Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2149(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0207/2015

Predkladané texty :

A8-0207/2015

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/09/2015 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0293

Prijaté texty
PDF 402kWORD 140k
Utorok, 8. septembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy
P8_TA(2015)0293A8-0207/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (2014/2149(INI))

Európsky parlament

—  so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý uvádza, že signatári čerpajú „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy”, a najmä na článok 3 ods. 3 ZEÚ,

—  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 22,

—  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý UNESCO prijalo 20. októbra 2005,

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(1),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(2),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(3),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(4),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012(5),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(6),

—  so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 13. októbra 2005(7),

—  so zreteľom na závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2014 o participatívnej správe kultúrneho dedičstva(9) a pracovnom pláne pre kultúru na roky 2015 – 2018(10) a na Európsky rok kultúrneho dedičstva uvedený v záveroch,

—  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2011/711/ES z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov(11),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

—  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z novembra 2014 k oznámeniu Komisie s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0207/2015),

A.  keďže kultúra a kultúrne dedičstvo sú spoločné zdroje, spoločný tovar a hodnoty, ktoré sa nemôžu stať predmetom výhradného používania, a ich plný potenciál pre udržateľný ľudský, sociálny a hospodársky rozvoj ešte treba v plnej miere uznať a riadne využívať na úrovni stratégií EÚ i rozvojových cieľov OSN na obdobie po roku 2015;

B.  keďže v rozhodovacom procese treba zohľadniť mnohé vplyvy kultúry v spoločnostiach;

C.  keďže kultúrne dedičstvo je prirodzene heterogénne, odráža kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a pluralizmus a má vplyv na regionálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, vzdelávanie, digitálnu agendu, vonkajšie vzťahy, colnú spoluprácu a výskum a inovácie;

D.  keďže podpora kultúry, kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu stimuluje spoluprácu medzi členskými štátmi;

E.  keďže cieľom posilňovania európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, podporovania európskeho kultúrneho dedičstva a zvyšovania konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov je podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

F.  keďže zdroje dedičstva predstavujú dlhodobý kapitál, ktorého úlohou je tvoriť hodnoty, prispievať k rozvoju zručností a k hospodárskemu rastu prostredníctvom podpory cestovného ruchu a vytvárať pracovné miesta;

G.  keďže projekty kultúrneho dedičstva sú často príkladmi inovatívnych a udržateľných hospodárskych činností, ktoré rozvíjajú podnikateľské a výskumné kapacity malých a stredných podnikov (MSP);

H.   keďže hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo zohráva významnú úlohu pri vytváraní, zachovávaní a podporovaní európskej kultúry a hodnôt a národnej, regionálnej, miestnej a individuálnej identity, ako aj modernej identity ľudu Európy;

I.  keďže za opatrenia na udržiavanie, obnovu a zachovanie, sprístupnenie a využívanie kultúrneho dedičstva sú v prvom rade zodpovedné celoštátne, regionálne alebo miestne orgány, ale kultúrne dedičstvo má aj jasnú európsku dimenziu a je priamo obsahom viacerých opatrení EÚ vrátane opatrení v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, výskumu a inovácií;

J.  keďže v článku 167 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo;

K.  keďže v článku 167 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie je zameraná na zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov, podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti v oblasti zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu;

L.  keďže pracovný plán pre kultúru, ktorý Rada prijala 25. novembra 2014, zahŕňa dedičstvo ako jednu zo štyroch priorít práce EÚ v oblasti kultúry na roky 2015 – 2018;

M.  keďže nedostatok rodovo rozlíšených kultúrnych údajov, a to aj v oblasti kultúrneho dedičstva, je faktorom, ktorý spôsobuje, že tvorcovia politiky a osoby prijímajúce rozhodnutia nemajú prehľad o existujúcich rodových rozdieloch a problémoch;

N.  keďže informácie o možnostiach financovania prostredníctvom programov EÚ v oblastiach súvisiacich s kultúrnym dedičstvom, ako sú miestny a regionálny rozvoj, spolupráca v oblasti kultúry, výskum, vzdelávanie, podpora MSP a občianskej spoločnosti a cestovný ruch, sú síce k dispozícii, ale nie sú ucelené;

O.  keďže by sa mala posilniť kultúrna a turistická hodnota kultúrnych trás Rady Európy pre podporu spoločného európskeho kultúrneho dedičstva a rozvoj udržateľného kultúrneho cestovného ruchu;

P.  keďže cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo/ocenenie Europa Nostra podporuje excelentnosť, inšpiruje prostredníctvom „sily príkladu“ a stimuluje výmenu najlepších postupov v oblasti dedičstva v celej Európe;

Q.  keďže Benátska charta o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít, Granadský dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy a Dohovor z Valletty o ochrane archeologického dedičstva jednoznačne vymedzujú medzinárodne uznávané normy pre obnovu kultúrneho dedičstva a pre archeologické práce(12);

Integrovaný prístup

1.  nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité využívať dostupné zdroje na podporu, zlepšenie a propagáciu kultúrneho dedičstva na základe integrovaného prístupu a brať pri tom do úvahy kultúrne, hospodárske, sociálne, historické, vzdelávacie, environmentálne a vedecké prvky;

2.  domnieva sa, že pokiaľ ide o kultúrne dedičstvo, je potrebný integrovaný prístup, ak chceme zabezpečiť kultúrny dialóg a vzájomné porozumenie; je presvedčený, že takýto prístup môže viesť k väčšej sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň prispievať k plneniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

3.  predkladá Komisii v súvislosti s prípravou nového integrovaného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu tieto konkrétne odporúčania:

   a) vypracovať v súlade so súčasnými pracovnými metódami Komisie, ktoré spočívajú v práci naprieč odvetviami a flexibilným spôsobom, spoločný prístup v rámci Komisie prostredníctvom zlepšenej spolupráce medzi rôznymi oblasťami politiky zaoberajúcimi sa kultúrnym dedičstvom a informovať Európsky parlament o výsledkoch tejto užšej spolupráce;
   b) jasným a prístupným spôsobom, ako napríklad prostredníctvom jednotnej informačnej platformy a výmeny najlepších postupov v EÚ, oboznamovať potenciálnych príjemcov o existujúcich možnostiach európskeho financovania kultúrneho dedičstva;
   c) vyhlásiť pokiaľ možno rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva a vyčleniť naň primeraný rozpočet s cieľom, okrem iného, šíriť a zvyšovať medzi budúcimi generáciami povedomie a osvetu, čo sa týka hodnôt európskeho kultúrneho dedičstva a jeho ochrany, a najneskôr v roku 2016 predložiť Európskemu parlamentu návrh programu tohto európskeho roka;
   d) uznať v rámci svojho politického a prierezového prístupu kultúrne dedičstvo za hnuteľné a nehnuteľné i hmotné a nehmotné a za neobnoviteľný zdroj, ktorého autentickosť treba chrániť;

4.  žiada, aby sa v blízkej budúcnosti stanovil politický rámec pre historické prostredie známe ako nehnuteľné dedičstvo, ktorý bude zahŕňať regulačný rámec pre pamiatky, archeológiu a historické krajiny v súlade s článkom 4 ZFEÚ;

5.  podporuje súčasné tvorivé inovácie v architektúre a dizajne, ktoré rešpektujú minulosť a súčasnosť a zároveň zabezpečujú vysokú kvalitu a súdržnosť;

Financovanie kultúrneho dedičstva z európskych prostriedkov

6.  berie na vedomie záväzok Únie zachovať a zhodnocovať európske kultúrne dedičstvo prostredníctvom rôznych programov (Kreatívna Európa, Horizont 2020, Erasmus+, Európa pre občanov), fondov (európske štrukturálne a investičné fondy) a akcií, ako sú európske hlavné mestá kultúry, Dni európskeho dedičstva a značka Európske dedičstvo; navrhuje, aby sa EÚ a členské štáty ešte viac angažovali v oblasti podpory výskumu;

7.  žiada Komisiu, aby:

   a) vytvorila jednotný portál EÚ venovaný hmotnému a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie zo všetkých programov EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo a ktorého štruktúra by pozostávala z troch hlavných aspektov: databáza hmotných a nehmotných predmetov kultúrnej hodnoty vrátane príkladov najlepších postupov zachovania a podpory so všetkými príslušnými referenciami; možnosti financovania kultúrneho dedičstva, ako aj údaje o stave európskeho kultúrneho dedičstva a údaje, ktoré sú dôležité v súvislosti s uchovávaním, napríklad klimatické údaje a podrobnosti o už realizovaných projektoch obnovy; ako aj novinky a odkazy týkajúce sa vývoja politík, činností a podujatí v oblasti kultúrneho dedičstva;
   b) prostredníctvom vyčlenených finančných prostriedkov podporovala štúdie, výskum a pilotné opatrenia osobitne určené na analýzu vplyvu procesov na podporu kultúrneho dedičstva, vypracovanie konkrétnych ukazovateľov a referenčných hodnôt, pokiaľ ide o priamy a nepriamy prínos dedičstva k procesom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a priamu podporu kultúrnych a sociálnych inovácií integrovaných do miestneho prostredia, v ktorom môže kultúrne dedičstvo podnecovať rozvoj a prispievať k zlepšovaniu kvality života ľudí;
   c) posilnila novovytvorenú zásadu viacnásobného financovania, ktorá umožňuje doplnkové využívanie rôznych európskych fondov v rámci toho istého rozsiahleho projektu;
   d) podporovala verejno-súkromné partnerstvá;
   e) prispôsobila požiadavky týkajúce sa harmonogramu riadenia projektov v rámci štrukturálnych fondov, aby lepšie zodpovedali osobitným požiadavkám projektov na záchranu, obnovu a zachovanie dedičstva;
   f) posúdila kritérium 5 miliónov EUR, pokiaľ ide o projekty v oblasti kultúrneho dedičstva predložené v rámci akcie pre infraštruktúru malého rozsahu(13), a zvýšila ho prinajmenšom na rovnakú úroveň, aká sa uplatňuje v prípade projektov UNESCO , t. j. 10 miliónov EUR;

8.  konštatuje, že účel preskúmania nariadenia o EFRR, a najmä zásadu integrovaného financovania možno v konkrétnych prípadoch zrealizovať aj prostredníctvom podpory projektov veľkého rozsahu; uznáva však, že je potrebné propagovať a podporovať kultúrne iniciatívy malého rozsahu, ktoré majú osobitný význam pre vnútorný rozvoj a môžu pomôcť zachovať kultúrne dedičstvo a podporiť miestny a regionálny rozvoj a sociálno-ekonomický rast vo všeobecnosti;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby do usmernení upravujúcich novú generáciu štrukturálnych fondov v oblasti kultúrneho dedičstva zahrnula systém povinnej kontroly kvality, ktorý by sa uplatňoval počas celého trvania projektu;

10.  vyzdvihuje úlohu členských štátov pri zabezpečovaní vysokej úrovne zručností a odborných znalostí prevádzkovateľov a podnikateľskej štruktúry, ktorá je schopná zaistiť, aby sa uplatňovali najlepšie postupy, pokiaľ ide o ochranu kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom využívania vhodných systémov kontroly kvality, ako to vyžadujú medzinárodné charty;

11.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že inovatívne opatrenia na zachovanie kultúrneho dedičstva a riešenia v oblasti energetickej efektívnosti s malým vplyvom v prípade historických budov sa budú považovať za oprávnené v delegovaných aktoch, výzvach na vyjadrenie záujmu a iniciatívach na vypracovanie nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020;

12.  vyzýva členské štáty, aby hľadali možné fiškálne stimuly týkajúce sa reštauračných prác a prác v oblasti ochrany a zachovania, ako napríklad znížené sadzby DPH alebo iných daní, pretože európske kultúrne dedičstvo spravujú aj súkromné subjekty;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby zosumarizovala najlepšie postupy v rámci fiškálnych politík v Európe a vhodné postupy odporučila členským štátom; vyzýva členské štáty, aby sa týmito odporúčaniami riadili a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť maximálnu stimuláciu podpory projektov hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva zo strany súkromných subjektov a zaistiť čo najväčší vplyv hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti v príslušnom miestnom prostredí;

Nové modely správy

14.  víta iniciatívu Rady vypracovať usmernenia pre nové modely participatívnej správy v oblasti kultúrneho dedičstva, v ktorých podporila aspekt „spoločného zdroja“ a posilnila prepojenia medzi plánmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

15.  žiada členské štáty, aby zabezpečili vytváranie právnych nástrojov umožňujúcich alternatívne modely financovania a správy, ako je zapojenie na úrovni spoločenstiev, účasť občianskej spoločnosti a verejno-súkromných partnerstiev, s cieľom vykonávať činnosť spojenú s kultúrnym dedičstvom (ochrana, obnova, zachovanie, rozvoj a podpora);

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali celoeurópsky dialóg medzi tvorcami politík na všetkých úrovniach správy, spoločne s kultúrnymi a kreatívnymi odvetviami, sieťami poskytovateľov služieb cestovného ruchu, partnerstvami medzi súkromnými a verejnými subjektmi, ako aj mimovládnymi organizáciami;

17.  nabáda všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na správe kultúrneho dedičstva, aby dosiahli rovnováhu medzi udržateľným zachovaním kultúrneho dedičstva a rozvojom jeho hospodárskeho a sociálneho potenciálu;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že projekty EFRR týkajúce sa kultúrneho dedičstva sú praktickým príkladom viacúrovňového riadenia a zásady subsidiarity a predstavujú dôležitú súčasť výdavkov z EFRR; zdôrazňuje význam cezhraničných kultúrnych projektov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti a podnecujú začlenenie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prijali opatrenia na posilnenie a rozšírenie podpory financovania prostredníctvom dohôd o verejno-súkromných partnerstvách;

19.  zdôrazňuje, že sú potrebné nové modely riadenia, ktoré by zahŕňali systém kontroly kvality vo všetkých alternatívnych formách financovania a správy kultúrneho dedičstva;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby intenzívnejšie kontrolovali výdavky na položky súvisiace s kultúrnym dedičstvom a prehĺbili spoluprácu v rámci boja proti podvodom, korupcii a inej nezákonnej činnosti, s ktorou sa v tejto oblasti stretnú;

21.  odporúča, aby európske legislatívne návrhy dopĺňalo posúdenie vplyvu týkajúce sa kultúrneho dedičstva a v prípade, že sa na základe takéhoto posúdenia zistí negatívny vplyv, kultúrne dedičstvo by malo byť formou výnimky vyňaté z rozsahu pôsobnosti legislatívneho návrhu;

Hospodársky a strategický potenciál kultúrneho dedičstva

22.  konštatuje, že kultúrne dedičstvo prispieva k inovatívnym pracovným miestam, výrobkom, službám a procesom a môže byť zdrojom kreatívnych nápadov, ktoré podporia rozvoj novej ekonomiky, pričom budú mať vďaka vhodnému riadeniu pomerne nízky vplyv na životné prostredie;

23.  uznáva, že kultúrne dedičstvo zohráva zásadnú úlohu vo viacerých hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020, okrem iného v programoch Digitálna agenda pre Európu, Inovácia v Únii, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie; žiada preto, aby sa pri preskúmaní stratégie Európa 2020 v polovici trvania výraznejšie uznala úloha európskeho kultúrneho dedičstva ako strategického zdroja inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

24.  konštatuje, že oblasť kultúrneho dedičstva má schopnosť vytvárať pracovné miesta pre kvalifikovanú pracovnú silu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby šírili iniciatívy týkajúce sa rozvoja odbornej prípravy pracovníkov a výskumníkov v oblasti kultúrneho dedičstva, zameranej na správu a zachovanie kultúrneho dedičstva; víta najmä dlhodobé financovanie sietí výskumníkov, ako napríklad granty Marie Skłodowska-Curie;

25.  zdôrazňuje význam hmotného alebo nehmotného kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pre európsky cestovný ruch;

26.  zdôrazňuje možnosť dôraznejšie sa zamerať na kultúrny cestovný ruch pri vypracúvaní makroregionálnych stratégií, aby sa stal integrálnejšou súčasťou strategického rámca pre európsku spoluprácu;

27.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby presadzovali a podporovali ľahkú turistiku (výlety formou pešej chôdze a jazdy na koni a na bicykli), ktorou sa otvoria nové možnosti pre kultúrny a prírodný cestovný ruch;

28.  nabáda členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom čo najviac zvýšiť hodnotu kultúrneho dedičstva v našich spoločnostiach a jeho podiel na zamestnanosti a raste v EÚ;

29.  poukazuje na to, že kultúrny cestovný ruch, ktorý predstavuje 40 % európskeho cestovného ruchu, je z hľadiska potenciálu rastu a zamestnanosti kľúčovým hospodárskym odvetvím, ktorého rozvoj by sa mal ďalej posilňovať využívaním nových technológií; zdôrazňuje však, že je dôležité uchovávať kultúrne a prírodné dedičstvo vytváraním udržateľných a menej invazívnych foriem cestovného ruchu s vyššou pridanou hodnotou, v prípade ktorých bude odvetvie cestovného ruchu začlenené do stratégií miestneho rozvoja;

30.  vyjadruje znepokojenie nad stavom uchovávania, obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva a politík na propagáciu tohto dedičstva, ktoré má neprekonateľný význam pre európsku identitu; zdôrazňuje, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy došlo v niektorých členských štátoch k radikálnemu zníženiu finančných prostriedkov na ochranu kultúrneho dedičstva; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov a iniciatív, ktoré sa budú zameriavať na zhodnotenie európskeho kultúrneho dedičstva;

31.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala prvotriednu kvalitu, inovácie a konkurencieschopnosť v kultúrnom a tvorivom sektore tým, že bude podporovať diela umelcov, tvorcov a odborníkov z oblasti kultúry;

32.  potvrdzuje naliehavú potrebu priradiť kultúrnemu dedičstvu jasné miesto v Investičnom pláne pre Európu, ktorý vypracovala Komisia;

33.  upozorňuje na nutnosť zlepšiť metodický rámec s cieľom získať lepšie štatistiky súvisiace s oblasťou kultúrneho dedičstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor ukazovateľov, ktoré by sa dali využiť na monitorovanie a hodnotenie stavu kultúrneho dedičstva a boli by jednotné pre všetky členské štáty; zdôrazňuje potrebu získať viac výsledkov výskumu v súvislosti so všetkými stránkami kultúrneho dedičstva a vzájomne ich prepojiť, aby sa tak predišlo roztrieštenosti v tejto oblasti; v tomto smere poukazuje na potenciál veľkých dát (big data) pre získavanie väčšieho množstva poznatkov z výskumných projektov; zdôrazňuje, že zhodnotenie skutočnej a potenciálnej hospodárskej hodnoty kultúrneho dedičstva si nevyhnutne vyžaduje systematickejší zber štatistík;

34.  domnieva sa, že Komisia by mala označovať spoločnosti a subjekty pôsobiace v rôznych oblastiach zachovávania kultúrneho dedičstva za osobitný sektor využívajúci tradičné metódy s pridanou hodnotou, ktoré umožňujú ekologické a udržateľné zachovanie dedičstva;

35.  uznáva naliehavú potrebu zaoberať sa nezamestnanosťou mladých ľudí a zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo je oblasť s potenciálom pre vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, kde možno posilniť prepojenie medzi vzdelávaním a kariérou, napríklad rozvojom kvalitnej učňovskej prípravy, pracovných stáží a začínajúcich podnikov v kategórii MSP a sociálneho hospodárstva; v tomto smere povzbudzuje členské štáty, aby vyvíjali nové a inovatívne možnosti financovania na podporu odbornej prípravy, pokiaľ ide o riadenie a zachovávanie kultúrneho dedičstva, a vzdelávania a mobility pracovníkov a výskumníkov v tomto odvetví;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala spoločné programy v oblasti kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu, ktoré budú komplexne koncipované a postavené na vedeckom základe a budú slúžiť ako porovnávacie kritérium a príklad najlepšieho postupu;

37.  vyzýva členské štáty, aby strategicky plánovali projekty súvisiace s kultúrnym dedičstvom, ktoré môžu viesť ku komplexnému regionálnemu a miestnemu rozvoju, k medzinárodným a medziregionálnym programom spolupráce, tvorbe nových pracovných miest, udržateľnej obnove vidieka a miest a zachovaniu a podporovaniu tradičných zručností spojených s obnovou kultúrneho dedičstva;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali hospodársky a štatistický prehľad podnikov, správnych subjektov a odborných špecializovaných činností v odvetví zachovania a podpory kultúrneho dedičstva a ich konkrétneho prínosu z hľadiska produkcie a tvorby pracovných miest;

39.  upozorňuje na nutnosť vytvárať, rozvíjať a podporovať príležitosti na mobilitu a výmenu skúseností pre pracovníkov z odvetvia kultúrneho dedičstva prostredníctvom zabezpečenia skutočnej rovnocennosti po odbornej stránke v súlade so smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a to tak, že členské štáty určia a budú spoločne používať úrovne minimálnych zručností (schopností a vedomostí), najmä pokiaľ ide o profesiu reštaurátora-kurátora; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v záujme výmeny skúseností a najlepších postupov predložila návrh na rozšírenie príslušných programov aj na oblasť mobility správcov a zamestnancov v oblasti kultúrneho dedičstva (napr. kastelánov);

40.  vyzýva členské štáty, aby vyzdvihli hodnotu svojich aktív v oblasti kultúrneho dedičstva podporovaním štúdií, ktoré umožnia určiť kultúrnu a ekonomickú hodnotu kultúrneho dedičstva takým spôsobom, aby sa „náklady“ ne jeho zachovanie pretransformovali na „investície“ do jeho hodnoty;

41.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť, že by Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) vytvoril v rámci svojho nasledujúceho strategického inovačného programu znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) v oblasti kultúrneho dedičstva a tvorivého odvetvia, čím by priamo podporil holistickú víziu výskumu a inovácií;

42.  pripomína, že je dôležité, aby sa podporovalo zaradenie výtvarnej, hudobnej, divadelnej a filmovej výchovy do učebných osnov, pretože sú kľúčovými prvkami rozvoja vedomostí o kultúrnom dedičstve, výtvarného a výrazového prejavu a mäkkých zručností zameraných na tvorivosť a inováciu;

43.  nabáda členské štáty, aby na rôznych úrovniach vzdelávania zaviedli medziodborové témy týkajúce sa kultúrneho dedičstva;

44.  poukazuje na to, že existuje značný potenciál, pokiaľ ide o rozvoj podnikateľskej činnosti a participatívny prístup v odvetví cestovného ruchu, najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP) pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ale tiež začínajúcich podnikov, neziskového sektora a iných organizácií, ktoré prispievajú k zachovaniu, ochrane a podpore európskeho kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že nielen kultúrne statky, ale aj kvalita služieb a vysoká úroveň odborných zručností, existencia dobre vyškolených špecialistov v tejto oblasti a prítomnosť na internete sú kľúčovými faktormi úspechu a konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu; zdôrazňuje, že výskum, inovácie a nové technológie, najmä v oblasti telekomunikácií, sú nevyhnutné pre priblíženie kultúrneho dedičstva občanom; domnieva sa tiež, že zbytočné zaťaženie MSP by sa malo zrušiť v záujme ich konkurencieschopnosti a že právne predpisy, ktoré majú negatívny vplyv na MSP v oblasti cestovného ruchu, by sa mali zrevidovať;

Príležitosti a výzvy

45.  vyzdvihuje potenciál digitalizácie kultúrneho dedičstva jednak ako nástroja na zachovanie našej minulosti, a tiež ako zdroja, pokiaľ ide o príležitosti na vzdelávací výskum, tvorbu kvalitných pracovných miest, lepšie sociálne začlenenie, širší prístup pre osoby so zdravotným postihnutím a pre ľudí žijúcich vo vzdialených regiónoch a hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že digitalizácia kultúrneho dedičstva si od malých a stredne veľkých alebo izolovaných kultúrnych inštitúcií vyžaduje vynaloženie príslušného finančného úsilia a že dostatočné finančné prostriedky sú kľúčovým predpokladom na pritiahnutie širšej verejnosti a rozsiahlejšie šírenie tohto dedičstva; zdôrazňuje, že možnosti, ktoré poskytuje digitalizácia a nové technológie, ale ktoré by nikdy nenahradili prístup k pôvodnému dedičstvu ani súvisiace sociálne výhody tradičných foriem účasti na kultúre, by nemali viesť k zanedbávaniu uchovávania originálov ani k ľahostajnosti voči tradičným formám propagovania kultúry, či už počas digitalizácie alebo po nej;

46.  podporuje digitálne inovácie v odvetví umenia a kultúrneho dedičstva a konštatuje, že využívanie elektronických infraštruktúr môže prilákať nové publikum a zaistiť lepší prístup k digitálnemu kultúrnemu dedičstvu a jeho využívanie; zdôrazňuje význam existujúcich nástrojov, ako je webová stránka Europeana, a nabáda k zlepšeniu vyhľadávacích kritérií tejto stránky v záujme väčšej užívateľskej ústretovosti;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné pozdvihnúť úroveň digitalizácie, uchovávania a internetovej dostupnosti kultúrneho dedičstva, najmä európskeho filmového dedičstva;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať skutočne demokratický a participatívny príbeh európskeho dedičstva, ktorý by zahŕňal aj príbeh náboženských a etnických menšín; upriamuje pozornosť na existenciu lokalít kultúrneho dedičstva, ktoré pripúšťajú rozličné alebo sporné vnímanie minulosti, a zdôrazňuje, že procesy zmierenia by nemali viesť k potláčaniu historického vedomia komunít; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad etickými stránkami a spôsobom prezentácie kultúrneho dedičstva a zohľadnili rôzne možnosti jeho výkladu;

49.  potvrdzuje, že nehmotnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva je aj náboženské dedičstvo; zdôrazňuje, že význam miest, postupov a predmetov spojených s náboženskými praktikami by sa v debate o európskom kultúrnom dedičstve nemal prehliadať ani nijakým spôsobom diskriminovať;

50.  domnieva sa, že historické náboženské dedičstvo vrátane architektúry a hudby sa musí zachovať pre svoju kultúrnu hodnotu, a to bez ohľadu na svoj náboženský pôvod;

51.  zdôrazňuje význam medzikultúrneho dialógu v Európe aj mimo nej a domnieva sa, že Únia by mala podporovať takýto dialóg ako vhodný nástroj boja proti radikalizmu každého druhu;

52.  upriamuje pozornosť na osobitné charakteristiky národnostných menšín v členských štátoch v súvislosti s kultúrnym dedičstvom; požaduje preto uchovanie ich kultúrneho dedičstva a propagáciu a ochranu kultúrnej rozmanitosti;

53.  zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť kultúrnej diskriminácii náboženských a etnických menšín;

54.  zdôrazňuje význam podpory kultúrnych aktivít komunít migrantov;

55.  opätovne potvrdzuje významný prínos kultúrneho dedičstva pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre sociálne začleňovanie prostredníctvom kultúry;

56.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zlepšil prístup osôb so zdravotným postihnutím do lokalít kultúrneho dedičstva;

57.  poukazuje na význam zachovania kultúrnej scény, najmä nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré predstavuje živú kultúru a je podnetom pre tradičné remeslá, a vyzýva Komisiu, aby ho výraznejšie zahrnula do príslušných programov;

58.  zdôrazňuje význam gastronomického dedičstva, ktoré sa musí chrániť a podporovať; zastáva názor, že zdroje vyčlenené pre túto oblasť možno optimalizovať interakciou s ostatnými politikami EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika v oblasti ochrany spotrebiteľa;

59.  poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo a cestovný ruch sú vzájomne prospešné, pretože na jednej strane kultúrne dedičstvo prináša značné zisky pre odvetvie cestovného ruchu a na druhej strane je cestovný ruch dobrý pre kultúru, pretože podporuje vystavovanie a zachovávanie kultúrnych statkov a vytvára príjmy potrebné na ich zachovanie;

60.  zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a využívaní hodnôt nášho kultúrneho dedičstva, ktoré zahŕňa nielen materiálne dedičstvo a krajinu, ale aj nehmotné dedičstvo, ako napríklad jazyky a náboženské a kuchárske tradície;

61.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s cieľom implementovať na všetkých príslušných úrovniach opatrenia zamerané na podporu kultúrneho dedičstva a kultúrneho cestovného ruchu, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352);

62.  vzhľadom na zásadné demografické a spoločenské zmeny poukazuje na význam nášho spoločného európskeho kultúrneho dedičstva a plánovaného európskeho roka, pokiaľ ide o stotožňovanie občanov s Európskou úniou a posilnenie pocitu spolunáležitosti v rámci Únie;

63.  zastáva názor, že uznanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy poskytuje najmä budúcim generáciám smer a možnosti na utváranie európskej identity a hodnoty, ako je spolunažívanie a vzájomný rešpekt, za hranicami členského štátu; preto tiež odporúča, aby sa mladá generácia osobitne zohľadnila medziiným aj pri plánovaní Európskeho roka kultúrneho dedičstva;

64.  víta veľký úspech európskych hlavných miest kultúry; žiada, aby tieto mestá boli prepojené ako súčasť siete s cieľom rozšíriť zameranie na dotknuté oblasti, umožniť výmenu skúseností a osvedčených postupov, a to aj s ohľadom na pomoc budúcim kandidátom, a uľahčiť organizovanie podujatí a špecifických okruhov;

65.  nabáda k využívaniu kultúrneho dedičstva ako vzdelávacieho nástroja na riešenie spoločenských otázok s cieľom väčšmi zblížiť ľudí žijúcich v Európe;

66.  upozorňuje na environmentálne hrozby, ktoré ovplyvňujú veľký počet lokalít kultúrneho dedičstva v EÚ, a naliehavo žiada, aby členské štáty vo svojich stratégiách dlhodobého financovania metód ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva zohľadnili dôsledky zmeny klímy a tlaku ľudskej činnosti; okrem toho odporúča, aby členské štáty a EÚ výraznejšie podporovali výskum v tejto oblasti, a to aj s cieľom podrobnejšie preskúmať mnohoraké účinky zmeny klímy na kultúrne dedičstvo a vypracovať protiopatrenia;

67.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby nadviazali na iniciatívu „7 najohrozenejších“, ktorú začala sieť Europa Nostra v spojení s Európskou investičnou bankou, a identifikovali ďalšie príklady ohrozeného európskeho dedičstva, vypracovali akčné plány a hľadali možné zdroje financovania; poukazuje na to, že rozvoj tejto iniciatívy je jedným zo spôsobov, ako prilákať súkromné investície do oblasti pozdvihovania dedičstva;

68.  vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala a podporovala úsilie členských štátov v boji proti krádežiam a pašovaniu hmotného kultúrneho dedičstva a nezákonnému obchodovaniu s ním v rámci EÚ aj mimo nej; žiada o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu;

69.  pripomína, že je dôležité zachovávať a chrániť kultúrne dedičstvo nielen pred účinkami času, ale aj pred poškodzovaním a krádežami; poukazuje na to, že mnoho archeologických nálezísk je stále vystavených riziku krádeže organizovanými hľadačmi pokladov, a to najmä podmorské lokality, kde je prístup a dohľad orgánov zložitý; v tejto súvislosti požaduje účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri identifikácii a navracaní predmetov kultúrnej hodnoty a predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s takýmito predmetmi;

70.  zdôrazňuje úlohu, ktorú kultúrne dedičstvo zohráva vo vonkajších vzťahoch Únie prostredníctvom politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami, a vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby oživili kultúrnu diplomaciu; okrem toho poukazuje na potenciál interdisciplinárnych výskumných projektov v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty a tretie krajiny;

71.  žiada členské štáty, EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa pevne zaviazali k prevencii, ochrane, dokumentovaniu a obnove kultúrneho dedičstva EÚ alebo nečlenských krajín v prípadoch, keď je zámerne ohrozované a poškodzované v dôsledku vojny a narušenia kultúrnej a náboženskej identity, a to aj prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami, napr. s ICCROM, ICBS (Medzinárodný výbor Modrého štítu), občianskymi a vojenskými orgánmi, kultúrnymi ustanovizňami a odbornými združeniami;

72.  nabáda k prijatiu medzinárodných dohôd o predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ spolu s OSN a organizáciou UNESCO bránila ohrozené dedičstvo a bojovala proti rabovaniu a ničeniu predmetov kultúrnej hodnoty v oblastiach konfliktov;

73.  poukazuje na potenciál know-how, ktorým disponuje EÚ, v súvislosti so zachovaním kultúrnych artefaktov poškodených alebo zničených v dôsledku terorizmu a vojny;

74.  podporuje vytváranie nadnárodných produktov kultúrneho cestovného ruchu, ktoré odrážajú spoločné európske hodnoty a dedičstvo; vyzýva Komisiu, aby sa snažila o užšiu spoluprácu s členskými štátmi a inými organizáciami, ktoré formulujú politiky v oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako je Svetová organizácia pre cestovný ruch (UNWTO) a UNESCO, a aby pokračovala v spolufinancovaní a podpore sietí, cezhraničných regionálnych projektov a – v úzkej spolupráci s Radou Európy – európskych kultúrnych trás, ktoré sú najlepším príkladom nadnárodných celoeurópskych tematických projektov v oblasti cestovného ruchu;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(5) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(7) Prijatý Výborom ministrov Rady Európy 13. októbra 2005; otvorený na podpis členskými štátmi vo Fare (Portugalsko) 27. októbra 2005; nadobudol platnosť 1. júna 2011.
(8) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36.
(9) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.
(11) Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, s. 39.
(12) Benátska charta, ktorú prijala medzinárodná rada ICOMOS (International Council of Monuments and Sites) v roku 1965; Granadský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 1985; Dohovor z Valletty, ktorý prijala Rada Európy v roku 1992.
(13) Pozri: článok 3 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013.

Právne oznámenie