Verbatim report of proceedings

Monday, 25 March 2019 - Strasbourg

20. One-minute speeches on matters of political importance

  La Présidente. – L’ordre du jour appelle les interventions d’une minute sur des questions politiques importantes (article 163 du règlement).

  László Tőkés (PPE). – Elnök asszony! Az utóbbi években az Európai Bizottság rendre, sajnos két olyan európai polgári kezdeményezést is elutasított, melyek az európai őshonos nemzeti kisebbségek ügyét voltak hivatottak támogatni. Éppen ezért elégtétellel nyugtázhatjuk, hogy az EU luxembourgi bírósága végülis mindkét esetben felülbírálta az EB jogellenes határozatait, és helyt adott az európai kisebbségvédelmi kezdeményezés, valamint a nemzeti kisebbségi régiókról szóló polgári kezdeményezés bejegyzésének. Ezúton is felhívom a figyelmet a romániai Székely Nemzeti Tanács regionális kezdeményezésére, mely példának okáért a gazdaságilag lemaradott, székelyföldi és partiumi magyar régiók kisebbségi alapon való diszkriminációjának a megszüntetéséhez, illetve ezek gazdasági felzárkóztatásához kívánja megnyerni az EU kohéziós, strukturális, regionális alapú támogatását. Egymillió aláírást már összegyűjtöttünk, hadd következzék a második millió.

  Julie Ward (S&D). – Madam President, we are celebrating 40 years of Labour Party representation in the European Parliament. Labour women have played a huge role in the life of this Parliament: not just on the Women’s Rights Committee, but leading in other areas such as economy, internal market, international trade, health and environment, foreign affairs, development, culture and education. I want to pay tribute to the pioneering women who came before me, and the sisters who stood alongside me in 2014: Janey Buchan, Barbara Castle, Ann Clwyd, Joyce Quinn, Christine Crawley, Carole Tongue, Pauline Green, Anita Pollack, Angela Billingham, Veronica Hardstaff, Glenys Kinnock, Eluned Morgan, Susan Waddington, Arlene McCarthy, Linda McAvan, Nina Gill, Catherine Stihler, Mary Honeyball, Glenis Willmott, Lucy Anderson, Anneliese Dodds, Theresa Griffin, Judith Kirton-Darling, Clare Moody and Alex Mayer. It is 100 years since women won the vote; now we have a statue of Millicent Fawcett in Parliament Square, commemorating the Suffragette movement. She’s holding a sign that reads: ‘courage calls to courage everywhere’. Well, we need that courage more than ever now, so I call on women across the UK and Europe to step up the fight to defend European values.

  Jasenko Selimovic (ALDE). – Fru talman! I Sverige sitter det omkring 8 000 ensamkommande och väntar på att utvisas eller stanna. De har fastnat i ett ovärdigt spel på högsta nivå. När socialdemokraterna behövde visa sig generösa talade de om ett Sverige som inte har några gränser alls. Och då lockades ungdomarna naturligtvis dit.

Sedan passerade valet, sedan kom samma socialdemokrater på att Sverige har väldigt många gränser. Sedan behövde man stoppa väljarblödningen åt extremhögern och då kom man på att vägra de här ungdomarna permanenta uppehållstillstånd. Och nu igen behöver man visa sig vara tuff, och då skyller man sitt usla valresultat på just de här ungdomarna och utvisar dem, trots att de har skaffat sig ett liv med sina värdfamiljer.

Detta är ovärdigt. Att leka så här med unga människors liv är verkligen skamligt. Visst, ungdomarna kom själva, det är sant. Men vi politiska partier, framför allt socialdemokraterna, har lekt med dem på ett sätt bara för att vinna några procent i opinionsmätningar. Det är skamligt och det måste få ett slut snart.

  Jordi Solé (Verts/ALE). – Señora presidenta, vergüenza es lo que sentimos muchos ciudadanos después de seis semanas de juicio político contra los exmiembros del Govern de Catalunya, la presidenta del Parlament Carme Forcadell y los líderes cívicos Jordi Sánchez y Jordi Cuixart.

Vergüenza de ver cómo estas doce personas —nueve de ellas después de estar entre 400 y 525 días en la cárcel— se sientan en el banquillo de los acusados por haber organizado o apoyado un referéndum, un ejercicio democrático y por haber llevado a cabo el mandato de la gente.

Vergüenza de ver cómo las acusaciones —la Fiscalía, la Abogacía del Estado, pero también la de un partido neofranquista— intentan, sin argumentos, sin pruebas, con relatos exagerados o falsos, demostrar que lo que hubo en Cataluña entre septiembre y octubre de 2017 no fue un enorme ejercicio de dignidad democrática sino una rebelión violenta.

Este juicio no es más que otro instrumento al servicio del nacionalismo de Estado, que con la desidia de la Europa oficial ha decidido que preservar lo que ellos entienden por unidad nacional bien vale unos pasos atrás en derechos y libertades fundamentales.

  João Pimenta Lopes (GUE/NGL). – Senhora Presidente, a calamidade abateu-se sobre as regiões do centro de Moçambique após a passagem do ciclone Idai. Os dados apontam para uma destruição de 90% da cidade da Beira. Quase oitocentas mil pessoas estão afetadas e o número de mortos confirmados situa-se já em quatrocentos e quarenta e sete.

À devastação daquela região soma-se o risco de surtos epidémicos, nomeadamente de malária, filária e cólera, tendo sido já registadas várias mortes com sintomas desta última. As Nações Unidas apelaram a uma ajuda de emergência de duzentos e cinquenta milhões de euros especificamente para Moçambique. A União Europeia anunciou um total de 3,5 milhões de ajuda não apenas àquele país como ao Zimbabué e ao Maláui, também afetados, um valor que deve ser rapidamente reforçado, disponibilizando, além da ajuda financeira, ajuda material e alimentar, meios de salvamento e assistência médica.

Outras medidas podem e devem ser consideradas, como a canalização de verbas do Fundo Europeu de Desenvolvimento, ou suscitando a discussão sobre medidas como o cancelamento da dívida destes países.

  Dobromir Sośnierz (NI). – Pani Przewodnicząca! W ostatnich dyskusjach nad wypowiedzią przewodniczącego Tajaniego powołano się po raz kolejny tutaj na postać Altiero Spinellego, który jest jednym z patronów Europy. Jest wymieniany jako patron Europy, a jego podobizna stoi w holu naszego budynku w Brukseli, którego imię nosi ten budynek. Przywoływany jest jako wzór demokracji.

I dlatego chciałem przypomnieć, kim jest naprawdę Altiero Spinelli. Jest to włoski komunista, przedstawiciel najbardziej zbrodniczego z ustrojów w dziejach ludzkości. I co pisał w swoim manifeście z Ventotene, który jest uważany za fundament ideowy Unii Europejskiej? Otóż zdanie takie: „dyktatura partii rewolucyjnej stworzy nowe państwo, a wokół niego nową prawdziwą demokrację”. Żeby być pewnym, jak prawdziwą demokrację rozumie Altiero Spinelli – dyktaturę partii rewolucyjnej – dodajmy jeszcze inne zdanie: „Źródłem wizji i pewności nie jest namaszczenie z woli ludu”. Altiero Spinelli nie był żadnym demokratą.

  Michaela Šojdrová (PPE). – Paní předsedající, tento týden se měla završit jedna etapa Evropské unie. Poprvé v její historii odchází členský stát. Ano, Velká Británie odchází, ale nevypadá to nějak optimisticky. Nikdo se tam neraduje. Naopak, země je spíše v chaosu, zdá se, že se díváme na seriál, který nemá dobře promyšlený scénář. Nikdo neví, co bude na konci. Určitě to budou ztráty.

Čím dále tím více se ukazuje, že referendum byla obrovská chyba. Ale je nutné respektovat vůli voličů. Nicméně, co když ti samí voliči dnes vidí, že udělali chybu a třeba už si tolik brexit nepřejí? Ti, kteří ho vyvolali a přesvědčili občany, že bude lépe, nechtějí přiznat ztráty. Ale ztráty tady jsou a to na obou stranách. Jak Velké Británie, tak Evropské unie. Velká Británie a její parlament by měl buď přijmout dohodu, která umožňuje dobré soužití, anebo se vrátit a znovu položit občanům otázku referenda.

  Момчил Неков (S&D). – Уважаеми колеги, в тази зала често даваме уроци на тази или на онази държава що е то правова държава. Често се случва на едни и същи държави да даваме тези уроци. В същото време продължаваме да си държим очите затворени за неморалността, която, за съжаление, стана вече норма в моята страна България по време на управлението на ГЕРБ.

През последните дни стана ясно, че представители на тази партия са купували имоти на цени в пъти по-ниски от пазарните. Няколко пъти се чу техният аргумент, че цената се договоря между купувач и продавач и няма нищо незаконно. Защо, скъпи колеги, младите семейства или хората с ниски доходи не успяват да пазаруват на подобни цени? Как може да наричаш себе си морален законотворец или народен представител, ако ти не умееш или просто не искаш да прилагаш закона?

Време е да се сложи край на тази морална деградация в страната с ширеща се корупция, най-задушаваната журналистика и най-нисък стандарт на живот в Европейския съюз.

  Branislav Škripek (ECR). – Vážená pani predsedajúca. „Žije ako mních.“ Toto je slovné spojenie, ktoré je synonymom hodnotového a morálneho spôsobu života. Žiaľ, pre slovenské dejiny bude takáto veta už navždy aj symbolom príčiny úkladnej vraždy. Totiž takéto označenie poslal na účel vraždy jeden skorumpovaný oligarcha na Slovensku, ktorý sa rozhodol dať zavraždiť novinára pátrajúceho po pravde. Bol to mafiánsky podnikateľ Marián Kočner, ktorý sa takto rozhodol vziať „spravodlivosť“ do svojich rúk. Bol to hodnotový život toho novinára, ktorý bol príčinou, že musel zomrieť. Takáto skutočnosť musí zatriasť každým človekom nielen u nás na Slovensku. Preto sa chcem na tomto mieste poďakovať misii Európskeho parlamentu za časti rezolúcie o boji proti korupcii na Slovensku a Malte, ktoré jasne pomenúvajú túto ohavnú vraždu, nefunkčnosť nášho súdneho systému či zastrašovanie novinárov vládnymi predstaviteľmi. Moja hlavná vďaka však patrí aj ľuďom, ktorí na Slovensku pochodujú a demonštrujú, pretože to je neutíchajúci motor toho, že sa odhaľuje bahno na špici politiky v našej krajine. Dúfam, že tá spravodlivejšia a slušnejšia zmena pre Slovensko naozaj nastala.

  Miroslavs Mitrofanovs (Verts/ALE). – Madam President, I will speak about the imbalance in migration processes within the EU. The European Union ensures freedom of movement for the labour force, but the structure and direction of this movement at the present moment are unfavourable for the majority of new Member States because the poorest EU countries are losing well—educated people, who are leaving for developed EU countries. This process promotes the degradation of the social structure and undermines economic cohesion.

In the next legislative period, we must elaborate a system of direct EU financial support for several categories of highly skilled professionals in new Member States in order to motivate them to continue working at home. A compensatory mechanism may be applied up to the moment when the difference in salaries between the so—called ‘old’ and ‘new’ Member States becomes less pronounced and stops pushing people to leave their homes. I am speaking above all about doctors and other medical personnel. Let’s come back to this idea after the elections.

  José Inácio Faria (PPE). – Senhora Presidente, Senhor Comissário, no final da semana passada as empresas energéticas espanholas, com o aval do governo, decidiram prolongar, pela segunda vez, a vida útil dos dois reatores da central nuclear de Almaraz até 2028. Se a vida útil de trinta anos desta unidade terminou em 2011, a questão que se coloca é, Senhor Comissário, porquê ultrapassar o seu funcionamento em mais 17 anos?

Para quem não sabe, esta central está implantada numa zona de risco sísmico a cem quilómetros da fronteira de Portugal, junto ao rio Tejo, que, trezentos e vinte quilómetros depois, passa por Lisboa, encontrando pelo caminho paisagens protegidas e santuários de biodiversidade inscritos na Rede Natura 2000.

E, a juntar a esta ameaça nuclear espanhola, temos em Salamanca, junto da fronteira portuguesa, minas de urânio a céu aberto que, provavelmente, irão continuar a alimentar o sonho nuclear espanhol.

A pergunta que faço, Senhor Comissário, é para que é que serve uma Diretoria de Avaliação de Impacto Ambiental se não há avaliações de risco transfronteiriço e para quê um protocolo de cooperação de emergência nuclear entre Portugal e Espanha se, nestas matérias, Espanha trata o seu vizinho como se este não existisse? A verdade é que a Espanha está mais preocupada com a negociata nuclear do que com as consequências de um desastre para gerações seguintes e o Governo português parece estar adormecido enquanto, a cada ano que passa, continuamos a jogar esta roleta russa à espera que o azar não aconteça.

  Andrejs Mamikins (S&D). – Madam President, I am very concerned about the state of diplomatic relations, since the world and diplomacy in its classical sense is dying. Increasingly, refusal to negotiate and maintain contact with those with whom one has disagreements is being practised – it’s presented as a brilliant diplomatic move. Even during the Cold War there were many diplomatic channels through which it was possible to clarify the situation, find acceptable solutions and, most importantly, avoid an armed conflict that could flare up even by misunderstanding. Now, some have begun to put an ‘equals’ sign between the act of negotiating and agreeing with the position of the other side.

In diplomacy, conducting a dialogue does not mean that you agree with the position of the partners in the negotiations. It is a way to hear and to be heard. Diplomacy is not about being proud and sitting in a corner and accepting a huge amount of aggressive and useless reports. It’s necessary to return to diplomacy as an instrument for resolving problems in relations between countries.

  Anna Záborská (PPE). – Vážená pani predsedajúca. Dnes si pripomíname Medzinárodný deň počatého dieťaťa. Základnou povinnosťou politiky je chrániť ľudský život a jeho dôstojnosť v každej jeho fáze. Táto ochrana môže mať rôzne podoby. Naším cieľom je vytvárať prostredie, v ktorom bude každý ľudský život prijímaný ako najväčší dar a bohatstvo. Právo človeka na dôstojný život nezaniká v starobe ani chorobe. Nevzniká zázračne v treťom či tridsiatom týždni života ľudského plodu. Obhajoba ľudskej dôstojnosti nenarodeného dieťaťa je prvým krokom k tomu, aby sme si ako spoločnosť začali skutočne vážiť dar života a podľa toho nastavili naše priority vo všetkých oblastiach verejnej politiky. Od zdravotníctva a sociálnej starostlivosti cez ekonomiku a vzdelávanie až po životné prostredie a imigračnú politiku. Je ako gombík pod golierom, ktorý keď si zapneme nakrivo, bude nakrivo zapnutá celá košeľa.

  Nicola Caputo (S&D). – Signora Presidente, onorevoli colleghi, dinanzi alla drammatica situazione determinata dalla xylella fastidiosa sugli ulivi secolari in Puglia, la Commissione europea, pur dovendo vigilare sulle eradicazioni ritardate dalla dissennata azione di improvvisati esperti, non può e non deve limitarsi a stanziare fondi a favore di agricoltori e relative organizzazioni di categoria. Questo non basta.

Occorrono canali preferenziali dedicati al finanziamento di stazioni di sperimentazione sul campo di pratiche che abbiano già dimostrato la loro efficacia in vitro o, meglio ancora, in ambito fitosanitario. Esistono, per esempio, pratiche come quelle sperimentate sulle viti californiane, che potrebbero essere immediatamente testate anche sugli ulivi.

Poche ore fa ho presentato un progetto pilota al riguardo e mi aspetto che la Commissione risponda positivamente alle esigenze di un settore e di un territorio devastati. Vanno assolutamente individuate soluzioni per arginare la diffusione del batterio senza dimenticare, però, prima che sia troppo tardi, di destinare attenzione e risorse alla riqualificazione paesaggistica e produttiva delle aree del Salento, ormai prossime alla desertificazione.

  Martina Anderson (GUE/NGL). – Madam President, this just might be the last Monday night that I get an opportunity to stand here and represent the people of the north of Ireland who voted to remain within the EU, because Brexit is dragging us out of the EU against the democratically expressed wishes of the people who voted to remain. Brexit is dismantling the Good Friday Agreement. It’s knocking down its pillars bit by bit and the British Government is no longer even pretending to act with rigorous impartiality or political neutrality. It is appeasing unionism by scrapping 50-50 recruitment in policing and scrapping the Good Friday Agreement guarantees for rights and equality.

Nationalism and republicanism have turned their backs on Westminster, rejecting all of the candidates who were willing to take their seats in that parliament, and this is because the majority of the people in the north of Ireland who voted to remain within the EU are seeing what the British Government is doing as a consequence of Brexit and the majority of the people in the nationalist republican community are rejecting the fact that the British Government is dragging us out of here against our wishes.

So, once again, as I stand here, I say to you, to all the people who are listening in on the screens, that even though this is the last opportunity that I might get here on a Monday night to represent them, perhaps if the solution to Brexit, which is Irish unity, is something that is embraced by all then there may be an Irish republican back here representing the people of the north of Ireland in the future.

  La Présidente. – Ce point de l’ordre du jour est clos.