosti nacionalismu. Není nacionalismus a populismus pana Orbána nebezpečí pro Slovensko? Děkuji za odpověď.

  Michaela Šojdrová (PPE). – Pane premiére, vítejte v Evropském parlamentu, jsem ráda, že jste představil svoji vizi pro společnou Evropskou unii. Musel jste počítat s tím, že budete čelit kritice k vyšetřování vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky, protože sice byli nalezeni vrahové, ale ne ti, kteří si vraždu objednali. Dokud případ nebude objasněn, musíte počítat s tím, že nebudeme považovat tento případ za uzavřený, protože svoboda slova je podmínkou fungující demokracie v členských státech, ale i v Evropské unii, a my musíme hájit svobodu médií. Slovensko ví dobře, že jeho místo je v Evropské unii a v eurozóně, a nikoho u vás nenapadá něco v tomto měnit. Také euroskepticismus není na Slovensku dobrým politickým programem, zatímco v mnoha jiných zemích velmi kvete. Přeji Slovensku, aby získalo evropský pracovní úřad, jak se tomu zkráceně říká. Myslím si, že sídlo na Slovensku by bylo dobrým příkladem spolupráce na území Evropské unie.

  Monika Smolková (S&D). – Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vitajte na pôde Európskeho parlamentu. Hovorili ste veľmi pekne o vízii Európskej únie. Ja sa k tomu prikláňam a myslím si, že spoločnú Európu budeme mať len vtedy, keď potiahneme spolu všetci, každý jeden členský štát. Nakoniec sa o tom hovorilo.

Ako negatívny príklad uviedla kolegyňa z Rumunska, keď bránime Rumunom a Bulharom vstúpiť do schengenského priestoru. Ja by som sa spýtala len také dve otázky: ako môžeme jednotne ťahať, keď je tu na stole Nordstream 2? A moja otázka je, ako zastávajú túto pozíciu jednotliví premiéri v Rade Európskej únie, pretože si myslím, že poškodzujeme niektoré členské štáty. Ďalšia otázka je, ako sa stavia Európska rada k rozmiestňovaniu jednotlivých agentúr, pretože vieme, ako nespravodlivo a proti všetkým pravidlám sa rozdelila alebo pridelila Agentúra pre lieky, a teraz je na stole pracovná agentúra. Takže keby ste sa mohli aj k tomuto vyjadriť.

  Charles Tannock (ECR). – Mr President, Prime Minister Pellegrini, tonight is the meaningful vote on Brexit in the House of Commons. I personally don’t support Mrs May’s hard Brexit deal as it recognises her regrettable red lines to leave the EU single market and customs union, so it can never really deliver UK—EU frictionless trade.

Nevertheless, there is one part of the Withdrawal Agreement I do strongly agree with, which is its aspiration to keep the United Kingdom closely linked to the EU’s internal and external security arrangements. On internal security, I particularly fear now a security cliff edge if there’s a no-deal scenario, excluding the United Kingdom’s access to key EU databases and instruments such as the Schengen Information System (SIS) and the Anti-Counterfeiting Rapid Intelligence System (ACRIS) database. It’s also vital to keep the UK, post Brexit, close to the Common Foreign and Security Policy (CFSP) and the Common Security and Defence Policy (CSDP) in the external security area.

The UK is a UN Security Council P5 member and a nuclear power. So how, Prime Minister Pellegrini, do you see, post Brexit, a way of keeping the United Kingdom closely linked into the EU security structures and, in particular, the Permanent Structured Cooperation (PESCO), which you mentioned in your speech?

  Bogdan Andrzej Zdrojewski (PPE). – Panie Premierze! Szanowni Państwo! Wysłuchałem na tej sali kilkunastu szefów rządów, którzy mówili o przyszłości Europy, i muszę powiedzieć, że nie znalazłem w tych wystąpieniach niczego bulwersującego czy kontrowersyjnego. Wręcz odwrotnie. Padały komplementy pod adresem instytucji europejskich, Parlamentu Europejskiego, naszych aktywności. Natomiast niestety martwi mnie rozpiętość pomiędzy słowami, które padają tu, a tymi, które są realizowane na rzecz polityki krajowej. Ta rozpiętość według mojej oceny ma charakter niestety niszczący. Dotyczy to różnych grup politycznych. Natomiast to co dla mnie jest istotne, to dzisiejsza wyraźna deklaracja zmniejszenia tych dysproporcji, zmniejszania tego wszystkiego, co nie mieści się w ramach debaty o wartościach Unii Europejskiej. Czy dostrzega Pan ten problem? Czy zwraca Pan uwagę także na to, jak Grupa Wyszehradzka pracuje na rzecz wzmacniania instytucji europejskich? I czy to wzmacnianie nie budzi w Panu od czasu do czasu pewnych wątpliwości?

  Alojz Peterle (PPE). – Spoštovani gospod predsednik vlade, omenili ste leto 1989. Takrat smo še videli razdeljeno Evropo. Danes pa nimamo zelo enotne Evropske zveze.

Gospod Juncker vas je pozval k pozornosti do dialoga znotraj Višegrajske četvorke. Mene zanima, kaj vi vidite kot ključno specifiko Srednje Evrope in o čem bi moral predvsem teči pogovor z ostalo Evropo?

  Juan Fernando López Aguilar (S&D). – Mr President, I would like to thank Prime Minister Pellegrini for being here and for making the case for a more social Europe. Wages, equal pay, unemployment schemes and decent jobs are of the essence to relaunch Europe. Best wishes to Mr Maroš Šefčovič, who is running for the Slovakian Presidency, and, of course, all support to your endeavours to clear out the murderer of the Slovakian journalists and to fight corruption against EU interests.

But, just a question, as you’re about to hold the presidency of the Visegrád Group: what is its nature? What’s its purpose? What does it deliver? And, more importantly, you’ve heard a Member here saying that the purpose of the Visegrád Group is to close the external borders in order to prevent Sharia and Islamisation. Do you agree with that notorious infamy? Or do you disagree with that crap? Because we didn’t hear a word from you. You didn’t react when you heard that notorious infamy, which is absolutely unacceptable.

Is that the purpose of the Visegrád Group, Prime Minister Pellegrini?

  Joachim Starbatty (ECR). – Herr Präsident! Meine Antwort, Herr Ministerpräsident, ist zugleich auch eine Antwort auf Emmanuel Macron, der uns mit seinem Aufruf beschäftigt hat und aufrüttelt. Er sagte, wie auch Sie, wir brauchen in der Europäischen Union eine soziale Grundsicherung und einen europäisch abgestimmten Mindestlohn.

Nun weiß jeder von uns, dass das Wohlstandsniveau entscheidend ist für soziale Leistungen. Da aber die Wohlstandsniveaus in der EU unterschiedlich sind, kann es keine einheitlichen Mindestlöhne, keine einheitliche Grundsicherung geben. Ansonsten gäbe es Arbeitslosigkeit. Also gibt es nur noch die Möglichkeit der Umverteilung. Das sollte man hier sagen, auch wenn Herr Juncker sich glücklich fühlt, dass dies hier gemacht wird. Das gibt eine Umverteilung.

Und dann möchte ich einen Satz zitieren von Herrn Macron: Wir könnten ohne den Euro, der die gesamte EU stark macht, den Krisen des Finanzkapitalismus nicht widerstehen. Es gibt keinen falscheren Satz als diesen hier. Denn der Euro hat nicht die Eurounion stark gemacht, sondern er schwächt sie, er spaltet sie. Die Eurounion ist die am schwächsten wachsende Region in der Weltwirtschaft. Das ist die Wahrheit. Alles andere sind fake news.

  Tomáš Zdechovský (PPE). – Vážený pane premiére, moje intervence bude mít dvě části. První část je k tomu, že jsem čekal od Vás, že představíte nějakou vizi, že nám ukážete jako premiér Slovenska, suverénní země, že chcete reformovat Evropskou unii a ukázat nám, jak chcete třeba reformovat zemědělskou politiku. Víte o tom, že vy můžete určit, kam zemědělské dotace půjdou?

A druhá věc, pane premiére, na kterou bych chtěl odpověď – bylo tady zmíněno několik obětí na Slovensku. Já bych chtěl vzpomenout Vlada Rybára. Když jsme byli na Slovensku, měli jsme se s ním sejít. Je to zemědělec, který měl lukrativní pozemky nedaleko Bratislavy. Když jsme tam přijeli, policie nám tvrdila, že spáchal sebevraždu. Teď se ukázalo, že Vlado Rybár byl zavražděn. Chci se Vás zeptat, zda i tyto případy prověřujete, zda se opravdu budete těm zprávám Evropského parlamentu věnovat a zda jsou vám poslanci Evropského parlamentu skutečně na obtíž tak, jak jste to komentoval v souvislosti s naší návštěvou na Slovensku.

(Fine della seconda parte della procedura "catch the eye")

  Peter Pellegrini, predseda vlády Slovenskej republiky. – Prepáčte, pán kolega, ale musím na vás reagovať ihneď. Pretože nebudem tolerovať, hoci som na pôde Európskeho parlamentu, aby niektorý poslanec Európskeho parlamentu hovoril takéto nepravdy a klamstvá.

Ak ste spomenuli pána Rybára a chcete tu vytvárať dojem, že bol zavraždený kvôli pozemkom a tak ďalej, tak Vám dám do pozornosti vyjadrenia jeho vlastného syna, ktorý povedal, že pán Rybár je zneužívaný tými, ktorí organizujú protesty, že títo ľudia ho v živote nepoznali, nikdy sa s ním nestretli, že jeho otec mal problémy už dávno a niekoľko mesiacov sa trápil niektorými inými vecami, a že si neželá, aby niekto spájal jeho smrť, ktorá je riadne vyšetrovaná a ktorá preukazuje, že to bolo úplne inak, ako ste povedali Vy, že si neželá, aby bol jeho otec vťahovaný do takýchto politických hier. Takže Vás poprosím, pán poslanec, aby ste si nerobili závery a nerozprávali tu o Slovenskej republike niečo, čo nie je vôbec pravda, pretože ja si to nikdy nedovolím a nikdy som si to nedovolil ani vo vzťahu k Českej republike, hoci tam máte tiež svoje vlastné problémy. Takže Vás poprosím o korektnosť, lebo len vtedy budeme môcť viesť zodpovednú debatu.

Áno. Ak hovoríte o agrodotáciách, práve som sa vyjadril. Je potrebná zmena, aby sme nepodporovali tých, ktorí pôdu len majú na papieri, nič na nej nerobia, neprispievajú k sebestačnosti Európskej únie a dostávali rovnakým dielom z európskych peňazí ako tí, ktorí sa tam lopotia a pracujú od rána do večera.

A ak sa ma pani poslankyňa Smolková spýtala na Nord Stream 2: áno, aj tu na tomto mieste zaznievalo obrovské množstvo vzletných rečí, ako musíme a máme pomôcť Ukrajine. No toto je excelentný prípad, ako jej môžeme ublížiť.

Slovenská republika si splnila svoju úlohu a urobila technické zmeny, aby sme reverzným tokom – a dodnes, ešte aj túto zimu, zásobujeme Ukrajinu cez náš tranzitný plynovod smerom na Ukrajinu, aby sme tak garantovali ich energetickú bezpečnosť. Ale sú krajiny, ktoré v rámci biznisu sú schopné zapredať aj túto myšlienku, že sa máme postarať o Ukrajinu a sú ochotné tolerovať bypass, ktorý, keď sa raz dostavia, bude možné plynovo obísť celú Ukrajinu.

A veľmi ma mrzí, že aj pri nedávnom prideľovaní agentúr, o ktorom ste, pani poslankyňa, hovorili – boli dve – a o ktorých sa všetci jasne vyjadrovali, že majú skončiť v niektorej z nových krajín Európskej únie a majú skončiť v niektorej, kde ešte žiadna agentúra nie je, tak skončili obidve v starej krajine, členskom štáte Únie a skončili v takých krajinách, kde už agentúry sú. A potom je ťažko hovoriť o tom, že prestaňme sa deliť na staré a nové, na západ a východ a na bohatých a chudobných, keď ešte aj takýmito prejavmi dávame jasný signál, ako to v skutočnosti je. A čo si o tom môžu potom myslieť občania, ktorí žijú v tej inej časti Európskej únie?

Prepáčte, ale budem k Vám vždy veľmi otvorený a veľmi priamy v odpovediach na otázky, ktoré dávate.

(Seguito della procedura "catch the eye")

  Ruža Tomašić (ECR). – Gospodine predsjedniče, poštovani premijeru Pellegrini, hvala Vam na doprinosu važnoj raspravi o budućnosti Europe. Drago mi je što se Vaša Slovačka može pohvaliti dobrim rezultatima. Kao što ste i sami rekli, nije uvijek bilo lako i put nije bio jednostavan, ali Slovačka je danas u svakom smislu naprednija država nego što je bila u trenutku kad je postala samostalna.

Preuzimanje odgovornosti za vlastitu sudbinu slovačkim je građanima donijelo prosperitet i bolju kvalitetu života. Nije li to dokaz da je samostalnost bila dobar put za vašu zemlju? No vi sad preporučujete daljnju političku integraciju i želite odluke o sudbini Slovaka prepustiti većima i jačima.

To je u osnovi priče „više Europe”. Iza fasade solidarnosti, zajedničkih vrijednosti, bratstva i jedinstva stoji novi proces donošenja većine političkih odluka na europskoj razini u kojemu manje zemlje poput Vaše Slovačke i moje Hrvatske imaju slabiju mogućnost zaštititi svoje interese. Koncentracija političke moći u Bruxellesu nikako ne može biti u interesu Zagreba, a ni Bratislave.

  Richard Sulík (ECR). – Vážený pán predseda, pozdravujem Vás aj ja, pán premiér, bezpochyby má Slovensko mnoho vlastných problémov, ako napríklad vplyv mafie alebo obrovskú korupciu. Väčšinu z týchto problémov si ale musí riešiť naša krajina sama. Konkrétne, vláda, ktorá vznikne na základe slobodných, všeobecných a tajných volieb. Preto, aj keď doma patrím k najtvrdším kritikom premiéra Pellegriniho a strany Smer, z ktorej pochádza, tu sa chcem ohradiť voči zasahovaniu do vnútorných záležitostí suverénneho štátu.

Považujem za neprijateľné, aby tu poslanec Papadimoulis cvičil premiéra Slovenskej republiky. Ako to, že my si dovoľujeme odmietať migrantov? Zasahovaním však nemám na mysli vyšetrovanie vraždy novinárov, o ktoré sme požiadali, a chcem sa aj poďakovať za angažovanosť Sophie in 't VELD a pani Grässle.

Ak chce Európska únia niečo spraviť preto, aby neboli rozdiely medzi západom a východom, medzi starými a novými, nech sa páči. Nech dodržiava pravidlá, ktoré si dala, nech má na všetkých rovnaký meter, nech vypláca rovnaké agrodotácie pre všetkých, nech neporušuje sankcie, napríklad Nord Stream 2, nech sa Európska komisia najmä správa ku všetkým rovnako, potom ani rozdiely nebudú.

  Arne Lietz (S&D). – Herr Präsident, sehr geehrter Herr Premier, herzlichen Dank, dass Sie sich so stark für ein soziales Europa aussprechen und sich für das Prinzip von nationalen Mindestlöhnen einsetzen, dessen Bedeutung Kommissionspräsident Juncker eben gerade hier im Haus nochmals eindrucksvoll unterstrichen hat. In Deutschland war es die SPD, die die Mindestlöhne umgesetzt hat, und Ostdeutschland hat insbesondere davon profitiert. Die Sozialdemokraten kämpfen an Ihrer Seite für dieses Prinzip nun in Europa.

Herr Juncker, Ihnen gehen aber die Konservativen in dieser Frage nun von der Fahne. Die neue CDU—Vorsitzende Kramp-Karrenbauer hat sich klar am Wochenende gegen das Prinzip von nationalen Mindestlöhnen ausgesprochen – wir sind für dieses Prinzip. Und ich möchte zusätzlich unterstreichen, dass für mich die Wahrung der europäischen Grundwerte, wie Rechtsstaatlichkeit, Pressefreiheit und Meinungsfreiheit, von großer Bedeutung ist.

Sie sind derzeit in der bedeutenden Rolle, die Visegrád-Gruppe anzuführen. Ich appelliere an Sie als Ostdeutscher, als Visegrád—Deutscher, das insbesondere gegenüber Ungarn und Polen klarzumachen. Wir haben gemeinsam den Sozialismus bekämpft und überwunden. Lassen Sie uns nun für diese Demokratie einstehen, in diesem Europa, in dem wir stark sind.

  Branislav Škripek (ECR). – Vážený pán predseda, pán premiér, ja Vám tiež ďakujem za predstavenie vízie pre Slovensko, vízie pre Európu a súhlasím, že Slovensko chce byť zodpovedným partnerom v Európskej únii a náš úspech súvisí práve s našou európskou integráciou a zapojením sa do severoatlantických štruktúr.

Ale pozastavím sa pri stanovisku, že Slovensko chce byť súčasťou všetkých aktivít, čo smerujú k utužovaniu jednoty alebo, ako ste častokrát povedali, byť v jadre, súčasťou jadra Európskej únie. Ste si však naozaj istý, že naši občania chcú viac Európskej únie v oblastiach ako európsky sociálny pilier či spoločná európska armáda?

Ja ako slovenský zástupca v tomto Parlamente pokladám za dôležité hovoriť o potrebe zníženia miery zainteresovania inštitúcií Európskej únie v záujme subsidiarity. Ako predseda Európskeho kresťanského politického hnutia ponúkam takú reformu Európskej únie, v ktorej poukazujeme na to, kde sú európske inštitúcie a legislatíva prospešné a prinášajú skutočný rozvoj Slovenska.

Je kľúčové, aby sme znovu uplatňovali víziu zakladateľov založenú na židovsko-kresťanských hodnotách vo výzvach, ktorým čelí dnešná Európa. Verím totiž, že základné hodnoty Slovenska sú silnou stránkou aj Európskej únie. Spoločne si ctíme zodpovednosť a chceme pracovať na takej budúcnosti Európskej únie, v ktorej je život cenený a spoločnosť je plodná tak, aby mohla prinášať mier a stabilitu pre budúce generácie.

(Fine della procedura "catch the eye")

  Peter Pellegrini, predseda vlády Slovenskej republiky. – Vážený pán predseda, vážený pán viceprezident Európskej komisie, ešte pred tým, ako urobím nejaké záverečné poznámky, mi dovoľte odpovedať na jednu otázku, ktorá tu zaznela: Čo je úlohou Slovenska? Čo je úlohou krajín V4, ale čo by malo byť úlohou všetkých lídrov, všetkých 28 a 27 krajín Európskej únie?

Hlavnou úlohou, aj mojou, aj mojich kolegov, musí byť len jedno jediné: aby sa ľuďom v našich krajinách dobre žilo. To je jediný a jasný cieľ, s ktorým preberáme líderstvo a mandát a to je jediné, s čím máme ráno vstať a večer zaspať, aby sa našim občanom dobre a pokojne žilo. A preto prosím, vždy rešpektujem, ak hovoríme o niekom a o niečom, či máme splnený najprv tento cieľ, aby sme sa potom mohli venovať vzletným a vznešeným debatám o nejakých iných veciach.

Ako môžete občanom Európskej únie vnútiť, aby diskutovali o nejakých pseudotémach, pokiaľ nevyžijú z výplaty alebo nemajú prácu, alebo ako seniori, ktorí tu poberajú svoj dôchodok, žijú v pásme chudoby. Najprv si vyriešme tieto veci a potom môžeme vnášať do našich debát vznešené a veľké témy, ktoré, samozrejme, patria k modernej spoločnosti, ale pokiaľ nemáme spravenú domácu úlohu, že sa Európanom nebude spokojne a dobre žiť, tak najprv si robme túto úlohu. A ja som rád, že v našom regióne sa ľuďom začína žiť lepšie, ako sa im žilo predtým, že náš región prosperuje ekonomicky, aj sociálne, aj kultúrne, aj spoločensky, a som na to primerane hrdý.

A ďakujem za slová podpory všetkým tým, ktorí nás podporili a ktorí sa aj zastali Slovenskej republiky pri niektorých komentároch, ktoré už presahujú aj právomoci konkrétneho poslanca, niekedy aj normy slušného správania.

Na záver mi dovoľte, pán predseda, kolegyne, kolegovia, vyhlásiť, že Európska únia zostane pre Slovensko, pre nás, pilierom stability, slobody a prosperity. Áno, uvedomujem si aj naše slabosti aj chyby, a aj nedostatky Európskej únie, ale chceme ich spoločne riešiť ako súčasť ďalšieho budovania európskeho projektu. Máme spoločné výzvy ekonomické, sociálne, environmentálne, tu v týchto oblastiach hľadajme, prosím, spoločne jednotu. Znovu zdôrazňujem technologický rozvoj, ktorý je nesmierne dôležitý a kde nesmieme zaostať za ostatnými časťami sveta.

Ak hovoríme o kohézii, prosím, nevnášajme do toho politiku a to, či niekto chce alebo nechce v kohézii pokračovať. Kohézia vznikla preto, aby nám pomohla odstrániť veľké regionálne rozdiely nielen medzi členskými krajinami, ale aj v rámci členských krajín. Kohézia nemá byť rukojemníkom politických hier. Ak musíme s ľútosťou skonštatovať, že proces zmierňovania regionálnych rozdielov v Európskej únii sa zastavil, to je hrozivá správa, že sa zastavil, tak viesť debatu o tom, aká má byť budúcnosť kohézie, je zvrátené. Vážené dámy a páni, kohézia tu musí byť dovtedy, dokiaľ tu regionálne rozdiely tak výrazné, aké sú, budú. A dovtedy sme povinní tieto regionálne rozdiely medzi jednotlivými časťami Európy odstraňovať, pokiaľ ich neodstránime kompletne, a potom sa môžeme venovať diskusii o tom, či ešte kohézia má alebo nemá v našom európskom priestore existovať. A na záver: snažme sa, prosím, pekne byť všetci bližšie k občanovi, čo najbližšie k tým ľuďom, ktorí budú už o niekoľko mesiacov rozhodovať, kto zasadne na tieto dôležité stoličky. A ja vás chcem uistiť, že ako predseda vlády Slovenskej republiky urobím všetko preto, aby Slovensko bolo aj naďalej pozitívnym hlasom a konštruktívnym hlasom zo strednej Európy.

  President. – The debate is closed.

Written statements (Rule 162)

  Csaba Molnár (S&D), írásban. – Miközben az európai gazdaság hetedik éve növekszik, a munkavállalók, bérből és fizetésből élő európaiak helyzete nem javul. A válság terheit - a bankok megmentésétől az állami költségvetések kiegyensúlyozásáig – ők viselték. Megemelkedtek az adók, drágultak a közszolgáltatások, kevesebb jutott oktatásra, egészségügyre, munkanélküli ellátásra, a legelesettebbek támogatására. Milliók vesztették el munkájukat, és ha találtak új munkaadót, gyakran rendkívül előnytelen munkaszerződéseket kellett elfogadniuk. Tömegjelenség, hogy dolgozó emberek élnek a létminimum alatt. Tömeges a gyermekszegénység, a kiszolgáltatottság. Az elkeseredés táptalajt ad a szélsőségeseknek, akik most az egész EU elpusztítására szövetkeztek. A adófizetők áldozatát sem az állam, sem a gazdaság nem viszonozta.

Az információs forradalom következtében hosszú távon is az élőmunka visszaszorulása fenyeget. Alapvető fordulatra van szükség. Vissza kell állítani a szociális piacgazdaságot, a jövedelmeket újra kell osztani – a munkavállalók javára. A munkahelyteremtésen túl az Európai Unió erejével kell garantálnunk az emberhez méltó bérek és nyugdíjak minimális szintjét, a gyermekes családok támogatását. Ki kell irtanunk a gyermekszegénységet az egész EU-ban. Ennek finanszírozására európai multiadót kell kivetni a nagyvállalatokra. Véget kell vetni az adóelkerülésnek, a munkavállalók kirablásának. Az erős, emberközeli, egyesült Európa nem lehet más, csak a szociális jogok Európája!

(The sitting was suspended at 12.19 prior to Voting Time)

IN THE CHAIR: MAIREAD McGUINNESS
Vice-President