Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2697(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-0676/2015

Predkladané texty :

B8-0676/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 09/07/2015 - 12.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0269

Prijaté texty
PDF 384kWORD 135k
Štvrtok, 9. júla 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Európsky program v oblasti bezpečnosti
P8_TA(2015)0269B8-0676/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (2015/2697(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 16, 20, 67, 68, 70-72, 75, 82-87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47–50, 52 a 53,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o stratégii pre účinné uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573) a na prevádzkové usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu Komisie (SEC(2011)0567),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o spojených veciach C-293/12 a C-594/12, ktorý zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach(6),

–  so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o európskom programe v oblasti bezpečnosti EÚ (O-000064/2015 – B8-0566/2015 a O-000065/2015 – B8-0567/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže hrozby v oblasti vnútornej bezpečnosti Únie sa stali zložitejšími, hybridnými, asymetrickými, nekonvenčnými, medzinárodnými, rýchlo sa vyvíjajúcimi, ťažko predpovedateľnými a keďže presahujú kapacitu ktoréhokoľvek členského štátu, vyžadujú si viac než kedykoľvek predtým súdržnú, komplexnú, viacvrstvovú a koordinovanú reakciu EÚ, ktorá v plnej miere zohľadňuje dodržiavanie základných práv;

B.  keďže rozvoj bezpečnostnej politiky EÚ je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje koordinované a zosúladené úsilie všetkých členských štátov, inštitúcií a agentúr EÚ, občianskej spoločnosti a orgánov presadzovania práva, pričom je zameraný na spoločné ciele a založený na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; keďže v záujme dosiahnutia optimálnych výsledkov by konkrétne vykonávanie týchto spoločných cieľov a priorít malo byť spojené s jasným rozdelením úloh medzi EÚ a členské štáty na základe zásady subsidiarity a so silným a účinným parlamentným a súdnym dohľadom;

C.  keďže výnimku týkajúcu sa národnej bezpečnosti uvedenú v článku 4 ods. 2 ZEÚ nemožno použiť na to, aby mohli agentúry národnej bezpečnostnej porušovať záujmy vrátane hospodárskych záujmov ostatných členských štátov, práva ich občanov a rezidentov a zákony a politiky Európskej únie a tretích krajín v širšom slova zmysle;

D.  keďže pozornosť by sa mala upriamiť na potrebu poučiť sa z mnohých porušení európskych a všeobecných noriem a hodnôt v kontexte vnútornej a vonkajšej bezpečnosti spolupráce po 11. septembri 2001;

E.  keďže sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú ciele, ktoré je potrebné sledovať súbežne; keďže na dosiahnutie slobody a spravodlivosti je potrebné, aby bezpečnostné opatrenia vždy rešpektovali demokraciu, zásady právneho štátu a základné práva v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality a aby podliehali riadnej demokratickej kontrole a zodpovednosti; keďže európsky program v oblasti bezpečnosti nerieši justičný a preventívny rozmer v dostatočnej miere;

F.  keďže viaceré základné príčiny trestnej činnosti, napríklad zvyšujúcu sa nerovnosť, chudobu a rasové a xenofóbne násilie a trestné činy z nenávisti, nemožno vyriešiť výlučne bezpečnostnými opatreniami, ale je ich potrebné riešiť v širšom politickom kontexte zahŕňajúcom lepšie politiky v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti, vzdelávania, kultúry a vonkajších vzťahov;

G.  keďže aspekt prevencie európskeho programu v oblasti bezpečnosti je obzvlášť dôležitý v období rastúcich hospodárskych a sociálnych rozdielov, ktoré oslabujú sociálny pakt a účinnosť základných práv a verejných slobôd; keďže dôležitým prvkom takýchto preventívnych politík by mali byť alternatívne opatrenia k trestu odňatia slobody na jednej strane a k opatreniam opätovnej integrácie na druhej strane;

H.  keďže po ukončení prechodného obdobia stanoveného v protokole 36, ktorý je uvedený v prílohe k zmluvám, Komisia a Európsky súdny dvor získali plnú právomoc, pokiaľ ide o právne nástroje bývalého tretieho piliera, pričom sa demokratická zodpovednosť a zodpovednosť v oblasti základných práv rozšírili na prijaté opatrenia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

I.  keďže počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, majú vplyv na bezpečnosť občanov EÚ, vnútorný trh, duševné vlastníctvo a prosperitu Európskej únie; keďže napr. botnety ako formy počítačovej kriminality postihujú milióny počítačov a tisíce cieľov súčasne;

J.  keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz nejasnejšie, čo si vyžaduje užšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi na účely vytvorenia komplexného a mnohorozmerného prístupu;

K.  keďže je potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore a ochrane všetkých obetí terorizmu a trestnej činnosti v EÚ ako dôležitej súčasti programu bezpečnosti;

1.  berie na vedomie európsky program v oblasti bezpečnosti na obdobie 2015 – 2020 predložený Komisiou, ako aj priority v ňom uvedené; domnieva sa, že so zreteľom na výzvy, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí, sú terorizmus, násilný extrémizmu, cezhraničná organizovaná trestná činnosť a počítačová kriminalita najzávažnejšie hrozby, ktoré si vyžadujú koordinované opatrenia na národnej, európskej a celosvetovej úrovni; poukazuje na to, že štruktúra programu by mala byť pružná, aby mohol reagovať na prípadné nové výzvy v budúcnosti;

2.  opakuje potrebu ďalej riešiť základné príčiny trestnej činnosti vrátane nerovnosti, chudoby a diskriminácie ; okrem toho zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané zdroje pre sociálnych pracovníkov, príslušníkov miestnych a národných policajných síl a súdnych úradníkov, ktorých rozpočty sa v niektorých členských štátoch znížili;

3.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi preventívnymi politikami a represívnymi opatreniami, aby sa zachovala sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť; zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia by sa mali vždy vykonávať v súlade so zásadami právneho štátu a ochrany základných práv, ako sú právo na súkromie a ochranu údajov, sloboda prejavu a združovania a právo na riadny proces; vyzýva preto Komisiu, aby pri vykonávaní európskeho programu v oblasti bezpečnosti náležite zohľadnila nedávne rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov (rozsudok v spojených veciach C-293/12 a C-594/12), podľa ktorého musia byť všetky nástroje v súlade so zásadami proporcionality, nevyhnutnosti a zákonnosti a musia obsahovať primerané záruky zodpovednosti a súdnej nápravy; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila vplyv tohto rozsudku na každý nástroj, ktorého súčasťou je uchovávanie údajov na účely presadzovania práva;

4.  pripomína, že na to, aby bola Únia dôveryhodným subjektom, pokiaľ ide o podporu základných práv na vnútornej a vonkajšej úrovni, mala by zakladať svoje bezpečnostné politiky, boj proti terorizmu a boj proti organizovanému zločinu, ako aj partnerstvá s tretími krajinami v oblasti bezpečnosti na komplexnom prístupe, ktorý zoskupí všetky faktory vedúce ľudí zapojiť sa do terorizmu alebo organizovaného zločinu, a mala by teda integrovať hospodárske a sociálne politiky, ktoré sú vyvinuté a vykonávané pri plnom dodržiavaní základných práv a ktoré podliehajú súdnej a demokratickej kontrole a hĺbkovým hodnoteniam;

5.  víta voľbu Komisie založiť program na zásadách úplného súladu so zásadami právneho štátu a základných práv, čo by malo byť zaručené prostredníctvom riadneho súdneho dohľadu; ďalej na zásadách väčšej transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej kontroly; lepšieho uplatňovania a presadzovania platných právnych nástrojov; ucelenejšieho prístupu medzi agentúrami a odvetviami; a na zásade lepšieho prepojenia medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bezpečnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby prísne dodržiavali tieto zásady pri vykonávaní programu; poukazuje na to, že Európsky parlament sa bude o tieto zásady opierať pri monitorovaní vykonávania programu;

6.  víta osobitné zameranie programu na základné práva, a najmä záväzok Komisie dôsledne posúdiť každé bezpečnostné opatrenie, ktoré navrhne, a to nielen pokiaľ ide o to, do akej miery opatrenie plní svoje ciele, ale aj pokiaľ ide o jeho súlad so základnými právami; zdôrazňuje, že Komisia musí zapojiť do posudzovacieho procesu všetky príslušné orgány a agentúry, najmä Agentúru Európskej únie pre základné práva, európskeho dozorného úradníka na ochranu údajov, Europol a Eurojust; žiada Komisiu, aby poskytla všetky informácie a dokumentáciu týkajúcu sa tohto posúdenia, aby umožnila Európskemu parlamentu účinne vykonať demokratický dohľad;

7.  opätovne odsudzuje opatrenia, ktorých súčasťou je rozsiahly a systematický plošný zber osobných údajov nevinných osôb, a to najmä so zreteľom na možný závažný vplyv na práva na spravodlivý proces, nediskrimináciu, ochranu súkromia a údajov, slobodu tlače, myslenia a prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania, a ktoré majú veľký potenciál na zneužitie zhromaždených informácií proti politickým oponentom; vyjadruje vážne pochybnosti o užitočnosti opatrení hromadného sledovania, pretože často mávajú príliš široký záber a preto prinášajú príliš veľa klamlivých pozitív a negatív; varuje pred nebezpečenstvom opatrení hromadného sledovania, ktoré prekrývajú potrebu investovať do možno lacnejších a účinnejších opatrení na presadzovanie práva, ktoré menej zasahujú do súkromia;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa zásada najlepšieho záujmu dieťaťa dodržiavala vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti;

9.  konštatuje, že EÚ chýba dohodnutá definícia „národnej bezpečnosti“, čo vytvára nedefinovanú dieru v európskych právnych nástrojoch, ktoré obsahujú odkazy na „národnú bezpečnosť“;

10.  domnieva sa, že európske inštitúcie, agentúry a členské štáty by mali zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu v procese tvorby a vykonávania bezpečnostných politík, aby občania týmto politikám viac dôverovali; víta zámer Komisie, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu a Rade aktualizované informácie o vykonávaní programu; opätovne pripomína svoj zámer organizovať pravidelné monitorovanie riadneho vykonávania a pokroku programu v spolupráci s národnými parlamentmi; so záujmom berie na vedomie návrh Komisie na zriadenie európskeho konzultačného bezpečnostného fóra; žiada, aby toto fórum zabezpečilo vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a očakáva podrobnejšie informácie o ňom, najmä pokiaľ ide o jeho presnú úlohu, povinnosti, zloženie a právomoci, ako aj o zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov vo fóre;

11.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť demokratický a súdny dohľad spravodajských služieb členských štátov; konštatuje, že Európskemu parlamentu, Súdnemu dvoru a ombudsmanovi chýbajú dostatočné právomoci na vykonávanie účinnej kontroly Európskej bezpečnostnej politiky;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr vytvorili podrobný plán alebo podobný mechanizmus s cieľom zabezpečiť účinné a operatívne vykonávanie programu, aby plán predložili Európskemu parlamentu a začali ho vykonávať počas nasledujúcich šiestich mesiacov; domnieva sa, že prístupu typu „cyklus politiky EÚ“ (identifikácia a posúdenie spoločných hrozieb a zraniteľnosti, stanovenie politickej priority, rozvoj strategických a operačných plánov, účinné vykonávanie s jasnými hnacími silami, časové harmonogramy a výsledky a hodnotenie) by mohol poskytnúť potrebnú súdržnosť a kontinuitu pri vykonávaní programu za predpokladu, že Európsky parlament sa bude riadne podieľať na určovaní politických priorít a strategických cieľov; s potešením očakáva ďalšiu diskusiu na túto tému s Komisiou a Stálym výborom pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI);

13.  víta základnú zásadu program, t. j. aby sa pred navrhovaním nových nástrojov v oblasti bezpečnosti v plnej miere uplatňovali a vykonávali existujúce nástroje; opätovne zdôrazňuje potrebu rýchlejšej a efektívnejšej výmenu príslušných údajov a informácií, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky ochrany súkromia a údajov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek mnohým výzvam Európskeho parlamentu, stále chýba hodnotenie účinnosti existujúcich nástrojov EÚ, tak vzhľadom na nové bezpečnostné hrozby, ktorým čelí EÚ, ako aj na zostávajúce medzery; domnieva sa, že takýto postup je potrebný na zabezpečenie toho, aby bola európska bezpečnostná politika účinná, nevyhnutná, primeraná, súdržná a komplexná; vyzýva Komisiu, aby poskytla takéto prevádzkové hodnotenie existujúcich nástrojov, zdrojov a financovania EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti ako prioritné opatrenie v rámci plánu vykonávania programu; opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby komplexne vyhodnotili vykonávanie opatrení prijatých v oblasti vnútornej bezpečnosti pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a aby pritom využili postup stanovený v článku 70 ZFEÚ;

14.  víta zameranie Komisie na riadenie hraníc ako základný aspekt predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu; zdôrazňuje, že bezpečnosť hraníc EÚ by mala byť posilnená systematickými kontrolami existujúcich databáz, ako napríklad SIS; víta záväzok Komisie predložiť svoj revidovaný návrh týkajúci sa inteligentných hraníc do začiatku roka 2016;

15.  podporuje výzvu Komisie na integrovanejší prístup založený na užšej spolupráci medzi agentúrami, ktorý bude zahŕňať všetky odvetvia a navrhované opatrenia na zlepšenie výmeny informácií a osvedčených postupov a na zvýšenie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ; opätovne vyzýva, aby sa vo väčšej miere využívali existujúce nástroje a databázy, ako sú SIS, ECRIS a spoločné vyšetrovacie tímy; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom urýchliť uzatvorenie nedokončených pracovných dohôd medzi agentúrami; s poľutovaním konštatuje, že program neobsahuje dostatok konkrétnych opatrení so zreteľom na posilnenie jeho rozmeru spravodlivosti; vyzýva na integráciu a ďalší rozvoj všetkých aspektov justičnej spolupráce v trestných veciach prostredníctvom posilnenia práv podozrivých a obvinených osôb, obetí a svedkov a zlepšenia v oblasti uplatňovania existujúcich európskych nástrojov vzájomného uznávania;

16.  v plnej miere podporuje priority Komisie pomôcť členským štátom, aby ďalej rozvíjali vzájomnú dôveru, plne využívali existujúce nástroje na výmenu informácií a aby podporovali cezhraničnú operačnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi; zdôrazňuje význam cezhraničnej operačnej spolupráce najmä v pohraničných regiónoch;

17.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)(7) s cieľom harmonizovať kritériá zápisov a povinne vydávať zápisy týkajúcich sa osôb odsúdených za trestný čin alebo osôb podozrivých z terorizmu;

18.  víta, že Komisia oznámila posúdenie nevyhnutnosti a potenciálnej pridanej hodnoty Európskeho systému policajných záznamov (EPRIS) na uľahčenie cezhraničného prístupu k informáciám v národných policajných záznamov a plne podporuje začatie pilotného projektu plánovaného skupinou členských štátov s cieľom vytvoriť mechanizmus pre cezhraničné automatizované vyhľadávanie vo vnútroštátnych registroch na základe informácie, že záznam existuje/neexistuje; zdôrazňuje význam cezhraničného prístupu k informáciám, najmä v pohraničných regiónoch;

19.  zdôrazňuje význam spoločných vyšetrovacích tímov (JIT), pokiaľ ide o vyšetrovanie osobitných prípadov cezhraničnej povahy a vyzýva členské štáty, aby využívali tento úspešný nástroj pravidelnejšie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na vytvorenie právneho rámca, ktorý by umožnil vytvorenie dočasných alebo stálych spoločných vyšetrovacích tímov na účely riešenia pretrvávajúcich hrozieb najmä v pohraničných regiónoch, ako napríklad obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi a motocyklové gangy;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje, ako sú zmrazenie a konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, sa zatiaľ nevyužívajú systematicky vo všetkých vhodných cezhraničných prípadoch, a vyzýva na zvýšenie úsilia členských štátov a Komisie v tejto oblasti;

21.  zdôrazňuje, že existuje medzera v demokratickom a súdnom dohľade nad cezhraničnou spoluprácou medzi národnými spravodajskými službami; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že demokratický a súdny dohľad je veľmi sťažený pravidlom tretej strany týkajúcim sa prístupu k dokumentom;

22.  konštatuje, že hranice medzi vonkajšou a vnútornou bezpečnosťou sú čoraz nejasnejšie, a preto víta záväzok Komisie zabezpečiť, aby vnútorná a vonkajšia dimenzia politiky bezpečnosti pracovali spoločne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali vplyv programu na stratégiu vonkajšej bezpečnosti EÚ a naopak, vrátane povinností dodržiavania a presadzovania základných práv a slobôd a demokratických hodnôt a zásad, ako sú obsiahnuté v medzinárodných dohovoroch a dohodách, ktoré podpísali a ratifikovali; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilňovať prepojenia, synergie a konzistentnosť medzi programom a stratégiou, najmä pri riešení nových, prierezových a hybridných hrozieb, ktorým Európa čelí, pričom sa budú rešpektovať hodnoty Únie a základné práva; žiada Komisiu, aby pravidelne podávala Európskemu parlamentu informácie o všetkých ďalších opatreniach zameraných na vytvorenie väzby medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bezpečnostnej politiky a jej spoluprácu s tretími krajinami v oblasti bezpečnosti, aby Európsky parlament mohol vykonávať svoje právo demokratickej kontroly spolu s národnými parlamentmi;

23.  poukazuje na význam a včasnosť prebiehajúceho strategického preskúmania zo strany PK/VP, ktoré jej zverila Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2013 a ktoré by malo viesť k prijatiu novej Európskej bezpečnostnej stratégie; vo všeobecnej stratégii týkajúcej sa otázok zahraničnej a bezpečnostnej politiky by mali byť stanovené a popísané záujmy EÚ, jej priority a ciele, súčasné a vznikajúce hrozby, výzvy a príležitosti a tiež nástroje a prostriedky EÚ na ich riešenie;

24.  vyzýva na veľmi silné doložky o ľudských právach v dohodách o spolupráci s tretími krajinami, najmä v severnej Afrike a oblasti Perzského zálivu, pokiaľ ide o bezpečnostnú spoluprácu; vyzýva na prehodnotenie spolupráce s nedemokratickými krajinami s nízkou úrovňou ochrany ľudských práv;

25.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť základné príčiny ozbrojených konfliktov, extrémizmu a chudoby v tretích krajinách, pretože spôsobujú bezpečnostné problémy pre EÚ; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na podporu inkluzívnych, pluralistických a dobre fungujúcich štátov, ktoré majú silnú a životaschopnú občiansku spoločnosť schopnú zabezpečiť občanom slobodu, bezpečnosť, spravodlivosť a pracovné miesta;

26.  naliehavo vyzýva PK/VP, aby predložila návrh spoločnej pozície k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(8);

27.  berie na vedomie naliehavú výzvu Komisie na ukončenie prác na prijatí smernice EÚ o záznamoch o cestujúcich (PNR); potvrdzuje svoj záväzok usilovať sa o jej dokončenie do konca roka; zdôrazňuje, že smernica o PNR by mala rešpektovať základné práva a normy na ochranu údajov vrátane príslušnej judikatúry Súdneho dvora a zároveň poskytovať účinný nástroj na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala tento proces poskytovaním akýchkoľvek relevantných dodatočných prvkov preukazujúcich nevyhnutnosť a proporcionalitu smernice EÚ o PNR; žiada, aby každý budúci návrh vytvárajúci nové nástroje v oblasti bezpečnosti, ako je napríklad PNR, systematicky zahŕňal mechanizmy výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi;

28.  súhlasí s Komisiou, že podpora opatrení týkajúcich sa odbornej prípravy, výskumu a inovácií a dôležitej práce Európskej policajnej akadémie (CEPOL) v tejto oblasti má zásadný význam; domnieva sa, že programy odbornej prípravy a výmenné programy pre príslušníkov orgánov presadzovania práva majú veľký význam pre ďalšiu podporu európskej kultúry presadzovania práva a osvedčených postupov v tejto oblasti; domnieva sa, že je potrebné zvýšiť investície do výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti vrátane oblasti prevencie;

29.  poukazuje na to, že rýchlo sa meniaca bezpečnostná situácia si vyžaduje flexibilný, prispôsobivý a reaktívny prístup, rozvoj technických spôsobilostí a pravidelné prehodnocovanie prioritných opatrení stanovených v programe; v tejto súvislosti poukazuje na to, že by sa mohol využívať článok 222 ZFEÚ, podľa ktorého sa vyžaduje, aby Európska rada pravidelne vykonávala hodnotenie hrozieb pre Úniu okrem iného budovaním na existujúcich hodnoteniach hrozieb vykonávaných členskými štátmi a Europolom a informovala Európsky parlament a národné parlamenty o jeho výsledku a nadväzných opatreniach;

Terorizmus

30.  víta opatrenia na boj proti terorizmu, financovaniu terorizmu, hrozbe občanov a obyvateľov EÚ, ktorí cestujú do zahraničia na účely terorizmu (tzv. zahraniční bojovníci), a na predchádzanie radikalizácii uvedené v programe; berie na vedomie navrhovanú novú štruktúru európskeho centra pre boj proti terorizmu, ktoré sa má vytvoriť v rámci Europolu, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie objasnila jeho presné poslanie, úlohy, právomoci a dohľad, najmä vzhľadom na potrebu zabezpečiť riadny demokratický a súdny dohľad na príslušných úrovniach, a to aj prostredníctvom prebiehajúcej revízie mandátu Europolu; zdôrazňuje, že zvýšená výmena informácií medzi členskými štátmi je v boji proti terorizmu kľúčová a že by sa mala uskutočňovať na štruktúrovanejšom základe;

31.  odmieta akúkoľvek analýzu, ktorá nedostatočne rozlišuje medzi terorizmom, neistotou, islamom a migrantmi;

32.  vzhľadom na nedávne teroristické útoky v Bruseli, Paríži, Kodani a Saint-Quentin-Fallevieri pripomína naliehavú potrebu toho, aby EÚ lepšie posudzovala hrozby pre bezpečnosť EÚ a sústredila sa na bezprostredné prioritné oblasti pre boj proti terorizmu: posilnenie bezpečnosti hraníc EÚ, zlepšenie možností nahlasovania internetového obsahu, boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami a zintenzívnenie výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní a spravodajskými službami;

33.  pripomína kľúčový význam sledovania a narušenia finančných tokov, vrátane finančných tokov nevyužívajúcich SWIFT, v boji proti teroristickým sieťam a organizovaným zločineckým skupinám; víta úsilie o zabezpečenie spravodlivej a vyváženej účasti na Programe na sledovanie financovania terorizmu;

34.  zdôrazňuje, že od tej doby, čo islamskí fundamentalisti obsadili územie v Sýrii a Iraku a zahájili celosvetovú propagandistickú kampaň s cieľom spojenia svojich síl so silami džihádistov a páchania útokov v rámci EÚ, dosahuje hrozba domáceho terorizmu v EÚ nové nebezpečné rozmery;

35.  zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavujú zahraniční bojovníci a terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje viacúrovňový prístup zahŕňajúci komplexné riešenie základných faktorov, ako je radikalizácia, rozvoj sociálnej súdržnosti a inkluzívnosti a uľahčovanie reintegrácie presadzovaním politickej a náboženskej tolerancie, analýzou a vyvažovaním on-line podnecovania k teroristickým činom, predchádzaním odchodom na účely pripojenia sa k teroristickým organizáciám, predchádzaním a zastavením náboru a zapájania sa do ozbrojených konfliktov, narúšaním finančnej podpory teroristických organizácií a jednotlivcov, ktorí sa k nim chcú pripojiť, zabezpečením prísneho právneho stíhania v prípade potreby a poskytovaním vhodných nástrojov orgánom presadzovania práva na plnenie ich úloh pri plnom dodržiavaní základných práv;

36.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala skutočnú stratégiu týkajúcu sa európskych bojovníkov – ktorá v súčasnosti v programe v oblasti bezpečnosti chýba – a najmä bojovníkov vracajúcich sa z oblastí konfliktov, ktorí chcú opustiť teroristické organizácie, ktoré ich najali a vykazujú ochotu opätovne sa začleniť do spoločnosti; domnieva sa, že osobitný dôraz treba klásť na situáciu mladých európskych bojovníkov;

37.  potvrdzuje svoje odhodlanie zaistiť vyvodenie zodpovednosti za rozsiahle porušovanie základných práv pod zámienkou boja proti terorizmu, najmä v súvislosti s prepravou a nezákonným zadržiavaním väzňov v európskych krajinách zo strany CIA, a to prostredníctvom otvoreného a transparentného vyšetrovania; vyzýva na poskytnutie ochrany osobám, ktoré odhaľujú takéto porušenia, napríklad novinárom a informátorom;

Radikalizácia

38.  súhlasí s tým, že predchádzanie radikalizácii by malo byť pre EÚ prioritou; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konkrétnejších opatrení v rámci programu zameraných na riešenie radikalizácie v Európe a vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené a komplexné kroky na zintenzívnenie opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii, násilnému extrémizmu a šíreniu extrémistických ideológií a na podporu integrácie a inkluzívnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) združujúcu všetky príslušné subjekty zapojené do iniciatív zameraných na riešenie radikalizácie na najnižšej úrovni a objasnila mandát, úlohy a oblasť pôsobnosti novonavrhovaného centra excelentnosti RAN; odporúča, aby jeho štruktúra zahŕňala aj miestnych a národných činiteľov s rozhodovacími právomocami, aby sa zabezpečilo praktické vykonávanie odporúčaní vypracovaných odborníkmi a zainteresovanými stranami; vyzýva na odvážnejšie opatrenia na boj proti radikalizácii na internete a používaniu internetových stránok alebo sociálnych médií na šírenie radikálnych ideológií v Európe; víta vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu v Europole na podporu členských štátov pri identifikovaní a odstraňovaní násilného extrémistického on-line obsahu v spolupráci s odvetvím a vyzýva Komisiu, aby poskytla dodatočné zdroje potrebné na jej fungovanie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych opatrení na posilnenie úlohy internetu ako nástroja na zvyšovanie informovanosti zameranej proti radikalizácii, a najmä na on-line šírenie protiargumentácie proaktívnym spôsobom s cieľom čeliť teroristickej propagande;

39.  poukazuje na to, že úspešná bezpečnostná politika musí riešiť základné faktory extrémizmu, ako sú radikalizácia, neznášanlivosť a diskriminácia, a to podporovaním politickej a náboženskej tolerancie, rozvíjaním sociálnej súdržnosti a inkluzívnosti a uľahčovaním reintegrácie;

40.  domnieva sa, že s finančnou a operačnou podporou Komisie by sa mal rozvíjať rozsiahly výskum a konkrétne opatrenia s cieľom podporovať a zdieľať so všetkými európskymi občanmi, a to prostredníctvom účinných komunikačných kanálov, naše spoločné hodnoty tolerancie, pluralizmu, úcty k slobode slova a svedomia a naše základné práva vo všeobecnosti; domnieva sa, že program by mal zdôrazniť aj potrebu bojovať proti mylným predstavám o náboženstvách, najmä islame, ktoré ako také nezohrávajú úlohu pri radikalizácii a terorizme;

41.  vyjadruje obavy, pokiaľ ide o nedávny nárast prípadov trestných činov z nenávisti, a to aj v on-line prostredí, voči európskym občanom; vyzýva členské štáty, aby chránili svojich občanov pred budúcimi útokmi a predchádzali podnecovaniu k nenávisti a akýmkoľvek prejavom neznášanlivosti na základe pôvodu, viery alebo náboženského vyznania, a to aj prostredníctvom vzdelávacej činnosti zameranej na mladých ľudí a podporu inkluzívneho dialógu;

Organizovaná trestná činnosť

42.  súhlasí, že obchodovanie s ľuďmi je jav, ktorý je potrebné riešiť na európskej úrovni účinnejšie; rozhodne však odmieta akékoľvek prepojenie medzi nelegálnou migráciou a terorizmom; poukazuje na to, že nedostatok legálnych možností vstupu do EÚ s cieľom hľadať ochranu vytvára trvalý dopyt po nelegálnych spôsoboch, čím ohrozuje zraniteľných migrantov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu;

43.  zdôrazňuje závažnosť organizovanej trestnej činnosti v oblasti obchodovania s ľuďmi; upriamuje pozornosť na extrémny stupeň násilia a brutality, ktorý páchatelia používajú proti tejto obzvlášť zraniteľnej skupine; víta existujúci rámec a súhlasí s tým, že je potrebná stratégia na obdobie po roku 2016, ktorá zahrnie Europol a Eurojust s ich osobitnými znalosťami v tejto oblasti;

44.  uznáva, že boj proti organizovanej trestnej činnosti si vyžaduje silné európske opatrenia; podporuje odhodlanie Komisie riešiť túto otázku; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby vytvorila silnú spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ale aj spoluprácu s tretími krajinami na zabránenie pašovaniu migrantov s cieľom vyhnúť sa novým tragédiám v Stredozemnom mori;

45.  poukazuje na to, že väčšia pozornosť by sa mala venovať vývoju cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ ide o obchodovanie so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi a výrobu a predaj nelegálnych drog; s uspokojením konštatuje, že v programe sa uznáva dynamický charakter problému drog, a najmä jeho prepojenie na organizovaný zločin a rozvíjajúce sa nebezpečenstvo trhovej inovácie v oblasti výroby a predaja tak nových, ako aj etablovaných drog; zdôrazňuje potrebu urýchlene prijať navrhovaný balík o nových psychoaktívnych látkach a naliehavo vyzýva Radu, aby dosiahla pokrok;

46.  domnieva sa, že okrem nástrojov EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu by európsky program v oblasti bezpečnosti mal zahŕňať mechanizmy ochrany obetí týchto závažných trestných činov s cieľom zabrániť ďalšej viktimizácii; konštatuje, že ochrana obetí by sa mala považovať za dôležitý nástroj boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, pretože páchateľom vysiela jasný signál, že spoločnosť sa násiliu nepoddá a vždy bude chrániť obete a ich dôstojnosť;

Počítačová kriminalita

47.  zdôrazňuje, že teroristické organizácie a organizované zločinecké skupiny čoraz viac využívajú kybernetický priestor na uľahčenie všetkých foriem trestnej činnosti a že počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, predstavujú veľkú hrozbu pre občanov EÚ a hospodárstvo EÚ; konštatuje, že počítačová kriminalita si vyžaduje nový prístup k presadzovaniu práva a justičnej spolupráci v digitálnom veku; poukazuje na to, že nový technologický vývoj zvyšuje vplyv počítačovej kriminality, čo sa týka rozsahu a rýchlosti, a preto vyzýva Komisiu, aby uskutočnila podrobnú analýzu právomocí orgánov presadzovania práva a justičných orgánov a ich právnych a technických spôsobilostí v on-line a off-line prostredí s cieľom umožniť im účinne bojovať proti počítačovej kriminalite, pričom zdôrazňuje, že všetky opatrenia na presadzovanie práva musia prísne dodržiavať základné práva, musia byť nevyhnutné a primerané a musia dodržiavať právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby zabezpečila, že právo na používanie šifrovania zostane nedotknuté v celej Európskej únii a že členské štáty nevykonajú žiadne opatrenia, ktoré by bránili jednotlivcom vo využívaní ich práva na šifrovanie, pričom na základe náležitého povolenia súdu bude aj naďalej možné zachytávať komunikáciu v súvislosti s policajným vyšetrovaním či súdnym konaním; žiada Komisiu, aby jednotke Europolu pre nahlasovanie internetového obsahu radšej poskytla dodatočné zdroje potrebné na jej fungovanie namiesto postupovania cestou vnútorných presunov pracovných miest vrátane zamestnancov Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), ktoré nesmie zostať bez dostatku zamestnancov;

48.  zdôrazňuje zásadnú dôležitosť výskumu a inovácie pre to, aby EÚ udržala krok s meniacimi sa bezpečnostnými potrebami; zdôrazňuje význam konkurencieschopného bezpečnostného priemyslu EÚ pre podporu autonómie EÚ v oblasti bezpečnosti; znovu zdôrazňuje svoju požiadavku na zvýšenie autonómie v IT bezpečnosti EÚ a potrebu zvážiť bezpečnostné zariadenia a služby pochádzajúce z EÚ pre kritické infraštruktúry a verejné služby;

49.  vyzýva Komisiu, aby začala primeranú kampaň v oblasti osvety a pripravenosti na riziká spojené so závažnou počítačovou kriminalitou s cieľom zlepšiť odolnosť voči kybernetickým útokom;

50.  víta činnosť, ktorú vykonáva EC3 v boji proti závažnej nadnárodnej počítačovej kriminalite a trestnej činnosti, ktorú uľahčuje používanie počítačov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu EC3 pri podpore členských štátov najmä v boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí; pripomína vyhlásenia Komisie, že EC3 vybaví potrebnými odborníkmi a rozpočtom s cieľom podporiť oblasti európskej spolupráce, ktorými sa od svojho vzniku v roku 2013 nezaoberalo;

51.  vyzýva Komisiu, aby vykonala úplné posúdenie existujúcich opatrení týkajúcich sa boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, posúdila, či sú potrebné ďalšie legislatívne nástroje a preskúmala, či má Europol dostatočné odborné znalosti, zdroje a personál, aby mohol bojovať proti tomuto strašnému zločinu;

Financovanie

52.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že návrh rozpočtu Komisie na rok 2016 zabezpečuje nárast rozpočtu Europolu iba o približne 1,5 milióna EUR, čo mu neposkytuje prostriedky potrebné na zriadenie, ako sa plánuje v programe, európskeho centra pre boj proti terorizmu a jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu;

53.  víta vyhlásenie prvého podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa v Európskom parlamente, že Komisia zosúladí dostupné finančné zdroje s prioritami programu; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby príslušné agentúry EÚ boli vybavené dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi na plnenie svojich existujúcich a budúcich úloh v rámci programu; plánuje dôkladne preskúmať vykonávanie a posúdiť budúce potreby Fondu pre vnútornú bezpečnosť na úrovni EÚ a členských štátov;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 93.
(2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2014)0102.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0032.
(7) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0172.

Právne oznámenie