Postup : 2019/2823(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : RC-B9-0089/2019

Predkladané texty :

RC-B9-0089/2019

Rozpravy :

PV 19/09/2019 - 4.3
CRE 19/09/2019 - 4.3

Hlasovanie :

PV 19/09/2019 - 7.3

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0019

<Date>{18/09/2019}18.9.2019</Date>
<RepeatBlock-NoDocSe> <NoDocSe>B9-0089/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0090/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0093/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0094/2019</NoDocSe> }
 <NoDocSe>B9-0096/2019</NoDocSe></RepeatBlock-NoDocSe> } RC1
PDF 170kWORD 51k

<TitreType>SPOLOČNÝ NÁVRH UZNESENIA</TitreType>

<TitreRecueil>predložený v súlade s článkom 144 ods. 5 a článkom 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,</TitreRecueil>


<Replacing>ktorý nahrádza tieto návrhy uznesenia:</Replacing>

<TablingGroups>B9-0089/2019 (ECR)

B9-0090/2019 (Verts/ALE)

B9-0093/2019 (S&D)

B9-0094/2019 (Renew)

B9-0096/2019 (PPE)</TablingGroups>


<Titre>o Iráne, najmä o situácii obhajcov práv žien a väznených osôb s dvojitým občianstvom EÚ</Titre>

<DocRef>(2019/2823(RSP))</DocRef>


<RepeatBlock-By><Depute>Michael Gahler, Željana Zovko, Antonio López-Istúriz White, Loránt Vincze, Vladimír Bilčík, David McAllister, Arba Kokalari, Lefteris Christoforou, Loucas Fourlas, Romana Tomc, Karoline Edtstadler, Tomáš Zdechovský, Ivan Štefanec, Michaela Šojdrová, Vangelis Meimarakis, Milan Zver, Manolis Kefalogiannis, David Lega, Isabel Wiseler-Lima, Tomasz Frankowski, Esther de Lange, Francisco José Millán Mon, Stanislav Polčák, Stelios Kympouropoulos, Rosa Estaràs Ferragut, Inese Vaidere, Andrey Kovatchev, Ioan-Rareş Bogdan</Depute>

<Commission>v mene skupiny PPE</Commission>

<Depute>Kati Piri, Jytte Guteland</Depute>

<Commission>v mene skupiny S&D</Commission>

<Depute>María Soraya Rodríguez Ramos, Luisa Porritt, Atidzhe Alieva-Veli, Abir Al-Sahlani, Andrus Ansip, Petras Auštrevičius, Phil Bennion, Izaskun Bilbao Barandica, Sylvie Brunet, Dita Charanzová, Olivier Chastel, Katalin Cseh, Chris Davies, Anna Júlia Donáth, Laurence Farreng, Fredrick Federley, Valter Flego, Klemen Grošelj, Christophe Grudler, Irena Joveva, Ondřej Kovařík, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Radka Maxová, Karen Melchior, Javier Nart, Lucy Nethsingha, Bill Newton Dunn, Urmas Paet, Dragoş Pîslaru, Frédérique Ries, Michal Šimečka, Susana Solís Pérez, Nicolae Ştefănuță, Ramona Strugariu, Hilde Vautmans, Marie-Pierre Vedrenne, Chrysoula Zacharopoulou</Depute>

<Commission>v mene skupiny Renew</Commission>

<Depute>Hannah Neumann, Heidi Hautala, Ernest Urtasun, Saskia Bricmont, Katrin Langensiepen, Bronis Ropė, Ville Niinistö, Catherine Rowett, Erik Marquardt, Anna Cavazzini, Viola Von Cramon-Taubadel, Kim Van Sparrentak, Tineke Strik, Ellie Chowns</Depute>

<Commission>v mene skupiny Verts/ALE</Commission>

<Depute>Anna Fotyga, Karol Karski, Raffaele Fitto, Jan Zahradil, Veronika Vrecionová, Alexandr Vondra, Ruža Tomašić, Charlie Weimers, Evžen Tošenovský, Valdemar Tomaševski, Assita Kanko</Depute>

<Commission>v mene skupiny ECR</Commission>

<Depute>Martin Buschmann, Fabio Massimo Castaldo, Cornelia Ernst</Depute>

</RepeatBlock-By>


Uznesenie Európskeho parlamentu o Iráne, najmä o situácii obhajcov práv žien a väznených osôb s dvojitým občianstvom EÚ

(2019/2823(RSP))

Európsky parlament,

 so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenia o ľudských právach, predovšetkým zo 14. marca 2019 o Iráne, najmä o prípade obhajcov ľudských práv[1], z 13. decembra 2018 o Iráne, najmä o prípade  Nasrín Sutúdeovej[2], z 31. mája 2018 o situácii uväznených osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu[3], z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode[4], z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ voči Iránu[5], z 8. októbra 2015 o treste smrti[6] a zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávne prípady porušovania ľudských práv[7],

 so zreteľom na závery Rady o Iráne zo 4. februára 2019 a na vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/560 z 8. apríla 2019 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne, ktorými sa predlžujú reštriktívne opatrenia týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv v Iráne na jeden rok, do 13. apríla 2020[8],

 so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike, ktorú predložil 8. februára 2019,

 so zreteľom na správy osobitného spravodajcu o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike zo septembra 2018, 30. januára 2019 a 18. júla 2019, ako aj na jeho vyhlásenie zo 16. augusta 2019 o zadržaní a dlhých trestoch odňatia slobody uložených trom ženám, Modžgán Kešávarzovej, Moníre Arabšáhíovej a Jásmín Ariáníovej, ktoré boli svojvoľne zadržané za verejné protestovanie proti povinnému noseniu závojov,

 so zreteľom na vyhlásenie odborníkov OSN v oblasti ľudských práv z 29. novembra 2018, že „Irán musí chrániť obhajcov práv žien“,

 so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, mučenia, slobody prejavu online i offline a obhajcov ľudských práv,

 so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 12. marca 2019 o odsúdení iránskej právničky v oblasti ľudských práv Nasrín Sotúdeovej,

 so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

 so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Irán,

 so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 17. decembra 2018 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

 so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, ktorého cieľom je dosiahnuť, aby ochrana ľudských práv a ich monitorovanie boli v centre všetkých politík EÚ,

 so zreteľom na súbor zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zadržiavania alebo väznenia z roku 1988,

 so zreteľom na Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami (ďalej len „pravidlá Nelsona Mandelu“) z roku 2015,

 so zreteľom na chartu iránskeho prezidenta o právach občanov,

 so zreteľom na článok 144 ods. 5 a článok 132 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A. keďže v ostatných mesiacoch iránske revolučné súdy výrazne zintenzívnili tvrdé zásahy proti pokojným prejavom odporu obhajcov práv žien proti povinnému noseniu hidžábu vrátane dĺžky trestu odňatia slobody; keďže podľa OSN bolo od roku 2018 zatknutých najmenej 32 a uväznených najmenej 10 osôb za to, že protestovali proti povinnému noseniu hidžábu;

B. keďže iránske aktivistky Modžgán Kešávarz, Moníra Arabšáhí a Jásmín Ariání boli v apríli 2019 svojvoľne zadržané po uverejnení online videa, v ktorom vystupujú bez šatky na hlave a pokojne protestujú proti iránskemu zákonu o povinnom zahaľovaní a zároveň rozdávajú kvety v Teheránskom metre v Medzinárodný deň žien 8. marca 2019; keďže Sahar Khodayari, ktorá bola zadržaná za pokus o sledovanie futbalového zápasu na štadióne, sa potom, ako sa dozvedela, že bude čeliť trestu odňatia slobody na šesť mesiacov, protestne upálila na smrť;

C. keďže v auguste 2019 bol vynesený rozsudok nad Modžgán Kešávarzovou, Jásmín Ariáníovou, Monírou Arabšáhíovou a Sabá Kord Afšáríovou, ktoré sa pohybovali od 16 do 24 rokov odňatia slobody; keďže im bol počas počiatočného vyšetrovania odopretý prístup k právnym zástupcom a ich právni zástupcovia mali údajne zakázané zastupovať ich počas súdneho konania; keďže ich tresty priamo súvisia s ich mierovým uplatňovaním práv na slobodu prejavu a zhromažďovania na obranu rodovej rovnosti v Iráne;

D. keďže 27. augusta 2019 súd prvého stupňa odsúdil tri aktivistky za pracovné práva žien – Sepíde Quoliánovú, Sánáz Alahjáriovú a Asel Muhammadíovú – za obvinenia vrátane „zhromažďovania a spolčovania, aby konali proti národnej bezpečnosti“; keďže 24. a 31. augusta vyšlo najavo, že dve aktivistky v oblasti pracovných práv žien Marzie Amírí a Átefe Rangríz, zadržiavané od zatknutia za pokojný protest v deň práce, boli odsúdené na 10 a pol roka odňatia slobody a 148 rán bičom,  a 11 a pol roka odňatia slobody a 74 rán bičom za obvinenia, ktoré zahŕňajú „zhromažďovanie a spolčovanie, s cieľom konať proti národnej bezpečnosti,“ „propagandu namierenú proti štátu“ a „narušovanie verejného poriadku“;

E. keďže Irán neratifikoval Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1979; keďže Irán má viacero diskriminačných zákonov, najmä pokiaľ ide o právne ustanovenia týkajúce sa osobného stavu;

F. keďže osoby s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu sú naďalej zatýkané, pričom nasleduje zdĺhavá samoväzba a výsluchy, nespravodlivý proces a dlhé tresty odňatia slobody založené na vágnych alebo nešpecifikovaných obvineniach z ohrozenia „národnej bezpečnosti“ a „špionáže“, ako aj štátom podporované kampane na očierňovanie väznených osôb; keďže Irán neuznáva dvojité občianstvo, čím obmedzuje prístup zahraničných veľvyslanectiev k svojim štátnym príslušníkom, ktorí sú v Iráne zadržiavaní;

G. keďže v súčasnosti je v Iráne väznených aspoň šesť osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu, a to Názanín Zágharí-Ratcliffe, Ahmadrezá Džalálí, Kamál Ahmadí, Kámrán Qadrí, Masuud Mosáheb a Murád Táhbáz;

H. keďže Názanín Zágharí-Ratcliffe, britsko-iránska štátna príslušníčka, ktorú zamestnáva spoločnosť Thomson Reuters Foundation, je od 3. apríla 2016 v Iráne nezákonne po mesiace väznená, obvinená zo špionáže a následne jej bol odopretý slobodný a spravodlivý súdny proces; keďže jej bolo opakovane odopreté lekárske ošetrenie, čo viedlo k zhoršeniu jej fyzického a duševného zdravia; keďže nedávno jej bol znemožnený prístup k medzinárodným telefónnym hovorom a návštevy rodinných príslušníkov jej obmedzili len na jedenkrát za mesiac;

I. keďže iránsko-britský sociálny antropológ Kamál Ahmadí je od 11. augusta 2019 v Teheráne vo väzbe bez toho, aby proti nemu bolo vznesené obvinenie; keďže podnikateľ Murád Táhbáz, ktorý má občianstvo Iránu, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, bol v januári 2018 zadržaný spolu s najmenej deviatimi ochrancami životného prostredia za údajné špionážne obvinenia;

J. keďže švédsky vedec a lekár Ahmadrezá Džalálí narodený v Iráne je od apríla 2016 zadržiavaný vo väzení Evín a v októbri 2017 bol odsúdený na trest smrti za údajné priznanie k špionáži;

K. keďže Kámrána Qadrího, ktorý má iránske i rakúske občianstvo, bol riaditeľom rakúskej IT spoločnosti, keď ho pracovníci ministerstva spravodajskej služby zatkli po príchode na teheránske medzinárodné letisko 2. januára 2016 a bol odsúdený na desaťročný trest odňatia slobody za „vykonávanie špionáže pre nepriateľské štáty“;

L. keďže 11. marca 2019 bola laureátka Sacharovovej ceny za rok 2012, obhajkyňa ľudských práv a právnička Nasrín Sotúdeová v neprítomnosti odsúdená na 38 rokov odňatia slobody a 148 rán bičom, okrem iného v súvislosti s jej prácou pri obhajobe žien odsúdených za protesty proti povinnému noseniu hidžábu; keďže v júni sa viac ako jeden milión ľudí pripojilo ku globálnej kampani s požiadavkou, aby iránska vláda prepustila pani Sotúdeovú;

M. keďže Átená Daemiová a Golroh Ibráhímí Íráíová boli v októbri 2016 odsúdené na šesť rokov odňatia slobody; keďže v septembri 2019 boli ich tresty odňatia slobody predĺžené o ďalšie dva roky po tom, ako boli obvinené z „urážky najvyššieho vodcu“; keďže tento trest bol údajne uložený ako odveta za protesty obhajcov práv žien vo väzení;

N. keďže existujú správy o mnohých prípadoch neľudských a ponižujúcich podmienok, najmä vo väzení Evín, a o nedostatku primeraného prístupu k lekárskej starostlivosti počas väzby v Iráne, čo je v rozpore so Štandardnými minimálnymi pravidlami OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

O. keďže obhajcovia ľudských práv, novinári, právnici a environmentálni, odboroví a internetoví aktivisti v Iráne v dôsledku svojej práce naďalej čelia obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a trestnému stíhaniu;

P. keďže orgány naďalej kriminalizujú aktivizmus v oblasti ľudských práv a využívajú článok 48 iránskeho trestného zákona s cieľom obmedziť prístup zadržiavaných osôb k právnemu zástupcovi podľa vlastného výberu a odoprieť im konzulárnu pomoc; keďže neexistujú žiadne nezávislé mechanizmy na zabezpečenie zodpovednosti v rámci súdnictva;

Q. keďže EÚ prijala reštriktívne opatrenia súvisiace s porušovaním ľudských práv zahŕňajúce zmrazenie aktív a zákaz vydávania víz pre jednotlivcov a subjekty zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, ako aj zákaz vývozu zariadení, ktoré by sa mohli použiť na vnútornú represiu, a zariadení na sledovanie telekomunikačných služieb do Iránu. keďže tieto opatrenia sa pravidelne aktualizujú a sú naďalej v platnosti.

R. keďže Irán naďalej často uplatňuje trest smrti; keďže laureátka ceny Per Anger Narges Muhammadí si v súčasnosti odpykáva šestnásťročný trest za svoju kampaň za zrušenie trestu smrti a spoluprácu s laureátkou Nobelovej ceny Šírín Ebadiovou;

1. vyzýva iránske orgány, aby zrušili všetky tieto rozsudky a okamžite a bezpodmienečne prepustili Modžgán Kešávarzovú, Jásmín Ariáníovú, Moníru Arabšáhíovú, Sabá Kord Afšáríovú a Átenu Daemiovú, obhajkyne práv žien protestujúce proti povinnému noseniu hidžábu; vyzýva tiež na prepustenie Nasrín Sotúdenovej, Narges Muhammadíovej, Sepíde Qoliánovej, Sánáz Alahjáríovej, Asel Muhammadíovej, Marzie Amíríovej a Átefe Rangrízovej, ako aj všetkých obhajcov ľudských práv, ktorí sú uväznení a odsúdení iba za to, že si uplatňovali svoje právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania;

2. čo najdôraznejšie odsudzuje pokračujúce represie voči ženám, ktoré sa stavajú proti povinnému zahaľovaniu a za uplatňovanie svojich práv na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania; vyzýva iránsku vládu, aby rešpektovala slobodu iránskych žien zvoliť si vlastné  oblečenie;

3. zdôrazňuje, že iránske orgány musia za každých okolností zabezpečiť, aby obhajcovia ľudských práv, právnici a novinári mohli vykonávať svoju prácu bez hrozieb, zastrašovania a prekážok, a žiada, aby iránske súdnictvo zastavilo neustále prenasledovanie; naliehavo vyzýva iránske súdnictvo, aby ukončilo online cenzúru a rešpektovalo všeobecné ľudské práva všetkých ľudí, najmä ich práva na slobodu prejavu online i offline;

4. vyjadruje pochvalu a podporu obhajcom ľudských práv v Iráne, ktorí naďalej obhajujú ľudské práva, a to aj napriek ťažkostiam a osobným následkom, ktorým čelia;

5. vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným pokrokom vo veciach týkajúcich sa osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu zadržiavaných v Iráne; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu vrátane Názanín Zágharí-Ratcliffovej, Ahmadrezá Džalálího, Kamála Ahmadího, Kámrána Qadrího, Masuuda Mosáheba a Muráda Táhbáza, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v iránskych väzniciach, pokiaľ ich súdne konania nebudú opätovne vykonané v súlade s medzinárodnými normami; odsudzuje pretrvávajúcu prax väznenia osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ a Iránu iránskymi súdnymi orgánmi na základe nespravodlivých procesov;

6. naliehavo vyzýva iránske orgány, aby bezodkladne spolupracovali s veľvyslanectvami členských štátov EÚ v Teheráne s cieľom umožniť vytvorenie komplexného zoznamu osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou EÚ – Iránu, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané v iránskych väzniciach, a podrobne monitorovať každý jednotlivý prípad vzhľadom na to, že bezpečnosť občanov a ich základné práva majú pre EÚ prvoradý význam;

7. naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zrevidovali právne ustanovenia, ktoré diskriminujú ženy, najmä tie, ktoré sa týkajú ich osobného stavu; víta skutočnosť, že sa v iránskom parlamente zaviedol návrh zákona o ochrane žien pred násilím, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby komplexné právne predpisy konkrétne vymedzili a kriminalizovali všetky formy rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách;

8. vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili, aby ženy mali prístup na všetky štadióny bez diskriminácie alebo rizika prenasledovania;

9. opakovane vyzýva iránske orgány, aby zmenili článok 48 trestného práva procesného svojej krajiny s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci obžalovaní právo byť zastupovaní právnym zástupcom podľa svojho výberu a právo na spravodlivý proces v súlade so záväzkami Iránu v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

10. vyzýva iránsky parlament, aby zmenil a doplnil vnútroštátne zákony o trestnom čine, ktoré sa pravidelne používajú na stíhanie obhajcov ľudských práv, novinárov, aktivistov v oblasti životného prostredia a odborových zväzov a príslušníkov náboženských a etnických menšín a ktoré sú v rozpore s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, ktorý ratifikoval Irán;

11. odsudzuje sústavnú prax úmyselného odopierania lekárskej starostlivosti väzňom; vyjadruje poľutovanie nad systematickým mučením v iránskych väzniciach a vyzýva na okamžité ukončenie všetkých foriem mučenia a zlého zaobchádzania so všetkými zadržiavanými; odsudzuje prax zamietania prístupu k telefónnym hovorom a rodinným návštevám zadržaných osôb;

12. naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili bezvýhradné a úplné vykonávanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého je Irán signatárom; naliehavo vyzýva Irán, aby dodržiaval Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

13. berie na vedomie zmeny zákona o obchodovaní s drogami, ktoré by mali obmedziť počet uložených trestov smrti;

14. dôrazne odsudzuje používanie trestu smrti vrátane jeho použitia voči mladistvým páchateľom; vyzýva iránske orgány, aby zaviedli okamžité moratórium ako základný krok k jeho zrušeniu;

15. vyzýva Irán, aby spolupracoval s osobitným spravodajcom OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, a to aj tým, že mu umožní vstup do krajiny;

16. nabáda na silnú koordináciu medzi veľvyslanectvami EÚ akreditovanými v Teheráne; naliehavo vyzýva všetky členské štáty s diplomatickou prítomnosťou v Teheráne, aby využili mechanizmy uvedené v usmerneniach EÚ o obhajcoch ľudských práv s cieľom podporovať a chrániť týchto jednotlivcov, najmä obhajcov práv žien a občanov EÚ s dvojitým občianstvom, a to aj prostredníctvom verejných vyhlásení, diplomatických demaršov, monitorovania súdnych konaní a návštev väzníc;

17. vyzýva EÚ, vrátane podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby pokračovala v nastoľovaní otázok týkajúcich sa ľudských práv s iránskymi orgánmi na bilaterálnych a multilaterálnych fórach a aby na tento účel využila všetky plánované kontakty s iránskymi orgánmi, najmä v kontexte politického dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Iránom;

18. vyzýva ESVČ, aby podala správu o opatreniach prijatých v súvislosti s predchádzajúcimi uzneseniami Parlamentu o Iráne;

19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov a vláde a parlamentu Iránu.

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0204.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2018)0525.

[3] Prijaté texty, P8_TA(2018)0231.

[4] Ú. v. EÚ C 215, 16.6.2018, s. 86.

[5] Ú. v. EÚ C 408, 30.11.2017, s. 39.

[6] Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 41.

[7] Ú. v. EÚ C 153E, 31.5.2013, s. 157.

[8] Ú. v L 98, 9.4.2019, s. 1.

Posledná úprava: 19. septembra 2019Právne oznámenie