Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2152(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0163/2015

Predkladané texty :

A8-0163/2015

Rozpravy :

PV 08/06/2015 - 12
CRE 08/06/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 09/06/2015 - 4.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0218

Prijaté texty
PDF 520kWORD 195k
Utorok, 9. júna 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015
P8_TA(2015)0218A8-0163/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015 (2014/2152(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb z roku 1949,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005) a Peking +15 (2010) a na záverečný dokument hodnotiacej konferencie Peking +20,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1567/2003 z 15. júla 2003 o pomoci pre politiky a aktivity týkajúce sa reprodukčného a sexuálneho zdravia a práv v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi Business Europe, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje sa smernica 96/34/ES(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS)(9),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám(10) a k ich poskytovaniu a s ňou súvisiaci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci Test-Achats (C-236/09)(11),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. septembra 2013 s názvom Priebežné preskúmanie stratégie rovnosti žien a mužov (2010 – 2015) (SWD(2013)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 8. marca 2010 s názvom Akčný plán EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na obdobie 2010 – 2015 (SWD(2010)0265),

–  so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 19. a 20. júna 2014,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu s názvom Štúdia o hodnotení stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 ako prínos k dosiahnutiu cieľov Pekinskej akčnej platformy, ktorá bola uverejnená v roku 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Violence against women – an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky), ktorá bola uverejnená v marci 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Discrimination against and living conditions of Roma women in 11 EU Member States (Diskriminácia a životné podmienky rómskych žien v 11 členských štátoch EÚ), ktorá bola uverejnená v októbri 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre základné práva (FRA) s názvom Being Trans in the EU - Comparative analysis of the EU LGBT survey data (Transsexuáli v EÚ – porovnávacia analýza údajov z prieskumov EÚ venovaných LGBT osobám), ktorá bola uverejnená v decembri 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier(13), uznesenie z 10. marca 2005 o opatreniach v nadväznosti na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách – akčná platforma, Peking + 10(14) a uznesenie z 25. februára 2010 o akčnej platforme OSN v oblasti rodovej rovnosti s názvom Peking +15(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(16), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(17), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(18) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy(22) a z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2013 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2014(28),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0163/2015),

A.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie je dôležité základné právo uznávané v zmluvách Európskej únie, ktoré je hlboko zakorenené v európskej spoločnosti a nevyhnutné pre jej ďalší rozvoj a malo by sa uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a skutočnom živote;

B.  keďže EÚ počas svojej histórie síce prijala niektoré významné opatrenia na posilnenie práv žien a rodovej rovnosti, v poslednom desaťročí však došlo na úrovni EÚ k spomaleniu politických opatrení a reforiem zameraných na rodovú rovnosť; keďže predchádzajúca stratégia Komisie bola príliš slabá a neviedla k vykonaniu dostatočných opatrení zameraných na rodovú rovnosť; keďže nová stratégia bude musieť dať nový impulz a priniesť konkrétne opatrenia smerujúce k posilneniu práv žien a podpore rodovej rovnosti;

C.  keďže podľa predchádzajúcej stratégie Komisie sa síce podarilo dosiahnuť niektoré zo stanovených cieľov, nie však úplnú rodovú rovnosť, pričom veľakrát chýbali dôkazy o vzájomnom pôsobení rôznych foriem diskriminácie, konkrétnych cieľoch a účinných hodnotiacich opatreniach, a rodová rovnosť sa naďalej uplatňovala iba v obmedzenej miere;

D.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a v Charte základných práv a EÚ prevzala osobitnú úlohu, ktorou je začlenenie tejto hodnoty do všetkých jej činností; keďže rodová rovnosť má zásadný význam ako strategický cieľ na dosiahnutie celkových cieľov EÚ, ako je cieľ miery zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020, a ako kľúčová hospodárska výhoda na podporu spravodlivého a inkluzívneho hospodárskeho rastu; keďže znižovanie profesijnej nerovnosti je cieľom nielen z hľadiska rovnakého zaobchádzania, ale aj z hľadiska efektívnosti a plynulosti trhu práce;

E.  keďže rozdiely vo vzdelaní, zamestnanosti, zdravotnom stave a diskriminácii medzi Rómami a väčšinovou spoločnosťou sú naďalej veľké, pričom situácia rómskych žien v EÚ je v dôsledku viacnásobnej diskriminácie na základe etnickej príslušnosti a pohlavia ešte horšia;

F.  keďže hospodársku a politickú situáciu v Európe možno iba zlepšiť a dôsledky demografických zmien možno odvrátiť len tým, že sa využije nadanie a potenciál všetkých žien a mužov;

G.  keďže nemôžeme zostať pripútaní k prebytočným a z hľadiska životného prostredia neudržateľným hospodárskym modelom založeným na zastaranom rozdelení práce podľa rodového hľadiska, ktoré boli prekonané začlenením žien do pracovného trhu; keďže potrebujeme nový, sociálne udržateľný model založený na znalostiach a inováciách, ktorým sa zabezpečí začlenenie daností žien v celom ich rozsahu do výrobnej štruktúry, a to aj tým, že sa prehodnotia niektoré odvetvové normy a faktory, ktorými sa mužom a ženám prideľujú rôzne povolania, pričom uvedený model napráva rovnováhu zodpovednosti mužov a žien vo verejnej a súkromnej sfére a harmonizuje osobný a pracovný život pracovníkov oboch pohlaví;

H.  keďže zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej starostlivosti o deti a podporným službám pre staršie a iné závislé osoby je zásadne dôležité pre zaistenie rovnocenného zapojenia mužov a žien do pracovného trhu, vzdelávania a odbornej prípravy;

I.  keďže v tomto roku si pripomíname 20. výročie Pekinskej akčnej platformy a jej ciele a plnohodnotné vykonávanie sú aktuálnejšie než kedykoľvek predtým;

J.  keďže násilie páchané na ženách, či už fyzické, sexuálne alebo duševné, je hlavnou prekážkou dosiahnutia rovnosti žien a mužov a i naďalej je najrozšírenejšou formou porušovania ľudských práv s dosahom na všetky úrovne spoločnosti, pritom však jedným z najmenej hlásených zločinov; keďže i napriek opatreniam prijatým na boj proti nemu, podľa prieskumu Agentúry pre základné práva vykonaného v marci 2014 sa 55 % žien počas svojho života stretlo s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania a 33 % žien zažilo od svojich 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže život bez násilia je základným predpokladom pre plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti a na boj proti násiliu žien treba prijať rázne opatrenia;

K.  keďže nútená prostitúcia je formou násilia, ktorá sa osobitne dotýka tých najzraniteľnejších, väčšinou sa týka sietí organizovanej trestnej činnosti a obchodovania s ľuďmi a bráni v dosiahnutí rovnosti žien a mužov;

L.  keďže ženy ako zárobkovo činné osoby sú v dôsledku tradičných štruktúr a daňových prekážok stavané do druhoradej pozície, čo sa vyznačuje vertikálnou i horizontálnou segregáciou pracovného trhu, prestávkami v pracovnom živote a nerovnakými mzdami na základe pohlavia, a keďže neplatenú starostlivosť, starostlivosť o deti, opatrovanie starých ľudí a starostlivosť o iné závislé osoby a prácu v domácnosti vykonávajú oveľa častejšie ženy, ktoré potom majú menej času na to, aby si hľadali platenú prácu, v dôsledku čoho majú oveľa nižší dôchodok, a preto by sa malo zosúladenie pracovného a rodinného života, najmä v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, aj naďalej podporovať prostredníctvom praktických opatrení, čo je proces, do ktorého treba vo väčšej miere zapojiť mužov;

M.  keďže miera zamestnanosti žien je na úrovni 63 %, respektíve 53,5 %, ak sa zamestnanosť meria v ekvivalentoch plného pracovného času(29); keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje 16,4 % a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je v priemere 39 %; keďže zapojenie žien do trhu práce sa nie vždy prejavuje ich vplyvom, pričom riadiace a rozhodovacie pozície sú zväčša obsadené mužmi, čo ženy obmedzuje v ich možnostiach mať vplyv a znamená demokratický deficit pri rozhodovaní vzhľadom na to, že ženy tvoria polovicu populácie; keďže podpora rodovej rovnosti presahuje zákaz diskriminácie na základe pohlavia a ukázalo sa, že pozitívna diskriminácia na podporu žien je nevyhnutná na ich plnohodnotné začlenenie do pracovného trhu, politického a hospodárskeho rozhodovania a spoločnosti ako takej; keďže vylúčenie žien z riadiacich funkcií a rozhodovacích orgánov má škodlivý vplyv na ich schopnosť ovplyvňovať ich vlastný rozvoj a emancipáciu, ako aj rozvoj spoločnosti;

N.  keďže využívanie rodových kvót a striedavých zoznamov pri politickom rozhodovaní sa ukazuje byť najúčinnejším nástrojom na riešenie diskriminácie a rodovej mocenskej nerovnováhy, ako aj zlepšenie demokratického zastúpenia v politických rozhodovacích orgánoch;

O.  keďže neschopnosť podporovať politiky umožňujúce rovnováhu pracovného a osobného života, nedostatočné podporovanie pružného pracovného času, najmä v prípade mužov, a nízka miera využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky predstavujú významné prekážky brániace ženám v dosahovaní ekonomickej nezávislosti a rovnakého plnenia rodinných a domácich povinností;

P.  keďže chudoba v Európe má neprimerane ženskú podobu a zahŕňa najmä osamelé matky, ženy so zdravotným postihnutím, mladé ženy, staršie ženy, migrantky a ženy z etnických menšín, z ktorých všetky sú postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, pričom túto situáciu ďalej zhoršuje hospodárska kríza a konkrétne úsporné opatrenia, ktoré by nemali byť dôvodom na menej úsilia zameraného na dosiahnutie rovnosti, a takisto čelia neistote zamestnania, zamestnávaniu na kratší pracovný čas, nízkym mzdám a dôchodkom, ťažkostiam pri získaní prístupu k základným sociálnym a zdravotníckym službám, ako aj skutočnosti, že v súčasnosti sa rušia najmä pracovné miesta vo verejnom sektore a služby v oblasti starostlivosti, v dôsledku čoho má hľadisko rodovej rovnosti ešte väčší význam;

Q.  keďže ženy vo vidieckych oblastiach viac trpia viacnásobnou diskrimináciou a rodovými stereotypmi než ženy v mestských oblastiach a keďže miera zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je omnoho nižšia než miera zamestnanosti žien v mestách; keďže vidiecke oblasti sú postihnuté absenciou vysokokvalitných pracovných príležitostí; keďže okrem toho sa veľa žien na oficiálnom trhu práce nikdy aktívne nezúčastňovalo, a preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté do štatistík nezamestnanosti, čo vedie k osobitným finančným a právnym problémom v súvislosti s právom na materskú dovolenku a pracovnú neschopnosť, nadobudnutím dôchodkových práv a prístupom k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj k problémom v prípade rozvodu;

R.  keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy ešte stále výrazne ovplyvňujú rozdelenie práce v domácnosti, vzdelávanie, kariérny postup, prácu na pracovisku a spoločnosť ako takú;

S.  keďže rodové stereotypy a tradičné štruktúry majú negatívny vplyv na zdravie a univerzálny prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a s tým súvisiacim právam, ktoré sú základnými ľudskými právami, a preto by nikdy nemali byť obmedzované; keďže právo ovládať vlastné telo a právo na sebaurčenie sú základným predpokladom univerzálnej rovnosti;

T.  keďže každý šiesty pár na svete má v nejakej podobe problém s neplodnosťou; keďže Komisia by mala predložiť novú porovnávaciu analýzu lekársky asistovanej reprodukcie v EÚ, pretože štúdia z roku 2008 (SANCO/2008/C6/051), ktorá v tom čase preukázala výraznú nerovnosť v prístupe k liečbe plodnosti, je zastaraná;

U.  keďže ešte stále existujú vzdelávacie zariadenia, ktoré uplatňujú rodovú segregáciu, a učebné materiály často obsahujú stereotypy, ktoré prispievajú k zachovávaniu oddelenia tradičných úloh pripisovaných dievčatám a chlapcom, čo má negatívny vplyv na možnosti ich výberu; keďže toto rozdelenie úloh ešte viac upevňuje aj ich zobrazovanie a obraz žien v médiách, informácie dostupné na internete a reklama;

V.  keďže transsexuáli v súčasnosti v celej EÚ pre svoju rodovú identitu alebo rodový prejav čelia častej diskriminácii, obťažovaniu a násiliu;

W.  keďže EÚ nesie zodpovednosť a zohráva svoju úlohu ako model rodovej rovnosti a práv žien, čo je oblasť, ktorá by sa mala stať kľúčovou otázkou v jej vonkajších vzťahoch; keďže rodová rovnosť, boj proti rodovo motivovanému násiliu a posilnenie postavenia žien sú nevyhnutné na dosiahnutie medzinárodných rozvojových cieľov a úspešnej zahraničnej politiky EÚ, jej politiky rozvojovej spolupráce a politiky v oblasti medzinárodného obchodu; keďže ženy sú nielen zraniteľnejšie z hľadiska dôsledkov energetickej, environmentálnej a klimatickej zmeny, ale taktiež sú významnými aktérkami v oblasti zmierňovacích a adaptačných stratégií a hnacím motorom spravodlivého a udržateľného modelu rastu;

X.  keďže inštitucionálne mechanizmy sú nevyhnutným základom pre dosiahnutie rodovej rovnosti; keďže rodová rovnosť sa musí spolu s koncepciami uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, rodového rozpočtovania a posúdenia rodového vplyvu považovať za významný, prierezový aspekt všetkých oblastí politiky v EÚ a jej členských štátoch;

Y.  keďže členenie údajov podľa pohlavia je zásadne dôležitým nástrojom na dosiahnutie skutočného pokroku a efektívne hodnotenie výsledkov;

Z.  keďže v posledných rokoch získali v niekoľkých členských štátoch verejný priestor hnutia smerujúce proti rodovej rovnosti, ktoré sa snažia posilňovať tradičné rodové úlohy a ktoré spochybňujú dosiahnuté úspechy v oblasti rodovej rovnosti;

AA.  keďže existujúce výzvy a získané skúsenosti ukazujú, že pre neexistujúcu jednotnú politiku v rôznych oblastiach bolo v minulosti ťažké dosiahnuť rodovú rovnosť a že je potrebný vhodný podiel finančných prostriedkov a lepšia koordinácia, šírenie a presadzovanie práv žien, a to so zreteľom na rôznorodé situácie;

Všeobecné odporúčania

1.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a prijala novú samostatnú stratégiu pre práva žien a rodovú rovnosť v Európe zameranú na vytváranie rovnakých príležitostí a vychádzajúcu z prioritných oblastí predchádzajúcej stratégie s cieľom skoncovať so všetkými formami diskriminácie, ktorej sú vystavené ženy na pracovnom trhu, pokiaľ ide o mzdy, dôchodky, rozhodovanie, prístup k tovaru a službám, zosúladenie rodinného a pracovného života a všetky formy násilia páchaného na ženách a o odstránenie diskriminačných štruktúr a praktík súvisiacich s pohlavím; zdôrazňuje, že v rámci novej stratégie pre práva žien a rodovú rovnosť sa musia dôkladne zohľadniť viacnásobné a prierezové formy diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv, ktoré majú spoločné základné faktory, ale postihujú ženy odlišne, a že treba vypracovať konkrétne opatrenia na posilnenie práv rôznych skupín žien vrátane žien so zdravotným postihnutím, migrantiek a príslušníčok etnických menšín, rómskych žien, starších žien, osamelých matiek a LGBTI;

2.  vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala opatrenia zamerané na odstránenie diskriminácie všetkých žien v ich rozmanitosti v rámci širšej protidiskriminačnej stratégie a osobitného a samostatného plánu v oblasti LGBTI; na tento účel naliehavo žiada Radu, aby čo najskôr dospela k spoločnej pozícii k návrhu smernice Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek, rod alebo sexuálnu orientáciu, ktorý je zablokovaný od jeho prijatia Európskym parlamentom v apríli 2009;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie 2010 – 2015 sa konkrétne nerieši otázka zdravotného postihnutia, a to i napriek tomu, že ženy so zdravotným postihnutím sú často v horšej situácii než muži so zdravotným postihnutím a sú viac vystavené rizikám chudoby a sociálneho vylúčenia; preto vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala potrebami žien so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť ich väčšie zapojenie do pracovného trhu; v tomto zmysle taktiež vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie 2010 – 2020 neobsahuje integrovaný pohľad na rodové záležitosti ani samostatnú kapitolu venovanú politikám v oblasti zdravotného postihnutia s osobitným dôrazom na rodovú problematiku;

4.  vyzýva Komisiu, aby štruktúrovaným spôsobom zapojila občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov do vypracúvania a priebežného hodnotenia tejto stratégie;

5.  vyzýva členské štáty, aby v súkromnom aj verejnom sektore posilňovali a presadzovali plné uplatňovanie kolektívneho vyjednávania, ktoré je nenahraditeľným nástrojom na úpravu pracovných vzťahov, boj proti mzdovej diskriminácii a presadzovanie rovnosti;

6.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení uplatňovania smernice 2004/113/ES, ktorou sa vykonáva zásada rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám, vzali do úvahy prípady diskriminácie;

7.  vyzýva Komisiu, aby objasnila úlohu, ktorú chce EÚ zohrávať vo svete a v spolupráci s členskými štátmi vrátane ich príslušných orgánov z hľadiska podpory rodovej rovnosti v Únii aj za jej hranicami, a aby sa tieto ciele snažila dosiahnuť prostredníctvom koncepcie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach, ako aj prostredníctvom jednotlivých cielených a konkrétnych opatrení; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť rodové hľadisko a boj proti rodovo motivovanému násiliu do zahraničnej politiky EÚ, jej politiky rozvojovej spolupráce a politiky medzinárodného obchodu a ochrániť potrebné finančné nástroje a ľudské zdroje;

8.  vyjadruje opäť poľutovanie nad tým, že stratégia Európa 2020 uspokojivo nezahŕňala rodové hľadisko, a preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zaistili začlenenie rodovej rovnosti do všetkých programov, opatrení a iniciatív začatých v rámci tejto stratégie a aby pre rovnosť žien a mužov v rámci tejto stratégie zaviedli osobitný pilier, zvážili ciele budúcej stratégie ako aspekt európskeho semestra a do odporúčaní pre jednotlivé krajiny zaviedli rodové hľadisko a ročný prieskum rastu;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zbierali, analyzovali a zverejňovali spoľahlivé štatistické údaje rozčlenené podľa pohlavia a ukazovateľov rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky a na všetkých úrovniach riadenia, na základe činnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a Agentúry Európskej únie pre základné práva tak, aby bolo možné analyzovať koncepciu a uplatňovanie stratégií rodovej rovnosti v EÚ a členských štátoch, aktualizovať tieto stratégie a hodnotiť uplatňovanie začlenenia rodových otázok do všetkých príslušných vnútroštátnych oblastí politiky a oblastí politiky Únie, a ak je to možné, aby ďalej rozčlenili tieto údaje na základe rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery a zdravotného postihnutia s cieľom umožniť prierezovú analýzu pre všetky politické oblasti, čím sa zdokumentuje viacnásobná diskriminácia, ktorej sú vystavené niektoré skupiny žien; nabáda Komisiu a členské štáty, aby iniciovali posúdenia vplyvu politík členských štátov na rodovú rovnosť, najmä keď členské štáty navrhujú reformy pracovného práva a dôchodkov;

10.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh stratégie vo forme praktického akčného plánu s jasným uvedením príslušných zúčastnených strán, pričom zabezpečí, aby zohľadnila najmä nižšie spomenuté konkrétne návrhy v oblasti násilia páchaného na ženách, práce a času, žien na riadiacich a rozhodovacích pozíciách, finančných zdrojov, zdravia, vedomostí, vzdelávania a médií, globálneho pohľadu, ako aj inštitucionálnych mechanizmov a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že v príslušných prípadoch a pri plnom rešpektovaní právomocí EÚ je potrebné zaviesť legislatívne kroky na posilnenie právneho rámca v oblasti rodovej rovnosti;

Násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie

11.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami na boj proti násiliu páchanému na ženách, aby predložila právny akt, ktorým sa zabezpečí jednotný systém na zber štatistických údajov, ako aj posilnený prístup členských štátov k prevencii a potláčaniu všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a umožní sa jednoduchý prístup k spravodlivosti;

12.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami smernice 2012/29/EÚ začlenila vymedzenie pojmu rodovo motivovaného násilia do budúcej stratégie a čo najskôr predložila komplexnú stratégiu pre oblasť násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia, ktorá zahŕňa záväzný legislatívny akt; žiada Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku tým, že prijme jednomyseľné rozhodnutie, ktorým doplní zoznam oblastí trestnej činnosti uvedený v článku 83 ods. 1 ZFEÚ o rodovo motivované násilie;

13.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru a čo najskôr iniciovala tento postup a aby podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru členskými štátmi prostredníctvom novej stratégie a aktívne bojovala proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách; vyzýva členské štáty, aby Istanbulský dohovor čo najskôr podpísali a ratifikovali;

14.  opätovne vyzýva Komisiu, aby rok 2016 vyhlásila za Európsky rok boja proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách, počas ktorého by prioritou mala byť podpora ďalekosiahlych a účinných stratégií na výrazné zníženie rozsahu násilia páchaného na ženách a dievčatách;

15.  vyzýva EÚ, aby podporovala členské štáty pri príprave kampaní a stratégií boja proti každodennému obťažovaniu žien na verejnosti a v procese odovzdávania najlepších postupov členským štátom;

16.  domnieva sa, že je nevyhnutné ďalej monitorovať transpozíciu a vykonávanie smernice, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernice o európskom ochrannom príkaze do roku 2015 a po ňom;

17.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie zakotvila kampane „nulovej tolerancie“ a podporovala členské štáty pri intenzívnejšom informovaní spoločnosti o probléme násilia páchaného na ženách a pri propagácii výročných informačných kampaní o pôvode násilia a zneužívania, a pokiaľ ide o prevenciu, prístup k spravodlivosti a podporu obetí; zdôrazňuje, že je dôležité konkrétnejšie zahrnúť celú spoločnosť, a najmä mužov a chlapcov, do boja proti násiliu páchanému na ženách; takisto vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoje iniciatívy v oblasti boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov;

18.  zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti násiliu páchanému na ženách a beztrestnosti je potrebná zmena postoja voči ženám a dievčatám v spoločnosti, keďže ženy sú príliš často zobrazované v podriadených úlohách a násilie páchané na nich sa príliš často toleruje alebo sa mu nepripisuje dôležitosť; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v opatreniach na zamedzenie a potlačenie násilia v mnohých jeho podobách a jeho hlavných príčin a pri ochrane zneužívaných žien a aby prijala konkrétne opatrenia zamerané na rôzne aspekty vrátane intenzívnejšej podpory útulkov pre ženy a organizácií na podporu žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, a preventívnych opatrení, akými sú boj proti rodovým stereotypom a diskriminačným sociálno-kultúrnym postojom od útleho detstva, ako aj trestanie páchateľov;

19.  konštatuje, že feminizácia chudoby môže viesť k zintenzívneniu obchodovania so ženami, sexuálneho vykorisťovania a nútenej prostitúcie, čo ženy obmedzuje v zmysle väčšej finančnej závislosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali dôvody, pre ktoré sa ženy uchyľujú k prostitúcii, a spôsoby zamedzenia dopytu; zdôrazňuje dôležitosť programov na ukončenie prostitúcie;

20.  pripomína dôležitosť systematickej odbornej prípravy kvalifikovaného personálu, ktorý sa stará o ženské obete fyzického, sexuálneho alebo duševného násilia; domnieva sa, že takáto odborná príprava je nevyhnutná pre poskytovateľov starostlivosti v prvej a druhej línii vrátane pohotovostných sociálnych služieb, lekárskych služieb, civilnej ochrany a policajných služieb;

21.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu, a žiada Komisiu, aby vyhodnotila a monitorovala vykonávanie a identifikovala najlepšie postupy, o ktoré by sa členské štáty mohli podeliť, s cieľom prijať novú stratégiu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi po tom, ako skončí platnosť súčasnej stratégie v roku 2016, pričom nová stratégia by mala zahŕňať rodové hľadisko a venovať prioritnú pozornosť právam obetí obchodovania, s osobitným dôrazom na obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a na nové metódy obchodovania, ktoré sa vyvíjajú, zatiaľ čo dochádza k eliminácii zaužívanejších metód, a tiež v záujme zabezpečenia transparentnosti a prístupnosti všetkých politík, rozpočtov a výsledkov členských štátov v rámci vypracúvania stratégie;

22.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom pomohla zaistiť, aby obete tzv. stalkingu mohli pri presune z jedného členského štátu EÚ do druhého využívať ochranu poskytovanú existujúcimi opatreniami, ako sú európsky ochranný príkaz, nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernica EÚ o obetiach, a aby zvážila ďalšie opatrenia na zlepšenie ochrany obetí stalkingu, keďže podľa dostupných údajov má 18 % žien v EÚ vo veku nad 15 rokov skúsenosti so stalkingom a každá piata obeť stalkingu uviedla, že rušivé správanie trvalo aspoň dva roky(30);

23.  vyzýva Komisiu, aby podporovala príslušné orgány členských štátov pri príprave ich akčných programov pre rodovú rovnosť a osobitnú pozornosť venovala novým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako sú počítačové obťažovanie a počítačový stalking(31), a vykonávala priebežné hodnotenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam úzkej spolupráce s občianskou spoločnosťou s cieľom včas rozpoznať problémové oblasti a účinnejšie proti nim bojovať;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty umožňovali plnohodnotné právne uznanie preferovaného pohlavia osoby vrátane zmeny krstného mena, čísla sociálneho poistenia a ďalších ukazovateľov pohlavia v dokladoch totožnosti;

25.  opäť vyzýva Komisiu, aby v priestoroch Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a pod vedením koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách a dievčatách čo najskôr zriadila európske stredisko pre sledovanie násilia páchaného na ženách;

Práca a čas

26.  vyzýva Komisiu, aby v novej stratégii venovala osobitnú pozornosť rôznym spôsobom zosúladenia rodinného a pracovného života; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad stagnujúcimi rokovaniami o prijatí smernice o materskej dovolenke a opakuje, že Európsky parlament má neobmedzenú ochotu spolupracovať; súčasne vyzýva členské štáty, aby chránili práva týkajúce sa materstva, prijali opatrenia na zamedzenie nespravodlivému prepúšťaniu pracovníčok počas tehotenstva a chránili ženy a mužov s povinnosťami v oblasti opatery pred nespravodlivým prepustením;

27.  upozorňuje, že napriek dostupným finančným prostriedkom EÚ niektoré členské štáty uskutočnili rozpočtové škrty, ktoré ovplyvňujú dostupnosť a kvalitu služieb starostlivosti o deti a náklady na ne, s následným negatívnym vplyvom na zosúladenie rodinného a pracovného života, čo má dosah najmä na ženy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala dosahovanie barcelonských cieľov a ďalej podporovala členské štáty pri vytváraní kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti s primeraným časom poskytovania starostlivosti a úspešne rozvíjala nové ciele v oblasti systémov starostlivosti o deti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zvyšovania dostupnosti, kvality a prístupnosti cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a osoby vyžadujúce si osobitnú opateru vrátane pomoci závislým osobám a zabezpečenia toho, aby dostupnosť týchto služieb bola zlučiteľná s plným pracovným časom v prípade žien aj mužov; konštatuje, že komplexnejšie zariadenia dennej starostlivosti a opatery sú závislé nielen od potrebných verejných politík, ale aj od stimulov pre zamestnávateľov, aby ponúkali takéto riešenia;

28.  zdôrazňuje dôležitosť pružných foriem práce pri poskytovaní možnosti zosúladiť pracovný a rodinný život pre ženy a mužov za predpokladu, že pracujúci má slobodu rozhodnúť sa, a poveruje Komisiu, aby koordinovala a presadzovala výmenu najlepších postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu informačných kampaní v záujme rovnakého rozdelenia domácich prác a starostlivosti a opatery, ako aj nevyhnutnosť lepších investícií do infraštruktúry v oblasti starostlivosti, podpory účasti mužov a zavedenia otcovskej dovolenky v trvaní najmenej 10 dní a rodičovskej dovolenky dostupnej pre oboch rodičov, ale s výraznými stimulmi pre otcov, napríklad neprenosnej rodičovskej dovolenky; zdôrazňuje, že rovnaká rodičovská dovolenka prospieva všetkým rodinným príslušníkom a môže byť stimulom na obmedzenie diskriminácie súvisiacej s rodičovskou dovolenkou;

29.  vyzýva na prijatie potrebných opatrení na podporu vyššej miery zamestnanosti žien, ako sú cenovo dostupná starostlivosť a starostlivosť o deti, primerané systémy materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a flexibilita pracovného času a miesta práce; zdôrazňuje význam dobrých a bezpečných pracovných podmienok umožňujúcich ženám aj mužom zosúladiť pracovný a súkromný život a vyzýva Komisiu, aby koordinovala a presadzovala posilňovanie pracovných práv v záujme väčšej rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie zosúladenia rodinného, osobného a pracovného života je dôležitým prvkom oživenia hospodárstva, udržateľnej demografie a osobného a spoločenského blahobytu, a poznamenáva, že rovnakou účasťou mužov a žien na pracovnom trhu by sa mohol značne zvýšiť hospodársky potenciál EÚ a zároveň by sa mohla potvrdiť jeho spravodlivá a inkluzívna povaha; pripomína, že podľa odhadov OECD by úplná konvergencia v mierach účasti viedla do roku 2030 k zvýšeniu HDP na osobu o 12,4 %; zdôrazňuje, že hoci práca na kratší pracovný čas, ktorú zväčša vykonávajú ženy, môže uľahčiť zosúladenie rodinného a pracovného života, takisto je pravda, že znamená aj menej kariérnych príležitostí, nižšie príjmy a dôchodky, nedostatočné využívanie ľudského kapitálu, a teda aj nižší hospodársky rast a prosperitu;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité vyzvať Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby v záujme pravidelného hodnotenia zhromažďoval vyčerpávajúce, rodovo špecifické údaje týkajúce sa rozdelenia času na starostlivosť, opateru a prácu v domácnosti a na voľnočasové aktivity;

31.  keďže zloženie rodín a vymedzenie pojmu rodiny sa postupne menia, odporúča komplexnejšie právne predpisy týkajúce sa rodín a pracovnej oblasti, pokiaľ ide o rodiny osamelých rodičov a rodičovstvo LGBT osôb;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali hlas žien v sociálnom dialógu a zastúpenie žien v odborových zväzoch vo všetkých odvetviach;

33.  vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie podporovala ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 členskými štátmi v záujme posilnenia práv európskych zamestnancov pracujúcich v domácnosti alebo ako opatrovatelia;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala príslušné orgány členských štátov pri vytváraní stimulov pre zamestnávateľov, aby menili neoficiálnu prácu na oficiálne zamestnanie; upozorňuje na vysokú mieru nelegálnej práce, ktorú možno pozorovať najmä v odvetviach, v ktorých dominujú ženy, ako je práca v súkromných domácnostiach; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti neistej práci a nelegálnej práci žien, ktorá prispieva k celkovej deregulácii štruktúr odmeňovania žien, čo spôsobuje rast chudoby medzi ženami, a to najmä v neskoršom veku, a má negatívny vplyv na sociálne zabezpečenie žien a úrovne HDP v EÚ, a aby zabezpečili, aby pracovníci využívali primeranú sociálnu ochranu; vyzýva na urýchlené vytvorenie európskej platformy na lepšie zamedzenie nelegálnej práci a odrádzanie od nej;

35.  zdôrazňuje, že feminizácia chudoby je výsledkom viacerých faktorov vrátane prerušenia kariéry žien, rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (16,4 %), rozdielu v dôchodkoch (39 %), rodových rozdielov v kariérnom postupe, skutočnosti, že ženy sú často zamestnané na základe neštandardných zmlúv (napríklad zmlúv na nedobrovoľný kratší pracovný čas, dočasných zmlúv alebo zmlúv na nulový počet hodín), neexistencie sociálneho zabezpečenia pre partnerov, ktorí pomáhajú samostatne zárobkovo činným osobám, a chudoby v domácnostiach osamelých matiek; zdôrazňuje, že zníženie úrovne chudoby o 20 miliónov ľudí do roku 2020 možno dosiahnuť pomocou politík zameraných na boj proti chudobe a diskriminácii, ktoré sa opierajú o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pomocou akčných programov, ktoré venujú mimoriadnu pozornosť znevýhodneným ženám a sú podporované opatreniami zameranými na chudobu žien, ako aj zlepšením pracovných podmienok v odvetviach s nízkymi príjmami, v ktorých sú ženy nadmerne zastúpené; zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia, ktorej sú ženy vystavené z dôvodu zdravotného postihnutia, rasového alebo etnického pôvodu, sociálno-ekonomického postavenia, rodovej identity a ďalších faktorov, prispieva k feminizácii chudoby; zdôrazňuje, že je dôležité sledovať vplyvy zdaňovania a modelov pracovného času súvisiacich s rodovou príslušnosťou na ženy a rodiny;

36.  očakáva, že Komisia prijme všetky dostupné opatrenia na presadenie všetkých aspektov smerníc EÚ o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a so ženami, a to aj zo strany sociálnych partnerov, ktorí rokujú o kolektívnych zmluvách, a že bude nabádať na dialóg so sociálnymi partnermi zameraný na otázky, ako sú transparentnosť platieb, podmienky pracovných zmlúv pre ženy na kratší pracovný čas a na určitý čas, a že zároveň podporí účasť žien v ekologických a inovačných odvetviach; zdôrazňuje, že dôchodky sú dôležitým faktorom ekonomickej nezávislosti ich príjemcov a že rozdiely v dôchodkoch odzrkadľujú nakumulované nevýhody kariéry na pracovnom trhu vyznačujúcom sa rodovými predsudkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú priamym dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a aby posúdili vplyv dôchodkových systémov na ženy, s osobitnou pozornosťou venovanou zmluvám na kratší pracovný čas a neobvyklým zmluvám;

37.  zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania informovanosti o koncepcii spoločnej zodpovednosti na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť plné uznanie práv žien v poľnohospodárskom odvetví; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prispievali k presadzovaniu stratégie, ktorá by viedla k tvorbe pracovných miest pre ženy vo vidieckych oblastiach a nepriamo i k zaisteniu slušných dôchodkov pre ženy-dôchodkyne v EÚ, ktoré žijú v problematických podmienkach, a žiada o podporu politického úsilia zameraného na posilnenie úlohy žien v poľnohospodárstve a ich primerané zastúpenie na všetkých politických, hospodárskych a spoločenských fórach v odvetví poľnohospodárstva;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali sociálno-ekonomické prekážky, ktorým čelia ženy v osobitných podmienkach, napríklad vo vidieckych oblastiach, v odvetviach s prevahou mužov, vo vyššom veku, ako aj ženy so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že ženy naďalej čelia väčšej pracovnej neistote ako muži a že neistota v zamestnaní sa zvýšila v dôsledku krízy, a vyjadruje znepokojenie nad počtom a podielom žien, ktoré sú vystavené chudobe pracujúcich; zastáva názor, že pomoc ženám pri ich návrate na pracovný trh si vyžaduje viacrozmerné politické riešenia zahŕňajúce celoživotné vzdelávanie a opatrenia na boj proti neistým pracovným miestam a na podporu práce s právami a diferencovaných postupov organizácie práce; žiada Komisiu a členské štáty, aby posilňovali rodové hľadisko vo všetkých programoch zameraných na tvorbu pracovných miest, ktorými sa vytvárajú kvalitné pracovné miesta v súlade s programom dôstojnej práce MOP;

39.  zdôrazňuje, že hospodársky rast a konkurencieschopnosť v EÚ závisia od odstránenia nesúladu medzi dosiahnutou úrovňou vzdelania žien (60 % absolventov univerzít v Európe tvoria ženy) a ich účasťou a postavením na trhu práce; zdôrazňuje potrebu bojovať proti všetkým aspektom vertikálnej a horizontálnej segregácie, ktorá obmedzuje zamestnávanie žien na určité odvetvia a vylučuje ich z vyšších úrovní hierarchie podnikov; zdôrazňuje, že súčasné právne predpisy, ktoré zahŕňajú pozitívnu diskrimináciu, najmä vo verejnom sektore niektorých členských štátov, zlepšili rodovú rovnosť na vstupnej úrovni, ale že by sa mali rozšíriť na všetky úrovne pracovnej kariéry;

Účasť na rozhodovaní a podnikanie žien

40.  poukazuje na to, že zďaleka najväčšie zvýšenie zastúpenia žien v riadiacich orgánoch spoločností nastalo v krajinách, ktoré už prijali právne predpisy v oblasti povinných kvót, a že v členských štátoch, v ktorých neboli zavedené žiadne povinné opatrenia, spoločnosti ani zďaleka nedosahujú prijateľnú rodovú rovnováhu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať transparentné postupy vymenúvania žien za členov bez výkonnej funkcie v správnych radách spoločností kótovaných na burze; nabáda verejný sektor a súkromný sektor, aby naplánovali dobrovoľné systémy na podporu žien na vedúcich pozíciách; vyzýva Komisiu, aby do stratégie zahrnula konkrétne opatrenia, pokiaľ ide o rovnaké zastúpenie žien a mužov na vedúcich pozíciách, a podporila Radu pri rokovaniach o prijatí smernice o vyváženom zastúpení mužov a žien v nevýkonných radách; žiada Radu, aby čo najskôr dosiahla spoločnú pozíciu k tomuto návrhu smernice;

41.  vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vytvorila stimuly, ktoré povedú k vyváženejšiemu zastúpeniu žien a mužov v orgánoch miestnej samosprávy, regionálnych a národných parlamentoch a v Európskom parlamente, a v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť rodovo vyvážených volebných zoznamov, na čele ktorých bude striedavo muž alebo žena; zdôrazňuje význam kvót pre zvyšovanie účasti žien na politickom rozhodovaní; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby v rámci svojich vlastných rozhodovacích orgánov prijali vnútorné opatrenia na zvýšenie rovnosti, a to tým, že na pozície EÚ na vysokej úrovni navrhnú ako mužského, tak aj ženského kandidáta; domnieva sa, že rovnosť by mala byť pre Komisiou nutnosťou a že vymenovanie Komisie vychádzajúce z rovnosti je významným ukazovateľom budúcej práce v oblasti rovnosti;

42.  upozorňuje na nerovnováhu v zapojení mužov a žien do rozhodovania v politike, verejnej správe a hospodárstve a na to, že prekážky brániace v zapojení žien možno pripísať kombinácii diskriminácie na základe pohlavia a stereotypom v správaní, ktoré stále pretrvávajú v podnikaní, politike aj spoločnosti; pripomína, že ženy tvoria 60 % nových absolventov, sú však nedostatočne zastúpené, napríklad v odvetví vedy a výskumu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť žien o príležitostiach v oblasti odbornej prípravy v tejto oblasti a aby pre ne zabezpečili rovnaké šance, ako majú muži, pokiaľ ide o získanie zamestnania a kariérny rozvoj v rámci príslušných povolaní; konštatuje, že kariéry žien sa vo všeobecnosti vyznačujú absenciou výrazného postupu; vyzýva členské štáty, aby ponúkli svoje povzbudenie a podporu ženám, aby mohli mať úspešnú kariéru, a to aj prostredníctvom pozitívnej diskriminácie, ako sú programy na vytváranie sietí a mentorské programy, ako aj vytváraním primeraných podmienok a zabezpečením rovnakých príležitostí u mužov všetkých vekových kategórií, pokiaľ ide o odbornú prípravu, napredovanie, rekvalifikáciu a preškolenie; zdôrazňuje dôležitosť politík zameraných na rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti zamestnanosti, uznávajúc potenciálnu zraniteľnosť žien vo vedúcich funkciách; zdôrazňuje, že predovšetkým Komisia by mala podporovať politiky proti obťažovaniu na pracovisku(32);

43.  zdôrazňuje, že ženy predstavujú 52 % celkového obyvateľstva Európy, ale len jednu tretinu samostatne zárobkovo činných osôb alebo všetkých začínajúcich podnikateľov v EÚ; poukazuje na dôležitosť podporných programov pre ženy-podnikateľky, ako aj pre ženy pracujúce v oblasti vedy a v akademickej sfére, a naliehavo vyzýva EÚ, aby takéto programy konkrétnejšie podporovala; vyzýva Komisiu, aby analyzovala a rozvíjala návrhy spôsobov, ako podnietiť záujem žien o zakladanie podnikov; zdôrazňuje, že potenciálne podnikateľky, vedkyne a akademičky by mali byť informované o podporných programoch a možnostiach financovania; nabáda členské štáty, aby presadzovali opatrenia a činnosti na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodnú podnikať, nabádali ženy na podnikanie, uľahčili a zjednodušili prístup k financovaniu a ďalším formám podpory a obmedzili administratívnu záťaž a iné prekážky, ktoré bránia ženám zakladať nové podniky;

Finančné zdroje

44.  opätovne upriamuje pozornosť na to, stále existuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý sa v posledných rokoch sotva znížil; zdôrazňuje, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov vyplývajú z nedostatočnej účasti žien na pracovnom trhu, vertikálnej a horizontálnej segregácie, ako aj zo skutočnosti, že v odvetviach, v ktorých sú ženy nadmerne zastúpené, sú často nižšie platy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie smernice 2006/54/ES a navrhla konkrétne legislatívne i nelegislatívne opatrenia, ktoré budú zohľadňovať štrukturálne mzdové rozdiely, s cieľom zabezpečiť transparentnosť miezd a uplatňovať sankcie, čím sa znížia rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, a aby predkladala výročnú správu o pokroku v tejto oblasti; nabáda členské štáty, aby uznali potenciál najnovšej smernice o verejnom obstarávaní ako nástroja na presadzovanie a posilňovanie politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti tým, že zvážia stanovenie požiadaviek vychádzajúcich z platných právnych predpisov členských štátov o rovnakom zaobchádzaní a rodovej rovnosti ako nevyhnutných predpokladov v prípade zmlúv o verejnom obstarávaní; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či by sa sociálne doložky v oblasti verejného obstarávania mohli použiť ako potenciálny nástroj na posilnenie politiky sociálneho začlenenia; uznáva, že pri realizácii tohto zámeru sa musia dodržiavať právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave svojich fiškálnych politík, sociálneho zabezpečenia a verejných služieb zohľadňovali demografický vývoj a zmeny, pokiaľ ide o veľkosť a zloženie domácností;

46.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v boji proti chudobe, ktorá sa osobitne dotýka osamelých matiek a ktorú ešte viac prehĺbila kríza vedúca k vyššej miere sociálneho vylúčenia,

47.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v úsilí o intenzívnejšie využívanie štrukturálnych fondov na investície do verejnej starostlivosti o deti a starších ľudí, čo je základná stratégia zvyšovania zapojenia žien do pracovného trhu;

48.  opakuje, že smernica 2006/54/ES v súčasnej podobe nie je dostatočne účinná pri riešení rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a dosahovaní cieľa rodovej rovnosti v zamestnaní a práci; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne zrevidovala túto smernicu;

49.  domnieva sa, že politiky a nástroje zamerané na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, ako sú záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, by mali uspokojovať osobitné potreby mladých mužov a žien s cieľom umožniť im prístup na pracovný trh; konštatuje, že podiel mladých žien, ktoré nemajú zamestnanie, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je vyšší ako podiel mladých mužov; požaduje aj v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí zhromažďovanie údajov rozdelených podľa pohlavia, aby bolo možné vytvoriť zodpovedajúce politiky založené na dôkazoch;

50.  vyzýva Komisiu, aby investičný balík schválený v roku 2014, ako aj záruku pre mladých ľudí dôraznejšie zamerala na konkrétnu situáciu a osobitné potreby dievčat a žien;

51.  zdôrazňuje dôležitosť príkladov výmeny najlepších postupov a iniciatív s cieľom zabrániť tendencii nevyužívania kvalifikácie v prípade žien, zvyšovať ich zručnosti alebo im poskytovať odbornú prípravu, ktorá im umožní opätovný vstup na pracovný trh po tom, ako sa starali výlučne o svoje deti či iné závislé osoby; zdôrazňuje tiež význam zlepšenia a uľahčenia uznávania diplomov a kvalifikácií, aby sa zabránilo nevyužívaniu schopností kvalifikovaných žien, ako sa to často stáva v prípade migrantiek;

Zdravie

52.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zabezpečovaní kvalitných, geograficky primeraných a ľahko dostupných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, bezpečných a legálnych interrupcií a antikoncepcie, ako aj všeobecnej zdravotnej starostlivosti;

53.  naliehavo žiada Komisiu, aby zaradila sexuálne a reprodukčné zdravie a práva do svojej nasledujúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia s cieľom zaistiť rovnosť medzi ženami a mužmi a doplniť národné politiky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

54.  vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na prevenciu sexuálne prenosných chorôb a metódy prevencie, ako aj na prevenciu a výskum s cieľom zlepšiť včasné odhaľovanie chorôb, ako sú ženské formy rakoviny (rakovina prsníka, krčka maternice a vaječníkov), pravidelnými gynekologickými kontrolami a prehliadkami;

55.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii a Svetovej zdravotníckej organizácii, aby poruchy rodovej identity odstránili zo zoznamu duševných porúch a porúch správania, aby zabezpečili nepatologizujúcu zmenu klasifikácie v rámci rokovaní o 11. verzii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD-11) a aby zaistili nepatologický prístup k rodovej rozmanitosti v detstve;

56.  uznáva význam sexuálnych a reprodukčných práv a vyzýva Komisiu, aby vytvorila modely najlepších postupov vzdelávania v oblasti sexuality a vzťahov pre mladých ľudí v celej Európe;

57.  zdôrazňuje, že Komisia musí uskutočniť rodový audit s cieľom zaistiť, aby sa politiky EÚ v oblasti zdravia a výskum financovaný z prostriedkov EÚ čoraz viac venovali zdravotnému stavu a diagnózam žien;

58.  zdôrazňuje význam informačných kampaní zameraných na príznaky ochorení pre jednotlivé pohlavia, ako aj na rodové úlohy a stereotypy, ktoré majú vplyv na zdravie, a vyzýva Komisiu, aby finančne podporovala výskumné programy zohľadňujúce rodovú rovnosť;

59.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty na (lekársku) podporu plodnosti a skoncovali s diskrimináciou v oblasti prístupu k liečbe plodnosti a asistovanej reprodukcii; v tejto súvislosti tiež berie na vedomie dôležitosť podpory adopcií;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby konali a realizovali programy sexuálnej výchovy na školách a zabezpečili poradenstvo a prístup k antikoncepcii pre mladých ľudí;

Vedomosti, vzdelávanie a médiá

61.  vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch vytvorila stimuly pre kompetentnú odbornú prípravu v oblasti kritického prístupu k médiám v záujme spochybňovania stereotypov a štruktúr a aby sa podelila o príklady najlepších postupov, a tým preskúmala spôsoby zobrazovania stereotypov v učebných materiáloch používaných v súčasnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila programy na zvýšenie informovanosti o stereotypoch, sexizme a tradičných úlohách mužov a žien v oblasti vzdelávania a médií a aby uskutočnila kampane za pozitívne ženské a mužské vzory; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že boj proti šikanovaniu a predsudkom voči LGBTI osobám na školách, či už ide o študentov, rodičov alebo učiteľov, by mal byť súčasťou úsilia EÚ o boj proti rodovým stereotypom; v tomto ohľade zdôrazňuje dôležitosť rodovo spravodlivých vyučovacích metód pre učiteľov tak, aby bolo možné jasne uviesť výhody rodovej rovnosti a rozmanitej spoločnosti;

62.  vyzýva členské štáty a najmä regulačné orgány médií, aby zvážili miesto poskytované – z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska – ženám a podporovali vyvážený, nestereotypný obraz žien spôsobom, ktorý rešpektuje dôstojnosť žien, ich rozličné úlohy a identitu, a aby zabezpečili, aby komerčné audiovizuálne médiá neobsahovali žiadnu diskrimináciu na základe pohlavia ani ponižujúce zobrazenia žien, s osobitným dôrazom na internetové médiá, ktoré sú často zamerané na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že členské štáty by mali zlepšiť prístup žien k pracovným príležitostiam v médiách, a najmä na rozhodovacích pozíciách; vyzýva Komisiu, aby upozorňovala členské štáty na potrebu toho, aby verejné a zákonné médiá pôsobili pri prezentácii rozmanitosti ako vzory; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa pevnejšie zaviazali skoncovať so sexistickými stereotypmi v médiách, a upozorňuje na dôležité opatrenia zaradené do správy Európskeho parlamentu o odstraňovaní rodových stereotypov, ktorá bola prijatá v roku 2013;

63.  poukazuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohráva vzdelávanie a posilňovanie postavenia v boji proti rodovým stereotypom a pri skoncovaní s diskrimináciou na základe pohlavia, a na pozitívny vplyv na ženy, ako aj celkovo na spoločnosť a hospodárstvo; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vštepovať tieto hodnoty od útleho veku a realizovať kampane na zvyšovanie informovanosti na pracoviskách a v médiách, pričom podčiarkuje úlohu mužov pri podpore rovnosti, rovnomerného rozdelenia rodinných povinností a dosahovania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

64.  zdôrazňuje, že dodržiavanie rodovej rovnosti by sa malo považovať za kritérium pre všetky programy v oblasti kultúry, vzdelávania a výskumu financované EÚ, a žiada Komisiu, aby do svojho programu Horizont 2020 zaradila osobitnú oblasť výskumu v rodovej oblasti;

65.  poveruje Komisiu, aby vypracovala štúdiu o každodennom vplyve zobrazovania oboch pohlaví na verejnosti, v médiách a vo vzdelávacích zariadeniach s osobitným dôrazom na šikanovanie na školách, nenávistné slovné prejavy a rodovo motivované násilie;

66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kampane a iniciatívy na podporu aktívnej účasti občanov v spoločnosti, zamerané predovšetkým na ženy a migrantky;

Globálny pohľad

67.  žiada Komisiu, aby zaistila, aby sa v rámci európskej rozvojovej spolupráce uplatňoval prístup založený na ľudských právach, najmä rodovej rovnosti, odbornej príprave žien, boji proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a odstránení detskej práce; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k zdraviu, najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a súvisiacim právam, je základným ľudským právom, a podčiarkuje právo na dobrovoľný prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva vrátane bezpečnej a legálnej starostlivosti v súvislosti s interrupciou, poskytovania informácií a vzdelávania na účely zníženia úmrtnosti matiek a detí a odstránenia všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, detských a predčasných sobášov a manželstiev vynútených násilím, rodovo motivovaného zabíjania, nútenej sterilizácie a znásilnenia medzi manželmi;

68.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné začleniť rodový pohľad do všetkých prvkov plánovania bezpečnosti potravín, pretože ženy zodpovedajú za 80 % poľnohospodárstva v Afrike;

69.  vyzýva Komisiu, aby sa v rámci politiky rozšírenia a susedskej politiky a v oblastiach rozvojovej spolupráce, obchodných a diplomatických vzťahov zasadzovala za zavedenie normy, v rámci ktorej by sa práva žien vymedzili ako ľudské práva a platil by záväzok ich dodržiavania ako súčasti štruktúrovaných dialógov v rámci všetkých partnerstiev a dvojstranných rokovaní EÚ; zdôrazňuje význam participatívnej spolupráce so všetkými zúčastnenými stranami, najmä s organizáciami pre práva žien, organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi a regionálnymi vládnymi združeniami v kontexte rozvojovej spolupráce; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala, že uvedenie dievčat na čele globálneho rozvoja poskytuje rámec na zabezpečenie toho, aby sa ľudské práva dievčat dodržiavali, presadzovali a uplatňovali, a vyzýva na začlenenie „Deklarácie dievčat“ (Girl Declaration) a jej cieľov do jadra stratégie rodovej rovnosti po roku 2015; zdôrazňuje význam uskutočňovania informačných kampaní v komunitách, kde dochádza k rodovo motivovanému porušovaniu ľudských práv;

70.  vyzýva Komisiu, aby podporila vypracovanie akčného plánu na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti členskými štátmi; pripomína medzinárodnému spoločenstvu, že ženy a dievčatá potrebujú ochranu, predovšetkým pred znásilňovaním ako vojnovou zbraňou a pred nútenou prostitúciou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že sexuálne násilie páchané na ženách sa naďalej používa ako vojnová zbraň; zdôrazňuje, že je nutné vykonať viac na zaistenie dodržiavania medzinárodného práva, ochrany obetí a prístupu k lekárskej a psychologickej pomoci pre ženy a dievčatá zneužité v konfliktoch;

71.  naliehavo žiada, aby poskytovanie humanitárnej pomoci Európskou úniou a jej členskými štátmi nepodliehalo obmedzeniam zavedeným inými partnerskými donormi, pokiaľ ide o potrebnú liečbu vrátane prístupu k bezpečnej interrupcii v prípade žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch;

72.  zdôrazňuje význam rodovo citlivej azylovej a migračnej politiky, uznania hrozby zmrzačenia pohlavných orgánov ako dôvodu na azyl a vypracovania príslušných usmernení, ako aj koordinácie príkladov najlepších postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnosť individuálneho práva na pobyt, keďže inak dochádza k mocenskej nerovnováhe, a to najmä u migrantiek v prípade domáceho násilia; vyzýva Komisiu, aby posúdila a identifikovala konkrétne kroky, ktoré môžu zaistiť posilnenie a plnohodnotné dodržiavanie práv žiadateliek o azyl v celom konaní o azyle;

73.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje rozdelené podľa pohlavia s cieľom vykonať hodnotenie vplyvu pre ženy v oblasti klimatickej, environmentálnej a energetickej politiky;

74.  zdôrazňuje, že hoci vo vojenských a civilných misiách na riešenie kríz, na ktorých sa podieľa Európska únia, sú prítomní poradcovia pre rodové otázky, je naďalej potrebné zvýšiť počet žien zapojených do operácií a misií na všetkých úrovniach rozhodovania, ako aj do rokovaní o mieri a procesov rekonštrukcie; trvá na tom, že v prípade každej misie by mala existovať osobitná stratégia pre práva dievčat a žien a rodovú rovnosť; ďalej sa domnieva, že v rámci nasledujúceho akčného plánu ESVČ pre ľudské práva sa musí zakotviť osobitná kapitola o rodovej rovnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam neustálej a intenzívnej spolupráce medzi Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a ESVČ;

Inštitucionálne mechanizmy a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

75.  vyzýva Komisiu, aby podporovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, rodového rozpočtovania a posúdenia rodového vplyvu vo všetkých oblastiach a pre každý legislatívny návrh na všetkých úrovniach riadenia, a teda zabezpečila konkrétne ciele v oblasti rodovej rovnosti; žiada Dvor audítorov, aby pri posudzovaní plnenia rozpočtu EÚ tiež uplatňoval rodové hľadisko; podobne žiada členské štáty, aby do svojich rozpočtov zaviedli rodový rozmer s cieľom analyzovať vládne programy a politiky, ich vplyv na rozdelenie zdrojov a ich prispenie k rovnosti medzi mužmi a ženami;

76.  takisto vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi členskými štátmi, organizáciami pre práva žien a sociálnymi partnermi;

77.  zdôrazňuje význam primeraného financovania vnútroštátnych orgánov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a antidiskriminačných orgánov; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala efektívnosť vnútroštátnych orgánov, ktoré sa zaoberajú sťažnosťami, a postupov pri vykonávaní smerníc o rodovej rovnosti; v tejto súvislosti takisto vyzýva Komisiu, aby podporovala plnenie Európskej charty rovnosti žien a mužov v miestnom živote a kontinuitu mimovládnych organizácií prostredníctvom organizácií pre práva žien a ďalších organizácií zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti prostredníctvom primeranej a predvídateľnej finančnej podpory; v tejto súvislosti takisto žiada pokračujúcu finančnú podporu programu Daphne a zachovanie jeho podoby s cieľom umožniť predovšetkým organizáciám pre práva žien v členských štátoch, aby naďalej bojovali proti násiliu páchanému na ženách;

78.  zdôrazňuje význam partnerskej spolupráce medzi Komisiou a Európskym parlamentom, a preto navrhuje, aby komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť predložila Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť v ústnej a písomnej forme výročnú správu o pokroku – z hľadiska Komisie, ako aj z hľadiska členských štátov, s podávaním správ o jednotlivých krajinách s konkrétnymi informáciami o každom členskom štáte – o cieľoch vytýčených v stratégii;

79.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Európskym parlamentom a Radou a zvolala výročný samit EÚ venovaný rodovej rovnosti a právam žien, s cieľom zistiť, aký pokrok sa dosiahol, a prijať obnovené záväzky;

o
o   o

80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.
(2) Ú. v. EÚ L 224, 6.9.2003, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.
(8) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(9) Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(11) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011, s. 4.
(12) Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.
(13) Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92.
(14) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
(15) Ú. v. EÚ C 348 E, 21.12.2010, s. 11.
(16) Ú. v. EÚ C 341E, 16.12.2010, s. 35.
(17) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.
(18) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2013)0375.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.
(22) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 79.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2013)0073.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2013)0045.
(25) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(26) Prijaté texty, P7_TA(2013)0488.
(27) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.
(28) Prijaté texty, P7_TA(2014)0128.
(29) Správa Komisie o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2012 (SWD(2013)0171), s. 8.
(30) Violence against women: an EU-wide survey. Main results. (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky.) Správa Agentúry pre základné práva, s. 83 – 84 a 92 – 93.
(31) Violence against women: an EU-wide survey. Main results. (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky.) Správa Agentúry pre základné práva, s. 87.
(32) Violence against women: an EU-wide survey. Main results. (Násilie páchané na ženách – celoeurópsky prieskum – hlavné výsledky.) Správa Agentúry pre základné práva, s. 96.

Právne oznámenie