Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/3011(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B8-0036/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/01/2015 - 11.10
CRE 15/01/2015 - 11.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0014

Prijaté texty
PDF 224kWORD 63k
Štvrtok, 15. januára 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Sloboda prejavu v Turecku: nedávne zatknutie novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický nátlak namierený voči médiám
P8_TA(2015)0014RC-B8-0036/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický tlak na médiá (2014/3011(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a člena Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 14. decembra 2014,

–  so zreteľom na správu o pokroku Turecka za rok 2014 z 8. októbra 2014,

–  so zreteľom na orientačný strategický dokument Komisie pre Turecko (2014 – 2020) z 26. augusta 2014,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1996, najmä na jeho článok 19,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 14. decembra 2014 turecká polícia zatkla novinárov a pracovníkov médií vrátane šéfredaktora novín Zaman Ekrema Dumanliho a generálneho riaditeľa skupiny Samanyolu Broadcasting group Hidayeta Karaca; keďže v príkaze, ktorý vydal sudca v Istanbule, sa uvádza, že boli podrobení vyšetrovaniu trestného činu za vytvorenie organizácie, ktorá „sa prostredníctvom nátlaku, zastrašovania a vyhrážok pokúsila prevziať štátnu moc“ a urobila tak „prostredníctvom klamstiev, pozbavenia ľudí ich slobody a falšovania dokumentov“;

B.  keďže bolo prepustených niekoľko osôb zadržaných v decembri 2014; keďže 19. decembra 2014 súd v Istanbule oznámil podmienečné prepustenie Ekrema Dumanliho a zákaz cestovania až do skončenia vyšetrovania trestného činu, no zároveň oznámil, že Hidayet Karaca bude naďalej zadržiavaný až do skončenia vyšetrovania; keďže 31. decembra 2014 istanbulský súd odmietol námietku prokurátora voči prepusteniu Ekrema Dumanliho a siedmich ďalších osôb;

C.  keďže reakcia vlády na obvinenia z korupcie z decembra 2013 vyvolala vážne pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnictva a preukázala narastajúcu neznášanlivosť voči politickej opozícii, protestom verejnosti a kritike médií;

D.  keďže Turecko má už veľmi veľa uväznených novinárov a novinárov čakajúcich na súdny proces a za uplynulých niekoľko rokov sa zvýšil tlak na médiá vrátane vlastníkov a výkonných predstaviteľov mediálnych skupín, ako aj na internetové platformy a platformy sociálnych médií; keďže zastrašujúce vyhlásenia politikov a súdne konania proti kritickým novinárom spolu so štruktúrou vlastníctva v mediálnom sektore viedli k rozšíreniu autocenzúry u vlastníkov médií a novinárov, ako aj k prepúšťaniu novinárov; keďže turecká vláda novinárov obviňuje väčšinou na základe tureckého zákona proti terorizmu a článkov trestného zákonníka, ktoré sa týkajú „teroristických organizácií”;

E.  keďže 6. januára 2015 bola v meste Dyiarbakir zatknutá holandská korešpondentka Frederike Geerdinková, ktorá bola vyšetrovaná na polícii a ktorú ešte v ten istý deň prepustili po tom, ako do prípadu zasiahol holandský minister zahraničných vecí, ktorý bol v tom čase na návšteve Turecka, a 7. januára 2015 bol pri odchode na istanbulské letisko zatknutý ďalší holandský novinár Mehmet Ülger, ktorého vyšetrovala polícia a ktorý bol neskôr v ten istý deň prepustený;

F.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv vrátane slobody prejavu patrí k základným hodnotám EÚ, ku ktorým sa Turecko formálne zaviazalo podaním prihlášky o členstvo v EÚ a súvisiacimi rokovaniami, ako aj členstvom v Rade Európy;

G.  keďže EÚ a jej členské štáty dôrazne kritizovali zatknutia, ktoré sa uskutočnili 14. decembra 2014, keď tvrdili, že sú v „rozpore s európskymi hodnotami a slobodou médií“; keďže prezident Erdogan rázne odmietol kritiku EÚ;

1.  odsudzuje nedávne policajné razie a zadržanie viacerých novinárov a predstaviteľov médií zo 14. decembra 2014 v Turecku; zdôrazňuje, že tieto kroky spochybňujú dodržiavanie zásad právneho štátu a slobody médií, čo je základná zásada demokracie;

2.  pripomína, že slobodná a pluralitná tlač je spolu s riadnymi súdnymi procesmi, prezumpciou neviny a nezávislosťou súdnictva základnou zložkou každej demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje preto v súvislosti s poslednou vlnou zatýkania potrebu vo všetkých prípadoch i) poskytnúť dostatočné a transparentné informácie o obvineniach proti obžalovaným, ii) poskytnúť obžalovaným plný prístup k usvedčujúcim dôkazom a právo na obhajobu a iii) zabezpečiť v prípadoch správne postupy, aby bola bezodkladne a bez odôvodnených pochybností preukázaná pravdivosť obvinení; pripomína tureckým orgánom, že pri styku s médiami a novinármi treba postupovať čo najobozretnejšie, pretože sloboda prejavu a sloboda médií zostávajú pre fungovanie demokratickej a otvorenej spoločnosti nevyhnutnou podmienkou;

3.  vyjadruje znepokojenie nad spiatočníckymi krokmi v oblasti demokratických reforiem, najmä nad nízkou mierou tolerancie vlády voči verejným protestom a kritickým médiám; konštatuje v tejto súvislosti, že zatýkania zo 14. decembra 2014 sú odsúdeniahodným príkladom zvýšeného tlaku na tlač a médiá vrátane internetových sociálnych médií a fór, ako aj ich obmedzovania; konštatuje, že zamedzenie prístupu k webovým stránkam má v Turecku neprimeraný rozsah; vyjadruje poľutovanie nad počtom novinárov, ktorí sú v súčasnosti vo vyšetrovacej väzbe a v podstate trestaní, a vyzýva turecké súdne orgány, aby tieto prípady čo najskôr preskúmali a vyriešili;

4.  naliehavo vyzýva Turecko, aby uskutočňovalo reformy, ktoré by mali zabezpečiť primerané kontroly a vyvážený stav, ktorý by v plnej miere zaručoval slobodu vrátane slobody myslenia, prejavu a médií, demokraciu, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv;

5.  zdôrazňuje dôležitosť slobody tlače a rešpektovania demokratických hodnôt v rámci procesu rozširovania EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že slobodu prejavu vrátane slobody médií aj naďalej brzdí viacero ustanovení tureckého právneho rámca a ich výklad sudcami; pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria k hlavným európskym hodnotám a že nezávislá tlač má pre demokratickú spoločnosť mimoriadny význam, pretože zabezpečuje informovanosť občanov a umožňuje im aktívne a informované zapájanie sa do kolektívneho rozhodovacieho procesu, čím posilňuje demokraciu; naliehavo žiada tureckú vládu, aby sa v tejto súvislosti venovala predovšetkým otázke slobody médií a aby prijala primeraný právny rámec zaručujúci pluralitu médií v súlade s medzinárodnými normami; ďalej žiada skončenie nátlaku a zastrašovania voči kritickým spoločnostiam a novinárom;

6.  konštatuje, že akčný plán na prevenciu porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach nepredpokladá revíziu všetkých relevantných právnych predpisov protiteroristického zákona alebo trestného zákonníka, ktoré sa používajú na obmedzenie slobody prejavu; zdôrazňuje prvoradú potrebu reformy týchto zákonov;

7.  zdôrazňuje, že podľa záverov Rady zo 16. decembra 2014 sa v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) na roky 2014  – 2020 predpokladá dosahovanie väčšej súdržnosti medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie vrátane dodržiavania základných práv a slobôd;

8.  žiada, aby sa v rámci nástroja predvstupovej pomoci venovala väčšia pozornosť nezávislým médiám; vyzdvihuje v tejto súvislosti aj význam podpory organizácií občianskej spoločnosti, pretože len transparentná a dobre fungujúca občianska spoločnosť môže budovať dôveru a istotu medzi jednotlivými zložkami životaschopnej demokratickej spoločnosti;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a tureckej vláde a parlamentu.

Právne oznámenie