Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2217(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0015/2015

Predkladané texty :

A8-0015/2015

Rozpravy :

PV 09/03/2015 - 13
CRE 09/03/2015 - 13

Hlasovanie :

PV 10/03/2015 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0050

Prijaté texty
PDF 369kWORD 143k
Utorok, 10. marca 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Pokrok v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2013
P8_TA(2015)0050A8-0015/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013 (2014/2217(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov z roku 1949 o potlačovaní obchodu s ľuďmi a vykorisťovania prostitúcie druhých osôb,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. Októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(2),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006, a najmä na jeho článok 6 o ženách so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. Decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností (COM(2012)0614));

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť 2011 – 2020(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. septembra 2013 s názvom Priebežné preskúmanie stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (SWD(2013)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. mája 2013 s názvom Správa o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012 (SWD(2013)0171),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833),

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2012 s názvom Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ: násilie páchané na ženách – podpora obetí,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. – 6. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim;

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov(6),

–  so zreteľom na európske smernice od roku 1975 o rozličných aspektoch rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (smernica 2010/41/EÚ(7), smernica 2010/18/EÚ(8), smernica 2006/54/ES(9), smernica 2004/113/ES(10), smernica 92/85/EHS(11), smernica 86/613/EHS(12) a smernica 79/7/EHS(13)),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o vzdelávacej a profesijnej mobilite žien v EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o pracovných podmienkach žien v sektore služieb(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(21), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(22) a z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o ženách a riadení podnikov(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o boji proti násiliu voči ženám(31),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (smernica o materskej dovolenke (COM(2008)0637)),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o rodovej rovnosti v športe,

–  so zreteľom na smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (32),

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu z 3. júna 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie zo septembra 2014 s názvom Štatistické údaje o podnikaní žien v Európe,

–  so zreteľom na prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z marca 2014 s názvom „Násilie voči ženám: prieskum v celej EÚ“, ktorá prvýkrát priniesla údaje o rozsahu, povahe a dôsledkoch rôznych foriem násilia páchaného voči ženám, ako aj o reakciách obetí na násilné činy a o ich informovanosti o svojich právach,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa verejného zdravia, najmä na jeho odsek 7, ktorý stanovuje, že „pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0015/2015),

A.  keďže rovnosť žien a mužov je základným právom, ktorú uznávajú zmluvy od r. 1957 – Rímska zmluva a Charta základných práv Európskej únie; keďže napriek skutočnosti, že Európska únia prijala veľa dokumentov na zabezpečenie rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pre mužov a ženy a na boj proti všetkým formám diskriminácie na základe pohlavia a že Európska únia si stanovila za osobitnú úlohu presadzovanie otázky rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, pokrok je nedostatočný a medzi mužmi a ženami ešte stále pretrváva veľa nerovností;

B.  keďže zásada rovnosti zaobchádzania so ženami a mužmi vyžaduje, aby neexistovala žiadna forma priamej alebo nepriamej diskriminácie, a to aj pokiaľ ide o materstvo, otcovstvo a deľbu rodinných povinností;

C.  keďže je dôležité zohľadniť viacrozmerné a prelínajúce sa formy diskriminácie, ktorým sú vystavené mnohé ženy a dievčatá v Európe (zdravotné postihnutie, migrácia, etnický pôvod, vek, sexuálna orientácia, sexuálna identita, tehotenstvo, bývanie, nižšie vzdelanie, postavenie obete násilia atď.), ako aj skutočnosť, že ich podmienky sa za posledné roky zhoršili;

D.  keďže stratégia Európa 2020 zameraná na vybudovanie Európy ako inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva obsahuje ambiciózne ciele – ako je 75 % miera zamestnanosti a zníženie počtu osôb postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením do roku 2020 aspoň o 20 miliónov – ktoré možno dosiahnuť len vtedy, ak členské štáty prijmú inovačné politické opatrenia v prospech dosiahnutia skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi;

E.  keďže politiky fiškálnej konsolidácie, ktoré uplatňujú členské štáty, majú vplyv najmä na verejný sektor, v ktorom sú ženy zastúpené vo väčšej miere a v ktorom predstavujú najväčšiu skupinu prijímateľov, čo spôsobuje dvojnásobné znevýhodnenie, a keďže tieto politiky vedú k väčšej pracovnej neistote, v neposlednom rade zvyšovaním podielu práce na čiastočný úväzok (32 % žien proti 8,2 % mužov) a dočasných pracovných zmlúv;

F.  keďže v chudobe a vo vylúčení žije viac žien ako mužov, najmä staršie ženy, ktorých dôchodok je v priemere o 39 % nižší ako dôchodok mužov, a osamelé matky; keďže z rodinných dôvodov je bežnejšie, že na čiastočný pracovný úväzok pracujú skôr ženy než muži, so zmluvou na dočasnú prácu alebo na dobu určitú, a keďže chudobu žien z veľkej časti spôsobuje neistota ich zamestnania;

G.  keďže boj proti chudobe je jedným z piatich merateľných cieľov Komisie navrhnutých v rámci stratégie EÚ 2020; keďže integrované usmernenie č. 10 stratégie Európa 2020 (Podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe) by mohlo urýchliť prijímanie vnútroštátnych opatrení na ochranu žien, najmä pred hrozbou chudoby, a zároveň by zabezpečilo istotu príjmu pre neúplné rodiny alebo staršie ženy;

H.  keďže miera pôrodnosti v Európskej únii klesá a táto tendencia sa zhoršila v dôsledku krízy, pretože nezamestnanosť, nestabilita a neistota z budúcnosti a hospodárenia vedú páry a predovšetkým mladšie ženy k odkladaniu materstva, čím sa ďalej posilňuje trend demografického starnutia v EÚ;

I.  keďže v súčasnom systéme zdaňovania sa v niektorých členských štátoch odráža zúžené vnímanie rodiny, keďže zvýhodňuje rodiny, v ktorých pracuje len jeden člen rodiny, čo v mnohých prípadoch odrádza ženy od práce, a nepodporuje dostatočne rodiny osamelých rodičov, početné rodiny a rodiny starajúce sa o príbuzných, ktorí sú na ne odkázaní;

J.  keďže približne 60 % držiteľov vysokoškolských diplomov v EÚ sú ženy, ich zastúpenie vo vysokých úradníckych a rozhodovacích pozíciách je však neprimerane nízke a podiel vedcov a inžinierov medzi ženami v EÚ je menej než 33 %, pričom predstavujú približne 80 % pracovníkov v sektoroch zdravotníctva, vzdelávania a sociálneho zabezpečenia;

K.  keďže na trhu práce existuje výrazná horizontálna segregácia alebo delenie práce na základe pohlavia, pričom polovica pracujúcich žien je sústredených v 10 zo 130 povolaní uvedených v Medzinárodnej štandardnej klasifikácii zamestnaní, ktorú vytvorila Medzinárodná organizácia práce, a iba 16 % pracovníkov pracuje na miestach v sektoroch, kde je rovnaký podiel mužov a žien;

L.  keďže úloha malých a stredných podnikov (MSP), ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov a vytvárajú dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore, je kľúčová na dosiahnutie cieľa inteligentného, trvalého a inkluzívneho rastu v rámci stratégie Európa 2020; keďže iba 31 % podnikateľov v EÚ sú ženy; keďže miera podnikateľstva u žien v Únii dosahuje 10 % oproti 19 % u mužov; keďže je potrebné nabádať ženy, aby boli viac podnikavé, a podporovať ich v tom;

M.  keďže približne 42 % ľudí pravidelne pracujúcich v poľnohospodárstve v Európskej únii sú ženy a tri z desiatich európskych poľnohospodárskych podnikov riadia ženy; keďže v Európe sa musí neustále dohliadať na podporu rovnosti príležitostí pre mužov a ženy, pričom treba zabezpečiť väčšiu účasť žien na hospodárskom a sociálnom živote, najmä v poľnohospodárstve;

N.  keďže miera zamestnanosti žien predstavuje 63 %; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je 16,4 %; keďže 73 % poslancov národných parlamentov sú muži a keďže ženy predstavujú 17,8 % členov predstavenstiev veľkých spoločností a týždenne trávia takmer trikrát viac času než muži pri domácich prácach (ako sú starostlivosť o deti, starostlivosť o staršie a zdravotne postihnuté osoby a domáce práce);

O.  keďže ženy predstavujú 37 % poslancov nového Európskeho parlamentu, 9 z 28 nových komisárov a 7 z 28 sudcov Súdneho dvora Európskej únie;

P.  keďže miera nezamestnanosti žien je podhodnotená, pretože mnohé ženy nie sú registrované ako nezamestnané, najmä tie, ktoré žijú vo vidieckych alebo izolovaných oblastiach, spolu s mnohými, ktoré sa venujú iba domácim prácam a starostlivosti o detí; keďže v dôsledku tejto situácie vznikajú ďalšie rozdiely, pokiaľ ide o prístup k verejným službám (príspevky, dôchodky, materská dovolenka, pracovná neschopnosť, prístup k sociálnemu zabezpečeniu atď.);

Q.  keďže týmto tempom by cieľ 75 % miery zamestnanosti žien bol splnený až v roku 2038 a rovnaké odmeňovanie by sa stalo skutočnosťou v roku 2084; keďže paritné zastúpenie v národných parlamentoch, v inštitúciách EÚ a predstavenstvách európskych spoločností by sa dosiahlo v roku 2034, kým rovnomerné rozdelenie domácich prác až v roku 2054;

R.  keďže nedostatočné presadzovanie politík zameraných na zosúladenie pracovného a súkromného života vo všeobecnosti a predovšetkým nedostatok cenovo dostupných a kvalitných zariadení starostlivosti o deti a opatrovateľských služieb pre staršie osoby a iné osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť sú hlavnými prekážkami, ktoré ženám bránia v získaní ekonomickej nezávislosti, v ich postupe na riadiace pozície a v rovnakej účasti žien a mužov na trhu práce, a to aj ako prostriedku na predchádzanie a znižovanie chudoby;

S.  keďže rozdelenie rodinných a domácich povinností medzi mužov a ženy, najmä väčším využívaním rodičovskej dovolenky a otcovskej dovolenky, je nevyhnutným predpokladom skutočného dosiahnutia rodovej rovnosti; keďže štvrtina členských štátov neponúka otcovskú dovolenku;

T.  keďže tradičné úlohy a stereotypy spájané s mužmi a ženami majú stále veľký vplyv na rozdelenie úloh v domácnosti, na pracovisku a v spoločnosti celkovo, a obmedzujú tak škálu možností, pokiaľ ide o zamestnanie a osobný a profesionálny rozvoj žien, čo im bráni v tom, aby v plnej miere rozvíjali svoj potenciál ako jednotlivci i ako hospodárske subjekty;

U.  keďže médiá môžu zohrávať úlohu nielen pri rozširovaní stereotypov, zhoršovaní obrazu žien a nadmernej sexualizácii malých dievčat, ale aj pri prekonávaní rodových stereotypov, presadzovaní účasti žien na rozhodovaní a podpore rovnosti mužov a žien;

V.  keďže Rada ešte stále neprijala oficiálnu pozíciu k dvom legislatívnym uzneseniam Európskeho parlamentu o kľúčových témach pre rodovú rovnosť, konkrétne k uzneseniu z 20. októbra 2010 o návrhu smernice o materskej dovolenke ani k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 20. novembra 2013 o návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach;

W.  keďže Komisia vo svojej správe o uplatňovaní smernice 2006/54/ES zo 6. Decembra 2013 poukázala na otázky týkajúce sa zabezpečenia súladu právnych predpisov 26 členských štátov s novými ustanoveniami smernice(33);

X.  keďže podľa prieskumu agentúry FRA z marca 2014 jedna z troch žien v Európskej únii zažila fyzický a/alebo sexuálny útok, jedna z piatich utrpela po dosiahnutí 15 rokov fyzické násilie a takmer každá druhá zažila psychické násilie; keďže násilie voči ženám predstavuje porušenie základných práv, ktoré potenciálne prináša závažné psychické následky, ovplyvňuje všetky vrstvy spoločnosti nezávisle od veku, vzdelania, príjmov, sociálneho postavenia a krajiny pôvodu alebo pobytu a je jedným z najmenej hlásených trestných činov; keďže násilie voči ženám je jednou z hlavných prekážok skutočnej rovnosti žien a mužov;

Y.  keďže násilie voči ženám a dievčatám na internete je na vzostupe, pričom správanie maloletých na sociálnych sieťach je v tomto smere mimoriadne znepokojujúce;

Z.  keďže stratégia EÚ zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi sa skončí v roku 2016; keďže podľa správy Eurostatu z roku 2014 o obchodovaní s ľuďmi veľkú väčšinu (80 %), registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi v EÚ tvoria ženy a dievčatá;

AA.  keďže šesť členských štátov stále nepodpísalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a iba osem štátov ho ratifikovalo;

AB.  keďže zhromažďovanie presných a porovnateľných údajov členených podľa pohlavia je zvlášť dôležité pri vypracúvaní verejných vnútroštátnych politík a politík na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o násilie voči ženám;

AC.  keďže ženy majú špecifické zdravotné problémy a na klinické vyšetrenia chodia menej často než muži a tieto rozdiely majú výrazné dôsledky na zdravie žien;

AD.  keďže dievčatá a ženy, najmä vo veku od 15 do 24 rokov, sa v menšej miere zúčastňujú na fyzických aktivitách ako chlapci a muži a keďže šport je prostriedkom sebavyjadrenia a uspokojenia, podporuje občianstvo a solidaritu a pravidelné športovanie zlepšuje fyzické a psychické zdravie; keďže násilie páchané voči ženám, stereotypy, rozdiely v odmeňovaní a prekážky pre prítomnosť žien na vedúcich miestach existujú aj v oblasti športu;

AE.  keďže sexuálne a reprodukčné práva sú základné ľudské práva a mali by sa zohľadniť v akčnom programe EÚ v oblasti zdravia;

AF.  keďže formulovanie a vykonávanie politík v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je v právomoci členských štátov;

AG.  keďže výročná správa Európskej komisie o rodovej rovnosti je mimoriadne dôležitým nástrojom na posúdenie vývoja situácie žien v Európe;

Rovnosť žien a mužov v rámci stratégie Európa 2020

1.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby pri tvorbe svojich politík, rozpočtových postupov, ako aj pri vykonávaní programov a činností Únie prihliadali na rodové hľadisko, práva žien a rovnosť príležitostí formou aktívnych opatrení, najmä v súvislosti so stimulačnými politikami, a vykonávaním posúdení vplyvu na rodovú rovnosť v jednotlivých prípadoch;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele stratégie rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 nebudú splnené, najmä čo sa týka hospodárskej nezávislosti, čiastočne aj v dôsledku stiahnutia návrhu smernice o materskej dovolenke; zdôrazňuje zároveň, že ekonomické rozdiely medzi mužmi a ženami sa postupne zvyšujú;

3.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby začlenili pilier týkajúci sa rodovej rovnosti do stratégie Európa 2020 s cieľom umožniť meranie pokroku v znižovaní rodových rozdielov v oblasti zamestnania a zabezpečiť premietnutie politických opatrení uvedených v ročnom prieskume rastu do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali všeobecný plán investícií do sociálnej infraštruktúry, pretože podľa prognóz s investičným plánom prihliadajúcim na rodovú otázku by sa európsky hrubý domáci produkt (HDP) postupne zvyšoval a do roku 2018 by bol vyšší o 2,4 % než HDP bez takéhoto investičného plánu;

5.  zdôrazňuje, že vyrovnaná účasť žien a mužov na trhu práce by umožnila významne zvýšiť potenciál hospodárstva EÚ a zároveň by potvrdila, že je spravodlivý a inkluzívny; pripomína, že podľa odhadov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by zhodná miera účasti na trhu práce priniesla do roku 2030 zvýšenie HDP na obyvateľa o 12,4 %;

6.  zdôrazňuje naliehavosť boja proti chudobe žien, najmä v prípade starších žien a osamelých matiek, ale aj žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, zdravotne postihnutých žien, prisťahovalkýň a príslušníčok menšín; vyzýva preto členské štáty, aby zaviedli účinnejšie stratégie začleňovania a aby efektívnejšie využívali zdroje vyčlenené na sociálnu politiku, najmä Európsky sociálny fond a štrukturálne fondy;

7.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že účinnosť sociálnych politík zameraných na zníženie chudoby poklesla v roku 2012 oproti roku 2005 takmer o 50 % v prípade rodín s jedným dospelým, čo sú najčastejšie vdovy a osamelé matky; vyslovuje znepokojenie aj nad skutočnosťou, že účinnosť európskych sociálnych politík uplatňovaných v niektorých členských štátoch dosahuje iba tretinu európskeho priemeru; vyzýva preto členské štáty, aby posilnili sociálne politiky zamerané najmä na nezamestnaných s cieľom čeliť rastúcej chudobe, predovšetkým medzi ženami;

8.  vyzýva Radu a Komisiu, aby riešili rodový rozmer chudoby a sociálneho vylúčenia; vyjadruje poľutovanie na tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré boli doteraz prijaté ako súčasť ročných cyklov európskeho semestra, neboli dostatočne zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti; žiada, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny systémovo riešili štrukturálne príčiny chudoby žien;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní daňových politík a politík poskytovania dávok brali do úvahy meniace sa rodinné štruktúry, najmä finančným podporovaním rodín s osamelým rodičom a starších osôb prostredníctvom daňových úľav alebo pomoci v oblasti zdravotnej starostlivosti;

10.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že rovnosť medzi mužmi a ženami a začlenenie hľadiska rodovej rovnosti sa vezme do úvahy pri fondoch politiky súdržnosti a bude sa presadzovať po celú dobu jej prípravy a realizácie a v jej programoch, a to aj pokiaľ ide o monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa je teraz už len pracovným dokumentom, ktorý je pripojený k správe o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby obnovila plnú politickú legitímnosť výročnej správy tým, že podporí jej prijatie v rámci oficiálneho a osobitného postupu;

Rovnosť žien a mužov v zamestnaní a pri rozhodovaní

12.  poukazuje na naliehavú potrebu znížiť rozdiely medzi ženami a mužmi v odmeňovaní a dôchodkoch aj riešením pretrvávajúceho problému, že ženy často pracujú na čiastočný úväzok, majú nízke mzdy a neisté zamestnanie, a zabezpečením dostatočne kvalitných zariadení starostlivosti o deti a iné osoby odkázané na pomoc druhého; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že viac ako tretina starších žien v EÚ nedostáva žiadny dôchodok; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili plné uplatňovanie práv vyplývajúcich zo smernice 2006/54/ES vrátane zásady rovnakého odmeňovania a transparentnosti miezd a aby preskúmali svoje vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania v záujme ich zjednodušenia a modernizácie; vyzýva Komisiu, aby pravidelne kontrolovala transponovanie smerníc o rodovej rovnosti, a žiada ju, aby čím skôr navrhla prepracované znenie smernice 2006/54/ES v súlade s jej článkom 32 a na základe článku 157 ZFEÚ, podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe k uzneseniu Európskeho parlamentu z 24. mája 2012;

13.  čo najdôraznejšie odsudzuje skutočnosť, že za rovnakú prácu alebo na pracovných miestach s podobnou hodnotou nedostávajú ženy rovnaký plat ako muži, a rovnako odsudzuje horizontálnu i vertikálnu segregáciu; okrem toho zdôrazňuje, že veľká väčšina pracovníkov s nízkym platom a skoro všetci pracovníci s veľmi nízkym platom sú pracovníci s čiastočným pracovným úväzkom, a pripomína, že približne 80 % z týchto chudobných pracovníkov sú ženy; zdôrazňuje, že podľa záverov posúdenia európskej pridanej hodnoty by zníženie rozdielu v odmeňovaní mužov a žien o jeden percentuálny bod prinieslo zvýšenie hospodárskeho rastu o 0,1 %, z čoho vyplýva, že v kontexte súčasnej hospodárskej recesie je mimoriadne dôležité odstrániť rozdiel v platoch; vyzýva preto členské štáty, zamestnávateľov a odborové hnutia, aby navrhli a zaviedli funkčné nástroje na špecifické hodnotenie pracovných miest s cieľom vymedziť prácu rovnakej hodnoty a zabezpečiť tak rovnaké odmeňovanie mužov a žien;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočňovali aktívne politiky na podporu kvalitných pracovných miest pre ženy s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, najmä prostredníctvom boja proti stereotypom, vertikálnej a horizontálnej profesijnej segregácii, podporovaním prechodu medzi prácou na čiastočný a na plný úväzok, pričom by sa zamerali predovšetkým na ľudí patriacich do skupiny, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich vnútroštátnych reformných programov stanovili konkrétne ciele v oblasti zamestnanosti s cieľom zabezpečiť, aby ženy mali rovnaké možnosti ako muži vstúpiť na pracovný trh a zostať na ňom;

15.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočňovali aktívne politiky s cieľom podporiť ženy pri prijímaní zamestnania v oblasti vedy a aby prostredníctvom informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia podporovali zamestnávanie žien v sektoroch tradične označovaných za mužské, najmä v sektore vedy a nových technológií, s cieľom maximálne využiť ľudský kapitál, ktorý predstavujú európske ženy; zdôrazňuje konkrétne, že informačné a komunikačné technológie (IKT) ponúkajú nové príležitosti, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné začlenenie otázky rodovej rovnosti medzi priority v oblasti digitálnej agendy v nasledujúcich piatich rokoch;

16.  zdôrazňuje, že finančná nezávislosť je kľúčovým prostriedkom na zabezpečenie rovnosti a že podnikanie žien predstavuje podceňovaný a nedostatočne využívaný potenciál pre rast a konkurencieschopnosť v EÚ; vyzýva preto Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), aby zhromaždil viac lepších údajov o podnikaní žien; vyzýva členské štáty, Komisiu a ďalšie relevantné subjekty, napr. obchodné komory a priemyselné odvetvia, aby povzbudzovali, propagovali a podporovali podnikanie žien tým, že im uľahčia prístup k úverom, obmedzia byrokraciu a ďalšie prekážky zakladania podnikov ženami, ako aj tým, že začlenia hľadisko rodovej rovnosti do príslušných politík, podporia vytvorenie jednotnej viacjazyčnej elektronickej platformy informácií a ich výmeny pre podnikateľky v sociálnej oblasti a podporia regionálne a celoeurópske siete poradenstva a partnerského hodnotenia;

17.  je presvedčený, že pomoc ženám pri návrate na trh práce si vyžaduje viacrozmernú politiku (zahŕňajúcu odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, podporu stabilnejšieho zamestnania a upravených režimov práce), a upozorňuje na rastúci výskyt pružnej pracovnej doby; konštatuje, že flexibilita sa vo veľkej miere týka pracovníkov s čiastočným pracovným úväzkom, z ktorých väčšinu tvoria ženy; trvá na tom, že kolektívne vyjednávanie je právom, ktoré treba chrániť, pretože pomáha v boji proti diskriminácii, ako aj pri ochrane a posilnení práv;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia flexibilita v dohodách o pracovných podmienkach môže zvýšiť príležitosti žien na aktívnu účasť na trhu práce, ale zároveň pripomína, že takáto flexibilita môže mať aj negatívny vplyv na mzdy a dôchodky žien; zdôrazňuje preto, že sú potrebné konkrétne návrhy na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života, a nabáda mužov a ženy, aby si vyváženejšie delili pracovné, rodinné a sociálne povinnosti, najmä čo sa týka pomoci odkázaným osobám a starostlivosti o deti;

19.  žiada členské štáty, aby zahrnuli takéto stratégie do programov rozvoja vidieka s cieľom zvýšiť počet pracovných miest pre ženy vo vidieckych oblastiach a zabezpečiť im tak dôstojné dôchodky a aby uplatňovali politiky, ktoré podporujú zastúpenie žien v politických, hospodárskych a sociálnych fórach v danom odvetví a ktoré napomáhajú presadzovanie rovnakých príležitostí vo vidieckych oblastiach v súlade s multifunkčnosťou poľnohospodárstva;

20.  kladie dôraz na zvyšovanie súladu v rámci EÚ, pokiaľ ide o potrebu podporovať rodovú rovnosť, okrem iného účasťou žien na hospodárskom a politickom rozhodovaní, čo je otázkou základných práv a demokracie, a to aj vzhľadom na to, že v súčasnej dobe je prejavom nedostatku demokracie; víta preto uzákonené paritné systémy a rodové kvóty zavedené v niektorých členských štátoch a vyzýva Radu, aby prijala pozíciu v súvislosti so smernicou o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze, aby legislatívny proces pokračoval čím skôr; žiada Radu a Komisiu, aby prijali opatrenia, ktoré budú nabádať členské štáty, aby umožnili vyváženú účasť žien a mužov v rôznych oblastiach rozhodovania; vyzýva inštitúcie EÚ, aby urobili všetko na zabezpečenie rodovej rovnosti v rámci kolégia komisárov a vysokých úradov vo všetkých inštitúciách, agentúrach a orgánoch EÚ;

21.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť začleniť ustanovenia o rodovej rovnosti do výziev na predkladanie ponúk na verejné zákazky, a to s cieľom nabádať podniky, aby sa snažili uplatňovať medzi zamestnancami zásady rodovej rovnosti; uznáva, že právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži musia byť s touto myšlienkou v súlade;

Zosúladenie pracovného a súkromného života

22.  blahoželá Švédsku, Belgicku, Francúzsku, Slovinsku, Dánsku a Spojenému kráľovstvu k dosiahnutiu barcelonských cieľov a vyzýva ostatné členské štáty, aby vo svojom úsilí pokračovali; vyzýva členské štáty, aby prekročili rámec barcelonských cieľov tým, že zavedú systematickejší a integrovanejší prístup vnútroštátnych a miestnych orgánov v oblasti vzdelávania a služieb predškolskej výchovy, najmä v prípade veľmi malých detí vo veku do troch rokov; vyzýva Komisiu, aby členským štátom naďalej poskytovala finančnú podporu s cieľom ponúknuť rodičom finančne dostupné systémy starostlivosti o deti, najmä jasle, a to aj vytváraním týchto štruktúr na pracoviskách; je presvedčený, že zosúladenie rodinného plánovania, súkromného života a pracovných ambícií je možné len vtedy, ak majú príslušné osoby z hospodárskeho a sociálneho hľadiska možnosť slobodne sa rozhodnúť a sú podporované politickými a hospodárskymi rozhodnutiami na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni bez toho, aby z toho vyplývali nevýhody, a ak je k dispozícii potrebná infraštruktúra; vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočty na pomoc deťom, a to najmä rozširovaním verejnej siete materských škôl, jaslí a verejných služieb s ponukou voľnočasových aktivít pre deti; ďalej žiada Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny venovala otázke nedostatku cenovo dostupných služieb starostlivosti o dieťa;

23.  vyjadruje hlboký nesúhlas s tým, že aj napriek úrovni financovania z EÚ, ktoré bolo k dispozícii (zo štrukturálnych fondov bolo vyčlenených 3,2 miliardy EUR na podporu členských štátov pri rozvoji zariadení starostlivosti o dieťa a na podporu zamestnanosti žien), niektoré členské štáty uplatnili rozpočtové škrty, čo ovplyvnilo dostupnosť (napr. v dôsledku zatvárania jaslí) a kvalitu (napr. v dôsledku nedostatku personálu) služieb starostlivosti o dieťa, ako aj ich zdražovanie;

24.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli platenú otcovskú dovolenku v trvaní najmenej 10 pracovných dní a aby podporili legislatívne a iné opatrenia, ktoré mužom, a predovšetkým otcom, umožnia uplatniť si právo na zosúladenie súkromného a pracovného života, okrem iného podporou rodičovskej dovolenky, ktorú si do určitého veku dieťaťa bude môcť vziať jeho matka alebo otec bez toho, aby si ju mohli medzi sebou vymieňať;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zablokovala smernicu o materskej dovolenke; naliehavo žiada členské štáty, aby pokračovali v rokovaní o nej, a opakuje, že je ochotný spolupracovať;

26.  žiada členské štáty, aby poskytovali cenovo dostupné, flexibilné, kvalitné a dostupné služby starostlivosti pre osoby, ktoré si samy nedokážu zabezpečiť každodenné činnosti v dôsledku funkčnej nesamostatnosti, potrebné na zladenie osobného, rodinného a pracovného života;

Boj proti násiliu páchanom na ženách

27.  vyzýva Komisiu, aby podporila ratifikáciu na vnútroštátnej úrovni a čo najskôr začala proces pristúpenia Únie k Istanbulskému dohovoru; pripomína, že okamžité prijatie Istanbulského dohovoru všetkými členskými štátmi by viedlo k vypracovaniu integrovanej politiky a k podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného voči ženám;

28.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby na základe článku 84 ZFEÚ predložila návrh legislatívneho aktu, ktorým sa stanovia opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti predchádzania násiliu páchanému voči ženám a dievčatám tým, že podporí globálny a účinný akčný rámec v oblasti rodovo motivovaného násilia, pričom by sa dôraz kládol na prevenciu, potrestanie páchateľov, ochranu obetí a poskytovanie vhodných a primeraných služieb a vzdelávania o rovnosti, a že zavedie sankcie za diskriminačné alebo násilné správanie voči ženám; vyzýva ďalej členské štáty, aby sa usilovali systematicky poskytovať ženám možnosti oznamovať prípady násilia orgánom a aby poskytovali vzdelávanie a odbornú prípravu odborníkom, ktorí sa zaoberajú obeťami;

29.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie svojho oznámenia o skoncovaní s mrzačením ženských pohlavných orgánov a vyčlenila dostatočné zdroje na jeho vykonávanie;

30.  žiada Radu, aby aktivovala preklenovacie ustanovenie a prijala jednomyseľné rozhodnutie, podľa ktorého sa rodovo motivované násilie bude považovať za oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorá už zahŕňa obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí;

31.  vyzýva Európsku komisiu, aby lepšie regulovala digitálny trh s cieľom chrániť ženy a dievčatá pred násilím na internete;

32.  odporúča členským štátom, aby vo svojich národných akčných plánoch na odstránenie domáceho násilia ustanovili povinnosť podporovať migrantky bez dokladov rovnako ako ženy so zákonným pobytom, bez akejkoľvek povinnosti inštitúcií nahlasovať takéto prípady orgánom;

33.  odporúča členským štátom, aby posilnili bezplatné verejné zdravotné služby s cieľom podporovať všetky ženy vrátane utečeniek, ktoré sa stali obeťami násilia, najmä zvýšením kapacity služieb a poskytovaním špecializovanej pomoci ženám rôznych národností a ženám so zdravotným postihnutím;

34.  opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rok 2016 určili za Európsky rok boja proti násiliu páchanému voči ženám a aby poskytli dostatočné zdroje na zvyšovanie informovanosti; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť primeranú odbornú prípravu zúčastnených orgánov, služieb a odborníkov, napríklad príslušníkov polície, lekárov, úradníkov pre občianske záležitosti, právnikov, učiteľov a všetkých, ktorí podľa svojej funkcie môžu poskytnúť podporu ženám, ktoré sa stali obeťami násilia;

35.  žiada Komisiu, aby vytvorila register európskych ochranných príkazov vzhľadom na skutočnosť, že 11. januára 2015 uplynul termín, v ktorom členské štáty mali transponovať smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze;

36.  uznáva, že v regiónoch postihnutých vojnou predstavuje násilie páchané voči ženám jasné porušovanie ich základných práv a prejavuje sa v ponižujúcom a znevažujúcom zaobchádzaní so ženami; zdôrazňuje, že rodová rovnosť je kľúčovým faktorom budovania mieru, pretože vyjadruje potrebu predchádzať takýmto javom postihujúcim ženy a bojovať proti nim;

37.  vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA) a Eurostat, aby naďalej zhromažďovali porovnateľné údaje, najmä harmonizované údaje týkajúce sa násilia, aby tak členským štátom a Komisii poskytli nástroje potrebné na vypracovanie účinných politík; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby sa sústreďovali na situáciu v členských štátoch, pokiaľ ide o inštitucionálne mechanizmy pre rodovú rovnosť, aby hospodárska kríza a reformy uskutočňované pri tejto príležitosti nemali na ne škodlivý vplyv, pretože bez nich by prierezové zdôrazňovanie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach a špecifické prostriedky riešenia tejto otázky nepriniesli výsledky;

38.  vyzýva Komisiu, aby zachovala program Daphne v programe Práva a občianstvo, tak z hľadiska financovania, ako aj jeho zviditeľňovania, s cieľom zabezpečiť, aby združenia bojujúce proti násiliu voči ženám mohli pokračovať vo svojej práci;

39.  opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zriadila európske stredisko na monitorovanie rodovo motivovaného násilia, ktoré by viedol európsky koordinátor v oblasti prevencie násilia páchaného voči ženám a dievčatám;

40.  naliehavo žiada Komisiu, aby dôrazne odsúdila mediálne kampane a iné oznámenia prezentujúce obete sexuálneho násilia ako zodpovedné za tieto činy, pretože takéto predpoklady sú v rozpore so základnými zásadami rodovej rovnosti;

Boj proti rodovým stereotypom

41.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie v boji proti rodovým stereotypom a pri skoncovaní s diskrimináciou v dôsledku rodovej príslušnosti; trvá na tom, že je potrebné, aby sa chlapci a muži zapájali do podpory práv žien a rodovej rovnosti; žiada preto Komisiu, aby uplatňovala rozhodnú politiku v boji proti rodovým stereotypom, a navrhuje členským štátom, aby zvyšovali povedomie o rovnosti práv a príležitostí mužov a žien vo výchovnovzdelávacích systémoch;

42.  vyzýva Radu a Európsku komisiu, aby prijali potrebné opatrenia a zabezpečili, aby sociálne médiá používali jazyk, ktorý nie je sexistický, aby zabezpečili aktívnu účasť a vyvážené zastúpenie žien, pluralitné zobrazovanie oboch pohlaví, nielen bežné ponímanie krásy a sexistické stereotypy, pokiaľ ide o úlohy v rôznych oblastiach života, najmä keď je obsah zameraný na deti a mladých ľudí;

43.  vyzýva členské štáty a ich regulačné orgány v oblasti médií, aby sa zamysleli nad postavením žien v médiách, najmä v televízii, a to z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska, s cieľom zamedziť urážaniu dôstojnosti žien, zabrániť šíreniu rodových stereotypov a potlačiť akúkoľvek snahu o nadmernú sexualizáciu malých dievčat;

44.  vyzýva členské štáty, aby po prijatí záverov Rady o rodovej rovnosti v športe v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka šport, na presadzovanie rodovej rovnosti, najmä formulovaním konkrétnych akčných plánov na boj proti stereotypom a násiliu, na podporu rodovej rovnosti medzi športovými profesionálmi a na propagáciu ženského športu;

Spoločenské výzvy

45.  poukazuje na to, že viaceré štúdie preukázali, že počet potratov v krajinách, kde je umelé prerušenie tehotenstva povolené, a v krajinách, kde je zakázané, je podobný, ba v krajinách so zákazom je dokonca vyšší (WHO 2014);

46.  konštatuje, že formulovanie a vykonávanie politík v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexuálnej výchovy je v právomoci členských štátov; zdôrazňuje však, že EÚ môže prispieť k presadzovaniu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

47.  zdôrazňuje skutočnosť, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojom zdraví a svojich sexuálnych a reprodukčných právach, najmä prostredníctvom ľahkého prístupu k antikoncepcii a umelému prerušeniu tehotenstva; podporuje preto opatrenia a akcie zamerané na zlepšenie prístupu žien k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a na zvýšenie ich informovanosti o ich právach a dostupných službách; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia a akcie zamerané na zvýšenie povedomia mužov o ich zodpovednosti v otázkach sexuality a reprodukcie;

48.  zdôrazňuje význam aktívnych politík prevencie, vzdelávania a informovanosti, zameraných na dospievajúcich, mladých a dospelých, s cieľom zabezpečiť občanom dobré reprodukčné a sexuálne zdravie, a tým predchádzať sexuálne prenosným chorobám a zabrániť neželaným tehotenstvám;

49.  vyzýva členské štáty, aby sa pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 536/2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie zabezpečilo pri klinickom skúšaní rovnaké zastúpenie mužov a žien a aby sa venovala osobitná pozornosť transparentnosti, pokiaľ ide o rodové zloženie účastníkov skúšania; žiada Komisiu, aby pri skúmaní riadneho vykonávania tohto nariadenia osobitne monitorovala aspekty rodovej rovnosti;

50.  pripomína, že EÚ 22. januára 2011 ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého sa zmluvné štáty zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akejkoľvek diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom;

Rovnosť žien a mužov vo vonkajších vzťahoch EÚ

51.  žiada Komisiu, aby dôrazne presadzovala rodovú rovnosť v rámci vonkajších vzťahov Únie s tretími krajinami, čím posilní globálny strategický prístup v oblasti rovnosti; zdôrazňuje v tejto súvislosti dôležitosť posilnenia spolupráce s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami s cieľom podporovať rodovú rovnosť a zlepšiť informovanosť o právach žien;

52.  vyzýva EÚ, aby skoncovala s politikami, ktoré vytvárajú závislosť medzi rodinnými príslušníkmi v rámci spájania rodiny, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby migrantkám poskytovali autonómny rezidenčný štatút, najmä v prípadoch domáceho násilia;

53.  vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila začlenenie rodovej rovnosti a práv žien do všetkých dohôd o partnerstve a do všetkých rokovaní s tretími krajinami;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(2) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(3) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(5) Závery Rady zo 7. marca 2011.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0105.
(7) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.
(9) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(10) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s.37.
(11) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(12) Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56.
(13) Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2013)0375.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0073.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0247.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.
(19) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 47.
(20) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(21) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.
(22) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.
(23)3 Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1.
(24) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 134.
(25) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(26) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
(27) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79.
(28) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 31.
(29) Prijaté texty, P7_TA(2014)0162.
(30) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130.
(31) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.
(32) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(33) Správa o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. Júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (COM(2013)0861).

Právne oznámenie