Postup : 2018/2527(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B8-0082/2018

Predkladané texty :

RC-B8-0082/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/02/2018 - 12.10
CRE 08/02/2018 - 12.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0040

SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA
PDF 375kWORD 56k
7.2.2018
PE614.391v01-00}
PE614.393v01-00}
PE614.400v01-00}
PE614.401v01-00}
PE614.404v01-00}
PE614.406v01-00}
PE614.412v01-00} RC1
 
B8-0082/2018}
B8-0084/2018}
B8-0091/2018}
B8-0092/2018}
B8-0095/2018}
B8-0097/2018}
B8-0103/2018} RC1

predložený v súlade s článkom 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

ktorý nahrádza návrhy uznesenia skupín:

ECR (B8‑0082/2018)

Verts/ALE (B8‑0084/2018)

S&D (B8‑0091/2018)

ALDE (B8‑0092/2018)

EFDD (B8‑0095/2018)

GUE/NGL (B8‑0097/2018)

PPE (B8‑0103/2018)


o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))


Cristian Dan Preda, Renate Sommer, David McAllister, Julia Pitera, Laima Liucija Andrikienė, Esther de Lange, Lorenzo Cesa, Bogdan Andrzej Zdrojewski v mene skupiny PPE
Kati Piri, Victor Boştinaru, Elena Valenciano, Knut Fleckenstein v mene skupiny S&D
Anders Primdahl Vistisen, Valdemar Tomaševski, Charles Tannock, Jan Zahradil, Ruža Tomašić v mene skupiny ECR
Nadja Hirsch, Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Dita Charanzová, Gérard Deprez, Marian Harkin, Ivan Jakovčić, Patricia Lalonde, Louis Michel, Javier Nart, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Frédérique Ries, Marietje Schaake, Pavel Telička, Ramon Tremosa i Balcells, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Cecilia Wikström v mene skupiny ALDE
Takis Hadjigeorgiou, Josu Juaristi Abaunz, Merja Kyllönen, Patrick Le Hyaric, Dimitrios Papadimoulis, Kostadinka Kuneva, Stelios Kouloglou, Martina Michels, Marisa Matias, Kateřina Konečná, Miguel Urbán Crespo, Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez, Tania González Peñas, Xabier Benito Ziluaga, Marie-Pierre Vieu, Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL
Rebecca Harms, Terry Reintke, Bodil Valero v mene skupiny Verts/ALE
Fabio Massimo Castaldo, Ignazio Corrao, Isabella Adinolfi v mene skupiny EFDD

Uznesenie Európskeho parlamentu o súčasnej situácii v oblasti ľudských práv v Turecku (2018/2527(RSP))  

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii novinárov v Turecku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o správe Komisie o Turecku za rok 2016(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie o najnovšom vývoji v Turecku, ktoré vydala podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Federica Mogheriniová spoločne s komisárom pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesom Hahnom 2. februára 2018, vyhlásenie zo 14. júla 2017 vydané rok po pokuse o štátny prevrat v Turecku a vyhlásenie z 13. marca 2017 o stanovisku Benátskej komisie k novelám ústavy Turecka a o najnovších udalostiach,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 8. júna 2017 o údajnom zadržaní Tanera Kiliça, predsedu organizácie Amnesty International v Turecku, z 8. júla 2017 o zadržaní ochrancov ľudských práv na tureckom ostrove Büyükada a z 26. októbra 2017 o pokračujúcom porušovaní ľudských práv v Turecku,

–  so zreteľom na politický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Tureckom, ktorý sa uskutočnil 25. júla 2017,

–  so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré komisár Rady Európy pre ľudské práva predložil 2. novembra 2017 Európskemu súdu pre ľudské práva v súvislosti so súborom dvanástich sťažností týkajúcich sa slobody prejavu a práva na slobodu a bezpečnosť poslancov v Turecku, a na jeho pripomienky z 10. októbra 2017 v súvislosti so súborom desiatich sťažností týkajúcich sa slobody prejavu a práva na slobodu novinárov v Turecku,

–  so zreteľom na uznesenie 2156 (2017) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o fungovaní demokratických inštitúcií v Turecku,

–  so zreteľom na to, že k základným hodnotám EÚ patrí právny štát a dodržiavanie ľudských práv, čo sú hodnoty, ktoré platia aj pre všetky kandidátske krajiny;

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých je Turecko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parlament dôrazne odsúdil pokus o prevrat, ku ktorému došlo 15. júla 2016; keďže 18. januára 2018 turecký parlament predĺžil výnimočný stav v Turecku o ďalšie tri mesiace; keďže výnimočný stav je v súčasnosti využívaný na umlčanie disentu a presahuje rámec legitímnych opatrení na boj proti ohrozeniu národnej bezpečnosti; keďže podľa medzinárodného práva musia byť núdzové opatrenia potrebné a primerané čo do rozsahu a trvania;

B.  keďže Turecko je dôležitým partnerom EÚ a očakáva sa od neho ako od kandidátskej krajiny, že bude presadzovať najprísnejšie normy demokracie vrátane dodržiavania ľudských práv, zásady právneho štátu, základných slobôd a všeobecného práva na spravodlivý proces;

C.  keďže 148 signatárom petície Akademici za mier hrozí obvinenie zo šírenia „teroristickej propagandy“ a v máji 2018 ich čaká súdne konanie;

D.  keďže podľa informácií Európskej federácie novinárov zostáva po pokuse o prevrat vo väzení 148 novinárov; keďže pokračujú tvrdé zákroky proti politickému disentu prostredníctvom sociálnych médií; keďže 449 osôb bolo zadržaných, pretože na sociálne médiá vkladali príspevky, ktoré kritizovali vojenskú intervenciu tureckej vlády do sýrskej enklávy Afrin; keďže podľa Amnesty International ukončili turecké orgány činnosť stoviek organizácií občianskej spoločnosti a zatvorili priestory viac ako 160 prevádzkovateľov vysielania, vydavateľov novín a časopisov, vydavateľstiev a distribučných firiem;

E.  keďže turecké orgány prepustili od júla 2016 107 000 osôb z pracovného pomeru; keďže vyšetrovacia komisia pre postupy počas výnimočného stavu, zriadená na odporúčanie Rady Európy, dostala k 18. januáru 2018 104 789 podnetov a doteraz vydala rozhodnutie iba v 3 110 prípadoch, ktoré neboli dosiaľ zverejnené;

F.  keďže v posledných rokoch bola posilnená kontrola výkonnej moci nad súdnictvom a prokuratúrou, vzrástol počet zatknutí, prepustení a svojvoľných presunov sudcov a prokurátorov a neustávajú útoky na právnikov;

G.  keďže podľa údajov Združenia pre ľudské práva za prvých 11 mesiacov roka 2017 čelilo mučeniu a zlému zaobchádzaniu 2 278 osôb;

H.  keďže na juhovýchode krajiny panuje stále mimoriadne znepokojivá situácia; keďže v rámci bezpečnostných zásahov bolo údajne zabitých približne 2 500 ľudí a od júla 2015 došlo podľa odhadov k vysídleniu pol milióna obyvateľov; keďže 68 kurdských starostov je stále vo väzení;

I.  keďže medzi zadržanými novinármi je napríklad nemecko-turecký novinár Deniz Yücel, akademik a redaktor Mehmet Altan, novinár Şahin Alpay a rad novinárov a zamestnancov denníka Cumhuriyet vrátane Ahmeta Şıka;

J.  keďže po zrušení poslaneckej imunity mnohých poslancov bol s veľkým počtom opozičných poslancov začatý súdny proces a mnohí boli zadržaní; keďže 10 poslancov je stále zadržiavaných vrátane spolupredsedov Demokratickej strany ľudu Figena Yüksekdağa a Selahattina Demirtaşa, ktorý nemohol predstúpiť pred súd z bezpečnostných dôvodov, a poslanca Republikánskej ľudovej strany Enisa Berberoğlua a 6 poslancov bolo zbavených poslaneckého mandátu vrátane laureátky Sacharovovej ceny Leyly Zanaovej, po hlasovaní v tureckom parlamente;

K.  keďže v júli 2017 turecké orgány zatkli 10 ľudskoprávnych aktivistov („Istanbulskú desiatku“), ktorí boli neskôr prepustení na kauciu; keďže istanbulský súd zrušil 1. februára 2018 svoje rozhodnutie prepustiť Tanera Kılıça, predsedu tureckej pobočky Amnesty International, ktorý je naďalej vo vyšetrovacej väzbe;

L.  keďže 18. októbra 2017 bol zatknutý jeden z vedúcich predstaviteľov občianskej spoločnosti v Turecku Osman Kavala, ktorý je odvtedy zadržiavaný na základe obvinenia z „pokusu o zvrhnutie vlády“, keďže v decembri 2013 podporil protesty v parku Gezi;

M.  keďže 19. novembra 2017 rozhodol úrad ankarského guvernéra o zavedení časovo neobmedzeného zákazu všetkých podujatí organizovaných organizáciami osôb LGBTI;

N.  keďže napriek skutočnosti, že v tureckej ústave sa garantuje sloboda presvedčenia, vierovyznania a súkromného šírenia náboženských myšlienok a zakazuje sa diskriminácia na základe náboženského vyznania, náboženské menšiny stále čelia verbálnym a fyzickým útokom, stigmatizácii a sociálnemu tlaku na školách a vo verejnom živote, diskriminácii a problémom pri zriaďovaní legálnych bohoslužobných miest;

O.  keďže predvstupová pomoc Turecku bola vzhľadom na situáciu v krajine, pokiaľ ide o demokraciu, právny štát, ľudské práva a slobodu tlače, v porovnaní s pôvodným návrhom rozpočtu EÚ na rok 2018, ktorý vypracovala Komisia, znížená o 105 miliónov EUR, pričom ďalších 70 miliónov EUR bolo držaných v rezerve, kým krajina v uvedených oblastiach neuskutoční „dostatočné preukázateľné zlepšenia“;

P.  keďže Parlament vyzval v novembri 2016 na zmrazenie prístupového procesu s Tureckom a v júli 2017 na jeho pozastavenie, ak sa ústavné reformy zrealizujú v nezmenenej podobe;

1.  opakuje, že dôrazne odsudzuje pokus o prevrat, ku ktorému došlo 16. júla 2016, a vyjadruje solidaritu s občanmi Turecka; uznáva, že právom a úlohou tureckej vlády je prijať kroky s cieľom postaviť páchateľov pred súd a súčasne zaručiť dodržiavanie zásad právneho štátu a práva na spravodlivý proces; zdôrazňuje však, že neúspešný pokus o vojenský prevrat je v súčasnosti zneužívaný na neprimerané a nezákonné kroky a opatrenia, ktorými sa ešte viac potláča legitímna a nenásilná opozícia a médiám a občianskej spoločnosti sa bráni v pokojnom uplatňovaní slobody prejavu;

2.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcim zhoršovaním základných práv a slobôd a zásad právneho štátu v Turecku a absenciou nezávislého súdnictva v krajine; odsudzuje využívanie svojvoľného zadržiavania a súdneho a administratívneho obťažovania na prenasledovanie desiatok tisícov ľudí; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané len preto, že vykonávali svoju legitímnu prácu a uplatňovali slobodu prejavu a združovania, a sú zadržiavané bez presvedčivých dôkazov o trestnej činnosti; vyzýva na zrušenie výnimočného stavu v tejto krajine, ako aj príslušných vyhlášok;

3.  vyzýva turecké orgány, aby rešpektovali Európsky dohovor o ľudských právach, čo zahŕňa jednoznačné odmietnutie trestu smrti, a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane zásady prezumpcie neviny;

4.  vyzýva tureckú vládu, aby všetkým osobám, proti ktorým boli podniknuté reštriktívne opatrenia, poskytla zodpovedajúce a účinné prostriedky nápravy a umožnila súdne preskúmanie v súlade so zásadou právneho štátu; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je v každom právnom štáte jednou zo základných zásad; vyzýva Turecko, aby bezodkladne revidovalo charakter „vyšetrovacej komisie pre postupy výnimočného stavu“ takým spôsobom, aby sa stala silnou a nezávislou komisiou, ktorá bude schopná zaistiť individuálne prešetrenie všetkých prípadov, efektívne spracovať obrovské množstvo žiadostí, ktoré dostane, a zabezpečiť, aby sa súdne preskúmanie neprimerane nezdržiavalo; nalieha na vyšetrovací výbor, aby zverejňoval svoje rozhodnutia; vyzýva turecké úrady, aby odborom umožnili výkon legitímnej odborovej činnosti;

5.  zdôrazňuje, že terorizmus je naďalej bezprostrednou hrozbou pre obyvateľov Turecka; opakuje však, že široko definované turecké právne predpisy na boj proti terorizmu by nemali byť využívané na trestanie občanov a médií za uplatňovanie práva na slobodu prejavu; v tejto súvislosti odsudzuje zadržanie najmenej 148 akademických pracovníkov verejných aj súkromných univerzít, ktorí podpísali petíciu Akademici za mier, a začatie súdnych konaní s nimi a rovnako odsudzuje poslednú vlnu zatýkania novinárov, aktivistov, lekárov a bežných občanov za vyjadrenie nesúhlasu s tureckou vojenskou intervenciou v Afrine;

6.  je hlboko znepokojený informáciami o zlom zaobchádzaní s väzňami a mučení väzňov a vyzýva turecké orgány, aby tieto obvinenia dôsledne vyšetrili; opakovane vyzýva na zverejnenie správy výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu (správa CPT);

7.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie tureckého parlamentu zbaviť veľký počet poslancov poslaneckej imunity, ktoré je v rozpore s ústavou a ktoré nedávno umožnilo zatknutie desiatich opozičných poslancov vrátane spolupredsedov Demokratickej strany ľudu Figena Yüksekdağa a Selahattina Demirtaşa a zrušilo poslanecký mandát šiestich opozičných poslancov, najnovšie aj mandát laureátky Sacharovovej ceny Leyly Zanaovej; odsudzuje uväznenie 68 kurdských starostov; odsudzuje svojvoľné dosadenie iných osôb do funkcií miestnych zvolených zástupcov, ktoré ďalej oslabuje demokratický systém Turecka;

8.  je vážne znepokojený skutočnosťou, že na základe nariadenia výkonnej moci vydaného za výnimočného stavu bola ukončená činnosť viac ako 160 médií; odsudzuje politické tlaky na novinárov; vyjadruje vážne znepokojenie z toho, že turecké orgány sledujú platformy sociálnych médií a zatvárajú účty na sociálnych médiách; naliehavo vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré sú zadržiavané bez dôkazov, vrátane občanov EÚ, ako je nemecký novinár Deniz Yücel, ktorý je väznený už rok, z toho deväť mesiacov v izolácii, bez toho, aby proti nemu bolo vznesené formálne obvinenie; víta, že niektorí novinári a iní zamestnanci opozičného denníka Cumhuriyet boli po niekoľkých mesiacoch väznenia prepustení, a zároveň vyzýva na okamžité prepustenie štyroch novinárov denníka, ktorí sú doteraz vo väzení;

9.  je veľmi znepokojený radikálnymi zásahmi proti organizáciám občianskej spoločnosti v Turecku, a najmä zatknutím jedného z popredných predstaviteľov MVO Osmana Kavalu; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby Kavalu okamžite prepustila, pretože v jeho prípade išlo o spolitizované a svojvoľné zatknutie;

10.  so znepokojením si všíma zhoršovanie sekulárnych zásad a hodnôt, ku ktorým sa Turecko hlásilo po dlhý čas; vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s nedostatočným rešpektovaním slobody náboženstva a so zvýšenou mierou diskriminácie voči kresťanom a iným náboženským menšinám; odsudzuje konfiškáciu 50 aramejských kostolov, kláštorov a cintorínov v meste Mardin; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky naliehavo riešila s tureckými orgánmi; naliehavo žiada tureckú vládu, aby prepustila pastora Andrewa Brunsona a aby mu umožnila vrátiť sa domov;

11.  rovnako pripomína zásadu zákazu diskriminácie menšín vrátane Rómov, ktorí majú rovnaké právo na prejavenie svojej kultúry a prístup k sociálnej starostlivosti;

12.  kritizuje vyhlásenie úradu ankarského guvernéra z 19. novembra 2017, v ktorom oznámil rozhodnutie zakázať na neobmedzený čas všetky akcie organizované organizáciami osôb LGBTI a ktoré bolo vydané po tom, čo úrad trikrát za sebou zakázal pochod Istanbul Pride; vyzýva turecké orgány, aby zákaz odvolali; víta prepustenie popredného aktivistu LGBTI Aliho Erola;

13.  opakuje vážne znepokojenie nad situáciou na juhovýchode Turecka, najmä v oblastiach, v ktorých bol zavedený zákaz vychádzania a v ktorých sa nadmerne využíva násilie a sú uplatňované kolektívne tresty; naliehavo vyzýva Turecko, aby vypracovalo plán na účinnú reintegráciu pol milióna vnútorne vysídlených osôb; opakuje, že odsudzuje násilie, ku ktorému sa opätovne uchýlila strana PKK, ktorú EÚ vedie od roku 2002 na zozname teroristických organizácií, a naliehavo ju vyzýva, aby zložila zbrane a na presadenie svojich požiadaviek používala mierové a demokratické prostriedky; pripomína, že turecká vláda nesie zodpovednosť za ochranu všetkých svojich občanov; vyjadruje poľutovanie nad rozsiahlym vyvlastňovaním, a to aj vyvlastňovaním majetku, ktorý patrí obciam; je presvedčený, že iba spravodlivé politické riešenie kurdskej otázky môže priniesť tejto oblasti aj celému Turecku udržateľnú stabilitu a prosperitu, a preto vyzýva obe strany, aby opäť zasadli k rokovaciemu stolu;

14.  je vážne znepokojený fungovaním právneho systému v Turecku po tom, čo trestný súd v Istanbule rozhodol ponechať vo väzbe dvoch väznených novinárov Mehmeta Altana a Şahina Alpaya, hoci ústavný súd žiadal o ich prepustenie s odôvodnením, že v čase zadržiavania vo väzbe boli porušované ich práva; konštatuje, že to predstavuje ďalšie zhoršenie uplatňovania zásady právneho štátu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedávnym opätovným zatknutím predsedu tureckej pobočky Amnesty International Tanera Kılıça, ktoré mnohí považujú za justičnú frašku, a vyzýva na zrušenie jeho obvinenia aj obvinení spoluobžalovaných osôb, lebo proti nim doteraz neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy;

15.  opakuje svoje stanovisko z novembra 2017, v ktorom vyzval na to, aby sa poskytnutie finančných prostriedkov určených tureckým orgánom v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) podmienilo zlepšeniami v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu a podľa možností sa tieto prostriedky presmerovali organizáciám občianskej spoločnosti; pripomína svoju výzvu adresovanú Komisii, aby pri preskúmaní finančných prostriedkov z IPA zohľadnila vývoj v Turecku a taktiež predložila konkrétne návrhy ako zvýšiť podporu pre tureckú občiansku spoločnosť;

16.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby pri rokovaniach s tureckými partnermi naďalej poukazovali na situáciu zadržiavaných ochrancov ľudských práv, politických aktivistov, právnikov, novinárov a akademikov a podporovali ich diplomaticky aj politicky, a to aj prostredníctvom pozorovania súdnych konaní a sledovania jednotlivých prípadov;

17.  žiada, aby toto uznesenie bolo preložené do turečtiny;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Turecka.

 

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0423.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0306.

Posledná úprava: 7. februára 2018Právne oznámenie