Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoju pozíciu zo 17. januára 2013 o tejto dohode(1),

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu z 12. decembra 2003 a vyhlásenie Rady o posilnení spôsobilostí z 11. decembra 2008,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 8. marca 2011 o partnerstve za demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na partnerstvo z Deauville uzavreté na samite hláv štátov a predsedov vlád skupiny G8 v Deauville 21. mája 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie zo 6. februára 2015 o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj o hrozbe Dá’iš (JOIN(2015)0002),

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na treťom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov (LAŠ) v Aténach 11. júna 2014, ako aj na memorandum o porozumení podpísané v Bruseli 19. januára 2015 medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a generálnym sekretariátom Ligy arabských štátov,

–  so zreteľom na závery Rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–  so zreteľom na závery z medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala v Paríži 15. septembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o mierovom procese na Blízkom východe zo 17. novembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. decembra 2014 týkajúce sa regionálnej stratégie Európskej únie pre Sýriu a Irak,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 týkajúce sa boja proti terorizmu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o postoji Európskej únie k Iránu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 10. mája 2012 o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie Európske únie pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve Islamského štátu vrátane prenasledovania menšín(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. januára 2015 o situácii v Líbyi(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s Islamským štátom(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Ligou arabských štátov a o spolupráci v boji proti terorizmu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(11),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia zástupcov líbyjskej samosprávy, ktoré sa uskutočnilo 23. marca 2015 v Bruseli pod záštitou podpornej misie OSN v Líbyi a ktorého hostiteľom bola Európska únia,

–  so zreteľom na zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín južného Stredozemia, ktoré sa uskutočnilo v Barcelone 13. apríla 2015 a ktoré zorganizovalo Španielsko, lotyšské predsedníctvo a EÚ v záujme prediskutovania budúcnosti európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014), ktorými sa OSN a jej partnerom povoľuje prístup cez hranice a hraničnú líniu v záujme dodávok humanitárnej pomoci do Sýrie aj bez súhlasu tohto štátu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0193/2015),

A.  keďže konflikty v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi a rast napätia v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky sú významnými zdrojmi destabilizácie tohto regiónu; keďže existuje prepojenie medzi frontami regiónu Sahel a Blízkeho východu v boji proti terorizmu a tieto fronty sú v blízkosti citlivej oblasti Afrického rohu; keďže následky tejto situácie z hľadiska bezpečnosti celého regiónu sú katastrofické, pretože dlhodobo poškodzuje politický a hospodársky rozvoj regiónu, dôležitú infraštruktúru a demografickú súdržnosť; keďže riziká, ktoré tento vývoj predstavuje pre európsku bezpečnosť, občanov a záujmy, sú veľmi vážne; keďže ide o veľký počet obetí civilného obyvateľstva, ako aj násilností páchaným voči civilným obyvateľom; keďže porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, najmä voči etnickým a náboženským menšinám je veľmi tvrdé; keďže tieto konflikty, ktoré spôsobili vážnu humanitárnu krízu, sú príčinou masívneho presídľovania obyvateľov a vytvárajú problémy tak pre utečencov, ako aj pre komunity ktoré ich prijímajú; keďže pretrvávajú problémy pri hľadaní jasnej stratégie na riešenie konfliktu a pri vytváraní legitímneho a spoľahlivého základu inkluzívnych rozhovorov s viacerými príslušnými stranami;

B.  keďže treba prehodnotiť činnosť EÚ v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky na základe dôsledkov arabských povstaní pre jednotlivé krajiny, čím vznikla nová a zložitá situácia, ako aj naliehavosť boja proti ISIS a ďalším teroristickým organizáciám; keďže treba zväčšiť tlak na diktátorské režimy v záujme zavedenia inkluzívnych politík; keďže stabilizácia regiónu nie je len otázkou bezpečnosti, ale má aj hospodárske, politické a sociálne dôsledky, čím sa od Únie a jej členských štátov požaduje, aby pripravili strategické globálne a mnohostranné politiky a plne spolupracovali so zainteresovanými stranami regiónu v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte;

C.  keďže teroristická organizácia ISIL/Dá’iš začala systematické kampane etnických čistiek v severnom Iraku a Sýrii, pri ktorých sa dopúšťa vojnových zločinov proti etnickým a náboženským menšinám vrátane hromadného zabíjania a únosov; keďže OSN už informovala o cielenom zabíjaní, nútených konverziách, únosoch, predaji žien, zotročovaní žien a detí, nábore detí na samovražedné bombové útoky a o sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení; keďže cieľom ISIL/Dá’iš boli komunity kresťanov, jezídov, Turkménov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a šiítov, ako aj mnohí Arabi a sunitskí moslimovia;

D.  keďže región Blízkeho východu a severnej Afriky sú v stave geopolitického zmätku, ktorý pravdepodobne spôsobí hlboké a nepredvídateľné zmeny regionálnej rovnováhy; keďže sa vyostrujú krízy a konflikty, ktoré majú politický, etnický a sektársky rozmer, keďže sa zvyšuje počet polovojenských skupín a niektoré štáty a režimy v regióne sa oslabujú alebo kolabujú; keďže sa vyskytuje veľké množstvo prípadov porušovania ľudských práv, ktoré z toho vyplýva; keďže krajiny regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj medzinárodné spoločenstvo majú spoločné bezpečnostné záujmy v otázke boja proti terorizmu a podpory inkluzívnej naozaj demokratickej reformy v regióne;

E.  keďže konflikty v Iraku a Sýrii podobne, ako aj konflikty v Jemene a Líbyi zväčšujú regionálne aj medzinárodné napätie; keďže sa náboženstvo a etnicita sa využívajú ako nástroj ďalších politických a mocenských záujmov; keďže to prináša riziko, že politická konfrontácia medzi sunnitmi a šíitmi prekročí bezprostredný zemepisný rozmer;

F.  keďže Tunisko je najpozoruhodnejším príkladom demokratizácie po arabských povstaniach, ale poznačené teroristickým útokom z 18. marca 2015, ku ktorému sa prihlásil ISIL/Dá’iš, čo pripomína potrebu rozhodnej a trvalej pomoci krajinám regiónu, a najmä Tunisku;

G.  keďže v súlade s usmerneniami EÚ z roku 2008 o násilí voči ženám a dievčatám by presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti malo byť základnou zložkou politického dialógu a dialógu o ľudských právach medzi EÚ a krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky; keďže zapojenie žien do verejnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej sféry v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky a posilnenie ich postavenia sú kľúčom na podporu stability, mieru a hospodárskej prosperity z dlhodobého hľadiska; keďže posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania je kľúčové na presadzovanie ich úlohy vo všetkých týchto sférach; keďže organizácie občianskej spoločnosti zamerané na práva žien a rodovú rovnosť môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky;

H.  keďže vplyv členských štátov v tomto regióne je veľmi rôznorodý; keďže treba posilniť vplyv Európskej únie; keďže dlhodobá politická a hospodárska stabilita regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky má pre Úniu základný strategický význam; keďže Únia musí preto mať v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky dôležitú úlohu pri podpore riešenia konfliktov a demokratického riadenia;

I.  keďže v minulosti bola rozvojová a krízová pomoc krajinám regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky príliš rozdrobená a nedokázala sa dostatočne rýchlo prispôsobiť politickým a hospodárskym potrebám týchto krajín, čo oslabovalo kapacity EÚ na to, aby Únia mala dôležitú úlohu v regióne;

J.  keďže v minulosti sa v oblasti pomoci Európskej únie krajinám regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä v rámci európskej susedskej politiky (ESP), príliš často bez rozdielov uplatňoval rovnaký strategický prístup bez toho, aby sa dostatočne zohľadňovali špecifické pomery v príslušných krajín a aby sa identifikovali partneri z občianskej spoločnosti, ktorí potrebovali podporu a pomoc pri budovaní kapacít; keďže snahy o demokratizáciu po Arabskej jari treba aktívne podporovať formou organizovaného a dlhodobého prístupu;

K.  keďže povstania v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky majú vplyv na kapacity EÚ na presadzovanie politických a demokratických hodnôt; keďže tieto povstania ovplyvňujú rozvoj hospodárskych vzťahov EÚ s príslušnými krajinami a mohli by ohroziť jej energetickú bezpečnosť;

L.  keďže EÚ bola nútená naliehavo reagovať na krízy v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré neočakávala napriek mnohým signálom, nevedela analyzovať kľúčové prvky ani zvládnuť zložitosť situácie, očakávania ani vyhliadky, ktoré vytvorili arabské povstania v roku 2011; keďže EÚ však predovšetkým nereagovala na potrebu dlhodobej stratégie na udržanie skutočného demokratického prechodu, hospodárskeho rozvoja a politickej stability a na pomoc tomuto úsiliu; keďže vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) na základe poverenia Európskej rady z decembra 2013 začala dôležitý proces strategickej reflexie; keďže Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali rozsiahly konzultačný týkajúci sa prehodnotenia ESP; keďže vytvorenie ESVČ poskytuje možnosť na vypracúvanie politických a strategických analýz, ktoré by mali predstavovať kľúčový faktor pri plánovaní pomoci krajinám regiónu vrátane rámca ESP;

M.  keďže ak chce EÚ vyvíjať pozitívny vplyv na krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, musí robiť viac než len trvať na vyhliadkach hospodárskej spolupráce, ale musí predovšetkým ponúkať rozsiahle politické a strategické partnerstvo;

N.  keďže pri útokoch, ku ktorým došlo v období 26. až 30. júna 2015 v Tunisku, Kuvajte a Jemene a ku ktorým sa prihlásil Dá´iš/ISIL, zomrelo 92 osôb a niekoľko sto ďalších bolo zranených; keďže tieto útoky znovu ukázali, že je potrebné účinne riešiť výzvy v oblasti bezpečnosti a politickú nestabilitu v tomto regióne;

Reakcia na hrozby a bezpečnostnú situáciu

1.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali hlavnými príčinami prudko sa zhoršujúcej situácie v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a to holistickým a ambicióznym prístupom; podporuje celosvetovú kampaň proti ISIL/Dá’iš a víta záväzok koaličných partnerov na spoluprácu v rámci spoločnej stratégie; víta najmä kroky tých členských štátov EÚ, ktoré sa podieľajú na medzinárodnej koalícii proti organizácii ISIS, či už formou priamych ozbrojených útokov, alebo v rámci logistickej, finančnej a humanitárnej pomoci; požaduje však väčšiu mobilizáciu vo všetkých sférach a zdôrazňuje, že opatrenia treba lepšie formulovať; konštatuje, že tieto opatrenia by sa mohli užitočne koordinovať pod záštitou EÚ, podľa potreby ako súčasť operácie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a na tento účel vyzýva EÚ, aby pripravila dostatočné operačné kapacity a zaviedla do praxe skutočnú spoločnú európsku obranu; zdôrazňuje však, že treba nájsť primeranú odpoveď na základe politických a regionálnych rozdielov v súvislosti s úlohou, ktorou je boj proti ISIL/Dá’iš, Front an-Nusra a ďalšíe teroristické skupiny; vyzýva Úniu, aby prevzala úlohu hlavného sprostredkovateľa regionálneho dialógu, do ktorého sa zapoja všetky regionálne zainteresované strany, najmä LAŠ, Saudská Arábia, Egypt, Turecko a Irán; pripomína, že sa treba zaoberať predovšetkým legitímnymi požiadavkami miestneho obyvateľstva, najmä tými, ktoré vyslovilo počas arabských povstaní v roku 2011, v záujme zabezpečenia dlhodobej stability regiónu; berie na vedomie nedávne vyhlásenie LAŠ o vytvorení stálej jednotky rýchlej reakcie s osobitným dôrazom na boj proti ISIS a iným vznikajúcim teroristickým skupinám;

2.  zdôrazňuje dôležitosť stálej politickej prítomnosti EÚ na najvyššej úrovni v záujme zabezpečenia dlhodobého strategického politického dialógu a otvorenej spoločnej diskusie s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky o tom, čo potrebujú na dosiahnutie regionálnej stability; zdôrazňuje, že Európska únia bude efektívnym hráčom na medzinárodnej scéne len vtedy, keď dokáže vystupovať jednotne; vyzýva preto EÚ, aby urýchlene zaviedla skutočnú spoločnú zahraničnú politiku v úzkej koordinácii medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami; vyzýva PK/VP, aby spolupracovala s ministrami zahraničných vecí členských štátov EÚ alebo s politickými predstaviteľmi, ktorých uznávajú regionálni aktéri, a tak v rámci jej mandátu a v mene Únie zabezpečila stály dialóg na vysokej úrovni s krajinami tohto regiónu; pripomína, že treba určiť kľúčové partnerské krajiny a opierať sa o ne, aby sa zaistila dlhodobá politický a bezpečnostná stabilita;

3.  zdôrazňuje dôležitosť a nevyhnutnosť účinného uskutočňovania týchto iniciatív počas roka 2015: podpora projektov a aktivít zameraných na budovanie kapacít v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu, podpora medzinárodnej spolupráce, riešenie východiskových faktorov a pokračujúcich kríz a posilnenie partnerstva s kľúčovými krajinami vrátane posilnenia politického dialógu s LAŠ, Organizáciou islamskej spolupráce (OIS), Africkou úniou (AÚ) a ďalšími dôležitými regionálnymi koordinačnými štruktúrami, ako je napríklad skupina G5 Sahel;

4.  trvá na tom, že stabilita a bezpečnosť v regióne Blízkeho a východu severnej Afriky je základom bezpečnosti EÚ; pripomína, že ISIL/Dá’iš a ďalšie teroristické organizácie mali korene po dlhé roky v Iraku a Sýrii a ich cieľom je získať regionálny vplyv; konštatuje, že skupinové víťazstvá sú výsledkom inštitucionálnych, demokratických a bezpečnostných kríz v týchto krajinách a priepustnosti ich spoločných hraníc; pripomína, že kapacitu verbovania a rozmach organizácií ISIL/Dá’iš a Front al-Nusra poháňa hospodárska, politická, sociálna a kultúrna kríza postihujúca región; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s arabským svetom vyhodnotila hlavné príčiny radikalizácie a zvolila globálny prístup vychádzajúci z bezpečnosti, zo schopnosti demokratického riadenia a z politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vývoja, ktorého hlavnou zásadou by bola inkluzívnosť; je presvedčený, že ak sa nenájde praktické, udržateľné riešenie týchto problémov, potom všetky opatrenia na odstránenie hrozby, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a ďalšie teroristické skupiny narazia na väčšie a pretrvávajúcim ťažkosti;

5.  berie na vedomie pridelenie jednej miliardy EUR v rámci stratégie EÚ nazvanej Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak a hrozba, ktorú predstavuje Dá’iš, z ktorej sa 400 miliónov EUR vyčlenilo na humanitárnu pomoc; víta úsilie o prispôsobenie humanitárnej pomoci EÚ konkrétnym potrebám podľa pohlavia a veku osôb; požaduje, aby sa mimoriadna pozornosť venovala Jordánsku a Libanonu, ktoré v pomere k vlastnému obyvateľstvu zvládajú najväčší podiel utečencov; zdôrazňuje dôležitosť toho, že tieto dve krajiny umožňujú bezpečný prechod utečencov na svoje územia a že dodržiavajú zásadu nenavracania; pripomína aj následky utečeneckej krízy pre regionálnu vládu Kurdistanu v Iraku (RVK); vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že utečenecké tábory sa z dôvodu extrémnej chudoby a biedy môžu stať zdrojom radikalizácie; je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska predstavujú destabilizujúce faktory v hostiteľských krajinách, a preto žiada, aby sa našli dlhodobé riešenia, ktoré pomôžu tak utečencom, ako aj hostiteľským krajinám; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s ďalšími partnermi, najmä s UNICEF, UNHCR, pri riešení pretrvávajúcich problémov osôb vysídlených v rámci krajiny a v utečeneckých táboroch v Iraku, Jordánsku, Libanone a Turecku, najmä vo vzťahu k nedostatku vzdelávania pre mladých ľudí a detí; víta fondy pre hostiteľské obyvateľstvo v rámci z novej stratégie a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili svoje záväzky týkajúce sa utečeneckej krízy z hľadiska finančných prostriedkov a presídľovania najzraniteľnejších utečencov;

6.  berie na vedomie rastúci počet žiadostí o azyl zo Sýrie a Iraku a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie pri poskytovaní útočiska žiadateľom o azyl a pri rýchlom riešení pribúdajúcich otvorených prípadov;

7.  víta zapojenie niektorých štátov regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky do medzinárodnej koalície proti organizácii ISIL/Dá’iš; naliehavo vyzýva vlády a medzinárodné spoločenstvo, aby zdvojnásobili úsilie v záujme predchádzania financovaniu medzinárodného terorizmu a vojen v Sýrii a Líbyi; pripomína svoju výzvu všetkým krajinám tohto regiónu, aby zabránili jednotlivcom a súkromným a verejným subjektom financovať alebo uľahčovať financovanie teroristických organizácií či sýrskych jednotlivcov alebo spoločností spolupracujúcich so sýrskou vládou, na ktorých sa v súčasnosti vzťahujú sankcie EÚ, ktoré musia byť dostatočne prísne; požaduje ich účasť v programoch regionálnej spolupráce pri monitorovaní pohybu kapitálu, pri nadväzovaní spolupráce medzi Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), LAŠ, OIS) a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť efektívny systém postihov v koordinácii s LAŠ, OIS a GCC, aby medzinárodní aktéri zastavili financovanie organizácie ISIL/Dá’iš a prestali komerčne využívať ropu, ktorú táto teroristická organizácia produkuje nezákonne; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj naliehavú potrebu posilnenej spolupráce medzi colnými orgánmi na hraniciach Turecka, Iraku a Sýrie, ktorou by sa mal organizácii ISIL/Dá’iš zabrániť predaj nezákonne získanej ropy;

8.  zdôrazňuje význam dlhodobého strategického a štruktúrovaného dialógu s LAŠ, OIS a GCC; v tejto súvislosti víta vyhlásenie prijaté dňa 11. júna 2014 v Aténach a memoranda o porozumení z januára 2015 a vyzýva na ich plné uplatňovanie; zdôrazňuje kľúčový význam organizovania pravidelných samitov medzi EÚ a LAŠ, OIS a GCC; zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú má zohráva LAŠ pri riešení krízy; je presvedčený, že tieto krízy zvýrazňujú, že členovia LAŠ by mali premeniť túto organizáciu na zodpovedný výkonný orgán schopný prijímať záväzné rozhodnutia; berie na vedomie strategickú spoluprácu medzi Európskou úniou a GCC; zdôrazňuje, že GCC by mohla vyvíjať pozitívny politický tlak pri riadení kríz a konfliktov v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky;

9.  zdôrazňuje aj význam regionálneho dialógu s Tureckom a Iránom; víta nedávnu dohodu, ktorú dosiahla skupina EU3 +3 s Iránom, o iránskom jadrovom programe a dúfa, že sa do dohodnutého termínu premení na finálnu komplexnú dohodu; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby v prípade záverečnej dohody o jadrovej otázke uskutočnili dôkladné konzultácie s Iránom a aby sa zároveň zabezpečilo, že sa Irán zaviaže na nešírenie zbraní, až kým dohodu nepotvrdia príslušné medzinárodné orgány vrátane MAAE; na tento účel naliehavo vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do presadzovania opatrení na budovanie dôvery medzi Iránom a Saudskou Arábiou; poukazuje na potrebu zintenzívniť spoluprácu s Tureckom v oblasti boja proti terorizmu; trvá na dôležitosti úlohy, ktorú môže zohrávať Turecko ako člen NATO v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš a pri stabilizácii Iraku a Sýrie; vyzýva Turecko, aby odstránilo niektoré nejasnosti a plne zastávalo svoju úlohu ako stabilizujúca sila v regióne tým, že bude účinne kontrolovať hranice so Sýriou a zaujímať aktívnejší postoj v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš v spolupráci s EÚ;

10.  vyzýva krajiny v regióne, aby sa zdržali vývozu terorizmu a zbraní do susedných krajín, pretože to by mohlo ešte viac destabilizovať tamojšiu situáciu;

11.  pripomína, že treba vytvoriť podmienky na obnovenie mierových rozhovorov medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou v záujme konečného urovnania konfliktu, ktoré by vychádzalo z riešenia, ktoré by umožňovalo obom krajinám, aby spolunažívali v mieri a bezpečnosti, na základe hraníc z roku 1967, pričom Jeruzalem by bol hlavným mestom oboch štátov, a to v súlade s medzinárodným právom; znovu vyjadruje hlboké znepokojenie prudko sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v pásme Gazy; je hlboko znepokojený izraelskou politikou osídľovania v Predjordánsku; je hlboko znepokojený patovou situáciou, do ktorej sa dialóg dostal, a z rastúceho napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; požaduje od oboch strán, EÚ a medzinárodného spoločenstva, aby sa seriózne a vierohodne usilovali o naplnenie očakávaní; víta a podporuje odhodlanie vysokej predstaviteľky Mogheriniovej, aby EÚ posilnila svoju angažovanosť v blízkovýchodnom mierovom procese a aby sa presadila ako sprostredkovateľ; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa zdržali každého kroku, ktorý by zhoršil situáciu, či už formou podnecovania, provokácie, použitia nadmernej sily, alebo odvetou; pripomína svoju plnú podporu arabskej mierovej iniciatíve z roku 2002 a vyzýva krajiny LAŠ a Izrael, aby ju začali presadzovať v praxi; zdôrazňuje, že ak by sa do diskusie o obnovení mierového procesu a administratívnej a politickej kontrole pásma Gazy Palestínskou samosprávou zapojila LAŠ, táto diskusia by sa výrazne posilnila; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohral Egypt pri zastavení bojov v konflikte medzi Hamasom a Izraelom v lete roku 2014; vyzýva medzinárodných darcov, aby plnili svoje záväzky prijaté na konferencii v Káhire v októbri roku 2014;

12.  vyjadruje plnú podporu konkrétnym opatreniam, ktoré schváli EÚ v rámci neochvejnej SBOP na podporu stability a bezpečnosti krajín Blízkeho a východu severnej Afriky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misie a operácie SBOP nasadené v regióne (EUBAM Líbya, EUPOL, COPPS a EUBAM Rafah) sú príliš malé a neaktuálne vzhľadom na bezpečnostné problémy v regióne, a požaduje strategické prehodnotenie týchto nasadení; poukazuje na to, že EÚ v rámci tohto záväzku na dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu by mohla mať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní osobitnej pomoci a odbornej prípravy pre konkrétne zručnosti v oblasti reformy trestného súdnictva, reformy bezpečnostného sektora a odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie, sledovania hraníc, boja proti terorizmu a radikalizácii a predchádzania nezákonnému obchodovaniu so zbraňami, drogami a ľuďmi; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala Líbyi; zdôrazňuje dôležitosť dialógu a spolupráce s LAŠ a AÚ, aby partnerské krajiny mohli rozvíjať kapacity a mať potrebné vojenské a ľudské zdroje na boj proti extrémizmu;

13.  rozhodne odmieta používanie bezpilotných lietadiel na nezákonné a extrateritoriálne zabíjanie osôb podozrivých z terorizmu a požaduje zákaz ich používania na tento účel;

14.  vyzýva orgány v členských štátoch EÚ a v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, aby dodržiavali zákaz mučenia zakotvený najmä v Dohovore OSN proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý väčšina z nich podpísala a ratifikovala; pripomína, že priznania získané mučením sú neplatné, a odsudzuje tento postup;

15.  je mimoriadne znepokojený tým, že rozličné politické krízy v regióne obmedzili spravodajské kapacity členských štátov; pripomína rozhodujúci význam podpory lepšej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky v boji proti terorizmu v rámci dodržiavania ľudských práv a medzinárodného práva; požaduje systematickú a účinnú spoluprácu medzi týmito krajinami a s Europolom a Interpolom, aby sa im pomohlo pri rozvoji potrebných štruktúr a zdrojov v oblasti boja proti terorizmu, boja proti terorizmu a organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi uplatňovaním integrovaných obranných systémov určených najmä na ochranu ľudských práv každého jednotlivca za predpokladu, že sa uplatňujú primerané záruky v oblasti dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje dialóg 5 + 5, ktorý dopĺňa akciu Únie pre Stredozemie a umožňuje spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu prekonania pretrvávajúcich nedostatkov v spolupráci s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami zahraničných bojovníkov; vyzýva členské štáty EÚ, aby dali dohromady zdroje, zlepšili existujúce mechanizmy (Frontex, Eurosur) a vytvorili európsky osobný záznam o cestujúcom v záujme zlepšenia kontrol na vonkajších hraniciach EÚ; zdôrazňuje, že by sa mala posilniť aktívna spolupráca medzi ministrami zahraničných vecí a ministrami vnútra, najmä v oblasti justičnej a policajnej spolupráce a výmeny informácií;

16.  zdôrazňuje, že naliehavo treba nájsť politické riešenie konfliktu v Sýrii; tvrdí, že trvalé riešenie si vyžaduje inkluzívny politický proces pod vedením Sýrie vedúci k zmene, ktorý vychádza zo ženevského komuniké z 30. júna 2012 a je v súlade s príslušnými rezolúciami BR OSN, čoho cieľom je zachovanie jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny; víta úsilie Sýrskej národnej koalície o vysvetlenie predstavy opozície o politickej zmene, a to rozšírením jej členstva a zapojením ďalších opozičných skupín vrátane nedávneho spojenia s Národným koordinačným výborom; podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu o skončenie ozbrojených konfliktov a obnovenie politického dialógu; zdôrazňuje dôležitosť ochrany a podpory sýrskej demokratickej opozície; pripomína nevyhnutnosť zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv, ktorých sa počas konfliktu dopustil režim Baššára al-Assada;

17.  požaduje, aby všetky iniciatívy na zastavenie bojov v Sýrii zohľadňovali požiadavky medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, pričom právo v oblasti ľudských práv sa uplatňuje v čase vojny a mieru, ako aj medzinárodného trestného práva; vyzýva Európsku úniu, aby zvýšila tlak na Assadov režim v záujme plnenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014) a aby zintenzívnila úsilie o smerovanie humanitárnej pomoci aj do oblastí pod kontrolou sýrskej umiernenej opozície a pomáhala pri budovaní ich kapacít; víta sľuby vyslovené na tretej darcovskej konferencii v Kuvajte a vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov, aby splnili svoje finančné záväzky v reakcii na krízu v Sýrii; podporuje odporúčanie Komisie na podporu obnovenia administratívy a verejných služieb v zničených oblastiach Sýrie a naliehavo požaduje poskytnutie pomoci na rekonštrukciu mesta Kobani;

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie zo zhoršujúcej sa humanitárnej situácie v Sýrii, ktorá trvá už štyri roky; konštatuje, že poskytovanie humanitárnej pomoci sa obmedzovalo v dôsledku úmyselného blokovania pomoci, s čím sa musí bezodkladne prestať; s vážnym znepokojením konštatuje, že počet ľudí žijúcich v oblastiach, do ktorých majú agentúry poskytujúce pomoc ťažký alebo nemožný prístup, sa za posledné dva roky takmer zdvojnásobil;

19.  poukazuje na to, že prípady znásilnenia žien a dievčat boli doložené, a to najmä v Sýrii, Iraku a na územiach, ktoré kontroluje Dá´iš; naliehavo žiada, aby bola ženám, ktoré boli znásilnené v ozbrojenom konflikte, poskytnutá v humanitárnych zariadeniach financovaných EÚ celá škála služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, vrátane potratov, v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a spoločným článkom 3 Ženevských dohovorov, kde sa zaručuje všetka potrebná zdravotná starostlivosť, ktorú si vyžaduje stav ranených a chorých, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania;

20.  zdôrazňuje, že treba, aby iracká vláda presadzovala inkluzívny systém spoločnej politickej zodpovednosti, spoločných právomocí a rozdeľovania zisku z ropy, do ktorého by sa mali zapojiť všetky náboženské a etnické komunity v krajine, najmä sunnitské menšiny; požaduje, aby sa tento systém stal základnou podmienkou uplatňovania dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Irakom; vyzýva irackú vládu, aby bezodkladne poskytla ochranu etnickým a náboženským menšinám, a tým zabránila šiitským milíciám páchať násilie na sunnitskej menšine, a aby zabezpečila osobám unikajúcim pred terorom ISIS útočiská a základnú pomoc; berie na vedomie dohodu, ktorú dosiahli iracká vláda a kurdská regionálna vláda v Iraku (KRG), a naliehavo požaduje jej uplatňovanie v plnej miere, a vyzýva Irak, aby plne rešpektoval finančné nároky KRG, ako je stanovené v ústave; zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho posilňovania spolupráce medzi Bagdadom a Arbílom v záujme bezpečnosti a hospodárskej prosperity Iraku a regiónu, čo aj podporuje; vyzýva Európsku úniu, aby prispievala na budovanie politických, administratívnych a vojenských kapacít irackej vlády, zameraných na riešenie problémov, ktorými sú sociálna a hospodárska kríza a nedostatočná ochrana ľudských práv;

21.  je presvedčený, že v záujme dosiahnutia dlhotrvajúcej bezpečnosti v regiónoch, ktoré sú už oslobodené od organizácie ISIS alebo ďalších teroristických skupín, treba ďalej stabilizovať tieto oblasti; poukazuje na to, že tento cieľ možno dosiahnuť poskytovaním humanitárnej pomoci, uskutočňovaním odmínovacích programov a zaisťovaním bezpečnosti;

22.  rozhodne odsudzuje útok na múzeum Bardo v Tunise 18. marca 2015, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát; je znepokojený zápisnou kapacitou teroristických sietí v krajine, ktorú spravuje vláda národnej jednoty spolu s umiernenou islamskou stranou Ennahda; je znepokojený aj priepustnými hranicami Tuniska s Líbyou, ktoré sa používajú najmä na obchodovanie s drogami a zbraňami, a v tejto súvislosti víta najnovšiu spoluprácu medzi Tuniskom a EÚ a jej členskými štátmi; naďalej je znepokojený obrovským prílivom líbyjských utečencov do Tuniska, čo vyvoláva veľký tlak na stabilitu krajiny, a víta skutočnosť, že ich prijalo Tunisko, kde je v súčasnosti vyše milióna Líbyjčanov; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ a Tunisko pokračovali v bezpečnostnej spolupráci a aby túto spoluprácu upevňovali, a to najmä tak, že zavedú spoločné bezpečnostné programy; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby tuniská otázka dostávala väčšiu podporu vyslovením konkrétnych záväzkov aj z hospodárskeho a investičného hľadiska s cieľom podpory krehkej demokratickej zmeny, pričom treba mať na pamäti, že je v záujme celého regiónu a EÚ, aby tuniský experiment uspel; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zdôraznila dôležitosť demokratizácie a vyslala symbolický odkaz po arabských povstaniach tým, že v Tunise usporiada samit EÚ a krajín Blízkeho východu a severnej Afriky;

23.  vyjadruje vážne znepokojenie zo zhoršovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Líbyi; je hlboko znepokojený expanziou teroristických skupín v krajine, najmä organizácie ISIL/Dá’iš, ktoré zneužívajú politické vákuum a stupňovanie násilia; zdôrazňuje dôležitosť naliehavých opatrení na obmedzenie a odstránenie vplyvu teroristických organizácií na líbyjskom území; je znepokojený mimoriadne vážnou situáciou na juhu krajiny, pretože sa používa ako platforma na organizovanú trestnú činnosť a pre ozbrojené skupiny; zdôrazňuje potrebu zachovania územnej celistvosti Líbye a národnej jednoty, čo možno realizovať len politikou, do ktorej sú zapojené všetky jasne určené subjektmi; potvrdzuje svoju podporu rozhovorom pod vedením OSN, ktoré riadi osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN Bernardino Léon, pri hľadaní dojednaného riešenia, ktoré povedie k vytvoreniu vlády líbyjskej jednoty; víta úsilie Alžírska a Maroka o podporu dialógu vnútri Líbye; zdôrazňuje, že EÚ už vyjadrila svoju pripravenosť na zavedenie reštriktívnych opatrení proti porušovateľom procesu dialógu, v súlade s rezolúciou BR OSN 2174 (2014); zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená na poskytovanie pomoci inštitúciám v Líbyi, len čo sa dospeje k politickému riešeniu a dosiahne prímerie; zdôrazňuje, že EÚ by mala prispievať k úsiliu o odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu a reformu sektora bezpečnosti v Líbyi, len čo sa do úradu uvedie vláda jednoty a na jej žiadosť; upozorňuje však, že ak politické rokovania uviaznu na mŕtvom bode a ak sa ozbrojený konflikt vyostrí, EÚ musí byť pripravená na to, aby prispela do každej mierovej intervencie s mandátom Bezpečnostnej rady OSN;

24.  vyjadruje znepokojenie zo zhoršenia bezpečnostnej situácie v Jemene; zdôrazňuje, že politická kríza sa zmenila na bezpečnostnú a humanitárnu krízu, ktorá destabilizuje celý Arabský polostrov, ako aj všetky krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky; podporuje OSN v jej úsilí o obnovenie rokovaní; zdôrazňuje, že len široký politický konsenzus na základe mierových rokovaní medzi hlavnými politickými skupinami, v atmosfére bez strachu, môže zabezpečiť udržateľné riešenie súčasnej krízy a zachovať jednotu a územnú celistvosť krajiny; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby prijali praktické opatrenia na pomoc civilnému obyvateľstvu a na skončenie tejto krízy;

25.  rozhodne odsudzuje útoky na civilnú infraštruktúru a na obyvateľstvo v Jemene, ktoré vyústili do vysokého počtu obetí a do vážneho zhoršenia už aj tak zúfalej humanitárnej situácie; vyzýva EÚ, aby spolu s medzinárodnými a regionálnymi subjektmi sprostredkovala bezodkladné zastavenie paľby a skončila násilie namierené proti civilnému obyvateľstvu; vyzýva na vyčlenenie ďalších finančných prostriedkov v koordinácii s ďalšími medzinárodnými darcami, aby sa zabránilo humanitárnej kríze a aby sa zabezpečila základná pomoci osobám v núdzi;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky štrukturálne riešili problém mladých ľudí odchádzajúci z EÚ, aby mohli bojovať na strane organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších teroristických organizácií v Sýrii a Iraku; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na to, aby zabránili bojovníkom vo vycestovaní z ich územia, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014), a aby vypracovali spoločnú stratégiu pre bezpečnostné služby a agentúry EÚ, čo sa týka monitorovania a kontroly džihádistov; požaduje spoluprácu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni zameranú na prijímanie príslušných právnych opatrení proti každému jednotlivcovi, ktorý je podozrivý z účasti na teroristických činoch, a na prijímanie preventívnych opatrení na odhaľovanie radikalizácie a na skoncovanie s ňou; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou a s orgánmi EÚ;

27.  zdôrazňuje dôležitosť toho, aby egyptská vláda v boji proti terorizmu dodržiavala základné ľudské práva a politické slobody, zastavila systematické zatýkanie pokojných demonštrantov a aktivistov a dodržiavala právo na spravodlivé súdne konanie; konštatuje, že by privítal zákaz trestu smrti, ktorý by prospel tým členom politických a spoločenských organizácií, ktorých nedávno odsúdili;

28.  víta predbežnú dohodu o toku rieky Níl medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou z 23. marca 2015; zdôrazňuje, že spoločne dohodnuté využívanie vôd Nílu je veľmi dôležité z hľadiska bezpečnosti všetkých zainteresovaných krajín; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala pripraviť na pomoc pri ďalšom dialógu medzi všetkými stranami, ak sa to bude považovať za užitočné pre rokovania;

Posilnenie globálnej stratégie za demokraciu a ľudské práva

29.  je presvedčený, že nedostatok demokracie je jednou zo základných príčin politickej nestability v regióne a že dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov je najsilnejšou dlhodobou ochranou proti chronickej nestabilite v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na región Blízkeho východu a severnej Afriky nepozerali iba cez okuliare krátkodobých bezpečnostných hrozieb a aby poskytovali účinnú a udržateľnú pomoc demokratickým túžbam spoločenstiev žijúcich v regióne; zdôrazňuje, že treba prijať vyvážené opatrenia v rámci holistického a ambiciózneho prístupu za demokraciu, spojiť bezpečnostnú politiku s politikou dodržiavania ľudských práv, čo je jednou z priorít EÚ; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania dlhodobej stability v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a to trvalou podporou občianskej spoločnosti zo strany EÚ, najmä prostredníctvom európskeho nástroja za demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroja na podporu občianskej spoločnosti ENI, ako aj prostredníctvom nových prodemokratických nástrojov, ako je Európska nadácia na podporu demokracie (EED); vyzýva členské štáty, aby v duchu solidarity a odhodlania poskytli do rozpočtu nadácie dostatok financií v záujme zabezpečenia čo najpružnejšej a najúčinnejšej podpory miestnym aktérom demokratických zmien v tomto regióne; vyzýva ESVČ, aby zdvojnásobila úsilie na šírenie a vysvetľovanie európskych hodnôt, najmä prostredníctvom svojich pravidelných kontaktov s oficiálnymi orgánmi, ako aj so zástupcami občianskych spoločností;

30.  víta skutočnosť, že PK/VP a Komisia začali rozsiahle konzultácie o revízii ESP; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby vypracovali účinnejší a inovatívnejší politický a strategický rozmer ESP; víta stretnutie EÚ a ministrov zahraničných vecí krajín južného Stredozemia; pripomína, že toto stretnutie sa uskutočnilo prvýkrát po siedmich rokoch, odkedy sa stretli ministri zahraničných vecí; je presvedčený, že ministri by sa mali stretávať každý rok; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby ďalej podnecovali demokratické reformy a pomáhali demokratickým subjektom v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä tých, ktoré susedia s EÚ; zdôrazňuje dôležitosť zachovania súčasnej rovnováhy rozdeľovania finančných prostriedkov na financovanie ESP; pripomína, že krajinám, ktoré dosahujú pokrok pri uskutočňovaní reforiem a pridržiavajú sa európskej politiky, by sa mala poskytovať rozhodujúca dodatočnú podpora, pričom osobitnú pozornosť treba venovať Tunisku, a zdôrazňuje, že treba podporovať práva žien;

31.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali osobitný program na podporu a rehabilitáciu žien a dievčat, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia a otroctva v oblastiach konfliktu v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä v Sýrii a Iraku; vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, OSN, EÚ a príslušné mimovládne organizácie, aby zohľadňovali predovšetkým zraniteľnosť žien a dievčat z radov utečencov, najmä tých, ktoré sú odlúčené od svojich rodín, aby im poskytovali primeranú ochranu a zintenzívnili úsilie o pomoc obetiam sexuálneho násilia a zároveň zaviedli sociálne politiky, ktoré im umožnia opäť sa začleniť do spoločnosti; vyzýva strany zapojené do ozbrojených konfliktov, aby dodržiavali ustanovenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2002), prijali opatrenia na ochranu žien a dievčat, najmä pred sexuálnym zneužívaním, pašovaním a obchodovaním na sexuálne účely, a bojovali proti beztrestnosti páchateľov; naliehavo vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je účinným nástrojom na komplexné riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

32.  zdôrazňuje príležitosť na oživenie reforiem, ktorú poskytujú rokovania o dohodách o pridružení; zdôrazňuje, že všetky rozmery by sa mali prepojiť, aby EÚ mohla komplexne a logicky prehlbovať svoje vzťahy; zdôrazňuje, že do týchto dohôd treba zapracovať skutočné a konkrétne stimuly pre partnerov, aby sa zvýšila príťažlivosť, účinnosť a viditeľnosť procesu reforiem pre civilné obyvateľstvo;

33.  zdôrazňuje, že EÚ a krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky musia užšie spolupracovať na základe vzájomne prijateľných cieľov vychádzajúcich zo spoločných záujmov; zdôrazňuje výhody, ktoré by predstavovala koordinácia pomoci EÚ krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky s ďalšími medzinárodnými darcami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie tejto koordinácie, a zdôrazňuje, že treba koordinovať núdzovú pomoc s dlhodobou rozvojovou pomocou;

34.  je hlboko presvedčený, že rozvoj miestnej demokracie a účinnej miestnej správy vecí verejných je rozhodujúci pre stabilizáciu krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, a preto požaduje inštitucionalizáciu a rozvoj kapacít zoskupení miestnych a regionálnych orgánov v krajinách Blízkeho a východu severnej Afriky;

35.  odsudzuje pokračujúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania alebo presvedčenia v regióne a pripomína dôležitosť, akú tejto otázke prikladá EÚ; opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; zdôrazňuje preto, že treba účinne bojovať proti všetkým formám diskriminácie náboženských menšín; vyzýva vlády krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, aby obhajovali náboženský pluralizmus; vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoje úsilie o presadzovanie aktívnej ochrany náboženských menšín a aby im poskytovala útočiská; víta skutočnosť, že počas vykazovaného roka 2013 boli prijaté Usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť uplatňovaniu týchto usmernení, a to na medzinárodných, ako aj regionálnych fórach a v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami; nabáda PK/VP a ESVČ, aby nadviazali trvalý dialóg s mimovládnymi organizáciami, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

36.  je presvedčený, že kultúrna spolupráca a diplomacia, ako aj akademická spolupráca a náboženský dialóg sú veľmi dôležité pre boj proti terorizmu a všetkým formám radikalizmu; zdôrazňuje, že vzdelávanie a rozvoj zmýšľania schopného kriticky uvažovať takisto vytvára baštu proti radikalizácii Európy, ako aj regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, a preto vyzýva EÚ a jej členské štáty na podporu investícií potrebných na tento účel; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť podpory kultúrnych a akademických výmen aj s predstaviteľmi islamu v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky a s islamskými spoločenstvami v Európe; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby sa zapojili do kultúrnych programov EÚ; vyzýva Komisiu, aby reagovala na návrh Európskeho parlamentu na vytvorenie ambiciózneho európsko-stredozemského programu Erasmus, ktorý sa líši od programu Erasmus +; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne venovala mimoriadnu pozornosť programom Erasmus + navrhovaných pre krajiny južného Stredozemia; odporúča, aby sa do výmenných programov zapájali aj účastníci z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré nie sú členmi ESP;

37.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali vypracovať efektívnu spoločnú európsku reakciu na džihádistickú propagandu a na domácu radikalizáciu, pričom by mali zohľadňovať využívanie digitálnych nástrojov, internetu a sociálnych sietí a zapájať európske miestne orgány a spolupracovať so spoločenstvami európskych občanov, ktorí majú silné kultúrne väzby s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky; domnieva sa, že táto protiargumentácia by mala vychádzať z presadzovania spoločných hodnôt založených na univerzálnosti ľudských práv a mala by spochybňovať myšlienku konfliktu medzi náboženstvami či civilizáciami; požaduje, aby ESVČ vymenúvala do funkcií zamestnancov hovoriacich jazykmi regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie; zdôrazňuje, že treba šíriť pozitívny postoj a konkrétne príklady, čo sa týka vzťahov a spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky; zdôrazňuje, že treba zlepšiť viditeľnosť Európskej únie a jej členských štátov v tomto regióne;

38.  poukazuje na potenciál kultúrneho a medzináboženského dialógu, ktorý ponúka ESP; zdôrazňuje súvis na jednej strane medzi výmenou a spoluprácou krajín EÚ a ESP v oblasti kultúry a vzdelávania a na druhej strane budovaním a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie, zásad právneho štátu a podporou základných slobôd a ľudských práv;

39.  zdôrazňuje dôležitosť rozvoja priameho dialógu s občianskymi spoločnosťami v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky v záujme lepšieho pochopenia ich očakávaní; zdôrazňuje, že podporuje konzultácie a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti a nových generácií v rámci ESP; zdôrazňuje najmä dôležitosť zapájania mladých ľudí z týchto krajín do dialógu založeného na úprimnom, priamom a rovnocennom vzťahu; pripomína dôležitosť volebných pozorovateľských misií a naliehavo vyzýva Európsky parlament a ESVČ, aby vysielali tieto misie do všetkých krajín v regióne na pozvanie vlád týchto krajín, keď existuje reálna perspektíva na skutočne demokratické voľby, a aby zabezpečili, že tieto misie nakoniec neposlúžia na legitimizovanie zmanipulovanej prípravy; požaduje, aby sa pravidelne kontrolovala realizácia odporúčaní týchto misií;

40.  zdôrazňuje, že treba posilniť ústrednú úlohu Únie pre Stredozemie, ktorá sa ako jedinečné fórum na dialóg o partnerstve medzi Európskou úniou a všetkými krajinami stredozemného regiónu musí stať hybnou silou na investovanie do udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja regiónu; poukazuje na to, že táto únia by mala sama dokázať získavať potrebné finančné prostriedky na tieto projekty; podporuje dynamiku ministerských zasadnutí; požaduje rozsiahlejšie šírenie výsledných programov a činností vrátane spoločných volebných pozorovateľských misií a spoločných hodnotiacich misií a užšiu spoluprácu s Európskou úniou; pripomína, že treba posilniť Európsko-stredozemské parlamentné zhromaždenie a oživiť jeho politické ambície, aby sa mohli riešiť problémy súvisiace s bezpečnosťou a stabilitou stredozemského regiónu, a to spôsobom, ktorý je skutočne prijateľný pre obe strany;

41.  vyjadruje hlboké znepokojenie z porušovania ľudských práv, najmä voči zraniteľným skupinám, v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, kde hrozí konflikt; považuje deti za jednu z najzraniteľnejších skupín, a preto pripomína, že treba posilniť úsilie o realizáciu prepracovanej vykonávacej stratégie pre usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch; vyzýva EÚ, aby ďalej prehlbovala spoluprácu s osobitnou predstaviteľkou OSN pre deti postihnuté ozbrojenými konfliktami, pričom treba podporovať súvisiace akčné plány a mechanizmy monitorovania a podávania správ;

Prehĺbenie spolupráce v záujme hospodárskeho rozvoja

42.  konštatuje, že región Blízkeho východu a severnej Afriky je postihnutý najmä chudobou a veľkými rozdielmi; je presvedčený, že hospodársky a sociálny rozvoj v spojení s väčšou demokraciou a spravodlivosťou je to, čo treba na dosiahnutie politickej stability; je znepokojený situáciou mladých ľudí a je presvedčený, že je veľmi dôležité, aby nladí ľudia mali slušné a legitímne vyhliadky do budúcnosti; zdôrazňuje, že veľmi dôležitý je boj proti korupcii v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu, nielen priťahovanie európskych investícií a zohľadňovanie udržateľného hospodárskeho rozvoja, ale aj riešenie bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že treba riešiť spoločne vzťahy medzi transparentnosťou, zásadami právneho štátu a bojom proti terorizmu; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti boja proti korupcii v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, čo by malo byť prioritou v boji proti terorizmu;

43.  zastáva názor, že strategický dialóg Európskej únie s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky by mal dostať nový impulz v smere udržateľného hospodárskeho rozvoja, v záujme vyrovnávania rozdielov a vytvárania pracovných miest a vzdelávacích možnosti, najmä pre mladých; zdôrazňuje, že krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky treba vytvoriť podmienky na uľahčenie prístupu na jednotný trh EÚ a zároveň poskytovať potrebnú ochranu; zdôrazňuje dôležitosť podpory európskych investícií v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky vrátanie energetických projektov a projektov na budovanie infraštruktúry, čoho strategickým cieľom je podpora udržateľného rozvoja a demokratickej zodpovednosti

44.  pripomína, že rok 2015 je Európskym rokom rozvoja, ktorého zámerom je motivovať viac Európanov, aby sa angažovali do odstraňovania chudoby na celom svete, a ktorý sa kryje s plánmi medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie dohody o súbore cieľov v oblasti udržateľného rozvoja; vyzýva verejné orgány krajín Blízkeho východu a severnej Afriky na všetkých vládnych úrovniach, aby plnenie týchto cieľov prijali ako prioritu;

45.  zdôrazňuje, že posilnený dialóg o otázkach súvisiacich s energetikou v stredozemnom regióne by mohol pomôcť zrýchliť regionálnu spoluprácu, podporiť regionálnu stabilitu a zabezpečiť integritu životného prostredia; preto navrhuje, aby sa EÚ výraznejšie zaoberala diplomaciou v oblasti energetiky v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ako sa uvádza v energetickej únii; zdôrazňuje, že dodávky energie do krajín v južnom susedstve EÚ sú dôležité zo strategického aj hospodárskeho hľadiska; víta zriadenie európsko-stredozemskej platformy pre plyn a potvrdzuje, že treba podporovať európsko-stredomorské prepojenia v plynárenskom odvetví a v odvetví elektrickej energie;

46.  podporuje financovanie akademického a odborného vzdelávania v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky s cieľom vytvárania veľkých rezerv profesionálnych zručností; konštatuje, že program kyvadlovej mobility Európskej únie v rámci odbornej prípravy by sa mal podľa možností rozšíriť na všetky krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky prostredníctvom flexibilných a vyvíjajúcich sa nástrojov, ako sú partnerstvá v oblasti mobility;

47.  žiada EÚ, aby potvrdila svoj podiel na všetkých fázach hospodárskeho rozvoja štátov regiónu s pomocou všetkých nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii; pripomína, že ide o nástroje od humanitárnej pomoci po plné a rozsiahle dohody o voľnom obchode a že tieto nástroje jej umožňujú pokryť proces, ktorý sa začína krízou a končí zriadením stabilných inštitúcií;

48.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že na odblokovanie makrofinančnej pomoci pre krajiny, ktorých rozpočtová situácia je veľmi neistá, sa vyžaduje minimálne obdobie jedného roka; naliehavo vyzýva EÚ, aby čo najrýchlejšie zmobilizovala alebo presmerovala finančné prostriedky; naliehavo požaduje nasadenie nového procesného rozmeru pomoci EÚ, a to vzhľadom na pomoc poskytovanú pomocou finančných nástrojov vonkajšej činnosti EÚ, ako aj na úrovni makrofinančnej pomoci; v súvislosti s makrofinančnou pomocou zdôrazňuje, že EÚ musí primerane posúdiť sociálno-ekonomický vplyv opatrení požadovaných od krajín prijímajúcich pomoc a vplyv týchto opatrení na ľudské práva, aby sa zaručilo, že táto pomoc nebude predstavovať destabilizačný prvok, napríklad tým, že by oslabila verejnoprospešné služby; vyzýva darcov v arabskom svete, aby koordinovali svoju pomoc v rámci LAŠ a GCC a podľa možností aj s Európskou úniou;

49.  vyzýva Európsku investičnú banku (EIB) a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR), aby koordinovali svoje investičné stratégie s Úniou pre Stredozemie v záujme vytvorenia pozitívnej synergie;

50.  vyzýva EÚ, aby rozvíjala partnerstvá s krajinami regiónu, ktoré nie sú v jej bezprostrednom susedstve; podporuje uzatvorenie dohovoru o vytvorení zóny voľného obchodu medzi EÚ a GGC, ak možno dospieť k vzájomne výhodnej dohode, ktorá by EÚ ponúkla väčší priestor a ďalší vplyv v regióne, predovšetkým prostredníctvom obnovenia rokovaní o novom spoločnom akčnom programe; pripomína, že dohoda tohto druhu medzi GCC a EZVO nadobudla platnosť 1. júla 2014;

51.  nabáda Európsku úniu, aby pokračovala v rozhovoroch o začatí rokovaní o plných a prehĺbených dohodách o voľnom obchode s niektorými krajinami v regióne v súlade so záväzkami Európskej únie na základe partnerstva z Deauville; pripomína, že rozvoj obchodných vzťahov tvorí súčasť vonkajšej politiky EÚ a pomáha pri zabezpečovaní mieru, prosperity a stability;

52.  zdôrazňuje, že regionálna integrácia krajín Blízkeho východu a severnej Afriky umožní posilniť politické vzťahy a pomôže obchodu a rozvoju; vyzýva krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky, aby diverzifikovali svoje hospodárstva a dovoz; konštatuje, že veľká väčšina krajín Blízkeho východu a severnej Afriky obchoduje s krajinami mimo tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou, do ktorej sa dostal Zväz arabského Maghrebu (AMU); vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie na diplomatickej, politickej a finančnej úrovni na pomoc pri regionálnej integrácii krajín Maghrebu v rámci AMU alebo uplatňovaní geograficky širších dohôd z Agadiru;

53.  víta podporu Rady pre zahraničné veci pre iniciatívu pre koordináciu investícií v južnom Stredozemí (AMICI); zdôrazňuje dôležitosť iniciatív, ktoré pomáhajú dôslednosti a účinnosti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie;

54.  podporuje ďalšiu spoluprácu v odvetví dopravy vrátane užšieho prepojenia infraštruktúrnej siete Európskej únie a partnerských krajín v záujme uľahčenia pohybu osôb a tovaru;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Výboru regiónov Európskej únie, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a Únie pre Stredozemie, ako aj vládam a parlamentom ich členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0023. (2) Ú. v. EÚ C 247 E, 17.8.2012, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 163. (4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26. (5) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 21. (6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0207. (7) Prijaté texty, P8_TA(2014)0027. (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0010. (9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0040. (10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0077. (11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.