Postup : 2016/2807(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0897/2016

Predkladané texty :

RC-B8-0897/2016

Rozpravy :

PV 07/07/2016 - 7.1
CRE 07/07/2016 - 7.1

Hlasovanie :

PV 07/07/2016 - 9.1

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0314

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 371kWORD 96k
6.7.2016
PE585.338v01-00}
PE585.339v01-00}
PE585.340v01-00}
PE585.342v01-00}
PE585.345v01-00}
PE585.349v01-00}
PE585.352v01-00} RC1
 
B8-0897/2016}
B8-0898/2016}
B8-0899/2016}
B8-0901/2016}
B8-0904/2016}
B8-0908/2016}
B8-0911/2016} RC1

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ECR (B8-0897/2016)

Verts/ALE (B8-0898/2016)

EFDD (B8-0899/2016)

PPE (B8-0901/2016)

S&D (B8-0904/2016)

ALDE (B8-0908/2016)

GUE/NGL (B8-0911/2016)


o situácii osôb s albinizmom v Afrike, najmä v Malawi (2016/2807(RSP))


Cristian Dan Preda, Santiago Fisas Ayxelà, Davor Ivo Stier, Tomáš Zdechovský, Andrey Kovatchev, Luděk Niedermayer, Lefteris Christoforou, Patricija Šulin, Pavel Svoboda, Michaela Šojdrová, Claude Rolin, Marijana Petir, Jarosław Wałęsa, Bogdan Brunon Wenta, Milan Zver, Ivana Maletić, Jaromír Štětina, Ildikó Gáll-Pelcz, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Roberta Metsola, David McAllister, Sven Schulze, Therese Comodini Cachia, Maurice Ponga, Csaba Sógor, Tunne Kelam, József Nagy, Dubravka Šuica, Jiří Pospíšil, Francesc Gambús, Adam Szejnfeld, Giovanni La Via, Eva Paunova, Ivan Štefanec, Eduard Kukan, Mariya Gabriel, Brian Hayes, Deirdre Clune, Inese Vaidere v mene skupiny PPE
Pier Antonio Panzeri, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Richard Howitt, Josef Weidenholzer, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Hugues Bayet, Brando Benifei, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Simona Bonafè, Nicola Caputo, Andi Cristea, Miriam Dalli, Viorica Dăncilă, Nicola Danti, Isabella De Monte, Doru-Claudian Frunzulică, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Eva Kaili, Afzal Khan, Jude Kirton-Darling, Miapetra Kumpula-Natri, Cécile Kashetu Kyenge, Krystyna Łybacka, David Martin, Marlene Mizzi, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Emilian Pavel, Daciana Octavia Sârbu, Tibor Szanyi, Claudia Țapardel, Marc Tarabella, Elena Valenciano, Flavio Zanonato, Damiano Zoffoli v mene skupiny S&D
Charles Tannock, Mark Demesmaeker, Raffaele Fitto, Ruža Tomašić, Branislav Škripek, Notis Marias, Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Antoni Legutko, Tomasz Piotr Poręba, Karol Karski, Ryszard Czarnecki, Angel Dzhambazki, Arne Gericke v mene skupiny ECR
Hilde Vautmans, Marietje Schaake, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Ilhan Kyuchyuk, Filiz Hyusmenova, Javier Nart, Valentinas Mazuronis, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Marielle de Sarnez, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, José Inácio Faria, María Teresa Giménez Barbat, Nathalie Griesbeck, Antanas Guoga, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Johannes Cornelis van Baalen, Paavo Väyrynen, Ivo Vajgl, Angelika Mlinar, Dita Charanzová v mene skupiny ALDE
Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez, Miguel Urbán Crespo, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Marie-Christine Vergiat, Jiří Maštálka, Barbara Spinelli, Kostas Chrysogonos, Stelios Kouloglou v mene skupiny GUE/NGL
Maria Heubuch, Heidi Hautala, Jordi Sebastià, Judith Sargentini, Bart Staes, Michèle Rivasi, Barbara Lochbihler, Ernest Urtasun, Bodil Valero, Igor Šoltes, Davor Škrlec, Bronis Ropė v mene skupiny Verts/ALE
Ignazio Corrao, Fabio Massimo Castaldo, Isabella Adinolfi, Piernicola Pedicini, Laura Agea v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii osôb s albinizmom v Afrike, najmä v Malawi (2016/2807(RSP))  

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o vraždách albínov v Tanzánii(1),

–  so zreteľom na správu z 18. januára 2016, ktorú vypracovala nezávislá expertka OSN na užívanie ľudských práv osobami s albinizmom;

–  so zreteľom na tlačovú správu EÚ z 13. júna 2015 o Medzinárodnom dni osvety o albinizme,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 69/170 z 18. decembra 2014 o Medzinárodnom dni osvety o albinizme,

–  so zreteľom na rezolúciu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov č. 263 z 5. novembra 2013 o predchádzaní násiliu a diskriminácii osôb s albinizmom;

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 23/13 z 13. júna 2013 o útokoch a diskriminácii osôb s albinizmom,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám z 18. decembra 1992,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže albinizmus je vrodená porucha, ktorá postihuje jedného z 20 000 ľudí na celom svete; keďže táto miera je oveľa vyššia v krajinách subsaharskej Afriky, pričom Tanzánia, Malawi a Burundi majú jedny z najvyšších koncentrácií osôb s albinizmom (OSA);

B.  keďže OSA čelia niektorým z najvážnejších foriem prenasledovania a porušovania ľudských práv od rozšírenej spoločenskej diskriminácie cez verbálne útoky a vylúčenie z verejných služieb po vraždenie, únosy, znásilňovanie a mrzačenie; keďže pozorovatelia dodržiavania ľudských práv zaznamenali iba v roku 2015 v 25 afrických krajinách 448 útokov proti albínom; keďže je vysoko pravdepodobné, že tieto čísla sú podhodnotené, pretože orgány systematicky nemonitorujú a nevedú záznamy o takýchto zločinoch, alebo nemajú dostatočnú kapacitu na dôkladné vyšetrovanie;

C.  keďže najväčšou hrozbou pre osoby s albinizmom v Afrike sú všadeprítomné predsudky a nesprávne presvedčenie o ich poruche vrátane mýtu, že OSA majú zázračné schopnosti, čo vedie k ich pravidelnému vraždeniu zločineckými bandami a obchodníkmi s časťami ich tiel, o ktorých sa verí, že prinášajú šťastie, zdravie a majetok; keďže vo viacerých krajinách boli hroby OSA otvorené a časti tiel a kosti ukradnuté;

D.  keďže v Malawi, kde podľa odhadov žije 10 000 osôb s albinizmom, polícia od novembra 2014 zaznamenala 69 útokov, z toho 18 vrážd; keďže v apríli 2016 boli štyri osoby zavraždené vrátane dvojročného bábätka, čo orgány viedlo k tomu, že OSA vyhlásili za „ohrozený druh“;

E.  keďže prezident Malawi Peter Mutharika verejne odsúdil nedávnu sériu útokov;

F.  keďže okrem Malawi boli útoky proti OSA hlásené v niekoľkých ďalších krajinách východnej Afriky, najmä v Tanzánii, Burundi, Keni a Mozambiku;

G.  keďže ženy a deti s albinizmom sú obzvlášť ohrozené sociálnym vylúčením; keďže ženy albínky sú často terčom sexuálneho násilia, pretože sa verí, že pohlavným stykom so ženou s albinizmom je možné vyliečiť HIV/AIDS, a keďže ženy, ktoré porodili deti s albinizmom, sú v práci odmietané a diskriminované; keďže deti predstavujú veľkú časť obetí rituálnych útokov a sú vystavené vysokému riziku opustenia; keďže strach z útokov vyústil do stavu, že školopovinné deti si nemôžu užívať právo na vzdelanie;

H.  keďže tanzánijská vláda začala s ráznymi a konkrétnymi opatreniami zameranými na boj proti praktizovaniu čarodejníctva v krajine vrátane zrušenia osvedčení na liečenie pre ľudových liečiteľov a početných prípadov zatýkania šamanov; keďže tanzánijský prezident vymenoval v roku 2008 prvého poslanca parlamentu s albinizmom a v decembri 2015 prvého albína za štátneho tajomníka ministerstva;

I.  keďže napriek vzrastajúcemu medzinárodnému zviditeľňovaniu a prijatiu nových právnych predpisov v dotknutých krajinách ostávajú trestné stíhania a odsudzujúce rozsudky veľmi zriedkavé a v mnohých afrických krajinách naďalej dochádza k úplne beztrestnému páchaniu zločinov a mučeniu;

J.  keďže 1. marca 2016 v južnom Malawi rozhnevaný dav zlynčoval a zapálil sedem údajných „lovcov albínov“; keďže generálny inšpektor polície Malawi prikázal svojim dôstojníkom zastreliť každého, koho prichytia pri únose OSA;

K.  keďže diskriminácia, obťažovanie a stigmatizácia OSA spôsobila, že stovky ľudí museli utiecť a hľadať útočisko v dočasných útulkoch; keďže táto situácia spôsobila OSA väčšiu nestálosť a neistotu, obmedzenie prístupu k základným službám, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, pracovným príležitostiam, ako aj obmedzenie ich zapojenia do spoločnosti;

L.  keďže táto diskriminácia môže viesť k celoživotnej traume a psychosociálnym problémom a spôsobuje veľké obavy a strach v komunite albínov; keďže OSA majú obyčajne viac problémov pri prístupe k primeranej zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnych liekov proti rakovine kože;

M.  keďže v marci 2015 OSN vymenovala svoju prvú nezávislú expertku na ľudské práva osôb s albinizmom a 13. jún oficiálne vyhlásila za Medzinárodný deň osvety o albinizme;

N.  keďže v júni 2016 OSN financovala usporiadanie vôbec prvého regionálneho fóra pre opatrenia v oblasti albinizmu v Afrike, na ktorom sa stanovil plán osobitných, jednoduchých a účinných opatrení na boj proti porušovaniu ľudských práv OSA;

O.  keďže EÚ realizuje verejné podporné kampane s cieľom zvýšiť povedomie o tejto veci a podporuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a snahy miestnych orgánov o budovanie kapacít v boji proti vraždeniu OSA;

1.  pripomína, že osoby so albinizmom majú právo na život ako ktokoľvek iný, a to bez akéhokoľvek strachu, ako sa uvádza v článkoch 2 a 3 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcou a rozšírenou diskrimináciou a prenasledovaním, ktorým čelia osoby s albinizmom v Afrike, najmä v nadväznosti na nedávny nárast násilia v Malawi; dôrazne odsudzuje všetky vraždy, únosy, mrzačenie a iné formy neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ktorým čelia OSA a vyjadruje úprimnú sústrasť a solidaritu s rodinami obetí; odsudzuje tiež každé špekulatívne obchodovanie s časťami ľudských tiel OSA;

3.  vyjadruje poľutovanie nad mlčaním a nečinnosťou, ktoré tieto udalosti sprevádzajú; pripomína, že prvoradou zodpovednosťou štátu je chrániť svojich občanov vrátane zraniteľných skupín, a nalieha na vládu Malawi a orgány všetkých dotknutých krajín, aby prijali všetky potrebné opatrenia na odstránenie všetkých foriem násilia a diskriminácie voči OSA a chránili ich dôstojnosť, ľudské práva a blahobyt, ako aj ich rodinných príslušníkov;

4.  naliehavo žiada orgány Malawi, aby skoncovali s beztrestnosťou a naliehavo sa usilovali o medzinárodnú podporu pri vedení nestranných a účinných vyšetrovaní všetkých zaznamenaných útokov proti OSA s cieľom postaviť zodpovedné osoby pred súd a vyvodiť voči nim zodpovednosť;

5.  víta vyhlásenie prezidenta Muthariku, v ktorom odsúdil útoky a vyzval bezpečnostné orgány, aby zaručili OSA maximálnu ochranu; varuje však pre akýmkoľvek vyhrotením a pripomína, že podnecovanie k nenávisti a násiliu nemôže byť odpoveďou na súčasnú diskrimináciu OSA; odsudzuje najmä všetky pokusy o prevzatie spravodlivosti do vlastných rúk;

6.  vyzýva vládu Malawi, aby sa účinnejšie postarala o lekárske, psychologické a sociálne potreby OSA zaručením ich rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v rámci politiky začleňovania;

7.  víta národný plán reakcie Malawi z marca 2015, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie, vnútornú bezpečnosť, zlepšiť monitorovanie ľudských práv, výkon spravodlivosti a právnych predpisov, ako aj posilniť postavenie osôb s albinizmom; vyzýva vládu Malawi, aby presadzovala päťbodový akčný plán a žiada, aby sa na tento projekt vyčlenilo viac prostriedkov;

8.  víta úsilie tanzánijskej vlády bojovať proti diskriminácii OSA a jej rozhodnutie postaviť šamanov mimo zákon v snahe zastaviť vraždenie OSA, pričom priznáva, že príliš málo prípadov skončilo pre súdom; vyzýva vládu Malawi, aby podobne zmenila súčasné zákony tak, aby zohľadňovali závažnosť zločinov proti OSA;

9.  domnieva sa, že je potrebné vynaložiť viac úsilia na riešenie hlavných príčin takejto diskriminácie a násilia, a to prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti pri podpore práv OSA, informovaní a vzdelávaní obyvateľstva a trieštení mýtov a predsudkov o albinizme;

10.  je znepokojený osobitnými výzvami, ktorým čelia ženy a deti s albinizmom, kvôli ktorým sú viac ohrozené chudobou, neistotou a izoláciou; trvá na tom, že všetky obete by mali mať prístup k primeranej zdravotnej a psychologickej starostlivosti a že by sa mali zaviesť adekvátne politiky s cieľom uľahčiť ich opätovné začlenenie do vlastných komunít;

11.  vyzýva orgány príslušných krajín, aby sa, v spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi partnermi, zaviazali prijať všetky potrebné opatrenia na zabránenie a boj proti nelegálnemu obchodu s časťami tiel albínov, aby opätovne preskúmali prípady podozrení z vykrádania hrobov, sledovali a identifikovali zdroje dopytu po takýchto častiach tiel a postavili „lovcov albínov“ pre súd;

12.  domnieva sa, že prokurátori, vyšetrovatelia a policajné jednotky by mali dostať špeciálnu odbornú prípravu zameranú na poskytovanie vedomostí, ktoré budú potrebovať pri riešení prípadov týkajúcich sa OSA;

13.  zdôrazňuje, že všeobecný nedostatok vedomostí a zdravotných informácií o albinizme zvyčajne zhoršuje zdravotný stav OSA; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia ich prístupu k zdravotnej starostlivosti, najmä vo vidieckych a v odľahlých oblastiach; domnieva sa, že zdravotnícki pracovníci by mali byť vyškolení k citlivosti v prístupe k albinizmu;

14.  požaduje, aby sa zlepšila odborná príprava učiteľov a školskej správy v oblasti albinizmu a aby orgány Malawi uľahčovali prístup OSA k vzdelaniu a jeho užívaniu;

15.  víta zriadenie funkcie nezávislého experta pre užívanie ľudských práv osobami s albinizmom Radou OSN pre ľudské práva v roku 2015 a následné uskutočnenie vôbec prvého regionálneho fóra pre opatrenia v oblasti albinizmu v Afrike v meste Dar El Salaam, ktoré sa konalo od 17. do 19. júna 2016;

16.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby naďalej spolupracovali s dotknutými krajinami s cieľom účinne podporovať ich úsilie o formulovanie politík, ktoré riešia osobitné potreby a práva albínov, a to na základe nediskriminácie a sociálneho začleňovania, poskytovaním potrebnej finančnej a technickej pomoci;

17.  nabáda všetky dotknuté štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy pri ochrane a podpore práv osôb s albinizmom;

18.  žiada EÚ, aby pozorne monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv OSA v Afrike, najmä prostredníctvom pravidelného podávania správ a následnej práce svojich delegácií, a naďalej podporovala výrazné zlepšenie ich ochrany a sociálnej integrácie;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom Malawi a Tanzánie, Africkej únii a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

 

(1)

Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 94.

Právne oznámenie