Postup : 2019/2734(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0012/2019

Predkladané texty :

RC-B9-0012/2019

Rozpravy :

PV 18/07/2019 - 5.1
CRE 18/07/2019 - 5.1

Hlasovanie :

PV 18/07/2019 - 7.3
CRE 18/07/2019 - 7.3

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0006

<Date>{17/07/2019}17.7.2019</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0012/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0016/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0018/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0022/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0025/2019</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 188kWORD 63k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0012/2019 (Verts/ALE)

B9-0016/2019 (ECR)

B9-0018/2019 (S&D)

B9-0022/2019 (PPE)

B9-0025/2019 (Renew)</TablingGroups>


<Titre>o Rusku, najmä o situácii environmentálnych aktivistov a ukrajinských politických väzňov</Titre>

<DocRef>(2019/2734(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Antonio Tajani, Tomáš Zdechovský, Romana Tomc, Eva Maydell, Andrius Kubilius, Roberta Metsola, Adam Jarubas, Krzysztof Hetman, Milan Zver, Ivan Štefanec, Andrey Kovatchev, Peter Pollák, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Michaela Šojdrová, Željana Zovko, Róża Thun und Hohenstein, David McAllister, Andrzej Halicki, Isabel Wiseler-Lima, Loránt Vincze, Karoline Edtstadler, Dubravka Šuica, David Lega, Arba Kokalari, Sandra Kalniete, Luděk Niedermayer, Stanislav Polčák, Jiří Pospíšil, Inese Vaidere</Depute>

<Commission>{PPE}v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Isabel Santos</Depute>

<Commission>{S&D}v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>Ramona Strugariu, Andrus Ansip, Petras Auštrevičius, José Ramón Bauzá Díaz, Jordi Cañas, Catherine Chabaud, Olivier Chastel, Dacian Cioloș, Pascal Durand, Laurence Farreng, Valter Flego, Luis Garicano, Cristian Ghinea, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Bernard Guetta, Irena Joveva, Pierre Karleskind, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Urmas Paet, Maite Pagazaurtundúa, Dragoş Pîslaru, Frédérique Ries, María Soraya Rodríguez Ramos, Stéphane Séjourné, Michal Šimečka, Susana Solís Pérez, Nicolae Ştefănuță, Irène Tolleret, Dragoş Tudorache, Marie-Pierre Vedrenne</Depute>

<Commission>{Renew}v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Catherine Rowett, Sergey Lagodinsky, Alyn Smith, Markéta Gregorová, Reinhard Bütikofer, Gina Dowding, Hannah Neumann, Petra De Sutter, Viola Von Cramon-Taubadel</Depute>

<Commission>{Verts/ALE}v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Anna Fotyga, Karol Karski, Ruža Tomašić, Zdzisław Krasnodębski, Assita Kanko, Evžen Tošenovský, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Jan Zahradil, Alexandr Vondra</Depute>

<Commission>{ECR}v mene skupiny ECR</Commission>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o Rusku, najmä o situácii environmentálnych aktivistov a ukrajinských politických väzňov

(2019/2734(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a o situácii na Kryme, a najmä na uznesenie z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom[1], uznesenie z 10. septembra 2015 o Rusku, najmä o prípadoch Estona Kohvera, Olega Sencova a Olexandra Kolčenka[2], uznesenie zo 4. februára 2016 o situácii v oblasti ľudských práv na Kryme, najmä krymských Tatárov[3], uznesenie z 12. mája 2016 o krymských Tatároch[4], uznesenie zo 16. marca 2017 o ukrajinských väzňoch v Rusku a situácii na Kryme[5], uznesenie z 5. októbra 2017 o prípadoch vodcov krymských Tatárov Achtema Čijgoza a Ilmiho Umerova a novinára Mykolu Semenu[6], uznesenie z 8. februára 2018 o Rusku – prípad Ojuba Titijeva a centrum pre ľudské práva Memorial[7], uznesenie zo 14. júna 2018 o Rusku, najmä o prípade ukrajinského politického väzňa Olega Sencova[8], uznesenie z 25. októbra 2018 o situácii v Azovskom mori[9], uznesenie zo 14. februára 2019 o situácii v Čečensku a o prípade Ojuba Titijeva[10], uznesenie z 12. decembra 2018 o vykonávaní dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou[11] a uznesenie z 12. marca 2019 o stave politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom[12],

 so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 25. mája 2018 o prípadoch viacerých zadržiavaných osôb na nezákonne anektovaných územiach Krymu a Sevastopolu alebo osôb z nich pochádzajúcich, vyhlásenie z 10. januára 2019 o prípadoch nezákonne zadržiavaných ukrajinských občanov, vyhlásenie zo 17. januára 2019 o pokračujúcom nezákonnom zadržiavaní ukrajinských vojakov Ruskom, vyhlásenie z 22. marca 2019 o odsúdení Pavla Hryba a vyhlásenie zo 17. apríla 2019 o rozšírenom predĺženom zadržiavaní ukrajinských vojakov,

 so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) z 28. júna 2018 o ukrajinských občanoch, ktorých Ruská federácia zadržiava ako politických väzňov,

 so zreteľom na uznesenie PZ RE z 24. januára 2019 o eskalácii napätia v oblasti Azovského mora a Kerčského prielivu a hrozbách pre európsku bezpečnosť,

 so zreteľom na uznesenie č. 2287 (2019) PZ RE z 25. júna 2019 o posilnení rozhodovacieho procesu Parlamentného zhromaždenia, pokiaľ ide o osvedčenie o zvolení a hlasovanie,

 so zreteľom na rozsudok Medzinárodného tribunálu pre zákon o morskom poriadku (ITLOS) z 25. mája 2019 vo veci č. 26 o zadržaní troch ukrajinských námorných plavidiel,

 so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

 so zreteľom na ústavu Ruskej federácie, najmä na kapitolu 2 tejto ústavy s názvom Práva a slobody ľudí a občanov,

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/262 z 27. marca 2014 nazvanú Územná celistvosť Ukrajiny a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 71/205 z 19. decembra 2016 nazvanú Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopol (Ukrajina),

 so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a protokol k tomuto dohovoru, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

 so zreteľom na článok 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou je Ruská federácia, a článok 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa ustanovuje, že nikto nesmie byť podrobený mučeniu alebo krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, článok 9 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý stanovuje, že nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu či exilu, ako aj články 19 a 20 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré ustanovujú slobodu presvedčenia a prejavu a slobodu pokojného zhromažďovania a združovania,

 so zreteľom na správu Benátskej komisie z 18. marca 2019 o financovaní združení,

 so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 13. júna 2016 o ruskom federálnom zákone č. 129-FZ (federálny zákon o nežiaducich činnostiach zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií),

 so zreteľom na Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949,

A. keďže Ruská federácia sa v rámci povinností vyplývajúcich z Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Európskeho dohovoru o ľudských právach a ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zaviazala obhajovať zásady demokracie, právneho štátu a rešpektovať základné slobody a ľudské práva;

B. keďže Európska únia neuznáva presadzovanie ruských právnych predpisov na Kryme a v Sevastopole a očakáva, že všetci ukrajinskí občania nezákonne zadržiavaní na Krymskom polostrove a v Rusku budú okamžite prepustení;

C. keďže EÚ naďalej plne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a opätovne zdôrazňuje mimoriadny význam politiky neuznania protiprávnej anexie Krymu a Sevastopolu;

D. keďže ruské orgány a politické vedenie pokračujú vo svojej represívnom a autoritárskom režime voči vlastným občanom, občianskej spoločnosti, politickej opozícii a mediálnym pracovníkom; keďže sklz Ruska do autoritatívneho režimu má negatívny vplyv na vzťahy medzi EÚ a Ruskom a na stabilitu v Európe a vo svete; keďže toto prenasledovanie má tiež formu vylúčenia opozičných kandidátov z volieb, ako je to v súčasnosti v prípade kandidátov vo voľbách do moskovského mestského zastupiteľstva, ako sú Ilja Jašin, Ljubov Sobol a Ivan Ždanov;

E. keďže „zákon o nežiaducich organizáciách“ z roku 2015 poskytol generálnemu prokurátorovi Ruska právomoc zakázať zahraničné a medzinárodné organizácie, ktoré sa považujú za „nežiaduce“, a to bez akéhokoľvek súdneho konania; keďže tento zákon sa čoraz viac využíva na trestanie ruských mimovládnych organizácií a aktivistov občianskej spoločnosti;

F. keďže vo viacerých prípadoch bolo zaznamenané mučenie a kruté a ponižujúce zaobchádzanie; keďže tieto obvinenia neboli doteraz primerane vyšetrené; keďže mučenie sa použilo na získanie priznaní a podporu falošných dôkazov o vine; keďže terčom tohto zaobchádzania sa stali aj krymskí právnici, ktorí týmto obetiam poskytujú právnu pomoc, a obhajcovia ľudských práv, ktorí oznamujú prípady politicky motivovaných nedobrovoľných zmiznutí na Kryme, a novinári, ktorí informujú o situácii v súvislosti s krymskými Tatármi;

G. keďže mnohí väzni a zadržiavané osoby čelia krutým a neľudským podmienkam vo väzniciach, čo ohrozuje ich fyzické aj psychické zdravie; keďže väzni naliehavo potrebujú lekársku starostlivosť a liečbu;

H. keďže 25. novembra 2018 Ruská federácia s použitím vojenských síl zajala 24 ukrajinských námorníkov a zadržala ich tri plavidlá v blízkosti Kerčského prielivu; keďže od 25. novembra 2018 sú títo ukrajinskí vojaci nezákonne zadržiavaní;

I. keďže separatistické sily podporované Ruskom zadržiavajú v regióne Donbas najmenej 130 Ukrajincov vrátane najmenej 25 vojakov;

J. keďže ITLOS vo svojom rozsudku z 25. mája 2019, ktorý prijal 19 hlasmi za a jedným hlasom proti, uviedol, že Ruská federácia „musí bezodkladne uvoľniť ukrajinské námorné plavidlá Berdjansk, Nikopol a Jani Kapu, a vrátiť ich Ukrajine“, „musí bezodkladne prepustiť na slobodu 24 zadržiavaných ukrajinských vojakov a umožniť im návrat na Ukrajinu“ a že obe strany „sa musia zdržať akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli prehĺbiť alebo rozšíriť spor“;

K. keďže Európska únia v reakcii na eskaláciu situácie v Kerčskom prielive a Azovskom mori vrátane nezákonného zadržiavania 24 ukrajinských vojakov zaradila 15. marca 2019 osem ruských úradníkov na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, pokiaľ ide o konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny;

L. keďže podľa správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) z 25. júna 2019 Rusko 27. marca 2019 uskutočnilo 26 domových prehliadok a následne zatklo 24 osôb, z ktorých väčšina sú krymskotatárski aktivisti, ktorí v súčasnosti čelia nezákonným trestom odňatia slobody v trvaní až 20 rokov; keďže v prvých šiestich mesiacoch roku 2019 Rusko protiprávne zadržalo na nezákonne okupovanom Kryme najmenej 37 ukrajinských občanov; keďže takmer všetci z nich sú zástupcami pôvodného  krymskotatárskeho obyvateľstva;

M. keďže v rôznych regiónoch Ruskej federácie a na okupovanom Kryme bolo od začiatku júna 2018 z politických dôvodov zadržaných viac ako 70 ukrajinských občanov; keďže podľa odhadov centra pre ľudské práva Memorial bolo k marcu 2019 v Rusku zadržiavaných 297 osôb ako politickí väzni – v porovnaní s 50 pred štyrmi rokmi –, medzi ktorými je filmový režisér Oleg Sencov, laureát Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2018;

N. keďže v decembri 2017 maskovaní muži brutálne napadli Andreja Rudomachu, riaditeľa mimovládnej organizácie Environmental Watch for the North Caucausus (Environmentálne monitorovanie Severného Kaukazu), a jeho kolegov Viktora Čirikova, Alexandra Saveljeva a Veru Cholodnuju; po útoku bol Andrejovi Rudomachovi diagnostikovaný otras mozgu a niekoľkonásobné zlomeniny kostí tváre; keďže napriek tomu, že orgány majú k dispozícii vecné dôkazy vrátane videozáznamov priemyselnej televízie a odtlačky prstov útočníkov, vyšetrovanie neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky a páchatelia a osnovatelia tohto brutálneho útoku sú naďalej nepotrestaní; keďže Andrej Rudomacha je namiesto toho podrobený prebiehajúcemu vyšetrovaniu trestného činu „ohovárania“ člena Štátnej dumy;

O. keďže ruský zákon o „zahraničných agentoch“ ukladá mimovládnym organizáciám, ktoré sú financované zo zahraničia a „politicky sa angažujú“, aby požiadali o zápis do osobitného štátneho zoznamu zahraničných agentov, čo znamená, že následne podliehajú dodatočnej a dôslednej vládnej kontrole, a vyžaduje od nich, aby všetky ich publikácie, tlačové správy a reportáže obsahovali zmienku o tom, že ich pripravil zahraničný agent;

P. keďže jedna z najstarších a najpoprednejších ochrankýň životného prostredia v krajine Alexandra Koroleva, vedúca mimovládnej organizácie Ekozaštita! (Ekoobrana!), so sídlom v Kaliningrade, musela utiecť z krajiny a žiadať o azyl v zahraničí, pretože proti nej boli vznesené trestné obvinenia z nezaplatenia pokút za sústavné odmietanie zaregistrovať sa ako „zahraničný agent“; keďže v prípade, ak by bola uznaná vinnou, by jej hrozili až dva roky odňatia slobody;

Q. keďže Ekozaštita! je jednou zo 49 ruských mimovládnych organizácií, ktoré podali na Európskom súde pre ľudské práva žiadosti (žiadosť č. 9988/13), v ktorých tvrdia, že zákon o zahraničných agentoch porušuje niekoľko noriem v oblasti ľudských práv vrátane slobody prejavu a združovania sa, pričom tento záver potvrdil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva;

R. keďže v posledných mesiacoch sa v súvislosti s environmentálnymi protestmi v oblastiach Archangelska a Moskvy začali minimálne dve trestné konania proti ochrancom životného prostredia Andrejovi Borovikovovi a Vjačeslavovi Jegorovovi za opakované porušovanie právnych predpisov o verejných zhromaždeniach;

S. keďže Európska únia a Ukrajina v spoločnom vyhlásení v nadväznosti na nedávny samit EÚ – Ukrajina z 8. júla 2019 vyzvali na okamžité prepustenie všetkých nezákonne zadržiavaných a väznených ukrajinských občanov na Krymskom polostrove a v Rusku vrátane aktivistov z radov krymských Tatárov;

T. keďže štyria ukrajinskí politickí väzni – Oleg Sencov, laureátka Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2018 Oleksandr Kolčenko, Oleksandr Šumkov a Volodymyr Baluch – držali v júni 2018 protestnú hladovku proti pokračujúcemu zadržiavaniu ukrajinských politických väzňov zo strany Ruska;

U. keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy umožnilo delegácii Ruskej federácie návrat do Rady Európy, ktorá je v Európe hlavnou organizáciou pre ľudské práva a ktorá 25. júna 2019 obnovila Ruskej federácii hlasovacie právo, pričom trvala na tom, že toto opätovné pôsobenie musí byť v súlade s jej hodnotami a normami;

1. vyzýva ruské orgány, aby bezodkladne a bezpodmienečne prepustili všetkých nezákonne a svojvoľne zadržiavaných ukrajinských občanov[13], a to tak v Rusku, ako aj na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, a aby zabezpečili ich bezpečný návrat, a to aj krymských Tatárov, nedávno zadržaných účastníkov pokojnej manifestácie z 10. júla 2019 na Červenom námestí, ukrajinských občanov zadržiavaných na základe politicky motivovaných obvinení a 24 členov posádky ukrajinských námorných lodí;

2. vyzýva ruské orgány, aby okamžite a bezpodmienečne ukončili akékoľvek obťažovanie, a to aj na súdnej úrovni, Alexandry Korolevovej a organizácie Ekozaščita! a všetkých obhajcov ľudských práv a ekologických aktivistov v krajine a umožnili im vykonávať legitímnu činnosť bez akéhokoľvek zasahovania;

3. naliehavo vyzýva ruské orgány, aby upustili od zákona o tzv. zahraničných agentoch a aby v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami v tomto smere usilovali o podporu a plné vykonávanie všetkých odporúčaní Benátskej komisie Rady Európy;

4. vyzýva Rusko, aby zverejnilo úplný zoznam väzňov na okupovaných ukrajinských územiach v Donbase a Luhanskej oblasti a uľahčilo im kontakt s rodinami a právnikmi;

5. dôrazne odsudzuje pokračujúce porušovanie základných zásad a noriem medzinárodného práva zo strany Ruska, najmä jeho odmietanie vyhovieť rozhodnutiam medzinárodných tribunálov a súdov; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby vykonala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva o porušovaní ľudských práv osôb zadržiavaných na Krymskom polostrove a v Ruskej federácii;

6. zdôrazňuje, že ruské súdy, či už vojenské alebo civilné, nemajú právomoc rozhodovať o skutkoch spáchaných mimo medzinárodne uznávaného územia Ruska, a zdôrazňuje, že súdne konanie sa v takomto prípade nemôže považovať za legitímne;

7. vyzýva Ruskú federáciu, aby na okupované ukrajinské územia Krymu a Donbasu zaručila neobmedzený prístup medzinárodných medzivládnych organizácií, najmä pozorovateľskej misie OSN pre ľudské práva, hodnotiacej misie OBSE pre ľudské práva na Kryme, komisára Rady Európy pre ľudské práva, iných dohovorov a inštitucionálnych mechanizmov Rady Európy a medzinárodných humanitárnych organizácií, najmä Medzinárodného výboru Červeného kríža;

8. vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili plnú spoluprácu s osobitnými postupmi OSN, a to aj rozšírením pozvaní na návštevu krajiny o osobitného spravodajcu pre ľudské práva a životné prostredie, osobitného spravodajcu pre situáciu obhajcov ľudských práv a osobitného zástupcu pre právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, aby mohli informovať o situácii obhajcov ľudských práv a ekologických aktivistov;

9. poukazuje na to, že obhajcovia ľudských práv v Ruskej federácii, ako aj ekologickí aktivisti sú často predmetom obťažovania, policajného dozoru, fyzických útokov, vyhrážok, razií a prehľadávania kancelárií a domácností, ohovárania a ohováračských kampaní, súdneho obťažovania, svojvoľného zadržiavania a zlého zaobchádzania, ako aj porušovania práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania;

10. navrhuje, aby Európska únia zvážila zavedenie trvalého monitorovania súdnych procesov s obeťami politického prenasledovania v Ruskej federácii a na okupovanom Kryme, a vyzýva delegáciu EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov, aby pokračovali v monitorovaní súdnych konaní aktivistov za ľudské práva a ukrajinských politických väzňov a zúčastňovali sa na nich, a aby organizovali služobné cesty spolu s nezávislými lekármi pre ukrajinských občanov zadržiavaných z politických dôvodov v Ruskej federácii a na okupovanom Kryme s cieľom monitorovať podmienky ich väznenia a ich zdravotný stav;

11. naliehavo vyzýva ruské orgány na všetkých úrovniach, aby uznali kritickú úlohu ochrancov životného prostredia pri ochrane životného prostredia a zabezpečovaní dodržiavania environmentálnych práv a aby verejne odsúdili všetky útoky, zastrašovanie, obťažovanie a kriminalizáciu ochrancov životného prostredia;

12. naliehavo vyzýva ruské orgány, aby prestali obmedzovať pokojné a legitímne činnosti environmentálnych organizácií konštruovaním trestnoprávnych prípadov proti miestnym ekologickým aktivistom, zatýkaním účastníkov pokojných miestnych protestov a ukladaním neúmerne vysokých pokút za ne;

13. vyzýva ruské orgány, aby podnikli príslušné právne kroky a využili všetky dostupné právne prostriedky, a tak zabránili útokom proti ekologickým aktivistom a zastavili ich; naliehavo vyzýva ruské orgány, aby zabezpečili účinné vyšetrovanie a vyvodili zodpovednosť v prípade Andreja Rudomacha a v ďalších prípadoch útokov proti ochrancom životného prostredia;

14. žiada osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva, delegáciu EÚ v Rusku a veľvyslanectvá členských štátov EÚ, aby nepretržite venovali pozornosť situácii ochrancov životného prostredia; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnikli mimoriadne kroky na podporu ruských ekologických aktivistov a obhajcov ľudských práv;

15. vyjadruje znepokojenie nad informáciami o podmienkach zadržiavania vrátane obvinení z mučenia a zlého zaobchádzania a odopierania prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, a preto opakuje svoju výzvu ruským orgánom, aby zabezpečili plné dodržiavanie práv všetkých zadržiavaných osôb, aby zabezpečili riadnu lekársku starostlivosť a liečbu pre všetkých väzňov a aby dodržiavali lekársku etiku a zároveň aby v prípade hladových štrajkov nevnucovali nechcené ošetrenie či nútené kŕmenie, ktoré môže predstavovať mučenie a iné zlé zaobchádzanie;

16. víta rozhodnutie Rady o predĺžení reštriktívnych opatrení; opätovne vyjadruje pevné presvedčenie, že sankcie EÚ sa nesmú zrušiť, pokiaľ Rusko nesplní svoje medzinárodné záväzky vrátane dodržiavania dohôd z Minska; vyzýva členské štáty, aby si zachovali pevné a jednotné odhodlanie, pokiaľ ide o dohodnuté sankcie voči Rusku a ich predĺženie, a aby zvážili cielené opatrenia proti osobám zodpovedným za zadržiavanie a procesy s politickými väzňami; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vystupňovalo tlak na zabezpečenie prepustenia všetkých politických väzňov zadržiavaných na území pod okupáciou Ruska;

17. vyzýva budúceho podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vypracoval novú komplexnú stratégiu EÚ voči Rusku zameranú na posilnenie mieru a stability; zdôrazňuje, že potrebný dialóg by mal byť založený na pevných zásadách, ako aj na dodržiavaní medzinárodného práva a územnej celistvosti susedov Ruska, pričom by sa zároveň mali posilniť medziľudské kontakty s občanmi Ruska; zdôrazňuje, že sankcie voči Rusku sa môžu zrušiť len vtedy, keď táto krajina bude plne dodržiavať svoje záväzky; zdôrazňuje však, že v prípade potreby by EÚ mala byť pripravená prijať ďalšie sankcie vrátane cielených osobných sankcií a obmedziť prístup k financovaniu a technológiám, ak bude Rusko pokračovať v porušovaní medzinárodného práva;

18. opätovne potvrdzuje svoju podporu režimu sankcií Európskej únie za porušovanie ľudských práv na postihovanie osôb, ktoré porušujú ľudské práva, a vyzýva Radu, aby v tejto veci bezodkladne pokračovala v práci; zdôrazňuje, že osobám, ktoré porušujú ľudské práva, by sa nemali udeľovať víza EÚ, ani by sa im nemalo umožniť prechovávať aktíva v členských štátoch;

19. opätovne dôrazne odsudzuje akt agresie voči Ukrajine, ktorého sa 25. novembra 2018 dopustila Ruská federácia v blízkosti Kerčského prielivu pri pobreží nezákonne okupovaného Krymu; zdôrazňuje, že Medzinárodný tribunál pre morské právo ITLOS nariadil Rusku, aby okamžite a bezpodmienečne prepustilo plavidlá i vojakov; zdôrazňuje, že nevykonanie rozhodnutia ITLOS predstavuje ďalšie hrubé porušenie medzinárodných záväzkov; domnieva sa, že „podmienky“ prepustenia plavidiel a vojakov zo strany Ruska uvedené v jeho nóte Ukrajine z 25. júna 2019 sú v jasnom rozpore s nariadením a možno ho ešte viac porušujú tým, že spor len zhoršujú alebo predlžujú;

20. vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby nepretržite venoval pozornosť situácii v oblasti ľudských práv na Krymskom polostrove a v oblastiach na východe Ukrajiny, ktoré nie sú pod vládnou kontrolou;

21. vyzýva Ruskú federáciu, aby v plnom rozsahu vykonala rezolúcie Valného zhromaždenia OSN z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny, z 19. decembra 2016 s názvom Situácia v oblasti ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a v meste Sevastopoľ (Ukrajina), z 19. decembra 2017 a z 22. decembra 2018 a uznesenie Medzinárodného súdneho dvora o predbežných opatreniach vo veci Ukrajina/Rusko, pokiaľ ide o uplatňovanie Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie;

22. so znepokojením pripomína, že mnohé rozsudky ruských súdov proti ukrajinským politickým väzňom sa týkajú špionáže (a to aj v prípadoch Pavla Hryba, Oleksija Stognija, Gleba Šablija, Volodymyra Prysycha, Volodymyra Dudku, Dmitryho Štyblikova, Jevlena Panova, Andrija Zachteja, Valentyna Vygovskeho, Viktora Šura a Dmytra Dolgopolova), čo pripomína represie z obdobia 30-tych do polovice 50-tych rokov minulého storočia, keď boli mnohí občania vtedajšieho Sovietskeho zväzu pod touto zámienkou väznení a odsúdení;

23. protestuje proti rozhodnutiu generálneho prokurátora Ruska, ktorým bol ukrajinský svetový kongres vyhlásený za hrozbu pre štátnu bezpečnosť ruského štátu;

24. očakáva, že rozhodnutie Parlamentné zhromaždenie Rady Európy z 25. júna 2019 povedie v Rusku k okamžitému zlepšeniu v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv a noriem Rady Európy, a to najmä pokiaľ ide o vykonávanie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny.

 

[1] Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 74.

[2] Ú. v EÚ C 316, 22.9.2017, s. 198.

[3] Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 38.

[4] Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 27.

[5] Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 109.

[6] Ú. v. EÚ C 346, 27.9.2018, s. 86.

[7] Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 31.

[8] Prijaté texty, P8_TA(2018)0259.

[9] Prijaté texty, P8_TA(2018)0435.

[10] Prijaté texty, P8_TA(2019)0115.

[11] Prijaté texty, P8_TA(2018)0518.

[12] Prijaté texty, P8_TA(2019)0157.

[13]Na zozname sú okrem iných: Oleh Sencov, Oleksandr Kolčenko, Oleksij Chyrnij, Mykola Karpjuk, Stanislav Klych, Valentyn Vyhivskyj, Yurij Primov, Rustem Vaitov, Ruslan Zeytullajev, Ferat Sajfullajev, Viktor Šur, Andrij Kolomijets, Roman Suščenko, Pavlo Hryb, Oleksij Syzonovych, Enver Mamutov, Rustem Abiltarov, Zevri Abseitov, Remzi Memetov, Henadij Lymeško, Jevhen Panpv, Hlib Šablij, Volodymyr Prisich, Ihor Kjiaško, Teimur Abdillajev, Uzeir Adsullajev, Rustem Ismailov, Aider Saledinov, Emil Džemadenov, Volodymyr Baluch, Dmytro Štyblikov, Muslim Alijev, Emir Usein Kuku, Vadym Siruk, Inver Bekirov, Refat Alimov, Arsen Džepparov, Oleksandr Šumkov, Tofik Abdulgaziev, Izzet Abdullaev, Vladlen Abdulkadyrov, Mejit Abdurachmanov, Biljal Adilov, Osman Arifmemetov, Farkhod Bazarov, Servet Gaziev, Džemil Gafarov, Reza Izetov, Alim Karimov, Sejran Murtaza, Jašar Mujedinov, Erfan Osmanov, Sejtveli Sietabdiev, Rustem Siethalilov, Ruslan Sulejmanov, Šaban Umerov, Marlen Asanov, Seiran Sakijev, Memet Belialov, Tymur Ibrahimov, Server Zekiriajev, Ernes Ametov, Oleksij Bessarabov, Volodymyr Dudka, Oleksii Stohnij, Mykola Šyptur, Evhen Karakašev, Nariman Memedeminov, Oleksandr Stešenko, Enver Seitosmanov, Server Mustafajev, Edem Smailov, Edem Bekirov, Diliaver Gafarov, Renat Suleimanov, Eskender Abdulganiev, Rustem Emiruseinov, Arsen Abchairov, Raim Aivazov, Aider Dzepparov, Taliat Abdurachmanov, Seiran Mustafajev, Arsen Kubedinov, Mustafa Dehermendži, Ali Asanov, Arsen Junusov, Eskender Kantemyrov, Eskender Emirvaliev, Sulejman Kadyrov, Taliat Junusov, Mykola Semena, Musa Abkerimov, Vitalij Kuharenko, Asan Chapuch, Bekir Dehermendži, Kiazim Ametov, Ruslan Trubach, Šaban Umerov, Rustem Sejtchalilov, Riza Izetov, Farid Bazarov, Dzemil Gafarov, Sejran Murtazi, Alim Kerimov, Tofik Abdulgariev, Biľala Adilov, Medzhit Abdurachmanov, Rustem Šejchaliev, Alim Šejchaliev, Sejtveli Sejtabdiev, Jashar Muedinov, Asan Janikov, Enver Ametov, Ruslan Sulejmanov, Akim Bekirov, Erfan Osmanov, Server Gaziev, Remzi Bekirov, Osman Arifmetov, Vlaslen Abdulkadyrov, Izzet Abdullajev, Tair Ibragimov, Ajder Dzepparov, Eldar Kantermirov, Ruslan Mesutov, Ruslan Nagajev, Enver Omerov, Riza Omerov, Eskander Sulejmanov, Lenur Chalilov

 

Posledná úprava: 17. júla 2019Právne oznámenie