Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2634(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0655/2015

Predkladané texty :

B8-0655/2015

Rozpravy :

PV 06/07/2015 - 12
CRE 06/07/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 09/07/2015 - 12.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0268

Prijaté texty
PDF 289kWORD 126k
Štvrtok, 9. júla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Vytváranie únie kapitálových trhov
P8_TA(2015)0268B8-0655/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov (2015/2634(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu (COM(2014)0279),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS)(1),

–  so zreteľom na revízne správy Komisie o európskom systéme finančného dohľadu (COM(2014)0509 o európskych orgánoch dohľadu (ESA) a COM(2014)0508 o Európskom výbore pre systémové riziká (ESRB),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa zelenej knihy s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (O-000075/2015 – B8-0564/2015),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva zdôraznil „potrebu zlepšiť prístup na kapitálové trhy prostredníctvom nových zdrojov financovania“, a zároveň poznamenal, že „komerčné banky budú zrejme aj naďalej hlavným zdrojom finančných prostriedkov a že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vytvorili nové zdroje, ktoré budú dopĺňať zavedené mechanizmy a pokryjú chýbajúce financovanie, a pritom zabezpečia primeraný regulačný a dozorný rámec prispôsobený potrebám reálneho hospodárstva“;

B.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 27. marca 2014 s názvom Dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva preskúmala možnosti prijať konkrétne opatrenia s cieľom diverzifikovať financovanie, rozvíjať európske kapitálové trhy a zlepšiť prístup k financovaniu, najmä pre malé a stredné podniky, napríklad v oblasti akciových trhov a trhov s podnikovými dlhopismi, jednoduchej a transparentnej sekuritizácie, krytých dlhopisov a súkromného umiestňovania;

C.  keďže ako uviedol predseda Komisie Jean-Claude Juncker, prvou strategickou prioritou Komisie je „posilniť konkurencieschopnosť Európy a stimulovať investície v záujme vytvárania pracovných miest“;

D.  keďže nedostatočne regulované a kontrolované kapitálové trhy boli hlavnou príčinou vypuknutia finančnej krízy; keďže všetky nové návrhy, najmä so zreteľom na sekuritizáciu, musia primerane zohľadniť túto skutočnosť;

E.  keďže v dôsledku finančnej krízy inštitúcie EÚ zaviedli celý rad právnych predpisov zameraných na zabránenie opakovaniu takejto krízy a na vytvorenie prostredia finančnej stability, ktoré má zásadný význam pre skutočne trvalo udržateľný rast; keďže tento právny predpis treba chápať ako rámec, v ktorom sa vytvorí únia kapitálových trhov (CMU), a nie ako jeho prekážku;

F.  keďže zníženie roztrieštenosti kapitálových trhov by mohlo viesť k nižším kapitálovým nákladom a zároveň zlepšeniu prideľovania kapitálu, a preto by mohlo podporiť rast podnikov, najmä MSP, a tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.  keďže rôzne inštitúcie EÚ a súkromný sektor v súčasnosti vyvíjajú riešenia alebo odporúčania v záujme ďalšieho rozvoja kapitálových trhov, napríklad v oblasti jednoduchej a transparentnej sekuritizácie, súkromného umiestňovania, kapitálového financovania, európskych krytých dlhopisov a prvých verejných ponúk (IPO);

H.  keďže prípadné predchádzajúce regulačné opatrenia (smernica o kapitálových požiadavkách (CRD), smernica o trhoch s finančnými nástrojmi II (MiFID II) /trhy s finančnými nástrojmi (MiFIR) treba v únii kapitálových trhov doplniť a ďalej rozvinúť;

Ekonomický kontext

1.  poznamenáva, že investície do reálnej ekonomiky v Európe sa do istej miery znížili v priebehu niekoľkých desaťročí, a to aj napriek veľkému zvýšeniu rozsahu európskeho a globálneho finančného sektora v rovnakom období; zdôrazňuje, že reálna ekonomika je naďalej do veľkej miery závislá od bánk, čo zvyšuje zraniteľnosť hospodárstva voči sprísneniu podmienok poskytovania bankových úverov;

2.  konštatuje, že rozsiahle verejné intervencie od začiatku krízy, aktivované zlyhaním finančného sektora, vyústili do veľkého objemu likvidity a zatiaľ neviedli k zvýšeniu dopytu po financovaní v reálnej ekonomike;

3.  poukazuje na to, že pred krízou mala Európa dostatočné cezhraničné toky, boli však sústredené na medzibankové úvery a dlh, ktorý bol často v rukách vysoko špekulatívnych investorov, čo viedlo k prenosu rizík v rámci vnútorného trhu;

4.  konštatuje, že obnova stability bankového sektora v EÚ sa stala prioritou voči financovaniu dlhodobých investícií a reálnej ekonomiky;

5.  poukazuje na to, že v odvetví poisťovníctva existujú veľké zásoby voľného kapitálu a že by sa mal účinnejšie využívať zlepšením regulačného rámca prostredníctvom prehodnotenia kapitálových požiadaviek pre určité investície v sektore poisťovníctva;

6.  poukazuje na to, že napriek možnostiam, ktoré ponúka kvalitný kapitálový trh EÚ, nie je možné vyhnúť sa skutočnosti, že existujú obrovské prekážky v iných oblastiach, ako je zdaňovanie, najmä postupy, ktoré uprednostňujú dlh pred vlastným kapitálom, stimulujú platobnú neschopnosť a právo v oblasti účtovníctva; domnieva sa, že tieto oblasti harmonizácie EÚ neprinesú automaticky ďalšie výhody a že v tejto súvislosti nie je v Európe potrebné rozšírenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS);

7.  zdôrazňuje, že stupeň finančnej integrácie klesol od začiatku krízy a investori a banky sa vracajú na svoje domáce trhy;

8.  zdôrazňuje, že dopyt a ponuku možno podporiť vybudovaním dôvery v reálnu ekonomiku prostredníctvom jasných záväzkov na úrovni členských štátov a Únie zameraných na podporu pozitívneho investičného prostredia a právnej istoty pre investorov, formulovanie dlhodobých cieľov pre stabilizáciu, konkurencieschopnosť a právny rámec podporujúci rast a stimulovanie a diverzifikovanie investícií do infraštruktúry, čo umožní podnikom dlhodobé plánovanie;

9.  uznáva, že budúcnosť Európy je spojená s jej schopnosťou inovovať; domnieva sa, že okrem regulačného rámca podporujúceho inovácie je dôležitý jednoduchý, primeraný a diverzifikovaný prístup k financovaniu pre podniky, ktorý by vytváral inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

10.  poukazuje na to, že zlepšenie podmienok financovania pre európske podniky musí vychádzať z posilnenej hospodárskej a finančnej stability, ktorá bude zahŕňať vykonávanie reforiem vo všetkých členských štátoch;

11.  zdôrazňuje, že nedokonalé kapitálové trhy viedli k nesprávnemu oceňovaniu rizík a k odstráneniu prepojenia medzi želanými výnosmi a skutočnými rizikami, čo spôsobilo, že trhy sa chovali neobjektívne voči subjektom, ako sú MSP; domnieva sa, že jedným z cieľov CMU by malo byť zlepšenie efektívnosti trhov a zabezpečenie spravodlivého, primeraného a ekonomicky zdravého vzťahu medzi rizikom a výnosmi na kapitálových trhoch v EÚ;

Skutočný európsky prístup

12.  domnieva sa, že zatiaľ čo sa napríklad USA zotavili z finančnej krízy rýchlejšie ako EÚ, čo je čiastočne dôsledkom diverzifikovanejšieho finančného systému, EÚ musí budovať svoju vlastnú skutočnú verziou CMU a môže vychádzať zo skúseností z iných častí sveta, ale nie ich len opakovať; zdôrazňuje však, že treba prijať rozumný prístup k uznávaniu rovnakých alebo podobných noriem tretích krajín s cieľom zaručiť súlad medzi európskymi a medzinárodnými finančnými trhmi;

13.  domnieva sa, že skutočný európsky prístup ku kapitálovým trhom by mal náležite zohľadniť medzinárodný vývoj, aby Európa zostala atraktívnou pre medzinárodných investorov, zamedzením zbytočnej duplicity a rozdielov v právnych predpisoch;

14.  zdôrazňuje, že hoci Európa šetrí viac ako USA z hľadiska percentuálneho podielu na HDP (20 %, resp. 17 %), úroveň úspor v podielových fondoch EÚ predstavuje iba 50 % úrovne USA a úspory v dôchodkových fondoch len 35 %; ďalej uvádza, že akciové trhy EÚ, trhy s podnikovými dlhopismi a sekuritizácia predstavujú 60 %, 35 % a 20 % v porovnaní s americkými;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vzala do úvahy rôzne hospodárske a kultúrne zloženie sektora MSP v členských štátoch s cieľom predchádzať akýmkoľvek nezamýšľaným dôsledkom implementácie únie kapitálových trhov, ktoré môžu zvýrazniť existujúce rozdiely v prístupe k financovaniu medzi členskými štátmi;

16.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky prístup k posilňovaniu diverzifikácie finančných zdrojov a investícií európskych podnikov prostredníctvom CMU, ktorý by vychádzal z charakteristiky a vzájomného prepojenia európskych bankových a kapitálových trhov a bral do úvahy osobitosti európskeho modelu financovania podnikov a potrebu vybudovať spoľahlivé nebankové zdroje financií pre rast a doplniť ich metódami, akými by účastníci trhu mohli zvýšiť dlh, vlastný kapitál a rizikový kapitál priamo z trhu; poznamenáva, že Komisia by sa nemala nevyhnutne spoliehať len na partnerské preskúmanie s inými jurisdikciami; upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že kultúrne rozdiely by sa nemali podceňovať a mali by byť poskytnuté primerané odpovede na ich prekonanie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala vo svojich reformách kapitálových trhov zohľadniť najnovší technologický vývoj;

17.  vyzýva Komisiu, aby uznala, že rozmanitosť obchodných modelov a finančné trhy členských štátov môžu byť silnou stránkou hodnou ochrany v Európe ako celku;

18.  zdôrazňuje, že začatie CMU a príslušné právne predpisy by sa mali zameriavať na fungovanie kapitálových trhov v celej EÚ, dobudovanie jednotného trhu a posilnenie udržateľného rastu; zdôrazňuje, že v dôsledku krízy boli podniknuté kroky v oblasti dohľadu nad bankovým sektorom, ktoré zatiaľ neboli rozšírené na kapitálové trhy; zdôrazňuje, že existujú rozdiely medzi finančnými sektormi, v dôsledku čoho sú potrebné rôzne riešenia; zdôrazňuje však, že musí byť zabezpečené vytvorenie rovnakých podmienok pre účastníkov s podobnými finančnými činnosťami a že kľúčovým cieľom vo všetkých sektoroch musí byť zlepšenie alokácie kapitálu v celom európskom hospodárstve a lepšie využívanie kapitálových zásob, ktoré sú v súčasnosti neproduktívne;

19.  zdôrazňuje, že na tento účel sa musí vykonať riadne a komplexné zhodnotenie, pri ktorom sa zohľadní kumulatívny účinok všetkých legislatívnych aktov prijatých v posledných rokoch na európske kapitálové trhy; upozorňuje, že to tiež znamená, že treba dôkladne zvážiť, či treba prehodnotiť prísne kapitálové požiadavky uplatňované v oblasti bankovníctva a poisťovníctva;

20.  zdôrazňuje, že iniciatívy smerujúce k únii kapitálových trhov by sa nemali snažiť objaviť už objavené, ale mali by uznať, že financovanie podnikov v Európe je založené na dobre vyvinutých a historicky vytvorených štruktúrach, ktoré sa napriek svojim obmedzeniam ukázali ako odolné voči kríze, a že ďalšia diverzifikácia a rozvoj nových kanálov by mohli byť prínosom pri zabezpečovaní toho, aby rôzne typy podnikov mali doplnkový prístup k financovaniu;

21.  konštatuje, že tradičné spôsoby financovania prostredníctvom bánk často nepodporujú inovatívne podniky a MSP; zdôrazňuje, že nedostatočný prístup k financovaniu pre MSP je jednou z najväčších prekážok rastu v EÚ; zdôrazňuje, že keďže je pre MSP stále ťažké získať bankový úver, sú potrebné alternatívy bankového financovania, a to najmä zlepšením podnikateľského prostredia pre rizikový kapitál, partnerské fondy, súkromné umiestňovanie, sekuritizáciu úverov pre MSP a podporou úverových združení, ale aj prostredníctvom štandardizácie pravidiel týkajúcich sa verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v celej EÚ;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že efektívnejšie prideľovanie kapitálu v rámci EÚ nemusí vždy viesť k vyšším cezhraničným kapitálovým tokom; pripomína, že vytváranie bublín v oblasti nehnuteľností v niektorých členských štátoch pred krízou bolo do určitej miery spôsobené prílišným prísunom kapitálu;

23.  zdôrazňuje potrebu identifikovania existujúcich finančných štruktúr, ktoré sa osvedčili ako účinné, a preto by sa mali zachovať, a štruktúr, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie; domnieva sa, že by sa mali presadzovať aj účinné štruktúry pre miestne a decentralizované finančné inštitúcie;

24.  pripomína úspech celoeurópskych iniciatív, ako sú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), ktoré umožnili rast investičných fondov EÚ s povolením v členských štátoch, s aktívami vo výške takmer 8 biliónov EUR; domnieva sa, že smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFM) je tiež dobrým príkladom;

25.  víta prijatie nariadenia o európskych dlhodobých investičných fondoch (EDIF); domnieva sa, že EDIF by mohli zopakovať pokrok dosiahnutý pri PKIPCP prostredníctvom lepšieho prideľovania kapitálu na dlhodobé projekty, ktoré potrebujú financovanie, napríklad do infraštruktúry a energetiky, najmä na cezhraničnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa z dlhodobého hľadiska mohli mimoriadne investičné programy, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), účinne prepojiť s riadnymi fondmi EÚ; zastáva názor, že inštitucionálni investori by mali byť vyzvaní, aby prispeli prostriedkami, ktoré spravujú, do európskych kapitálových trhov; domnieva sa, že inštitucionálni investori a podmienky, za ktorých môžu vstupovať na trh, musia zohrávať významnú úlohu v rozvoji únie kapitálových trhov;

26.  pripomína predchádzajúcu prácu na integrácii finančných trhov, akou bol napr. Akčný plán finančných služieb (1999), Giovanniniho správa a de Larosièrova správa, a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na tieto správy vo svojom akčnom pláne únie kapitálových trhov;

27.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu súčasnej situácie na kapitálových trhoch podľa jednotlivých krajín, posúdila formou komplexnej hospodárskej analýzy, kde a do akej miery existujú celoeurópske prekážky investícií prostredníctvom kapitálových trhov, a aby uviedla, akými prostriedkami vrátane nelegislatívnych a trhových prístupov sa tieto prekážky môžu odstrániť alebo minimalizovať; domnieva sa, že táto analýza je základným predpokladom úspechu únie kapitálových trhov; vyzýva Komisiu, aby tento proces urýchlila;

28.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala cezhraničné riziká na finančných a kapitálových trhoch v EÚ spôsobené inštitucionálnymi, právnymi a regulačnými rozdielmi medzi členskými štátmi, a riešila ich účinnými opatreniami s cieľom zjednodušiť cezhraničné kapitálové toky a obmedziť existujúce uprednostňovanie domácich tokov medzi investormi;

29.  vyzýva Komisiu, aby zvážila aj stranu ponuky, a najmä zanalyzovala a riešila základné príčiny, prečo drobní a inštitucionálni investori nie sú schopní mobilizovať a transformovať dostatočný kapitál na posilnenie jednotlivých finančných služieb a dlhodobých investícií do reálneho hospodárstva;

30.  navrhuje, aby Komisia podporovala finančné vzdelávanie investorov aj spoločnosti ako používateľov kapitálových trhov, a zlepšila dostupnosť údajov a výskumu EÚ prostredníctvom štandardizácie a zlepšovania zberu údajov, s cieľom umožniť spoločnostiam, ako aj investorom pochopiť komparatívne náklady a prínosy rôznych služieb, ktoré poskytujú účastníci kapitálového trhu;

31.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako znížiť informačnú asymetriu na kapitálových trhoch pre MSP, a zamerala sa na trh pre ratingové agentúry a prekážky pre nových účastníkov na tomto trhu; zdôrazňuje myšlienku nezávislých európskych agentúr poskytujúcich úverové ratingy, ktoré sú nákladovo efektívne aj v prípade malých investícií;

32.  víta oznámenie Komisie o zámere revidovať smernicu o prospekte s cieľom riešiť nedostatky súčasného rámca prospektu; zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť jeho postupy primeraným zrušením administratívnej záťaže pre emitentov a kótovanie spoločností, a to najmä so zreteľom na MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou; domnieva sa, že môže byť užitočné preskúmať spôsoby lepšieho prispôsobenia požiadaviek podľa typu aktív a/alebo investorov a/alebo emitentov; zdôrazňuje, že transparentnosť by sa posilnila a transakčné náklady by sa znížili, ak by poskytované informácie boli štandardizované, a sprístupnené elektronicky;

33.  vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako bude únia kapitálových trhov spolupracovať s ďalšími dvoma piliermi európskeho investičného plánu, konkrétne Európskym fondom pre strategické investície a Európskym centrom investičného poradenstva;

34.  zdôrazňuje dôležitosť spojenia iniciatív týkajúcich sa kapitálových trhov s inými programami politík, ako je rozvoj digitálneho jednotného trhu a prebiehajúce reformy v oblasti práva obchodných spoločností a podnikového riadenia, s cieľom dosiahnuť súdržnosť a konzistentnosť rôznych regulačných a neregulačných iniciatív a maximalizovať tak pozitívne vedľajšie účinky rôznych politík na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

Stavebné bloky únie kapitálových trhov

35.  zastáva názor, že únia kapitálových trhov by sa mala riadiť prístupom postupných krokov a že by mala mať tri oblasti priorít: po prvé, stimulovať čo najefektívnejšie prideľovanie úspor prehĺbením a diverzifikáciou zdrojov financovania dostupného pre podniky a ponúkať viac investičných možností, väčšiu transparentnosť a diverzifikáciu portfólia pre sporiteľov a investorov; po druhé, umožniť väčšie zmiernenie rizika vytváraním hlbších cezhraničných trhov, posilnením odolnosti finančného systému voči nepriaznivým účinkom vážnych finančných kríz a vyrovnaním vplyvu špecifických otrasov; po tretie, zabezpečiť, aby existoval dodatočný účinný kanál na financovanie reálneho hospodárstva;

36.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na revíziu súčasných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ratingové agentúry a audítorské spoločnosti s cieľom zvýšiť a skompletizovať ochranu investorov;

37.  zdôrazňuje potrebu odstrániť existujúce prekážky cezhraničného financovania, najmä pre MSP, s cieľom podporovať výhody únie kapitálových trhov pre podniky všetkých veľkostí vo všetkých zemepisných oblastiach;

38.  zdôrazňuje, že hlavnou zásadou budovania únie kapitálových trhov musí byť väčší dôraz na koncových používateľov kapitálových trhov, t. j. spoločnosti a investorov, a uznanie, že existujú trhy pre spoločnosti a investorov; domnieva sa preto, že politiky EÚ sa musia zameriavať na zabezpečenie toho, aby kapitálové trhy poskytovali podnikom lepší prístup ku kapitálu a investorom s rôznorodými, transparentnými a dostupnými možnosťami úspor;

39.  vyzýva Komisiu, aby predkladala konzistentné návrhy s cieľom zabezpečiť, aby únia kapitálových trhov bola v súlade s jasnou stratégiou na riešenie kontraproduktívnych účinkov tieňového bankového systému;

40.  zdôrazňuje, že v záujme prispenia k uvedeným prioritám by iniciatívy únie kapitálových trhov mali byť zamerané na obmedzenie zložitosti, pričom by mali zvyšovať účinnosť a znižovať náklady na reťazec sprostredkovania medzi sporiteľmi a investíciami, zlepšiť informovanosť koncových používateľov o sprostredkovateľskom reťazci a o štruktúre jeho nákladov, posilniť ochranu investorov, zabezpečiť stabilitu sprostredkovateľského reťazca vhodnými pravidlami obozretného podnikania a zabezpečiť, aby sprostredkovatelia mohli zlyhať a byť nahradení s minimálnym narušením finančného systému a reálneho hospodárstva;

41.  víta plán Komisie zhodnotiť celkový vplyv finančnej regulácie, najmä právnych predpisov prijatých v posledných piatich rokoch; zdôrazňuje, že uvedené priority treba vziať do úvahy pri skúmaní platných predpisov v oblasti finančnej regulácie;

42.  zdôrazňuje, že financovanie bánk a sprostredkovateľská úloha bánk na kapitálových trhoch sú dôležitými piliermi financovania podnikov; zdôrazňuje, že únia kapitálových trhov by mala byť založená na dopĺňaní hlavnej úlohy bánk, a nemala by byť o ich vytláčaní, keďže bankové financovanie by malo naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní európskeho hospodárstva; zdôrazňuje dôležitú úlohu vzťahového bankovníctva vo financovaní mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré sa môže využiť aj pri poskytovaní alternatívnych spôsobov financovania; pripomína strategický rozmer silného a diverzifikovaného európskeho bankového sektora; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dostupnosť bankových úverov pre MSP v celej Únii a aby riešila neprimerané prekážky;

43.  zdôrazňuje, že MSP by mali mať k dispozícii čo najširší výber štruktúr financovania tak, aby mali sami možnosť výberu medzi možnosťami financovania s rôznymi nákladmi a úrovňami zložitosti vrátane hypotekárnych úverov a financovania založeného na sekuritizácii;

44.  zdôrazňuje potrebu podporiť prostredie, v ktorom viac úspor domácností a podnikov prúdi do nástrojov, ktoré budú investovať na kapitálových trhoch, a kde sú investori nabádaní k vyčleňovaniu kapitálu naprieč hranicami členských štátov; zdôrazňuje potrebu primeraných záruk, najmä v prípade domácností, aby sa zaistila úplná informovanosť o výhodách a nevýhodách investícií do kapitálových trhov; zdôrazňuje význam rozšírenia dostupnosti finančného vzdelávania zameraného na zlepšenie dôvery investorov v kapitálové trhy, najmä pokiaľ ide o retailových investorov; zdôrazňuje tiež, že finančné vzdelávanie by sa malo zamerať na MSP, aby sa naučili, ako využívať kapitálové trhy;

45.  zdôrazňuje, že iniciatívy týkajúce sa CMU by mali dlžníkom umožniť prístup k finančným prostriedkom z trhových zdrojov, čo podporí väčšiu rozmanitosť foriem pôžičiek, akými sú akcie a podnikové dlhopisy, ako aj nepriamych foriem financovania, pri ktorých banky a trhy spolupracujú;

46.  zdôrazňuje, že s cieľom vytvoriť účinnú CMU je dôležité uľahčiť zrozumiteľné porovnanie investičných možností dostupných pre finančné subjekty; v tejto súvislosti požaduje posilnenie spoločného rámca, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a transparentnosť medzi rôznymi finančnými nástrojmi, najmä riadnym vykonávaním opatrení naplánovaných na tento účel v rámci smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), smernice o sprostredkovaní poistenia (IMD) a nariadenia o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení (PRIIP); zdôrazňuje význam súdržnosti právnych predpisov vo všeobecnosti, a najmä medzi vyššie uvedenými súbormi, s cieľom predísť regulatórnej arbitráži a zabezpečiť najvyššie normy ochrany investorov na všetkých trhoch;

47.  domnieva sa, že CMU by mala vytvoriť vhodné regulačné prostredie, ktoré podporuje cezhraničný prístup k informáciám o spoločnostiach, ktoré chcú využiť štruktúry týkajúce sa úveru, kvázi vlastného kapitálu a akcií, s cieľom podporiť rast nebankových finančných modelov, okrem iného kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi; domnieva sa, že poskytovanie takýchto informácií by malo byť pre MSP dobrovoľné; zdôrazňuje, že pravidlá ochrany investorov by sa mali uplatňovať na všetky modely financovania v rovnakej miere bez ohľadu na to, či sú súčasťou bankových alebo nebankových modelov financovania; domnieva sa, že takéto prostredie by si vyžadovalo aj väčšiu systémovú odolnosť a dohľad nad systémovými finančnými sprostredkovateľmi mimo bankového sektoru;

48.  je presvedčený, že štandardizácia niektorých finančných nástrojov a ich dostupnosť na celom vnútornom trhu môžu byť vhodným nástrojom, ktorý pomôže zvýšiť likviditu, posilniť fungovanie jednotného trhu a umožniť komplexný prehľad a dohľad nad európskymi kapitálovými trhmi, pričom sa primerane zohľadnia najlepšie postupy v rámci už existujúcich noriem členských štátov; zdôrazňuje nutnosť zachovať možnosť vydávania individuálne prispôsobených finančných nástrojov, ktoré zodpovedajú potrebám jednotlivých emitentov a individuálnych investorov;

49.  pripomína, že historický prehľad Akčného plánu pre finančné služby vyzýva na to, aby sa zvážili dve medzery, ktoré vznikli v dôsledku jeho vykonávania, potreba dôkladne zvážiť osobitný vplyv opatrení navrhnutých v rámci vnútorného trhu na fungovanie eurozóny, ako aj potreba paralelného zlepšovania integrácie trhu a dohľadu; vyzýva Komisiu, aby si pri príprave akčného plánu vzala všetky potrebné ponaučenia z tohto precedensu;

50.  zdôrazňuje, že právny rámec a rámec dohľadu by mali zohrávať zásadnú úlohu, aby sa zabránilo nadmernému prijímaniu rizika a nestabilite na finančných trhoch; zdôrazňuje, že silný projekt CMU musí byť sprevádzaný silným dohľadom v celej EÚ a silným vnútroštátnym dohľadom vrátane primeraných makroprudenciálnych nástrojov; domnieva sa, že jednou z dostupných možností je pridelenie silnejšej úlohy orgánu ESMA pri zlepšovaní zbližovania dohľadu;

51.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila riziká úverového financovania na kapitálových trhoch a príslušné skúsenosti získané pri vzniku finančnej krízy v rokoch 2007/2008 a aby riešila všetky problémy, ktoré z toho vyplývajú;

Priblíženie kapitálových trhov malým a stredným podnikom

52.  upozorňuje na to, že prípadné zmeny alebo doplnenia existujúceho regulačného rámca pre finančných sprostredkovateľov by sa mali zamerať na odstránenie prekážok vstupu pre malých a stredných sprostredkovateľov a na zlepšenie prístupu k financovaniu, najmä pre inovatívne začínajúce podniky a malé a stredné podniky, a zabezpečiť prudenciálne normy primerané riziku;

53.  víta návrh smernice predložený Komisiou, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení (COM(2014)0213); predovšetkým sa domnieva, že tento návrh by mohol byť prostriedkom na podporu atraktívneho prostredia pre akcionárov zlepšením efektívnosti reťazca kapitálových investícií; zdôrazňuje, že primeraný a uskutočniteľný rámec pre správu a riadenie spoločnosti môže posilniť CMU;

54.  zdôrazňuje, že zložitosť kapitálových trhov by nemala vyústiť do vylúčenia MSP, ktoré väčšmi potrebujú mať prístup k doplnkovému financovaniu, najmä v členských štátoch, ktoré čelia hospodárskym ťažkostiam; zdôrazňuje, že pozitívne prostredie pre úspešné financovanie MSP zahŕňa potrebu mať hospodárske a regulačné podmienky, ktoré sú priaznivé pre MSP, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; osobitne zdôrazňuje, že pozornosť by sa mala venovať možnému zjednodušeniu postupov na prístup MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k prvej verejnej ponuke, pričom sa zabezpečí, aby zostali v platnosti prísne kritériá na posúdenie odolnosti a oprávnenosti podnikov v súvislosti s prvou verejnou ponukou; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalších opatrení na pomoc MSP pri prilákaní investícií;

55.  pripomína, že nedostatok informácií o finančnej situácii MSP je jednou z najväčších prekážok investovania do tohto typu spoločností; požaduje hĺbkové zváženie týkajúce sa spôsobov a prostriedkov na zlepšenie prístupu investorov k transparentným a porovnateľným údajom o MSP, pričom by sa zároveň v čo najväčšom rozsahu obmedzila ďalšia záťaž kladená na tieto spoločnosti;

56.  podporuje diverzifikovaný a atraktívny základ financovania na európskych verejných trhoch pre spoločnosti každého rozsahu, pričom presadzuje koncepciu „najskôr myslieť v malom“ v nariadeniach o rozpočtových pravidlách EÚ týkajúcich sa rozvíjajúcich sa spoločností zameraných na rast a revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ v záujme zníženia administratívnych nákladov na kótovanie spoločností o 30 – 50 %;

57.  domnieva sa, že vzhľadom na význam MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pre vytváranie nových pracovných miest treba lepšie využívať existujúce možnosti nebankového financovania, ako napríklad rozvoj špecializovaných sekundárnych trhov (napr. rastových trhov MSP) a jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie; víta iniciatívu zaviesť udržateľný, transparentný trh so sekuritizáciou vytvorením osobitného regulačného rámca s jednotným vymedzením vysoko kvalitnej sekuritizácie v spojení s účinnými metódami monitorovania, merania a riadenia rizika; zdôrazňuje však, že MSP predstavujú veľmi rôznorodú skupinu a že sekuritizácia nie je jediným dostupným nástrojom; vyzýva preto Komisiu, aby využila širokú škálu prístupov a zvážila širokú paletu prostriedkov na zlepšenie financovania MSP;

58.  podporuje návrhy na zlepšenie možností prístupu k údajom pre európske spoločnosti, najmä MSP; zároveň upozorňuje na skutočnosť, že náklady na údaje o trhu sú v porovnaní s celkovými transakčnými nákladmi nízke;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila schopnosť monitorovať druhy, objemy a trendy sprostredkovateľských činností, ktoré sú podobné bankovým činnostiam a ktoré sú vykonávané mimo regulovaného bankového sektora, a zaviedla vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na tieto činnosti sa vzťahuje zásada „rovnaké riziká – rovnaké pravidlá“;

60.  upozorňuje, že súkromný kapitál a rizikový kapitál ponúkajú zaujímavé alternatívy financovania, najmä pre začínajúce podniky; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie nástroje na základe skúseností získaných v rámci európskych fondov rizikového kapitálu a európskych fondov sociálneho podnikania s cieľom riešiť hlavné nedostatky trhov rizikového kapitálu v EÚ, ako napríklad nedostatok informácií pre investorov; domnieva sa, že rozvoj osobitnej databázy na zber informácií o MSP a začínajúcich podnikoch na dobrovoľnom základe by mohol byť užitočným nástrojom na poskytovanie informácií investorom, čím by sa napokon rozšíril okruh účastníkov trhu a ďalej posilňovali trhy rizikového kapitálu v členských štátoch;

61.  víta kroky na podporu rozvoja trhov súkromného umiestňovania prostredníctvom štandardizovaných dokumentov a vymedzení, pričom sa zabezpečí, aby potenciálni investori boli dostatočne informovaní o rizikách a výhodách tejto formy investícií;

62.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akýkoľvek rozvoj nových návrhov na „fond fondov“ ako súčasť únie kapitálových trhov nepovedie k medzerám v celkovom hodnotení a riadení systémového a špecifického rizika;

63.  trvá na tom, že pri budovaní CMU je nevyhnutné posilniť a zlepšiť koordináciu EÚ na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci skupiny G20, Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO), Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) a Bazilejského výboru;

Vytvorenie súdržného regulačného prostredia EÚ pre kapitálové trhy

64.  ďalej zdôrazňuje význam kapitálového financovania, ktoré môže pomôcť zmierniť riziká a znížiť nadmerné zadlženie a pákový efekt vo finančnom systéme; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a riešili príliš zaťažujúcu reguláciu v oblasti kapitálového financovania súkromných spoločností; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa daňovým zvýhodňovaním dlhu oproti vlastnému kapitálu;

65.  uvedomuje si, že rôznorodosť pravidiel platobnej neschopnosti komplikuje vytvorenie cezhraničných súborov aktív, a teda aj procesu sekuritizácie; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie na riešenie cezhraničnej platobnej neschopnosti v rozsahu potrebnom na dosiahnutie dobre fungujúcej CMU; požaduje vytvorenie rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií nebankových subjektov, najmä centrálnych protistrán;

66.  pripomína úlohu platobného systému a systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi pre trh so sekuritizáciou a požaduje vytvorenie európskej infraštruktúry trhu na tento účel, ako aj koordinované a väčšmi harmonizované monitorovanie kritickej trhovej infraštruktúry, najmä možnosť vytvoriť archív údajov pre sekuritizáciu, ktorý by zaregistroval každého účastníka sekuritizácie, sledoval súhrnné expozície a toky medzi účastníkmi trhu, monitoroval efektívnosť a účinnosť politických iniciatív a odhaľoval prípadné vznikajúce bubliny, ako aj znižoval informačné asymetrie;

67.  zdôrazňuje, že vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú IKT, je potrebné riešiť hrozbu kybernetických útokov a zaviesť odolnosť celého finančného systému voči takýmto útokom;

68.  povzbudzuje Komisiu, aby zvýšila porovnateľnosť a kvalitu finančných informácií preskúmaním súčasného rámca pre účtovné štandardy, a to aj vzhľadom na globálne perspektívy a s ohľadom na konzervatívne modely oceňovania a primeranosť požiadaviek; chápe, že nedávno revidované európskeho účtovné právo treba posúdiť v praxi;

69.  zdôrazňuje potrebu uskutočniť posúdenie vplyvu a analýzu nákladov a prínosov všetkých dodatočných právnych predpisov vrátane delegovaných a vykonávacích aktov; konštatuje, že nové právne predpisy nemusia byť vždy primeranou politickou reakciou na tieto výzvy a že by sa mali preskúmať nelegislatívne a trhové prístupy, ako aj v niektorých prípadoch už existujúce vnútroštátne riešenia; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu proporcionality v príslušných právnych predpisoch s cieľom posilniť pozitívny vplyv pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

70.  domnieva sa, že základy plne funkčnej únie kapitálových trhov by sa mali zaviesť najneskôr v roku 2018; zdôrazňuje potrebu komplexnej analýzy súčasnej situácie na kapitálových trhoch EÚ a existujúcich prekážok v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na akčnom pláne a čo najskôr predložila legislatívne a nelegislatívne návrhy v záujme dosiahnutia cieľa plne integrovaného jednotného kapitálového trhu EÚ do konca roka 2018;

71.  konštatuje, že rozvoj digitálneho prostredia by sa mal vnímať ako príležitosť na zlepšenie výkonnosti a hodnoty poskytovanej v rámci odvetvia kapitálových trhov podnikom, investorom a spoločnosti vo všeobecnosti;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.

Právne oznámenie