Rokovací poriadok Európskeho parlamentuPDF
8. volebné obdobie - Júl 2018
EPUB 213kPDF 1078k
OBSAH
DODATOK
REGISTER
POZNÁMKA PRE ČITATEĽA
SÚBOR HLAVNÝCH PRÁVNYCH AKTOV TÝKAJÚCICH SA ROKOVACIEHO PORIADKU

DODATOK : VERZIA ČLÁNKOV 196 AŽ 200 A ČLÁNKU 212, UPLATNITEĽNÁ OD OTVORENIA SCHÔDZE V JÚLI 2019 (V SÚLADE S ROZHODNUTÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU Z 13. DECEMBRA 2016)

Článok 196 : Zriaďovanie stálych výborov

Parlament na návrh Konferencie predsedov zriaďuje stále výbory. Ich pôsobnosť je vymedzená v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku(1). Uvedená príloha sa prijíma väčšinou odovzdaných hlasov. Ich členovia sa vymenujú počas prvej schôdze nasledujúcej po voľbách do Parlamentu a potom znova po dva a pol roku.

Pôsobnosť stálych výborov sa môže vymedziť aj v inom čase než pri zriadení výboru.

Článok 197 : Osobitné výbory

1.   Na návrh Konferencie predsedov môže Parlament kedykoľvek zriadiť osobitné výbory, ktorých pôsobnosť, počet členov a funkčné obdobie sa vymedzí súčasne s prijatím rozhodnutia o ich zriadení.

2.   Funkčné obdobie osobitných výborov nemôže presiahnuť 12 mesiacov okrem prípadu, keď Parlament toto funkčné obdobie pred jeho uplynutím predĺži. Ak Parlament v rozhodnutí o zriadení osobitného výboru nestanoví inak, jeho funkčné obdobie začne plynúť od dátumu jeho ustanovujúcej schôdze.

3.   Osobitné výbory nie sú oprávnené poskytovať stanoviská iným výborom.

Článok 198 : Vyšetrovacie výbory

1.   V súlade s článkom 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkom 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO(2), Parlament môže na žiadosť jednej štvrtiny všetkých svojich poslancov zriadiť vyšetrovací výbor, aby vyšetril prípady údajného porušenia predpisov alebo nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie, ktoré sa zdajú byť aktmi zo strany inštitúcie alebo orgánu Európskej únie, orgánu verejnej správy členského štátu alebo osôb splnomocnených právom Únie na jeho vykonávanie.

K predmetu vyšetrovania, vymedzenému jednou štvrtinou všetkých poslancov Parlamentu, a k lehote stanovenej v odseku 11 nie je možné predkladať pozmeňujúce návrhy.

2.   Rozhodnutie zriadiť vyšetrovací výbor sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do jedného mesiaca od jeho prijatia.

3.   Spôsob práce vyšetrovacieho výboru sa riadi ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú výborov, ak nie je výslovne stanovené inak v tomto článku a v rozhodnutí 95/167/ES, Euratom, ESUO.

4.   V žiadosti o zriadenie vyšetrovacieho výboru sa musí presne uviesť predmet vyšetrovania a zahrnúť podrobné odôvodnenie vyšetrovania. Parlament na návrh Konferencie predsedov rozhodne o tom, či výbor zriadiť, a ak sa tak rozhodne, určí aj jeho počet členov.

5.   Vyšetrovacie výbory nie sú oprávnené poskytovať stanoviská iným výborom.

6.   každom štádiu jeho konania môžu vo vyšetrovacom výbore hlasovať len jeho riadni členovia alebo v ich neprítomnosti náhradníci.

7.   Vyšetrovací výbor si zvolí svojho predsedu a podpredsedov a vymenuje jedného alebo viacerých spravodajcov. Výbor tiež môže poveriť zodpovednosťou, povinnosťami alebo osobitnými úlohami svojich členov, ktorí sú následne povinní podať výboru podrobnú správu o svojej činnosti.

8.   období medzi dvoma schôdzami vykonávajú v naliehavých alebo potrebných prípadoch pôsobnosť výboru koordinátori výboru, čo podlieha schváleniu týmto výborom na jeho nasledujúcej schôdzi.

9.   Pokiaľ ide o používanie jazykov, na vyšetrovací výbor sa vzťahujú ustanovenia článku 158. Predsedníctvo výboru však:

-   môže obmedziť tlmočenie do úradných jazykov tých členov výboru, ktorí sú zúčastnení na rokovaniach, ak to považuje za potrebné z dôvodu ich dôvernej povahy,

-   rozhodne o preklade získaných dokumentov spôsobom, ktorý zabezpečí efektívne a rýchle rokovania výboru a zachovanie ich potrebnej dôvernej a tajnej povahy.

10.   Keď údajné porušenia predpisov alebo nesprávny úradný postup pri vykonávaní práva Únie naznačia, že by subjekt alebo orgán členského štátu mohol niesť zodpovednosť, vyšetrovací výbor môže požiadať parlament príslušného členského štátu o spoluprácu pri vyšetrovaní.

11.   Vyšetrovací výbor uzatvára svoju činnosť tým, že najneskôr do 12 mesiacov od svojej ustanovujúcej schôdze predloží Parlamentu správu o výsledkoch svojej činnosti. Parlament môže dvakrát rozhodnúť o predĺžení tejto lehoty o tri mesiace. Správa môže prípadne obsahovať menšinové pozície v súlade s podmienkami stanovenými v článku 52a. Správa sa uverejní.

O správe sa na žiadosť vyšetrovacieho výboru koná v Parlamente rozprava, a to na schôdzi nasledujúcej po jej predložení.

12.   Výbor tiež môže predložiť Parlamentu návrh odporúčania pre inštitúcie alebo orgány Európskej únie alebo členské štáty.

13.   Predseda Parlamentu poverí výbor príslušný podľa prílohy V, aby dohliadal na prijatie opatrení vyplývajúcich z výsledkov práce vyšetrovacieho výboru a prípadne, aby o tom podal správu. Predseda Parlamentu podnikne všetky ďalšie kroky, ktoré sa javia ako potrebné na zabezpečenie toho, že závery vyšetrovania sa uvedú do praxe.

Článok 199 : Zloženie výborov

1.   Členov výborov, osobitných výborov a vyšetrovacích výborov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci.

Konferencia predsedov určí termín, do ktorého politické skupiny a nezaradení poslanci majú oznámiť svoje nominácie predsedovi, ktorý ich potom oznámi Parlamentu.

2.   Zloženie výborov musí podľa možností zodpovedať zloženiu Parlamentu. Rozdelenie miest vo výbore medzi politickými skupinami musí zodpovedať buď vyššiemu alebo nižšiemu najbližšiemu celému číslu od čísla pomerného výpočtu.

Ak sa politické skupiny nedohodli na ich pomernej váhe v rámci jedného alebo viacerých osobitných výborov, rozhodne Konferencia predsedov.

3.   Ak politická skupina rozhodne o neobsadení miest vo výbore alebo nevymenuje svojich členov v lehote, ktorú stanovila Konferencia predsedov, tieto miesta zostávajú neobsadené. Výmena miest medzi politickými skupinami nie je povolená.

4.   Keď poslanec zmení politickú skupinu, čo spôsobuje narušenie pomerného rozdelenia miest vo výbore podľa odseku 2, a politické skupiny sa nedohodnú na zabezpečení súladu so zásadami stanovenými v uvedenom odseku, Konferencia predsedov prijme potrebné rozhodnutia.

5.   Politické skupiny a nezávislí poslanci informujú predsedu o rozhodnutiach o všetkých zmenách vo vymenúvaní, ktorý ich oznámi Parlamentu najneskôr na začiatku nasledujúceho rokovania. Tieto rozhodnutia nadobúdajú účinnosť odo dňa oznámenia.

6.   Politické skupiny a nezaradení poslanci môžu pre každý výbor vymenovať náhradníkov v takom počte, ktorý neprekročí počet riadnych členov, na ktorých vymenovanie do výboru má politická skupina alebo nezaradený poslanec nárok. Informujú o tom predsedu. Títo náhradníci sa môžu zúčastňovať na schôdzach výboru a vystupovať na nich a v prípade neúčasti riadneho člena hlasovať.

7.   V prípade neprítomnosti riadneho člena a ak náhradníci neboli vymenovaní alebo sú neprítomní, riadny člen sa môže nechať zastúpiť na schôdzach výboru iným poslancom svojej politickej skupiny, alebo ak ide o nezaradeného poslanca, iným nezaradeným poslancom, pričom tento náhradník je oprávnený hlasovať. Predseda výboru je informovaný najneskôr pred začiatkom hlasovania.

Oznámenie vopred podľa poslednej vety odseku 7 sa musí urobiť pred skončením rozpravy alebo pred začiatkom hlasovania o bode alebo bodoch, pri ktorých sa riadny člen nechal zastúpiť.

Podľa tohto článku:

–   postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore závisí výlučne od členstva v danej politickej skupine;

–   ak sa zmení počet riadnych členov politickej skupiny vo výbore, zmení sa podľa toho aj najväčší možný počet stálych náhradníkov, ktorých táto skupina môže vymenovať do výboru;

–   ak poslanec zmení politickú skupinu, nemôže si ponechať postavenie riadneho člena alebo náhradníka vo výbore, ktoré mal ako člen svojej pôvodnej skupiny;

–   člen výboru nemôže byť za žiadnych okolností náhradníkom kolegu, ktorý patrí do inej politickej skupiny.

Článok 200 - Náhradníci : (vypúšťa sa)

Článok 212 : Zriaďovanie medziparlamentných delegácií a ich pôsobnosť

1.   Na návrh Konferencie predsedov Parlament zriaďuje stále medziparlamentné delegácie a so zreteľom na ich úlohy rozhoduje o ich forme a počte členov. Členov vymenúvajú politické skupiny a nezaradení poslanci na prvej alebo druhej plenárnej schôdzi novozvoleného Parlamentu na celé volebné obdobie.

2.   Politické skupiny podľa možnosti zabezpečia, aby boli spravodlivo zastúpené členské štáty, politické názory a muži a ženy. Delegácia nesmie mať viac ako tretinu členov rovnakej štátnej príslušnosti. Článok 199 sa uplatňuje primerane.

3.   Predsedníctvo delegácií sa vytvorí v súlade s postupom, ktorý je stanovený pre stále výbory v článku 204.

4.   Parlament vymedzí všeobecnú pôsobnosť jednotlivých delegácií. Kedykoľvek môže rozhodnúť, že túto pôsobnosť rozšíri alebo zúži.

5.   Vykonávacie ustanovenia, ktoré majú umožniť činnosť delegácií, prijme Konferencia predsedov na návrh Konferencie predsedov delegácií.

6.   Vedúci delegácie pravidelne informuje výbor zodpovedný za zahraničné veci o činnosti delegácie.

7.   Vedúcemu delegácie sa poskytne možnosť vystúpiť pred výborom, pokiaľ je na programe bod, ktorý sa týka oblasti pôsobnosti delegácie. To isté sa uplatňuje na schôdzach delegácie na predsedu alebo spravodajcu tohto výboru.

(1)Pozri prílohu V.
(2)Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1).
Posledná úprava: 22. mája 2019Právne oznámenie