Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2233(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0182/2015

Predkladané texty :

A8-0182/2015

Rozpravy :

PV 06/07/2015 - 16
CRE 06/07/2015 - 16

Hlasovanie :

PV 07/07/2015 - 5.13
CRE 07/07/2015 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0250

Prijaté texty
PDF 457kWORD 138k
Utorok, 7. júla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Vonkajší dosah obchodnej a investičnej politiky na verejno-súkromné partnerstvá
P8_TA(2015)0250A8-0182/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2015 o vonkajšom vplyve obchodnej a investičnej politiky EÚ na verejno-súkromné partnerstvá v krajinách mimo EÚ (2014/2233(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES(3),

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896), k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (COM(2011)0895) a k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní koncesií (COM(2011)0897),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie nazvané Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev (COM(2009)0615), Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263), Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612), Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173) a Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(4), zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove(5) a z 26. októbra 2006 o verejno-súkromných partnerstvách a právnych predpisoch Spoločenstva o verejnom obstarávaní a koncesiách(6),

–  so zreteľom na správu z roku 2010, ktorú pre Komisiu vypracoval EIM, s názvom Internacionalizácia európskych MSP,

–  so zreteľom na bod 5 oznámenia Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491), Zásady OSN na posilnenie postavenia žien (Women’s Empowerment Principles) zverejnené v marci 2010, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009, ako aj na odsek 46 záverečného dokumentu konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (RIO+20),

–  so zreteľom na odporúčanie OECD z mája 2012 o zásadách správy vecí verejných vo verejno-súkromných partnerstvách(7), Dohovor OECD z roku 1997 o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli aktualizované v máji 2011(8),

–  so zreteľom na príslušné dohovory MOP,

–  so zreteľom na príručku Európskej hospodárskej komisie OSN z roku 2008 o podporovaní dobrej správy vecí verejných vo verejno-súkromných partnerstvách(9),

–  so zreteľom na legislatívnu príručku Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) z roku 2001 o súkromne financovaných projektoch infraštruktúry(10) a na dokumenty predložené na medzinárodnom kolokviu UNCITRAL na tému verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sa konalo vo Viedni 2. a 3. mája 2013,

–  so zreteľom na správu CAF z roku 2010 s názvom Verejná infraštruktúra a účasť súkromného sektora: koncepcie a skúsenosti v Amerike a v Španielsku (Infraestructura pública y participación privada: conceptos y experiencias en América y España),

–  so zreteľom na referenčnú príručku o verejno-súkromných partnerstvách: verzia 2.0 z júla 2014, ktorú vypracovali Ázijská rozvojová banka (ADB), Medziamerická rozvojová banka (IDB), skupina Svetovej banky a poradný orgán pre verejno-súkromnú infraštruktúru (Public-Private Infrastructure Advisory Facility, PPIAF)(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0182/2015),

A.  keďže spoločenstvá a hospodárske štruktúry krajín a ich dynamika využívajú výhody prostredí, ktoré umožňujú interakciu medzi verejným a súkromným sektorom a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi, napríklad formou spoločných iniciatív a spoločných podnikov;

B.  keďže verejno-súkromné partnerstvá sú síce dlhodobým nástrojom, ktorý vlády používajú vo svojich politikách na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, neexistuje však medzinárodne uznané vymedzenie ani komplexný regulačný rámec pre tieto partnerstvá; keďže v praxi sa pod verejno-súkromnými partnerstvami rozumie široké a rôznorodé spektrum vzťahov založených na spolupráci medzi verejnými aktérmi (vládami, agentúrami a medzinárodnými organizáciami alebo ich kombináciou) a súkromnými aktérmi (spoločnosťami alebo neziskovými subjektmi) a spravidla zahŕňajú poskytovanie infraštruktúry zo strany súkromného sektora alebo majetku, ktorý tradične poskytujú vlády;

C.  keďže verejno-súkromné partnerstvá sú dôležité ako prostriedok na dosiahnutie hospodárskeho rastu, inovácií, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest, a to v rámci jednotného trhu a v zahraničí, a majú strategickú úlohu pri modernizácii infraštruktúry, najmä energetickej, vodnej, cestnej a digitálnej; keďže spoločnosti EÚ majú dostatočné schopnosti na to, aby sa mohli zúčastňovať na hospodárskej súťaži a realizácii v súvislosti s takýmito opatreniami;

D.  keďže verejno-súkromné partnerstvá môžu mať rôzne formy a právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu stanovujú prísne procesné normy; keďže tieto právne predpisy boli revidované a konsolidované v smerniciach 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní, v smernici 2014/23/EÚ o koncesiách a v usmernení o inštitucionalizovaných verejno-súkromných partnerstvách;

E.  keďže verejno-súkromné partnerstvá na poskytovanie infraštruktúry, tovaru a základných služieb sú technicky náročné;

F.  keďže svetová hospodárska kríza od roku 2007 závažne postihuje všetky vyspelé, rýchlo sa rozvíjajúce aj rozvojové krajiny a má dosah na rozpočtové politiky a prístup tak inštitucionálnych, ako aj súkromných subjektov, najmä MSP, k prostriedkom, ktoré sú potrebné na realizáciu projektov, pričom zasahuje aj rozvoj infraštruktúry a iných finančne náročných projektov a zabezpečovanie základných služieb;

G.  keďže vzhľadom na obmedzenia v rámci verejných rozpočtov, ktoré sa zhoršili v dôsledku hospodárskej krízy a krízy verejného dlhu, rastúci počet vlád prijíma inovatívne riešenia, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, ktoré, ak sa vhodne realizujú, môžu pomôcť zlepšiť náklady, účinnosť, efektívnosť a kvalitu verejných služieb a zaručiť včasné poskytovanie verejnej infraštruktúry, a to prostredníctvom náležitého zapojenia verejných a súkromných aktérov;

H.  keďže pozitívny vplyv verejno-súkromných partnerstiev vyplýva z lepšieho plnenia projektov, z dobrého pomeru medzi prínosmi a nákladmi, z možnosti dlhodobého financovania nákladov, zo stimulovania inovácie a výskumu, ako aj z flexibilnejšieho a kvalifikovanejšieho riadiaceho prostredia;

I.  keďže liberalizácia obchodu a investícií nie je samoúčelná, ale je nástrojom, ktorý by mal vytvárať bohatstvo a pomôcť zlepšovať kvalitu života obyvateľstva sveta, a keďže v tejto súvislosti existuje príležitosť na rozvoj inovatívnych politík – spolu s novými nástrojmi, ako sú napríklad novo navrhnuté finančné nástroje a sieť dohôd o voľnom obchode, užitočná pre vlády tretích krajín na zaručenie poskytovania infraštruktúry, tovaru a služieb všeobecného záujmu, – pri súčasnom zabezpečovaní ďalšej účasti spoločností EÚ na investičných projektoch v zahraničí, ktoré spájajú súkromné spoločnosti a verejné subjekty, alebo pri otváraní cesty pre takúto ďalšiu účasť;

J.  keďže verejno-súkromné partnerstvá sa vyznačujú dlhým životným cyklom, ktorý niekedy presahuje 10 až 30 rokov, a keďže životný cyklus verejno-súkromných partnerstiev by mal byť zmysluplný a mal by zodpovedať sledovaným cieľom, pokiaľ ide o prácu, tovar a služby, ktoré sa majú poskytovať, bez umelého narúšania hospodárskej súťaže alebo vytvárania vyšších nákladov a bez zbytočnej záťaže pre verejnú správu a daňovníkov;

K.  keďže obchodná politika EÚ by nemala povzbudzovať zvrchované rozhodnutie o tom, či využiť verejno-súkromné partnerstvá, ani od tohto rozhodnutia odrádzať, ale po prijatí rozhodnutia má EÚ povinnosť zabezpečiť, aby naše veľké, stredné a malé podniky a mikropodniky mali čo najlepší prístup na trhy verejného obstarávania v partnerskej krajine, čo prináša pridanú hodnotu pre miestne spoločenstvo, v súlade so zásadami otvorenosti, účasti, zodpovednosti, účinnosti a súdržnosti politiky;

L.  keďže skutočnosť, že súkromný sektor možno nedoceňuje sociálnu infraštruktúru a podporu, ktorú poskytuje, značné náklady spojené s poskytovaním infraštruktúry, pozícia niektorých sektorov s prirodzeným výhradným postavením alebo ich strategický význam znamenajú, že otvorená súťaž a privatizácia v mnohých prípadoch nie sú tým najvhodnejším politickým riešením, keď musí dominovať verejný záujem;

M.  keďže účelom verejno-súkromných partnerstiev je preto kombinovať to najlepšie, čo obidva sektory ponúkajú – poskytovanie služieb a infraštruktúry všeobecného záujmu –, ale prostredníctvom posilnenej účasti súkromného sektora, a nie privatizačnými procesmi;

N.  keďže pre mnohé rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové krajiny je typický nesúlad medzi dynamikou súkromného podnikania a chýbajúcou spoľahlivou verejnou infraštruktúrou; keďže takéto rozdiely (ktoré sú mimoriadne výrazné v Indii či Brazílii) oslabujú potenciálny rast, obmedzujú vývozné/dovozné kapacity alebo narúšajú chod výrobných liniek, pretože neexistuje dostatočná prístavná infraštruktúra, systémy vnútornej dopravy (železničnej, nákladnej alebo diaľničnej) sú nedostatočné alebo zariadenia na výrobu energie a energetické distribučné siete sú nefunkčné; keďže tieto rozdiely negatívne ovplyvňujú aj životné podmienky ľudí (vzhľadom na nedostatok kanalizačných a vodovodných sietí); keďže verejno-súkromné partnerstvá umožňujú integrované riešenia, ktoré spočívajú v tom, že partner alebo konzorcium zabezpečuje budovanie (stavebné, inžinierske a architektonické služby), financovanie (vloženie súkromných prostriedkov, minimálne na predbežné financovanie projektu) a využívanie (služby v oblasti údržby, dohľadu a riadenia);

O.  keďže medzivládne organizácie takisto využívajú verejno-súkromné partnerstvá na poskytovanie pomoci najmenej rozvinutým krajinám prostredníctvom partnerstiev v oblasti rozvoja a spolupráce: na vykonávanie opatrení využívajú verejno-súkromné partnerstvá napríklad Svetová banka, regionálne banky pre obnovu, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Svetová zdravotnícka organizácia a Detský fond OSN (UNICEF); keďže z geografického hľadiska majú s verejno-súkromnými partnerstvami skúsenosti USA, Austrália, Japonsko, Malajzia, Singapur, Spojené arabské emiráty a ďalšie ázijské a latinskoamerické krajiny (na čele s Čile); keďže aj v krajinách OECD (Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko) existujú príslušné právne predpisy; keďže pokiaľ ide o verejno-súkromné partnerstvá, Spojené kráľovstvo má najvyspelejší program (iniciatíva súkromného financovania (Private Finance Initiative) predstavuje približne 20 % verejných investícií); keďže EÚ má vedúce postavenie na trhu infraštruktúry v rámci verejno-súkromných partnerstiev, združujúc vyše 45 % nominálnej hodnoty verejno-súkromných partnerstiev;

P.  keďže verejno-súkromné partnerstvá sa využívajú v súvislosti so štrukturálnymi fondmi, s rozširovaním, transeurópskymi sieťami, so spoločnými technologickými iniciatívami, stratégiou Európa 2020, s výskumom a vývojom (továrne budúcnosti, energeticky hospodárne budovy, iniciatíva pre ekologické vozidlá, udržateľné priemyselné postupy, fotonika, robotika, vysokovýkonné počítače a siete 5G), elektronickým vzdelávaním, výskumnými projektmi v spolupráci s univerzitami a ďalšími programami v oblasti zdravia (napríklad iniciatívou pre inovačné lieky); keďže Európska investičná banka a Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá zrealizovali projekty v EÚ, jej susedných aj iných krajinách; keďže EÚ prispieva aj prostredníctvom Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie; keďže cieľom Európskeho fondu pre strategické investície je podporovať množstvo verejno-súkromných partnerstiev v EÚ, na ktorých sa môžu podieľať spoločnosti z obchodujúcich partnerských krajín;

Q.  keďže EÚ doposiaľ svoje trhy verejného obstarávania necháva široko otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži a zaviedla pravidlá, aby sa zabezpečila skutočná a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu a umožnilo medzinárodným investorom súťažiť za rovnakých podmienok; keďže v EÚ nedochádza k diskriminácii na základe zahraničného vlastníctva alebo kontroly a keďže spoločnosti zo zahraničia môžu zriadiť miestnu základňu, aby sa mohli podieľať na verejno-súkromných partnerstvách;

R.  keďže súčasťou dohôd EÚ o voľnom obchode sú ustanovenia, ktoré vytvárajú podmienky pre spoločnosti, aby mohli predkladať ponuky v rámci verejno-súkromných partnerstiev, prostredníctvom prístupu na trh a predbežného usadenia sa; keďže zaobchádzanie a možnosti, ktoré sú k dispozícii v prípade Kórey, Kolumbie/Peru, Strednej Ameriky, Singapuru a Kanady (a Vietnamu a Japonska), sú vymedzené inak a osobitným spôsobom; keďže pri rokovaniach s rôznymi partnermi je potrebný pomerne pružný prístup; keďže však cieľom musí byť aj naďalej pomáhať podporovať sociálny a hospodársky rozvoj, environmentálnu udržateľnosť, demokraciu a dobrú správu vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv a presadzovanie medzinárodne uznávaných noriem ochrany, ako aj vytváranie dôstojných pracovných miest; keďže na mnohostrannej úrovni sú mnohé záväzky stanovené aj vo Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) a v Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) takisto ako prípadne v ďalších viacstranných nástrojoch, akým je Dohoda o obchode so službami (TiSA); keďže prostredie v EÚ sa preto stáva konkurenčnejším;

Súvislosti

1.  zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať vytváranie dôstojných pracovných miest, konkurencieschopnosť a produktivitu v rámci EÚ a v tretích krajinách prostredníctvom inovačných politík a nových nástrojov vytvorených na povzbudenie činnosti hospodárskych subjektov s cieľom oživiť udržateľný rast, a to aj prostredníctvom investícií mimo jednotného trhu; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá by mohli byť – ako jedna z viacerých možností – potenciálnym zdrojom rastu pre podniky EÚ a zároveň byť užitočné pre partnerské tretie krajiny, keďže tieto verejno-súkromné partnerstvá by mohli poskytnúť infraštruktúru, tovar a služby všeobecného záujmu;

2.  pripomína, že verejno-súkromné partnerstvá by mali priniesť značnú pridanú hodnotu pre občanov a spotrebiteľov, zabezpečiť kvalitné služby a/alebo tovar a poskytnúť konkrétne konkurenčné a hospodárske výhody verejným správam na celoštátnej, ako aj miestnej úrovni, pričom by mali zabraňovať vytváraniu dodatočných zaťažení alebo strát pre verejný sektor;

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala vymedzenie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré môže získať medzinárodné uznanie ako dlhodobý vzťah medzi verejnými subjektmi a súkromnými investormi zameraný na poskytovanie vysokokvalitných, dostupných verejných služieb a infraštruktúry na základe podmienok jasne stanovených v zmluvách, ktorých dodržiavanie by sa ľahko mohlo hodnotiť pomocou ukazovateľov, zabezpečujúc, že takýto súlad je ocenený prostredníctvom spravodlivého a primeraného odmeňovania;

4.  konštatuje, že MSP a takisto aj väčšie spoločnosti môžu poskytnúť jedinečné know-how, skúsenosti a osvedčené postupy súkromného sektora, ako aj siete zahŕňajúce verejné orgány v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, účinne prispievajúc k realizácii politík trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že MSP môžu najlepšie využiť svoj potenciál, ak budú vytvárať siete a pôsobiť na celosvetovej úrovni a vstúpia na trhy mimo Európy, okrem iného prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby presadzovala a povzbudzovala vytváranie konzorcií a iných foriem spolupráce medzi veľkými spoločnosťami a MSP s cieľom uľahčovať prístup MSP k projektom verejno-súkromných partnerstiev;

5.  zdôrazňuje, že pri rozvoji verejno-súkromných partnerstiev treba zohľadňovať najmä problémy malých a stredných podnikov so sídlom v EÚ, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži na medzinárodných trhoch v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ako aj potrebu zabezpečiť, aby malé a stredné podniky získali konkrétny, spravodlivý a recipročný prístup, najmä v odvetviach verejnoprospešných služieb, ako sa stanovuje v smernici 2014/25/EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť konkrétnych pravidiel umožňujúcich účasť klastrov alebo skupín malých a stredných podnikov na výzvach na predkladanie ponúk a využívanie otvorených a transparentných subdodávateľských reťazcov;

Výzvy

6.  považuje za poľutovaniahodné, že EÚ doteraz ponecháva svoje trhy vládneho obstarávania z veľkej časti otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži, pričom podniky EÚ stále čelia značným prekážkam v zahraničí; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že obchodné dohody EÚ obsahujú nástroje pre naše spoločnosti, najmä MSP, aby mohli súťažiť v zahraničí za rovnakých podmienok so zahraničnými národnými spoločnosťami; žiada aj jasné riadenie informácií týkajúcich sa ponúk a kritérií na vyhodnotenie návrhov a ľahký prístup k týmto informáciám, ako aj odstránenie diskriminačných a neopodstatnených obchodných prekážok v oblasti vládneho obstarávania, služieb alebo investícií (napríklad fiškálnej diskriminácie, regulačných prekážok brániacich zriaďovaniu pobočiek alebo dcérskych spoločností, ako aj obmedzení prístupu k financovaniu); vyzýva naše partnerské krajiny, aby uplatňovali zásady otvorenej verejnej správy s cieľom zaručiť transparentnosť a vyhnúť sa konfliktom záujmov a aby využívali postupy verejno-súkromných partnerstiev obozretne, berúc do úvahy nielen analýzy nákladov a prínosov a životaschopnosť projektov, ale aj finančné a technické možnosti verejných orgánov, pokiaľ ide o dohľad nad zabezpečovaním služieb alebo infraštruktúry v súlade so všeobecným verejným záujmom;

7.  uznáva, že problémy týkajúce sa verejno-súkromných partnerstiev možno vyriešiť prostredníctvom zásad dobrej správy vecí verejných, ako napríklad transparentnosti a jasnosti pravidiel, pričom sú kľúčové tieto otázky: zadanie, realizácia a hodnotenie projektov od počiatočných štádií; modelovanie a vymedzenie presunu rizika (najmä hodnotenie strednodobej a dlhodobej nákladovej účinnosti); účasť zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti; boj proti korupcii a podvodom; finančné a technické možnosti zodpovedných správnych orgánov, pokiaľ ide o náležité plánovanie zmlúv a dohľad nad ich vykonávaním; a posilnenie právnej istoty, a to v rámci, ktorý zaručuje, že orgány verejnej moci môžu vykonávať svoje legitímne právomoci; vyzýva Komisiu a členské štáty (ktoré sú nevyhnutnými stranami v tejto súvislosti), aby podporovali tieto zásady a súvisiace osvedčené postupy za našimi hranicami;

8.  pripomína, že verejno-súkromné partnerstvá sa vyznačujú vysokou hodnotovou a technickou náročnosťou, ako aj dlhodobou angažovanosťou strán; konštatuje, že si preto vyžadujú primeranú úroveň flexibility, ako aj procesných záruk na zabezpečenie transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania;

9.  pripomína, že v prípade projektov týkajúcich sa infraštruktúry (najmä tých, ktoré súvisia s výstavbou, so životným prostredím, s telekomunikáciami alebo energetickými sieťami) existuje množstvo vnútorných rizík a že vláda prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev presúva časť týchto rizík na súkromného dodávateľa, tak aby obe strany mali osoh, ale aj spoločne znášali riziká a niesli zodpovednosť v súvislosti s takýmito projektmi; ďalej zdôrazňuje, že adekvátne rozdelenie rizika je dôležité v záujme zníženia nákladov na projekt a zabezpečenia jeho úspešnej realizácie a životaschopnosti;

10.  pripomína, že poskytovanie vysokokvalitných, prístupných a nákladovo účinných služieb verejnosti v rámci EÚ aj mimo nej je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úspešného vykonávania a životaschopnosti verejno-súkromných partnerstiev; pripomína, že zložitá ponuka modelov a zmlúv ovplyvňuje vývoj projektov; upozorňuje, že v niektorých fázach sa verejno-súkromné partnerstvá využívajú iba na dosiahnutie cieľa formálneho súladu so zámermi týkajúcimi sa verejného deficitu; zdôrazňuje potrebu primeraného inštitucionálneho rámca spájajúceho politický záväzok, dobrú správu vecí verejných a primerané základné právne predpisy, aby sa zaručilo, že verejno-súkromné partnerstvá ponúkajú lepšiu kvalitu a široký záber služieb občanom; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť primeraného hodnotenia profilu a minulých skúseností zapojených spoločností s cieľom určiť kvalitu služieb, ktoré poskytujú, a to, či ich obchodné správanie je zodpovedné;

Zapojenie súkromného sektora do rozvoja

11.  zdôrazňuje, že obchodná, investičná a rozvojová politika EÚ sú prepojené a že v článku 208 Lisabonskej zmluvy je stanovená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, čo si vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby sa investičné politiky EÚ orientovali na investičné rozhodnutia, ktoré zahŕňajú skutočné posúdenie sociálneho vplyvu;

12.  zdôrazňuje čoraz väčší potenciál verejno-súkromných partnerstiev – ako jednu z rôznych možností – na posilňovanie inovatívnych riešení a mobilizovanie dlhodobých súkromných finančných prostriedkov a domácich zdrojov na rozvojové ciele, vzhľadom na to, že v rozvojových krajinách sú potrebné rozsiahle investície do infraštruktúry a zásobovania vodou a energiou, ktoré verejný sektor nebude schopný zabezpečovať sám, pričom pre väčšiu časť z nich by bolo zapojenia súkromného sektora výhodné; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá môžu tiež viesť k inováciám technológií a obchodných modelov a vytvárať mechanizmy vedúce k vyvodzovaniu zodpovednosti súkromného sektora; poukazuje však na prípady, v ktorých účasť súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v niektorých rozvojových krajinách nepriniesla očakávané výsledky; konštatuje, že je preto potrebný príspevok technickej pomoci k posilneniu právneho a inštitucionálneho rámca, v ktorom sa verejno-súkromné partnerstvá vytvárajú, najmä pokiaľ ide o kapacitu na hodnotenie, plánovanie a dohľad nad realizáciou týchto projektov riadnym spôsobom, a k poskytnutiu možnosti pre verejných partnerov požadovať odškodnenie od súkromných spoločností v prípade neplnenia zmluvy;

13.  poznamenáva, že verejno-súkromné partnerstvá majú v rozvojovom programe vysokú prioritu a čoraz viac sa presadzujú ako spôsob prekonávania rozdielov v oblasti financovania infraštruktúry v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, ktorá vyjadrila želanie v nasledujúcich rokoch výrazne rozšíriť využívanie kombinovaného financovania, aby uplatnila odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o využívaní kombinovaného financovania a aby posúdila mechanizmus kombinovaného financovania úverov a grantov, a to najmä z hľadiska rozvoja a finančnej doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti;

15.  vyzýva orgány EÚ, aby spoločnosti EÚ zapojené do verejno-súkromných partnerstiev v tretích krajinách, najmä v menej rozvinutých krajinách, nabádali k tomu, aby pri svojej činnosti dodržiavali zásadu súdržnosti politiky v súlade s existujúcimi usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, a to s cieľom zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala udržateľné investície, pričom sa zohľadnia rozvojové ciele najmä uprednostňovaním dlhodobého rozvoja domácich ekonomík, a aby podporovala projekty zamerané napríklad na ochranu životného prostredia, znižovanie chudoby, vzdelávanie, odpadové hospodárstvo alebo využívanie obnoviteľných energií;

16.  zdôrazňuje, že v oblasti rozvojovej pomoci verejno-súkromné partnerstvá predstavujú účinný spôsob, ako využiť európske fondy pri súčasnej podpore priorít EÚ a súladu s ostatnými politikami; požaduje výraznejšie zapojenie Komisie a investície do rozvoja verejno-súkromných partnerstiev, ako aj využívanie verejno-súkromných partnerstiev ako prostriedku s cieľom umožniť rozšírenie obmedzeného rozpočtu Únie na rozvoj;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že súkromné investície a financie pravdepodobne budú hlavnou hnacou silou udržateľného rastu, ktorý by mal v budúcich rokoch v rozvojových krajinách dosiahnuť približne 5 %; uznáva, že súkromné financie môžu pomôcť s podporou miestnych ekonomík a spoločností a zabezpečiť dôstojné pracovné miesta, a tým viesť k odstráneniu chudoby, a to za predpokladu, že priame zahraničné investície budú riadne regulované a spojené s konkrétnymi zlepšeniami ekonomík partnerských krajín, napr. prostredníctvom transferov technológií a príležitostí odbornej prípravy pre miestnu pracovnú silu; za týchto okolností sa domnieva, že verejno-súkromné partnerstvá môžu byť prínosom pre najmenej rozvinuté krajiny, keďže neprimerané investičné riziko dostatočne nestimuluje súkromné investície; zdôrazňuje, že budúce verejno-súkromné partnerstvá v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015 by mali klásť dôraz na znižovanie chudoby a iné ciele v oblasti udržateľného rozvoja a mali by byť v súlade s národnými plánmi rozvoja partnerských krajín;

18.  konštatuje, že riadne štruktúrované a účinne vykonávané verejno-súkromné partnerstvá môžu priniesť mnohé výhody, a to aj inováciu, väčšiu efektívnosť vo využívaní zdrojov, ako aj zabezpečovanie a kontrolu kvality; konštatuje tiež, že verejno-súkromné partnerstvá v rozvojových krajinách sa musia posudzovať na základe ich schopnosti priniesť rozvojové výsledky a že je potrebné spravodlivé rozdelenie bremena rizika medzi verejný a súkromný sektor; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá v rozvojových krajinách sa doposiaľ zväčša sústreďujú v sektoroch energetiky a telekomunikácií, zatiaľ čo súkromný sektor sa do sociálnej infraštruktúry naďalej zapája len zriedkakedy; preto podporuje tie verejno-súkromné partnerstvá, ktorých hlavným zámerom je dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

19.  žiada zvýšenie technickej pomoci – vrátane odbornej prípravy miestneho personálu a výmeny technológií – vládam partnerských krajín s cieľom zvýšiť ich schopnosť uplatňovať si nároky týkajúce sa vlastníctva verejno-súkromných partnerstiev a prevziať svoj diel zodpovednosti za riadenie projektov verejno-súkromného partnerstva okrem iného tým, že sa im pomôže zaviesť také systémy bankovníctva a správy daní, ktoré budú schopné zaistiť finančnú správu a riadenie verejných a súkromných fondov; poukazuje na to, že skúsenosti z minulosti ukazujú, že zle dohodnuté zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve môžu v niektorých prípadoch zvýšiť zadlženosť štátu, a požaduje zriadenie regulačného rámca pre zodpovedné financovanie; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť poskytovania technickej pomoci a poradenstva rozvojovým krajinám v oblasti prípravy a vykonávania noriem EÚ na ich trhoch;

20.  dôrazne podporuje účinné a komplexné šírenie a vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ aj mimo nej a zdôrazňuje, že je potrebné prijať všetky nutné politické a legislatívne opatrenia na riešenie nedostatkov v účinnom uplatňovaní týchto zásad OSN, a to aj v oblasti prístupu k spravodlivosti;

21.  zdôrazňuje, že rozvojové agentúry musia zaistiť, aby sa verejné finančné prostriedky určené na rozvoj využívali na podporu miestnych hospodárskych sietí v rozvojových krajinách a neodkláňali sa na podporu súkromných firiem a nadnárodných spoločností z krajín, ktoré pomoc poskytujú; zdôrazňuje najmä, že cieľom verejno-súkromných partnerstiev by malo byť budovanie kapacít domácich mikropodnikov a malých a stredných podnikov;

22.  pripomína, že Európska únia sa zaväzuje presadzovať rodovú rovnosť a zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach; požaduje, aby sa rodové hľadisko začleňovalo do plánovania a vykonávania verejno-súkromných partnerstiev, napr. použitím údajov rozčlenených podľa rodu a analýz pre cielené investície, ako aj stanovením kľúčových ukazovateľov výkonnosti v prospech žien v zmluvách; v tejto súvislosti požaduje zvýšenú podporu pre miestne MSP, a najmä podnikateľky, aby mohli mať prínos z rastu stimulovaného súkromným sektorom;

Nástroje, ktoré by podnikom EÚ umožnili účasť na verejno-súkromných partnerstvách mimo EÚ

23.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala získať významné záväzky týkajúce sa prístupu na trh na medzinárodnej úrovni v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj v rámci prebiehajúcich dvojstranných rokovaní s tretími krajinami, prostredníctvom pozitívneho a recipročného prístupu, ktorý umožňuje medzinárodnú hospodársku súťaž, s cieľom odstrániť asymetrie medzi EÚ a ostatnými obchodnými partnermi, pokiaľ ide o úroveň otvorenosti trhov vládneho obstarávania; žiada Komisiu, aby sa usilovala o odstránenie administratívnych, procesných a technických prekážok, ktoré bránia spoločnostiam EÚ v tom, aby sa zúčastňovali na zahraničných verejno-súkromných partnerstvách;

24.  vyzýva Komisiu, aby na rokovaniach o obchodných a investičných dohodách s inými krajinami podporovala zrušenie prekážok pre spoločnosti z EÚ, najmä MSP, aby sa tak mohli zapájať do verejno-súkromných partnerstiev v týchto krajinách, a podporovala profesijnú mobilitu občanov EÚ v týchto štátoch, aby spoločnosti z EÚ mohli za rovnakých podmienok súťažiť s domácimi spoločnosťami a so spoločnosťami z tretích krajín;

25.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala podniky EÚ v zahraničí, vyvodila z toho závery o úspešných prípadoch, vzoroch a osvedčených postupoch s cieľom vypracovať usmernenia a posúdila možnosť vytvorenia virtuálnych dokumentačných centier alebo monitorovacích stredísk s cieľom uľahčovať prístup spoločnostiam z EÚ, najmä MSP, k informáciám o možnostiach verejno-súkromných partnerstiev; vyzýva Komisiu, aby podporila vytváranie používateľsky ústretových platforiem a sietí s cieľom presadzovať štruktúrovaný dialóg medzi zúčastnenými stranami a aby poskytovala technickú podporu, pokiaľ ide o právny rámec a očakávané problémy; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyvoch dohôd Únie o voľnom obchode a ich vykonávania na prístup spoločností z EÚ k zahraničným verejno-súkromným partnerstvám; domnieva sa, že takáto štúdia by mohla poskytnúť prehľad o konkrétnych dôsledkoch dohôd o voľnom obchode v oblasti verejno-súkromného partnerstva a prípadne umožniť identifikáciu prekážok, ktoré ešte neboli odstránené;

26.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala používanie jasných a komplexných účtovných pravidiel na medzinárodnej úrovni s cieľom obmedziť neistoty spojené s verejno-súkromnými partnerstvami a aby zároveň podporovala vhodné rozpočtové politiky a udržateľnosť projektov;

27.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby subjekty s podporou EÚ, ako je európska Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) a sieť Enterprise Europe Network (EEN), mohli takisto získavať a vymieňať si s malými a strednými podnikmi informácie o spôsobe zapájania sa do verejno-súkromných partnerstiev v štátoch mimo EÚ a o tom, ako podporovať účasť malých a stredných podnikov na verejno-súkromných partnerstvách v tretích krajinách;

28.  podčiarkuje, že na prilákanie cezhraničných finančných prostriedkov súkromného sektora v prospech verejno-súkromných partnerstiev je nutné poskytnúť dostatočné záruky, že tieto dlhodobé investície sa budú môcť opierať o stabilné a bezpečné prostredie vyznačujúce sa dobrou správou vecí verejných, právnou istotou, transparentnosťou, rovnakým zaobchádzaním, nediskrimináciou a účinným riešením sporov; vyzýva Komisiu a Radu, aby na tento účel spolupracovali na príslušných medzinárodných fórach a v medzinárodných finančných inštitúciách, aby sa tak zabezpečilo, že bude existovať potrebný právny rámec v tejto oblasti a že tento rámec bude transparentný, demokratický, inkluzívny, účinný a nákladovo efektívny;

Verejno-súkromné partnerstvá mimo EÚ: nové príležitosti podnikov EÚ vytvárať pracovné miesta a dosahovať rast

29.  je presvedčený o tom, že vyššia účasť podnikov EÚ na veľkých medzinárodných verejno-súkromných partnerstvách by mohla viesť k výrazným prínosom, pokiaľ ide o tvorbu dôstojných pracovných miest, produktivitu, konkurencieschopnosť, technologické schopnosti a rozvoj inovácií v EÚ; pripomína, že v štúdii Komisie z roku 2010 nazvanej Internacionalizácia európskych MSP sa vyzdvihuje pozitívne prepojenie medzi internacionalizáciou a inováciou z hľadiska výrobkov, služieb a procesov;

30.  zdôrazňuje, že pri činnosti v tejto oblasti treba zohľadňovať najmä problémy malých a stredných podnikov so sídlom v EÚ, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži na medzinárodných trhoch v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ako aj potrebu zabezpečiť, aby malé a stredné podniky získali konkrétny a spravodlivý prístup; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť konkrétnych pravidiel umožňujúcich účasť klastrov alebo skupín malých a stredných podnikov na výzvach na predkladanie ponúk a využívanie otvorených a transparentných subdodávateľských reťazcov; domnieva sa, že MSP by mali byť podnecované k účasti buď ako subdodávatelia, alebo ako súčasť konzorcií zúčastňujúcich sa na výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek;

31.  pripomína úspechy, ktoré sa v EÚ dosiahli vďaka využívaniu verejno-súkromných partnerstiev, a to pri rozvíjaní infraštruktúry, ako aj v najnovších oblastiach technológie, výskumu, elektronického vzdelávania a ďalších sektorov s vysokou pridanou hodnotou, a nabáda Komisiu, aby určila tie projekty, ktoré zaznamenali v rámci EÚ najlepšie výsledky, a podporovala účasť všetkých typov podnikov EÚ, najmä MSP, na takýchto iniciatívach v zahraničí;

o
o   o

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej investičnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(3) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.
(4) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 87.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0050.
(6) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 447.
(7) http://www.oecd.org/governance/budgeting/PPP-Recommendation.pdf.
(8) http://www.oecd.org/daf/anti-bribery/ConvCombatBribery_ENG.pdf.
(9) www.unece.org/fileadmin/DAM/ceci/publications/ppp.pdf.
(10) http://www.uncitral.org/pdf/english/texts/procurem/pfip/guide/pfip-e.pdf.
(11) http://api.ning.com/files/Iumatxx-0jz3owSB05xZDkmWIE7GTVYA3cXwt4K4s3Uy0NtPPRgPWYO1lLrWaTUqybQeTXIeuSYUxbPFWlysuyNI5rL6b2Ms/PPPReferenceGuidev02Web.pdf.

Právne oznámenie