Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2143(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0037/2014

Predkladané texty :

A8-0037/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 25/11/2014 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0059

Prijaté texty
PDF 442kWORD 146k
Utorok, 25. novembra 2014 - Štrasburg Finálna verzia
EÚ a celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015
P8_TA(2014)0059A8-0037/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015 (2014/2143(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000,

–  so zreteľom na správu, ktorú otvorená pracovná skupina OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja prijala v júli 2014,

–  so zreteľom na správu, ktorú 8. augusta 2014 prijal medzivládny výbor expertov na financovanie udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj z júla 2014,

–  so zreteľom na správu OSN o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

–  so zreteľom na záverečný dokument stretnutia globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni v Mexiku z apríla 2014,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na štvrtej svetovej konferencii o ženách v septembri 1995, ako aj na následné záverečné dokumenty,

–  so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorý bol prijatý v roku 1994 v Káhire, a na následný prieskum po +20 rokoch,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na správu OSN s názvom Rodová rovnosť: prehľad pokroku v roku 2012, ktorá vyhodnocuje dosiahnuté zlepšenia v rámci ôsmich miléniových rozvojových cieľov z hľadiska rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na výsledok konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992 a na správu z jej následnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–  so zreteľom na správu Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP) o ľudskom rozvoji za rok 2014 s názvom Udržiavanie ľudského pokroku: znižovanie zraniteľnosti a budovanie odolnosti,

–  so zreteľom na správu skupiny významných osobností OSN na vysokej úrovni z mája 2013 o rozvojovom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na správu z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Riu de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–  so zreteľom na správu systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 z júna 2012 s názvom Uskutočňovanie budúcnosti, akú chceme pre všetkých, ktorá je adresovaná generálnemu tajomníkovi OSN,

–  so zreteľom na rezolúciu s názvom Plnenie sľubu: zjednotení s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2010 na svojom 65. plenárnom zasadnutí na vysokej úrovni o miléniových rozvojových cieľoch,

–  so zreteľom na istanbulský akčný program pre najmenej rozvinuté krajiny na desaťročie 2011 – 2020,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na správu FAO o situácii týkajúcej sa nedostatočnej potravinovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán, ktoré prijalo Fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v decembri 2011,

–  so zreteľom na správu UNDP s názvom Za polovicou cesty: dosahovanie miléniových rozvojových cieľov, ktorá bola uverejnená v januári 2010,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a právny rámec pre ľudské práva,

–  so zreteľom na úsilie systémovej pracovnej skupiny OSN pre rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015, ktorú spoločne vedú útvar OSN pre hospodárske a sociálne veci (UN DESA) a UNDP za podpory všetkých agentúr OSN a na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami,

–  so zreteľom na globálnu stratégiu a akčný plán WHO pre verejné zdravie, inováciu a duševné vlastníctvo z 24. mája 2008,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci a Akčný program z Akkry,

–  so zreteľom na Deklaráciu o práve na rozvoj z roku 1986,

–  so zreteľom na na Kódex správania EÚ v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(1),

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam“ (COM(2014)0335),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 – balík s názvom Prístup k rozvojovej spolupráci EÚ založený na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2012 s názvom Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov (COM(2012)0492),

–  so zreteľom na verejné konzultácie Komisie týkajúce sa prípravy pozície EÚ s názvom Smerovanie k rozvojovému rámcu na obdobie po roku 2015, ktoré trvali od 15. júna do 15. septembra 2012,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie s názvom Európsky konsenzus(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. apríla 2005 s názvom Koherencia politiky pre rozvoj (COM(2005)0134) a závery z 3166. zasadnutia Rady pre zahraničné veci zo 14. mája 2012 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(4),

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 2. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rozvoja (2015)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o miléniových rozvojových cieľoch – vymedzenie rámca po roku 2015(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 19. mája 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci založenom na právach a zahŕňajúcom všetky ľudské práva,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 20. júna 2014 o programe rozvoja po roku 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0037/2014),

A.  keďže sa v roku 2000 všetky príslušné zainteresované strany zišli, aby stanovili miléniové rozvojové ciele s cieľom dosiahnuť do roku 2015 konkrétne rozvojové ciele a ciele súvisiace s odstránením chudoby;

B.  keďže miléniovými rozvojovými cieľmi sa zvýšilo povedomie o otázke odstraňovania svetovej chudoby ako o naliehavej výzve a priorite pri prijímaní globálnych opatrení; keďže úroveň dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov je rôzna, pričom existujú viditeľné pozitívne účinky na znižovanie extrémnej chudoby, boj proti malárii a tuberkulóze, zlepšovanie prístupu k pitnej vode a znižovanie nerovností v počte detí zapísaných na základných školách; keďže určité nedostatky v súvislosti s miléniovými rozvojovými cieľmi sa musia v plnej miere riešiť vo vymedzení rámca na obdobie po roku 2015;

C.  keďže hodnotenia pokroku v dosahovaní súčasných miléniových rozvojových cieľov ukázali, že v novom rámci budú rozhodujúce silné prepojenia medzi odstraňovaním chudoby, bojom proti nerovnostiam a presadzovaním udržateľného rozvoja, ako aj jednotný a univerzálny súbor cieľov s diferencovanými prístupmi;

D.  keďže mestská populácia sa má zvýšiť zo súčasného počtu 3,6 miliardy na viac ako 6 miliárd a najväčšie mestá sa majú rozrásť na megalopoly s viac ako 100 miliónmi obyvateľov; keďže nadmerná urbanizácia ohrozuje udržateľnosť rozvoja vo všetkých jeho rozmeroch;

E.  keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala prístup k službám v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane plánovaného rodičovstva; v tejto súvislosti pripomína, že podľa odhadov zomrelo v roku 2013 počas tehotenstva a pri pôrode 289 000 žien; pripomína miléniový rozvojový cieľ č. 5 a potrebu, aby ženy mali prístup k účinným metódam antikoncepcie a plánovaného rodičovstva, aby sa tak počet úmrtí matiek znížil takmer o jednu tretinu;

F.  keďže znižovanie chudoby je nerovnomerné a nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich, ktoré vzrástli tak v rozvinutých, ako aj rozvojových krajinách, predstavujú hlavnú rozvojovú výzvu, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v krajinách so stredným príjmom; keďže 1,5 miliardy ľudí žije v chudobe, pričom sú súbežne vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch;

G.  keďže násilné konflikty a humanitárne krízy naďalej majú rušivý vplyv na rozvojové úsilie; keďže ženy sú väčšmi postihované vojenskými konfliktami a krízami;

H.  keďže je stále potrebné dodatočné úsilie na zníženie podielu ľudí trpiacich hladom na polovičnú hodnotu, keďže 162 miliónov malých detí trpí podvýživou; keďže skrytý hlad možno vymedziť ako nedostatok mikroživín, ktorý môže mať nezvratné dôsledky na zdravie a sociálno-ekonomické následky spojené so znížením produktivity ľudí;

I.  so zreteľom na skutočnosť, že rok 2014 je Medzinárodným rokom rodinných fariem;

J.  keďže Deklarácia o práve na rozvoj z roku 1986 potvrdzuje, že rozvoj je základným ľudským právom; keďže táto deklarácia sa hlási k prístupu založenému na ľudských právach, ktorý sa vyznačuje napĺňaním všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických); keďže deklarácia sa rovnako hlási k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

K.  keďže zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia ohrozuje znižovanie chudoby zväčšovaním existujúcich zraniteľností, pričom mnohé rozvojové krajiny stále závisia od poľnohospodárstva a prírodných zdrojov citlivých na klímu a nemajú kapacity na riadenie klimatických rizík; keďže existuje naliehavá potreba znížiť globálne emisie skleníkových plynov a dosiahnuť spravodlivejšie a udržateľnejšie riadenie a správu prírodných zdrojov;

L.  keďže pokrok smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím sa do veľkej miery zakladal na investíciách do výskumu a vývoja uskutočnených roky predtým; keďže práva duševného vlastníctva by nemali brániť v prístupe k dostupným liekom;

M.  keďže prístup k predškolskému vzdelávaniu a k vzdelávaniu a odbornej príprave na najvyššej dosiahnuteľnej kvalitatívnej úrovni pre každé dieťa a mladého a dospelého človeka je zásadným predpokladom na odstránenie cyklického prenosu chudoby a nerovnosti z generácie na generáciu;

N.  keďže bol dosiahnutý iba malý pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a násilím;

O.  keďže na celom svete tvoria ženy a dievčatá väčšinu osôb, ktoré žijú v extrémnej chudobe, a keďže rodová rovnosť a práva žien sú nevyhnutnou podmienkou na úspech celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; keďže Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, žiadala všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ktoré môžu zachrániť život;

P.  keďže ženy tvoria viac než polovicu počtu migrantov;

Q.  keďže Afrika prostredníctvom nezákonných finančných tokov vyváža do sveta podstatne viac kapitálu v porovnaní s tým, čo dostáva vo forme medzinárodnej pomoci a remitencií;

R.  keďže nový rámec trvalo udržateľného rozvoja ponúka príležitosť na zabezpečenie širokého zapojenia organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

S.  keďže viac nových a dôstojných pracovných miest je potrebné vytvoriť s cieľom reagovať na demografický rast na celosvetovej úrovni; keďže súkromný sektor zohráva významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v rozvinutých aj rozvojových krajinách, a teda môže byť dôležitým partnerom v boji proti chudobe, ak existujú jasné mechanizmy zodpovednosti a ak sa dodržiavajú medzinárodné predpisy v oblasti sociálnej ochrany;

T.  keďže pomoc zohráva aj naďalej jedinečnú úlohu pri znižovaní chudoby a ako impulz na zmenu situácie v rozvojových krajinách;

U.  keďže mobilizácia domácich zdrojov je dôležitým prvkom v boji proti chudobe a nerovnosti;

V.  keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami rozvojovej pomoci, a preto by mali zostať hybnou silou počas ďalšej fázy rokovaní v rámci OSN a presadzovať hlavne prístup založený na ľudských právach, ktorý spočíva na rovnosti, nediskriminácii, účasti a začlenení pri vytváraní a vykonávaní rámca;

W.  keďže v záveroch Rady z decembra 2014 sa stanoví ucelený súbor zásad a hlavných línií rokovacej stratégie;

X.  keďže článok 208 ZFEÚ stanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zavádza súdržnosť politík v záujme rozvoja;

I.  Miléniové rozvojové ciele: hodnotenie a nové výzvy

1.  zdôrazňuje, že globálne prostredie sa v uplynulých rokoch zmenilo, a to vrátane zmien v globálnej ekonomickej a politickej rovnováhe, a že hoci niektoré rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky zažili významný hospodársky rast, naďalej čelia vysokým a rastúcim úrovniam nerovnosti; domnieva sa, že je potrebný nový prístup, ktorý zahŕňa globálne riadenie, pričom kladie silný dôraz na súdržnosť politík v záujme rozvoja a zabezpečovanie globálnych verejných statkov;

2.  pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele majú výhodu v tom, že sú jednoduché, nezaoberali sa základnými štrukturálnymi faktormi, ktoré vedú k chudobe a nerovnosti; zdôrazňuje, že globálny rámec pre trvalo udržateľný rozvoj na obdobie po roku 2015 by mal byť transformačný tým, že sa bude zaoberať základnými príčinami chudoby a nerovnosti, a tak pomôže splniť zostávajúce úlohy súčasných miléniových rozvojových cieľov;

3.  zdôrazňuje, že miléniové rozvojové ciele vymedzené v roku 2000 mali mnohé úspechy v krajinách so stredným príjmom a v rozvojových krajinách, ale že tento pokrok bol nerovnomerný medzi týmito krajinami i v rámci nich, a preto sa pri vytváraní celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015 musia tieto výsledky správne analyzovať a musia sa z nich vyvodiť ponaučenia;

4.  pripomína, že hoci miléniové rozvojové ciele zásadne zmenili životy ľudí, kľúčové otázky, ako sú porušovanie ľudských práv, nerovnosti vrátane rodových rozdielov, ozbrojené konflikty a terorizmus, zmena klímy, nedostatok potravín, nedostatky v oblasti práv vlastniť majetok a pozemkových práv, migrácia, obmedzený prístup k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, demografické zmeny, obmedzené zdroje, strata biodiverzity, korupcia, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, neudržateľný rast, nezamestnanosť a finančná a hospodárska kríza, stále predstavujú extrémne zložité a vzájomne prepojené výzvy pre nasledujúce desaťročia, v dôsledku ktorých vzniká potreba nájsť nové cesty rozvoja, ktoré by mohli viesť k inkluzívnemu a trvalo udržateľnému rozvoju pre všetkých;

5.  zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť predstavuje najdôležitejšiu výzvu, pretože zlyhanie v tejto oblasti pravdepodobne ohrozí každý rozmer ľudského rozvoja; osobitne pripomína, že zhoršovanie stavu životného prostredia predstavuje obrovskú prekážku pri plnení cieľa odstrániť extrémnu chudobu a hlad; pripomína napríklad, že pretrvávajúce nerovnosti a boje o obmedzené zdroje patria k hlavným príčinám konfliktov, hladu, neistoty a násilia, ktoré sú následne kľúčovými faktormi, ktoré brzdia ľudský rozvoj a úsilie o dosiahnutie udržateľného rozvoja;

6.  zdôrazňuje, že nový rámec by mal účinne reagovať na tieto výzvy a riešiť dôležité otázky, ako sú rešpektovanie dôstojnosti každej ľudskej bytosti, spravodlivosť, rovnosť, dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát, mier a bezpečnosť, zmena klímy, znižovanie rizika katastrof a budovanie odolnosti, ochrana biodiverzity, inkluzívny a trvalo udržateľný rast, práva vlastniť majetok, pozemkové práva, zdravotná a sociálna ochrana, vzdelávanie, výskum a inovácie a práva žien, detí, mladých ľudí a menšín;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že nový rozvojový rámec musí byť vo svojej povahe univerzálny a použiteľný vo všetkých krajinách vrátane členských štátov EÚ a tiež musí byť relevantný a spravodlivý vo vzťahu k rozvinutým aj rozvojovým krajinám a súčasne zohľadňovať rôzne vnútroštátne okolnosti, kapacity, politiky a priority; zdôrazňuje, že vzniknuté nové zodpovednosti a záťaž sa musia rovnako, ale spravodlivo rozdeliť medzi všetky krajiny; vyzýva EÚ, aby uviedla, aké môže navrhnúť konkrétne opatrenia a záväzky, ktoré by na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni naplnili zásadu všeobecnosti;

8.  zdôrazňuje, že ťažiskom nového rozvojového rámca by mala byť vzájomná zodpovednosť a transparentnosť na všetkých úrovniach a že je dôležité, aby zodpovednosť za vykonávanie tohto rámca niesli národné vlády a ďalší činitelia vrátane súkromného sektora;

9.  vyzýva EÚ, aby aktívne viedla proces smerujúci k vymedzeniu jednotného, komplexného a integrovaného celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a víta konsenzus, že nový globálny program rozvoja musí posilniť prostriedky vykonávania a obnoviť globálne partnerstvo pre udržateľný rozvoj;

II.  Potreba obnoveného globálneho partnerstva a silná a súdržná pozícia EÚ

10.  vyzýva EÚ, aby sa zohrávala aktívnu úlohu pri formovaní nového globálneho partnerstva, ktoré podnieti k činnosti všetky krajiny vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík a všetky relevantné zainteresované strany vrátane súkromného sektora, organizácií občianskej spoločnosti, miestnych orgánov a národných parlamentov;

11.  vyzýva EÚ, aby prijala silnú, súdržnú a jednotnú pozíciu v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní, berúc do úvahy priority zdôraznené v tomto uznesení;

12.  schvaľuje závery otvorenej pracovnej skupiny OSN; domnieva sa však, že rámec uvedený v jej záveroch by sa napokon mohol rozčleniť na ďalšie kategórie, pričom sa zachová rovnováha medzi odstránením chudoby, bojom proti nerovnosti a tromi rozmermi trvalo udržateľného rozvoja, a to nie na úkor prístupu založeného na ľudských právach, ani na úkor ambicióznejších a inovačnejších cieľov;

13.  zdôrazňuje, že nový celosvetový rámec by mal obsahovať primeranú inštitucionálnu štruktúru, ktorá sa bude zaoberať hlavnými cieľmi, ktorými sú odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a podpora trvalo udržateľného rozvoja, s jasnými usmerneniami pre dohľad nad jeho vykonávaním, a že táto štruktúra by sa mala zaoberať aj zložitosťou a vzájomnými prepojeniami rôznych častí tohto budúceho rámca;

14.  domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja je kľúčovým nástrojom na vykonávanie rámca na obdobie po roku 2015; na tento účel vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že potrebné usmernenia, posúdenia vplyvu a mechanizmy monitorovania a predkladania správ umožnia v tomto rámci zrealizovanie súdržnosti politík v záujme rozvoja;

15.  zdôrazňuje, že univerzálnosť celosvetového rozvojového programu na obdobie po roku 2015 znamená náročnejšie záväzky pre EÚ a jej členské štáty; zdôrazňuje, že nové ciele trvalo udržateľného rozvoja v kontexte globálneho rámca bude potrebné zohľadniť vo vonkajších aj vnútorných politikách EÚ;

III.  Prioritné oblasti

16.  pripomína, že odstránenie chudoby spolu s riešením problematiky prepojenia pilierov hospodárskej, ekologickej a sociálnej udržateľnosti a posilneným globálnym partnerstvom musia ostať hlavnými prioritami globálneho programu rozvoja na obdobie po roku 2015;

Odstránenie chudoby, boj proti nerovnosti a trvalo udržateľný rozvoj

17.  zdôrazňuje, že odstránenie chudoby a boj proti nerovnosti by mali byť spolu s trvalo udržateľným rozvojom základnou témou celosvetového rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rámec zameriaval na ľudí a riešil nedostatok v oblasti spravodlivosti uplatnením prístupu založeného na právach, s cieľom znížiť nerovnosť v rámci krajín a medzi nimi, čo by mala byť jedna z kľúčových priorít v novom rámci;

18.  domnieva sa, že nerovnosť bráni rozvoju a úsiliu o zmiernenie chudoby; opätovne pripomína, že odstránenie chudoby, rovnosť a trvalo udržateľný rozvoj sú možné len vtedy, ak sa zohľadnia všetky zraniteľné skupiny a ak sa bude podporovať spravodlivý prístup, trvalo udržateľné využívanie zdrojov a dobrá správa vecí verejných; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali cieľ udržateľného rozvoja č. 10, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

19.  zdôrazňuje, že je potrebný cieľ odstránenia extrémnej chudoby na úrovni 2 USD na deň, ak má rámec byť skutočne transformačný;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že budúci rámec by mal riešiť mnohorozmerné aspekty chudoby a nerovnosti, ktoré presahujú rámec nedostatočných príjmov, ale ktoré zahŕňajú ľudské bytosti s ich dôstojnosťou a vo všetkých ich rozmeroch vrátane sociálnych rozmerov; zdôrazňuje, že chudoba by sa nemala posudzovať len na základe príjmu, ale aj na základe ukazovateľov blahobytu, a nielen HDP;

21.  odporúča, aby sa podporilo budovanie štátu prostredníctvom zvýšenej všeobecnej a/alebo sektorovo špecifickej pomoci podmienenej kritériami dobrej verejnej správy;

22.  podčiarkuje tiež, že v značne globalizovanom hospodárstve sa vyjednávacia sila pracujúcich v dôsledku liberalizácie znížila, čo na druhej strane ohrozuje dodržiavanie práv uvedených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v programe dôstojnej práce; preto nalieha na EÚ, aby svoju stratégiu obchodnej politiky formovala v príslušnom rámci tak, aby sa zachovali a chránili vysoké sociálne a environmentálne štandardy a aby sa zároveň odrádzalo od všetkých foriem sociálneho a environmentálneho dumpingu;

23.  zdôrazňuje, že existuje dôležité prepojenie medzi dobrou správou vecí verejných, trvalo udržateľným rastom a znižovaním sociálnych nerovností; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rovnaké príležitosti a práva, ako aj sociálny dialóg; požaduje širšie vymedzenie chudoby než len na základe HDP, pričom by sa zahrnuli aj širšie kritériá, ako je pokrok a blahobyt;

24.  zdôrazňuje rozhodujúci hospodársky a sociálny význam silnej a stabilnej strednej vrstvy; kladie dôraz na to, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť strednú vrstvu do politického procesu, a tak podporovať inkluzívny rast;

25.  požaduje, aby sa vo všetkých krajinách, tak rozvinutých, ako aj rozvojových, podporoval ekologicky udržateľný rozvoj prostredníctvom udržateľného využívania obnoviteľných prírodných zdrojov a ochrany životného prostredia;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom vyvažovania regionálneho rozvoja, podporovania rozvoja menších miest a predchádzania nadmernému rastu veľkomiest;

Prístup založený na ľudských právach

27.  víta začlenenie podpory prístupu založeného na ľudských právach a zameraného na ľudí medzi ciele trvalo udržateľného rozvoja, ktoré navrhla otvorená pracovná skupina OSN; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že doteraz nebol prijatý ambicióznejší prístup, a zdôrazňuje, že takýto prístup je nevyhnutný pre odstránenie príčin chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovnosti;

28.   zdôrazňuje univerzálnosť, nedeliteľnosť a vzájomnú závislosť všetkých ľudských práv všetkých osôb bez diskriminácie na akomkoľvek základe, počínajúc základným právom na dôstojnosť všetkých ľudských bytostí, s osobitným dôrazom na ľudské práva žien a dievčat vrátane podpory univerzálneho prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, ako aj ochrany a dodržiavania práv migrantov a menšín vrátane osôb LGBTI a ľudí žijúcich s HIV; zdôrazňuje, že v novom rámci je dôležité rešpektovať a presadzovať práva ľudí so zdravotným postihnutím;

29.  vyzýva EÚ, aby zdôraznila význam prednostného prijatia a vykonávania vhodného právneho rámca v programe na obdobie po roku 2015 a skutočnosť, že vnútroštátne a miestne politiky by mali bojovať proti korupcii a beztrestnosti, pričom by mali zabezpečovať prístup k justičným inštitúciám, ktoré sú nestranné a nezávislé, a účinné prostriedky nápravy v prípade porušenia ľudských práv, najmä pokiaľ ide o marginalizované skupiny, ako aj ochranu obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje, že globálny rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 musí zabezpečovať dobrú správu vecí verejných, demokraciu a právny štát;

30.  vyzýva EÚ, aby znásobila úsilie zamerané na zabezpečenie toho, aby sa v rámci nadchádzajúcich medzivládnych rokovaní prístup založený na ľudských právach a právo na rozvoj stali základnými koncepciami globálneho rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a aby sa teda kľúčové piliere prístupu založeného na ľudských právach, ktorými sú univerzálnosť a nedeliteľnosť, nediskriminácia a rovnosť, zodpovednosť a právny štát, účasť a začlenenie zahrnuli do vytvárania, vykonávania a monitorovania rozvojového rámca na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 16, ako navrhla otvorená pracovná skupina OSN, ako samostatný cieľ v novom rámci;

Predchádzanie konfliktom, obnova po skončení konfliktu, budovanie mieru a presadzovanie trvalého mieru

31.  domnieva sa, že celosvetový rozvojový rámec na obdobie po roku 2015 by mal primerane zohľadňovať Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch a ciele budovania mieru a budovania štátu, ktoré boli dohodnuté v Pusane; zdôrazňuje, že v novom rámci je potrebné venovať osobitnú pozornosť nestabilným štátom; víta skutočnosť, že podpora mierumilovných spoločností je jednou z priorít EÚ a že sa vyvíja ako dôležitý prvok nového rámca; domnieva sa tiež, že je nevyhnutne potrebné zapojiť sa do štrukturálnych, intenzívnych a dlhodobých partnerstiev, ktorých prioritou bude reforma bezpečnostného sektora a vytvorenie právneho štátu a demokratických inštitúcií;

32.  zdôrazňuje, že v novom rámci treba riešiť základné príčiny konfliktov a nestability; vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli postupy, ktoré budú väčšmi zohľadňovať situácie po skončení konfliktov, a prijali stratégiu, ktorá umožní, aby rozvojová pomoc čo najúčinnejšie slúžila cieľom v oblasti bezpečnosti;

33.  dôrazne odsudzuje nedostatočné trestné stíhanie a trestanie v oblastiach konfliktov, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie zamerané na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie o ochranu civilistov postihnutých ozbrojenými konfliktami a zlepšiť prístup k psychologickej podpore, najmä pre ženy a deti, ako aj posilniť prepojenie medzi pomocou, obnovou a rozvojom v novom celosvetovom rámci;

34.  uznáva významný príspevok žien k predchádzaniu konfliktom a k úsiliu o nastolenie mieru, a preto žiada o podporu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 s cieľom zabezpečiť účasť žien pri riešení konfliktov a pri budovaní demokracie;

Zmiernenie zmeny klímy, ochrana životného prostredia a znižovanie rizika katastrof

35.  domnieva sa, že zmiernenie zmeny klímy a potreby adaptácie na ňu je potrebné účinne začleniť do rozvojového rámca na obdobie po roku 2015, a to viditeľným a ambicióznym spôsobom ako prierezovú otázku; podporuje širokú škálu opatrení na zmiernenie účinkov zmeny klímy a zabezpečenie lepšej budúcnosti novej generácie vrátane postupného ukončovania dotácií, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať energii z udržateľných zdrojov, pretože má zásadný význam pre zmiernenie zmeny klímy;

36.  zdôrazňuje, že proces uplatňovania hľadísk by nemal viesť k presmerovaniu oficiálnej rozvojovej pomoci k politikám v oblasti klímy, prostredníctvom ktorých sa nedosiahne priame zmiernenie chudoby;

37.  domnieva sa, že mnohé chudobné spoločenstvá už čelia následkom zmeny klímy, pričom nesú za ňu najmenšiu zodpovednosť; opätovne pripomína naliehavú potrebu prijať opatrenia na zníženie emisií s dôrazom na bezuhlíkové stratégie; zdôrazňuje, že prechod na energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch a môže viesť k prínosom v rámci odstraňovania chudoby; domnieva sa, že EÚ by mala podporovať univerzálny prístup k obnoviteľným, spoľahlivým a dostupným energetickým službám;

38.  víta skutočnosť, že zmiernenie zmeny klímy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov je výrazne prítomné a zahrnuté v záverečnom dokumente otvorenej pracovnej skupiny, a to vrátane ochrany oceánov a morí, ako aj biodiverzity a lesov;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do nového rámca opatrenia humanitárnej pomoci, budovania kapacít, prevencie a participatívneho prístupu zdola nahor zamerané na účinné znižovanie rizika katastrof a posilnenie odolnosti; zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodnú pomoc, koordináciu a zdroje pre reakciu na mimoriadne situácie, obnovu a rekonštrukciu po katastrofe;

40.  uznáva významnú úlohu žien pri prispievaní k trvalej udržateľnosti, a preto požaduje začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy s cieľom znížiť rodovú nerovnosť, pokiaľ ide o prístup k zdrojom na prispôsobenie sa zmene klímy a ich kontrolu;

Potravinová bezpečnosť, výživa, udržateľné poľnohospodárstvo, boj proti degradácii pôdy, voda a sanitácia

41.  víta skutočnosť, že potravinová a výživová bezpečnosť sa stanovila ako prioritná oblasť nového celosvetového rozvojového rámca, a víta začlenenie samostatného cieľa na odstránenie hladu, dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a zlepšenie výživy a na podporu udržateľného poľnohospodárstva do záverečného dokumentu otvorenej pracovnej skupiny; uznáva osobitné potreby žien pracujúcich v poľnohospodárstve týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, ktoré treba brať do úvahy pri vypracúvaní nového rámca;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa prepojeniami so zvýšenou produktivitou udržateľného poľnohospodárstva a rybárstva, čo povedie k zníženiu strát a plytvania potravinami, transparentnému riadeniu prírodných zdrojov a prispôsobeniu sa zmene klímy;

43.  upozorňuje, že istota držby pôdy pre drobných producentov, ktorá berie do úvahy tradičné práva na využívanie pôdy, podnecuje miestne hospodárstva a takisto zvyšuje potravinovú bezpečnosť;

44.  požaduje stanoviť potrebu prekročiť rámec potravinovej bezpečnosti a potraviny považuje za základné ľudské právo, aby bolo možné stanoviť jasný cieľ „Žiadny hlad“ a do roku 2025 odstrániť škandálnu situáciu, ktorú hlad predstavuje; zdôrazňuje, že snahy o odstránenie hladu a podvýživy, ako aj fenoménu „skrytého hladu“, by sa mali osobitne zameriavať na deti a dojčiace ženy;

45.  zdôrazňuje význam plnenia záväzkov z konferencie Rio+20 týkajúcich sa degradácie pôdy vo všetkých krajinách a usmernení FAO o práve na potraviny a držbu pôdy; zdôrazňuje význam celosvetovej dobrej správy vecí verejných pri predchádzaní zaberaniu pôdy;

46.  kladie dôraz na potrebu posilniť dobrú správu v sektore pôdohospodárstva a chrániť pôdu voči neustále narastajúcemu riziku jej zaberania hospodárskymi zoskupeniami;

47.  poukazuje na význam uvažovania o univerzálnom prístupe k pitnej vode a sanitácii a integrovanom hospodárení s vodou; zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na obmedzenie používania nebezpečných chemických látok a predchádzanie znečisteniu;

Zdravie a vzdelávanie

48.  zastáva názor, že zdravotníctvo má podstatný význam pre hospodársky a sociálny rozvoj spoločností; vyzýva preto EÚ, aby sa v novom celosvetovom rámci zamerala na podporovanie spravodlivej, všeobecnej a trvalo udržateľnej ochrany zdravia s osobitným dôrazom na dostupnú zdravotnú starostlivosť detí a matiek vrátane ambiciózneho cieľa na odstránenie odvrátiteľných úmrtí matiek, novorodencov a detí, ako aj o ukončenie epidémie AIDS, tuberkulózy, malárie a iných prenosných chorôb;

49.  uznáva zdravie ako ľudské právo; zdôrazňuje význam zlepšenia univerzálneho prístupu k hygiene a vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia vrátane služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva EÚ, aby v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti kládla osobitný dôraz na predchádzanie vylúčeniu a diskriminácii najzraniteľnejších skupín;

50.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité pokračovať v úsilí o zlepšovanie prístupu k vode, sanitácii a hygiene, keďže ide o prierezovú otázku, ktorá má vplyv na dosiahnutie ostatných cieľov programu na obdobie po roku 2015 vrátane zdravia, vzdelávania a rodovej rovnosti;

51.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčom k rozvoju sebestačných spoločností; naliehavo žiada, aby sa v novom celosvetovom rozvojovom rámci zohľadnil prístup k všetkým stupňom kvalitného vzdelávania a aby sa rámec zaoberal aj otázkou prístupu k vzdelávaniu v mimoriadnych a krízových situáciách; podčiarkuje potrebu posilnenia participatívneho občianstva prostredníctvom plného vykonávania občianskych a politických práv, ako aj budovania znalostných a inovačných spoločností;

52.  vyzýva Komisiu, aby v rámci na obdobie po roku 2015 presadzovala prioritu odstránenia nerovností v prístupe k zdraviu a vzdelávaniu a aby doň zahrnula osobitné opatrenia zamerané na znevýhodnených jednotlivcov a skupiny ohrozené diskrimináciou;

Ústredná úloha žien v celosvetovom rozvojovom rámci po roku 2015

53.  víta skutočnosť, že otvorená pracovná skupina vo svojom záverečnom dokumente uznáva ako prioritu posilnenie postavenia žien a dievčat a význam rodovej rovnosti, pričom zohľadňuje ústrednú úlohu žien v novom celosvetovom rozvojovom rámci; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili výzvu otvorenej pracovnej skupiny, pokiaľ ide o samostatný cieľ týkajúci sa rodovej rovnosti a zároveň začlenenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci všetkých cieľov, a aby presadzovali začlenenie ambicióznych cieľov týkajúcich sa práv žien a dievčat a posilnenie vykonávania týchto cieľov;

54.  pripomína význam odstránenia všetkých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a dievčatám v novom rámci; podčiarkuje význam odstránenia všetkých diskriminačných právnych predpisov a postupov; naliehavo vyzýva EÚ, aby v novom celosvetovom rámci stanovila ako jednu z hlavných priorít v oblasti ľudských práv odstránenie všetkých foriem násilia, ako je domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a sexuálne obťažovanie, a všetkých škodlivých praktík zahŕňajúcich detské, predčasné alebo nútené manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov;

55.  domnieva sa, že celosvetový program na obdobie po roku 2015 by mal vyslať jasný signál, pokiaľ ide o účasť žien na rozhodovacích postupoch;

56.  zdôrazňuje význam zabezpečenia rovnakého prístupu k zamestnanosti pre ženy aj mužov a rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty vykonávanej kdekoľvek; uznáva, že je potrebné chrániť právo žien, ktoré majú deti, aby zároveň zostali v zamestnaní;

57.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať prístup dievčat k všetkým úrovniam vzdelávania a odstraňovať rodové prekážky vzdelávania;

58.  zdôrazňuje význam zabezpečenia univerzálneho prístupu k zdravotníckym službám, ako je plánované rodičovstvo, vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v tejto oblasti;

59.  poukazuje na potrebu zaviesť účinné špecifické opatrenia na ochranu migrujúcich žien a uznáva význam práva žien migrovať a integrovať sa do nového kultúrneho prostredia;

Inkluzívny a trvalo udržateľný rast, zamestnanosť a vytváranie dôstojných pracovných príležitostí

60.  zdôrazňuje, že inkluzívny a trvalo udržateľný rast sprevádzaný vytváraním dôstojných pracovných príležitostí a efektívnosťou využívania zdrojov zameraný na prechod k modelu udržateľnejšej spotreby a výroby a zmiernenie zmeny klímy je mimoriadne dôležitý pre úspech rámca na obdobie po roku 2015; domnieva sa, že vymedzenie kvalitatívnych ukazovateľov bude kľúčové na sledovanie toho, do akej miery je rozvojový pokrok inkluzívny a trvalo udržateľný a do akej miery sa riešia potreby najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín;

61.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať, do akej miery hospodársky rozvoj zahŕňa najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny a do akej miery mzdy zostávajú v súlade so zvýšením produktivity; pripomína, že je zodpovednosťou štátu poskytovať základné sociálne služby pre svojich občanov, čím sa prispeje k odstráneniu chudoby; domnieva sa, že rozhodujúci význam má zavedenie vnútroštátne vymedzených miním sociálnej ochrany a regulácie minimálnej mzdy v rozvojových krajinách;

62.  vyzýva EÚ, aby presadzovala prostredie priaznivé pre podnikanie, obchod, investície a inováciu, ktoré povedie k zníženiu nerovností a bude zamerané na posilnenie sociálnej spravodlivosti;

63.  zdôrazňuje, že v novom celosvetovom rozvojovom rámci je potrebné postupne odstrániť detskú prácu;

64.  žiada o nový celosvetový rámec, ktorý vytvorí spravodlivejší a udržateľnejší systém obchodovania založený na dialógu, transparentnosti a rešpekte a ktorý sa usiluje o väčšiu rovnosť v medzinárodnom obchode; domnieva sa, že spravodlivý obchod je príkladom úspešného partnerstva zahŕňajúceho mnoho zúčastnených strán na celom svete a v rôznych fázach v rámci dodávateľského reťazca, ktoré zabezpečuje prístup pre znevýhodnených výrobcov, najmä ženy, na trh, zaručuje udržateľné živobytie, dodržiava pracovné normy, postupne odstraňuje detskú prácu a podporuje environmentálne udržateľné poľnohospodárstvo a výrobné postupy;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nový celosvetový rámec zameriaval na podporu univerzálneho, transparentného, otvoreného, nediskriminačného a spravodlivého multilaterálneho obchodného systému v rámci WTO založeného na pravidlách; vyzýva EÚ, aby prehodnotila svoju stratégiu pre politiky trvalo udržateľného rozvoja vrátane spravodlivého obchodu;

66.  požaduje podporu rozvoja ekologických stimulov, ako je vytváranie zelených pracovných miest;

67.  zdôrazňuje význam riešenia problematiky nezamestnanosti mládeže v novom celosvetovom rámci;

Súkromný sektor

68.  zdôrazňuje, že súkromný sektor môže byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného rastu, ak zohľadní kľúčové zásady rozvoja, ako sú ľudské práva, pracovné práva, zodpovednosť podnikov a mechanizmy transparentnosti, sociálny dialóg a environmentálne záväzky; vyzýva EÚ, aby podporovala budovanie regulačných systémov, ktoré by znížili nadmerné administratívne zaťaženie, podporovali dobrú správu vecí verejných, prispievali k boju proti úplatkárstvu a korupcii a presadzovali tvorbu pracovných miest; trvá na tom, že je potrebné zlepšiť sociálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov prostredníctvom právne záväzných pravidiel; za týchto podmienok sa domnieva, že súkromný sektor by mal byť kľúčovou hnacou silou inkluzívneho a trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja;

69.  žiada o transparentné a spravodlivé pravidlá v prístupe na miestne a medzinárodné trhy, čo zabezpečí rovnaké príležitosti pre všetky zapojené zainteresované strany;

70.  poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala byť dôležitým prvkom nového rámca;

71.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že všetky toky pomoci pre súkromný sektor budú dodržiavať zásadu účinnosti rozvoja a že súkromný sektor v rozvojových krajinách sa bude zameriavať na to, aby ľudí vymanil z chudoby;

72.  víta odporúčanie Rady klásť väčší dôraz na podporu MSP vytváraním priaznivého prostredia pre majiteľov malých podnikov a uľahčovaním prístupu k financovaniu a odbornej príprave;

73.  podporuje najmä ďalší rozvoj iniciatívy pre sociálne podnikanie v oblasti rozvojovej spolupráce; požaduje vytvorenie nových nástrojov, ktoré podporia lepšiu spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

74.  naliehavo vyzýva EÚ, aby v programe na obdobie po roku 2015 uprednostnila daňovú spravodlivosť a mobilizáciu domácich zdrojov, keďže tieto otázky by mali zohrávať významnú úlohu pri transformovaní spoločnosti, odstraňovaní chudoby a znižovaní nerovností;

Občianska spoločnosť

75.  uznávajúc potrebu participatívneho prístupu v novom rámci, ktorý by sa mal zamerať na zapojenie aktérov na všetkých úrovniach, zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti (OOS) vrátane organizácií žien so zreteľom na ústrednú úlohu žien v celosvetovom rozvoji zohrávajú pri umožňovaní rozvoja a podpore univerzálnosti, rovnosti, začleňovania, zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje význam zapájať sa do dialógu s organizáciami na mieste a uľahčovať priamu účasti ľudí a spoločenstiev;

76.  zdôrazňuje osobitnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní právneho štátu, spravodlivosti, ľudských práv a demokratických zásad, najmä v krajinách, v ktorých je budovanie štátu ešte len v začiatkoch a v ktorých sú štátne a vládne kapacity obmedzené;

Miestne orgány a národné parlamenty

77.  zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť miestne orgány a národné parlamenty do plánovania, vykonávania a finančných tokov pomoci v oblasti rozvoja; podčiarkuje, že by si to vyžadovalo skutočne participatívny proces uskutočňovaný už v počiatočnej fáze rozvoja a že z tohto hľadiska sa musí uznať a posilniť decentralizovaná verejná pomoc;

IV.  Mobilizácia finančných zdrojov

78.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok a vyčlenili minimálne 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a to vrátane minimálne 0,2 % HND pre najmenej rozvinuté krajiny a iné veľmi zraniteľné štáty; vyzýva EÚ, aby zaujala koherentný a komplexný medzinárodný prístup k financovaniu po roku 2015; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úzkej spolupráci s ostatnými darcami na rozvíjaní ďalších inovačných finančných mechanizmov, ako je daň z finančných transakcií;

79.  pripomína význam dodržiavania zásady zodpovednosti v súvislosti s rozvojom; pripomína potrebu posilniť politický dialóg medzi darcami a partnerskými krajinami;

80.  pripomína Komisii a členským štátom, že oficiálna rozvojová pomoc musí zostať základom európskej politiky v oblasti rozvojovej spolupráce zameranej na odstránenie chudoby;

81.  žiada EÚ, aby vyhodnotila mechanizmy zlučovania zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby boli transparentné a zodpovedné a mali jasný vplyv na trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia, ktoré sú založené na harmonizovaných stratégiách znižovania chudoby;

82.  opakuje svoju výzvu, aby sa boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým rajom, nezákonným kapitálovým tokom a škodlivým daňovým štruktúram stal hlavnou prioritou v oblasti financovania rozvoja; pripomína, že rozvojové krajiny prišli za posledné desaťročie podľa odhadov o takmer 6 biliónov USD pre nezákonné finančné toky, ktoré ďaleko presahujú toky oficiálnej rozvojovej pomoci v danom období, a zdôrazňuje preto význam zvýšenia transparentnosti a celosvetovej dobrej správy;

83.  vyzýva EÚ, aby tam, kde je to možné, uľahčovala verejno-súkromné partnerstvá a uprednostňovala využívanie skúseností, odborných znalostí a systémov riadenia súkromného sektora v rámci partnerstva s verejnými zdrojmi;

84.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o zvýšenie mobilizácie verejných a súkromných domácich zdrojov a aby im pomáhala pri zavádzaní spravodlivých, udržateľných a rovných daňových systémov, ktoré by viedli k zníženiu chudoby a závislosti od pomoci;

V.  Ukazovatele a zodpovednosť

85.  zdôrazňuje, že prístupné a rozčlenené spoľahlivé údaje sú nevyhnutné na navrhovanie primeraných politík týkajúcich sa nového rámca a branie vlád a medzinárodného spoločenstva na zodpovednosť;

86.  zdôrazňuje, že sú potrebné silné mechanizmy zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby rozvinuté aj rozvojové krajiny plnili svoje záväzky a účinne riešili problematiku chudoby a trvalej udržateľnosti, ktorou sa bude zaoberať rámec na obdobie po roku 2015; podčiarkuje, že tento rámec musí byť založený na dôkazoch a musí obsahovať finančné ciele a silné mechanizmy monitorovania a určovania zodpovednosti na všetkých úrovniach; pripomína, že mechanizmy monitorovania by mali zahŕňať postup preskúmania, ktorý by bol založený na otvorenosti a transparentnosti;

o
o   o

87.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a predsedovi otvorenej pracovnej skupiny pre ciele udržateľného rozvoja.

(1) Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.
(2) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0269.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0283.

Právne oznámenie