Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2146(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0187/2015

Predkladané texty :

A8-0187/2015

Rozpravy :

PV 06/07/2015 - 14
CRE 06/07/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 07/07/2015 - 5.12
CRE 07/07/2015 - 5.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0249

Prijaté texty
PDF 396kWORD 144k
Utorok, 7. júla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Preskúmanie vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka
P8_TA(2015)0249A8-0187/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2015 o vyhliadkach sektora mlieka EÚ – preskúmanie vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka (2014/2146(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007(2),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. júna 2014 s názvom Vývoj situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a vykonávanie ustanovení balíka predpisov týkajúcich sa mlieka (COM(2014)0354),

–  so zreteľom na správu Komisie z decembra 2014 s názvom Vyhliadky pre poľnohospodárske trhy a príjmy EÚ na roky 2014 – 2024,

–  so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o veľmi vzdialených regiónoch EÚ,

–  so zreteľom na správu Komisie z 10. decembra 2012 s názvom Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko – druhá správa o „hladkom ukončení“(COM(2012)0741),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o zachovaní produkcie mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch po skončení systému kvót mlieka(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém?(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o kríze v mliekarenskom odvetví(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2014 o boji proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2014)0472),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 247/2006(6) o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny(7),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 13. januára 2015 na nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície (COM(2015)0010),

–  so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov s názvom Budúcnosť mliekarenského sektora,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení, pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rámci EÚ medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou, podpísané 23. marca 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0187/2015),

A.  keďže balík predpisov týkajúcich sa mlieka nadobudol účinnosť 3. októbra 2012 a uplatňuje sa do 30. júna 2020;

B.  keďže, ako sa rozhodlo v rámci hodnotenia SPP v polovici trvania, ktoré bolo vypracované v roku 2003, platnosť kvót na mlieko sa skončí 31. marca 2015;

C.  vzhľadom na dôležitosť a aktuálnosť opatrení z uznesenia z 11. decembra 2013 o zachovaní produkcie mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch Únie po skončení systému kvót na mlieko,

D.  keďže celosvetový trh s mliekom a mliečnymi výrobkami je čoraz nestabilnejší, pričom najvyššie ceny od začiatku sledovania boli zaznamenané v januári 2014, po čom nasledovalo ich výrazné zníženie počas zvyšku roka 2014; keďže chov hospodárskych zvierat a vstupné produkty používané v produkcii mlieka sú obzvlášť citlivé na nestabilitu, čo má za následok, že nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov sú nižšie ako náklady na výrobu;

E.  keďže udržateľné poľnohospodárstvo ako zdroj vysokokvalitných potravín možno zabezpečiť len v prípade, že poľnohospodári dostávajú primerané nákupné ceny, ktoré pokrývajú všetky náklady na udržateľnú výrobu;

F.  keďže zákaz dovozu európskych mliečnych výrobkov do Ruska od augusta 2014 mal negatívny vplyv na vnútorný trh EÚ, čo poukazuje na to, že je potrebné, aby sme boli pripravení na uplatňovanie krízových trhových opatrení, bez ohľadu na ich povahu, ako aj na to, že je dôležité zabezpečiť pre výrobky EÚ diverzifikované exportné trhy, najmä preto, že sa predpokladá zvýšenie celosvetového dopytu po mliečnych výrobkoch, a to všetko v spojení so zabezpečením stabilného a solventného domáceho trhu;

G.  keďže balík predpisov týkajúcich sa mlieka priniesol členským štátom možnosť zaviesť povinné zmluvy, ktoré pomáhajú výrobcom a spracovateľom plánovať objemy produkcie, ako aj posilniť štruktúrovanie dodávateľských reťazcov vzhľadom na skončenie uplatňovania kvót na mlieko, a keďže doteraz málo členských štátov túto možnosť využilo;

H.  keďže balík predpisov týkajúcich sa mlieka zaväzuje členské štáty, aby uznávali organizácie výrobcov a ich združenia, ako aj kľúčovú úlohu, ktorú naďalej hrajú družstvá, vzhľadom na potrebu zlepšiť koncentráciu zásobovania s cieľom poskytovať výrobcom silnejšiu vyjednávaciu pozíciu;

I.  keďže v apríli 2014 bolo zriadené Stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom s cieľom zlepšiť sledovanie mliekarenského sektora pre Komisiu i priemysel a keďže jeho funkciu je potrebné posilniť, aby sa v rámci sektora vytvoril účinný systém, ktorý by varoval pred krízou mliečne farmy rôznej veľkosti, v rôznych zemepisných oblastiach a s rôznymi výrobnými a distribučnými metódami;

J.  keďže súčasná ochranná sieť je nastavená príliš nízko, aby mohla poskytovať ochranu v prípade poklesu ceny mlieka;

K.  keďže jedným z hlavných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je vyvážený územný rozvoj, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a environmentálne podmienky; keďže to predpokladá, že poľnohospodárstvo bude aj naďalej produktívne a udržateľné v znevýhodnených, najvzdialenejších, odľahlých alebo horských oblastiach;

L.  keďže skončenie uplatňovania kvót bude mať značný negatívny vplyv na najvzdialenejšie regióny, a to najmä v oblasti Azor, kde je mliečna produkcia hlavnou hospodárskou činnosťou, keďže predstavuje približne 46 % regionálnej ekonomiky;

M.  keďže pre veľký počet mliečnych fariem situovaných v znevýhodnených, najvzdialenejších, ostrovných, odľahlých a horských oblastiach sú náklady na výrobu, dopravu a marketing mlieka a mliečnych výrobkov mimo ich produkčnej oblasti oveľa vyššie ako v iných oblastiach a keďže v dôsledku prirodzených obmedzení nemôžu tieto regióny v rovnakom rozsahu využívať možnosti rastu vytvorené zrušením kvót; z uvedených dôvodov by takíto poľnohospodári mohli byť ohrození väčšou koncentráciou výrobcov v hospodárskych oblastiach s najlepšou pozíciou v rámci EÚ;

N.  keďže povinné nahlasovanie dodávaných objemov mlieka sa bude uplatňovať od 1. apríla 2015;

O.  keďže generačná obnova, modernizácia a investície majú pre fungujúci a udržateľný európsky mliekarenský sektor kľúčový význam;

P.  keďže mlieko, najmä výrobky, ktoré majú „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), "chránené zemepisné označenie" (CHZO), ako aj „zaručené tradičné špeciality“ (ZTŠ) vyrobené v Európskej únii, výrazne prispievajú k úspechu agropotravinárskeho priemyslu a prosperite vidieckych hospodárstiev v EÚ, kde prevládajú malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a kde sa musí zachovať extenzívna produkcia mlieka; produkcia mlieka poskytuje surovinu pre veľké množstvo spracovateľov v súkromnom aj družstevnom sektore, zachováva rozmanitosť európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho dedičstva a hrá kľúčovú úlohu v územnom a environmentálnom usporiadaní Európy, ako aj v sociálnej oblasti, s multiplikačným efektom na iné odvetvia obchodu, ako je napr. cestovný ruch;

Q.  keďže za posledné dva roky s platnosťou kvót boli poľnohospodárom a výrobcom mlieka v niektorých členských štátoch uložené značné pokuty za prekročenie kvót na mlieko;

1.  pripomína, že cieľom balíka predpisov týkajúcich sa mlieka je fungujúci, udržateľný a konkurencieschopný mliekarenský sektor v celej EÚ so spoľahlivými nástrojmi, ktoré umožnia spravodlivé odmeňovanie poľnohospodárov tohto sektora; zdôrazňuje, že otázky identifikované v balíku predpisov týkajúcich sa mlieka zostávajú prekážkou udržateľného, konkurencieschopného a spravodlivého trhu a slušného príjmu pre farmárov;

2.  pripomína dôležitú úlohu mliekarenskej výroby pre oblasť obhospodarovania pôdy, zamestnanosti na vidieku a hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho rozvoja mnohých európskych poľnohospodárskych regiónov;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodári v mliekarenskom sektore, najmä drobní poľnohospodári, sú obzvlášť citliví na výkyvy v príjmoch a riziká v dôsledku vysokých kapitálových nákladov, na nestálosť cien mliečnych komodít a náklady na vstupy a energie a že dosiahnutie udržateľných životných podmienok z produkcie mlieka je neustálym problémom, keďže výrobné náklady sú často veľmi blízke nákupným cenám alebo sú vyššie;

4.  zdôrazňuje, že európski poľnohospodári musia čeliť vysokým nákladom v súvislosti s cenami tovaru potrebného vo výrobe, napríklad krmiva pre dobytok, a v dôsledku prísnych európskych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a v oblasti potravín sa ich konkurencieschopnosť v porovnaní s inými krajinami znižuje;

Vplyv ruského embarga a súčasná kríza v mliekarenskom sektore

5.  vyzýva Komisiu, aby uvažovala o príčinách krízy a o opatreniach, ktoré treba zaviesť na predchádzanie budúcim krízam, ako je uvedené v článkoch 219, 221 a 222 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalšími cielenými trhovými opatreniami reagovala na krízu, ktorá v súčasnosti postihuje domáce trhy s mliekom a mliečnymi výrobkami poklesom cien v dôsledku nedostatku protikrízových nástrojov, zníženia svetového dopytu, nestálosti svetových cien a ruského embarga, a oceňuje prvé prijaté opatrenia na riešenie vplyvu ruského embarga;

7.  poukazuje na to, že prebytok mliečnych výrobkov z niektorých členských štátov, ktoré majú tradičné obchodné vzťahy s Ruskom, vytvára na ich domácich trhoch veľkú nerovnováhu, čo vedie k prudkému poklesu cien a spôsobuje, že miestni výrobcovia strácajú konkurencieschopnosť; vyzýva v tomto smere Komisiu, aby analyzovala novovzniknutú situáciu a prijala urgentné opatrenia;

8.  pripomína, že ku kríze v mliekarenskom sektore došlo v roku 2009 v rámci systému kvót a v dôsledku nefungovania hodnotového reťazca mliečnych výrobkov, čo viedlo k tlaku na znižovanie cien vyplácaných výrobcom; pripomína Komisii, že oneskorená reakcia na krízu prinútila mnohých poľnohospodárov v mliekarenskom sektore skončiť s podnikaním, a vyjadruje znepokojenie v súvislosti so schopnosťou Komisie urýchlene a efektívne reagovať na krízy na trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že pokles cien pri zdroji, ktorý postihol chovateľov dobytka, sa nepremietol do spotrebiteľských cien, čo poukazuje na významnú nevyváženosť medzi jednotlivými zainteresovanými stranami v dodávateľskom reťazci mlieka a mliečnych výrobkov;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zamietla požiadavku Európskeho parlamentu poskytnúť v prípade vážnej krízy dotácie poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne obmedzili svoju výrobu; zdôrazňuje význam znovuotvorenia diskusie o tomto nástroji krízového riadenia;

10.  zdôrazňuje, že zrušenie kvót môže priniesť riziko ďalšej koncentrácie produkcie mlieka v prospech najväčších výrobcov a na úkor najmenších poľnohospodárov bez záruky efektívnosti alebo príjmov;

Výzvy a príležitosti, pred ktorými stojí mliekarenský sektor

11.  konštatuje, že strednodobé a dlhodobé vyhliadky mliekarenského sektora na domácich aj globálnych trhoch sú v dôsledku nestabilného dopytu naďalej neisté, ale zároveň zdôrazňuje, že mliekarenský sektor ako kľúčová časť poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu má na vidieku výrazný potenciál z hľadiska rastu, tvorby pracovných miest a rozvoja, na čo sa treba zamerať v rámci nového investičného plánu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať výskum a inovácie s cieľom umožniť všetkým výrobcom a spracovateľom, aby prispôsobili svoje zariadenia a výrobnú technológiu podľa hospodárskych, environmentálnych a sociálnych prognóz;

13.  poukazuje na význam generačnej výmeny pre budúcnosť mliekarenského sektora, ako aj na významné príležitosti pre mladých poľnohospodárov v tomto sektore;

14.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila nové možnosti financovania pre členské štáty vrátane pomoci od Európskej investičnej banky (EIB), prostredníctvom ktorých sa bude reformovať mliekarenský priemysel; považuje za nevyhnutnú finančnú podporu, ako sú garančné fondy, revolvingové fondy a investičný kapitál, spolu so zdrojmi, ktoré poskytuje EIB, aby bolo možné zasiahnuť na úrovni európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä v súlade s rozvojom vidieka; mohla by priniesť viacnásobný účinok z hľadiska rastu a príjmov, ako aj uľahčiť prístup k úverom pre poľnohospodárov produkujúcich mlieko a mliečne výrobky; v tejto súvislosti víta možnosti financovania, ktoré poľnohospodárom v sektore mlieka prináša nový fond EIB a ktorý ponúka nižšie úrokové sadzby s cieľom uľahčiť investície do poľnohospodárskych podnikov a do modernizácie a zároveň ponúka možnosti financovania mladým poľnohospodárom na budovanie svojich podnikov; poukazuje na doplnkový charakter financovania z Európskeho fondu pre strategické investície, ktoré by pomohlo rozvoju mliekarenského sektora pritiahnutím súkromného kapitálu s cieľom vyvážiť zodpovednosť a zvýšiť efektívnosť investícií;

15.  konštatuje, že vysoká miera kolísania cien a opakujúce sa krízy, ktoré sú nezlučiteľné s väčšími investíciami do chovu hospodárskych zvierat a zakladania nových podnikov, sú hlavnými výzvami, ktorým čelí mliekarenský sektor; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zvážila opatrenia na zmiernenie rizík vyplývajúcich zo zvýšenej otvorenosti sa svetovému trhu, aby pozornejšie sledovala správne fungovanie jednotného trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a vypracovala akčný plán s cieľom ukázať, ako mieni zmierniť tieto riziká;

Zachovanie udržateľného mliekarenského sektora v znevýhodnených, horských, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch

16.  zaväzuje sa udržiavať mliekarenský sektor, pretože produkcia mlieka je významným spoločensko-hospodárskym príspevkom rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v celej EÚ, a zdôrazňuje jeho osobitný význam pre znevýhodnené, horské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny, v ktorých je to niekedy jediný možný typ poľnohospodárstva; dodáva, že v týchto oblastiach mliekarenský sektor zabezpečuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, prostriedky pre mnohé rodiny a organizácie, pracovné miesta a ochranu územia, ako aj zachovanie kultúrnych a tradičných postupov; chov mliekového dobytka mal po stáročia vplyv na formovanie kultúrnej krajiny, čím sa vytvoril dôležitý základ pre cestovný ruch; zdôrazňuje skutočnosť, že v týchto oblastiach by zastavenie produkcie mlieka znamenalo zrušenie poľnohospodárstva;

17.  zdôrazňuje, že v najvzdialenejších regiónoch je nevyhnutné vytvoriť medzi zrušením kvót a liberalizáciou trhov prechodný mechanizmus, ktorý umožní chrániť v týchto regiónoch poľnohospodárov a celý sektor;

18.  požaduje ustanovenie opatrení záchrannej siete vo forme konkrétnych ukazovateľov týkajúcich sa produkcie mlieka a jeho predaja v horských oblastiach, a to vzhľadom na rozdiely v mliekarenskom sektore medzi horskými regiónmi a inými územiami;

19.  vyjadruje sklamanie v súvislosti s nízkou úrovňou vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka v najvzdialenejších regiónoch a horských, ostrovných a znevýhodnených oblastiach a zdôrazňuje, že je potrebné zachovať mliečne farmy ako funkčné a konkurencieschopné podniky na všetkých územiach Európskej únie; domnieva sa v tejto súvislosti, že Komisia a členské štáty musia na tieto oblasti zamerať osobitnú pozornosť a špecifický výskum a že treba podporovať využívanie krátkych dodávateľských reťazcov, čím sa v týchto konkrétnych prípadoch uprednostní miestna produkcia, aby sa v týchto regiónoch zabezpečilo pokračovanie výroby a zabránilo likvidácii odvetvia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali a posilňovali systémy distribúcie mlieka v školách, uprednostňovali krátke dodávateľské reťazce, a tak umožnili distribúciu výroby v týchto regiónoch; zdôrazňuje skutočnosť, že výrobné náklady v týchto oblastiach sú zvyčajne podobné alebo vyššie ako nákupné ceny, a domnieva sa, že súčasná neistota dodávateľského reťazca je obzvlášť nepriaznivá pre tieto oblasti, ktoré majú najväčšie prekážky a obmedzené možnosti úspor z rozsahu; pripomína, že poľnohospodári v týchto oblastiach vzhľadom na svoju geografickú izoláciu závisia priamo a výlučne od malého počtu dodávateľov vstupného materiálu a odberateľov svojej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že podpora zriaďovania a činnosti organizácií výrobcov by mala lepšie odrážať realitu týchto regiónov; zdôrazňuje, že je potrebné uskutočňovať na podporu týchto regiónov ambiciózne politiky za pomoci politiky rozvoja vidieka, investičného plánu a podpory a zdokonalenia pomoci SPP, ako to umožňuje posledná reforma; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala členské štáty v uskutočňovaní týchto opatrení s cieľom umožniť zachovanie produkcie mlieka v týchto regiónoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala vývoj produkcie mlieka v týchto oblastiach a aby posúdila ekonomický vplyv skončenia uplatňovania kvót na mlieko na mliečne farmy; domnieva sa, že je potrebné vyčleniť dodatočné zdroje na program POSEI na pomoc výrobcom mlieka v adaptácii na dôsledky vyplývajúce z deregulácie trhov, a umožniť im tak udržať funkčnú a konkurencieschopnú výrobu mlieka v porovnaní so zvyškom Európy;

20.  zdôrazňuje význam využívania dobrovoľného označovania kvality „horské výrobky“ v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012; vyzýva Komisiu, aby podporila toto označovanie propagáciou predaja;

21.  zdôrazňuje význam pôvodných horských plemien dobytka chovaného na mlieko v horských oblastiach; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zvýšenie podpory pre tieto horské plemená dobytka;

Nestálosť cien a skončenie uplatňovania kvót na mlieko

22.  zastáva názor, že politika EÚ v mliekarenskej oblasti po uplynutí platnosti kvót na mlieko musí zahŕňať prostriedky na čo najlepšie využívanie príležitostí na rast poľnohospodárstva EÚ s cieľom zatraktívniť produkciu mlieka pre poľnohospodárov, a domnieva sa, že všetky budúce opatrenia musia posilňovať jej konkurencieschopnosť a stabilitu s cieľom uľahčiť udržateľný rast a inováciu v sektore poľnohospodárstva a kvalitu života vo vidieckych oblastiach;

23.  oceňuje rozhodnutie rozložiť záverečné platby účtované poľnohospodárom v rámci systému kvót na tri roky, konštatuje však, že v poslednom roku uplatňovania kvót ubudli z mliekarenského sektora značné finančné prostriedky v dôsledku uplatňovania dodatočných odvodov, a preto odporúča, aby tieto príjmy zostali v rozpočte SPP na posilnenie konkurencieschopnosti mliekarenského sektora;

24.  vyzýva Komisiu, aby predložila jeden alebo viaceré regulačné nástroje na prevenciu a účinné riadenie nových kríz v mliekarenskom sektore, najmä uľahčením organizácie produkcie mlieka z hľadiska riadenia zásobovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť tieto ciele začala formálne rozhovory so všetkými zainteresovanými stranami v sektore;

25.  domnieva sa, že ako prostriedok na zabezpečenie územnej rovnováhy a vyváženejšieho odmeňovania výrobcov mlieka v rámci hodnotového reťazca by sa mala využívať intenzívnejšia hospodárska súťaž;

Vykonávanie balíka predpisov týkajúcich sa mlieka

26.  zdôrazňuje, že vykonávanie balíka predpisov týkajúcich sa mlieka je stále v počiatočnom štádiu; vyjadruje však sklamanie nad nízkou mierou plnenia záväzných zmlúv, preto naliehavo žiada, aby sa rozšírili na všetky členské štáty; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu prekážok vo vykonávaní balíka predpisov týkajúcich sa mlieka, ako aj opatrení, ktoré by zabezpečili optimálne využívanie nástrojov dostupných pre členské štáty;

27.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepovažovala balík predpisov týkajúcich sa mlieka vo svojom pracovnom programe na rok 2015 za prioritu, a žiada ju, aby ho ako prioritu urýchlene zaradila;

28.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zo správy nie je jasné, či je Komisia spokojná s vykonávaním nového regulačného nástroja, a nad tým, že Komisia nevyčíslila, koľko nových organizácií výrobcov, zúčastnených členských štátov alebo kolektívnych vyjednávaní sa očakáva; poukazuje na to, že jasný nie je ani vplyv nových nástrojov na ceny mlieka; v tejto súvislosti žiada presný výpočet vplyvov na ceny mlieka, ako aj presnú evidenciu zúčastnených organizácií výrobcov;

29.  odporúča Komisii, aby prijala jasné ciele, pokiaľ ide o organizácie výrobcov, zmluvy a kolektívne vyjednávania;

30.  pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 stanovuje, že: „s cieľom zabezpečiť realizovateľný vývoj výroby, a tým aj vyplývajúcu primeranú životnú úroveň prvovýrobcov mlieka by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči spracovateľom, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci“;

31.  konštatuje, že zmluvný model sa ešte nerealizuje tak, ako sa predpokladalo, keďže poľnohospodári produkujúci mlieko a mliečne výrobky majú na trhu stále slabé postavenie, v zmluvách sa neuvádzajú žiadne minimálne normy a družstvá sú z nich vylúčené;

32.  zdôrazňuje, že posilnenie a zlepšenie zmluvných vzťahov rozšírením na celý sektor, najmä na veľké distribučné siete, pomôže zabezpečiť spravodlivé rozdelenie ziskov v celom potravinovom reťazci, čo umožní pridanie väčšej hodnoty, a posilní zodpovednosť zainteresovaných strán, aby zohľadňovali situáciu na trhu a príslušne na ňu reagovali; zdôrazňuje význam odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti riadenia rizík ako integrálnej súčasti študijného programu poľnohospodárov, aby dokázali čeliť nestálosti cien a účinne využívať dostupné nástroje riadenia rizík;

33.  poukazuje na riziko, že priemysel v ktoromkoľvek členskom štáte môže zaviesť do zmlúv nevýhodné ustanovenia, aby sa vyvážil cieľ stability dodávok, ktorý je potrebný na zabezpečenie ďalšej funkčnosti mliekarenských podnikov;

34.  poznamenáva, že toto odvetvie by mohlo ďalej preskúmať možnosti, ktoré ponúkajú dlhodobé zmluvy integrovaných dodávateľských reťazcov, forwardy a zmluvy s pevnou maržou, ako aj možnosti zmraziť na určité obdobie cenu mlieka; domnieva sa, že by mala existovať možnosť využívať v zmluvných vzťahoch nové nástroje a že treba dať k dispozícii aj nástroje na sprostredkovávanie zmlúv;

Úloha organizácií výrobcov

35.  poukazuje na dôležitú úlohu organizácií výrobcov a ich združení pri zvyšovaní vyjednávacej sily výrobcov a vplyvu, ktorý majú výrobcovia v dodávateľskom reťazci, ako aj v oblasti výskumu a inovácií a vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové organizácie výrobcov sa zakladajú len obmedzene, najmä v nových členských štátoch; domnieva sa, že pravidlá na uznávanie organizácií výrobcov treba posilniť s cieľom účinnejšie zvýšiť vplyv výrobcov v rokovaní o zmluvách; zdôrazňuje, že organizácie výrobcov môžu čerpať z finančnej podpory v rámci II. piliera, a naliehavo žiada ďalšiu stimuláciu na úrovni EÚ a členských štátov – napríklad sprístupňovaním ďalších informácií a znížením administratívnej záťaže pre zúčastnené strany, ktoré chcú vytvárať organizácie výrobcov, byť ich členmi, zúčastňovať sa rôznym spôsobom na ich činnosti a pripravovať vzdelávacie aktivity medzi výrobcami o organizáciách výrobcov – ako nástroj pomoci pri riešení nerovnováhy v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť kapacity organizácií výrobcov v oblasti regulácie a organizácie trhu;

36.  obhajuje potrebu zlepšiť ustanovenia balíka predpisov týkajúcich sa mlieka najmä s cieľom vytvárať organizácie výrobcov, ktoré sa budú môcť viac podieľať na riadení a vyjednávaní na trhu;

37.  konštatuje, že vytvorenie organizácií výrobcov by sa mohlo podporiť poskytovaním aktívnej politickej podpory s cieľom povzbudiť poľnohospodárov, aby považovali organizácie výrobcov za vhodné nástroje;

38.  zdôrazňuje význam uľahčenia výmeny informácií a dialógu s výrobcami a organizáciami výrobcov s cieľom umožniť im zohľadňovať vývoj na trhu a predvídať krízy;

39.  trvá na tom, že je potrebné, aby boli organizácie výrobcov dostatočne veľké a aby boli právne viazané na produkciu svojich členov – poľnohospodárov, pretože organizácie výrobcov iba s reprezentatívnou funkciou nemajú žiadnu reálnu možnosť zabezpečovať súlad so zmluvnými podmienkami kvality a kvantity a nemajú záujem konať ako seriózni vyjednávači s priemyslom;

40.  požaduje väčšiu podporu zriaďovania nezávislých organizácií výrobcov prostredníctvom rozšírenejších informačných mechanizmov, ako aj podporu riadiacich činností s cieľom podnietiť poľnohospodárov v tom, že ich budú považovať za účinné nástroje a budú v nich participovať;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala medziodvetvové nástroje riadenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov;

42.  zdôrazňuje úlohu družstiev, ktoré poskytujú svojim členom dlhodobú stabilitu; žiada Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov;

43.  poukazuje na význam vytvorenia medziodvetvových organizácií pri zabezpečení transparentnosti a výmeny osvedčených postupov;

44.  pripomína Komisii dôležitosť transparentnosti v celom dodávateľskom reťazci, ak má sektor podporovať zúčastnené strany, aby reagovali na signály trhu; poukazuje na väčší význam presných a včasných informácií na trhu po skončení platnosti systému kvót;

Posilnenie Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom

45.  víta zriadenie Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, zdôrazňuje jeho význam pri šírení a analyzovaní trhových údajov a požaduje, aby sa úloha strediska posilnila; odporúča, aby sa do definície trhového indexu zahrnul vývoj cien výrobku, cien mlieka a výrobných nákladov; odporúča, aby Komisia podnikla potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby Stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom dokázalo na jednej strane poskytovať presné údaje v reálnom čase a na druhej strane oznamovať Komisii, členským štátom a príslušným zainteresovaným stranám včasnejšie a častejšie varovania, predvídania kríz a odporúčané opatrenia na základe trhovej analýzy a prognostických nástrojov, keď trhový index klesne pod určitú úroveň a keď si to vyžaduje situácia na trhu; nazdáva sa, že informácie poskytované Strediskom pre monitorovanie trhu s mliekom by mali zahŕňať aktuálne informácie o trhu a vývoji cien, údaje o výrobných nákladoch a vzájomnom pôsobení medzi produkciou hovädzieho mäsa a mlieka, spotrebou, situáciou v zásobách, cenami a výmenou dovezeného alebo vyvezeného mlieka na európskej úrovni; konštatuje, že je rovnako užitočné zahrnúť sem monitorovanie výrobných nákladov a medzinárodných trhov s cieľom identifikovať všetky trendy a využiť možnosti vývozu; zdôrazňuje, že údaje by mali byť ľahko dostupné a zrozumiteľné pre všetky zúčastnené strany;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty poskytovali Stredisku pre monitorovanie trhu s mliekom príslušné informácie a aby stredisko zverejňovalo získané mesačné údaje včas v záujme všetkých zainteresovaných strán, a odporúča, aby Komisia zvážila dodatočné spôsoby na zabezpečenie včasného doručovania týchto informácií; žiada Komisiu, aby pre členské štáty stanovila presné pravidlá prenosu údajov s cieľom zabezpečiť, že informácie budú na európskej úrovni porovnateľné;

47.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila pre všetky odvetvia poľnohospodárstva samostatné, komplexne vybavené štruktúry na získavanie údajov;

Opatrenia SPP a mliekarenský priemysel

48.  konštatuje, že v rámci piliera I je dobrovoľná viazaná podpora nástrojom, ktorý je k dispozícii na pomoc mliekarenskému odvetviu, zatiaľ čo v rámci piliera II môžu výrobcovia využívať poradenské služby na podporu podnikateľských rozhodnutí a riadneho finančného hospodárenia – v prípade potreby môžu členské štáty využiť opatrenia v oblasti poistenia, ako je nástroj stabilizácie príjmov, a môžu takisto v rámci sektora určiť zoskupenia a zacielenia opatrení na rozvoj vidieka s vyššou mierou pomoci;

49.  vyzýva odvetvie, aby sa zaoberalo rozvojom ďalších poistených nástrojov, keď je trh silný, aby sa obmedzila kolísavosť cien mlieka a aby európske mliekarenské podniky neprišli o príjmy; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť začleniť do piliera 1 SPP nástroje zamerané na riadenie rizík, ako sú napríklad programy založené na ochrane marží;

50.  zdôrazňuje, že pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa viaceré členské štáty rozhodli pre neúplnú a pomalú vnútornú konvergenciu, čím opäť podporili poľnohospodárstvo v nížinách, ktoré má dobré pracovné podmienky;

51.  obhajuje potrebu preskúmať požiadavky na spustenie mechanizmu stabilizácie príjmov, ktorý je k dispozícii v rámci rozvoja vidieka, keďže považuje za neprimeranú podmienku na prístup k pomoci Spoločenstva, podľa ktorej musia byť straty vo výške 30 %;

Možnosti mliekarenského sektora EÚ na svetovom trhu

52.  upozorňuje na prognózu, že celosvetový dopyt po mlieku bude rásť o 2 % ročne, čo bude ponuka príležitostí pre výrobky s pôvodom v EÚ, zdôrazňuje však, že tieto vývozné možnosti musí vyvážiť stabilný domáci trh, ktorý predstavuje viac než 90 % trhu s mliečnymi výrobkami v Európe; poznamenáva však, že na trhu čoraz viac dominujú sušené mliečne výrobky;

53.  poukazuje na to, že EÚ je naďalej najväčším dovozcom poľnohospodárskych produktov na svete a že rast produkcie mlieka na vývoz je závislý od dovozu krmív;

54.  zdôrazňuje, že dvojstranné obchodné rokovania môžu predstavovať pre mliekarenský sektor EÚ strategické možnosti, a v súvislosti s tým vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia v otváraní nových trhov v tretích krajinách a v odstraňovaní obchodných prekážok; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počas obchodných rokovaní náležite prihliadala na označenia „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenia“ (CHZO) a „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ), s podmienkou zachovania a podpory európskych kvalitatívnych, zdravotných a bezpečnostných noriem v oblasti výroby a dodávok výrobkov spotrebiteľom;

55.  zdôrazňuje, že je naďalej potrebné hľadať a rozvíjať nové trhy, zvyšovať podiel EÚ na celosvetovom trhu, zabezpečovať spravodlivý prístup pre vývozcov z EÚ a podnecovať udržateľný rast vývozu; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere podnikla potrebné kroky a aktívnejšie sa podieľala na hľadaní nových vývozných trhov; zastáva názor, že budúce možnosti treba preskúmať zlepšením obchodných vzťahov s tretími krajinami a zvýšením dynamiky mliekarenského priemyslu, a zdôrazňuje, že je dôležité vnímať spotrebné trendy na týchto trhoch s cieľom vybudovať kapacity na včasnú reakciu na zmeny v budúcnosti;

56.  konštatuje ďalej, že spoločnosti z EÚ čelia konkurencii niekoľkých silných globálnych vývozcov (vrátane Nového Zélandu, Spojených štátov amerických a Austrálie), ktoré majú tradične prístup na ázijské trhy a majú rozhodujúci vplyv na ceny mliečnych výrobkov na svetovom trhu;

Systémy propagácie a kvality

57.  poukazuje na to, že mliekarenskému sektoru by mohla pomôcť väčšia podpora iniciatív na domácom trhu a na trhoch tretích krajín v rámci nových propagačných opatrení, a naliehavo žiada výrobcov, aby sa zapájali do nových kampaní po nadobudnutí účinnosti nových nariadení o propagácii v roku 2016, berúc do úvahy, že v EÚ sa plánuje zvýšenie finančnej podpory;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby najväčší potenciál odvetvia na vytváranie hodnôt nespočíval výlučne v produkcii nespracovaných výrobkov, a domnieva sa, že by sa mali plne využívať výskumné opatrenia v oblasti rozvoja vysokohodnotných inovatívnych mliečnych výrobkov na rýchlorastúcich trhoch, ako sú napr. liečivé výživové výrobky a výživové výrobky pre deti, starších ľudí a športovcov;

59.  konštatuje, že európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI) v rámci programu Horizont 2020 môže podporiť inovatívne projekty, ktoré prispievajú k udržateľnosti a vysokej produktivite mliekarenského sektora, s cieľom uspokojiť svetový dopyt po vysokohodnotných mliečnych výrobkoch;

60.  zdôrazňuje význam posilnenia systému pomoci v oblasti distribúcie mlieka do vzdelávacích zariadení, v rámci ktorej sa podporuje účasť organizácií výrobcov, uprednostňujú sa miestne mliečne výrobky a krátke dodávateľské reťazce s cieľom prispieť k podpore zdravých stravovacích návykov medzi európskymi spotrebiteľmi;

61.  poznamenáva, že sektor doteraz nevenoval rovnakou mierou vo všetkých členských štátoch významnejšiu pozornosť označeniam „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenia“ (CHZO) a „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ); vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prístup a administratívne požiadavky, pokiaľ ide o schvaľovanie týchto projektov pre malých výrobcov a podniky, aby znížila administratívne zaťaženie v súvislosti s postupom prihlasovania a zachovala ich ako kritérium kvality európskych výrobkov, ktorá je na vývozných trhoch EÚ nesporná, a aby cielene podporovala marketing týchto produktov;

62.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá týkajúce sa regulácie ponuky syra s „chráneným označením pôvodu“ alebo „chráneným zemepisným označením“, najmä pokiaľ ide o minimálne podmienky, ktoré sa požadujú na schválenie týchto projektov;

63.  naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr zverejnila správu uvedenú v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o analýzu vplyvu vykonávania povinného uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mlieka a mliečnych výrobkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že výkonné orgány Spoločenstva dosiať nevypracovali túto správu, ktorá mala byť predložená do 31. decembra 2014;

Riadenie rizík v mliekarenskom sektore

64.  zdôrazňuje, že existujúce opatrenia „ochrannej siete“, ako sú verejná intervencia a podpora súkromného skladovania, nie sú dostatočné nástroje na riešenie pretrvávajúcej nestability alebo krízy v mliekarenskom sektore; dodáva, že intervenčné ceny sú príliš nízke, nesúvisia viac so súčasnými trhovými cenami a ukázali sa ako neúčinné, ak majú zaručiť primerané a stabilné nákupné ceny v dlhodobom horizonte;

65.  pripomína Komisii jej povinnosť vyplývajúcu z článku 219 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 nielen odstrániť existujúce narušenia trhu, ale tiež prijať okamžité opatrenia s cieľom zabrániť narušeniam vrátane prípadov, keď opatrenia zabránia, aby sa takéto hrozby narušenia trhu naplnili, aby pretrvávali alebo aby sa zmenili na vážnejšie či dlhotrvajúce narušenia, alebo ak by odloženie okamžitej činnosti mohlo spôsobiť narušenie alebo ho zhoršiť, alebo by zvýšilo rozsah opatrení, ktoré by neskôr boli potrebné na riešenie hrozby alebo narušenia, alebo by malo negatívny vplyv na výrobné alebo trhové podmienky;

66.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu so zainteresovanými stranami v sektore a zaviedla pružnejšie a realistickejšie opatrenia ochrannej siete na základe odporúčaní Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, ktoré poskytnú istotu v krízových situáciách, keď výrazný pokles cien mlieka a súbežný podstatný nárast cien tovaru máva vážny vplyv na príjmy poľnohospodárov; žiada aktualizáciu intervencií, aby odrážali výrobné náklady, a ich prispôsobovanie zmenám na trhu;

67.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla pružnejšie a realistickejšie opatrenia ochrannej siete, a žiada, aby intervenčná cena lepšie odrážala skutočné výrobné náklady, skutočné trhové ceny a prispôsobovala sa zmenám na trhu; žiada preto Komisiu, aby bezodkladne upravila intervenčné ceny; ďalej uznáva, že vývozné náhrady by sa mali v prípade krízy trhu dočasne obnoviť na základe objektívnych kritérií;

68.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami stanovila ukazovatele pre výrobné náklady, v ktorých sa budú brať do úvahy náklady na energiu, hnojivá, krmivá, mzdy, nájmy a ďalšie kľúčové vstupy, a aby podľa toho zrevidovala referenčné ceny; vyzýva ďalej Komisiu, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami definovala trhový index zahrňujúci vývoj cien výrobku, cien mlieka a výrobných nákladov;

69.  zdôrazňuje, že súčasné skúsenosti s ruským embargom ukazujú, že je žiaduce mať usmernenia, o ktorých sa diskutuje medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskym parlamentom a ktoré by slúžili ako návod na aktiváciu opatrení;

70.  zdôrazňuje význam pružnejšieho a realistickejšieho krízového nástroja a odporúča, aby Komisia s Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom spolupracovali so sektorom v súvislosti s možnosťou uplatňovania nástrojov rizikového riadenia, ako sú trhy s futuritami, s cieľom využiť volatilitu v sektore na zvýšenie jeho konkurencieschopnosti; domnieva sa, že treba preskúmať aj nové nástroje stabilizácie príjmov, ako sú poistenie príjmu alebo uplatňovanie programu na ochranu marží v mliekarenskom sektore;

71.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a účastníkmi z mliekarenského sektora vytvorila účinné a primerané nástroje na zabezpečenie proti náhlym výrazným poklesom cien mlieka;

Nekalé obchodné praktiky v dodávateľskom reťazci mlieka a mliečnych výrobkov

72.  zdôrazňuje, že výrobcovia mliečnych výrobkov, najmä drobní výrobcovia, sú obzvlášť citliví voči nevyváženostiam dodávateľského reťazca, predovšetkým v dôsledku kolísavého dopytu, rastúcich výrobných nákladov a klesajúcich nákupných cien, ale aj hospodárskych priorít v každom členskom štáte; domnieva sa, že tlak na znižovanie cien, ktorý vyvíjajú maloobchodníci v dôsledku distribúcie vlastných značiek, ako aj fakt, že maloobchodníci neustále používajú tekuté mlieko ako cielene stratový kľúčový výrobok, poškodzuje prácu a investície výrobcov mliekarenského sektora a znehodnocuje konečný produkt pre spotrebiteľa; obhajuje potrebu zaviesť kódexy dobrých postupov pre jednotlivých účastníkov potravinového dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť mechanizmy, ktoré budú poľnohospodárov účinne chrániť pred nekalými postupmi priemyslu a distribútorov a ich dominantným postavením na maloobchodnom trhu, a žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na obmedzenie nekalých obchodných praktík a aby zvážila odvetvový prístup k právu v oblasti hospodárskej súťaže a nekalých obchodných praktík;

73.  domnieva sa, že nespravodlivé obchodné praktiky vážne obmedzujú možnosti sektora investovať a prispôsobovať sa a že je potrebné bojovať proti nim na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov;

74.  konštatuje, že producenti mlieka budú ešte v nevýhodnejšom postavení bez krízového programu, zatiaľ čo mliekarenský priemysel a veľké potravinové spoločnosti získajú väčšiu moc;

75.  požaduje väčšie začlenenie poľnohospodárov produkujúcich mlieko a ich organizácií do riadiacich mechanizmov, skupín a iniciatív dodávateľského potravinového reťazca;

o
o   o

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 38.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0577.
(4) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 58.
(5) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 20.
(6) Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.

Právne oznámenie