Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 18. septembra 2014 - ŠtrasburgFinálna verzia
Prenasledovanie obhajcov ľudských práv v Azerbajdžane
 Burundi, najmä prípad Pierra Clavera Mbonimpu
 Porušovanie ľudských práv v Bangladéši
 Situácia na Ukrajine a súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom
 Reakcia EÚ na prepuknutie vírusového ochorenia ebola
 Situácia v Iraku a Sýrii a ofenzíva IŠ vrátane prenasledovania menšín
 Situácia v Líbyi
 Izrael a Palestína po vojne v Gaze a úloha EÚ

Prenasledovanie obhajcov ľudských práv v Azerbajdžane
PDF 305kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o prenasledovaní ochrancov ľudských práv v Azerbajdžane (2014/2832(RSP))
P8_TA(2014)0022RC-B8-0090/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Azerbajdžane, najmä na uznesenie z 18. apríla 2012 s odporúčaniami Rade, Komisii a ESVČ na rokovania o dohode o pridružení medzi EÚ a Azerbajdžanom(1) a na uznesenie o prípade Ilgara Mammadova z 13. júna 2013(2),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. mája 2012 na tému Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014),

–  so zreteľom na správu Komisie z 27. marca 2014 o pokroku v oblasti európskej susedskej politiky za rok 2013, pokiaľ ide o Azerbajdžan (SWD(2014)0070),

–  so zreteľom na akčný plán ESP Azerbajdžan – EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcov podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a komisára pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Štefana Füleho o zatknutí Leyly Yunusovej z 2. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie tlačového hovorcu PK/VP zo 6. augusta 2014 o zatknutí Rasula Jafarova,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ zo 14. augusta 2014 o situácii v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti v Azerbajdžane,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Füleho z 8. septembra 2014 v Baku o kľúčovej úlohe občianskej spoločnosti v rámci Východného partnerstva a na jeho vyhlásenie nového podporného programu EÚ pre občiansku spoločnosť v Azerbajdžane, v rámci ktorého sa v rokoch 2014 – 2015 poskytnú 3 milióny EUR,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda z 1. augusta 2014 o zatknutí Leyly Yunusovej, riaditeľky Inštitútu pre mier a demokraciu v Azerbajdžane,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Baku, ktoré prijalo Parlamentné zhromaždenie OBSE na svojej výročnej schôdzi 28. júna – 2. júla 2014 a v ktorom vyjadruje obavy zo zneužívania administratívnych postupov a právnych predpisov na zadržiavanie, väznenie, zastrašovanie a iné umlčiavanie ochrancov ľudských práv a kritikov porušovania ľudských práv v mnohých členských štátoch OBSE,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi ES a Azerbajdžanom, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999, a na prebiehajúce rokovania medzi oboma stranami o novej dohode, ktorá má nahradiť terajšiu,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v posledných rokoch sa celková situácia v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane zhoršuje, pričom v posledných mesiacoch sa stupňujú vládne represie, tlak a zastrašovanie mimovládnych organizácií (MVO), aktivistov občianskej spoločnosti, novinárov a ochrancov ľudských práv;

B.  keďže od konca júla sa vláda zamerala na niektorých najvýznamnejších ochrancov ľudských práv v krajine, uväznila ich na základe zrejme politicky motivovaných obvinení, najmä pokiaľ ide o prípad Leyly Yunusovej, známej riaditeľky Inštitútu pre mier a demokraciu, jej manžela, historika Arifa Yunusa a Rasula Jafarova, predsedu Klubu pre ľudské práva v Azerbajdžane;

C.  keďže predseda azerbajdžanskej Právnej vzdelávacej spoločnosti Intigam Aliyev, právnik pre oblasť ľudských práv, ktorý pred Európskym súdom pre ľudské práva bol obhajcom vo viac ako 200 prípadoch v oblasti porušovania slobody prejavu, práva na spravodlivý proces a v oblasti volebných zákonov v Azerbajdžane, bol 8. augusta 2014 zatknutý a odsúdený na tri mesiace väzenia na základe iných trestných obvinení, čo potvrdzuje rastúcu snahu umlčiavať a stíhať popredných ochrancov ľudských práv v tejto krajine;

D.  keďže Leyla Yunus sa vo väzení údajne stala obeťou násilia, ktoré spáchal nikto z uväznených, a údajne neboli prijaté žiadne opatrenia na potrestanie páchateľa alebo na zaistenie ochrany pani Yunusovej; keďže hoci sa zdravotný stav pani Yunusovej vo väzení zhoršil, nebola jej poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť;

E.  keďže predseda Strediska pre sledovanie volieb a demokratické štúdiá (EMDS) Anar Mammadlia a riaditeľ tohto strediska Bashir Suleymanli boli 26. mája 2014 odsúdení prvý na 5 rokov a 6 mesiacov väzenia a druhý na 3 roky a 6 mesiacov na základe rôznych obvinení od daňových únikov až po nelegálne podnikanie;

F.  keďže súčasne bolo odsúdených osem aktivistov mimovládneho mládežníckeho hnutia NIDA na základe obvinenia z výtržníctva, prechovávania drog, prechovávania výbušnín a za úmysel spôsobiť narušenie verejného poriadku a aktivisti z oblasti sociálnych médií Omar Mammadov, Abdul Abilov a Elsever Murselli boli odsúdení na 5 až 5,5 roka väzenia na základe obvinení z prechovávania drog, pričom žiadny z nich si nemohol vybrať advokáta podľa vlastného želania a všetci sa sťažovali na zlé zaobchádzanie v policajnej väzbe;

G.  keďže mnoho ďalších novinárov, ochrancov a aktivistov v oblasti ľudských práv čelí právnym obvineniam vzneseným proti nim v Azerbajdžane, a to vrátane Hasana Huseynliho, ktorý stojí na čele Verejného združenia vzdelávania inteligentných občanov (Intelligent Citizen Enlightenment Centre Public Union), ktorý bol 14. júla 2014 odsúdený na 6 rokov väzenia, a Raufa Mirkadirova, investigatívneho novinára popredných novín „Zerkalo“, vydávaných v ruštine, ktorý bol vzatý do vyšetrovacej väzby na základe obvinenia zo zrady; keďže 8. augusta 2014 urobila polícia raziu v kanceláriách Inštitútu pre slobodu a bezpečnosť novinárov (IRFS), vedúcej MVO pre mediálne práva v krajine, na čele so známym a medzinárodne uznávaným ochrancom ľudských práv Eminom Huseynovom; keďže medzi nedávno zatknutých patrí aj popredný opozičný novinár Seymur Haziyev, ktorý bol obvinený z trestného výtržníctva a bol držaný 2 mesiace vo vyšetrovacej väzbe;

H.  keďže tieto prípady nasledujú po desiatkach iných, ktoré postihli politických aktivistov, ochrancov práv, novinárov, blogerov a aktivistov z oblasti sociálnych médií, ktorých orgány za posledné dva roky uväznili na základe podobne vykonštruovaných obvinení vrátane výtržníctva, držania drog, daňových únikov a dokonca aj zrady; keďže nedávna vlna zatýkaní spôsobila vážnu reťazovú reakciu, pretože viacerí známi aktivisti utiekli z krajiny alebo odišli do úkrytu;

I.  keďže nezávislé azerbajdžanské noviny Azadliq boli nútené zastaviť vydávanie v dôsledku údajných finančných problémov, pričom predtým čelili oficiálnemu tlaku zrejme v súvislosti s ich správami o korupcii;

J.  keďže Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vydal viacero rozhodnutí vo veciach porušovania ľudských práv v Azerbajdžane, najnovšie 22. mája 2014 vo veci Ilgara Mammadova, predsedu Republikánskeho alternatívneho občianskeho hnutia; keďže úrady ho odmietli prepustiť napriek rozhodnutiu, že jeho zadržanie bolo politicky motivované;

K.  keďže od roku 2006 platí v centre Baku zákaz pokojných demonštrácií a keďže nedávno boli zavedené nové prísne pokuty a dlhšie obdobia zadržiavania pre tých, ktorí organizujú nepovolené verejné zhromaždenia, alebo sa na nich zúčastňujú;

L.  keďže azerbajdžanské úrady neberú do úvahy stanoviská Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy o zákonoch týkajúcich sa slobody združovania, politických strán a ochrany proti hanobeniu; keďže azerbajdžanské orgány navyše nevenovali náležitú pozornosť záverom komisára Rady Európy pre ľudské práva, ku ktorým dospel počas návštevy v tejto krajine;

M.  keďže vo februári 2014 prezident Aliyev podpísal ďalšie zmeny zákona o MVO, ktorý teraz poskytuje orgánom dodatočné právomoci na dočasné pozastavenie a trvalý zákaz národných a zahraničných MVO v Azerbajdžane a zavádza nové trestné činy trestané pokutami, ktoré sa teraz zvýšili na 2500 – 3000 AZN (približne 2600 – 3100 EUR) pre MVO a na 1000 – 2000 AZN (približne 1000 – 2000 EUR) pre riaditeľov národných a zahraničných MVO;

N.  keďže bankový účet organizácie Oil Workers’ Rights Protection Organisation Public Union (Národná únia organizácie na ochranu práv pracovníkov v ropnom priemysle) so sídlom v Baku bol zmrazený spolu s bankovým účtom jej predsedu Gahramanova Mirvari Uzeyira po rozhodnutí okresného súdu v Nasimi (Baku) z 8. júla 2014;

O.  keďže Azerbajdžan je členom Rady Európy a signatárom Európskeho súdu pre ľudské práva;

P.  keďže 14. mája 2014 prevzal Azerbajdžan predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy;

1.  zdôrazňuje, že plné rešpektovanie ľudských práv, demokratických zásad, základných slobôd a zásad právneho štátu je podstatou rámca pre spoluprácu v rámci Východného partnerstva a záväzkov Azerbajdžanu v rámci Rady Európy a OBSE;

2.  odsudzuje čo najdôraznejšie zatknutie a uväznenie Leyly Yunusovej, Arifa Yunusa, Rasula Jafarova, Intigama Aliyeva a Hasana Huseyniho a žiada ich okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj stiahnutie všetkých obvinení proti nim; požaduje okamžité a dôkladné vyšetrenie útoku na Ilqara Nasibova a žiada, aby všetci, ktorí sú za útok zodpovední, boli postavení pred súd;

3.  vyzýva orgány v Azerbajdžane, aby zaistili fyzickú a psychickú integritu LeylyYunusovej, Arifa Yunusa a všetkých ochrancov ľudských práv v Azerbajdžane a aby im bezodkladne zabezpečili poskytovanie vhodnej lekárskej starostlivosti vrátane liekov a hospitalizácie;

4.  opakuje svoju výzvu azerbajdžanskej vláde, aby ako naliehavú prioritu prijala konkrétne kroky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v krajine vrátane bezodkladného a bezpodmienečného prepustenia všetkých politických väzňov a zastavenia politicky motivovaného zatýkania;

5.  vyzýva azerbajdžanské orgány, aby skončili prenasledovanie a zastrašovanie organizácií občianskej spoločnosti, opozičných politikov a nezávislých novinárov a aby sa zdržali rušenia a ohrozovania ich cennej práce, ktorá je v záujme rozvoja demokracie v Azerbajdžane; takisto ich vyzýva, aby zabezpečili, aby všetci zadržaní vrátane novinárov, politických aktivistov a aktivistov občianskej spoločnosti mali plné právo na náležitý postup, najmä na prístup k advokátovi podľa vlastného výberu, na prístup k svojim rodinám a aby boli dodržané aj ďalšie normy spravodlivého procesu;

6.  vyjadruje poľutovanie nad opatreniami azerbajdžanskej vlády na obmedzenie kontaktov medzi občianskou spoločnosťou a mladými aktivistami a intelektuálmi z Arménska a Azerbajdžanu, pretože takéto kontakty sú mimoriadne dôležité na prekonanie dlhotrvajúceho nepriateľstva medzi oboma krajinami; v tejto súvislosti pripomína dôležitú prácu, ktorú v tejto oblasti urobili Leyla Yunus a jej manžel Arif;

7.  naliehavo vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby pozvala Benátsku komisiu Rady Európy a komisára, plne s nimi spolupracovala a dodržiavala osobitné postupy OSN, pokiaľ ide o ochrancov ľudských práv, právo na slobodu združovania, právo na pokojné zhromažďovanie, právo na slobodu prejavu, aj pokiaľ ide o svojvoľné zadržiavanie, s cieľom zmeniť svoje právne predpisy a prispôsobiť postupy v súlade so závermi týchto odborníkov;

8.  vyzýva azerbajdžanské orgány, aby uskutočnili reformy v oblasti ľudských práv, ktoré už mali byť dávno vykonané, vrátane mnohých nesplnených prístupových záväzkov, ku ktorým sa Azerbajdžan zaviazal pri pristúpení do Rady Európy, a aby akceptovali rozsudky proti Azerbajdžanu, ktoré vyniesol Európsky súd pre ľudské práva;

9.  vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zrušili zákaz verejných zhromaždení v centre Baku, prestali pokutovať pokojných demonštrantov a uplatňovať na nich administratívnu väzbu;

10.  opakuje svoje stanovisko, že podpora EÚ pre spoluprácu s Azerbajdžanskou republikou vrátane prebiehajúcich rokovaní o strategickom modernizačnom partnerstve musí byť podmienená a dohoda musí obsahovať ustanovenie týkajúce sa ochrany a presadzovania ľudských práv, najmä pokiaľ ide o slobodu médií vrátane záruk slobody internetu a necenzúrovaného prístupu k informáciám a komunikácii, slobodu prejavu, slobodu združovania a slobodu zhromažďovania;

11.  zdôrazňuje, že súhlas Európskeho parlamentu s podpísaním dohody o partnerstve s Azerbajdžanom bude podmienený uspokojivým zohľadnením uvedených požiadaviek, prepustením ochrancov ľudských práv, zrušením právnych predpisov, ktoré obmedzujú činnosť nezávislej občianskej spoločnosti, a skončením potláčania a zastrašovania MVO, nezávislých médií, opozičných síl, ochrancov ľudských práv, aktivistov za práva menšín, ako aj mládežníckych aktivistov a aktivistov sociálnych sietí;

12.  vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby dôsledne uplatňovali zásadu „viac za viac“, s osobitným dôrazom na situáciu ochrancov ľudských práv (v súlade s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv), na svojvoľné a politicky motivované zadržiavania, nezávislosť súdnictva, demokratické reformy a základné práva a slobody; žiada najmä preskúmanie programov nástroja európskeho susedstva, pričom sa ukončí všetka pomoc, ktorá nie je striktne orientovaná na ľudské práva a občiansku spoločnosť;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dialóg medzi EÚ a Azerbajdžanom o ľudských právach nezaznamenal žiadny významný pokrok, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila tento dialóg s cieľom dosiahnuť jeho zefektívnenie a zameranie na dosiahnutie výsledkov a aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu;

14.  vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby zjednodušila súčasný príliš zložitý a zdĺhavý postup registrovania MVO, zaviedla podstatné legislatívne zmeny s cieľom odvolať nedávne opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu MVO prijímať dary bez úradnej registrácie, a aby dodržiavala odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2007)14 pre členské štáty, pokiaľ ide o právne postavenie MVO v Európe;

15.  vyzýva Radu a členské štáty, aby naliehali na Medzinárodný olympijský výbor (MOV), aby vyzval azerbajdžanské úrady na zastavenie tvrdých zákrokov a aby dal jasne najavo, že očakáva, že ako hostitelia európskych olympijských hier, ktoré sa budú konať v budúcom roku, budú dodržiavať požiadavky Olympijskej charty o rešpektovaní slobody tlače;

16.  vyzýva ESVČ, aby plne uplatňovala usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv, organizovala pravidelné stretnutia pri delegácii EÚ v Baku s nezávislými organizáciami v oblasti ľudských práv vrátane koordinácie týchto stretnutí so zastúpeniami členských štátov EÚ a aby využila tieto stretnutia na vyjadrenie verejnej podpory činnosti ochrancov ľudských práv; naliehavo vyzýva ESVČ, aby pozorne sledovala všetky procesy a súdne konania proti ochrancom ľudských práv a podávala o tom správy Európskemu parlamentu;

17.  pripomína svoju pozíciu z 24. mája 2012(3) a vyzýva Radu, aby zvážila možnosť cielených sankcií proti osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, ak porušovanie pretrváva;

18.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanskej republiky, ESVČ, Rade, Komisii a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 36.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0285.
(3) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 91.


Burundi, najmä prípad Pierra Clavera Mbonimpu
PDF 206kWORD 64k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o Burundi, najmä o prípade Pierra Clavera Mbonimpu (2014/2833(RSP))
P8_TA(2014)0023RC-B8-0086/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi,

–  so zreteľom na dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na vyhlásenie delegácie EÚ v Burundi z 10. septembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 10. apríla 2014 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení,

–  so zreteľom na závery Rady o regióne Veľkých jazier z 22. júla 2014 a najmä na ich bod 7,

–  so zreteľom na správy úradu OSN v Burundi (BNUB),

–  so zreteľom na vyhlásenie asistenta generálneho tajomníka pre ľudské práva Ivana Šimonovića, ktoré predniesol 9. júla 2014 vo Fonde pre upevnenie mieru / Burundi,

–  so zreteľom na správy z misií a prioritné oblasti činnosti (2010 – 2014) FAO a UNICEF v Burundi, najmä pokiaľ ide o boj proti hladu a podvýžive,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Pierre Claver Mbonimpa, vedúci obhajca ľudských práv a predseda Združenia na ochranu ľudských práv a zadržaných osôb (Association pour la protection des droits humains et des personnes détenues, APRODH) bol opäť uväznený 15. mája 2014 a neskôr bolo proti nemu vznesené obvinenie z „ohrozovania vonkajšej bezpečnosti štátu“ a z „ohrozovania vnútornej bezpečnosti štátu a narúšania verejného poriadku“, pričom sa od svojho zatknutia naďalej nachádza vo vyšetrovacej väzbe;

B.  keďže Pierre Claver Mbonimpa bol za svoju prácu v oblasti ochrany demokracie a ľudských práv v Burundi počas viac ako dvoch ostatných desaťročí odmenený niekoľkými medzinárodnými cenami a dostalo sa mu všeobecného uznania doma i v zahraničí;

C.  keďže obvinenia proti nemu súvisia s jeho vyjadreniami, ktoré odzneli v Radio Publique Africaine (RPA) 6. mája 2014 a podľa ktorých je mládežnícka organizácia vládnej strany CNDD-FDD, tiež známa ako Imbonerakure, vyzbrojovaná a posielaná do Konžskej demokratickej republiky na vojenský výcvik, a keďže rovnaké obavy vyjadril aj úrad OSN v Burundi, ktorý zdôraznil, že militarizácia týchto mladých ľudí predstavuje „veľkú hrozbu pre mier v Burundi“;

D.  keďže uväznenie Pierra Mbonimpu je typickou ukážkou rastúcich rizík, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv, obťažovania aktivistov a žurnalistov a svojvoľného zatýkania členov opozičnej strany, ktoré podľa skupín na ochranu ľudských práv a podľa asistenta generálneho tajomníka pre ľudské práva vo veľkej miere uskutočňuje Imbonerakure;

E.  keďže po pokojnom podujatí, ktoré zorganizovala opozičná strana 8. marca 2014, bolo 70 osôb zatknutých, pričom 48 z nich bolo odsúdených na trest odňatia slobody vrátane doživotia;

F.  keďže v ostatných týždňoch vláda v Burundi zakázala pokojné protesty a demonštrácie na podporu Mbonimpu a vystríhala rozhlasové stanice, aby nevysielali informácie podporujúce Mbonimpove tvrdenia;

G.  keďže plné rešpektovanie slobody prejavu, a to aj v prípade žurnalistov a obhajcov ľudských práv, je predpokladom slobodných a spravodlivých volieb v roku 2015 a predpokladom pre to, aby výsledky týchto volieb všetci akceptovali;

H.  keďže EÚ nedávno pridelilo Burundi 432 miliónov eur z Európskeho rozvojového fondu 2014 – 2020 okrem iného na pomoc pri zlepšovaní správy vecí verejných a občianskej spoločnosti;

I.  keďže minimálne každý druhý Burunďan a takmer dve tretiny, čiže 58 % všetkých detí mladších ako päť rokov trpí chronickou podvýživou, a keďže Burundi má najvyššiu mieru hladu medzi 120 krajinami, na základe ktorých bol vypočítaný celosvetový index hladu v roku 2012;

J.  keďže Burundi je jednou z piatich najchudobnejších krajín na svete a má jeden z najnižších HDP na obyvateľa; keďže mnoho Burunďanov je čoraz viac sklamaných z rastúcich cien potravín, vody a paliva, vysokej úrovne korupcie a nezodpovednosti vedúcich politických predstaviteľov;

K.  keďže Burundi v súčasnosti zápasí s najhoršou politickou krízou od konca dvanásťročnej občianskej vojny v roku 2005, a keďže toto opäť predstavuje hrozbu pre vnútornú stabilitu krajiny i jej susedov v tomto už aj tak nestálom regióne afrického kontinentu;

1.  dôrazne odsudzuje zadržiavanie obhajcu ľudských práv Pierra Clavera Mbonimpu a požaduje jeho bezodkladné a bezpodmienečné prepustenie; vyjadruje znepokojenie nad jeho zhoršeným zdravotným stavom a žiada, aby mu bola poskytnutá bezodkladná lekárska pomoc;

2.  vyjadruje mimoriadne obavy o opozičných členov MSD, ktorí boli zadržaní po podujatiach z 8. Marca 2014; vyzýva burundské orgány, aby zrušili rozsudky a obnovili súdne konanie s osobami, proti ktorým môžu byť dôveryhodné obvinenia v súlade s medzinárodnými normami vrátane práva na obranu a proporcionality;

3.  naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby prijala opatrenia s cieľom kontrolovať mládežnícku ligu CNDD-FDD a zabránila jej členom, aby zastrašovali domnelých odporcov a útočili na nich, a naliehavo vyzýva burundskú vládu, aby zabezpečila, že previnilé osoby budú postavené pred súd; požaduje nezávislé medzinárodné vyšetrenie tvrdení, že CNDD-FDD vyzbrojuje a cvičí svoju mládežnícku organizáciu; naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov opozičných strán, aby bránili násiliu voči svojim odporcom;

4.  vyzýva krajiny regiónu Veľkých jazier, aby sa zaoberali nezákonnou činnosťou organizácie Imbonerakure a riešili tieto problémy spoločne s vládou Burundi; vyzýva tieto krajiny, aby naďalej prejavovali vysokú angažovanosť pri podpore mieru a stability prostredníctvom existujúcich regionálnych mechanizmov a aby zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o regionálny hospodársky rozvoj, pričom by osobitnú pozornosť mali venovať zmiereniu, dodržiavaniu ľudských práv, boju proti beztrestnosti a lepšiemu vyvodzovaniu zodpovednosti na súdoch;

5.  pripomína, že Burundi je viazané ustanovením o ľudských právach Dohody z Cotonou, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Africkou chartou ľudských práv a práv národov a je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody prejavu; vyzýva vládu Burundi, aby umožnila, aby sa pred voľbami v roku 2015 uskutočnila skutočná a otvorená politická diskusia bez obáv zo zastrašovania, a to bez toho, aby sa zasahovalo do vnútorného riadenia opozičných strán, uvaľovali sa obmedzenia na vedenie kampane všetkých strán, najmä vo vidieckych oblastiach, a zneužívalo sa súdnictvo s cieľom vylúčiť politických odporcov;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad chýbajúcim súdnym vyšetrením politického zabíjania v rokoch 2010 až 2012, ktoré nasledovalo po voľbách v roku 2010; vyzýva burundské orgány, aby zabezpečili, že páchatelia tohto zabíjania budú postavení v spravodlivých súdnych konaniach pred súd, a aby vyvinuli maximálne úsilie, aby zabránili politickému násiliu pred voľbami v roku 2015;

7.  v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje význam dodržiavania Kódexu správania v oblasti volieb (Code de bonne conduite en matière électorale) a plánu týkajúceho sa volieb sprostredkovaného OSN, ktorý podpísali politickí aktéri v roku 2013, a v plnej miere podporuje činnosť úradu OSN v Burundi zameranú na predchádzanie ďalšiemu stupňovaniu politického násilia v období pred voľbami v roku 2015 a na pomoc pri obnovení dlhodobej bezpečnosti a mieru;

8.  je hlboko znepokojený hospodárskou a sociálnou situáciou, ktorej je vystavené obyvateľstvo Burundi ako celok a najmä utečenci a vysídlené osoby, ktorých počet bude rásť vzhľadom na bezpečnostné problémy v krajine a napätie v susedných krajinách;

9.  nabáda všetky strany, aby dodržiavali svoje záväzky v rámci Arušskej dohody o mieri a zmierení, ktorá bola zásadná pre ukončenie dvanásťročného občianskeho konfliktu v roku 2005; vystríha pred zmenou burundskej ústavy, ktorá by ju zbavila zásadných ustanovení o rozdelení právomocí uvedených v arušských dohodách;

10.  vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Burundi viedla jasná a principiálna politika EÚ, ktorá bude v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu riešiť otázku pokračujúcich závažných porušení ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby podľa článku 96 Dohody z Cotonou zvážila začatie konzultácií s Burundi s perspektívou možného pozastavenia platnosti dohody a aby prijala všetky vhodné opatrenia počas konzultácií;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, vláde Burundi a vládam krajín regiónu Veľkých jazier, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlament.


Porušovanie ľudských práv v Bangladéši
PDF 301kWORD 73k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o porušovaní ľudských práv v Bangladéši (2014/2834(RSP))
P8_TA(2014)0024RC-B8-0097/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bangladéši,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi ES a Bangladéšom z roku 2001,

–  so zreteľom na články 33 a 35 bangladéšskej ústavy, ktorá stanovuje, že nikto nesmie byť vystavený mučeniu ani krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu trestaniu alebo zaobchádzaniu a že žiadna osoba nesmie byť zatknutá alebo zadržiavaná vo väzbe bez toho, aby bola informovaná o dôvodoch svojho zadržania,

–  so zreteľom na rozsudok Najvyššieho súdu Bangladéša, ktorý stanovuje ochranné opatrenia proti svojvoľnému zatýkaniu políciou podľa oddielu 54 Trestného poriadku, ktorý tiež vyžaduje, že akékoľvek úmrtie, ku ktorému došlo v policajnej väzbe, musí vyšetriť sudca a musí sa začať náležité súdne konanie,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý Bangladéš ratifikoval v roku 2000,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ má dobré, dlhodobé vzťahy s Bangladéšom vychádzajúce okrem iného z dohody o spolupráci, partnerstve a rozvoji;

B.  keďže Bangladéš dosiahol v posledných rokoch významný pokrok, najmä v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov a vo svojej hospodárskej výkonnosti;

C.  keďže vláda Bangladéša oznámila politiku „nulovej tolerancie“ vo vzťahu k akémukoľvek porušovaniu ľudských práv orgánmi presadzovania práva a prijala zákon o reforme polície stanovujúci kódex správania, vzorové policajné stanice a strediská na podporu obetí v hlavných policajných staniciach;

D.  keďže vláda Bangladéša oznámila, že v spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža vykonáva propagačné a vzdelávacie programy pre orgány presadzovania práva a väzenské orgány o medzinárodných ochranných opatreniach proti mučeniu;

E.  keďže v posledných rokoch došlo v Bangladéši k mnohým tragédiám v odevných továrňach, pričom najväčší počet obetí na životoch bol zaznamenaný pri zrútení továrne Rana Plaza, a to viac ako 1 100 obetí; keďže po zrútení budovy Rana Plaza Bangladéš spolu s hlavnými zainteresovanými stranami v odevnom sektore začal reformný program, ktorého cieľom je zaistenie bezpečných a dôstojných pracovných podmienok; keďže EÚ tento program podporuje prostredníctvom paktu udržateľnosti pre Bangladéš, ale keďže niektoré zainteresované strany nie sú ochotné zúčastniť sa;

F.  keďže zmiznutia (na ktorých sa údajne často podieľajú štátne bezpečnostné sily), používanie mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania v Bangladéši pretrvávajú napriek zárukám stanoveným v ústave, trestnom zákonníku a zákone o mučení a (zákaze) smrti vo väzení, pričom pretrvávajú aj obmedzenia práva na slobodu prejavu;

G.  keďže po všeobecných voľbách 5. januára 2014, ktoré bojkotovala Bangladéšska národná strana (BNP), t. j. hlavná opozičná strana, došlo v tieni BNP k štrajkom a následkom toho k násilnostiam, vláda Ligy Awami pod vedením Šejky Hasínovej prijala viaceré kroky na obmedzenie občianskych práv;

H.  keďže prápor rýchleho nasadenia (Rapid Action Battalion – RAB), vytvorený pred 10 rokmi ako núdzové opatrenie proti hrozbám v oblasti bezpečnosti pochádzajúcim od militantných skupín, zahŕňa vojakov a policajtov, pričom účinne zapája armádu do civilného presadzovania práva bez akýchkoľvek transparentných mechanizmov zodpovednosti; keďže nezávislé organizácie pre ľudské práva uvádzajú, že RAB je zodpovedný za približne 800 úmrtí bez toho, aby došlo k akémukoľvek trestnému stíhaniu alebo potrestaniu zodpovedných úradníkov; keďže okrem nedávnych zatknutí niekoľkých členov RAB v súvislosti s podozrením z objednanej vraždy politika vládnucej strany ostávajú iné mimoriadne závažné porušovania nepotrestané;

I.  keďže 6. augusta 2014 vláda Bangladéša uverejnila svoju novú mediálnu politiku; keďže prvky tejto politiky stanovujú obmedzenia slobody médií, a to napríklad zákazom prejavu, ktorý je „protištátny“, „zosmiešňuje vnútroštátnu ideológiu“ a „nie je v súlade s bangladéšskou kultúrou“ a obmedzením spravodajstva o „anarchii, vzbure alebo násilí“; keďže vláda plánuje zaviesť legislatívny rámec, prostredníctvom ktorého chce túto politiku presadzovať; keďže Bangladéš na 145. mieste zo 179 krajín na svetovom rebríčku slobody tlače;

J.  keďže vláda Bangladéša navrhla nový zákon, ktorým sa údajne ukladajú prísne obmedzenia pre mimovládne organizácie (MVO); keďže nový návrh zákona o regulovaní zahraničných darov by reguloval operácie a financovanie pre každú skupinu prijímajúcu zahraničné finančné prostriedky a z úradu pre záležitosti MVO v rámci úradu predsedu vlády by urobil schvaľovací orgán vo vzťahu k projektom financovaným zo zahraničia; keďže nový návrh zákona by tiež vyžadoval získanie predchádzajúceho súhlasu pre všetkých, ktorí sú zapojení do dobrovoľníckej činnosti, pred ich vycestovaním z krajiny na účel súvisiaci s ich prácou na projekte; keďže jestvuje všeobecné znepokojenie mimovládnych organizácií, že zákon bude zapájať do procesu viac vládnych úradníkov ako pozorovateľov, hodnotiteľov a schvaľovateľov – s možnosťou odkladov a nesprávneho postupu;

K.  keďže 27. augusta 2014 Hanu Šáms Ahmadovú, koordinátorku medzinárodného výboru pre horské oblasti Čitagongu (Chittagong Hill Tracts Commission – CHTC), a jedného jej priateľa brutálne napadli ôsmi až desiati členovia skupiny Somo Odhikar Andolon počas ich súkromnej návštevy v meste Shoilopropat v oblasti Bandarban v horskej oblasti Čitagongu; keďže štyria členovia detektívnej pobočky polície, ktorí mali zaisťovať ich bezpečnosť, nezasiahli, a počas tohto útoku dokonca odišli;

L.  keďže etnicky a nábožensky motivované násilie naďalej pokračuje, napríklad vrátane útoku niekoľkých desiatok ozbrojených mužov začiatkom júla 2014 na kláštor mníšok pontifikálneho inštitútu zahraničných misií (Pontifical Institute of Foreign Missions – PIME) v meste Boldipuku; keďže počas tohto útoku kláštor vyrabovali a mníšky fyzicky napadli;

M.  keďže prinajmenšom štyroch blogerov a dvoch obhajcov ľudských práv počas posledných dvoch rokov obvinili na základe oddielu 57 zákona o informačných a komunikačných technológiách (IKT);

N.  keďže Medzinárodný trestný tribunál v Bangladéši, ktorý má vyšetrovať vojnové zločiny týkajúce sa vojny za nezávislosť Bangladéša, vydal doteraz desať rozsudkov vrátane ôsmich trestov smrti a dvoch trestov doživotného väzenia; keďže islamský politik Abdul Kader Mulla bol prvým, ktorého popravu vykonali; keďže existuje výrazná a opakovaná kritika, že tento Medzinárodný trestný tribunál nedodržiava medzinárodné štandardy; keďže podľa odhadov je vyše 1 000 ľudí v cele smrti v Bangladéši;

O.  keďže po tragickom zrútení továrne Rana Plaza v apríli 2013 vláda Bangladéša a západné maloobchodné spoločnosti zriadili režim kontrol pre viac ako 3 500 odevných tovární z hľadiska štrukturálnej integrity a požiarnej a elektrickej bezpečnosti; keďže zatiaľ čo kontroly vykonávané západnými maloobchodnými spoločnosťami sú priebežné a verejné, kontroly uskutočňované prostredníctvom bangladéšskej vlády zatiaľ neboli zverejnené;

P.  keďže zverenecký fond s účasťou darcov, zriadený koordinačným výborom pre budovu Rana Plaza na pomoc obetiam a pozostalým a zložený zo zástupcov vlády Bangladéša, odevného priemyslu, odborov a mimovládnych organizácií, ktorému predsedá Medzinárodná organizácia práce (MOP), ešte nedosiahol svoj cieľ získať 40 miliónov USD; keďže podľa údajov kampane s názvom Čisté oblečenie len polovica spoločností sídliacich prevažne v Európe a USA, ktoré sú prepojené s továrňami v budove Rana Plaza, prispela na zverenecký fond s účasťou darcov;

Q.  keďže napriek niekoľkým reformám pracovného práva pracovníci naďalej informujú o obťažovaní a zastrašovaní, ktoré im majú zabrániť v zapojení sa do odborov alebo v zakladaní odborov, a keďže sú naďalej ohlasované násilné činy voči organizátorom odborových zväzov; keďže zákonník práce z roku 2013 naďalej nespĺňa medzinárodné štandardy so zreteľom na slobodu združovania vrátane práva na štrajk a kolektívne vyjednávanie;

1.  vyjadruje uznanie bangladéšskej vláde za pokrok v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov, čo má za následok značné a reálne zlepšenia pre milióny občanov tejto krajiny; okrem toho uznáva skutočnosť, že tieto zlepšenia sa dosiahli v náročných vnútroštátnych podmienkach, ktoré zahŕňajú neustálu hrozbu násilných útokov radikálnych skupín, ako je strana Džamaat-e-Islami pridružená k BNP; v tejto súvislosti víta prijatie zákona na prevenciu detských sobášov z 15. septembra 2014;

2.  vyjadruje však znepokojenie nad pokračujúcim porušovaním ľudských práv zo strany RAB a iných bezpečnostných síl vrátane nedobrovoľných zmiznutí a mimosúdnych popráv opozičných aktivistov; opakuje svoju požiadavku zrušiť trest smrti a víta rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16. septembra 2014, aby sa trest smrti, ktorý vydal Medzinárodný trestný tribunál v prípade podpredsedu strany Džamaat-e-Islami Delwara Hossaina Sajedího, zmenil na doživotné väzenie;

3.  vyzýva vládu Bangladéša, aby okamžite prepustila všetky osoby, ktoré sa stali obeťou nedobrovoľného zmiznutia, okrem prípadov, keď ich možno obviniť zo zjavne trestného činu, pričom v tomto prípade by mali byť ihneď predvedené pred súd; vyzýva bangladéšske orgány, aby vyšetrili páchateľov, berúc do úvahy zodpovednosť za velenie, a osoby, ktoré sú za dané činy zodpovedné, vydali do rúk spravodlivosti v spravodlivom súdnom procese; naliehavo vyzýva vládu, aby vytvorila nezávislý orgán, ktorý by vyšetril takéto prípady, a opakuje svoju výzvu vláde, aby zriadila účinnú a úplne nezávislú komisiu pre ľudské práva;

4.  naliehavo vyzýva vládu, aby využila minimálnu silu na obnovenie verejného poriadku a aby striktne dodržiavala základné zásady OSN pre použitie sily a strelných zbraní; dôrazne odsudzuje násilné útoky opozičných skupín na civilné aj vládne ciele; vyzýva opozičné skupiny, aby sa zúčastňovali iba na pokojných protestoch;

5.  naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby zosúladila jednotky štátnej bezpečnosti vrátane polície a RAB s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona; dôrazne vyzýva bangladéšske orgány, aby ukončili beztrestnosť RAB nariadením vyšetrovania a stíhania údajného nezákonného zabíjania jednotkami RAB; upozorňuje, že bude podrobne sledovať konania v prípade vrážd v meste Narayanganj, v súvislosti s ktorým boli zatknutí traja dôstojníci RAB a čakajú na súdne konanie po tom, ako došlo k únosom a zabitiu siedmich ľudí v meste Narayanganj v apríli 2014;

6.  zdôrazňuje, že v záujme posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a základných práv obyvateľstva je dôležitý nezávislý, nestranný a prístupný súdny systém a že je takisto dôležité zreformovať Medzinárodný trestný tribunál; uznáva, že je viac než kedykoľvek predtým dôležité vybudovať dôveru verejnosti v inštitúcie v oblasti súdnictva, bezpečnosti a ľudských práv, a to vzhľadom na zintenzívnené hrozby v regióne pochádzajúce od teroristických organizácií, ako je al-Káida;

7.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zákonom o mimovládnych organizáciách; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby pokračovala v konzultáciách s nezávislými skupinami o obsahu tohto návrhu zákona a zabezpečila, aby v prípade, že tento zákon bude nakoniec prijatý, bol v súlade s medzinárodnými normami a dohovormi o občianskych právach, ku ktorým sa Bangladéš zaviazal;

8.  naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby uznala a rešpektovala slobodu tlače a médií a aby skupinám zasadzujúcim sa za ľudské práva umožnila zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní zodpovednosti a dokumentovaní prípadov porušovania ľudských práv; naliehavo vyzýva bangladéšske orgány, aby zrušili novú mediálnu politiku a dodržiavali svoje záväzky umožňovať slobodu slova a prejavu;

9.  vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s opakovanými prípadmi etnicky a nábožensky motivovaného násilia; naliehavo vyzýva bangladéšsku vládu, aby poskytla lepšiu ochranu a záruky menšinám, ako napríklad hinduistom, budhistom a kresťanom, ale aj menšine Bihari; víta zatknutie osôb podozrivých v súvislosti so zločinným útokom na kláštor v meste Boldipuku;

10.  vyzýva vládu Bangladéša, aby zabezpečila presadzovanie pracovného práva, a naliehavo žiada ďalšiu reformu, aby sa pracovné právo zosúladilo s normami MOP, najmä pokiaľ ide o možnosť pracovníkov slobodne zakladať odborové zväzy a vstupovať do nich;

11.  berie na vedomie programy reforiem v odevnom priemysle, naliehavo však vyzýva vládu, aby v plnej miere vykonávala akčný plán, ktorý schválila a podpísala spolu s MOP v máji 2013, vrátane náborov a školení inšpektorov a dôkladných, verejne zaznamenaných kontrol mnohých tisícov tovární v krajine; naliehavo vyzýva signatárov dohody o požiarnej ochrane a bezpečnosti v Bangladéši, aby dodržali svoje záväzky, a to aj pokiaľ ide o finančné odškodnenie pre obete a minimálne štandardy;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v júni 2014 predstavovala celková suma, ktorú podniky dobrovoľne darovali zvereneckému fondu s účasťou darcov, len 17 miliónov USD, pričom chýbalo ešte 23 miliónov USD; vyvodzuje preto záver, že zásada dobrovoľnosti v prípade obetí katastrofy v budove Rana Plaza zlyhala a že naliehavo treba zaviesť povinný mechanizmus;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a parlamentu Bangladéša, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.


Situácia na Ukrajine a súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom
PDF 334kWORD 106k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o situácii na Ukrajine a aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom (2014/2841(RSP))
P8_TA(2014)0025RC-B8-0118/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, najmä so zreteľom na uznesenie z 27. februára 2014 o situácii na Ukrajine(1), uznesenie z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu(2), uznesenie zo 17. apríla 2014 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva, a najmä o destabilizácii východnej Ukrajiny(3) a na uznesenie zo 17. júla 2014 o situácii na Ukrajine(4),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 22. júla a 15. augusta 2014 a na závery Európskej rady o Ukrajine z 30. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 11. septembra 2014 o únose estónskeho policajného dôstojníka,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, a najmä na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o samite EÚ – Rusko(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na výsledok mimoriadneho zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov o vykonávaní Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou/prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (AA/DCFTA) z 12. septembra 2014,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže leto 2014 sa vyznačovalo ďalším stupňovaním konfliktu na východnej Ukrajine; keďže podľa odhadov OSN najmenej 3 000 ľudí prišlo o život a ďalších mnoho tisíc bolo zranených, pričom státisíce civilistov ušli z oblastí zasiahnutých konfliktom; keďže hospodárske náklady konfliktu vrátane nákladov na obnovu východných regiónov sú vážnym problémom pre sociálny a hospodársky rozvoj Ukrajiny;

B.  keďže trojstranná kontaktná skupina sa 5. septembra 2014 v Minsku dohodla na prímerí, ktoré začalo platiť v ten istý deň; keďže súčasťou dohody je aj 12-bodový protokol, ktorý sa týka prepustenia rukojemníkov, opatrení na zlepšenie humanitárnej situácie, stiahnutia všetkých ilegálnych ozbrojených skupín, vojenských zariadení a žoldnierov z Ukrajiny a opatrení na decentralizáciu doneckej a luhanskej oblasti;

C.  keďže od piatka 5. septembra 2014 prímerie opakovane porušujú najmä pravidelné ruské jednotky a separatisti v oblastiach blízko Mariupoľa a letiska v Donecku, pričom sa pokúšajú vyprovokovať ukrajinskú obranu na viacerých iných miestach;

D.  keďže v predchádzajúcich týždňoch Rusko zvýšilo svoju vojenskú prítomnosť na území Ukrajiny a logistickú podporu separatistickým milíciám prostredníctvom stáleho toku zbraní, munície, pancierových vozidiel a výstroje, maskovaných žoldnierov a vojakov napriek výzve EÚ vyvinúť všetko úsilie na upokojenie situácie; keďže od začiatku krízy Ruská federácia zhromažďuje jednotky a vojenskú techniku na hraniciach s Ukrajinou;

E.  keďže priama i nepriama vojenská intervencia Ruska na Ukrajine vrátane anexie Krymu predstavuje porušenie medzinárodného práva vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskeho memoranda z roku 1994; keďže Rusko naďalej odmieta vykonávať Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe;

F.  keďže Európska rada z 30. augusta 2014 si vyžiadala návrhy na rozšírenie reštriktívnych opatrení EÚ vzhľadom na kroky Ruska, ktorými destabilizuje východnú Ukrajinu; keďže tieto návrhy nadobudli platnosť 12. septembra 2014;

G.  keďže po podpísaní politických ustanovení dohody o pridružení 21. marca 2014 EÚ a Ukrajina 27. júna 2014 oficiálne podpísali ostávajúcu časť tejto dohody, ktorej súčasťou je prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA); keďže Európsky parlament a Najvyššia rada súbežne ratifikovali dohodu o pridružení; keďže 12. septembra 2014 Komisia oznámila, že predbežné vykonávanie dohody DCFTA sa odloží do 31. decembra 2015; keďže to bude mať za následok predĺženie platnosti jednostranných obchodných preferencií, ktoré EÚ udelila Ukrajine a ktorých platnosť sa mala skončiť 1. novembra 2014;

H.  keďže 7. augusta 2014 prijala ruská vláda zoznam produktov z EÚ, USA, Nórska, Kanady a Austrálie, ktoré majú byť na jeden rok vylúčené z ruského trhu; keďže EÚ bude postihnutá najviac, pretože Rusko je druhým najväčším vývozným trhom pre poľnohospodárske produkty EÚ, šiestym najväčším trhom pre výrobky rybolovu a 73 % zakázaných výrobkov pochádza z EÚ; keďže celkové obmedzenia, ktoré v súčasnosti Rusko uplatňuje, by mohli ohroziť obchod v hodnote 5 miliárd EUR a postihnúť príjmy 9,5 milióna osôb v EÚ, ktoré pracujú v najviac postihnutých poľnohospodárskych podnikoch;

I.  keďže vedľajším účinkom zákazu dovozu potravinárskych výrobkov z EÚ na ruský trh, ktorý postihol najmä sektor ovocia a zeleniny, ale aj sektor mlieka a mliečnych výrobkov a sektor mäsových výrobkov, by mohlo byť nahromadenie nadmernej ponuky na vnútornom trhu, zatiaľ čo zákaz dovozu produktov rybolovu z EÚ na ruský trh by mohol spôsobiť závažné problémy v niektorých členských štátoch; keďže hodnota výrobkov rybolovu, na ktoré sa vzťahuje zákaz, je takmer 144 miliónov EUR;

J.  keďže Rusko oslabuje bezpečnosť EÚ pravidelným narúšaním vzdušného priestoru Fínska, pobaltských štátov a Ukrajiny, ako aj nedávnym znížením dodávok plynu do Poľska, ktoré tvoria 45 % exportu Ruska do tejto krajiny;

K.  keďže NATO na samite v Newporte opätovne potvrdilo podporu Ukrajine, ktorá čelí úsiliu Ruska o jej destabilizáciu, ponúklo jej podporu pri posilňovaní ozbrojených síl a vyzvalo Rusko, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny a ukončilo ilegálnu anexiu Krymu; keďže NATO vyhlásilo, že naďalej ašpiruje na konštruktívny vzťah spolupráce s Ruskom vrátane recipročného budovania dôvery a že kanály pre komunikáciu s Ruskom zostávajú otvorené;

L.  keďže tragické zostrelenie lietadla malajzijských aerolínií s číslom letu MH17 v doneckej oblasti vyvolalo pobúrenie medzinárodnej a európskej verejnej mienky; keďže OSN a EÚ požiadali o dôkladné medzinárodné vyšetrenie okolností havárie a keďže postavenie zodpovedných osôb pred súd je morálnou a právnou povinnosťou;

M.  keďže rebeli uniesli a brutálne zavraždili Mykolu Zeleneca, honorárneho konzula Litvy v Luhansku;

1.  víta podpis Minskej dohody o prímerí a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, pre jej úplné uplatňovanie v dobrej viere s cieľom pripraviť pôdu pre začatie skutočného mierového procesu vrátane trvalej a účinnej kontroly ukrajinských hraníc pod kontrolou OBSE, úplného a bezpodmienečného stiahnutia ruských vojsk, ilegálnych ozbrojených skupín, vojenskej techniky a žoldnierov z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny a prepustenia rukojemníkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohodu o prímerí neustále porušujú najmä separatisti a ruské jednotky a že pokračuje ich posilňovanie; dôrazne upozorňuje, že by malo existovať politické riešenie tohto konfliktu;

2.  vyzýva všetky strany, aby dodržiavali prímerie a aby sa zdržali akýchkoľvek akcií či krokov, ktoré by mohli dohodu ohroziť; vyjadruje však hlboké znepokojenie nad tým, že prímerie je len zámienkou pre ruské jednotky, aby sa mohli preskupiť a pokračovať v útoku, ktorého cieľom je vytvorenie „pozemného koridoru“ na Krym a ďalej do Podnesterska;

3.  dôrazne odsudzuje Ruskú federáciu za vedenie nevyhlásenej hybridnej vojny proti Ukrajine s použitím pravidelných ruských jednotiek a podporovaním nezákonných ozbrojených skupín; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia vedúcich predstaviteľov Ruska predstavujú hrozbu nielen pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny, ale aj pre celý európsky kontinent; vyzýva Rusko, aby okamžite stiahlo všetky svoje vojenské prostriedky a sily z Ukrajiny, zakázalo toky bojovníkov a zbraní na východnú Ukrajinu a ukončilo priamu alebo nepriamu podporu činnosti separatistických síl na ukrajinskej pôde;

4.  pripomína svoj záväzok ochraňovať nezávislosť, suverenitu, územnú celistvosť, neporušiteľnosť hraníc Ukrajiny a jej právo európskej voľby; opätovne zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo neuzná nelegálnu anexiu Krymu a Sevastopoľa ani pokusy o vytvorenie kvázi republiky na Donbase; víta rozhodnutie EÚ zakázať dovoz z Krymu, pokiaľ k nemu ukrajinské orgány nepriložia osvedčenie o pôvode; ďalej odsudzuje vynútené vydávanie pasov ukrajinským občanom na Kryme, prenasledovanie Ukrajincov a krymských Tatárov, ako aj vyhrážky zo strany samozvaných vodcov proti občanom Krymu, ktorí prejavili záujem o hlasovanie v nadchádzajúcich parlamentných voľbách;

5.  zdôrazňuje, že OBSE zohráva hlavnú úlohu pri riešení ukrajinskej krízy, pretože má s riešením ozbrojeného konfliktu a kríz skúsenosti a tiež vzhľadom na skutočnosť, že tak Ruská federácia, ako aj Ukrajina sú členmi tejto organizácie; vyzýva členské štáty, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby sa snažili o posilnenie a rozšírenie osobitnej pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine, a to ako pokiaľ ide o skúsených zamestnancov, tak o logistiku a vybavenie; zdôrazňuje, že je potrebné bezodkladne vyslať pozorovateľov OBSE na všetky časti ukrajinsko-ruskej hranice, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou separatistov;

6.  zdôrazňuje, že reforma a program pridruženia musia postupovať súbežne s pokračovaním boja o zabezpečenie územnej celistvosti a jednoty Ukrajiny; opätovne zdôrazňuje, že tieto dve úlohy sú neoddeliteľne a synergicky prepojené; zdôrazňuje potrebu mierového dialógu a decentralizácie, ktoré zabezpečia, aby moc nad celým územím zostala v rukách ústrednej vlády, čím sa zabezpečí jednota Ukrajiny; zdôrazňuje potrebu budovania dôvery medzi rôznymi komunitami v spoločnosti a vyzýva na trvalo udržateľný proces zmierenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia inkluzívneho vnútroštátneho dialógu a vyhýbania sa propagande, nenávistným prejavom a vyhláseniam, ktoré by mohli ešte viac vyostriť konflikt; zdôrazňuje, že do takéhoto inkluzívneho dialógu by sa mali zapojiť organizácie občianskej spoločnosti a občanov zo všetkých regiónov a menšín;

7.  víta súbežnú ratifikáciu dohody AA/DCFTA v Najvyššej rade a v Európskom parlamente; ratifikáciu považuje za dôležitý krok, ktorý svedčí o tom, že obe strany majú záujem na jej úspešnom vykonaní; berie na vedomie prípadné odloženie predbežného vykonávania prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) do 31. decembra 2015 a namiesto toho predĺženie platnosti jednostranných obchodných opatrení, čo de facto znamená, že dohoda sa vykonáva asymetricky; vyjadruje poľutovanie nad mimoriadnymi opatreniami a tlakom zo strany Ruska; zdôrazňuje, že táto dohoda sa nemôže a nebude meniť, čo dala Európska únia veľmi jasne najavo jej ratifikáciou; vyzýva členské štáty, aby urýchlene pristúpili k ratifikácii dohody AA/DCFTA s Ukrajinou; berie na vedomie prebiehajúce konzultácie medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ o vykonávaní AA/DCFTA s Ukrajinou a dúfa, že to pomôže vyriešiť akékoľvek nedorozumenia;

8.  zdôrazňuje, že nadchádzajúce mesiace do vykonania dohody AA/DCFTA treba využiť na nevyhnutnú transformáciu a modernizáciu ukrajinského politického systému, hospodárstva a spoločnosti v súlade s programom pridruženia; víta program reforiem ohlásený prezidentom Porošenkom, ktorý zahŕňa zákony o korupcii, decentralizácii a amnestii; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby urýchlene vypracovali komplexný a ambiciózny balík finančnej pomoci pre Ukrajinu a najmä pre ľudí na východnej Ukrajine, aby podporovali prácu na politickom riešení a národnom zmierení;

9.  berie na vedomie zákony o osobitnom postavení niektorých okresov v doneckej a luhanskej oblasti a amnestiu, ktorú prijala Najvyššia rada 16. septembra 2014 ako dôležitý prínos k zmierneniu napätia v rámci vykonávania mierového plánu prezidenta Ukrajiny;

10.  podporuje reštriktívne opatrenia, ktoré EÚ prijala v lete voči Rusku z dôvodu pokračujúcej ruskej agresie, a berie na vedomie ich posilnenie z 12. septembra 2014; zastáva názor, že akékoľvek sankcie by mali byť navrhnuté tak, aby spoločnostiam prepojeným na Kremeľ neumožňovali ich obchádzanie; žiada EÚ, aby pozorne sledovala formy hospodárskej spolupráce, ako sú swapy aktív a spoločné podniky;

11.  zdôrazňuje možnosť zvrátenia a úpravy rozsahu reštriktívnych opatrení EÚ v závislosti od situácie na Ukrajine;

12.  vyzýva členské štáty a ESVČ, aby prijali jasný súbor kritérií, ktorých dosiahnutie môže zabrániť prijatiu nových reštriktívnych opatrení alebo viesť k zrušeniu už prijatých sankcií; je presvedčený, že tieto kritériá by mali zahŕňať: úplné stiahnutie ruských vojsk a žoldnierov z územia Ukrajiny; ukončenie dodávok zbraní a vybavenia teroristom; rešpektovanie režimu prímeria Ruskom; nastolenie účinnej medzinárodnej kontroly a overovania režimu prímeria; a obnovenie ukrajinskej kontroly nad celým jej územím; vyzýva Radu a členské štáty, aby neuvažovali o zrušení sankcií skôr, ako budú splnené tieto podmienky, a aby boli pripravené na uloženie ďalších sankcií voči Rusku za všetky opatrenia, ktoré Rusko prijme na oslabenie dohody o prímerí alebo na ďalšiu eskaláciu napätia na Ukrajine;

13.  pripomína, že reštriktívne opatrenia, ktoré prijala EÚ, sú priamo spojené s porušením medzinárodného práva pri nezákonnom zabratí Krymu a destabilizácii Ukrajiny Ruskou federáciou, zatiaľ čo obchodné opatrenia, ktoré prijala Ruská federácia vrátane opatrení proti Ukrajine a ostatným krajinám Východného partnerstva, ktoré nedávno uzatvorili dohody o pridružení s EÚ, sú neodôvodnené; požaduje, aby bolo Rusko vylúčené zo spolupráce v civilnej jadrovej oblasti a zo systému SWIFT;

14.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vplyv ruských tzv. protisankcií a aby prijala rýchle opatrenia na podporu výrobcov, ktorých zasiahnu ruské obchodné obmedzenia; víta opatrenia, ktoré prijala Rada pre poľnohospodárstvo EÚ 5. septembra 2014, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako umožniť EÚ lepšie sa vyrovnať s podobnými krízami v budúcnosti a urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zásadným spôsobom a včas podporila postihnutých európskych výrobcov; vyjadruje poľutovanie nad pozastavením núdzových trhových opatrení pre trhy s ovocím a zeleninou rýchlo podliehajúcou skaze, ale odsudzuje akékoľvek zneužívanie podpory; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nový systém;

15.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala trhy v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, rybolovu a akvakultúry, aby informovala Radu a Európsky parlament o akýchkoľvek zmenách a posúdila dosah prijatých opatrení, aby mohla prípadne rozšíriť zoznam príslušných produktov a zvýšiť rozpočet 125 miliónov EUR; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa neobmedzovala len na trhové opatrenia, ale aby prijala aj strednodobé opatrenia (napríklad v oblasti propagačnej činnosti) na posilnenie prítomnosti EÚ na trhoch tretích krajín;

16.  zvažuje možnosť čerpania iných fondov EÚ ako poľnohospodárskych fondov, pretože kríza má predovšetkým politický charakter a nie je výsledkom zlyhania trhu alebo nepriaznivých poveternostných podmienok;

17.  vyzdvihuje skutočnosť, že strednodobá a dlhodobá politická a hospodárska stabilita a rozvoj v Rusku závisia od vzniku skutočnej demokracie, a zdôrazňuje, že budúci vývoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom bude závisieť od úsilia o posilnenie demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv v Rusku;

18.  vyjadruje uspokojenie nad prepustením rukojemníkov, ktorých zadržiavali nelegálne ozbrojené skupiny na východnej Ukrajine, a vyzýva na prepustenie ukrajinských väzňov zadržiavaných v Ruskej federácii; poukazuje najmä na prípad Nadeždy Savčenkovej, ukrajinskej dobrovoľníčky, ktorú v júni 2014 zajali separatisti a následne ju presunuli do Ruska a stále je vo väzbe; upozorňuje tiež na prípady filmárov a novinárov Olega Sencova, Olekseja Čierneho, Genadija Afanasjeva a Alexandra Kolčenku, ktorých zadržali na Kryme;

19.  víta obnovený záväzok NATO zamerať sa prioritne na kolektívnu bezpečnosť, ako aj záväzok vo vzťahu k článku 5 Washingtonskej zmluvy; víta rozhodnutia prijaté na samite NATO v Newporte týkajúce sa zvýšenia úrovne bezpečnosti spojencov vo východnej Európe vrátane vytvorenia jednotky rýchleho nasadenia, stálej rotujúcej vojenskej prítomnosti NATO a vytvorenia logistickej infraštruktúry, ako aj úsilia zameraného na posilnenie schopnosti Ukrajiny chrániť svoju vlastnú bezpečnosť; berie na vedomie, že spojenci NATO môžu na bilaterálnej úrovni poskytnúť Ukrajine potrebné zbrane, technológie a odborné znalosti v záujme ich bezpečnosti a obrany; rozhodne však zdôrazňuje, že neexistuje žiadne vojenské riešenie ukrajinskej krízy;

20.  zdôrazňuje význam nezávislého, rýchleho a komplexného vyšetrenia príčin zostrelenia letu MH17 spoločnosti Malaysian Airlines, ktoré vykonáva holandský vyšetrovací výbor pre bezpečnosť, ako aj potrebu postaviť pred súd tých, ktorí sú za zostrelenie zodpovední; konštatuje, že holandský vyšetrovací výbor pre bezpečnosť vydal predbežnú správu z vyšetrovania nešťastia letu MH17 dňa 9. septembra 2014; zdôrazňuje, že na základe predbežných zistení, ktoré sú aktuálne k dispozícii, sa v súvislosti s lietadlom alebo posádkou nenašli žiadne indície, ktoré by svedčili o akýchkoľvek technických alebo prevádzkových problémoch, a poškodenie v prednej časti lietadla naznačuje, že lietadlo bolo zasiahnuté veľkým množstvom vysokoenergetických predmetov pochádzajúcich z priestoru mimo lietadla; odsudzuje skutočnosť, že rebeli stále neumožnili neobmedzený prístup vyšetrovateľov k miestu havárie a vyzýva všetky strany, aby umožnili okamžitý prístup;

21.  vyjadruje silné presvedčenie, že jedinou reálnou odpoveďou na vyhrážky Ruska je spoločný a jednotný postoj voči nemu; je presvedčený, že EÚ musí prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskom, upustiť od konceptu strategického partnerstva a nájsť nový spoločný prístup;

22.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou situáciou na východnej Ukrajine, predovšetkým v súvislosti s prichádzajúcou zimou; poukazuje na naliehavú potrebu poskytnúť humanitárnu pomoc a podporu obyvateľstvu v oblastiach zasiahnutých konfliktom, osobám vysídleným v rámci krajiny a utečencom; pripomína nedávne varovanie Svetovej zdravotníckej organizácie, že východná Ukrajina čelí núdzovej situácii v oblasti zdravia, pretože nemocnice nie sú plne funkčné a nie je dostatok liekov a očkovacích látok; víta nedávne rozhodnutie Komisie uvoľniť 22 miliónov EUR na humanitárnu a rozvojovú pomoc pre Ukrajinu; žiada prijatie ďalších naliehavých opatrení pod úplnou kontrolou EÚ a v jej mene, vrátane konvoja humanitárnej pomoci, na podporu tým, ktorí ich najviac potrebujú; pripomína, že humanitárna pomoc východnej Ukrajine sa musí poskytovať v úplnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a v úzkej koordinácii s ukrajinskou vládou, OSN a Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK); vyjadruje hlbokú úctu obrovskej práci skupín ukrajinských občanov v oblasti humanitárnej pomoci na východnej Ukrajine, najmä pokiaľ ide o evakuáciu detí, zdravotnú starostlivosť a dodávky potravín;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala prípravu tretieho ambiciózneho balíka makrofinančnej pomoci Ukrajine a aby sa stala hlavným organizátorom konferencie darcov pre Ukrajinu, ktorá by sa mala uskutočniť koncom roka 2014 za účasti medzinárodných organizácií, medzinárodných finančných inštitúcií a občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam záväzku medzinárodného spoločenstva podporiť hospodársku a politickú stabilizáciu a reformy na Ukrajine,

24.  oceňuje nepretržité úsilie ukrajinských orgánov, ktoré sa snažia zabezpečiť právo na vzdelanie, a najmä zaistiť, aby sa všetky deti mohli čo najskôr vrátiť do škôl, ktoré boli zasiahnuté konfliktom; pripomína, že je dôležité poskytnúť psychologickú pomoc všetkým deťom, ktoré boli priamymi svedkami násilných činov;

25.  dôrazne odsudzuje nezákonný únos pracovníka estónskej kontrarozviedky z územia Estónska do Ruska a vyzýva ruské orgány, aby pána Kohvera okamžite prepustili a umožnili jeho bezpečný návrat do Estónska;

26.  považuje za mimoriadne dôležité znížiť závislosť EÚ od Ruska a iných autoritárnych režimov; ďalej žiada, aby Európska rada v októbri 2014 prijala ambiciózny a komplexný plán pre núdzové situácie počas nastávajúcej zimy, do ktorého zapojí aj susediace krajiny, ako napríklad Ukrajinu;

27.  pripomína nedávne hodnoverné správy o porušovaní ľudských práv v oblastiach postihnutých konfliktom, ktorého sa dopustili ruské jednotky a separatisti; podporuje výzvu adresovanú ukrajinskej vláde, aby vytvorila jednotný a pravidelne aktualizovaný register prípadov oznámených únosov a začala dôsledné a nezávislé vyšetrovanie všetkých obvinení z hrubého použitia sily, zlého zaobchádzania alebo mučenia;

28.  víta prijatie 4. správy Komisie o pokroku vo vykonávaní akčného plánu pre liberalizáciu vízového režimu Ukrajinou a rozhodnutie Rady pokračovať druhou fázou; trvá na rýchlom dokončení bezvízového režimu medzi EÚ a Ukrajinou, ktorý je konkrétnou reakciou na európske ašpirácie ľudí, ktorí protestovali na námestí Majdan; medzitým znovu vyzýva na okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a lacných postupov udeľovania víz;

29.  vyzýva na pokračovanie trojstranných rokovaní o dodávkach plynu na Ukrajinu, ktoré boli od júna 2014 prerušené, s cieľom nájsť spôsob ich obnovenia; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dodávky plynu na Ukrajinu reverzným tokom zo susedných členských štátov EÚ;

30.  vyzýva EÚ, aby považovala skladovanie plynu, prepojovacie vedenia a zariadenia spätného toku za strategické statky, a teda aby regulovala podiel zmluvných strán z radov tretích osôb v týchto kľúčových sektoroch; takisto vyzýva členské štáty, aby zrušili plánované dohody s Ruskom v odvetví energetiky vrátane plynovodu South Stream;

31.  zdôrazňuje potrebu radikálneho posilnenia energetickej bezpečnosti, nezávislosti a odolnosti EÚ voči vonkajšiemu tlaku konsolidáciou energetických odvetví, ďalším rozvojom energetickej infraštruktúry v krajinách susediacich s EÚ a rozvinutím energetických prepojovacích vedení medzi týmito krajinami a EÚ v súlade s cieľmi Energetického spoločenstva, ako aj potrebu realizácie týchto projektov spoločného záujmu s najvyšším stupňom naliehavosti v záujme vybudovania plne fungujúceho voľného trhu s plynom v Európe;

32.  víta rozhodnutie francúzskej vlády pozastaviť dodávku vrtuľníkových lodí Mistral a vyzýva všetky členské štáty, aby zaujali podobný postoj k vývozu tovaru, na ktorý sa nevzťahuje rozhodnutie o sankciách EÚ, najmä pokiaľ ide o zbrane a materiál na dvojaké použitie; pripomína, že táto zmluva by za súčasných okolností bola v rozpore s Kódexom Európskej únie pre vývoz zbraní a spoločnou pozíciu z roku 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu; vyzýva členské štáty EÚ, aby plne rešpektovali obchodné embargo na zbrane a zákaz vývozu tovaru s dvojakým použitím pre vojenských koncových užívateľov;

33.  víta rozhodnutie zorganizovať predčasné parlamentné voľby na Ukrajine 26. októbra 2014 a očakáva, že vláda zabezpečí, aby boli voľby slobodné a spravodlivé; vyzýva Ukrajinu, aby zabezpečila transparentnosť vo financovaní strán a ich politických kampaní a aby sa dôkladne zaoberala pripomienkami uvedenými v zisteniach a záveroch pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR, pokiaľ ide o nedávne prezidentské voľby; vyzýva všetky politické strany v súčasnosti zastúpené v Najvyššej rade, aby sa zúčastnili volieb, a vyzýva všetky strany, aby v plnej miere rešpektovali ich výsledky; verí, že vzhľadom na dôležité výzvy a nevyhnutné reformy, ktorým sa bude treba venovať, vznikne silná väčšina; naliehavo vyzýva povstalecké sily na východnej Ukrajine, aby nebránili volebnému procesu a zaručili základné právo obyvateľov Donbasu slobodne si zvoliť svojich zástupcov; je odhodlaný vyslať na monitorovanie týchto volieb volebných pozorovateľov a žiada, aby tieto veľmi významné voľby, ktoré sa uskutočnia za pretrvávajúcich zložitých podmienok, monitorovala silná medzinárodná volebná pozorovateľská misia;

34.  zdôrazňuje, že Rusko má menej dôvodov ako kedykoľvek predtým, aby kritizovalo dohody medzi EÚ a Ukrajinou alebo aby reagovalo neodôvodnenými obchodnými obmedzeniami alebo vojenskou agresiou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto nové udalosti podnecujú Rusko k tomu, aby vystupňovalo politiku zastrašovania a vťahovania Ukrajiny do svojej sféry vplyvu; obáva sa nebezpečenstva rozšírenia konfliktu do Gruzínska a Moldavska;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vedúci predstavitelia Ruska pokladajú Východné partnerstvo EÚ za hrozbu pre vlastné politické a hospodárske záujmy; zdôrazňuje skutočnosť, že Rusko naopak získa zo zintenzívnenej obchodnej a hospodárskej činnosti, zatiaľ čo jeho bezpečnosť sa posilní stabilným a predvídateľným susedstvom; odsudzuje správanie Ruska, ktoré využíva obchod na destabilizáciu regiónu, pretože zakázalo dovoz určitých výrobkov z Ukrajiny a Moldavska a teraz tiež odstupuje od dohôd o voľnom obchode Spoločenstva nezávislých štátov s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom a znovu zavádza clá na výrobky z doložky najvyšších výhod pochádzajúce z týchto krajín;

36.  opätovne zdôrazňuje v tejto súvislosti svoje stanovisko, podľa ktorého táto dohoda nie je konečným cieľom vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou; poukazuje ďalej na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

37.  zdôrazňuje, že vzťahy partnerstva a spolupráce s Ruskom by mali byť obnovené, ak Rusko preukáže súlad s medzinárodným právom, aktívne a jednoznačne prispeje k mierovému riešeniu krízy na Ukrajine a bude plne rešpektovať územnú integritu, nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny, ako aj ostatných krajín Východného partnerstva a svojich susedov; žiada novú podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby zohrávala aktívnu úlohu pri uľahčovaní dialógu medzi Ukrajinou a Ruskom, ako aj dialógu EÚ s Ruskom a pri podpore mierového riešenia konfliktov; okrem toho sa domnieva, že Komisia by mala preskúmať možnosti spolupráce EÚ s Eurázijskou hospodárskou úniou;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy, OBSE a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0170.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0248.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0457.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0009.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0101.


Reakcia EÚ na prepuknutie vírusového ochorenia ebola
PDF 213kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly (2014/2842(RSP))
P8_TA(2014)0026RC-B8-0107/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 8. augusta 2014 o „medzinárodnom núdzovom stave v oblasti verejného zdravia“,

–  so zreteľom na plán reakcie WHO na epidémiu eboly z 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady pre zahraničné veci o kríze v súvislosti s ebolou v západnej Afrike z 15. augusta 2014,

–  so zreteľom na posúdenie rizika v súvislosti s epidémiou eboly z 27. augusta 2014, ktoré uskutočnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára pre zdravie Tonia Borga o vypuknutí epidémie eboly v západnej Afrike z 8. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa a komisárky pre humanitárnu pomoc a krízové opatrenia Kristaliny Georgievovej z 5. septembra 2014 o reakcii EÚ na prepuknutie epidémie eboly,

–  so zreteľom na podujatie Európskej komisie na vysokej úrovni organizované 15. septembra 2014 s cieľom koordinovať reakciu na epidémiu eboly v západnej Afrike,

–  so zreteľom na misiu Africkej únie (AÚ) nazvanú Podpora AÚ pre epidémiu eboly v západnej Afrike (ASEOWA) zriadenú 21. augusta 2014,

–  so zreteľom na osobitný brífing Organizácie Spojených národov o ebole z 2. septembra 2014, ktorý viedla Dr. Joanne Liu, medzinárodná prezidentka organizácie Lekári bez hraníc,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministra obrany Libérie Brownieho Samukaia pred Bezpečnostnou radou OSN o ohrození existencie jeho krajiny v dôsledku prepuknutia epidémie eboly,

–  so zreteľom na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN konané 18. septembra 2014, na ktorom bude kríza súvisiaca s epidémiou eboly hlavným bodom programu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vírusové ochorenie ebola, predtým známe ako hemoragická horúčka ebola, je u ľudí ťažké, často smrteľné ochorenie;

B.  keďže od oficiálneho oznámenia o prepuknutí epidémie eboly 22. marca 2014 v Guinei zasiahlo toto ochorenie štyri ďalšie krajiny (Libéria, Nigéria, Sierra Leone a Senegal), postihlo takmer 4 000 ľudí a zapríčinilo smrť viac ako 2 000 ľudí a vzhľadom na to, že existujú nenahlásené prípady osôb nakazených ebolou a mŕtvych;

C.  keďže epidémia rýchlo postupuje a šíri sa v regióne západnej Afriky, hoci samostatná epidémia tohto vírusového ochorenia vypukla aj v Demokratickej republike Kongo;

D.  keďže WHO uznáva, že epidémia bola podcenená, a odhaduje, že počet pacientov by mohol v najbližších troch mesiacoch prekročiť hranicu 20 000;

E.  keďže WHO oznámila, že je to najväčšia zaznamenaná epidémia, pokiaľ ide o výskyt, úmrtia a geografické pokrytie, a vyhlásila krízu za „medzinárodný núdzový stav v oblasti verejného zdravia“, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu na medzinárodnej úrovni;

F.  keďže 4,5 milióna detí mladších ako päť rokov žije v oblastiach postihnutých vírusom eboly, a ženy (75 % prípadov) ako opatrovateľky boli preto vírusom postihnuté v neúmernej miere;

G.  keďže plán WHO obsahuje sériu veľmi konkrétnych a okamžitých opatrení na zastavenie šírenia epidémie eboly vo svete v priebehu šiestich až deviatich mesiacov, zároveň urýchlene rieši aj dôsledky ďalšieho šírenia ochorenia v medzinárodnom meradle a priznáva, že je potrebné súčasne sa zaoberať širšími sociálnoekonomickými vplyvmi epidémie;

H.  keďže najaktívnejšie MVO, ktoré na mieste pôsobia, ako sú Lekári bez hraníc a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, sa kriticky vyjadrujú o medzinárodnom úsilí, ktoré je hrozivo nedostatočné, pretože veľmi obmedzené kapacity priamo na mieste majú za následok kritický nedostatok vo všetkých aspektoch reakcie: v lekárskej podpornej starostlivosti, školení zdravotníckeho personálu, kontrole infekcie, vyhľadávaní kontaktov, epidemiologickom dohľade, výstražnom systéme a systéme odosielania na vyšetrenie, komunitnom vzdelávaní a mobilizácii;

I.  keďže útvary Európskej komisie pre rozvojovú pomoc (GR DEVCO) a pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) sa zaviazali poskytnúť viac ako 147 miliónov EUR na humanitárnu a rozvojovú pomoc, aby sa zabránilo šíreniu vírusu, zabezpečila liečba a najpotrebnejšie vybavenie pre infikovaných ľudí a boli vyslaní humanitárni experti;

J.  keďže z prisľúbených 147 miliónov EUR len 11,9 milióna EUR je priamo určených na niektoré z najnaliehavejších humanitárnych potrieb;

K.  keďže všetky prítomné organizácie zdôrazňovali skutočnosť, že v záujme izolovania a liečby pacientov existuje naliehavá potreba nielen financií, ale aj potreba operačných kapacít vrátane kvalifikovaných ľudských zdrojov a logistického materiálu;

L.  keďže Komisia situáciu sleduje prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie, ktoré by malo slúžiť ako platforma pre koordináciu pomoci EÚ;

M.  keďže EÚ nasadila do tohto regiónu humanitárnych odborníkov, ktorí sledujú situáciu a rokujú s partnerskými organizáciami a miestnymi orgánmi;

N.  keďže členské štáty EÚ majú kapacity na mobilizáciu tímov okamžitej reakcie s cieľom zabezpečiť včasnú diagnózu, izoláciu (osôb s podozrením na ochorenie a potvrdených prípadov v osobitných oddeleniach), sledovanie kontaktných osôb a sledovanie prenosových reťazcov, opatrenia na pochovávanie, vzdelávanie a miestnu podporu;

O.  keďže postihnuté krajiny už trpia nedostatkom potravín a čistej vody, ako aj hospodárskym úpadkom zapríčineným narušením obchodu, komerčných letov a prác pri zbere úrody po prepuknutí epidémie, čo vedie k sociálnym nepokojom, útekom z oblastí, chaosu, ohrozeniu verejného poriadku a ďalšiemu šíreniu vírusu;

P.  keďže prepuknutie ochorenia odhalilo vážne nedostatky zdravotných systémov postihnutých krajín a naliehavú potrebu podporiť ich a posilniť;

1.  vyslovuje poľutovanie nad stratami na životoch v regióne devastovanom epidémiou eboly a úprimnú sústrasť vládam krajín a obyvateľom postihnutých epidémiou;

2.  domnieva sa, že medzinárodné spoločenstvo musí hrať dôležitejšiu úlohu, pričom africké krajiny musia tiež prevziať svoj diel zodpovednosti, pretože prepuknutie eboly predstavuje celosvetovú výzvu pre bezpečnosť a nejde pritom len o problém západnej Afriky, ale o problém celosvetového rozsahu;

3.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie a koordinovala akcie s OSN na boj proti epidémii eboly; žiada Bezpečnostnú radu OSN a postihnuté partnerské krajiny, aby zvážili možnosť využitia prostriedkov vojenskej a civilnej obrany pod vedením generálneho tajomníka, ktoré by koordinoval Úrad pre koordináciu humanitárnych záležitostí;

4.  víta a podporuje pokračujúce rozširovanie finančného záväzku Európskej komisie v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci s cieľom reagovať na krízu, a najmä podporiť misiu Africkej únie ASEOWA;

5.  blahoželá partnerským organizáciám za prácu, ktorú vykonali napriek jej zložitosti, a úprimne víta ich obrovský prínos a pomoc pri kontrole tejto epidémie;

6.  pripomína členským štátom, že finančná pomoc poskytovaná postihnutým krajinám by nemala byť na úkor dlhodobej rozvojovej pomoci, ale mala by ju skôr dopĺňať;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo krízu podcenilo a že sa oneskorilo vypracovanie primeranej koordinovanej stratégie;

8.  víta záväzok členských štátov uskutočnený na podujatí Európskej komisie na vysokej úrovni organizovanom 15. septembra 2014 a nalieha na Radu Európskej únie, aby uskutočnila zasadnutie ministrov s cieľom zostaviť núdzový plán mobilizácie zdravotníckej reakcie, v rámci ktorej by sa dohodla a poskytla humanitárna pomoc členských štátov koordinovaná Komisiou;

9.  vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala posúdenie potrieb a plány jednotlivých krajín s cieľom stanoviť a koordinovať požiadavky na nasadenie kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, pojazdných laboratórií, laboratórnych zariadení, ochranných odevov a liečebných centier s infekčnými oddeleniami;

10.  vyzýva členské štáty, aby koordinovali lety a zriadili vzdušné mosty určené na presun zdravotníckeho personálu a vybavenia do postihnutých krajín a regiónu a v prípade potreby na zabezpečenie lekárskej evakuácie;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vedeckú spoluprácu a technickú podporu v oblastiach postihnutých touto epidémiou s cieľom vytvoriť klinické, epidemiologické a diagnostické infraštruktúry vrátane udržateľných infraštruktúr a dohľadu a venovať osobitnú pozornosť zapojeniu miestnych pracovníkov a ich zaškoleniu;

12.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie udržiavala úzke kontakty s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), WHO a členskými štátmi využitím Výboru pre zdravotnú bezpečnosť;

13.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla systémy kontroly s cieľom zabezpečiť, aby sa celý rozpočet vyčlenený na zastavenie šírenia epidémie eboly použil na boj s epidémiou v krajinách zasiahnutých vírusom a nie na iné účely;

14.  považuje plán reakcie WHO na epidémiu eboly za základ pre prioritné činnosti, najmä diferencované reakcie v prospech krajín s veľkým rozšírením ochorenia, prípadov prvotného výskytu a susedných krajín, v ktorých treba posilniť pripravenosť;

15.  víta diskusie o tom, ako môže mierové úsilie OSN – po vhodnom zaškolení jednotiek – ešte viac prispieť k boju proti ebole v regióne;

16.  vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili a povzbudili Africkú úniu, pokiaľ ide o potrebu uceleného akčného plánu, pretože situácia sa rapídne zhoršuje a ovplyvňuje hospodárstvo, ako aj verejný poriadok príslušných krajín a kríza v súvislosti s ebolou sa stala komplexnou a vyvolala politické, bezpečnostné, hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré budú aj naďalej ovplyvňovať tento región, a to nielen v rámci súčasnej zdravotnej núdzovej situácie;

17.  zdôrazňuje, že súčasnú krízu nemožno riešiť len prostredníctvom samotných zdravotných systémov, ale že je potrebný spoločný prístup jednotlivých sektorov (zdravotníctvo, vzdelávanie a odborná príprava, sanitárne opatrenia, potravinová pomoc), aby sa riešili kritické nedostatky vo všetkých základných službách;

18.  je presvedčený, že miestny zdravotnícky personál musí byť zapojený do liečby postihnutého obyvateľstva a mal by zabezpečovať kontakt medzi obyvateľstvom a medzinárodnými zdravotníckymi pracovníkmi;

19.  žiada o uskutočnenie vzdelávacej a informačnej akcie s cieľom informovať o symptómoch a preventívnych opatreniach a zlepšiť dôveru a spoluprácu obyvateľstva, pokiaľ ide o opatrenia proti šíreniu eboly, pretože informácie a komunikácia predstavujú dôležitý aspekt v boji proti šíreniu eboly;

20.  zdôrazňuje, že boj proti ebole nesmie viesť v rámci spoločenstiev alebo krajín k stigmatizácii pacientov, ktorí prežili;

21.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali dôslednú kontrolu infekcie a v spolupráci s ECDC zlepšili informovanie verejnosti o rizikách;

22.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby koordinovali a posilňovali lekársky výskum a výrobu účinných liekov a vakcín proti vírusu eboly a pokročili v nevyhnutných klinických testoch existujúcich potenciálnych liečebných postupov;

23.  žiada tiež, aby sa jasne rozlišovalo medzi testovacím očkovaním proti ebole a liečbou poskytovanou osobám nakazeným ebolou; žiada, aby sa pri klinickom testovaní vakcíny proti ebole rešpektovali príslušné platné pravidlá WHO;

24.  žiada Výbor pre rozvoj, aby vypracoval podrobné odporúčania na zmiernenie dlhodobých dôsledkov epidémie a na posilnenie zdravotníckych systémov v postihnutých krajinách s cieľom zabrániť podobným epidémiám;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom štátov Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN a Svetovej zdravotníckej organizácii.


Situácia v Iraku a Sýrii a ofenzíva IŠ vrátane prenasledovania menšín
PDF 317kWORD 89k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín (2014/2843(RSP))
P8_TA(2014)0027RC-B8-0109/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014) a rezolúciu Rady pre ľudské práva OSN S-22/L.1 (2014),

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN o Iraku a Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté 24. júna 2013,

–  so zreteľom na závery parížskej konferencie o bezpečnosti v Iraku a boji proti Islamskému štátu z 15. septembra 2014,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na druhej strane a na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(1),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bezpečnostná a humanitárna situácia v Iraku a Sýrii, ktorá bola aj predtým kritická, sa naďalej zhoršuje v dôsledku okupácie častí ich územia teroristickou džihádistickou skupinou Islamský štát (IŠ), ktorá sa odštiepila od skupiny Al-Káida; keďže nadnárodná povaha IŠ a príbuzných teroristických skupín predstavuje hrozbu pre celý širší región; keďže narastajú obavy o blahu tých, ktorí sú naďalej uväznení v oblastiach pod kontrolou síl IŠ;

B.  keďže rozpad iracko-sýrskej hranice podnietený konfliktami na oboch stranách hranice poskytol IS možnosti na zvýšenie prítomnosti v oboch krajinách; keďže IŠ počas minulých mesiacov rozšíril dobyté územia z východnej Sýrie na severozápadný Irak vrátane druhého najväčšieho mesta Iraku Mosulu; keďže 29. júna 2014 bolo oznámené, že IŠ vyhlásil na území, ktoré ovláda v Iraku a Sýrii, „kalifát“ alebo „Islamský štát“ a jeho vodca Abdu Bakr al-Bagdádí sa vyhlásil za kalifa; keďže IŠ neuznáva medzinárodne uznávané hranice a vyhlásilo zámer na rozšírenie islamského kalifátu na ďalšie krajiny s moslimskou väčšinou;

C.  keďže po dobytí území v Iraku a Sýrii nasledovalo uvalenie krutej interpretácie islamského práva šaría; keďže na území ovládanom IŠ a príbuznými skupinami sú páchané závažné porušenia medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva vrátane cieleného zabíjania, nútených prestúpení na islam, únosov, obchodu so ženami, otroctva žien a detí, verbovania detí na samovražedné bombové atentáty, sexuálneho a fyzického zneužívania a mučenia; keďže IŠ zavraždil novinárov Jamesa Foleyho a Stevena Sotloffa a humanitárneho pracovníka Davida Hainesa; keďže IŠ útočí na komunity kresťanov, jezídov, Turkménov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a šiítov, ako aj na mnohých Arabov a sunitských moslimov; keďže boli úmyselne ničené mešity, pamätníky, svätyne, kostoly a iné miesta konania náboženských obradov, hrobky a cintoríny, ako aj archeologické náleziská a miesta kultúrneho dedičstva;

D.  keďže kresťanskí obyvatelia Iraku boli v nedávnom období pre svoje náboženstvo a presvedčenie prenasledovaní, zbavení základných práv a donútení opustiť svoje domovy a stať sa utečencami; keďže podľa organizácie Open Doors International počet kresťanov v irackom obyvateľstve výrazne klesol z 1,2 milióna na začiatku 90. rokov 20. storočia na 330 000 až 350 000 v súčasnosti; keďže pred vypuknutím konfliktu v Sýrii žilo v krajine asi 1,8 milióna kresťanov; keďže od začiatku konfliktu bolo najmenej 500 000 kresťanov vysídlených;

E.  keďže podľa odhadu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) bolo v tomto roku v Iraku 1,4 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny a 1,5 milióna osôb potrebuje humanitárnu pomoc; keďže rozmach IŠ spôsobil humanitárnu krízu a najmä masívne vysídľovanie civilistov; keďže EÚ sa 12. augusta 2014 rozhodla zvýšiť humanitárnu pomoc Iraku o 5 miliónov EUR na poskytnutie základnej pomoci vysídleným osobám, čím financovanie humanitárnej pomoci v Iraku v roku 2014 doteraz dosiahlo sumu 17 miliónov EUR; keďže EÚ ďalej rozširuje svoju humanitárnu pomoc a zriadila letecký most medzi Bruselom a Erbilom;

F.  keďže podľa OSN zomrelo v Sýrii počas konfliktu vyše 191 000 ľudí; keďže podľa odhadov OCHA je v rámci Sýrie vysídlených 6,4 milióna osôb a viac ako 3 milióny Sýrčanov je na úteku, pričom sa uchýlili prevažne do Libanonu (1,17 milióna utečencov), Turecka (832 000), Jordánska (613 000), Iraku (215 000) a Egypta a severnej Afriky (162 000); keďže podľa Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) sa odhaduje, že humanitárnu pomoc potrebuje 10,8 milióna osôb; keďže EÚ doteraz v roku 2014 na humanitárnu pomoc pre obete krízy v Sýrii prispela sumou 150 miliónov EUR;

G.  keďže stovky bojovníkov zo zahraničia vrátane mnohých občanov členských štátov EÚ sa zapojilo do bojov na strane IŠ; keďže títo občania EÚ sú vládami členských štátov považovaní za bezpečnostné riziko;

H.  keďže EÚ uznala záťaž pre región Kurdistan a regionálnu vládu Kurdistanu, ktorí prijali veľký počet osôb vysídlených v rámci krajiny;

I.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že pôsobenie v oblasti s cieľom poskytovať civilistom a utečencom riadnu pomoc, ktorú potrebujú, je naďalej veľmi ťažké; keďže je dôležité poskytnúť prístrešie stovkám tisícom sýrskych a iránskych utečencov pred príchodom zimy;

J.  keďže EÚ potvrdila, že je pevne odhodlaná podporovať jednotu, zvrchovanosť a územnú celistvosť Iraku;

K.  keďže hlavy štátov a predsedovia vlád, ktorí sa zúčastnili na samite NATO 4. a 5. septembra 2014, uvádzajú, že prítomnosť IŠ v Sýrii a Iraku je hrozbou pre regionálnu stabilitu, a že ľudia v Sýrii a Iraku a inde v regióne musia podporovať medzinárodné spoločenstvo pri odvrátení tejto hrozby;

L.  keďže bola nastolená možnosť vykonať letecké útoky vo východnej Sýrii; keďže na zasadnutí NATO 5. septembra 2014 bola vytvorená koalícia proti IŠ; keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) v súčasnosti pracuje na komplexnej regionálnej stratégii s cieľom vysporiadať sa s hrozbou, ktorú IŠ predstavuje; keďže 10. septembra 2014 predstavil prezident USA Obama svoju stratégiu boja proti IŠ, ktorá zahŕňa okrem iného systematické letecké útoky na ciele IŠ, „nech už sú kdekoľvek“, hoci aj v Sýrii, väčšiu podporu spojeneckým pozemným jednotkám bojujúcim s IŠ a väčšie úsilie v boji proti terorizmu s cieľom odstrihnúť túto skupinu od finančných prostriedkov; keďže Liga arabských štátov prisľúbila posilnenie spolupráce na zvrhnutí IŠ v Sýrii a Iraku;

M.  keďže IŠ si zabezpečil významný zdroj príjmov rabovaním bánk a podnikov na území, ktoré kontroluje, ovládnutím šiestich naftových polí v Sýrii vrátane sýrskeho najväčšieho naftového poľa al-Umar blízko hraníc s Irakom a získavaním finančných prostriedkov od bohatých darcov, z ktorých je väčšina z regiónu;

N.  keďže podpora demokracie a dodržiavanie ľudských práv vrátane práva na slobodu náboženstva a viery sú základnými zásadami a cieľmi EÚ a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Iraku a Sýrii v dôsledku okupácie častí ich území zo strany IŠ; dôrazne odsudzuje bezhlavé zabíjanie a porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú táto a iné teroristické skupiny voči náboženským a etnickým menšinám a voči najzraniteľnejším skupinám; dôrazne odsudzuje útoky na civilné ciele vrátane nemocníc, škôl a miest konania bohoslužieb, ako aj používanie popráv a sexuálneho násilia zo strany IŠ v Iraku a Sýrii; zdôrazňuje skutočnosť, že páchatelia týchto činov by nemali zostať nepotrestaní;

2.  dôrazne odsudzuje vraždy novinárov Jamesa Foleyho a Stevena Sotloffa a humanitárneho pracovníka Davida Hainesa, ktorých sa dopustil IŠ, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezpečnosťou iných osôb, ktoré naďalej zadržiavajú extrémisti; vyjadruje hlbokú sústrasť rodinám týchto obetí, ako aj rodinám všetkých obetí konfliktu;

3.  zdôrazňuje, že rozsiahle a systematické útoky proti civilistom z dôvodu ich etnického či politického pozadia, vyznania, viery alebo pohlavia môžu predstavovať zločin proti ľudskosti; dôrazne odsudzuje všetky formy prenasledovania, diskriminácie a netolerancie na základe náboženského vyznania a viery, a tiež prejavy násilia voči všetkým náboženským spoločenstvám; opätovne zdôrazňuje, že sloboda myslenia, svedomia a vyznania je základným ľudským právom;

4.  vyjadruje podporu všetkým obetiam náboženskej neznášanlivosti a nenávisti; vyjadruje solidaritu s členmi kresťanských spoločenstiev, ktoré sú vo svojich domovských krajinách Iraku a Sýrii prenasledované a hrozí im zánik, ako aj iným prenasledovaným náboženským menšinám; potvrdzuje a podporuje neodňateľné právo všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Iraku a Sýrii vrátane kresťanov naďalej žiť v ich historických a tradičných oblastiach v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a slobodne vykonávať svoje náboženské úkony; zdôrazňuje, že zločiny páchané proti kresťanským menšinám ako Asýrčania, Aramejci a Chaldejci ako aj proti jezídom a šiítskym moslimom sú posledným krokom IŠ k úplnej náboženskej čistke regiónu; konštatuje, že príslušníci rôznych náboženských skupín v tomto regióne spolu po stáročia žili v mieri;

5.  bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia IŠ, že zriadilo kalifát v oblastiach, ktoré kontroluje; zdôrazňuje, že vytvorenie a rozšírenie tzv. islamského kalifátu, ako aj činnosti iných extrémistických skupín v Iraku a v Sýrii, sú priamym ohrozením bezpečnosti európskych krajín; odmieta myšlienku akýchkoľvek jednostranných zmien medzinárodne uznávaných hraníc silou; opätovne zdôrazňuje, že na IŠ sa vzťahuje zbrojné embargo a zmrazenie aktív uložené rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov č. 1267 (1999) a 1989 (2011), a vyzdvihuje dôležitosť rýchlej a účinnej realizácie týchto opatrení; žiada Radu, aby zvážila účinnejšie využitie existujúcich reštriktívnych opatrení, najmä s cieľom zabrániť IŠ v čerpaní ziskov z nezákonného predaja ropy alebo iných surovín na medzinárodných trhoch; je hlboko znepokojený domnienkami, že aktéri v niektorých členských štátoch sa zúčastňujú na nezákonnom obchodovaní s ropou s IŠ; žiada Komisiu, aby potvrdila alebo vyvrátila tieto domnienky, a v prípade ich potvrdenia žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili okamžité skončenie nezákonného obchodovania s ropou;

6.  odsudzuje využívanie ropných polí a ťažbu z nich skupinou IŠ a príbuznými skupinami, ktorá umožňuje IŠ získavať významné príjmy, a vyzýva všetky štáty, aby dodržiavali rezolúcie 2161 (2014) a 2170 (2014) Bezpečnostnej rady OSN, ktoré odsudzujú priamy aj nepriamy obchod s IŠ a príbuznými skupinami; vyjadruje obavu, že IŠ vytvára príjmy predajom ropy; berie na vedomie zámer EÚ sprísniť sankcie, aby sa IŠ zabránilo predávať ropu; vyzýva preto EÚ, aby uvalila sankcie na všetkých (vlády, verejné alebo súkromné spoločnosti), ktorí sa podieľajú na preprave, transformácii, rafinácii a predaji ropy vyťaženej v oblastiach kontrolovaných IŠ, spolu s prísnymi kontrolami finančných tokov s cieľom zabrániť hospodárskej činnosti a využívaniu daňových rajov zo strany IŠ;

7.  víta výzvu všetkých francúzskych islamských federácií z 8. septembra 2014, ako aj výzvy iných islamských komunít, ktoré jednohlasne a bezpodmienečne odsudzujú využívanie islamu extrémistickými teroristickými skupinami na odôvodnenie násilia, neznášanlivosti a zločinov proti ľudskosti;

8.  vyzýva všetky bojujúce strany v Iraku, aby zabezpečili ochranu civilného obyvateľstva a aby dodržiavali svoje povinnosti, ktoré vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv; požaduje neodkladnú podporu a humanitárnu pomoc pre vysídlené obyvateľstvo Iraku;

9.  víta úsilie USA a všetkých ostatných prispievajúcich štátov pri podpore irackých národných a regionálnych orgánov v boji proti IŠ, pri zastavovaní rozmachu IŠ a napomáhaní prístupu k humanitárnej pomoci; víta výzvu USA na vytvorenie medzinárodnej koalície proti IŠ, ktorá sa práve tvorí; víta rozhodnutie Ligy arabských štátov zo 7. septembra 2014 prijať nevyhnutné opatrenia na boj proti IŠ a spolupracovať so všetkými medzinárodnými, regionálnymi a národnými snahami o boj proti militantom v Sýrii a Iraku a podporiť rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2170 (2014); vyzýva Ligu arabských štátov, aby diskutovala o možnej zmene Arabského dohovoru o boji proti terorizmu z roku 1998 tak, aby mohol bojovať proti globálnemu terorizmu všetkými prostriedkami;

10.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo štátne orgány Iraku – vrátane poskytovania vojenskej ochrany mimoriadne zraniteľným skupinám – pri zabezpečovaní ochrany a podpory pre ľudí, ktorí utekajú z oblastí postihnutých terorizmom a predovšetkým pre príslušníkov zraniteľných skupín obyvateľstva a etnických a náboženských spoločenstiev; vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby prispeli k snahám o rozšírenie bezpečnosti a stability v Iraku; pripomína, že všetci regionálni aktéri, rovnako ako EÚ, by sa mali zaviazať a prevziať zodpovednosť za záruku návratu tradičných menšín a všetkých občanov do ich domovov, z ktorých boli donútení utiecť; vyzýva členské štáty EÚ, aby pri zadržiavaní a odrážaní teroristov a agresívnej expanzie IŠ podporovali iracké úrady a miestnu správu všetkými dostupnými prostriedkami vrátane vhodnej vojenskej podpory; zdôrazňuje podporu koordinovanej činnosti krajín v regióne pri boji proti hrozbe IŠ; vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby urobili všetko čo je v ich silách na zastavenie všetkých činností oficiálnych alebo súkromných orgánov na propagáciu a šírenie extrémnych islamistických ideológií; vyzýva Turecko, aby sa jasne a jednoznačne zaviazalo k boju proti spoločnej bezpečnostnej hrozbe, ktorú predstavuje IŠ; vyzýva EÚ, aby uľahčila regionálny dialóg o problémoch, ktorým čelí Blízky východ, a zahrnula doň všetky významné strany, najmä Irán a Saudskú Arábiu;

11.  víta mobilizáciu európskeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie a aktiváciu mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany na žiadosť irackej vlády; víta humanitárnu pomoc EÚ pre Irak a Sýriu; žiada o ďalšiu humanitárnu pomoc obyvateľstvu zasiahnutému konfliktom vrátane sýrskych Kurdov;

12.  vyzýva všetky strany konfliktu v Sýrii, najmä však sýrsky režim, aby zabezpečili ochranu civilného obyvateľstva, dodržiavali svoje záväzky podľa medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv, napomohli poskytovanie humanitárnej pomoci a podpory všetkými možnými cestami, a to aj naprieč hranicami a líniami konfliktu, a zaručili bezpečnosť všetkých zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov; vyzdvihuje úlohu Libanonu, Jordánska a Turecka, pokiaľ ide o prijímanie utečencov; žiada medzinárodné spoločenstvo, aby sa aktívnejšie a nápomocnejšie podieľalo na rozdelení záťaže a poskytovalo priamu finančnú podporu hostiteľským krajinám; vyzýva EÚ, aby vyvinula tlak na všetkých darcov, aby dodržali svoje sľuby a plnili svoje záväzky rýchlym spôsobom; víta záväzky členských štátov EÚ, keďže Únia je najväčším darcom finančnej pomoci a zdrojom budúcich záväzkov;

13.  zdôrazňuje potrebu preskúmania všetkých možných spôsobov účinného odporu voči hrozbe IŠ v Sýrii, pričom treba v plnej miere dodržiavať medzinárodné právo; zdôrazňuje, že z dlhodobého hľadiska iba trvalé a inkluzívne politické riešenie, ktorým je mierový prechod k skutočne reprezentatívnej vláde v Sýrii, by pomohlo pri zneškodnení hrozby IŠ a ďalších extrémistických organizácií;

14.  vyzýva všetky bojujúce strany v Sýrii, aby rešpektovali mandát mierovej misie UNDOF (United Nations Disengagement Observer Force) a zaručili bezpečnosť a voľný pohyb príslušníkov misie OSN vrátane tých, ktorí pochádzajú z členských štátov EÚ; odsudzuje skutočnosť, že 45 príslušníkov jednotiek na udržanie mieru z Fidži bolo zadržaných ozbrojenou skupinou; víta prepustenie tejto jednotky 11. septembra 2014;

15.  pripomína vyhlásenie osobitného koordinátora spoločnej misie Organizácie pre zákaz chemických zbraní a OSN (OPCW-OSN), ktorý vyhlásil, že bolo zničených 96 % sýrskych chemických zbraní; žiada, aby boli zvyšné zbrane deaktivované v súlade s rámcom na odstránenie sýrskych chemických zbraní;

16.  víta rozhodnutie jednotlivých členských štátov pozitívne reagovať na žiadosť kurdských regionálnych orgánov o súrne poskytnutie vojenského materiálu; zdôrazňuje, že tieto reakcie sú založené na spôsobilostiach a vnútroštátnom práve členských štátov a iracké štátne orgány s nimi súhlasia; vyzýva členské štáty, ktoré poskytujú vojenský materiál kurdským miestnym orgánom, aby svoje úsilie koordinovali a zaviedli účinné kontrolné opatrenia, ktorými by zamedzili nekontrolovanému šíreniu tohto materiálu a použitiu vojenského materiálu proti civilistom;

17.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie nad tisícami bojovníkov zo zahraničia vrátane občanov členských štátov EÚ, ktorí sa pripojili k boju IŠ; vyzýva členské štáty aby na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov č. 2170 (2014) podnikli primerané opatrenia na zabránenie tomu, aby bojovníci mohli opustiť ich územie, a vytvorili spoločnú stratégiu pre bezpečnostné zložky na monitorovanie a kontrolu džihádistov; vyzýva na spoluprácu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom prijať príslušné právne opatrenia proti všetkým osobám podozrivým z účasti na teroristických činoch; vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou a s orgánmi EÚ, a zabezpečili efektívnu spoluprácu s Tureckom; zdôrazňuje význam prevencie, trestného stíhania, aktívnej pomoci, rehabilitácie a opätovnej integrácie;

18.  víta vytvorenie novej a inkluzívnej vlády v Iraku, ako aj prijatie ministerského programu; podporuje úsilie predsedu vlády o vytvorenie finálnej podoby vlády; vyzýva vládu, aby bola skutočne reprezentatívna a mala inkluzívny program; zdôrazňuje, že vláda by mala riadne reprezentovať politickú, náboženskú a etnickú rozmanitosť irackej spoločnosti vrátane sunitskej menšiny, aby sa skončilo krviprelievanie a zastavil rozpad krajiny; vyzýva všetkých účastníkov, aby spolupracovali v záujme politickej stability a mieru a v boji proti IŠ; zdôrazňuje skutočnosť, že jednota, zvrchovanosť a územná celistvosť Iraku sú nevyhnutné pre stabilitu a hospodársky rozvoj krajiny a regiónu;

19.  vyzýva irackú vládu a parlament, aby urýchlene preskúmali právne predpisy a právnu prax, zreformovali súdnictvo a bezpečnostný aparát a zaviedli inkluzívne politiky zamerané na všetkých Iračanov, a tak skoncovali s politikou diskriminácie;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie situácie žien v Iraku a Sýrii, na zaručenie ich slobody a dodržiavania ich najzákladnejších práv, a aby prijali opatrenia na zabránenie vykorisťovaniu, zneužívaniu a násiliu voči ženám a deťom, najmä skorým vydajom dievčat; je osobitne znepokojený rozmachom všetkých foriem násilia proti jezídskym ženám, ktoré príslušníci IŠ väznia, znásilňujú, pohlavne zneužívajú a predávajú;

21.  vyjadruje znepokojenie z rastúceho počtu prípadov verbovania detí a mladých ľudí v Iraku a Sýrii; nabáda Komisiu, aby sa spolu s partnermi aj medzinárodnými organizáciami zapojila do prípravy komplexného programu na riešenie potreby ochraňovať deti a ženy postihnuté ozbrojeným konfliktom;

22.  podporuje požiadavku Rady pre ľudské práva voči Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, aby do Iraku vyslal misiu, ktorá by vyšetrovala porušovanie a zneužívanie medzinárodných ľudských práv členmi IŠ a príbuzných teroristických skupín a zistila skutkový stav a okolnosti takéhoto zneužívania, aby sa tak zabránilo beztrestnosti a zabezpečila plná zodpovednosť;

23.  je naďalej presvedčený, že v Sýrii a Iraku nemožno udržať mier bez toho, aby sa všetky strany zodpovedali za zločiny spáchané počas konfliktu, najmä za zločiny z náboženských alebo etnických dôvodov; opakuje svoju výzvu na postavenie osôb podozrivých z spáchania zločinov proti ľudskosti v Sýrii a Iraku pred Medzinárodný trestný súd a podporuje všetky iniciatívy v tomto smere;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, irackej vláde a parlamentu, regionálnej vláde Kurdistanu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade OSN pre ľudské práva a všetkým stranám zúčastneným na konflikte v Sýrii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.


Situácia v Líbyi
PDF 222kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o situácii v Líbyi (2014/2844(RSP))
P8_TA(2014)0028RC-B8-0111/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. augusta 2014 a na závery Európskej rady o Líbyi z 30. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. augusta 2014 o Líbyi,

–  so zreteľom na balík o ESP týkajúci sa Líbye zo septembra 2014,

–  so zreteľom na vymenovanie Bernardina Leóna za nového osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka Organizácie spojených národov pre Líbyu dňa 14. augusta 2014,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1970, 1973 (2011) a 2174 z 27. augusta 2014,

–  so zreteľom na správu podpornej misie Organizácie Spojených národov v Líbyi (UNSMIL) zo 4. septembra 2014 s názvom Prehľad porušení medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva počas pokračujúceho násilia,

–  so zreteľom na stretnutie osobitných vyslancov pre Líbyu z Ligy arabských štátov, Európskej únie, Francúzska, Malty, Nemecka, Talianska, Španielska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických s OSN, ktoré sa uskutočnilo 24. júla 2014 s cieľom prerokovať nedávny vývoj v Líbyi,

–  so zreteľom na líbyjské parlamentné voľby v júni 2014,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim z roku 1977 a povinnosť strán ozbrojeného konfliktu za každých okolností dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zabezpečiť jeho dodržiavanie,

–  so zreteľom na Dohovor o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu a jeho opčný protokol,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. mája 2013, ktorým bola vytvorená pomocná hraničná misia Európskej únie v Líbyi (EUBAM),

–  so zreteľom na skutočnosť, že 25. apríla 1981 Líbya ratifikovala dohovor Africkej únie, ktorým sa upravujú osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Líbyjčania vyšli vo februári 2011 do ulíc a požadovali politické práva a dostali sa do stretu s nevyberavým štátnym útlakom, ktorý aktivoval deväť mesiacov trvajúci občiansky konflikt a odstránenie Kaddáfího režimu; keďže v Líbyi sa v uplynulých týždňoch vážne zhoršila bezpečnostná situácia a politická stabilita, dodržiavanie ľudských práv, ako aj humanitárna situácia;

B.  keďže v uplynulých mesiacoch sa zintenzívnili zrážky medzi jednotkami súperiacich milícií, a najmä milícií z Misraty a Zintanu, a boje o kontrolu predovšetkým Tripolisu a Benghází destabilizovali Líbyu a jej prechod k demokracii a spôsobili rastúci počet obetí civilného obyvateľstva, osôb vysídlených v rámci krajiny a utečencov; keďže podľa odhadov misie UNSMIL bolo v dôsledku poslednej vlny bojov minimálne 100 000 Líbyjčanov vysídlených v rámci krajiny a ďalších 150 000 obyvateľov vrátane mnohých migrujúcich pracovníkov krajinu opustilo;

C.  keďže 24. augusta 2014 jednotky islamistickej milície ovládli Tripolis a civilné letisko; keďže islamistické milície sú napojené na ozbrojené skupiny ako islamský štát, AQIM, al-Jammaa al-Libiya, al-Moukatila a Ansar al-Sharia;

D.  keďže nedávnymi bojmi sa hrozba rozrastania teroristických skupín zvýšila; keďže bez riešenia by sa už aj tak nestála situácia v širšom regióne mohla ešte zhoršiť;

E.  keďže Líbyi hrozí vyostrenie bojov medzi miestnymi ozbrojenými skupinami, ktoré zahŕňajú útoky na civilné obyvateľstvo a civilný majetok, vrátane rozsiahleho porušovania ľudských práv, ktoré v niektorých prípadoch nadobúda rozmery vojnových zločinov; keďže v Tripolise a Bengází údajne uniesli desiatky civilistov výlučne na základe ich skutočnej alebo domnele kmeňovej, náboženskej alebo rodinnej príslušnosti, keďže sa zdá, že osoby, ktoré násilnosti páchajú, nedbajú na zrejmé dôsledky svojich činov pre nevinné civilné obyvateľstvo;

F.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v celej krajine sa ďalej zhoršuje, zahrnujúc prípady svojvoľného zadržiavania, únosov, nezákonného zabíjania, mučenia a násilia proti novinárom, úradníkom, politickým predstaviteľom a obhajcom ľudských práv, ako bolo zavraždenie poprednej aktivistky Salwá Bughajghisovej;

G.  keďže nedávne boje viedli k všeobecnému zhoršeniu životných podmienok v Líbyi a k nedostatku potravín, paliva, vody a elektrickej energie; keďže odsunom zahraničného zdravotníckeho personálu a nedostatkom zdravotníckych potrieb sa utrpenie civilistov ešte zhoršilo;

H.  keďže od decembra 2013 bolo niekoľko cudzincov zabitých alebo unesených, pričom bezpečnostná situácia sa zhoršila; keďže v auguste 2014 sa niektoré členské štáty EÚ pripojili k Spojeným štátom americkým a dôrazne odsúdili pokračujúce násilie v Líbyi;

I.  keďže 25. júna 2014 sa uskutočnili voľby do zákonodarného zboru; keďže v dôsledku nedávneho násilia sa legitímne zvolená Snemovňa reprezentantov nahradzujúca niekdajší Všeobecný národný kongres sa presťahovala z Tripolisu do Tobruku, a keďže islamistické milície neuznávajú Snemovňu reprezentantov ani novú vlády a vytvorili svoju vládu a svoj parlament;

J.  keďže podľa líbyjských štátny médií ústavodarné zhromaždenie zvolené vo februári 2014, ktoré sa skladá zo 60 zástupcov z troch historických regiónov Líbye, koncom roka 2014 zverejní návrh ústavy a referendum o ňom by sa mohlo uskutočniť v marci 2015;

K.  keďže treba naliehavo obnoviť dôveryhodnosť politického procesu v Líbyi; keďže skepticizmus rozšírený medzi radovými Líbyjčanmi viedol k narušeniu dôveryhodnosti a nízkej účasti v nedávnych voľbách; keďže v dôsledku nedávneho násilia je čoraz viac ohrozený demokratický proces, ktorý sa začal po zosadení plukovníka Kaddáfího;

L.  keďže misia UNSMIL bola poverená hlavným úsilím o budovanie štátu a Európska únia sa zamerala na podporu Líbye prostredníctvom misie EUBAM;

M.  keďže sa objavujú správy o zahraničnej účasti na násilí v Líbyi, a to aj formou vojenských akcií a dodávok zbraní a munície a podnikaním akcií, ktoré zhoršujú miestny rozkol a vplývajú na zlé riadiace štruktúry, čím sa oslabuje demokratický prechod Líbye; keďže niektoré štáty Perzského zálivu a niektorí regionálni aktéri v súčasnosti podporujú súperiace strany v stupňujúcich sa domácich nepokojoch v Líbyi;

N.  keďže rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 2174 (2014) sa povoľuje zakázať cestovanie a zmraziť aktíva „osobám a subjektom, ktoré označil výbor ako osoby a subjekty, ktoré sú zapojené do podpory ďalších činov ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye či tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“;

O.  keďže stovky migrantov a utečencov unikajúcich pred násilím v Líbyi podľa správ zahynuli pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more do Európy, čo spôsobilo obrovskú utečeneckú krízu v Taliansku a na Malte; keďže podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zahynulo od júna pri pokuse dostať sa do Európy 1 600 osôb; keďže Líbya je hlavným východiskovým bodom pre migrantov, ktorí sa usilujú dostať do Európy; keďže podľa odhadov UNHCR sa predpokladá, že od začiatku roka spomedzi 109 000 osôb, ktoré dosiahli talianske brehy, približne 98 000 vyplávalo z Líbye; keďže ďalších 500 migrantov zrejme zahynulo 15. septembra 2014 po tom, ako do ich lode údajne narazilo iné plavidlo v blízkosti Malty;

P.  keďže 26. februára 2011 Bezpečnostná rada OSN postúpila situáciu v Líbyi Medzinárodnému trestnému súdu (ICC); keďže ICC vydal 27. júna 2011 tri zatýkacie rozkazy proti Muammarovi Kaddáfímu, Sajfovi al-Islám Kaddáfímu a Abdalláhovi as-Sanúsímu za zločiny proti ľudskosti; keďže zvyšní podozriví nie sú v súdnej väzbe; keďže líbyjské orgány nástoja na tom, aby boli súdení v rámci vnútroštátneho líbyjského právneho systému;

Q.  keďže 25. augusta 2014 sa v Egypte uskutočnilo tretie ministerské stretnutie pre krajiny susediace s Líbyou, kde sa zišli ministri zahraničných vecí Líbye, Tuniska, Alžírska, Sudánu, Nigeru a Čadu a Ligy arabských štátov, aby diskutovali o líbyjskej kríze; keďže toto fórum vydalo tlačovú správu, v ktorej sa potvrdzuje legitímnosť líbyjských inštitúcií, odmieta zahraničné zasahovanie, požaduje odzbrojenie milícií a navrhuje vytvorenie mechanizmu postupných postihov jednotlivcov alebo subjektov brzdiacich politický proces;

1.  odsudzuje rastúce násilie, najmä proti civilnému obyvateľstvu a civilným inštitúciám; vyzýva všetky strany konfliktu, aby bezodkladne zastavili všetko násilie a dohodli sa na zastavení paľby v záujme skončenia eskalácie utrpenia obyvateľstva, a aby sa zapojili sa do celoplošného celonárodného politického dialógu s cieľom vybudovať štát založený na dodržiavaní ľudských práv, demokracie a právneho štátu; požaduje, aby osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva boli hnané na zodpovednosť; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie a plnú solidaritu s utrpením líbyjského civilného obyvateľstva a líbyjských inštitúcií;

2.  naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, aby dodržiavali zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti v záujme zaistenia poskytovania humanitárnej pomoci, ochrany civilných obyvateľov prijímajúcich pomoc a bezpečnosti humanitárnych zamestnancov;

3.  pripomína, že všetky strany v Líbyi sa musia zaviazať na nepretržitú ochranu civilného obyvateľstva a že so všetkými zadržanými sa musí zaobchádzať v súlade s medzinárodnými ľudskými právami a humanitárnym právom; pripomína, že útoky zámerne vedené proti zamestnancom zapojeným do humanitárnej pomoci alebo mierovej misie v súlade s Chartou OSN, ktorej cieľom je ochrana civilného obyvateľstva alebo civilných objektov podľa medzinárodného práva ozbrojeného konfliktu, sú vojnovými zločinmi v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;

4.  berie na vedomie vplyv, ktorý má na regionálnu a európsku bezpečnosť všeobecná neistota a zhoršujúca sa správa vecí verejných v Líbyi; pripomína, že boje, ku ktorým došlo počas júla a augusta 2014, o kontrolu nad letiskom v Tripolise sa dramaticky vystupňovali a zmenili sa na chaos, ktorý viedol k početným obetiam na životoch a zničeniu strategických infraštruktúr;

5.  je hlboko znepokojený správami o zapojení regionálnych aktérov do násilia v Líbyi a vyzýva susedné krajiny a regionálnych aktérov, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli prehĺbiť súčasný rozkol a oslabiť prechod Líbye k demokracii; vyzýva ich, aby posilnili kontrolu svojich hraníc vrátane morských prístavov a letísk a aby ďalej vykonávali dôkladné inšpekcie každého nákladu smerujúceho do Líbye alebo z Líbye; vyzdvihuje tuniskú pohostinnosť voči státisícom líbyjských občanov, ktorí utekajú do Tuniska pred násilím;

6.  pripomína rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2174 prijatú 27. augusta 2014, ktorou sa rozširujú existujúce medzinárodné sankcie voči Líbyi na trestnú zodpovednosť osôb, ktoré sú zapojené do činov „ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye alebo tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“; vyzýva vysokú predstaviteľku, EÚ, jej členské štáty a širšie medzinárodné spoločenstvo, aby preskúmali možnosť uplatnenia týchto opatrení na konkrétne osoby ohrozujúce vyhliadky na mier a prechod Líbye k demokracii a aby vytvorili ich zoznam rovnako, ako medzinárodné spoločenstvo vytvorilo zoznam najbližších prívržencov Kaddáfího;

7.  pripomína, že znepriatelené strany sa musia zodpovedať a že sa stanú predmetom stíhania domácimi súdmi alebo Medzinárodným trestným súdom, ktorý má podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1970 súdnu právomoc v oblasti vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti, genocídy a znásilňovania a vojnových zločinov, ktoré boli v Líbyi spáchané od 15. februára 2011;

8.  rozhodne podporuje úsilie podpornej misie Organizácie Spojených národov v Líbyi (UNSMIL) a nedávne vymenovanie osobitného vyslanca OSN pre Líbyu Bernardina Leóna o podporu a uľahčenie celonárodného dialógu medzi politikmi a vplyvnými aktérmi v Líbyi; naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prostredníctvom Organizácie Spojených národov podniklo kroky týkajúce sa situácie v Líbyi;

9.  podporuje Snemovňu reprezentantov ako legitímny orgán vytvorený na základe výsledku volieb z júna 2014; vyzýva líbyjskú dočasnú vládu, zvolenú Snemovňu reprezentantov a Ústavodarné zhromaždenie, aby vykonávali svoje úlohy vychádzajúce z princípov právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v duchu celoplošnosti, v záujmoch krajiny a ochrany práv všetkých líbyjských občanov vrátane náboženských menšín; vyzýva všetky strany, aby im pomáhali a aby sa zapojili do celoplošného politického dialógu v záujme obnovenia stability a dohody o cestách vpred; pozýva poslancov Snemovne reprezentantov, aby navštívili Európsky parlament a stretli sa s jeho novo zvolenými poslancami v záujme nadviazania parlamentných vzťahov s nimi;

10.  uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrali ženy počas procesu transformácie Líbye, a zdôrazňuje význam plnej účasti žien na líbyjskom celonárodnom rozhodovacom procese a na budovaní celonárodných inštitúcií na všetkých úrovniach;

11.  zdôrazňuje, že líbyjské orgány musia spravovať ťažbu a predaj ropy, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zdržalo všetkých transakcií s inými subjektmi; žiada medzinárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Líbyi, aby zverejnili finančné transakcie v energetickom sektore;

12.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby koordinovali činnosť členských štátov v Líbyi a aby ich podporu nasmerovali na budovanie štátu, budovanie inštitúcií a aby spolu s členskými štátmi, OSN, NATO a regionálnymi partnermi pomáhali pri tvorbe účinných bezpečnostných síl pod národným velením a kontrolou (ozbrojené sily a policajné sily), ktoré dokážu zabezpečiť mier a poriadok v krajine, ako aj na prípravu na zastavenie paľby a na navrhnutie mechanizmu na jeho monitorovanie; zdôrazňuje, že EÚ by mala uprednostniť pomoc pri reforme líbyjského súdnictva, ako aj ďalších dôležitých oblastí demokratického riadenia;

13.  poukazuje na to, že Únia začala pomocnú hraničná misiu EÚ v Líbyi (EUBAM), ktorá doteraz nenaplnila ciele zvýšenia bezpečnosti hraníc tejto krajiny; konštatuje, že táto misia je v súčasnosti zastavená, pričom väčšina jej pracovníkov sa vrátila do vlasti z bezpečnostných dôvodov okrem malého tímu umiestneného v Tunisku; zdôrazňuje, že bezpečnostný príspevok EÚ zameraný iba na bezpečnosť hraníc zjavne nestačí a nevyhovuje potrebám krajiny ani úlohám pre regionálnu bezpečnosť, ani bezpečnosť EÚ; preto vyzýva vysokú predstaviteľku, aby preskúmala mandát pomocnej hraničnej misie Európskej únie s cieľom navrhnúť novú misiu v rámci SZBP zohľadňujúcu novú situáciu v Líbyi, najmä vzhľadom na naliehavú potrebu budovania štátu, posilnenia inštitúcií a reformy sektora bezpečnosti;

14.  zostáva znepokojený šírením zbraní, munície, výbušnín a pašovaním zbraní do Líbye, čo ohrozuje stabilitu krajiny aj jej obyvateľstva;

15.  je hlboko znepokojený príchodom nebývalého množstva žiadateľov o azyl a ilegálnych migrantov na talianske a maltské pobrežie, pričom mnohí z nich prichádzajú z územia Líbye; vyzýva EÚ, aby prijala nadväzné opatrenia na priority vytýčené v osobitnej skupine pre oblasť Stredomoria a, len čo to okolnosti dovolia, aby s líbyjskou vládou otvorila politický dialóg o otázkach migrácie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ďalších 500 ľudí zrejme prišlo o život po tom, ako do ich lode údajne narazilo iné plavidlo v blízkosti Malty;

16.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne pomáhali Taliansku a podporovali ho v jeho chvályhodnom úsilí zachraňovať životy a riešiť obrovské migračné toky zo severnej Afriky, najmä z Líbye;

17.  požaduje opätovné otvorenie a bezproblémové fungovanie úradu UNHCR v Líbyi; požaduje, aby EÚ ďalej poskytovala humanitárnu, finančnú a politickú pomoc v krízových oblastiach v severnej Afrike a na Blízkom východe s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie a humanitárnych tlakov;

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad silnejúcou prítomnosťou teroristických skupín napojených na al-Káidu a jednotlivcov aktívnych v Líbyi a opätovne pripomína potrebu bojovať v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom vrátane platného medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, utečencov a humanitárnej oblasti s hrozbami pre medzinárodný mier a bezpečnosť zapríčinenými teroristickými činmi;

19.  pripomína neochvejnú podporu demokratických ambícií líbyjského ľudu zo strany EÚ, najmä počas súčasnej krízy a demokratických zmien tejto krajiny; požaduje, aby sa EÚ intenzívnejšie zapájala do podpory stability a demokratických zmien v Líbyi;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, líbyjskej vláde a Snemovni reprezentantov, generálnemu tajomníkovi OSN, Lige arabských štátov a Africkej únii.


Izrael a Palestína po vojne v Gaze a úloha EÚ
PDF 208kWORD 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. septembra 2014 o Izraeli a Palestíne po vojne v pásme Gazy a o úlohe EÚ (2014/2845(RSP))
P8_TA(2014)0029RC-B8-0117/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na štvrtý Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb v čase vojny z roku 1949,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 18. septembra 1995,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 12. júla 2014,

–  so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–  so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe z 30. augusta 2014, 16. decembra 2013, 14. mája 2012, 18. júla 2011 a 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o prímerí v pásme Gazy z 27. augusta 2014,

–  so zreteľom na každodenné situačné správy agentúry UNRWA,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 12. júla 2014 a na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna z 13. júla 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na ich dodatkové protokoly a na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže posledný konflikt v Gaze spôsobil straty na životoch a neprijateľné utrpenie civilného obyvateľstva oboch zúčastnených strán;

B.  keďže v pásme Gazy zahynulo viac ako 2 000 Palestínčanov – väčšinu z nich tvorili civilisti vrátane 503 detí – a vyše 10 000 Palestínčanov bolo zranených v a o život prišlo aj 66 izraelských vojakov a 6 izraelských civilistov vrátane dieťaťa a viac ako 500 Izraelčanov bolo zranených v dôsledku operácie izraelských obranných síl s názvom Ochranné ostrie a ostreľovania Izraela raketami zo strany Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených skupín v pásme Gazy; keďže tento násilný konflikt spôsobil v Gaze vážnu humanitárnu krízu;

C.  keďže 26. augusta 2014 bola uzatvorená dohoda o prímerí, ktorá ukončila sedem týždňov trvajúce násilie v pásme Gazy; keďže Egypt vyvinul značné úsilie o dosiahnutie tejto dohody;

D.  keďže na základe dohody o prímerí by sa mal umožniť prístup humanitárnej pomoci do pásma Gazy cez priechody do Izraela, mal by sa otvoriť priechod v Rafahu a rybolovná zóna by sa mala rozšíriť na šesť míľ od pobrežia Gazy;

E.  keďže ak prímerie pretrvá, obe strany by mali koncom septembra 2014 začať rokovania o rôznych otázkach týkajúcich sa situácie v pásme Gazy; keďže tieto rokovania môžu zahŕňať odzbrojenie ozbrojených skupín v Gaze, vrátenie pozostatkov dvoch izraelských vojakov zabitých počas násilného konfliktu, prepustenie palestínskych väzňov a zrušenie alebo zmiernenie blokády Gazy, a to aj prostredníctvom rekonštrukcie námorného prístavu a letiska v oblasti;

F.  keďže podľa UNRWA a organizácií na mieste bolo úplne alebo čiastočne zničených viac ako 1 700 domov a ďalších 40 000 bolo poškodených a bolo zničených 17 kliník a nemocníc, 136 škôl UNRWA, 60 mešít a 13 cintorínov;

G.  keďže celé štvrte a kľúčová infraštruktúra boli v Gaze zrovnané so zemou vrátane elektrárne v Gaze, ktorá je aj naďalej nefunkčná, čo má za následok výpadky elektrickej energie 18 hodín denne a okolo 450 000 osôb nemá prístup k vode z mestského vodovodu z dôvodu poškodenia alebo nízkeho tlaku;

H.  keďže podľa odhadov palestínskych odborníkov by obnova Gazy stála približne 8 mld. USD; keďže 9. septembra 2014 OSN a palestínska vláda vyzvali medzinárodných darcov, aby poskytli 550 mil. USD na potravinovú pomoc, prístup k čistej vode, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie v záujme bezprostredného zmiernenia následkov nedávneho konfliktu; keďže podľa plánov sa konferencia medzinárodných darcov uskutoční v Egypte;

I.  keďže 29 školských budov patriacich UNRWA bude aj naďalej slúžiť ako kolektívne centrá pre viac ako 63 000 vysídlených osôb;

J.  keďže podľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) približne 17 000 hektárov ornej pôdy bolo priamo značne poškodených a polovica populácie hydiny v pásme Gazy bola zničená priamym zásahom alebo nedostatočnou starostlivosťou v dôsledku obmedzeného prístupu k poľnohospodárskej pôde v pohraničných oblastiach;

K.  keďže OSN je zodpovedná za začatie vyšetrovania s cieľom posúdiť škody na svojich zariadeniach;

1.  ešte raz vyjadruje sústrasť všetkým obetiam ozbrojeného konfliktu a ich rodinám; dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

2.  víta dohodu o prímerí sprostredkovanú Egyptom; uznáva a vyzdvihuje úlohu Egypta, ktorú zohráva pri rokovaniach o prímerí; podporuje egyptské orgány v ich nepretržitej spolupráci s Izraelčanmi a Palestínčanmi s cieľom dosiahnuť dlhodobé prímerie a v ich strategickej úlohe, ktorou sa ako súčasní a budúci sprostredkovatelia mierového riešenia vyznačujú; víta nedávne správy o tom, že Egypťania by mali začať rokovania o trvalom prímerí;

3.  naliehavo vyzýva EÚ, aby sa účinne podieľala na naliehavej humanitárnej pomoci a rekonštrukcii v Gaze; vyzýva EÚ, aby sa v plnej miere zapojila do medzinárodnej konferencie darcov 12. októbra 2014 v Káhire;

4.  zdôrazňuje, že naliehavou prioritou musí byť poskytnutie neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci k obyvateľom pásma Gazy; nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby v tomto smere ešte viac zintenzívnilo svoje úsilie a urgentne reagovalo na naliehavé žiadosti o dodatočné finančné prostriedky pre UNRWA; vyzýva všetkých aktérov v regióne, aby uľahčili okamžitý prístup humanitárnej pomoci k ľuďom, ktorí potrebujú základný tovar a služby, najmä pokiaľ ide o zásobovanie elektrickou energiou a vodou a obzvlášť osobitné potreby detí, v Gaze; vyjadruje znepokojenie nad údajnými prípadmi úmyselného blokovania dodávok humanitárnej pomoci do Gazy; zároveň zdôrazňuje, že humanitárna a finančná pomoc EÚ musí v plnej miere čo najúčinnejším spôsobom prinášať prospech palestínskemu ľudu a nikdy sa nesmie priamo ani nepriamo využívať na teroristickú činnosť;

5.  víta prebiehajúci dialóg izraelskej vlády a palestínskej vlády národného konsenzu v rôznych oblastiach a naliehavo žiada obe strany, aby v tejto ceste pokračovali; zároveň naliehavo vyzýva palestínsku vládu národného konsenzu, aby bezodkladne prevzala plnú moc nad pásmom Gazy s cieľom predísť vypuknutiu chaosu a bezprávia v tejto oblasti; v tomto duchu požaduje dokončenie palestínskeho zmierovacieho procesu, čo by malo viesť k skorému usporiadaniu parlamentných a prezidentských volieb;

6.  nabáda kľúčových regionálnych aktérov, konkrétne Egypt a Jordánsko, aby pokračovali v úsilí o zmiernenie situácie; potvrdzuje svoju rozhodnú podporu riešeniu v podobe existencie dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, pričom Jeruzalem by bol hlavným mestom oboch týchto štátov a bezpečný izraelský štát a nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný palestínsky štát by vedľa seba nažívali v mieri a bezpečí, čo by si vyžadovalo ukončenie blokády pásma Gazy; opätovne zdôrazňuje, že osady boli v zmysle medzinárodného práva postavené nezákonne a predstavujú prekážku pri budovaní mieru; naliehavo vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby podporili vzťahy Izraela a jeho susedných štátov v oblasti obchodu, kultúry, vedy, energetiky, vodohospodárstva a hospodárstva;

7.  nabáda k vnútornému palestínskemu zmiereniu medzi Hamasom a Palestínskou samosprávou s cieľom spolupracovať na obnove Gazy a dosiahnuť dlhodobé politické riešenie;

8.  víta pripravenosť Európskej únie prispieť ku komplexnému a udržateľnému riešeniu, ktoré zvýši bezpečnosť, blahobyt a prosperitu Palestínčanov, ako aj Izraelčanov; s potešením berie na vedomie skutočnosť, že EÚ vypracuje možnosti účinných a komplexných opatrení v týchto oblastiach: pohyb a prístup, budovanie kapacít, overovanie a monitorovanie, humanitárna podpora a rekonštrukcia a obnova po skončení konfliktu;

9.  opakuje svoju podporu politiky mierového odporu prezidenta Mahmúda Abbása, a odsudzuje všetky teroristické a násilné činy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoju podporu vedenia, ktoré preukazuje prezident Abbás, a jeho najnovšej iniciatívy na vyriešenie konfliktu;

10.  zdôrazňuje, že súčasný stav v pásme Gazy je neudržateľný a hrá do karát extrémistom, pričom vedie k neustálemu obnovovaniu násilia; domnieva sa, že dlhodobú stabilitu v Gaze sa nepodarí dosiahnuť bez obnovy a hospodárskeho oživenia, ktoré je narúšané chýbajúcim voľným pohybom osôb a tovaru; požaduje urýchlenú rekonštrukciu a obnovu Gazy a dôrazne podporuje konferenciu darcov, ktorá sa má uskutočniť 12. októbra 2014 v Káhire;

11.  opätovne naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zohrávali aktívnejšiu politickú rolu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a to aj v rámci Kvarteta pre Blízky východ; podporuje vysokú predstaviteľku v jej úsilí o vytvorenie dôveryhodnej vyhliadky na opätovné otvorenie mierového procesu;

12.  chváli EÚ za to, že je pripravená podporiť prípadný medzinárodný mechanizmus schválený Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov, a to aj prostredníctvom opätovného aktivovania a možného rozšírenia rozsahu a mandátu svojich misií EU BAM Rafah a EUPOL COPPS v tejto oblasti až po začatie programu odbornej prípravy pre colný personál a políciu Palestínskej samosprávy na účel ich opätovného nasadenia v pásme Gazy;

13.  vyjadruje uznanie obrovskému významu práce, ktorú vykonala agentúra UNRWA a všetci jej zamestnanci počas konfliktu a po ňom; vyjadruje sústrasť agentúre UNRWA a rodinám 12 zamestnancov, ktorí zahynuli počas konfliktu; vyzýva EÚ a medzinárodných darcov, aby výrazne zvýšili svoju podporu na pokrytie zvýšených bezprostredných potrieb postihnutého obyvateľstva, ktoré agentúra UNRWA musí uspokojiť;

14.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby Palestínska samospráva, EÚ, Egypt a Jordánsko pracovali rázne na zabezpečení toho, aby sa teroristické skupiny v pásme Gazy a Predjordánsku nemohli opätovne ozbrojiť či znova pašovať zbrane, vyrábať rakety a budovať tunely;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knessetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade, parlamentu a vláde Egypta a parlamentu a vláde Jordánska.

Právne oznámenie