Postup : 2016/3026(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-1346/2016

Predkladané texty :

RC-B8-1346/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/12/2016 - 6.1

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0505

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 372kWORD 58k
14.12.2016
PE596.616v01-00}
PE596.606v01-00}
PE596.623v01-00}
PE596.626v01-00}
PE596.629v01-00}
PE596.631v01-00} RC1
 
B8-1346/2016}
B8-1350/2016}
B8-1353/2016}
B8-1356/2016}
B8-1359/2016}
B8-1361/2016} RC1

predložený v súlade s článkom 135 ods. 5 a článkom 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy skupín:

ECR (B8‑1346/2016)

EFDD (B8‑1350)

Verts/ALE (B8‑1353/2016)

PPE (B8‑1356/2016)

ALDE (B8‑1359/2016)

S&D (B8‑1361/2016)


o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho (2016/3026(RSP))


Cristian Dan Preda, Elmar Brok, László Tőkés, Eva Paunova, Thomas Mann, Stanislav Polčák, Luděk Niedermayer, Tomáš Zdechovský, Lefteris Christoforou, Jarosław Wałęsa, Bogdan Brunon Wenta, Csaba Sógor, Ivan Štefanec, Pavel Svoboda, Marijana Petir, Tunne Kelam, Romana Tomc, Milan Zver, Eduard Kukan, Jaromír Štětina, Giovanni La Via, Dubravka Šuica, Jeroen Lenaers, Ildikó Gáll-Pelcz, David McAllister, Sven Schulze, Laima Liucija Andrikienė, Michaela Šojdrová, Deirdre Clune, József Nagy, Adam Szejnfeld, Brian Hayes, Ivana Maletić, Ivo Belet, Therese Comodini Cachia, Patricija Šulin, Lars Adaktusson, Krzysztof Hetman, Seán Kelly, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Andrey Kovatchev, Jiří Pospíšil, Inese Vaidere v mene skupiny PPE
Pier Antonio Panzeri, Jo Leinen, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Josef Weidenholzer, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Zigmantas Balčytis, Hugues Bayet, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Soledad Cabezón Ruiz, Andrea Cozzolino, Andi Cristea, Isabella De Monte, Doru-Claudian Frunzulică, Elena Gentile, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Neena Gill, Ana Gomes, Theresa Griffin, Sylvie Guillaume, Cătălin Sorin Ivan, Liisa Jaakonsaari, Afzal Khan, Jeppe Kofod, Cécile Kashetu Kyenge, Arne Lietz, Krystyna Łybacka, David Martin, Costas Mavrides, Alex Mayer, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Victor Negrescu, Momchil Nekov, Demetris Papadakis, Liliana Rodrigues, Daciana Octavia Sârbu, Monika Smolková, Tibor Szanyi, Claudia Țapardel, Marc Tarabella, Julie Ward, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho v mene skupiny S&D
Mark Demesmaeker, Charles Tannock, Raffaele Fitto, Jana Žitňanská, Valdemar Tomaševski, Branislav Škripek, Ruža Tomašić, Ryszard Antoni Legutko, Ryszard Czarnecki, Karol Karski, Tomasz Piotr Poręba, Monica Macovei, Arne Gericke v mene skupiny ECR
Nathalie Griesbeck, Nedzhmi Ali, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Marielle de Sarnez, Gérard Deprez, Martina Dlabajová, María Teresa Giménez Barbat, Marian Harkin, Filiz Hyusmenova, Ivan Jakovčić, Petr Ježek, Ilhan Kyuchyuk, Louis Michel, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Carolina Punset, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Hannu Takkula, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Hilde Vautmans, Paavo Väyrynen, Cecilia Wikström, Valentinas Mazuronis v mene skupiny ALDE
Molly Scott Cato, Ulrike Lunacek, Barbara Lochbihler v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi, Beatrix von Storch v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho (2016/3026(RSP))  

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(1), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(2) a zo 14. júna 2012 o situácií v oblasti ľudských práv v Tibete(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. novembra 2009 o Číne, právach menšín a uplatňovaní trestu smrti(4) a z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(6),

–  so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámom; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015,so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku 2009, ktoré predložili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na článok 4, ktorý zaručuje práva „menšinových národností“,

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

–  so zreteľom na Šieste pracovné fórum o Tibete, ktoré usporiadal Ústredný výbor Komunistická strana Číny (KSČ) a ktoré sa konalo v auguste 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 23. septembra 2014, v ktorom sa odsudzuje trest smrti udelený ujgurskému profesorovi ekonómie Ilhamovi Tohtimu a požaduje sa jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 34. kolo sa konalo 30. novembra a 1. decembra 2015 v Pekingu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že 11. októbra 2016 bola Ilhamovi Tohtimu udelená Cena Martina Ennalsa za jeho obhajobu ľudských práv a v septembri 2016 bol nominovaný na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Číny, ktoré bolo nadviazané v roku 2003, a na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny z 22. júna 2016,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého partnerstva medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojich vonkajších činnostiach a s jednoznačne vyjadreným záujmom Číny hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastnej rozvojovej a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže čínska vláda vo svojich rozvojových cieľoch naznačila, že sa usiluje zohrávať väčšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie globálnych problémov, ako sú medzinárodný mier, medzinárodná bezpečnosť a zmena klímy, a intenzívnejšie ovplyvňovať globálnu správu politických i hospodárskych záležitostí, a že sa zaviazala posilniť právny štát;

C.  keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy pozdvihnuté na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; keďže 18. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 12. – 13. júla 2016, dospel k záveru, že ešte v roku 2016 sa medzi EÚ a Čínou uskutoční ďalšie kolo rozhovorov o ľudských právach;

D.  keďže Čína v posledných desaťročiach dosiahla pokrok pri realizácii hospodárskych a sociálnych práv, čo zodpovedá uvedeným prioritám krajiny týkajúcim sa práv ľudí na živobytie a rozvoj, jej výsledky dosiahnuté v oblasti politických a občianskych práv vrátane presadzovania ľudských práv sú však nedostatočné;

E.  keďže počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 2. decembra 2015 v Pekingu, vyjadrila EÚ svoje obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám, najmä v Tibete a Sin-ťiangu, a o dodržiavanie slobody náboženského vyznania alebo viery; keďže o prípade Ilhama Tohtiho sa diskutovalo počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach;

F.  keďže na Inštitúte Larung Gar, najväčšom tibetskom budhistickom centre na svete založenom v roku 1980 práve prebiehajú rozsiahle demolačné práce zo strany čínskej vlády s cieľom zmenšiť akadémiu o päťdesiat percent, násilne z nej vysťahovať okolo 4 600 stálych obyvateľov a zničiť približne 1 500 obytných budov; keďže podľa čínskych orgánov je táto demolácia nevyhnutná na vykonanie „korekcie a opravy“;

G.  keďže vysťahovaní ľudia sú nútení prihlásiť sa na cvičenia tzv. vlasteneckej výchovy; keďže na protest proti pretrvávajúcim rozsiahlym demoláciám v Larung Gar tri mníšky na akadémii spáchali samovraždu;

H.  keďže od roku 2009 bol hlásený mimoriadne vysoký počet prípadov Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny;

I.  keďže vyslanci Jeho Svätosti dalajlámu oslovili vládu Čínskej ľudovej republiky v snahe nájsť obojstranne prospešné riešenie tibetskej otázky; keďže v posledných niekoľkých rokoch sa pri riešení tibetskej krízy nedosiahol žiaden pokrok, pretože posledné kolo rokovaní sa uskutočnilo v roku 2010 a rokovania sú v súčasnosti na bode mrazu;

J.  keďže ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra toho istého roku odsúdený na doživotie na základe obvinenia z údajného separatizmu; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim;

K.  keďže existujú podozrenia, že nebolo dodržané právo na riadny proces, najmä pokiaľ ide o právo na riadnu obhajobu;

L.  keďže v regióne Sin-ťiang, v ktorom prevláda etnická menšina moslimských Ujgurov, opakovane dochádza k etnicky motivovaným nepokojom a násilnostiam; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

1.  naliehavo žiada čínske orgány, aby zastavili demoláciu akadémie Larung Gar a vysťahovávanie jej obyvateľov a týmto spôsobom rešpektovali slobodu náboženského vyznania v súlade s medzinárodnými záväzkami Číny v oblasti ľudských práv;

2.  vyzýva čínske orgány, aby nadviazali dialóg a konštruktívne spolupracovali na rozvoji Larung Gar s miestnou komunitou a jej náboženskými vodcami a aby reagovali na obavy Tibeťanov týkajúce sa preplnených náboženských inštitútov tým, že Tibeťanom umožnia vytvoriť viac inštitútov a vybudovať viac zariadení; požaduje primerané odškodnenie a presťahovanie Tibeťanov, ktorí boli vysťahovaní pri demoláciách v Larung Gar, na miesto ich výberu, aby pokračovali vo svojich náboženských aktivitách;

3.  vyjadruje poľutovanie nad odsúdením 10 Tibeťanov ľudovým súdom strednej inštancie v Barkhame na trest odňatia slobody v rozličnej výške od 5 do 14 rokov za účasť na oslavách 80. narodenín Jeho Svätosti dalajlámu v okrese Ngaba;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv v Tibete, ktoré viedlo k nárastu počtu prípadov samoupálenia; kritizuje zvýšenú vojenskú prítomnosť na Tibetskej náhornej plošine, čo bude viesť len k vystupňovaniu napätia v regióne; odsudzuje intenzívnejšie používania systémov sledovania v tibetských súkromných domácnostiach;

5.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené rôzne menšiny, najmä Tibeťania a Ujguri, pretože na ústavné záruky týkajúce sa ich práva na slobodu kultúrneho prejavu a náboženského vyznania, slobody slova a prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania sa kladú ďalšie obmedzenia, čím sa spochybňuje deklarovaný záväzok Číny týkajúci sa právneho štátu a dodržiavania medzinárodných záväzkov; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

6.  je znepokojený prijatím balíka zákonov v oblasti bezpečnosti a jeho dosahom na menšiny v Číne, najmä pokiaľ ide o zákon o boji proti terorizmu, ktorý by mohol viesť k trestaniu pokojného prejavu tibetskej kultúry a náboženstva, a zákon o riadení medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2017 a v dôsledku ktorých budú miestne skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv podliehať prísnej kontrole zo strany vlády, pretože to predstavuje prístup výlučne zhora nadol, namiesto toho, aby sa podporovalo partnerstvo medzi miestnymi a ústrednými vládnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

7.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby zmenila ustanovenia balíka zákonov v oblasti bezpečnosti, ktoré zužujú priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a upevňujú kontrolu nad náboženskými praktikami zo strany vlády; vyzýva čínsku vládu, aby poskytla a zaručila spravodlivé a bezpečné prostredie pre všetky MVO a obhajcov ľudských práv tak, aby mohli v krajine pôsobiť slobodne, čo by mohlo výrazne doplniť poskytovanie sociálnych služieb zo strany štátu prostredníctvom prístupu zdola nahor a prispieť k rozvoju sociálnych a hospodárskych, ako aj politických a občianskych práv;

8.  vyzýva čínsku vládu, aby obnovila dialóg s predstaviteľmi Tibetu, ktorý Čína ukončila v roku 2010, s cieľom nájsť inkluzívne politické riešenie krízy v Tibete; žiada o dodržiavanie slobody prejavu, združovania a náboženského vyznania Tibeťanov, ako to je zakotvené v ústave; domnieva sa, že rešpektovanie práv menšín je kľúčovým prvkom demokracie a právneho štátu, čo je nevyhnutné pre politickú stabilitu;

9.  dôrazne odsudzuje uväznenie Ilhama Tohtiho, ktorý si v súčasnosti odpykáva doživotný trest za obvinenia z údajného separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ilham Tohti nemal riadny proces a nemohol využiť právo na riadnu obhajobu; vyzýva čínske orgány, aby rešpektovali normu, podľa ktorej rodinní príslušníci môžu odsúdeného navštíviť jedenkrát za mesiac;

10.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ilhama Tohtiho a jeho stúpencov zadržiavaných v súvislosti s jeho prípadom; ďalej žiada, aby bola Ilhamovi Tohtimu obnovená platnosť povolenia vyučovať a aby sa zaručil jeho voľný pohyb v rámci aj mimo územia Číny;

11.  pripomína dôležitosť toho, aby EÚ v súlade so svojím záväzkom vystupovať aj pri každoročných dialógoch o ľudských právach silným, jasným a jednotným hlasom, pokiaľ ide o prístup EÚ k Číne, nastoľovala otázky porušovania ľudských práv v Číne, najmä otázky týkajúce sa menšín v Tibete a Sin-ťiangu, a to v rámci všetkých politických dialógov a dialógov o ľudských právach s čínskymi orgánmi; ďalej poukazuje na to, že v rámci prebiehajúceho procesu reforiem a čoraz intenzívnejšej globálnej angažovanosti sa Čína rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály medzinárodných zmlúv o ľudských právach, a preto žiada, aby sa pokračovalo v dialógu s Čínou v záujme splnenia týchto záväzkov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 35. kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou sa pravdepodobne neuskutoční do konca roku 2016, ako bolo dohodnuté; naliehavo žiada čínsku vládu, aby súhlasila s dialógom na vysokej úrovni počas prvých týždňov roku 2017;

13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

 

(1)

Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118.

(2)

Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.

(3)

Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 69.

(4)

Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.

(5)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0458.

Právne oznámenie