Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2044(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0143/2015

Predkladané texty :

A8-0143/2015

Rozpravy :

PV 18/05/2015 - 17
CRE 18/05/2015 - 17

Hlasovanie :

PV 19/05/2015 - 5.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0196

Prijaté texty
PDF 383kWORD 143k
Utorok, 19. mája 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Financovanie rozvoja
P8_TA(2015)0196A8-0143/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja (2015/2044(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na záverečné dokumenty z prvej a druhej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja, najmä konsenzus z Monterrey z roku 2002 a vyhlásenie z Dauhy z roku 2008,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

–  so zreteľom na dokument o hlavných prvkoch z 21. januára 2015, ktorý predložili spolupredsedovia prípravného procesu na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja,

–  so zreteľom na súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN z decembra 2014 o programe na obdobie po roku 2015 s názvom Cesta k dôstojnosti do roku 2030: koniec chudoby, zmena života a ochrana planéty,

–  so zreteľom na správu medzivládneho výboru expertov na financovanie udržateľného rozvoja z augusta 2014,

–  so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja z júla 2014,

–  so zreteľom na dokument Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách z roku 2014 – Investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja: akčný plán(1),

–  so zreteľom na výsledný dokument konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) z júna 2012 s názvom Budúcnosť, akú chceme,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo septembra 2014 s názvom Smerovanie k vytvoreniu mnohostranného právneho rámca pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2013 s názvom Po roku 2015: na ceste ku komplexnému a integrovanému prístupu k financovaniu odstránenia chudoby a udržateľného rozvoja (COM(2013)0531)(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092)(5),

–  - so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015(7),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2014 o významnejšej úlohe súkromného sektoru v rozvojovej spolupráci,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o opatreniach v nadväznosti na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v roku 2002(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2014 – COP 20 v Lime, Peru (1. – 12. decembra 2014)(11), z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách(12); z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(13); z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom(14); a zo 16. apríla 2013 o rastúcom rozvoji prostredníctvom obchodu(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 472/2014/EÚ zo 16. apríla 2014 o Európskom roku rozvoja (2015)(16),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý ustanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0143/2015),

A.  keďže rok 2015 je kľúčovým rokom, pokiaľ ide o úsilie v oblasti globálneho rozvoja, a to z dôvodu prijatia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktoré majú byť v platnosti do roku 2030;

B.  keďže na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Addis Abebe v Etiópii od 13. do 16. júla 2015, sa musia vytvoriť potrebné podmienky na financovanie a vykonávanie programu na obdobie po roku 2015 a keďže úspech programu po roku 2015 bude podmienený tým, ako ambiciózna táto konferencia bude;

C.  keďže 1,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, pričom sú vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch; keďže to nie je prijateľné vzhľadom na to, že vo svete existujú dostatočné zdroje na postupnú zmenu tejto situácie;

D.  keďže odstránenie chudoby a nerovnosti možno dosiahnuť len mobilizáciou dostatočných a vhodných zdrojov pre všetkých, ako aj väčším zameraním na marginalizované skupiny, napríklad deti, ženy, staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím; keďže napriek výraznému zníženiu extrémnej chudoby je pokrok v prípade detí pomalší, a preto sú investície do detí mobilizáciou domácich zdrojov, ako aj medzinárodného verejného financovania kľúčovým faktorom;

E.  keďže trvalo udržateľný rozvoj nie je možný bez mieru a bezpečnosti, ako uznal už Európsky konsenzus o rozvoji v roku 2005;

F.  keďže tri štvrtiny najchudobnejších obyvateľov sveta – podľa odhadov 960 miliónov osôb – v súčasnosti žijú v krajinách so strednými príjmami a nový model rozvoja si preto vyžaduje programy zamerané na chudobných ľudí, ako aj na chudobné krajiny;

G.  keďže UNCTAD odhaduje finančné potreby v rozvojových krajinách v súvislosti s novými cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na približne 3,9 bilióna USD ročne, pričom v súčasnosti chýba 2,5 bilióna USD ročne; keďže náklady na nedostatočné opatrenia budú v konečnom dôsledku omnoho vyššie ako náklady na rozhodné opatrenia v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže rozsah výzvy týkajúcej sa financovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje silné a globálne partnerstvo a využitie všetkých foriem financovania (domáceho, medzinárodného, verejného a súkromného financovania; financovania z inovatívnych zdrojov), ako aj nefinančných prostriedkov; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;

I.  keďže mobilizácia domácich zdrojov a oficiálna rozvojová pomoc (ODA) sú nenahraditeľné pevné body financovania rozvoja, ktoré treba posilňovať;

J.  keďže rozvojové krajiny majú značný potenciál, pokiaľ ide o mobilizáciu domácich zdrojov, v súčasnej situácii však existujú obmedzenia toho, čo môžu krajiny samy dosiahnuť; keďže daňové zdroje sú z hľadiska pomeru k HDP vo väčšine rozvojových krajín nízke, a preto je nevyhnutné presadzovať vyvážené, spravodlivé a účinné daňové systémy založené na tom, či sú individuálni daňovníci a spoločnosti schopní platiť; keďže mobilizácia domácich zdrojov si vyžaduje aj spravodlivé a transparentné rozdeľovanie ziskov z prírodných zdrojov;

K.  keďže len veľmi málo rozvinutých krajín si plní svoj záväzok poskytovať 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc vrátane 0,15 až 0,20 % HND najmenej rozvinutým krajinám; keďže napriek tomu, že členské štáty, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 alebo neskôr, sa zaviazali dosiahnuť cieľ 0,33 % HND, žiaden z nich tento cieľ doposiaľ nedosiahol;

L.  keďže mnohé menej rozvinuté krajiny sú zraniteľné alebo sa stali zraniteľnými z dôvodu vonkajších udalostí, napríklad ozbrojených konfliktov, epidémií ako je ebola, alebo prírodných katastrof, a keďže potrebujú väčšiu podporu;

M.  keďže znižovanie chudoby, hospodársky rast a bezpečnosť do veľkej miery závisia od schopnosti štátu plniť si svoje zvrchované funkcie, ktorými je zabezpečenie právneho štátu a poskytovanie základných verejných služieb, napríklad prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, a to pri dodržiavaní zásady vlastníctva; keďže tieto krajiny predovšetkým potrebujú väčšiu podporu, aby mohli zaviesť funkčné systémy zdravotníctva;

N.  keďže rozvojový program sa rozširuje, a preto je dôležité uznávať a naďalej podnecovať úsilie presahujúce oficiálnu rozvojovú pomoc; keďže napriek neľahkým daňovým okolnostiam v mnohých krajinách OECD sa zachovala vysoká úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2013 dosiahla doterajšie maximum vo výške 134,8 miliardy USD; keďže ODA môže fungovať ako katalyzátor a pritiahnuť súkromné investície a v tejto súvislosti treba vziať na vedomie význam inovatívnych finančných nástrojov;

O.  keďže súkromný sektor a priame zahraničné investície (PZI), ak sú náležite regulované a spojené s konkrétnymi zlepšeniami v domácej ekonomike, majú významný potenciál prispievať k plneniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v návrhu akčného plánu pre investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja predloženého Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD);

P.  keďže toky súkromného kapitálu ovplyvňujú rozvojové krajiny mnohými rozličnými spôsobmi, a to pozitívne aj negatívne; keďže finančné toky do rozvojových krajín zo súkromných zdrojov sú značné, ale do veľkej miery nestále, nerovnomerne rozložené a často sú spojené s odlevom kapitálu, napríklad s repatriáciou zisku, ktorá od roku 2010 dosiahla vyššiu hodnotu ako prílev nových PZI;

Q.  keďže občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní univerzálneho a inkluzívneho procesu na národnej aj celosvetovej úrovni a prispieva k dobrej správe a zodpovednosti; keďže rozvojová pomoc a korupcia sú navzájom nezlučiteľné;

R.  keďže je dôležité presadzovať používanie bankových služieb v rozvojových krajinách;

S.  keďže EÚ a jej členské štáty musia ako najväčší darcovia rozvojovej pomoci viesť proces financovania rozvoja a pomôcť zabezpečiť dôveryhodnú odozvu na výzvy spojené s financovaním rozvoja, pričom musia zároveň zaistiť súdržnosť rozvojových politík v rámci programu na obdobie po roku 2015; keďže iné rozvinuté a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny by mali nasledovať príklad EÚ;

Globálne partnerstvo

1.  víta predbežný návrh záverečného dokumentu tretej konferencie o financovaní rozvoja a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ho podporili;

2.  víta súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN a jej transformačný, univerzálny, celostný a integrovaný prístup k ambicióznemu globálnemu partnerstvu v oblasti nových rozvojových cieľov a s nimi spojeného finančného rámca zameraného na odstraňovanie chudoby, univerzálnosť ľudských práv a rodovú rovnosť; trvá na tom, že bez komplexných a významných prostriedkov plnenia takéto ambiciózne partnerstvo nebude úspešné;

3.  naliehavo vyzýva EÚ, aby potvrdila svoju vedúcu politickú úlohu v celom prípravnom procese zameranom na vymedzenie rámca trvalo udržateľného rozvoja, novej dohody o financovaní rozvoja a ďalších spôsobov implementácie, a to v súlade so záväzkami a hodnotami stanovenými v jej zakladajúcich zmluvách; domnieva sa, že poskytovanie rozvojovej pomoci EÚ by nemalo byť podmienené inými partnerskými darcami;

4.  trvá na tom, že EÚ a jej členské štáty by si mali udržať svoje postavenie hlavných darcov rozvojovej pomoci a zároveň by mali presadzovať spoločnú zodpovednosť; vyzýva krajiny s vysokými príjmami, krajiny s vyšším stredným príjmom a krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou, aby prijali významné záväzky;

5.  víta nedávne oznámenie Komisie s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015, a to pre jeho komplexnosť, zameranie na súdržnosť politiky a potvrdenie, že EÚ je odhodlaná zohrávať v tomto celosvetovom partnerstve plnohodnotnú úlohu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že chýbajú záväzky, pokiaľ ide o časový harmonogram budúcich finančných cieľov;

Medzinárodné verejné financie

6.  zdôrazňuje, že ODA je aj naďalej kľúčovým nástrojom financovania rozvoja; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bezodkladne opätovne prijali záväzok venovať 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom aspoň 0,2 % HND by sa malo vyhradiť pre najmenej rozvinuté krajiny, a aby pri zohľadnení rozpočtových obmedzení predložili viacročné rozpočtové harmonogramy, v ktorých sa tieto úrovne do roku 2020 zvýšia; víta pevný postoj EÚ, pokiaľ ide o zameranie úsilia na kvantitu a kvalitu rozvojovej pomoci; vyzýva ostatných partnerov z rozvinutých krajín, ako aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby zvýšili svoju rozvojovú pomoc, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejných i súkromných darcov na celom svete presvedčili, aby splnili svoje finančné sľuby a prijali nové záväzky; zdôrazňuje, že všetci darcovia by mali zaistiť, aby oficiálna rozvojová pomoc predstavovala skutočné transfery do rozvojových krajín;

7.  zdôrazňuje, že EÚ a ostatné rozvinuté krajiny si musia splniť svoj záväzok zabezpečiť zvýšené, nové a dodatočné financovanie opatrení v oblasti klímy tak, aby dosiahli cieľ spoločnej mobilizácie 100 miliárd USD ročne do roku 2020 zo širokého spektra zdrojov (verejných a súkromných, dvojstranných a viacstranných, vrátane alternatívnych zdrojov); vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o doplnkovosť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy k oficiálnej rozvojovej pomoci; žiada spoločné medzinárodné úsilie rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s cieľom nájsť nové a dodatočné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v prospech rozvojových krajín – avšak nie na úkor rozpočtu pre rozvoj – v rámci dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktorá sa má uzavrieť na konferencii v Paríži v decembri 2015; domnieva sa, že EÚ by mala navrhnúť priebežné kroky na dosiahnutie plnej doplnkovosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby príjmy získané prostredníctvom obchodovania s uhlíkovými emisiami využívali na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách; zároveň rýchlo sa rozvíjajúce krajiny vyzýva, aby mobilizovali finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách;

8.  podporuje inovatívne zdroje ďalšieho rozvoja a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane daní z finančných transakcií, uhlíkových daní v medzinárodnej leteckej a námornej doprave a automatického rozdeľovania príjmov z obchodovania s uhlíkovými emisiami; víta ďalšie európske a medzinárodné úsilie o identifikáciu ďalších dodatočných zdrojov;

9.  zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by mala byť aj naďalej štandardným spôsobom poskytovania finančnej pomoci; podporuje zavedenie doplnkového ukazovateľa – celkovej oficiálnej podpory trvalo udržateľného rozvoja, za predpokladu, že sa jednoznačne uvedie, že v žiadnom prípade nejde o nahradenie opatrenia ODA ani o zníženie jeho významu;

10.  konštatuje, že hoci väčšina oficiálnej rozvojovej pomoci sa poskytuje vo forme grantov, dôležité sú aj zvýhodnené úvery, aj keď zvyšujú dlhové zaťaženie a hrozí pri nich riziko vzniku dlhových bublín, a to najmä v subsaharskej Afrike a karibských krajinách s obmedzenými príjmami na splácanie dlhu; preto vyzýva darcov, aby pomoc najmenej rozvinutým krajinám poskytovali vo forme grantov; domnieva sa, že zvýhodnené úvery nemusia byť vhodné v prípade investícií do sociálnych sektorov, v ktorých nejde o dosahovanie zisku; víta dohodu výboru OECD pre rozvojovú pomoc zmodernizovať podávanie správ o zvýhodnených úveroch zavedením systému grantových ekvivalentov na účely výpočtu výšky oficiálnej rozvojovej pomoci;

11.  zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele celkového rozpočtu určeného na rozvojovú pomoc EÚ, aby mohol posúdiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

12.  vyzýva Európsku úniu, aby zohľadnila dlhodobé finančné potreby tým, že bude uprednostňovať a viesť strategickejší, ambicióznejší a univerzálnejší prístup v súlade s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

13.  pripomína, že okrem rezervy na núdzovú pomoc vo výške 2,2 miliardy EUR sa rozpočet EÚ v rokoch 2014 až 2020 podieľa na financovaní rozvoja sumou 19,7 miliardy EUR na rozvojovú spoluprácu a 6,8 miliardy EUR na humanitárnu pomoc; upozorňuje aj na Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý disponuje prostriedkami vo výške 30,5 miliardy EUR; podporuje zahrnutie ERF do rozpočtu, čo by prinieslo výhody v podobe zvýšenej transparentnosti, viditeľnosti, efektívnosti a účinnosti; víta príležitosť zohľadniť zvýšené štrukturálne potreby humanitárnej pomoci, ako aj rozvojové potreby najchudobnejších a najnestabilnejších krajín, ktorá vznikla vďaka povolebnému preskúmaniu v polovici trvania a revízii viacročného finančného rámca;

14.  konštatuje, že v rozpočte na rok 2015 je vyčlenených 2,4 miliardy EUR v záväzkoch (2,1 miliardy EUR v platbách) na rozvojovú spoluprácu a 928,8 milióna EUR v záväzkoch (918,8 milióna EUR v platbách) na humanitárnu pomoc; podporuje kroky, ktoré boli prijaté s cieľom znížiť veľký objem nezaplatených účtov, najmä preto, aby sa zachovala finančná životaschopnosť najzraniteľnejších partnerov, a zdôrazňuje význam zásady rovnosti záväzkov a platieb v súvislosti s humanitárnou pomocou, keďže ku krízam dochádza častejšie a finančné prostriedky sa musia rozdeľovať rýchlo;

15.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby rokovania o programe globálneho rozvoja po roku 2015, financovanie rozvoja a klimatických zmien mali dôsledne nadväzovali na nový rámec pre znižovanie rizika katastrof 2015-2030 zo Sendai s cieľom získať odolnosť a pripravenosť a dosiahnuť pritom globálny cieľ nikoho neponechať osamoteného;

16.  pripomína, že za rozvojovú spoluprácu sú spoločne zodpovedné EÚ a členské štáty a že musí byť v súlade so zásadou doplnkovosti a koordinácie; zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu koordinácie občiansku spoločnosť a miestne orgány;

17.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zasadzovali za program účinnosti pomoci rozvíjaním záväzkov v rámci Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, aby sa usilovali dosiahnuť zníženie miery fragmentácie pomoci prostredníctvom mechanizmu združených finančných prostriedkov a aby podporovali väčšiu koordináciu medzi rôznymi mechanizmami poskytovania pomoci a zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky určené na rozvoj by mali byť zamerané na pomoc chudobným, mali by zohľadňovať rovnosť pohlaví, mali by byť šetrné k životnému prostrediu a vhodné z hľadiska klímy;

18.  pripomína, že podľa ZFEÚ je znižovanie a nakoniec odstránenie chudoby hlavným cieľom EÚ v oblasti rozvoja, pričom ochrana ľudských práv, rodová rovnosť, sociálna súdržnosť a boj proti nerovnostiam by mali byť aj naďalej jadrom činností v oblasti rozvoja;

19.  zdôrazňuje dôležitosť stanovovania jasných priorít pre výdavky, s osobitným zameraním na opatrenia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, energetiky, zásobovania vodou a infraštruktúry; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia a zlepšení v oblasti účinnosti pomoci prostredníctvom koordinácie na vyššej úrovni medzi rozličnými mechanizmami pomoci a darcami;

20.  zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by sa mala prioritne venovať základným sociálnym službám a verejným službám, ktoré súkromný sektor poskytuje s menšou účinnosťou, napríklad základnému vzdelaniu, sieťam sociálneho zabezpečenia, zdravotníctvu a infraštruktúre pre hygienu, ako aj zásobovaniu vodou a energiami, aby mohli rozvojové krajiny naplniť v plnej miere svoj potenciál; zdôrazňuje, že dostupnosť by mala byť kľúčovým kritériom v oblasti medzinárodného verejného financovania v záujme podpory všeobecných a inkluzívnych služieb a infraštruktúr;

21.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby najviac znevýhodnení obyvatelia mali prístup k rozvojovým príležitostiam; v tejto súvislosti pripomína, že poskytovanie pomoci len prostredníctvom vládnych kanálov prináša riziko, že spoločenstvá na okraji záujmu a znevýhodnené komunity nebudú dostatočne financované;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozvojové banky mobilizovali dodatočné prostriedky s cieľom znižovať medzery vo financovaní infraštruktúry a v prístupe k úverom v rozvojových krajinách s mechanizmami monitorovania a posudzovania vplyvu;

23.  zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými oblasťami politík (životné prostredie, migrácia, medzinárodný obchod, ľudské práva, poľnohospodárstvo atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam; pripomína, že v zmysle Lisabonskej zmluvy (článok 208 ZFEÚ) sa súdržnosť politík v záujme rozvoja stala zmluvnou povinnosťou;

Mobilizácia domácich zdrojov a medzinárodná daňová spolupráca

24.  zdôrazňuje, že mobilizácia domácich zdrojov je predvídateľnejšia a udržateľnejšia než zahraničná pomoc a musí byť kľúčovým zdrojom financovania; podporuje úsilie rozvojových krajín zvyšovať takúto mobilizáciu; zdôrazňuje význam lepšieho výberu vnútroštátnych daní v rozvojových krajinách, ako aj potrebu funkčných, vyvážených, spravodlivých a účinných daňových systémov, ktoré sú zamerané v prospech chudobných, sú ohľaduplné voči najohrozenejším skupinám a sú v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada odstrániť škodlivé dotácie v oblasti energetiky (najmä pokiaľ ide o fosílne palivá), rybolovu a poľnohospodárstva;

25.  žiada Komisiu, aby zlepšila svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblastiach daňovej správy, finančného riadenia, riadenia verejných financií, boja proti korupcii, opätovného získavania ukradnutého majetku a boja proti daňovým únikom a fingovaným cenám pri prevodoch; domnieva sa, že Únia môže v týchto oblastiach zohrávať kľúčovú úlohu; pripomína význam prerozdeľovania daňových príjmov z prírodných zdrojov, najmä zakladaním štátnych investičných fondov; zdôrazňuje potrebu urýchliť a zintenzívniť prebiehajúce úsilie, ktorého cieľom je zlepšiť podávanie správ o rozpočte, a vyzýva na intenzívnejšiu harmonizáciu postupov podávania správ o rozpočte medzi jednotlivými krajinami;

26.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne zakročili proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom, ktoré prevyšujú rozvojovú pomoc a prispievajú k zvyšovaniu dlhov rozvojových krajín, aby s rozvojovými krajinami spolupracovali v boji proti agresívnym daňový únikom, ktorých sa dopúšťajú niektoré nadnárodné spoločnosti, a aby hľadali spôsob, ako rozvojovým krajinám pomôcť odolať tlaku zapojiť sa do daňovej súťaže, keďže sa tým oslabuje mobilizácia domácich zdrojov na účely podpory rozvoja;

27.  podporuje zriadenie medzivládneho orgánu pre daňovú spoluprácu pod záštitou OSN; nabáda na automatickú výmenu informácií; vyzýva na vytvorenie verejných registrov skutočného vlastníctva a povinné predkladanie správ nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín vo všetkých odvetviach, ako aj na spravodlivé rozdelenie práva na zdaňovanie pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami;

28.  domnieva sa, že medzinárodné pravidlá týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb by mali obsahovať zásadu, že dane by sa mali platiť tam, kde sa hodnota získava alebo vytvára;

29.  zdôrazňuje rozhodujúci význam dobrej správy, ochrany ľudských práv, právneho štátu, inštitucionálneho rámca a regulačných nástrojov; obzvlášť podporuje investície do budovania kapacít, základných sociálnych služieb, napríklad vzdelávania a zdravotníctva (zabezpečenie všeobecného poistného krytia) vrátane sexuálnych a reprodukčných práv, výživy, verejných služieb a sociálnej ochrany a boja proti chudobe a nerovnosti, a to aj medzi deťmi a z rodového hľadiska; uznáva potrebu dostupnej infraštruktúry a selektívnych verejných investícií, ako aj trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, a to aj v ťažobnom priemysle;

30.  zdôrazňuje, že financovaním rozvoja sa musia posilňovať zdroje, ktoré sú k dispozícii na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj práv a postavenia žien; zdôrazňuje osobitnú úlohu žien v spoločnosti a zdôrazňuje, že jej súčasťou by malo byť vykonávanie rodového rozpočtovania, cielených investícií do kľúčových odvetví, napríklad zdravotníctva a vzdelávania , ako aj kroky, ktorými by sa malo zaistiť, aby sa pri akomkoľvek financovaní rozvoja v plnej miere zohľadňovala situácia žien a dievčat;

31.  požaduje väčšie financovanie výskumu a vývoja v oblasti vedy, technológií a inovácií v rozvojových krajinách, pričom uznáva, že toto financovanie by malo byť z domácich, ako aj medzinárodných zdrojov; naliehavo požaduje presadzovanie výskumu a vývoja, ktorý môže prispieť k urýchleniu rozvoja, pokiaľ ide o riešenie komplexných výziev, s cieľom dospieť k dobrej správe globálnych verejných statkov, ako sú technológie a inovácie v zdravotníctve; berie na vedomie významnú úlohu mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov v tejto súvislosti; vyzýva na revíziu režimov práv duševného vlastníctva, ktoré boli v rozvojových krajinách zavedené prostredníctvom dohôd o voľnom obchode, s cieľom identifikovať akékoľvek negatívne dôsledky v oblasti verejného zdravia, životného prostredia a prenosu technológií;

Súkromný sektor a občianska spoločnosť

32.  zdôrazňuje význam vytvorenia priaznivých podmienok pre súkromné podniky a podnikanie v rozvojových krajinách, najmä pre mikropodniky a MSP, keďže majú kľúčovú úlohu ako motor vytvárania pracovných miest a inkluzívneho rastu; vyzýva najmä na ďalšie posilnenie mikrofinančných pôžičiek a systémov záruk; trvá na tom, že je potrebné ďalej rozvíjať miestne a regionálne banky a úverové združenia s cieľom výrazne znížiť nadmerné úrokové sadzby na úvery na trhu v záujme lepšej podpory rozvoja komunít na miestnej úrovni(17); žiada zosúladenie súkromného sektora s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom vhodných partnerstiev, finančných nástrojov, stimulov, rámca individuálnej zodpovednosti a účinnej sociálnej zodpovednosti podnikov; pripomína, že je potrebné dodržiavať dohodnuté medzinárodné normy, napríklad normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a usmerňujúce zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať poskytovanie nástrojov informačných, školiacich a poradenských platforiem podnikom, ktoré sú zásadne dôležité pre ich rozvoj;

34.  zdôrazňuje, že v záujme dlhodobej stimulácie hospodárstva je mimoriadne dôležité umožniť mladým ľuďom a ženám prístup k úverom na podporu start-upov;

35.  zdôrazňuje význam kolektívneho podnikania združení výrobcov z hľadiska sociálnej súdržnosti, pokiaľ ide o predchádzanie etnickým a náboženským konfliktom;

36.  trvá na tom, že podpora zo strany EÚ a jej spolupráca so súkromným sektorom môže a musí prispievať k znižovaniu chudoby a nerovnosti a k dodržiavaniu a presadzovaniu ľudských práv, environmentálnych noriem, záväzkov v oblasti klímy a sociálneho dialógu; žiada vytvorenie právne záväzného rámca sťažností pre spoločnosti vrátane nadnárodných korporácií, ktorý bude obsahovať mechanizmus sťažností;

37.  žiada EÚ, aby spolu s rozvojovými krajinami stanovila regulačný rámec v súlade s komplexným rámcom investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj UNCTAD, ktorý bude podporovať zodpovednejšie a transparentnejšie investície s lepším vyvodzovaním zodpovednosti, ktoré budú prispievať k rozvoju sociálne uvedomelého súkromného sektora v rozvojových krajinách;

38.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozšírený prístup k financiám pre mikropodniky, MSP a družstvá v rozvojových krajinách; zdôrazňuje význam mikrofinančných úverových systémov, najmä pre ženy; nabáda na ďalší rozvoj miestnych a regionálnych bánk a úverových združení; žiada Komisiu, aby rozvojové krajiny podporovala v prijímaní politík a právnych rámcov, ktorých cieľom je podporovať rozvoj bankových služieb; poukazuje na potrebu poskytovania informácií a organizácie školení v oblasti financií, používania bankových produktov a poistenia a príslušných nových technológií, a to na rozličných úrovniach vrátane chudobných obyvateľov, žien a ďalších zraniteľných skupín;

39.  pripomína, že samotná verejná pomoc ani zďaleka nepostačuje na financovanie všetkých investičných potrieb v rozvojových krajinách; trvá preto na pákovom účinku kombinovania zdrojov a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) ako spôsobu posilnenia vplyvu rozvojovej pomoci, pritiahnutia súkromných financií a podpory miestnych podnikov; zdôrazňuje však, že kombinované financovanie nesmie nahrádzať zodpovednosť štátu za plnenie sociálnych potrieb a malo by byť v súlade s vnútroštátnymi zásadami rozvoja, ako aj zásadami účinného rozvoja; podporuje verejno-súkromné partnerstvá, najmä v oblasti výskumu v súvislosti s iniciatívou za inovačnú medicínu, ako je program Ebola+;

40.  žiada prijať medzinárodné normy a kritériá, ako aj analýzu úverových rizík pre projekty kombinovaného financovania a PPP, ktoré priťahujú súkromné financie a podporujú miestne podniky, a to pri dodržiavaní noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; nalieha na Komisiu, aby v súvislosti so svojím želaním výrazne rozšíriť používanie kombinovaného financovania vykonala odporúčania osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o využívaní kombinovaného financovania a a aby posúdila mechanizmus kombinovania pôžičiek a grantov, najmä pokiaľ ide o rozvoj a finančnú doplnkovosť, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva EIB a ďalšie inštitúcie v oblasti rozvojového financovania, aby uprednostňovali investície do spoločností a fondov, ktoré zverejňujú skutočných vlastníkov a predkladajú správy podľa jednotlivých krajín;

41.  podporuje lepší prístup na trh pre rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, pretože to môže posilniť súkromný sektor a vytvárať stimuly pre reformy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli obchodné a investičné dohody, najmä s rozvojovými krajinami, najmenej rozvinutými krajinami a nestabilnými štátmi, zosúladené s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a aby presadzovali ľudské práva a regionálnu integráciu; zdôrazňuje, že tieto dohody by mali byť predmetom hodnotenia vplyvu, pokiaľ ide o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; podporuje návrh Komisie na aktualizáciu svojej stratégie Pomoc obchodu so zreteľom na výsledky rokovaní o období po roku 2015 a na osobitné a odlišné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami, najmenej rozvinutými krajinami a nestabilnými štátmi v obchodných dohodách, pričom by sa mal rešpektovať ich politický priestor na prijímanie zvrchovaných rozhodnutí v súlade s vnútroštátnou situáciou a potrebami obyvateľov;

42.  žiada podporiť využívanie a transparentnosť vnútroštátnych systémov verejného obstarávania pri činnostiach riadených verejným sektorom a posilniť orgány v oblasti hospodárskej súťaže v rozvojových krajinách;

43.  zdôrazňuje pozitívny prínos migrantov k rozvoju svojich krajín pôvodu a požaduje účinnejšiu a inovatívnejšiu spoluprácu v oblasti migračnej politiky medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami; upozorňuje na významný a zvyšujúci sa prílev finančných prostriedkov, ktoré tvoria remitencie z diaspór a podporuje vytváranie fondov diaspór; žiada pokračovanie úsilia o znižovanie nákladov na prevod prostriedkov s cieľom zvýšiť dosah na miestny vývoj v krajinách pôvodu;

44.  žiada zvýšiť účasť miestnych orgánov a občianskej spoločnosti vrátane MVO z komunít v diskusiách o prioritách rozvoja, najmä na konferencii v Addis Abebe, ako aj inkluzívnejšie a zodpovednejšie vykonávanie programu na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje úlohu MVO pri vykonávaní operácií v teréne a rozvoji mechanizmov určovania zodpovednosti, monitorovania a preskúmania; uznáva, že na vykonávanie úlohy miestnych orgánov pri plnení cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je potrebné vyčleniť potrebné prostriedky; vyzýva na širšie konzultácie s mladými ľuďmi v rámci diskusií o programe na obdobie po roku 2015, konkrétne prostredníctvom inovatívnych komunikačných technológií; podčiarkuje úlohu delegácií EÚ, ako sprostredkovateľov takýchto dialógov;

Globálne riadenie

45.  pripomína ústrednú úlohu, ktorú OSN zohráva v súčinnosti s ostatnými existujúcimi inštitúciami a fórami ako OECD v globálnej správe hospodárskych záležitostí a v rozvoji; žiada rovnaké a rodovo vyvážené zastúpenie všetkých krajín vo viacstranných inštitúciách a iných normotvorných orgánoch vrátane medzinárodných finančných inštitúcií; pripomína, že všetky medzinárodné finančné inštitúcie by mali dodržiavať základné normy transparentnosti vymedzené v Charte transparentnosti medzinárodných finančných inštitúcií a prijať politiky v oblasti zverejňovania;

46.  trvá na tom, že trvalo udržateľné dlhové riešenia vrátane noriem pre zodpovedné poskytovanie a prijímanie úverov sa musia realizovať prostredníctvom viacstranného právneho rámca pre proces reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a vyhnúť sa vzniku neudržateľných dlhov; žiada, aby sa EÚ konštruktívne zapojila do rokovaní OSN o tomto rámci; naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala vykonávanie zásad UNCTAD týkajúcich sa zodpovedných transakcií v oblasti štátneho dlhu pre dlžníkov aj veriteľov;

47.  víta medzinárodné úsilie o zníženie medzinárodných dlhových záväzkov krajín postihnutých ebolou s cieľom pomôcť im čeliť hospodárskym krízam spôsobeným epidémiou;

48.  požaduje revíziu programov a nástrojov medzinárodných organizácií týkajúcich sa finančnej pomoci pre rozvoj s cieľom zosúladiť ich s novými cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; naliehavo vyzýva najmä Európsku investičnú banku, Európsku banku pre obnovu a rozvoj, Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, aby prijali najprísnejšie normy zodpovedného financovania a viac prispôsobili svoje zdroje potrebám rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom úverových nástrojov pre chudobné krajiny, ktoré sú účinné pre obe strany; požaduje predovšetkým zvýšenie súm, ktoré má k dispozícii Európska investičná banka, a to nad rámec jej súčasného mandátu, s cieľom ešte viac zvýšiť finančné prostriedky poskytované krajinám s nízkou úrovňou príjmov;

Monitorovanie, zodpovednosť a preskúmanie

49.  žiada, aby bola na konferencii v Addis Abebe uzavretá dohoda týkajúca sa solídneho, transparentného a prístupného rámca pre monitorovanie a zodpovednosť zameraného na účinnú kontrolu a nadväzujúce opatrenia v oblasti investícií a pokroku, pokiaľ ide o osobitné záväzky a ciele; požaduje medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií vrátane údajov rozdelených podľa príjmov, rodu, veku, rasy, etnickej príslušnosti a migračného štatútu, zdravotného postihnutia, zemepisného umiestnenia a ďalších charakteristík dôležitých z vnútroštátneho hľadiska; žiada všetky strany, aby zabezpečili transparentné a účinné vykonávanie pomoci a financovania, najmä podpísaním a účinným vykonaním ustanovení Dohovoru OSN proti korupcii, ako aj prijatím záväzku systematicky zverejňovať presné, včasné a porovnateľné údaje o príjmoch a výdavkoch, ako aj rozpočtové dokumenty; žiada predovšetkým Komisiu, aby ďalej sledovala a kontrolovala financovanie programov a projektov pomoci a aby prijala primerané opatrenia v prípade dôkazov korupcie a zlého hospodárenia; takisto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju rozvojovú pomoc s cieľom posilniť súdnictvo a protikorupčné agentúry v rozvojových krajinách;

50.  žiada medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií pre potreby sledovania výdavkov, investícií a pokroku v konkrétnych záväzkoch a cieľoch; víta globálne úsilie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa pri plnení cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) používali dostatočne rozčlenené údaje podľa príjmu, rodu, veku a ďalších ukazovateľov tak, aby sa vplyv politík dal účinne monitorovať;

51.  opätovne zdôrazňuje, že s cieľom zohľadniť nové sociálne a environmentálne výzvy je potrebné ukazovateľ HDP doplniť novým súborom ukazovateľov vrátane, predovšetkým, indexu ľudského rozvoja, Giniho koeficientu, miery rodovej rovnosti, uhlíkovej stopy a ekologickej stopy;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a sprostredkovateľom prípravného procesu tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja.

(1) http://unctad.org/en/publicationslibrary/wir2014_en.pdf
(2) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1430990006735&uri=CELEX:52015DC0044
(3) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1430990285691&uri=CELEX:52014DC0335
(4) http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2013/SK/1-2013-531-SK-F1-1.Pdf
(5) http://ec.europa.eu/europeaid/documents/2013-02-22_communication_a_decent_life_for_all_post_2015_en.pdf
(6) http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_15873_en.htm
(7) http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_14363_en.htm
(8) http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_13692_en.htm
(9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(10) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.01.2010, s. 1.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2014)0063.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0163.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2013)0205.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0119.
(16) Ú. v. EÚ L 136, 9.5.2014, s. 1.
(17) Správa o podpore MSP v rozvojových krajinách prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, Dalberg, november 2011, www.eib.org.

Právne oznámenie