Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2220(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0054/2015

Predkladané texty :

A8-0054/2015

Rozpravy :

PV 19/05/2015 - 9
CRE 19/05/2015 - 9

Hlasovanie :

PV 21/05/2015 - 7.4
CRE 21/05/2015 - 7.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0213

Prijaté texty
PDF 392kWORD 140k
Štvrtok, 21. mája 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
P8_TA(2015)0213A8-0054/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (2014/2220(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

–  so zreteľom na výročnú správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (12094/2014), najmä časti týkajúce sa európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP),

–  so zreteľom na články 2 a 3 a hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 21, 24 a 36,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. - 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku zo 4. apríla 2014 a 7. novembra 2014,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor a na súvisiace závery Rady z 25. júna 2013, ako aj na politický rámec EÚ pre kybernetickú obranu prijatý 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti EÚ z 24. júna 2014 a akčný plán stratégie námornej bezpečnosti z decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 24. júna 2014 o podrobnostiach vykonávania doložky o solidarite Úniou,

–  so zreteľom na politický rámec pre systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu prijatý 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542) a súvisiaci vykonávací plán z 24. júna 2014 (COM(2014)0387),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov na obranné účely v rámci Spoločenstva(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, najmä na uznesenia z 21. novembra 2013 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(3) a o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni(4)a z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5) a o vojenských štruktúrach EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ uskutočnenom v roku 2013(9) a na závery Rady o správe ESVČ za rok 2013 zo 17. decembra 2013(10),

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0054/2015),

Kontext všeobecnej bezpečnosti

1.  domnieva sa, že bezpečnostné prostredie Európskej únie a jej okolia je čoraz nestabilnejšie a nestálejšie, a to z dôvodu veľkého počtu dlhodobých aj nových bezpečnostných problémov; považuje konflikt na východnej Ukrajine, konflikty v Sýrii a Iraku so vzostupom teroristickej organizácie ISIS, líbyjskú krízu a hrozbu terorizmu v Afrike (najmä v regióne Sahel a v Africkom rohu) za priame ohrozenie bezpečnosti Únie; ďalej sa domnieva, že obnova rovnováhy USA smerom k ázijsko-tichomorskej oblasti a vplyv finančnej krízy na rozpočty na obranu a kapacity členských štátov len zdôrazňujú, že Únia a členské štáty by mali prevziať na seba väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že Európska únia dokáže účinne reagovať na uvedené nové bezpečnostné výzvy len vtedy, keď jej štruktúry a jej členské štáty budú spolupracovať na spoločnom a skutočne koordinovanom úsilí v kontexte SZBP/SBOP;

2.  domnieva sa, že súčasná miera neistoty na hraniciach EÚ a v jej blízkom okolí nemá od zavedenia EBOP/SBOP na konci 90. rokov precedens; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Únia ako rozhodujúci hráč nedokáže spoločne riešiť všetky tieto hrozby a príliš často sa obmedzuje na to, že sa opiera o iniciatívy jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov či aliancií ad hoc, v ktorých zohráva len okrajovú alebo vedľajšiu úlohu;

3.  domnieva sa, že Únia a jej členské štáty sa musia naliehavo prispôsobiť týmto novým bezpečnostným úlohám, najmä účinným využívaním existujúcich nástrojov SBOP a ich lepším nadväzovaním na nástroje EÚ v oblasti zahraničných vecí, humanitárnu pomoc a rozvojovú politiku, dôkladnejšou koordináciou národných opatrení alebo pragmatickým a pružným zavádzaním nových mechanizmov na vyjadrenie európskej solidarity; zdôrazňuje, že hranice medzi vonkajšou a vnútornou bezpečnosťou sú čoraz nejasnejšie; požaduje preto posilnenie súdržnosti medzi externými a internými nástrojmi a užšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, najmä v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti, kybernetickej obrany a migrácie, a to pod vedením PK/VP;

4.  zdôrazňuje, že sila a význam Únie spočívajú v jej schopnosti súčasne zmobilizovať zdroje a zapojiť simultánne širokú škálu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov v plnom súlade s ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov; kladie dôraz na to, že vojenské a civilné nástroje SBOP tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto komplexného prístupu;

Od Rady v decembri 2013 do júna 2015: je SBOP skutočnou prioritou?

5.  víta závery Rady z decembra 2013, v ktorých uznáva potrebu posilnenia účinnosti, viditeľnosti a vplyvu SBOP, zintenzívnia rozvoja kapacít a posilnenia európskeho obranného priemyslu;

6.  považuje, najmä v súvislosti čoraz väčšou vonkajšou nestabilitou, za poľutovaniahodnú skutočnosť, že politický impulz z roku 2013 sa nepremietol do posilnenej spolupráce ani do podstatného a rýchleho uplatňovania praktických opatrení, ktoré by zodpovedali deklarovaným ambicióznym cieľom, domnieva sa, že Únia v súčasnosti ešte nedisponuje potrebnými zdrojmi, operačnými a priemyselnými prostriedkami ani kapacitami na to, aby mohla rozhodujúcim spôsobom prispievať k prevencii a riadeniu medzinárodných kríz a presadzovať vlastnú strategickú autonómiu či strategické hodnoty v súlade s hodnotami a normami zakotvenými v článku 21 Lisabonskej zmluvy; vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie naplnili konkrétne opatrenia;

7.  víta vymenovanie novej podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej; víta jej prvé vyhlásenia a rozhodnutie predsedať zasadnutiam Rady pre zahraničné veci a obranu, čo naznačuje jej záujem o SBOP; dúfa, že jej postoje sa odrazia v oživení rozvoja SBOP; vyzýva PK/VP, aby sa ujala vedúcej úlohy v rámci úsilia o ďalšie uplatňovanie SBOP a o zoskupovanie a spoločné využívanie európskych obranných kapacít; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci pracovnej skupiny pre obranu pod vedením PK/VP na úrovni členov Komisie s cieľom zaručiť politické usmerňovanie a dohľad;

8.  očakáva, že na zasadnutí Európskej rady v júni 2015, ktorá sa bude opäť zaoberať otázkami obrany, členské štáty a inštitúcie EÚ dokážu prijať konkrétne opatrenia v súlade so záväzkami prijatými v decembri 2013; vyjadruje spokojnosť s potvrdením hláv štátov, že Rada obrany sa uskutoční 25. – 26. júna 2015 a vyzýva ich, aby kriticky posudzovali nízku mieru implementácie a zvýšili tlak na byrokratické aparáty obrany s cieľom realizovať rozhodnutia prijaté na najvyššej politickej úrovni v decembri 2013; zdôrazňuje, že zasadnutie Európskej rady v júni 2015 musí podporiť zdráhajúce sa členské štáty, aby investovali do obrany viac zdrojov, a že musí zamerať úsilia na tie oblasti krízového riadenia, v ktorých EÚ môže byť skutočným prínosom;

9.  domnieva sa, že na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady venovaného obrane by sa mali prijať rozhodnutia, ktoré by viedli k posilneniu kapacít Únie a členských štátov v oblasti územnej obrany, a to v plnej miere ako doplnok činnosti NATO, a schopnosti reagovať na interné bezpečnostné problémy a rozvíjať využiteľné kapacity potrebné na zabezpečenie zmysluplného príspevku EÚ na krízové riadenie, k posilneniu Európskej obrannej agentúry a európskej obrannej a priemyselnej základne a iniciovaniu vypracovania komplexného bezpečnostného konceptu zahŕňajúceho vnútorný aj vonkajší rozmer bezpečnosti;

Misie a operácie SBOP

10.  vyjadruje znepokojenie, že nedávne civilné a vojenské operácie v rámci SBOP stále prenasledované štrukturálnymi nedostatkami, ktoré boli zjavné v uplynulých niekoľkých rokoch, a to neefektívnosť, čo sa týka okamžitých reakcií na civilné a vojenské akcie, zdĺhavé a nepružné rozhodovacie procesy, potreba väčšej solidarity medzi členskými štátmi v otázke financovania misií, mandáty na misie, ktoré nie sú vhodné do operačného prostredia, rozpočtové obmedzenia, problém formovania síl a neschopnosť logisticky reagovať a nedostatok finančných prostriedkov;

11.  domnieva sa, že otázka financovania misií a operácií SBOP má rozhodujúci význam, ak má táto politika mať budúcnosť; považuje za poľutovaniahodné, že diskusia na túto tému, ktorú Rada začala v decembri 2013, zatiaľ nepriniesla nijaké konkrétne návrhy; požaduje, aby sa mechanizmus ATHENA systematicky využíval na financovanie operačných nákladov a nákladov spojených s vysielaním misií SBOP, najmä v súvislosti s využívaním bojových zoskupení EÚ, ubytovacou infraštruktúrou pre vojakov, výdavkami spojenými s vytváraním bodov vstupu jednotiek na miesta operácií a prípadnými rezervnými zásobami potravín a palív; ďalej požaduje, aby sa ten istý mechanizmus využíval na hospodárenie s finančnými prostriedkami získavanými od členských štátov na dvojstrannom základe, od tretích krajín a medzinárodných organizácií, ktoré im umožnia finančne sa podieľať na príslušnej operácii a v odôvodnených prípadoch podporovať účasť tretích krajín na odvetných operáciách a misiách EÚ v prípade kríz;

12.  podporuje ďalšie úsilie, ktoré sa má vyvinúť na urýchlenie zabezpečovania financovania civilných misií a zjednodušenie rozhodovacích a realizačných procesov; domnieva sa v tejto súvislosti, že Komisia by formou delegovaných aktov a v súlade s článkom 210 nariadenia o rozpočtových pravidlách mala zaviesť osobitné predpisy obstarávania pre opatrenia krízového riadenia v rámci SBOP, aby sa uľahčilo rýchle a pružné uskutočňovanie operácií;

13.  požaduje vytvorenie mechanizmu predbežného financovania na pomoc členským štátom, ktoré sa chcú podieľať na misii SBOP, pri pokrývaní nákladov na tieto misie, čím by sa im uľahčilo rozhodovanie o realizácii misie;

14.  zdôrazňuje, že príspevok EÚ na medzinárodnú bezpečnosť, krízové riadenie a udržiavanie mieru prostredníctvom civilných a vojenských misií a operácií EÚ je dôležitou súčasťou komplexného prístupu Únie; konštatuje, že príliš veľa civilných a vojenských misií, ktoré Európska únia realizuje od roku 2009, sa zameriava na zviditeľňovanie Únie v časoch krízy, a nie na prijímanie strategických opatrení vychádzajúcich z dôkladnej analýzy a plánovania; je presvedčený, že tieto misie, v rámci ktorých treba vyzdvihnúť profesionalizmus a odhodlanie personálu pri nasadení, by mali byť skutočnými, účinnými nástrojmi politiky, ktoré sa používajú zodpovedne, pričom tvoria súčasť celkovej stratégie činnosti, najmä v susedstve EÚ; podporuje pokračujúce skúmanie štruktúr krízového riadenia v rámci ESVČ; vyzýva PK/VP, aby výrazne zvýšila účinnosť existujúcich štruktúr tak, aby dokázali rýchlejšie a primeranejšie reagovať na vznikajúce krízy, okrem iného aj znížením počtu paralelných štruktúr;

15.  domnieva sa, že dôležitým prvkom úspešných misií sú zamestnanci, ktorí sú vhodní a kvalifikovaní z hľadiska odbornej prípravy, zručností a vedenia;

16.  spochybňuje napríklad význam nasadenia a udržiavania podpornej misie na hraniciach Líbye, (EUBAM Libya) jej inštitucionálneho a bezpečnostného kontextu, bez ktorého by nedokázala riešiť základné stanovené ciele; požaduje prehodnotenie potrieb Líbye na základe znepokojivého vývoja v nedávnom období v záujme vhodného riešenia bezpečnostných obáv, a to aj v súvislosti s pokračujúcim protiteroristickým úsilím v Mali a v regióne Sahel;

17.  domnieva sa, že by sa mala vyhodnotiť efektívnosť 17 pokračujúcich misií EÚ v zahraničí;

18.  vzhľadom na situáciu v pásme Gazy zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania Rady o podpornej misii EÚ na hraniciach v Rafahu (EUBAM Rafah) doteraz nepriniesli nijaké výsledky; požaduje reaktiváciu tejto misie a prehodnotenie jej mandátu, personálneho zabezpečenia a prostriedkov, aby sa mohla podieľať na monitorovaní hraníc medzi pásmom Gazy a Egyptom a Izraelom;

19.  víta komplexné zapojenie EÚ v Africkom rohu vrátane misií a operácií SBOP , a to EUTM Somalia, EUNAVFOR Atalanta a EUCAP Nestor; v tejto súvislosti konštatuje, že činnosť misie EUCAP Nestor sa odohráva v zložitom inštitucionálnom a operačnom prostredí za prítomnosti množstva medzinárodných subjektov vrátane EÚ; vyzýva Radu a ESVČ, aby v tejto súvislosti vysvetlili ciele misie;

20.  dúfa, že dve civilné misie, ktoré sa začali tento rok, a to misia Rady na reformu sektora civilnej bezpečnosti na Ukrajine (EUAM Ukrajina) a misia na podporu vnútorných bezpečnostných síl v Mali (EUCAP Sahel Mali), naozaj splnia svoje mandáty a zamerajú sa na jasne určené, merateľné a trvalé ciele;

21.  konštatuje, že od júna 2013 existuje sklad na rýchle nasadenie prostriedkov potrebných na civilné misie SBOP; domnieva sa, že ak sa má tento sklad využívať účinne, mal by byť k dispozícii príslušným veliteľom misií a slúžiť na potreby, ktoré určia, a nemal by operovať na základe rozhodnutí Komisie; požaduje prípravu výročných správ o činnosti týkajúcej sa tohto skladu, aby sa mohol riadne posúdiť jeho prínos v záujme rýchleho nasadzovania civilných misií;

22.  víta výskum realizovaný v súvislosti so zriadením strediska spoločných služieb, kde by sa sústreďovali zdroje určené na civilné misie SBOP a ktoré by zabezpečovalo efektívnejšie nasadzovanie misií; požaduje vytvorenie strediska spoločných služieb; domnieva sa, že najúčinnejším riešením by bolo vytvorenie jednej inštitucionálnej štruktúry vnútri ESVČ, kde by sa sústreďovali a racionalizovali služby pre civilné misie (ľudské, informačné, logistické zdroje atď.), ktoré sú v súčasnosti roztrúsené v jednotlivých misiách;

23.  konštatuje, že vojenské operácie SBOP sa čoraz častejšie stávajú misiami zameranými na výcvik ozbrojených síl (EUTM Mali a EUTM Somalia); oceňuje rozhodnutie o uskutočňovaní týchto misií, ale trvá na tom, aby sa mandát každej misie prispôsoboval okolnostiam každej jednotlivej situácie; domnieva sa, že vytvorené jednotky musia byť plne funkčné, čiže mať útočné kapacity; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misie s výkonným mandátom sa v súčasnosti plánujú už len zriedkavo; domnieva sa, že vzhľadom na pretrvávajúce hrozby v susedstve si Európska únia nemôže dovoliť zameriavať sa len na nástroje na použitie po skončení krízy či nástroje na podporu pri prekonávaní krízy, ale musí byť schopná zasahovať v celom spektre krízového riadenia, v súlade s Chartou OSN;

24.  je znepokojený pretrvávajúcimi problémami pri vytváraní ozbrojených síl, ktoré sa vyskytli na začiatku vojenských misií; konštatuje, že s výnimkou EUTM Mali, na ktorej sa aktívne zúčastňuje 23 členských štátov, na všetkých súčasných vojenských operáciách EÚ sa podieľa najviac šesť členských štátov; vyzýva členské štáty, aby do operácií prispievali väčším počtom jednotiek, ak majú požadované vnútroštátne kapacity k dispozícii; zdôrazňuje potrebu spoločného a kooperačný prístup k riešeniu problémov s vytváraním ozbrojených síl; víta príspevky tretích krajín, čo odráža životaschopnosť partnerstiev v rámci SBOP; vyzýva členské štáty, aby prejavovali väčšiu ochotu v súvislosti s vojenskými operáciami EÚ a aby prispievali podľa toho zdrojmi a kapacitami, ktoré majú na toto zapojenie k dispozícii;

25.  vzhľadom na skutočnosť, že misie Únie tak civilné (EUCAP), ako aj vojenské (EUTM) sa zameriavajú na výcvik, domnieva sa, že treba zaviesť štrukturálnu politiku na dlhodobé vysielanie týchto misií s účinnými mandátmi a cieľmi, ktoré sú primerané v záujme riešenia situácií, s ktorými sú konfrontované, poskytovaním finančnej a materiálnej pomoci; domnieva sa, že táto nová politika, ktorá by bola súčasťou úsilia Únie o spoluprácu a rozvoj, by mala slúžiť ako prostriedok na podporu práce vykonávanej v rámci iniciatív Train and Equip a E2I, ktoré sa zameriavajú na posilňovanie kapacít tretích štátov (vybavenie, zbrane, infraštruktúra, mzdy), aby ich ozbrojené sily boli riadne schopné nasadenia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala inovatívne zdroje financovania;

26.  berie na vedomie zámer Rady z novembra 2013 posilniť modularitu a flexibilitu bojových jednotiek EÚ, aby sa mohli nasadzovať na všetky typy úloh krízového riadenia; konštatuje však, že doteraz sa dosiahol len veľmi obmedzený pokrok, ktorým je návrh, aby sa strategická preprava bojových skupín EÚ na miesta operácií realizovala v rámci mechanizmu ATHENA; uznáva, že nekonštruktívny prístup medzi členskými štátmi pôsobil ako politická a operačná prekážka rozmiestňovania bojových skupín;

27.  víta pozitívnu správu, ktorú vydalo posledné neformálne zasadnutie Rady pre obranu, o preskúmaní potenciálu článku 44 ZEÚ; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pre rozdielne názory na túto otázku sa nedosiahol pokrok pri určení, ako možno uplatniť ustanovenia článku 44; je presvedčený, že uplatňovanie článku 44 by umožnilo Únii, aby mohla konať pružnejšie a rýchlejšie, čiže aby sa posilnila jej schopnosť zaoberať sa hrozbami v jej okolí; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré nemajú záujem o účasť na operáciách SBOP ani prostriedky na ňu, aby zaujali konštruktívny postoj a umožnili ostatným konať, ak to majú v úmysle;

28.  ďalej vyzýva PK/VP, aby preskúmala potenciál ďalších relevantných článkov Lisabonskej zmluvy, najmä článkov týkajúcich sa počiatočného fondu (článok 41 ZEÚ), trvalej posilnenej spolupráce (článok 46 ZEÚ), doložky o solidarite (článok 222 ZFEÚ) a doložky o vzájomnej obrane (článok 42 ZEÚ);

29.  požaduje dôkladne preskúmanie možností na využívanie – pomocou opatrení na zabezpečenie potrebnej modularity – multilaterálnych štábov, ktoré už existujú a ukázali sa ako efektívne v teréne ako napríklad Eurocorps v Štrasburgu;

30.  vyjadruje prekvapenie, že stále neexistuje spoločná stratégia EÚ na riešenie nových problémov v súvislosti s bezpečnosťou EÚ; víta zámer Rady a záväzok PK/VP na začatie procesu strategickej reflexie o úlohách a možnostiach zahraničnej a bezpečnostnej politiky; pripomína, že tento proces sa zameriava na vypracovanie novej spoločnej európskej bezpečnostnej stratégie s cieľom určiť nové geostrategické scenáre, hrozby a globálne problémy, ktoré sa objavili, a na definovanie opatrení, ktorými EÚ môže na ne reagovať, konkrétne v rámci SZBP a SBOP; navyše vyzýva PK/VP, aby iniciovala rozsiahly proces na prípravu ešte ambicióznejšej bielej knihy o európskej bezpečnosti a obrane, ktorou by sa mohli usmerniť strategické ambície a procesy rozvoja kapacít EÚ; očakáva nasledujúce oznámenie PK/VP, ktorého cieľom je vyhodnotenie vplyvov zmien globálneho prostredia a určení problémov a príležitostí, ktoré z toho pre EÚ vyplývajú;

31.  víta prijatie rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany 18. novembra 2014 , ktorým sa stanovuje päť priorít na kybernetickú obranu v kontexte SBOP a objasňujú úlohy rôznych subjektov; víta zámer rámca, ktorým je podpora rozvoja kapacít členských štátov na kybernetickú obranu a posilňovanie ochrany komunikačných sietí využívaných na nástroje SBOP; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia rovnakej úrovne kybernetickej bezpečnosti medzi členskými štátmi v záujme primeraného pokroku, čo sa týka spolupráce v kybernetickej obrane, a posilnenia našich kapacít, čo sa týka kybernetických útokov a kybernetického terorizmu, a dúfa, že tento akčný plán bude východiskovým krokom smerom k systematickejšej integrácii kybernetickej obrany v národných bezpečnostných stratégiách členských štátov, ako aj informovanosti o dôležitosti kybernetickej obrany medzi inštitúciami EÚ; ďalej požaduje jednotnú európsku stratégiu na zabezpečenie rozhodujúcej (digitálnej) infraštruktúry proti kybernetickým útokom, a súčasne na ochranu a presadzovanie digitálnych práv a slobôd občanov; pripomína potrebu jednoznačnosti a riadneho právneho rámca, vzhľadom na ťažkosti s pripisovaním kybernetických útokov, a potrebu primeranej a potrebnej reakcie v každom kontexte;

32.  poukazuje na bezprostredné ohrozenie kybernetických domén a zdôrazňuje, že odolnosť a pripravenosť v EÚ by mali byť reakciou na kybernetické krízy, a to aj v rámci SBOP, a preto vyzýva preto všetky členské štáty, aby bez meškania urýchlili rozvoj kapacít kybernetickej obrany; zdôrazňuje, že sú potrebné investície do vysoko kvalifikovaného ľudského kapitálu a do výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že medzi civilnými a vojenskými oblasťami kybernetickej bezpečnosti a obrany v EÚ by mala existovať súčinnosť a mali by sa navzájom dopĺňať; zdôrazňuje význam zintenzívnenia spolupráce s NATO v oblasti kybernetickej obrany;

33.  zdôrazňuje dôležitosť spolupráce Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany s medzinárodnými inštitúciami, najmä s OSN, NATO, Africkou úniou a OBSE; víta vyhlásenie zo samitu NATO v septembri v roku 2014 vo Walese, v ktorom aliancia potvrdzuje podporu rozvoju SBOP; požaduje prijatie opatrení na posilnenie oboch organizácií;

Kapacity

34.  domnieva sa, že účinky hospodárskej a finančnej krízy z roku 2008 spôsobili obmedzenie finančných prostriedkov na národnú obranu a že k tomuto obmedzeniu došlo bez koordinácie medzi členskými štátmi, čím sa ohrozila strategická autonómia Únie a schopnosť členských štátov uspokojovať potreby ozbrojených síl v oblasti kapacít, čo bolo na úkor povinností a potenciálu Únie ako globálneho garanta bezpečnosti; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa strategické investície na nákup a obnovu materiálu medzi členskými štátmi plánovali vopred;

35.  je pevne presvedčený, že EÚ má životne dôležitý záujem o bezpečné, otvorené a čisté námorné prostredie, ktoré umožňuje voľný pohyb tovaru a ľudí a mierové, zákonné, spravodlivé a udržateľné využívanie bohatstva oceánov; je presvedčený, že civilný aj vojenský inštitucionálny rámec EÚ by sa preto mal ďalej rozvíjať, aby sa mohla realizovať európska stratégia námornej bezpečnosti; konštatuje, že väčšina strategických prvkov, dôležitej infraštruktúry a kapacít je pod kontrolou členských štátov, a že ich ochota zlepšiť spoluprácu je mimoriadne dôležitá pre európsku bezpečnosť;

36.  víta skutočnosť, že Rada 18. novembra 2014 prijala politický rámec na systematickú a dlhodobú spoluprácu v oblasti obrany, ktorá je založená na zladení plánovania kapacít a na výmene informácií; poukazuje na to, že členské štáty by na tento účel mali pokračovať v uplatňovaní etického kódexu EDA v oblasti spoločného využívania vybavenia, aby sa dali omnoho efektívnejšie predpovedať budúce kapacitné medzery a systematizovať spoluprácu v oblasti rozvoja kapacít; vyzýva PK/VP, aby predložila dôkazy o konkrétnych opatreniach, ktoré sa budú prijímať na posilnenie obrannej spolupráce; vyzýva členské štáty, čo sa týka nekoordinovaného posilnenia dvojstrannej a viacstrannej spolupráce v oblasti obrany, aby sa zapojili do stálej štrukturálnej spolupráce (PESCO) ako prostriedku na lepšiu koordináciu a aby využívali financovanie EÚ na mierovú spoluprácu; vyzýva PK/VP, aby predložila realistické plány úspešného začatia PESCO;

37.  víta skutočnosť, že Rada v novembri 2014 prijala plán rozvoja kapacít (CDP) Európskej obrannej agentúry (EDA), ktorý vytyčuje 16 priorít rozvoja kapacít; víta aj prácu EDA v súvislosti so spoločnou databázou (CODABA), v ktorej sa určujú možnosti spolupráce medzi členskými štátmi, čím sa otvára priestor na začatie rozličných foriem spolupráce; naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto nástroje brali do úvahy pri rozvoji vojenských kapacít; požaduje, aby sa EÚ striktne vyhýbala zdvojovaniu iniciatív, ktoré sa už realizujú inde, a aby sa väčšia pozornosť venovala hľadaniu spôsobov, ako dosiahnuť prínos;

38.  vyjadruje prekvapenie nad tým, že na úrovni EÚ stále neexistujú mechanizmy daňových stimulov podporujúcich spoluprácu a združovanie; berie na vedomie výzvu Rady z decembra 2013, aby sa tieto mechanizmy posúdili, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že diskusie ani po roku nepriniesli v tejto súvislosti nijaké konkrétne opatrenia; konštatuje, že belgická vláda už udeľuje výnimky z DPH, na báze ad hoc, na prípravné fázy niektorých projektov EDA, ako napríklad projekt na satelitnú komunikáciu; je presvedčený, že tieto výnimky by sa mali uplatňovať systematicky a vzťahovať aj na infraštruktúry a konkrétne programy týkajúce sa kapacít podľa vzoru mechanizmu existujúceho v rámci NATO alebo existujúceho mechanizmu EÚ na infraštruktúru civilného výskumu; požaduje vypracovanie ďalších stimulov, ktoré by mohli podporovať spoluprácu medzi európskymi zainteresovanými subjektmi;

39.  víta existujúce modely spolupráce, ako je európske veliteľstvo leteckej dopravy (EATC), a chváli skutočnosť, že tento systém sa stále rozširuje a zahrnuje nové členské štáty; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento model síce existuje už niekoľko rokov, ale ešte nebol prispôsobený na používanie s inými druhmi obranných kapacít; požaduje, aby sa model EATC využíval aj v iných oblastiach operačnej podpory ako prostriedok na riešenie vážnych nedostatkov v oblasti kapacít;

40.  konštatuje, že v súvislosti s projektmi zhromažďovania a spoločného využívania sa dosiahol len minimálny pokrok; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti dopĺňania paliva počas letu vďaka nákupu flotily viacúčelových tankovacích dopravných lietadiel; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz sa na tomto projekte podieľalo veľmi málo členských štátov, a vyzýva členské štáty s nedostatočnými kapacitami, aby sa do projektu zapojili; zastáva názor, že členské štáty by mali spoločne využívať projekty, pričom by sa mali zamerať na 16 oblastí kapacít, ktoré spolu s EDA a Vojenským štábom Európskej únie (EUMS) identifikovali v rámci SBOP;

41.  berie na vedomie zámer Rady na vypracovanie projektov na posilnenie kapacít EÚ vrátane napríklad systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel (RPAS), a vládnej satelitnej komunikácie; konštatuje, že treba zaviesť regulačný rámec, ktorého cieľom bude RPAS do európskeho systému leteckej dopravy do roku 2016, pričom treba brať do úvahy civilné i vojenské požiadavky, ako aj potrebu dodržiavania medzinárodného práva; vyzýva Komisiu, aby načrtla, ako možno prostriedky programu Horizont 2020 na civilno-vojenský výskum využiť na zaradenie RPAS do európskeho vzdušného priestoru;

42.  víta pokrok v oblasti satelitných služieb Európskej únie (Galileo, Copernicus, EGNOS); domnieva sa, že tieto vesmírne služby, najmä Copernicus, by sa mali uviesť do prevádzky, aby mohli uspokojovať potreby misií a operácií SBOP, čo sa týka satelitných snímok s vysokým rozlíšením; víta začatie projektu Ariane 6; považuje za poľutovaniahodné, že Únia z technických a obchodných dôvodov aj naďalej nakupuje ruské odpaľovacie zariadenie, čo je v protiklade s jej cieľom dosiahnutia určitej strategickej autonómie, a preto zdôrazňuje, že treba urýchliť vývoj technológií na civilné aj vojenské použitie, ktoré by zaručili našu nezávislosť;

43.  vyzýva Úniu, aby podporovala členské štáty pri plnení cieľov NATO v oblasti kapacít, čo si vyžaduje minimálne výdavky na obranu vo výške 2 % HDP a aspoň 20 % obranného rozpočtu na hlavnú výzbroj vrátane výskumu a vývoja;

Obranný priemysel

44.  víta návrh Komisie zameraný na zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov na obranné trhy, ktoré sú veľmi špecifické z rozličných dôvodov, a to: verejné obstarávanie je prakticky jediným zdrojom dopytu, počet spoločností na trhu je obmedzený, vývoj produktov a ich prevádzka trvá dlho a niektoré technológie majú strategickú povahu;

45.  berie ma vedomie oznámenie Komisie z júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti, ako aj na jeho vykonávací plán z júna 2014, ako aj na návrhy, ktoré obsahuje, predovšetkým na lepšie uplatňovanie smerníc 2009/81/ES a 2009/43/ES o vnútornom trhu bez toho, aby boli dotknuté zvrchované práva členských štátov podľa článku 346 ZFEÚ;

46.  je presvedčený, že všetky tieto opatrenia závisia od vopred určenej spoločnej definície rozsahu európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), aby sa dalo zameriavať na prijímacie podniky alebo strategické činnosti, pričom sa zohľadní rozdielny potenciál obranného priemyslu členských štátov; zastáva názor, že táto definícia by mohla vychádzať najmä z viacerých kritérií, ako napríklad rozvoj v rámci EÚ zariadení a technológií, kontrola vlastníctva a užívacích práv na zariadenia a technológie, ktorú vyvíjajú spoločnosti, a záruky v prípade zahraničného vlastníctva, keď zahraniční majitelia nemajú nadmerné hlasovacie práva, čo by ohrozilo kontroly činností samotnými spoločnosťami; zdôrazňuje, že treba definovať dôležité obranné aktíva EÚ (t. j. hlavné priemyselné kapacity a dôležité technológie);

47.  pripomína, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozsah priemyselnej, vesmírnej a výskumnej politiky EÚ rozširuje o oblasť obrany; poukazuje na to, že programy Únie v iných oblastiach, ako sú vnútorná a pohraničná bezpečnosť, riadenie pohrôm a rozvoj, ponúkajú značné vyhliadky na spoločný rozvoj kapacít, ktoré sú dôležité pre tieto politiky a na uskutočňovanie misií SBOP; vyzýva Komisiu, aby zaviedla trvalé postupy na spoluprácu medzi Komisiou, ESVČ, EDA a členskými štátmi v oblastiach spoločného trhu, priemyslu, vesmíru, výskumu a rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vytvorila trvalú väzbu medzi orgánmi a agentúrami EÚ v oblastiach vnútornej bezpečnosti (Frontex, Europol, ENISA) a vonkajšej bezpečnosti a obrany (Európska obranná agentúra EDA, ESVČ);

48.  berie na vedomie návrhy Komisie na lepšie vykonávanie smerníc 2009/81/ES (verejné obstarávanie v oblasti obrany) a 2009/43/ES (transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci vnútorného trhu); považuje za potrebné určiť, čo možno označovať ako zariadenie a technológia s vysokou strategickou hodnotou, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2009/81/ES (zariadenie so zásadným bezpečnostným významom) ani smernica 2004/18/ES (zariadenia, ktorých používanie súvisí, hoci nie konkrétne, s oblasťou obrany); je presvedčený, že spoločnosti EÚ, ktoré pôsobia v tomto odvetví, potrebujú osobitný právny a finančný režim, ktorý im umožní, aby boli konkurencieschopné, čím sa zaručí strategická autonómia EÚ;

49.  berie na vedomie zámer Rady na realizáciu opatrení na európsky systém bezpečnosti dodávok, podľa ktorého by si členské štáty vzájomne pomáhali, vďaka čomu by mohli rýchlo reagovať na svoje príslušné obranné požiadavky; očakáva, že Komisia predloží plán, ktorý bude obsahovať možnosti realizácie týchto opatrení, ako aj zelenú knihu venovanú kontrole zahraničných investícií do strategických obranných spoločností; víta prijatie rozšíreného rámcového opatrenia EDA na bezpečnosť dodávok medzi členskými štátmi ako významného dobrovoľného, právne nezáväzného mechanizmu určeného na to, aby členské štáty posilnili vzájomnú podporu a pomoc v otázke bezpečnosti dodávok; vyzýva agentúru EDA a Komisiu, aby spoločne vytvorili ďalšie prostriedky a iniciatívy na podporu bezpečnosti dodávok v celej EÚ a na pomoc členským štátom pri realizácií nového rámcového opatrenia;

50.  vyzýva Komisiu, aby jasne určila a mobilizovala európske finančné prostriedky a nástroje zamerané na pomoc pri vytváraní spoločného európskeho trhu obranného priemyslu;

51.  víta prijatie zmien zoznamov vývozných kontrol v rámci wassenaarskeho režimu, čo sa týka monitorovacích technológií a technológií pre prípad narušenia, ktoré sa nedávno začali využívať na úrovni EÚ; zdôrazňuje však, že treba urobiť ešte viac, aby sa zabránilo nekontrolovanej výrobe a vývozu technológií, ktoré možno použiť na útok na dôležitú infraštruktúru EÚ a porušovanie ľudských práv; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na revíziu nariadenia o vývoze položiek s dvojakým použitím;

52.  je presvedčený, že nijaká vláda nemôže sama začať s realizáciou rozsiahlych programov v oblasti výskumu a technológie; pripomína vyhlásenie Rady o posilňovaní kapacít z decembra 2008 a odhodlanie členských štátov na splnenie kolektívneho cieľa využiť na financovanie výskumu 2 % našich výdavkov na obranu; vyzýva PK/VP a riaditeľa EDA, aby poskytli údaje o súčasnom stave v tejto otázke; víta preto návrhy Komisie na rozvoj synergie medzi civilným výskumom a výskumom súvisiacim s obranou; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že výskumný bezpečnostný program Horizont 2020 ponúka veľké možnosti na rozvoj kapacít v tejto otázke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumnú misiu, ktorá poskytuje podporu vonkajším politikám Únie vrátane technického rozvoja v oblasti technológií dvojakého použitia v záujme zlepšenia interoperability medzi civilnou ochranou a vojenskými silami, ako sa uvedené v osobitnom programe, ktorým sa zriaďuje Horizont 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapracovali príslušné výskumné aktivity do ročných pracovných programov; víta aj začatie prípravných akcií a dúfa, že ďalším krokom v oblasti SBOP bude financovanie určitej výskumnej témy na základe budúceho viacročného finančného rámca; zdôrazňuje dôležitosť realizácie pilotného projektu venovaného výskumu v oblasti SBOP, na čom sa budú spoločne podieľať Komisia a agentúra EDA, ako to navrhol Európsky parlament v rozpočte na rok 2015 s cieľom dosiahnuť, aby agentúra mohla realizovať ciele Únie a plniť rozpočet Únie; v tejto súvislosti považuje za poľutovaniahodné, že Komisia nepredložila Európskemu parlamentu hodnotenie potenciálu článok 185 ZFEÚ, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 o európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni;

53.  však požaduje zvýšenú ostražitosť, či už ide o otázky riadenia, práv duševného vlastníctva alebo spolufinancovania prípravných akcií pre oblasť obranu a pravidiel účasti na nich; vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapojili do rozhodovacieho procesu s cieľom zabrániť nadmernej byrokracii a aby sa zaručilo, že programy budú uspokojovať strategické potreby SBOP a členských štátov;

54.  pripomína, že výskum v oblasti obrany má veľmi citlivú povahu a strategický význam tak pre konkurencieschopnosť podnikov, ako aj pre strategickú autonómiu EÚ, a požaduje prijatie vhodnej politiky v oblasti duševného vlastníctva s väzbou na bezpečnosť a obranu, aby sa mohli chrániť výsledky výskumu; očakáva v tomto smere návrhy Komisie, ale aj subjektov obranného priemyslu;

55.  berie na vedomie návrhy Komisie, ktorých cieľom je podporiť zavedenie spoločných noriem a certifikačných postupov pre obranné zariadenie; v tejto súvislosti očakáva plán agentúry EDA a Komisie na vypracovanie priemyselných noriem pre obranné odvetvie, ako aj možnosti EDA a EASA na zlepšenie vzájomného uznávania vojenskej certifikácie v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neochotou európskych normalizačných organizácií vytvoriť štandardizačné pečate pre obranné výrobky;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi zhromaždenia Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

(1) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0513.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0514.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0380.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0381.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2012)0457.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0286.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0278.
(10) http://eeas.europa.eu/library/publications/2013/3/2013_eeas_review_sk.pdf.

Právne oznámenie