Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2039(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0121/2015

Predkladané texty :

A8-0121/2015

Rozpravy :

PV 27/04/2015 - 22
CRE 27/04/2015 - 22

Hlasovanie :

PV 28/04/2015 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0107

Prijaté texty
PDF 217kWORD 120k
Utorok, 28. apríla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie bolonského procesu
P8_TA(2015)0107A8-0121/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu (2015/2039(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 26,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na spoločnú deklaráciu zo Sorbonny o harmonizácii štruktúry európskeho systému vysokoškolského vzdelávania, ktorú 25. mája 1998 podpísali štyria príslušní ministri Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva (Sorbonnská deklarácia)(1),

–  so zreteľom na spoločnú deklaráciu, ktorú v Bologni podpísali 19. júna 1999 ministri školstva z 29 európskych krajín (Bolonská deklarácia)(2),

–  so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala 28. a 29. apríla 2009 v Leuvene a v Louvain-la-Neuve(3),

–  so zreteľom na Budapeštiansko-viedenskú deklaráciu z 12. marca 2010, ktorú prijali ministri školstva zo 47 krajín a ktorou sa oficiálne zaviedol európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA)(4),

–  so zreteľom na komuniké vydané konferenciou ministrov a tretie bolonské politické fórum, ktoré sa konalo 26. a 27. apríla 2012 v Bukurešti(5),

–  so zreteľom na stratégiu mobility 2020 pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania (EHEA) prijatú na konferencii ministrov EHEA, ktorá sa konala v Bukurešti 26. a 27. apríla 2012(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum(8),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania(9),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EQF-LLL)(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(11),

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku(12),

–  so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania(13),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky(14),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2006 s názvom Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (COM(2006)0208),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu (COM(2010)0245),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na správu s názvom Vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2009: vývoj v rámci bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2009)(16),

–  so zreteľom na správu s názvom Sústredenie sa na vysokoškolské vzdelávanie v Európe 2010: vplyv bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2010)(17),

–  so zreteľom na správu s názvom Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania v roku 2012: správa o vykonávaní bolonského procesu (Eurydice, Európska komisia, 2012)(18),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2007 o reforme vysokého školstva medzi učiteľmi(19),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometer z roku 2009 o reforme vysokého školstva medzi študentmi(20),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu zo 16. apríla 2009 s názvom Bolonský proces v európskom vysokom školstve – kľúčové ukazovatele sociálneho rozmeru a mobility(21),

–  so zreteľom na konečnú správu medzinárodnej konferencie o financovaní vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala v Jerevane v Arménsku v dňoch 8. až 9. septembra 2011(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o dialógu medzi univerzitami a podnikmi: nové partnerstvo pre modernizáciu európskych univerzít(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o prispievaní európskych inštitúcií k upevneniu a pokroku bolonského procesu(25),

–  so zreteľom na Európsky fond pre strategické investície (EFSI)(26),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0121/2015),

A.  keďže význam bolonského procesu v súčasnej hospodárskej situácii by mal spočívať v plnení cieľov rozvoja najvyššej možnej úrovne znalostí a inovácií pre občanov prostredníctvom širokého prístupu k vzdelaniu a jeho neustálej aktualizácie a keďže toto by sa malo premietnuť do revízie stratégie Európa 2020 a do vykonávania Junckerovho investičného plánu pre Európu;

B.  keďže z analýz vyplýva, že takmer každý tretí zamestnávateľ v EÚ má ťažkosti s hľadaním primerane kvalifikovaných zamestnancov; keďže z hľadiska cieľa, ktorým je zníženie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ (rozdiel medzi pracovnými zručnosťami jednotlivca a požiadavkami trhu práce), nebol bolonský reformný proces doteraz veľmi úspešný; keďže nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sa stal pre Európu kľúčovou výzvou s dosahom na všetky oblasti spoločnosti, od produktivity a efektívnosti podnikov po súčasné a budúce blaho mladých ľudí;

C.  keďže problém nezamestnanosti mladých ľudí sa od začiatku krízy v roku 2008 výrazne nezlepšil; keďže na konci roku 2014 bolo v EÚ asi 5 miliónov nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov;

D.  keďže slovami filozofa by „hlavnou črtou univerzít malo byť hľadanie pravdy a krásy“, popri jej povinnosti, ktorou je príprava nových odborníkov, vedcov, inžinierov, učiteľov, lekárov, politikov a občanov;

E.  keďže je dôležité považovať univerzity za skutočných kľúčových aktérov bolonského procesu, ktorých úloha presahuje podporné úlohy v oblasti koordinácie, regulácie a zdrojov regionálnych a vnútroštátnych inštitúcií;

F.  keďže vďaka tejto medzivládnej iniciatíve sa v spolupráci s akademickou obcou vynaložilo úsilie s cieľom stanoviť spoločnú európsku reakciu na vážne problémy v mnohých krajinách, ktoré však bolo nedostatočné;

G.  keďže skutočným účelom bolonského procesu je podporovať mobilitu a internacionalizáciu, zabezpečiť kompatibilitu a porovnateľnosť noriem a kvality rôznych systémov vysokoškolského vzdelávania pri súčasnom rešpektovaní autonómie univerzít, a teda napomáhaní vytvoreniu autenticky demokratického európskeho priestoru, ktorý občanom ponúka rovnaké príležitosti;

H.  keďže je potrebné vykonať hodnotenie pokroku dosiahnutého za uplynulých 15 rokov, v ktorom sa zohľadnia úspechy z hľadiska medziregionálnej spolupráce, ako aj zistené pretrvávajúce problémy a nerovnaké výsledky v dosahovaní stanovených cieľov;

I.  keďže bolonský proces bol síce vo väčšine krajín smerodajným a motivačným nástrojom na uskutočnenie reforiem v oblasti vzdelávania, ale v niektorých krajinách sa môže vzhľadom na nesprávnu interpretáciu a nepochopenie jeho skutočnej vízie vnímať ako byrokratická záťaž;

J.  keďže je dôležité uznať celoeurópsky charakter bolonského procesu, ako aj zapojenie všetkých jeho aktérov vrátane študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov;

K.  keďže je nevyhnutná pretrvávajúca a zvýšená finančná podpora vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania, znalostí a výskumu, najmä v týchto časoch hospodárskej krízy;

L.  keďže za týchto neustále sa meniacich okolností je potrebné opätovne potvrdzovať politický záväzok, ktorý je základom bolonského procesu, a zapojenie do realizácie procesu európskych inštitúcií, národných vlád a všetkých ostatných príslušných zúčastnených strán;

Úloha bolonského procesu

1.  poznamenáva, že vzdelanie a výskum sú jedným z hlavných pilierov našej spoločnosti, pokiaľ ide o podporu rozvoja zručností, rastu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že väčšie investície do vzdelávania majú zásadný význam pre účinné riešenie problematiky chudoby, sociálnych rozdielov a nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, a pre podporu sociálneho začlenenia;

2.  poznamenáva, že bolonský proces by mohol pomôcť pri riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ, ak by študentom umožnil získať a rozvinúť kompetencie požadované na trhu práce, a tak by mohol dosiahnuť dôležitý cieľ, ktorým je zlepšenie zamestnateľnosti absolventov;

3.  uvedomuje si úlohu bolonského procesu pri vytváraní Európy znalostí; zdôrazňuje, že šírenie poznatkov, vzdelávanie a výskum sú kľúčovými prvkami stratégie Európa 2002 a že prispievajú k podpore európskeho občianstva; zdôrazňuje však aj potrebu konzultácií v rámci vysokoškolskej obce (učitelia, študenti a nepedagogickí pracovníci) s cieľom pochopiť odpor k reformám spojeným s bolonským procesom, ako aj potrebu zaručiť verejné vzdelávanie, ktoré je bezplatné a prístupné pre všetkých a ktoré zodpovedá potrebám spoločnosti;

4.  poznamenáva, že bolonské reformy viedli k vytvoreniu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a za uplynulých 15 rokov umožnili dosiahnutie úspechov, ktoré spočívajú v tom, že štruktúry vysokoškolského vzdelávania sa stali porovnateľnejšími, zvýšila sa mobilita, poskytli sa systémy zabezpečenia kvality, uznávanie titulov, zlepšila sa kvalita vzdelávacích systémov, ako aj príťažlivosť vysokoškolského vzdelávania v Európe;

5.  poznamenáva, že v rámci bolonského procesu je naďalej potrebné prijať množstvo opatrení v oblasti prispôsobenia vzdelávacích systémov trhu práce a zlepšenia celkovej zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, ako aj atraktivity vysokoškolského vzdelávania v Európe; konštatuje, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali byť schopné pohotovo reagovať na hospodárske, kultúrne, vedecké a technologické zmeny v modernej spoločnosti, aby bol v plnej miere využitý ich potenciál stimulovať rast, zamestnateľnosť a sociálnu súdržnosť;

6.  berie na vedomie ciele pre nadchádzajúce roky a vnútroštátne priority týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať do roku 2015, ako boli navrhnuté konferenciou ministrov EHEA 2012 v Bukurešti, ako aj jej odporúčania pre stratégiu mobility 2020 pre EHEA, pričom podporuje vytvorenie nových monitorovacích stredísk, nových prístupov k rôznym európskym univerzitným obciam a nových systémov na zaradenie členov týchto univerzitných obcí do reformného procesu pre tento plán;

Priority a výzvy

7.  vyzýva krajiny EHEA, aby vykonávali spoločné dohodnuté reformy zamerané na urýchlenie dosiahnutia cieľov bolonského procesu a zároveň aby posilnili dôveryhodnosť EHEA; nabáda na podporu krajín, ktoré majú ťažkosti pri vykonávaní týchto reforiem; podporuje v tejto súvislosti vytváranie širokých partnerstiev medzi krajinami, regiónmi a zúčastnenými stranami;

8.  vyzýva členské štáty, aby ďalej zlepšovali a aktualizovali hodnotenie zariadení vysokoškolského vzdelávania so zreteľom na normy stanovené v minulosti prostredníctvom vzdelávacích systémov na medzinárodnej úrovni a aby v záujme podpory poznatkov, výskumu a vedy odmeňovali excelentnosť;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rozmanitosť výučby vrátane rozmanitosti jazykov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili študentské granty a zabezpečili ich ľahkú prístupnosť;

10.  zdôrazňuje potrebu vynaložiť ďalšie úsilie na rozvoj EHEA a stavať na pokroku dosiahnutom pri plnení jeho cieľov a v koordinácii s európskym priestorom vzdelávania a odbornej prípravy, európskym priestorom celoživotného vzdelávania (LLL) a Európskym výskumným priestorom;

11.  vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do vykonávania bolonského procesu, aby posilnili zabezpečenie kvality s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania, ktorý zlepší jeho atraktivitu ako referenciu akademickej excelentnosti na celom svete;

12.  vyzýva členské štáty, krajiny EHEA a EÚ ako celok, aby pomáhali rozvoju verejného porozumenia a podpory bolonského procesu vrátane opatrení na najnižšej úrovni s cieľom dosiahnuť účinnejšie a dynamickejšie zapojenie pri dosahovaní jeho cieľov;

13.  upozorňuje, že Komisia má ako člen bolonského procesu dôležitú úlohu pri rozvoji EHEA, a vyzýva ju, aby prehlbovala svoju úlohu pri oživovaní procesu a urýchlení úsilia na dosiahnutie stanovených cieľov;

14.  upozorňuje na potrebu zahrnúť kvalitu vzdelávania a výskumu v terciárnom sektore medzi uvedené ciele; domnieva sa, že jedným z ukazovateľov splnenia týchto cieľov by bolo zvýšenie zamestnateľnosti absolventov, čo je tiež cieľom stratégie Európa 2020;

15.  vyzýva na uskutočnenie dialógu medzi vládami, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a výskumnými ústavmi s cieľom zamerať sa na dostupné prostriedky, ich maximalizáciu a účinnejšie využitie a hľadať nové a rozmanité modely financovania na doplnenie verejného financovania; zdôrazňuje tiež dôležitosť iniciatívy Horizont 2020 pri vedení projektov spolupráce medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v oblasti výskumu a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprestávajúcimi snahami znížiť ich financovanie, kým iné rozpočtové oblasti sú ponechané bez povšimnutia;

16.  vyzýva vlády, aby zlepšili efektívnosť využívania verejného financovania v oblasti vzdelávania a rešpektovali hlavný cieľ EÚ, ktorým je investovanie 3 % HDP Únie do vývoja a výskumu do roku 2020; zdôrazňuje, že je potrebné ambiciózne financovanie vzdelávania a výskumu, keďže predstavujú jeden z kľúčových nástrojov na zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, ako aj na boj proti hospodárskej kríze a nezamestnanosti;

17.  všíma si potenciálne možnosti financovania pre vysokoškolské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré by mal poskytovať Európsky fond pre strategické investície (EFSI); vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s plánovaním znížením finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020, ktoré sú priamo spojené s výskumom a vzdelávaním, v prospech EFSI;

18.  upozorňuje, že akékoľvek zníženie finančných prostriedkov pre iniciatívu Horizont 2020 by malo nepochybne vplyv na plné vykonávanie bolonského procesu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby stiahla všetky takéto návrhy;

19.  podporuje prístupy zhora nadol aj zdola nahor, do ktorých je zapojená celá akademická obec a sociálni partneri, a vyzýva na politickú angažovanosť a spoluprácu ministrov EHEA pri rozvoji spoločnej stratégie na dosiahnutie bolonských reforiem;

20.  vyzýva na ďalší rozvoj študijných programov s jasne vymedzenými cieľmi, ktoré zabezpečujú znalosti a kombináciu všeobecných aj odborných zručností, ktoré sú potrebné nielen na prípravu absolventov na požiadavky pracovného trhu a budovanie ich schopnosti celoživotného vzdelávania, ale aj na integráciu občanov, čo má rozhodujúci význam; podporuje plné vykonávanie európskeho rámca pre osvedčovanie odborných kvalifikácií;

21.  zdôrazňuje úlohu disciplín STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a ich význam pre spoločnosť, hospodárstvo a zamestnateľnosť absolventov;

22.  vyzýva na správne vykonávanie európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS) a dodatku k diplomu v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA), ktoré sú kľúčovými nástrojmi spojenými so študijným úväzkom a učebnými výsledkami, s cieľom uľahčiť mobilitu a pomôcť študentom zlúčiť svoje akademické a mimoškolské úspechy;

23.  zdôrazňuje význam zaručenia vzájomného uznávania a kompatibility akademických titulov pre posilnenie systému zabezpečenia kvality na európskej úrovni a vo všetkých krajinách, ktoré sa stali súčasťou EHEA, v súlade s revidovanou verziou európskych noriem a usmernení pre zabezpečenie kvality (ESG) v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania; vyzýva všetky krajiny, ktoré sú súčasťou EHEA, a ich príslušné agentúry zabezpečovania kvality, aby sa stali členmi európskych sietí pre zabezpečenie kvality (Európskeho združenia zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – ENQA a Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania – EQAR);

24.  nabáda partnerské strany bolonského procesu, a najmä Európsku komisiu, aby pravidelne hodnotili nesúlad medzi požadovanými a ponúkanými kompetenciami a zručnosťami v čase vstupu absolventov do sveta práce;

25.  zdôrazňuje význam cieľa stratégie Európa 2020, podľa ktorého by malo mať 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov skončené terciárne vzdelanie a získať zodpovedajúce zručnosti a schopnosti potrebné na nájdenie zamestnania, ktoré ich bude napĺňať;

26.  zdôrazňuje hodnotu kvalifikačných rámcov na zlepšenie transparentnosti a vyzýva všetky krajiny bolonského procesu, aby zabezpečili kompatibilitu svojich národných kvalifikačných rámcov s kvalifikačnými rámcami EHEA a s európskymi kvalifikačnými rámcami;

27.  zdôrazňuje, že národné kvalifikačné rámce (NQF) v mnohých členských štátoch ešte stále treba prispôsobiť európskemu kvalifikačnému rámcu (EQF), ako aj európskym normám a usmerneniam pre zabezpečenie kvality (ESG); konštatuje, že mnohé NQF stále nie sú registrované v Európskom registri zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (EQAR);

28.  poznamenáva, že mobilita študentov, učiteľov, výskumných pracovníkov a nepedagogických zamestnancov je jednou z hlavných priorít bolonského procesu; vyzýva členské štáty, aby zvýšili množstvo príležitostí na mobilitu a zlepšili jej kvalitu, a zdôrazňuje potrebu posilniť vykonávanie stratégie mobility 2020 pre EHEA a zároveň dosiahnuť do roku 2020 v oblasti mobility študentov kvantitatívny cieľ 20 %; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu programu Erasmus+ a dôležitosť zabezpečenia jeho bezproblémového a efektívneho vykonávania a podpory; zdôrazňuje, že štipendiá udeľované v rámci programu Erasmus+ by sa mali oslobodiť od daní a sociálnych dávok;

29.  žiada o postupné začleňovanie mobility študentov do oficiálnych osnov univerzít;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do programov mobility EÚ zapojil primeraný počet študentov hudobných a výtvarných odborov, ako aj ich vyučujúcich;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby európske a medzinárodné partnerstvá a opatrenia na podporu mobility zahrnuli medzi kritériá hodnotenia univerzít a zariadení ďalšieho vzdelávania;

32.  berie na vedomie ústrednú úlohu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pri podpore mobility a pri rozvíjaní vedomostí a zručností absolventov vysokých škôl a výskumných pracovníkov, ktoré im umožnia, aby sa v globálnom hospodárstve dokázali uplatniť na trhu práce;

33.  vyzýva členské štáty, EÚ a EHEA, aby posilnili mobilitu podporovaním výučby jazykov, odstránením administratívnych prekážok a zabezpečením primeraného mechanizmu finančnej podpory a prenosnosti grantov, štipendií a kreditov; konštatuje, že mobilita je ešte stále menej dostupná pre študentov z menej majetných pomerov;

34.  zdôrazňuje posun vzdelávacej paradigmy tak z hľadiska vypracúvania, ako aj realizácie programov, smerom k prístupu zameranému viac na študentov, ktorý zahŕňa osobný rozvoj študentov; zdôrazňuje význam účasti študentov na riadení vysokoškolského vzdelávania;

35.  zdôrazňuje, že študijné programy by sa mali zameriavať na dlhodobé požiadavky trhu; zdôrazňuje tiež, že zamestnateľnosť znamená, že študenti by si mali osvojiť širokú škálu rôznych kompetencií, ktoré ich pripravia na trh práce a na celoživotné vzdelávanie; v tomto smere nabáda k aktívnemu dialógu a vnútroštátnej a cezhraničnej spolupráci univerzitnej a podnikateľskej obce v oblasti programov a pracovných stáží, čo by pomohlo riešiť hospodársku krízu, oživiť hospodársky rast a prispieť k vybudovaniu znalostnej spoločnosti, a teda ponúknuť príležitosti v širšom spoločenskom zmysle; nabáda inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby boli otvorené interdisciplinárnym štúdiám, zriaďovaniu univerzitných výskumných ústavov a spolupráci s rôznymi partnermi;

36.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť široké možnosti pre celoživotné vzdelávanie a pre doplnkové formy vzdelávania, ako je neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozvoj mäkkých zručností;

37.  požaduje úsilie o posilnenie prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumom a inováciami, a to aj prostredníctvom podpory vzdelávania na základe výskumu, a zdôrazňuje program Horizont 2020 ako kľúčový mechanizmus financovania na podporu výskumu; žiada lepšiu synchronizáciu činností podporujúcich bolonský proces, ako sú programy Horizont 2020 a Erasmus+;

38.  požaduje pružnejšie spôsoby vzdelávania, ktoré zahŕňajú spoločné študijné programy a medziodborové štúdie a ktoré podporujú inovácie, kreativitu, odborné vzdelávanie a prípravu (VET), duálne vzdelávanie a podnikanie v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a vyzýva na prieskum potenciálu, ktorý ponúkajú nové technológie, digitalizácia a IKT, s cieľom obohatiť učenie a vyučovanie a ďalej rozvíjať celý rad zručností a nové modely učenia, vyučovania a hodnotenia;

39.  vyzýva inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, verejnú správu, sociálnych partnerov a podniky, aby viedli neustály dialóg na uľahčenie a zvýšenie zamestnateľnosti; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu zamerať diskusiu na nevyužitý potenciál vysokoškolského vzdelávania z hľadiska stimulácie rastu a zamestnanosti; vyzýva krajiny EHEA a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby posilnili spoluprácu s cieľom zabezpečiť kvalitné stáže a učňovskú prípravu a aby v tejto súvislosti zlepšili mobilitu; zdôrazňuje, že zainteresované strany by mali lepšie spolupracovať na zvyšovaní základných kvalifikácií a obnove kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj na zlepšení poskytovania, dostupnosti a kvality kariérneho a pracovného poradenstva; okrem toho sa domnieva, že by sa mali viac podporovať pracovné stáže, ktoré sú súčasťou študijných programov, a učenie na pracovisku;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali utečenci prístup ku všetkým inštitúciám v rámci EHEA, čo im umožní vybudovanie nezávislého života prostredníctvom vzdelávania; okrem toho zdôrazňuje, že by sa mali viac liberalizovať povolenia na pobyt pre absolventov, ktorí si hľadajú kvalifikovanú pracovnú činnosť; zdôrazňuje, že úsilie o vzájomné uznávanie utečencov by sa malo vymáhať, a to najmä vzhľadom na mobilitu týchto študentov;

41.  zdôrazňuje, že členské štáty, Únia a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré sa stali súčasťou EHEA, sú zodpovedné za poskytnutie kvalitného vzdelania, ktoré reaguje na sociálne a hospodárske výzvy a zdôrazňuje potrebu ich úzkej vzájomnej spolupráce s cieľom dosiahnuť splnenie cieľov stanovených v rámci bolonského procesu;

42.  poznamenáva, že len niekoľko členských štátov vytvorilo komplexnú stratégiu na začlenenie študentov z menej privilegovaných sociálno-ekonomických pomerov do vysokoškolského vzdelávania, čím riešia problém tzv. sociálneho filtra;

43.  vyzýva na väčšie zapojenie učiteľov stredných škôl do bolonského procesu z hľadiska podpory kvality odbornej prípravy učiteľov a profesijnej mobility s cieľom splniť nové požiadavky na vzdelávanie a odbornú prípravu znalostnej spoločnosti a prispievať k zlepšeniu výsledkov študentov;

44.  zdôrazňuje úlohu vzdelávania, jeho kvalitu a výchovné poslanie, pokiaľ ide o formovanie budúcich generácií a prispievanie k širšej sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ako aj k tvorbe pracovných miest, vyššej konkurencieschopnosti a potenciálu rastu; v tejto súvislosti vyzýva na lepšie ocenenie učiteľského povolania;

45.  žiada, aby sa vynaložilo hospodárske a sociálne úsilie o zlepšenie sociálneho začlenenia zabezpečením spravodlivého a otvoreného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých, uľahčením uznávania akademických a odborných kvalifikácií, ako aj študijných pobytov v zahraničí a predchádzajúceho vzdelania, programov tzv. mäkkých zručností, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj poskytnutím príslušného vzdelania rozličným skupinám študentov prostredníctvom celoživotného vzdelávania;

46.  zdôrazňuje sociálny rozmer bolonského procesu; požaduje opatrenia, ktoré sa budú zameriavať na zvýšenú účasť nedostatočne zastúpených a znevýhodnených skupín, a to aj prostredníctvom medzinárodných programov mobility;

47.  zdôrazňuje úlohu mobility v oblasti vzdelávania pri medzikultúrnom učení, ako aj skutočnosť, že v rámci bolonského procesu by sa mali prijať aktívne opatrenia na podporu medzikultúrnych poznatkov študentov a vzájomného rešpektu jednotlivých kultúr;

48.  požaduje snahy o ďalšie rozvíjanie stratégie pre vonkajší rozmer EHEA prostredníctvom spolupráce s ostatnými regiónmi sveta s cieľom zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a príťažlivosť v celosvetovom meradle, zlepšiť informácie o priestore EHEA, posilniť spoluprácu založenú na partnerstve, zintenzívniť politický dialóg a ďalej uznávať kvalifikácie;

49.  zdôrazňuje potrebu posilnenia zhromažďovania údajov v krajinách priestoru EHEA s cieľom lepšie identifikovať a riešiť výzvy bolonského procesu;

50.  zdôrazňuje význam ďalšej konferencie ministrov EHEA, ktorá sa bude konať v Jerevane v máji 2015, pokiaľ ide o objektívne a kritické preskúmanie pokroku a nezdarov pri plnení priorít stanovených na obdobie 2012 – 2015, a to v záujme posilnenia a ďalšej konsolidácie EHEA s plnou podporou Únie;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/SORBONNE_DECLARATION1.pdf.
(2) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/BOLOGNA_DECLARATION1.pdf.
(3) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/Leuven_Louvain-la-Neuve_Communiqu%C3%A9_April_2009.pdf.
(4) http://www.ehea.info/Uploads/Declarations/Budapest-Vienna_Declaration.pdf.
(5) http://www.ehea.info/Uploads/(1)/Bucharest%20Communique%202012(1).pdf.
(6) http://www.ehea.info/Uploads/%281%29/2012%20EHEA%20Mobility%20Strategy.pdf.
(7) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132.
(8) Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23.
(9) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.
(10) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(12) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 3.
(13) Ú. v. EÚ C 135, 26.5.2010, s. 12.
(14) Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.
(15) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.
(16) http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/099SK.pdf.
(17) http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/122EN.pdf.
(18) http://www.ehea.info/Uploads/(1)/Bologna%20Process%20Implementation%20Report.pdf.
(19) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl198_en.pdf.
(20) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_260_en.pdf.
(21) http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/5713011/KS-78-09-653-EN.PDF/3eb9f4ec-dc39-4e51-a18b-b61eb7c2518b?version=1.0.
(22) http://www.ehea.info/news-details.aspx?ArticleId=253.
(23) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 18.
(24) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 95.
(25) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 24.
(26) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 (COM(2015)0010).

Právne oznámenie