Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2059(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0019/2014

Predkladané texty :

A8-0019/2014

Rozpravy :

PV 21/10/2014 - 6
CRE 21/10/2014 - 6

Hlasovanie :

PV 22/10/2014 - 4.5
CRE 22/10/2014 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0038

Prijaté texty
PDF 502kWORD 204k
Streda, 22. októbra 2014 - Štrasburg Finálna verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: uskutočňovanie priorít za rok 2014
P8_TA(2014)0038A8-0019/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014 (2014/2059(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 3,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 o Akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 venované úlohe a činnosti trojky(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 (COM(2014)0400),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2014(12),

–  so zreteľom na diskusiu so zástupcami národných parlamentov o plnení priorít európskeho semestra na rok 2014,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. júla 2014 o usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 (COM(2014)0494),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. septembra 2011(14) a 16. januára 2014(15) o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva,

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch – príspevok k ročnému prieskumu rastu 2014 (COM(2013)0785),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Európsky semester na rok 2014: odporúčania pre jednotlivé krajiny – Budovanie rastu (COM(2014)0400),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8–0019/2014),

A.  keďže na riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) je nevyhnutná fiškálna udržateľnosť a inteligentný súlad s rámcom EÚ pre fiškálny a makroekonomický dohľad;

B.  keďže na dosiahnutie skutočnej HMÚ je potrebné zlepšiť koordináciu makroekonomických a rozpočtových politík jednotlivých členských štátov a na podnet Európskej komisie tiež vytvoriť globálnu politiku pre eurozónu;

C.  keďže európsky semester zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii hospodárskych a rozpočtových politík v členských štátoch;

D.  keďže nárast celkovej nezamestnanosti, a najmä nezamestnanosti mladých ľudí, naďalej predstavuje hlavné riziko pre hospodársku a sociálnu stabilitu a konvergenciu v EÚ;

E.  keďže nezamestnanosť mladých ľudí je nutné riešiť proaktívne, a teda zlepšiť a rozšíriť súčasný rámec spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za túto oblasť;

F.  keďže vzhľadom na pretrvávajúce vysoké úrovne zadlženosti a nezamestnanosti, nízky nominálny rast HDP a infláciu, ktorá je výrazne pod cieľovou úrovňou, a vysoký počet ľudí ohrozených chudobou, ako aj na výzvy, ktoré predstavuje starnúca spoločnosť a podpora tvorby pracovných miest, najmä miest pre mladých ľudí, musí byť fiškálna konsolidácia priaznivá pre rast a musí sa uskutočňovať diferencovaným spôsobom;

G.  keďže duch európskeho semestra vedie k hospodárskej solidarite medzi členskými štátmi a keďže tie za celkové výsledky Únie zodpovedajú v miere primeranej hospodárskej váhe jednotlivých štátov;

H.  keďže priority tohtoročného európskeho semestra stanovila Európska rada v marci a boli opätovne potvrdené v júni; keďže dôraz sa kladie na politiky, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, podpore tvorby pracovných miest a k boju proti nezamestnanosti, ako aj na pokračovanie v reformách zlepšujúcich financovanie hospodárstva a fungovanie pracovných trhov;

I.  keďže stratégia Európa 2020 je jedným z opatrení, ktorými EÚ reaguje na celosvetovú hospodársku krízu a budúce výzvy, a keďže Komisia uznáva, že väčšinu cieľov stratégie EÚ 2020 sa nepodarí splniť;

J.  keďže celosvetová finančná kríza a banková a dlhová kríza v EÚ značne obmedzili prístup malých a stredných podnikov (MSP) k finančným zdrojom;

K.  keďže Európsky parlament niekoľkokrát požadoval posilnenie rámca správy vecí verejných;

L.  keďže jednotný trh, najmä v oblasti služieb, plnohodnotne nefunguje;

M.  keďže po šiestich rokoch hospodárskej krízy a záporných mier rastu pomaly nastáva oživenie hospodárstva a očakáva sa, že do roku 2015 sa začnú oživovať hospodárstva všetkých členských štátov; keďže prognózy Komisie týkajúce sa oživenia hospodárstva stále kolíšu a reformy musia pokračovať, aby sa naplnili potreby občanov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a obnovila sa produktivita a konkurencieschopnosť; keďže Komisia uznáva, že v mnohých častiach EÚ je sociálna situácia povážlivá, že nezamestnanosť dosahuje nebývalých výšok a rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi sa naďalej prehlbujú; keďže na riešenie tejto situácie v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti je potrebné podniknúť opatrenia, ktorými sa zlepšia vyhliadky týkajúce sa konkurencieschopnosti a rastu;

N.  keďže bez ohľadu na mierny pokles sú miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ stále hrozivé (25,005 milióna nezamestnaných v krajinách EÚ 28 v júni 2014 a 5,06 milióna nezamestnaných mladých ľudí v dvadsiatich ôsmich krajinách EÚ v júli 2014); keďže navyše rozdiely medzi mierami všeobecnej nezamestnanosti a mierami nezamestnanosti mladých ľudí v členských štátoch (5 % nezamestnaných v Rakúsku v porovnaní s 27,3 % v Grécku, 9,3 % nezamestnaných mladých ľudí v Rakúsku v porovnaní s 53,8 % nezamestnaných mladých ľudí v Španielsku) zásadne ohrozujú hospodársku stabilitu EÚ a európsku sociálnu súdržnosť;

O.  keďže Komisia pripomína úlohu inovácií, výskumu a vývoja pri tvorbe pridanej hodnoty, ako aj to, že rastúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami má čoraz častejšie osobitný vplyv na znalostné odvetvia;

P.  keďže fragmentácia trhu práce je v súčasnosti jednou z hlavných príčin nerovností medzi členskými štátmi a medzi rôznymi odvetviami; keďže táto fragmentácia sa prejavuje rozdielmi v prístupe k zamestnaniu (vrátane rozsahu vstupných prekážok) a v pracovných podmienkach a výškach miezd, ktoré niekedy nepostačujú na zaručenie dôstojných životných podmienok, ako aj čoraz väčšou polarizáciou medzi nízko- a vysokokvalifikovanou prácou, ktorá môže brániť pohybu na trhu práce; keďže na zastavenie tejto fragmentácie sú potrebné ďalšie reformy;

Q.  keďže určenie minimálnych miezd je v právomoci členských štátov;

R.  keďže právne predpisy EÚ týkajúce sa pracovných podmienok, diskriminácie a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci poskytujú pracovníkom ochranu pred vykorisťovaním a diskrimináciou a pomáhajú skupinám, ako sú ženy a osoby so zdravotným postihnutím, začleniť sa do trhu práce; keďže sa odhaduje, že náklady na pracovné úrazy a choroby z povolania predstavujú 2,6 – 3,8 % HDP, pričom sa tiež odhaduje, že za každé euro utratené na zavedenie štandardov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti sa podnikom vráti suma 2,2 EUR;

S.  keďže hospodárska a finančná kríza poukázala na krehkosť verejných financií v niektorých členských štátoch;

T.  keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty výrazne znížili verejné výdavky práve vtedy, keď vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky z vnútroštátnych rozpočtov určené na sociálne poistenie sa dostali ešte pod väčší tlak, pretože po rozsiahlych stratách zamestnania alebo po krátení miezd sa príspevky znížili;

U.  keďže Komisia uvádza v jej oznámení z 2. júna 2014 (COM(2014)0400): „Účinky krízy a politických opatrení na hospodársku a sociálnu situáciu majú vplyv na miery nerovnosti. Štrukturálny charakter určitých foriem nezamestnanosti, obmedzenia v prístupe k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, určité reformy daňových výhod môžu neprimerane zaťažiť zraniteľnejšie skupiny spoločnosti.“;

V.  keďže v článku 9 ZFEÚ sa uvádza, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“, a keďže je dôležité dostatočne uplatňovať túto horizontálnu doložku vo všetkých oblastiach politiky, aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 3 ZEÚ; keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza: „Na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. […] je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.“;

W.  keďže len 7,5 milióna ľudí, resp. 3,1 % pracovnej sily v EÚ, je v súčasnosti zamestnaných v inom členskom štáte a keďže mladí ľudia sú skupinou s najväčšou pravdepodobnosťou mobility;

X.  keďže v dôsledku krízy MSP a mikropodniky musia na prístup k financiám vynakladať mimoriadne vysoké náklady, s čím majú ťažkosti a čo tak brzdí ich schopnosť rastu a tvorby pracovných miest; keďže Komisia a členské štáty musia preto podporovať rozvoj MSP s cieľom presadzovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a kvalitné pracovné miesta v EÚ v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

1.  berie na vedomie analýzu, že hospodárske oživenie v EÚ počas dvoch ostatných rokov ukazovalo povzbudivé znaky, a je znepokojený spomalením od druhého štvrťroku 2014 v situácii, keď sa dosiahol záporný úrok dlhopisov a všeobecne veľmi nízka miera inflácie; opakuje však, že toto oživovanie je veľmi krehké a nerovnomerné a musí sa zachovať s cieľom zabezpečiť ďalší rast a zamestnanosť v strednodobom horizonte;

2.  zdôrazňuje, že je naliehavo nutná ambiciózna iniciatíva na spustenie investícií v celej EÚ s cieľom znovu spustiť a udržať hospodárske oživenie; vyzýva Komisiu, aby naliehavo vypracovala európsky program investícií vo výške 300 miliárd EUR ako to navrhuje Jean-Claude Juncker s cieľom prispieť k európskemu rastu z krátkodobého hľadiska;

3.  konštatuje, že obnova konkurencieschopnosti členských štátov a zníženie nezamestnanosti v Európe sú najdôležitejšie ciele hospodárskej politiky;

4.  zdôrazňuje, že výzvy súčasnej hospodárskej situácie, ktorú charakterizuje stagnujúci HDP – v druhom štvrťroku 2014 bol v eurozóne stabilný a v EÚ-28 sa zvýšil o 0,2 % –, pozoruhodne nízka inflácia (v auguste 2014 len 0,3 %, čo je jej najnižšia úroveň od novembra 2009) a neprijateľne vysoká miera nezamestnanosti (v júli 2014 11,5 % v eurozóne a 10,2 % v EÚ-28), je nutné neliehavo riešiť;

5.  opäť naliehavo žiada Komisiu, aby zaistila konkrétne odporúčania pre členské štáty a pre EÚ ako celok, a to aj pre štáty s programami makroekonomických úprav, pričom tieto odporúčania majú riešiť nielen fiškálnu konsolidáciu, ale aj štrukturálne reformy vedúce k reálnemu, udržateľnému a sociálne vyváženému rastu, zamestnanosti, posilnenej konkurencieschopnosti a vyššej konvergencii;

6.  berie na vedomie rozsiahle štrukturálne reformy zavádzané členskými štátmi v rámci programov makroekonomických úprav; považuje za poľutovaniahodné, že niektoré členské štáty zvyšku eurozóny sú neambiciózne v modernizovaní svojich hospodárstiev, čo je jedným z dôvodov slabých vyhliadok na udržateľný rast v strednodobom a dlhodobom horizonte;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že eurozóne a EÚ hrozí, že budú ešte viac zaostávať za inými regiónmi, pokiaľ ide o hospodárske vyhliadky a príležitosti, čím sa EÚ stane menej atraktívna pre investície z EÚ i mimo nej;

8.  upozorňuje, že prostredníctvom uvoľnenej menovej politiky sa nepodarí vyriešiť finančnú krízu, krízu štátneho dlhu ani krízu konkurencieschopnosti; preto zdôrazňuje význam pokračovania v dôkladných, vyvážených a sociálne udržateľných štrukturálnych reformách, ktoré povedú k rastu a zamestnanosti; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že EÚ nemôže konkurovať len v oblasti nákladov, ale je potrebné, aby oveľa viac investovala do výskumu a vývoja, rozvoja priemyslu, vzdelávania a zručností a efektívneho využívania zdrojov na vnútroštátnej aj európskej úrovni; pripomína, že vlastným cieľom štrukturálnych reforiem a znižovania úrovne verejného dlhu a dlhu súkromných subjektov by mala byť schopnosť zamerať sa na politiky priaznivé pre udržateľný rast a v konečnom dôsledku zabezpečiť pracovné miesta a bojovať proti chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie využívali potenciál rozvojových bánk s cieľom oživiť hospodárstvo v Európskej únii;

9.  pripomína, že priority a ciele stratégie EÚ 2020, ako je boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, sú naďalej platné a mali by sa vykonávať;

10.  ešte raz zdôrazňuje, že nadmerná dlhová pozícia v niekoľkých členských štátoch v eurozóne je nielen prekážkou rastu, ale tiež kladie nesmierne bremeno na budúce generácie; je stále znepokojený tým, že sa nedarí dosiahnuť pokrok pri znižovaní nadmernej úrovne dlhov súkromných subjektov;

11.  preto opakuje, že členské štáty by pri navrhovaní hospodárskych politík a reforiem mali venovať osobitnú pozornosť ich dosahu na túto generáciu i budúce generácie vrátane ich nárokov na dobré životné podmienky a možnosti zamestnania; budúcnosť našich spoločností nesmie byť ohrozená súčasnou neschopnosťou prijímať rozhodnutia a politickými chybami;

12.  víta záväzok Jeana-Clauda Junckera rozšíriť európske investície o 300 miliárd EUR, ktorý oznámil vo svojich politických usmerneniach pre ďalšiu Európsku komisiu;

13.  poukazuje na skutočnosť, že HMÚ zďaleka nie je dokončená, a pripomína Komisii jej povinnosti a záväzky týkajúce sa zohľadňovania makroekonomických rozdielov v rámci EÚ a najmä eurozóny v záujme zvýšenia hospodárskej a fiškálnej koordinácie a posilnenia konkurencieschopnosti v EÚ; v tejto súvislosti víta záväzok prijatý budúcim zvoleným predsedom Komisie plniť plán stanovený v správe z 5. decembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii;

14.  opäť vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na dokončenie HMÚ v súlade so všetkými usmerneniami, ktoré uvádza vo svojej koncepcii pre rozsiahlu a skutočnú HMÚ; konštatuje, že dokončenie HMÚ by malo byť založené na metóde Spoločenstva; opätovne pripomína svoju žiadosť, aby sa riadnym legislatívnym postupom prijal právny akt o konvergentných usmerneniach, v ktorom sa na presne vymedzené obdobie stanoví veľmi obmedzený počet cieľov pre najnaliehavejšie reformné opatrenia, a svoju žiadosť adresovanú členským štátom, aby zabezpečili, aby programy národných reforiem boli založené na týchto konvergentných usmerneniach a overené Komisiou; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k úplnému vykonávaniu svojich národných programov reforiem; navrhuje, že by v tejto súvislosti členské štáty mohli nadviazať „konvergenčné partnerstvo“ s inštitúciami EÚ, pričom by existovala možnosť podmieneného financovania reformných činností; opakovane zdôrazňuje, že táto silnejšia hospodárska spolupráca by mala ísť ruka v ruke s finančným mechanizmom založeným na stimuloch; sa domnieva, že akékoľvek dodatočné financovanie alebo nástroje, ako je mechanizmus solidarity, musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, ale mimo schválených stropov viacročného finančného rámca (VFR);

15.  v tejto súvislosti vyzýva budúcu Komisiu, aby predložila návrh na zabezpečenie jednotného vonkajšieho zastupovania eurozóny na základe článku 138 ZFEÚ; s cieľom mať efektívnu eurozónu so spoločným postojom k záležitostiam, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto zastúpenia; pripomína, že nový predseda Komisie vo svojej reči tesne pred svojím zvolením Európskym parlamentom v utorok 15. júla 2014 sľúbil, že „HMÚ a euro budú v brettonwoodskych inštitúciách zastúpené jedným kreslom, jedným miestom, jedným hlasom“;

16.  v tejto súvislosti vyzýva budúcu Komisiu, aby okrem iného predložila návrh na zabezpečenie jednotného vonkajšieho zastupovania eurozóny na základe článku 138 ZFEÚ, a aby tiež predložila správu, ku ktorej sa zaviazala v tzv. dvojbalíku a pláne dosiahnutia skutočnej HMÚ, venovanú možnostiam, ktoré ponúka súčasný fiškálny rámec Únie, pokiaľ ide o vyvažovanie potrieb v oblasti verejných investícií a cieľov v oblasti fiškálnej disciplíny;

17.  vyzýva Komisiu, aby posilnila proces európskeho semestra, okrem iného tým, že zabezpečí, aby bol na navrhovanie odporúčaní a ich následné vykonávanie vyhradený dostatok času a zdrojov s cieľom zaistiť, aby tieto odporúčania boli čo najvhodnejšie z hľadiska tvorby hospodárskej politiky na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrhy, ako možno odporúčaniam európskeho semestra zaistiť väčšiu záväznosť; zdôrazňuje dôležitosť včasného a čo najrozsiahlejšieho zapojenia Európskeho parlamentu, aby s rastúcou dôležitosťou a záväznosťou nemohla vzniknúť zákonná medzera v politickom mienkotvornom procese;

18.  je presvedčený, že musí byť posilnená zodpovednosť za odporúčania pre jednotlivé krajiny zo strany národných parlamentov; vyzýva Komisiu, aby poskytla možnosť predstaviť odporúčania pre jednotlivé krajiny v národných parlamentoch pred tým, ako sú prijaté Radou;

19.  berie na vedomie balík odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny na rok 2014; berie na vedomie hodnotenie Komisie, podľa ktorého sa dosiahol určitý pokrok v oblasti fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem, najmä čo sa týka modernizácie pracovných trhov, dôchodkov a systémov zdravotnej starostlivosti;

20.  berie v tejto súvislosti na vedomie, že Európska rada schválila odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny a odporúčania Rady, najmä osobitné odporúčania týkajúce sa eurozóny;

21.  pripomína, že nutnou podmienkou úspechu programov finančnej pomoci je kombinácia solidarity a podmienenosti, silné stotožnenie sa s reformami a odhodlanie uskutočniť ich; opätovne pripomína Komisii, aby v plnej miere zosúladila právne povinnosti vyplývajúce z tzv. dvojbalíka (nariadenie (EÚ) č. 472/2013) so súčasnými programami makroekonomických úprav; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby finančnú pomoc a ad hoc systém trojky začlenili do lepšej právnej štruktúry spĺňajúcej nároky rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí a práva Spoločenstva, čím sa zaistí demokratická zodpovednosť; berie na vedomie dokument Komisie nadväzujúci na správu EP o trojke; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila závery správ Európskeho parlamentu o trojke;

22.  podporuje cieľ klásť dôraz na politiky, ktoré prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, podporujú investície, tvorbu pracovných miest a boj proti nezamestnanosti a zlepšujú fungovanie pracovného trhu, a to najmä v odvetviach s vysokým potenciálom rastu; je presvedčený, že členské štáty disponujú hodnotnými informáciami, ktoré si môžu navzájom vymieňať pri boji proti nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že model duálneho vzdelávania sa mimoriadne osvedčil v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

23.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti predstavuje dôležitý investičný rámec pre smerovanie výdavkov priaznivých voči rastu vrátane investícií do inovácie a výskumu, digitálnej agendy, výdavkov na uľahčenie prístupu MSP k financiám, investícií do environmentálnej udržateľnosti, do prioritných transeurópskych dopravných spojení, ako aj do vzdelávania a sociálneho začleňovania;

24.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla komplexný mechanizmus presadzujúci výmenu najlepších postupov medzi všetkými príslušnými vnútroštátnymi subjektmi v oblasti nezamestnanosti mládeže; opakovane zdôrazňuje skutočnosť, že hoci nemožno zaviesť jednotné riešenie, niektoré členské štáty riešia nezamestnanosť mládeže efektívnejšie než iné;

25.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní európskeho semestra je potrebné v plnej miere zohľadňovať stratégiu Európa 2020; naliehavo žiada Komisiu, aby sa aj zo správy jednotného trhu stala kľúčová priorita, keďže v podstatnej miere prispieva k dosahovaniu cieľov európskeho semestra, konkrétne udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti;

26.  pripomína však, že členské štáty dosiahli len veľmi nepatrné výsledky, pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní Komisie pre jednotlivé krajiny; sa domnieva, že záväzok Európskej únie nezodpovedá vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny na úrovni daných členských štátov; vyzdvihuje dôležitosť toho, aby príslušné vlády, ktoré prijali záväzky na úrovni EÚ, boli zodpovedné za ich vykonávanie na vnútroštátnej úrovni; pripomína, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali byť formulované tak, aby členským štátom ponechali politický priestor na určenie opatrení a konkrétnych reforiem potrebných na riešenie týchto odporúčaní;

27.  predovšetkým vyzýva Komisiu, aby v rámci akéhokoľvek ďalšieho návrhu zameraného na zlepšenie koordinácie hospodárskej politiky v HMÚ preskúmala možnosť vytvorenia spoločných meradiel zameraných na výsledky, ktorými by sa merali a porovnávali štrukturálne reformy;

28.  vyjadruje znepokojenie, že podľa Komisie bolo v plnej miere vykonaných len 10 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2013; ďalej poznamenáva, že v prípade 45 % odporúčaní nedošlo k žiadnemu alebo len obmedzenému pokroku;

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že náležitý, demokraticky kontrolovaný systém európskeho semestra a vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú významné podmienky dosiahnutia hospodárskej konvergencie v HMÚ, ktorá je kľúčom k jej riadnemu fungovaniu a ktorou sa zabezpečí finančná a ekonomická stabilita, ako aj vysoká konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva vedúca k rastu a zamestnanosti; od vlád členských štátov očakáva, že rozhodnutia týkajúce sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré v Rade schválili všetky členské štáty, budú aj aktívne presadzovať a vykonávať na vnútroštátnej úrovni (zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni);

30.  zdôrazňuje skutočnosť, že viaceré z odporúčaní pre jednotlivé krajiny vychádzajú z právnych aktov EÚ a nekonanie podľa právnych aktov EÚ môže viesť k súdnym konaniam; pripomína členským štátom, aby si plnili právne povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ; sa domnieva, že Komisia v hodnotení výsledkov by mala vziať dostatočne do úvahy skutočnosť, že eurozóna a jej členské štáty sú vzájomne závislými a otvorenými ekonomikami;

31.  vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby v plnej miere využila všetky opatrenia stanovené v právnych predpisoch EÚ na podporu lepšej koordinácie hospodárskej politiky a vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to tak, aby každý členský štát prijal v požadovanom časovom rámci hospodárske a finančné politiky prispôsobené jeho situácii;

32.  berie na vedomie čoraz vyšší počet odporúčaní pre jednotlivé krajiny určených pre regionálnu úroveň; zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere využívať nové programy európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä tam, kde by sa používali ako sprievodné opatrenie štrukturálnych reforiem; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne, účinné, rýchle a včasné vykonávanie týchto programov;

33.  žiada, aby Komisia štvrťročne predkladala správy príslušnému výboru Európskeho parlamentu o opatreniach, ktoré prijala s cieľom zabezpečiť pokrok vo vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj o dosiahnutom pokroku; vyzýva členské štáty, aby príslušnému výboru Európskeho parlamentu vysvetlili dôvody, pre ktoré neplnia odporúčania pre jednotlivé krajiny;

34.  vyzýva predsedu Euroskupiny, aby účinne sledoval vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny členskými štátmi eurozóny a aby o dosiahnutom pokroku predložil správu ako súčasť posúdenia návrhov rozpočtových plánov na rok 2015 Euroskupinou, ktoré majú príslušné členské štáty predložiť do polovice októbra 2014;

35.  vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť rodovému rozmeru v národných programoch reforiem, napríklad začleneniu žien do pracovnej sily, odstráneniu rodových rozdielov v oblasti miezd a dôchodkov, lepšej starostlivosti o deti a systémom pružného pracovného času;

36.  sa domnieva, že vzhľadom na nadchádzajúci európsky semester by sa mala uplatňovať dlhodobá a vyvážená stratégia fiškálnej konsolidácie priaznivá pre rast a investície s cieľom zlepšiť fiškálnu udržateľnosť; podčiarkuje však, že osobitný dôraz treba klásť na reformy a politiky posilňujúce rast, a to najmä v prípade tých členských štátov, ktoré majú fiškálny priestor na investovanie v záujme podpory rastu a uľahčenia opätovného vyváženia eurozóny; pripomína, že v existujúcom právnom rámci je – za podmienky, že boli zavedené reformy – možné zaistiť pružnosť, a odporúča, aby bola využitá;

37.  zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom dlhodobého rastu je fiškálna udržateľnosť;

38.  sa domnieva, že prioritou členských štátov musí byť modernizácia ich hospodárstiev, systémov sociálneho zabezpečenia, dôchodkových systémov a zdravotnej starostlivosti s cieľom zamedziť nadmernému zaťaženiu budúcich generácií; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy vplyv svojich reforiem na európsku ekonomiku ako celok;

39.  sa domnieva, že štrukturálne reformy treba v prvom rade zamerať na zlepšenie schopnosti pracovných trhov začleniť mladých ľudí, ako aj iné vylúčené skupiny medzi pracovnú silu a na schopnosť ponúknuť príležitosti starším pracovníkom; sa nazdáva, že systém duálneho vzdelávania predstavuje mimoriadne účinný nástroj na tento účel; sa tiež domnieva, že cieľom štrukturálnych reforiem by mala byť strednodobá a dlhodobá udržateľnosť a spravodlivosť systémov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia, ako aj zníženie energetickej závislosti v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti európskych podnikov, pričom tvorba pracovných miest je absolútnou prioritou;

40.  zdôrazňuje, že chýbajúci dobre fungujúci vnútorný pracovný trh a udržateľný prístup k prisťahovalectvu bránia rastu v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili spoločný a inkluzívny pracovný trh a spoločnú modernú a inkluzívnu prisťahovaleckú politiku; zdôrazňuje, že spravodlivé a rovné zaobchádzanie s pracovníkmi je kľúčovým prvkom budovania vnútorného pracovného trhu;

41.  konštatuje, že energetická politika a hospodársky rast spolu úzko súvisia; naliehavo preto žiada o presadzovanie ambicióznej európskej energetickej politiky, ktorá môže prostredníctvom zvýšenia bezpečnosti dodávok a inovácií v odvetví energetiky priniesť väčšiu ekonomickú stabilitu a rast;

42.  konštatuje, že sa dosiaľ neuskutočnila žiadna seriózna práca venovaná podielu demografického vývoja na pravidelnom spomaľovaní rastu európskych krajín za posledné dve desaťročia; zdôrazňuje, že neexistencia funkčného vnútorného pracovného trhu brzdí aj potenciál rastu Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli skutočný spoločný pracovný trh a zmobilizovali všetky prostriedky Únie na zavedenie spoločnej prisťahovaleckej politiky v duchu návrhov vyslovených zvoleným predsedom;

43.  opätovne poukazuje na svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby zjednodušili svoje daňové systémy v záujme obnovenia prostredia priaznivého pre podniky vo všetkých členských štátoch bez výnimky, a znovu ich vyzýva, aby znížili dane z práce; vyzýva Komisiu, aby na základe skúseností s plnením akčného plánu na rok 2012 v tejto oblasti vykonala nevyhnutné kroky a vyvinula komplexnú stratégiu založenú na konkrétnych legislatívnych opatreniach na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom; pripomína Komisii návrhy uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom(16) (spravodajkyňa Kleva Kekuš) v súvislosti s vyhýbaním sa daňovej povinnosti a daňovými únikmi;

44.  opakuje, že štrukturálne reformy sa musia doplniť o dlhodobé investície do vzdelávania, výskumu, inovácií, modernej infraštruktúry a udržateľnej energetiky a musia byť s týmito investíciami skĺbené, s cieľom zlepšiť prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo; zdôrazňuje, že investície do výskumu, inovácií, vzdelávania a infraštruktúry sú nutným predpokladom konkurencieschopnosti, udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; trvá na tom, akú úlohu musí mať rozpočet Únie v týchto základných oblastiach spoločného záujmu;

45.  zdôrazňuje, že už teraz vysoké úrovne verejného dlhu neumožňujú značne zvýšiť výdavky, ak úsilie o reformu a konsolidáciu nemá vyjsť nadarmo; z tohto dôvodu odporúča uskutočniť presun výdavkov z nevýrobných do výrobných odvetví orientovaných na budúcnosť; zdôrazňuje, že v Pakte stability a rastu je priestor na zmeny a mal by sa využiť, primárne však požaduje, aby členské štáty prišli s dôveryhodnou reformou;

46.  berie na vedomie prejav prezidenta ECB na výročnom sympóziu centrálnych bánk v Jackson Hole 22. augusta 2014; vyzýva tvorcov politiky, aby vyvodili správne závery, pokiaľ ide o politiky v oblasti menovej, rozpočtovej a štrukturálnej reformy, s cieľom vytvárať rast a pracovné miesta; pripomína vyvážené poznámky: „žiadny objem fiškálnej alebo menovej akomodácie však nemôže kompenzovať potrebné štrukturálne reformy v eurozóne“ a „jednotná stratégia znižovania nezamestnanosti musí zahŕňať politiky na strane dopytu aj ponuky, a to na úrovni eurozóny aj jednotlivých štátov. A len ak bude stratégia skutočne jednotná, môže uspieť.“;

47.  je presvedčený o tom, že jednou z najväčších slabín hospodárstva EÚ je nízka úroveň súkromných investícií a skutočnosť, že verejné investície na súčasnej úrovni nemajú pákový efekt; vyzýva Komisiu, aby vyšetrila dôvody nízkej úrovne súkromných investícií v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebná reforma konaní o úpadku a platobnej neschopnosti s cieľom riešiť previs dlhu na okraji eurozóny;

48.  zdôrazňuje, že investície sú dôležité, keďže v rámci hospodárstva pôsobia na stranu ponuky aj dopytu tým, že vytvárajú pracovné miesta, zabezpečujú príjem pre domácnosti, zvyšujú daňové príjmy, pomáhajú vládam s konsolidáciou a podporujú rast; opakuje, že je potrebné uplatňovať politiky prívetivé voči investorom, obmedziť byrokraciu a zmenšiť administratívnu záťaž; vyzýva budúcu Komisiu, aby rozšírila európske investície o 300 miliárd EUR, ako to oznámil v politických usmerneniach Jean-Claude Juncker;

49.  vyzýva Komisiu, aby konečne splnila svoj záväzok dokončiť jednotný trh, najmä pokiaľ ide o služby; naliehavo vyzýva členské štáty, aby si splnili záväzky týkajúce sa stratégie EÚ 2020, najmä čo sa týka oblastí výskumu a vývoja, efektívneho využívania zdrojov, inovácií, zamestnanosti, vzdelávania, chudoby, energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania množstva emisií; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje kroky pri zaisťovaní náležitého vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch cieleným využívaním všetkých svojich právomocí;

50.  vyjadruje znepokojenie nad ochranárskymi tendenciami v niektorých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb osôb; upozorňuje, že v Zmluve sa zaručuje voľný pohyb osôb, služieb ani kapitálu, a pripomína, že Komisia musí chrániť a presadzovať tieto slobody;

51.  podčiarkuje, že nedostatočný prístup k financiám, najmä pre MSP, predstavuje značnú prekážku rastu v EÚ; žiada preto Komisiu, aby sa prioritne venovala práci na alternatívnych zdrojoch financovania pre MSP a pritom zohľadňovala odporúčania uznesenia Európskeho parlamentu z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu, a to najmä prostredníctvom štrukturálnych fondov, Európskej investičnej banky, Európskeho investičného fondu a verejných rozvojových bánk; vyzdvihuje nutnosť odstrániť byrokratické bariéry pre malé a stredné podniky a v európskej legislatíve uplatňovať v budúcnosti ešte prísnejšie zásadu proporcionality;

52.  sa domnieva, že pre všetky štáty, v ktorých ťažkosti pri vytváraní podnikov bránia potenciálnemu rastu a tvorbe pracovných miest, by sa mali naplánovať bezodkladné reformy;

53.  nalieha na Komisiu, aby navrhla opatrenia na dokončenie vnútorného trhu s kapitálom s cieľom zlepšiť rozdeľovanie kapitálu medzi podniky a oživiť reálnu ekonomiku; je presvedčený o potrebe aj iných než bankových foriem financovania pre veľké, stredné aj malé podniky, predovšetkým zlepšením podmienok financovania prostredníctvom kapitálových trhov a ďalších súkromných zdrojov, ako sú rizikové fondy, partnerské (peer-to-peer) financovanie alebo kapitálové fondy; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala úlohe kapitálových nákladov v prípade začínajúcich a zavedených podnikov vo všetkých členských štátoch a aby sa príslušne aktualizovala hodnotiaca tabuľka ukazovateľov;

54.  zdôrazňuje prvoradý význam vytvorenia právnych predpisov o dlhodobých investíciách;

55.  vyzdvihuje dôležitosť urýchleného budovania a dokončenia bankovej únie; konštatuje, že prijatie troch pilierov bankovej únie a vykonávanie nových pravidiel pre úverové inštitúcie a poisťovne prispeje k obnove odolnosti európskeho finančného sektora; vyjadruje presvedčenie, že dokončenie bankovej únie sa musí dosiahnuť prostredníctvom zjednotenia poisťovníctva a trhov; opakuje, že náklady spôsobené kolapsom bankových inštitúcií by malo niesť samo odvetvie bankovníctva;

56.  zdôrazňuje, že pre budúci rast je nevyhnutný spoľahlivý, stabilný, dobre diverzifikovaný a transparentný finančný systém;

57.  zdôrazňuje, že európsky semester nesmie nijako ohrozovať výsady Európskeho parlamentu ani národných a regionálnych parlamentov; podčiarkuje, že by sa mali jasne rozdeliť právomoci medzi EÚ a jednotlivé členské štáty a že Európsky parlament nesie zodpovednosť na úrovni Únie, zatiaľ čo národné parlamenty nesú zodpovednosť na úrovni členských štátov; zdôrazňuje dôležitosť formálneho a riadneho zapojenia Európskeho parlamentu – vo včasnej fáze a v čo najväčšom rozsahu – s cieľom zvýšiť demokratickú legitimitu;

58.  zdôrazňuje, že treba posilniť demokratickú zodpovednosť Európskeho parlamentu a národných parlamentov, čo sa týka hlavných prvkov fungovania eurozóny, ako sú Európsky mechanizmus pre stabilitu, rozhodnutia Euroskupiny a monitorovanie a hodnotenie programov finančnej pomoci; žiada Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila následné hodnotenia svojich odporúčaní a svojej účasti v trojke;

Odvetvové príspevky k európskemu semestru 2014

59.  víta, že Komisia uznáva skutočnosť, že fiškálna konsolidácia musí pokračovať spôsobom, ktorý podporuje rast a je diferencovaný, čo členským štátom umožní nielen investovať do rastu a tvorby pracovných miest, ale aj bojovať proti vysokému dlhu, nezamestnanosti alebo výzvam starnúcej spoločnosti;

60.  zdôrazňuje potenciál ekologického hospodárstva, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, v rámci ktorého by sa podľa odhadov Komisie mohlo do roku 2020 vytvoriť 5 miliónov pracovných miest len v sektoroch energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň investícií do týchto odvetví a predvídali budúce zručnosti pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby využívanie potenciálu ekologického hospodárstva, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, začlenila do ročného prieskumu rastu (RPR) za rok 2015;

61.  víta skutočnosť, že Komisia zohľadňuje rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sú zjavné v národných programoch reforiem, vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť regiónom s trvalými nepriaznivými prírodnými alebo demografickými podmienkami, a to najmä pri posudzovaní pridelenia prostriedkov;

62.  zdôrazňuje, že na sociálnu politiku a politiku zamestnanosti by sa nemalo nazerať len z hľadiska nákladov, ale mali by sa zohľadňovať aj štrukturálne reformy trhu práce a dlhodobé prínosy, a to s cieľom zachovať investície do spoločnosti a jej občanov v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 a ochrany budúcnosti a stability členských štátov a EÚ ako celku;

63.  zdôrazňuje, že hoci sú mzdy dôležitou premennou pri riešení makroekonomických nerovnováh eurozóny, nie sú iba nástrojom makroekonomických úprav, ale predovšetkým príjmom, z ktorého musia pracovníci žiť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa odporúčaniami v oblasti miezd nezvyšovala miera chudoby zamestnaných osôb ani mzdové nerovnosti v rámci členských štátov, ani nepoškodzovali nízkopríjmové skupiny;

64.  je hlboko znepokojený tým, že EÚ sa zatiaľ zďaleka nepodarilo dosiahnuť ciele v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti stanovené v stratégii Európa 2020, pričom pozadu je predovšetkým s dosahovaním cieľa týkajúceho sa znižovania miery chudoby, ktorá namiesto poklesu vzrástla od roku 2010 do roku 2012 o 10 miliónov; vyzýva novú Komisiu, aby zaujala ucelený prístup a aby požiadala členské štáty o to, aby bezodkladne podávali správy o pokroku dosiahnutom na vnútroštátnej úrovni, čo sa týka stratégie Európa 2020; vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem stanovili dobre vymedzené národné stratégie v záujme napredovania v rámci stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby;

65.  víta skutočnosť, že Komisia v tohtoročných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny použila novú hodnotiacu tabuľku ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, najmä odkazy na miery celkovej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí a počtu ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); poznamenáva, že tieto ukazovatele sú čisto analytické; žiada, aby do hodnotiacej tabuľky boli začlenené ďalšie ukazovatele, ako kvalita práce, miera chudoby detí, prístup k zdravotníckej starostlivosti a bezdomovstvo; žiada, aby tieto ukazovatele mali skutočný dosah na celý proces európskeho semestra;

66.  vyzýva Komisiu a Radu, aby aj naďalej zlepšovali ukazovatele používané na monitorovanie sociálneho, environmentálneho a inovačného rozmeru stratégie Európa 2020 v rámci európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v diskusii o počte a rozvoji ukazovateľov sociálnej situácie a zamestnanosti vzhľadom na skutočnosť, že hospodársky a sociálny rozmer EÚ predstavujú dve strany tej istej mince, pričom obe z nich zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji EÚ;

67.  opakuje svoju žiadosť, aby sa zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí Euroskupiny konali vždy v prípade potreby pred samitmi eurozóny s cieľom zaistiť ucelenejšie riešenie sociálnych otázok a otázok zamestnanosti v rokovaniach a rozhodnutiach orgánov eurozóny a prispievať k zasadnutiam hláv štátov a predsedov vlád eurozóny; sa domnieva, že spoločné schôdze rád EPSCO a ECOFIN sú dôležité na to, aby sa v prípade potreby dosiahla jednotná pozícia;

68.  víta skutočnosť, že Komisia uznala, že dôsledky opatrení fiškálnej konsolidácie prijatých na zaistenie nielen udržateľnosti hospodárstiev niektorých členských štátov, ale aj udržateľnosti celého hospodárstva EÚ na zamestnanosť a sociálnu oblasť v EÚ boli závažné a rozsiahle; žiada vynaloženie väčšieho úsilia o splnenie záväzkov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti stanovených v zmluvách a v Charte základných práv EÚ; vyzýva Agentúru EÚ pre základné práva, aby dôkladne posúdila vplyv týchto opatrení na základné práva a vydala odporúčania v prípade porušení charty;

69.  víta zámer talianskeho predsedníctva, uvedený v záveroch z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady z 30. augusta 2014, uskutočniť konferenciu na úrovni hláv štátov alebo predsedov vlád venovanú zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí;

70.  víta uvedené zníženie mier nezamestnanosti v niektorých členských štátoch; pripomína však, že v stratégii Európa 2020 sa jasne uvádza, že údaj, ktorý treba sledovať, je miera zamestnanosti, a považuje za poľutovaniahodné, že v súčasnosti používané ukazovatele miery zamestnanosti neodrážajú dôkladne situáciu na všetkých trhoch práce v EÚ;

71.  konštatuje, že Komisia upozorňuje na potrebu štrukturálnych reforiem zameriavajúcich sa na zlepšenie rámcových podmienok pre rast a pracovné miesta, a to najmä v časoch vysokej nezamestnanosti, a konštatuje tiež, že veľa príležitostí môže vzniknúť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, keď sa dokončí jednotný trh;

72.  vyzýva Komisiu, aby obnovenie zamestnanosti stanovila za skutočnú prioritu tým, že vytvorí ambicióznu a celostnú stratégiu rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest, na ktorej tvorbe by sa mali podieľať všetci noví členovia Komisie; sa domnieva, že na tento účel by komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti mal navrhnúť plán, ktorý sa bude týkať všetkých oblastí politiky a bude zahŕňať konkrétne opatrenia na podporu tvorby kvalitných pracovných miest;

73.  sa domnieva, že konkurencieschopnosť EÚ nemožno obnoviť len znižovaním nákladov, ale že ho musia sprevádzať vyššie investície do výskumu a vývoja, vzdelávania a zručností a efektívnejšie využívanie zdrojov; žiada, aby sa trhy práce stali prispôsobivejšími a dynamickejšími a vedeli sa tak prispôsobiť narušenej hospodárskej situácii bez toho, aby dochádzalo k hromadnému prepúšťaniu a nadmerným úpravám miezd; pripomína, že došlo k výraznému oslabeniu kúpnej sily mnohých zamestnancov v EÚ, k zníženiu príjmov domácností a utlmeniu vnútorného dopytu; sa domnieva, že v záujme obnovy potrebnej konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, EÚ si musí premyslieť taktiež stratégie zameriavajúce sa na ostatné výrobné náklady, vývoj cien a ziskové rozpätia, ako aj na prierezové politiky zacielené na podporu inovácií, produktivity a excelentnosti;

74.  je znepokojený čoraz väčšími rozdielmi v oblasti bohatstva a príjmov, ktoré oslabujú kúpnu silu, vnútorný dopyt a investície do reálnej ekonomiky; vyzýva členské štáty, aby opatrenia na zmenšenie týchto rozdielov zaradili do svojich národných programov reforiem s cieľom oživiť rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť;

75.  zdôrazňuje, že je potrebné presunúť daňovú záťaž z práce na iné formy udržateľnej dane, a to v záujme podpory rastu a tvorby pracovných miest;

76.  víta odporúčania Komisie pre jednotlivé krajiny v oblasti environmentálnych daní a vyzýva členské štáty, aby tieto odporúčania zaviedli do praxe a súčasne zabezpečili, že z nich budú mať prospech najmä osoby s nízkym príjmom; vyzdvihuje pozitívny dosah presunu daní z práce na environmentálne dane a postupného neuplatňovania ekologicky škodlivých stimulov na rozpočet, zamestnanosť, sociálnu situáciu a životné prostredie;

77.  je znepokojený tým, že finančná fragmentácia v eurozóne ohrozuje v niektorých prípadoch rast a udržateľnosť MSP; vyzýva na obnovu úverovej kapacity hospodárstva, ktorá MSP umožní investovať a vytvárať pracovné miesta, ako aj na uľahčenie prístupu MSP k podnikaniu a k programom ako COSME alebo Horizont 2020;

78.  vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a MSP a zľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

79.  vyzýva Komisiu, aby sľubovanému investičnému plánu 300 miliárd EUR bezodkladne dala konkrétnu podobu, a požaduje, aby sa posúdilo, či táto suma postačuje na obnovenie úplného potenciálu EÚ v oblasti rastu, konkurencieschopnosti a tvorby kvalitných pracovných miest;

80.  víta žiadosť Komisie obsiahnutú v jej súhrnnom oznámení o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny v EÚ ako celku, aby sa viac investovalo do výskumu a vývoja, inovácií, vzdelávania, zručností a aktívnych politík trhu práce, ako aj do energetiky, dopravy a digitálneho hospodárstva;

81.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili priemysel EÚ prostredníctvom uplatňovania flexibilnejšej politiky hospodárskej súťaže v prospech konkurencieschopnosti a zamestnanosti spolu s plánom ekologizácie a prechodu na digitálne technológie; opakuje svoju žiadosť adresovanú Komisii, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi vypracovala návrh právneho aktu o poskytovaní informácií pracovníkom a konzultovaní s nimi a o predvídaní a riadení reštrukturalizácie s cieľom zaručiť prispôsobenie sa zmene priemyslu EÚ, ktoré bude hospodársky a sociálne zodpovedné a ktorým sa zachovajú práva pracovníkov bez toho, aby sa kládlo nadmerné regulačné zaťaženie na spoločnosti, najmä na MSP;

82.  je znepokojený skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch a odvetviach sprevádza stratu pracovných miest pokles ich kvality, zvýšenie množstva prekážok zamestnania a zhoršovanie pracovných noriem; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sa musia cielene snažiť o zlepšenie kvality pracovných miest, aby sa zaistil súlad medzi ponúkanými zručnosťami a požiadavkami trhu práce; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sa musia cielene snažiť o riešenie dodatočných problémov vznikajúcich v dôsledku nedobrovoľných pracovných zmlúv na čiastočný úväzok a nedobrovoľných zmlúv na krátkodobé zamestnanie, neistých zmlúv (ako sú zmluvy bez udania pracovného času), zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti a nelegálnej práce; preto víta iniciatívu Komisie, ktorá sa týka európskej platformy pre nelegálnu prácu; opakuje svoju žiadosť adresovanú členským štátom, aby ľuďom s neistou pracovnou zmluvou, zmluvou na krátkodobé zamestnanie či zmluvou na čiastočný úväzok, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám zabezpečili základný súbor práv a primeranú sociálnu ochranu;

83.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby jej politické usmernenia podporovali reformy trhu práce zameriavajúce sa okrem iného na zmenšenie miery segmentácie, podporu prechodu medzi pracovnými miestami, podporu začleňovania zraniteľných skupín do trhu práce, zmenšovanie miery chudoby zamestnaných osôb, podporu rodovej rovnosti, posilňovanie práv pracovníkov s atypickými pracovnými zmluvami a poskytovanie väčšej sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činným pracovníkom;

84.  konštatuje, že Komisia vo svojej výročnej správe za rok 2013 o situácii v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti zdôraznila význam výdavkov na sociálnu ochranu ako zábezpeky proti sociálnym rizikám; pripomína význam automatických stabilizátorov pri riešení asymetrických otrasov, pri zamedzovaní nadmernému čerpaniu národných sociálnych zdrojov, a teda pri posilňovaní udržateľnosti HMÚ ako celku; vyzýva Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vyzdvihla dôležitosť zachovania silných automatických stabilizátorov v členských štátoch s ohľadom na ich významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri zachovávaní sociálnej súdržnosti, ako aj podnecovaní vnútorného dopytu a hospodárskeho rastu; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala zelenú knihu o automatických stabilizátoroch v eurozóne;

85.  berie na vedomie zámer talianskeho predsedníctva Európskej rady, načrtnutý v jeho programe, otvoriť diskusiu o automatických stabilizátoroch na úrovni EÚ s osobitným zameraním sa na možné vytvorenie systému dávok v nezamestnanosti pre eurozónu;

86.  vyzdvihuje dôležitosť aktívnych a inkluzívnych politík trhu práce ako strategického nástroja na podporu zamestnanosti v súčasnej situácii; je hlboko znepokojený tým, že viaceré členské štáty aj napriek nárastu svojej miery nezamestnanosti znížili pridelené rozpočtové prostriedky na financovanie aktívnych a inkluzívnych politík trhu práce; žiada členské štáty, aby zvýšili krytie a účinnosť aktívnych politík trhu práce v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi;

87.  víta prijatie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2014/EÚ z 15. mája 2014 o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ); berie na vedomie návrh nariadenia o portáli EURES (Európsky portál pre pracovnú mobilitu) z januára 2014; vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa neodkladne venovali reforme, aby sa portál EURES mohol stať účinným nástrojom posilňovania mobility pracovnej sily v rámci EÚ v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1296/2013 a s cieľom podpory rozmanitosti; pripomína, že mobilita musí ostať dobrovoľná a nesmie obmedzovať snahy o miestne vytváranie kvalitných pracovných miest a miest odbornej prípravy; zdôrazňuje, že spoľahlivé odborné informácie o pracovných a životných podmienkach v iných členských štátoch sú nutnou podmienkou dobre fungujúceho Európskeho hospodárskeho priestoru;

88.  poukazuje na zvyšujúci sa počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí opúšťajú svoje krajiny pôvodu a odchádzajú do iných členských štátov za pracovnými príležitosťami; nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali mobilitu pracovnej sily v rámci EÚ v záujme zaručenia voľného pohybu pri súčasnom dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania a zachovávaní úrovne miezd a sociálnych noriem; vyzýva každý členský štát, aby nastolil sociálne a pracovné podmienky, ktoré budú v súlade so stratégiou Európa 2020;

89.  je znepokojený tým, že ponuka zručností v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) neuspokojí v nadchádzajúcich rokoch zvyšujúci sa dopyt podnikov, čím sa zníži schopnosť pracovnej sily EÚ prispôsobovať sa a napredovať; vyzýva členské štáty, aby investovali do modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania, najmä do systémov duálneho vzdelávania, a aby uľahčili prechod zo školy do zamestnania;

90.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zlepšiť zručnosti mladých ľudí v oblasti vedenia, riadenia a podnikania, aby mohli nové a začínajúce podniky využiť výhody, ktoré ponúkajú nové trhy, a zrealizovať svoj potenciál rastu, a aby sa tak mladí ľudia stali nielen zamestnancami, ale aj zamestnávateľmi;

91.  konštatuje, že bankové pôžičky sú ešte stále najbežnejším zdrojom financovania v EÚ; je však presvedčený, že skutočným prínosom sú nové formy financovania prostredníctvom inovatívnych programov a nebankových ciest, ako je kolektívne financovanie, MSP ako podnikateľskí anjeli, úvery medzi partnermi, mikroúvery, jednoducho dostupné agentúry poskytujúce mikroúvery a ďalšie nástroje, ktoré môžu poskytnúť dôležité investície začínajúcim podniky a MSP na rast a tvorbu pracovných miest;

92.  víta pokles mier nezamestnanosti mladých ľudí, ale poukazuje na ich stále znepokojivo vysoké úrovne: 22 % v štátoch EÚ 28 a 23,1 % v eurozóne; upozorňuje na znepokojujúce rozdiely medzi členskými štátmi (7,8 % v Nemecku a 56,3 % v Grécku (v apríli 2014)); zdôrazňuje, že problém neistých pracovných miest a nedostatočnej zamestnanosti sa tiež výrazne rozšíril, pričom treba brať do úvahy, že ak keď si mladí ľudia nájdu zamestnanie, mnohí z nich – v priemere 43 % v porovnaní s 13 % dospelých pracovníkov – pracujú za neistých podmienok alebo na nedobrovoľné zmluvy na čiastočný úväzok; vyjadruje tiež znepokojenie nad čoraz vyššou mierou nezamestnaných mladých ľudí medzi bezdomovcami v mnohých členských štátoch;

93.  víta skutočnosť, že vo väčšine odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa spomína záruka pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala výzvy uvedené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny za rok 2014, a to pokiaľ ide o kvalitu ponúk, nedostatočné poskytovanie aktívnej pomoci ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, administratívne kapacity verejných služieb zamestnanosti a chýbajúcu účinnú spoluprácu so všetkými relevantnými partnermi, a zároveň objavovala najlepšie postupy, ktoré by mohli slúžiť ako referenčné hodnoty pri zlepšovaní programov; požaduje väčšiu transparentnosť pri monitorovaní ich vykonávania, ambicióznejší prístup k členským štátom, ktoré nepreukazujú žiaden pokrok, a lepšie využívanie presunu ťažiska financovania na začiatočnú fázu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa mala považovať za stimul pre všetky členské štáty, aby začali využívať Európsky sociálny fond na financovanie rozsiahlejších projektov týkajúcich sa mladých ľudí, najmä v oblasti chudoby a sociálneho začlenenia;

94.  vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rámec, ktorým sa zavedú minimálne normy vykonávania záruk pre mladých ľudí zahŕňajúcich okrem iného kvalitu učňovskej prípravy a pracovných miest, dôstojné mzdy pre mladých ľudí a prístup k službám zamestnanosti a právam a ktorý sa bude týkať ľudí vo veku od 25 do 30 rokov; vyzýva členské štáty, aby dostupné rozpočtové prostriedky využívali efektívne a aby bezodkladne zaviedli záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby záruky pre mladých ľudí ustanovili ako prioritu vzhľadom na to, že pridelenie rozpočtových prostriedkov sa sústredí na prvé dva roky; žiada zvýšenie dostupného rozpočtu počas sľubovaného preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania berúc do úvahy, že podľa odhadov Medzinárodnej organizácie práce je na vyriešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí v eurozóne potrebná suma 21 miliárd EUR; považuje toto zvýšenie za nutnú investíciu vzhľadom na obrovskú každoročnú hospodársku stratu, ktorá vyplýva z nedostatočného boja proti nezamestnanosti mladých ľudí a ktorá dosahujúcu 153 miliárd EUR, čo zodpovedá 1,2 % HDP EÚ (Eurofound, 2012)(17);

95.  vyzdvihuje význam zdôrazňovania praktických zručností a duálneho systému odbornej prípravy, ktorý zvyšuje zamestnateľnosť mladých ľudí;

96.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a školstvom na všetkých úrovniach;

97.  berie na vedomie odporúčanie Rady z marca 2014 o rámci kvality pre stáže v záujme predchádzania diskriminácii a vykorisťovaniu mladých pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci európskeho semestra tieto odporúčania začlenili do národných programov reforiem a odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

98.  so znepokojením konštatuje, že miery nezamestnanosti žien sú vyššie ako miery celkovej nezamestnanosti (11,7 % v štátoch EÚ 18 a 10,4 % v štátoch EÚ 28 v porovnaní s 11,5 % a 10,2 % v prípade celkovej nezamestnanosti); preto požaduje vypracovanie konkrétnych plánov tvorby kvalitných pracovných miest obsahujúcich opatrenia zamerané na ženy; požaduje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v odporúčaniach a upozorňuje na to, že väčšiu rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce nesmú ohrozovať iné odporúčania; žiada vydanie konkrétnych odporúčaní s cieľom zmenšiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú nielen brzdou hospodárstva a konkurencieschopnosti, ale aj známkou sociálnej nespravodlivosti;

99.  víta odporúčania zamerané na riešenie nízkej miery účasti žien na trhu práce; vyzýva Komisiu, aby do ďalšieho ročného prieskumu rastu zaradila širšie hľadisko rodovej rovnosti zohľadňujúce viac ako len miery zamestnanosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali segregáciou na trhu práce a nerovnakým rozdelením zodpovedností za opateru; požaduje cenovo dostupné a kvalitné verejné služby v oblasti starostlivosti o deti a závislé osoby, ktoré opatrujúcim osobám, najmä ženám, umožnia návrat do zamestnania a uľahčia zosúladenie pracovného a súkromného života;

100.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vysokej miere nezamestnanosti medzi znevýhodnenými skupinami a prioritne zabezpečili prístup a začleňovanie do trhu práce a presadzovanie politík prístupu a začleňovania, pretože zamestnanosť je kľúčom k úspešnému začleneniu;

101.  je hlboko znepokojený tým, že u dlhodobo nezamestnaných ľudí a starších pracovníkov sú zaznamenávané vyššie miery nezamestnanosti a tieto osoby majú dodatočné ťažkosti s opätovným vstupom trh práce; vyzýva členské štáty, aby pri pomáhaní týmto pracovníkom s úspešným opätovným vstupom na trh práce využívali v plnej miere Európsky sociálny fond;

102.  so znepokojením konštatuje, že zamestnancom vo veku nad 40 rokom často už nie je v ich zamestnaní poskytovaná primeraná odborná príprava a ďalšie vzdelávanie; vyzýva preto zamestnávateľov, sociálnych partnerov a vlády členských štátov, aby na trhu práce uplatňovali skutočné koncepcie a merania celoživotného vzdelávania s cieľom čo najskôr dosiahnuť výrazné zlepšenie kvalifikácie starších pracovníkov;

103.  víta odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zamerané na zvyšovanie primeranosti a krytia systémov minimálneho príjmu, záchranných sietí a sociálnej ochrany, a viaceré odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa politík začleňovania do trhu práce; domnieva sa však, že nerovnomerný a nestabilný rast, ktorý Komisia očakáva v rokoch 2014 a 2015, sám osebe nebude postačovať na riešenie dosahu krízy a jej dôsledkov, ktoré mala na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne sledovali odporúčania, plnili ich a v rámci svojich národných programov reforiem navrhli konkrétne a cielené opatrenia na riešenie chudoby, najmä bezdomovstva a chudoby detí;

104.  vyzýva Komisiu, aby európsky semester užšie naviazala na sociálne ciele stratégie Európa 2020; sa domnieva, že národné programy reforiem by mali podávať správy o pokroku dosahovanom pri plnení národných cieľov v oblasti chudoby a poukazovať na to, ako sa nimi prispelo k dosahovaniu spoločne dohodnutého hlavného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa boja proti chudobe adresované všetkým členským štátom; vyzýva členské štáty, aby zaviedli osobitné opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania a boja proti diskriminácii s cieľom znížiť mieru chudoby zameriavajúc sa na skupiny, ktoré sú najviac ohrozené sociálnym vylúčením; vyzýva členské štáty, aby vykonávali komplexnú stratégiu aktívneho začleňovania zavedením systému minimálneho príjmu a sociálneho zabezpečenia v súlade s vlastnými vnútroštátnymi postupmi vrátane ustanovení uvedených v kolektívnych zmluvách alebo vnútroštátnych právnych predpisoch;

105.  vyzýva členské štáty, a to so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. a 10. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch, aby zaviedli dlhodobé, cielené a integrované opatrenia na zníženie miery sociálnej a hospodárskej marginalizácie rómskych komunít, najmä prostredníctvom prijatia opatrení na ich začlenenie do trhu práce, a to aj prostredníctvom posilnenej väzby medzi sociálnou pomocou a aktiváciou a prostredníctvom zvýšenia miery školskej dochádzky rómskych detí a zníženia výskytu predčasného ukončovania školskej dochádzky;

106.  vyzýva Komisiu, aby ihneď riešila alarmujúci nárast chudoby detí v celej Európe prostredníctvom zavedenia záruky pred chudobou pre deti; sa domnieva, že takáto záruka je mimoriadne dôležitá na ochranu detí, ktoré postihli dôsledky súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy;

107.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odporúčania Komisie o dôchodkoch boli vydané bez toho, aby sa zohľadnila pozícia Európskeho parlamentu k príslušnej zelenej a bielej knihe; zdôrazňuje, že dôchodkové reformy si vyžadujú politickú a sociálnu súdržnosť na vnútroštátnej úrovni a v záujme ich úspešnosti by sa o nich malo rokovať so sociálnymi partnermi a na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkových systémov členských štátov treba navrhnúť, predložiť a prijať ich potrebné komplexné reformy, ktoré súčasne neohrozia primerané úrovne dôchodkov a budú plne zodpovedať hospodárskym a sociálnym prioritám stratégie Európa 2020;

108.  považuje za poľutovaniahodné, že veľmi málo odporúčaní pre jednotlivé krajiny rieši problém chudoby zamestnaných osôb či bezdomovstva; poukazuje na objavujúce sa nové podoby chudoby, ktoré postihujú strednú a pracujúcu triedu, keď sa v dôsledku problémov so splácaním hypoték zvyšuje počet prípadov vypratania nehnuteľností a zhabania majetku pre neplatenie hypotekárneho dlhu; vyzýva Komisiu, aby v ročnom prieskume rastu 2015 výslovne riešila chudobu zamestnaných osôb a chudobu ľudí s obmedzenou alebo žiadnou väzbou na trh práce; odporúča Komisii a členským štátom, aby zaviedli integrované politiky v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, účinné politiky prevencie zamerané na znižovanie počtu prípadov vypratania a riešili otázku neobsadených obydlí a politiky na riešenie energetickej chudoby, ktorá je taktiež na vzostupe;

109.  víta skutočnosť, že niektoré odporúčania pre jednotlivé krajiny sa týkajú boja proti chudobe detí a dostupných služieb starostlivosti o deti, ale požaduje viac politík zameraných na rodiny s nízkym príjmom; požaduje viac odporúčaní o stratégiách sociálneho začleňovania vrátane boja proti extrémnym formám chudoby, ako je napríklad bezdomovstvo;

110.  berie na vedomie, že Komisia podporuje stratégie aktívneho začleňovania; sa však domnieva, že takéto stratégie musia zahŕňať opatrenia na začleňovanie ľudí so zdravotným postihnutím a so zníženými pracovnými schopnosťami do trhu práce; nabáda členské štáty, aby zvážili pridanú hodnotu motivovania zamestnávateľov k tomu, aby zamestnali osoby najvzdialenejšie od trhu práce, a to prostredníctvom rozvoja dobre vyváženej súboru povinností a podporných sietí zapojením všetkých relevantných aktérov do prípravy politík členských štátov v oblasti trhu práce;

111.  vzhľadom na vysoké miery chudoby požaduje, aby sa vyhodnotilo, či je vo Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby dostatok finančných prostriedkov, a ak nie je, aby sa počas preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania zvážila možnosť zvýšenia jeho financovania;

112.  súhlasí s Komisiou, že členské štáty musia čeliť bezdomovstvu komplexnými stratégiami založenými na prevencii, prístupoch založených na bývaní a revízii regulácie a postupov v oblasti vypratania, ako aj na ukončení kriminalizovania bezdomovcov; požaduje zlepšenie v oblasti nadnárodnej výmeny najlepších postupov a vzájomného učenia a v tejto súvislosti uznáva úlohu programu Progress;

113.  víta odporúčanie investovať do vzdelávania, ale je znepokojený tým, že viac než 20 členských štátov znížilo výdavky na vzdelávanie v relatívnom vyjadrení (ako percento HDP), čím ohrozili svoj potenciál rastu a tvorby pracovných miest a svoju konkurencieschopnosť; poukazuje na to, že zníženie takýchto investícií povedie k zvýšeniu štrukturálnej slabosti EÚ vzhľadom na nesúlad medzi rastúcou potrebou vysokokvalifikovaných zamestnancov a skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch je v súčasnosti veľká časť pracovnej sily nízkokvalifikovaná;

114.  berie na vedomie odporúčanie Komisie na reformu systémov zdravotnej starostlivosti, aby naplnili svoje ciele poskytovania univerzálneho verejného prístupu k vysokokvalitnej starostlivosti nákladovo účinným spôsobom, a na zabezpečenie ich finančnej udržateľnosti;

115.  opakuje svoju žiadosť o zvýšenú a štruktúrovanú účasť zainteresovaných strán občianskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, aby sa zaručila legitimita a zvýšila účinnosť procesu európskeho semestra; v tejto súvislosti so záujmom očakáva plán Komisie zapojiť sociálnych partnerov v rámci výboru pre sociálny dialóg ešte pred schválením ročného prieskumu rastu 2015;

116.  kritizuje skutočnosť, že nie všetky členské štáty do návrhu svojich národných programov reforiem zapojili tak svoje národné parlamenty, ako aj svojich národných sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem začlenili podrobný prehľad s vysvetlením, kto a ako sa zapojil; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala rôzne vnútroštátne praktiky týkajúce sa parlamentných postupov a zapájania zainteresovaných strán do európskeho semestra;

Rozpočtové politiky

117.  opätovne zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ pri stimulovaní udržateľného rastu, podporovaní tvorby pracovných miest a znižovaní makroekonomických nerovnováh v EÚ, čím sa prispieva k zníženiu sociálnych nerovností; pripomína najmä, že bez toho, aby sa úloha EÚ vôbec považovala za katalyzátor investícií, sa približne 60 % rozpočtu EÚ priamo vynakladá na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; okrem toho zdôrazňuje, že mnohé z programov na roky 2014 – 2020 obsahujú inovatívne finančné nástroje, ktoré majú potenciál zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore verejných aj súkromných investícií v členských štátoch, najmä z hľadiska dlhodobých investícií, ktoré sa všeobecne považujú za významnú politickú prioritu;

118.  pripomína potrebu na začiatku nového viacročného finančného rámca (VFR) urýchlene a účinne vykonať nové programy na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, aby sa týmto programom umožnilo prispieť k procesu oživenia hospodárstva; vyzýva na osobitne urýchlené vykonanie programov určených na prednostné uskutočnenie v prvých rokoch VFR, ako sú napríklad programy Horizont 2020, COSME, Erasmus+ a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto programy majú pákový efekt a synergickú a katalytickú úlohu vo vzťahu k vnútroštátnym investičným politikám a rastu a tvorbe pracovných miest; zdôrazňuje potrebu urýchleného začatia politiky súdržnosti na obdobie rokov 2014 – 2020 (čo sa týka už podpísaných dohôd o partnerstve, schválených operačných programov a uvoľneného predbežného financovania); opäť zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať politika súdržnosti pri podpore rastu a tvorby pracovných miest na celom území EÚ; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby financovanie z prostriedkov EÚ všade tam, kde je to možné, smerovalo na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí, ako aj udržateľný rast a konkurencieschopnosť; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie v súvislosti s nevídanou výškou nesplatených záväzkov (RAL), z ktorých sa väčšina vzťahuje na politiku súdržnosti, a vysokým rizikom zrušenia záväzkov, ktorému sú vystavené niektoré členské štáty, pokiaľ ide o financovanie predchádzajúceho programového obdobia;

119.  podporuje záruky EÚ pre mladých a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí ako kľúčové nástroje na boj proti znepokojivo vysokej miere nezamestnanosti mladých; víta nedávne kroky Komisie na pomoc členským štátom pri urýchlenom plánovaní opatrení financovaných v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne, účinné, rýchle a včasné vykonávanie týchto programov;

120.  zdôrazňuje skutočnosť, že podpora pracovných miest, rastu a hospodárskej súťaže v EÚ si vyžaduje, aby sa posilnilo vytváranie hodnotových reťazcov v EÚ a aby sa podniky v EÚ – vrátane MSP – pevnejšie integrovali na všetkých úrovniach hodnotového reťazca; pripomína skutočnosť, že takéto politiky by sa mali týkať podnikov každej veľkosti, mali by viesť k zachovaniu výrobného reťazca v Európe, podporovať odvetvia s vysokým potenciálom rastu s osobitným zameraním na inovácie, zručnosti, udržateľnosť, podnikanie a tvorivosť a umožniť, aby dostatočný rast a bohatstvo viedli k väčšej tvorbe pracovných miest;

121.  zdôrazňuje skutočnosť, že v čase, keď sú mnohé členské štáty do značnej miery závislé od jediného dodávateľa energie, pričom šesť z nich je v otázke zemného plynu úplne závislých od Ruska, si podpora a zachovanie pracovných miest tiež vyžadujú zníženie zraniteľnosti EÚ na základe vonkajších energetických šokov, čoho sme svedkami pri prebiehajúcej kríze na Ukrajine; víta v tejto súvislosti závery schôdze Európskej rady z 26. – 27. júna 2014 a očakáva, že tieto závery budú najneskôr do októbra 2014 doplnené ambicióznymi strednodobými až dlhodobými opatreniami na zlepšenie energetickej bezpečnosti EÚ;

122.  zdôrazňuje skutočnosť, že nízke stropy platieb na obdobie rokov 2013 – 2020 zostávajú kľúčovým problémom rozpočtu EÚ a majú negatívny vplyv na oživenie hospodárstva vzhľadom na to, že oneskorené platby primárne poškodzujú prijímateľov; pripomína potrebu zaručiť riadnu, včasnú, náležitú postupnosť platieb pri plnení, aby sa tak pomocou platieb z minulých záväzkov i platieb z predbežného financovania urýchlene začali nové programy a aby sa zamedzilo nezvyklým presunom nesplatených záväzkov (RAL) do rozpočtu na rok 2015; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby plne schválila návrh opravného rozpočtu č. 3/2014, tak ako ho predložila Komisia, aby mal rozpočet EÚ čo najväčší vplyv na investície na mieste; poukazuje na to, že ak budú návrhy opravných rozpočtov č. 2, 3 a 4 prijaté v nezmenenej podobe, pre rozpočet by to celkovo znamenalo iba 106 miliónov EUR dodatočných príspevkov podľa výšky HND, ktoré sú členské štáty povinné poskytnúť, aby sa zabezpečil dostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014 na pokrytie existujúcich právnych záväzkov Únie; poukazuje na svoje odhodlanie pokračovať v monitorovaní celkovej situácie, pokiaľ ide o platby a nesplatené záväzky, a plne využiť všetky prostriedky flexibility zakotvené v nariadení o VFR a súvisiacej medziinštitucionálnej dohode; zdôrazňuje skutočnosť, že otázka opakujúcej sa platobnej krízy rozpočtu EÚ sa bude musieť riešiť udržateľným spôsobom pri príležitosti povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020, ktorú má čo najskôr začať budúca Komisia, ktorá sa úradu ujme 1. novembra 2014;

123.  pripomína svoj názor, že fiškálnu situáciu členských štátov možno zmierniť prostredníctvom nového systému vlastných zdrojov určených na financovanie rozpočtu Únie, ktorým sa znížia príspevky na základe HND, čím sa členským štátom umožní vynaložiť svoje konsolidačné úsilie bez toho, že by ohrozili financovanie EÚ na podporu investícií do oživenia hospodárstva a reformných opatrení; pripomína skutočnosť, že Komisia predložila niekoľko legislatívnych návrhov s cieľom reformovať systém vlastných zdrojov, o ktorých však, žiaľ, Rada doteraz vážne nediskutovala; preto vyzdvihuje dôležitosť, ktorú prikladá novej skupine na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá by mala viesť ku skutočnej reforme financovania EÚ;

124.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa v rámci svojho ročného prieskumu rastu na rok 2015, ktorý má byť zverejnený v novembri 2014, plne venovala úlohe rozpočtu EÚ v procese európskeho semestra a zdôraznila ho, a to tým, že poskytne skutočné a konkrétne údaje o jeho podnecujúcich, katalytických, synergických a komplementárnych účinkoch na celkové verejné výdavky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

125.  ďalej vyzýva Komisiu, aby vo svojom nasledujúcom ročnom prieskume rastu poskytla úplný prehľad toho, čo sa dosiahlo v dôsledku vykonávania Paktu pre rast a zamestnanosť, ktorý bol schválený na zasadnutí Európskej rady v júni 2012 s cieľom prekonať hospodársku a finančnú krízu, a aby predložila nové návrhy o úlohe, ktorú by rozpočet EÚ mohol zohrávať pri ďalšej tvorbe inteligentného, udržateľného, inkluzívneho rastu s efektívnym využívaním zdrojov a tvorbou pracovných miest;

126.  víta záväzok zvoleného predsedu Komisie splniť plán Komisie s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii z 5. decembra 2012; nazdáva sa, že akékoľvek ďalšie financovanie alebo nástroje, akým je mechanizmus solidarity, musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, ale nad rámec dohodnutých stropov VFR;

Vnútorný trh

127.  naliehavo žiada vytvorenie skutočného vnútorného trhu pre energetiku, ktorý by zabezpečil spravodlivý prístup na trh, vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a dostupný trh, najmä pre malé a stredné podniky;

128.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty musia zvýšiť úsilie modernizovať svoje verejné správy prostredníctvom dokončenie reforiem svojej legislatívy v oblasti verejnej správy, poskytovania dostupných digitálnych služieb pre občanov a podnikateľov vo väčšom rozsahu a lepšej kvalite, znižovania nákladov a zvyšovania efektívnosti, čo umožní cezhraničnú spoluprácu a zavádzanie rámcov pre interoperabilitu orgánov verejnej správy; zdôrazňuje skutočnosť, že úplné a rýchle vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania a koncesií by poskytlo obrovskú príležitosť na zvýšenie inovácií, umožnilo prístup pre malé a stredné podniky a modernizáciu verejnej správy na celoštátnej, ako aj na miestnej úrovni zlepšovaním kvality, účinnosti a transparentnosti výdavkov verejnej správy a investícií;

Environmentálna politika

129.  zdôrazňuje skutočnosť, že ekologizácia hospodárstiev EÚ prispieva k dlhodobému a voči kríze odolnému rastu, zvyšuje konkurencieschopnosť a vytvára pracovné miesta, pričom súčasne zvyšuje energetickú bezpečnosť a nezávislosť Únie, a že ekologické hospodárstvo by sa malo považovať za hlavnú hnaciu silu rozvoja hospodárstva;

o
o   o

130.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, vládam členských štátov, Komisii, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0240.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0130.
(10) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(11) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0129.
(13) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(14) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2014)0043.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0205.
(17) Eurofound (2012), NEET – mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy: charakteristiky, náklady a reakcie v oblasti politík v Európe, Úrad pre publikácie Európskej únie, Luxemburg.

Právne oznámenie