Postup : 2015/2599(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0240/2015

Predkladané texty :

RC-B8-0240/2015

Rozpravy :

PV 12/03/2015 - 6.1
CRE 12/03/2015 - 6.1

Hlasovanie :

PV 12/03/2015 - 8.1

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0071

NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA
PDF 340kWORD 90k
11.3.2015
PE552.219v01-00}
PE552.232v01-00}
PE552.233v01-00}
PE552.235v01-00}
PE552.238v01-00}
PE552.243v01-00} RC1
 
B8-0240/2015}
B8-0253/2015}
B8-0254/2015}
B8-0256/2015}
B8-0259/2015}
B8-0264/2015} RC1

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku

ktorý nahrádza návrhy skupín:

Verts/ALE (B8‑0240/2015)

ALDE (B8‑0253/2015)

ECR (B8‑0254/2015)

EFDD (B8‑0256/2015)

PPE (B8‑0259/2015)

S&D (B8‑0264/2015)


o nedávnych útokoch a únosoch zo strany Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom (2015/2599 (RSP)).


Cristian Dan Preda, Lars Adaktusson, György Hölvényi, Elmar Brok, Ramona Nicole Mănescu, Jiří Pospíšil, Giovanni La Via, Eduard Kukan, Bogdan Brunon Wenta, Csaba Sógor, Esther de Lange, Tomáš Zdechovský, Lara Comi, Jaromír Štětina, Pavel Svoboda, József Nagy, Tunne Kelam, Joachim Zeller, Andrey Kovatchev, David McAllister, Andrej Plenković, Ivana Maletić, Therese Comodini Cachia, Francesc Gambús, Pascal Arimont, Claude Rolin, Davor Ivo Stier, Jeroen Lenaers, Kinga Gál, Monica Macovei, Marijana Petir v mene skupiny PPE
Victor Boștinaru, Richard Howitt, Josef Weidenholzer, Ana Gomes, Nicola Caputo, Demetris Papadakis, Nikos Androulakis, Alessia Maria Mosca, Liisa Jaakonsaari, Tonino Picula, Neena Gill, David Martin, Kashetu Kyenge, Elena Valenciano, Michela Giuffrida, Viorica Dăncilă, Victor Negrescu, Andi Cristea, Vilija Blinkevičiūtė, Luigi Morgano, Miroslav Poche, Enrico Gasbarra, Marlene Mizzi, Claudia Tapardel, Zigmantas Balčytis, Momchil Nekov, Hugues Bayet, Linda McAvan, Eider Gardiazabal Rubial, Afzal Khan, Jude Kirton-Darling, Juan Fernando López Aguilar, Soraya Post, Pier Antonio Panzeri, Brando Benifei, Javi López, Laurențiu Rebega, Eric Andrieu v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Valdemar Tomaševski, Zdzisław Krasnodębski, Arne Gericke, Peter van Dalen, Beatrix von Storch, Branislav Škripek, Jana Žitňanská, Bas Belder, Angel Dzhambazki, Anna Elżbieta Fotyga, Marek Jurek, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Ryszard Czarnecki, David Campbell Bannerman v mene skupiny ECR
Javier Nart, Ivo Vajgl, Ramon Tremosa i Balcells, Ilhan Kyuchyuk, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Urmas Paet, Juan Carlos Girauta Vidal, Hilde Vautmans, Dita Charanzová, Beatriz Becerra Basterrechea, Marietje Schaake, Petras Auštrevičius, Gérard Deprez, Marielle de Sarnez, Ivan Jakovčić, Louis Michel, Jozo Radoš, Robert Rochefort, Pavel Telička, Antanas Guoga, Fredrick Federley, Fernando Maura Barandiarán, José Inácio Faria, Johannes Cornelis van Baalen v mene skupiny ALDE
Bodil Ceballos, Alyn Smith, Ernest Urtasun, Michèle Rivasi, Michel Reimon, Barbara Lochbihler, Davor Škrlec, Igor Šoltes v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Rolandas Paksas, Valentinas Mazuronis v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o nedávnych útokoch a únosoch zo strany Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom (2015/2599 (RSP)).  

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–   so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, Sýrii, Líbyi a Egypte, najmä na uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria), Péšávare (Pakistan) a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán)(1), uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(2) a uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(3),

–   so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–   so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) o násilí voči kresťanom a ďalším spoločenstvám na Blízkom východe a ich prenasledovaní, najmä vyhlásenie zo 16. februára 2015 o sťatí 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a VP/PK Európskemu parlamentu a Rade o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbe Dá’iš,

–   so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 25. februára 2015, v ktorom odsúdila únos vyše 100 Asýrčanov, ktorý spáchal ISIL,

–   so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Rule of Terror: Living under ISIS in Syria (Vláda teroru: život v Sýrii pod nadvládou ISIS) zo 14. novembra 2014,

–   so zreteľom na výročné a priebežné správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–   so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd patria medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

B.  keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie individuálne alebo v spoločenstve s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, slávením obradov, praktickým vyznávaním alebo vyučovaním; keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického;

C. keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete;

D. keďže OSN a ďalšie medzinárodné organizácie prinášajú informácie o rozsiahlych závažných porušeniach medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva zo strany ISIS/Dá’iš a príbuzných skupín v Sýrii a Iraku, predovšetkým voči menšinovým etnickým a náboženským skupinám, a to vrátane cieleného zabíjania, núteného prestupovania na islam, únosov, obchodovania so ženami, otroctva žien a detí, verbovania detí na samovražedné bombové atentáty, sexuálneho a fyzického zneužívania a mučenia; keďže existujú vážne obavy o tých, ktorí sú naďalej uväznení v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš, keďže takmer žiadna medzinárodná humanitárna pomoc sa do týchto oblastí nedostane;

E.  keďže ISIS/Dá’iš začal odstraňovať všetky stopy po iných náboženských spoločenstvách, ako tých, ktoré zastupujú jeho vlastný výklad islamu, a to zabíjaním alebo vyháňaním ich príslušníkov a ničením ich svätých miest, historických pamiatok a predmetov vrátane unikátneho a nenahraditeľného historického dedičstva uznávaného organizáciou UNESCO ako svetové kultúrne dedičstvo, čo UNESCO označuje ako „kultúrne čistky“;

F.  keďže v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš platia tisícročia staré civilizácie neprijateľnú a nenapraviteľnú cenu; keďže najmä v Iraku a Sýrii, ale aj v ďalších častiach širšieho Blízkeho východu sa kresťanské spoločenstvá nachádzajú v situácii, ktorá ohrozuje ich samotnú existenciu, a ich zánik by znamenal stratu významnej súčasti náboženského dedičstva príslušných krajín;

G. keďže ISIS/Dá’iš útočí na kresťanov, jezídov, Turkménov, šiitov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a sunnitov, ktorí nesúhlasia s jeho výkladom islamu, ako aj na iné etnické a náboženské menšiny, ale keďže niektoré tieto skupiny už boli terčom útokov extrémistov dávno pred ISIS/Dá’iš; keďže najmä kresťania sú už dlhé roky terčom úmyselných útokov zo strany rôznych extrémistických alebo džihádistických skupín, ktoré prinútili vyše 70 % irackých kresťanov a viac ako 700 000 sýrskych kresťanov utiecť zo svojej krajiny;

H. keďže v Iraku tvorí 250 000 Chaldejcov/Asýrčanov/Aramejcov samostatnú etnicko-náboženskú skupinu a odhaduje sa, že až do vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 žilo v Sýrii až 40 000 Asýrčanov;

I.   keďže 15. februára 2015 uverejnil ISIS/Dá’iš video zobrazujúce sťatie 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi; keďže koptskí kresťania, ktorí boli migrujúcimi pracovníkmi z chudobnej časti Egypta, boli unesení v Syrte v Líbyi;

J.   keďže 23. februára 2015 ISIS/Dá’iš uniesol približne 220 Asýrčanov pri meste Tell Tamer na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej Sýrii; keďže extrémisti zároveň zničili obydlia a sväté miesta kresťanov; keďže počas útoku IŠ zahynuli desiatky Asýrčanov; keďže IŠ vydal údajne vo februári 2015 vyhlásenie, v ktorom asýrske obce v sýrskej provincii Hasaka vyzval, aby zaplatili tzv. džizju, t. j. daň pre nemoslimov pochádzajúcu z obdobia raného islamu, ktorá bola v Osmanskej ríši zrušená v roku 1856, a aby prestúpili na islam alebo budú v opačnom prípade zabití; keďže od 9. marca 2015 sú z miest asýrskych kresťanov v oblasti rieky Chábur hlásené veľké útoky zo strany ISIS/Dá’iš;

K. keďže od 1. marca 2015 prepustil ISIS/Dá’iš niekoľko desiatok Asýrčanov, najmä malých detí a starších ľudí na základe rokovaní s kmeňovými vodcami, avšak väčšina Asýrčanov je naďalej v zajatí a teroristi sa vyhrážajú, že ich zabijú, ak koaličné vojská neprestanú s bombardovaním;

 

L.  keďže ako súčasť úmyselnej politiky kultúrnych a náboženských čistiek IŠ údajne zničil viac ako 100 kostolov v Iraku, najmenej 6 kostolov v Sýrii, ako aj množstvo šiitských mešít v Iraku; keďže vo februári 2015 bojovníci IŠ zámerne zverejnili, ako v múzeu v Mósule ničia sochy a iné artefakty, ktoré pochádzajú z dávnej Asýrskej a Akkadskej ríše; keďže IŠ následne zrovnal so zemou starobylé asýrske mesto Nimrúd a neskôr údajne zničil historické mesto Hatra, ktoré patrí do svetového dedičstva UNESCO; keďže vláda Sýrie údajne ostreľovala kostoly v opozičných štvrtiach, napríklad v Homse v roku 2012 a v Idlíbe v roku 2013;

M. keďže ISIS/Dá’iš naďalej prenasleduje, mrzačí a zabíja príslušníkov etnických a náboženských menšín, novinárov, zajatcov, aktivistov a ďalšie osoby, a to niekedy extrémne krutým a nepredstaviteľným spôsobom; keďže vojnové zločiny a ďalšie porušenia medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv naďalej na každodennom základe a v obrovskom rozsahu páchajú aj ostatné strany konfliktu vrátane predovšetkým režimu prezidenta Assada;

N. keďže jedným z koreňov násilia ISIS/Dá’iš je salafizmus, najmä extrémistický wahhábistický výklad islamu;

1.  je šokovaný a zarmútený brutálnymi činmi extrémistov ISIS/Dá’iš proti Asýrčanom v Sýrii a koptským kresťanom v Líbyi a čo najdôraznejšie ich odsudzuje; vyjadruje solidaritu rodinám obetí a spoločenstvu asýrskych kresťanov v Sýrii a koptských kresťanov v Egypte, ako aj všetkým ostatným skupinám a jednotlivcom postihnutým násilím ISIS/Dá’iš;

2.  dôrazne odsudzuje ISIS/Dá’iš a ich mimoriadne závažné prípady porušovania ľudských práv, ktoré podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) predstavujú zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a mohli by sa nazývať genocídou; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad tým, že táto teroristická skupina úmyselne útočí proti kresťanom, jezídom, Turkménom, šiitom, Šabakom, Sabejcom, Kakajom a sunnitom, ktorí nesúhlasia s jej výkladom islamu, v rámci úsilia zlikvidovať na územiach pod jej kontrolou všetky náboženské menšiny; zdôrazňuje, že páchatelia týchto činov nesmú uniknúť trestu a zodpovedné osoby by mali byť postavené pred ICC; v tejto súvislosti pripomína nevyriešený únos biskupov Johannu Ibrahíma a Paula Jazigiho ozbrojenými rebelmi v sýrskej provincii Aleppo 22. apríla 2013;

3.  ďalej odsudzuje pokusy ISIS/Dá’iš vyvážať svoju extrémistickú totalitnú ideológiu a násilie do ďalších krajín v regióne, ako aj mimo neho;

4.  podporuje medzinárodné úsilie zamerané proti ISIS/Dá’iš vrátane vojenských akcií medzinárodnej koalície, ktorú koordinujú Spojené štáty, a nabáda členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby zvážili možnosti prispieť k tomuto úsiliu, a to aj vystopovaním a blokovaním finančných prostriedkov ISIS tajne uložených v zahraničí;

5.  vyzýva medzinárodnú koalíciu, aby sa viac usilovala zabraňovať únosom príslušníkov menšín, akým je napríklad únos stoviek asýrskych kresťanov v severnej Sýrii; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť bezpečné útočisko Chaldejcom/Asýrčanom/Aramejcom a ďalším ohrozeným spoločenstvám na planinách Ninive v Iraku, kde existuje silná historická tradícia mierového spolunažívania mnohých etnických a náboženských menšín;

6.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali proaktívny a preventívny prístup voči hrozbe rozšírenia ISIS/Dá’iš do krajín a regiónov mimo Iraku a Sýrie; v tejto súvislosti je mimoriadne znepokojený situáciou v Líbyi, v neposlednom rade vzhľadom na jej geografickú blízkosť k EÚ, ako aj ku konfliktným oblastiam v Afrike;

7.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj partnerov v NATO, aby sa zamerali na problém ambivalentného postoja niektorých krajín k tomuto konfliktu, najmä pokiaľ ide o to, že prispeli alebo naďalej aktívne alebo pasívne prispievajú k rozmachu ISIS/Dá’iš a ďalších extrémistických skupín; v tejto súvislosti vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s financovaním šírenia wahhábistického výkladu islamu verejnými a súkromnými subjektmi z krajín z oblasti Perzského zálivu a vyzýva tieto krajiny, aby takéto financovanie zastavili; okrem toho tieto krajiny naliehavo vyzýva, aby zastavili financovanie teroristických organizácií zo svojho územia; vyzýva Turecko, aby v boji proti ISIS/Dá’iš zohralo pozitívnu úlohu a bezodkladne umožnilo kresťanským menšinám a ďalším prenasledovaným osobám, ktoré utekajú zo Sýrie, prejsť cez hranice do Turecka a dostať sa do bezpečia;

8.  nabáda na spoluprácu s novými regionálnymi a miestnymi silami, napríklad s kurdskou regionálnou vládou v Iraku, kurdskými skupinami v ďalších oblastiach, napríklad jednotkami ľudovej obrany (YPG), ktoré oslobodili mesto Kobane, Asýrskou vojenskou radou, ako aj miestnymi samosprávnymi subjektmi, ktoré preukázali väčšiu oddanosť ľudským právam a demokracii ako politickí predstavitelia ich krajín; vyjadruje uznanie predovšetkým odvahe kurdských síl Pešmerga, ktoré vyvinuli obrovské úsilie na ochranu ohrozených menšín;

9.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami o tom, že príslušníci kresťanských menšín nemajú prístup do utečeneckých táborov v regióne, pretože by boli pre nich príliš nebezpečné; žiada EÚ, aby zaistila, aby sa jej rozvojová pomoc zamerala na všetky menšinové skupiny vysídlené v dôsledku konfliktu; nabáda EÚ, aby využila skúsenosti v oblasti poskytovania finančnej a inej pomoci a osvedčené siete miestnych a regionálnych cirkví, ako aj medzinárodných cirkevných organizácií poskytujúcich pomoc a zabezpečila, aby mali všetky menšinové skupiny obyvateľstva prínos z ochrany a podpory vyplývajúcej z európskej pomoci;

10. považuje za nevyhnutné, aby Rada a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali spolupracovať s medzinárodnými a regionálnymi partnermi na vypracovaní scenára vývoja po porážke ISIS/Dá’iš a aby pritom zohľadnili naliehavú potrebu kultúrneho a náboženského dialógu a zmierenia;

 

11. odsudzuje ničenie kultúrnych pamiatok a artefaktov zo strany ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, ktoré je útokom proti kultúrnemu dedičstvu všetkých obyvateľov týchto krajín a ľudstva ako celku;

12. naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými a miestnymi partnermi s cieľom zachrániť čo najviac asýrskeho a iného kultúrneho a náboženského dedičstva z územia, ktoré okupuje ISIS/Dá’iš; ďalej naliehavo vyzýva Radu, aby prijala opatrenia proti nezákonnému obchodu s historickými artefaktmi pochádzajúcimi z týchto území;

13. potvrdzuje a podporuje neodňateľné právo všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Iraku a Sýrii naďalej žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine v dôstojných, rovnocenných a bezpečných podmienkach a slobodne vyznávať svoje náboženstvo; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa jednoznačne vyslovili proti násiliu a najmä v prospech práv menšín; domnieva sa, že na to, aby sa skončilo utrpenie a hromadný exodus kresťanov a iného pôvodného obyvateľstva regiónu, je potrebné, aby regionálni politickí a náboženskí vodcovia vydali jednoznačné a jasné vyhlásenie, v ktorom sa vyslovia za trvalú prítomnosť týchto obyvateľov a plné a rovnaké práva pre nich, ako občanov svojich krajín;

14. bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia ISIS/Dá’iš o tom, že v oblastiach, ktoré kontroluje, zriadilo kalifát; zdôrazňuje, že vytvorenie a šírenie tzv. islamského kalifátu a činnosti ďalších extrémistických skupín na Blízkom východe predstavujú priame ohrozenie bezpečnosti regiónu, ako aj európskych krajín;

 

15. potvrdzuje svoj záväzok k slobode myslenia, svedomia a náboženského vyznania ako k základnému ľudskému právu zaručenému medzinárodnými právnymi nástrojmi, ktoré sa zaviazala dodržiavať väčšina krajín sveta a ktoré sa považujú za nositeľov univerzálnej hodnoty;

16. podporuje všetky iniciatívy vrátane tých v EÚ, ktoré sú zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomnej úcty medzi spoločenstvami; vyzýva všetkých náboženských predstaviteľov, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

17. naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej preskúmala politiky boja proti terorizmu, ktoré patria do rámca ľudských práv, okrem tých, ktoré sú už zavedené, a aby naďalej spolupracovala s členskými štátmi na posilňovaní politík zameraných na boj proti radikalizácii na pôde EÚ, šíreniu nenávistných slovných prejavov a podnecovaniu k násiliu na internete; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby spolupracovali s Bezpečnostnou radou OSN a Valným zhromaždením OSN s cieľom zastaviť šírenie extrémistickej a džihádistickej ideológie na celom svete;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a Sýrskej národnej koalícii, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu v Iraku, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky, Rade zástupcov v Tobruku v Líbyi a líbyjskej vláde, Lige arabských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

 

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0422.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.

Právne oznámenie