Postup : 2014/2842(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0107/2014

Predkladané texty :

RC-B8-0107/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/09/2014 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0026

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 148kWORD 77k
17.09.2014
PE537.009v01-00}
PE537.010v01-00}
PE537.016v01-00}
PE537.021v01-00}
PE537.028v01-00} RC1
 
B8-0107/2014}
B8-0108/2014}
B8-0114/2014}
B8-0119/2014}
B8-0126/2014} RC1

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ECR (B8‑0107/2014)

Verts/ALE (B8‑0108/2014)

S&D (B8‑0114/2014)

ALDE (B8‑0119/2014)

PPE (B8‑0126/2014)


o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly (2014/2842(RSP))


Davor Ivo Stier, Peter Liese, Giovanni La Via, Bogdan Brunon Wenta, Gabrielius Landsbergis, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Françoise Grossetête, Annie Schreijer-Pierik, Philippe Juvin, Cristian Dan Preda, Mariya Gabriel, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Ivana Maletić v mene poslaneckého klubu PPE
Knut Fleckenstein, Kathleen Van Brempt, Norbert Neuser, Matthias Groote, Enrique Guerrero Salom, Linda McAvan, Maria Arena, Marlene Mizzi, Tonino Picula, Nicola Caputo, Christel Schaldemose, Gilles Pargneaux, Kashetu Kyenge, Liisa Jaakonsaari, Glenis Willmott, Andi Cristea, Vilija Blinkevičiūtė v mene skupiny S&D
Nirj Deva, Jan Zahradil v mene skupiny ECR
Charles Goerens, Gérard Deprez, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Louis Michel, Marietje Schaake, Javier Nart, Dita Charanzová, Catherine Bearder, Robert Rochefort, Frédérique Ries, Marielle de Sarnez, José Inácio Faria, Nathalie Griesbeck, Ramon Tremosa i Balcells, Juan Carlos Girauta Vidal, Martina Dlabajová, Petr Ježek, Fredrick Federley, Andrus Ansip, Gerben‑Jan Gerbrandy, Ivan Jakovčić, Johannes Cornelis van Baalen v mene skupiny ALDE
Michèle Rivasi, Maria Heubuch, Keith Taylor, Bart Staes, Judith Sargentini, Jean Lambert, Claude Turmes v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao

Uznesenie Európskeho parlamentu o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly (2014/2842(RSP))  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 8. augusta 2014 o „medzinárodnom núdzovom stave v oblasti verejného zdravia“,

–   so zreteľom na plán reakcie WHO na epidémiu eboly z 28. augusta 2014,

–   so zreteľom na závery Európskej rady pre zahraničné veci o kríze v súvislosti s ebolou v západnej Afrike z 15. augusta 2014,

–   so zreteľom na posúdenie rizika v súvislosti s epidémiou eboly z 27. augusta 2014, ktoré uskutočnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb,

–   so zreteľom na vyhlásenie komisára pre zdravie Tonia Borga o vypuknutí epidémie eboly v západnej Afrike z 8. augusta 2014,

–   so zreteľom na vyhlásenie komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa a komisárky pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 5. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly,

–   so zreteľom na podujatie Európskej komisie na vysokej úrovni organizované 15. septembra s cieľom koordinovať reakciu na epidémiu eboly v západnej Afrike,

–   so zreteľom na misiu Africkej únie (AÚ) nazvanú Podpora AÚ pre epidémiu eboly v západnej Afrike (ASEOWA) zriadenú 21. augusta 2014,

–   so zreteľom na osobitný brífing Organizácie Spojených národov o ebole z 2. septembra 2014, ktorý viedla Dr. Joanne Liu, medzinárodná prezidentka organizácie Lekári bez hraníc,

–   so zreteľom na vyhlásenie ministra obrany Libérie Brownieho Samukaia pred Bezpečnostnou radou OSN o ohrození existencie jeho krajiny v dôsledku prepuknutia epidémie eboly,

–   so zreteľom na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN konané 18. septembra, na ktorom bude kríza súvisiaca s epidémiou eboly hlavným bodom programu,

–   so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže vírusové ochorenie ebola, predtým známe ako hemoragická horúčka ebola, je u ľudí ťažké, často smrteľné ochorenie;

B.  keďže od oficiálneho oznámenia o prepuknutí epidémie eboly 22. marca 2014 v Guinei zasiahlo toto ochorenie štyri ďalšie krajiny (Libéria, Nigéria, Sierra Leone a Senegal), postihlo takmer 4 000 ľudí a zapríčinilo smrť viac ako 2 000 ľudí a vzhľadom na to, že existujú nenahlásené prípady osôb nakazených ebolou a mŕtvych;

C. keďže epidémia rýchlo postupuje a šíri sa v regióne západnej Afriky, hoci samostatná epidémia tohto vírusového ochorenia vypukla aj v Demokratickej republike Kongo;

D. keďže WHO uznáva, že epidémia bola podcenená, a odhaduje, že počet pacientov by mohol v najbližších troch mesiacoch prekročiť hranicu 20 000;

E.  keďže WHO oznámila, že je to najväčšia zaznamenaná epidémia, pokiaľ ide o výskyt, úmrtia a geografické pokrytie, a vyhlásila krízu za „medzinárodný núdzový stav v oblasti verejného zdravia“, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu na medzinárodnej úrovni;

F.  keďže 4,5 milióna detí mladších ako päť rokov žije v oblastiach postihnutých vírusom eboly, a ženy (75 % prípadov) ako opatrovateľky boli preto vírusom postihnuté v neúmernej miere;

G. keďže plán WHO obsahuje sériu veľmi konkrétnych a okamžitých opatrení na zastavenie šírenia epidémie eboly vo svete v priebehu šiestich až deviatich mesiacov, zároveň urýchlene rieši aj dôsledky ďalšieho šírenia ochorenia v medzinárodnom meradle a priznáva, že je potrebné súčasne sa zaoberať širšími sociálnoekonomickými vplyvmi epidémie;

H. keďže najaktívnejšie MVO, ktoré na mieste pôsobia, ako sú Lekári bez hraníc a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, sa kriticky vyjadrujú o medzinárodnom úsilí, ktoré je hrozivo nedostatočné, pretože veľmi obmedzené kapacity priamo na mieste majú za následok kritický nedostatok vo všetkých aspektoch reakcie: v lekárskej podpornej starostlivosti, školení zdravotníckeho personálu, kontrole infekcie, vyhľadávaní kontaktov, epidemiologickom dohľade, výstražnom systéme a systéme odosielania na vyšetrenie, komunitnom vzdelávaní a mobilizácii;

I.   keďže útvary Európskej komisie pre rozvojovú pomoc (GR DEVCO) a pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) sa zaviazali poskytnúť viac ako 147 miliónov EUR na humanitárnu a rozvojovú pomoc, aby sa zabránilo šíreniu vírusu, zabezpečila liečba a najpotrebnejšie vybavenie pre infikovaných ľudí a boli vyslaní humanitárni experti;

J.   keďže z prisľúbených 147 miliónov EUR len 11,9 milióna EUR je priamo určených na niektoré z najnaliehavejších humanitárnych potrieb;

K. keďže všetky prítomné organizácie zdôrazňovali skutočnosť, že v záujme izolovania a liečby pacientov existuje naliehavá potreba nielen financií, ale aj potreba operačných kapacít vrátane kvalifikovaných ľudských zdrojov a logistického materiálu;

L.  keďže Komisia situáciu sleduje prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie, ktoré by malo slúžiť ako platforma pre koordináciu pomoci EÚ;

M. keďže EÚ nasadila do tohto regiónu humanitárnych odborníkov, ktorí sledujú situáciu a rokujú s partnerskými organizáciami a miestnymi orgánmi;

N. keďže členské štáty EÚ majú kapacity na mobilizáciu tímov okamžitej reakcie s cieľom zabezpečiť včasnú diagnózu, izoláciu (osôb s podozrením na ochorenie a potvrdených prípadov v osobitných oddeleniach), sledovanie kontaktných osôb a sledovanie prenosových reťazcov, opatrenia na pochovávanie, vzdelávanie a miestnu podporu;

O. keďže postihnuté krajiny už trpia nedostatkom potravín a čistej vody, ako aj hospodárskym úpadkom zapríčineným narušením obchodu, komerčných letov a prác pri zbere úrody po prepuknutí epidémie, čo vedie k sociálnym nepokojom, útekom z oblastí, chaosu, ohrozeniu verejného poriadku a ďalšiemu šíreniu vírusu;

P.  keďže prepuknutie ochorenia odhalilo vážne nedostatky zdravotných systémov postihnutých krajín a naliehavú potrebu podporiť ich a posilniť;

1.  vyslovuje poľutovanie nad stratami na životoch v regióne devastovanom epidémiou eboly a úprimnú sústrasť vládam krajín a obyvateľom postihnutých epidémiou;

 

2.  domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo musí hrať dôležitejšiu úlohu, pričom africké krajiny musia tiež prevziať svoj diel zodpovednosti, pretože prepuknutie eboly predstavuje celosvetovú výzvu pre bezpečnosť a nejde pritom len o problém západnej Afriky, ale o problém celosvetového rozsahu;

3.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie a koordinovala akcie s OSN na boj proti epidémii eboly; žiada Bezpečnostnú radu OSN a postihnuté partnerské krajiny, aby zvážili možnosť využitia prostriedkov vojenskej a civilnej obrany pod vedením generálneho tajomníka, ktoré by koordinoval Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí;

4.  víta a podporuje pokračujúce rozširovanie finančného záväzku Európskej komisie v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci s cieľom reagovať na krízu, a najmä podporiť misiu Africkej únie ASEOWA;

5.  blahoželá partnerským organizáciám za prácu, ktorú vykonali napriek jej zložitosti, a úprimne víta ich obrovský prínos a pomoc pri kontrole tejto epidémie;

6.  pripomína členským štátom, že finančná pomoc poskytovaná postihnutým krajinám by nemala byť na úkor dlhodobej rozvojovej pomoci, ale mala by ju skôr dopĺňať;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo krízu podcenilo a že sa oneskorilo vypracovanie primeranej koordinovanej stratégie;

8.  víta záväzok členských štátov uskutočnený na podujatí Európskej komisie na vysokej úrovni organizovanom 15. septembra a nalieha na Radu Európskej únie, aby uskutočnila zasadnutie ministrov s cieľom zostaviť núdzový plán mobilizácie zdravotníckej reakcie, v rámci ktorej by sa dohodla a poskytla humanitárna pomoc členských štátov koordinovaná Komisiou;

9.  vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala posúdenie potrieb a plány jednotlivých krajín s cieľom stanoviť a koordinovať požiadavky na nasadenie kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, pojazdných laboratórií, laboratórnych zariadení, ochranných odevov a liečebných centier s infekčnými oddeleniami;

10. vyzýva členské štáty, aby koordinovali lety a zriadili vzdušné mosty určené na presun zdravotníckeho personálu a vybavenia do postihnutých krajín a regiónu a v prípade potreby na zabezpečenie lekárskej evakuácie;

11. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vedeckú spoluprácu a technickú podporu v oblastiach postihnutých touto epidémiou s cieľom vytvoriť klinické, epidemiologické a diagnostické infraštruktúry vrátane udržateľných infraštruktúr a dohľadu a venovať osobitnú pozornosť zapojeniu miestnych pracovníkov a ich zaškoleniu;

12. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie udržiavala úzke kontakty s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), WHO a členskými štátmi využitím Výboru pre zdravotnú bezpečnosť;

13. vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy kontroly s cieľom zabezpečiť, aby sa celý rozpočet vyčlenený na zastavenie šírenia epidémie eboly použil na boj s epidémiou v krajinách zasiahnutých vírusom a nie na iné účely;

14. považuje plán reakcie WHO na epidémiu eboly za základ pre prioritné činnosti, najmä diferencované reakcie v prospech krajín s veľkým rozšírením ochorenia, prípadov prvotného výskytu a susedných krajín, v ktorých treba posilniť pripravenosť;

15. víta diskusie o tom, ako môže mierové úsilie OSN – po vhodnom zaškolení jednotiek – ešte viac prispieť k boju proti ebole v regióne;

16. vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili a povzbudili Africkú úniu, pokiaľ ide o potrebu uceleného akčného plánu, pretože situácia sa rapídne zhoršuje a ovplyvňuje hospodárstvo, ako aj verejný poriadok príslušných krajín a kríza v súvislosti s ebolou sa stala komplexnou a vyvolala politické, bezpečnostné, hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré budú aj naďalej ovplyvňovať tento región, a to nielen v rámci súčasnej zdravotnej núdzovej situácie;

17. zdôrazňuje, že súčasnú krízu nemožno riešiť len prostredníctvom samotných zdravotných systémov, ale že je potrebný spoločný prístup jednotlivých sektorov (zdravotníctvo, vzdelávanie a odborná príprava, sanitárne opatrenia, potravinová pomoc), aby sa riešili kritické nedostatky vo všetkých základných službách;

18. je presvedčený, že miestny zdravotnícky personál musí byť zapojený do liečby postihnutého obyvateľstva a mal by zabezpečovať kontakt medzi obyvateľstvom a medzinárodnými zdravotníckymi pracovníkmi;

19. žiada o uskutočnenie vzdelávacej a informačnej akcie s cieľom informovať o symptómoch a preventívnych opatreniach a zlepšiť dôveru a spoluprácu obyvateľstva, pokiaľ ide o opatrenia proti šíreniu eboly, pretože informácie a komunikácia predstavujú dôležitý aspekt v boji proti šíreniu eboly;

20. zdôrazňuje, že boj proti ebole nesmie viesť v rámci spoločenstiev alebo krajín k stigmatizácii pacientov, ktorí prežili;

21. vyzýva členské štáty, aby vykonávali dôslednú kontrolu infekcie a v spolupráci s ECDC zlepšili informovanie verejnosti o rizikách;

22. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby koordinovali a posilňovali lekársky výskum a výrobu účinných liekov a vakcín proti vírusu eboly a pokročili v nevyhnutných klinických testoch existujúcich potenciálnych liečebných postupov;

23. žiada tiež, aby sa jasne rozlišovalo medzi testovacím očkovaním proti ebole a liečbou poskytovanou osobám nakazeným ebolou; žiada, aby sa pri klinickom testovaní vakcíny proti ebole rešpektovali príslušné platné pravidlá WHO;

24. žiada Výbor pre rozvoj, aby vypracoval podrobné odporúčania na zmiernenie dlhodobých dôsledkov epidémie a na posilnenie zdravotníckych systémov v postihnutých krajinách s cieľom zabrániť podobným epidémiám;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom štátov Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN a Svetovej zdravotníckej organizácii.

 

Právne oznámenie