Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 15. januára 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Rusko, najmä prípad Alexeja Navaľného
 Pakistan, najmä situácia po útoku na školu v Péšávare
 Kirgizsko: zákon o homosexuálnej propagande
 Výročná správa ombudsmana za rok 2013
 Situácia v Líbyi
 Situácia na Ukrajine
 Situácia v Egypte
 Prípad dvoch talianskych „marò“
 Sloboda prejavu v Turecku: nedávne zatknutie novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický nátlak namierený voči médiám

Rusko, najmä prípad Alexeja Navaľného
PDF 230kWORD 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navalného (2015/2503(RSP))
P8_TA(2015)0006RC-B8-0046/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu;

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia z 23. októbra 2012 o spoločných vízových obmedzeniach pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického(1), z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku(2), z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja(3), z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (laureát Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku(4) a na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. apríla 2014 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnického(5),

−  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti(6),

−  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 30. decembra 2014 o odsúdení Alexeja Navalného a jeho brata Olega Navalného zamoskvoreckým súdom,

−  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,

−  so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa uzatvára partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej (DPS), ako aj pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ruská federácia ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a signatár vyhlásenia OSN sa zaviazala dodržiavať zásady demokracie, právneho štátu, základné slobody a ľudské práva; keďže v dôsledku mnohých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch existujú vážne obavy týkajúce sa dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov Ruskom; a keďže Európska únia opakovane ponúka dodatočnú pomoc a odborné znalosti prostredníctvom partnerstva pre modernizáciu s cieľom pomôcť Rusku pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy; keďže existuje množstvo súdnych prípadov, v ktorých sú politicky vykonštruované dôvody používané na odstránenie politických konkurentov a ochromenie občianskej spoločnosti, ako aj odradenie občanov od účasti na verejných zhromaždeniach a protestoch proti súčasnému vedeniu krajiny;

B.  keďže Alexej Navalný sústavne odhaľuje obrovskú korupciu na najvyššej úrovni ruského štátneho aparátu; keďže jeho prvé odsúdenie na päť rokov v júli 2013 bolo vnímané ako politické, keďže vo februári 2014 sa dostal do domáceho väzenia na dva mesiace a v marci 2014 mu nasadili elektronický náramok na monitorovanie jeho činností;

C.  keďže Alexej Navalný získal vo voľbách starostu v septembri 2013 v Moskve 27 % hlasov, čím preukázal, že patrí k jednej z najvýznamnejších postáv ruskej opozície proti Kremľu;

D.  keďže rozsudok druhého súdu s Alexejom Navalným mal byť vyhlásený 15. januára 2015, ale súd nevysvetliteľne presunul tento dátum na 30. decembra 2014, keď sa väčšina Rusov sústredila na oslavy Nového roka; keďže rovnaká technika posunúť dátum dopredu bola použitá v prípade Michaila Chodorkovského;

E.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch výrazne zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia používané na ďalšie obmedzovanie zástupcov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozujú slobodu prejavu a zhromažďovania;

F.  keďže zákony o mimovládnych organizáciách a o slobode zhromažďovania sa v uplynulom roku využívali na potláčanie občianskej spoločnosti, opozičných politických názorov a ohrozovanie mimovládnych organizácií, demokratickej opozície a médií; keďže na základe zákona o tzv. zahraničných agentoch bola nezávislá organizácia pre ľudské práva Memorial de facto zrušená; keďže vykonávanie týchto právnych predpisov zahŕňalo tvrdé kroky s cieľom brániť organizáciám občianskej spoločnosti vrátane organizácie Matky vojakov vykonávať svoju prácu a odrádzať od nej;

G.  keďže na konci decembra 2014 Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie podstatne zmenilo zoznam tzv. zahraničných agentov doplnením viacerých organizácií zapojených do podpory ochrany ľudských práv vrátane Sacharovovho centra, čím sa obmedzila najmä ich činnosť a ochrana ľudských práv v Rusku;

H.  keďže viaceré súdne procesy a konania v uplynulých niekoľkých rokoch, ako sú prípady Magnického, Chodorkovského a Politkovskej, vyvolali pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií v Ruskej federácii; keďže tieto medializované prípady, ako je prípad Alexeja Navalného, sú mimo Ruska len najznámejšími príkladmi toho, čo je prejavom systematickej neschopnosti ruského štátu presadzovať právny štát a zaručiť spravodlivosť svojim občanom; keďže súčasné rozhodnutie súdu predstavuje politicky motivovanú snahu o potrestanie Alexeja Navalného ako jedného z najprominentnejších oponentov vlády;

I.  keďže narastá potreba zaviesť stabilnú, súdržnú a komplexnú politiku na úrovni EÚ voči Rusku, podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá bude ponúkať pomoc a podporu spolu s prísnou a spravodlivou kritikou;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v Rusku sa právo používa ako politický nástroj; zdôrazňuje, že odsúdenie prominentného právnika, bojovníka proti korupcii a sociálneho aktivistu Alexeja Navalného na tri a pol ročný podmienečný trest a jeho brata Olega Navalného na tri a pol roka vo väzení bolo založené na nepodložených obvineniach; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že trestné stíhanie sa zdá byť politicky motivované;

2.  so znepokojením konštatuje, že hoci Alexej Navalný nie je vo väzení, jeho brat Oleg Navalný je v súčasnosti uväznený, a táto skutočnosť vzbudzuje obavy, pokiaľ ide o možné politické použitie rodinného príslušníka na zastrašenie a umlčanie Alexeja Navalného, jedného z vedúcich predstaviteľov ruskej opozície; pripomína, že Alexejov brat Oleg, otec dvoch malých detí a bývalý vedúci pracovník štátnych poštových služieb, nikdy nezohrával úlohu v ruskom opozičnom hnutí;

3.  naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby vykonávali svoje povinnosti nestranne a nezávisle bez politického zasahovania, a pritom zabezpečili, aby súdne konania, pokiaľ ide o Navalného prípady, ako aj všetky ostatné vyšetrovania a súdne konania proti opozičným aktivistom spĺňali medzinárodne uznávaných normy; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby súdne rozhodnutia boli bez politického zasahovania, nezávislé a prijaté v plnom súlade so zásadami právneho štátu;

4.  v plnej miere podporuje boj proti korupcii v Rusku, ktorý inicioval Alexej Navalný, a podporuje úsilie ruského ľudu pri hľadaní riešenia na zabezpečenie demokracie, politického pluralizmu, jednoty a dodržiavania ľudských práv;

5.  zastáva názor, že Ruská federácia ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe by mala plniť záväzky, ku ktorým sa zaviazala; poukazuje na to, že nedávny vývoj postúpil opačným smerom ako je právny štát a nezávislosť súdnictva v krajine;

6.  vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby aj naďalej pozorne sledovali takéto prípady, aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom a informovali Európsky parlament o rokovaniach s ruskými orgánmi;

7.  zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je zakotvená v článku 31 ruskej ústavy a v Európskeho dohovore o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ju dodržiavať;

8.  naliehavo vyzýva Radu, aby vypracovala jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by zaviazala 28 členských štátov EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a o potrebne ukončenia zasahovania proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku;

9.  žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby urýchlene predložila komplexnú stratégiu voči Rusku zameranú na zachovanie územnej celistvosti a suverenity európskych štátov a zároveň na posilnenie demokratických zásad, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu v Rusku;

10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcou vlnou útokov na nezávislé organizácií pre ľudské práva a skupiny občianskej spoločnosti v Rusku, ktorá je ďalším prejavom potláčania nezávislých hlasov, čo je trend, ktorý stále viac znepokojuje Európsku úniu; vyzýva Komisiu a ESVČ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšili svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a fondov pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány a aby zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory; víta rozhodnutie Rady guvernérov Európskej nadácie pre demokraciu, aby nadácia rozšírila svoju činnosť aj do Ruska;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 13.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0284.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0253.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0039.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0258.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.


Pakistan, najmä situácia po útoku na školu v Péšávare
PDF 233kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o Pakistane, najmä o situácii po útoku na školu v Péšaváre (2015/2515(RSP))
P8_TA(2015)0007RC-B8-0050/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane, najmä na uznesenia z 27. novembra 2014(1), 17. apríla 2014(2), 10. októbra 2013(3) a 7. februára 2013(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2014, predsedu Podvýboru pre ľudské práva a predsedu Delegácie pre vzťahy s krajinami južnej Ázie zo 17. decembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o útoku na školu v Péšaváre v Pakistane zo 16. decembra 2014, na miestne vyhlásenie EÚ o obnovení popráv v Pakistane z 24. decembra 2014 a tlačové vyhlásenie o návšteve osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva v Pakistane z 29. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie laureátky na Nobelovu cenu za mier a držiteľky Sacharovovej ceny Malaly Yousafzaiovej zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Pakistanom a EÚ, päťročný plán angažovanosti, strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom a všeobecný systém obchodných preferencií (VSP+),

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva zo 16. decembra 2014 a Výboru OSN pre práva dieťaťa o teroristickom útoku na školu v Péšaváre zo 17. decembra 2014,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. novembra 2009 o slobode náboženského vyznania alebo presvedčenia, v ktorých Rada zdôrazňuje strategický význam tejto slobody a boja proti náboženskej neznášanlivosti,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre právo na vzdelanie z 5. augusta 2011 adresovanú Valnému zhromaždeniu OSN o práve na ochranu vzdelania počas núdzových situácií,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ(5),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Pakistan,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 16. decembra 2014 uskutočnilo sedem ozbrojených mužov smrtiaci útok na verejnú vojenskú školu v meste Péšavár, ktoré leží medzi tromi federálne spravovanými kmeňovými územiami, pri ktorom zahynulo vyše 140 ľudí vrátane 134 žiakov a takmer rovnaký počet osôb bolo zranených;

B.  keďže tento útok bol obrovským šokom tak v Pakistane, ako aj mimo neho, a vníma sa ako najzákernejší teroristický čin v pakistanskej histórii, pričom je ešte zarážajúcejšie, že ozbrojeným zložkám trvalo osem hodín, kým opäť získali kontrolu nad školou; keďže veľa žiakov a zamestnancov školy bolo v tom čase popravených a zranených a tým, ktorí prežili muky, ostane hlboká trauma;

C.  keďže Malala Yousafzai, najmladšia držiteľka Nobelovej ceny za mier a Sacharovovej ceny, bola v októbri 2012 postrelená do hlavy bojovníkom Talibanu, pretože presadzovala vzdelávanie dievčat v Pakistane;

D.  keďže k zodpovednosti za masaker sa prihlásila skupina Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP) a odôvodnila ho tým, že poslala jasnú správu podporovateľom Malaly, ktorí obhajujú vzdelávanie žien a detí, ako aj pomstou za kampaň armády proti militantom;

E.  keďže od vládnej ofenzívy proti Talibanu a ďalším militantným skupinám v oblasti federálne spravovaných kmeňových území, jednej z najchudobnejších oblastí Pakistanu, bolo do Afganistanu alebo iných častí Pakistanu presídlených viac než milión ľudí;

F.  keďže sloboda vierovyznania a náboženská tolerancia v Pakistane sú ohrozené násilím teroristov a rozšíreným zneužívaním zákonov o rúhaní; keďže ženy a dievčatá sú dvojnásobne vystavené jednak nútenému konvertovaniu, ako aj rozšírenému sexuálnemu násiliu;

G.  keďže podľa správy celosvetovej koalície na ochranu vzdelania pred útokmi (GCPEA) sa na školy v Pakistane uskutočnilo medzi rokmi 2009 a 2012 viac než 800 útokov; keďže militanti zároveň berú deti zo škôl a náboženských škôl (madrás) a niektoré z nich sa stanú samovražednými atentátnikmi; keďže podľa správy bolo medzi rokmi 2009 až 2012 počas útokov na školy a školskú dopravu zabitých najmenej 30 detí, desiatky učiteľov a ďalších zamestnancov škôl vrátane jedného provinčného ministra školstva;

H.  keďže Výbor OSN pre práva dieťaťa navrhol, aby Pakistan vytvoril systém rýchlej reakcie v prípade útokov na vzdelávacie inštitúcie s cieľom ich rýchlej opravy a obnovy a nahradenia vzdelávacích materiálov tak, aby študenti mohli byť znova čo najskôr v školách a na univerzitách; keďže nedávne zmeny v ústave urobili z prístupu k bezplatnému povinnému vzdelávaniu základné právo;

I.  keďže iba hodiny po útoku v Péšaváre predseda vlády Nawáz Šaríf zrušil moratórium na trest smrti, ktoré platilo šesť rokov; keďže zatiaľ bolo popravených niekoľko väzňov obvinených z terorizmu; keďže podľa pakistanských úradníkov by v najbližších týždňoch mohlo byť popravených 500 obvinených; keďže podľa odhadov čaká v Pakistane na trest smrti asi 800 osôb;

J.  keďže 6. januára 2015 pakistanský parlament v odozve na masaker na škole prijal ústavný návrh, ktorý oprávňuje vojenské súdy, aby v najbližších dvoch rokoch súdili podozrivých islamistických militantov a aby mohli vykonať rozsudok nad obvinenými v priebehu niekoľkých týždňov od ich zadržania; keďže ako signatár Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach je Pakistan povinný podporovať a prijímať opatrenia na zabezpečenie spravodlivých súdnych konaní a má zákaz používať vojenské súdy na súdenie civilistov, ak civilné súdy fungujú;

K.  keďže Pakistan nedávno ratifikoval sedem z deviatich najvýznamnejších medzinárodných dohôd týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré obsahujú rad ustanovení o výkone spravodlivosti, práva na spravodlivé súdne konanie, rovnosť pred zákonom a nediskrimináciu;

L.  keďže odporúčania osobitnej spravodajkyne OSN týkajúce sa nezávislosti sudcov a právnikov z jej správy zo 4. apríla 2013 zahŕňajú takú reformu právneho systému, aby sa zabezpečilo dodržiavanie základných práv a aby systém bol účinný; keďže organizácie v oblasti ľudských práv pravidelne upozorňujú na korupciu v právnom systéme;

M.  keďže EÚ a Pakistan prehĺbili a rozšírili svoje bilaterálne vzťahy, čo potvrdzuje päťročný plán angažovanosti, ktorý sa začal realizovať vo februári 2012, a druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa uskutočnil v marci 2014; keďže cieľom päťročného plánu angažovanosti EÚ a Pakistanu je vybudovať strategický vzťah a vytvoriť partnerstvo za mier a rozvoj založené na spoločných hodnotách a zásadách;

N.  keďže stabilita v Pakistane má zásadný význam pre mier v južnej Ázii a v ďalších oblastiach; keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v tomto regióne a možno očakávať, že pôjde príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ľudských práv;

1.  rozhodne odsudzuje brutálny masaker školákov, ktorý spáchali členovia skupiny Tehreek-e-Taliban (TTP), odštiepenej vetvy pakistanského Talibanu, ako hrozný a zbabelý akt, a vyjadruje sústrasť rodinám obetí útoku na školu v Péšaváre a podporu ľuďom a orgánom v Pakistane;

2.  vyjadruje svoj plné odhodlanie bojovať proti hrozbám terorizmu a náboženského extrémizmu a svoju pripravenosť pokračovať v poskytovaní pomoci pakistanskej vláde v tomto úsilí;

3.  očakáva, že pakistanská vláda prijme naliehavé a účinné opatrenia v súlade s medzinárodne uznávanými normami právneho štátu s cieľom zaoberať sa bezpečnostnými hrozbami, ktoré predstavujú všetky skupiny ozbrojencov pôsobiace v rámci Pakistanu a v jeho okolí, a to bez výnimky; zdôrazňuje, že orgány by nemali podporovať žiadnu formu terorizmu alebo extrémizmu;

4.  vyzýva pakistanskú vládu, aby zabezpečila bezpečnosť na školách a aby deti, bez ohľadu na pohlavie, nikdy neboli ohrozované počas pobytu v škole; domnieva sa, že vláda by mala preukázať oveľa väčšie odhodlanie a posilniť úsilie s cieľom zadržať a stíhať ozbrojencov zo skupiny TTP a ďalších, ktorí sa pri násilí zameriavajú na školy, lebo ak to neurobí, jej medzinárodná dôveryhodnosť bude oslabená;

5.  pripomína svoj trvalý nesúhlas s trestom smrti za všetkých okolností; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím pakistanského premiéra Nawáza Šarífa zrušiť neoficiálne štvorročné moratórium na trest smrti a požaduje, aby toto moratórium bolo ihneď obnovené;

6.  vyzýva pakistanskú vládu, aby vyhradila protiteroristické zákony na teroristické činy a aby ich neuplatňovala na vedenie obyčajných trestných prípadov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad uplatnením postupov zrýchlenej vojenskej spravodlivosti, ktoré nespĺňajú ani minimálne podmienky medzinárodných noriem právneho štátu, a zdôrazňuje, že predĺženie poskytovania všeobecného systému preferencií (VSP+) je spojené s plnením určitých základných noriem zakotvených v dohovoroch OSN a MOP;

7.  víta vôľu pakistanských politických strán predložiť národný plán boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu a náboženskému extrémizmu je dôležité zamerať sa na ich základné príčiny vrátane riešenia chudoby, zabezpečenia náboženskej tolerancie a slobody vierovyznania, posilnenia právneho štátu a zaručenia práva na vzdelanie pre dievčatá a chlapcov a bezpečného prístupu k nemu; požaduje dlhodobú stratégiu na predchádzanie radikalizácii mladých ľudí v Pakistane a boj s rozsiahlou krízou vo vzdelávaní, ktorou sa Pakistan podľa UNESCO vyznačuje, a to najmä zvýšením investícií do verejne financovaného systému vzdelávania a zabezpečením materiálov pre náboženské školy, ktoré potrebujú na poskytovanie vyrovnaného a inkluzívneho vzdelania pre mladých ľudí;

8.  nalieha na pakistanskú vládu, aby dodržiavala nedávno ratifikované medzinárodné dohody o ľudských právach vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktoré orgánom ukladajú povinnosť zabezpečiť základné spravodlivé súdne konania a zakazujú im postaviť civilistov pred vojenské súdy, ak civilné súdy fungujú;

9.  požaduje obnovenie medzinárodných záväzkov v boji proti financovaniu a sponzorovaniu teroristických sietí;

10.  vyzýva Komisiu, podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicu Mogheriniovú, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Radu, aby sa v plnej miere zaviazali bojovať proti hrozbe terorizmu a aby pokračovali v poskytovaní pomoci pakistanskej vláde a obyvateľom Pakistanu v ich pokračujúcom úsilí o vykorenenie terorizmu;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0064.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0460.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0422.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0060.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0208.


Kirgizsko: zákon o homosexuálnej propagande
PDF 146kWORD 66k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o Kirgizsku a zákone o homosexuálnej propagande (2015/2505(RSP))
P8_TA(2015)0008RC-B8-0054/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kirgizsku a republikách Strednej Ázie, najmä na uznesenie z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(1),

–  so zreteľom na ústavu Kirgizska a najmä jej články 16, 31, 33 a 34,

–  so zreteľom na medzinárodné záväzky a nástroje v oblasti ľudských práv vrátane záväzkov a nástrojov obsiahnutých v dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú ľudské práva a základné slobody a zakazujú diskrimináciu,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý zaručuje slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, právo na rešpektovanie osobného, súkromného a rodinného života jednotlivcov a právo na rovnosť a ktorý zakazuje diskrimináciu pri uplatňovaní týchto práv,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/17/19 zo 17. júna 2011 a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva A/HRC/27/32 z 24. septembra 2014 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o Kirgizsku z 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na štatút kirgizského parlamentu ako partnera demokracie pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE),

–  so zreteľom na uznesenie PACE č. 1984 (2014) z 8. apríla 2014 týkajúce sa žiadosti o štatút partnera demokracie pri parlamentnom zhromaždení, ktorú predložil Parlament Kirgizskej republiky, najmä na jeho odseky 15.24, 15.25 a 25.26,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kirgizskou republikou na druhej strane, najmä na jej články 2 a 92,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie týkajúce sa obhajcov ľudských práv prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008 a so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesieb, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) prijatý v roku 1979,

–  so zreteľom na miléniové rozvojové ciele a program po roku 2015,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v uplynulých rokoch Kirgizsko dosiahlo veľký pokrok v porovnaní s inými krajinami regiónu, predovšetkým tým, že sa stalo parlamentnou demokraciou, zintenzívnilo úsilie o boj proti korupcii a že sa zaviazalo k všeobecných normám v oblasti ľudských práv;

B.  keďže EÚ má jasný záujem o mierové, demokratické a hospodársky prosperujúce Kirgizsko; keďže EÚ sa zaviazala, že bude vystupovať ako partner krajín v tomto regióne, a to najmä prostredníctvom svojej stratégie pre Strednú Áziu;

C.  keďže stredoázijské krajiny stoja pred množstvom spoločných výziev, ako je chudoba a závažné ohrozenie ľudskej bezpečnosti, a potrebou posilniť demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, dobrú správu vecí verejných a zásady právneho štátu;

D.  keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovnaké, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty sú povinné predchádzať násiliu a diskriminácii vrátane diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

E.  keďže lesby, homosexuáli, bisexuáli, transrodové osoby a intersexuáli (LGBTI) musia mať umožnené uplatňovať rovnaké ľudské práva ako všetci ostatní ľudia;

F.  keďže Kirgizská republika dekriminalizovala mužskú homosexualitu v roku 1998;

G.  keďže 15. októbra 2014 kirgizský parlament schválil v prvom čítaní návrh zákona č. 6‑11804/14, ktorý obsahuje zmeny týkajúce sa trestného zákonníka, kódexu administratívnej zodpovednosti, zákona o pokojnom zhromažďovaní a zákona o masmédiách, ktorých cieľom je zakázať „propagovanie netradičných sexuálnych vzťahov otvoreným alebo nepriamym spôsobom“ a stanoviť trest odňatia slobody v trvaní jedného roka;

H.  keďže niektoré médiá a istí vedúci politickí a náboženskí činitelia v tejto krajine sa čoraz viac snažia osoby LGBTI zastrašovať, obmedzovať ich práva a legitimizovať násilie voči nim;

I.  keďže mnoho hláv štátov a predsedov vlád, poprední činitelia OSN, zástupcovia vlád a parlamentov a Európska únia vrátane Rady, Parlamentu, Komisie a bývalej vysokej predstaviteľky Ashtonovej rozhodne odsúdili podobné zákony proti propagande;

J.  keďže diskriminácia na základe pohlavia, sexuálnej orientácie a rodovej identity navzájom súvisí a keďže viaceré mimovládne organizácie a OSN poukázali na to, že rodové nerovnosti sú naďalej výrazné a dievčatá a ženy v Kirgizsku stále trpia zneužívaním ako únos a nútené manželstvo, a to napriek tomu, že zákon z roku 1994, ktorý to zakazuje, bol posilnený v januári 2013;

1.  vyjadruje hlboké poľutovanie v súvislosti s predložením tohto návrhu zákona a s akýmikoľvek krokmi, ktoré by mohli viesť ku krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, a vyzýva všetky krajiny, aby okamžite skončili s kriminalizovaním homosexuality;

2.  opätovne pripomína skutočnosť, že sexuálna orientácia a rodová identita sú otázky spadajúce pod individuálne právo na súkromie zaručené medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, podľa ktorého sa musí ochraňovať rovnosť a nediskriminácia a treba zaručiť slobodu prejavu;

3.  upozorňuje kirgizský parlament na jeho medzinárodné záväzky a dohodu o partnerstve a spolupráci s EÚ, ktorá zahŕňa úplné dodržiavanie ľudských práv ako základný prvok partnerstva, a požaduje stiahnutie návrhu zákona o „šírení informácií o netradičných sexuálnych vzťahoch“, ktorý sa v súčasnosti preskúmava v parlamente;

4.  poznamenáva, že návrh zákona sa prijal v prvom čítaní a musí sa o ňom hlasovať ešte dvakrát, kým sa prezidentovi predloží na podpis, a zdôrazňuje, že prijatie akéhokoľvek právneho predpisu o „netradičných vzťahoch“ by nemalo byť v rozpore s povinnosťami a záväzkami Kirgizska v oblasti ľudských práv;

5.  vyzýva kirgizské orgány, aby opätovne verejne potvrdili, že všetci ľudia v Kirgizsku majú právo na život bez diskriminácie a násilia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a že akékoľvek činy, ktoré sú s ním v rozpore, sú nezákonné a budú stíhané;

6.  vyzýva kirgizský parlament, aby sa riadil odporúčaniami Parlamentného zhromaždenia Rady Európy obsiahnutými v uznesení č. 1984 (2014) týkajúcom sa žiadosti o štatút partnera demokracie, najmä odporúčaniami 15.24, 15.25 a 15.26;

7.  vyzýva kirgizský parlament, aby dodržiaval vlastnú ústavu vrátane článku 16, v ktorom sa stanovuje, že „zákony popierajúce alebo znevažujúce ľudské a občianske práva a slobody nemožno prijať v Kirgizskej republike“, a článkov 31, 33 a 34, v ktorých sa potvrdzuje sloboda prejavu, sloboda informácií a sloboda zhromažďovania, a aby zamietol návrh zákona č. 6-11804/14;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s negatívnymi dôsledkami diskusie a možným prijatím tohto zákona, čím sa ešte viac posilňuje stigmatizácia, diskriminácia a násilie voči osobám LGBTI; vyzýva politikov a náboženských vodcov, aby upustili od rétoriky zameranej proti osobám LGBTI vrátane nenávistných prejavov a podnecovania k nenávisti;

9.  je znepokojený prípadnými vplyvmi tohto právneho predpisu na medzinárodných darcov, mimovládne organizácie a humanitárne organizácie venujúce sa problematike osôb LGBTI a prevencii HIV;

10.  vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby v rámci nadchádzajúceho všeobecného pravidelného preskúmania Kirgizska vzala do úvahy to, že tento návrh zákona nerešpektuje zásady rovnosti a nediskriminácie;

11.  vyzýva kirgizské orgány, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zaručenie toho, aby obhajcovia ľudských práv mohli naďalej pracovať v prospech podpory a ochrany ľudských práv bez prekážok;

12.  naliehavo vyzýva Kirgizsko, aby v čase do štrnásteho zasadnutia Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Kirgizskou republikou pokračovalo v reformách vedúcich k transparentnosti, nezávislosti súdnictva, zmiereniu medzi etnikami a dodržiavaniu ľudských práv, keďže sú to zásadné faktory z hľadiska dlhodobého udržateľného rozvoja krajiny;

13.  víta pokrok, ktorý dosiahli kirgizské orgány v oblasti ľudských práv v období medzi štvrtým a piatym kolom dialógu medzi EÚ a Kirgizskou republikou o ľudských právach; dôrazne nalieha na kirgizské orgány, aby naďalej napredovali v tejto oblasti;

14.  vyzýva Komisiu, Radu a službu pre vonkajšiu činnosť, aby jasne zdôraznili kirgizským orgánom, že prípadné prijatie tohto zákona by mohlo ovplyvniť vzťahy s EÚ v súlade s článkom 92 ods. 2 dohody o partnerstve a spolupráci; okrem toho vyzýva Radu a službu pre vonkajšiu činnosť, aby nadniesli túto otázku na príslušných medzinárodných fórach ako Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a OSN;

15.  vyzýva kirgizské orgány na zabezpečenie toho, aby sa urýchlene a účinne vyšetrili obvinenia z mučenia a ponižujúceho zaobchádzania a aby boli páchatelia postavení pred súd; požaduje tiež prepustenie všetkých väzňov svedomia, najmä so zreteľom na Azimjona Askarova čakajúceho na úplné, nestranné a spravodlivé vyšetrovanie vrátane jeho obvinení týkajúcich sa mučenia a zlého zaobchádzania;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, parlamentu Kirgizska a prezidentovi Kirgizska.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 91.


Výročná správa ombudsmana za rok 2013
PDF 263kWORD 101k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013 (2014/2159(INI))
P8_TA(2015)0009A8-0058/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013,

–  so zreteľom na článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 43 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–  so zreteľom na Európsky kódex dobrej správnej praxe prijatý Európskym parlamentom v septembri 2001,

–   so zreteľom na zásady transparentnosti a integrity pri lobovaní, ktoré uverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti európskeho ombudsmana,

–  so zreteľom na článok 220 ods. 2 druhú a tretiu vetu rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície (A8-0058/2014),

A.  keďže výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 15. septembra 2014 a ombudsmanka pani Emily O'Reillyová predložila správu Výboru pre petície 24. septembra 2014 v Bruseli;

B.  keďže v článku 24 ZFEÚ sa stanovuje zásada, že každý občan Únie sa môže obrátiť na ombudsmana ustanoveného v súlade s článkom 228;

C.  keďže podľa článku 228 ZFEÚ je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci jeho súdnej funkcie;

D.  keďže článok 41 Charty základných práv stanovuje: „Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.“;

E.  keďže článok 43 charty uvádza: „Každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí.“;

F.  keďže toto vymedzenie neobmedzuje nesprávne úradné postupy iba na prípady, keď sú pravidlá či zásady, ktoré sa porušili, právne záväzné; keďže zásady dobrej správy vecí verejných presahujú rámec právnych predpisov; keďže podľa prvého európskeho ombudsmana „k nesprávnemu úradnému postupu dochádza vtedy, keď verejnoprávna inštitúcia nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktorá je pre ňu záväzná”; keďže tieto zásady vyžadujú od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie nielen to, aby si plnili zákonné povinnosti, ale aby pri poskytovaní služieb postupovali svedomito a zabezpečili, aby sa k verejnosti pristupovalo náležite a ľudia si mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva;

G.  keďže pojem dobrá správa verejných vecí by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal lepšiu správu, ktorá sa chápe ako neustály a pokračujúci proces zlepšovania;

H.  keďže hlavnou prioritou európskeho ombudsmana je zabezpečiť, aby práva občanov boli v plnom rozsahu dodržiavané, a keďže právo na právo na dobrú správu verejných vecí odzrkadľuje najvyššie normy, ako sa to očakáva od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie; keďže európsky ombudsman zohráva rozhodujúcu úlohu v úsilí pomôcť inštitúciám EÚ stať sa otvorenejšími, účinnejšími a ústretovejšími vo vzťahu k občanom s cieľom posilniť dôveru občanov v EÚ;

I.  keďže pani Emily O’Reillyová bola na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu 3. júla 2013 zvolená za európsku ombudsmanku a 30. septembra 2013 zložila prísahu;

J.  keďže v roku 2013 požiadalo úrad ombudsmana o pomoc 23 245 občanov; keďže v tejto súvislosti získalo 19 418 občanov radu prostredníctvom interaktívneho sprievodcu na internetovej stránke ombudsmana a v 1 407 prípadoch išlo o žiadosti o informácie; keďže 2 420 žiadostí bolo zaregistrovaných ako sťažnosti (2 442 v roku 2012); keďže ombudsman prijal opatrenia v súvislosti s 2 354 sťažnosťami, ktoré dostal v roku 2013;

K.  keďže je dôležité, aby ombudsman mohol poskytovať podrobnejšie informácie o druhoch formátu žiadostí, aby sa dali porovnávať sťažnosti doručené v uplynulých rokoch v elektronickom formáte prostredníctvom interaktívnej webovej stránky európskeho ombudsmana a žiadosti doručené off-line;

L.  keďže ombudsman v roku 2013 začal 350 vyšetrovaní (465 v roku 2012), z ktorých 341 vychádzalo zo sťažností a v 9 prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastného podnetu;

M.  keďže ombudsman v roku 2013 uzavrel 461 vyšetrovaní (390 v roku 2012), z ktorých 441 vychádzalo zo sťažností a v 20 prípadoch išlo o vyšetrovanie z vlastného podnetu; keďže z uzavretých vyšetrovaní 340 (77,1 %) vychádzalo z podnetov od jednotlivých občanov a 101 (22,9 %) od spoločností, združení a iných právnych subjektov;

N.  keďže vyšetrovania uzavreté v roku 2013  sa týkali týchto záležitostí: žiadostí o informácie a prístup k dokumentom (25,6 %), Komisie ako strážkyne zmlúv (19,1 %), inštitucionálnych a politických otázok (17,6 %), správy a služobného poriadku (16,5 %), konkurzov a výberových konaní (14,8 %), udeľovania verejných zákaziek a grantov (9,5 %) a plnenia zmlúv (7,4 %);

O.  keďže kľúčovými témami vyšetrovaní, ktoré ombudsman inicioval v roku 2013, boli: transparentnosť v rámci inštitúcií EÚ, etické otázky, účasť občanov na rozhodovaní EÚ, projekty a programy financované zo strany EÚ, základné práva a kultúra služieb;

P.  keďže najbežnejšie problémy v oblasti transparentnosti sa týkajú zamietnutia prístupu k dokumentom alebo informáciám inštitúciami v prípade schôdzí konaných za zatvorenými dverami, ako aj nedostatku otvorenosti pri vymenovaní panelov odborníkov EÚ; keďže prístup verejnosti k dokumentom je jedným z práv, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie;

Q.  keďže v roku 2013 ombudsman prijal viacero sťažností týkajúcich sa konfliktu záujmov alebo praktík s tzv. efektom otáčavých dverí zahŕňajúcich vysokopostavených predstaviteľov, ktorí sa presúvajú medzi úzko súvisiacimi pracovnými pozíciami vo verejnom a v súkromnom sektore; keďže správa EÚ musí pripisovať najvyššiu dôležitosť príkladnému etickému správaniu; keďže ombudsman preto uverejnil súbor zásad verejnej služby a etických noriem; keďže mnohé mimovládne organizácie tvrdia, že Komisia sa nezaoberá tým, čo opisujú ako systematické praktiky s tzv. efektom otáčavých dverí;

R.  keďže ombudsman úzko spolupracuje s rôznymi sieťami, z ktorých najvýznačnejšou je európska sieť ombudsmanov zahŕňajúca 94 úradov v 35 európskych krajinách; keďže sťažnosti, na ktoré sa mandát ombudsmana nevzťahuje, sa postupujú tomu členovi siete, ktorý je najvhodnejší na vybavenie danej veci; keďže iným členom siete sa postúpilo 52,5 % prijatých sťažností;

S.  keďže parlamentný Výbor pre petície je plnoprávnym členom európskej siete ombudsmanov; keďže ombudsman v roku 2013 postúpil tomuto výboru 51 prípadov; keďže 178 prípadov bolo postúpených Komisii a 503 iným inštitúciám a orgánom;

T.  keďže ombudsman spolupracuje aj s inými medzinárodnými organizáciami, ako je Organizácia Spojených národov; keďže ombudsman, Európsky parlament, Komisia, Agentúra pre základné práva (FRA) a Európske fórum pre osoby so zdravotným postihnutím spolu tvoria rámec EÚ na základe Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD); keďže tento rámec má za úlohu chrániť, presadzovať a monitorovať uplatňovanie dohovoru na úrovni inštitúcií EÚ;

U.  keďže výročná správa za rok 2013 neobsahuje presné údaje o percentuálnom podiele sťažností, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti ombudsmana a na ktoré sa jeho mandát nevzťahoval; keďže má mimoriadny význam, aby sa do všetkých výročných správ v budúcnosti zahrnuli konkrétne údaje, na základe ktorých by bolo možné porovnávať jednotlivé roky a ľahko rozpoznávať trendy a tendencie, pokiaľ ide o prípustnosť alebo neprípustnosť sťažností; keďže podľa správy sa zo 100 typických prijatých sťažností mandát ombudsmana nevzťahuje na 68 a tieto sťažnosti sa postupujú buď vnútroštátnym alebo regionálnym ombudsmanom či parlamentnému Výboru pre petície alebo iným orgánom vybavujúcim sťažnosti, ako je Európska komisia, SOLVIT, Vaša Európa – Poradenstvo či európske spotrebiteľské centrá; keďže následný postup a informácie o žiadostiach odovzdané iným inštitúciám a orgánom sú potrebné na zabezpečenie toho, aby záležitosti občanov boli vybavované nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote;

V.  keďže zo 100 typických prijatých sťažností sa mandát ombudsmana vzťahuje iba na 32; keďže v 17 prípadoch nedochádza k vyšetrovaniu (9 sťažností sa považuje za neprípustné a 8 za prípustné, ale bez dostatočných dôvodov na začatie vyšetrovania); keďže zo 100 typických prijatých sťažností 15 sťažností vedie k vyšetrovaniu; keďže 4 z nich sa urovnajú počas vyšetrovania, v 4 prípadoch sa dospeje k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, v 1 prípade, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo, a 6 sťažností sa považuje za také, kde nie sú dôvody na ďalšie vyšetrovanie;

W.  keďže 80 % (40 prípadov) vyšetrovaní, v prípade ktorých bol zistený nesprávny úradný postup, sa uzavrelo s kritickými poznámkami adresovanými príslušným inštitúciám a 18 % (9 prípadov) s návrhmi odporúčaní, ktoré daná inštitúcia prijala buď v plnej miere alebo čiastočne; keďže v jednom prípade (2 %) ombudsmanka vypracovala osobitnú správu európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom; keďže v priemere európsky ombudsman predkladá jednu osobitnú správu ročne;

X.  keďže osobitná správa predložená Európskemu parlamentu bola výsledkom komplexného vyšetrovania z vlastnej iniciatívy týkajúceho sa povinností agentúry Frontex vyplývajúcich z Charty základných práv Európskej únie, pričom hlavným motívom k jej vypracovaniu bola predovšetkým odpoveď agentúry na osobitné odporúčania ombudsmana zamerané na vyriešenie otázky chýbajúceho odvolacieho mechanizmu pre žiadateľov o azyl;

Y.  keďže osobitná správa predstavuje krajné opatrenie európskeho ombudsmana zamerané na riešenie prípadov zlého úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie; keďže európska ombudsmanka by mala ďalej skúmať svoje politické právomoci a rozvíjať nové nástroje a mechanizmy, ktoré bude využívať;

Z.  keďže návrhy ombudsmana boli v roku 2012 splnené z 80 %; keďže Komisia, ktorej sa týka najvyšší podiel vyšetrovaní ombudsmana, sa návrhmi riadila v 84 % prípadov; keďže ombudsman každoročne uverejňuje komplexnú správu o tom, ako inštitúcie EÚ reagovali na jeho návrhy týkajúce sa zlepšenia správy EÚ; keďže 20 % miera nesplnenia návrhov ombudsmana predstavuje vážnu hrozbu, ktorá by mohla viesť k ďalšiemu narušeniu dôvery občanov v efektívnosť európskych inštitúcií;

AA.  keďže Európska komisia je inštitúcia, ktorej sa týka najväčší počet sťažností, ktoré dostáva ombudsman; keďže jedno z vyšetrovaní uzavretých v roku 2013 súviselo s príslušnými dokumentmi o ustanoveniach o výnimke pre Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Chartu základných práv EÚ;

AB.  keďže vyšetrovania, ktoré ombudsman uzavrel v roku 2013, trvali v priemere 13 mesiacov; keďže 22 % prípadov sa uzavrelo do 3 mesiacov, 37 % v priebehu 3 až 12 mesiacov, 14 % v priebehu 12 až 18 mesiacov a 27 % po viac ako 18 mesiacoch;

AC.  keďže ombudsman mal v roku 2013 rozpočet vo výške 9 731 371 EUR a keďže jeho plán pracovných miest zahŕňa 67 pracovných miest; keďže zachovanie postačujúceho rozpočtu a dostatočných ľudských zdrojov má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia efektívnosti služieb európskeho ombudsmana a rýchlych odpovedí na sťažnosti občanov;

AD.  keďže Emily O'Reillyová je prvou ženou, ktorú zvolili do funkcie európskeho ombudsmana;

1.  schvaľuje výročnú správu za rok 2013 predloženú európskou ombudsmankou; blahoželá Emily O’Reillyovej k jej prvej výročnej správe vo funkcii ombudsmanky a víta jej prístup zachovať pozitívne pracovné vzťahy a spoluprácu s Európskym parlamentom, a najmä s Výborom pre petície; berie na vedomie, že rok 2013 bol prechodným rokom a výročná správa v značnej miere pokrýva činnosť odstupujúceho európskeho ombudsmana profesora Nikiforosa Diamandourosa, a vyjadruje uznanie jeho odkazu;

2.  zaväzuje sa, že obnoví zvyk Európskeho parlamentu pozývať ombudsmana na plenárne zasadnutie hneď po jeho zvolení;

3.  plne podporuje konečný cieľ, ktorý stanovila nová ombudsmanka, a to prispieť k posilneniu štruktúr a inštitúcií, pokiaľ ide o zodpovednosť a transparentnosť na európskej úrovni, v záujme podpory dobrej správy verejných vecí v prospech každého občana a obyvateľa EÚ a zvýšiť kvalitu demokracie v EÚ; opätovne pripomína kľúčovú úlohu, ktorú európska ombudsmanka zohráva pri riešení obáv občanov a pri napomáhaní preklenúť veľkú medzeru medzi nimi a inštitúciami EÚ;

4.  zdôrazňuje význam sociálnych médií ako prostriedku komunikácie a nabáda úrad ombudsmanky, aby ich vo väčšej miere využíval s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o činnostiach ombudsmanky a presadzovať práva občanov EÚ; sa však domnieva, že digitalizácia služieb ombudsmanky by nemala viesť k vylúčeniu určitých občanov, ktorí nemajú prístup k internetu alebo nevedia používať internet; vyzýva ombudsmanku, aby venovala osobitnú pozornosť potrebám takýchto občanov, aby tak každý občan EÚ mal zaručený rovnaký prístup a mohol tak v plnej miere využívať služby ombudsmanky;

5.  berie na vedomie, že výročná správa ombudsmana bola v roku 2013 prepracovaná a okrem tradičnej tlačenej verzie je teraz k dispozícii aj stiahnuteľná interaktívna verzia vo formáte elektronickej knihy; okrem toho konštatuje, že správa je rozdelená na dve časti, pričom jedna časť je ľahko čitateľný referenčný text uvádzajúci najdôležitejšie fakty a číselné údaje o činnosti ombudsmana v roku 2013 a druhá časť obsahuje podrobný prehľad kľúčových prípadov, ktoré ombudsman v roku 2013(2) vyšetroval;

6.  vyzdvihuje tento nový prístup ombudsmanky, ktorý má odrážať jej túžbu dosiahnuť, aby inštitúcia ombudsmana bola čo najdostupnejšia a najústretovejšia k občanom; nabáda zúčastnené strany, aby si preštudovali podrobnú časť o vyšetrovaniach s názvom Dobrá správa v praxi: rozhodnutia európskej ombudsmanky v roku 2013 a aby sa ombudsmanovými úvahami a odporúčaniami riadili;

7.  konštatuje, že v roku 2013 bolo členským štátom, z ktorého prišlo najviac sťažností, Španielsko (416), po ktorom nasledovalo Nemecko (269), Poľsko (248) a Belgicko (153); poznamenáva, že podľa počtu začatých vyšetrovaní na členský štát je na čele Belgicko (53) a za ním nasleduje Nemecko (40), Taliansko (39) a Španielsko (34);

8.  konštatuje, že otázky súvisiace s transparentnosťou sú opäť na prvom mieste ombudsmanovho zoznamu uzavretých vyšetrovaní (64,3 %), čo v roku 2012 predstavuje nárast (52,7 %); konštatuje, že ďalšími kľúčovými témami sťažností boli etické otázky, účasť občanov na rozhodovaní EÚ, projekty financované EÚ, základné práva a kultúra služieb;

9.  sa domnieva, že transparentnosť, otvorenosť, prístup k informáciám, dodržiavanie práv občanov a vysoké etické normy majú zásadný význam pre budovanie a zachovanie dôvery občanov a rezidentov v európsku verejnú službu; zdôrazňuje, že dôvera občanov a rezidentov v inštitúcie je nanajvýš dôležitá v dnešnej zložitej hospodárskej situácii; súhlasí s ombudsmankou, že transparentnosť je základným kameňom modernej demokracie, pretože umožňuje kontrolovať činnosť verejných orgánov, hodnotiť ich výkon a brať ich na zodpovednosť; takisto súhlasí, že otvorenosť a verejný prístup k dokumentom sú zásadnou súčasťou systému inštitucionálnych kontrol a rovnováhy; uznáva právo občanov na súkromie a ochranu osobných údajov;

10.  poznamenáva, že odporúčania a kritické poznámky nie sú právne záväzné, ale zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ ich však môžu použiť ako príležitosť na vyriešenie problému, na poučenie sa do budúcnosti a na predchádzanie výskytu podobných prípadov nesprávneho úradného postupu; naliehavo žiada všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, aby s ombudsmankou plne spolupracovali a zabezpečili maximálne dodržiavanie jej odporúčaní a tiež naplno využívali kritické poznámky; pripomína, že Charta základných práv (článok 41) zahŕňa právo na dobrú správu vecí verejných ako základné právo občanov Európskej únie;

11.  konštatuje, že veľká väčšina vyšetrovaní, ktoré viedol ombudsman v uplynulom roku (64,3 %), sa týkala Európskej komisie; uznáva, že Komisia je inštitúciou, ktorej rozhodnutia s najväčšou pravdepodobnosťou priamo ovplyvnia občanov, organizácie občianskej spoločnosti a podniky; chápe, že Komisia je z tohto dôvodu hlavným objektom verejnej kontroly; so znepokojením však poukazuje na to, že podiel sťažností v súvislosti s Komisiou vzrástol v porovnaní s rokom 2012, keď dosiahol 52,7 %; nabáda ombudsmanku, aby preskúmala príčiny tohto nárastu s cieľom napomôcť zlepšenie správy Komisie a zvýšiť tak dôveryhodnosť inštitúcií EÚ ako celku; vyzýva novú Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na zlepšenie svojej výkonnosti s cieľom znížiť počet sťažností voči Komisii; domnieva sa, že účasť Komisie na činnostiach neurčitých subjektov, ako je Trojka, je v rozpore s presadzovaním transparentnosti a zodpovednosti v Únii a tiež porušuje zásadu subsidiarity;

12.  so znepokojením konštatuje, že percentuálny podiel sťažností týkajúcich sa agentúr EÚ sa takmer zdvojnásobil z 12,5 % v roku 2012 na 24 % v roku 2013; navrhuje, aby ombudsmanka uviedla, či k tomuto nárastu viedla väčšia všeobecná informovanosť verejnosti o postupoch podávania a vybavovania sťažností, alebo ho spôsobili iné faktory, napríklad možnosť, že agentúry EÚ nedodržiavajú odporúčania ombudsmana z predchádzajúcich rokov; nabáda ombudsmanku, aby monitorovala vývoj v agentúrach a včas o ňom informovala; podporuje plány ombudsmanky nadviazať kontakt s rôznymi agentúrami s cieľom zdôrazniť význam dobrej správy vecí verejných, riadneho vybavovania sťažností a kultúry služieb;

13.  s potešením konštatuje, že percentuálny podiel sťažností týkajúcich sa Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) klesol v roku 2013 o viac ako polovicu, a to zo 16,8 % v roku 2012 na 7,1 % v roku 2013; vyjadruje spokojnosť aj s tým, že percentuálny podiel sťažností voči Európskemu parlamentu sa znížil z 5,2 % v roku 2012 na 4,3 % v roku 2013; uznáva prácu ombudsmana a úradu EPSO, pokiaľ ide o zníženie počtu sťažností voči tejto agentúre;

14.  poukazuje na to, že ombudsman v roku 2013 uverejnil nové znenie Európskeho kódexu dobrej správnej praxe; vyzýva všetky inštitúcie, aby tento kódex plne rešpektovali a vykonávali; vyzýva novú Komisiu, aby prijala spoločné záväzné pravidlá a zásady pre úradný postup v správe EÚ, a najmä aby na tento účel predložila návrh nariadenia; pripomína, že v článku 41 Charty základných práv Európskej únie stanovuje: „Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“;

15.  nabáda všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby zlepšili svoje výsledky tým, že budú odhodlanejšie vykonávať dobrú správu vecí verejných a uplatňovať zásady kultúry služieb pre občanov; vyzýva ich, aby pomáhali ombudsmanke rýchlym reagovaním na jej vyšetrovanie a aby s ňou užšie spolupracovali s cieľom skrátiť lehoty vyšetrovacieho procesu; podporuje ombudsmanku v jej úsilí o ďalšie urýchlenie vyšetrovacieho procesu a skrátenie časového rámca pre vyšetrovanie sťažností s cieľom slúžiť občanom, ktorí si uplatňujú svoje práva včasným a primeraným spôsobom;

16.  konštatuje, že celkové dodržiavanie odporúčaní ombudsmana v roku 2012 dosiahlo 80 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 82 % v roku 2011; podporuje ambície ombudsmanky, ktorá chce túto mieru dodržiavania zvýšiť; naliehavo žiada najmä Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie s cieľom zlepšiť svoju mieru dodržiavania; je znepokojený nad skutočnosťou, že miera nedodržiavania odporúčaní predstavuje 20 %, a naliehavo vyzýva inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry EÚ, aby v primeranom časovom rámci odpovedali a reagovali na kritické poznámky európskej ombudsmanky a vyvinuli všetko potrebné úsilie na zlepšenie ich miery plnenia následných opatrení tým, že urýchlene uplatnia odporúčania a zohľadnia kritické poznámky ombudsmanky; sa teší na konkrétne informácie, ktoré budú poskytnuté v nadchádzajúcej výročnej správe ombudsmanky o dodržiavaní odporúčaní v roku 2013;

17.  konštatuje, že ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup v 10,8 % vyšetrovaní, ktoré uzavrela v roku 2013, a v 80 % týchto prípadov adresovala príslušnej inštitúcii kritické poznámky; poznamenáva, že v 18 % prípadov nesprávneho úradného postupu daná inštitúcia prijala návrhy odporúčaní ombudsmanky buď v plnej miere alebo čiastočne;

18.  konštatuje, že ombudsmanka predložila Európskemu parlamentu osobitnú správu zaoberajúcu sa absenciou mechanizmu, prostredníctvom ktorého by agentúra Frontex vybavovala sťažnosti na porušovanie základných práv spôsobené jej činnosťou; je presvedčený, že táto osobitná správa bude predmetom správy, ktorú vypracuje jeho Výbor pre petície v spolupráci s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci;

19.  nabáda ombudsmanku, aby prehĺbila vzťahy a spoluprácu s rôznymi sieťami, najmä s európskou sieťou ombudsmanov a rámcom pôsobiacim na základe Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína výzvu Európskeho parlamentu vo výročnej správe Výboru pre petície za rok 2012, aby Európsky parlament zriadil sieť zahŕňajúcu petičné výbory v členských štátoch, ktorá by mohla dopĺňať európsku sieť ombudsmanov;

20.  pripomína, že Výbor pre petície Európskeho parlamentu je plnoprávnym členom oboch uvedených sietí; konštatuje, že v roku 2013 ombudsman postúpil tomuto výboru 51 sťažností; domnieva sa, že vzhľadom na súbežnú a niekedy doplnkovú prácu, ktorú Výbor pre petície robí v záujme zabezpečenia riadneho vykonávania právnych predpisov EÚ na každej úrovni správy, by sa pre tento výbor malo vyčleniť viac zdrojov, a to analogicky k zdrojom európskeho ombudsmana;

21.  berie na vedomie novú stratégiu ombudsmanky s názvom Do roku 2019, ktorá sa skladá z troch hlavných pilierov vymedzených slovami vplyv, relevantnosť a viditeľnosť; chápe, že ombudsmanka má v úmysle dosiahnuť väčší vplyv prostredníctvom strategických vyšetrovaní systémových problémov, že chce posilniť svoju úlohu prispievaním do kľúčových diskusií EÚ a že plánuje zvýšiť svoju viditeľnosť zintenzívnením kontaktov so zainteresovanými stranami a pritiahnutím pozornosti na dôležité prípady;

22.   naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby pokračovala v snahách o zlepšenie komunikačných kanálov, pričom by sa opierala sa o prácu vykonanú v rámci Európskeho roka občanov 2013, ako aj o skvalitnenie poskytovania informácií európskym občanom, aby boli náležite informovaní o službách ombudsmanky a oblasti jej zodpovednosti;

23.  opätovne zdôrazňuje význam európskej iniciatívy občanov ako nového nástroja, ktorý umožňuje občanom priamo sa zapájať do rozhodovacieho procesu v rámci prípravy európskych právnych predpisov;

24.  víta množstvo dôležitých vyšetrovaní, ktoré ombudsmanka začala, ako sú vyšetrovania týkajúce sa nedostatku transparentnosti v rámci rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), oznamovania nesprávneho úradného postupu v inštitúciách EÚ, nedostatku transparentnosti v expertných skupinách Komisie, prípadov tzv. otáčavých dverí a konfliktu záujmov, základných práv v politike súdržnosti a európskej iniciatívy občanov; so záujmom očakáva výsledky týchto vyšetrovaní;

25.  víta rozhodnutie Rady Európskej únie o zverejnení rokovacích smerníc EÚ týkajúcich sa prebiehajúcich rokovaní o TTIP medzi EÚ a USA; takisto víta rozhodnutie Komisie zverejniť viac textov rokovaní EÚ a umožniť širší prístup k ďalším dokumentom v rámci rokovaní o TTIP; sa domnieva, že dôkladné monitorovanie transparentnosti rokovaní o TTIP posilnilo úlohu ombudsmana ako strážcu transparentnosti EÚ; schvaľuje žiadosť ombudsmanky, aby európske inštitúcie uplatňovali transparentný politický prístup k TTIP a vykonávali transparentnú informačnú kampaň o tejto dohode; sa zaväzuje, že bude postupovať podľa výsledkov konzultácie o transparentnosti TTIP, okrem iného tým, že posúdi petície o tejto otázke, a to najmä s ohľadom na potenciálny vplyv TTIP a iných obchodných rokovaní na život európskych občanov;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, vládam a parlamentom členských štátov a ombudsmanom alebo rovnocenným príslušným orgánom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15.
(2) http://www.ombudsman.europa.eu/sk/activities/annualreports.faces


Situácia v Líbyi
PDF 164kWORD 90k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o situácii v Líbyi (2014/3018(RSP))
P8_TA(2015)0010RC-B8-0011/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Líbyi, najmä na uznesenia z 15. septembra 2011(1), 22. novembra 2012(2) a 18. septembra 2014(3),

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o Líbyi vrátane vyhlásení z 16. a 30. decembra 2014 a 10. januára 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. augusta 2014, 30. augusta 2014, 20. októbra 2014, 17. a 18. novembra 2014 a z 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o Líbyi vlád Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických z 11. januára 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1970, 1973 (2011) a 2174 z 27. augusta 2014,

–  so zreteľom na správu podpornej misie Organizácie Spojených národov v Líbyi (UNSMIL) zo 4. septembra 2014 s názvom Prehľad porušení medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva počas pokračujúceho násilia, ktorá bola aktualizovaná 27. decembra 2014,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a dodatkové protokoly k nim z roku 1977 a povinnosť strán ozbrojeného konfliktu za každých okolností dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a zabezpečiť jeho dodržiavanie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/233/SZBP z 22. mája 2013, ktorým bola vytvorená integrovaná pomocná hraničná misia Európskej únie v Líbyi (EUBAM Líbya),

–  so zreteľom na balík o ESP týkajúci sa Líbye zo septembra 2014,

–  so zreteľom na samit Sahelu, ktorý sa konal 19. decembra 2014 v Mauritánii a na ktorom sa zúčastnili lídri z Mauritánie, Mali, Nigeru, Čadu a Burkiny Faso,

–  so zreteľom na spoločné komuniké 13 krajín z 22. septembra 2014(4), ktoré sa zaviazali k politike nezasahovania do záležitostí Líbye,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Líbyjčania vyšli vo februári 2011 do ulíc a požadovali politické práva a dostali sa do stretu s nevyberavým štátnym útlakom, ktorý spustil deväť mesiacov trvajúci občiansky konflikt a spôsobil zvrhnutie Kaddáfího režimu;

B.  keďže Líbya usporiadala v júni 2014 tretie demokratické a slobodné parlamentné voľby, v ktorých zvolila Snemovňu reprezentantov, aby nahradila Všeobecné národné zhromaždenie zvolené v júli 2012;

C.  keďže napriek parlamentným voľbám v júni 2014 bolo úsilie líbyjského ľudu po páde plukovníka Kaddáfího zmarené politickými rozbrojmi a násilím, z ktorého sa stáva občianska vojna v plnom zmysle slova; keďže súperiace vlády a parlamenty pôsobia v Tripolise a v Tobruku už niekoľko mesiacov;

D.  keďže v Líbyi naďalej pokračuje politický zápas, ktorý sa premenil na násilný boj o moc medzi dvoma súperiacimi sídlami vlády a viacerými súperiacimi frakciami nacionalistických, islamistických, kmeňových a regionálnych síl vedúci k ďalšiemu civilnému utrpeniu, obetiam, masovému vysídleniu a rozšíreniu humanitárnej krízy;

E.  keďže existujú správy o tom, že obidve strany v širokej miere porušujú medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo; keďže podľa odhadov misie UNSMIL bolo v dôsledku poslednej vlny bojov minimálne 400 000 Líbyjčanov vysídlených v rámci krajiny, kým ďalších 150 000 obyvateľov vrátane mnohých migrujúcich pracovníkov krajinu opustilo; keďže zahraniční humanitárni pracovníci a diplomati vrátane zamestnancov EÚ a UNSMIL boli z Líbye evakuovaní; keďže tento mohutný príliv utečencov z Líbye do susedného Tuniska predstavuje pre túto krajinu značnú záťaž a ohrozuje jej vlastnú stabilitu; keďže podľa odhadov sa už v Tunisku nachádza viac ako milión Líbyjčanov;

F.  keďže 23. decembra 2014 vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre ľudské práva Zeid Ra'ad al‑Hussein uviedol, že svojvoľné ostreľovanie civilistov ťažkými zbraňami v Líbyi by mohlo viesť k stíhaniu za páchanie vojnových zločinov;

G.  keďže osobitný vyslanec OSN Bernadino León sa aktívne snažil sprostredkovať rozhovory medzi bojujúcimi frakciami a začať národný dialóg smerujúci k procesu zmierenia a vytvoreniu vlády národnej jednoty; keďže prvé kolo rokovaní sa uskutočnilo v Ghadamese 29. septembra 2014 a pokračovalo v Tripolise 11. októbra 2014, a ďalšie kolo pôvodne plánované na 5. januára 2015 bolo odložené z dôvodu nedohody oboch strán; keďže podľa UNSMIL sa strany líbyjského konfliktu dohodli na usporiadaní nového kola rokovaní v Ženeve údajne 14. januára 2015; keďže oba tábory doteraz preukazovali neochotu alebo neschopnosť dospieť ku kompromisom;

H.  keďže vyslanec OSN pre región Sahel Hiroute Guebre Sellassie varoval Bezpečnostnú radu OSN, že hrozí, že kríza v Líbyi destabilizuje v blízkej budúcnosti celý región, a vyhlásil tiež, že teroristické a kriminálne siete nadväzujú užšie vzťahy s Mali a severnou Nigériou, pričom okrem iného nezákonného obchodovania obchodujú so zbraňami a drogami;

I.  keďže jednota líbyjského štátu je v ohrození a skutočné riziko oddelenia existuje najmenej v troch oblastiach (Fazzán, Kyrenaika a Tripolitánia), pokiaľ sa nezačne presadzovať kompromisné riešenie a proces zmierenia;

J.  keďže nedávne boje značne uľahčili šírenie a usadenie sa teroristických skupín ako Islamský štát (IŠ) v krajine; keďže v prípade, ak sa situácia nebude riešiť, by to mohlo predstavovať veľkú hrozbu pre bezpečnosť v regióne a bezpečnosť EÚ; keďže východolíbyjská vetva IŠ 8. januára 2015 vyhlásila, že popravila novinára Sofiena Chourabiho a kameramana Nadhira Ktariho;

K.  keďže 4. januára 2015 letecké sily lojálne medzinárodne uznávanej vláde bombardovali ropný tanker prevádzkovaný gréckou spoločnosťou vo vojenskej oblasti prístavu Derna, čo viedlo k zabitiu jedného gréckeho a jedného rumunského člena posádky a zraneniu dvoch ďalších; keďže prístav je pod kontrolou islamistických militantov a počas minulého roka bol cieľom viacerých útokov;

L.  keďže 3. januára 2015 oficiálne vládne vyhlásenie vyhlásilo, že milície IŠ zabili 14 vojakov líbyjskej armády, a že vláda vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zrušilo embargo na predaj zbraní do krajiny s cieľom bojovať proti tejto milícii, ktorú označuje za teroristov;

M.  keďže IŠ cvičí bojovníkov v Líbyi a zriadil pobočku vo východnej časti krajiny; keďže 30. decembra 2014 teroristi odpálili bombu uloženú v aute v Tobruku, ktorej cieľom bolo zasadnutie Snemovne reprezentantov; keďže elementy zo skupiny Al-Káida v islamskom Maghrebe údajne založili logistické centrá na juhu Líbye; keďže podľa oficiálneho vládneho vyhlásenia milície IŠ 3. januára 2015 popravili 14 vojakov líbyjskej armády;

N.  keďže 28. decembra 2014 veliteľ milície generál Haftar vykonal letecké útoky na Misrátu, baštu islamistickej milície zo skupiny Líbyjský úsvit, pričom útoky sú vnímané ako pomsta za útoky islamistických milícií z 25. decembra 2014 na najväčší ropný terminál Líbye v Sidre a na vojakov líbyjskej armády v Syrte, pri ktorom bolo zabitých 22 z nich;

O.  keďže 20 egyptských koptských kresťanov bolo unesených militantmi zo skupiny Ansar al-Šaría v Syrte, ktorá je pod kontrolou islamistických milícií, v najnovšom z rastúceho počtu útokov na kresťanov a iné náboženské menšiny v Líbyi; keďže počet prípadov zadržiavania, únosov, mučenia a popráv podozrivých bojovníkov zo všetkých strán tiež neustále narastá;

P.  keďže stovky migrantov a utečencov unikajúcich pred násilím v Líbyi podľa správ zahynuli pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more do Európy, čo spôsobilo významnú utečeneckú krízu v Taliansku a na Malte; keďže Líbya je hlavným východiskovým bodom pre migrantov, ktorí sa usilujú dostať do Európy;

Q.  keďže líbyjský najvyšší súd 6. novembra 2014 rozhodol, že parlamentné voľby z júna, ktoré ustanovili medzinárodne uznávanú Snemovňu reprezentantov v Tobruku, boli nezákonné;

R.  keďže Snemovňa reprezentantov odmietla rozsudok s tvrdením, že rozhodnutie prekračuje mandát súdu, že bol vynesený pod tlakom islamistických milícií v Tripolise, a že Snemovňa reprezentantov a vláda bude pokračovať v činnosti;

S.  keďže rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2174 (2014) sa povoľuje zakázať cestovanie a zmraziť aktíva „osobám a subjektom, ktoré označil výbor ako osoby a subjekty, ktoré sú zapojené do podpory ďalších činov ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye či tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“;

T.  keďže dôležitý prvok konfliktu sa týka kontroly nad štátnym ropným podnikom a jeho riadenia; keďže obe strany konfliktu vymenovali svojich vlastných ministrov pre ropu v úsilí o získanie príjmov z predaja ropy; keďže ropa tvorí 95 % štátnych príjmov Líbye a 65 % HDP krajiny; keďže Líbya má najväčšie zásoby ropy v Afrike a piate najvyššie na svete;

1.  dôrazne odsudzuje prudké zvýšenie násilia v Líbyi, najmä zameraného na civilistov, ktoré vážne ohrozuje možnosť budúceho mierového urovnania; dôrazne podporuje rozhovory v Ženeve pod záštitou OSN a vyzýva všetky strany konfliktu, aby akceptovali zmrazenie vojenských operácií, ktoré navrhol osobitný zástupca OSN Bernardino León s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie;

2.  vyzýva všetky strany, aby ukončili násilie, aby sa zdržali krokov vytvárajúcich ďalšie rozkoly a polarizáciu, aby verejne vyhlásili, že nebudú tolerovať takéto kroky, a bez predbežných podmienok sa zapojili do úsilia osobitného zástupcu OSN pre Líbyu Bernardina Leóna zameraného na usporiadanie inkluzívneho národného politického dialógu za účasti súperiacich skupín; trvá na tom, že by sa mala venovať náležitá pozornosť zapojeniu žien a menšín do tohto procesu; pripomína, že pre súčasný konflikt neexistuje vojenské riešenie;

3.  opakuje svoju silnú a úplnú podporu Podpornej misie OSN v Líbyi; oceňuje neúnavné úsilie osobitného zástupcu OSN pre Líbyu Bernardina Leóna v sprostredkovaní tohto politického dialógu; víta skutočnosť, že nové kolo politického dialógu sa má podľa plánu uskutočniť v Ženeve v najbližších dňoch;

4.  vyzýva EÚ, aby podporila tieto snahy o okamžité zavedenie vlastných cielených sankcií vrátane zmrazenia majetku a zákazu cestovania pre tých čelných predstaviteľov, ktorí sú zodpovední za ozbrojené násilie a porušovanie ľudských práv a bojkotujú rokovania pod záštitou OSN;

5.  opätovne zdôrazňuje podporu Snemovni reprezentantov v Tobruku ako jedinému legitímnemu orgánu vytvorenému na základe výsledku volieb z júna 2014; opakuje svoju výzvu zvolenej Snemovni reprezentantov a oficiálnej vláde, aby svoje úlohy vykonávali na základe zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv v duchu všeobecného prospechu, v záujme krajiny a s cieľom chrániť práva všetkých líbyjských občanov vrátane náboženských a etnických menšín;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou prítomnosťou teroristických skupín napojených na al-Kájdu, milícií Islamského štátu a iných extrémistických organizácií a hnutí v Líbyi; domnieva sa, že regiónu hrozí, že skončí v deštruktívnom chaose podobnom tomu, čo sa deje v Sýrii a Iraku; domnieva sa, že tieto skupiny predstavujú závažnú hrozbu voči stabilite a bezpečnosti v celom regióne a tiež bezpečnosti Európy; opätovne potvrdzuje nutnosť bojovať všetkými prostriedkami a v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom vrátane platného medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, utečeneckého práva a humanitárneho práva proti hrozbám pre medzinárodný mier a bezpečnosť vyvolávaným teroristickými činmi;

7.  vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby aj naďalej podporovalo úsilie v boji proti terorizmu s riadnym ohľadom na medzinárodné právo, a aby zabránili jeho ďalšiemu šíreniu a vytvoreniu nových základní v Líbyi;

8.  zdôrazňuje destabilizujúci vplyv líbyjského konfliktu na ďalšie krajiny v regióne Sahel a na bezpečnosť Európy; vyzýva susedné krajiny a regionálnych aktérov, najmä Egypt, Katar, Saudskú Arábiu, Turecko a Spojené arabské emiráty, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli zhoršiť súčasné rozpory a narušiť demokratickú transformáciu Líbye, a aby plne podporovali ghadamský proces pod vedením OSN; pripomína, že tí, ktorí aktívne vytvárajú prekážky konsenzuálneho politického riešenia, porušujú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o Líbyi a musia znášať následky svojho konania;

9.  víta nedávne vyhlásenia Africkej únie z 3. decembra 2014 a Ligy arabských štátov z 5. januára 2015 a ich verejnú podporu procesu vedeného OSN;

10.  zdôrazňuje potrebu spoločnej a koordinovanej činnosti všetkých 28 členských štátov pod dohľadom vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby koordinovali činnosť členských štátov a podporu nasmerovali na budovanie štátu, budovanie inštitúcií, a aby spolu s členskými štátmi, OSN, NATO a regionálnymi partnermi pomáhali pri tvorbe účinných bezpečnostných síl pod národným velením a kontrolou (ozbrojené sily a policajné sily), ktoré dokážu zabezpečiť mier a poriadok v krajine, ako aj podporiť inicializovanie prímeria a navrhnutie mechanizmu na jeho monitorovanie; zdôrazňuje, že EÚ by mala uprednostniť pomoc pri reforme líbyjského súdnictva, ako aj ďalších dôležitých oblastí demokratického riadenia;

11.  pripomína, že EÚ prijala pevný záväzok k jednote a územnej celistvosti Líbye a potrebu zabrániť šíreniu terorizmu; pripomína rezolúciu BR OSN č. 2174 prijatú 27. augusta 2014, ktorou sa rozširujú existujúce medzinárodné sankcie voči Líbyi na trestnú zodpovednosť osôb, ktoré sú zapojené do činov „ohrozujúcich mier, stabilitu alebo bezpečnosť Líbye či tieto činy podporujú, alebo blokujú či maria úspešné dokončenie jej politickej transformácie“; vyzýva EÚ, aby zvážila ďalšie sankcie vrátane reštriktívnych opatrení;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli všetci porušovatelia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva braní na zodpovednosť; poukazuje na vyhlásenie UNSMIL, že mnoho prípadov porušovania spáchaných v Líbyi spadá pod jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu, a žiada, aby boli súdu poskytnuté adekvátne politické, logistické a finančné prostriedky na vyšetrovanie týchto zločinov; je presvedčený, že posilnenie medzinárodných mechanizmov zodpovednosti môže odradiť milície od páchania ďalších zločinov a porušovaní, a žiada, aby sa uvažovalo o zriadení vyšetrovacej komisie OSN alebo podobného mechanizmu s cieľom vyšetriť porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva;

13.  vyjadruje solidaritu líbyjskému ľudu; domnieva sa, že Európska únia musí pomôcť líbyjskému ľudu v snahe o naplnenie túžby zriadiť demokratický, stabilný a prosperujúci štát v súlade so záväzkami stanovenými v jej politikách susedstva pre južné Stredozemie; vyzýva na pokračujúcu humanitárnu, finančnú a politickú pomoc zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva pri riešení humanitárnej situácie v Líbyi, situácie vnútorne vysídlených osôb a utečencov a civilistov čeliacich narušeniu prístupu k základným službám;

14.  vyzýva všetky strany v Líbyi, aby zaručili bezpečnosť a slobodu kresťanov a iných náboženských menšinových skupín, ktoré sú vystavené zvyšujúcej sa diskriminácii a perzekúcii a nachádzajú sa v krížovej paľbe; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že budúce dvojstranné dohody budú obsahovať efektívne monitorovacie mechanizmy na ochranu ľudských práv náboženských menšín;

15.  trvá na zachovaní neutrality kľúčových líbyjských inštitúcií, najmä centrálnej banky, štátnej ropnej spoločnosti a štátneho investičného fondu, ktoré majú od OSN povolenie prijímať príjmy z predaja ropy zo zahraničia;

16.  vyzdvihuje tuniskú pohostinnosť voči odhadovaným 1,5 milióna líbyjských občanov, ktorí pred násilím utiekli do Tuniska; žiada EÚ, aby na túto úlohu poskytla tuniskej vláde finančnú a logistickú podporu;

17.  žiada medzinárodné spoločnosti, aby sa pred uzavretím akejkoľvek transakcie zahŕňajúcej líbyjskú ropu, ktorá patrí líbyjskému ľudu, ubezpečili, že z týchto transakcií sa priamo ani nepriamo nefinancujú bojujúce ozbrojené skupiny; opätovne žiada medzinárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Líbyi, aby zverejnili svoje finančné transakcie v energetickom sektore;

18.  je aj naďalej znepokojený šírením zbraní, munície, výbušnín a pašovaním zbraní, čo ohrozuje obyvateľstvo, stabilitu Líbye a regiónu;

19.  opakuje svoju výzvu vysokej predstaviteľke, aby prehodnotila mandát pohraničnej misie EÚ (EUBAM) v Líbyi, ktorá je v súčasnosti pozastavená a je umiestnená v Tunisku, s cieľom zohľadniť výrazne zmenenú situáciu v krajine a vytvoriť riadne koordinovanú misiu Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) fungujúcu v spolupráci s OSN a regionálnymi partnermi v prípade, že sa nájde politické riešenie; domnieva sa, že misia SBOP by mala byť zameraná na podporu implementácie politického urovnania, mala by uprednostniť reformy bezpečnostného sektora a odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu a mala by tiež reagovať na iné naliehavé potreby riadenia; okrem toho zastáva názor, že v kontexte dlhodobej vojny v Líbyi, prehlbovania nestability a vážnych hrozieb pre európsku bezpečnosť by mala byť misia SBOP pripravená na účasť na akciách zameraných na stabilizáciu Líbye pod mandátom BR OSN a koordinovaných BR OSN;

20.  vyjadruje závažné znepokojenie nad osudom líbyjských migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, ktorých beztak neistá situácia sa naďalej zhoršuje; vyzýva EÚ a členské štáty, aby účinne pomáhali Taliansku v jeho chvályhodnom úsilí riešiť obrovské migračné a utečenecké toky zo severnej Afriky, najmä z Líbye;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, líbyjskej vláde a Snemovni reprezentantov, generálnemu tajomníkovi OSN, Lige arabských štátov a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 114.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2012)0465.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0028.
(4) Alžírsko, Egypt, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Katar, Saudská Arábia, Španielsko, Tunisko, Turecko, Spojené arabské emiráty, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké, ako aj EÚ a OSN.


Situácia na Ukrajine
PDF 164kWORD 94k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o situácii na Ukrajine (2014/2965(RSP))
P8_TA(2015)0011RC-B8-0008/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike a o Východnom partnerstve,

–  so zreteľom na predbežné zistenia OBSE/OHDIR o predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali na Ukrajine 26. októbra 2014,

–  so zreteľom na ôsmu správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) o ľudskoprávnej situácii na Ukrajine z 15. decembra 2014 a správu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) o situácii na Ukrajine č. 22 z 26. decembra 2014,

–  so zreteľom na podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou z 27. júna 2014, ktorá zahŕňa prehĺbenú a komplexnú dohodu o zóne voľného obchodu (DCFTA), a na jeho súčasnú ratifikáciu zo strany Európskeho parlamentu a Verchovnej rady 16. septembra 2014,

–  so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014 a na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 o vykonávaní 12-bodového mierového plánu,

–  so zreteľom na správu OSN z 20. novembra 2014 o vážnom porušovaní ľudských práv na východe Ukrajiny a na správy organizácie Human Rights Watch o porušovaní práv na Kryme,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisie NATO – Ukrajina z 2. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady o Ukrajine z 21. marca 2014, 27. júna 2014, 16. júla 2014, 30. augusta 2014 a 18. decembra 2014,

–  so zreteľom na výsledok prvého zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnilo 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. novembra 2014,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 26. októbra 2014 sa na Ukrajine konali parlamentné voľby, ktorých organizácia bola i napriek prebiehajúcemu konfliktu vo východných regiónoch a nezákonnej anexii Krymu k Rusku efektívna a ktoré prebehli riadne a pokojne a vo všeobecnom súlade so základnými slobodami;

B.  keďže nová vláda vytvorená proeurópskymi silami má ústavnú väčšinu na presadzovanie reforiem a už prijala koaličnú dohodu, v ktorej kladie základy dôkladného procesu reforiem zameraných na podporu ďalšej európskej integrácie, modernizácie, rozvoja krajiny, na nastolenie skutočnej demokracie a právneho štátu a na prípravu ústavných zmien, ako sa navrhuje v Porošenkovom mierovom pláne;

C.  keďže takzvané prezidentské a parlamentné voľby v Donecku a Luhansku, ktoré sa konali 2. novembra 2014, boli v rozpore s ukrajinskými právnymi predpismi a dohodami z Minska, a preto ich nemožno uznať; keďže konanie týchto volieb má nepriaznivý vplyv na mierový a zmierovací proces;

D.  keďže separatisti a ruské ozbrojené sily dennodenne režim prímeria z 5. septembra 2014 porušujú; keďže od 9. decembra 2014 vďaka iniciatíve prezidenta Porošenka vyzývajúceho k „pokojnému režimu“ sa počet porušení výrazne znížil; keďže však separatisti podporovaní Ruskom neimplementovali hlavné body memoranda z 19. septembra 2014; keďže podľa dôveryhodných zdrojov Rusko naďalej podporuje separatistickú domobranu formou stáleho toku vojenského vybavenia, žoldnierov a riadnych ruských vojenských jednotiek vrátane hlavných bojových tankov, dômyselných protilietadlových systémov a delostreleckých zbraní;

E.  keďže ozbrojený konflikt vo východnej časti Ukrajiny spôsobil tisícky vojenských a civilných obetí na životoch, mnoho ďalších osôb bolo zranených a státisíce utiekli zo svojich domovov, väčšina z nich do Ruska, pričom situácia v oblasti konfliktu vzbudzuje z humanitárneho i zdravotného hľadiska hlboké obavy;

F.  keďže nezákonná anexia Krymského polostrova bola od 2. svetovej vojny v Európe prvým prípadom núteného začlenenia časti jednej krajiny do inej a je porušením medzinárodného práva vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu a Budapeštianskej dohody z roku 1994;

G.  keďže Rada pre zahraničné veci EÚ na svojom zasadnutí 17. novembra 2014 prijala zásadné rozhodnutie o uvalení ďalších sankcií na separatistických lídrov;

H.  keďže na východe Ukrajiny i na Kryme dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv, ktorého obeťami sú najmä krymskí Tatári a ktorého prejavom je aj zastrašovanie a nová vlna prípadov zmiznutia;

I.  keďže užšia spolupráca medzi EÚ a USA pri politikách súvisiacich s Ukrajinou by bola prospešná;

J.  keďže ukrajinský parlament rozhodol 23. decembra 2014 o zrušení neutrálneho štatútu krajiny;

1.  vyjadruje svoju plnú solidaritu s Ukrajinou a jej národom; opakuje, že je presvedčeným zástancom nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc Ukrajiny, ako aj jej voľby európskej cesty;

2.  odsudzuje skutky terorizmu a trestnoprávne správanie separatistov a ostatných nelegálnych síl vo východnej Ukrajine;

3.  víta pozitívne hodnotenie všeobecných volieb, ktoré sa konali 26. októbra 2014, a to aj napriek zložitým bezpečnostným a politickým okolnostiam, a následnú inauguráciu novej Verchovnej rady; víta silný politický záväzok prezidenta Porošenka, predsedu vlády Jaceňuka a predsedu parlamentu Grojsmana navzájom spolupracovať a prehlbovať prísny reformný proces; dôrazne nabáda novú vládu a parlament Ukrajiny, aby bezodkladne schválili a implementovali mimoriadne potrebné politické a sociálno-ekonomické reformy s cieľom budovať demokratický a prosperujúci štát založený na princípe právneho štátu;

4.  s poľutovaním konštatuje, že v dôsledku súčasnej situácie v krajine v Najvyššej rade nie sú zastúpené všetky časti územia a obyvateľstva Ukrajiny; pripomína, že vláda a parlament Ukrajiny musia zabezpečiť ochranu práv a potrieb tých občanov, ktorí nie sú zastúpení v rozhodovacom procese štátu;

5.  dôrazne odsudzuje agresívnu a expanzívnu politiku Ruska, ktorá je hrozbou pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny a predstavuje hrozbu pre samotnú EÚ, a tiež nezákonné pripojenie Krymu a vedenia nevyhlásenej hybridnej vojny proti Ukrajine, ku ktorej patria prvky kybernetickej vojny, využívanie regulárnych a neregulárnych síl, propaganda, hospodársky tlak, vydieranie v oblasti energetiky, diplomacia a politická destabilizácia; zdôrazňuje, že toto konanie je v rozpore v medzinárodným právom a predstavuje vážnu výzvu pre stav európskej bezpečnosti; zdôrazňuje, že nie je možné odôvodniť využívanie vojenských síl v Európe na obranu tzv. historických a bezpečnostných dôvodov alebo na ochranu svojich tzv. „krajanov žijúcich v zahraničí“; vyzýva Moskvu, aby zastavila eskaláciu situácie tým, že okamžite zastaví tok zbraní, žoldnierov a vojakov na podporu separatistickej domobrany a využila svoj vplyv na separatistov a presvedčila ich, aby sa zapojili do politického procesu;

6.  naliehavo vyzýva všetky strany, aby v plnej miere plnili protokol z Minska bez ďalšieho odkladu, a tým preukázali skutočné odhodlanie na zmiernenie napätia a maximálnu zdržanlivosť; vyzýva Rusko, aby umožnilo medzinárodné monitorovanie rusko-ukrajinskej hranice, využilo svoj vplyv na separatistov s cieľom zabezpečiť, že budú dodržiavať prímerie, a konštruktívne pracovalo v prospech implementácie dojednaní z Minska; nabáda na prijatie opatrení na budovanie dôvery, ktoré podporia úsilie o dosiahnutie mieru a zmierenia; v tejto súvislosti podčiarkuje dôležitosť inkluzívneho politického dialógu a hospodárskeho programu na obnovenie hospodárstva Donbasu;

7.  žiada pokračovanie súčasného režimu sankcií EÚ, najmä so zreteľom na nadchádzajúce zasadnutie Rady v marci 2015, pokiaľ Rusko nebude v plnej miere rešpektovať a plniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohôd z Minska, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla spôsob, ako posilniť solidaritu medzi členskými štátmi, ak by kríza s Ruskom pokračovala; zdôrazňuje potrebu prijať jasne vymedzený súbor kritérií, ktorých dosiahnutie by mohlo zabrániť prijímaniu nových reštriktívnych opatrení voči Rusku alebo viesť k zrušeniu predchádzajúcich opatrení vrátane: plnenia prímeria, bezpodmienečného stiahnutia všetkých ruských vojsk a proruských nezákonných ozbrojených skupín a žoldnierov, výmeny všetkých zajatcov vrátane Nade Savčenkovej, a obnovy ukrajinskej kontroly nad celým územím vrátane Krymu; vyzýva Európsku radu, aby v prípade akýchkoľvek ďalších ruských opatrení na destabilizáciu Ukrajiny prijala ďalšie reštriktívne opatrenia a rozšírila svoj rozsah pôsobnosti tým, že pokryje jadrový sektor a obmedzí schopnosť ruských subjektov vykonávať medzinárodné finančné transakcie; uznáva, že EÚ musí byť pripravená podporiť členské štáty nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach EÚ, ktorým by mala byť poskytnutá rovnaká úroveň bezpečnosti ako všetkým ostatným členským štátom;

8.  domnieva sa, že sankcie by mali byť súčasťou širšieho prístupu EÚ voči Rusku a úsilia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o posilnenie tohto dialógu; pripomína, že jediným cieľom sankcií je presvedčiť ruskú vládu, aby zmenila svoju súčasnú politiku a zmysluplne prispela k mierovému riešeniu ukrajinskej krízy; zdôrazňuje, že zachovávanie, posilňovanie alebo zvrátenie reštriktívnych opatrení EÚ závisí od vlastného postoja Ruska a od situácie na Ukrajine;

9.  zdôrazňuje, že politické a diplomatické kontakty s Ruskom musia ostať otvorené, aby sa umožnilo diplomatické riešenie konfliktu, a preto podporuje štruktúry ako Ženeva a Normandia, ak umožnia dosiahnuť hmatateľné výsledky;

10.  podporuje politiku neuznania protizákonnej anexie Krymu Ruskom a v tejto súvislosti s potešením berie na vedomie nedávne prijatie ďalších sankcií týkajúcich sa investičných služieb a obchodu s Krymom a Sevastopolom;

11.  zdôrazňuje, že dohoda o pridružení AA/DCFTA by mala tvoriť plán na rýchle vykonávanie potrebných reforiem, ktoré sa musia naliehavo vykonať, a to aj napriek zložitým vojnovým podmienkam v luhanskej a doneckej oblasti; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa všetkými možnosťami snažili pomôcť Ukrajine pri prijímaní a predovšetkým vykonávaní týchto reforiem, a to s cieľom pripraviť pôdu na úplné vykonávanie dvojstrannej dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou; v tejto súvislosti víta spustenie poradnej misie Európskej únie (EUAM); stotožňuje sa s názorom Benátskej komisie, že aby ústavná reforma bola úspešná, je nevyhnutné, aby bola pripravená inkluzívnym spôsobom a zabezpečila tak rozsiahle verejné konzultácie;

12.  požaduje rýchlejšiu a zásadnejšiu technickú pomoc zo strany skupiny na podporu Ukrajiny v rámci Komisie vrátane zistenia oblastí, kde je táto pomoc potrebná na podporu Ukrajiny pri vypracúvaní a plnení komplexného programu reforiem rozvoji a vysielania poradcov z inštitúcií a členských štátov EÚ; vyzýva ukrajinské orgány, aby zriadili ministerstvo alebo úrad pre európsku integráciu a koordináciu a medzirezortný koordinačný výbor na vysokej úrovni, ktorému by boli udelené právomoci na účinné monitorovanie a kontrolu pokroku v aproximácii k EÚ a v reformách a ktorý by mohol pripraviť a koordinovať ich zavádzanie;

13.  je pevne presvedčený o tom, že na Ukrajine je naliehavo potrebný ambiciózny protikorupčný program vrátane nulovej tolerancie korupcie; vyzýva vedúcich predstaviteľov Ukrajiny na odstránenie systematickej korupcie okamžitým a účinným vykonávaním národnej stratégie boja proti korupcii a zdôrazňuje, že boj proti týmto praktikám sa musí stať jednou z hlavných priorít novej vlády; v záujme toho odporúča zriadiť politicky nezávislý protikorupčný úrad, ktorý by mal dostatočné právomoci a zdroje, aby mohol významne prispieť k vybudovaniu fungujúcich štátnych inštitúcií; víta žiadosť Ukrajiny adresovanú Interpolu a vydanie zatykača na bývalého prezidenta Janukoviča obvineného zo sprenevery verejných peňazí; vyzýva členské štáty, aby vykonali zatykač Interpolu a pomohli navrátiť ukradnutý majetok; víta vytvorenie inštitúcie obchodného ombudsmana a vyzýva ukrajinskú vládu, aby predložila návrh príslušného zákona;

14.  pripomína, že 16. júla 2014 Rada Európskej únie zrušila zbrojné embargo na Ukrajinu, a že teda už neexistujú výhrady ani právne obmedzenia, ktoré by členským štátom bránili dodávať Ukrajine obranné zbrane; nazdáva sa, že EÚ by mala preskúmať spôsoby, ako podporiť ukrajinskú vládu pri rozširovaní jej obranných schopností pri ochrane vonkajších hraníc, vychádzajúc zo skúseností s transformáciou ozbrojených síl členských krajín EÚ, ktoré patrili do bývalej Varšavskej zmluvy, najmä v rámci školiacich misií pre ozbrojené sily v iných častiach sveta, ktoré sa už uskutočnili; podporuje existujúcu dodávku nesmrtonosného vybavenia;

15.  berie na vedomie prijatie zákona, ktorým sa ruší postavenie „nezúčastneného štátu”, zavedeného v roku 2010; uznávajúc právo Ukrajiny na slobodný výber podporuje pozíciu prezidenta Porošenka, že Ukrajina sa teraz musí nutne sústrediť na politické, hospodárske a sociálne reformy a že vstup do NATO je otázka, na ktorú by sa bolo treba v neskoršom štádiu spýtať občanov v celoukrajinskom referende; zdôrazňuje, že užší vzťah Ukrajiny s EÚ je vzdialený otázke vstupu do NATO;

16.  zdôrazňuje význam záväzku medzinárodného spoločenstva podporiť hospodársku a politickú stabilizáciu a reformy na Ukrajine, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali plán rozsiahlej pomoci pre Ukrajinu vychádzajúci z podmienky „viac za viac” a zintenzívnili svoje úsilie zamerané na poskytovanie pomoci Ukrajine usporiadaním konferencie darcov/investorov a spoluprácou s medzinárodnými finančnými inštitúciami s cieľom vymedziť ďalšie kroky potrebné na zabezpečenie hospodárskeho a finančného oživenia Ukrajiny; víta balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý je na úrovni 11 miliárd EUR, ktoré budú vyplatené v najbližších rokoch, ako aj návrh Komisie predĺžiť ďalších 1,8 miliardy EUR vo forme strednodobých pôžičiek;

17.  opätovne zdôrazňuje v tejto súvislosti svoje stanovisko, podľa ktorého dohoda o pridružení nie je konečným cieľom vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou; poukazuje ďalej na to, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ má Ukrajina – ako každý iný európsky štát – európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási ku kodanským kritériám a zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby ratifikovali dohodu o pridružení pred samitom v Rige;

18.  zdôrazňuje význam energetickej bezpečnosti na Ukrajine a vyzdvihuje potrebu reformy odvetvia energetiky Ukrajiny, ktorá bude v súlade s jej záväzkami voči Energetickému spoločenstvu; víta dohodu medzi EÚ, Ruskom a Ukrajinou o zimnom balíku na zabezpečenie dodávok plynu z Ruska do marca 2015 a solidaritu, ktorú preukázala EÚ, ako aj väčšie množstvo plynu prúdiaceho na Ukrajinu prostredníctvom spätných tokov z členských štátov EÚ;

19.  zdôrazňuje nutnosť radikálne posilniť energetickú bezpečnosť EÚ, jej energetickú nezávislosť a odolnosť voči vonkajšiemu nátlaku a znížiť jej energetickú závislosť od Ruska a zároveň zaviesť konkrétne alternatívy s cieľom pomôcť tým členským štátom, ktoré v súčasnosti závisia od Ruska ako jediného dodávateľa; vyzýva EÚ, aby sa usilovala o skutočnú spoločnú vonkajšiu energetickú politiku a pracovala na vytvorení európskej energetickej únie; vyzýva k tomu, aby bol v plnej miere zrealizovaný spoločný vnútorný trh s energiou, a to vrátane tretieho energetického balíčka a nediskriminačného postupu v súvislosti s nedoriešeným súdnym konaním proti Gazpromu;

20.  zdôrazňuje, že treba uprednostňovať projekty plynovodov, ktoré diverzifikujú dodávky energie do EÚ, a preto víta zastavenie projektu South Stream; vyzýva Európske energetické spoločenstvo, aby vytvorilo program spolupráce s Ukrajinou, ako aj s krajinami Zakaukazska, strednej Ázie, Blízkeho východu a Stredomoria, zameraný na rozvoj infraštruktúry a prepojenia medzi EÚ a jej európskymi susedmi nezávisle od ruskej plynovej geopolitiky; uznáva, že stabilné dodávky plynu do Ukrajiny sú takisto rozhodujúce na zabezpečenie energetickej bezpečnosti členských štátov;

21.  zdôrazňuje, že EÚ by mala spolu s ukrajinskými orgánmi venovať viac pozornosti humanitárnej kríze na Ukrajine a na Kryme a riešeniu katastrofálnej humanitárnej situácie, najmä situácie osôb vysídlených v rámci krajiny; vyzýva Komisiu a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie, aby pripravili rozsiahlu a priamu humanitárnu akciu, ktorá sa mala zrealizovať už dávno, vo forme tzv. modrých konvojov, ktoré budú jasne označené ako pochádzajúce z EÚ, pričom sa nebudú využívať sprostredkovateľské organizácie; vyzýva Komisiu, aby predložila tento akčný plán Európskemu parlamentu do dvoch mesiacov; zdôrazňuje, že na riešenie zúfalej humanitárnej krízy je potrebná ďalšia finančná pomoc EÚ pre Ukrajinu; opakuje upozornenia, ktoré vydala WHO, že na východe Ukrajiny hrozí zdravotná núdza, pretože nemocnice riadne nefungujú a pretrváva nedostatok liečiv a vakcín, a požaduje rozsiahlejšiu a účinnejšiu humanitárnu pomoc ľuďom vysídleným v rámci krajiny, s osobitným dôrazom na deti a starých ľudí, a úplný a bezprekážkový prístup Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) do oblastí zasiahnutých ozbrojeným konfliktom; víta schválenie dlho očakávaného zákona o osobách vysídlených v rámci krajiny, ako aj rozhodnutie o nasadenie odborníkov EÚ prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, aby pomáhali ako poradcovia ukrajinským orgánom pre otázky osôb vysídlených v rámci krajiny;

22.  požaduje ďalšiu humanitárnu pomoc a podporu pre obyvateľstvo ohrozené konfliktom; pripomína, že humanitárna pomoc východnej Ukrajine sa musí poskytovať v úplnom súlade s medzinárodným humanitárnym právom a zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a v úzkej koordinácii s vládou Ukrajiny, s OSN a MVČK; vyzýva Rusko, aby umožnilo medzinárodnú inšpekciu humanitárnych konvojov pre Donbas s cieľom odstrániť pochybnosti o ich náklade;

23.  zdôrazňuje, že OBSE zohráva dôležitú úlohu pri riešení ukrajinskej krízy, pretože má s riešením ozbrojeného konfliktu a kríz skúsenosti, ako aj preto, že tak Ruská federácia, ako aj Ukrajina sú členmi tejto organizácie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že osobitná monitorovacia misia OBSE je naďalej nedostatočne personálne vybavená, a preto neprináša žiadané výsledky; vyzýva členské štáty, podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby vyvinuli ďalšie úsilie o personálne a materiálne posilnenie osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine; je presvedčený, že EÚ by mala na žiadosť ukrajinských orgánov nasadiť monitorovaciu misiu EÚ, aby prispela k účinnej kontrole a monitorovaniu ukrajinsko-ruskej hranice;

24.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a člena Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, aby v rámci svojich právomocí podnikli kroky na uľahčenie politického riešenia ukrajinskej krízy, ktoré by dodržiavali všetky zainteresované strany; zdôrazňuje, že toto riešenie nesmie viesť k zmrazenému konfliktu na východne Ukrajiny a na Kryme; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vytýčila prístup, ktorý zahrnuje zásadový a neochvejný postoj, čo sa týka zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, a zásady medzinárodného práva so snahou o presadzovanie dohodnutého riešenia krízy na východe Ukrajiny a na Kryme; opakuje, že jednota a súdržnosť medzi členskými štátmi EÚ sú predpokladom úspechu každej stratégie EÚ voči Rusku; v tejto súvislosti vyzýva vlády členských štátov, aby sa vyhýbali jednostranným krokom a vyhláseniam a aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie spoločnej európskej pozície voči Rusku;

25.  požaduje obnovenie otvoreného a inkluzívneho národného dialógu, ktorý by tiež mohol viesť k riešeniu, pokiaľ ide možnosť, aby Ukrajinská vláda vyplácala sociálne príspevky a dôchodky a poskytovala humanitárnu podporu obyvateľstvu v zóne konfliktu; zastáva názor, že je mimoriadne dôležité, aby sa nestranne a účinne vyšetrili všetky hlavné momenty násilností vrátane tých, ktoré sa odohrali na Majdane, v Odese, Mariupole, Slovjansku, Ilovajsku a Rymarskej; je presvedčený, že organizácie občianskej spoločnosti môžu zohrávať dôležitú úlohu pri sprostredkúvaní kontaktov medzi ľuďmi a vzájomného pochopenia na Ukrajine, ako aj pri podpore demokratických zmien a dodržiavania ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju podporu občianskej spoločnosti;

26.  víta rozhodnutie francúzskej vlády pozastaviť dodávku vrtuľníkových lodí Mistral a vyzýva všetky členské štáty, aby zaujali podobný postoj k vývozu tovaru, na ktorý sa nevzťahuje rozhodnutie o sankciách EÚ, najmä ak ide o zbrane a materiál na dvojaké použitie;

27.  vyzýva Komisiu a člena Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, aby do dvoch mesiacov pripravili a predložili Európskemu parlamentu komunikačnú stratégiu na boj proti ruskej propagandistickej kampani namierenej proti EÚ, jej východným susedom a Rusku samotnému, a aby vytvorili nástroje, ktoré by umožnili EÚ a jej členským štátom, aby sa riešili propagandistickú kampaň na európskej a vnútroštátnej úrovni;

28.  pripomína svoju podporu pre medzinárodné vyšetrovanie okolností tragického zostrelenia letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines a opakuje svoju výzvu, aby zodpovedné osoby boli postavené pred súd; vyjadruje poľutovanie nad prekážkami, ktoré sa v tomto procese objavujú, a vyzýva všetky strany, aby prejavili úprimnú ochotu na spoluprácu, na zabezpečovanie bezpečného a voľného prístupu na miesto havárie lietadla MH17, a aby sprístupnili všetky ostatné príslušné zdroje, ktoré môžu prispievať k vyšetrovaniu; vyjadruje želanie, že chce dostávať informácie o postupe vo vyšetrovaní;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom, prezidentovi Ukrajiny, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a Ruskej federácie, Parlamentnému zhromaždeniu Euronest a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.


Situácia v Egypte
PDF 180kWORD 108k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o situácii v Egypte (2014/3017(RSP))
P8_TA(2015)0012RC-B8-0012/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie zo 6. februára 2014 o situácii v Egypte(1) a uznesenie zo 17. júla 2014 o slobode prejavu a zhromažďovania v Egypte(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Egypte z augusta 2013 a februára 2014,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o Egypte vrátane vyhlásenia z 21. septembra 2014 o bombovom útoku na Ministerstvo zahraničných vecí Egypta a z 3. decembra 2014 o súdnych rozhodnutiach v Egypte,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Pan Ki-muna a vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej z 23. júna 2014 o trestoch odňatia slobody pre niekoľkých novinárov a o potvrdených trestoch smrti pre niekoľkých členov a prívržencov Moslimského bratstva; so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 25. októbra 2014 o teroristických útokoch na Sinajskom polostrove,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá nadobudla platnosť v roku 2004 a bola posilnená akčným plánom z roku 2007, a na správu Komisie o pokroku pri jej vykonávaní z 20. marca 2013, so zreteľom na európsku susedskú politiku a najnovšiu správu o pokroku Egypta z marca 2014,

–  so zreteľom na ústavu Egypta, ktorá bola prijatá v referende 14. až 15. januára 2014, a najmä na jej články 65, 70, 73, 75 a 155,

–  so zreteľom na egyptský zákon č. 107 z 24. novembra 2013 o práve na verejné zhromaždenia, sprievody a pokojné demonštrácie,

–  so zreteľom na zákon č. 136 z roku 2014 vyhlásený na základe prezidentského dekrétu, ktorý na dva roky uvádza všetky „verejné a veľmi dôležité zariadenia“ pod jurisdikciu vojenských súdov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov z roku 2013 s názvom Spolupráca EÚ s Egyptom v oblasti správy vecí verejných,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie volebnej pozorovateľskej misie EÚ vyslanej do Egypta na prezidentské voľby z 22. júla 2014,

–  so zreteľom na prejav egyptského prezidenta Abdulfattáha as-Sísího z 1. januára 2015 o islamskom extrémizme a na jeho prejav zo 6. januára 2015 o potrebe pokojných a konštruktívnych vzťahov medzi moslimami a kresťanmi v Egypte,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa slobody prejavu online a offline, usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a usmernenia EÚ týkajúce sa obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú neodmysliteľné piliere demokratickej a pluralitnej spoločnosti; keďže sloboda tlače a médií je nevyhnutnou súčasťou demokracie a otvorenej spoločnosti; keďže v egyptskej ústave prijatej v roku 2014 sú zakotvené základné slobody vrátane slobody prejavu a zhromažďovania;

B.  keďže Egypt je dlhodobým strategickým partnerom Európskej únie a obaja partneri majú spoločný cieľ budovať stabilitu, mier a prosperitu v Stredozemí a na Blízkom východe; keďže Egypt prešiel od revolúcie v roku 2011 viacerými zložitými politickými výzvami a jeho obyvateľstvo potrebuje podporu a pomoc od medzinárodného spoločenstva pri riešení hospodárskych, politických a bezpečnostných problémov krajiny;

C.  keďže od prevzatia moci armádou v júni 2013 uskutočnila egyptská vláda rozsiahlu kampaň svojvoľného zatýkania, prenasledovania, zastrašovania a cenzúry namierenú proti kritikom vlády vrátane novinárov, študentov a obhajcov ľudských práv, a to výhradne z dôvodu uplatňovania svojho práva na slobodu zhromažďovania, združovania a prejavu, rovnako ako proti politickým protivníkom vrátane členov Moslimského bratstva; keďže správy naznačujú, že od júla 2013 bolo v bezprecedentných vlnách masového zatýkania zadržaných viac než 40 000 osôb a približne 1 400 protestujúcich bolo usmrtených v dôsledku nadmerného a svojvoľného použitia sily bezpečnostnými jednotkami; keďže sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú naďalej oblasťami, ktoré od júla 2013 vyvolávajú osobitné znepokojenie; keďže Egypt je v správe Sloboda vo svete za rok 2014 organizácie Freedom House hodnotený ako „neslobodný“;

D.  keďže tisícky demonštrantov a väzňov svedomia bolo zadržaných v Egypte odvtedy, čo egyptská armáda prevzala moc v júli 2013; keďže od zvolenia prezidenta as-Sísího v máji 2014 naďalej dochádza k prípadom zatýkania a svojvoľného zadržiavania; keďže 11. júna 2014 súd odsúdil známeho aktivistu Alá Abdulfattáha, ktorý zohrával vedúcu úlohu v revolúcii v roku 2011, ako aj ďalšie osoby na 15 rokov väzenia na základe obvinenia z porušenia zákona č. 107 o práve na verejné zhromažďovanie, sprievody a pokojné demonštrácie z roku 2013 (zákon o demonštráciách); keďže ďalší známi aktivisti vrátane Muhammada Ádila, Ahmada Dúma a Ahmada Máhira, ako aj vedúce obhajkyne práv žien, napríklad Yara Salám a Saná Seif, sú naďalej vo väzbe; keďže súd pre naliehavé veci v Káhire svojím rozhodnutím z 28. apríla 2014 zakázal Hnutie mládeže 6. apríla;

E.  keďže 10. januára 2015 egyptský súd v delte Nílu (provincia Baheira) odsúdil 21-ročného študenta Karima al-Bannu na tri roky odňatia slobody za oznámenie na Facebooku, že je ateista, a za urážku islamu;

F.  keďže egyptské orgány zväčšili prostredníctvom represívnych právnych predpisov tlak na slobodu prejavu a zhromažďovania, čo vláde uľahčuje umlčanie svojich kritikov a potláčanie protestov;

G.  keďže vzhľadom na to, že parlament bol rozpustený, vláda prezidenta as-Sísího prijala množstvo represívnych zákonov, napríklad prezidentským dekrétom schválený zákon č. 136 z roku 2014, ktorým sa všetok verejný majetok označuje za vojenské zariadenia, z čoho bezprostredne vyplýva, že o každom trestnom čine spáchanom na verejnom majetku môže pojednávať vojenský súd, a to s retroaktívnym účinkom; keďže Africká komisia pre ľudské práva a práva národov uviedla pri výklade Africkej charty ľudských práv a práv národov, ktorej zmluvnou stranou je aj Egypt, že vojenské súdy by za žiadnych okolností nemali mať právomoc nad civilným obyvateľstvom;

H.  keďže v rámci všeobecného pravidelného preskúmania OSN bolo vydaných 300 odporúčaní vrátane odporúčania prepustiť každého, kto je zatknutý za uplatňovanie slobody prejavu; keďže sedem organizácií na obranu ľudských práv so sídlom v Egypte sa nezúčastnilo na preskúmaní výsledkov svojej krajiny, ktoré uskutočňuje OSN, z dôvodu obáv z prenasledovania;

I.  keďže sloboda tlače v Egypte je stále pod veľkým tlakom a novinári sú naďalej zadržiavaní na základe nepodložených obvinení; keďže v roku 2014 boli stíhaní viacerí novinári v súvislosti s obvineniami z ohrozenia národnej jednoty a sociálneho zmieru, zo šírenia nepravdivých správ a zo spolupráce s Moslimským bratstvom; keďže v rozhodnutí kasačného súdu, ktorý je najvyšším egyptským súdom, sa uvádza, že v súdnom konaní s novinármi Muhammadom Fahmím, Petrom Grestem a Báhirom Muhammadom z al-Džazíry sa vyskytli procesné nedostatky; keďže sa však plánuje nové súdne konanie s týmito troma novinármi, ktorí neboli zbavení obvinenia z „falšovania správ“ a zo „vzťahov s Moslimským bratstvom“; keďže traja ďalší novinári – Sue Turton, Dominic Kane, and Rena Netjes – boli v neprítomnosti odsúdení na 10 rokov odňatia slobody; keďže egyptskí novinári Mahmúd Abdunnabí, Mahmúd Abú Zajd, Samhí Mustafá, Ahmad Gamál, Ahmad Fu´ád a Abdurrahmán Šáhín boli odsúdení len z toho dôvodu, že vykonávali svoju legitímnu činnosť; keďže egyptské médiá sú extrémne polarizované na prívržencov a protivníkov Mursího, čo len vyostruje polarizáciu egyptskej spoločnosti;

J.  keďže 2. decembra 2014 egyptský trestný súd predbežne uložil 188 obvineným trest smrti, pričom išlo o tretie takéto masové odsúdenie za rok 2014; keďže tieto masové procesy sú namierené hlavne proti členom Moslimského bratstva, najväčšieho egyptského opozičného hnutia, ktoré egyptské orgány v decembri 2013 vyhlásili za teroristickú skupinu; keďže ide o najnovšie príklady trestov v sérii stíhaní a súdnych konaní, ktoré sa vyznačujú množstvom procesných nezrovnalostí a sú v rozpore s medzinárodným právom; keďže voči nikomu nebola vyvodená zodpovednosť za neprimerané použitie násilia v auguste 2013, keď bezpečnostné jednotky vtrhli do táborov na námestí Rábi´a al-Adawíja a podľa nezávislého egyptského vyšetrovacieho výboru zabili 607 demonštrantov podporujúcich Mursího;

K.  keďže väčšina trestov smrti, aj keď nie všetky, ktoré boli vynesené v masových súdnych procesoch s členmi Moslimského bratstva a údajnými podporovateľmi odvolaného prezidenta Mursího v marci a v apríli 2014, bola zmiernená na doživotné väzenie;

L.  keďže 167 poslancov dolnej a hornej komory parlamentu, ktorý bol zvolený v roku 2011, je v súčasnosti zadržiavaných;

M.  keďže bývalého prezidenta Mubaraka, jeho bývalého ministra vnútra Habíba al-Adlyho a šiestich ďalších asistentov prepustili 29. novembra 2014 po tom, ako boli stiahnuté obvinenia z vraždy a korupcie z dôvodu technickej chyby; keďže egyptský kasačný súd zrušil 13. januára 2015 rozhodnutie o odsúdení bývalého prezidenta Mubaraka a jeho dvoch synov vo veci sprenevery a nariadil opakovanie súdneho procesu z dôvodu chýb v súdnom konaní;

N.  keďže tieto nedávne súdne postupy silne spochybňujú nezávislosť súdneho systému a jeho schopnosť zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti; keďže hrozí, že najmä tieto tresty smrti môžu oslabiť vyhliadky na dlhodobú stabilitu v Egypte;

O.  keďže Egypt čelí veľkým hospodárskym problémom, okrem iného aj odlevu prostriedkov v cudzej mene, rastúcej inflácii, nezamestnanosti a výraznému zvyšovaniu verejného dlhu, ako aj bezpečnostným výzvam v súvislosti s globálnou hrozbou, ktorú predstavuje terorizmus; keďže bezpečnostná situácia na Sinajskom polostrove je kritická a stovky vojakov boli zabité džihádistickými skupinami operujúcimi v tejto oblasti; keďže 24. októbra 2014 bolo pri teroristickom útoku zabitých najmenej 33 vojakov; keďže teroristické činy sú v tomto regióne takmer na dennom poriadku; keďže štát nariadil vysťahovanie tisícov obyvateľov mesta Rafah a vytvoril 500-metrovú nárazníkovú zónu pozdĺž hraníc s Gazou a keďže od 24. októbra 2014 platí na Sinajskom polostrove výnimočný stav; keďže zločinecké siete naďalej pôsobia na trasách obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva na Sinajskom polostrove a na trasách smerujúcich na Sinajský polostrov;

P.  keďže sa v článku 75 egyptskej ústavy uvádza, že všetci občania majú právo zakladať mimovládne združenia a nadácie na demokratickom základe; keďže navrhované nové právne predpisy by ďalej obmedzili činnosť domácich a zahraničných mimovládnych organizácií, ktoré sú obzvlášť znepokojené novým návrhom zákona, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby sa teroristi a iné ozbrojené skupiny dostali k peniazom a materiálu, no ktorý by mohol mimovládnym organizáciám brániť v prijímaní zahraničných finančných prostriedkov, od ktorých sú mnohé z nich závislé; keďže prezidentský dekrét z 21. septembra 2014, ktorým sa novelizuje trestný zákonník, má vážne dôsledky pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia z dôvodu nejasne formulovaného „poškodzovania štátneho záujmu“, pričom zahŕňa aj doživotné tresty odňatia slobody;

Q.  berie na vedomie príhovor prezidenta as-Sísího na Káhirskej univerzite, v ktorom hovoril o potrebe modernizácie a reformy islamského myslenia;

R.  keďže násilie páchané na ženách sa podľa egyptských mimovládnych organizácií pre práva žien údajne zhoršuje napriek prijatiu nového zákona o sexuálnom obťažovaní, ktorého uplatňovanie treba monitorovať; keďže egyptské aktivistky sú v zvlášť zraniteľnej situácii a sú často obeťami násilia, sexuálnych útokov a ďalších foriem ponižujúceho zaobchádzania v súvislosti so svojou pokojnou činnosťou; keďže napriek vydaniu zákona v roku 2008, ktorým sa kriminalizuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sú tieto praktiky aj naďalej všeobecne rozšírené a nebolo zaznamenané žiadne úspešné trestné stíhanie tých, ktorí nariadili tieto praktiky na dievčatách vykonávať;

S.  keďže v posledných mesiacoch sa výrazne zvýšil počet prípadov zatýkania homosexuálnych mužov; keďže na domnelých miestach stretnutí homosexuálov sa v celom Egypte uskutočnila séria policajných zásahov; keďže komunita LGBT osôb je prenasledovaná a verejne znevažovaná; keďže Egyptská iniciatíva za osobné práva odhaduje, že za posledných 18 mesiacov bolo zatknutých najmenej 150 ľudí za sexuálnu neviazanosť; keďže 12. januára 2015 egyptský súd zbavil viny 26 mužov, ktorí boli mesiac predtým zatknutí počas razie v kúpeľoch v Káhire a obvinení z „podnecovania sexuálnej neviazanosti“;

T.  keďže prezidentské voľby v Egypte v roku 2014 sa uskutočnili v podmienkach, kde bol prísne obmedzený priestor pre slobodu prejavu, pričom boli potláčané všetky formy opozície a kritiky vrátane prejavov organizácií pre ľudské práva; keďže bol oznámený oficiálny termín konania parlamentných volieb, t. j. 21. marca a 25. apríla 2015;

U.  keďže odvetvie ropy je tradične najväčším lákadlom pre investície zahraničných investorov v Egypte a keďže ropa je najvýznamnejšou komoditou, ktorú Egypt vyváža; keďže Egyptu bola poskytnutá možnosť bezplatne prepravovať ropu zo štátov Perzského zálivu s cieľom podporiť novú vládu; keďže vláda prijíma ohlásený plán s cieľom odstrániť do piatich rokov energetické dotácie počnúc júlom 2014 a keďže jeho cieľom je uskutočňovať od apríla 2015 plán distribúcie palív prostredníctvom inteligentných kariet s cieľom kontrolovať pašovanie ropy do susedných krajín a zistiť konkrétne potreby, pokiaľ ide o palivo;

V.  keďže Egypt začal po revolúcii z januára 2011 viackrát rokovania s Medzinárodným menovým fondom, kde mal záujem o pôžičku 4,8 miliardy USD, ale keďže rokovania boli po 30. júni 2013 pozastavené; keďže sa kontakty obnovili a experti MMF v novembri 2014 navštívili Egypt s cieľom uskutočniť konzultácie podľa článku IV, ako aj hodnotenie krajiny expertmi MMF, pokiaľ ide o finančnú a hospodársku situáciu;

W.  keďže úroveň zainteresovanosti EÚ v Egypte by mala byť v súlade so zásadou európskej susedskej politiky „viac za viac“, mala by byť založená na stimuloch a závisieť od pokroku v reforme demokratických inštitúcií, právneho štátu a ľudských práv;

X.  keďže EÚ je tradične hlavným obchodným partnerom Egypta, ktorý pokrýval 22,9 % objemu obchodu Egypta v roku 2013 a zaraďuje sa na prvé miesto ako partner Egypta v oblasti dovozu i vývozu; keďže na základe osobitnej skupiny EÚ – Egypt sa Európska komisia zaviazala poskytnúť Egyptu dodatočnú finančnú podporu v celkovej sume takmer 800 miliónov EUR; keďže táto suma sa skladá z 303 miliónov EUR vo forme grantov (90 miliónov EUR z prostriedkov programu SPRING, 50 miliónov EUR ako grantová zložka operácie mikrofinančnej pomoci, pričom zostatok pochádza z investičného nástroja európskej susedskej politiky) a zo 450 miliónov EUR vo forme úverov (makrofinančná pomoc); keďže však EÚ bude poskytovať finančnú podporu len vtedy, ak budú splnené nevyhnutné politické a demokratické podmienky, pričom sa bude uskutočňovať a posilňovať plne inkluzívna demokratická transformácia pri úplnom dodržiavaní ľudských práv a práv žien;

Y.  keďže 16. júna 2014 osobitný zástupca Európskej únie pre ľudské práva Stavros Lambrinidis navštívil Káhiru a uskutočnil stretnutia s predsedníctvom a hornou komorou parlamentu (Madžlis šurá) a so zástupcami občianskej spoločnosti; keďže diskusie sa zameriavali na prípravy na nový zákon o MVO a bol zdôraznený význam, ktorý EÚ prikladá kľúčovej úlohe občianskej spoločnosti v Egypte;

1.  zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje svojej spolupráci s Egyptom ako s dôležitým susedom a partnerom; zdôrazňuje význam Egypta pre stabilitu v regióne; zdôrazňuje solidaritu s egyptským ľudom a svoj záväzok naďalej podporovať Egypt v procese budovania jeho demokratických inštitúcií, dodržiavania a obrany ľudských práv a presadzovania sociálnej spravodlivosti a bezpečnosti; vyzýva vládu Egypta, aby plnila svoje medzinárodné záväzky ako významný hráč v južnom Stredozemí;

2.  pripomína egyptskej vláde, že dlhodobý úspech Egypta a jeho ľudu závisí od ochrany všeobecných ľudských práv a od vytvorenia a upevnenia demokratických a transparentných inštitúcií zapojených aj do ochrany základných práv občanov; vyzýva preto egyptské orgány, aby v plnej miere uplatňovali zásady medzinárodných dohovorov;

3.  vyjadruje vážne znepokojenie nad obmedzovaním základných práv v Egypte, najmä slobody prejavu, zhromažďovania a združovania, politického pluralizmu a právneho štátu; požaduje okamžité skončenie všetkých aktov násilia, poburovania, prejavov nenávisti, obťažovania, zastrašovania a cenzúry voči politickým oponentom, demonštrantom, novinárom, blogerom, študentom, odborárom, aktivistkám za práva žien, predstaviteľom občianskej spoločnosti a menšinám zo strany štátnych orgánov, bezpečnostných síl, služieb a ďalších skupín v Egypte; odsudzuje neprimerané používanie násilia proti demonštrantom;

4.  víta skutočnosť, že Yasser Ali, bývalý hovorca zosadeného prezidenta Mursího a prominentná osobnosť Moslimského bratstva, bol prepustený a zbavený obnvinení; vyzýva na rýchle prepustenie všetkých politických väzňov;

5.  žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, všetkých, ktorí boli zadržaní za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania, ako aj tých, ktorí sú zadržiavaní za údajné členstvo v organizácii Moslimského bratstva; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili právo na spravodlivý súdny proces v súlade s medzinárodnými normami; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby podnikli konkrétne kroky na zabezpečenie úplného vykonávania ustanovení novej ústavy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd vrátane slobody prejavu a slobody zhromažďovania;

6.  podčiarkuje, že dodržiavanie slobody tlače, informácií a myslenia (v tradičných aj internetových médiách), ako aj politický pluralizmus predstavujú základ demokracie; vyzýva egyptské orgány, aby zaručili uplatňovanie týchto slobôd v krajine bez svojvoľných obmedzení a cenzúry a aby zabezpečili slobodu prejavu; je presvedčený, že všetci novinári musia mať možnosť podávať správy o situácii v Egypte bez strachu zo stíhania, z väznenia, zo zastrašovania alebo z obmedzovania slobody slova alebo prejavu;

7.  nalieha na egyptské orgány, aby vykonali rýchle, nestranné a nezávislé vyšetrovanie obvinení z neprimeraného použitia sily, zo zlého zaobchádzania a z ďalšieho porušovania ľudských práv vrátane sexuálneho zneužívania predstaviteľmi orgánov presadzovania práva počas protestov, aby potrestali zodpovedné osoby, poskytli odškodnenie obetiam a vytvorili nezávislý mechanizmus na monitorovanie a vyšetrovanie správania bezpečnostných síl; vyzýva Egypt, aby ratifikoval Rímsky štatút a aby sa stal členom Medzinárodného trestného súdu;

8.  vyzýva egyptské orgány, aby zmenili tresty smrti vynesené bez ohľadu na zásady riadneho procesu, v ktorom sa rešpektujú práva obvinených, a aby zrušili represívne a protiústavné zákony, ktoré závažne obmedzujú základné ľudské práva a slobody, najmä zákon č. 136 z roku 2014, schválený prezidentským dekrétom; vyzýva tieto orgány, aby všetky rozsudky proti civilistom vydané vojenskými súdmi od júla 2013 vyhlásili za neplatné; žiada, aby bolo prepustených 167 poslancov parlamentu zvolených v roku 2011, ktorí sú v súčasnosti vo väzbe; vyzýva orgány, aby bezodkladne zaviedli úradné moratórium na popravy ako prvý krok k ich zrušeniu;

9.  vyzýva egyptské orgány, aby zrušili zákon o demonštráciách z novembra 2013 a aby sa zapojili do skutočného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a odborníkmi na právo s cieľom prijať právne predpisy o združovaní a zhromažďovaní v súlade s medzinárodnými štandardmi a aby zaručili právo na zakladanie združení zakotvené v článku 75 egyptskej ústavy vrátane práva prijímať a poskytovať finančné prostriedky; vyzýva príslušné orgány, aby preskúmali nový návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý predložilo ministerstvo sociálnej solidarity; naliehavo požaduje, aby bol nový navrhovaný zákon v súlade s egyptskou ústavou a so všetkými medzinárodnými zmluvami, ktoré Egypt podpísal;

10.  pripomína egyptskej vláde jej zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a ochrany všetkých občanov bez ohľadu na ich politické názory, príslušnosť alebo vierovyznanie; trvá na tom, že iba vybudovanie skutočne pluralitnej spoločnosti, ktorá rešpektuje rozmanitosť názorov a životných štýlov, môže zaistiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť v Egypte, a vyzýva egyptské orgány, aby sa zaviazali k dialógu, nenásiliu a inkluzívnej správe vecí verejných;

11.  víta a povzbudzuje kroky egyptskej vlády na podporu dodržiavania práv a slobôd náboženských spoločenstiev; pripomína ustanovenie článku 235 egyptskej ústavy, v ktorom sa uvádza, že novozvolený parlament musí počas prvého volebného obdobia vydať právny predpis o regulácii výstavby a rekonštrukcie kostolov spôsobom, ktorý kresťanom zaručí slobodu praktizovať náboženské vyznanie; víta skutočnosť, že egyptský prezident as-Sísí sa stal prvým prezidentom, ktorý sa zúčastnil na koptskej štedrovečernej omši v kostole v Káhire, a domnieva sa, že je to dôležité symbolické gesto v snahe budovať jednotu v egyptskej spoločnosti;

12.  zdôrazňuje význam Egypta ako medzinárodného aktéra a dúfa, že bude naďalej zohrávať aktívnu úlohu pri iniciovaní skutočných mierových rokovaní, ktoré povedú k ukončeniu arabsko-izraelského konfliktu, a že konštruktívne prispeje k hľadaniu stability v regióne Stredozemia, v súčasnej dobe najmä v Líbyi a na Blízkom východe; žiada, aby boli okamžite a bezpodmienečne prepustení všetci unesení egyptskí občania, ktorí sú v súčasnosti zadržiavaní v Líbyi, vrátane 20 egyptských Koptov unesených 3. januára 2015; opakuje, že EÚ je v záujme riešenia týchto závažných hrozieb ochotná spolupracovať s Egyptom ako partnerom v regióne;

13.  dôrazne odsudzuje nedávne teroristické útoky na Sinajskom polostrove a všetky ostatné teroristické činy zamerané proti Egyptu; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a medzinárodné spoločenstvo musia pevne stáť po boku Egypta a spolupracovať s ním v boji proti terorizmu; vyzýva egyptské orgány, aby vynaložili všetko úsilie na zlikvidovanie zločineckých sietí, ktoré naďalej pôsobia na trasách obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva na Sinajskom polostrove a na trasách smerujúcich na Sinajský polostrov;

14.  pripomína egyptským orgánom ich vnútroštátne a medzinárodné právne záväzky a vyzýva ich, aby kládli na prvé miesto ochranu a presadzovanie ľudských práv a zabezpečovali vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv, a to aj prostredníctvom nezávislého a nestranného výkonu spravodlivosti;

15.  poznamenáva, že pokles cien ropy bude viesť priamo k zníženiu prostriedkov na dotácie na energie, čo je najväčšou výzvou, ktorej čelia porevolučné režimy od revolúcie z 25. januára; je znepokojený tým, že tento pokles môže mať obrovský dosah na mnohé plány vlády, z ktorých najdôležitejším je úsilie o zachovanie bezpečnej rezervy v cudzích menách;

16.  nalieha na egyptskú vládu, aby plne uskutočňovala národné stratégie v oblasti boja proti násiliu páchanému na ženách a za odstránenie všetkých foriem diskriminácie, pričom počas celého tohto procesu zabezpečí účinné poradenstvo a zapojenie ženských organizácií a iných organizácií občianskej spoločnosti;

17.  vyjadruje pohoršenie nad čoraz vážnejšími zásahmi voči komunite LGBT v Egypte; nalieha na egyptské orgány, aby prestali s kriminalizáciou LGBT osôb na základe zákona o sexuálnej neviazanosti za prejavovanie ich sexuálnej orientácie a za združovanie a aby prepustili všetky LGBT osoby zatknuté a uväznené na základe tohto zákona;

18.  vyzýva egyptské orgány, aby sa v plnej miere zapájali do mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv, a to aj tým, že schvália doteraz nevybavené žiadosti o návštevu krajiny podané viacerými osobitnými spravodajcami OSN a splnia záväzok Egypta otvoriť regionálnu kanceláriu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

19.  pripomína v súlade so zisteniami volebnej pozorovateľskej misie EÚ pri prezidentských voľbách v roku 2014, že voľby nespĺňali platné medzinárodné normy, pričom sa v plnej miere nedodržiavali základné práva stanovené v novoprijatej ústave, keďže došlo najmä k obmedzeniam slobody prejavu a zhromažďovania a k nedostatočnej regulácii financovania volebnej kampane, ako aj k obmedzeniu práva kandidovať a práva voliť; vyzýva egyptskú vládu, aby riešila nedostatky týkajúce sa prezidentských volieb v rámci príprav na parlamentné voľby, ktoré sú ohlásené na 21. marca a 25. apríla 2015;

20.  žiada vytvorenie spoločnej stratégie členských štátov voči Egyptu; opätovne naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby vo svojich dvojstranných vzťahoch s Egyptom a pri finančnej podpore krajiny vyvíjali aktívnu činnosť v súlade so zásadou podmienenosti („viac za viac“) a aby zohľadňovali vážne hospodárske problémy, ktorým krajina čelí; opätovne v tejto súvislosti požaduje jasné a vzájomne dohodnuté kritériá; opätovne potvrdzuje svoj záväzok pomôcť egyptskému ľudu v procese priblíženia sa k demokratickej a hospodárskej reforme;

21.  nabáda predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov EÚ v Káhire, aby sa zúčastňovali na politicky citlivých súdnych konaniach s egyptskými a zahraničnými novinármi, blogermi, zástupcami odborových organizácií a aktivistami občianskej spoločnosti v krajine;

22.  opätovne vyzýva PK/VP, aby objasnila osobitné opatrenia, ktoré boli prijaté v reakcii na rozhodnutie Rady pre zahraničné veci preskúmať pomoc EÚ Egyptu, a to aj s ohľadom na správu Dvora audítorov z roku 2013; žiada predovšetkým objasnenie stavu: i) plánovaného programu súdnej reformy; ii) programov rozpočtovej podpory EÚ; iii) programu obchodu a domáceho rozvoja; a iv) účasti Egypta na regionálnych programoch EÚ, ako sú programy Euromed Police a Euromed Justice; vyzýva Komisiu, aby objasnila záruky prijaté v programoch financovaných v rámci investičného nástroja európskej susedskej politiky v súvislosti s rizikom korupcie, ako aj s hospodárskymi a finančnými subjektmi kontrolovanými armádou;

23.  žiada, aby sa v celej EÚ zakázalo vyvážať do Egypta spravodajské technológie, ktoré by mohli byť použité na sledovanie a prenasledovanie občanov; v súlade s Wassenaarskym usporiadaním žiada zákaz vývozu bezpečnostných zariadení a vojenskej pomoci, ktoré by mohli byť použité na potlačenie pokojných protestov alebo proti strategickým a bezpečnostným záujmom EÚ;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky a jej dočasnej vláde.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0100.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0007.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.


Prípad dvoch talianskych „marò“
PDF 222kWORD 58k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o prípade dvoch príslušníkov talianskej námornej pechoty (2015/2512(RSP))
P8_TA(2015)0013RC-B8-0006/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na dodatkové protokoly k nemu,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a najmä jeho články 9, 10 a 14,

–  so zreteľom na vyhlásenia Komisie aj podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o prípade talianskych príslušníkov námornej pechoty (maró) Massimiliana Latorreho a Salvatoreho Gironeho,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o námornom pirátstve(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna zo 6. januára 2015, v ktorom vyzýva obe krajiny, Taliansko a Indiu, aby sa pokúsili dosiahnuť primerané a obojstranne prijateľné riešenie,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v noci 15. februára 2012 pri pobreží indického štátu Kérala sa k talianskej obchodnej lodi Enrica Lexie plávajúcej na trase zo Singapuru do Džibutska priblížilo rybárske plavidlo s vlečnými sieťami St Antony;

B.  keďže na palube lode Enrica Lexie bolo prítomných šesť príslušníkov talianskej námornej pechoty (maró), aby ju chránili pred možným útokom pirátov; keďže v obave z pirátskeho útoku boli na približujúce sa plavidlo vystrelené varovné výstrely a dvaja indickí rybári, Valentine alias Jelastine a Ajeesh Pink, tragicky zahynuli;

C.  keďže 19. februára 2012 indická polícia vtrhla na palubu lode, príslušníkom námornej pechoty zabavila zbrane a zatkla dvoch z nich, ktorí boli označení za osoby zodpovedné za spustenie paľby na rybárske plavidlo;

D.  keďže tieto udalosti vyvolali diplomatické napätie pre právnu neistotu, ktorá obklopuje prípad oboch príslušníkov talianskej námornej pechoty; keďže ani po troch rokoch indické orgány stále nevzniesli obvinenie;

E.  keďže jeden z vojakov, Massimiliano Latorre, odišiel z Indie na štyri mesiace domov po tom, ako utrpel ischémickú mozgovú príhodu, a naďalej potrebuje lekársku starostlivosť a keďže pán Girone je stále na talianskej ambasáde v Indii;

F.  keďže obe strany citujú medzinárodné právo, pričom Taliansko tvrdí, že incident sa odohral v medzinárodných vodách a príslušníci námornej pechoty by mali byť súdení v Taliansku alebo pred medzinárodným súdom; keďže však India trvá na tom, že príslušníkov námornej pechoty môže súdiť, lebo k incidentu došlo v pobrežných vodách podliehajúcich jurisdikcii Indie;

G.  keďže 15. októbra 2014 vtedajšia vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton predniesla vyhlásenie o postupe indických orgánov a vyzvala vládu, aby našla rýchle a uspokojivé riešenie v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve a s medzinárodným právom;

H.  keďže 16. decembra 2014 nová vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini vyjadrila sklamanie z nedostatočnej miery zhovievavosti voči žiadosti Massimiliana Latorreho o predĺženie pobytu v Taliansku kvôli zdravotnej starostlivosti;

I.  keďže 14. januára 2015 povolil Najvyšší súd Indie predĺženie, ktoré umožňuje seržantovi Latorremu stráviť viac času v Taliansku zo zdravotných dôvodov;

J.  keďže obaja príslušníci talianskej námornej pechoty sú európski občania a keďže 15. februára 2012 sa nachádzali na palube talianskej obchodnej lode plaviacej sa pri pobreží štátu Kerala a vykonávali svoje úlohy ako súčasť činností zameraných na boj proti pirátstvu, ku ktorému sa EÚ rozhodne zaviazala;

1.  vyjadruje hlboký smútok nad tragickou smrťou dvoch indických rybárov a svoju sústrasť;

2.  zdôrazňuje, že následky udalosti z 15. februára 2012 by sa však mali riešiť výhradne v súlade so zásadami právneho štátu a pri plnom dodržiavaní ľudských a zákonných práv osôb, ktoré boli do incidentu údajne zapojené;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zadržiavaním príslušníkov talianskej námornej pechoty bez vznesenia obvinenia; zdôrazňuje, že príslušníci námornej pechoty sa musia vrátiť do vlasti; zdôrazňuje, že zdĺhavé prieťahy a obmedzovanie slobody pohybu príslušníkov námornej pechoty sú neprijateľné a predstavujú vážne porušenie ich ľudských práv;

4.  vyjadruje poľutovanie nad spôsobom, akým sa rieši táto otázka, a podporuje úsilie všetkých zúčastnených strán o rýchle dosiahnutie primeraného a obojstranne prijateľného riešenia v záujme všetkých rodín (indických a talianskych), ako aj oboch krajín;

5.  vyjadruje nádej, a to s prihliadnutím na stanoviská Talianska ako členského štátu k udalostiam súvisiacim s incidentom, že právomoc pripadne talianskym orgánom a/alebo medzinárodnej arbitráži;

6.  vyzýva vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu oboch príslušníkov talianskej námornej pechoty s cieľom dosiahnuť rýchle a uspokojivé riešenie prípadu;

7.  pripomína Komisii, že v rámci vzťahov s Indiou je dôležité zdôrazňovať situáciu v oblasti ľudských práv a taktiež zvážiť ďalšie opatrenia, ktoré by uľahčili vyriešenie prípadu;

8.  pripomína, že práva a bezpečnosť občanov EÚ v tretích krajinách by malo chrániť diplomatické zastúpenie EÚ, ktoré by sa malo aktívne usilovať o obhajovanie základných ľudských práv občanov EÚ, ktorí sú zadržiavaní v akejkoľvek tretej krajine;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a vláde Indie.

(1) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 34.


Sloboda prejavu v Turecku: nedávne zatknutie novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický nátlak namierený voči médiám
PDF 224kWORD 63k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku: nedávne zatknutia novinárov a vedúcich pracovníkov médií a systematický tlak na médiá (2014/3011(RSP))
P8_TA(2015)0014RC-B8-0036/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a člena Komisie pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 14. decembra 2014,

–  so zreteľom na správu o pokroku Turecka za rok 2014 z 8. októbra 2014,

–  so zreteľom na orientačný strategický dokument Komisie pre Turecko (2014 – 2020) z 26. augusta 2014,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1996, najmä na jeho článok 19,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 14. decembra 2014 turecká polícia zatkla novinárov a pracovníkov médií vrátane šéfredaktora novín Zaman Ekrema Dumanliho a generálneho riaditeľa skupiny Samanyolu Broadcasting group Hidayeta Karaca; keďže v príkaze, ktorý vydal sudca v Istanbule, sa uvádza, že boli podrobení vyšetrovaniu trestného činu za vytvorenie organizácie, ktorá „sa prostredníctvom nátlaku, zastrašovania a vyhrážok pokúsila prevziať štátnu moc“ a urobila tak „prostredníctvom klamstiev, pozbavenia ľudí ich slobody a falšovania dokumentov“;

B.  keďže bolo prepustených niekoľko osôb zadržaných v decembri 2014; keďže 19. decembra 2014 súd v Istanbule oznámil podmienečné prepustenie Ekrema Dumanliho a zákaz cestovania až do skončenia vyšetrovania trestného činu, no zároveň oznámil, že Hidayet Karaca bude naďalej zadržiavaný až do skončenia vyšetrovania; keďže 31. decembra 2014 istanbulský súd odmietol námietku prokurátora voči prepusteniu Ekrema Dumanliho a siedmich ďalších osôb;

C.  keďže reakcia vlády na obvinenia z korupcie z decembra 2013 vyvolala vážne pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnictva a preukázala narastajúcu neznášanlivosť voči politickej opozícii, protestom verejnosti a kritike médií;

D.  keďže Turecko má už veľmi veľa uväznených novinárov a novinárov čakajúcich na súdny proces a za uplynulých niekoľko rokov sa zvýšil tlak na médiá vrátane vlastníkov a výkonných predstaviteľov mediálnych skupín, ako aj na internetové platformy a platformy sociálnych médií; keďže zastrašujúce vyhlásenia politikov a súdne konania proti kritickým novinárom spolu so štruktúrou vlastníctva v mediálnom sektore viedli k rozšíreniu autocenzúry u vlastníkov médií a novinárov, ako aj k prepúšťaniu novinárov; keďže turecká vláda novinárov obviňuje väčšinou na základe tureckého zákona proti terorizmu a článkov trestného zákonníka, ktoré sa týkajú „teroristických organizácií”;

E.  keďže 6. januára 2015 bola v meste Dyiarbakir zatknutá holandská korešpondentka Frederike Geerdinková, ktorá bola vyšetrovaná na polícii a ktorú ešte v ten istý deň prepustili po tom, ako do prípadu zasiahol holandský minister zahraničných vecí, ktorý bol v tom čase na návšteve Turecka, a 7. januára 2015 bol pri odchode na istanbulské letisko zatknutý ďalší holandský novinár Mehmet Ülger, ktorého vyšetrovala polícia a ktorý bol neskôr v ten istý deň prepustený;

F.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv vrátane slobody prejavu patrí k základným hodnotám EÚ, ku ktorým sa Turecko formálne zaviazalo podaním prihlášky o členstvo v EÚ a súvisiacimi rokovaniami, ako aj členstvom v Rade Európy;

G.  keďže EÚ a jej členské štáty dôrazne kritizovali zatknutia, ktoré sa uskutočnili 14. decembra 2014, keď tvrdili, že sú v „rozpore s európskymi hodnotami a slobodou médií“; keďže prezident Erdogan rázne odmietol kritiku EÚ;

1.  odsudzuje nedávne policajné razie a zadržanie viacerých novinárov a predstaviteľov médií zo 14. decembra 2014 v Turecku; zdôrazňuje, že tieto kroky spochybňujú dodržiavanie zásad právneho štátu a slobody médií, čo je základná zásada demokracie;

2.  pripomína, že slobodná a pluralitná tlač je spolu s riadnymi súdnymi procesmi, prezumpciou neviny a nezávislosťou súdnictva základnou zložkou každej demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje preto v súvislosti s poslednou vlnou zatýkania potrebu vo všetkých prípadoch i) poskytnúť dostatočné a transparentné informácie o obvineniach proti obžalovaným, ii) poskytnúť obžalovaným plný prístup k usvedčujúcim dôkazom a právo na obhajobu a iii) zabezpečiť v prípadoch správne postupy, aby bola bezodkladne a bez odôvodnených pochybností preukázaná pravdivosť obvinení; pripomína tureckým orgánom, že pri styku s médiami a novinármi treba postupovať čo najobozretnejšie, pretože sloboda prejavu a sloboda médií zostávajú pre fungovanie demokratickej a otvorenej spoločnosti nevyhnutnou podmienkou;

3.  vyjadruje znepokojenie nad spiatočníckymi krokmi v oblasti demokratických reforiem, najmä nad nízkou mierou tolerancie vlády voči verejným protestom a kritickým médiám; konštatuje v tejto súvislosti, že zatýkania zo 14. decembra 2014 sú odsúdeniahodným príkladom zvýšeného tlaku na tlač a médiá vrátane internetových sociálnych médií a fór, ako aj ich obmedzovania; konštatuje, že zamedzenie prístupu k webovým stránkam má v Turecku neprimeraný rozsah; vyjadruje poľutovanie nad počtom novinárov, ktorí sú v súčasnosti vo vyšetrovacej väzbe a v podstate trestaní, a vyzýva turecké súdne orgány, aby tieto prípady čo najskôr preskúmali a vyriešili;

4.  naliehavo vyzýva Turecko, aby uskutočňovalo reformy, ktoré by mali zabezpečiť primerané kontroly a vyvážený stav, ktorý by v plnej miere zaručoval slobodu vrátane slobody myslenia, prejavu a médií, demokraciu, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv;

5.  zdôrazňuje dôležitosť slobody tlače a rešpektovania demokratických hodnôt v rámci procesu rozširovania EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že slobodu prejavu vrátane slobody médií aj naďalej brzdí viacero ustanovení tureckého právneho rámca a ich výklad sudcami; pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria k hlavným európskym hodnotám a že nezávislá tlač má pre demokratickú spoločnosť mimoriadny význam, pretože zabezpečuje informovanosť občanov a umožňuje im aktívne a informované zapájanie sa do kolektívneho rozhodovacieho procesu, čím posilňuje demokraciu; naliehavo žiada tureckú vládu, aby sa v tejto súvislosti venovala predovšetkým otázke slobody médií a aby prijala primeraný právny rámec zaručujúci pluralitu médií v súlade s medzinárodnými normami; ďalej žiada skončenie nátlaku a zastrašovania voči kritickým spoločnostiam a novinárom;

6.  konštatuje, že akčný plán na prevenciu porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach nepredpokladá revíziu všetkých relevantných právnych predpisov protiteroristického zákona alebo trestného zákonníka, ktoré sa používajú na obmedzenie slobody prejavu; zdôrazňuje prvoradú potrebu reformy týchto zákonov;

7.  zdôrazňuje, že podľa záverov Rady zo 16. decembra 2014 sa v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II) na roky 2014  – 2020 predpokladá dosahovanie väčšej súdržnosti medzi finančnou pomocou a celkovým pokrokom dosiahnutým pri vykonávaní predvstupovej stratégie vrátane dodržiavania základných práv a slobôd;

8.  žiada, aby sa v rámci nástroja predvstupovej pomoci venovala väčšia pozornosť nezávislým médiám; vyzdvihuje v tejto súvislosti aj význam podpory organizácií občianskej spoločnosti, pretože len transparentná a dobre fungujúca občianska spoločnosť môže budovať dôveru a istotu medzi jednotlivými zložkami životaschopnej demokratickej spoločnosti;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a tureckej vláde a parlamentu.

Právne oznámenie