Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2040(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0197/2015

Predkladané texty :

A8-0197/2015

Rozpravy :

PV 07/09/2015 - 23
CRE 07/09/2015 - 23

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0287

Prijaté texty
PDF 334kWORD 79k
Utorok, 8. septembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Vypočutia komisárov: ponaučenia, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014
P8_TA(2015)0287A8-0197/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014 (2015/2040(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 246 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o usmerneniach pre schválenie Komisie(1),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 14. septembra 2011 o zmene a doplnení článkov 106 a 192 a prílohy XVII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu(3),

–  so zreteľom na Kódex správania komisárov, najmä na jeho články 1.3 až 1.6,

–  so zreteľom na články 52 a 118 a prílohu XVI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A8-0197/2015),

keďže:

A.  vypočutia dezignovaných komisárov, ktoré sa prvýkrát uskutočnili v roku 1994, sú v súčasnosti bežne zaužívanou praxou, ktorá zvyšuje demokratickú legitimitu inštitúcií Európskej únie a približuje tieto inštitúcie európskym občanom;

B.  vypočutia sú nevyhnutné, aby Európsky parlament mohol informovane posúdiť Komisiu pri svojom hlasovaní o vyslovení dôvery, ktoré umožní Komisii nastúpiť do funkcie;

C.  proces vypočutia poskytuje Európskemu parlamentu a občanom EÚ príležitosť spoznať a zhodnotiť charakter, kvalifikáciu, pripravenosť a priority kandidátov, ako aj ich znalosti, čo sa týka im prideleného portfólia;

D.  proces vypočutia zvyšuje transparentnosť a posilňuje demokratickú legitimitu Komisie ako celku;

E.  rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania; keďže táto požiadavka sa musí odrážať v zložení Európskej komisie; keďže napriek opakovaným žiadostiam Jeana-Clauda Junckera v roku 2014 navrhli vlády oveľa vyšší počet kandidátov ako kandidátok; keďže navrhnuté ženy pochádzajú najmä z členských krajín s nižším počtom obyvateľstva a väčšie členské štáty túto požiadavku do značnej miery ignorovali; keďže jediným spravodlivým riešením je požiadať každý členský štát, aby navrhol dvoch kandidátov – jedného muža a jednu ženu –, čo by umožnilo dezignovanému predsedovi navrhnúť kvalitné kolégium tvorené rovnakým počtom mužov a žien;

F.  proces vypočutia – aj keď preukázal svoju účinnosť – možno vždy vylepšiť, najmä prostredníctvom pružnejších a dynamickejších výmen medzi komisárom a členmi výboru, v ktorého pôsobnosti je vypočutie;

G.  vypočutie Fransa Timmermansa, kandidáta na post podpredsedu Komisie, zdôraznilo potrebu prispôsobiť postupy Európskeho parlamentu pre prípad, že v budúcich komisiách bude mať jeden alebo viacero podpredsedov osobitný status;

H.  v článku 3 ods. 3 ZEÚ sa uvádza, že Únia „podporuje [...] rovnosť medzi ženami a mužmi“ a článok 23 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania“;

1.  domnieva sa, že verejné vypočutia dezignovaných komisárov predstavujú významnú príležitosť pre Európsky parlament a občanov EÚ posúdiť priority každého kandidáta a jeho odbornú spôsobilosť pre danú úlohu;

2.  domnieva sa, že by bolo užitočné stanoviť lehotu, v rámci ktorej musia všetky členské štáty navrhnúť svojich kandidátov, aby mal zvolený predseda Komisie dostatočný čas na pridelenie rezortov s ohľadom na pracovné skúsenosti a vzdelanie kandidáta a aby mal Európsky parlament čas na uskutočnenie vypočutí a hodnotení, a žiada svojho predsedu, aby začal diskusiu s ostatnými inštitúciami v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

3.  domnieva sa tiež, že každý členský štát by mal odteraz navrhovať aspoň dvoch kandidátov – muža a ženu na základe rovnosti – na posúdenie zvoleným predsedom Komisie; považuje za dôležité, aby aj Únia v rámci svojich vlastných inštitúcií plnila ciele v oblasti rodovej rovnosti, ktoré sama stanovila;

4.  domnieva sa, že Výbor pre právne veci by mal zlepšiť kontroly vyhlásení o finančných záujmoch dezignovaných komisárov; domnieva sa, že na tento účel by vyhlásenia o finančných záujmoch mali zahŕňať rodinné záujmy, ako sa uvádza v článku 1.6 Kódexu správania komisárov; domnieva sa, že výrok Výboru pre právne veci, ktorý na základe dôkladnej analýzy vyhlásení o finančných záujmoch potvrdí absenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov, je zásadným predpokladom pre uskutočnenie vypočutia zo strany príslušného výboru;

5.  pripomína, že za uskutočňovanie vypočutí sú zodpovedné výbory; domnieva sa však, že keď má podpredseda Komisie úlohy, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, vypočutie by sa výnimočne mohlo zrealizovať v inom formáte, ako je napríklad schôdza Konferencie predsedov alebo schôdza Konferencie predsedov výborov, za predpokladu, že táto schôdza umožní dialógy a zúčastnia sa na nej príslušné výbory, aby mali možnosť vypočuť svojho dezignovaného komisára;

6.  nazdáva sa, že písomný dotazník zaslaný pred každým vypočutím by mal počítať so siedmimi otázkami namiesto piatich, ale jednotlivé otázky by nemali obsahovať ďalšie podotázky;

7.  domnieva sa, že by malo byť pripravených približne 25 otázok, pričom každý pýtajúci sa by mal mať možnosť okamžite reagovať, aby sa zvýšila účinnosť a investigatívny charakter vypočutí;

8.  nazdáva sa, že postupy na monitorovanie odpovedí dezignovaných komisárov počas vypočutí by mohli prispieť k zlepšeniu kontroly a zvýšeniu zodpovednosti Komisie ako celku; požaduje preto pravidelné skúmanie priorít, ktoré uvádzajú dezignovaní komisári, od začiatku ich funkčného obdobia;

9.  domnieva sa, že pri hodnotiacich zasadnutiach koordinátorov po vypočutiach by sa mali uplatňovať tieto usmernenia:

   ak koordinátori jednohlasne schvália kandidáta – list o schválení;
   ak koordinátori jednohlasne odmietnu kandidáta – list o odmietnutí;
   ak koordinátori schvália kandidáta jasnou väčšinou – list, v ktorom sa uvedie, že kandidáta schvaľuje veľká väčšina (menšiny môžu požiadať, aby sa uviedlo, že názor ich skupiny sa nezhoduje s názorom väčšiny);
   ak sa nevytvorí jasná väčšina alebo existuje väčšina (ale nie konsenzus) proti kandidátovi a ak to koordinátori považujú za nevyhnutné:
   najprv je potrebné požiadať o dodatočné informácie prostredníctvom ďalších otázok na písomné zodpovedanie;
   ak pretrváva nespokojnosť, treba požiadať so súhlasom Konferencie predsedov o ďalšie vypočutie trvajúce 1,5 hodiny;
   pokiaľ sa stále nepodarilo dosiahnuť konsenzus alebo prevažnú väčšinu medzi koordinátormi – hlasovanie vo výbore;
   jasnú väčšinu by v tomto kontexte mali predstavovať koordinátori, ktorí spoločne zastupujú najmenej dve tretiny členov výboru;

10.  konštatuje, že vypočutia vyvolali v roku 2014 väčší záujem médií a verejnosti, než predchádzajúce vypočutia, a to čiastočne v dôsledku vývoja sociálnych médií; domnieva sa, že dosah a vplyv sociálnych médií bude v budúcnosti pravdepodobne rásť; nazdáva sa, že by sa malo zabezpečiť využívanie sociálnych médií a sietí, aby občania EÚ boli účinnejšie zapojení do procesu vypočutí;

11.  domnieva sa, že by bolo vhodné:

   vytvoriť na webovej stránke Európskeho parlamentu osobitnú sekciu, kde by boli pred verejnými vypočutiami sprístupnené životopisy dezignovaných komisárov a odpovede na otázky na písomné zodpovedanie vo všetkých úradných jazykoch Únie;
   vytvoriť na webovej stránke Európskeho parlamentu osobitný a viditeľný priestor, kde by sa do 24 hodín zverejňovali hodnotenia;
   zmeniť pravidlo tak, aby sa v ňom odkazovalo na 24 hodín po hodnotení, pretože niektoré hodnotenia sa dokončujú až po ďalších postupoch;

12.  domnieva sa, že horizontálne otázky ovplyvňujúce zloženie, štruktúru a pracovné metódy Komisie ako celku, ktoré nemôže primerane riešiť jednotlivý dezignovaný komisár, sú záležitosťou zvoleného predsedu Komisie; nazdáva sa, že takéto otázky by sa mali riešiť na schôdzach zvoleného predsedu a Konferencie predsedov (jedna schôdza pred začiatkom procesu vypočutia a jedna po jeho ukončení);

13.  domnieva sa, že dôkladné skúmanie vyhlásení o záujmoch komisárov by malo zostať v kompetencii Výboru pre právne veci; nazdáva sa však, že súčasný rozsah vyhlásení o záujmoch komisárov je príliš obmedzený, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zrevidovala svoje predpisy v tejto oblasti; považuje preto za dôležité, aby Výbor pre právne veci v nadchádzajúcich mesiacoch vydal usmernenia v podobe odporúčania alebo iniciatívnej správy s cieľom uľahčiť reformu postupov týkajúcich sa vyhlásení o záujmoch komisárov; domnieva sa, že vyhlásenia o záujmoch a o finančných záujmoch komisárov by mali zahŕňať aj rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v jednej domácnosti;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 137.
(2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 98.
(3) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 152.

Právne oznámenie