Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2140(DEC)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0067/2015

Predkladané texty :

A8-0067/2015

Rozpravy :

PV 28/04/2015 - 16
CRE 28/04/2015 - 16

Hlasovanie :

PV 29/04/2015 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0119

Prijaté texty
PDF 653kWORD 294k
Streda, 29. apríla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Osobitné správy Dvora audítorov o udelení absolutória Komisii za rok 2013
P8_TA(2015)0119A8-0067/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rok 2013 (2014/2140(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2013(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (COM(2014)0510 – C8-0140/2014)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2013 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s pripomienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s druhým pododsekom článku 287 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 17. februára 2015 o udelení absolutória Komisii za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013 (05303/2015 – C8-0053/2015),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č.1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0067/2015),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak činí v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o otázkach záujmu týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže poznámky k osobitným správam Dvora audítorov tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedeného rozhodnutia Európskeho parlamentu z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia;

Časť I - osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2013 s názvom Správne údaje o hrubom národnom dôchodku (HND): štruktúrovanejším a lepšie zameraným prístupom by sa zlepšila účinnosť overenia Komisiou

1.  vyzýva Komisiu, aby vykonala štruktúrovanú a formalizovanú analýzu, v rámci ktorej sa zohľadnia náklady a prínosy a ktorá jej umožní naplánovať si overovanie osobitných oblastí alebo (čiastočných) postupov zostavovania a stanoviť jeho priority; domnieva sa, že pri tejto analýze by sa mali zohľadniť riziká súvisiace so zostavovaním národných účtov členských štátov a relatívna veľkosť zložiek HND v celkovom hospodárstve; domnieva sa, že toto posúdenie rizika by malo byť založené na všetkých kvalitatívnych a  kvantitatívnych informáciách, ktoré sú k dispozícii vo všetkých oddeleniach Eurostatu, a malo by byť zamerané na postupy zostavovania uvedené v súpise HND a najnovších správach členských štátov o kvalite HND;

2.  vyzýva Komisiu, aby skrátila trvanie cyklu overovania s cieľom obmedziť používanie všeobecných výhrad; domnieva sa, že tieto výhrady by sa mali obmedziť na výnimočné prípady, keď existuje podstatné riziko, že sa neochránia finančné záujmy Únie, napríklad keď členský štát vykonáva hlavné revízie počas overovacieho cyklu alebo v nepravidelných intervaloch;

3.  vyzýva Eurostat, aby predkladal jasné a včasné správy Výboru pre HND o prípadoch, v ktorých sa má uplatniť zásada nákladovej efektívnosti;

4.  očakáva, že súčasťou postupu overovania Komisiou bude štruktúrované a formalizované kvalitatívne posúdenie rizika postupov zostavovania uvedených v súpise HND a podrobné overovanie závažných a rizikových zložiek HND; vyjadruje presvedčenie, že výber zložiek HND na účely podrobného overovania by sa mal vykonať v súlade s analýzou nákladov a prínosov uvedenou v odporúčaní 1; domnieva sa, že rozsah a ciele podrobného overovania by mali byť širšie než v prípade priameho overovania, ktoré vykonal Eurostat v najnovšom overovacom cykle;

5.  vyzýva Komisiu, aby v rámci overovania venovala osobitnú pozornosť úplnosti HND členských štátov a použitiu porovnateľných postupov odhadu s   cieľom pokryť tieňovú ekonomiku v národných účtoch; vyzýva Eurostat, aby kontroloval, či všetky členské štáty dodržiavajú usmernenia Komisie a prijal primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť porovnateľný prístup členských štátov k tejto otázke;

6.  vyzýva Komisiu, aby viedla dokumentáciu o svojej činnosti vrátane úplného súboru informácií týkajúcich sa overovania, ktoré vykonáva Eurostat na základe administratívnych kontrol a/alebo kontrol národných štatistických úradov; domnieva sa, že na základe kontrolných spisov Eurostatu by mali mať riadiaci pracovníci možnosť jasne určiť výsledky kontrol vybraných zložiek HND v súlade so štandardmi vnútornej kontroly (ICS);

7.  vyzýva Eurostat, aby v prípadoch, keď je to možné, posúdil v súvislosti s opatreniami ich potenciálny dosah (pri vyčísliteľných pripomienkach) a/alebo sumu vystavenú riziku (pri nevyčísliteľných pripomienkach) a určil jasné kritériá významnosti s cieľom stanoviť osobitné výhrady; domnieva sa, že tieto kritériá by mali byť kvalitatívne alebo kvantitatívne; domnieva sa, že vo všeobecnosti by sa výhrady mali uvádzať v súvislosti s osobitnými zložkami HND týkajúcimi sa opatrení, ktoré národné štatistické úrady neriešili v stanovených lehotách a ktorých vplyv môže byť významný;

8.  vyzýva Eurostat, aby zlepšil koordináciu medzi svojím oddelením, ktorého úlohou je overovanie HND na účely vlastných zdrojov, a svojimi ostatnými oddeleniami, najmä tými, ktoré sa zaoberajú národnými účtami; domnieva sa, že v prípadoch, keď prípadné opatrenia vykonané inými oddeleniami Eurostatu môžu mať vplyv na zostavovanie hrubého domáceho produktu (HDP) a/alebo HND, by sa mala uskutočniť konzultácia s Výborom pre HND a na primeranej hierarchickej úrovni v Eurostate by sa malo prijať konečné rozhodnutie týkajúce sa týchto opatrení;

9.  vyzýva Eurostat, aby zlepšil svoje hodnotiace správy tak, aby poskytovali úplné, transparentné a  jednotné hodnotenie údajov členských štátov o HND; domnieva sa, že výročné stanoviská Výboru pre HND by mali obsahovať jasné posúdenie, či údaje členských štátov o HND sú (alebo nie sú) primerané na účely vlastných zdrojov, či ich obsah je v súlade s požiadavkami nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003(8) (nariadenie HND) a či sa primerane používajú v rozpočtovom postupe, ako sa uvádza v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000(9) (nariadenie o vlastných zdrojoch);

10.  domnieva sa, že GR pre rozpočet a Eurostat by mali vo svojich výročných správach o činnosti uvádzať pravdivý a verný obraz o overovaní údajov členských štátov o HND a riadení vlastných zdrojov založených na HND; vyzýva preto Komisiu, aby stanovila požiadavky, podľa ktorých by Eurostat pravidelne predkladal správy o výsledkoch overovaní údajov o HND, na základe ktorých by mohlo GR pre rozpočet vytvoriť potrebné istoty, ktoré sa použijú v súvislosti s jeho výročnými správami o činnosti;

Časť II – osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2013 s názvom Rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu

11.  víta osobitnú správu, v ktorej sa hodnotí rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu; berie na vedomie zistenia, nálezy a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

12.  víta zistenia uvedené v správe, z ktorých je zrejmé, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vynaložili značné úsilie v relatívne náročnom geografickom a politickom kontexte;

13.  upozorňuje však, že stále existuje priestor na lepšie zameranie a prispôsobenie rozvojových stratégií Únie prostredníctvom zodpovedajúcich modelov pomoci s cieľom zvýšiť viditeľnosť a dosah politických cieľov Únie na regionálnej úrovni;

14.  zdôrazňuje skutočnosť, že miera a charakter angažovanosti Únie musia byť diferencované a podmienečné a musia závisieť od merateľného pokroku v oblasti demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy, udržateľného spoločensko-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii, pričom Únia by mala v prípade potreby poskytovať pomoc s cieľom podporovať pokrok v týchto oblastiach, a to podľa podobných zásad, ako sú zásady susedskej politiky Únie;

15.  domnieva sa, že pokračujúca podpora programov Únie zameraných na krajiny Strednej Ázie je dôležitým cezhraničným nástrojom na podporu porozumenia a spolupráce medzi krajinami tohto regiónu;

16.  zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca so štátmi Strednej Ázie môže priniesť výsledky len vtedy, keď budú tieto štáty spĺňať medzinárodné normy demokracie, verejnej správy, právneho štátu a ľudských práv; rovnako zdôrazňuje, že rozvojová spolupráca Únie nemôže byť podriadená hospodárskym, energetickým či bezpečnostným záujmom;

Ďalší vývoj v súvislosti s plánovaním a vykonávaním nadchádzajúcej rozvojovej pomoci

17.  domnieva sa, že akékoľvek budúce regionálne programy by mala navrhovať Komisia, aby mohli získať skutočný regionálny rozmer;

18.  žiada Komisiu, aby sústredila všetku poskytovanú pomoc do malého počtu sektorov;

19.  upozorňuje na to, že nadchádzajúca rozvojová pomoc by sa mala zlepšiť na jednej strane intenzívnejšou vnútornou koordináciou Únie a na druhej strane intenzívnejšou spoluprácou s ostatnými medzinárodnými darcami a regionálnymi zainteresovanými stranami;

20.  dôrazne podporuje otvorenie plnohodnotných delegácií Únie vo všetkých krajinách Strednej Ázie ako prostriedok posilnenia prítomnosti a viditeľnosti Únie v regióne a dlhodobej spolupráce a interakcie so všetkými sektormi spoločnosti, ako aj na podporu pokroku smerom k lepšiemu porozumeniu, vytvoreniu právneho štátu a dodržiavaniu ľudských práv; domnieva sa, že prítomnosť týchto delegácií významným spôsobom prispeje k splneniu cieľov rozvojovej pomoci;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na vypočítanie a ohlasovanie celkových administratívnych nákladov spojených s poskytovaním jej rozvojovej pomoci;

22.  žiada, aby Komisia pre všetky prebiehajúce programy rozpočtovej podpory vymedzila a uplatňovala prísne a objektívne overiteľné podmienky a aby najmä venovala dostatočnú pozornosť podpore mechanizmov na boj proti korupcii;

23.  pripomína, že korupcia je v krajinách Strednej Ázie vážnym problémom; upozorňuje na to, že v roku 2011 dosiahol index vnímania korupcie organizácie Transparency International vo všetkých krajinách Strednej Ázie hodnotu menej než 28 zo 100, pričom Kirgizsko, Turkménsko a Uzbekistan boli medzi 10 % najnižšie umiestnených krajín zo 182 krajín, v ktorých sa prieskum uskutočnil;

24.  domnieva sa, že natoľko rozšírená korupcia môže poškodiť povesť Komisie a znížiť účinnosť programov podpory;

25.  zastáva názor, že rozhodnutia o vyplatení prostriedkov by mali byť založené skôr na pokroku dosiahnutom partnerskými krajinami než na ich reformných záväzkoch; podčiarkuje význam zabezpečenia primeraného politického dialógu založeného na stimuloch a neustálom monitorovaní sektorových reforiem a programov, pri ktorom sa meria výkonnosť a udržateľnosť výsledkov;

26.  požaduje väčšiu transparentnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov zo strany veľvyslanectiev Únie a členských štátov na podporu skutočne nezávislých mimovládnych partnerských organizácií s cieľom pomôcť im účinne sa zapojiť do rozvoja a konsolidácie občianskej spoločnosti;

27.  žiada, aby Komisia zlepšila navrhovanie programov a ich plnenie s ohľadom na získané poznatky a meniace sa okolnosti;

28.  žiada Komisiu, aby predkladala správy o výsledkoch a dosahu tak, aby bolo možné porovnať ich s plánmi a cieľmi;

Časť III – osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2013 s názvom Bola zložka environmentálna politika programu LIFE účinná?

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby program LIFE pôsobil ako katalyzátor zmien rozvoja a vykonávania politiky; zdôrazňuje, že Komisia musí pre projekty, ktoré chce financovať, stanoviť jasné, konkrétne, merateľné a dosiahnuteľné ciele;

30.  zdôrazňuje, že v prípade projektov financovaných z programu LIFE je dôležité, aby prispievali k dosahovaniu špecifických cieľov nielen v jednej, ale vo viacerých prioritných oblastiach programu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa pri financovaných projektoch predchádzalo izolácii, aby mali naopak nadnárodný charakter a aby sa merateľným spôsobom prispievalo k ich šíreniu a udržateľnosti a k opakovaniu ich výsledkov vo všetkých členských štátoch;

31.  poznamenáva, že výber najlepších projektov môže niekedy narúšať poskytovanie vnútroštátnych príspevkov; nabáda členské štáty, aby zachovali geografickú rovnováhu tým, že budú navrhovať integrovanejšie projekty, pričom však opätovne zdôrazňuje, že finančné prostriedky by mali byť rozdeľované v prvom rade na základe významu projektov, a nie na úkor kvality projektov;

32.  poznamenáva, že by sa mala venovať osobitná pozornosť potenciálu projektov, pokiaľ ide o ich šírenie, udržateľnosť a opakovanie; vyzýva Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť ciele programu stanovila jasné ukazovatele hodnotenia potenciálu posudzovaných projektov z hľadiska potenciálu ich šírenia, udržateľnosti a opakovania; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s týmito cieľmi prijala nadväzujúce opatrenia;

33.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje nástroje riadenia programu s cieľom zabrániť netransparentným postupom výberu; domnieva sa, že súčasťou toho je zlepšenie formulárov na hodnotenie výberu projektov, zavedenie podrobných vzorov na posúdenie deklarovaných nákladov, primerané monitorovanie projektov, zavedenie zodpovedajúcich spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov, ako aj dôsledné nadväzujúce monitorovanie projektov;

Časť IV – osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2013 s názvom Hodnotenie „jednotného auditu“ a spoliehanie sa Komisie na prácu vnútroštátnych kontrolných orgánov v oblasti súdržnosti

34.  zdôrazňuje možnosť zvýšenia účinnosti v prípade reťazca jednotného auditu založeného na spoločných zásadách a normách; nabáda členské štáty, Komisiu a Dvor audítorov, aby v tejto súvislosti pokračovali vo svojom úsilí; domnieva sa, že tento systém jednotného auditu by mal zohľadňovať viacročné programové cykly;

35.  pripomína Komisii poznámky Európskeho parlamentu(10) týkajúce sa zistení Dvora audítorov z jeho výročnej správy za rok 2012: „zdôrazňuje, že zistenia auditu Dvora audítorov poukazujú na nedostatky pri „primárnych kontrolách“ výdavkov (v členských štátoch); poukazuje na to, že v prípade 56 % transakcií v oblasti regionálnej politiky, pri ktorých boli zistené (vyčísliteľné a/alebo nevyčísliteľné) chyby, mali podľa Dvora audítorov orgány členských štátov k dispozícii dostatočné informácie na to, aby odhalili a opravili jednu alebo viacero chýb pred osvedčením vyhlásení o výdavkoch, ktoré sa predkladajú Komisii“; poznamenáva, že preto Európsky parlament súhlasil s výhradou, ktorú vyjadril generálny riaditeľ GR REGIO v súvislosti so systémami riadenia a kontroly ERFF, Kohézneho fondu a nástroja predvstupovej pomoci na programové obdobie 2007 – 2013 v 17 členských štátoch (72 programov), a požiadal o prijatie naliehavých opatrení;

36.  je preto stále presvedčený, že členské štáty musia byť pri riadení štrukturálnych fondov oveľa obozretnejšie;

37.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zavedenia národných vyhlásení podpísaných na vhodnej, najlepšie politickej úrovni, a nadviazania na ročné vyhlásenia hospodáriaceho subjektu (článok 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách);

38.  víta skutočnosť, že od roku 2009 Komisia vykonala rozsiahle audity na mieste s cieľom preskúmať prácu kontrolných orgánov; poznamenáva, že vykonala 269 auditov a preskúmala 47 kontrolných orgánov pre EFRR a 84 kontrolných orgánov pre ESF; poznamenáva, že tieto audity pokryli v prvom prípade 96 % a v druhom 99 % celkových pridelených prostriedkov; domnieva sa, že Komisia by počas obdobia financovania mala aspoň raz vykonať audit všetkých operačných programov (OP);

39.  víta skutočnosť, že v prípade, že chyby prekročia prahovú hodnotu 2 %, Komisia platby preruší a pozastaví; domnieva sa, že ide o užitočné nástroje na ochranu finančných záujmov Únie a vyjadruje presvedčenie, že Komisia by sa mala v prípade auditov sústrediť na krajiny so slabými výsledkami;

40.  domnieva sa, že členské štáty by mali Komisii poskytovať dostatočne podrobné informácie o svojich auditoch;

41.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia prijala vhodné opatrenia s cieľom zaručiť, aby kontrolné orgány mohli využívať stabilný a záväzný metodický rámec, ktorý zabezpečí, aby boli výdavky Únie vo všetkých členských štátoch kontrolované podľa tých istých noriem a výsledky boli vykazované presne;

42.  s uspokojením konštatuje, že Komisia predložila 13. decembra 2013 oznámenie o uplatňovaní čistých finančných opráv na členské štáty v poľnohospodárstve a v politike súdržnosti (COM(2013)0934); zdôrazňuje však, že bude závisieť od mnohých faktorov, či nový nástroj povedie k väčšiemu množstvu čistých opráv, a tým k nižšej miere chybovosti v politike súdržnosti;

43.  vyzýva Dvor audítorov a Komisiu, aby vyvinuli audítorský nástroj, ktorý bude na jednej strane ročne zaznamenávať chyby a nezrovnalosti a na druhej strane bude tiež zohľadňovať finančnú opravu počas programového obdobia;

44.  víta skutočnosť, že Komisia v septembri 2013 aktualizovala plán vykonávania a monitorovania správnej implementácie zásady jednotného auditu, ktorej dodržiavanie by malo pomôcť orgánom členských štátov získať status jednotného auditu; požaduje kópiu tohto dokumentu;

45.  nestotožňuje sa s názorom, že kontrola výdavkov by mohla predstavovať administratívnu záťaž; domnieva sa, že povinnosť niesť zodpovednosť nesmie odrádzať potenciálnych príjemcov od žiadania finančnej pomoci;

Časť V – osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2013 s názvom Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy Európskou úniou v rámci vonkajšej pomoci

46.  víta osobitnú správu, v ktorej sa skúma financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy Úniou v rámci vonkajšej pomoci ako významný príspevok do celkovej politickej a finančnej rozpravy o politike Únie v oblasti zmeny klímy a diplomacie; berie na vedomie zistenia, nálezy a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

47.  víta zistenia uvedené v správe, ktoré poukazujú na to, že Komisia dobre riadila výdavky na oblasť klímy z rozpočtu Únie a Európskeho rozvojového fondu (ERF);

48.  víta tiež začatú prácu Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o spoločné normy Únie pre monitorovanie, vykazovanie a overovanie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

49.  opätovne zdôrazňuje pozíciu Európskeho parlamentu, ktorú vzal Dvor audítorov na vedomie vo svojej osobitnej správe, v ktorej trvá na tom, že finančné prostriedky v oblasti klímy by mali dopĺňať cieľ 0,7 %; vyjadruje poľutovanie nad tým, že koncept doplnkovosti Európskeho parlamentu nebol v rokovaniach o nástroji rozvojovej spolupráce (DCI) potvrdený;

50.  zdôrazňuje však, že Komisia musí vykonávať vedúcu úlohu v  dostatočnej miere na to, aby čo najviac zvýšila svoj medzinárodný vplyv a konsolidovala nástroje formovania podmienok pre klimatickú/environmentálnu diplomaciu Únie v budúcich rokoch, predovšetkým aby v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) splnila kritériá týkajúce sa klímy, ktoré boli schválené v decembri 2013, v ktorých sa uvádza, že „by mali prispievať ku konečnému cieľu vyžívať najmenej 20 % rozpočtu Únie na nízkouhlíkovú a klimaticky odolnú spoločnosť a program Celosvetové verejné statky a problémy (GPGC) by mal využívať najmenej 25 % svojich zdrojov na pokrývanie nákladov súvisiacich so zmenou klímy a životným prostredím (odôvodnenie 20 DCI)“; upozorňuje na to, že v prílohe IV DCI sa uvádza, že podľa programu Celosvetové verejné statky a problémy (GPCG) je 27 % prostriedkov vyčlenených na životné prostredie a zmenu klímy a že aspoň 50 % programu GPGC bude slúžiť na aktivity súvisiace s klimatickými zmenami a cieľmi, ktoré súvisia so životným prostredím;

51.  víta, že približne 40 krajín sa od roku 2011 zaviazalo k zlepšeniu spoločného plánovania EÚ; poukazuje však na to, že je naďalej potrebné podstatne zlepšiť koordináciu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy medzi Komisiou a členskými štátmi, aby neboli splnené len záväzky na rok 2020, ale aby si Únia zároveň zachovala vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o aktivity v oblasti klímy, a bol zabezpečený boj proti korupcii v rozvojových krajinách;

52.  opakuje podporu Európskeho parlamentu spoločnému plánovaniu a svoje uznanie významnému pokroku, ktorý sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť; s potešením očakáva, že v prípade, ak toto plánovanie bude viesť k zmenám v plánovaní DCI, bude sa s ním opäť konzultovať, ako sľúbila Komisia;

53.  berie na vedomie vysvetlenia ťažkostí pri sledovaní a vykazovaní spôsobených rozdielnymi metódami vykazovania v členských štátoch, ktoré boli uvedené v správe Komisie o zodpovednosti v oblasti financovania rozvoja vydanej 3. júla 2014 vo forme pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorá v prvom zväzku obsahuje časť o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy Európskou úniou; poznamenáva, že v správe sa opakovane uvádza suma 7,3 miliardy EUR vo forme financovania urýchleného začatia činnosti, ktorú uvoľnili Únia a členské štáty, a naliehavo žiada ďalšie zlepšenie vykazovania dosahu a výsledkov rozvojovej pomoci;

Budúci vývoj

54.  žiada účelové viazanie prostriedkov špecifickým sektorom, vrátane financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, pokiaľ sa čerpajú prostredníctvom rozpočtovej podpory, a viac transparentnosti pri využívaní prostriedkov vo všeobecnosti;

55.  domnieva sa, že Komisia a ESVČ by mali posilniť svoju komunikačnú politiku, pokiaľ ide o globálne poskytovanú podporu, ako aj podporu jednotlivým štátom, a dávať najavo hodnoty Únie;

56.  uznáva, že korupcia naďalej predstavuje významnú prekážku pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, a naliehavo žiada Komisiu, aby s partnermi v oblasti rozvoja intenzívnejšie pracovala na témach súvisiacich s korupciou;

57.  požaduje, aby Komisia predložila Rade plán zvýšenia financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v záujme dosiahnutia cieľa na rok 2020 stanoveného v rámci Kodanskej dohody, ktorý by obsahoval aj definíciu súkromného financovania;

58.  požaduje, aby Komisia vypracovala nezávislé hodnotenie globálnej aliancie proti zmene klímy a aby zároveň preskúmala, prečo sa väčšina členských štátov nezapojila do spolufinancovania tejto iniciatívy;

59.  žiada Komisiu a ESVČ, aby informovali o tom, v akom rozsahu sa v rámci rozvojovej pomoci plní cieľ vyčleniť v období 2014 – 2020 z rozpočtu Únie a ERF 20 % prostriedkov na opatrenia súvisiace s klímou, a aby uviedli, aké sumy boli vyčlenené a vyplatené;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013(11) (nariadenie o mechanizme monitorovania) schválili spoločné štandardy monitorovania, vykazovania a overovania, najmä pokiaľ ide o definíciu pojmov „nové a dodatočné“, uplatňovanie ukazovateľov z Ria a vyplácanie finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti zmeny klímy;

61.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s cieľom vykonávať Kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia práce pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií o prídeloch pre jednotlivé krajiny, spoločnom plánovaní a predchádzaní korupcii pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a v boji proti nej;

Časť VI – osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2013 s názvom Spoľahlivosť výsledkov kontrol výdavkov na poľnohospodárstvo vykonávaných členskými štátmi

62.  uznáva, že systémy skúmané v osobitnej správe č. 18/2013 boli zmenené novými nariadeniami o SPP (spoločná poľnohospodárska politika), pričom sa rozšírili povinnosti certifikačných orgánov v členských štátoch v oblasti overovania zákonnosti a správnosti výdavkov a overovania výsledkov kontrol oznamovaných Komisii;

63.  víta neustále úsilie Komisie o zjednodušenie SPP; očakáva, že zjednodušenie kritérií oprávnenosti bude viesť k zjednodušeniu pravidiel kontroly a zároveň môže prispieť k zníženiu chybovosti;

64.  pripomína Komisii, aby zaistila, aby sa zistené problémy neopakovali; pripomína, že Dvor audítorov uviedol vo výročnej správe za rok 2012 tieto zistenia:

   a) systémy dohľadu a kontroly členských štátov v prípade platieb zaúčtovaných do výdavkov v oblasti rozvoja vidieka boli účinné len čiastočne a v prípade významného počtu transakcií ovplyvnených chybou mali vnútroštátne orgány dosť informácií na to, aby príslušné chyby zistili a opravili;
   b) účinnosť integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) je negatívne ovplyvnená, najmä nepresnými údajmi v databázach používaných pri krížových kontrolách;

65.  zdôrazňuje, že 3. apríla 2014 Európsky parlament podporil výhradu generálneho riaditeľa GR AGRI vo výročnej správe o činnosti za rok 2012, pokiaľ ide o nedostatky týkajúce sa oprávnenosti pôdy na získanie podpory, ktoré zistila Komisia a Dvor audítorov; pripomína, že Európsky parlament požiadal najmä o to, aby sa trvalé pasienky riadne zaznamenávali v databáze systému identifikácie pozemkov (LPIS) a aby ho Komisia každých šesť mesiacov informovala o dosiahnutom pokroku;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali nápravné opatrenia, pokiaľ sa zistí, že systémy riadenia a kontroly a/alebo databázy IACS majú nedostatky alebo sú neaktuálne;

67.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby platby vychádzali z výsledkov kontrol a aby kontroly mali potrebnú kvalitu s cieľom spoľahlivo a dôsledne stanoviť veľkosť oprávnenej plochy;

68.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bola činnosť platobných agentúr a certifikačných orgánov zorganizovaná takým spôsobom a v takej kvalite, aby mohla slúžiť ako spoľahlivý základ na hodnotenie zákonnosti a správnosti príslušných operácií; tvrdí, že Komisia by preto mala pracovať na dosiahnutí cieľa jednotnej stratégie auditu kontrolných systémov SPP;

69.  víta zmenu v prístupe GR AGRI k výpočtu zvyškovej chybovosti v prípade oddelenej pomoci na plochu za rok 2012, keďže zohľadňuje skutočnosť, že štatistiky kontrol, vyhlásenia riaditeľov platobných agentúr a činnosť certifikačných orgánov môžu byť postihnuté nedostatkami ovplyvňujúcimi ich spoľahlivosť; požaduje, aby sa tento nový prístup v novom období financovania rozšíril na všetky výdavky v rámci SPP vo výročných správach GR AGRI o činnosti;

70.  pripomína Komisii, že podporil výhradu uvedenú vo výročnej správe o činnosti GR AGRI k celkovým výdavkom EPFRV za rok 2012 a že táto výhrada vychádza z pochybností, pokiaľ ide o kvalitu kontrol v niektorých členských štátoch a chybovosť, ktorú uviedol Dvor audítorov;

71.  vyzýva členské štáty, aby efektívne vykonávali existujúce administratívne kontroly a používali pritom všetky príslušné informácie, ktoré majú k dispozícii platobné agentúry, pretože tak možno zistiť a opraviť väčšinu chýb;

72.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na nákladovú efektívnosť kontrol ako významnú oblasť, a to konkrétne rozvíjaním používania kontrol založených na riziku;

73.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v oblastiach rozvoja vidieka rovnako uplatňovali a dodržiavali jednotné normy a postupy, a to zo strany schvaľovacích i kontrolných orgánov;

Časť VII – osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2014 s názvom Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou

74.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy (fondy ESI) sú najdôležitejším zdrojom financovania projektov mestskej mobility Únie a že takéto projekty nie sú dôležité len z hľadiska prístupnosti mestských oblastí v menej rozvinutých regiónoch Únie, ale plnia tiež dôležité sociálne a environmentálne úlohy z hľadiska kvality života občanov Únie;

75.  zdôrazňuje čoraz väčší význam pokračovania finančnej pomoci Únie, a to najmä vzhľadom na mimoriadne negatívne dôsledky rozširovania miest a na perspektívu ďalšieho neustáleho nárastu mestského obyvateľstva;

76.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby Komisia a členské štáty realizovali projekty mestskej mobility zodpovedne, účinne a efektívne a aby sa pritom snažili dosiahnuť konkrétne výsledky, a nielen čerpať dostupné fondy;

77.  so zreteľom na zásadu subsidiarity opakuje výzvu členským štátom uvedenú v oznámení Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje, (COM(2013)0913):

   a) aby zabezpečili podrobné hodnotenie súčasných a budúcich výsledkov, koordináciu a začlenenie plánov udržateľnej mestskej mobility do širších stratégií mestského alebo územného rozvoja a podľa potreby pozmenili technické a iné nástroje, ktoré majú orgány plánovania k dispozícii;
   b) aby sa okrem infraštruktúry zamerali na vhodné prostriedky ako nástroje na zabezpečenie udržateľnej mestskej mobility v mestskej logistike;

78.  so zreteľom na negatívny vplyv finančnej krízy na využívanie dopravných systémov vyzýva Komisiu a orgány v členských štátoch, aby venovali väčšiu pozornosť cieľom a ukazovateľom, a to najmä vo formulároch projektových žiadostí, s cieľom odhaliť možné riziká a predísť prílišnému optimizmu v budúcich projektoch a zabrániť prekročeniu harmonogramu a nákladov, ako sa uvádza v osobitnej správe;

79.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala dôkladnejšie analýzy nákladov a prínosov v predbežných rozpočtoch projektov mestskej dopravy, vymieňala si najlepšie postupy s členskými štátmi a aby podporovala takéto výmeny medzi nimi, čím by podporila orgány v úspešnom vypracúvaní projektov, ktoré nepodliehajú schvaľovaniu Komisie;

80.  trvá na tom, aby Komisia podporovala používanie nástroja Jaspers (Spoločná pomoc na podporu projektov v európskych regiónoch) členskými štátmi a aby v plnej miere využila jeho potenciál pomôcť pri vypracúvaní a posudzovaní kvality projektov mestskej dopravy financovaných z ESI;

81.  upozorňuje však na skutočnosť, že mestská verejná doprava nie je len činnosťou vytvárajúcou príjmy, ale aj dôležitým a niekedy nenahraditeľným prvkom systémov mestskej mobility v mnohých veľkých mestách, a dokonca aj v rozvinutejších regiónoch, keďže pre ne je tiež charakteristický tzv. mestský paradox vzhľadom na existenciu sociálne znevýhodnených obvodov;

82.  žiada preto, aby príslušné orgány v plnej miere zohľadnili sociálny rozmer projektov mestskej verejnej dopravy na základe vhodných odôvodnení uvedených v žiadosti;

83.  žiada Komisiu, aby urýchlene prijala príslušné vykonávacie a delegované akty s cieľom predísť možným oneskoreniam, keďže vypracovanie a realizácia projektov v oblasti dopravy si obyčajne vyžadujú dlhší čas;

84.  trvá na tom, aby sa uplatňovali prvky uvedené v prílohe k oznámeniu Komisie zo 17. decembra 2013 vrátane:

   a) komplexného prehľadu aktuálnej situácie a určenia základného scenára prostredníctvom „auditu výsledkov mestskej mobility“, podľa ktorého bude možné hodnotiť budúci pokrok;
   b) identifikácie „kritických miest“ mestských oblastí, v ktorých má súčasný dopravný systém obzvlášť slabé výsledky;
   c) vhodných ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa môžu riadne monitorovať;
   d) konkrétnych cieľov týkajúcich sa výsledkov, ktoré sú realisticky ambiciózne, pokiaľ ide o ciele plánov udržateľnej mestskej mobility;
   e) merateľných cieľov založených na realistickom posúdení základného scenára a dostupných zdrojov, v ktorých by sa mali odzrkadľovať konkrétne ciele plánu udržateľnej mestskej mobility;

85.  upozorňuje na chýbajúce adekvátne ukazovatele na meranie účinnosti projektov mestskej dopravy uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013(12) (nariadenie o EFRR) a trvá na tom, aby Komisia do vykonávacích a delegovaných aktov súvisiacich s týmto typom projektov začlenila vhodnejšie ukazovatele so zreteľom na ukazovatele, ktoré odporučil Dvor audítorov;

Časť VIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2014 s názvom Spravujú sa preferenčné obchodné režimy primerane?

86.  víta osobitnú správu vyhodnocujúcu riadenie preferenčných obchodných režimov v súvislosti s výlučnou právomocou Únie ako dôležitý príspevok ku všeobecnej politickej diskusii o vonkajšom obchode a rozvojových politikách Únie; berie na vedomie zistenia a odporúčania a ďalej uvádza pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

87.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia neposúdila primerane všetky hospodárske vplyvy preferenčných obchodných režimov (PTA), a tiež nad tým, že nie je v plnej miere zaručený výber príjmov;

88.  pripomína, že dostatočne informovať tvorcov politík, rôzne zainteresované strany a daňových poplatníkov Únie o hlavných prínosoch a nevýhodách rôznych možností a scenárov v oblasti obchodnej politiky je hlavnou prioritou;

89.  považuje za neprípustné, že v niektorých prípadoch sú posúdenia vplyvu na udržateľnosť (SIA) neúplné, založené na starých a neaktuálnych informáciách alebo úplne chýbajú, prípadne sú k dispozícii až po podpise dohody (Čile);

90.   trvá na tom, že pred podpisom každej novej dohody by mala byť dokončená a zverejnená podkladová štúdia SIA;

91.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že partneri v rámci všeobecného systému preferencií (systém GSP) sa v niektorých prípadoch nehlásia k medzinárodným dohodám o ľudských právach a pracovnom práve; vyzýva Komisiu, aby v dohodách o preferenčných obchodných režimoch kládla väčší dôraz na životné prostredie a dobrú správu;

92.  najneskôr do októbra 2015 by chcel byť informovaný o opatreniach, ktoré Komisia vykoná na základe odporúčaní a pozorovaní Európskeho parlamentu a Dvora audítorov;

Budúci vývoj

93.  domnieva sa, že v záujme lepšieho posudzovania hospodárskeho vplyvu preferenčných obchodných režimov by Komisia mala:

   a) vykonať v prípade každého preferenčného obchodného režimu posúdenie vplyvu (IA) a posúdenie vplyvu na udržateľnosť (SIA), ktoré poskytnú hĺbkovú, úplnú a kvantitatívnu analýzu očakávaných hospodárskych vplyvov vrátane presného odhadu straty príjmov;
   b) pravidelne zapájať Eurostat do posúdenia kvality zdrojov štatistických údajov používaných pri posúdení vplyvu na udržateľnosť a zabezpečiť, aby bola analýza pre rokujúce strany vykonaná včas;
   c) vykonávať priebežné hodnotenia a hodnotenia ex post každého preferenčného obchodného režimu s cieľom posúdiť, v akom rozsahu preferenčné obchodné režimy s významným dosahom spĺňajú ciele politiky a ako možno zlepšiť ich výkonnosť v kľúčových odvetviach, pričom tieto hodnotenia by mali zahŕňať odhad straty príjmov;

94.  v záujme zlepšenia ochrany finančných záujmov Únie vyzýva Komisiu, aby:

   a) vytvorila rizikové profily Únie týkajúce sa preferenčných obchodných režimov, aby členské štáty mali spoločný prístup k analýze rizík s cieľom znížiť straty z rozpočtu Únie;
   b) overila, či členské štáty zvýšili účinnosť svojich systémov riadenia rizík a stratégií kontroly s cieľom znížiť straty z rozpočtu Únie;
   c) nabádala členské štáty, aby zaviedli primerané preventívne opatrenia po prijatí oznámenia o vzájomnej pomoci;
   d) hodnotila a vykonávala monitorovacie kontroly založené na riziku v krajinách, ktoré majú prínos z preferenčného zaobchádzania, najmä pokiaľ ide o pravidlá pôvodu a kumulácie;
   e) vyžadovala od členských štátov, aby zlepšili kvalitu informácií, ktoré poskytujú v súvislosti s administratívnou spoluprácou;
   f) zlepšila následné finančné opatrenia na základe preskúmaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) s cieľom zabrániť stratám v rozpočte Únie z dôvodu premlčania;
   g) posilnila postavenie Únie v recipročných preferenčných obchodných režimoch a lepšie využívala bezpečnostné a ochranné opatrenia prostredníctvom ich začlenenia do všetkých budúcich obchodných dohôd;
   h) bezodkladne poskytla prehľad vrátených prostriedkov za obdobie 2010 až 2014;
   i) informovala Európsky parlament o výsledkoch iniciatívy Compact v Bangladéši;

Časť IX – osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2014 s názvom Skúsenosti, ktoré získala Európska komisia pri vývoji druhej generácie Schengenského informačného systému (SIS II)

95.  víta zistenia a odporúčania obsiahnuté v osobitnej správe Dvora audítorov č. 3/2014;

96.  vyjadruje kritiku na adresu Komisie za to, že neposkytla dostatok odborného personálu na začiatku projektu, ani pokiaľ ide o technickú implementáciu, ani v otázke hodnotenia kvality projektu SIS II;

97.  odporúča začlenenie každého významného projektu IT do postupu riadenia IT a zapojenie nielen odborníkov z generálneho riaditeľstva Komisie pre informatiku, ale aj odborníkov z ostatných generálnych riaditeľstiev a externých odborníkov, aby sa lepšie využili interné odborné poznatky;

98.  odporúča, aby Komisia využívala odborné poznatky členských štátov už od začiatku každého veľkého projektu a aby zriadila expertnú skupinu pozostávajúcu zo zástupcov členských štátov zodpovedných za projekt; domnieva sa, že poslanie a právomoci skupiny a jej členov by sa mali jasne vymedziť;

99.  kritizuje skutočnosť, že ani Komisia, ktorá mala okrem iného zastupovať záujmy koncových užívateľov SIS II, ani hlavné zainteresované strany nepoznali technické požiadavky a požiadavky užívateľov na začiatku projektu;

100.  očakáva, že pri budúcich projektoch stanoví Komisia v spolupráci s členskými štátmi na začiatku projektu presný profil technických požiadaviek a požiadaviek užívateľov, ktoré treba splniť;

101.  skutočnosť, že Komisia zverejnila všeobecnú výzvu na predkladanie ponúk na projekt bez jasného vymedzenia požiadaviek, považuje za mrhanie peniazmi daňových poplatníkov;

102.  odporúča Komisii, aby pre budúce projekty IT stanovila realistický podnikateľský plán a harmonogram založený na jasne vymedzených požiadavkách, pokiaľ ide o formu a obsah, a prehľadnej analýze nákladov a časového plánovania s prihliadnutím na riziká a komplexnosť projektu;

103.  kritizuje skutočnosť, že Komisia sa niekoľkokrát pokúšala utajiť oneskorenia a zvýšenie nákladov;

104.  požaduje pre budúce projekty IT najvyššiu možnú transparentnosť, pokiaľ ide o neustály obeh informácií vo vzťahu k príslušnému výboru Európskeho parlamentu, najmä pokiaľ ide o zásadné rozhodnutia, ktoré spúšťajú po sebe idúce fázy projektu, alebo nepredvídané zmeny nákladov, časové plánovanie alebo alternatívne riešenia;

105.  domnieva sa, že podmienky na presadzovanie nárokov na odškodnenie by v zmluve s hlavným dodávateľom nemali byť obmedzené; budúce zmluvy by mali obsahovať účinné sankčné mechanizmy, aby sa zaručilo včasné odovzdanie projektu na požadovanej úrovni;

106.  kritizuje Komisiu za to, že neukončila zmluvu s hlavným dodávateľom napriek zlým výsledkom v prvej fáze projektu;

107.  kritizuje Komisiu za to, že netrvala pri implementácii SIS II na systéme vývoja založenom na komponentoch; domnieva sa, že ak by boli zavedené prepojiteľné bloky prác, ucelené komponenty sa mohli odovzdať inému dodávateľovi, aby sa zamedzilo väzbe na jedného konkrétneho dodávateľa;

108.  kritizuje Komisiu za to, že opätovným prerokúvaním zmluvy prekročila hodnotu pôvodnej zmluvy osemnásobne v porovnaní s pôvodnou hodnotou napriek tomu, že v článku 126 ods. 1 písm. e) nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002(13) sa stanovuje, že hodnota zmluvy nesmie prekročiť 50 % jej pôvodnej hodnoty;

109.  v tejto súvislosti poznamenáva, že je zrejme potrebné zrevidovať článok 134 ods. 1 písm. b) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012(14), pretože technické alebo umelecké dôvody, ktorými sú verejní obstarávatelia viazaní na jedného konkrétneho dodávateľa, by nemali poskytovať možnosť obchádzať ochranné ustanovenie v písmene e) toho istého odseku a umožňovať neprimerané prekročenie pôvodnej hodnoty hlavnej zmluvy;

110.  konštatuje, že v prípade značného prekročenia pôvodných nákladov na projekt alebo výrazných zmien v očakávaných nákladoch, rizikách alebo alternatívnych riešeniach by mal rozpočtový orgán vopred vydať povolenie;

111.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niekoľkých prípadoch došlo k opätovnému vyčleneniu rozpočtových prostriedkov bez toho, aby to schválil rozpočtový orgán;

112.  víta usmernenia pre riadenie projektov, ktoré generálne riaditeľstvo Komisie pre informatiku vydáva od roku 2011; domnieva sa, že na základe týchto usmernení musí začatie ďalších krokov projektu schváliť vedúci výbor projektu, čo je známe aj ako „schválenie prechodu projektu do ďalšieho štádia“;

113.  zdôrazňuje, že treba hľadieť do budúcnosti, pretože na konci tohto desaťročia môže byť projekt SIS II na konci životnosti a bude potrebný projekt SIS III; dúfa, že v tomto ohľade sa prípravy projektu SIS III uskutočnia oveľa lepším spôsobom;

Časť X – osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2014 s názvom Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech

114.  vyzýva Komisiu, aby zákonodarnému orgánu Únie navrhla potrebné úpravy súčasných nástrojov (krížové plnenie a rozvoj vidieka) s cieľom zabezpečiť súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES(15) (rámcová smernica o vode (RSV)) alebo prípadne navrhla nové nástroje, prostredníctvom ktorých bude možné splniť ambicióznejšie plány v oblasti integrácie cieľov vodohospodárskej politiky do SPP;

115.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s RSV:

   a) vyriešili nedostatky týkajúce sa výkonu kontrol krížového plnenia zistené počas auditu;
   b) v prípadoch porušenia pravidiel systematicky ukladali primerané sankcie;
   c) v programoch rozvoja vidieka (PRV) kládli väčší dôraz na identifikovanie a riešenie problémov súvisiacich s vodou a zaistili ich súlad s plánmi manažmentu povodí (PMP);
   d) vytvorili a dôsledne uplatňovali ochranné mechanizmy na predchádzanie negatívnym účinkom činností financovaných v rámci rozvoja vidieka na vodu;
   e) aktívnejšie zvažovali a primeraným spôsobom presadzovali využívanie finančných prostriedkov vyčlenených na problémy týkajúce sa vody, a to spôsobom, ktorý je v súlade s riadnym finančným hospodárením;

116.  očakáva, že Komisia navrhne vhodné mechanizmy, ktoré dokážu účinne presadzovať výrazne pozitívny vplyv na kvalitu programových dokumentov členských štátov vypracúvaných v súlade s RSV a zabraňovať odchýlkam od harmonogramu stanoveného v RSV; domnieva sa, že s týmto cieľom by sa predtým, ako sa vyčlenia finančné prostriedky na rozvoj vidieka, malo zabezpečiť splnenie minimálnych podmienok týkajúcich sa vykonávania RSV;

117.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne urýchlili proces vykonávania RSV a v nasledujúcom riadiacom cykle (2015) zlepšili kvalitu svojich PMP tým, že opíšu jednotlivé opatrenia (napr. z hľadiska rozsahu, harmonogramu, cieľov a nákladov) a primerane ich objasnia a konkretizujú na operačnej úrovni a na miestnej úrovni, ako aj na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

118.  vyzýva Komisiu, aby upevnila svoje znalosti o vzťahu medzi kvalitou/kvantitou vody a poľnohospodárskymi postupmi, a to tak, že vylepší súčasné systémy monitorovania a uistí sa, že dokážu aspoň posúdiť vývoj rôznych foriem záťaže poľnohospodárskych postupov na vodu; domnieva sa, že by to pomohlo pri identifikácii oblastí, ktoré najviac potrebujú finančné prostriedky SPP;

119.  naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili včasné predkladanie správ, spoľahlivosť a ucelenosť údajov, ktoré poskytujú Komisii, pretože kvalita informácií o vode za Úniu ako celok závisí od kvality informácií, ktoré poskytujú členské štáty;

Časť XI – osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2014 s názvom Európsky bankový dohľad nadobúda formu – Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a jeho meniaci sa kontext

120.  zdôrazňuje potrebu medziodvetvovej analýzy vplyvov, ako aj skutočnosť, že je potrebné zohľadniť čas potrebný na vypracovanie technických predpisov; víta návrh Komisie stanoviť termíny na vypracovanie technických predpisov a konštatuje, že sa vykonáva medziodvetvová analýza právnych predpisov Únie vo finančnej oblasti prijatých v uplynulých rokoch, ktorá je zameraná na opatrenia regulačného balíka;

121.  zdôrazňuje, že opatrenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo by naďalej mali byť z politického hľadiska neutrálne; domnieva sa však, že treba čo najskôr posilniť konvergenciu postupov dohľadu, aby mohol vykonávať svoje úlohy a poslanie;

122.  domnieva sa, že nezávislý systém kontroly je základom riadneho fungovania finančného trhu; vyjadruje preto znepokojenie v súvislosti s politickým rozhodnutím považovať Európsky orgán pre bankovníctvo len za koordinačný orgán, a nie za orgán mikroprudenciálneho dohľadu v období, keď si dôvera vo finančné inštitúcie vyžaduje rozhodné opatrenia;

123.  berie na vedomie obmedzenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo, pokiaľ ide o kolégiá orgánov dohľadu, ako aj jeho vplyv na konvergenciu postupov dohľadu; víta pokrok, ktorý orgán v rámci týchto obmedzení dosiahol v zlepšovaní fungovania kolégií, najmä vo vzťahu k prijímaniu spoločných hodnotení rizík a spoločných rozhodnutí;

124.  so znepokojením konštatuje, že hoci sa v rámci celkového balíka predpisov o jednotnom mechanizme dohľadu posilnila úloha Európskeho orgánu pre bankovníctvo pri iniciovaní a koordinácii stresových testov, právnu zodpovednosť za vykonanie stresového testovania majú naďalej príslušné orgány, v dôsledku čoho orgán nemá kontrolu nad výsledkami testov; .

125.  so znepokojením konštatuje, že Európsky orgán pre bankovníctvo nie je schopný úplne naplniť svoje poslanie v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to najmä v dôsledku chýbajúcich právnych nástrojov na riešenie týchto otázok a obmedzeného priestoru na prijímanie právne záväzných rozhodnutí týkajúcich sa zákazu určitých produktov alebo činností; zdôrazňuje však úlohu spoločného výboru uľahčovať a zlepšovať výmenu názorov naprieč sektormi a súhlasí s Dvorom audítorov, že na ochranu spotrebiteľov vo finančnom sektore Únie sú potrebné posilnené opatrenia;

126.  domnieva sa, že väčšia koordinácia s vnútroštátnymi orgánmi ochrany spotrebiteľa by mohla zvýšiť vplyv Európskeho orgánu pre bankovníctvo v tejto oblasti;

127.  súhlasí s Dvorom audítorov, že vytvorenie systému merania výkonnosti je nevyhnutné na účinné monitorovanie, a na základe informácií Európskeho orgánu pre bankovníctvo berie na vedomie, že orgán práve zavádza systém merania výkonnosti;

128.  konštatuje, že bankový dohľad v celej Únii si vyžaduje jasné rozdelenie úloh a zodpovednosti medzi Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsku centrálnu banku a vnútroštátne orgány dohľadu, a to v rámci jednotného mechanizmu dohľadu i mimo neho; žiada preto ďalšie vyjasnenie ich úloh a povinností, aby sa predišlo riziku prekrývania úloh, možným medzerám a nejasnej zodpovednosti;

129.  domnieva sa, že treba zlepšiť súčasné pravidlá dohľadu s cieľom zahrnúť dôkladnejší dohľad nad národnými bankami v krajinách, ktoré prijali euro, ale nie sú členskými štátmi, ako je napr. Vatikán, Andorra, Monako a San Marino;

130.  domnieva sa, že je potrebné prehodnotiť parametre pre rizikovo vážené aktíva, aby neboli penalizované banky, ktoré majú najväčšiu expozíciu voči bankovým produktom súvisiacim s úvermi, a zároveň neboli odmenené banky, ktoré majú zlé alebo pochybné finančné produkty, ako sú deriváty;

Časť XII – osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2014 s názvom Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov – dosiahli sa ňou dobré výsledky?

131.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 6/2014 a súhlasí s jej odporúčaniami;

132.  víta zistenie Dvora audítorov, že vykonávanie vybraných projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bolo bezproblémové a považuje túto skutočnosť za potvrdenie vyspelosti kľúčových technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

133.  zastáva názor, že pri projektoch v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré spravidla začnú v plnej miere fungovať až po niekoľkých rokoch, je náročné primerane zhodnotiť ich výkon pred uplynutím tohto obdobia;

134.  domnieva sa, že v nástrojoch politiky súdržnosti, ako aj v iných nástrojoch, napríklad v Európskom energetickom programe pre obnovu – a nielen v prípade projektov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie – by mala byť pevne zakotvená zásada nákladovej účinnosti, a to aj v prípade, že slúžia na všeobecnejšie účely; poukazuje na to, že pojem nákladová účinnosť je možné vymedziť rôznymi spôsobmi; navrhuje preto, aby Komisia a členské štáty spolu rokovali o možných spôsoboch, ako by bolo možné túto myšlienku prispôsobiť, aby boli k dispozícii účinnejšie usmernenia pre vykonávanie projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

135.  je znepokojený tým, že regulačný rámec Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie nie je v úplnom súlade s požiadavkami finančných nástrojov Únie – Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu – ktoré sú najdôležitejšími zdrojmi financovania obnoviteľných zdrojov energie; žiada Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu právnych predpisov a opravila zistený nesúlad;

136.  je presvedčený, že verejné financovanie v tejto oblasti by malo dopĺňať súkromné investície a malo by zohrávať kľúčovú úlohu pri ich podpore; zastáva však názor, že niektoré projekty, najmä pokiaľ sú rozsiahlejšie, si vyžadujú väčšie verejné investície;

137.  domnieva sa, že nestabilné a nepredvídateľné podnety a režimy podpory bránia investíciám do obnoviteľných zdrojov energie; trvá na tom, že súčasná neistá situácia zároveň narúša proces výberu výrobných technológií, čo ešte viac ohrozuje zásady nákladovej účinnosti;

138.  zdôrazňuje, že neistota a problémy spojené s integráciou sústav obnoviteľných zdrojov energie predstavujú nielen prekážku pre súkromné investície do rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, ale môžu tiež znížiť hospodársku a finančnú udržateľnosť prebiehajúcich projektov a vykonávanie budúcich programov EFRR a Kohézneho fondu; vyzýva Komisiu, aby preverila súčasný stav regulačných a technických prekážok na úrovni členských štátov s cieľom zlepšiť prístup malých a veľkých projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie k elektrizačnej sústave;

139.  konštatuje, že Komisia by mala prísnejšie dohliadať na nový regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020 vrátane jeho počiatočných cieľov a ukazovateľov výkonnosti, čo by umožnilo účinné monitorovanie a hodnotenie;

140.  žiada členské štáty, aby vyvíjali ďalšie úsilie o výmenu najlepších postupov a stanovenie spoločných postupov v záujme harmonizácie svojich vnútroštátnych administratívnych systémov;

141.  konštatuje, že príliš podrobné kritériá na výber obnoviteľných zdrojov energie môžu predstavovať spôsob, ako sa zbaviť konkurencie; žiada Komisiu, aby posilnila usmernenia v tejto veci a dané prípady pozorne sledovala;

142.  berie na vedomie odpoveď Komisie, podľa ktorej už boli niektoré odporúčania Dvora audítorov vykonané prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/28/ES(16) (smernica o obnoviteľných zdrojoch energie);

Časť XIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2014 s názvom Bola podpora rozvoja podnikateľských inkubátorov z EFRR úspešná?

143.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2014 a súhlasí s jej odporúčaniami;

144.  konštatuje, že podnikateľské inkubátory podporujú zakladanie a ďalší rozvoj nových podnikov, ktorý môže malé a stredné podniky (SME) umiestniť do centra hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest v Únii;

145.  vyjadruje presvedčenie, že programy financovania politiky súdržnosti uplatňované v súvislosti s týmito auditovanými inkubátormi by mali mať štruktúrované plánovanie, jasný súbor cieľov a efektívne hodnotenie; zastáva názor, že auditované inkubátory majú nedostatky vo všetkých uvedených oblastiach;

146.  pripomína, že z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) sa poskytol výrazný finančný príspevok na vybudovanie infraštruktúry podnikateľských inkubátorov a že zariadenia auditovaných inkubátorov boli riadne založené, avšak výkonnosť týchto inkubátorov bola obmedzená;

147.  poukazuje na to, že počet podnikateľských plánov vytvorených pomocou inkubátorov, počet začínajúcich podnikov (start-up) vytvorených s podporou inkubátorov, ako aj počet vytvorených pracovných miest bol v priemere oveľa nižší ako údaje z referenčných inkubátorov, ktoré Dvor audítorov použil na porovnanie;

148.  konštatuje, že auditované inkubátory financované z EFRR ponúkali obmedzenejší rozsah služieb ako referenčné inkubátory a že úroveň zručností a odborných poznatkov inkubátorov financovaných z EFRR bola nižšia;

149.  zdôrazňuje, že vybudovaný hodnotový reťazec podnikateľskej podpory s kvalifikovanými pracovníkmi, osvedčenými postupmi a pravidelným monitorovaním je dôležitý z hľadiska efektivity podnikateľských inkubátorov;

150.  berie na vedomie vysvetlenie Komisie, že členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004, nemali po pristúpení podnikateľskú infraštruktúru, znalosti ani skúsenosti, a preto nemohli dosahovať lepšie výsledky; pripomína však, že audit sa uskutočnil v inkubátoroch v členských štátoch v zložení 4+2, pričom len dva štáty pristúpili k Únii v roku 2004;

151.  zastáva názor, že Komisia v po sebe idúcich programových obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013 neprejavila o podporu týchto podnikov dostatočný záujem; poznamenáva, že to potvrdzujú aj nedostatky v poradenstve, ktoré Komisia v týchto programovacích obdobiach poskytovala, najmä v rokoch 2006 až 2010;

152.  pripomína, že vytváranie a výmena osvedčených postupov, najmä v nových podnikoch, sú dôležitými opatreniami na zvyšovanie efektívnosti; vyjadruje poľutovanie nad veľmi chabými výsledkami, ktoré dosiahli auditované inkubátory; vyzýva Komisiu, aby zlepšila poradenstvo poskytované riadiacim orgánom členských štátov v tejto oblasti a tieto orgány vyzýva, aby efektívne uplatňovali tieto usmerňujúce zásady;

153.  zdôrazňuje, že investovanie do školenia pracovníkov, na zabezpečenie efektívnej podpory poskytovanej spoločnostiam, ktoré využívajú podporu inkubátorov, a potenciálnym klientom, je dôležité z hľadiska efektivity podniku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento prvok sa v auditovaných inkubátoroch vo všeobecnosti takisto zanedbával;

154.  konštatuje, že podpora podnikateľských inkubátorov by mohla vychádzať z komplexnej a hĺbkovej analýzy, ako aj zo súboru individuálnych, konkrétnych, na mieru šitých preskúmaní pre projekty s osobitnou podporou (napríklad štúdia uskutočniteľnosti, podnikateľský plán a pod.); domnieva sa, že tieto preskúmania by mohli poskytovať jasnú argumentáciu pre takúto podporu;

155.  vyjadruje presvedčenie, že nie každá lokalita je predurčená na úspešný výsledok s použitím podnikateľských inkubátorov, ktorých cieľom je dodať pridanú hodnotu regionálnemu a hospodárskemu rozvoju; domnieva sa, že by sa mali podporovať iba tie inkubátory, ktoré spĺňajú úvodné podmienky;

156.  zdôrazňuje, že podpora podnikateľským inkubátorom by sa mala poskytovať využívaním metódy verejno-súkromného partnerstva (PPP), kde riziko verejnej služby nesie aj súkromný podnik, ktorému je podpora určená;

157.  konštatuje, že podnikateľské inkubátory by sa mali vytvárať v úzkej spolupráci so školami a s výskumnými ústavmi;

158.  konštatuje, že treba nájsť dopĺňajúce sa miesta a synergie v oblasti podpory podnikateľských inkubátorov zo zdrojov EFRR, programu HORIZONT 2020 a Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) v období rokov 2014 – 2020;

Časť XIV – osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2014 s názvom Riadila Komisia začlenenie viazanej podpory do režimu jednotnej platby účinne?

159.  súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a víta konštruktívny postoj Komisie;

160.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov niektoré členské štáty pri vymedzovaní kritérií na výpočet platobných nárokov nie vždy dodržiavali zásadu riadneho finančného hospodárenia;

161.  konštatuje, že to poľnohospodárom v niektorých odvetviach prinieslo neočakávané zisky, ktoré samotné nie sú porušením platných pravidiel:

   a) v Španielsku mali podľa vnútroštátnych predpisov platobné nároky vyššiu hodnotu než sumy, ktoré poľnohospodári v minulosti dostávali vo forme viazanej podpory;
   b) v Taliansku boli poľnohospodárom vyplatené platobné nároky zodpovedajúce ich historickým úrovniam podpory, aj keď medzičasom výrazne znížili obrábané plochy;
   c) v rozpore s právnymi predpismi Únie francúzske orgány neznížili hodnotu všetkých platobných nárokov s cieľom poskytnúť osobitnú podporu poľnohospodárom (článok 68 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009(17)); v dôsledku toho bola hodnota všetkých platobných nárokov vo Francúzsku nadhodnotená o 4,61 %, čo zodpovedá 357,3 milióna EUR; konštatuje, že z tejto sumy sa 74 miliónov EUR týkalo podpory začlenenej do SPS v roku 2010, pričom Komisia uvádza, že nápravné opatrenia sú zahrnuté v akčnom pláne pre Francúzsko;

162.  vyzýva preto Komisiu, aby adekvátne vykonávala dohľad nad výpočtami platobných nárokov poľnohospodárov zo strany členských štátov vrátane dodržiavania príslušných stropov pre prideľovanie týchto nárokov;

163.  so znepokojením berie na vedomie, že dokonca aj v prípade, ak Komisia zistila chyby, platobné nároky neboli opravené, lebo administratívne postupy sú príliš pomalé;

164.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila včasný dohľad a venovala väčšiu pozornosť rizikám spojeným s nárokmi;

165.  poznamenáva, že od roku 2015 bude režim SPS nahradený režimom základných platieb (BPS);

166.  zastáva názor, že nový systém by mal byť zameraný na zníženie administratívnej záťaže pre poľnohospodárov;

167.  je presvedčený, že kontroly a audity Komisie by v zásade mali byť založené na riziku;

168.  trvá na tom, že nový systém musí zabraňovať neodôvodneným nezrovnalostiam vo výpočtoch platobných nárokov v rôznych členských štátoch a tiež nerovnakému prístupu k poľnohospodárom bez ohľadu na akúkoľvek úroveň voľnosti v rozhodovaní, ktorú nariadenie poskytuje; žiada Komisiu, aby uistila Európsky parlament a jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu, že sú zavedené vhodné opatrenia na zabezpečenie tohto cieľa;

169.  je znepokojený tým, že nesprávne platobné nároky by mohli viesť k nesprávnym platbám aj po roku 2014, keďže členské štáty si môžu zvoliť zaplatiť časť budúcej pomoci na základe súčasnej úrovne podpory SPS až do roku 2021; domnieva sa, že aj keď takéto platby možno opraviť a vymôcť späť, v prvom rade by bolo treba zabrániť, aby takáto situácia nastala;

170.  pripomína Komisii, že v článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že: „Komisia v spolupráci s členskými štátmi plní rozpočet (...) na vlastnú zodpovednosť a v medziach určených prostriedkov, a to podľa zásad riadneho finančného hospodárenia“; očakáva, že Komisia preto poskytne dostatočné usmernenia členským štátom, aby mohli vykonávať režim BPS v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a zavedie vhodné štruktúry na monitorovanie s cieľom prevziať celkovú zodpovednosť za plnenie rozpočtu;

Časť XV – osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2014 s názvom Je podpora EÚ na investície a propagáciu vinárskeho sektora dobre riadená a preukázali sa jej výsledky na konkurencieschopnosti vín EÚ?

171.  víta zistenia a odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov č. 9/2014;

172.  berie na vedomie, že Rada a Európsky parlament prijali nariadenie (EÚ) č. 1308/2013(18) o novej spoločnej organizácii trhov na obdobie 2014 – 2020;

173.  pripomína osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2012 (absolutórium za rok 2011) s názvom Reforma spoločnej organizácie trhu s vínom: doterajší pokrok a nadväzujúcu správu Výboru pre kontrolu rozpočtu;

174.  v plnej miere súhlasí s myšlienkou, že systém pomoci by sa mal racionalizovať a že Komisia by mala pravidelne monitorovať čerpanie prostriedkov; trvá na tom, že je bezpodmienečne nevyhnutné, aby investičné opatrenie bolo orientované na podnikanie a na výsledky a aby sa podporovali modely najlepších postupov, ako aj z nich získané skúsenosti;

175.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o neúspešné snahy pritiahnuť viac malých a stredných podnikov (MSP) do oblasti propagácie a podpory vinárskeho sektora zo strany Únie; domnieva sa, že miery spolufinancovania by sa mali prepracovať tak, aby z nich mali MSP výhody, čím by sa uľahčila účasť MSP ako potenciálnych príjemcov, najmä tých, ktoré majú obmedzené administratívne a finančné kapacity;

176.  domnieva sa, že je potrebné zaviesť spoločný systém hodnotenia potrieb týkajúcich sa opatrenia v oblasti propagácie, aby sa zaručilo, že Komisia a členské štáty budú môcť analyzovať rozsah pokroku a splnenie vymedzených cieľov, ako aj jeho dosah na konkurencieschopnosť vinárskeho sektora na úrovni členských štátov; upozorňuje na to, že zvýšenie podielu príslušného vinárskeho podniku na svetovom trhu by tiež mohlo byť súčasťou spoločného systému hodnotenia;

177.  schvaľuje odporúčanie Dvora audítorov, aby boli dodatočné náklady, napríklad náklady implementačných orgánov a režijné náklady primerane odôvodnené a obmedzené na určitú maximálnu percentuálnu výšku celkových nákladov;

178.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby existovala primeraná kombinácia investičných a propagačných politík; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali uplatňovať opatrenia efektívnejšie; poznamenáva najmä, že v prípade opatrenia v oblasti propagácie by sa od príjemcov malo vyžadovať, aby preukázali potrebu pomoci Únie, že by sa nemali financovať bežné prevádzkové náklady a že by sa mala obmedziť podpora príjemcom predkladajúcim v každom programovom období propagačné programy v tých istých cieľových krajinách; poukazuje ďalej na to, že výsledky propagačných činností by mali byť posudzované skôr na úrovni príjemcov než na úrovni celého vinárskeho sektora Únie;

179.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, že Komisia by mala vykonať analýzu s cieľom zistiť, ako rozpočet vyčlenený na národné programy podpory (NPP) na obdobie 2014 –2018 zodpovedá potrebám vinárskeho sektora Únie, ako aj analýzu absorpčnej kapacity členských štátov a v náležitých prípadoch rozpočet upraviť; vyzýva Komisiu, aby v porovnaní s inými sektormi poľnohospodárstva zvážila, či je v sektore vinohradníctva a vinárstva potrebný osobitný finančný nástroj;

180.  víta pozitívny vývoj vo vývoze kvalitných vín z Únie; poukazuje na to, že Únia by mala identifikovať a využívať svoje konkurenčné výhody na mnohostrannom svetovom trhu s vínom, ktorého konkurencieschopnosť je čoraz silnejšia, a že by sa mala snažiť nabádať producentov vína v Únii, aby vyrábali vína svetovej kvality, čím pomôžu ešte viac zabezpečiť v Únii rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

181.  nabáda Komisiu, aby prispela k zvýšenej transparentnosti propagácie vína v tretích krajinách lepším systémom kontroly a monitorovania financovaných projektov; poukazuje na to, že toto opatrenie by malo tiež pomôcť vyhnúť sa dvojitému financovaniu;

Časť XVI – osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2014 s názvom Účinnosť podpory z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo pre akvakultúru

182.  súhlasí s hlavnými odporúčaniami Dvora audítorov a poznamenáva, že Komisia vyvíja požadované usmernenia k rámcovej smernici o vode a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (19) (rámcová smernica o morskej stratégii); víta, že Komisia vzala na vedomie odporúčania týkajúce sa územného plánovania a potrebu zjednodušenia administratívnych postupov;

183.  víta, že skúsenosti nadobudnuté v období 2007 – 2013 boli začlenené do nového Európskeho námorného a rybárskeho fondu na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje, že je však potrebné, aby Komisia zabezpečila, aby boli všetky odporúčania uvedené do praxe;

184.  chápe, že finančná kríza kritickým spôsobom ovplyvnila plnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v odvetví akvakultúry; zdôrazňuje však, že jeden z hlavných cieľov Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) – rast a udržateľnosť akvakultúry – nebol splnený aj v dôsledku iných faktorov; upozorňuje, že na rozdiel od ostatných častí sveta, odvetvie akvakultúry namiesto toho, aby rástlo, už mnoho rokov stagnuje;

185.  vyjadruje sklamanie v súvislosti s nedostatočným stanovením priorít na úrovni projektov a strategického plánovania na vnútroštátnej úrovni; naliehavo preto Komisiu vyzýva, aby zlepšila navrhovanie programov s cieľom posilniť opatrenia na podporu akvakultúry, a žiada ju, aby zabezpečila lepšie vykonávanie;

186.  upozorňuje, že na jednej strane je silnejšia, udržateľná akvakultúra jedným z kľúčových cieľov Komisie, avšak na druhej strane sa vyvinulo veľmi málo úsilia na úspešné dosiahnutie tohto cieľa v rámci EFRH; konštatuje, že ide o systematickú chybu, ktorú možno nájsť aj v iných programoch, a uvedomuje si teda, že Komisii sa stále nedarí dosahovať svoje ciele;

187.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoje finančné hospodárenie a zmenila svoj prístup a namiesto míňania všetkých dostupných zdrojov sa sústredila na to, či sú jej výdavky v súlade s pravidlami, či zabezpečujú dobrú hodnotu a či poskytujú účinnú podporu dosahovaniu hlavných cieľov;

188.  poznamenáva, že členské štáty sa musia zamerať na riešenie problému slabého výberu projektov, namiesto toho, aby poskytovali finančné prostriedky na všetky projekty, a musia zabezpečiť, aby bol proces výberu založený na podrobných pravidlách hodnotenia, ktorými sa posúdi potenciál projektov priniesť výsledky a zabezpečiť vhodný pomer medzi nákladmi a výslednou hodnotou, ktorý celkovo prispeje k dosiahnutiu cieľov Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ako sú rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že Komisia by v tom mala členské štáty podporovať, mala by nabádať na následné monitorovanie výsledkov projektov a mala by stanoviť komplexnejšie hodnotenie po vykonaní projektu, ktoré by sa využilo ako zdroj skúseností;

189.  vyjadruje presvedčenie, že členské štáty zlepšia svoje nástroje a prostriedky podávania správ, keďže údaje poskytované Komisii sú často nepresné; odporúča Komisii, aby a) vyvinula spoľahlivejšie prostriedky nátlaku na členské štáty, aby poskytli hodnoverné údaje, najmä v prípade, že existujú zjavné nezrovnalosti, a b) zvážila penalizáciu členských štátov podozrivých zo zámerného predkladania nesprávnych údajov;

190.  poukazuje na to, že je potrebné, aby Komisia vytvorila pevnejší rámec pre všetky svoje finančné programy vrátane nových opatrení v rámci ENRF pre akvakultúru; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť zaujatie dôslednejšieho prístupu a mala by posilniť svoju integritu;

191.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty objasnili svoje vlastné stratégie a vykonávali ich spôsobom, ktorý bude dopĺňať ciele EFNR; žiada, aby Komisia dohliadala na to, aby členské štáty vyvíjali ešte väčšie úsilie v súvislosti s hodnotením projektov a vyriešili otázku chýbajúceho strategického myslenia o projektoch; zdôrazňuje, že treba zaručiť, aby hodnotitelia posudzovali projekty s otvorenými očami a jasnými očakávaniami;

192.  odporúča, aby sa financovanie projektov, ktoré sa už začali, opätovne posúdilo, keďže nemá žiadny dodatočný vplyv; odrádza Komisiu a členské štáty od toho, aby uplatňovali politiku „zaškrtávania políčok“, pretože tak nevznikne žiadna pridaná hodnota;

193.  podporuje zjednodušenie administratívnych postupov s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu projektov, v rámci ktorých sa žiada o financovanie;

194.  víta návrh na nový systém monitorovania v rámci ENRF, ktorý bude obsahovať databázu na úrovni členských štátov s informáciami o každej operácii a súhrnnú správu s kľúčovými informáciami, ale trvá na tom, aby sa tento návrh uskutočnil a aby spĺňal prísne normy;

Časť XVII – osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2014 s názvom Zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť

195.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2014 a súhlasí s jej odporúčaniami;

196.  zastáva názor, že kvôli obmedzeným zdrojom Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ešte nie je plnohodnotnou diplomatickou službou Únie; domnieva sa, že Komisia a členské štáty sú tými pravými aktérmi, ktorí by sa mali usilovať o konsolidáciu ESVČ;

197.  poukazuje na to, že zásada rozpočtovej neutrality je nanajvýš vítaná; domnieva sa však, že by sa nemala posudzovať izolovane od úspor, ktoré členské štáty dosiahli zriadením ESVČ;

198.  domnieva sa, že ESVČ má aj naďalej administratívu s príliš veľkým počtom vedúcich pracovníkov, čo treba zmeniť; domnieva sa, že opatrenia, ktoré už boli vykonané na nápravu tejto veci, sú na správnej ceste, a žiada Komisiu, aby posilnila svoju angažovanosť pri zlepšovaní spolupráce medzi útvarmi;

199.  domnieva sa, že úlohy osobitných zástupcov Únie sú veľmi nejasné a nevykonáva sa riadne monitorovanie ani analýza výkonnosti; navrhuje, aby sa v záujme vyriešenia tohto nedostatku začlenili do ESVČ;

200.  pozitívne hodnotí vývoj, ku ktorému došlo v oblasti ľudských zdrojov, súhlasí však s pripomienkami Dvora audítorov, že tematické odborné znalosti v delegáciách sú nanajvýš potrebné; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zaviedli zosúladený prístup k optimalizácii profilu zamestnancov delegácií;

201.  vyzýva ESVČ, aby získala lepší prehľad o nákladoch vzniknutých v postupoch prijímania zamestnancov; vyzýva ESVČ, aby využívala inovatívne riešenia, ako sú napríklad videokonferencie pri pohovoroch s kandidátmi na pracovné miesta, a aby v čo najväčšej miere predkladala podobné návrhy aj v prípade odbornej prípravy zamestnancov;

202.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu lepšej koordinácie a spolupráce medzi svojimi službami pre vonkajšie vzťahy a ESVČ a aby pritom zohľadnili horizontálne tematické otázky;

203.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť väčšiu flexibilitu pri financovaní misií spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky (SBOP) s cieľom zaručiť vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť Únie vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú konflikty v krajinách, ktoré s ňou susedia, ako aj na zvýšené riziko možných teroristických činností spojených s IS;

204.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby v duchu skutočnej vonkajšej politiky a služieb Únie v maximálnej možnej miere využívala úspory z rozsahu vytváraním nových synergických účinkov v rámci sídla a delegácií ESVČ, ako aj v spolupráci s členskými štátmi a diplomatickými službami jednotlivých štátov; s uspokojením konštatuje, že spoločné umiestnenie delegácií Únie a diplomatických zastúpení členských štátov je čoraz rozšírenejšie, aj keď je naďalej pomerne zriedkavé, a oceňuje prístup ESVČ, ktorá tejto otázke pripisuje v rámci svojej činnosti prvoradý význam;

205.  súhlasí s tým, že v súvislosti s konzulárnymi službami je ešte potrebné prijať ďalšie opatrenia;

Časť XVIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2014 s názvom Je EFRR účinný pri financovaní projektov, ktoré priamo podporujú biodiverzitu v súlade so stratégiou EÚ pre biodiverzitu do roku 2020?

206.  upozorňuje na to, že v Dohovore o biologickej diverzite (DBD) sa biodiverzita vymedzuje ako variabilita živých organizmov zo všetkých zdrojov vrátane suchozemských, morských a iných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou. ďalej upozorňuje, že v DBD sa rozlišuje niekoľko hlavných hrozieb pre biodiverzitu, napríklad strata a fragmentácia biotopu, nadmerné využívanie lesov, oceánov, riek, jazier a pôdy, znečistenie, zmena klímy a nepôvodné druhy, ktoré konkurujú pôvodnej flóre a faune;

207.  zdôrazňuje, že biodiverzita má zásadný význam pre ľudský život a dobré fungovanie spoločností; ďalej zdôrazňuje, že zmena klímy, strata biodiverzity, hrozby zo strany invazívnych druhov a nadmerná spotreba prírodných zdrojov sú veľké výzvy, ktoré sa týkajú všetkých občanov Únie;

208.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia nedokázala splniť svoj základný cieľ zastaviť stratu biodiverzity v Únii do roku 2010;

209.  konštatuje, že strata biodiverzity prináša spoločnosti mimoriadne vysoké hospodárske náklady, ktoré doteraz neboli v celosvetových politikách dostatočne zohľadnené; ďalej poznamenáva, že podľa štúdie o ekonómii ekosystémov a biodiverzity by náklady, ktoré by vyplynuli z nečinnosti a ďalšieho zhoršovania ekologických služieb, predstavovali do roku 2050 až 7 % globálneho HDP ročne(20);

210.  vyjadruje presvedčenie, že preto existuje naliehavá potreba konať a väčšmi uprednostniť biodiverzitu z politického hľadiska s cieľom splniť v tejto oblasti záväzky do roku 2020;

211.  konštatuje, že často trvá dlhší čas, kým sa prejavia výsledky projektov, takže je ťažké ich hodnotiť;

212.  domnieva sa, že bez ohľadu na obmedzenia súvisiace s nízkou mierou finančných prostriedkov prideľovaných na biodiverzitu a na ťažkosti súvisiace s hodnotením spôsobu využitia týchto finančných prostriedkov je nevyhnutné finančnú podporu tejto fáze zachovať;

213.  zdôrazňuje skutočnosť, že ochrana biodiverzity je nielen vznešeným environmentálnym cieľom, ale že táto politika zároveň môže významne prispieť k vytváraniu nových zručností, pracovných miest a podnikateľských príležitostí;

214.  zdôrazňuje, že je dôležité začleňovať ochranu a úsilie o zachovanie biodiverzity do rozvoja, vykonávania a financovania všetkých ostatných politík Únie (vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, regionálneho rozvoja a regionálnej súdržnosti, energetiky, priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, rozvojovej spolupráce, výskumu a vývoja atď.) s cieľom zabezpečiť lepšiu súdržnosť odvetvových a rozpočtových politík Únie a zaistiť, aby Únia dodržiavala svoje záväzky týkajúce sa ochrany biodiverzity; v tejto súvislosti by sa mala posilniť spolupráca medzi orgánmi na miestnej, regionálnej, celoštátnej a európskej úrovni;

215.  poznamenáva, že napriek usmerneniam a podnetom, ktoré poskytla Komisia, patrí výlučne do právomoci členských štátov, aby vymedzili priority financovania v súlade so svojimi vlastnými potrebami, a že veľká väčšina členských štátov nevyužíva Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) ako nástroj na ochranu biodiverzity;

216.  domnieva sa preto, že vzhľadom na nízku mieru čerpania týchto prostriedkov (0,79 %) je potrebné zvážiť možnosť zavedenia povinného vyčlenenia časti prostriedkov EFRR, ktorej podiel sa ešte určí, na podporu biodiverzity;

Časť XIX – osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2014 s názvom Podpora EÚ na obnovu po zemetrasení na Haiti

217.  víta osobitnú správu č. 13/2014 hodnotiacu podporu Únie na obnovu po zemetrasení na Haiti ako dôležitý príspevok k celkovej politickej diskusii o vonkajších humanitárnych a rozvojových politikách Únie; berie na vedomie zistenia a odporúčania;

218.  víta a berie na vedomie hlavné závery a odporúčania záverečnej správy o hodnotení spolupráce Únie s Haitskou republikou vypracovanej generálnym riaditeľstvom Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj – EuropeAid na požiadanie Európskeho parlamentu a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

219.  opäť zdôrazňuje celkovú spokojnosť s prácou a úsilím útvarov Komisie v reakcii na zemetrasenie na Haiti v roku 2010 a to v mimoriadne vážnej situácii pre delegáciu Únie a jej zamestnancov; víta v tejto súvislosti schopnosť Komisie zdržať platby a vyplácanie súm v prípade neuspokojivého pokroku vo finančnom riadení vlády a nedostatkov v postupoch verejného obstarávania v krajine;

220.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami zistenými v koordinácii medzi darcami a v rámci útvarov Komisie, ktoré boli posudzované aj v rámci hodnotenia spolupráce Únie a Haitskej republiky (2008-2012)(21) publikovaného v mene Komisie; v tejto súvislosti požaduje lepšie formulovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci s pevnejším prepojením pomoci, obnovy a rozvoja (tzv. prístup LRRD – linking of relief, rehabilitation and development) prostredníctvom stálej platformy viacerých útvarov; domnieva sa, že vždy, keď je to možné, treba zaviesť integrované prístupy s jasne vymedzenými cieľmi koordinácie a jednotnou stratégiou pre krajinu medzi útvarom Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) a EuropeAid, spolu s výmenou najlepších postupov; víta v tejto súvislosti začlenenie systematickej integrácie prístupu LRRD do cyklu financovania pokrývajúceho obdobie 2014 – 2020; vyzýva ďalej útvary Komisie, aby zabezpečili lepší prechod z krátkodobých humanitárnych činností k dlhodobým rozvojovým zásahom a aby zaviedli ucelenú koordináciu nielen medzi rôznymi subjektmi Únie, ale aj s prioritami pre krajiny, a to prostredníctvom spoločnej stratégie vo forme spoločného humanitárneho a rozvojového rámca; vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s Európskym parlamentom, ak účinnej koordinácii medzi rôznymi finančnými nástrojmi v humanitárnej a rozvojovej pomoci bráni platný právny rámec; domnieva sa tiež, že zapojenie miestnych mimovládnych organizácií občianskej spoločnosti môže posilniť využitie miestnej vedomostnej základne s cieľom lepšie identifikovať potreby obnovy a dohliadať na pokrok dosiahnutý vnútroštátnymi orgánmi;

221.  pripomína odporúčania po návšteve delegácie Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu na Haiti vo februári 2012 a ako na nemennej zásade trvá na dôležitej otázke sledovateľnosti a zodpovednosti za rozvojové fondy Únie, a to najmä podmienením rozpočtovej podpory výkonnosťou predovšetkým prostredníctvom jasne vymedzených povinností a úloh v štátnej správe krajiny s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu transparentnosť, sledovateľnosť a zodpovednosť; opakuje výzvu, aby sa väčší dôraz kládol na boj proti veľmi rozšírenej korupcii; upozorňuje, že humanitárna pomoc by mala byť založená na stratégii pre ukončenie operácie, a zdôrazňuje, že prostriedky by sa mali v čo najväčšej miere poskytovať prostredníctvom haitských inštitúcií na základe Dohody z Cotonou, aby sa zabezpečil pocit spoluzodpovednosti a podpora posilňovaniu vnútroštátnych orgánov vrátane haitskej agentúry pre obstarávanie, ktorá by mala pôsobiť ako kontrolný subjekt; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zdôrazňovali maticu podmienenosti v súvislosti s rozpočtovou podporou pre rozličné odvetvia;

222.  pripomína, že budovanie štátu je ústredným motívom rozvojovej stratégie Únie a základom akejkoľvek takejto krízovej situácie v súlade so zásadami pre zásahy v nestabilných podmienkach; poznamenáva, že to zahŕňa podporu budovania inštitúcií, transparentnosti a efektívnosti verejného finančného riadenia, rozpočtových príspevkov a účinnosti verejných výdavkov s posilneným politickým dialógom a dialógom o politikách;

223.  požaduje definíciu dobrého súboru politík podľa logiky zásahov Únie prostredníctvom komplexného prístupu k štátnym a neštátnym/mimovládnym zainteresovaným stranám a k podpore sektorov, ktorá sa má poskytovať na základe rýchleho posudzovania sektorových potrieb, a to v záujme uskutočniteľnosti, doplnkovosti a udržateľnosti projektov;

Budúce zamerania

224.  domnieva sa, že nad rámec situácie na Haiti treba prediskutovať a zlepšiť opatrenia s cieľom posilniť rámec politiky zásahov a znižovania rizika katastrof s konečným cieľom obmedziť riziko pre ľudské životy a životné podmienky pre ľudí na minimum; domnieva sa, že investície do znižovania rizika katastrof sú dôležité a v plnom rozsahu patria do oblasti udržateľného rozvoja, a zároveň sú vysoko efektívne z hľadiska nákladov, keďže umožňujú výrazne efektívnejšie a účinnejšie použitie zdrojov, než je uhrádzanie účtov za odozvu na katastrofy;

225.  domnieva sa, že tieto krízové a nestabilné situácie si vyžadujú rozvoj politík, ktoré potrebujú nové prístupy, nové metódy a odbornosť, najmä pokiaľ ide o činnosti ako (i) identifikácia rizík na rôznych operačných úrovniach, (ii) tvorba scenárov a predpovedí pravdepodobných dosahov a (iii) navrhovanie nástrojov na predchádzanie rizikám a prípadným katastrofám, ich znižovanie a prípravu na ne; požaduje flexibilný prístup s cieľom umožniť Komisii adekvátne a rýchlo prispôsobiť svoje opatrenia a nástroje pomoci krízovým a pokrízovým situáciám; v tejto súvislosti poznamenáva, že Komisia medzičasom zriadila systém na mobilizáciu odborníkov v rôznych odborných oblastiach s cieľom umožniť urýchlené nasadenie dodatočných pracovníkov do delegácií Únie alebo ústredí v prípade nedostatku personálu;

226.  nabáda Komisiu a ESVČ, aby systematicky pracovali na štyroch fázach cyklu riadenia katastrof t. j. zmierňovanie a pripravenosť, reakcia a obnova s cieľom vymedziť strategický rámec pre riadenie rizika katastrof a budovanie odolnosti; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby informovali Európsky parlament o vývoji najmä so zreteľom na riadenie rizika a pripravenosť na uskutočnenie a plnenie programových cieľov v situácii po katastrofe;

227.  pripomína, že v situácii akejkoľvek krízy treba obozretne pristupovať k primeranosti a operačnej účinnosti rámca štátnej správy pre riadenie znižovania rizika katastrof ako predpokladu pre úspešnú operáciu Únie; pripomína, že hodnotenie akéhokoľvek rámca štátnej správy pre riadenie by malo zohľadniť okrem iného platné rámce zodpovednosti za výsledky, platné vymedzenie povinností a rozhodovanie o nich na ústrednej a miestnej úrovni, jasný reťazec pokynov a kontrol, informačné kanály medzi rôznymi aktérmi/darcami a mechanizmy spätnej väzby týkajúce sa projektov;

228.  podporuje odporúčania Dvora audítorov, pokiaľ ide o podporu Únie týkajúcu sa obnovy po zemetrasení na Haiti, a víta odpoveď Komisie tiež prijať tieto odporúčania;

Časť XX – osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2014 s názvom Ako inštitúcie a orgány EÚ vypočítajú, znížia a kompenzujú svoje emisie skleníkových plynov?

229.  domnieva sa, že cieľom všetkých inštitúcií a orgánov Únie by mal byť spoločný prístup k ich emisiám skleníkových plynov a ich možnému zníženiu; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa musia vypočítať svoje emisie skleníkových plynov v celom rozsahu a nemali by sa vyhýbať uverejňovaniu výsledkov;

230.  domnieva sa, že Komisia by mala vyvíjať viac úsilia o zhromažďovanie väčšieho množstva údajov o svojich emisiách skleníkových plynov, aby si udržala hodnovernosť pri rokovaniach o životnom prostredí s tretími stranami;

231.  vyzýva tie inštitúcie a orgány Únie, ktoré nemajú certifikát schémy Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), aby čo najrýchlejšie zvážili jeho zavedenie; zdôrazňuje však, že schéma EMAS by sa mala považovať za nástroj na poskytovanie štruktúry okrem iného emisií skleníkových plynov, a nie za jediný a konečný cieľ environmentálnej politiky inštitúcií;

232.  poukazuje na to, že inštitúcie a orgány Únie môžu využívať kompenzácie za emisie skleníkových plynov vo väčšej miere, aby znížili svoju emisnú stopu; súhlasí s Dvorom audítorov v tom, že tieto otázky by sa primerane vyriešili využitím kvalitných kompenzačných opatrení ako doplnku k opatreniam na zníženie emisií (a nie namiesto týchto opatrení); konštatuje však, že dôležitejšie ako kompenzácie by malo byť investovanie týchto prostriedkov do ďalšieho zlepšovania environmentálnej politiky inštitúcií a orgánov Únie;

233.  víta skutočnosť, že niektoré inštitúcie Únie začali s pilotnými projektmi zeleného verejného obstarávania; dúfa, že výsledky budú sľubné a že zelené verejné obstarávanie sa v blízkej budúcnosti stane štandardným postupom inštitúcií a orgánov Únie;

234.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní týchto politík je kľúčovým aspektom naďalej ľudský faktor; naliehavo preto vyzýva riadiace zložky v inštitúciách a orgánoch Únie, ktoré sú zodpovedné za tieto politiky, aby zabezpečili školenie ľudských zdrojov a ďalšie zlepšovanie príslušných zručností, ako aj pochopenie významu emisií skleníkových plynov inštitúcií; dúfa, že vytvorenie nového kolégia komisárov v roku 2014 je príležitosťou, aby sa v Komisii a jej agentúrach znova začali uplatňovať prísnejšie normy;

Časť XXI – osobitná správa Dvora audítorov č. 15/2014 s názvom Fond pre vonkajšie hranice podporuje finančnú solidaritu, ale vyžaduje si lepšie meranie výsledkov a musí poskytovať väčšiu pridanú hodnotu na úrovni EÚ

235.  so znepokojením konštatuje, že strategické ciele Fondu pre vonkajšie hranice (EBF) nie sú jasné, a najmä že existuje napätie medzi všeobecnou povahou EBF ako mechanizmom solidarity a jeho zameraním na konkrétne ciele, pokiaľ ide o zabezpečenie lepšej spolupráce v oblasti kontroly hraníc a víz;

236.  konštatuje, že úspešné spustenie programov SIS II, VIS a Eursur vo všetkých členských štátoch je pre Komisiu svedectvom o prínose EBF; domnieva sa však, že takéto všeobecné tvrdenie nikdy nemôže byť uspokojujúcou odpoveďou na konkrétnu kritiku Dvora audítorov týkajúcu sa chýbajúcich ukazovateľov výkonnosti;

237.  konštatuje, že podobné problémy môžu vzniknúť v súvislosti s cieľmi nástroja pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), keďže tento nástroj zabezpečuje jednak solidaritu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o riadenie kontroly hraníc, ako aj vykonávanie jednotných kontrol na vysokej úrovni na vonkajších hraniciach a účinné spracovanie schengenských víz v súlade so záväzkami Únie, pokiaľ ide o základné slobody a ľudské práva;

238.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že členské štáty uznávajú význam účinných hraničných kontrol na spoločných vonkajších hraniciach ako súčasť schengenského acquis, stále považujú riadenie kontroly hraníc a v menšom rozsahu spracovanie víz v prvom rade za vnútroštátnu právomoc;

239.  vyzýva preto členské štáty, aby ISF začlenili do vnútroštátnych stratégií riadenia hraníc s cieľom podporiť konzulárnu spoluprácu, operácie agentúry Frontex alebo núdzové operácie a osobitné akcie, ktoré majú význam pre schengenský priestor ako celok; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti zlepšili vzájomnú spoluprácu;

240.  žiada, aby Komisia preskúmala, či môže byť užitočné rozdeliť časť hraničných kontrol a víz ISF do niekoľkých vyčlenených segmentov: jeden na solidaritu, jeden na vykonávanie konzulárnej spolupráce, operácií agentúry Frontex a na núdzové a osobitné akcie a jeden na akcie, ktoré sú mimoriadne relevantné z vnútroštátneho hľadiska;

241.  odporúča členským štátom, aby vypracovali a používali relevantné a merateľné ukazovatele pre výstup, výsledky a dosah financovaných projektov; zdôrazňuje, že by sa mali používať kontroly ex ante vysokej kvality s cieľom zabezpečiť, aby všetky financované projekty slúžili na konkrétne a merateľné ciele a mali pridanú hodnotu; poznamenáva, že kontroly ex post by pomohli zabezpečiť mechanizmy kontroly kvality;

242.  poukazuje na to, že zvýšenie pridanej hodnoty Únie možno dosiahnuť ďalšími prispievaním členských štátov k operáciám agentúry Frontex, a to tak, že aspoň časť aktív spolufinancovaných z ISF by sa musela povinne začleniť do spoločných technických prostriedkov agentúry Frontex;

243.  je znepokojený nezrovnalosťami zistenými Dvorom audítorov vo viacerých politikách verejného obstarávania členských štátov a konštatuje, že klauzula o výnimke pri verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti sa nemôže uplatňovať v prípadoch, v ktorých sa mohli použiť menej obmedzujúce postupy bez ohrozenia bezpečnosti; odporúča zjednodušenie postupov obstarávania, aby sa zaistilo včasné poskytovanie financovania;

244.  vyjadruje Komisii uznanie za to, že prijala nápravné finančné opatrenia v prípade projektu, ktorý porušoval základné slobody a ľudské práva, ale vyzýva ju, aby v čo najväčšej miere vopred identifikovala akékoľvek možné riziká v tejto súvislosti, najmä pokiaľ ide o spôsob, akým sa vykonávajú hraničné kontroly v súvislosti s právom žiadať o azyl;

245.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť úroveň zberu údajov o financovaných projektoch na vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti;

Časť XXII – osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2014 s názvom Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ

246.  víta osobitnú správu venovanú hodnoteniu účinnosti kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ a ďalej v texte uvádza svoje postrehy a odporúčania;

Všeobecné pripomienky

247.  nabáda Dvor audítorov, aby ešte viac prehĺbil audítorskú činnosť v tejto novej oblasti spolupráce s cieľom pravidelne poskytovať tvorcom politík komplexné posúdenie príslušných otázok a rizík;

248.  uznáva, že zvýšený záujem o kombinované financovanie a príležitosti, ktoré poskytuje využívanie nových finančných investičných nástrojov, je motivovaný hlavne vzájomným pôsobením dôležitých otázok rozvojovej spolupráce a veľmi obmedzených verejných finančných prostriedkov, čo vedie k vytváraniu nových finančných zdrojov, ktoré prepájajú grantovú pomoc Únie a negrantové zdroje;

249.  zdôrazňuje, že akékoľvek nové finančné nástroje a ich kombinácia musia byť v súlade s cieľmi rozvojových politík Únie založených na kritériách definovaných v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a stanovených v programe zmien, t. j. zvyšovanie kvality, účinnosti, udržateľnosti a rýchlosti vykonávania opatrení Únie; domnieva sa, že tieto nástroje sa musia zameriavať na tie priority Únie, ktorých hospodárska a iná pridaná hodnota a vplyv sú najvyššie, a domnieva sa, že musia byť strategicky využívané v oblastiach, v ktorých je finančná podpora Únie nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia životaschopnosti investície a kde sa kombinované financovanie môže najužitočnejšie použiť; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že osobitná správa sa zameriava najmä na finančné aspekty kombinovania grantov regionálnych investičných nástrojov, zatiaľ čo ich efektívnosť a účinnosť nie sú dostatočne preskúmané;

250.  ako základný nemenný princíp požaduje zabránenie riziku, aby finančné stimuly prevážili nad zásadami rozvojovej spolupráce (finančné ciele môžu prevážiť nad rozvojovými otázkami) a požaduje dodržiavanie zásad udržateľného rozvoja, ako sú sociálne a environmentálne normy a prístup k základným verejným statkom;

251.  berie na vedomie výsledky hodnotenia platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce s pôvodným cieľom zvýšiť účinnosť, efektívnosť a kvalitu existujúcich mechanizmov a spôsobov kombinovaného financovania vzhľadom na to, že harmonizácia kľúčových zásad platných pre všetky regionálne spôsoby financovania a finančné nástroje bude mať mimoriadny význam pre nový viacročný finančný rámec; podľa výsledkov povolebnej revízie VFR vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej viedli štruktúrovaný/strategický dialóg najmä o tom, ako stabilne docieliť transparentnosť a zodpovednosť a ako ich zlepšovať;

252.  je presvedčený, že Komisia by sa mala počas fázy plánovania zamerať na dosahovanie udržateľných, dlhodobých, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov v oblastiach, v ktorých sa tieto investície majú realizovať;

253.  ako základný princíp požaduje sústredenie fondov Únie na projekty, ktoré by nebolo možné zrealizovať bez finančnej podpory Únie, ako sú projekty, ktoré síce majú nízku ziskovosť, ale môžu viesť k zlepšeniu situácie v sociálnej oblasti, ako aj v oblasti životného prostredia a ľudských práv;

254.  ako základný princíp požaduje monitorovanie výsledkov a strednodobých/dlhodobých účinkov projektov realizovaných v oblasti sociálnych vecí, životného prostredia a ľudských práv a nadväzovanie na ne; domnieva sa, že výsledky takýchto nadväzujúcich hodnotení by sa mali priamo použiť na informovanie o dosiahnutí dlhodobých cieľov a na zlepšenie fázy plánovania/výberu projektov na budúce financovanie;

255.  požaduje, aby sa posilnila politická úloha Komisie ako politicky zodpovedného orgánu v tejto oblasti;

256.  požaduje zavedenie spoločných noriem riadenia pre takéto finančné činnosti, ako aj stanovenie najlepších postupov a jasne vymedzených kritérií oprávnenosti a hodnotiacich kritérií používania uvedených finančných nástrojov; domnieva sa, že jednotné pravidlá riadenia, ako napríklad štruktúrované podávanie správ, jasné monitorovacie rámce a podmienky dohľadu, povedú k zníženiu transakčných nákladov alebo k zamedzeniu možnému zdvojeniu nákladov;

257.  považuje za absolútne nevyhnuté navrhnúť primerané štruktúry riadenia rôznych nástrojov s cieľom podporiť zodpovednosť prijímajúcich krajín, prijímateľov alebo zainteresovaných strán v súvislosti s týmito nástrojmi; pripomína, že rozvoj kombinovaných zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej prostredníctvom nástrojov si vyžaduje správne štruktúrovanú spoluprácu Komisie a ESVČ s Európskou investičnou bankou, členskými štátmi a Európskym parlamentom; vyzýva na výraznejšie zapojenie delegácií Únie do rozhodovacieho procesu, a to najmä vo fáze identifikácie projektov prostredníctvom príspevkov k hodnoteniam ex ante alebo k posúdeniam vplyvu, a vo všeobecnejšej rovine na zabezpečenie silného postavenia Únie v politickom dialógu s partnerskými krajinami a tiež v kontaktoch s miestnou občianskou spoločnosťou;

258.  trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť najvyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti tým, že bude zabezpečený prístup k podrobným a spoľahlivým rozpočtovým informáciám a finančným údajom týkajúcim sa projektov, ktoré sú financované z týchto investičných nástrojov, s cieľom poskytnúť Európskemu parlamentu právomoci kontroly a súhlasu; žiada pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu o používaní týchto finančných nástrojov a ich výsledkoch, najmä o hodnotení finančných a nefinančných pák a doplnkovosti, pričom pripomína, že treba dodržiavať ustanovenia článku 140 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

259.  podporuje odporúčania Dvora audítorov ako krok správnym smerom, pokiaľ ide o účinnosť kombinovania grantov regionálnych investičných nástrojov s úvermi finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík Únie, a víta odpoveď Komisie, že tieto odporúčania tiež príjme;

Časť XXIII – osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2014 s názvom Môže iniciatíva centier excelentnosti EÚ účinne prispievať k zmierňovaniu chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík s pôvodom mimo EÚ?

260.  víta iniciatívu týkajúcu sa chemických, biologických, rádiologických a jadrových centier excelentnosti; domnieva sa, že štruktúra riadenia iniciatívy zvýrazňuje jej sieťový charakter;

261.  víta celkovo pozitívny ráz osobitnej správy č. 17/2014 a odporúčaní Dvora audítorov, ktoré Komisia všetky prijala;

262.  poznamenáva, že iniciatíva predstavuje inovačný prístup zabezpečujúci vytváranie sietí, regionálnych a medzinárodných partnerstiev, konsolidáciu, koordináciu a optimalizáciu existujúcich schopností z hľadiska odborných znalostí, odbornej prípravy, technickej pomoci alebo vybavenia;

263.  poukazuje na skutočnosť, že tieto štruktúry sú zvyčajne komplexné, a preto náročné na zriadenie a účinnú prevádzku;

264.  pripomína, že v rámci tejto iniciatívy bolo k dispozícii 100 miliónov EUR na obdobie rokov 2010 – 2013;

265.  domnieva sa, že základná hodnota tejto iniciatívy spočíva v jej prístupe zdola nahor, ktorý vychádza zo skúseností partnerských krajín; domnieva sa, že delegácie Únie by mali byť pravidelne informované a mali by zohrávať aktívnejšiu úlohu na základe konzultácií s príslušnými orgánmi partnerských krajín;

266.  zároveň by chcel zdôrazniť, že rešpektovanie „vlastníctva“ projektov partnerských krajín by nemalo brániť Komisii predkladať návrhy, ktoré by využívali spoločnú reakciu (napr. v boji proti vypuknutiu epidémie eboly);

267.  je presvedčený, že projekty by sa mali vyberať takým spôsobom, aby sa obmedzené prostriedky, ktoré sú k dispozícii, mohli sústrediť do oblastí s najväčším významom pre bezpečnosť Únie; pri výbere projektov by inštitúcie Únie mohli vhodne prevziať zúčtovaciu funkciu;

268.  poznamenáva, že by sa mala posilniť technická expertíza regionálnych sekretariátov s cieľom uľahčiť identifikáciu problémov, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom iniciatív, ako aj zlepšiť prípravu a vykonávanie jednotlivých projektov;

269.  víta skutočnosť, že partnerské krajiny môžu od mája 2013 kedykoľvek navrhovať projekty, čo podporuje schopnosť reagovať na vznikajúce sa hrozby;

270.  konštatuje, že oneskorenie medzi návrhom projektu a jeho následným schválením a vykonaním by sa malo ešte viac skrátiť;

271.  zdôrazňuje, že je potrebná širšia strategická spolupráca v záujme zlepšenia súladu a koordinácie rôznych nástrojov financovania v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že posilnená koordinácia medzi príslušnými aktérmi v oblasti CBRN zvýši účinnosť súčasných iniciatív;

272.  domnieva sa, že iniciatíve by mohlo prospieť jasnejšie rozlišovanie medzi vnútorným a vonkajším rozmerom činnosti v oblasti CBRN(22);

Časť XXIV – osobitná správa Dvora audítorov č. 19/2014 s názvom Predvstupová pomoc EÚ pre Srbsko

273.  vyzýva srbské orgány, aby zlepšili kvalitu národných stratégií a akčných plánov a aby ich zracionalizovali a aby sa zodpovedajúcim spôsobom zamerali na riešenie rôznych politických a sociálnoekonomických problémov; vyzýva Komisiu, aby bola v tejto súvislosti v prípade potreby k dispozícii a poskytla potrebnú technickú pomoc;

274.  zdôrazňuje význam vypracovania národných stratégií v politicky citlivých oblastiach; žiada príslušné orgány, aby vypracovali stratégie v týchto hlavných oblastiach riadenia, ako aj realistický harmonogram ich realizácie: územná decentralizácia a stratégia na koordináciu realizácie reformy riadenia verejných financií;

275.  nalieha na Komisiu a delegáciu Únie v Srbsku, aby predchádzali problémom, ktoré sa objavili v prvej časti programového obdobia 2007 – 2013, konkrétne výberu neúplných alebo problematických projektov; podporuje spoluprácu Komisie a srbských orgánov pri riešení zistených problémov vrátane nedostatočnej podpory od vnútroštátnych orgánov, chýbajúcej medziinštitucionálnej koordinácie, slabej koncepcie projektov, nedostatočne vymedzených podmienok, neudržateľných riešení financovania a neschopnosti poučiť sa z chýb z predchádzajúcich projektov;

276.  víta skutočnosť, že v projektoch súvisiacich s riadením sa vo všeobecnosti dosiahli dobré výsledky, ale implementáciu a kontrolné systémy projektov považuje za slabé alebo neefektívne, najmä v prípadoch, v ktorých Dvor audítorov zistil závažné nedostatky v štyroch z ôsmich auditovaných projektov Nástroja predvstupovej pomoci (IPA) súvisiacich s riadením;

277.  upozorňuje na skutočnosť, že v reforme sektora súdnictva sa od roku 2007 nedosiahol výrazný pokrok;

278.  trvá na potrebe posilniť súčasnú ochranu oznamovateľov (whistleblowers), s ktorou sa počíta v národnej stratégii boja proti korupcii na obdobie 2013 – 2018; trvá na tom, že srbské orgány by mali pokročiť vo vypracúvaní nových právnych predpisov o oznamovateľoch a takéto právne predpisy by mali vzbudzovať dôveru a povzbudzovať potenciálnych oznamovateľov k tomu, aby poskytovali informácie;

279.  schvaľuje odporúčania Dvora audítorov a žiada, aby Komisia venovala náležitú pozornosť vymedzeniu cieľov, posúdeniu potrieb a uplatneniu skúseností z minulých projektov, a aby sa vyhla oneskoreniam a neefektívnym a neúčinným postupom obstarávania; zdôrazňuje význam udržateľnosti, keďže výsledky priniesli množstvo otázok v dvoch tretinách projektov, najmä v projektoch súvisiacich s riadením;

Časť XXV – osobitná správa Dvora audítorov č. 20/2014 s názvom Bola podpora v oblasti elektronického obchodu poskytnutá malým a stredným podnikom z EFRR účinná?

280.  víta osobitnú správu Dvora audítorov č. 20/2014 a súhlasí s jej závermi a odporúčaniami;

281.  víta aj konštruktívnu reakciu Komisie na odporúčania Dvora audítorov;

282.  konštatuje, že technológie elektronického obchodovania sú kľúčom k podpore rozvoja a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP); vyzdvihuje význam MSP pre hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest v Únii;

283.  uznáva, že v osobitnej správe Dvora audítorov sa zdôrazňuje význam meraní výkonnosti a európskej pridanej hodnoty;

284.  konštatuje, že napriek skutočnosti, že dostupnosť internetového podnikania sa rozšírila, projekty vybrané na investovanie boli slabé; poznamenáva, že vzhľadom na neexistenciu porovnávacieho výberu aplikácií a komplexných podnikateľských informácií sa vo vyše tretine prípadov prejavil nízky pomer medzi nákladmi a výslednou hodnotou, prípadne sa v týchto prípadoch neprejavila žiadna výsledná hodnota;

285.  poukazuje na to, že 10 z 30 spolufinancovaných projektov by sa mohlo realizovať aj bez verejného spolufinancovania, päť projektov sa začalo ešte skôr, ako bolo oznámené udelenie grantu, a realizácia troch projektov sa začala ešte predtým, ako podnik predložil žiadosť o spolufinancovanie;

286.  zastáva názor, že by sa mala zaviesť povinnosť predložiť podnikateľský plán, v ktorom by bola uvedená európska pridaná hodnota s cieľom zabrániť zbytočným investíciám;

287.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zaviesť výberové kritériá a postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa vo vybraných projektoch maximalizovala pridaná hodnota v zmysle prispievania k rozvoju elektronického obchodovania v malých a stredných podnikoch a plnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu (DAE);

288.  konštatuje, že vzhľadom na absenciu monitorovania Komisia sa nedalo posúdiť, do akej miery prispela podpora z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) k splneniu vnútroštátnych cieľov a cieľov Únie v oblasti informačných technológií, ako aj podnikateľských plánov malých a stredných podnikov;

289.  je presvedčený, že Komisia by mala zabezpečiť, aby dostávala od členských štátov vyčerpávajúce a spoľahlivé informácie o využívaní finančných prostriedkov z EFRR; zastáva názor, že obsahom týchto informácií by mal byť pokrok v oblasti operačných programov, a to nielen v súvislosti s financovaním, ale aj s výkonom;

290.  zastáva rovnaký názor ako Dvor audítorov, že v dohodách o grante by sa mal vymedziť minimálny súbor ukazovateľov súvisiacich s cieľmi, ktoré sú merateľné a v ďalšom štádiu podliehajú monitorovaniu, a to keď sa projekt realizoval a uviedol do prevádzky, ako aj v neskoršom štádiu v záujme hodnotenia výkonnosti;

Časť XXVI – osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2014 s názvom Letiskové infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ: nedostatočná hodnota za vynaložené peniaze

291.  vyjadruje uznanie v súvislosti s tým, že Komisia už zaviedla zmeny týkajúce sa mnohých otázok uvedených v osobitnej správe, a vo všeobecnosti podporuje nový regulačný rámec, ktorý predstavila Komisia; navrhuje preto, aby Komisia predložila do roka po prijatí tohto uznesenia parlamentnému Výboru pre kontrolu rozpočtu správu o pokroku v súvislosti s týmito odporúčaniami;

292.  podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby členské štáty zaviedli jednotné plány rozvoja letísk, a odporúča, aby Komisia tieto plány schvaľovala ešte pred poskytnutím finančných prostriedkov na konkrétne projekty; ďalej odporúča, aby sa v týchto regionálnych, národných alebo nadnárodných plánoch zohľadnila nielen letecká doprava, ale aj iné druhy verejnej dopravy s podobnými časmi prepravy ako v prípade letov vrátane vlakovej a autobusovej dopravy tak, aby sa predišlo presýteniu trhu a zvýšila sa realizovateľnosť poskytovania služieb;

293.  odporúča, aby sa finančné prostriedky udeľovali len finančne životaschopným letiskám;

294.  odporúča Komisii, aby preskúmala všetky nové projekty z hľadiska analýzy spádovej oblasti s cieľom zaručiť realizovateľnosť a aby v každom prípade zohľadnila význam regionálnych letísk pre dostupnosť a mobilitu v Únii;

295.  domnieva sa, že Komisia by sa mala prednostne sústreďovať na dôkladné monitorovanie tých členských štátov, v ktorých boli podľa správy v minulosti zistené obzvlášť problematické projekty;

o
o   o

296.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie a Dvoru audítorov, a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1) Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2013.
(2) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 398, 12.11.2014, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 403, 13.11.2014, s. 128.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0118.
(6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(8) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 z 15. júla 2003 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách (nariadenie HND) (Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 1).
(9) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1).
(10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 s poznámkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2012, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (Ú. v. EÚ L 266, 5.9.2014, s. 32).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).
(13) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s.1).
(14) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
(16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).
(17) Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).
(18) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 146, 25.6.2008, s.1).
(20) Leon Braat, Patrick ten Brink (eds. el al.), The Cost of Policy Inaction: The case of not meeting the 2010 biodiversity target (Cena za politickú nečinnosť: Prípad nedosiahnutia cieľa biodiverzity na rok 2010), Wageningen/Brussels, 2008, s. 28.
(21) Hodnotenie spolupráce EÚ s Haitskou republikou (2008 – 2012), Particip GmbH, realizované v mene Komisie, august 2014.
(22) Pozri tiež uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2010 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN (Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 8).

Právne oznámenie