Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 26. novembra 2014 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zber štatistických informácií Európskou centrálnou bankou *
 Právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie *
 Konferencia OSN o zmene klímy 2014 – COP 20 v Lime, Peru (1. – 12. decembra 2014)

Zber štatistických informácií Európskou centrálnou bankou *
PDF 407kWORD 84k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2014 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2533/98 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (11200/2014 – C8-0109/2014 – 2014/0808(CNS))
P8_TA(2014)0061A8-0027/2014

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskej centrálnej banky (11200/2014 –ECB/2014/13),

–  so zreteľom na článok 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 5.4 a 41 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0109/2014),

–  so zreteľom na Memorandum o porozumení o spolupráci medzi členmi Európskeho štatistického systému a členmi Európskeho systému centrálnych bánk z 24. apríla 2013,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0027/2014),

1.  schvaľuje zmenený návrh obsiahnutý v odporúčaní Európskej centrálnej banky;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh obsiahnutý v odporúčaní Európskej centrálnej banky;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Európskej centrálnej banke a Komisii.

Platný text   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 – bod 1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c

1.  V článku 3 sa v prvom odseku písmeno c) nahrádza takto:
c)  môže úplne alebo sčasti oslobodiť vybrané triedy spravodajských agentov od svojich štatistických spravodajských požiadaviek.
c) môže úplne alebo sčasti oslobodiť vybrané triedy spravodajských agentov od svojich štatistických spravodajských požiadaviek. Každé oslobodenie vybraných tried spravodajských agentov má formu odôvodneného písomného rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie sa zverejní;“
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 – bod 2 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 3 – odsek 1 – písmeno d (nové)

2.  V článku 3 sa v prvom odseku dopĺňa toto písmeno:

„d) zohľadňuje príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie o pokrytí trhu a rozsahu zozbieraných údajov.“
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 – bod 3 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 3 – odsek 1 a (nový)

3.  V článku 3 sa za prvý odsek vkladá tento odsek:

„Hospodárskym subjektom môže byť umožnené predložiť informácie prostredníctvom svojho pravidelného oznamovacieho kanála.“
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 a – bod 1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 5 – odsek 1

1.  V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  ECB môže prijímať nariadenia na definovanie a ukladanie štatistických spravodajských požiadaviek voči aktuálnej spravodajskej skupine účastníckych členských štátov.
1. ECB môže prijímať nariadenia na definovanie a ukladanie štatistických spravodajských požiadaviek voči aktuálnej spravodajskej skupine účastníckych členských štátov. ECB rešpektuje zásadu proporcionality pri vymedzení a ukladaní štatistických spravodajských požiadaviek.“
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 b – bod 1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť

1.  V článku 6 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:
1.  Ak spravodajský agent, ktorý je rezidentom účastníckeho členského štátu, je podozrivý z porušenia štatistických spravodajských požiadaviek ECB, ktoré sa ustanovujú v článku 7 ods.2, ECB a, podľa článku 5.2 štatútu, národná centrálna banka príslušného účastníckeho členského štátu majú právo preveriť presnosť a kvalitu štatistických informácií a vykonať nútený zber. Ak však príslušné štatistické informácie sú potrebné na dokázanie súladu s povinnými minimálnymi rezervami, preverenie treba vykonať podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, týkajúceho sa použitia minimálnych rezerv Európskej centrálnej banky[10]. Právo preverovať štatistické informácie alebo vykonať ich nútený zber zahŕňa právo:
1. Ak spravodajský agent, ktorý je rezidentom účastníckeho členského štátu, je podozrivý z porušenia štatistických spravodajských požiadaviek ECB, ktoré sa ustanovujú v článku 7 ods.2, ECB a, podľa článku 5.2 štatútu, národná centrálna banka príslušného účastníckeho členského štátu majú právo preveriť presnosť a kvalitu štatistických informácií a vykonať nútený zber. Ak však príslušné štatistické informácie sú potrebné na dokázanie súladu s povinnými minimálnymi rezervami, preverenie treba vykonať podľa článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 2531/98 z 23. novembra 1998, týkajúceho sa použitia minimálnych rezerv Európskej centrálnej banky[10]. Právo preverovať štatistické informácie alebo vykonať ich nútený zber zahŕňa najmä právo:
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 b – bod 2 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 6 – odsek 1 – písmeno b

2.  V článku 6 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:
b)  skúmať účtovné knihy a doklady spravodajských agentov;
„b) skúmať účtovné knihy a doklady spravodajských agentov vrátane nespracovaných údajov;
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 c – bod 1 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 7 – odsek 2 – písmeno b

1.  V článku 7 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:
b)  štatistické informácie niesprávne, úplné alebo nie sú vo forme, ktorá zodpovedá požiadavke.
„b) štatistické informácie sú falšované, manipulované, nesprávne, neúplné alebo nie sú vo forme, ktorá zodpovedá požiadavke.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 c – bod 2 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 7 – odsek 3

2.  V článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:
3.  Povinnosť povoliť ECB a národným centrálnym bankám preverovať presnosť a kvalitu štatistických informácií predkladaných spravodajskými agentmi ECB alebo národnej centrálnej banke sa považuje za porušenú vždy, keď spravodajský agent kladie prekážky pri tejto činnosti. Medzi takéto prekážky patrí okrem iného odstránenie dokladov a dokumentov a bránenie fyzickému prístupu ECB alebo národnej centrálnej banke, ktorý je potrebný na to, aby mohli vykonať svoju úlohu preverenia alebo núteného zberu.
3. Povinnosť povoliť ECB a národným centrálnym bankám preverovať presnosť a kvalitu štatistických informácií predkladaných spravodajskými agentmi ECB alebo národnej centrálnej banke sa považuje za porušenú vždy, keď spravodajský agent kladie prekážky pri tejto činnosti. Medzi takéto prekážky patrí okrem iného falšovanie a/alebo odstránenie dokladov a dokumentov a bránenie fyzickému prístupu ECB alebo národnej centrálnej banke, ktorý je potrebný na to, aby mohli vykonať svoju úlohu preverenia alebo núteného zberu.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod -1 c – bod 3 (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 7 – odsek 6

3.  V článku 7 sa odsek 6 nahrádza takto:
6.  ECB pri výkone právomocí ustanovených v tomto článku koná v súlade s princípmi a postupmi ustanovenými v nariadení (ES) č. 2532/98.
6. ECB pri výkone právomocí ustanovených v tomto článku koná v súlade s princípmi a postupmi ustanovenými v nariadení (ES) č. 2532/98 a v nariadení (EÚ) č. 1024/2013.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 8 – odsek 4 – písmeno a
“(a) v rozsahu a na úrovni podrobností, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ESCB uvedených v zmluve alebo úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu, ktorými boli poverení členovia ESCB, alebo
„a) v rozsahu a na úrovni podrobností, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ESCB uvedených v zmluve alebo úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu, ktorými bola poverená ECB, alebo“
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 3 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 2533/98
Článok 8 – odsek 4 b (nový)

3a.  Vkladá sa tento odsek:

„4b. V rámci svojich príslušných právomocí úrady alebo orgány členských štátov a Únie, ktoré zodpovedajú za dohľad nad finančnými inštitúciami, trhmi a infraštruktúrami, alebo za stabilitu finančného systému v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ktorým sa poskytujú dôverné štatistické informácie v súlade s odsekom 4a, prijmú všetky potrebné regulačné, administratívne, technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie fyzickej a logickej ochrany dôverných štatistických informácií. Členské štáty zabezpečia, aby bola každá dôverná štatistická informácia, ktorá je poskytnutá EMS v súlade s odsekom 4a, predmetom všetkých potrebných regulačných, administratívnych, technických a organizačných opatrení na zabezpečenie fyzickej a logickej ochrany dôverných štatistických informácií.“

Právomoci Európskej centrálnej banky ukladať sankcie *
PDF 430kWORD 113k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2014 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2532/98 týkajúce sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (10896/2014 – C8-0090/2014 – 2014/0807(CNS))
P8_TA(2014)0062A8-0028/2014

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Európskej centrálnej banky (10896/2014 –ECB/2014/19),

–  so zreteľom na článok 129 ods. 4 a článok 132 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na články 34.3 a 41 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0090/2014),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0028/2014),

1.  schvaľuje zmenený návrh obsiahnutý v odporúčaní Európskej centrálnej banky;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh obsiahnutý v odporúčaní Európskej centrálnej banky;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Európskej centrálnej banke a Komisii.

Návrh Európskej centrálnej banky   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6
(6)  ECB by mala uverejňovať rozhodnutia o uložení administratívnych peňažných sankcií pre porušenie priamo uplatniteľných právnych predpisov Únie a sankcií pre porušenie nariadení a rozhodnutí ECB tak v oblasti dohľadu, ako aj v iných oblastiach, ako je dohľad okrem prípadov, kedy by bolo uverejnenie neprimerané s ohľadom na stupeň závažnosti sankcie uloženej podnikateľskému subjektu, alebo by ohrozovalo stabilitu finančných trhov.
(6)  ECB by v zásade mala bez zbytočného odkladu uverejňovať rozhodnutia o uložení administratívnych peňažných sankcií pre porušenie priamo uplatniteľných právnych predpisov Únie a sankcií pre porušenie nariadení a rozhodnutí ECB tak v oblasti dohľadu, ako aj v iných oblastiach, ako je dohľad. V prípadoch, keď sa ECB domnieva, že bezodkladné uverejnenie rozhodnutia by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo by bolo neprimerané s ohľadom na stupeň závažnosti administratívnej peňažnej sankcie alebo sankcie uloženej podnikateľskému subjektu, mala by mať právomoc odložiť uverejnenie rozhodnutia o tri roky po dátume prijatia rozhodnutia alebo kým nebudú vyčerpané všetky zákonné opravné prostriedky. ECB by na požiadanie mala o takýchto prípadoch uskutočňovať dôverné ústne rokovania za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami príslušného výboru Európskeho parlamentu. ECB by mala odklad odôvodniť v prílohe k uverejnenému rozhodnutiu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)

(6a)  V článku 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 sa uvádza, že ECB koná s plným zreteľom a ohľadom na jednotu a integritu vnútorného trhu na základe rovnakého zaobchádzania s úverovými inštitúciami s cieľom predchádzať regulačnej arbitráži a že žiadny členský štát alebo skupina členských štátov ako miesto poskytovania bankových alebo finančných služieb v akejkoľvek mene nesmie byť priamo alebo nepriamo diskriminovaná činnosťou, návrhom alebo politikou ECB. V tejto súvislosti by ECB mala konať tak, aby zabránila komparatívnej výhode podporujúcej nekalú hospodársku súťaž.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)  Článok 25 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 ustanovuje zásadu oddelenia funkcií, keď ECB vykonáva úlohy, ktorými bola poverená nariadením (EÚ) č. 1024/2013 bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od nich. V záujme upevnenia tejto zásady oddelenia funkcií bola v zmysle článku 26 zriadená Rada pre dohľad, ktorá je okrem iného zodpovedná za prípravu návrhov rozhodnutí pre Radu guvernérov ECB v oblasti dohľadu. Navyše rozhodnutia prijaté Radou guvernérov ECB podliehajú preskúmaniu administratívneho revízneho výboru za podmienok stanovených v článku 24 uvedeného nariadenia. Vzhľadom na zásadu oddelenia funkcií a na zriadenie Rady pre dohľad a administratívneho revízneho výboru by sa mali uplatňovať dva odlišné postupy: a) ak ECB zvažuje uloženie administratívnych sankcií pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu, prijíma rozhodnutia Rada guvernérov ECB na základe konečného návrhu rozhodnutia predloženého Radou pre dohľad a tieto rozhodnutia podliehajú preskúmaniu administratívnym revíznym výborom; a b) ak ECB zvažuje uloženie sankcií pri plnení svojich úloh v oblastiach, ktoré sa netýkajú dohľadu, prijíma rozhodnutia Výkonná rada ECB a tieto rozhodnutia podliehajú preskúmaniu Radou guvernérov ECB.
(9)  Článok 25 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 ustanovuje zásadu oddelenia funkcií, keď ECB vykonáva úlohy, ktorými bola poverená nariadením (EÚ) č. 1024/2013 bez toho, aby boli dotknuté jej úlohy týkajúce sa menovej politiky a akékoľvek iné úlohy, a oddelene od nich. V záujme toho, aby sa predišlo konfliktom záujmov, touto zásadou sa musia bez obmedzení riadiť všetky úlohy, ktoré vykonáva ECB. V záujme upevnenia tejto zásady oddelenia funkcií bola v zmysle článku 26 zriadená Rada pre dohľad, ktorá je okrem iného zodpovedná za prípravu návrhov rozhodnutí pre Radu guvernérov ECB v oblasti dohľadu. Navyše rozhodnutia prijaté Radou guvernérov ECB podliehajú preskúmaniu administratívneho revízneho výboru za podmienok stanovených v článku 24 uvedeného nariadenia. Vzhľadom na zásadu oddelenia funkcií a na zriadenie Rady pre dohľad a administratívneho revízneho výboru by sa mali uplatňovať dva odlišné postupy: a) ak ECB zvažuje uloženie administratívnych sankcií pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu, prijíma rozhodnutia Rada guvernérov ECB na základe konečného návrhu rozhodnutia predloženého Radou pre dohľad a tieto rozhodnutia podliehajú preskúmaniu administratívnym revíznym výborom; a b) ak ECB zvažuje uloženie sankcií pri plnení svojich úloh v oblastiach, ktoré sa netýkajú dohľadu, prijíma rozhodnutia Výkonná rada ECB a tieto rozhodnutia podliehajú preskúmaniu Radou guvernérov ECB.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)

(10a)  Vzhľadom na globalizáciu bankových služieb a zvýšený význam medzinárodných noriem by ECB v spojení s príslušnými orgánmi účastníckych členských štátov mala nadviazať pravidelný dialóg s orgánmi dohľadu mimo Únie s cieľom podnietiť medzinárodnú koordináciu a dohodnúť sa na spoločných zásadách pri ukladaní a presadzovaní sankcií. Dialóg by mal zahŕňať spoločné porozumenie dôsledkov, aké môžu mať rozdiely v sankčných politikách na prístup na trh a hospodársku súťaž, a jeho cieľom by malo byť zlepšenie rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 1 – písmeno a
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 1 – bod 6
„periodické sankčné platby” znamenajú peňažné sumy, ktoré je podnikateľský subjekt povinný v prípade pokračujúceho porušovania zaplatiť ako sankciu alebo s cieľom prinútiť dotknuté osoby k tomu, aby dodržiavali nariadenia alebo rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu. Periodické sankčné platby sa počítajú za každý deň pokračujúceho porušovania a) od oznámenia informujúceho podnikateľský subjekt o rozhodnutí, v ktorom sa vyžaduje ukončenie tohto porušovania, v súlade s postupom ustanoveným v druhom odseku článku 3 ods. 1, alebo b) ak pokračujúce porušovanie spadá pod článok 18 ods. 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(*), v súlade s postupom ustanoveným v článku 4b tohto nariadenia;
(6)  „periodické sankčné platby” znamenajú peňažné sumy, ktoré je podnikateľský subjekt povinný v prípade pokračujúceho porušovania zaplatiť ako sankciu alebo s cieľom prinútiť dotknuté osoby k tomu, aby dodržiavali nariadenia alebo rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu. Periodické sankčné platby sa počítajú za každý celý deň pokračujúceho porušovania a) od oznámenia informujúceho podnikateľský subjekt o rozhodnutí, v ktorom sa vyžaduje ukončenie tohto porušovania, v súlade s postupom ustanoveným v článku 3 ods. 1 druhom pododseku, alebo b) ak pokračujúce porušovanie spadá pod článok 18 ods. 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami(*), v súlade s postupom ustanoveným v článku 4b tohto nariadenia;
____________
_____________
(*) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.13, s. 63.
(*) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 1a – odsek 3
3.  ECB je oprávnená uverejniť každé rozhodnutie, ktorým sa podnikateľskému subjektu ukladajú administratívne peňažné sankcie pre porušenie priamo uplatniteľných právnych predpisov Únie a sankcie pre porušenie nariadení alebo rozhodnutí ECB, tak v oblasti dohľadu, ako aj v iných oblastiach, ako je dohľad, bez ohľadu na to, či bol proti takémuto rozhodnutiu podaný opravný prostriedok alebo nie. ECB uverejní uvedené rozhodnutia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy a, ak sú príslušnými právnymi predpismi Únie smernice, bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy, ktoré tieto smernice implementujú.
3.  Po informovaní dotknutého podnikateľského subjektu ECB v zásade bez zbytočného odkladu uverejní na základe transparentného postupu a pravidiel, ktoré zverejní, každé rozhodnutie, ktorým sa podnikateľskému subjektu ukladajú administratívne peňažné sankcie pre porušenie priamo uplatniteľných právnych predpisov Únie a sankcie pre porušenie nariadení alebo rozhodnutí ECB, tak v oblasti dohľadu, ako aj v iných oblastiach, ako je dohľad, pokiaľ boli proti takémuto rozhodnutiu vyčerpané všetky zákonné opravné prostriedky. V prípadoch, keď sa ECB domnieva, že bezodkladné uverejnenie rozhodnutia by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo by bolo neprimerané s ohľadom na stupeň závažnosti administratívnej peňažnej sankcie alebo sankcie uloženej podnikateľskému subjektu, má právomoc odložiť uverejnenie rozhodnutia o tri roky po dátume prijatia rozhodnutia. ECB na požiadanie o takýchto prípadoch uskutočňuje dôverné ústne rokovania za zatvorenými dverami s predsedom a podpredsedami príslušného výboru Európskeho parlamentu. ECB odklad odôvodňuje v prílohe k uverejnenému rozhodnutiu. ECB uverejňuje rozhodnutia v prípadoch stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie a v súlade s podmienkami stanovenými v týchto predpisoch bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy a, ak sú príslušnými právnymi predpismi Únie smernice, bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy, ktoré uvedené smernice transponujú.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 2
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 1a – odsek 3 a (nový)

3a.  Bez toho, aby boli dotknuté ich ďalšie špecifické právomoci odvodené od vnútroštátnych právnych predpisov, majú príslušné vnútroštátne orgány naďalej právomoc ukladať administratívne sankcie, avšak úverovým inštitúciám, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB, ich môžu uložiť len v prípade, ak ich ECB na tento účel požiada o začatie konania.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 4 – písmeno a a (nové)
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 3 – odsek 9

aa)  Odsek 9 sa nahrádza takto:
9.  Príjmy zo sankcií uložených Európskou centrálnou bankou prislúchajú ECB.
9. Príjmy zo sankcií uložených Európskou centrálnou bankou prislúchajú ECB. Príjmy zo sankcií uložených Európskou centrálnou bankou pri výkone jej dozorných úloh vrátane zberu štatistických informácií prislúchajú jednotnému fondu na riešenie krízových situácií.“
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 4 – písmeno b
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 3 – odsek 10
Ak sa porušenie týka výlučne úlohy, ktorou sú ESCB alebo ECB poverené na základe zmluvy a štatútu, postup spojený s porušením možno iniciovať len na základe tohto nariadenia, bez ohľadu na existenciu akéhokoľvek národného zákona alebo nariadenia, ktorým by sa ustanovoval osobitný postup. Ak sa porušenie týka tiež jednej alebo viacerých oblastí mimo kompetencie ESCB alebo ECB, právo iniciovať postup spojený s porušením na základe tohto nariadenia je nezávislé od akéhokoľvek práva príslušného národného orgánu iniciovať samostatné postupy vo vzťahu k týmto oblastiam mimo kompetencie ESCB alebo ECB. Toto ustanovenie sa nedotýka uplatňovania trestného práva a vnútroštátneho práva upravujúceho kompetencie dohľadu nad obozretnosťou podnikania v účastníckych členských štátoch v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013.
10.  Ak sa porušenie týka výlučne úlohy, ktorou sú ESCB alebo ECB poverené na základe zmluvy a štatútu, postup spojený s porušením možno iniciovať len na základe tohto nariadenia, bez ohľadu na existenciu akéhokoľvek národného zákona alebo nariadenia, ktorým by sa ustanovoval osobitný postup. Ak sa porušenie týka tiež jednej alebo viacerých oblastí mimo kompetencie ESCB alebo ECB, právo iniciovať postup spojený s porušením na základe tohto nariadenia je nezávislé od akéhokoľvek práva príslušného národného orgánu iniciovať samostatné postupy vo vzťahu k týmto oblastiam mimo kompetencie ESCB alebo ECB. Toto ustanovenie sa nedotýka uplatňovania trestného práva a vnútroštátneho práva upravujúceho kompetencie dohľadu nad obozretnosťou podnikania v účastníckych členských štátoch v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013. Navyše príjmy zo sankcií uvedených v článku 2 tohto nariadenia zostávajú k dispozícii ECB, pokiaľ ECB presne určí účel, na aký budú uplatnené a ktorý bude iný než financovanie bežných výdavkov, a pokiaľ podá o ich využití správu Európskemu parlamentu a Dvoru audítorov.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 4 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 4 – odsek 1

4a.  V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:
1.  Právo prijať rozhodnutie iniciovať postup spojený s porušením, ktoré sa ustanovuje v tomto nariadení, uplynie rok po tom, čo sa o existencii konštatovaného porušenia prvýkrát dozvedela ECB alebo národná centrálna banka členského štátu, v ktorého jurisdikcii konštatované porušenie nastalo, a v každom prípade päť rokov po tom, čo porušenie nastalo, alebo, v prípade pokračujúceho porušovania, päť rokov po ukončení porušovania.
1. Právo prijať rozhodnutie iniciovať postup spojený s porušením, ktoré sa ustanovuje v tomto nariadení, uplynie rok po tom, čo sa o existencii konštatovaného porušenia dozvedela ECB alebo národná centrálna banka členského štátu, v ktorého jurisdikcii konštatované porušenie nastalo, a v každom prípade tri roky po dátume prijatia rozhodnutia o začatí postupu spojeného s porušením, alebo, v prípade pokračujúceho porušovania, tri roky po ukončení porušovania.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 4c – odsek 1
1.  Odchylne od článku 4 právo prijať rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie za porušenie príslušných priamo uplatniteľných právnych predpisov Únie, ako aj rozhodnutí a nariadení, ktoré ECB prijala pri výkone jej úloh v oblasti dohľadu, uplynie päť rokov po tom, čo porušenie nastalo, alebo, v prípade pokračujúceho porušovania, päť rokov po ukončení porušovania.
1.  Odchylne od článku 4 právo prijať rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie za porušenie príslušných priamo uplatniteľných právnych predpisov Únie, ako aj rozhodnutí a nariadení, ktoré ECB prijala pri výkone jej úloh v oblasti dohľadu, uplynie päť rokov po dátume prijatia rozhodnutia o začatí postupu spojeného s porušením, alebo, v prípade pokračujúceho porušovania, päť rokov po ukončení porušovania.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 4c – odsek 2
2.  Plynutie lehoty ustanovenej v odseku 1 sa preruší akýmkoľvek úkonom ECB, ktorý ECB uskutoční za účelom vyšetrovania alebo konania, ktoré sa týka porušenia. Premlčacia lehota sa preruší od dátumu oznámenia úkonu dotknutému subjektu podliehajúcemu dohľadu. Po každom prerušení začne plynúť nová lehota. Lehota však nepresiahne obdobie desať rokov odkedy došlo k porušeniu, alebo v prípade pokračujúceho porušovania, desať rokov po ukončení porušovania.
2.  Plynutie lehoty ustanovenej v odseku 1 sa preruší akýmkoľvek úkonom ECB, ktorý ECB uskutoční za účelom vyšetrovania alebo konania, ktoré sa týka porušenia. Premlčacia lehota sa preruší od dátumu oznámenia úkonu dotknutému subjektu podliehajúcemu dohľadu. Po každom prerušení začne plynúť nová lehota. Lehota však nepresiahne obdobie sedem rokov od dátumu prijatia rozhodnutia o začatí postupu spojeného s porušením, alebo v prípade pokračujúceho porušovania, sedem rokov po ukončení porušovania.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 4c – odsek 4 a (nový)

4a.  Kroky, ktoré prerušujú plynutie premlčacej lehoty, sú najmä tieto:

a)  písomná žiadosť ECB alebo príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu o informácie;

b)  písomné povolenia vykonať inšpekcie, ktoré vydajú úradníci ECB alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu;

c)  začatie postupov spojených s porušením príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5 a (nový)
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 5

5a.  Článok 5 sa nahrádza takto:
Článok 5
Článok 5
Súdne preskúmanie
Súdne preskúmanie
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má neobmedzenú jurisdikciu v zmysle článku 172 zmluvy vo vzťahu k preskúmaniu konečných rozhodnutí, ktorými sa ukladajú sankcie.
Ako sa ustanovuje v článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú jurisdikciu vo vzťahu k preskúmaniu konečných rozhodnutí, ktorými sa ukladajú sankcie.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 1 – bod 5 b (nový)
Nariadenie (ES) č. 2532/98
Článok 6 a (nový)

5b.  Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Medzinárodný dialóg

V súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 nadviaže ECB pravidelný dialóg s orgánmi dohľadu mimo Únie s cieľom usilovať sa o jednotné uplatňovanie sankcií a sankčných mechanizmov na medzinárodnej úrovni.“

Konferencia OSN o zmene klímy 2014 – COP 20 v Lime, Peru (1. – 12. decembra 2014)
PDF 389kWORD 150k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy – (COP 20) v Lime v Peru (1.-12. decembra 2014) (2014/2777(RSP))
P8_TA(2014)0063B8-0251/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na 13. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 13) a 3. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP3) a ktoré sa uskutočnili v roku 2007 na Bali a so zreteľom na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

–  so zreteľom na 15. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP5) a ktoré sa uskutočnili od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani v Dánsku, a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 6. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP6) a ktoré sa uskutočnili od 29. novembra 10. decembra 2010 v Cancúne v Mexiku, a so zreteľom na Cancúnsku dohodu,

–  so zreteľom na 17. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP7) a ktoré sa uskutočnili od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane v Južnej Afrike, a najmä na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

–  so zreteľom na 18. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP8) a ktoré sa uskutočnili od 26. novembra 8. decembra 2012 v Dauhe v Katare, a so zreteľom na súbor dokumentov známych ako Doha Climate Gateway (Dauhaská klimatická brána),

–  so zreteľom na 19. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 19) a 9. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP9) a ktoré sa uskutočnili od 11. do 23. novembra 2013 vo Varšave v Poľsku, a so zreteľom na medzinárodný mechanizmus na riešenie strát a škôd prijatý vo Varšave,

–  so zreteľom na 20. zasadanie konferencie zmluvných strán UNFCCC (COP 20) a 10. zasadanie konferencie zmluvných strán, ktoré slúžia ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP10) a ktoré sa uskutočnia od 1. do 12. decembra 2014 v Lime v Peru,

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)(2), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(3), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Cancúne (COP 16)(4), zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(5), z 22. novembra 2012 o konferencii o zmene klímy v Dauhe v Katare (COP 18)(6) a z 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave v Poľsku (COP 19)(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy(8), z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(9) a z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(10),

–  so zreteľom na konzultatívne oznámenie Komisie z 26. marca 2013 s názvom Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020 (SWD (2013)0097),

–  so zreteľom na závery Rady z 9. marca 2012, ktoré nadväzujú na stretnutie COP 17/CMP7, závery Rady z 15. mája 2012 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy – financovanie urýchleného začatia činnosti, závery Rady z 18. júla 2011 a 24. júna 2013 o diplomacii EÚ v oblasti klímy a závery Rady z 15. októbra 2013 o záväzku EÚ a jej členských štátov zintenzívniť mobilizáciu financovania opatrení v oblasti zmeny,

–  so zreteľom na Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2012 s názvom The Emissions Gap Report 2012 (Medzera v oblasti emisií 2012),

–  so zreteľom na správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat: Why a 4 °C Warmer World Must be Avoided (Znížte teplotu: Prečo treba zabrániť otepleniu planéty o 4 °C), Turn Down the Heat: Climate Extremes, Regional Impacts, and the Case for Resilience (Znížte teplotu: klimatické extrémy, regionálne dosahy a argumenty pre odolnosť) a Climate Smart Development: Adding up the Benefits of Climate Action (Inteligentný rozvoj v oblasti klímy: Súhrn prínosov opatrení na ochranu klímy),

–  so zreteľom na správu Celosvetového výboru pre hospodárstvo a klímu s názvom Lepší rast, lepšia klíma: správa o novom klimatickom hospodárstve,

–  so zreteľom na tri správy pracovnej skupiny, ktoré boli vypracované v rámci 5. hodnotiacej správy (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), a na súhrnnú správu tejto hodnotiacej správy,

–  so zreteľom na pozvánku, ktorú generálny tajomník OSN Pan Ki-mun adresoval hlavám štátov, aby sa zúčastnili na samite o zmene klímy v septembri 2014 s cieľom prijatia jasných záväzkov na ďalšie kroky v oblasti zmeny klímy,

–  so zreteľom na Bulletin Svetovej meteorologickej organizácie o skleníkových plynoch č. 10 z 9. septembra 2014 a na výsledky konferencie Social PreCOP o zmene klímy, ktorá sa uskutočnila v dňoch 4. – 7. novembra vo Venezuele,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú hrozbu pre ľudstvo, biodiverzitu a planétu, a preto ju treba riešiť na medzinárodnej úrovni za účasti všetkých strán;

B.  keďže zmeny klímy predstavujú bezprecedentnú hrozbu pre biosféru, pre dostupnosť a dodávky potravín a vody predovšetkým pre chudobných ľudí na všetkých svetadieloch, pre zdravie, živobytie a hospodársky rozvoj vo svete; keďže vývoj spojený so zmenami klímy môže narušiť stabilitu komunít a spoločenstiev, iniciovať problematické migračné toky a prispieť k vyvolávaniu konfliktov a zvyšovaniu napätia;

C.  keďže zmeny klímy v uplynulých desaťročiach mali následky na prírodné a ľudské systémy na všetkých svetadieloch a v moriach; keďže v mnohých regiónoch ovplyvňujú meniace sa zrážky alebo topenie snehu a ľadu hydrologické systémy, čo má vplyv na kvalitu a kvantitu vodných zdrojov; keďže ľadovce sa ďalej zmenšujú takmer na celom svete v dôsledku toho, že zmena klímy ovplyvňuje odtok a vodné zdroje po prúde;

D.  keďže účinky zmeny klímy ovplyvňujú aj flóru a faunu planéty; keďže mnohé suchozemské, sladkovodné a morské druhy posunuli zemepisné oblasti svojho výskytu, zmenili sezónne aktivity, migračné vzory, početnosť a interakcie s inými druhmi v reakcii na pokračujúcu zmenu klímy;

E.  keďže podľa vedeckých dôkazov uvedených v správach pracovnej skupiny IPCC AR5 z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nepochybné; klimatické zmeny existujú a ľudská činnosť bola hlavným dôvodom pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia; rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch; pokračujúce vypúšťanie emisií skleníkových plynov bude spôsobovať ďalšie otepľovanie pôdy, atmosféry a oceánov vo všetkých regiónoch sveta; všetky krajiny, nezávisle od ich bohatstva budú postihnuté následkami zmeny klímy; emisie skleníkových plynov vo svetovom meradle v období rokov 2000 až 2010 boli najvyššie v ľudskej histórii; bez výrazného globálneho zásahu na zníženie emisií skleníkových plynov bude priemerná svetová teplota na konci storočia pravdepodobne o 5 °C vyššia; keďže v zisteniach IPCC sa uvádza, že niektoré riziká spojené so zmenou klímy sú značné a neúmerne sa zväčšujú, pretože teplota sa zvyšuje o 1 °C až 2 °C;

F.  keďže podľa zistení vyplývajúcich z piatej hodnotiacej správy IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet dostupný po roku 2011 v prípade, keď existuje šanca na udržanie zvyšovania priemernej globálnej teploty pod 2 °C, predstavuje 1 010 Gt CO2, pričom množstvo súčasných ročných svetových emisií je približne 36 Gt CO2, čo znamená, že ak by emisie zostali na súčasnej úrovni, celosvetový uhlíkový rozpočet kompatibilný s cieľom 2 °C by sa vyčerpal za 28 rokov;

G.  keďže na medzinárodnej úrovni prijatý cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 °C zostáva rovnako dôležitý; keďže v piatej správe IPCC sa jasne konštatuje, že sa musíme usilovať o „agresívne“ zmierňovacie opatrenia do roku 2050, aby sme zabránili zvýšeniu globálnej teploty o 2 °C; keďže Parlament požadoval, aby sa dohoda na rok 2015 zameriavala na postupné znižovanie emisií uhlíka do roku 2050 v celosvetovom meradle, a keďže toto si vyžaduje, aby emisie skleníkových plynov urýchlene dosiahli maximum a potom sa znižovali stabilným tempom; keďže tento vrchol je v nedohľadne a koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére sa v roku 2013 zvyšovala rýchlejšie než v iných rokoch od roku 1984;

H.  keďže EÚ znížila svoje emisie v roku 2012 v porovnaní s rokom 1990 v rámci rozsahu pôsobnosti Kjótskeho protokolu o 19 %, pričom jej HDP sa zvýšil o 45 %, a následkom toho znížila priemernú intenzitu emisií medzi v rokoch 1990 až 2012 na takmer polovicu a znížila emisie na obyvateľa o 25 % na 9 t CO2 (vrátane všetkých plynov a všetkých zdrojov emisií s výnimkou záchytov); keďže toto by sa malo zohľadňovať tak v diskusiách o klimatických ambíciách do roku 2020, ako aj pri prípravách ambicióznych cieľov na rok 2030;

I.  keďže mnohé krajiny prijímajú opatrenia smerom k ekologizácii hospodárstva v odvetviach priemyslu a energetiky, a to z rôznych dôvodov vrátane ochrany klímy, nedostatku zdrojov a účinnosti zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti; keďže podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) množstvo emisií CO2 v roku 2012 vzrástlo na rekordnú úroveň a podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa zvyšuje priemerná globálna teplota aj hladina morí;

J.  keďže podľa medzinárodného výhľadu pre oblasť energetiky na rok 2014 sa celosvetový dopyt po energii v rokoch 2010 až 2040(11) má zvýšiť o 56 % a uspokojenie tohto dopytu by znamenalo výrazné zvýšenie emisií CO2; keďže k tomuto zvýšeniu dopytu a emisií dôjde prevažne v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcou ekonomikou; keďže podľa údajov MMF celosvetové dotácie na fosílne palivá dosahujú 1,9 bilióna USD, pričom hlavnými poskytovateľmi dotácií sú USA, Čína a Rusko, ktorých príspevky tvoria približne polovicu celkovej sumy(12);

K.  keďže celkové emisie skleníkových plynov spôsobené človekom sa v rokoch 1970 až 2010 stále zvyšovali, pričom najväčšie absolútne zvýšenia za desaťročie sa zaznamenali ku koncu tohto obdobia; keďže emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív a priemyselných procesov prispievali približne 78 % k celkovému zvýšeniu emisií skleníkových plynov v rokoch 1970 až 2010, pričom podobný percentuálny príspevok mali aj v rokoch 2000 – 2010;

L.  keďže dvaja najväčší pôvodcovia emisií skleníkových plynov Čína a Spojené štáty americké nedávno posilnili politiky v oblasti zmeny klímy a iniciovali diskusie o postupnom znižovaní používania fosílnych palív; keďže EÚ sa zaviazala na plnenie plánu, ktorý by viedol k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2050 o najmenej 80 %;

M.  keďže kľúčová úloha reformy dotácií na fosílne palivá (FFSR) ešte nie je potvrdená v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), a to aj napriek významným klimatickým prínosom odstránenia týchto dotácií, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov na stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov a posun ekonomík od činností s vysokými emisiami uhlíka; keďže toto by mohlo mať aj výrazné ekologické a zdravotnícke prínosy, ako je zmenšovanie znečisťovania miestneho ovzdušia, dopravných zápch, nehôd a škôd na cestách, a poskytnúť ďalšie stimuly na investovanie do energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľného hospodárenia so zdrojmi;

N.  keďže podľa Svetovej banky(13) by boj proti zmene klímy viedol k ďalšiemu rastu HDP do roku 2030 až do výšky 2,3 bilióna USD (1,9 bilióna EUR) ročne; keďže využívanie inovácií súvisiacich s klímou v odvetviach energetiky a priemyslu, najmä v oblasti energetickej účinnosti, by bolo výhodou pre Európu, ktorá je priekopníkom na rastúcom globálnom trhu s energetickými službami a tovarom, pričom by viedlo k vytváraniu pracovných miest, podpore hospodárskeho rastu, zvyšovaniu energetickej nezávislosti, zabezpečeniu dostupných cien energie pre všetkých a zároveň k boju proti energetickej chudobe, zmierňovaniu zmeny klímy a pokroku smerom k udržateľnému hospodárstvu;

O.  keďže potenciálny prínos opätovného využívania a recyklovania materiálov na znižovanie emisií skleníkových plynov prispieva aj na konkurencieschopnosť obehového hospodárstva;

P.  keďže ciele politík v oblasti zmeny klímy možno dosiahnuť iba zmenou všeobecného smerovania rozvoja k ekologickej udržateľnosti, a to tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách;

Q.  keďže podpora rozvojovým krajinám, aby mohli realizovať úsilie v oblasti prispôsobenia a zmiernenia, musí byť súčasťou celosvetového úsilia;

R.  keďže úloha financovania zmeny klímy je neoddeliteľne spojená so dôležitejšími úlohami financovania udržateľného globálneho rozvoja;

S.  keďže na plnenie mnohých cieľov environmentálnej, rozvojovej, humanitárnej pomoci a zmenšovania rizika pohrôm, zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a politiky v oblasti ľudských práv, ako aj na zabezpečenie zvládnuteľných migračných tokov do EÚ sú potrebné výrazné výsledky v riešení problematiky zmene klímy;

T.  keďže rozvojová agenda po roku 2015 sa sústreďuje na udržateľnosť v záujme riešenia globálnych obáv, ako sú chudoba, nerovnosť, zdravotníctvo, potravinová bezpečnosť a bezpečnosť vodných zdrojov;

U.  keďže sa predpokladá, že v dôsledku zmeny klímy sa v 21. storočí zvýši počet vysídlených ľudí; keďže riziko vysídlenia sa zväčšuje, ak obyvateľstvu chýba pôda, základné potraviny alebo obydlie; keďže sa očakáva, že vplyv zmeny klímy na kritickú infraštruktúru a územnú celistvosť ovplyvnia politiky národnej bezpečnosti mnohých štátov a územnú celistvosť malých ostrovných štátov a štátov s rozsiahlymi pobrežiami; keďže vysídlenie v dôsledku zmeny klímy môže nepriamo zväčšiť nebezpečenstvo ozbrojených konfliktov v podobe občianskych vojen a násilia medzi rozličnými skupinami;

V.  keďže sa predpokladá, že v 21. storočí dôsledky zmeny klímy spomalia hospodársky rast, sťažia odstraňovanie chudoby, ďalej oslabia potravinovú bezpečnosť a prehĺbia existujúce a vytvoria nové pasce chudoby; keďže sa očakáva, že dôsledky zmeny klímy povedú k zhoršovaniu chudoby vo väčšine rozvojových krajín a vytvoria nové ostrovy chudoby v krajinách s prehlbujúcimi sa rozdielmi tak v rozvinutom, ako aj rozvojovom svete;

W.  keďže svet musí bezodkladne reagovať na obrovský a komplexný problém, ktorým je zmena klímy, a to postupnou zmenou úsilia o zmierňovanie dôsledkov a prispôsobovanie sa vrátane:

–  dohody na konferencii o zmene klímy v Paríži v decembri 2015 (COP 21) o ambicióznej a právne záväznej dohode pre aktivity v oblasti zmeny klímy po roku 2020, ktorá by zodpovedala cieľu 2 °C a zohľadňovala pritom právo na spravodlivý a udržateľný rozvoj;

–  naliehavého posilnenia a rozšírenia využívaných opatrení na obmedzenie emisií skleníkových plynov do roku 2020; ako aj

–  rozšírenia financovania zo strany rozvinutých krajín v záujme zmierňovania dôsledkov, prispôsobovania sa, rozvoja a transferu technológií a budovania kapacít v rozvojových krajinách v súčinnosti s vytvorením Zeleného klimatického fondu a záväzkom na poskytovanie nového a dodatočného financovania tak, aby sa najneskôr v roku 2020 dosiahla úroveň 100 miliárd USD ročne a zároveň zvýšenia oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom naplnenia existujúceho záväzku v objeme 0,7 % HND;

Naliehavá potreba konať

1.  uznáva mimoriadny rozsah a závažnosť hrozby, ktorú predstavuje zmena klímy, a vyjadruje hlboké znepokojenie nad pretrvávajúcou slabou medzinárodnou odozvou na výzvu, ktorú predstavuje; je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že svet výrazne zaostáva v súvislosti s obmedzovaním globálneho otepľovania o 2 °C, a vyzýva vlády, aby bezodkladne prijali konkrétne opatrenia na riešenie problematiky zmeny klímy a smerom k dosiahnutiu celosvetovej dohody v Paríži v roku 2015, ktorá by viedla k tomuto cieľu;

2.  konštatuje, že v súlade so zisteniami v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet, ktorý je po roku 2011 k dispozícii s cieľom zachovať šancu na zabránenie zvýšeniu priemernej globálnej teploty o vyše 2 °C, predstavuje 1 010 Gt CO2; zdôrazňuje, že k tomu musia prispievať všetky krajiny a odďaľovanie opatrení bude zvyšovať náklady a obmedzovať možnosti;

3.  so znepokojením berie na vedomie posledné vedecké zistenia Tyndallovho strediska pre výskum v oblasti zmeny klímy, podľa ktorých majú emisie CO2 v roku 2014 dosiahnuť novú rekordnú hodnotu 40 miliárd ton (ročne), pričom celkové budúce emisie CO2 nemôžu presiahnuť 1 200 miliárd ton, ak môže existovať 66 % nádej na udržanie priemerného globálneho otepľovania pod 2 °C;

4.  zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí spĺňať cieľ zmenšovania globálnych emisií na úroveň zlučiteľnú s uhlíkovým rozpočtom zodpovedajúcim cieľu 2 °C a mala by sa zameriavať na postupné znižovanie globálnych uhlíkových emisií do roku 2050;

5.  pripomína, že v rámci procesu UNFCCC sa bude posudzovať sprísnenie dlhodobého cieľa, pokiaľ ide o zvýšenie teploty o 1,5 ºC;

6.  poukazuje na zistenie zo správy o novom klimatickom hospodárstve s názvom Lepší rast, lepšia klíma, podľa ktorého krajiny bez ohľadu na výšku príjmov majú príležitosť na zabezpečenie trvalého hospodárskeho rastu a zároveň zmierňovanie obrovských rizík, ktoré zmena klímy prináša;

7.  očakáva, že nová Komisia zaujme aktívny postoj k riešeniu globálnej klimatickej krízy aj v zmysle dodatočného financovania tejto problematiky; vyzýva Komisiu, aby dala jasne najavo, že problematika zmeny klímy je jednou z najdôležitejších strategických priorít, a aby za zorganizovala spôsobom, ktorý by toto odrážal, na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch domácich a zahraničných politík a opatrení okrem iného investovaním do udržateľného poľnohospodárstva v súlade s opatreniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny, ako aj v udržateľnej doprave;

8.  zdôrazňuje, že globálne politiky v oblasti zmeny klímy vychádzajú z cieľov konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED) z roku 1992, a že sú neoddeliteľnou súčasťou globálnych snáh na podporu udržateľného rozvoja na celom svete; zdôrazňuje, že politiky v oblasti zmeny klímy sa musia chápať v tomto širšom kontexte a v spojení s činnosťami v nadväznosti na konferenciu v Riu, miléniové rozvojové ciele a agendu na obdobie po roku 2015;

Pokrok Durbanskej platformy

9.  pripomína, že generálny tajomník OSN vo svojom zhrnutí samitu OSN o klíme zdôraznil, že mnohí vedúci predstavitelia zo všetkých regiónov a všetkých úrovní hospodárskeho rozvoja sa zasadzovali za dosiahnutie maximálnej úrovne emisií skleníkových plynov do roku 2020, ich dramatického poklesu a klimatickej neutrálnosti v druhej polovici storočia;

10.  očakáva, že EÚ a jej členské štáty budú zohrávať dôležitú konštruktívnu úlohu na konferencii COP 20 v Lime, aby vytvorili potrebné podmienky na úspešné dosiahnutie záväznej globálnej dohody o klíme v Paríži v roku 2015; zdôrazňuje, že vlády na celom svete majú kolektívnu zodpovednosť za prijatie primeraných krokov v oblasti zmeny klímy, a to aj voči budúcim generáciám;

11.  pripomína, že všetky zmluvné strany vo Varšave súhlasili s rozhodnutím Konferencie zmluvných strán UNFCCC 1/CP.19, ktoré vyzýva všetky zmluvné strany, aby začali alebo zintenzívnili prípravy na ich plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni a informovali o nich v dostatočnom predstihu pred 21. konferenciou Organizácie Spojených národov o zmene klímy (do prvého štvrťroka roku 2015 tie zmluvné strany, ktoré na to budú pripravené) spôsobom, ktorý umožní jasnosť, transparentnosť a pochopenie týchto príspevkov, ako aj ich vyčíslenie; vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že ich plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni budú v súlade s obmedzeným uhlíkovým rozpočtom zlučiteľným s cieľom 2 °C a že sa čo najskôr dosiahne celosvetové emisné maximum;

12.  vyzýva účastníkov konferencie v Lime na schválenie predbežných požiadaviek na informácie, aby sa zabezpečila transparentnosť a porovnateľnosť plánovaných príspevkov stanovených na vnútroštátnej úrovni, ako aj možnosť ich vyčíslenia a rozlíšenia podľa typu príspevku; ďalej vyzýva konferenciu v Lime, aby schválila realizáciu hodnotiacej fázy pred konferenciou zmluvných strán v Paríži s cieľom posúdiť, či predložené plánované príspevky stanovené na vnútroštátnej úrovni postačujú na splnenie cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 °C a či sú spravodlivé voči jednotlivým štátom;

13.  zdôrazňuje, že krajiny, ktoré sa už zaviazali na znižovanie emisií v rámci celého hospodárstva, by mali pokračovať v znižovaní emisií, a ostané krajiny, predovšetkým najväčší producenti emisií a krajiny s najväčšou zodpovednosťou a možnosťami, by sa mali takisto zaviazať na ciele v rámci celého hospodárstva stanovujúce emisné limity a zmenšujúce intenzitu skleníkových plynov;

14.  požaduje všeobecné posilnenie politiky EÚ v oblasti klímy a urýchlenú dohodu o ambicióznych záväzných cieľoch na znižovanie emisií, zvyšovanie energetickej účinnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou spoločensky a environmentálne škodlivých biopalív do roku 2030, čo by pomohlo zintenzívniť medzinárodné diskusie o klíme a čo je v súlade so záväzkom EÚ na zmenšovanie emisií skleníkových plynov do roku 2050 na hranicu 80 % až 95 % pod úroveň z roku 1990;

15.  pripomína, že na základe ambiciózneho rámca v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 si EÚ bude môcť udržať postavenie priekopníka a mohla by stimulovať medzinárodných partnerov, aby takisto zvýšili svoje ambície;

16.  zdôrazňuje, že Parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti EÚ na obdobie do roku 2030 v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie, ako aj záväzný cieľ EÚ vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov; nalieha na členské štáty, aby zohľadnili tieto ciele v pokračujúcich diskusiách;

Prvky dohody z roku 2015

17.  zdôrazňuje, že dohoda z roku 2015 musí byť od svojho prijatia v Paríži ambiciózna, aby sa na celosvetovej úrovni naďalej vyvíjalo úsilie o dosiahnutie cieľa udržať nárast teploty pod úrovňou 2 °C, pričom vyzýva EÚ, aby na tento účel spolupracovala s medzinárodnými partnermi;

18.  zastáva názor, že na konferencia v Lime by sa mali vytýčiť hlavné prvky dohody z roku 2015, pričom by sa malo vychádzať z pokroku dosiahnutého počas roka 2014 v rámci Durbanskej platformy, a pripomína, že zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na ňu, financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a prostriedky vykonávania budú základnými časťami dohody z roku 2015;

19.  vyzýva EÚ, aby do svojej práce zapojila všetky zainteresované strane v záujme ambicióznej a spravodlivej dohody z roku 2015, ktorá je v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a ktorá reaguje na tieto poznatky a meniace sa okolnosti, aby aj po roku 2020 mnoho ďalších rokov plnila svoj účel a bola udržateľnou; preto zdôrazňuje potrebu vytvorenia mechanizmu, ktorý by umožňoval pravidelnú vyhodnocovanie záväzkov na zmierňovanie následkov, čo umožní zmluvným stranám, aby upravovali svoje prísľuby smerom nahor, čo sa týka cieľa „pod 2 °C“ bez toho, aby bolo treba dohodu znovu otvárať;

20.  zdôrazňuje potrebu účinného režimu zlaďovania, ktorý by v zmysle dohody z roku 2015 uplatňovali všetky zmluvné strany; zdôrazňuje, že dohoda uzavretá v roku 2015 musí podporovať transparentnosť a zodpovednosť prostredníctvom spoločného režimu založeného na pravidlách vrátane účtovných pravidiel a podmienok monitorovania, nahlasovania a overovania; zdôrazňuje, že pravidlá by sa mali rozlišovať na základe typu záväzku, ktorý si zvolili zmluvné strany, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností z uplatňovania dohovoru a jeho Kjótskeho protokolu;

21.  je presvedčený, že spoločné úsilie by malo vychádzať zo zásad rovnosti, pričom sa bude zameriavať najmä na súčasné a v minulosti vyprodukované emisie skleníkových plynov a na spôsobilosť, hodnotenú napr. na základe HDP na obyvateľa, indexov ľudského rozvoja a chudoby a údajov, ktoré znázorňujú mieru náročnosti pri znižovaní alebo obmedzovaní tvorby emisií; berie na vedomie dôležitosť pokroku v otázke financovania problematiky zmeny klímy v záujme celkového pokroku smerom k dosiahnutiu klimatickej dohody;

Ambície do roku 2020 a Kjótsky protokol

22.  kladie osobitný dôraz na naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o odstránenie obrovského rozdielu, ktorý existuje medzi vedeckými poznatkami a existujúcimi záväzkami zmluvných strán na obdobie do roku 2020; vyzýva zmluvné strany, ktoré ešte neprijali záväzok, aby tak urobili; zdôrazňuje dôležitú úlohu ďalších politických opatrení vrátane energetickej efektívnosti, výrazných úspor energie, energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj postupného znižovania spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov, postupného znižovania dotácií na fosílne palivá a posilnenia úlohy celoplošného stanovovania cien emisií uhlíka pri odstraňovaní tohto obrovského rozdielu;

23.  vyzýva všetky zmluvné strany, medzinárodné organizácie, aktérov na nižšej ako štátnej úrovni a mimovládne organizácie, aby urýchlene vypracovali, zintenzívnili a uplatňovali domáce politiky a iniciatívy v rámci medzinárodnej spolupráce zamerané na odstránenie obrovského rozdielu, vychádzajúc najmä z iniciatív profilovaných na samite OSN o klíme konanom pod záštitou generálneho tajomníka (ako je Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie) a z politických dialógov, v rámci ktorých sa identifikovali príležitosti s mimoriadnym účinkom na klímu, rozvoj a rast a ktoré sa viedli na technickej a politickej úrovni v rámci UNFCCC;

24.  berúc na vedomie výrazný nadbytok jednotiek na dodržiavanie Kjótskeho protokolu (jednotky prideleného množstva, jednotky certifikovaného zníženia emisií a jednotky zníženia emisií), ktoré sa majú na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu previesť na účty EÚ a členských štátov, vyzýva EÚ a členské štáty, aby v súlade s rozhodnutím 1/CMP.8, v ktorom sa od strán vyžaduje, aby do roku 2014 znovu preskúmali svoje záväzky na znižovanie emisií v druhom záväznom období, zrušili niekoľko jednotiek s cieľom zladiť ich s predpokladanými skutočnými emisiami a s trajektóriou pre vlastné emisie, ktorá by bola nákladovo efektívna a smerovala k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2050;

25.  so záujmom očakáva na konferencii v Lime multilaterálne posudzovanie pokroku EÚ a niektorých jej členských krajín, ako aj ostaných zmluvných strán pri plnení cieľov na znižovanie emisií do roku 2020 v rámci procesu medzinárodného hodnotenia a preskúmania (IAR); je presvedčený, že táto transparentnosť je nevyhnutná na pochopenie vzájomných snáh a na budovanie dôvery medzi zmluvnými stranami;

26.  poznamenáva, že EÚ smeruje k dosiahnutiu zníženia emisií, ktoré výrazne prekračuje súčasný cieľ 20 %, a pripomína, že EÚ chce zvýšiť svoj cieľ zníženia emisií na 30 % do roku 2020, ak sa ostatné hlavné emitujúce krajiny zaviažu na porovnateľné ciele znižovania;

27.  objasňuje, že druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu bude mať obmedzený rozsah, ale malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý predbežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali druhé obdobie záväzkov;

28.  poukazuje na prínos, ktorým môže opätovné využitie a recyklovanie prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, pretože využívanie surovín je významným zdrojom produkcie skleníkových plynov; pripomína význam prechodu na obehové hospodárstvo so zvýšenými mierami recyklácie;

29.  konštatuje, že EÚ musí plniť dôležitú úlohu pri znižovaní emisií prostredníctvom politík, ktoré zabrzdia vývoj nekonvenčných fosílnych palív s vysokým obsahom skleníkových plynov, ako sú ropné piesky;

30.  konštatuje, že mnohé krajiny už idú príkladom, keď ukazujú, že stratégie nízkouhlíkového rozvoja idú ruka v ruke s hospodárskym rastom; zdôrazňuje, že silná medzinárodná dohoda podporí ďalšie ambiciózne opatrenia na domácej pôde;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy

31.  pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov na zintenzívnenie mobilizácie financovanie opatrení v oblasti klímy s cieľom prispieť svojim dielom k záväzku prijatému v Kodanskej dohode kapitalizovať Zelený klimatický fond (GCF) a spoločne do roku 2020 zabezpečovať 100 miliárd USD ročne z rozličných zdrojov, verejných a súkromných, bilaterálnych aj multilaterálnych vrátane alternatívnych zdrojov financovania; vyzýva ďalšie darcovské krajiny, aby sa podieľali na podpore mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

32.  požaduje, aby EÚ súhlasila s plánom na rozširovanie predvídateľného, nové a dodatočného financovania, v súlade s existujúcimi záväzkami, na pokrytie jej podielu na každoročnej sume 100 miliárd USD do roku 2020 a aby vypracovala mechanizmus na zjednodušenie zodpovednosti a monitorovania; víta nedávne prísľuby na prispievanie na financovanie Zeleného klimatického fondu a naliehavo vyzýva ďalšie krajiny, aby prispeli svojím spravodlivým podielom, pričom rozvinuté krajiny poskytnú v nadchádzajúcich troch rokoch granty pre Zelený klimatický fond vo výške 15 miliárd USD;

33.  vyzýva členské štáty, aby zrealizovali svoje finančné príspevky dostatočnom predstihu pred konferenciami a aby lepšie koordinovali oznámenia týkajúce sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy s EÚ v záujme uľahčenia komunikácie s tretími stranami o celkovom príspevku EÚ a čo najpozitívnejšieho ovplyvňovania na rokovaní; zdôrazňuje skutočnosť, že finančné prísľuby na Pan Ki-munovom samite boli dobrým signálom a pozitívne ovplyvnili obraz EÚ ešte pred rokovaniami v Lime;

34.  pripomína, že na zabezpečenie financovania vo výške 100 miliárd USD ročne do roku 2020 a po ňom bude možno treba nájsť inovatívne finančné zdroje, pričom vyzýva jednotlivé štáty, aby v Lime preskúmali možnosti;

35.  pripomína požiadavku na vyčlenenie príjmov z trhovo orientovaných nástrojov na zníženie celosvetových emisií z leteckej a námornej dopravy s cieľom zabezpečiť medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy po roku -2020, ako aj financovanie Zeleného klimatického fondu; domnieva sa, že EÚ by mala predložiť návrhy na primerané a predvídateľné medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ktoré by sa zahrnuli do dohody uzavretej v roku 2015;

36.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby časť príjmov získaných prostredníctvom uhlíkových trhov využívali na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a rozvojovej pomoci v rozvojových krajinách; upozorňuje však, že tento mechanizmus sa stretáva s veľkými problémami, pretože príjmy sa zrútili spolu s celosvetovými cenami za emisie uhlíka; v tejto súvislosti sa domnieva, že treba prijať opatrenia na to, aby sa zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) stal účinnejší nástroj, v záujme zladenia s plánovanými skutočnými emisiami a s trajektóriou pre vlastné emisie, ktorá by bola nákladovo efektívna a smerovala k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2050, čo by mohlo vytvoriť značné zdroje, ktoré by mali pomôcť pri financovaní opatrení rozvojových krajín na zmierňovanie následkov zmeny klímy a na prispôsobovanie sa tejto zmene;

37.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby jasne vymedzili úlohu súkromných finančných zdrojov v kontexte ďalšieho využívania financovania, a zároveň uznali, že toto nemôže nahradiť potrebu financovania z verejných zdrojov najmä pri prispôsobovaní sa, v záujme zdôraznenia potreby transparentného informovania a zodpovednosti pri narábaní s týmito finančnými zdrojmi a zabezpečili uplatňovanie príslušných sociálnych a environmentálnych záruk;

Prispôsobenie; straty a škody

38.  vyzýva hlavné rozvinuté ekonomiky, aby využili existujúcu modernú infraštruktúru na podporu, posilňovanie a rozvoj udržateľného rastu a aby sa zaviazali, že budú podporovať rozvojové krajiny pri budovaní ich vlastnej kapacity na zabezpečenie budúceho hospodárskeho rastu vo všetkých častiach sveta bez ďalšieho zaťažovania životného prostredia;

39.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou a musia zohrávať ústrednú úlohu v novej dohode; zdôrazňuje, že ak sa teraz podniknú kroky na zníženie emisií skleníkových plynov, celosvetové hospodárstvo, ako aj národné hospodárstva to vyjde lacnejšie, pričom by sa znížili náklady na opatrenia v oblasti prispôsobovania sa; naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby prijali primerané opatrenia na plánovanie vplyvov zmeny klímy, prispôsobenie sa im a reagovanie na ne, aby chránili svojich obyvateľov, svoje spoločnosti, hospodárstva a životné prostredie a dosiahli udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy; konštatuje, že reakcia na riziká súvisiace so zmenou klímy zahŕňa rozhodovanie v meniacom sa svete s pokračujúcou neistotou v otázke veľkosti a časovania vplyvov zmeny klímy a s limitmi účinnosti prispôsobovania sa;

40.  pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, prispeli k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére najmenej, ale sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností na prispôsobovanie sa tejto zmene; vyzýva všetky krajiny, ktoré tak môžu urobiť, aby podporovali tie krajiny, ktoré sú v najzraniteľnejšie v úsilí prispôsobiť sa a reagovať na vplyvy zmeny klímy, v záujme dosiahnutia udržateľného rozvoja odolného voči zmene klímy a hľadania možností na dosiahnutie dohôd o posilnení národných plánovacích procesov v oblasti prispôsobovania sa, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, transfere technológií a budovaní kapacít;

41.  oceňuje, že sa posledné dve konferencie zmluvných strán zamerali na potrebu riešiť straty a škody spojené s dôsledkami zmeny klímy v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, ktoré sú osobitne citlivé na negatívne vplyve zmeny klímy; berie na vedomie potrebu uplatňovania rozhodnutí prijatých vo Varšave v plnej miere a ich ďalšieho prediskutovania v Lime;

42.  zdôrazňuje potrebu zabezpečenia predvídateľnosti financovania opatrení súvisiacich so zmenou klímy v rozvojových krajinách na pomoc v ich úsilí o prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že krajiny prispievajúce do Zeleného klimatického fondu budú musieť vysvetliť, aké zdroje financovania sa použijú a ako budú získavať tieto prostriedky, pretože tieto informácie by zabezpečili predvídateľnosť príjmov rozvojových krajín;

43.  uznáva ťažkosti pri vyčleňovaní rozvojových aktivít a aktivít súvisiacich so zmenou klímy a ich mnohých synergií na úrovni krajín, ale trvá na tom, aby sa zachovala možnosť dôveryhodného a transparentného hodnotenia toho, ako sa dodržiava zásada prínosnosti;

44.  odsudzuje skutočnosť, že výdavky na zmierňovanie a prispôsobovanie sa síce zvyšujú, ale ich zvyšovanie narúša fakt, že väčšina vlád vrátane vlád rozvinutých krajín naďalej aktívne dotuje výrobu a spotrebu fosílnych palív;

45.  zdôrazňuje, že pri uplatňovaní opatrení v oblasti zmeny klímy treba vychádzať z rodovo vyvážených a participatívnych prístupov založených na právach, pričom treba riešiť dôsledky zmeny klímy, s cieľom podporovať predovšetkým chudobné a marginalizované obyvateľstvo a spoločenstvá;

Sektor pôdy

46.  zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC využívanie pôdy (na poľnohospodárske, lesnícke a iné účely) patrí k najviac vystaveným a zraniteľným segmentom našich hospodárstiev, pričom má značný nákladovo účinný potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti; poznamenáva, že je dôležité, aby všetky zmluvné strany do svojich národných príspevkov zahrnuli pôdnu zložku vrátane vhodných spoločných vzorcov na monitorovanie, oznamovanie a overovanie merateľného pokroku smerom k vzájomne prepojeným cieľom (t. j. zmierňovanie, produktivita a odolnosť); zdôrazňuje skutočnosť, že v dohode by sa mal stanoviť komplexný rámec na započítavanie emisií a záchytov z využívania pôdy;

47.  zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať zaisteniu potravinovej a výživovej bezpečnosti pre zraniteľné obyvateľstvo vystavené účinkom zmene klímy;

Medzinárodná letecká a námorná doprava

48.  pripomína význam námornej a leteckej dopravy v kontexte znižovania emisií skleníkových plynov a potrebu rýchleho pokroku a ambícií pri dosahovaní uspokojivých a včasných výsledkov tak na strane Medzinárodnej námornej organizácie, ako aj Medzinárodnej organizácie civilného letectva, v súlade s rozsahom a naliehavosťou úloh v oblasti zmeny klímy;

Diplomacia v oblasti zmeny klímy

49.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ vzhľadom na svoje významné postavenie vystupovala na konferencii jednotne a usilovala sa o dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o medzinárodnú dohodu, a aby zostávala v tejto otázke jednotná; vyzýva členské štáty, aby účinne koordinovali svoje pozície s pozíciami EÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí vyvíjať tlak na zmluvné strany, ktoré nesmerujú k dosiahnutiu cieľa 2 °C; vyzýva delegáciu EÚ, aby kládla dôraz na záväzky, ktoré prijali ostatné vlády pri podpisovaní Kjótskeho protokolu;

50.  vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do intenzívnych diplomatických kontaktov s našimi partnerskými krajinami s cieľom posilniť rokovacie pozície EÚ, a to v koordinácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiou, ako aj prostredníctvom siete zelenej diplomacie;

51.  víta samit OSN o klíme pod záštitou generálneho tajomníka OSN, ktorý sa uskutočnil 23. septembra 2014 v New Yorku, kde sa zišli hlavy štátov a predsedovia vlád vyše 130 krajín a mnohí predstavitelia občianskej spoločnosti a podnikateľskej sféry, aby po prvý raz od Kodane diskutovali o zmene klímy; víta predovšetkým vyhlásenia najvyšších predstaviteľov o konkrétnych opatreniach na znižovanie emisií, na investovanie do čistej energie a do nízkouhlíkového rastu, na podporu určovania cien emisií uhlíka a prispievanie na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že sledovanie plnenia záväzkov, ktoré najvyšší predstavitelia prijali v New Yorku, bude rozhodujúce na zachovanie dynamiky v rámci príprav na konferencie v Lime a Paríži;

52.  domnieva sa, že dôveryhodnosť EÚ v kontexte rokovaní o zmene klímy závisí od ambicióznosti jej vlastných opatrení;

53.  zdôrazňuje, že v rámci všeobecného programu na obdobie po roku 2015 by sa mal posilniť záväzok medzinárodného spoločenstva týkajúci sa udržateľného rozvoja a tento program by mal podporovať aj medzinárodné záväzky a ciele vrátane záväzkov a cieľov týkajúcich sa zmeny klímy;

54.  zdôrazňuje, že COP 21 je jedinečnou príležitosťou na riešenie problematiky zmeny klímy a na spoluprácu s OSN na rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 a na prípravách na konferenciu o rámci z Hjóga na zmenšovanie rizika vzniku katastrof, ktorá sa má uskutočniť v marci 2015; požaduje aktívnejšie diplomatické úsilie EÚ v oblasti zmeny klímy v záujme prepojenia týchto procesov, pričom treba koherentne a ambiciózne plniť ciele udržateľného rozvoja;

Priemysel a konkurencieschopnosť

55.  je znepokojený celosvetovým zvýšením emisií CO2 v roku 2013, na základe údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA), napriek poklesu emisií v Európe a USA; preto navrhuje, aby sa posúdila rozlíšená zodpovednosť, aby každá krajina prispievala k celosvetovému úsiliu v oblasti priemyselnej a energetickej politiky; požaduje lepšie využívanie technológií, ako sú napríklad vesmírne satelity, na presný zber údajov o emisiách a teplote, ako aj transparentnú spoluprácu a výmenu informácií medzi jednotlivými krajinami;

56.  zdôrazňuje, že Európa by mala ďalej posilňovať prenikanie environmentálnych technológií na trh vrátane technológií v oblasti IKT, technológií súvisiacich s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, inovačných a účinných nízkoemisných technológií, a najmä technológií zameraných na energetickú účinnosť; zdôrazňuje, že stabilný medzinárodný právny rámec by podporil investovanie do znižovania emisií uhlíka, energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, pričom by poskytoval príležitosti podnikom EÚ, ktoré sú v týchto odvetviach lídrami; konštatuje, že inovatívne udržateľné investície môžu prispievať k rastu a vytváraniu pracovných miest;

57.  je presvedčený, že ambiciózna a právne záväzná medzinárodná dohoda by pomohla pri riešení problémov týkajúcich sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, najmä v energeticky náročných odvetviach;

Výskum a inovácie

58.  zdôrazňuje, že vývoj a zavádzanie udržateľných prelomových technológií je kľúčovým prvkom v boji proti zmene klímy a zároveň argumentom na presvedčovanie partnerov EÚ na celom svete, že znižovanie emisií je uskutočniteľné za súčasného zvyšovania konkurencieschopnosti a počtu pracovných miest;

59.  požaduje prijatie medzinárodných záväzkov na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja udržateľných najmodernejších technológií v príslušných odvetviach; považuje za veľmi dôležité, aby EÚ išla príkladom tým, že by nasmerovala výdavky určené na výskum do predvádzania inovatívnych technológií, ktoré by boli šetrné ku klíme a energeticky účinné, a aby na tomto poli rozvíjala úzku vedeckú spoluprácu s medzinárodnými partnermi, ako sú krajiny BRIC a USA;

Energetická politika

60.  víta signály, ktoré nedávno vyslali vlády USA a Číny v súvislosti s opatreniami v oblasti zmeny klímy, ako aj ich ochotu zohrávať významnejšiu úlohu v celosvetovom úsilí o riešenie problematiky zmeny klímy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré rozvinuté krajiny pokračujú vo zvyšovaní objemu emisií na obyvateľa;

61.  konštatuje, že ceny rôznych zdrojov energií zohrávajú dôležitú úlohu pri určovaní správania trhových subjektov vrátane priemyselných odvetví a spotrebiteľov, a konštatuje, že v dôsledku neschopnosti súčasného medzinárodného politického rámca plne internalizovať externé náklady sa zachovávajú neudržateľné spotrebné modely; ďalej pripomína, že svetový trh s emisiami uhlíka s dostatočne vysokými obchodnými cenami by bol pevným základom na dosiahnutie výrazného zníženia objemu emisií a vytvorenie rovnakých podmienok v oblasti priemyslu; vyzýva EÚ a jej partnerov, aby v blízkej budúcnosti našli čo najúčinnejší spôsob podpory väzieb medzi systémom EÚ na obchodovanie s emisiami a ostatnými systémami obchodovania v záujme vytvorenia celosvetového trhu s emisiami uhlíka, čím sa zabezpečí väčšia rozmanitosť možností znižovania emisií, zväčšenie trhu a likvidity, transparentnosť a v konečnom dôsledku efektívnejšie prideľovanie zdrojov v rámci odvetvia energetiky a priemyselných odvetví;

62.  požaduje užšiu spoluprácu medzi Radou, Komisiou a ESVČ, aby EÚ mohla koordinovane vystupovať na pôde medzinárodných organizácií, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov, Medzinárodné partnerstvo pre spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, a tak zohrávať aktívnejšiu a vplyvnejšiu úlohu, najmä pri presadzovaní politík v oblasti podpory udržateľnej energie, energetickej účinnosti a energetickej bezpečnosti;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali konkrétne opatrenia na postupné odstránenie všetkých environmentálne škodlivých dotácií do roku 2020 vrátane dotácií na fosílne palivá, a to pod vedením Komisie za využitia akčného prístupu a monitorovania prostredníctvom európskeho semestra; navyše požaduje medzinárodne koordinovanú realizáciu cieľov pittsburského samitu skupiny G-20 na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá, ktoré podľa údajov IEA predstavovali v roku 2012 v celosvetovom meradle 544 miliárd USD, pretože tým by sa mohli podstatne znížiť emisie CO2, ako aj verejné deficity v mnohých krajinách; víta zámer skupiny G-20 z Petrohradu vytvoriť systém partnerského hodnotenia na postupné odstraňovanie dotácií na fosílne palivá; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v súvislosti s konkrétnymi opatreniami na realizáciu tohto cieľa; požaduje revíziu mechanizmu čistého rozvoja (CDM), s osobitným dôrazom na predchádzanie negatívnych vplyvov projektov CDM na dodržiavanie ľudských práv, potravinovú bezpečnosť a na životné prostredie;

64.  považuje za poľutovaniahodné, že potenciál energetických úspor sa nerieši primerane na medzinárodnej úrovni ani v rámci EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že energetické úspory zohľadňujú vytváranie pracovných miest, ekonomické úspory a energetickú bezpečnosť, ako aj zvyšovanie konkurencieschopnosti a znižovanie emisií a sú veľmi dôležité pri odstraňovaní prepojenia medzi emisiami a hospodárskym rastom; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných rokovaniach upriamovala viac pozornosti energetickým úsporám a presadzovala ďalšie kroky, či už v rámci diskusie o prenose technológií, o plánoch rozvoja pre rozvojové krajiny alebo o finančnej pomoci; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia v záujme zachovania dôveryhodnosti stanoviť a plniť ambiciózne ciele v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje dôležitosť obmedzovania plytvania energiou v stavebnom a dopravnom priemysle a pri používaní domácich elektrických systémov a spotrebičov, aby sa mohli maximalizovať energetické úspory a energetická účinnosť;

65.  zdôrazňuje potrebu zaviesť dopravné systémy poháňané vodíkom s nízkou spotrebou energie;

Fluórované uhľovodíky a montrealský protokol

66.  vyzýva zmluvné strany, aby preskúmali hlasovacie a rozhodovacie mechanizmy úspešného montrealského protokolu, odlišný prístup k povinnostiam, ako aj mechanizmy presadzovania a ukladania postihov a financovanie, ako príklad, ktorý možno využiť aj v rámci UNFCCC; požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o reguláciu postupného obmedzovania výroby fluórovaných uhľovodíkov na celosvetovej úrovni v súlade s montrealským protokolom;

67.  pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ opatrení na zmierňovanie následkov zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej, a vyzýva EÚ, aby sa aktívne pomáhala pri realizácii globálnych opatrení týkajúcich sa HFC;

68.  víta diskusný dokument EÚ predložený stranám Montrealského protokolu o postupnom ukončení výroby fluórovaných uhľovodíkov a v tomto kontexte vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili formálny návrh na zmenu na posúdenie počas 27. schôdze zmluvných strán Montrealského protokolu, ktorá sa uskutoční v roku 2015;

Delegácia Európskeho parlamentu

69.  je presvedčený, že delegácia EÚ má v rokovaniach o zmene klímy kľúčovú úlohu, a preto považuje za neprijateľné, že poslanci Európskeho parlamentu sa nemohli zúčastniť na koordinačných schôdzach EÚ na predchádzajúcich konferenciách zmluvných strán; očakáva, že aspoň vedúci delegácie Európskeho parlamentu sa bude môcť zúčastňovať na koordinačných schôdzach EÚ v Lime;

o
o   o

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC s požiadavkou, aby sa rozoslalo všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s.1.
(3) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s.25.
(4) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s.77.
(5) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s.83.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2012)0452.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0443.
(8)Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s.44.
(9) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s.75.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(11) http://www.eia.gov/forecasts/ieo/?src=Analysis-b2
(12) http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2013/int032713a.htm
(13) http://documents.worldbank.org/curated/en/2014/06/19703432/climate-smart-development-adding-up-benefits-actions-help-build-prosperity-end-poverty-combat-climate-change-vol-1-2-main-report

Právne oznámenie