Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2001(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0162/2015

Predkladané texty :

A8-0162/2015

Rozpravy :

PV 09/06/2015 - 3
CRE 09/06/2015 - 3

Hlasovanie :

PV 10/06/2015 - 8.5
CRE 10/06/2015 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0225

Prijaté texty
PDF 294kWORD 118k
Streda, 10. júna 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom
P8_TA(2015)0225A8-0162/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom (2015/2001(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť týkajúcimi sa rokovaní o novej dohode medzi EÚ a Ruskom(1), z 12. septembra 2013 o nátlaku Ruska na krajiny Východného partnerstva (v súvislosti s nadchádzajúcim samitom Východného partnerstva vo Vilniuse)(2), zo 6. februára 2014 o samite EÚ – Rusko(3), z 18. septembra 2014 o situácii na Ukrajine a aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom(4) a z 12. marca 2015 o vražde ruského opozičného predstaviteľa Borisa Nemcova a stave demokracie v Rusku,(5)

–  so zreteľom na závery a vyhlásenia Európskej rady, Rady pre zahraničné veci a vedúcich predstaviteľov G7 za posledných 18 mesiacov týkajúce sa situácie na Ukrajine a vzťahov s Ruskom,

–  so zreteľom na dohody dosiahnuté v Minsku 5. a 19. septembra 2014 a 12. februára 2015(6),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na rezolúcie, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 27. marca 2014(7) a Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 17. februára 2015(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0162/2015),

A.  keďže EÚ sa už po mnoho desaťročí snaží vybudovať vzájomne prospešné strategické partnerstvo s Ruskom, ktoré by bolo založené na spoločných hodnotách a zásadách, ako sú demokracia a zásady právneho štátu, a na spoločných záujmoch; keďže EÚ je naďalej otvorená takémuto vzťahu a dialógu, ktorý k nemu povedie, a chce obnoviť vzťah spolupráce s Ruskom, ak ruské orgány splnia svoje medzinárodné a právne záväzky;

B.  keďže v reakcii na narušenie územnej celistvosti Gruzínska Ruskom v roku 2008, neustálu ruskú okupáciu gruzínskych regiónov Abcházska a Cchinvali/Južného Osetska a skutočnosť, že Rusko neplní všetky svoje záväzky podľa dohody o prímerí z roku 2008, ako aj napriek týmto skutočnostiam sa EÚ rozhodla pre model zvýšenej spolupráce ako prostriedok na pokračovanie spolupráce s Ruskom v ich vzájomný prospech; keďže sa namiesto prijatia reštriktívnych opatrení začali alebo prehĺbili iniciatívy na užšiu spoluprácu, ako napr. spoločné priestory, partnerstvo pre modernizáciu, rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom a dialóg o ľudských právach;

C.  keďže Rusko nezákonnou anexiou Krymu, čo je akcia, ktorú EÚ dôrazne odsúdila a ktorá nebude uznaná, a vedením ozbrojeného konfliktu proti Ukrajine s priamou a nepriamou účasťou vojenských a bezpečnostných jednotiek, ako aj úmyselnou destabilizáciou tejto susednej zvrchovanej a nezávislej krajiny výrazne poškodilo svoj vzťah s EÚ tým, že ohrozuje základné zásady bezpečnosti Európy nerešpektovaním hraníc a porušovaním svojich medzinárodných záväzkov, najmä Charty Organizácie Spojených národov, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda, Parížskej charty pre novú Európu z roku 1990 a dvojstrannej zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve; keďže humanitárna situácia na Kryme a na východe Ukrajiny sa značne zhoršila, pričom si vyžiadala niekoľko tisíc obetí na životoch;

D.  keďže Rusko je priamo či nepriamo zapojené do viacerých „zmrazených konfliktov“ vo svojom susedstve, a to v Podnestersku, Južnom Osetsku, Abcházsku a Náhornom Karabachu, ktoré predstavujú vážnu prekážku pre rozvoj a stabilitu dotknutých susedných krajín a pre ich zbližovanie s Európskou úniou;

E.  keďže Ruská federácia zaradila na čiernu listinu 89 politikov EÚ – medzi nimi súčasných a bývalých poslancov Európskeho parlamentu – a úradníkov a odopiera im vstup do Ruska;

F.  keďže Rusko – proti duchu dobrých susedských vzťahov a v rozpore s medzinárodným právom, pravidlami a normami – na základe doktríny, podľa ktorej sa domnieva, že má právo na ochranu ruských krajanov v zahraničí, podniklo úmyselné akcie zamerané na destabilizáciu svojich susedov prostredníctvom nelegálnych obchodných embárg alebo uzatvárania zmlúv o integrácii so separatistickými a s odtrhnutými regiónmi;

G.  keďže v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu a hybridnú vojnu, ktorú Rusko začalo viesť proti Ukrajine, EÚ postupne prijala súbory reštriktívnych opatrení; keďže podobné sankcie prijali v reakcii na agresiu Ruska mnohé ďalšie krajiny;

H.  keďže o konštruktívne vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa treba usilovať v dlhodobom horizonte, a to v záujme oboch strán a s cieľom čeliť spoločným globálnym výzvam, ako je zmena klímy, rozvoj nových technológií a boj proti terorizmu, extrémizmu a organizovanej trestnej činnosti; keďže spolupráca medzi EÚ a Ruskom má pozitívne výsledky v niektorých oblastiach, ako je napríklad Severná dimenzia a cezhraničná spolupráca; keďže Rusko bolo v nedávnych rokovaniach s Iránom konštruktívne;

I.  keďže tieto reštriktívne cielené opatrenia nie sú zamerané proti ruskému ľudu, ale proti niektorým jednotlivcom a podnikom, ktoré sú napojené na ruské vedenie a majú priamy prospech zo súčasnej patovej situácie na Ukrajine, v hospodárskych a obranných odvetviach, a ich cieľom je podnietiť zmenu v politikách ruskej vlády voči spoločnému susedstvu a opatrenia v rámci neho; keďže sankcie vzťahujúce sa na destabilizáciu na východe Ukrajiny by mali byť zrušené, hneď ako Rusko plne implementuje ustanovenia dohôd z Minska; keďže tieto sankcie by sa mali posilniť, ak by sa Rusko rozhodlo naďalej priamo alebo nepriamo destabilizovať Ukrajinu a narúšať jej územnú celistvosť; keďže sankcie vzťahujúce sa na nezákonnú anexiu Krymu zostanú v platnosti dovtedy, kým tento polostrov nebude vrátený Ukrajine;

J.  keďže Ruská federácia sa ako plnohodnotný člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu a rešpektovať ľudské práva; keďže EÚ rozhodne podporovala pristúpenie Ruska k rôznym medzinárodným organizáciám a fóram, ako sú G8, G20 a WTO, a jeho účasť na nich; keďže začlenenie Ruska do týchto orgánov vyvolalo napätia pre opakované porušovanie pravidiel Ruskom, čoho príkladom je nedodržiavanie noriem a záväzkov v rámci WTO (zavedením viacerých diskriminačných opatrení voči jednotlivým členským štátom EÚ a iným krajinám v jeho susedstve), nevykonanie viac ako tisíc rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a nezaručenie základných ľudských práv zo strany Ruska; keďže konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach neboli presvedčivé ani nepriniesli konkrétne výsledky;

K.  keďže právny štát ako jeden zo základných princípov EÚ znamená nielen dodržiavanie demokracie a ľudských práv, ale aj súlad s medzinárodným právom, ubezpečenie, že právo sa riadne presadzuje a uplatňuje, ako aj nezávislosť a nestrannosť súdnictva; keďže tieto podmienky nie sú v Rusku splnené, keď orgány nedodržiavajú zásady právneho štátu a nerešpektujú základné práva a keď sa politické práva, občianske slobody a sloboda médií v ostatných rokoch zhoršili; keďže nedávno boli prijaté právne predpisy s nejednoznačnými ustanoveniami, ktoré sa používajú na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti; keďže nedávne prijatie zákona o trestnom stíhaní takzvanej homosexuálnej propagandy viedlo k nárastu homofóbneho násilia a násilia voči LGBTI a k nenávistným prejavom, ktorými sa príslušné orgány nezaoberali; keďže po nezákonnej anexii Krymu sa dodržiavanie ľudských práv vrátane slobody prejavu, zhromažďovania a združovania na tomto polostrove výrazne zhoršilo, čo má osobitné dôsledky pre komunitu krymských Tatárov;

L.  keďže popredného vodcu opozície Alexeja Navaľného obvinili a odsúdili na základe sfalšovaných dôkazov, pričom je vystavený neustálemu zastrašovaniu a obťažovaniu, a to aj prostredníctvom uväznenia jeho brata; keďže Strane pokroku, ktorej predsedá, zabránili zúčastniť sa na nadchádzajúcich parlamentných voľbách; keďže poslankyňu ukrajinského parlamentu Naďu Savčenkovú nezákonne zadržiavajú vo väzbe v Rusku, a to v rozpore s medzinárodným právom;

M.  keďže v indexe vnímania korupcie sa Ruská federácia umiestnila na 136. mieste zo 175, čo v súvislosti s Ruskom vyvoláva vážne obavy z hľadiska medzinárodnej korupcie a prania špinavých peňazí, predstavujúc hrozbu pre európske hospodárstva a ich integritu;

N.  keďže Rusko aktívne využíva hybridnú vojnu, zámerne stierajúc hranice medzi vojenskými/polovojenskými činnosťami a politickým pôsobením;

O.  keďže podľa svetového indexu slobody tlače za rok 2014 je Ruská federácia na 148. mieste zo 180; keďže financovanie štátom kontrolovaných médií sa výrazne rozšírilo a posilnilo; keďže iniciatívy a činnosti obhajcov ľudských práv, nezávislých organizácií občianskej spoločnosti, politických oponentov, nezávislých médií a bežných občanov sa často obmedzujú či brzdia; keďže priestor na vyjadrenie nezávislých a pluralitných názorov sa zúžil a je neustále ohrozovaný; keďže Európska nadácia na podporu demokracie sa zameriava na problematiku plurality ruských médií a keďže je spolu so svojimi partnermi vyzvaná na vypracovanie nových iniciatív v oblasti médií;

P.  keďže nezodpovedné akcie ruských stíhacích lietadiel v blízkosti vzdušného priestoru členských štátov EÚ a NATO ohrozujú bezpečnosť civilných letov a mohli by ohrozovať bezpečnosť európskeho vzdušného priestoru; keďže Rusko viedlo provokatívne rozsiahle vojenské manévre v bezprostrednej blízkosti EÚ, pričom boli zverejnené hrozby vojenských, a dokonca jadrových útokov zo strany Ruska; keďže Rusko pozastavilo svoju účasť na rokovaniach o Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe a porušilo Zmluvu o jadrových silách stredného doletu;

Q.  keďže energetika, ktorá zohráva ústrednú a strategickú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, je kľúčovým nástrojom ruskej zahraničnej politiky; keďže odolnosť EÚ voči vonkajším tlakom možno dosiahnuť prostredníctvom diverzifikácie dodávok energie a zníženia závislosti od Ruska; keďže EÚ musí vystupovať jednotne a preukázať silnú vnútornú solidaritu, pokiaľ ide o jej energetickú bezpečnosť;

R.  keďže Ruská federácia aktívne presadzuje Euroázijskú hospodársku úniu; keďže tento projekt hospodárskej integrácie by sa nemal vnímať ako konkurujúci s Európskou úniou;

1.  opakuje, že priame a nepriame zapojenie Ruska do ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a jeho nezákonná anexia Krymu spolu s jeho narušovaním územnej celistvosti Gruzínska, ako aj ekonomickým nátlakom a politickou destabilizáciou vo vzťahu k svojim európskym susedom predstavuje zámerné porušovanie demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva; EÚ v tejto súvislosti nemôže uvažovať o návrate k pokračovaniu v doterajšom prístupe a nemá inú možnosť ako vykonať kritické prehodnotenie svojich vzťahov s Ruskom, ktoré zahŕňa čo najrýchlejšie vypracovanie plánu pre prípad nepredvídaných udalostí založeného na uplatňovaní mäkkej moci v reakcii na agresívnu a kontroverznú politiku Ruska a komplexného plánu svojich budúcich vzťahov s touto krajinou a jej východoeurópskymi partnermi; zdôrazňuje, že riešenie konfliktu na východnej Ukrajine môže mať iba politický charakter;

2.  zdôrazňuje, že v tejto chvíli už nemožno s Ruskom pre jeho konanie na Kryme a na východnej Ukrajine zaobchádzať ako so strategickým partnerom ani ho za strategického partnera považovať; poukazuje na to, že strategické partnerstvá musia byť založené na vzájomnej dôvere a dodržiavaní medzinárodného práva, ktoré sa zakladá na demokracii, štátnej zvrchovanosti a slobodnej voľbe vnútorného ústavného poriadku a orientácií zahraničnej politiky, územnej celistvosti štátu a rešpektovaní zásad právneho štátu, ľudských práv a zásad medzinárodnej diplomacie a medzinárodného obchodu;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že Rusko sa teraz otvorene stavia do pozície a koná ako vyzývateľ medzinárodného demokratického spoločenstva a jeho poriadku založeného na práve, v neposlednom rade tým, že sa snaží násilne prekresľovať hranice v Európe; je znepokojený silnejúcou atmosférou nenávisti voči opozičným aktivistom, obhajcom ľudských práv, menšinám a susedným krajinám a zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku; odsudzuje zastrašovanie kritických hlasov prostredníctvom násilia, súdnych konaní, väznenia a iných štátom používaných opatrení;

4.  odsudzuje svojvoľné opatrenie zákazu vstupu politikov a úradníkov EÚ na územie Ruska a zdôrazňuje, že ruské vedenie opakovane porušuje medzinárodné právo a univerzálne normy a bráni transparentnosti; považuje tento akt za kontraproduktívny a škodlivý pre už aj tak krehké komunikačné kanály medzi Európskou úniou a Ruskom; zdôrazňuje, že dotknutí politici a úradníci EÚ by mali byť informovaní o dôvodoch, pre ktoré im je odopretý vstup na ruské územie, a mali by mať právo odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu na nezávislom súde;

5.  zastáva názor, že v dlhodobom horizonte je konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom možný a žiaduci v ich vzájomný prospech, najmä vzhľadom na existujúce vzťahy v oblasti politiky, obchodu, dopravy a energetiky, medziľudské kontakty, a to aj prostredníctvom programov Erasmus+ a Spoločné kroky(9), cezhraničnú spoluprácu, zmenu klímy, životné prostredie a odvetvovú spoluprácu, majúc na pamäti, že recipročné sankcie sú škodlivé pre obe tieto hospodárstva, že spoločné problémy a záujmy na svetovej scéne sa musia riešiť a že kontroverznú povahu vnímania bezpečnosti v Európe možno preklenúť posilneným dialógom; v tejto súvislosti víta pozitívne výsledky spolupráce medzi EÚ a Ruskom v rôznych oblastiach, ako sú boj proti terorizmu, extrémizmu a organizovanému zločinu, partnerstvo Severnej dimenzie, rozhovory o jadrovej otázke s Iránom a mierový proces na Blízkom východe; vyzýva Rusko, aby sa konštruktívne zapojilo do hľadania riešenia konfliktu v Sýrii;

6.  zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa odteraz musia zakladať na dodržiavaní medzinárodného práva a dialógu, pričom EÚ je pripravená obnoviť rokovania a spoluprácu s orgánmi v Moskve v niekoľkých konkrétnych oblastiach spoločného záujmu; zdôrazňuje, že s obnovením spolupráce by sa počítalo pod podmienkou, že by Rusko rešpektovalo územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny vrátane Krymu, v plnej miere vykonávalo dohody z Minska (ktoré zahŕňajú úplnú kontrolu hranice ukrajinskými orgánmi, bezpodmienečné stiahnutie ruských vojsk a zbraní a okamžité zastavenie poskytovania pomoci povstaleckým skupinám) a zastavilo destabilizačné vojenské a bezpečnostné akcie na hraniciach členských štátov EÚ; zdôrazňuje, že OBSE ukázala ako štruktúra schopná prispieť k riešeniu kríz; zdôrazňuje, že takáto potenciálne obnovená spolupráca sa nesmie realizovať na úkor medzinárodných princípov, európskych hodnôt, noriem a medzinárodných záväzkov; zdôrazňuje, že EÚ musí jasne vymedziť tak svoje očakávania voči Rusku, najmä pokiaľ ide o jeho dodržiavanie medzinárodného práva a zmluvných záväzkov a konanie ako predvídateľného partnera, ako aj opatrenia, ktoré prijme po 31. decembri 2015, ak Rusko nebude dodržiavať svoje záväzky (alebo pred týmto dátumom, ak dôjde k závažnému vývoju situácie v danej oblasti), a obnovenie spolupráce, ktoré by bola pripravená ponúknuť v prípade súladu; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by mala plne rešpektovať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

7.  oceňuje solidaritu a jednotu preukázanú členskými štátmi v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu Ruskom a jeho priamym zapojením sa do vojny na Ukrajine, ktorá umožní prijatie a ďalšie rozšírenie opatrení v reakcii na túto situáciu a ich prepojenie s úplným vykonávaním dohôd z Minska; vyzýva členské štáty, aby zachovanie tejto jednoty považovali za absolútnu prioritu a aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by mohli porušiť túto jednotu alebo by sa mohli pokladať za opatrenia, ktoré ju porušujú; opakuje, že jednota konania a solidarita medzi členskými štátmi a s kandidátskymi krajinami je nevyhnutná na zabezpečenie dôveryhodnosti, legitímnosti a účinnosti politík EÚ a jej schopnosti odolávať vonkajším výzvam a tlakom a zároveň na posilnenie hlbšieho vzťahu a vzťahu spolupráce s krajinami Východného partnerstva;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prehĺbenie integrácie a súdržnosti EÚ, pokiaľ ide o jej vnútorné a vonkajšie politiky, je kľúčom k súdržnejšej, účinnejšej a úspešnejšej vonkajšej a bezpečnostnej politike EÚ, a to aj vo vzťahoch s Ruskom; vyzýva preto členské štáty, aby naďalej vyvíjali a zintenzívňovali úsilie o účinné odstraňovanie prekážok pri rozhodovaní a – spolu s kandidátskymi krajinami – o konsolidáciu spoločných politík, najmä v oblasti obchodu, finančných služieb a transakcií, migrácie, energetiky, riadenia vonkajších hraníc a informačnej a kybernetickej bezpečnosti;

9.  opakuje svoju výzvu pre EÚ a jej členské štáty, aby v plnej miere využívali ustanovenia a nástroje Lisabonskej zmluvy s cieľom posilniť výhľadovo orientovaný a strategický charakter európskej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; naďalej vyjadruje pevné presvedčenie, že ústredná úloha ľudských práv vo všetkých aspektoch vonkajšej činnosti EÚ je základným predpokladom na zabezpečenie jej uznávanej a dôveryhodnej úlohy ako globálneho aktéra;

10.  opakuje svoje presvedčenie, že energetická politika je významným prvkom vonkajšej politiky EÚ; preto rozhodne podporuje urýchlené vytvorenie silnej európskej energetickej únie, konkrétne prepojenie vnútroštátnych energetických sietí s cieľom podstatne znížiť závislosť jednotlivých členských štátov od externých dodávateľov energie, najmä od Ruska; vyjadruje pevné presvedčenie, že s problémami a zraniteľnosťou európskej solidarity a s vystavením jednotlivých členských štátov a kandidátskych krajín používaniu energie ako politického a diplomatického tromfu možno účinne bojovať len prostredníctvom plného uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky, a najmä úplného vykonávania tretieho energetického balíka a dobudovania voľného, transparentného, integrovaného, synchronizovaného, energeticky účinného – s primeraným podielom energie z obnoviteľných zdrojov – a odolného európskeho vnútorného trhu s energiou s diverzifikovanými dodávkami, na ktorý sa musia právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže uplatňovať jednoznačným spôsobom; vyzýva členské štáty a EÚ, aby vhodným spôsobom podporovali zmluvné strany Energetického spoločenstva, ktoré sa zaviazali vykonávať acquis EÚ v oblasti energetiky, s cieľom zlepšovať ich rokovacie pozície voči externým dodávateľom energie;

11.  zdôrazňuje potrebu a význam pozastavenia spolupráce s Ruskom v sektore obrany vzhľadom na jeho agresívny postoj a vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby sa zdržali prijímania akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohli ohroziť túto jednotnú pozíciu; zastáva preto názor, že dohody v oblasti obrannej spolupráce s Ruskom by sa bez ohľadu na ich bilaterálnu povahu mali dôkladne vyhodnotiť na úrovni EÚ s cieľom vymedziť vhodný a konzistentný prístup; berie na vedomie význam spolupráce medzi EÚ a NATO v tejto súvislosti;

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz väčším obmedzovaním slobody médií a internetu, upevňovaním kontroly nad online médiami, používaním nátlaku s cieľom obmedziť nestranné spravodajstvo a naštrbovaním novinárskych noriem v Rusku, ako aj posilňovaním monopolu na informácie dostupné pre rusky hovoriace publikum v zahraničí zo strany štátnych médií; odsudzuje zákaz vysielania ukrajinských a tatárskych televíznych kanálov na Kryme;

13.  opakuje svoju požiadavku týkajúcu sa rozvoja posilnených analytických a monitorovacích kapacít zameraných na ruskú propagandu, najmä v ruskom jazyku, aby bolo možné identifikovať zámerne skreslené informácie rozširované vo viacerých jazykoch EÚ a rýchlo a primerane na ne reagovať; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vyčlenila primerané finančné prostriedky na konkrétne projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a na poskytovanie objektívnych informácií širokej verejnosti v krajinách Východného partnerstva a aby rozvíjala vhodné nástroje pre strategickú komunikáciu; v tejto súvislosti víta závery Európskej rady z 20. marca 2015 o akčnom pláne na boj proti dezinformačným kampaniam; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zároveň navrhli koordinovaný mechanizmus na transparentnosť a zhromažďovanie informácií o finančnej, politickej alebo technickej pomoci, ktorú Rusko poskytuje politickým stranám a iným organizáciám v rámci EÚ, a na jej monitorovanie a podávanie správ o nej s cieľom posúdiť zapojenie Ruska do politického života a verejnej diskusie v EÚ, ako aj jeho vplyv v týchto oblastiach, a prijať primerané opatrenia;

14.  je hlboko znepokojený nedávnou tendenciou ruských štátom kontrolovaných médií upraviť a znovu pretlmočiť historické udalosti dvadsiateho storočia, ako je podpísanie Paktu Molotov – Ribbentrop a ich tajné protokoly, ako aj selektívnym využívaním historických príbehov pre súčasnú politickú propagandu;

15.  je hlboko znepokojený čoraz intenzívnejšími kontaktmi a spoluprácou medzi európskymi populistickými, fašistickými a extrémne pravicovými stranami na jednej strane a nacionalistickými skupinami v Rusku na strane druhej, ktoré ruské vedenie toleruje; uznáva, že to predstavuje nebezpečenstvo pre demokratické hodnoty a zásady právneho štátu v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby prijali opatrenia proti tomuto hroziacemu vzniku „nacionalistickej internacionály“;

16.  je hlboko znepokojený podporou a financovaním radikálnych a extrémistických strán v členských štátoch EÚ zo strany Ruska; považuje nedávne stretnutie strán krajnej pravice v Petrohrade za urážku pamiatky miliónov Rusov, ktorí obetovali svoje životy, aby zachránili svet pred nacizmom;

17.  vyzýva EÚ, aby podporovala projekty zamerané na presadzovanie a rozvoj vysokých novinárskych noriem, slobodu médií a nezaujaté a dôveryhodné informovanie v Rusku, ako aj na kritický rozbor propagandy v rámci EÚ a v krajinách Východného partnerstva; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila adekvátne financovanie iniciatív na vytvorenie médií v ruskom jazyku, ktoré budú alternatívou k médiám kontrolovaným ruským štátom, s cieľom poskytnúť rusky hovoriacemu publiku dôveryhodné a nezávislé informačné zdroje;

18.  zdôrazňuje, že nekompromisné dodržiavanie zásad právneho štátu je hlavnou a základnou zásadou EÚ, a požaduje ich prísne, okamžité a bezpodmienečné uplatňovanie v prípade akéhokoľvek porušenia pravidiel; vyzýva Komisiu, aby s rovnakým odhodlaním uplatňovala zásadu voľnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu vrátane konaní proti Gazpromu; zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty musia klásť silnejší dôraz na potrebu, aby Rusko pristupovalo k svojmu členstvu vo WTO konštruktívne a v plnej miere dodržiavalo ďalšie záväzky, a to aj prostredníctvom ukončenia neodôvodnených obmedzení obchodu a poskytnutia nediskriminačného prístupu na svoj trh;

19.  vyzýva Rusko, aby plne spolupracovalo s medzinárodným spoločenstvom na vyšetrovaní zostrelenia lietadla linky MH17, a odsudzuje akékoľvek pokusy alebo rozhodnutie udeliť amnestiu alebo oddialiť trestné stíhanie vo vzťahu k osobám, ktoré boli označené za zodpovedné; opakuje svoju výzvu Rusku, aby bezodkladne vrátilo vrak a všetky čierne skrinky lietadla poľskej vlády, ktoré sa zrútilo v Smolensku; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vyjadrovali tieto žiadosti v rámci všetkých dvojstranných kontaktov s ruskými orgánmi;

20.  vyzýva vládu Ruskej federácie, aby uznala rozsah a závažnosť problému násilia a obťažovania voči LGBTI v Rusku a aby sa zaviazala podniknúť kroky v záujme ukončenia tohto zneužívania a zrušiť ustanovenia zákona č. 135-FZ z 29. júna 2013 (zákon o „homosexuálnej propagande“), ktorými sa zakazuje šírenie informácií o vzťahoch LGBTI; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby predniesli problematiku homofóbie a násilia voči LGBTI a ich aktivistom pri stretnutiach s príslušnými ruskými úradníkmi, a to aj na najvyššej úrovni; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby v súlade s usmerneniami EÚ z júna 2013 podporovali a chránili uplatňovanie všetkých ľudských práv skupinou LGBTI a prispievali k boju proti všetkým formám násilia voči LGBTI poskytnutím pomoci a nápravy obetiam takéhoto násilia a podporovaním občianskej spoločnosti a vládnych iniciatív zameraných na monitorovanie prípadov násilia a vzdelávanie pracovníkov orgánov na presadzovanie práva;

21.  majúc na pamäti obohatenie spoločnosti prostredníctvom rozvoja skutočnej a nezávislej občianskej spoločnosti vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv vrátane práva na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania a práv LGBTI, ako aj právneho štátu v Rusku a na Kryme po jeho nezákonnej anexii; dôrazne odsudzuje pokračujúce tvrdé zákroky vlády proti disentu so zameraním sa na nezávislé MVO prostredníctvom tzv. „zákona o zahraničných agentoch“ a pretrvávajúce a rôznorodé represie voči aktivistom, politickým oponentom a kritikom režimu; osobitne upozorňuje na vraždy Anny Politkovskej, Natálie Estemirovej, Borisa Nemcova, Sergeja Magnitského, Alexandra Litvinenka a ďalších; žiada, aby boli všetky vraždy politických aktivistov, novinárov a oznamovateľov náležite a nezávisle vyšetrené, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd ako znak nekompromisného boja proti beztrestnosti a aby sa zvážili cielené reštriktívne opatrenia v prípade, že uskutočnené vyšetrovania nie sú v súlade s medzinárodnými normami; opakuje svoju výzvu Rade, aby splnila svoj záväzok brániť tieto zásady a prijala – na návrh, ktorý by mala bezodkladne predložiť PK/VP – reštriktívne opatrenia voči úradníkom zapojeným do riadne zdokumentovaného prípadu Magnitského; zdôrazňuje, že povinnosť Ruska dodržiavať normy v oblasti ľudských práv a právneho štátu vyplýva priamo z jeho členstva v OSN, Rade Európy a OBSE;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v politickej a finančnej podpore nezávislých aktivistov občianskej spoločnosti, ochrancov ľudských práv, blogerov, nezávislých médií, otvorených akademických pracovníkov a osobností verejného života a mimovládnych organizácií s cieľom presadzovať demokratické hodnoty, základné slobody a ľudské práva v Rusku a na Kryme; vyzýva Komisiu, aby naplánovala ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť z existujúcich vonkajších finančných nástrojov; nabáda EÚ, aby oslovila ruských predstaviteľov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú naklonené vypracovaniu vízie politických a diplomatických vzťahov s EÚ založenej na partnerstve a spolupráci; zdôrazňuje potrebu podporovať v čo najväčšej možnej miere medziľudské kontakty a zachovávať – aj napriek súčasným stavom vzťahov – intenzívny dialóg a spoluprácu medzi študentmi a výskumnými pracovníkmi, medzi občianskymi spoločnosťami a medzi miestnymi orgánmi z EÚ a Ruska s cieľom uvoľniť napätie a zlepšiť vzájomné porozumenie;

23.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh legislatívy, ktorou sa zabezpečí úplná transparentnosť politického financovania a ktorou sa zakazuje financovanie politických strán v EÚ v súlade s odporúčaním Rady Európy, najmä v súvislosti s politickými alebo hospodárskymi subjektmi z krajín mimo EÚ;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vláde a parlamentu Ruskej federácie a vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva.

(1)1 Prijaté texty, P7_TA(2012)0505.
(2)2 Prijaté texty, P7_TA(2013)0383.
(3)3 Prijaté texty, P7_TA(2014)0101.
(4)4 Prijaté texty, P8_TA(2014)0025.
(5)5 Prijaté texty, P8_TA(2015)0074.
(6) „Protokol o výsledkoch konzultácií trojstrannej kontaktnej skupiny“ podpísaný 5. septembra 2014 a „Balík opatrení na vykonávanie dohôd z Minska“ prijatý 12. februára 2015.
(7)1 Rezolúcia VZ OSN A/RES/68/262 o územnej celistvosti Ukrajiny.
(8)2 Rezolúcia BR OSN S/RES/2202(2015).
(9)1 Spoločné opatrenia vedúce k bezvízovému krátkodobému cestovaniu občanov Ruska a EÚ.

Právne oznámenie