Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2779(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0252/2014

Predkladané texty :

B8-0252/2014

Rozpravy :

PV 25/11/2014 - 5
CRE 25/11/2014 - 5

Hlasovanie :

PV 25/11/2014 - 7.7
CRE 25/11/2014 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2014)0060

Prijaté texty
PDF 279kWORD 103k
Utorok, 25. novembra 2014 - Štrasburg
Zamestnanosť a sociálne aspekty stratégie EÚ 2020
P8_TA(2014)0060B8-0252/2014

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020 (2014/2779(RSP)).

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. a 21. marca 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o stratégii Európa 2020(1),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch (COM(2013)0785),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(3),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie EÚ 2020 (O-000076/2014 – B8‑0035/2014 and O‑000077/2014 – B8‑0036/2014),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže integrovaný prístup stratégie Európa 2020 zdôrazňuje zásadu, podľa ktorej inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast nemožno dosiahnuť bez splnenia všetkých piatich hlavných cieľov;

B.  keďže napriek integrovanej povahe stratégie Európa 2020 nebol v iných oblastiach politiky dostatočne uznaný sociálny dosah opatrení fiškálnej konsolidácie ani potreba zachovať primeranú úroveň sociálnych investícií ako faktor podnecujúci rozvoj a rast;

C.  keďže EÚ zďaleka nedosahuje hlavné ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa zamestnanosti a zníženia chudoby;

D.  keďže od začiatku uplatňovania stratégie Európa 2020 v roku 2010 v členských štátoch stále stúpa úroveň nezamestnanosti a v roku 2014 jej miera dosiahla v EÚ-28 hrozivých 10,1 %, čo predstavuje 24,6 milióna nezamestnaných v Únii, a počet pracujúcich, ktorí žijú v chudobe, je tiež na vzostupe; keďže ešte horšia situácia je v najvzdialenejších regiónoch, kde sa priemerná miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni 24 % a priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí je 51 %(4);

E.  keďže počet osôb, ktorým hrozí chudoba či sociálne vylúčenie, od roku 2008 vzrástol o 10 miliónov na súčasných 122,6 milióna a postihuje každého štvrtého občana; keďže sa zároveň zväčšujú rozdiely medzi členskými štátmi; keďže počet tých, ktorí sú ohrození chudobou, sa v priemere pohybuje na úrovni 24 %, pričom u detí do 18 rokov je to 28 %, a keďže tieto čísla od začiatku uplatňovania stratégie Európa 2020 v roku 2010 stúpajú;

F.  keďže v prípade ľudí so zdravotným postihnutím je miera chudoby o 70 % vyššia než je priemer, čo je čiastočne zapríčinené obmedzeným prístupom k zamestnaniu;

G.  keďže na dosiahnutie cieľa 75 % miery zamestnanosti v roku 2020 je potrebné zamestnať ďalších 16 miliónov občanov;

H.  keďže podľa najnovších prognóz Komisie sa miera nezamestnanosti v EÚ zníži iba zanedbateľne na 10,4 % v roku 2015;

I.  keďže vysoké miery nezamestnanosti v EÚ sú spájané so zmenšujúcou sa priemyselnou a výrobnou základňou;

J.  keďže v záujme splnenia požiadaviek občanov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti musia reformy pokračovať;

K.  keďže rozdiely v mierach zamestnanosti medzi členskými štátmi a v rámci regiónov narastajú, čo vedie k polarizácii EÚ na jadro a periférie, a z dlhodobého hľadiska tým vzniká riziko zvýšenej sociálnej nerovnováhy;

L.  keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza, že EÚ vypracuje a bude vykonávať svoje opatrenia vedúce k posilneniu jej ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane regiónov, ktoré trpia v dôsledku ťažkých a trvalých prírodných alebo demografických výziev;

M.  keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty výrazne znížili verejné výdavky práve vtedy, keď vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky zo štátnych rozpočtov určené na sociálne zabezpečenie sa dostali pod ešte väčší tlak, keď sa po rozsiahlom prepúšťaní či krátení miezd príspevky znížili, čím bol vážne ohrozený európsky sociálny model;

N.  keďže pre regióny, ktoré trpia v dôsledku ťažkých prírodných alebo demografických výziev, je často typická nižšia zamestnanosť a majú väčšie problémy s prístupom k verejným službám, akými sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť;

O.  keďže nezamestnanosť mladých ľudí je stále otázkou vzbudzujúcou narastajúce obavy a dosiahla hrozivú úroveň 23 % (priemer EÚ v roku 2013), pričom viac než 40 % mladých ľudí je zamestnaných na dobu určitú a takmer 25 % pracuje na kratší pracovný čas;

P.  keďže nezamestnanosť a nezamestnanosť mladých ľudí sú taktiež spojené s nedostatkom účinných opatrení na stimulovanie verejných investícií v oblasti inovácií, výskumu a rozvoja, profesionálnych kvalifikácií a zručností, ktoré sú hnacou silou hospodárskeho rastu a stimulom pre úspory z rozsahu;

Q.  keďže vo februári 2013 prijala Komisia balík o sociálnych investíciách;

R.  keďže v rámci stratégie Európa 2020 sú odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktorá sú zamerané na podporu zamestnávania žien, adresované 13 členským štátom;

S.  keďže nárast miery zamestnanosti žien je v určitých členských štátoch najmä dôsledkom nárastu práce na kratší pracovný čas; keďže na plný pracovný čas je zamestnaných iba 53,5 % ženskej pracovnej sily v EÚ; keďže v roku 2012 predstavovala zamestnanosť na kratší pracovný čas u žien až 32,9 % v porovnaní s 8,4 % u mužov;

T.  keďže Európsky sociálny fond podporuje úsilie o dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom opatrení na boj proti nezamestnanosti s osobitným zameraním na mladých ľudí; keďže balík investícií vo výške 300 miliárd EUR, ktorý prisľúbil Jean-Claude Juncker, by sa mal použiť na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; keďže znižovaniu chudoby a tvorbe kvalitných pracovných miest by sa mala venovať osobitná pozornosť;

U.  keďže Európska rada vo svojich záveroch z 27. júna 2014 zdôraznila, že súčasná úroveň nezamestnanosti v EÚ je neprijateľne vysoká, a preto sa dohodla na strategickom programe s výrazným zameraním na pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť;

V.  keďže EÚ napĺňa svoj cieľ v súvislosti s problémom predčasného ukončovania školskej dochádzky, ale medzi členskými štátmi existujú v tejto oblasti stále veľké rozdiely; keďže znižovanie miery predčasného ukončenia štúdia zvýši zamestnateľnosť mladých ľudí;

W.  keďže rozdiely v príjmoch sa vyostrili, pričom v roku 2012 zarábalo 20 % najlepšie platených pracovníkov 5,1-krát toľko ako 20 % najhoršie platených pracovníkov, čo je ďalším ukazovateľom prehlbovania sociálnych rozdielov v rámci členských štátov a medzi nimi navzájom; keďže takýto nárast nerovnosti predstavuje riziko destabilizácie spoločnosti v Európe a ako s takým sa s ním musí bojovať prijímaním opatrení na oživenie rastu v oblasti zamestnanosti a prístupu verejnosti k informáciám vytváraním kvalitných pracovných miest;

X.  keďže v záujme dosiahnutia hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania nezamestnanosti a chudoby a znižovania pretrvávajúcej rodovej nerovnosti v týchto oblastiach by sa osobitná pozornosť mala venovať uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti a politikám zameraným na ženy;

Y.  keďže demografické výzvy a starnúce obyvateľstvo budú mať naďalej vplyv na schopnosť členských štátov splniť ciele stratégie Európa 2020;

Z.  keďže Komisia poukazuje na prítomnosť makroekonomických rozdielov a nerovnováhy vo výkonnosti pracovných trhov členských štátov, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí;

AA.  keďže zvýšenie hospodárskeho rastu ako také nezaručuje dôstojnejšie pracovné miesta, zníženie chudoby alebo zníženie sociálnych nerovností, ale vyžaduje si vhodné politické rozhodnutia, ktorými sa tieto ciele splnia;

AB.  keďže zatiaľ čo sociálne, fiškálne, hospodárske politiky a politiky zamestnanosti sú úzko navzájom prepojené, Výbor pre sociálnu ochranu (SPC), Výbor pre zamestnanosť (EMCO), Výbor pre hospodársku politiku (EPC) a Hospodársky a finančný výbor (EFC) stále zápasia s týmito problémami relatívne izolovane, čo bráni integrovanej tvorbe politík;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné politiky sa stále sústreďujú výlučne na hospodársky rast a neuznávajú potrebu inkluzívneho a udržateľného prístupu založeného na ochrane práv; zdôrazňuje, že výhody z rastu musia byť na prospech celej spoločnosti, aby sa stal trvalo udržateľný;

2.  vyjadruje poľutovanie na tým, že ročné prieskumy rastu a odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli zatiaľ prijaté ako súčasť ročných cyklov európskeho semestra, sa nepodarilo dostatočne zosúladiť s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a v oblasti vzdelávania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedostatočne zohľadňuje význam systémov sociálneho zabezpečenia ako kľúčových nástrojov na stabilizáciu ekonomiky, ako aj spoločnosti a na zníženie chudoby; žiada odhodlanejšie úsilie o smerovanie a koordináciu politík EÚ, aby sa tým prispelo k posilneniu jednotného trhu s cieľom odstrániť prekážky brániace jeho fungovaniu a využiť jeho potenciál na podnietenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tvorby pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v budúcich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bude ako priorita vytýčené dosahovanie cieľov stratégie EÚ 2020;

3.  vyjadruje uznanie za prebiehajúce práce v rámci témy „Širší rozmer rastu“, ako dokladajú snahy talianskeho predsedníctva, a nazdáva sa, že by to malo prispieť k revízii stratégie Európa 2020; pripomína stanovisko vyjadrené vo svojom uznesení z 8. júna 2011 s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete(5);

4.  žiada, aby stratégia EÚ 2020 obsahovala povinnú zásadu referenčného učenia na základe porovnávania politík členských štátov EÚ, najmä pokiaľ ide o európsky pracovný trh; znamenalo by to vykonávanie účinného sledovania a zaznamenávania modelov najlepších postupov a metód v Európe so zameraním na znižovanie miery nezamestnanosti predovšetkým medzi mladými ľuďmi; výsledkom toho by malo byť referenčné porovnávanie a klasifikácia príslušných národných príkladov, ktoré vedú ku konkrétnym politickým dôsledkom a ktoré sú odvodené z týchto zistení všetkých členských štátov;

5.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali ambicióznejší a konkrétnejší prístup pri prenášaní cieľov EÚ do svojich vlastných národných cieľov; žiada predovšetkým, aby sa ciele v oblasti znižovania nezamestnanosti a chudoby a v oblasti vzdelávania diferencovali na základe veku a rodového hľadiska s cieľom uľahčiť referenčné porovnávanie;

6.  nazdáva sa, že dosiahnutie cieľov reindustrializácie je pre konkurencieschopnosť EÚ najdôležitejšie a že opätovné spustenie skutočnej európskej priemyselnej politiky by mohlo povzbudiť rast a viesť k vytvoreniu nových vysokokvalitných pracovných miest;

7.  žiada zavedenie systému duálneho vzdelávania na národnej alebo regionálnej úrovni vo flexibilnej forme a vytvorenie účinnej služby zamestnanosti s úzkym prepojením na európsku sieť; žiada ďalej uplatňovanie konceptu skutočného celoživotného vzdelávania a opatrení na pracovnom trhu s cieľom podporiť úroveň kvalifikácie starších pracovníkov;

8.  pripomína dôležitosť sociálnych partnerov, pokiaľ ide o politiky pracovného trhu, a zdôrazňuje, že konzultácie s nimi by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť procesu; vyzýva preto Radu, Komisiu a členské štáty na zvýšenie zapojenia sociálnych partnerov s cieľom zabezpečiť úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020;

9.  žiada, aby platforma sociálnych partnerov spájala záujmy zamestnávateľov a zamestnancov;

10.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby bolo akékoľvek zvýšenie zamestnanosti výsledkom prírastku kvalitných pracovných miest v rámci európskeho hospodárstva;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zvýšenie miery zamestnanosti je čiastočne výsledkom nestálych foriem zamestnávania, ako sú zmluvy bez udania pracovného času, zdanlivá samostatná zárobková činnosť a nedobrovoľná práca na kratší pracovný čas; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takéto pracovné miesta neposkytujú pracovníkom slušné živobytie a primerané pracovné práva;

12.  zdôrazňuje, že kvalita pracovného miesta je dôležitá z hľadiska zamestnávania väčšieho množstva ľudí a umožnenia im pracovať dlhšie, a je preto kľúčovým faktorom pre dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti; domnieva sa preto, že v záujme poskytnutia podrobného obrazu o národných pracovných trhoch by sa ukazovatele zamestnanosti nemali zameriavať iba na počet ľudí, ktorí našli prácu, ale aj na kvalitu práce;

13.  domnieva sa, že všetky členské štáty by mali predložiť svoje národné správy o ročnom pokroku v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020; navyše žiada Komisiu, aby poskytla výročnú správu o pokroku v plnení stratégie Európa 2020 a všetkých hlavných cieľov;

14.  víta prvé použitie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie v tohtoročnom cykle; žiada zahrnutie dodatočných ukazovateľov, ako sú miera chudoby detí, prístup ku zdravotnej starostlivosti a bezdomovectvo; žiada vypracovanie dodatočnej analýzy charakteristík subpopulácií žijúcich v chudobe s cieľom viac koncentrovať politické úsilie; vyzýva členské štáty a EÚ, aby vzhľadom na vytváranie vhodných politík použili hodnotiacu tabuľku ako mechanizmus včasného varovania;

15.  žiada obnovu rovnováhy medzi finančnými a hospodárskymi prioritami na jednej strane so silnými sociálnymi prioritami na strane druhej, aby sa zabezpečilo fungovanie sociálnych politík; zdôrazňuje, že v procese európskeho semestra by otázky zamestnanosti a sociálne otázky mali mať rovnakú váhu ako makroekonomické otázky; ďalej žiada organizovanie spoločných schôdzí Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom dosiahnuť koherentnú pozíciu;

16.  nazdáva sa, že cieľ vytvárania kvalitného zamestnania a kvalitných pracovných miest (ako aj účinné využívanie zdrojov) sa musí stať efektívnejším a viditeľnejším v ťažiskových iniciatívach stratégie Európa 2020, okrem iného v iniciatíve Európa efektívne využívajúca zdroje, Digitálna agenda, Inovácia v Únii a v iniciatívach priemyselnej politiky, a to i prostredníctvom zahrnutia vyčísliteľných ukazovateľov zamestnanosti do príslušných hodnotiacich tabuliek;

17.  považuje okrem toho za dôležité, že pri budúcom vykonávaní európskeho semestra by mali kľúčové ukazovatele zamestnanosti a sociálne ukazovatele, ktoré sú zahrnuté do hodnotiacich tabuliek, systematicky rozlišovať medzi mužmi a ženami;

18.  vyzýva Európsku radu, aby naliehavo ukončila reformu hospodárskej a menovej únie (HMÚ), predovšetkým prostredníctvom koordinácie ex-ante hlavných plánov hospodárskych reforiem, hodnotenia sociálneho dosahu a súvisiacich mechanizmov solidarity; žiada, aby bola táto koordinácia podporená komplexným posúdením sociálnych a rodových vplyvov ex-ante a ex-post;

19.  pripomína, že podľa nadácie Eurofound sa náklady na jednotlivcov, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (ušlý zisk, strata daňových príjmov a vyššie výdavky na dávky sociálneho zabezpečenia), v EÚ zvýšili zo 153 miliárd v roku 2011 na 162 miliárd v roku 2012 a že podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) je na to, aby sa prispelo k riešeniu otázky nezamestnanosti mládeže v eurozóne, potrebná celková suma 21 miliárd EUR; domnieva sa preto, že v záujme dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % zamestnanosť, je potrebné zvýšiť financovanie EÚ; zdôrazňuje, že presunutie ťažiska financovania na začiatočnú fázu neznamená nové finančné prostriedky a plynie z neho riziko, že sa financovanie sústredí na začiatok, keď je čerpanie nízke a minie sa v období vysokého čerpania, čo sťažuje prácu adresátov projektu na mieste a robí ju nepredvídateľnejšou; ďalej sa nazdáva, že je potrebné, aby Komisia vydala pre členské štáty a ich verejné služby zamestnanosti komplexné a presné usmernenia o oprávnenosti ich programov podieľať sa na iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

20.  domnieva sa, že členské štáty musia lepšie reagovať na potreby pracovného trhu, najmä zabezpečením silných väzieb medzi vzdelávacím a pracovným prostredím;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčší súlad medzi Európskym sociálnym fondom a inými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a politickými prioritami stratégie Európa 2020 s cieľom posilniť ich úlohu finančných pilierov stratégie;

22.  zdôrazňuje, že vykonávanie záruky pre mladých ľudí treba sledovať, aby členské štáty niesli zodpovednosť za to, k čomu sa v odporúčaní k záruke pre mladých ľudí zaviazali;

23.  povzbudzuje členské štáty, aby v záujme dosiahnutie cieľa 75 % zamestnanosti zlepšili zručnosti mladých ľudí v oblasti riadenia, manažmentu a podnikania, aby mohli nové a začínajúce podniky využívať výhody, ktoré ponúkajú nové trhy, a naplniť svoj rastový potenciál, a aby sa tak mladí ľudia nemuseli uplatňovať iba ako zamestnanci, ale aj ako zamestnávatelia;

24.  víta prijatie programov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že 6 miliárd EUR nestačí na vyriešenie nezamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii; vyzýva preto Komisiu, aby vyriešila otázku financovania po období rokov 2014 – 2015;

25.  víta vyhlásenie predsedu Komisie Jeana-Claudea Junckera týkajúce sa komplexného investičného programu na boj s nezamestnanosťou; zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií (do infraštruktúry, výskumu a vývoja, zelených pracovných miest, inovácií a do dokončenia vnútorného digitálneho trhu), ktoré sú zamerané na udržanie a vytváranie pracovných miest v súlade s investíciami stratégie Európa 2020 a pri ktorých sa nebudú zohľadňovať iba vstupy, ale aj skutočné politické výsledky; zdôrazňuje, že tieto investície by sa mohli v záujme prínosov v dlhodobejšom horizonte zamerať na vysokokvalitné infraštruktúry formálneho a neformálneho vzdelávania a odstránenie prekážok s cieľom dosiahnuť rovnejší prístup; povzbudzuje prepojenie týchto investícií s konkrétnymi cieľmi v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby vzhľadom na to, že investície do oblastí ako kvalitné verejné služby sú tiež dôležité pre splnenie cieľov inkluzívnej spoločnosti;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobitne zohľadnili najvzdialenejšie regióny, ktorých prírodné znevýhodnenia vrátane vzdialenosti, geografického rozdrobenia, zraniteľných hospodárstiev a prírodných obmedzení, vedú k väčším nerovnostiam pokiaľ ide prístup k pracovným príležitostiam, pracovným stážam a odborným prípravám pre ich obyvateľov; zdôrazňuje, že tieto regióny si preto vyžadujú osobitne posilnené mechanizmy na vykonávanie investičných programov s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a uvoľniť ich potenciál z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

27.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na odvetvia s vysokým potenciálom rastu a tvorby pracovných miest, akými sú ekologické odvetvie, biele odvetvie (zdravotníctvo a sociálna starostlivosť) a IKT;

28.  odporúča, zamerať sa v rámci nového investičného programu venovaného boju proti nezamestnanosti na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v súčasnosti predstavuje jeden z najvážnejších problémov v EÚ; v tomto zmysle by sa malo vyčleniť viac finančných prostriedkov na program Erasmus pre mladých podnikateľov, aby sa účinnejšie podporilo podnikateľské úsilie mladých ľudí, čo je efektívnym prostriedkom v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

29.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodový pilier do rámca stratégie Európa 2020 s cieľom zmerať pokrok dosiahnutý v znižovaní rodových rozdielov v zamestnaní, čo by malo umožniť premietnutie politických opatrení obsiahnutých v ročnom prieskume rastu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

30.  opätovne zdôrazňuje výzvu na vykonanie balíka o sociálnych investíciách vrátane: oznámenia o sociálnych investíciách pre rast a súdržnosť; odporúčania s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia; pracovných dokumentov o dôkazoch o demografických a sociálnych trendoch, o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce, o sociálnych službách všeobecného záujmu, o dlhodobej starostlivosti o starnúcu spoločnosť, o riešení problému bezdomovstva v Európskej únii; o investíciách do zdravia a o sociálnych investíciách prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu;

31.  poukazuje na to, že harmonogram a postupy európskeho semestra sa vyvinuli spôsobom, ktorý Parlamentu negarantuje formálnu úlohu v rámci cyklu, a tým dostatok času na prerokovanie pred jarným zasadnutím Európskej rady;

32.  vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov a uľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné presunúť daňovú záťaž z práce na iné formy udržateľného zdaňovania, a to v záujme podpory rastu a tvorby pracovných miest;

34.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili a zlepšili mechanizmy pracovnej mobility, najmä Európsky portál pre pracovnú mobilitu EURES a verejné služby zamestnanosti, s cieľom podnietiť zamestnanosť a zamestnanosť mladých ľudí;

35.  poznamenáva, že ciele stratégie Európa 2020 ostávajú zatiaľ nesplnené a je presvedčený, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov by sa mali zaviesť ráznejšie opatrenia na prekonanie súčasného zaostávania; vyzýva preto Komisiu, aby začala verejný konzultačný proces preskúmania európskeho semestra ako súčasť preskúmania v polovici trvania s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a legitimitu, keďže proces semestra by mal pomôcť pri plnení stratégie Európa 2020;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada vo svojej predbežnej debate 20. a 21. marca 2014 o posúdení stratégie Európa 2020 nerokovala o hlavnom cieli, ktorým je zníženie chudoby;

37.  žiada Európsku komisiu, aby vytvorila stratégiu podporujúcu členské štáty v boji proti bezdomovectvu prostredníctvom integrovaných politík a vhodných sociálnych investícií;

38.  zdôrazňuje, že nárast nerovností, ku ktorému dochádza v EÚ a ktorý uvádzajú krajiny podávajúce správu v rámci semestra, so sebou nesie veľké riziká pre demokraciu; poukazuje na varovania MMF a MOP, že ďalší nárast nerovností v EÚ by mohol destabilizovať naše spoločnosti; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku na ambicióznejšie ciele a presnejšie a objektívnejšie formy opatrení s cieľom znižovať mieru nerovností, chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch, ako aj medzi nimi, predovšetkým vzhľadom na narastajúce sociálne rozdiely v niektorých členských štátoch;

39.  vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na zvrátenie tendencie rastúcej miery ohrozenia osôb chudobou a sociálnym vylúčením s cieľom splniť hlavný cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je zbaviť aspoň 20 miliónov ľudí rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

40.  vyzýva členské štáty, aby zaručili prístup na trh práce a primerané sociálne zabezpečenie najzraniteľnejším členom spoločnosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby prijala nové konkrétne opatrenia v oblasti vzdelávania a inovačných politík na posilnenie doplnkovosti medzi rastom a bojom proti nerovnosti;

42.  žiada, aby sa v rámci hodnotenia stratégie Európa 2020 v polovici trvania vytýčil odvodený cieľ znížiť detskú chudobu;

43.  vyzýva preto, aby sa na určovanie miery chudoby v členských štátoch používali objektívne ukazovatele chudoby, s cieľom pomôcť identifikovať tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

44.  pripomína však, že ukazovateľ chudoby neposkytuje žiaden priamy dôkaz o skúsenosti so sociálnym vylúčením, a žiada preto, aby sa zlepšilo meranie vnímaného sociálneho vylúčenia, čím sa dosiahne lepšie pochopenie príčin sociálneho vylúčenia a zistí sa, ktorých skupín sa to osobitne týka;

45.  uznáva, že za dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 sú v súlade so zásadou subsidiarity zodpovedné členské štáty a že ich EÚ v tomto konaní podporuje; domnieva sa, že proces má potenciál na to, aby prostredníctvom partnerského preskúmania a výmeny osvedčených postupov poskytol členským štátom podporu pri vykonávaní potrebných štrukturálnych reforiem, zvyšovaní flexibility trhu práce a zavádzaní podmienok pre podniky pri vytváraní pracovných miest; zdôrazňuje však, že je dôležité, aby členské štáty konali včas, pretože nečinnosť by mala vážne dôsledky v celej EÚ; žiada, aby boli do prípravy a vykonávania národných programov reforiem zapojené národné parlamenty, miestne a regionálne orgány, a to i prostredníctvom dohôd týkajúcich sa viacúrovňového riadenia;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prijatý viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 s vyčlenenými prostriedkami vo výške 960 miliárd EUR bol vôbec prvým čistým znížením rozpočtu EÚ; nazdáva sa, že VFR nie je dostatočný na to, aby pomohol dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti; nazdáva sa preto, že preskúmanie VFR v polovici trvania má prvoradý význam pre transformáciu strategického smerovania výdavkov EÚ smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzaného zvyšovaním počtu pracovných miest;

47.  pripomína úlohu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v monitorovaní efektívneho čerpania Európskeho sociálneho fondu (ESF), teda či sa aspoň 20 % uvoľnilo na sociálne začleňovanie, a spôsobu, akým členské štáty efektívne využili tieto investičné prostriedky na plnenie cieľov stratégie Európa 2020;

48.  zdôrazňuje potrebu presnejšieho sledovanie plnenia cieľov v oblasti zamestnanosti, znižovania chudoby a v oblasti vzdelávania a potrebu včasnejšej tvorby porovnateľných štatistík; žiada preto, najmä na úrovni NUTS 3, aktuálne číselné údaje a ukazovatele „ohrozenia osôb chudobou alebo sociálnym vylúčením“ s cieľom posúdiť skutočnú situáciu na vnútroštátnych trhoch práce;

49.  vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania vytýčila osobitný cieľ pre zamestnanosť mladých ľudí a/alebo konkrétne integrované usmernenia týkajúce sa zamestnanosti mladých ľudí;

50.  žiada, aby sa zmysluplné konzultácie nielen so sociálnymi partnermi, ale aj s občianskou spoločnosťou stali systematickým prvkom stratégie Európa 2020 vo všetkých fázach procesu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala pre tento postup pokyny;

51.  zdôrazňuje, že skutočné konzultácie so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti by nielen zvýšili demokratickú legitimitu procesu a šancu na to, aby sa reformy stali prijateľné pre občanov a aby sa úspešne vykonávali, ale mohli by tiež posilniť dôkazovú základňu pre hodnotenie reforiem; je presvedčený, že na tento účel by mala byť výročná konferencia o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu užšie prepojená s európskym semestrom;

52.  vyzýva Komisiu, aby pred zverejnením konkrétnych návrhov na strednodobé preskúmanie stratégie zohľadnila výsledok prebiehajúcej verejnej konzultácie; nástojí tiež na tom, aby sa konečné rozhodnutia pred prijatím konzultovali s Parlamentom;

53.  žiada jasnú ambíciu dosiahnuť ciele v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, národným parlamentom a Európskej rade.

(1) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
(2) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0010.
(4) Pozri „EU Employment and Social Situation“, Quarterly Review, September 2014.
(5) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 81.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia