Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 11. marca 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Spoločné pravidlá na dovozy z určitých tretích krajín ***I
 Dohoda o stabilizácii a pridružení s Čiernou Horou ***I
 Colné kvóty Únie pre hovädzie mäso vysokej kvality a bravčové mäso, hydinové mäso, pšenicu a súraž a otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a iné zvyšky ***I
 Dovoz poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie ***I
 Pozastavenie niektorých koncesií týkajúcich sa dovozu poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie ***I
 Vytvorenie Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more ***
 Žiadosť o zbavenie Theodorosa Zagorakisa poslaneckej imunity
 Žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Sergeja Staniševa
 Usmernenia pre rozpočet na rok 2016 - Oddiel III
 Výročná správa za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – Boj proti podvodom
 Správa o pokroku Čiernej Hory za rok 2014
 Správa o pokroku bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2014
 Správa o pokroku Srbska za rok 2014
 Európsky integračný proces Kosova
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2015
 Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015
 Správa jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015
 Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí prostredníctvom internetu

Spoločné pravidlá na dovozy z určitých tretích krajín ***I
PDF 294kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (prepracované znenie) (COM(2014)0323 – C8-0014/2014 – 2014/0168(COD))
P8_TA(2015)0053A8-0014/2015

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0323),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0014/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 13. novembra 2014 adresovaný Výboru pre medzinárodný obchod v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0014/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o spoločných pravidlách na dovozy z určitých tretích krajín (prepracované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/755.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Dohoda o stabilizácii a pridružení s Čiernou Horou ***I
PDF 297kWORD 52k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o niektorých postupoch na uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (kodifikácia) (COM(2014)0374 – C8-0035/2014 – 2014/0190(COD))
P8_TA(2015)0054A8-0051/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0374),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0035/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0051/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o niektorých postupoch na uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/752.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Colné kvóty Únie pre hovädzie mäso vysokej kvality a bravčové mäso, hydinové mäso, pšenicu a súraž a otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a iné zvyšky ***I
PDF 298kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o otvorení a stanovení správy určitých colných kvót Únie pre hovädzie mäso vysokej kvality a bravčové mäso, hydinové mäso, pšenicu a súraž a otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a iné zvyšky (kodifikované znenie) (COM(2014)0594 – C8-0169/2014 – 2014/0276(COD))
P8_TA(2015)0055A8-0052/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0594),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0169/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 – Zrýchlená pracovná metóda pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0052/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o otvorení a stanovení správy určitých colných kvót Únie pre hovädzie mäso vysokej kvality a bravčové mäso, hydinové mäso, pšenicu a súraž a otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a iné zvyšky (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/754.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Dovoz poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie ***I
PDF 296kWORD 51k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dovoze poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie (kodifikované znenie) (COM(2014)0586 – C8-0166/2014 – 2014/0272(COD))
P8_TA(2015)0056A8-0048/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0586),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0166/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0048/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o dovoze poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/753.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Pozastavenie niektorých koncesií týkajúcich sa dovozu poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie ***I
PDF 297kWORD 50k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa pozastavujú niektoré koncesie týkajúce sa dovozu poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie (kodifikované znenie) (COM(2014)0593 – C8-0170/2014 – 2014/0275(COD))
P8_TA(2015)0057A8-0050/2014

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0593),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0170/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0050/2014),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa pozastavujú niektoré koncesie týkajúce sa dovozu poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/756.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Vytvorenie Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more ***
PDF 209kWORD 47k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí zmenenej dohody o vytvorení Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more v mene Európskej únie (14993/2014 – C8-0027/2015 – 2014/0274(NLE))
P8_TA(2015)0058A8-0038/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14993/2014),

–  so zreteľom na návrh zmenenej Dohody o vytvorení Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (15458/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0027/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo (A8-0038/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením zmenenej dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Všeobecnej rybárskej komisii pre Stredozemné more.


Žiadosť o zbavenie Theodorosa Zagorakisa poslaneckej imunity
PDF 248kWORD 53k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Theodorosa Zagorakisa (2015/2048(IMM))
P8_TA(2015)0059A8-0044/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Theodorosa Zagorakisa v súvislosti s konaním č. E2010/3844 na trestnom súde v Solúne, ktorú 19. decembra 2014 podal zástupca prokurátora Najvyššieho súdu v Grécku a ktorá bola 28. januára 2015 oznámená plénu,

–  keďže Theodoros Zagorakis sa vzdal práva na vypočutie podľa článku 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu ,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011(1),

–  so zreteľom na článok 62 ústavy Gréckej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0044/2015),

A.  keďže zástupca prokurátora Najvyššieho súdu v Grécku požiadal v súvislosti s možným právnym konaním v súvislosti s údajným spáchaním trestného činu o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Theodorosa Zagorakisa;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

C.  keďže poslanec parlamentu nesmie byť podľa článku 62 ústavy Gréckej republiky počas svojho volebného obdobia bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu stíhaný, zadržaný ani uväznený či inak obmedzovaný vo svojej slobode;

D.  keďže Theodoros Zagorakis je obvinený z ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a z nedodržania bezpečnostných predpisov na pracovisku;

E.  keďže trestné stíhanie sa týka pracovného úrazu zamestnanca futbalového klubu PAOK Solún, ku ktorému došlo dňa 13. mája 2010 na štadióne uvedeného klubu, a v ktorom je Theodoros Zagorakis obvinený ako predseda a právny zástupca tohto klubu;

F.  keďže údajný trestný čin očividne nijako nesúvisí s postavením Theodorosa Zagorakisa ako poslanca Európskeho parlamentu, ale týka sa ho ako predsedu futbalového klubu PAOK;

G.  keďže trestné stíhanie sa nevzťahuje na vyjadrené názory alebo hlasovanie pri výkone svojich úloh poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

H.  keďže neexistuje dôvod predpokladať, že trestné stíhanie vychádza z úmyslu poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis), pretože sa začalo niekoľko rokov pred jeho nástupom do tejto funkcie;

1.  zbavuje Theodorosa Zagorakisa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil generálnemu prokurátorovi Najvyššieho súdu v Grécku.

(1) Rozsudok z 12. mája 1964 vo veci 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier (Zb. 1964, s. 419); rozsudok z 10. júla 1986 vo veci 149/85, Wybot/Faure a iní (Zb. 1986, s. 2403); rozsudok z 15. októbra 2008 vo veci T-345/05, Mote/Parlament (Zb. 2008, s. II-2849); rozsudok z 21. októbra 2008 v spojených veciach C-200/07 a C-201/07, Marra/De Gregorio a Clemente (Zb. 2008, s. I-7929); rozsudok z 19. marca 2010 vo veci T-42/06, Gollnisch/Parlament (Zb. 2010, s. II-1135); rozsudok zo 6. septembra 2011 vo veci C-163/10, Patriciello (Zb. 2011, s. I-7565).


Žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Sergeja Staniševa
PDF 220kWORD 56k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Sergeja Staniševa (2014/2259(IMM))
P8_TA(2015)0060A8-0045/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Sergeja Staniševa, ktorú zaslal generálny prokurátor Bulharskej republiky 24. novembra 2014 v súvislosti so súdnym konaním na mestskom súde v Sofii (ref. CCAN č. C-280/2013), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 15. decembra 2014,

–  po vypočutí pána Staniševa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výsadách a imunitách Európskej únie a na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 70 ústavy Bulharskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0045/2015),

A.  keďže generálny prokurátor Bulharskej republiky postúpil žiadosť prokuratúry mesta Sofia o súhlas s pokračovaním trestného konania proti Sergejovi Staniševovi v súvislosti s trestným činom podľa článku 358 ods. 1 v spojení s článkom 26 ods. 1 bulharského trestného zákonníka;

B.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nesmú podliehať žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania v súvislosti s vyjadreným názorom alebo hlasovaním pri výkone svojej funkcie;

C.  keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie musia poslanci Európskeho parlamentu požívať na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom parlamentu daného štátu;

D.  keďže podľa článku 70 ods. 1 ústavy Bulharskej republiky požíva poslanec Národného zhromaždenia imunitu voči zadržaniu alebo trestnému konaniu, okrem prípadov, keď spáchal trestný čin, a keďže v takých prípadoch sa vyžaduje súhlas Národného zhromaždenia, alebo ak má Národné zhromaždenie parlamentné prázdniny, súhlas predsedu Národného zhromaždenia, s výnimkou zatknutia in flagrante delicto; keďže podľa článku 70 ods. 2 ústavy Bulharskej republiky sa súhlas so začatím trestného konania nevyžaduje v prípade, ak poslanec Národného zhromaždenia k tomu poskytol písomný súhlas;

E.  keďže len Európsky parlament môže rozhodnúť, či poslanca zbaví v konkrétnom prípade imunity; keďže Európsky parlament môže pri rozhodovaní o zbavení alebo nezbavení imunity náležite zohľadniť stanovisko poslanca(2);

F.  keďže údajný trestný čin priamo ani nepriamo nesúvisí s výkonom funkcie pána Staniševa ako poslanca Európskeho parlamentu a nie je ani vyjadrením názoru či hlasovania pri výkone jeho povinností poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže vyšetrovanie predchádzajúce konaniu proti Sergejovi Staniševovi sa začalo dávno predtým, ako sa stal poslancom Európskeho parlamentu a keďže toto konanie preto nijako nesúvisí s jeho postavením poslanca Európskeho parlamentu;

H.  keďže Sergej Stanišev predložil predsedovi Národného zhromaždenia dve písomné vyjadrenia, najskôr ako premiér a neskôr ako poslanec Národného zhromaždenia, v ktorých súhlasil so začatím trestného konania proti jeho osobe v súlade s článkom 70 ods. 2 ústavy Bulharskej republiky;

I.  keďže Európsky parlament v tomto prípade nenašiel dôkaz fumus persecutionis, teda dostatočne závažné a presné podozrenie, že trestné konanie sa v tomto prípade začalo v úmysle spôsobiť dotknutému poslancovi politickú ujmu;

1.  zbavuje Sergeja Staniševa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu príslušného výboru okamžite postúpil príslušnému orgánu Bulharskej republiky a Sergejovi Staniševovi.

(1) Rozsudok vo veci 101/63 Wagner/Fohrmann a Krier, EU:C:1964:28; rozsudok vo veci 149/85 Wybot/Faure a ostatní, EU:C:1986:310; rozsudok vo veci T-345/05 Mote/Parlament, EU:T:2008:440; rozsudok v spojených veciach C-200/07 a C-201/07 Marr/De Gregorio a Clemente, EU:C:2008:579; rozsudok vo veci T-42/06 Gollnisch/Parlament, EU:T:2010:102; rozsudok vo veci C-163/10 Patriciello, EU:C:2011:543; rozsudok v spojených veciach T-346/11 a T-347/11 Gollnisch/Parlament, EU:T:2013:23.
(2) Vec T-345/05 Mote/Parlament (uvedená vyššie), odsek 28.


Usmernenia pre rozpočet na rok 2016 - Oddiel III
PDF 322kWORD 86k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2016, oddiel III – Komisia (2015/2008(BUD))
P8_TA(2015)0061A8-0027/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 312 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o pozícii Rady k novému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015(5) a na šesť súvisiacich spoločných vyhlásení odsúhlasených medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, ako aj tri jednostranné vyhlásenia,

–  so zreteľom na oznámenie o investičnom pláne pre Európu, ktoré Komisia prijala 26. novembra 2014 (COM(2014)0903), a návrh nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície, ktorý Komisia prijala 13. januára 2015 (COM(2015)0010),

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0027/2015),

A.  keďže rozpočet EÚ je najmä investičný rozpočet so silným pákovým efektom a je katalyzátor rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest v Únii; keďže uľahčuje vykonávanie programov a projektov, ktoré by inak boli náročné alebo nemožné, a zabezpečuje strategické investície do akcií s európskou pridanou hodnotou združovaním zdrojov a umožňovaním úspor z rozsahu; keďže rozpočet EÚ má hmatateľný pozitívny vplyv na životy občanov; keďže zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní rozdielov medzi regiónmi Európy a pri zabezpečovaní investícií do oblastí, kde sú najviac potrebné;

B.  keďže v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy úroveň investícií v EÚ výrazne klesla, pričom vzrástli rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi EÚ; keďže vzhľadom na pretrvávajúce hospodárske a rozpočtové obmedzenia na úrovni členských štátov zohráva rozpočet EÚ kľúčovú úlohu v posilňovaní konkurencieschopnosti a zvyšovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii;

C.  keďže rozpočet EÚ nemôže splniť svoju úlohu, ak sa spochybňuje jeho správnosť, spravodlivosť a dôveryhodnosť; keďže je mimoriadne dôležité, aby boli v plnej miere dodržané všetky záväzky tvoriace súčasť viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a aby sa bezodkladne vyriešilo množstvo problémov, ktoré sa nahromadili za posledné roky, najmä nevídaná výška neuhradených platieb na konci roka 2014; keďže tento objem neuhradených platieb spôsobuje oneskorenia pri vykonávaní programov a fondov EÚ, pričom občania EÚ sú prvými obeťami tejto situácie; keďže oneskorenia v štrukturálnych platbách nastoľujú otázku, či by sa nemali účtovať úroky z omeškaných platieb, vzhľadom na to, že regionálne a miestne orgány sú povinné obrátiť sa na finančné trhy so žiadosťou o predbežné financovanie na pokrytie oneskorených príspevkov EÚ; zdôrazňuje, že zrušenie záväzku nie je riešenie platobnej krízy; pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ majú byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte EÚ v rovnováhe;

D.  keďže rok 2016 je rokom, v ktorom sa budú nové programy EÚ vo VFR na roky 2014 – 2020 vykonávať už v plnom rozsahu a v ktorom sa začne revízia VFR v polovici trvania;

Na správnej ceste – tri základné body: zamestnanosť, podniky a podnikanie v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európskej únii

1.  zdôrazňuje potenciál a pridanú hodnotu rozpočtu EÚ pre tvorbu pracovných miest a rozvoj podnikov a podnikania v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v celej Únii; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj príspevok rozpočtu EÚ k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k podpore výskumu a vývoja, ako aj potenciál prechodu na iné zdroje energie a prepojenia energetických sietí pre tvorbu nových pracovných miest a rastu; uznáva, že celá škála programov EÚ vrátane programov Horizont 2020, COSME, Erasmus+ a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí priamo prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov; očakáva, že takéto programy a nástroje orientované na rast budú jadrom návrhu rozpočtu na rok 2016 vypracovaného Komisiou, aby sa zabezpečilo, že sa na ne vyčlenia potrebné zdroje;

2.  pripomína, že v EÚ je viac než 20 miliónov MSP a že predstavujú 99 % všetkých podnikov; domnieva sa, že priaznivé podnikateľské prostredie a rozvoj podnikateľskej kultúry vrátane dôstojných pracovných miest v EÚ by mohli vrátiť MSP ich úlohu hlavných tvorcov pracovných miest v Únii, ktorá bola oslabená hospodárskou krízou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vzájomným prepojovaním podnikateľov a podporou nových projektov uľahčovať vytváranie a fungovanie začínajúcich podnikov v EÚ; domnieva sa, že spolu s legislatívnym zjednodušením a znížením byrokracie sa musia dostupné finančné nástroje v rámci programu COSME použiť v plnom rozsahu, aby v tomto smere pomohli MSP a poskytli im podporu, najmä uľahčením ich prístupu na trhy a k úverom; zdôrazňuje, že Európsky fond pre strategické investície má veľký potenciál pre MSP a podniky so strednou kapitalizáciou;

3.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy predstavujú najväčší podiel investičných výdavkov v rozpočte EÚ a sú dôležité pre tvorbu pracovných miest, oživenie rastu a posilnenie konkurencieschopnosti a inovácie; podčiarkuje skutočnosť, že politika súdržnosti EÚ je kľúčová pre zachovanie verejných investícií do dôležitých oblastí hospodárstva a dosiahla hmatateľné výsledky v praxi, ktoré môžu pomôcť členským štátom a regiónom prekonať súčasnú krízu a splniť ciele stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na zaistenie urýchleného prijatia zostávajúcich operačných programov v nadchádzajúcich mesiacoch tak, aby sa zabezpečilo ich vykonávanie ustálenou rýchlosťou v roku 2016;

4.  je znepokojený financovaním iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí od roku 2016 vzhľadom na prednostné uskutočnenie celého finančného krytia programu v rokoch 2014 a 2015;zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí je potrebné ďalej posilniť a že by sa mali zvážiť všetky možnosti financovania na tento účel; v tejto súvislosti pripomína, že rok 2016 bude prvým rokom, v ktorom sa zdroje v rámci celkovej rezervy na záväzky, ako je stanovené v nariadení o VFR na obdobie 2014 – 2020, sprístupnia nad rámec stropov uvedených vo VFR na roky 2016 – 2020 pre ciele politík týkajúcich sa rastu a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zistila dôvody oneskorenia vo vykonávaní tohto programu a spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení toho, aby bol fond plne využitý;

5.  zdôrazňuje význam cezhraničnej mobility ako prostriedku, ktorý Európe umožní využiť rôzne zručnosti ľudí a zároveň rozšíri príležitosti v oblasti odbornej prípravy a pracovné príležitosti pre všetky generácie; domnieva sa, že symbolické a úspešné programy mobility, ako je program Erasmus+, fungujú v prospech jednotlivcov aj hospodárstva, a mali by sa preto uplatniť v plnom rozsahu; v tejto súvislosti pripomína, že sa musia vždy zohľadňovať sociálne aspekty mobility a že mobilita je iba jedným z možných nástrojov na boj proti nezamestnanosti a nemala by byť poslednou možnosťou;

6.  pripomína, že daňové podvody a daňové úniky majú negatívny vplyv na hospodárstva členských štátov a následne na rozpočet EÚ; zdôrazňuje najmä, že akékoľvek podvody týkajúce sa DPH, ako je tzv. kolotočový podvod, priamo ovplyvňujú príjmy EÚ; žiada Komisiu, aby posilnila programy EÚ, ktoré dopĺňajú činnosti členských štátov v tejto oblasti;

7.  víta zavádzanie kritérií ekologického rozvoja v rámci rozpočtu EÚ; domnieva sa, že politiky EÚ by mali účinne prispievať k splneniu dohodnutých cieľov v boji proti zmene klímy, k podpore energií z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti a k ochrane životného prostredia a biodiverzity; domnieva sa, že tieto oblasti predstavujú kľúčové strednodobé a dlhodobé globálne výzvy, na ktoré by sa nemalo zabúdať;

Rozpočet EÚ a investičný plán

8.  víta investičný plán predložený Komisiou ako prvý krok, ktorý môže vytvoriť potenciál na mobilizáciu 315 miliárd EUR v investíciách do infraštruktúry, vzdelávania a výskumu, ako aj do MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou s cieľom vyrovnať deficit verejných a súkromných investícií spôsobený hospodárskou a finančnou krízou; poznamenáva, že podľa očakávaní by rozpočet EÚ mal poskytnúť základ tohto investičného plánu sprístupnením záručného fondu vo výške 8 miliárd EUR požadovaných v záväzkoch a platbách na financovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); domnieva sa, že príspevok z rozpočtu EÚ by mal zabezpečiť významnú návratnosť prostredníctvom väčšieho pákového efektu; potvrdzuje svoju vôľu čo najdôslednejšie preskúmať, ako sa finančné záväzky EÚ vo vzťahu k EIB na zriadenie EFSI zahrnú do rozpočtu EÚ;

9.  poukazuje na dodatočný a doplnkový charakter navrhnutého investičného plánu a rozpočtu EÚ a ich spoločný záväzok naštartovať hospodárstvo a posilniť tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je sám osebe významným investičným nástrojom s osobitnou úlohou a poslaním, ktorý prináša konkrétne výsledky s jasnou európskou pridanou hodnotou; je presvedčený, že sa musí vynaložiť maximálne úsilie s cieľom dosiahnuť synergický účinok nielen medzi investičným plánom a rozpočtom EÚ, ale aj s rozpočtami členských štátov, s cieľom preklenúť nedostatok investícií, zabezpečiť konvergenciu a stabilitu v EÚ a maximálne zvýšiť účinok verejných výdavkov na reálnu ekonomiku; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť existujúce prekážky investícií, najmä pokiaľ ide o jasnosť a predvídateľnosť regulačného rámca;

Vnútorná a vonkajšia solidarita a bezpečná Európa

10.  pripomína, že rozpočet EÚ je nástrojom vnútornej solidarity, keďže podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, pomáha bojovať s chudobou, presadzuje sociálne začleňovanie a pomáha minimalizovať rozdiely v rozvoji nielen medzi členskými štátmi, ale aj medzi ich regiónmi; zdôrazňuje, že je aj nástrojom vonkajšej solidarity, ktorý poskytuje naliehavú pomoc v humanitárnych a civilných krízach tým, že ponúka podporu krajinám v núdzi – ako napríklad Ukrajine – a že pomáha EÚ byť najväčším darcom rozvojovej pomoci, s cieľom splniť záväzky Únie v oblasti odstraňovania chudoby, ako sa zdôraznilo v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji, a prispievať ku globálnemu rozvojovému programu na obdobie po roku 2015;

11.  so znepokojením konštatuje, že napriek tomu, že Európa je jedným z najbezpečnejších miest na svete, čelí novým typom rizík v oblasti vnútornej bezpečnosti, čo si vyžaduje zabezpečenie užšej policajnej a súdnej spolupráce a koordinácie, rozvoj opatrení na lepšie začleňovanie a pevnejšiu sociálnu súdržnosť a zároveň podporu stability a mieru v konfliktných oblastiach; zdôrazňuje, že spoločné úsilie na riešenie migračných tokov leží na križovatke vnútornej a vonkajšej solidarity; pripomína svoju podporu pre posilnenie nástrojov EÚ a pre rozvoj kultúry spravodlivého rozdelenia záťaže medzi členské štáty, pokiaľ ide o riešenie problematiky azylu a migrácie, s cieľom zaistiť bezpečné a zabezpečené vonkajšie hranice pri plnom dodržiavaní základných hodnôt EÚ, najmä s ohľadom na činnosti v oblasti Stredozemného mora a na juhovýchodnej hranici EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla cielené posilnenie príslušných programov a nástrojov, čím preukáže záväzok EÚ riešiť tieto otázky;

Dodržiavanie záväzkov

12.  je presvedčený, že rozpočet EÚ nemôže dosiahnuť svoj plný potenciál bez definitívneho a jednoznačného vyriešenia niektorých problémov, ktoré sa nahromadili v posledných niekoľkých rokoch a ktoré, nanešťastie, dominovali minuloročným rokovaniam o rozpočte, a to najmä opakujúceho sa problému neuhradených platieb na konci roka, otázky zahrnutia osobitných nástrojov VFR do rozpočtu a oneskorenia pri vykonávaní operačných programov politiky súdržnosti; domnieva sa, že rok 2015 by mal byť konečným limitom pre zavedenie konkrétnych a udržateľných riešení týchto nevyriešených otázok;

13.  požaduje úplné vykonávanie spoločných vyhlásení o platobných rozpočtových prostriedkoch a o pláne platieb dohodnutých medzi Parlamentom, Radou a Komisiou na konci rozpočtového postupu na rok 2015 a domnieva sa, že takéto opatrenie by naznačovalo, že všetky tri inštitúcie sa chcú vážne venovať práci na riešení problému neuhradených platieb; pripomína záväzok usporiadať počas tohto roka najmenej tri medziinštitucionálne schôdze o platbách, aby sa preskúmalo plnenie platieb a revidované predpovede; očakáva, že prvá z týchto schôdzí, ktorá sa uskutoční v marci 2015, poskytne prvý prehľad o úrovni neuhradených platieb ku koncu roka 2014 v hlavných oblastiach politík; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa očakávaní dosiahla táto úroveň ku koncu roka 2014 bezprecedentnú úroveň 24,7 miliardy EUR, a to iba za programy politiky súdržnosti v období 2007 – 2013; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento dlh znižuje dôveryhodnosť EÚ a je v rozpore s cieľmi stanovenými na najvyššej politickej úrovni pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že platby sú priamym a logickým dôsledkom minulých záväzkov;

14.  pripisuje najväčší význam zostaveniu a plneniu riadneho plánu platieb s cieľom znížiť úroveň neuhradených platieb na konci roka na ich štrukturálnu úroveň v priebehu súčasného VFR, ako uviedli Rada, Parlament a Komisia v spoločnom vyhlásení dohodnutom v rámci rozpočtového postupu na rok 2015; pripomína, že tento plán odsúhlasia tri inštitúcie včas pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2016; domnieva sa, že medziinštitucionálne stretnutie v marci 2015 by malo poskytnúť príležitosť, aby sa tri inštitúcie dohodli na tomto pláne;

15.  opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej sa platby na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) musia počítať nad rámec stropu platieb VFR, ako je to v prípade záväzkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu nesprávneho výkladu príslušného ustanovenia VFR Radou nebolo možné dosiahnuť dohodu počas minuloročného rozpočtového postupu; zdôrazňuje, že pozícia Rady v tejto veci môže znamenať ďalšie zníženie VFR v porovnaní s obdobím 2007 – 2013; očakáva, že Komisia túto otázku v roku 2015 vyrieši technickou úpravou celkovej rezervy na platby;

16.  pripomína, že agentúry EÚ zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji a vykonávaní politík a cieľov EÚ, ako sú konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť; pripomína Komisii a Rade, že agentúry EÚ vykonávajú úlohy, ktoré im zveril legislatívny orgán, a musia byť preto rešpektované ako dôležitá súčasť administratívy EÚ; zdôrazňuje, že agentúry potrebujú dostatočné finančné a ľudské zdroje, aby mohli v plnej miere a účinne plniť svoje štatutárne mandáty; zdôrazňuje, že jedna agentúra EÚ už oznámila odloženie a zrušenie prebiehajúcich projektov v dôsledku vážnych škrtov týkajúcich sa zamestnancov a rozpočtu, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti s rozpočtom na rok 2015; pripomína, že Parlament nesúhlasí s fondom pracovných miest určených na presun, a žiada Komisiu, aby pri predkladaní návrhu rozpočtu na rok 2016 zrušila jeho účinnosť;

Ďalšie napredovanie

17.  nalieha na Komisiu, aby pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 2016 riadne zohľadnila vyššie uvedené politické priority tak, aby príslušné programy a akcie EÚ mali k dispozícii prostriedky potrebné na splnenie týchto cieľov; v tejto súvislosti očakáva pozitívnu odpoveď Komisie na ďalšie požiadavky a pozície vyjadrené v tomto uznesení, aby sa tak vyriešili opakujúce sa problémy a uľahčil tohtoročný rozpočtový postup; očakáva tiež, že Komisia v návrhu rozpočtu navrhne zodpovedajúcu úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na základe skutočných predpovedí a potrieb, a poskytne tak Európskej únii zdroje na splnenie svojich ambícií;

18.  pripomína, že podľa zmluvy Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečujú, aby boli k dispozícii finančné prostriedky, a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám; trvá na tom, aby sa použili všetky prostriedky dostupné podľa nariadenia o VFR s cieľom splniť právne záväzky Únie a neohrozovať alebo neodkladať platby zainteresovaným stranám, ako sú napr. výskumní pracovníci, univerzity atď.;

19.  vyzýva Radu, aby pri posudzovaní rozpočtu na budúci rok zanechala používanie dvojakých noriem a naplnila očakávania vyplývajúce z jej vlastných vyhlásení a rozhodnutí, či už sa týkajú platobnej krízy, VFR, stratégie Európa 2020 alebo opätovného naštartovania investícií; domnieva sa, že takéto politické vyhlásenia a záväzky sú prázdne, ak nie sú spojené s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, ktoré umožnia ich plnenie;

20.  zaväzuje sa s odhodlaním a zodpovednosťou zohrávať svoju úlohu zložky rozpočtového orgánu v rámci stropov VFR a s náležitým ohľadom na akútny nedostatok platieb, a to presadzovaním dobre cielených zvýšení prostriedkov v tých rozpočtových oblastiach s vysokou mierou čerpania, ktoré zodpovedajú jeho politickým prioritám a zaručujú úspešné plnenie; v tejto súvislosti zamýšľa s podporou svojich špecializovaných výborov preskúmať konkrétne programy a rozpočtové riadky, ktoré môžu lepšie dosiahnuť tento cieľ;

21.  zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2016 bude kľúčový nielen preto, že rok 2016 bude prvým rokom vykonávania nového ustanovenia VFR o celkovej rezerve pre záväzky, ale aj preto, že by mal slúžiť ako kritérium pre povolebné preskúmanie a revíziu VFR, ktorá sa má začať pred koncom roka 2016; zdôrazňuje potrebu včas stanoviť politické priority a identifikovať oblasti dokázanej pridanej hodnoty výdavkov EÚ, v ktorých sa budú ďalšie investície v druhej polovici VFR na obdobie 2014 – 2020 považovať za potrebné; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam užšieho monitorovania implementácie a výkonnosti kľúčových programov EÚ už v priebehu aktuálneho rozpočtového postupu;

22.  opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v prospech hĺbkovej reformy systému vlastných zdrojov EÚ, ktorého súčasné nedostatky spôsobujú vážne patové situácie v rokovaniach o rozpočte; pripisuje preto najvyšší politický význam práci Skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje pod vedením Maria Montiho; víta „prvú hodnotiacu správu“ tejto skupiny na vysokej úrovni, ktorá navrhuje, aby sa otázka vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ posudzovala z čo najväčšieho množstva hľadísk, a so záujmom očakáva výsledky jej práce a konečné návrhy, ktoré majú byť prezentované na medziinštitucionálnej konferencii za účasti národných parlamentov počas roku 2016 a zohľadnené v kontexte povolebného preskúmania a revízie VFR;

o
o   o

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0100.
(5) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015.


Výročná správa za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – Boj proti podvodom
PDF 439kWORD 142k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o výročnej správe za rok 2013 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom (2014/2155(INI))
P8_TA(2015)0062A8-0024/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. júla 2014 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2013 (COM(2014)0474) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2014)0243, SWD(2014)0244, SWD(2014)0245, SWD(2014)0246, SWD(2014)0247 a SWD(2014)0248),

–  so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2013,

–  so zreteľom na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF: február 2013 – január 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2013 spolu s odpoveďami inštitúcií,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. septembra 2014 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ do konca roka 2013 (COM(2014)0618),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. februára 2014 s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na osobitnú správu Eurobarometra č. 397 o korupcii,

–  so zreteľom na správy Európskej komisie o výpadku HDP,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa zriaďuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady zo 17. júla 2013 o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2012 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii(4), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Únie v boji proti korupcii(5) a oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(6),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii,

–  so zreteľom na občianskoprávne a trestnoprávne dohovory Rady Európy týkajúce sa korupcie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci(A8-0024/2015),

A.  keďže rozpočet EÚ, do ktorého každý členský štát prispieva proporcionálne na základe spoločných objektívnych kritérií, poskytuje podporu pre vykonávanie politík Únie a predstavuje vyjadrenie jednotnosti a nástroj na podporu európskej integrácie;

B.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ by popri zásade riadneho finančného hospodárenia mala zaručiť, že rozpočtové príjmy a výdavky prispievajú k dosiahnutiu priorít a cieľov EÚ a k zvýšeniu dôvery občanov EÚ uistením, že ich peniaze sa používajú transparentne a v úplnom súlade s cieľmi a politikami EÚ a v záujme týchto občanov;

C.  keďže rozmanitosť právnych a administratívnych systémov v členských štátoch predstavuje náročné prostredie, v ktorom treba odstraňovať nezrovnalosti a bojovať proti podvodom, pričom akékoľvek nesprávne použitie finančných prostriedkov EÚ znamená straty nielen pre jednotlivcov, ale aj pre spoločenstvo a poškodzuje záujmy každého členského štátu a tiež Únie ako celku;

D.  keďže s cieľom posilniť existujúce opatrenia, ako je Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev na boj proti podvodom, korupcii, praniu špinavých peňazí a iným nezákonným činnostiam ovplyvňujúcim finančné záujmy Únie, Komisia predložila dva návrhy upravujúce nástroje trestného práva, a to smernicu o ochrane finančných záujmov a nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zabezpečiť účinné vyšetrovanie a lepšiu ochranu peňazí daňovníkov v celom európskom priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

E.  keďže boj proti podvodom, korupcii a praniu špinavých peňazí v Únii musí byť prioritou politickej činnosti inštitúcií Spoločenstva a keďže policajná a justičná spolupráca medzi členskými štátmi má zásadný význam;

I.Odhaľovanie a oznamovanie nepodvodných a podvodných nezrovnalostí

1.  berie na vedomie správu Komisie s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2013 (ďalej len „výročná správa“ Komisie); víta širokú škálu právnych a administratívnych opatrení prijatých Komisiou od roku 2011, vytvárajúcich nové prostredie pre ďalšie posilnenie politiky na ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že súčasné nedostatočné výsledky v boji proti podvodom nie sú spôsobené nedostatočnou reguláciou, ale nedostatočnou implementáciou; žiada Komisiu, aby reagovala na požiadavky Parlamentu uvedené v jeho predchádzajúcich výročných správach o ochrane finančných záujmov včasnejšie, t. j. v následnej správe Komisie;

2.  pripomína, že v kontexte súčasných hospodárskych problémov členských štátov a nedostatočných zdrojov v rozpočte EÚ je ochrana finančných záujmov Európskej únie mimoriadne dôležitá; zdôrazňuje skutočnosť, že prostriedky EÚ sa musia riadne spravovať a používať najefektívnejším možným spôsobom;

3.  poznamenáva, že v roku 2013 bolo Komisii oznámených celkovo 15 779 nezrovnalostí, z ktorých bolo 14 170 nepodvodných nezrovnalostí a 1 609 podvodných nezrovnalostí a ktoré predstavovali spolu sumu približne 2,14 miliardy EUR, z čoho približne 1,76 miliardy EUR sa týkalo výdavkov, ktoré predstavujú 1,34 % všetkých platieb, pričom zvyšných 380 miliónov EUR predstavuje 1,86 % hrubých tradičných vlastných zdrojov (TVZ), ktoré boli vybrané;

4.  poznamenáva, že hoci celkový finančný dosah nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2013 klesol na približne 1,84 miliardy EUR, čo je o 38 % menej ako v roku 2012, počet takýchto zaznamenaných nezrovnalostí vzrástol o 16 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom; ďalej konštatuje, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí v roku 2013 sa zvýšil až o 30 % v porovnaní s rokom 2012, zatiaľ čo ich finančný dosah predstavujúci 309 miliónov EUR z finančných prostriedkov EÚ sa znížil o 21 %;

5.  konštatuje, že vzhľadom na dostupnosť nových informácií v dôsledku významných zmien v spôsobe, akým členské štáty a Komisia oznamujú nezrovnalosti, došlo k posunu zamerania vo výročnej správe Komisie za rok 2013 z nezrovnalostí riešených všeobecne k nezrovnalostiam, ktoré sú oznámené ako podvod; vyzýva Komisiu, aby zachovala tento prístup vo svojej budúcej výročnej správe s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom; dôrazne však vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala dostupnosť informácií a analýzy o rozsahu, druhoch a vplyve nepodvodných nezrovnalostí vzhľadom na ich značne vysoký počet a súvisiaci negatívny finančný dosah, ktorý poškodzuje finančné záujmy EÚ;

6.  zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty sú v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie povinné vyvinúť maximálne úsilie v boji proti podvodom, korupcii a všetkým ostatným formám nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie; upozorňuje, že úzka spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná na zaistenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a preto ju treba prednostne posilniť a čo najviac zefektívniť; poukazuje na to, že ochrana finančných záujmov Únie si vyžaduje rovnaký ostražitý prístup k zdrojom aj výdavkom;

7.  konštatuje, že celkový trend pri odhaľovaní a oznamovaní potenciálnych podvodných nezrovnalostí za posledných päť rokov zaznamenal pomalé znižovanie, ale počet nezrovnalostí, ktoré neboli oznámené ako podvody, sa postupne zvyšoval; žiada Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala hlavné dôvody tohto zvýšenia a aby uskutočnila analýzu, ktorá by priniesla odpoveď na otázku, či tento trend nastal v dôsledku posunu smerom k odhaľovaniu nezákonných prípadov alebo spôsobu, akým členské štáty klasifikujú prípady;

8.  je presvedčený, že prostriedky trestného práva v smernici o ochrane finančných záujmov budú účinné, len ak úspešne poskytnú jasné vymedzenie trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov, platných najnižších a najvyšších trestov odňatia slobody vo všetkých zúčastnených členských štátoch a minimálnych pravidiel týkajúcich sa premlčania a ak budú tieto ustanovenia následne všetky členské štáty rovnako a efektívne vykonávať;

Príjmy – vlastné zdroje

9.  víta skutočnosť, že 98 % TVZ sa vyberá bez väčších ťažkostí, pričom oznámené podvodné nezrovnalosti predstavujú 0,29 % hrubých stanovených TVZ (v hodnote 61 miliónov EUR) a nepodvodné nezrovnalosti tvoria 1,57 % TVZ (v hodnote 327,4 milióna EUR); konštatuje, že prípady podvodov a nezrovnalostí zistených v roku 2013 predstavovali sumu 380 miliónov EUR, z ktorej celkovo 234 miliónov EUR vymohli členské štáty; berie na vedomie najmä skutočnosť, že táto miera úspešnosti vymáhania vo výške 62 % pre TVZ v roku 2013 predstavuje najlepší výsledok, ktorý sa doteraz dosiahol za posledné desaťročie;

10.  je znepokojený tým, že v roku 2013 sa väčšina stanovených súm v databáze OWNRES v EÚ-28 týkala colného režimu „prepustenie do voľného obehu“ pre prípady podvodov (93 %) aj prípady nezrovnalostí (87 %); vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia zamerané na posilnenie colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, aby sa tak zabezpečila jeho menšia náchylnosť na výskyt podvodov a nezrovnalostí;

11.  je znepokojený tým, že v roku 2013 bola v databáze OWNRES miera úspešnosti vymáhania pre prípady podvodov len 23,74 %, čo je pod priemernou mierou 33,5 % v období rokov 2008 – 2012; poukazuje na to, že miera úspešnosti vymáhania v prípadoch nezrovnalostí nahlásených za rok 2013 je 67,9 %; zdôrazňuje vo všeobecnosti zodpovednosť orgánov členských štátov a útvarov Komisie pri vymáhaní neoprávnene vyplatených súm a vyzýva ich, aby túto zodpovednosť riadne prevzali a podstatne zvýšili mieru úspešnosti vymáhania v prípadoch podvodu, ktorá je vo všeobecnosti na výrazne nízkej úrovni v porovnaní s mierou úspešnosti vymáhania pre nepodvodné nezrovnalosti;

12.  víta skutočnosť, že Európska únia v roku 2013 podpísala Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami; poznamenáva, že protokol podpísalo 15 členských štátov, ale ratifikovalo ho zatiaľ iba Rakúsko; vyzýva preto ostatné členské štáty, aby svoj ratifikačný proces čo najskôr ukončili;

13.  podčiarkuje skutočnosť, že pašovanie vysoko zdaňovaného tovaru spôsobuje rozpočtom EÚ a členských štátov značné straty príjmov a že len priame straty colných príjmov v dôsledku pašovania cigariet sa odhadujú na viac ako 10 miliárd EUR ročne; okrem toho upozorňuje na obchodovanie s falšovaným tovarom, ktoré spôsobuje škodu daňovým úradom členských štátov aj podnikom EÚ;

14.  poukazuje na prebiehajúcu prácu na zlepšovaní údajov o HND a na otázky, ktoré nastolil Európsky dvor audítorov v osobitnej správe č. 11/2013, v ktorej požaduje kratšie, cielenejšie overovanie údajov o HND a zlepšené oznamovanie a koordináciu v súvislosti s výsledkami, aby sa tak systém založený na HND stal čoraz spoľahlivejším, pokiaľ ide o jeho príspevok k výpočtu príjmov EÚ;

15.  konštatuje, že zahrnutie „neviditeľného“ hospodárstva do národných účtov by malo prispieť k zabezpečeniu úplnejších a spoľahlivejších údajov o HND, a vyzýva Komisiu a Eurostat, aby prehĺbili spoluprácu s národnými štatistickými inštitúciami s cieľom zabezpečiť, aby sa tento prvok riešil jednotným a porovnateľným spôsobom vo všetkých členských štátoch, pričom sa použijú najaktuálnejšie informácie;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých členských štátoch je výpadok DPH stále vysoký v dôsledku podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam v oblasti DPH; zdôrazňuje, že Komisia má právomoc kontrolovať a dohliadať na opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby v plnej miere využila svoju právomoc s cieľom pomôcť členským štátom v boji proti podvodom týkajúcim sa DPH a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

17.  ďalej konštatuje, že v roku 2013 členské štáty zaznamenali 133 prípadov pašovania cigariet, čo zodpovedalo odhadovanej sume TVZ vo výške približne 7 miliónov EUR; zdôrazňuje, že tento trend predstavuje prudký pokles v porovnaní s rokom 2012, keď bolo ohlásených 224 prípadov predstavujúcich približne 25 miliónov EUR; je vážne znepokojený skutočnosťou, že Dánsko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Cyprus, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko neoznámili Komisii v roku 2013 žiadne prípady pašovania cigariet, a spochybňuje efektívnosť postupu oznamovania v týchto členských štátoch; nalieha na všetky členské štáty, aby prípady pašovania a falšovania oznamovali Komisii presne a včas tak, aby bolo možné lepšie odhadnúť výšku nepriaznivo ovplyvnených TVZ;

18.  konštatuje, že Komisia uverejní štúdiu o uskutočniteľnosti systému sledovania a zisťovania pre tabakové výrobky; podčiarkuje, že toto je veľkým krokom vpred v boji proti pašovaniu; žiada Komisiu, aby navrhla a zrealizovala otvorený a konkurencieschopný systém sledovania a zisťovania, aby tak štruktúra a spôsob, akým sa tento systém uplatňuje, neuprednostňovali jediného alebo len niekoľko poskytovateľov riešení;

Kontrolný systém pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani

19.  pripomína, že

   Parlament vo svojom uznesení z 3. apríla 2014 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov Únie za rok 2012(7) uviedol, že orgány presadzovania práva zaznamenali zvýšené zneužívanie kontrolného systému pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS) zločineckými skupinami, a Parlament bol presvedčený, že chýbajú fyzické kontroly tovaru, ktorý je prepravovaný v rámci EMCS;
   Komisia by mala v nasledujúcej výročnej správe za rok 2014 o ochrane finančných záujmov Únie poskytnúť Parlamentu aktuálne informácie o opatreniach prijatých s cieľom posilniť fyzické kontroly;
   prístupové práva do EMCS treba sprísniť s cieľom zahrnúť rozsiahlu históriu súladu pred obchodovaním tak, aby sa obchodujúcim subjektom mohol priznať štatút „splnomocneného hospodárskeho subjektu“ („dôveryhodného obchodujúceho subjektu“), a tým sa umožnilo výlučne týmto subjektom, aby priamo sami používali EMCS;
   Parliament požiadal Komisiu, aby predložila výsledky súčasných vyšetrovaní týkajúcich sa potreby zmeniť smernicu 2008/118/ES;
   overovacie kontroly, ktoré členské štáty uplatňujú na osoby a spoločnosti žiadajúce o zahrnutie do tohto registra, musia byť spoľahlivejšie a komplexnejšie;
   Komisia by mala vysvetliť, aké opatrenia prijala, pokiaľ ide o vyšší stupeň spolupráce s daňovými orgánmi, keďže tovar možno ľahko nesprávne deklarovať s cieľom vyhnúť sa spotrebnej dani;
   povolené lehoty na presun tovaru podliehajúceho spotrebnej dani medzi autorizovanými skladmi sú neprimerane dlhé, čo znamená, že viacnásobné presuny v rámci rovnakej deklarácie a presmerovania sú možné pred vložením dátumu dodávky do systému; opakuje preto svoju požiadavku, aby odosielateľ povinne a bezodkladne informoval príslušný orgán členského štátu deklarovaného ako miesto určenia a nové miesto určenia o zmenách;
   Parlament požadoval, aby maximálny povolený čas na predloženie správy o prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bol jeden pracovný deň a navyše aby sa čas cesty vypočítal a stanovil pre každú dodávku podľa použitého dopravného prostriedku a vzdialenosti medzi miestami odoslania a určenia; žiada Komisiu, aby sa informovala Parlament, keď sa týmto požiadavkám vyhovie;
   záruky požadované na zriadenie colných skladov sú príliš nízke v porovnaní s hodnotou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a že Parlament preto vyzval Komisiu, aby vytvorila premennú v závislosti od druhu tovaru a objemu skutočne zrealizovaného obchodu; žiada Komisiu, aby sa informovala Parlament, keď sa týmto požiadavkám vyhovie;
   Parlament je znepokojený tým, že členské štáty zaviedli svoje vlastné systémy EMCS podľa široko vymedzených požiadaviek Komisie; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby prijala iniciatívu týkajúcu sa zavedenia jednotnejšieho systému v celej EÚ;

Výdavky

20.  poukazuje na 76 % zvýšenie počtu nezrovnalostí oznámených ako podvody týkajúce sa výdavkov EÚ a naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabrániť takémuto negatívnemu trendu v nadchádzajúcich rokoch;

21.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v sektore poľnohospodárstva sa počet nezrovnalostí vo všeobecnosti, a predovšetkým počet podvodných činností, výrazne zvýšil v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012; konštatuje, že v 51 nahlásených prípadoch podvodných nezrovnalostí v roku 2013 sa prejavil nový významný trend týkajúci sa porušení, spočívajúci v tom, že príjemca nespĺňa požiadavky na kvalitu; domnieva sa, že tieto trendy si vyžadujú cielené opatrenia, ktorých cieľom je na jednej strane odstránenie praktík, ktoré by prípadne mohli viesť k neúmyselným porušeniam predpisov, a na druhej strane dôrazný boj proti korupčnému a trestnému správaniu;

22.  uznáva, že v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka členské štáty vymohli od príjemcov 197 miliónov EUR počas rozpočtového roka 2013, zatiaľ čo na konci roka zostáva ešte suma 1 318,3 milióna EUR, ktorá sa má od príjemcov vymôcť a z ktorej suma 1 097,1 milióna EUR predstavuje dlžnú sumu voči rozpočtu EÚ po uplatnení pravidla 50/50; je znepokojený tým, že vymáhanie pre Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) je nižšie ako celkový priemer, a dokonca ani pre polovicu nezrovnalostí zistených v roku 2009 neboli prostriedky vrátené ku koncu roka 2013;

23.  poukazuje na významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich schopnosť vymáhania súm stratených následkom neoprávnených platieb zistených v rámci SPP, a naliehavo vyzýva členské štáty s mierou úspešnosti vymáhania nižšou ako 33 %, aby výrazne zlepšili svoje výsledky v roku 2015 a v nasledujúcich rokoch;

24.  uznáva, že po reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) z roku 2013 členské štáty využívajú vyššiu mieru flexibility pri vykonávaní politiky, a najmä majú možnosť prispôsobovať politiku svojim regionálnym alebo národným spôsobilostiam a prioritám a uskutočňovať presuny medzi rôznymi piliermi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zvýšenie flexibility nebude na úkor systémov monitorovania a hodnotenia; ďalej konštatuje, že v rámci novej SPP Komisia pracuje na programe zjednodušenia; vyzýva Komisiu, aby plne zosúladila program zjednodušenia so stratégiou GR AGRI v oblasti boja proti podvodom a zachovala rovnováhu medzi zjednodušením a riadnym hospodárením s finančnými prostriedkami EÚ zabezpečením primeraných kontrol;

25.  je okrem toho znepokojený tým, že priemerné oneskorenie medzi výskytom nezrovnalosti, jej odhalením a napokon jej oznámením Komisii je v poľnohospodárskom sektore 6,3 roka a v iných sektoroch 2,75 roka; pripomína, že po zistení nezrovnalosti sa použijú ďalšie postupy (príkazy na vymáhanie, vyšetrovania úradu OLAF atď.); žiada Komisiu, aby stanovila priemernú, minimálnu a maximálnu životnosť zistenej nezrovnalosti v rámci zdieľaného hospodárenia pre každú oblasť politiky;

26.  očakáva, že výrazný nárast oznámených nezrovnalostí v sektore rybárstva v roku 2013 o 475 % predstavuje jednoročné maximum týkajúce sa oneskoreného vykonávania programov v tomto odvetví a že by to nemalo predstavovať negatívny trend, ktorý oslabuje vnímanie hodnoty rybárskej politiky EÚ;

27.  so znepokojením konštatuje, že v oblasti politiky súdržnosti bol zaznamenaný 15 % nárast počtu oznámených prípadov nezrovnalostí; konštatuje však tiež, že došlo k zníženiu o 49 %, pokiaľ ide o sumy, ktoré sa týkajú nepodvodných prípadov, a o 22 % v prípadoch podvodov;

28.  konštatuje, že 321 nezrovnalostí, ktoré boli oznámené ako podvodné, a 4 672 nezrovnalostí, ktoré boli oznámené ako nepodvodné, sa týkalo politiky súdržnosti; berie na vedomie, že v oboch kategóriách sa počet oznámení v porovnaní s rokom 2012 zvýšil o 15 % a že rovnako ako v predchádzajúcich rokoch najväčší podiel súm, ktoré sa týkali nezrovnalostí v roku 2013 (63 %), stále súvisí s politikou súdržnosti; upozorňuje však, že v oboch kategóriách sa príslušné sumy znížili, je možné pozorovať postupné zlepšenie na základe skúseností z predchádzajúcich rokov a že politika súdržnosti nebola po prvýkrát oblasťou rozpočtových výdavkov s najvyšším počtom nezrovnalostí oznámených ako podvody;

29.  vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom dostupných informácií o sumách, ktoré sa majú vymáhať, a o mierach úspešnosti vymáhania týkajúcich sa konkrétne politiky súdržnosti na rozpočtový rok 2013; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla podrobné informácie v budúcej výročnej správe;

30.  konštatuje, že v prípade výdavkov v rámci centralizovaného riadenia v päťročnom horizonte predstavuje miera úspešnosti vymáhania v prípade nezrovnalostí oznámených ako podvody 54,4 % a v prípade nepodvodných nezrovnalostí 63,9 %; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala postup vymáhania, aby sa tak stal časovo primeranejším;

31.  vyzýva Komisiu, aby prijala plnú zodpovednosť za vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a aby vytvorila jednotné zásady predkladania správ vo všetkých členských štátoch s cieľom zbierať primerané, porovnateľné a presné údaje;

32.  je znepokojený skutočnosťou, že pokiaľ ide o príkazy na vymáhanie v dôsledku prípadov kvalifikovaných ako nezrovnalosti (oznámené ako podvody a ako nepodvodné nezrovnalosti) vydané v rokoch 2009 až 2013 v rámci centralizovaného hospodárenia, je priemerné oneskorenie medzi výskytom nezrovnalosti a jej odhalením 3,4 roka: viac ako polovica prípadov (54 %) bola odhalená v priebehu štyroch rokov od roku, keď k nezrovnalosti došlo, a v druhej polovici prípadov (46 %) sa toto oneskorenie pohybovalo od 4 do 13 rokov; pripomína, že po zistení nezrovnalosti sa použijú ďalšie postupy (príkazy na vymáhanie, vyšetrovania úradu OLAF atď.); žiada Komisiu, aby stanovila priemernú, minimálnu a maximálnu životnosť zistenej nezrovnalosti v rámci centralizovaného hospodárenia;

33.  víta skutočnosť, že počet prípadov oznámených ako podvody týkajúce sa Európskeho sociálneho fondu v roku 2013 bol o 40 % nižší než v rokoch 2009 a 2010 a že rok 2013 bol v súvislom poradí tretím rokom, v ktorom sa udržal tento pozitívny trend;

34.  s uspokojením berie na vedomie, že v programovom období 2007 – 2013 viedli administratívne kontroly, kontroly na mieste a operácie auditu k výrazne vyššej miere (63 %) odhaľovania podvodných nezrovnalostí v porovnaní s mierou nižšou než 20 % v predchádzajúcom sedemročnom období, hoci došlo k miernemu poklesu tejto miery na 55 % v roku 2013;

35.  berie na vedomie, že v roku 2013 Komisia uzavrela 217 prípadov prerušenia platieb v oblasti politiky súdržnosti a že 131 z nich, predstavujúc sumu 1 977 miliónov EUR, bolo na konci roka ešte stále nevyriešených; okrem toho berie na vedomie, že Komisia prijala 15 rozhodnutí o pozastavení platieb v roku 2013 a dve v januári 2014;

36.  berie na vedomie, že v roku 2013 bolo v rámci predvstupovej pomoci oznámených 33 nezrovnalostí ako podvody, zahŕňajúc sumu 14,4 milióna EUR, a že tieto nezrovnalosti sa týkali najmä špeciálneho predvstupového programu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (Sapard); okrem toho konštatuje, že v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) bolo oznámených deväť podvodných nezrovnalostí predstavujúcich sumu 1,2 milióna EUR; poznamenáva, že v rokoch 2003 až 2013 dosiahla miera úspešnosti vymáhania v rámci predvstupovej pomoci úroveň 37,36 % pre prípady nezrovnalostí a 29,22 % pre prípady podvodov; vyzýva Komisiu a krajiny prijímajúce pomoc z nástroja IPA, aby podnikli kroky na zabezpečenie vyššej miery úspešnosti vymáhania v rámci IPA;

37.  požaduje predkladanie návrhov na zníženie počtu výdavkových programov, najmä v prípade, keď sa čiastočne prekrývajú, a cielené prispôsobenie programov vždy, keď je to možné, členským štátom, ktoré potrebujú pomoc najviac, takže nie všetky programy nevyhnutne budú podporovať činnosti vo všetkých členských štátoch;

38.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viaceré projekty financované Európskou investičnou bankou boli zasiahnuté korupciou a podvodom; domnieva sa, že dokument EIB z 8. novembra 2013, ktorý vymedzuje politiku EIB v oblasti predchádzania a bránenia korupčným praktikám, podvodom, kolúziám, prekážkam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, poukazuje na to, že v mnohých prípadoch bola počas realizácie projektov financovaných EIB vykonávaná kontrola nedostatočná; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že EIB v roku 2013 financovala projekt Passante di Mestre v celkovej výške 350 miliónov EUR a že uvažuje o refinancovaní projektu dodatočnou sumou vo výške 700 miliónov EUR prostredníctvom projektových dlhopisov, a to aj napriek tomu, že tento projekt bol zasiahnutý korupciou a podvodom, ktoré viedli k zatknutiu niekoľkých zúčastnených osôb; žiada preto, aby v prípade preukázaného podvodu alebo korupcie bola EIB povinná pozastaviť a/alebo zablokovať akékoľvek plánované alebo priebežné financovanie príslušného projektu;

II.Zistené problémy a potrebné opatrenia

39.  zdôrazňuje svoje obavy, pokiaľ ide o pretrvávajúce hrozby pre rozpočet EÚ, ktoré vyplývajú z nedodržania pravidiel (nepodvodné nezrovnalosti), ako aj z úmyselného protiprávneho konania a trestných činov (t. j. podvodov); trvá na posilnenej spolupráci medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom zabezpečiť náležité a primerané opatrenia a prostriedky na zabránenie nepodvodným nezrovnalostiam a ich nápravu a na boj proti podvodom;

40.  zdôrazňuje, že situácia, keď členské štáty nepredložia údaje včas alebo predložia nepresné údaje, sa opakuje už mnoho rokov; opätovne zdôrazňuje obavu, že v jednotlivých členských štátoch stále existujú rôzne prístupy k odhaľovaniu a oznamovaniu podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, a to aj v oblastiach ako politika súdržnosti a poľnohospodárstvo, a že v niektorých prípadoch sa pri uplatňovaní právneho rámca používajú neštandardizované výklady; poukazuje na to, že to bráni porovnávaniu, objektívnemu hodnoteniu a vydávaniu odporúčaní Európskym parlamentom, Komisiou a úradom OLAF; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia a ukazovatele s cieľom zmierniť rozdiely medzi rôznymi prístupmi členských štátov a vypracovať jednotnú a komplexnú informačnú databázu o nezrovnalostiach, ku ktorým skutočne došlo, a o prijatých opatreniach vrátane prípadov podvodu a korupcie týkajúcich sa štátnych zamestnancov, čím sa orgánom a občanom poskytnú dôveryhodné, porovnateľné a centralizované údaje na vykonávanie účinných nápravných opatrení a na objektívne posúdenie skutočnej, a nie vnímanej, závažnosti porušení predpisov a zodpovedných subjektov;

41.  konštatuje, že odporúčania, ktoré Komisia adresovala členským štátom v roku 2012 a o ktorých stave implementácie Komisia informovala vo svojej výročnej správe za rok 2013, a to najmä o koordinačných útvaroch pre boj proti podvodom, spoločných pravidlách týkajúcich sa podvodov, reforme verejného obstarávania, oznamovaných podvodných nezrovnalostiach a systémoch previerok a kontrol a systémoch hodnotenia rizika, boli vo všeobecnosti primerané, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré obavy neboli plne vyriešené; konštatuje napríklad, že nie všetky členské štáty uskutočnili prípravy na vykonávanie viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 a jeho ustanovení týkajúcich sa predchádzania podvodom; žiada členské štáty, aby sa zaoberali odporúčaniami, ktoré Komisia vydala v roku 2012, aby zabezpečili úplné splnenie odporúčaní, ktoré im Komisia adresovala vo svojej správe za rok 2011, ako aj vo svojej správe za rok 2013, a aby poskytli odôvodnené vysvetlenie v prípade, že tieto odporúčania nemôžu splniť;

42.  berie na vedomie skutočnosť, že nepodvodné nezrovnalosti sú často spôsobené nedostatočným poznaním pravidiel, zložitých požiadaviek a nariadení; poukazuje na to, že zmeny pravidiel, ktoré sa týkajú tak, príjmov, ako aj výdavkov, vrátane tých, ktoré sú zamerané na zjednodušenie, si vyžadujú čas na prijatie orgánmi zodpovednými za ich riadne vykonávanie; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v tejto súvislosti lepšie koordinovali výklad právneho rámca a jeho prísne uplatňovanie v záujme vykonávania cielených a včasných opatrení na posilnenie administratívnych kapacít – tak vo verejnej správe, ako aj v rámci zainteresovaných strán vrátane organizácií občianskej spoločnosti – a to aj prostredníctvom poradenstva a odbornej prípravy a prostredníctvom vytvorenia programov na udržanie kvalifikovaných a skúsených pracovníkov; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby v polovici trvania vykonali posúdenie toho, či nová regulačná architektúra politiky súdržnosti ďalej bráni nezrovnalostiam a znižuje riziko ich vzniku, a aby tiež vyhodnotili možnosť väčšieho regulačného zjednodušenia existujúcich pravidiel;

43.  domnieva sa, že členské štáty, ktoré samostatne odhaľujú a oznamujú nezrovnalosti vrátane prípadov podvodov, by sa mali podporovať a podnecovať, aby ďalej zlepšovali svoje systémy oznamovania a riadenia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nie je schopná zistiť, či je nízky počet nezrovnalostí a prípadov podvodov zistených niektorými členskými štátmi a veľké rozdiely v počte prípadov oznámených v jednotlivých rokoch dôsledkom neúčinnosti kontrolných systémov týchto členských štátov;

44.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len niektoré členské štáty vyčleňujú náležité zdroje na boj proti podvodom, a považuje za neprijateľné, že niektoré členské štáty v prípade podvodných nezrovnalostí obmedzili svoju činnosť iba na nápravné opatrenia bez toho, aby vyšetrovali možný trestný čin a sankcionovali zodpovedné subjekty, a nezabezpečujú tak primeranú ochranu finančných záujmov EÚ a jednotlivých daňových poplatníkov; konštatuje, že štatistiky, ktoré predložili členské štáty, týkajúce sa trestných činov a ich výsledkov, sú neúplné, čo sťažuje posudzovanie účinnosti postupov vyšetrovania a trestného stíhania podvodov v členských štátoch; domnieva sa preto, že prijatie rozhodnutí, ktoré zavedú trestnoprávnu zodpovednosť na úrovni EÚ, a zriadenie Európskej prokuratúry ako nástroja pri začatí a koordinácii vyšetrovaní takýchto nezrovnalostí by malo výrazne odrádzať od páchania protiprávneho konania, ako aj od vyhýbania sa riadnemu procesu v rámci stíhania a trestania korupčného alebo trestného správania, ktoré poškodzuje finančné záujmy EÚ;

45.  zastáva názor, že účinný postup proti korupcii je možný, ak sú trestnoprávne opatrenia dodržiavané a dopĺňané inými opatreniami, ako je napríklad vyššia transparentnosť a zodpovednosť; trvá preto na tom, aby členské štáty preukázali pevnú politickú vôľu v účinnom boji proti korupcii na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ tým, že prijmú účinné protikorupčné právne predpisy a nadviažu na existujúce návrhy na úrovni EÚ, a vyzýva občanov, aby presvedčivým spôsobom vyvíjali tlak na vlády, aby energicky vykonávali zmysluplné protikorupčné politiky;

46.  víta prvú správu EÚ o boji proti korupcii z februára 2014 ako cenný nástroj na monitorovanie a hodnotenie úsilia v boji proti korupcii, a opätovne potvrdzuje mimoriadny význam zintenzívnenia výmen súčasných osvedčených postupov vyzdvihnutých v tejto správe; víta aj oznámenie Komisie o boji proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308), v ktorom skúma kroky potrebné na lepšie vykonávanie existujúcich nástrojov boja proti korupcii, a navrhuje spôsoby, ako lepšie začleniť aspekty boja proti korupcii do viacerých oblastí vnútornej aj vonkajšej politiky; poznamenáva však, že je dôležité rozšíriť rozsah pôsobnosti správy o boji proti korupcii na cezhraničný prvok korupcie a na jej prvok zahŕňajúci celú EÚ, ako aj na posúdenie opatrení prijatých na ďalšie zlepšenie integrity inštitúcií EÚ, a zdôrazňuje potrebu komplexnej a jednotnej protikorupčnej stratégie, ktorá by zahŕňala všetky politiky EÚ a ktorá by sa zaoberala okrem iného obavami vyjadrenými v prvej správe EÚ o boji proti korupcii; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o tom, ako inštitúcie EÚ vykonávajú svoje vnútorné protikorupčné politiky, ako aj svoje záväzky podľa Dohovoru OSN proti korupcii;

47.  zdôrazňuje potrebu štruktúrovanej koordinácie medzi riadiacimi orgánmi a orgánmi vykonávajúcimi boj proti podvodom a význam koordinácie a výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi rôznymi správnymi orgánmi v tom istom členskom štáte s cieľom čo najviac zjednotiť prístup k boju proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus výmeny informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, aby sa umožnilo krížové porovnávanie účtovných záznamov týkajúcich sa transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi s cieľom pomôcť odhaliť akýkoľvek nadnárodný podvod v súvislosti s novým VFR na roky 2014 – 2020, so zreteľom na makrokategórie európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky sociálny fond – ESF; Európsky fond regionálneho rozvoja – EFRR; Kohézny fond – KF; Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka – EPFRV; Európsky námorný a rybársky fond – ENRF), s cieľom zabezpečiť horizontálny prístup k ochrane finančných záujmov Európskej únie;

48.  zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní primeranú kontrolu, je kľúčom na zisťovanie podvodných mechanizmov; pripomína, že v uplynulých rokoch Parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie všeobecnej transparentnosti všetkých príjemcov finančných prostriedkov EÚ zo všetkých členských štátov tým, že na internetovej stránke Komisie zverejní zoznam všetkých príjemcov, a to nezávisle od správcu fondov a na základe štandardných kategórií informácií, ktoré majú poskytnúť všetky členské štáty aspoň v jednom pracovnom jazyku Únie; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou a aby jej poskytovali úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že toto opatrenie sa nerealizovalo, a vyzýva Komisiu, aby tak čo najrýchlejšie urobila; ľutuje, že Komisia túto opakovanú žiadosť nezohľadnila;

49.  vyzýva Komisiu, aby podporila vhodné právne predpisy o ochrane informátorov, prístupe k informáciám a transparentnosti lobizmu, keďže sú potrebné na zabezpečenie občianskej kontroly vlád a inštitúcií EÚ a na podrobenie ich postupov kontrole zo strany verejnosti, a aby využívala finančné prostriedky EÚ na podporu práce nezávislých organizácií v tejto oblasti, okrem iného s cieľom zaviesť finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku;

50.  nabáda Komisiu, aby ďalej posilňovala svoju úlohu dohľadu, pokiaľ ide o výdavky z rozpočtu EÚ, prostredníctvom auditov, kontrolných a inšpekčných činností, plánov nápravných opatrení a prostredníctvom písomných varovaní zasielaných pred podaním žiadostí o platbu; vyzýva členské štáty a ich orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie a využili svoj potenciál na odhalenie a nápravu chýb predtým, ako požiadajú Komisiu o preplatenie, a to tak, že v plnej miere využijú informácie, ktoré majú k dispozícii; v tejto súvislosti podčiarkuje osobitný význam preventívnych opatrení pri predchádzaní nezákonným úhradám, čím zaniká potreba následných opatrení na vymáhanie spreneverených finančných prostriedkov;

51.  víta prijatie smerníc o verejnom obstarávaní a smernice o udeľovaní koncesií a víta skutočnosť, že desať členských štátov už zaviedlo osobitné opatrenia alebo súbory opatrení v oblasti verejného obstarávania s cieľom zmierniť korupciu a posilniť transparentnosť a účinnosť systémov riadenia, kontroly a auditu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní pravidiel verejného obstarávania s cieľom poskytnúť členským štátom potrebnú podporu prostredníctvom poradenstva, výmeny najlepších postupov a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, aby priebežne a nestranne monitorovala súlad členských štátov s existujúcimi smernicami a aby v prípade potreby začala konania vo veci porušenia;

52.  konštatuje, že úroveň nezrovnalostí a podvodov spôsobených nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania je aj naďalej vysoká; vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátneho práva urýchlene transponovali smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní(8), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb(9) a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(10), aby sa ešte viac zmiernilo riziko nezrovnalostí a podvodov;

53.  víta vytvorenie kompetenčného centra pre budovanie administratívnych kapacít na podporu orgánov verejnej správy zodpovedných za riadenie EFRR a Kohézneho fondu a zavedenie akčného plánu verejného obstarávania, ktorý vypracovalo kompetenčné centrum v spolupráci s príslušnými útvarmi Komisie; požaduje však, aby Komisia informovala o konkrétnych výsledkoch, ktoré sa doteraz dosiahli vďaka činnosti centra a vykonávaniu uvedeného akčného plánu;

54.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju prísnu politiku prerušovania a pozastavovania platieb;

55.  víta správu o vykonávaní stratégie Komisie pre boj proti podvodom (CAFS) a usmernenia poskytované riadiacim orgánom členských štátov na vykonávanie príslušných ustanovení v oblasti boja proti podvodom; trvá však na tom, aby Komisia v delegovaných a vykonávacích aktoch, ktoré sa týkajú európskych štrukturálnych a investičných fondov, prijala jednoduchšie pravidlá, ktoré uľahčia účinné a efektívne čerpanie prostriedkov, pričom sa zabezpečí, že tieto delegované a vykonávacie akty neoslabujú úroveň boja proti podvodom;

56.  víta zriadenie koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) v členských štátoch, ako sa vyžaduje podľa článku 3 ods. 4 nového nariadenia o úrade OLAF, a skutočnosť, že Nemecko opätovne potvrdilo svoju dohodu o pracovnej spolupráci s úradom OLAF; konštatuje, že cieľom útvarov AFCOS je uľahčiť účinnú spoluprácu a výmenu informácií s úradom OLAF, a trvá na tom, aby členské štáty, ktoré doteraz útvar AFCOS nevytvorili, tak bezodkladne urobili; očakáva, že útvary AFCOS budú pomáhať pri zlepšovaní oznamovania nezrovnalostí a prispievať k vyváženému výkladu príslušných aktov EÚ; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že už existujú výrazné rozdiely medzi rôznymi útvarmi AFCOS zriadenými v členských štátoch, pokiaľ ide o funkcie, úlohy a právomoci, ako aj pridelené ľudské zdroje; berie na vedomie, že mandát, inštitucionálny rámec a úlohy útvarov AFCOS nie sú podrobne vymedzené v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013, domnieva sa však, že operačne nezávislé útvary AFCOS s komplexným mandátom vrátane vyšetrovacích právomocí predstavujú referenčnú hodnotu, ktorú musia rozvíjať všetky členské štáty;

57.  oceňuje činnosť Komisie v oblasti podávania správ o výsledkoch programu Hercule II; berie na vedomie, že v roku 2013 bol rozpočet programu Hercule II znížený o 14 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch a 9,9 milióna EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s rokom 2012, čo spôsobilo ťažkosti pri plnení finančných záväzkov prijatých v roku 2013 a v predchádzajúcich rokoch; s uspokojením poznamenáva, že o činnosti programu Hercule II prejavujú členské štáty čoraz väčší záujem, čo dokazuje stále rastúci počet žiadostí prijatých na základe výziev na predkladanie návrhov; víta pozitívne výsledky, ktoré sa dosiahli v roku 2013, ako napríklad v Nemecku, Španielsku a Rumunsku, vďaka využitiu vysoko sofistikovaných a nadnárodne zlučiteľných technických zariadení zakúpených v rámci tohto programu;

58.  víta prijatie nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Hercule III na finančné obdobie 2014 – 2020, ktoré umožňuje zvýšiť maximálny podiel spolufinancovania pre granty technickej pomoci vo výške 80 % oprávnených nákladov a až do výšky 90 % vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch namiesto najviac 50 % podľa rozhodnutia o programe Hercule II; konštatuje, že prvá výzva na predkladanie návrhov sa začala v roku 2014; je však znepokojený tým, že program je už osobitne postihnutý problémom neuhradených platieb, čo vedie k možným nepriaznivým účinkom na financované a budúce projekty; pripomína význam vhodných finančných nástrojov, ako je Pericles 2020 a Hercule III pre boj proti nezákonným činnostiam ovplyvňujúcim zdroje Únie;

59.  víta úspešné výsledky viacerých spoločných colných operácií zahŕňajúcich spoluprácu úradu OLAF a členských štátov s rôznymi útvarmi tretích krajín, ako aj aktívnu podporu zo strany GR pre dane a colnú úniu, úradu Europol a agentúry Frontex, ktoré okrem iného umožnili zhabanie 68 miliónov pašovaných cigariet, 124 kg kokaínu a 140 000 litrov motorovej nafty;

60.  konštatuje, že v roku 2013 OLAF vydal 353 odporúčaní pre administratívne, disciplinárne, finančné alebo justičné opatrenie, ktoré majú prijať príslušné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ alebo príslušné vnútroštátne orgány, a že suma približne 402,8 milióna EUR sa odporučila na vymáhanie; je znepokojený tým, že miera podania obžaloby na základe súdnych odporúčaní úradu OLAF v období 2006 – 2013 je len asi 54 %; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nízka miera podania obžaloby takisto vrhá zlé svetlo na kvalitu a použiteľnosť výsledkov vyšetrovania úradu OLAF; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zlepšila účinnosť úradu OLAF; považuje plnohodnotný a riadny dohľad dozorného výboru nad záležitosťami úradu OLAF (bez zasahovania do prebiehajúcich vyšetrovaní) za nevyhnutný, a preto naliehavo vyzýva Komisiu a úrad OLAF, aby zlepšili súčasnú situáciu, keď dozorný výbor nie je schopný plniť svoj účel; ďalej vyjadruje poľutovanie nad neexistenciou dostupných informácií o miere usvedčenia páchateľov v prípadoch týkajúcich sa trestných činov proti rozpočtu Únie;

II.Vyšetrovanie a úloha úradu OLAF

61.  berie na vedomie, že v roku 2013 bolo úradu OLAF podľa jeho vlastných informácií doručené najväčšie množstvo informácií, ktoré bolo doteraz zaznamenané, a že úrad OLAF tvrdí, že vydal nebývalý počet odporúčaní; poukazuje na to, že metóda počítania prichádzajúcich informácií a vydaných odporúčaní sa takisto zmenila; žiada dozorný výbor, aby zanalyzoval účinky týchto zmien údajov a kvalitu odporúčaní vydaných úradom OLAF;

62.  vyzýva dozorný výbor úradu OLAF, aby informoval Parlament o trvaní vyšetrovaní úradu OLAF a o metóde takéhoto výpočtu, keďže táto metóda sa v roku 2012 zmenila; poukazuje na to, že táto zmena môže umelo znížiť zjavné trvanie vyšetrovaní; žiada dozorný výbor, aby dôkladne zanalyzoval kvalitu informácií, ktoré poskytol OLAF, vrátane správ inštitúciám;

63.  berie na vedomie prijatie nových pracovných dojednaní medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom a žiada o rýchle vyriešenie zostávajúcich problémov medzi týmito dvoma inštitúciami;

o
o   o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

(1) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 6.
(2) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 62.
(6) Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0338.
(8) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(9) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243.
(10) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.


Správa o pokroku Čiernej Hory za rok 2014
PDF 280kWORD 100k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o správe o pokroku Čiernej Hory za rok 2014 (2014/2947(RSP)).
P8_TA(2015)0063B8-0211/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery Európskej Rady z 19 - 20. júna 2003 a ich prílohu s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: smerom k európskej integrácii,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej(1) z 29. marca 2010,

–  so zreteľom na závery konferencie EÚ a Čiernej Hory o pristúpení zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 22. mája 2012 o pokroku, ktorý dosiahla Čierna Hora v oblasti vykonávania reforiem (COM(2012)0222), a na závery Rady z 26. júna 2012, v ktorých rozhodla, že sa 29. júna 2012 začnú prístupové rokovania s Čiernou Horou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2014 – 2015 z 8. októbra 2014 (COM(2014)0700) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2014)0301) s názvom Správa o pokroku Čiernej Hory za rok 2014, ako aj na indikatívny dokument o stratégii (2014 – 2020) prijatý 19. augusta 2014,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania, ktoré na svojej deviatej schôdzi v dňoch 1. a 2. decembra 2014 vydal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Čiernej Hore,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vo funkcii stáleho spravodajcu pre Čiernu Horu vo Výbore pre zahraničné veci odviedol Charles Tannock,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Čierna Hora je v súčasnosti jediným štátom v regióne, ktorý otvára a predbežne uzatvára rokovacie kapitoly s EÚ, čo je vítaný postup; keďže táto vedúca úloha sa považuje za takú, ktorá prináša aj vyššiu zodpovednosť v rámci regiónu a tiež pokiaľ ide o proces rozširovania ako celok;

B.  keďže každá kandidátska krajina sa posudzuje podľa jej vlastných výsledkov a základnou podmienkou ďalšieho pokroku bude účinné vykonanie reformných stratégií a akčných plánov krajiny;

C.  keďže základným predpokladom pre dosiahnutie pokroku v prípravách na pristúpenie a zaistenie dôvery občanov vo volebný proces a v štátne inštitúcie je neustály dialóg a konštruktívna spolupráca medzi vládou a opozíciou; keďže všetky politické sily by sa mali ďalej sústreďovať na pristúpenie krajiny do EÚ;

D.  keďže Čierna Hora by mala naďalej dosahovať solídne výsledky v oblasti právneho štátu, čo je základným predpokladom vstupu do EÚ a prijatia záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ; keďže korupcia naďalej vzbudzuje veľmi vážne znepokojenie;

E.  keďže v reformnom procese a v procese pristupovania k EÚ zohráva dôležitú úlohu občianska spoločnosť;

F.  keďže sloboda prejavu a médií je pretrvávajúcim problémom; keďže počas sledovaného obdobia sa vyskytli nové prípady násilných činov voči médiám napriek údajnému poklesu počtu; vzhľadom na to, že príslušné orgány by mali zlepšiť postupy vyšetrovania starých i nových prípadov a stíhania páchateľov, a vytvoriť tak priaznivé prostredie pre slobodné a nezávislé fungovanie médií;

1.  víta pokrok v prístupových rokovaniach a berie na vedomie skutočnosť, že doposiaľ bolo otvorených 16 kapitol vrátane kapitol 23, 24 a 31 a dve kapitoly boli predbežne uzavreté (veda a výskum, vzdelávanie a kultúra);

2.  nabáda na rýchle pokračovanie prístupových rokovaní na základe implementovaných reforiem a dosiahnutých konkrétnych výsledkov, najmä v oblasti právneho štátu, prostredia médií a boja proti korupcii; víta skutočnosť, že 16. decembra 2014 bolo prijatých viacero zákonov v súlade s akčným plánom pre kapitoly 23; domnieva sa, že pokrok v rokovaniach a zlepšenie strategického, normatívneho a inštitucionálneho rámca musí sprevádzať skutočný pokrok na mieste a zameranie sa na vykonávanie príslušných akčných plánov a stratégií;

3.  víta ďalšie posilnenie rokovacích štruktúr vrátane vytvorenia Rady pre právny štát; vyzýva vládu, aby posilnila medziinštitucionálnu koordináciu a rozšírila konzultácie medzi ministerstvami;

4.  opakuje, že reformy právnych predpisov sú hlavnou súčasťou európskeho integračného procesu a sú nevyhnutnou podmienkou pokroku celkových prístupových rokovaní; domnieva sa, že politická vôľa má aj naďalej zásadný význam pre dosiahnutie a udržanie podstatného pokroku v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, ktorý predstavuje rozhodujúcu skúšku pre nezávislosť, efektívnosť a profesionálnosť súdneho systému;

5.  konštatuje, že v záujme dosiahnutia nevyhnutného pokroku v rokovaniach je dôležité zabezpečiť, aby bol reformný proces inkluzívny a aby sa na ňom aktívne zúčastňovala občianska spoločnosť; naliehavo vyzýva na zavedenie aktívnejšej parlamentnej kontroly v tejto súvislosti;

6.  víta prijatie akčného plánu v roku 2014 na posilnenie parlamentnej kontroly a parlamentného etického kódexu v decembri 2014; zdôrazňuje potrebu posilnenia parlamentných kapacít Čiernej Hory a ďalších opatrení v nadväznosti na technickú správu z júla 2013 o údajnom zneužívaní verejných finančných prostriedkov na účely politických strán, ako aj skutočnosť, že súdne konania súvisiace s touto otázkou ostávajú neukončené; vyzýva vládu, aby zvážila príslušné odporúčania čiernohorského parlamentu a zlepšila prístup parlamentu k relevantným informáciám;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že hlboká polarizácia domácej politickej scény vyústila do bojkotu parlamentnej činnosti, najmä otázok ministerského predsedu, zo strany opozície, čo bráni v pokračovaní reformného úsilia a oslabuje demokratické fungovanie inštitúcií; naliehavo preto vyzýva všetky politické sily vo vláde, ako aj v opozícii, aby zameriavali svoju pozornosť na program integrácie krajiny do EÚ a aby sa zapájali do neustáleho dialógu a konštruktívnej spolupráce, najmä v parlamente; zdôrazňuje, že na úspešnú realizáciu a dosiahnutie inštitucionálnej sily je nevyhnutná silná politická vôľa;

8.  vyzýva vládu, aby v súlade s európskymi normami a najlepšími postupmi účinne vykonávala odporúčania OBSE/ODIHR, Benátskej komisie a Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) pre pravidlá organizácie volieb, a to vrátane tých, ktoré sa týkajú práva byť volený ako nezávislý kandidát, primeraného verejného financovania na presadzovanie rovnakých podmienok pre všetkých kandidátov a vykonávania auditov politických strán; berie na vedomie, že miestne voľby boli poznamenané obvineniami z volebných priestupkov; zdôrazňuje, že ich treba vyšetriť a v prípade potreby by ich mali príslušné orgány stíhať;

9.  zdôrazňuje význam jasného oddelenia štátnych a straníckych línií; víta nový zákon o financovaní politických strán, prijatý v decembri 2014, a nalieha na všetky politické strany, aby sa usilovali dosiahnuť výsledky, pokiaľ ide o jeho účinné vykonávanie, čo by malo mať za cieľ výrazné zníženie priestoru na zneužívanie verejných finančných prostriedkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôležité legislatívne predpisy boli prijaté bez širokého súhlasu politických strán;

10.  víta skutočnosť, že Komisia kladie väčší dôraz na reformu verejnej správy v prístupovom procese; víta skutočnosť, že pokrok je v tomto smere na dobrej ceste, ale poznamenáva, že ešte možno uskutočniť ďalšie kroky na zlepšenie kvality právnych predpisov a miestnej správy; takisto je znepokojený politizovaním verejnej správy; vyzýva na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti ústrednej a miestnej štátnej správy a na zlepšenie ich koordinácie, ako aj koordinácie miestnych samospráv, najmä v oblasti investícií, projektového plánovania a implementácie; považuje za nevyhnutné zamerať sa na riešenie nedostatkov v oblastiach kritérií týkajúcich sa prijímania, prepúšťania a hodnotenia zamestnancov, nevyužívania hodnotení výkonu a nedostatočných administratívnych, kontrolných a inšpekčných kapacít;

11.  nabáda vyvinúť ďalšie úsilie o posilnenie kapacít úradu ombudsmana, pokiaľ ide o prípady boja proti diskriminácii;

12.  víta novú stratégiu reformy súdnictva na obdobie 2014 – 2018, pričom s uspokojením berie na vedomie skutočnosť, že príslušný akčný plán sa vo všeobecnosti vykonáva v súlade s časovým plánom, ako aj to, že bol zvolený nový najvyšší štátny prokurátor; víta nové právne opatrenia na zvýšenie transparentnosti pri voľbe štátnych prokurátorov; konštatuje, že pokrok zaznamenaný v reforme súdnictva uľahčil otvorenie ďalších štyroch kapitol na medzivládnej konferencii v decembri 2014; nabáda na zvýšenie úsilia, pokiaľ ide o sledovanie a znižovanie počtu nevybavených prípadov a skracovanie dĺžky súdnych konaní, ako aj na zvyšovanie efektivity ústavného súdu;

13.  víta pokrok Čiernej Hory, pokiaľ ide o uskutočňovanie reforiem, ktorých cieľom je zabezpečiť nezávislosť a zvýšenie efektívnosti súdnictva; naďalej vyjadruje znepokojenie nad nenáležitým zasahovaním do nezávislosti súdnictva, predovšetkým pokiaľ ide o prijímanie sudcov a prokurátorov a ich kariérny rozvoj; zdôrazňuje, že je veľmi potrebné skvalitniť kritériá menovania do funkcií a povyšovania a dodržiavať zásady zákonnosti a proporcionality v disciplinárnych konaniach; vyzýva na prijímanie kľúčových reformných opatrení v oblasti systémov prijímania a povyšovania, ako aj disciplinárnych systémov pre sudcov a prokurátorov; berie na vedomie, že niektoré z týchto problémov je potrebné riešiť v balíku organizačných zákonov o súdnictve;

14.  je znepokojený hromadením nevyriešených prípadov na ústavnom súde, najmä tých, ktoré súvisia s možným systematickým porušovaním ľudských práv, ako je napríklad iniciatíva, ktorá má za cieľ preskúmať ústavnosť zákona o priestupkoch;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nebolo vyvinuté žiadne skutočné úsilie v boji proti beztrestnosti v prípadoch vojnových zločinov; vyzýva príslušné orgány, aby stíhali prípady vojnových zločinov včas, a to aj vtedy, ak sa týkajú najvyšších kruhov; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby účinne vyšetrili, stíhali, súdili a v súlade s medzinárodnými normami potrestali vojnové zločiny a aby zaručili vykonávanie súdnych rozhodnutím a obetiam zabezpečili rýchly prístup k spravodlivosti a k primeranému odškodneniu;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v boji proti korupcii, ktorá je naďalej hrozbou pre riadne fungovanie a stabilitu demokratických inštitúcií a právneho štátu, sa podarilo dosiahnuť len obmedzený pokrok aj napriek značným finančným prostriedkom od medzinárodných darcov, ktoré boli zaslané úradom na riešenie tohto problému; požaduje aktívnejšiu úlohu Národnej komisie pre uplatňovanie stratégie boja proti korupcii a organizovanému zločinu ako kľúčového orgánu na koordináciu boja proti korupcii; zdôrazňuje, že je veľmi potrebné aktívnejšie zapojenie a účinnejšia spolupráca vlády, všetkých sektorov verejného života a občianskej spoločnosti v oblasti predchádzania korupcii, ako aj pri posilňovaní legislatívneho rámca a ochrany osôb, ktoré poukazujú na prípady korupcie;

17.  naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby zvýšili kapacity prokurátorov, sudcov, polície a ďalších orgánov presadzovania práva a aby dosiahli náležité výsledky v oblasti vyšetrovania, stíhania a usvedčovania na všetkých úrovniach vrátane prípadov korupcie na vysokej úrovni; naliehavo vyzýva na prijatie protikorupčných zákonov, najmä o lobizme, všeobecnom administratívnom konaní a o verejnom obstarávaní, ako aj noviel zákonov o predchádzaní konfliktom záujmov; vyzýva na ich účinné vykonávanie s cieľom umožniť zintenzívnenie spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a na rozšírenie systému kontroly konfliktov záujmov a preukazovania majetku; vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala vykonávanie týchto zákonov; považuje za dôležité, aby boli inštitúcie posilnené v záujme aktívnejšieho postupu v boji proti korupcii a aby bol nový parlamentný výbor plne zapojený do dohľadu nad agentúrou pre boj proti korupcii, ktorá by mala dostať dostatok prostriedkov; zdôrazňuje, že nedostatky týkajúce sa nezávislosti a zodpovednosti súdneho systému sú aj naďalej dôvodom vážneho znepokojenia a bránia boju proti korupcii;

18.  vyzýva tiež súdy, aby pracovali transparentnejšie v oblasti korupcie a organizovanej trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie mien firiem, jednotlivcov a štátnych úradníkov zapojených do takýchto trestných činov;

19.  konštatuje, že časté zmeny v právnych predpisoch môžu znížiť účinnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti; vyzýva na zvýšenie kapacít príslušných orgánov, a to predovšetkým pokiaľ ide o vedenie komplexného vyšetrovania a riešenie zložitých prípadov; víta prijatie pozmeňujúcich návrhov k trestnému zákonníku s cieľom umožniť prevenciu a sledovanie radikalizácie a náboženského extrémizmu; víta nový trestný zákon, podľa ktorého je „činnosť zahraničných bojovníkov“ vrátane džihádistov trestným činom; žiada príslušné orgány, aby účinne vykonávali príslušné právne ustanovenia s cieľom predchádzať akémukoľvek potenciálnemu ohrozeniu bezpečnosti občanov Čiernej Hory a tieto hrozby monitorovať; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti všetkým formám extrémizmu;

20.  víta podpísanie Dohody o strategickej a operačnej spolupráci medzi Čiernou Horou a Europolom, pokrok v rokovaniach o uzavretí dohody s Eurojustom a dosiahnutie štatútu pozorovateľa pre inštitúcie Čiernej Hory v príslušných európskych justičných sieťach; vyzýva na začatie úzkej spolupráce s príslušnými európskymi súdnymi orgánmi, a to aj v otázkach obchodovania s ľuďmi;

21.  berie na vedomie nedávne úsilie o zlepšenie mechanizmov konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti v záujme posilnenia transparentnosti v politike aj zákonodarstve v inkluzívnom procese; víta verejnú diskusiu o revízii akčných plánov pre kapitoly 23 a 24; vyzýva príslušné orgány, aby naďalej rozvíjali udržateľné verejné financovanie pre organizácie občianskej spoločnosti a primeraný inštitucionálny rámec; víta skutočnosť, že vláda vymenovala novú radu pre rozvoj mimovládnych organizácií; vyzýva príslušné orgány, aby upravili právny rámec a postupy s cieľom chrániť občianskych aktivistov pred útokmi a nenávisťou, ktoré údajne šíria niektoré noviny, a aby vytvorili atmosféru, v ktorej budú môcť pracovať bez strachu a represií;

22.  pripomína dôležitosť slobody prejavu ako jednej zo základných hodnôt Európskej únie; považuje za veľmi dôležité, aby novinári mali úplnú nezávislosť; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti slobody médií, neúčinnými profesijnými a etickými normami, ktorými sa riadia pracovníci v médiách v Čiernej Hore; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že cielené útoky voči novinárom a majetku médií pokračujú; berie na vedomie, že vláda Čiernej Hory zriadila komisiu pre vyšetrovanie útokov na novinárov; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby implementovali odporúčania tejto komisie a dosahovali konzistentné výsledky pri stíhaní a súdení páchateľov; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby existovali nezávislé verejnoprávne médiá s redakčnou nezávislosťou a so stabilným a udržateľným financovaním, aby sa tým prehĺbili demokratické štandardy; zdôrazňuje zodpovednosť všetkých, ktorí sú v politike i v médiách, za vytváranie klímy, v ktorej sa tolerujú odlišné názory; zdôrazňuje, že verejné vyhlásenia na podporu slobody médií pomáhajú vytvárať priaznivé prostredie, ktoré podporuje rešpektovanie a ochranu novinárov; víta dohodu predstaviteľov médií revidovať etický kódex profesie ako prvý krok k zlepšeniu mediálnej samoregulácie; považuje za potrebné prijať jasný legislatívny rámec, ktorý stanoví pravidlá týkajúce sa vlastníctva a financovania médií;

23.  zastáva názor, že transparentný prístup k totalitnej minulosti vrátane otvorenia archívov tajných služieb je krok k ďalšej demokratizácii, zodpovednosti a inštitucionálnej sile;

24.  víta skutočnosť, že antidiskriminačný zákon bol takmer v plnom rozsahu zosúladený s acquis; vyzýva orgány na vyriešenie zostávajúcich nedostatkov, ktoré sa týkajú rasovej diskriminácie, ako aj ustanovení o sankciách; vyzýva orgány, aby poskytli všetky potrebné finančné a administratívne zdroje protidiskriminačnej rade; uznáva, že v otázke sociálneho začlenenia a vzdelávania Rómov bol dosiahnutý určitý pokrok, je však znepokojený vysokou mierou predčasného ukončovania školskej dochádzky a nízkym podielom Rómov na celkovom počte študentov; nabáda na posilňovanie iniciatív na podporu bývania, zdravia, vzdelávania a zamestnanosti rómskej populácie a na zlepšovanie postavenia rómskych žien a vzdelávanie rómskych študentiek; víta úsilie príslušných orgánov chrániť práva osôb LGBTI počas druhého pochodu hrdosti, ktorý sa uskutočnil bez akýchkoľvek incidentov; je však znepokojený tým, že útoky na príslušníkov komunity LGBTI a aktivistov pokračujú; naliehavo vyzýva politických a občianskych predstaviteľov, aby bojovali proti všadeprítomnému nepriateľstvu a násiliu voči sexuálnym menšinám, najmä tým, že budú vzdelávať a informovať verejnosť s cieľom pomáhať meniť postoje a poskytovať odbornú prípravu polícii, prokurátorom a sudcom;

25.  víta zlepšenie právneho rámca, pokiaľ ide o práva osôb so zdravotným postihnutím; berie na vedomie, že na dosiahnutie súladu s acquis EÚ sú potrebné ďalšie opatrenia; naliehavo žiada vládu, aby urýchlila pokrok, pokiaľ ide o sprístupnenie budov pre osoby so zdravotným postihnutím, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina štátnych a miestnych inštitúcií vrátane vybraných prioritných budov (napr. parlament a súdy) ešte stále nie je prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím; naďalej je znepokojený vysokou mierou študentov so zdravotným postihnutím, ktorí odchádzajú zo vzdelávacieho systému po skončení základnej a strednej školy; pripomína, že je dôležité zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o fond pre profesijnú rehabilitáciu a zamestnávanie zdravotne postihnutých osôb a jeho výdavky;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilniť vykonávanie právnych predpisov a politík týkajúcich sa detí, ako aj prijímanie nadväzujúcich opatrení a poskytovať primerané kapacity; nabáda na zlepšenie kvality vzdelávania všetkých detí a ďalšie úsilie v oblasti poskytovania pomoci zraniteľným deťom; zdôrazňuje, že je dôležité rozšíriť reformu súdneho systému pre mladistvých aj na deti v administratívnych, občianskych a trestných konaniach s cieľom podporiť širší prístup k spravodlivosti;

27.  je znepokojený tým, že pokrok v oblasti práv žien, rodovej rovnosti, zastúpenia žien v politike a na trhu práce, ako aj v oblasti boja proti domácemu násiliu je stále obmedzený; vzhľadom na to zdôrazňuje naliehavú potrebu urýchliť pokrok v oblasti ženských práv, rodovej rovnosti, zastúpenia žien v politike a na pracovnom trhu, ako aj boja proti domácemu násiliu; v tejto súvislosti žiada väčšie zapojenie parlamentu, štruktúrovanejšiu spoluprácu s občianskou spoločnosťou a rozšírenie inštitucionálnych kapacít vrátane zlepšenia spolupráce medzi sociálnymi službami a orgánmi presadzovania práva; naliehavo vyzýva, aby sa všetky opatrenia v prvom rade zameriavali na práva obetí a aby sa venovala náležitá pozornosť prevencii, vyšetrovaniu, trestaniu a odškodňovaniu prípadov domáceho násilia;

28.  víta politiky Čiernej Hory zamerané na vytvorenie ovzdušia tolerancie a na začleňovanie všetkých národnostných menšín; dôrazne nabáda orgány Čiernej hory, aby naďalej chránili mnohonárodnostnú identitu regiónu Boka Kotorská a rozširovali jeho kultúrnu a hospodársku spoluprácu so susednými členskými štátmi EÚ;

29.  víta skutočnosť, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je aj naďalej zaručená a uplatňuje sa; berie na vedomie, že pretrváva napätie medzi srbskou a čiernohorskou pravoslávnou cirkvou, najmä v otázkach vlastníctva; požaduje prijatie nového zákona o právnom postavení náboženských spoločenstiev;

30.  nabáda vládu, aby vykonala udržateľné hospodárske reformy vrátane právnych predpisov o protikonkurenčných mechanizmoch s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a prekonať štrukturálne nedostatky, riešiť oblasť širokej neformálnej ekonomiky a vo všeobecnosti zlepšiť podnikateľské prostredie; vyzýva na posilnenie sociálneho dialógu medzi rôznymi partnermi; ďalej žiada posilniť kapacity, aj v oblasti zapájania do verejných konzultácií a navrhovania a koordinácie hospodárskej politiky, a to nielen s cieľom znížiť regionálne rozdiely; trvá na tom, že je potrebné účinne bojovať proti daňovým únikom; vyjadruje znepokojenie, že neistota v právnej a súdnej oblasti vrátane postupov týkajúcich sa udeľovania licencií, daňovej správy a vymáhateľnosti daňového plnenia môže predstavovať riziká pre hospodárske subjekty a oslabovať schopnosť Čiernej Hory pritiahnuť zahraničné investície; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť obchodné spory so zahraničnými investormi, ktorí sú kľúčoví pre hospodárstvo Čiernej Hory; takisto je znepokojený tým, že necítiť žiadne zlepšenie situácie na pracovnom trhu a že pretrváva veľmi vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, ako aj dlhodobá nezamestnanosť, a žiada preto prijatie aktívnych opatrení na trhu práce;

31.  konštatuje, že dialóg medzi oboma stranami priemyselného sektora je stále nedostatočný, a požaduje ďalšie posilnenie práv pre zakladateľov nových odborov; víta zmeny pracovného práva, ktorými sa upravujú práva zamestnancovi v prípade bankrotu; vyzýva vládu, aby urýchlila prácu na prvom programe pre oblasť zamestnanosti a sociálnych reforiem s cieľom určiť a riešiť kľúčové problémy Čiernej Hory v oblasti politiky zamestnanosti, sociálneho začleňovania a odstraňovania chudoby;

32.  víta vykonávanie iniciatívy Small Business Act, ako aj skutočnosť, že sa Čierna Hora zapojila sa do Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); žiada urýchlenie podporných plánov verejného sektora pre malé a stredné podniky ako jednu z vedúcich síl, ktoré stimulujú hospodársky rozvoj;

33.  naďalej vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s tým, že sa oneskoruje konkurzné konanie najväčšieho priemyselného výrobcu krajiny, podniku na výrobu hliníka KAP, čo predstavuje porušenie záväzkov Čiernej Hory vyplývajúcich z Dohody o stabilizácii a pridružení (SAA); nabáda vládu a zapojené strany, aby sa snažili dosiahnuť trvalé riešenie, pokiaľ ide o podnik KAP, v súlade s pravidlami štátnej pomoci Dohody o stabilizácii a pridružení, transparentne a na základe práva;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Čierna Hora ignorovala nariadenie cyperského súdu, pokiaľ ide o predaj spoločnosti KAP, a vyzýva Čiernu Horu, aby plne uznala príslušné rozhodnutia súdnych orgánov členských štátov EÚ;

35.  nabáda Čiernu Horu, aby aj ďalej dosahovala pokrok v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy posilňovaním administratívnych kapacít, rozvíjaním udržateľnej energetickej politiky a podporou ekologického hospodárskeho modelu, ktorý stimuluje investície s cieľom zabezpečiť súlad s acquis v oblasti životného prostredia a klímy; pripomína, že je potrebné vypracovať národnú energetickú stratégiu, v ktorej sa bude brať do úvahy mnoho rôznych obnoviteľných zdrojov energie, a že je potrebné rešpektovať aj prírodné dedičstvo a chránené a medzinárodne uznané územia; naliehavo vyzýva na konzultácie týkajúce sa cezhraničných projektov;

36.  požaduje dlhodobé plánovanie v súvislosti s cestovným ruchom pozdĺž pobrežia a vytvorenie silných mechanizmov na predchádzanie ničeniu životného prostredia a korupcii v oblasti územného plánovania a výstavby;

37.  vyjadruje uznanie Čiernej Hore za aktívnu účasť a konštruktívnu úlohu v oblasti regionálnej a medzinárodnej spolupráce, ako aj v procese regionálneho zmierenia; blahoželá vláde k dosiahnutiu plného súladu so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ a nabáda príslušné orgány, aby aj naďalej zvyšovali súlad zahranično-politickej pozície krajiny s postojom EÚ, najmä pokiaľ ide o súčasnú situáciu vyznačujúcu sa medzinárodnou teroristickou hrozbou; vyjadruje vláde Čiernej Hory blahoželanie za to, že spolu s Albánskom bola jedinou kandidátskou krajinou EÚ v oblasti západného Balkánu, ktorá v otázke Ukrajiny zastávala rovnaké názory a stanoviská ako EÚ; vyzýva orgány Čiernej Hory, aby zintenzívnili spoluprácu s medzinárodnými politickými a ekonomickými partnermi s cieľom posilniť odolnosť krajiny voči vonkajším tlakom a pokusom o destabilizáciu krajiny a regiónu; víta účasť krajiny na civilných a vojenských misiách EÚ, NATO a OSN;

38.  vyzýva všetkých členov NATO, najmä členské štáty EÚ, ktoré patria do NATO, aby aktívne podporovali pristúpenie Čiernej Hory do aliancie NATO s cieľom zaistiť väčšiu bezpečnosť v oblasti Jadranského mora, kde sú už všetky ostatné krajiny členmi NATO, a tým posilniť regionálnu bezpečnosť;

39.  vyzýva Čiernu Horu, aby sa v konštruktívnom a susedskom duchu zaoberala so svojimi susedmi aj ďalšími otvorenými dvojstrannými otázkami, a to čo najskôr v procese pristúpenia; opakuje, že je potrebné urýchlene vyriešiť doposiaľ nevyriešené otázky týkajúce sa vymedzenia hraníc a nástupníctva s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom a Kosovom; nabáda na ďalšiu spoluprácu so susednými krajinami formou výmeny skúseností z prístupových rokovaní; víta skutočnosť, že Čierna Hora má v Zmluve o energetickej charte štatút pozorovateľa;

40.  naliehavo žiada, aby sa otázka hraníc s Chorvátskom riešila bezodkladne vzájomnou dohodou a v prípade, že sa nedosiahne vzájomne prijateľné riešenie, žiada, aby sa spor vyriešil na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu v súlade s pravidlami a zásadami medzinárodného práva;

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

(1) Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2010, s. 3.


Správa o pokroku bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2014
PDF 174kWORD 102k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o správe o pokroku bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2014 (2014/2948(RSP))
P8_TA(2015)0064B8-0212/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť krajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, ako aj na jej závery zo 17. decembra 2013; so zreteľom na závery Rady Európskej únie zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 19. – 20. júna 2003 v Solúne týkajúce sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k EÚ,

–  so zreteľom na závery jedenásteho zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi touto krajinou a EÚ, ktoré sa uskutočnilo 23. júla 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku (SWD(2014)0303) a na jej oznámenie z 8. októbra 2014 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2014 – 15 (COM(2014)0700), ako aj na orientačný strategický dokument (2014 – 2020) prijatý 19. augusta 2014,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 817 (1993) a 845 (1993),

–  so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora vo veci uplatňovania dočasnej dohody z 13. septembra 1995,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie k siedmim pozmeňovacím návrhom ústavy tejto krajiny, ktoré boli prijaté 10. – 11. októbra 2014,

–  so zreteľom na zistenia medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie ODIHR OBSE, ktorá sa uskutočnila počas prezidentských a predčasných parlamentných volieb,

–  so zreteľom 12. stretnutie Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, ktoré sa uskutočnilo 26. – 27. novembra 2014,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

–  so zreteľom na prácu Iva Vajgla ako stáleho spravodajcu Výboru pre zahraničné veci pre túto krajinu,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bývalá juhoslovanská republika Macedónsko je už deväť rokov kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ a je najpokročilejšou krajinou, čo sa týka plnenia acquis;

B.  keďže Komisia už šiestykrát po sebe odporučila Rade, aby sa začali rokovania; keďže krajina je pripravená rokovať s EÚ; keďže za uplynulých osem rokov Európsky parlament stále vyzýva na začatie prístupových rokovaní s touto krajinou, a keďže ďalší odklad začatia rokovaní môže mať nepriaznivý vplyv na reformné procesy v krajine a dôveryhodnosť EÚ v regióne;

C.  keďže Rada blokuje posun do ďalšej fázy procesu pristúpenia z dôvodu nedoriešeného problému názvu krajiny s Gréckom; keďže dvojstranné problémy by nemali byť prekážkou prístupových rokovaní Európskou úniou; keďže nedostatočný pokrok v integračnom procese do EÚ môže zvýšiť náklady na regionálnu stabilitu, ovplyvniť dôveryhodnosť EÚ a vyústiť do oslabenia demokratických noriem tejto krajiny;

D.  keďže tento ďalší odklad prispieva k čoraz väčšej frustrácii macedónskej verejnej mienky z patovej situácie v procese začleňovania do EÚ a hrozí prehĺbením domácich problémov a vnútorného napätia;

E.  keďže každá (prípadná) kandidátska krajina sa bude posudzovať na základe zásluh, pričom časový plán pristúpenia sa určí podľa rýchlosti a kvality potrebných reforiem;

F.  keďže dvojstranné problémy by sa mali čo najrýchlejšie riešiť v konštruktívnom duchu, pričom do úvahy treba brať zásady a hodnoty OSN a EÚ;

G.  keďže chýbajúci konštruktívny a inkluzívny dialóg medzi vládou a opozíciou a povolebný bojkot zo strany opozície narušili parlamentnú činnosť; keďže vláda, ako aj opozícia spoločne zodpovedajú za zabezpečenie udržateľnej politickej spolupráce, ktorá je dôležitá v záujme demokratického rozvoja krajiny a plnenia európskeho programu; keďže voľby sa uskutočnili za neobjektívneho informovania zo strany médií a v ovzduší nedostatočného oddelenia štátnych činností od straníckych;

H.  keďže na 12. stretnutí spoločného parlamentného výboru sa nemohlo prijať spoločné odporúčanie; keďže riadne fungujúci spoločný parlamentný výbor je nástrojom na zaručenie parlamentnej kontroly nad procesom pristupovania;

I.  keďže právny štát, sloboda médií, regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy sú dôležité súčasti procesu rozširovania EÚ;

J.  keďže korupcia a organizovaná trestná činnosť sú stále vážnymi problémami; keďže sloboda prejavu a nezávislosť médií sú aj naďalej ohrozované;

1.  pripomína po deviatykrát po sebe svoju výzvu Rade, aby stanovila dátum začatia prístupových rokovaní bez ďalšieho odkladu, aby sa nespomalilo tempo s cieľom podporiť reformy súvisiace s acquis EÚ a posilniť demokratizačný proces; opakuje svoje stanovisko, že problém názvu, ktorý je dvojstranným problémom, nesmie byť prekážkou začatia prístupových rokovaní, hoci by sa mal vyriešiť pred skončením prístupového procesu; súhlasí s názorom Komisie, že strany nedokázali po takmer dvoch desaťročiach sprostredkovaných rozhovorov dosiahnuť kompromis, čo má to priamy a nepriaznivý vplyv na európske ambície krajiny a jej ľudu; vyzýva obe vlády, aby prijali konkrétne opatrenia smerujúce k nájdeniu obojstranne prijateľného riešenia; pripomína dôležitosť a nevyhnutnosť konštruktívneho prístupu k problémom so susedmi v týchto dvojstranných otázkach;

2.  pripomína záväzok členských štátov, že sa k tejto otázke vrátia v roku 2015 s cieľom začatia prístupových rokovaní; domnieva sa, že začatie rokovaní s EÚ môže mať len pozitívny vplyv na úsilie o vyriešenie dvojstranných sporov, čo tiež povedie k ďalším veľmi potrebným reformám, predovšetkým z hľadiska dodržiavania zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a boja proti korupcii; zdôrazňuje, že ďalší odklad začatia rokovaní spôsobí rastúce a nepredvídateľné náklady pre krajinu, ako aj pre regionálnu stabilitu; zdôrazňuje, že ďalšie predlžovanie súčasného stavu oslabuje dôveryhodnosť a efektívnosť politiky rozširovania EÚ a jej pozíciu v regióne;

3.  pripomína svoj postoj, podľa ktorého by sa dvojstranné otázky nemali využívať na brzdenie procesu pristupovania k EÚ; domnieva sa, že by nemali byť prekážkou oficiálneho začatia prístupových rokovaní, ale mali by sa vyriešiť čo najrýchlejšie počas prístupového procesu; uvedomuje si, že jedna zo strán nie je v súlade s výnosom Medzinárodného súdneho dvora z 5. decembra 2011 o uplatňovaní dočasnej dohody zo septembra 1995; vyzýva Grécko, aby potvrdilo svoj záväzok zakotvený v Solúnskej agende z roku 2003 a vytvorilo pozitívne prostredie na riešenie dvojstranných rozdielov v duchu európskych hodnôt a zásad; požaduje ďalší pokrok vrátane medzivládnych kontaktov na vysokej úrovni a v dvojstranných vzťahoch s Bulharskom s cieľom prerokovania dohody o dobrých susedských vzťahoch, ktorá by sa zaoberala spoločnými problémami; pripomína svoje znepokojenie z využívania historických argumentov v súčasnej rozprave so susedmi a víta každé úsilie o spoločné oslavy spoločných historických udalostí so susednými členskými štátmi EÚ; domnieva sa, že by to prispelo k lepšiemu porozumeniu dejín a dobrým susedským vzťahom;

4.  požaduje aktívnejšiu angažovanosť EÚ v otázke názvu a podporuje aktívny prístup časti politických vodcov EÚ; vyzýva novú podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby vypracovala nové iniciatívy na prekonanie terajšej patovej situácie a spolupracovala s osobitným spravodajcom OSN v záujme dosiahnutia vzájomne prijateľného riešenia; vyzýva Radu, aby v prvej polovici roka 2015 usporiadala dôkladnú diskusiu o macedónskych vyhliadkach na pristúpenie do EÚ; trvá na tom, že so všetkými kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami by sa v integračnom procese malo zaobchádzať podľa ich zásluh; je presvedčený, že pokračovanie prístupového dialógu na vysokej úrovni s Komisiou by pridalo na kvalite reformného procesu;

5.  vyzýva všetkých členov NATO, ale najmä všetky členské štáty EÚ, ktoré sú členmi NATO, aby aktívne podporovali vstup tejto krajiny do NATO s cieľom posilniť bezpečnosť a politickú stabilitu v juhovýchodnej Európe;

6.  podporuje nadviazanie cezhraničnej spolupráce v oblasti dejín, kultúry, vzdelávania a presadzovania európskych hodnôt, ktoré podporujú úsilie o demokratické zmeny; v tejto súvislosti vyzýva susedné členské štáty EÚ, aby v duchu dobrých susedských vzťahov podporovali ochotu na zavádzanie demokratických zmien, čo znamená podporu začatia rokovacieho procesu;

7.  vyzýva krajinu, aby so susedmi vytvorila spoločné expertné výbory pre otázky dejín a vzdelávania, čoho cieľom je prispievať k objektívnemu výkladu dejín, posilňovaniu akademickej spolupráce a presadzovaniu pozitívnych postojov mladých ľudí k ich susedom;

8.  rozhodne vyzýva orgány a občiansku spoločnosť, aby prijali primerané opatrenia na historické zmierenie, aby sa mohli prekonať rozdiely medzi jednotlivými etnickými a národnostnými skupinami aj v rámci nich, vrátane občanov s bulharskou identitou;

9.  berie na vedomie predložený balík pozmeňujúcich návrhov k ústave; má ten názor, že niektoré návrhy, vrátane ustanovení týkajúcich sa definície manželstva a vytvárania medzinárodných finančných zón, by sa mohli ešte zlepšiť v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie; ďalej pripomína, že treba dodržiavať Európsky dohovor o ľudských právach a zohľadňovať acquis EÚ; zdôrazňuje, že treba dôkladne pripraviť vykonávacie právne predpisy pre všetky ústavné zmeny; zdôrazňuje, že proces trvácnej ústavnej zmeny si vyžaduje rozsiahlu politickú podporu, konštruktívny dialóg a spoluprácu všetkých politických síl; zdôrazňuje potrebu kompletnej verejnej rozpravy a dôkladnej konzultácie a vytvárania konsenzu s opozičnými stranami, občianskou spoločnosťou a dôležitými zainteresovanými subjektmi;

10.  je znepokojený polarizovanou domácou klímou; naliehavo vyzýva vládu, aby rešpektovala úlohu parlamentu, a to poskytovaním dostatočného priestoru a času na konzultácie, vrátane konzultácií o ústavných zmenách, v záujme umožnenia úplnej a nezávislej parlamentnej kontroly; vyzýva vládu a všetky politické strany, aby spolupracovali pri zlepšovaní vzťahov v záujme zachovania politickej stability, zabezpečenia udržateľnej konštruktívnej politickej spolupráce a urýchlenia plnenia európskej agendy; pripomína, že kompromisy sú základom fungujúcej demokracie; zdôrazňuje, že treba posilniť inkluzívnosť a transparentnosť prístupového procesu; zdôrazňuje, že povolebný bojkot predstavuje problém, ktorý treba riešiť v duchu spoločnej zodpovednosti vlády a opozície za správne fungovanie parlamentu; vyzýva PK/VP, aby sa skontaktovala so všetkými stranami v záujme uľahčenia politického dialógu;

11.  je vážne znepokojený zhoršením vzťahov vlády a opozície, najmä čo sa týka nedávnych obvinení predsedu vlády na adresu opozičného lídra, ako aj protiobvinení z trestných činov; odsudzuje nezákonné sledovanie a požaduje, aby sa všetky obvinenia zverejnili a aby sa nimi zaoberalo slobodné spravodajstvo; požaduje, aby za v súvislosti so všetkými obvineniami začalo nezávislé vyšetrovanie a monitorovanie na základe plného rešpektovania zásad transparentnosti, nestrannosti a prezumpcie neviny; pripomína dôležitosť dodržiavania základnej zásady slobody prejavu; vyzýva všetkých politických aktérov, aby nadviazali konštruktívny dialóg a zameriavali sa na strategické priority krajiny a jej občanov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou opozície v riadnej práci spoločného parlamentného výboru; považuje za veľmi dôležité, aby sa riadne fungovanie spoločného parlamentného výboru zabezpečilo riadnym zastúpením všetkých politických strán počas jeho práce;

13.  je znepokojený tým, že spolužitie medzi etnikami je stále krehké a predstavuje pre krajinu problém; je znepokojený vzostupom medzietnického napätia, ktoré odhaľuje vzájomnú nedôveru medzi komunitami; dôrazne odsudzuje používanie etnocentrického a rozdeľujúceho jazyka, predovšetkým počas volebných kampaní; zdôrazňuje, že začatie prístupových rozhovorov s EÚ môže pomôcť krajine pri riešení tohto problému posilnením súdržnosti medzi etnikami v záujme tohto spoločného cieľa; odsudzuje všetky formy extrémneho nacionalizmu a etnocentrizmu, čo prehlbuje rozdelenie spoločnosti; vyzýva všetky politické strany a organizácie občianskej spoločnosti, aby aktívne podporovali inkluzívnu a tolerantnú multietnickú spoločnosť s mnohými náboženstvami a aby chránili základné práva všetkých osôb patriacich k etnickým menšinám; pripomína, že vzdelávanie má životne dôležitú úlohu pri posilňovaní tolerancie a rešpektu medzi rozličnými ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby urýchlila projekty a programy zamerané na posilňovanie medzietnického dialógu a vzájomného porozumenia;

14.  víta skutočnosť, že agenda EÚ zostáva strategickou prioritou krajiny; vyzýva krajinu, aby ďalej upevňovala reformy a aby zvrátila politiky a praktiky, ktoré by mohli tvoriť prekážku jej európskej budúcnosti, a aby zabezpečila pokrok pri realizácii reformných priorít súvisiacich s EÚ, a to aj v kontexte dialógu na vysokej úrovni o pristúpení;

15.  konštatuje, že prezidentské a parlamentné voľby v apríli 2014 hodnotila OBSE/ODHIR ako efektívne zorganizované; vyjadruje však spoločné znepokojenie z nejasnej čiary medzi štátnymi a straníckymi činnosťami, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami na demokratické voľby, ako aj z neobjektívneho spravodajstva a obvinení zo zastrašovania voličov; víta reformy volebného systému, ale naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby vyšetrili údajné nezrovnalosti pred voľbami a počas nich; vyzýva vládu, aby sa včas zaoberala všetkými odporúčaniami ODIHR s cieľom zlepšiť volebný proces vrátane riadenia a presnosti zoznamov voličov; v tejto súvislosti ďalej pripomína to, že treba vypracovať zoznamy voličov zodpovedajúce medzinárodnými normám;

16.  naliehavo vyzýva vládu, aby riešila nedostatky pri uplatňovaní nástroja predvstupovej pomoci IPA, ako sú systémové problémy systému kontroly, nedostatočná koordinácia vnútri inštitúcií a medzi nimi, omeškanie v obstarávaní, nízka miera využívania prostriedkov a kapacít inštitúcií; požaduje posilnenie prepojenia medzi pomocou EÚ a národnými reformnými stratégiami, a aby sa prostriedky programu IPA využívali na dosiahnutie omnoho väčšej rozpočtovej decentralizácie v krajine; požaduje prijatie opatrení, aby sa zabránilo ďalším stratám v rámci pomoci a aby sa urýchlilo plnenie programu s cieľom zväčšiť vplyv pomoci EÚ;

17.  víta prijatie nového legislatívneho rámca pre štátnu službu a zamestnanie vo verejnom sektore vo februári 2014 ako krok smerom k zabezpečeniu jednotnej, transparentnej a zodpovednej verejnej správy; je znepokojený tým, že verejná správa je aj napriek legislatívnemu pokroku stále roztrieštená, spolitizovaná a podlieha politickým vplyvom; rozhodne podporuje, aby sa na všetkých stupňoch posilnila jej profesionalita a nezávislosť; podporuje úsilie o uplatňovanie práva, ktoré plne rešpektuje zásadu transparentnosti, zásluhovosti a vyrovnaného zastúpenia; vyzýva vládu, aby prijala program reformy hospodárenia s verejnými financiami;

18.  naliehavo vyzýva, aby sa v plnej miere začala realizovať Ochridská rámcová dohoda (ORD); požaduje dokončenie skúmania jej realizácie, na základe čoho sa vypracujú politické odporúčania; rozhodne odporúča, aby sa ORD považovala za mimoriadne dôležitý prvok zásad právneho štátu, vzťahov medzi komunitami a pokračujúcej decentralizácie; rozhodne podporuje rozvoj riadenia na miestnej úrovni a presadzovanie dlhodobých opatrení na budovanie dôvery na politickej úrovni, ako sú verejné diskusie zamerané na vysvetľovanie výhod ORD; vyzýva vlády a zodpovedné miestne orgány, aby pristúpili k uplatňovaniu stratégie integrovaného vzdelávania a aby na tento účel poskytovali vyššie finančné prostriedky; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa do tohto procesu zapojili organizácie občianskej spoločnosti; odporúča aktívnejší prístup v záujme zabezpečenia etnickej, kultúrnej a jazykovej identity všetkých komunít;

19.  víta vysokú úroveň zladenia s legislatívnym acquis a zvýšenie efektívnosti a profesionality súdov v dôsledku komplexných reforiem súdnictva; je však znepokojený neprimeraným politickým ovplyvňovaním v určitých súdnych konaniach a zdôrazňuje, že súdnictvo by malo zostať nezávislé od všetkých vonkajších tlakov parlamentných a výkonných zložiek; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť riadne uplatňovanie súdnych noriem v súlade s európskymi normami a najlepšími postupmi; vyzýva na zjednotenie judikatúry s cieľom zabezpečiť predvídateľný súdny systém a dôveru verejnosti; požaduje zlepšenie kvality súdnictva, častejšie využívanie mimosúdnych prostriedkov nápravy a alternatívneho riešenia sporov, lepšie strategické plánovanie, lepší prístup k spravodlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a väčšie zapájanie profesijných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti do monitorovania nezávislosti súdnictva;

20.  berie na vedomie pozitívny vývoj realizácie programov na boj proti korupcii na roky 2011 – 2015, posilnenie systému osobnej a inštitucionálnej celistvosti, ako aj medziinštitucionálnu a medzinárodnú spoluprácu; berie na vedomie existujúce nevyriešené zásadné otázky, vrátane cezhraničných, týkajúce sa vykonávania právnych predpisov proti praniu špinavých peňazí, vypracúvania vnútroštátnych posudzovaní rizika a zlepšovania operačnej efektívnosti; pripomína, že nezávislá a plne funkčná štátna komisia na zabraňovanie korupcii by mala byť pri riešení tohto problému hlavnou štátnou inštitúciou; v záujme zlepšenia práce tejto komisia vyzýva zodpovedné orgány, aby zlepšili internetové prepojenie medzi súdmi a prokuratúrou a aby vytvorili centrálny register verejných činiteľov;

21.  požaduje účinnejšie uplatňovanie protikorupčných politík a právnych predpisov, najmä v politike, vo verejnej správe, verejnom obstarávaní a pri presadzovaní práva, ako aj posilnenie administratívnych kapacít; naliehavo vyzýva krajinu, aby dosahovala dobré výsledky za odsúdenia v rámci boja proti korupcii vrátane prípadov vysokopostavených osôb; vyzýva nezávislú občiansku spoločnosť a médiá, aby odhaľovali korupciu a bojovali za nezávislé a nestranné vyšetrovania a súdne konania; vyzýva prokuratúru, aby umožnila primerané a včasné vyšetrovanie nárokov v tejto oblasti;

22.  berie s uspokojením na vedomie, že existuje právny a inštitucionálny rámec v oblasti boja proti organizovanému zločinu; chváli aktívnu regionálnu a medzinárodnú spoluprácu krajiny, ktorá sa uskutočňuje aj prostredníctvom agentúr Eurojust a Europol; víta skutočnosť, že sa vykonalo viacero úspešných policajných operácií proti organizovaným skupinám, najmä prerušenie medzinárodných trás obchodovania s drogami a pašovania migrantov;

23.  odsudzuje všetky formy politického alebo náboženského extrémizmu a vidí potrebu cezhraničnej spolupráce s inými krajinami západného Balkánu a členskými štátmi EÚ; víta zmeny v trestnom zákonníku spresňujúce definíciu trestných činov, ako aj postihov osôb, ktoré sa podieľajú na politickom alebo náboženskom extrémizme; rozhodne pripomína potrebu spoločnej aktívnej stratégie v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, zameranej na súčasnú hrozbu medzinárodného terorizmu; pripomína, že verejná politika by mala bojovať proti všetkým formám extrémizmu a že v tejto súvislosti by sa malo dôkladne vyhýbať stigmatizovaniu každej náboženskej skupiny;

24.  vyjadruje poľutovanie z nedostatočnej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými zainteresovanými subjektmi pri tvorbe práva; pripomína, že táto spolupráca by mala vychádzať zo skutočnej vôle vlády konzultovať s rôznymi zainteresovanými subjektmi tak pri tvorbe práva, ako aj politiky; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu organizácie občianskej spoločnosti zohrávať pri zlepšovaní informovanosti verejnosti o procese pristúpenia, čím sa stane transparentnejším, zodpovednejším a inkluzívnejším; vyzýva vládu, aby pomáhala pri rozvoji občianskej spoločnosti aj vo vidieckych oblastiach; vyzýva vládu, aby iniciovala zásadnú diskusiu s univerzitami, profesormi a študentmi o reforme vysokého školstva;

25.  vyzýva orgány verejnej moci, aby zo Srbska získali príslušné archívy juhoslovanskej tajnej služby; zastáva názor, že transparentný prístup k totalitnej minulosti vrátane otvorenia archívov tajných služieb je krokom k ďalšej demokratizácii, zodpovednosti a inštitucionálnej sile;

26.  je veľmi znepokojený tým, že politické a finančné tlaky stále a výrazne ohrozujú nezávislosť médií; odsudzuje pokračujúce zhoršovanie situácie v oblasti slobody prejavu, čo spôsobuje najnižšiu úroveň slobody tlače v regióne; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie, že v rebríčku, ktorý vypracovala organizácia Reportéri bez hraníc, krajina klesla z 34. miesta v roku 2009 na 117. miesto v roku 2015; s rastúcimi obavami berie na vedomie štátnu kontrolu médií vrátane pretrvávajúcej závislosti od štátneho rozpočtu, časté uchyľovanie sa k autocenzúre, ako aj nedostatočné profesionálne normy a etiku; so znepokojením vníma trend uchyľovania sa k hanobeniu v politickom a mediálnom kontexte; podnikli sa síce určité kroky na obnovenie dialógu medzi vládou a mediálnou obcou, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že zákon o audiovizuálnych službách sa zmenil zrýchleným postupom bez konzultácie so zainteresovanými mediálnymi subjektmi;

27.  naliehavo vyzýva vládu, aby pokračovala v politikách zameraných na posilnenie plurality médií a rôznorodosti názorov a aby zaručila nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa a orgánu na reguláciu médií; so znepokojením konštatuje, že verejnoprávny vysielateľ vykazoval a vykazuje výraznú tendenciu v prospech vládnych strán, tak počas predvolebných kampaní (čo je zaznamenané v správach OBSE/ODIHR ), ako aj mimo kampane (čo je zaznamenané v správe Komisie o pokroku); víta skutočnosť, že vláda zverejnila údaje o štátnej reklame; vyzýva však vládu, aby posilnila transparentnosť kritérií používaných na prideľovanie finančných prostriedkov; rozhodne odporúča Komisii, aby bola aktívnejšia pri monitorovaní a v poradenstve v oblasti politického vývoja a v podpore dialógu medzi všetkými mediálnymi účastníkmi;

28.  pripomína vláde a politickým stranám ich zodpovednosť za vytváranie kultúry inklúzie a tolerancie; požaduje, aby sa antidiskriminačný zákon uviedol do súladu s acquis, pretože sa v ňom nezakazuje diskriminácia na základe sexuálnej orientácie; odsudzuje každé násilie proti LGBTI komunite a požaduje, aby páchatelia vrátane tých, ktorí sú zodpovední za násilné incidenty proti Centru na podporu LGBTI osôb v Skopje, boli postavení pred súd; zdôrazňuje potrebu boja proti predsudkom a diskriminácii proti Rómom a prijímania ďalších opatrení na zlepšenie ich postavenia, predovšetkým v oblasti bývania, zdravotníckej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili uplatňovanie rodovej perspektívy vo všetkých politických oblastiach zameraných na rovnosť medzi mužmi a ženami; pripomína svoje obavy z pretrvávania rodových stereotypov v spoločnosti a z domáceho násilia; vyzýva vládu, aby riešila štrukturálne rodové a mzdové rozdiely v hospodárskych, politických a sociálnych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok a kapitolu Zamestnanosť a sociálna politika stanovila ako prioritu prístupového procesu, a to odštartovaním iniciatívy v rámci dialógu na vysokej úrovni o pristúpení s touto krajinou;

29.  je naďalej znepokojený vysokou mierou chudoby detí a nedostatočnými kapacitami inštitúcií zodpovednými za uplatňovanie politík a strategických krokov v tejto oblasti; naliehavo vyzýva vládu, aby posilnila úsilie o realizáciu revidovanej národnej stratégie v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia; naliehavo vyzýva, aby sa väčšia pozornosť venovala zabezpečeniu spravodlivého a efektívneho prístupu všetkých detí k spravodlivosti; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilie vlády o podporu postihnutých detí a detí z rómskej komunity; požaduje, aby sa pokračovalo v úsilí o zlepšovanie zdravotného stavu a výživy detí, s osobitným dôrazom na rómske deti;

30.  víta skutočnosť, že krajina zostáva regionálnym lídrom z hľadiska jednoduchosti podnikania, ako aj jej lepšie umiestnenie v celosvetovom rebríčku Svetovej banky, v ktorom sa posunula z 31. miesta v roku 2013 na 30. miesto v roku 2014; konštatuje však, že náročné presadzovanie plnenia zmlúv a časté legislatívne zmeny bez primeraných konzultácií spôsobujú vážne problémy v podnikateľskom prostredí; súčasne zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa dosiahol pokroku v oblasti pracovného práva a posilňovania sociálneho dialógu; zdôrazňuje, že treba ďalej zlepšovať podnikateľské prostredie, a to podporovaním malých a stredných podnikov, zmenšovať regionálne rozdiely a prepojiť inštitúcie v oblasti výskumu a vývoja so sektorom podnikania a zamestnanosti;

31.  víta skutočnosť, že prílev priamych zahraničných investícií zostal stabilný a umožnil väčšiu diverzifikáciu vývozu; konštatuje, že 80 % celkových priamych zahraničných investícií pochádzalo od spoločností z EÚ, a obchodné toky v oblasti tovaru a služieb s EÚ sa ďalej zväčšovali; pripomína dôležitosť priťahovania zahraničných investícií a je presvedčený, že zdržanie v procese pristúpenia do EÚ môže byť prekážkou hlbšej hospodárskej integrácie; uznáva potrebu zvyšovania príjmov verejných rozpočtov a vytvárania pracovných miest v odvetviach s vysokou produktivitou, pretože celková štruktúra hospodárstva sa stále zameriava na činnosti s nízkou produktivitou; zdôrazňuje, že všetky pravidlá týkajúce sa medzinárodných finančných zón by mali byť v súlade s acquis a medzinárodnými požiadavkami;

32.  víta zníženie celkovej miery nezamestnanosti z 29,9 % v prvom štvrťroku 2013 na 27,9 % v treťom štvrťroku 2014; vyzýva vládu, aby obnovila úsilie o ďalšie znižovanie štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti, predovšetkým nezamestnanosti mladých ľudí (pričom miera ich nezamestnanosti presahuje 50 %) a zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane Rómov; požaduje prijatie reforiem s cieľom posilnenia účasti pracovnej sily a jej mobility, ako aj obmedzenia značného sektora tieňovej ekonomiky, ktorý stále narúša hospodársku súťaž; je znepokojený tým, že úroveň vzdelania a odbornej prípravy pracovnej sily často nezodpovedá skutočným potrebám hospodárstva, a že mnohí mladí kvalifikovaní pracovníci sú preto nútení emigrovať, pretože je problém nájsť si vo vlastnej krajine primerané zamestnanie; vyjadruje znepokojenie z nedávnych legislatívnych zmien, ktoré spochybňujú právo na štrajk, a vyzýva príslušné orgány, aby zrevidovali právne predpisy v súlade s normami MOP;

33.  berie na vedomie opatrenia prijaté na znižovanie nezamestnanosti žien, ale vyzýva vládu, aby pokračovala v tomto úsilí, pretože nezamestnanosť žien je stále omnoho vyššia než priemer EÚ;

34.  poukazuje na to, že v spolupráci s občianskou spoločnosťou a dôležitými zainteresovanými subjektmi treba vyvinúť veľké úsilie v oblasti životného prostredia, a najmä v oblastiach kvality vzduchu a vody, ochrany prírody a odpadového hospodárstva; je znepokojený úrovňou znečistenia vzduchu a vody; so znepokojením si všíma koncentráciu škodlivých častíc, ktorá sedemnásobne prevyšuje povolenú hranicu, najmä v Skopje, Tetove, Bitole, Kičeve a Kvadarcoch; vyzýva zodpovedné orgány, aby zintenzívnili vzájomnú spoluprácu v záujme vykonávania príslušných právnych predpisov, posilňovania administratívnych kapacít a predeľovania dostatočných finančných prostriedkov na investície do infraštruktúry, ako sú čističky odpadových vôd;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že energetické ciele na rok 2013 sa nesplnili, najmä čo sa týka energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe energie; v tejto súvislosti požaduje prijatie relevantných akčných plánov a zladenie s politikou EÚ v oblasti klímy;

36.  víta skutočnosť, že krajina je stále aktívna a konštruktívna v regionálnej spolupráci a že nemá nevyriešené otázky týkajúce sa hraníc so susedmi; víta jej nadchádzajúce predsedníctvo Stredoeurópskej iniciatívy; vyzýva vládu, aby zlepšila celkovú úroveň súladu s vyhláseniami a rozhodnutiami v oblasti SZBP; zdôrazňuje dôležitosť postupného zlaďovania s stanoviskami EÚ v oblasti zahraničnej politiky;

37.  víta dosiahnutý pokrok a ochotu dokončiť železničné spojenie medzi touto krajinou a Bulharskom, ktoré povedie k lepším hospodárskym a sociálnym vzťahom;

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu tejto krajiny.


Správa o pokroku Srbska za rok 2014
PDF 176kWORD 109k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o správe o pokroku Srbska za rok 2014 (2014/2949(RSP)).
P8_TA(2015)0065B8-0213/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne konaného 19. a 20. júna 2003 o perspektíve pristúpenia krajín západného Balkánu k Európskej únii,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES(1),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208),

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999), na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/64/298 z 9. septembra 2010, ktoré schválilo obsah stanoviska a privítalo pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou,

–  so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania z druhého stretnutia Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko z 26. a 27. novembra 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 28. júna 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2014 z 8. októbra 2014 (SWD(2014)0302),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Srbska za rok 2013(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o Srbskuprípad obvineného vojnového zločinca Šešelja(3),

–  so zreteľom na prácu Davida McAllistera ako stáleho spravodajcu Výboru pre zahraničné veci pre Srbsko,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska rada 28. júna 2013 rozhodla o začatí rokovaní so Srbskom o pristúpení; keďže prvá medzivládna konferencia (MVK) sa uskutočnila 21. januára 2014;

B.  keďže Komisia v správe o pokroku Srbska za rok 2014 informuje o pokroku, ktoré Srbsko dosiahlo na ceste k európskej integrácii, pričom hodnotila jeho úsilie pri plnení kodanských kritérií a podmienok procesu stabilizácie a pridruženia;

C.  keďže Srbsko ako každá krajina, ktorá sa usiluje o členstvo v EÚ, treba posudzovať na základe jej výsledkov v plnení a uplatňovaní rovnakej skupiny kritérií a v dosahovaní súladu s týmito kritériami a keďže rýchlosť a kvalita potrebných reforiem určuje harmonogram pristúpenia;

D.  keďže ústredným bodom politiky rozširovania EÚ je dodržiavanie zásad právneho štátu;

E.  keďže Komisia zdôrazňuje, že treba posilniť hospodárske riadenie, dodržiavanie zásad právneho štátu a kapacity verejnej správy vo všetkých krajinách západného Balkánu;

F.  keďže Srbsko urobilo významný krok v záujme normalizácie vzťahov s Kosovom, ktorý vyústil do podpísania prvej dohody o zásadách normalizácie vzťahov 19. apríla 2013; keďže sú naliehavo potrebné ďalšie kroky, aby sa riešili všetky doteraz nevyriešené otázky medzi týmito dvoma krajinami;

G.  keďže dobré susedské vzťahy predstavujú kľúčový prvok úspešnej európskej integrácie každej krajiny a keďže bilaterálne otázky by sa mali v procese pristúpenia riešiť čo najskôr v súlade s rokovacím rámcom, v konštruktívnom a susedskom duchu, s prihliadnutím na celkové záujmy a hodnoty EÚ; keďže nedávno sa urobili dôležité kroky v historickom procese zmierenia medzi Srbskom a jeho susedmi;

H.  keďže je nutné v plnej miere zabezpečiť uplatňovanie právneho rámca v oblasti ochrany menšín, a to najmä v oblasti vzdelávania, používania jazyka a prístupu k médiám a náboženským obradom v menšinových jazykoch;

I.  keďže v roku 2015 bude Srbsko úradujúcou predsedníckou krajinou OBSE, čo je v čase, keď prebieha konflikt na východnej Ukrajine a keď OBSE oslavuje 40. výročie prijatia Helsinského záverečného aktu;

1.  víta formálne začatie rozhovorov o pristúpení 21. januára 2014 na prvej MVK medzi EÚ a Srbskom a vysokú úroveň pripravenosti a angažovanosti v rámci monitorovacieho procesu plnenia acquis EÚ, akú prejavila srbská vláda;

2.  víta priebeh predčasných parlamentných volieb, ktorý medzinárodní pozorovatelia hodnotili pozitívne; vyzýva orgány, aby sa v plnom rozsahu zaoberali odporúčaniami všetkých volebných pozorovateľských misií OBSE/ODHIR;

3.  zdôrazňuje, že došlo k pokroku a je dôležité zlepšiť vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Srbskom; zdôrazňuje, že dohoda o stabilizácii a pridružení poskytuje Srbsku aj EÚ všeobecný rámec na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce;

4.  víta odhodlanie, ktoré srbská vláda prejavila v záujme európskeho integračného procesu, a vyzýva Srbsko, aby rozhodne a priamo riešilo systémové a sociálno-ekonomické reformy; zdôrazňuje, že dôkladné uplatňovanie právnych predpisov a politík zostáva hlavným ukazovateľom úspešného integračného procesu; vyzýva Srbsko, aby zlepšilo plánovanie, koordináciu a monitorovanie uplatňovania nových právnych predpisov a politík; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť inkluzívnosť a transparentnosť prístupového procesu; zdôrazňuje, že Srbsko musí viac pokročiť v reformnej priorite, ktorou je dodržiavanie princípov právneho štátu;

5.  domnieva sa, že pri otvorení rokovacích kapitol by sa malo prihliadať na vývoj na technickej úrovni, ale aj politický kontext vzťahov medzi Srbskom a EÚ; zdôrazňuje, že kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) by sa mali otvoriť na začiatku rokovaní; trvá však na tom, že kapitola 35 acquis EÚ, pokiaľ ide o vzťahy s Kosovom, by mala byť jasne definovaná; zdôrazňuje, že rokovací rámec je meradlom, ktoré umožní stanoviť, či pokrok v procese normalizácie vzťahov podľa niektorej kapitoly výrazne zaostáva za celkovým pokrokom na rokovaniach, a tak umožní Komisii, aby odporučila odloženie otvorenia alebo uzatvorenie ďalších kapitol rokovania;

6.  berie na vedomie nedávno zverejnenú správu Európskeho dvora audítorov, podľa ktorej finančné prostriedky z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) spolu s inými formami podpory pomohli Srbsku uskutočniť sociálne a hospodárske reformy a zlepšiť hospodárenie s verejnými financiami; konštatuje však, že reforma súdnictva výrazne zaostáva; vyzýva Srbsko, aby zosúladilo svoje právne predpisy v oblasti štátnej pomoci s aquis EÚ; víta celkové efektívne využívanie finančnej i nefinančnej pomoci EÚ, ako uvádza Európsky dvor audítorov, a vyzýva srbské orgány, aby stavali na osvedčených postupoch riadenia a riešili zostávajúce nedostatky v návrhoch, vykonávaní a udržateľnosti projektov; vyzýva Komisiu, aby efektívne a transparentne pokračovala v pomoci Srbsku v rámci IPA;

7.  vyjadruje obavy, že väčšina zákonov sa prijíma v rámci naliehavého postupu, ktorý nie vždy umožňuje viesť dostatočné konzultácie so zainteresovanými subjektmi a širšou verejnosťou;

8.  konštatuje, že záplavy v máji 2014 v Srbsku vážne zasiahli obyvateľstvo a negatívne ovplyvnili hospodárstvo; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; víta skutočnosť, že EÚ aj jednotlivé členské štáty na požiadanie Srbska reagovali okamžite rozsiahlymi záchrannými a humanitárnymi opatreniami a v júli zorganizovali darcovskú konferenciu; zdôrazňuje, že Komisia vyzvala Srbsko, aby sa zapojilo do mechanizmu EÚ na spoluprácu v oblasti civilnej ochrany, a víta skutočnosť, že Srbsko oň vyjadrilo záujem 16. októbra 2014;

9.  víta prvú dohodu o zásadách normalizácie vzťahov, ktorá sa dosiahla počas dialógu na vysokej úrovni medzi predsedami vlád Srbska a Kosova 19. apríla 2013; víta angažovanosť Srbska v normalizačnom procese s Kosovom a dôrazne nabáda srbské orgány, aby v tomto procese zohrávali konštruktívnu úlohu, ako aj v rozvoji dobrých susedských vzťahov, ktoré môžu slúžiť záujmom Srbska aj Kosova; konštatuje, že celkové tempo rokovaní sa spomalilo aj z dôvodu predčasných volieb tak v Srbsku, ako aj v Kosove; víta vytvorenie novej vlády v Kosove, čo je dôležitým krokom k obnoveniu dialógu na vysokej úrovni z 9. februára 2015, ktorý viedol k dohode o súdnictve v Mitrovici, a víta v tomto smere konštruktívnu úlohu srbskej vlády v podpore zvolených zástupcov srbskej menšiny, aby sa podieľali na novej koaličnej vláde v Prištine a prevzali v nej svoju zodpovednosť; vyzýva Srbsko a Kosovo, aby pokračovali v plnom vykonávaní už dosiahnutých dohôd v dobrej viere a načas, a EÚ, aby vykonala hodnotenie výkonu strán pri plnení ich záväzkov; nabáda srbské a kosovské orgány, aby ďalej normalizovali svoje vzťahy; vyzýva na trvalú snahu oboch strán zblížiť etnickú albánsku a srbskú komunitu; zdôrazňuje, že rokovací rámec vyžaduje, aby sa pokrok v procese normalizácie vzťahov s Kosovom na základe kapitoly 35 dosahoval súbežne s celkovým pokrokom na rokovaniach; zdôrazňuje, že kapitola 35 by sa mala otvoriť na začiatku rokovaní; zastáva názor, že plná normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom je podmienkou pre vstup Srbska do EÚ;

10.  vyzýva srbské a kosovské orgány, aby vystupňovali spoluprácu, ktorej cieľom by bolo bojovať proti zločineckým sieťam, ktoré kontrolujú, vykorisťujú a pašujú ilegálnych migrantov z Kosova do členských štátov EÚ cez Srbsko, a tieto siete likvidovať;

11.  vyzýva Srbsko, aby sa viac usilovalo zladiť svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku so zahraničnou a s bezpečnostnou politikou EÚ vrátane vzťahov s Ruskom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Srbsko nesplnilo výzvu a nezladilo svoje kroky s rozhodnutiami Rady, ktorými sa zaviedli reštriktívne opatrenia voči Rusku, pričom však má na pamäti tradične silné ekonomické, sociálne a kultúrne väzby, ktoré existujú medzi týmito dvoma krajinami; je presvedčený, že Srbsko môže zohrávať kľúčovú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom; víta aktívnu účasť Srbska v medzinárodných mierových operáciách; berie na vedomie, že Srbsko hostilo s poctami niektoré osoby, na ktoré sa vzťahuje zákaz udeľovania víz EÚ, a organizuje vojenské cvičenia s ruskou armádou;

12.  víta úradujúce predsedníctvo Srbska v OBSE v roku 2015, ako aj jeho priority; konštatuje, že Srbsko ako predsedajúca krajina OBSE je ochotné podporovať všetky prostriedky na posilnenie úsilia o mierové riešenie konfliktov v priestore OBSE; nabáda Srbsko, aby využilo toto predsedníctvo a prispelo k stabilizácii situácie na východnej Ukrajine a prevzalo úlohu sprostredkovateľa; oceňuje pripravenosť Srbska na ďalšiu podporu regionálnej spolupráce; vyzýva Srbsko ako terajšiu predsedajúcu krajinu OBSE, aby pomohlo obnoviť OBSE ako širokú platformu na riešenie bezpečnostných problémov v Európe;

13.  vyzýva Srbsko, aby ďalej spolupracovalo s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a aby posilňovalo súdne procesy týkajúce sa domácich vojnových zločinov a ďalej posilňovalo úsilie v oblasti regionálnej spolupráce s cieľom skoncovať s beztrestnosťou a dosiahnuť spravodlivosť pre obete vojnových zločinov a ich rodiny; zdôrazňuje naliehavosť prijatia komplexných právnych predpisov a politiky na ochranu svedkov a zabezpečenia uplatňovania práva na odškodnenie obetiam a ich rodinám; opätovne potvrdzuje svoju podporu iniciatíve RECOM;

14.  vyzýva Srbsko, aby v duchu zmierenia a dobrých susedských vzťahov v spolupráci so susedmi a s Komisiou pouvažovalo o zákone o organizácii a právomoci štátnych orgánov v konaniach zameraných na vojnové zločiny;

15.  vyzýva Srbsko, aby posilnilo spoluprácu so susednými krajinami, zvýšilo úsilie pri hľadaní nezvestných osôb a plne sa delilo o všetky dôležité údaje; naliehavo žiada v tejto súvislosti, aby srbské úrady otvorili archív Juhoslovanskej ľudovej armády s cieľom zistiť pravdu o minulých tragických udalostiach a zhromaždiť informácie; vyzýva srbské orgány, aby uľahčili prístup k archívom, ktoré sa týkajú bývalých republík Juhoslávie, a k dokumentom bývalej spravodajskej agentúry UDBA a poskytli ich príslušným vládam;

16.  víta podpísanie Deklarácie o úlohe štátu pri riešení problematiky osôb nezvestných v dôsledku ozbrojených konfliktov a porušovania ľudských práv, ku ktorému došlo pod záštitou Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP); zdôrazňuje potrebu zvýšiť úsilie o nájdenie a identifikáciu nezvestných osôb a lokalizáciu masových hrobov z vojen v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Kosove, ako aj zabezpečiť právo rodín obetí poznať osud svojich nezvestných rodinných príslušníkov;

17.  oceňuje konštruktívny prístup srbskej vlády k vzťahom so susednými krajinami, pretože to umožnilo dosiahnuť významný pokrok v prehlbovaní regionálnej spolupráce, ako aj v upevňovaní vzťahov s EÚ; nabáda Srbsko, aby ešte užšie spolupracovalo so susednými krajinami a aby urobilo ďalšie kroky smerujúce k cezhraničnej spolupráci okrem iného s cieľom posilniť hospodársky rozvoj pohraničných regiónov a oblastí obývaných menšinami; zdôrazňuje, že v rámci zmierenia je dôležité podporovať politiku výmeny a kontaktov mladých ľudí; víta celkové dodržiavanie medzinárodných záväzkov Srbskom a skutočnosť, že Srbsko ďalej prehlbuje dvojstranné vzťahy so svojimi susedmi; pripomína zásadný význam zmierenia; vyzýva Srbsko, aby plne vykonávalo dvojstranné dohody so susednými krajinami a aby k riešeniu svojich otvorených dvojstranných otázok pristupovalo pragmaticky; víta stretnutie predsedov vlád Srbska a Albánska, ktoré sa uskutočnilo 10. novembra 2014 v Belehrade; vyzýva Srbsko, aby aktívne podporovalo pokrok Bosny a Hercegoviny k európskej integrácii a konštruktívne k nemu prispievalo; takisto víta, že Srbsko sa naďalej aktívne podieľa na regionálnych iniciatívach, ako je napr. proces spolupráce v juhovýchodnej Európe (SEECP);

18.  zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu srbského parlamentu, ako aj občianskej spoločnosti v procese prístupových rokovaní; víta skutočnosť, že 4. júna 2014 bolo prijaté rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorým sa upravuje postup prerokovania návrhov na vyjednávaciu pozíciu počas prístupových rokovaní; víta skutočnosť, že 26. augusta 2014 sa prijali zásady na začleňovanie organizácií občianskej spoločnosti do procesu prijímania právnych predpisov, a vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do procesu integrácie; vyzýva vládu, aby sa zdržala rétoriky zameranej proti EÚ a aby uskutočňovala pravidelné rozhovory a verejné konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť plnú transparentnosť rokovaní a poskytnúť všetky informácie na konštruktívnu diskusiu o fungovaní a členstve EÚ a podporu ich širokej účasti v tomto procese;

19.  oceňuje prácu nezávislých regulačných orgánov a ich príspevok na posilnenie právneho rámca a zodpovednosti štátnych inštitúcií; trvá na tom, že štátne inštitúcie musia konať transparentným a zodpovedným spôsobom; podporuje prácu nezávislých štátnych orgánov, ako sú ombudsman, komisár pre informácie verejného významu a ďalšie; vyzýva štátne orgány, aby chránili nezávislosť týchto úradov a plne s nimi spolupracovali pri výkone ich právomocí; domnieva sa, že orgány by im mali poskytovať finančné a administratívne zdroje potrebné na ich prácu; zdôrazňuje, že treba dôsledne kontrolovať plnenie ich odporúčaní a plne rešpektovať ich nezávislosť;

20.  odsudzuje nepodložené verejné pranierovanie ombudsmana ministrami vlády, zdôrazňuje, že úloha ombudsmana je stredobodom systému kontrol a vyváženosti vlády a vyzýva príslušné orgány, aby zachovali nezávislosť a integritu úradu ombudsmana; vyzýva orgány, aby ombudsmanovi poskytovali úplnú politickú a administratívnu podporu v jeho práci a aby chránili jeho právo žiadať o oficiálne dokumenty v súlade so zákonom o verejnom informovaní;

21.  zdôrazňuje, že Srbsko ratifikovalo dôležité dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných právach, ako aj revidovanú Európsku sociálnu chartu; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pracovné a odborové práva sú stále obmedzené, napriek ústavným zárukám, a vyzýva Srbsko, aby ďalej tieto práva posilňovalo; konštatuje, že v záujme zachovania jasnosti sú nevyhnutné doplňujúce postupy týkajúce sa odborových zväzov a právo na štrajk; konštatuje, že existuje len málo odvetvových kolektívnych zmlúv, pričom platnosť niektorých už uplynula a treba ich obnoviť; je znepokojený tým, že sociálny dialóg je naďalej slabý a konzultácie so sociálnymi partnermi sú nepravidelné; požaduje ďalšie opatrenia na posilnenie sociálneho dialógu a poradnej úlohy týchto subjektov pri tvorbe právnych predpisov;

22.  pripomína dôležitosť podpory, ochrany a presadzovania ľudských práv a základných slobôd na všetkých úrovniach srbskej spoločnosti bez diskriminácie v akejkoľvek forme a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami; konštatuje, že akčný plán na uplatňovanie antidiskriminačnej stratégie bol prijatý 2. októbra 2014 a vyzval na rešpektovanie žien, osôb so zdravotným postihnutím, lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT), všetkých menšín, národnostných, etnických i sexuálnych, ako aj na zabezpečenie ich práv; nabáda srbské orgány, aby vyvinuli ďalšie úsilie o zaistenie rovnocenného zastúpenia žien na verejnom a politickom živote; konštatuje, že administratívne kapacity v oblasti rodovej rovnosti sú stále slabé; vyzýva srbské orgány, aby v tomto smere zvýšili úsilie; víta rozhodnutie srbskej vlády povoliť organizovanie pochodu hrdosti, ktorý sa uskutočnil v Belehrade 28. septembra 2014 bez veľkých incidentov a vyjadruje uznanie vláde za podporu a polícii za jeho umožnenie;

23.  víta zriadenie národnej rady pre práva dieťaťa a nabáda tento orgán, aby plne uplatňoval svoj mandát a zabezpečil, aby sa priority v oblasti práv dieťaťa plne odrazili v akčných plánoch, ktoré srbská vláda vypracováva v rámci prístupového procesu;

24.  konštatuje, že boli prijaté opatrenia na uplatňovanie stratégie a akčného plánu na reformu súdnictva na obdobie rokov 2013 – 2018; víta prijatie pravidiel na hodnotenie práce sudcov a prokurátorov; podčiarkuje, že nezávislé súdnictvo je nanajvýš dôležité, a zdôrazňuje, že treba dokončiť reformu súdnictva v záujme zabezpečenia úplnej nezávislosti a nestrannosti sudcov a prokurátorov; vyzýva orgány, aby neodkladali prijatie návrhu zákona o právnej pomoci, pričom je potrebné zabezpečiť, aby najzraniteľnejší občania neboli vylúčení z prístupu k bezplatným službám právnej pomoci; zdôrazňuje, že je dôležité vyriešiť otázku prípadov zneužívania funkcie, a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ich hromadnou reklasifikáciou; zdôrazňuje, že ústavné reformy sú potrebné na zabezpečenie nezávislosti súdnictva;

25.  víta rozhodný politický impulz na boj proti korupcii a na ďalšiu realizáciu odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); víta skutočnosť, že 25. novembra 2014 prijal srbský parlament zákon o ochrane oznamovateľov korupcie; víta skutočnosť, že sa uskutočnilo vyšetrovanie niekoľkých prípadov na vysokej úrovni a vynaložilo úsilie na zlepšenie koordinácie; zdôrazňuje, že treba vyvinúť veľké úsilie, aby sa zdokonalil a plne presadzoval právny rámec na boj proti korupcii a aby sa zabezpečili primerané zdroje na podporu týchto reforiem; zdôrazňuje, že prípady únikov informácií o pokračujúcich vyšetrovaniach médiám, čo je v rozpore s prezumpciou neviny, sú problémom vyvolávajúcim vážne obavy a mali by sa vyšetrovať, riešiť a odstrániť v súlade so zákonom; odsudzuje tiež tlak médií a politických strán na nezávislé orgány boja proti korupcii a v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné posilniť právomoci a prostriedky agentúry na boj proti korupcii; pripomína, že tieto metódy môžu výrazne spomaliť priebeh prístupových rokovaní; požaduje ďalšie kroky na ochranu nezávislosti a integrity súdneho systému a prístupu k spravodlivosti;

26.  konštatuje, že korupcia a organizovaná trestná činnosť sú v tomto regióne veľmi rozšírené a sú takisto prekážkou brániacou demokratickému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Srbska; domnieva sa, že regionálna stratégia a lepšia spolupráca medzi všetkými krajinami regiónu majú zásadný význam pre účinnejšie riešenie týchto záležitostí;

27.  so znepokojením berie na vedomie nedostatočnú transparentnosť vo financovaní politických strán a volebných kampaní, a teda aj vysoké riziko korupcie; zdôrazňuje, že financovanie politických strán musí byť transparentné a v súlade s spoločnými najvyššími medzinárodnými štandardmi;

28.  víta prijatie zákona o verejnom informovaní a o verejných mediálnych službách, zákona o elektronických médiách a zákona o verejnoprávnom vysielaní a požaduje, aby sa tieto zákony aj bezodkladne uplatňovali; zdôrazňuje, že pri vykonávaní nového balíka opatrení týkajúceho sa médií by mala byť zabezpečená aj udržateľnosť verejnoprávneho vysielania v menšinových jazykoch, ako aj udržateľnosť a finančná stabilita verejných služieb a regionálnych a miestnych médií; vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcimi sa podmienkami na riadne uplatňovanie slobody prejavu v Srbsku a zdôrazňuje, že treba dovŕšiť zabezpečenosť transparentnosti vo vlastníctve oznamovacích prostriedkov; vyjadruje znepokojenie z dôvodu zastrašovania a hrozieb voči novinárom, čo vedie aj k zvýšeniu autocenzúry, a naliehavo vyzýva srbské orgány, aby prijali opatrenia s cieľom priviesť páchateľov pred súd; so znepokojením konštatuje, že politický tlak ohrozuje nezávislosť médií; pripomína význam slobodných médií, ktoré sú jednou z hlavných hodnôt EÚ; vyzýva srbské orgány, aby zabezpečili prostredie, ktoré je priaznivé pre médiá a podporuje slobodu prejavu a médií;

29.  vyzýva srbskú vládu, aby zaviedla v plnom rozsahu a nediskriminačným spôsobom zákon o rehabilitácii; navrhuje jej, aby urobila ďalšie zmeny v zákone o reštitúcii, aby sa odstránili všetky procesné a právne prekážky týkajúce sa naturálnych reštitúcií;

30.  víta voľby do rád národnostných menšín uskutočnené 26. októbra 2014; zdôrazňuje význam rád národnostných menšín, pokiaľ ide o ich úlohu uplatňovať individuálne a kolektívne práva národnostných menšín, a vyzýva Srbsko, aby zabezpečilo, že úroveň nadobudnutých práv a kompetencií sa pri ich právnom zosúlaďovaní s rozhodnutím Ústavného súdu Srbska zachová a bude sa primerane a overiteľne financovať; vyzýva Srbsko, aby zabezpečilo dôsledné uplatňovanie zákonov na ochranu menšín v celej krajine vrátane zákonov v oblasti vzdelávania, používania jazykov a prístupu k médiám a bohoslužbám v menšinových jazykoch a zodpovedajúce zastúpenie národnostných menšín vo verejnej správe, v miestnych a regionálnych orgánoch, ako aj v národnom parlamente; podporuje záväzok Srbska, pokiaľ ide o prípravu konkrétneho akčného plánu týkajúceho sa postavenia národnostných menšín v rámci akčného plánu pre kapitolu 23; vyzýva srbské orgány, aby prijali ďalšie opatrenia na zlepšenie situácie Rómov, a to hlavne pokiaľ ide o vzdelávanie, bývanie a zamestnanie; naliehavo vyzýva vládu, aby zvýšila povedomie o občianskych právach medzi rómskou populáciou a aby Rómom poskytovala rovnakú ochranu bezpečnosti; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať zapájanie Rómov do politického života; vyzýva srbské orgány, aby zlepšili plánovanie, koordináciu a monitorovanie vykonávania politík a opatrení v oblasti začleňovania Rómov na národnej i miestnej úrovni;

31.  zdôrazňuje význam reštitúcie majetku skonfiškovaného menšinovým cirkvám a náboženským komunitám počas komunistického režimu; zdôrazňuje úlohu štátu pri formovaní objektívneho prístupu k historickým kostolom v krajine vrátane tých, ktoré patria menšinám; zdôrazňuje, že bez takejto reštitúcie nemožno hovoriť o zaručení náboženskej slobody;

32.  konštatuje, že kultúrna rozmanitosť Vojvodiny je tiež súčasťou srbskej identity a ochrana a podpora jej menšín a zachovávanie diverzity a podpora rozličných národností, ktoré po stáročia dobre fungovali, má preto veľký význam; vyzýva na zachovanie viacjazyčnosti a kultúrnej rozmanitosti; ďalej zdôrazňuje, že autonómia Vojvodiny by sa nemala oslabiť, a pripomína vláde, aby bezodkladne predložila zákon o právomociach a financovaní autonómnej provincie Vojvodina;

33.  v súvislosti s významom, aký má európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) pre ďalší rozvoj cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a ich susedmi, vyzýva srbskú vládu, aby zabezpečila potrebný právny rámec, ktorý by umožnil účasť Srbska v EZÚS;

34.  víta novú stratégiu reformy verejnej správy, vytvorenie špecializovaného ministerstva verejnej správy a miestnej samosprávy a zvýšenú pozornosť politickému plánovaniu a koordinácii po založení sekretariátu pre verejné politiky ako pozitívny krok smerom k efektívnejšej verejnej správe; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti pri prijímaní pracovníkov verejnej správy a administratívnych a riadiacich kapacít na miestnej úrovni; naliehavo vyzýva orgány, aby ustanovili transparentný postup vymenúvania a povyšovania štátnych zamestnancov a úradníkov verejnej správy na základe dosiahnutých výsledkov;

35.  vyzýva srbské orgány, aby uskutočnili štrukturálne hospodárske reformy s cieľom podporiť rast, zlepšiť investičné prostredie v celom Srbsku a zabezpečiť vyvážený sociálny a hospodársky rozvoj vo všetkých regiónoch, bojovať proti vysokej miere nezamestnanosti a chudobe a uskutočniť fiškálnu konsolidáciu a bojovať proti korupcii, ktorá je naďalej veľkou hrozbou pre podnikateľské prostredie; so znepokojením si všíma vysokú mieru nezamestnanosti a naliehavo žiada vládu, aby riešila tento problém zabezpečením primeraných príležitostí pre mladých ľudí a vzdelávania podľa potrieb trhu práce; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostupný vzdelávací systém a pracovné príležitosti a možnosti vzdelávania pre mladých ľudí, ako aj prístup k európskym študijným programom, napr. programu Erasmus; víta prijatie zákonov týkajúcich sa práce, konkurzov, privatizácie, plánovania a výstavby, ktoré predstavujú právny rámec pre štrukturálne reformy a pre zlepšenie podnikateľského prostredia;

36.  požaduje zlepšenie podnikateľského prostredia uskutočnením plánovaných štrukturálnych reforiem v tejto oblasti, posilnením právneho systému a zabezpečením rovnakého uplatňovania zákonov; trvá na naliehavej potrebe odstrániť administratívne prekážky brániace podnikaniu, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, a poukazuje na dôležitosť nevyhnutnej reštrukturalizácie štátnych podnikov, pričom treba rešpektovať práva zamestnancov a význam zamestnanosti vo verejnom sektore pre srbských občanov a pre ich dobré životné podmienky, ako aj skutočnosť, že základné verejné služby im poskytujú istoty;

37.  berie na vedomie prácu na zmene trestného zákona; konštatuje však, že právna neistota v súkromnom sektore po prijatí pozmeňujúcich návrhov pretrváva; pripomína svoje obavy z ustanovení nového článku 234 o zneužívaní zodpovedných pozícií, ktorý stále ponecháva priestor na svojvoľnú interpretáciu; konštatuje, že väčšina bývalých prípadov zneužitia úradu bola zrejme hromadne preklasifikovaná bez náležitého preskúmania na zneužitie zodpovedného postavenia, preto požaduje nezávislé a dôkladné preskúmanie reklasifikovaných prípadov, čo umožní okamžite zastaviť dlhoročné nespravodlivé stíhania;

38.  blahoželá Srbsku k zorganizovaniu summitu Číny a strednej a východnej Európy v Belehrade; víta plány na posilnenie spolupráce a dúfa, že to bude v súlade s európskymi normami; berie na vedomie prvé dohody o projektoch z oblasti energetiky a infraštruktúry dohodnuté počas summitu; pripomína Srbsku a ďalším krajinám tohto regiónu, že v projektoch treba brať do úvahy dlhodobé ciele politík EÚ;

39.  konštatuje, že prípravy v oblasti energetiky mierne pokročili; zdôrazňuje, že Srbsko musí zintenzívniť úsilie o harmonizáciu predpisov v oblasti energetiky s acquis, najmä pokiaľ ide o splnenie cieľov týkajúcich sa energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj neposkytovanie štátnej pomoci v sektore hnedého uhlia, a prioritne zrealizovať oddelenie služieb v plynárenskom odvetví a reštrukturalizáciu štátnej plynárenskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby podporila srbskú vládu v jej úsilí znižovať závislosť krajiny od dovozu energie zvýšením diverzifikácie zdrojov energie; nabáda Srbsko, aby začalo revíziu svojej navrhovanej energetickej stratégie; vyzýva vládu, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä so zreteľom na smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie, čo je krok potrebný na dosiahnutie energetickej bezpečnosti a splnenie cieľov EÚ 2020 oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti životného prostredia a zmeny klímy sa dosiahol príliš malý pokrok, a vyzýva srbské orgány, aby urýchlene prijali komplexnú klimatickú politiku a stratégiu pre celú krajinu v súlade s cieľmi EÚ;

41.  je znepokojený tým, že akademickým inštitúciám spolu so štátnymi orgánmi a verejnými činiteľmi sa nepodarilo vyriešiť obvinenia z plagiátorstva na univerzitách;

42.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

(1) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 46.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0039.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0065.


Európsky integračný proces Kosova
PDF 259kWORD 101k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o procese integrácie Kosova do EÚ (2014/2950(RSP))
P8_TA(2015)0066B8-0214/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 týkajúceho sa vyhliadok krajín západného Balkánu na pristúpenie k Európskej únii,

–  so zreteľom na prvú dohodu o zásadách upravujúcich normalizáciu vzťahov, ktorú podpísali premiéri Hashim Thaçi a Ivica Dačić 19. apríla 2013, a na vykonávací akčný plán z 22. mája 2013,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 28. júna 2013, ktorými sa prijalo rozhodnutie povoliť otvorenie rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. októbra 2012, ktorým sa Komisii povoľuje otvoriť rokovania s Kosovom o rámcovej dohode o účasti na programoch Únie,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN o prebiehajúcich činnostiach Dočasnej misie Organizácie Spojených národov v Kosove a o súvisiacom vývoji vrátane najnovšej správy zverejnenej 31. októbra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/349/SZBP z 12. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa jednotná akcia 2008/124/SZBP o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti zo 7. decembra 2009, 14. decembra 2010 a z 5. decembra 2011, v ktorých sa zdôrazňuje a opätovne potvrdzuje, že Kosovo by bez toho, aby bola dotknutá pozícia členských štátov k jeho štatútu, malo mať prospech z vyhliadky na prípadnú liberalizáciu vízového režimu, len čo budú splnené všetky podmienky,

–  so zreteľom na začatie dialógu o vízach v januára 2012, plán liberalizácie vízového režimu z júna 2012 a druhú správu Komisie z 24. júla 2014 o pokroku Kosova pri plnení požiadaviek stanovených v pláne liberalizácie vízového režimu (COM(2014)0488),

–  so zreteľom na tretie stretnutie strán štruktúrovaného dialógu o právnom štáte 16. januára 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999), poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 64/298 z 9. septembra 2010, ktorá uznala obsah stanoviska Medzinárodného súdneho dvora a privítala pripravenosť EÚ uľahčiť dialóg medzi Belehradom a Prištinou,

–  so zreteľom na rozhodnutie Výboru ministrov Rady Európy z 11. júna 2014 priznať Kosovu členstvo v Benátskej komisii Rady Európy; so zreteľom na vymenovanie dvoch expertov z Kosova do Benátskej komisie v septembri 2014,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia z medziparlamentných stretnutí EP – Kosovo, ktoré sa konali 28. – 29. mája 2008, 6. – 7. apríla 2009, 22. – 23. júna 2010, 20. mája 2011, 14. – 15. marca 2012 a 30. – 31. októbra 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014 týkajúce sa rozširovania a procesu stabilizácie a pridruženia,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

–  so zreteľom na prácu Ulrike Lunacekovej ako stálej spravodajkyne Výboru pre zahraničné veci pre Kosovo,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 110 zo 193 členských štátov OSN vrátane 23 z 28 členských štátov EÚ uznáva nezávislosť Kosova;

B.  keďže rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Kosovom sa dokončili v máji 2014 a uvedená dohoda sa parafovala v júli 2014;

C.  keďže každá (potenciálna) kandidátska krajina sa bude posudzovať na základe vlastných zásluh, pričom časový plán pristúpenia sa určí podľa rýchlosti a kvality potrebných reforiem;

D.  keďže volebná pozorovateľská misia EÚ vyhodnotila predčasné parlamentné voľby 25. mája a 8. júna 2014 ako transparentné a dobre zorganizované, čím sa upevnil pokrok dosiahnutý v komunálnych voľbách v roku 2013; keďže ustanovujúca schôdza kosovského zhromaždenia sa skončila až 8. decembra 2014 a o vláde sa hlasovalo 9. decembra 2014;

E.  keďže pokrok pri vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) si okrem iného vyžaduje ochotu preskúmať predchádzajúce výsledky a náležite sa poučiť zo zistených problémov, a to aj v oblasti riadenia misií v teréne; keďže EULEX je najväčšou pôsobiacou misiou a funguje už viac ako šesť rokov;

1.  víta ustanovenie zhromaždenia a vymenovanie novej vlády, čím sa ukončila šesťmesačná patová politická situácia, ktorá nastala po voľbách; je znepokojený vymenovaním sporných osôb, ktorých doterajšie pôsobenie by mohlo byť diskutabilné; vyjadruje poľutovanie nad zbytočne veľkým počtom ministrov a námestníkov ministrov v novej vláde, čo má vplyv na rozpočet, ako aj nad nízkym počtom žien medzi ministrami; poznamenáva, že zvýšenie počtu žien medzi ministrami by sa mohlo využiť ako stimul pre pokrok celej spoločnosti; zdôrazňuje, že nová vláda musí mimoriadne naliehavo a s odhodlaním a rozhodnosťou realizovať nevyhnutné reformy; kladie dôraz na to, že výkon kosovského vedenia sa bude merať podľa konkrétnych výsledkov predkladaných občanom Kosova a európskym a medzinárodným partnerom; nabáda zvolených zástupcov srbskej menšiny v Kosove na účasť v novej koaličnej vláde v Prištine a na to, aby prevzali svoje povinnosti;

2.  vyzýva novú vládu, aby pokračovala vo svojom európskom smerovaní, a zdôrazňuje, že sa zaviazala dôsledne realizovať – aj prostredníctvom právnych predpisov – viacero priorít vrátane opatrení na posilnenie a upevnenie právneho štátu, na zavedenie modelu súdnictva, ktorý by sa opieral o zásady nezávislosti, profesionality a účinnosti, a na systematický a účinný boj proti korupcii a organizovanému zločinu na všetkých úrovniach; vyzýva orgány, aby systematicky a účinne bojovali proti nezamestnanosti, podporovali štrukturálne hospodárske reformy a trvalo udržateľný rozvoj vytvorením regulačného rámca a stimulov pre malé a stredné podniky a uskutočnili veľmi potrebnú reformu systému sociálneho zabezpečenia v záujme riešenia pretrvávajúcej vysokej miery chudoby vrátane neprijateľnej miery chudoby detí; zdôrazňuje skutočnosť, že vykonávanie reforiem má kľúčový význam; kladie dôraz na to, že prioritou by malo byť vytvorenie a fungovanie osobitného súdu a spolupráca s ním, čo Kosovu pomôže vyriešiť a prekonať problémy, ktoré majú korene v jeho minulosti; zdôrazňuje, že legislatívne a politické plány musia realisticky odzrkadľovať požadované zdroje a odporúča, aby sa realizovali transparentnejšie;

3.  zdôrazňuje, že v rámci integračného procesu Kosova treba posilniť úlohu dohľadu vykonávanú zhromaždením a najmä úlohu výboru pre európsku integráciu; nalieha na zhromaždenie, aby urýchlene prijalo nový rokovací poriadok, ktorý bude v súlade s najlepšími európskymi postupmi a v ktorom sa zohľadní rozmer rodovej rovnosti;

4.  zdôrazňuje potrebu posilnenia opatrení zameraných na boj proti zločineckým skupinám, ktoré umožňujú nelegálnu migráciu; okrem toho zdôrazňuje, že na ukončenie trendu nelegálnej migrácie a obnovu nádeje a viery občanov v to, že si môžu vo svojej krajine vybudovať budúcnosť, je potrebný sociálno-ekonomický rozvoj a vytváranie nových pracovných miest; trvá na tom, že je potrebné riešiť prvotné príčiny nelegálnej migrácie, a to s využitím všetkých nástrojov politiky a pomoci EÚ;

5.  víta postupné posilňovanie a zlepšovanie koordinácie medzi organizáciami občianskej spoločnosti, najmä tými, ktoré sa zaoberajú problémami žien a LGBTI osôb; zdôrazňuje tiež, že treba nájsť riešenie v súvislosti s hrozbami a útokmi namierenými proti aktivistom, ktorí sa pokúšajú posilniť práva LGBTI osôb; požaduje od kosovských orgánov, aby posilnili mechanizmy konzultácií s občianskou spoločnosťou, ktoré sa doteraz vykonávali ad hoc, najmä poskytnutím všetkých potrebných zdrojov spoločnému poradnému výboru; domnieva sa, že na zabezpečenie toho, aby bola vláda otvorená a transparentná, by sa mali do legislatívnych konzultácií zapojiť reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti; požaduje aj od spoločenstva darcov, najmä od EÚ, aby naďalej zapájalo občiansku spoločnosť do svojho programovania a konzultovalo s ňou;

6.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa súdnictva a jeho organizácie, najmä so zreteľom na opatrenia na prispôsobenie štruktúr novému mandátu misie EULEX a na vytvorenie zmiešaných grémií; konštatuje však, že pretrvávajú značné obavy v súvislosti s nezávislosťou, so zodpovednosťou, s nestrannosťou a efektívnosťou sudcov a prokurátorov, s fungovaním Súdnej rady Kosova, s väzenským systémom a celkovým pôsobením odvetvia právneho štátu; zdôrazňuje, že by sa malo ďalej pracovať na príprave úplného prenesenia kompetencií z misie EULEX na Kosovo; vyzýva politické orgány, aby jasne preukázali svoju plnú podporu nezávislosti sudcov a prokurátorov, ktorí sú aj naďalej terčom pokusov ovplyvniť prebiehajúce vyšetrovania a súdne konania;

7.  vyjadruje obavy z nedostatku akéhokoľvek výrazného pokroku v boji proti korupcii na vysokých miestach a organizovanej trestnej činnosti, čo predstavuje významnú prekážku demokratického, sociálneho a ekonomického rozvoja Kosova; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vláda dala jasný signál, že Kosovo systematicky rieši problém korupcie na všetkých úrovniach a bojuje proti organizovanej trestnej činnosti; požaduje ďalšie opatrenia s cieľom zabrániť akýmkoľvek prípadným prepojeniam medzi organizovanou trestnou činnosťou a osobami vo verejnej správe; je tiež znepokojený rozšíreným nelegálnym vlastníctvom strelných zbraní a vyzýva kosovskú vládu, aby účinne vykonávala existujúce programy na ich zbieranie, najmä národnú stratégiu a akčný plán na kontrolu a zbieranie ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) na obdobie 2013 – 2016; vyzýva Kosovo, aby pri vykonávaní preventívnych krokov spolupracovalo so skupinou odborníkov EÚ pre obchodovanie so zbraňami, ako aj so susednými krajinami, a žiada EÚ, aby na tento účel poskytla potrebnú technickú pomoc v akejkoľvek forme;

8.  víta účasť Kosova v koalícii na boj proti terorizmu, zmeny trestného zákona Kosova, ktorých cieľom je ostro zakročiť proti zahraničným bojovníkom, a opatrenia, ktoré prijali orgány, aby postavili pred súd tých, ktorí sú zapojení do náboru mladých ľudí do extrémistických skupín; so znepokojením berie na vedomie správy o rastúcej radikalizácii medzi mladými ľuďmi v Kosove a o tom, že niektorí z nich sa pridávajú k teroristickým bojovníkom v Sýrii a Iraku; žiada EÚ, aby pomohla riešiť sociálne problémy, ktoré sú čiastočne dôvodom, prečo radikálne skupiny dokážu verbovať mladých ľudí v Kosove;

9.  konštatuje, že jednou z priorít novej vlády je vytvorenie ozbrojených síl Kosova, ktoré budú pôsobiť v súlade s ústavou a pod úplnou civilnou kontrolou; chápe zásadu územnej obrany ako aspekt národnej zvrchovanosti, ale žiada ozbrojené sily, aby boli kompatibilné s EÚ, a domnieva sa, že úsilie by sa malo viac zameriavať na zabezpečovanie väčšieho množstva zdrojov pre kosovskú políciu v záujme okamžitého zlepšenia efektívnosti jej činnosti;

10.  poukazuje na nedostatočný pokrok vo vykonávaní strategického rámca pre reformu verejnej správy a akčného plánu; vyzýva Kosovo, aby dokončilo legislatívny rámec pre verejnú službu, ktorý zaistí jej odpolitizovanie a bude zahŕňať posudzovanie výkonnosti;

11.  vyzýva orgány, aby urýchlene prijali komplexné antidiskriminačné právne predpisy a aby sa zameriavali aj na prevenciu a opatrenia zlepšujúce informovanosť; víta skutočnosť, že 17. mája 2014 sa uskutočnil prvý pochod hrdosti a že vznikla poradná a koordinačná skupina pre práva komunity LGBT;

12.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, ako sú zmenené právne predpisy zamerané na uznávanie obetí násilia súvisiaceho s konfliktom, napríklad vojnového znásilňovania; zdôrazňuje, že problémy stále pretrvávajú, a to najmä v oblasti domáceho násilia a rodovo motivovaného násilia, vlastníckych práv a zastúpenia žien vo vedúcich pozíciách;

13.  požaduje opatrenia na rozhodné riešenie výziev a problémov týkajúcich sa domáceho násilia a rodovo motivovaného násilia; zdôrazňuje potrebu komplexného zberu údajov o rozsahu domáceho násilia a rodovo motivovaného násilia;

14.  vyzýva Kosovo, aby prijalo účinný a komplexný legislatívny a inštitucionálny rámec v oblasti médií a aby predovšetkým účinnejšie vykonávalo existujúce právne predpisy s cieľom zaručiť slobodu prejavu; je naďalej znepokojený hrozbami a útokmi voči novinárom a nedostatkom transparentnosti v médiách; znovu zdôrazňuje význam slobody a nezávislosti médií ako jednej zo základných hodnôt EÚ a základného kameňa každej demokracie, ktorý prispieva k posilňovaniu právneho štátu; vyzýva orgány, aby urýchlene odstránili systematické nedostatky v právnych predpisoch a zabezpečili slobodu médií, najmä so zreteľom na transparentnosť vlastníctva médií a otázku hanobenia, a aby zaručili nezávislosť a udržateľnosť verejnoprávnych vysielateľov a zabránili akémukoľvek politickému zasahovaniu, a to po dôkladnom a komplexnom procese verejnej konzultácie; nabáda kosovské orgány, aby prijali ďalšie opatrenia s cieľom predchádzať nenávistným prejavom, hrozbám a výzvam na násilie a bojovať proti nim;

15.  opakuje, že uplatňovanie právnych predpisov o ochrane etnických menšín a kultúrnych práv je v Kosove stále problematické, a to napriek určitému dosiahnutému pokroku; zdôrazňuje, že je naďalej potrebné vyvíjať značné úsilie na plné vykonávanie právnych predpisov obsahujúcich ustanovenia týkajúce sa práv etnických menšín, aby sa zabránilo priamej a nepriamej diskriminácii; poznamenáva, že predovšetkým komunity Rómov, Egypťanov a Aškalov naďalej čelia problémom v sociálno-ekonomickej oblasti a v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti; so záujmom očakáva od novej vlády nový rámec na zlepšenie situácie Rómov, Egypťanov a Aškalov, najmä prostredníctvom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia na rovnakej úrovni; zdôrazňuje význam uľahčenia návratu Rómov, Egypťanov a Aškalov; odporúča, aby sa práva Goranov v regiónoch Župa a Gora zakotvili v právnych predpisoch a zaistilo sa ich vykonávanie v praxi;

16.  vyzýva orgány na vnútroštátnej a miestnej úrovni, aby v plnej miere uplatňovali upravené právne predpisy a prispievali tak k ďalšiemu rozvoju plnohodnotnej multietnickej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o problémy v oblasti vzdelávania a zamestnanosti; odporúča, aby sa prijali praktické opatrenia s cieľom stále viac zapájať zástupcov etnických menšín do vnútroštátnych a miestnych orgánov štátnej správy;

17.  pripomína kosovským orgánom ich povinnosť rešpektovať, udržiavať a chrániť srbské, ako aj všetky ostatné kultúrne a náboženské pamiatky, ktoré sú súčasťou spoločného európskeho kultúrneho a historického dedičstva; víta opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijali;

18.  naliehavo vyzýva Kosovo, aby pri vypracúvaní nových právnych predpisov požiadalo Benátsku komisiu Rady Európy, ktorej sa v júni stalo členom, o jej stanovisko a podporu;

19.  víta skutočnosť, že v júli 2014 bola parafovaná dohoda o stabilizácii a pridružení, ktorá umožňuje posilnený politický dialóg, užšiu obchodnú integráciu a nové formy spolupráce; vyzýva Radu, aby prijala čo najskôr, najneskôr však do polovice roka 2015, rozhodnutie o podpísaní a uzatvorení dohody o stabilizácii a pridružení, čo poskytne silný stimul na uskutočnenie a inštitucionalizáciu reforiem, ako aj nové možnosti pre Kosovo posilniť vzťahy so susedmi a prispieť k stabilizácii regiónu; okrem toho vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutie o podpísaní a uzatvorení rámcovej dohody o účasti Kosova na programoch EÚ, čím sa posilní spolupráca medzi Kosovom a EÚ v rôznych odvetviach, a domnieva sa, že tieto programy by sa mali zamerať na špecifické oblasti v súlade so záväzkami, ktoré Kosovo prijalo na ceste do Európy, a mali by sa realizovať transparentne a bezodkladne;

20.  povzbudzuje zostávajúcich päť členských štátov k tomu, aby uznali Kosovo; zdôrazňuje, že by to ďalej uľahčiť normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby spravili všetko, čo je v ich silách, na uľahčenie ekonomických, medziľudských, sociálnych a politických vzťahov medzi svojimi občanmi a občanmi Kosova;

21.  vyzdvihuje prácu osobitnej vyšetrovacej pracovnej skupiny, ktorá vo svojich záveroch z vyšetrovania zverejnených v júli 2014 uviedla presvedčivé dôkazy proti určitým bývalým vysokým funkcionárom Kosovskej oslobodzovacej armády, ale nie proti Kosovskej oslobodzovacej armáde ako celku; víta skutočnosť, že holandskej vláde bola predložená požiadavka na vytvorenie osobitného súdu, ktorý by pôsobil v rámci kosovského súdneho systému, ale s komorou v Holandsku, a holandská vláda ju prijala; vyzýva kosovské zhromaždenie, aby čo najskôr prijalo potrebný legislatívny balík, a žiada kosovské orgány, aby naďalej spolupracovali s osobitnou vyšetrovacou pracovnou skupinou;

22.  víta pokrok, ktorý Kosovo dosiahlo pri vytváraní vlastného útvaru na ochranu svedkov a posilňovaní právnych a administratívnych rámcov, ako aj pokrok, ktorý sa dosiahol pri uzatváraní dohôd o spolupráci s členskými štátmi EÚ, ale zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia podpora na uľahčenie premiestňovania budúcich svedkov do tretích krajín;

23.  je vážne znepokojený nedávnymi obvineniami z korupcie v rámci misie EULEX; domnieva sa, že misia EULEX zohrala a stále by mala a mohla zohrávať dôležitú úlohu v Kosove, a preto víta rýchlu reakciu PK/VP Fredericy Mogheriniovej, ktorá vymenovala nezávislého odborníka na dôkladné vyšetrenie toho, ako sa k týmto obvineniam pristupuje; požaduje úplnú transparentnosť tohto vyšetrovania a naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby v záujme jeho rýchleho ukončenia plne spolupracovali; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby odborník mohol vykonať komplexné vyšetrovanie zahŕňajúce všetky aspekty prípadu; je znepokojený skutočnosťou, že zmizli citlivé dokumenty o obvineniach z korupcie v rámci misie EULEX; požaduje dôkladné a komplexné prešetrenie; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité obnoviť dôveryhodnosť EÚ v Kosove a v zahraničí a vziať si ponaučenia pre budúce misie; konštatuje, že tak ombudsmanka, ako aj OLAF rozhodli o začatí nezávislého vyšetrovania údajného prečinu v rámci misie EULEX, a vyzýva všetkých vyšetrovateľov, aby účinne koordinovali svoje kroky a výmenu informácií; domnieva sa však, že je potrebná rozsiahla a hĺbková analýza, v ktorej by sa posúdila celková účinnosť misie EULEX a primeranosť jej pôsobenia a ktorou by sa aktualizovala správa Európskeho dvora audítorov vydaná v októbri 2012;

24.  vyzýva misiu EULEX, aby svoj mandát vykonávala s obnoveným úsilím; zdôrazňuje zásadný význam úplnej transparentnosti a zodpovednosti a väčšej efektívnosti jej práce, predkladania konkrétnejších výsledkov na vysokej úrovni a pravidelného komplexného informovania o jej činnosti a rozhodnutiach; zdôrazňuje význam misie EULEX, pokiaľ ide o nadviazanie kontaktov s miestnymi orgánmi a ich nabádanie, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa reforiem v oblasti právneho štátu, vlastníctva a zavedenia legislatívnych zmien v súvislosti s ustanovením postúpených súdnych konaní; vyzýva kosovské orgány, aby naďalej rešpektovali mandát misie EULEX a plnenie jej výkonného mandátu podporovali;

25.  berie na vedomie pokrok, ktorý Kosovo dosiahlo pri plnení požiadaviek plánu liberalizácie vízového režimu; vyzýva orgány, aby pokračovali v úsilí a preukázali odhodlanie plniť odporúčania, a to aj prijatím zostávajúcich štyroch právnych predpisov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na urýchlenie procesu liberalizácie vízového režimu pre Kosovo ako poslednú krajinu v regióne s vízovou povinnosťou; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym náhlym zvýšením počtu občanov, najmä Rómov, Aškalov a Albáncov, ktorí opúšťajú Kosovo a odchádzajú do krajín EÚ; vyzýva prištinské orgány, aby prijali účinné opatrenia proti zločineckým sieťam zapojeným do obchodovania s ľuďmi a s pomocou úradu Európskej únie v Prištine jasne vysvetľovali širokej verejnosti, že šanca na schválenie žiadostí o azyl je malá; zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny odchodu občanov z Kosova, a to aj investovaním do kvalitného vzdelávania, najmä v prípade menšinových a marginalizovaných komunít;

26.  vyzýva srbské a kosovské orgány, aby vytvorili mechanizmy spolupráce s cieľom ostro zasiahnuť proti zločineckým sieťam, ktoré kontrolujú, využívajú a pašujú neregulárnych migrantov z Kosova cez Srbsko do niektorých členských štátov EÚ, a rozložiť ich;

27.  vyzýva kosovské orgány, aby prijali novú stratégiu a akčný plán v oblasti práv detí, a zdôrazňuje význam investovania do vzdelávania, zdravia a výživy, najmä v prípade menšinových a marginalizovaných komunít; zdôrazňuje význam zákona o ochrane detí v záujme zavedenia funkčného systému na ich ochranu; podčiarkuje význam posilnenia zodpovednosti inštitúcií na ústrednej a miestnej úrovni s cieľom monitorovať uplatňovanie práv detí;

28.  so znepokojením berie na vedomie vysokú mieru nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, a rodovú diskrimináciu na trhu práce; konštatuje, že pokrok v oblasti vlastníckych práv je naďalej pomalý, čo predstavuje prekážku pre dlhodobý hospodársky rast; berie na vedomie výrazný pokles priamych zahraničných investícií v treťom štvrťroku 2014; vyzýva kosovskú vládu, aby sa usilovala o zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky, a vytvorila bezpečné prostredie, ktoré pritiahne viac priamych zahraničných investícií v prospech všetkých obyvateľov Kosova; vyzýva Komisiu, aby v rámci nástroja predvstupovej pomoci IPA poskytovala pomoc mladým podnikateľom vrátane opatrení na uľahčenie nadväzovania kontaktov s podnikateľmi z členských štátov EÚ;

29.  so znepokojením konštatuje, že uplatňovanie pracovného práva, ako aj zákona o štrajkoch, je stále neuspokojivé; poznamenáva, že miera nezamestnanosti v Kosove dosahuje približne 30 % a ovplyvňuje najmä účasť žien na trhu práce;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tempo rokovaní na vysokej úrovni medzi Kosovom a Srbskom sa z dôvodu volieb v oboch krajinách spomalilo; víta obnovenie stretnutí medzi Belehradom a Prištinou 9. februára 2015 v Bruseli; konštatuje však, že sa uskutočňovali stretnutia na technickej úrovni a dosiahol sa určitý pokrok aj v oblasti voľného pohybu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina dohôd podpísaných oboma stranami sa neuplatňuje v plnej miere, a vyzýva Srbsko a Kosovo, aby začali už dosiahnuté dohody s novým odhodlaním plne uplatňovať; zdôrazňuje, že je dôležité vysvetľovať obyvateľstvu význam a vplyv týchto dohôd; podčiarkuje, že rozvoj dobrých susedských vzťahov môže slúžiť záujmom oboch krajín;

31.  opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa Kosovu čo najskôr pridelila vlastná medzinárodná telefónna predvoľba, pretože to pomôže pri zviditeľňovaní Kosova na medzinárodnej scéne;

32.  s potešením víta ratifikáciu rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru plne uznať národný olympijský výbor Kosova a nalieha na ostatné športové federácie, aby postupovali podobne a umožnili tak kosovským športovkyniam a športovcom zúčastňovať sa na európskych a medzinárodných športových súťažiach ako občania vlastnej krajiny;

33.  zdôrazňuje skutočnosť, že vstup do medzinárodných a regionálnych organizácií a mechanizmov by mal byť pre Kosovo prioritou; žiada, aby sa úroveň vzťahov Kosova a jeho zastúpenia v regionálnych organizáciách, medzinárodných agentúrach a orgánoch ako Rada Európy, ako aj v kultúrnych inštitúciách a inštitúciách kultúrneho dedičstva zvýšila na plnohodnotné členstvo, rovnako aj pokiaľ ide o úroveň jeho zastúpenia v európskych a medzinárodných mediálnych organizáciách s cieľom umožniť kosovským umelcom zúčastňovať sa na všetkých medzinárodných kultúrnych podujatiach vrátane speváckej súťaže Eurovízia; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité dodržiavať dohodu o regionálnej spolupráci;

34.  vyzýva kosovské orgány presadzovania práva a policajné sily, aby aktívne pracovali a spolupracovali so svojimi európskymi partnermi s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu boja proti terorizmu a boja proti obchodovaniu s drogami i s ľuďmi, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam plného členstva Kosova v Europole a Interpole;

35.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v otázke severu, najmä zvolením dvoch primátorov počas celokosovských volieb, ako aj zvýšením počtu projektov na severe, ktoré sa financujú z prostriedkov EÚ; zdôrazňuje však, že treba pristúpiť k vytvoreniu Združenia srbských obcí, čím by sa potreba existencie paralelných štruktúr postupne zmenšovala; zároveň konštatuje, že na to, aby sa komunity etnických Albáncov a Srbov viac zblížili, bude potrebné ďalšie nepretržité úsilie; požaduje spoločné riešenie problému týkajúceho sa mosta v Mitrovici, ktorý v súčasnosti bráni voľnému pohybu osôb;

36.  opäť pripomína, že pri oznamovaní výsledkov dialógu medzi Belehradom a Prištinou treba zabezpečiť úplnú transparentnosť, ako aj to, aby sa do procesu realizácie zapojili parlamenty a občianske spoločnosti;

37.  vyzýva srbské orgány, aby v plnej miere pomáhali pri navrátení tiel nezvestných kosovských osôb nájdených v Srbsku do vlasti a aby pokračovali vo výkopových prácach v určených oblastiach či v oblastiach údajných masových hrobov, v ktorých sú nezvestné osoby pravdepodobne pochované;

38.  podporuje pokračujúce stíhanie v súvislosti s vojnovými zločinmi na vnútroštátnej úrovni a upozorňuje na význam stíhania za znásilnenia spáchané vo vojne;

39.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty, aby predĺžili mandát osobitného zástupcu EÚ v Kosove po 28. februári 2015;

40.  so znepokojením konštatuje, že výbuch v elektrárni Kosovo A 6. júna 2014 je dôkazom krehkosti systému, a znovu naliehavo vyzýva, aby sa prevádzka elektrárne zastavila najneskôr v roku 2017; je presvedčený, že kosovská vláda by mala vypracovať jasnú a realizovateľnú energetickú politiku, pretože to bude mať zásadný význam pre hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že treba podporovať energetickú účinnosť a vypracúvať hodnotiace štúdie energetických potrieb pred tým, ako sa nové elektrárne uvedú do prevádzky;

41.  víta úsilie o diverzifikáciu energetických zdrojov a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, najmä vzhľadom na začatie výstavby troch nových vodných elektrární; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité prijať a v plnej miere uplatňovať environmentálne normy EÚ; opäť orgánom pripomína význam dôsledného dodržiavania environmentálnych noriem pri vypracúvaní stratégie rozvoja krajiny;

42.  vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom rádioaktívnych rezíduí v pevnej a kvapalnej forme, ktoré sa ešte stále nachádzajú v obciach po celom Kosove, a to bez riadneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby kosovským orgánom poskytla pomoc a úzko s nimi spolupracovala s cieľom nájsť trvalé riešenie tohto problému;

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a vláde a národnému zhromaždeniu Kosova.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2015
PDF 336kWORD 109k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2015 (2014/2221(INI))
P8_TA(2015)0067A8-0037/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 (COM(2014)0400),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2014(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu 2015 (COM(2014)0902),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na diskusiu so zástupcami národných parlamentov o plnení priorít európskeho semestra na rok 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0037/2015),

A.  keďže oživenie hospodárstva v EÚ sa v priebehu roku 2014 zreteľne spomalilo, existujú však vyhliadky dobehnúť ho v roku 2015 a dosiahnuť ešte lepšie výsledky v roku 2016; keďže šesť rokov po začiatku finančnej krízy v roku 2008 eurozóna stále čelí rekordnej miere nezamestnanosti na úrovni takmer 12 %; keďže slabý rast priniesol dezinflačné trendy; keďže v dôsledku finančnej krízy sa najmä eurozóna vyznačuje nedostatočným rastom, kým v mnohých krajinách dochádza k rýchlejšej obnove; keďže napriek deflačným tlakom Komisia predpokladá, že inflácia by sa mala zvýšiť v polovici roku 2015 a v priebehu roku 2016;

B.  keďže úroveň investícií klesla od vrcholu krízy o 470 miliárd EUR a schodok investícií dosahuje výšku 230 – 370 miliárd EUR v porovnaní s dlhodobými trendmi; keďže došlo k značnej reakcii na krízu štátneho dlhu a bola odhalená veľká neúčinnosť európskeho inštitucionálneho rámca, čo však nepostačovalo na to, aby hospodárstvo eurozóny dostalo dostatočne silný impulz na rýchly návrat na cestu rastu;

1.  zastáva názor, že eurozóna stále zápasí s dôsledkami výnimočne dlhého hospodárskeho poklesu po roku 2008; poukazuje na to, že oživenie je naďalej krehké a bolo by ho potrebné posilniť, ak má zabezpečiť oveľa väčší rast a pracovné miesta v strednodobom horizonte; konštatuje, že rast v roku 2014 vychádza zo širšieho základu; konštatuje, že teraz je potrebné riešiť krátkodobé cyklické, ako aj dlhodobé štrukturálne problémy; zdôrazňuje, že krátkodobé tlaky môžu viesť k opatreniam prechodnej povahy, ktoré by mohli oslabiť dlhodobú schopnosť rastu; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa krátkodobé a dlhodobé politiky navzájom posilňovali;

2.  berie na vedomie ročný prieskum rastu na rok 2015 uskutočnený Komisiou, ktorého cieľom je podpora návratu k vyšším úrovniam rastu a posilnenie oživenia; podporuje prístup na základe troch hlavných pilierov (podpora investícií, urýchlenie štrukturálnych reforiem a presadzovanie zodpovednej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast) ako správny spôsob, ako dosiahnuť tieto ciele; domnieva sa, že tento prístup by sa mal plne začleniť do nadchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny; podporuje návrhy Komisie na zlepšenie európskeho semestra prostredníctvom zjednodušovania existujúcich postupov vrátane jej harmonogramu a na väčšie zapojenie národných parlamentov s cieľom posilniť zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na to, že iba približne 9 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny bolo plne realizovaných členskými štátmi v roku 2013; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila podrobné údaje pre vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2014; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné zefektívniť existujúce postupy európskeho semestra vrátane jeho harmonogramu a zvýšiť zaangažovanosť národných parlamentov s cieľom posilniť zodpovednosť za štrukturálne reformy na vnútroštátnej úrovni;

3.   zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch, pretože prispeli k vytýčeniu všeobecných priorít v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; rozhodne preto odsudzuje skutočnosť, že došlo k vynechaniu správy o integrácii jednotného trhu na rok 2015;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že európsky semester, zriadený v roku 2010, zavádza ročný cyklus koordinácie hospodárskych politík s podrobným rozborom plánov členských štátov EÚ v oblasti rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina členských štátov naďalej stráca podiely na celosvetovom trhu; domnieva sa, že hospodárstvo EÚ musí ako celok posilniť svoju konkurencieschopnosť v globálnom hospodárstve, a to najmä zvýšením hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami a službami, aby sa zvýšila efektívnosť orientovaná na inovácie; trvá na tom, že náklady na prácu by mali zostať v súlade s produktivitou a že mzdy by mali prispieť k udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že členské štáty by pri riadení svojich výdavkov v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu (PSR) mali znížiť bežné náklady namiesto znižovania investičných záväzkov, aj napriek tomu, že tieto pravidlá nezohľadňujú skutočnosť, že investičné výdavky a bežné výdavky majú odlišný vplyv na rast; berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012), keďže objasňuje postup a vysvetľuje súvislosť medzi štrukturálnymi reformami, investíciami a fiškálnou zodpovednosťou a súčasným optimálnym využívaním flexibility, ktorá je obsiahnutá v pravidlách; víta návrh Komisie na zefektívnenie európskeho semestra; zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa univerzálnemu prístupu pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

Investície

6.  domnieva sa, že nedostatočné investície sú spôsobené nízkou dôverou, zníženým očakávaným dopytom, vysokou zadlženosťou súkromného sektora, absenciou opatrení na podporu produktívnych verejných investícií, fragmentáciou finančných trhov, pomalým znižovaním pákového efektu, zníženým očakávaným dopytom vystupňovaným úspornými opatreniami na nápravu nadmerných výdavkov, nedostatkom vhodných finančných kapacít a skutočnosťou, že v mnohých prípadoch členské štáty a EÚ neprijímajú vhodné opatrenia na riešenie týchto faktorov; zdôrazňuje, že nedostatok investícií je možné prekonať prostredníctvom cielených verejných investícií a významne vyššej úrovne investícií do súkromných spoločností a európskych podnikov; požaduje reformy uľahčením nového podnikateľského prostredia stimulujúceho nové podniky, nové investície a inovácie, pričom možná návratnosť investícií by sa mala stať rozhodujúcim faktorom pri získavaní finančného kapitálu pre európske hospodárstvo; zdôrazňuje, že vyššie financovanie investícií si vyžaduje dobre fungujúci finančný systém, v ktorom môžu zvýšená stabilita a existujúce cezhraničné inštitúcie uľahčiť likviditu a budovanie trhu, najmä pre malé a stredné podniky;

7.  víta investičný plán pre Európu, ktorý je dôležitým nástrojom na zvýšenie súkromných a verejných investícií; konštatuje, že plán je určený na začatie ďalších investícií, rozvoj nových projektov, prilákanie investorov a obnovenie dôvery; domnieva sa však, že je príliš skoro na to, aby bolo možné zmysluplne posúdiť skutočný vplyv plánu; konštatuje, že rast investícií by nemal byť chápaný ako alternatíva, ale skôr ako doplnok reforiem; trvá na tom, že zdroje Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by sa mali použiť na vynakladanie prostriedkov na projekty s ekonomickou návratnosťou alebo s pozitívnym vzťahom nákladov a prínosov v sociálnej oblasti; zdôrazňuje, že v rámci EFSI by sa nemali jednoducho nahrádzať projekty financované na národnej úrovni spolufinancovanými európskymi projektmi; zdôrazňuje, že európske fondy by mali viesť k dodatočným investíciám, nielen nahrádzať vnútroštátne investičné fondy, ktoré by sa vynaložili na spotrebu; domnieva sa, že investičný plán pre Európu by sa mal zamerať v prvom rade na projekty s európskou pridanou hodnotou, ktoré ešte nezískali prostriedky bánk; zdôrazňuje význam regulačných prvkov investičného plánu na zlepšenie prostredia pre investície; poznamenáva, že vykonávanie investičného plánu Komisie je veľmi dôležité, aby prinieslo potrebnú pridanú hodnotu; zdôrazňuje, že investičné projekty musia byť starostlivo zvolené, aby sa zabránilo tomu, že plán neprinesie trvalo udržateľný rast a zamestnanosť v Európe; pripomína, že výsledky investičného plánu Komisie je potrebné dôkladne vyhodnotiť, najmä skutočnosť, akým spôsobom sa projekty vyberali a boli stanovené priority, a zároveň zabrániť privatizácii ziskov alebo socializácii strát; zdôrazňuje vzájomnú závislosť medzi pákovým efektom investičného plánu a konkrétnymi vykonávanými projektmi; zdôrazňuje, že cieľ dosiahnuť vysoký pákový efekt by nemal byť na úkor riadneho výberu projektov, pričom by sa malo prihliadať na geografické umiestnenie projektov; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vysokú kvalitu riadenia a výberového procesu; konštatuje, že členské štáty zaradené do programu makroekonomických úprav očakávajú, že investičným plánom sa výrazne zlepší a uľahčí prideľovanie grantov a úverov pre malé a stredné podniky, ktoré nesú dôsledky krízy;

8.  vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali investičný plán a prispievali do Európskeho fondu pre strategické investície a dopĺňali sumy poskytované prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskou investičnou bankou s cieľom viesť a povzbudiť súkromný sektor k investíciám;

9.   zdôrazňuje, že by v rámci investičného plánu mal existovať osobitný režim pre MSP s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky, pretože MSP môžu byť ľahko znevýhodnené vzhľadom na ich veľkosť a pozíciu na trhu;

10.  zdôrazňuje, že nedostatočný prístup k financovaniu, najmä pre malé a stredné podniky, je jednou z najväčších prekážok rastu v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že MSP majú stále problém získať bankový úver; domnieva sa, že sú potrebné alternatívy bankového financovania, najmä zlepšením podnikateľského prostredia pre rizikový kapitál, prostriedky kolektívneho financovania a podporu úverových združení, ale v širšom zmysle aj vytváraním podmienok na efektívnejšie rozdeľovanie kapitálu prostredníctvom kapitálových trhov; domnieva sa, že integrovanejšie kapitálové trhy a lepší dohľad nad finančnými inštitúciami majú zásadný význam pre dosiahnutie týchto cieľov v krátkodobom a strednodobom horizonte; zdôrazňuje, že MSP by mali mať privilegované postavenie, pokiaľ ide o využívanie investičného plánu;

11.  uznáva, že energia je dôležitým faktorom hospodárskej konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je nutné odstrániť prekážky brániace jednotnému trhu s energiou tým, že sa okrem iného podporí energetická nezávislosť; žiada Komisiu, aby posúdila pokrok dosiahnutý v tejto oblasti na európskej i vnútroštátnej úrovni a podporila opatrenia zamerané na riešenie ťažkostí spojených s fragmentáciou a implementáciou;

12.  je stále znepokojený nedostatočným pokrokom pri znižovaní úrovne nadmerných súkromných dlhov; poukazuje na to, že to nie je len otázka finančnej stability, pretože sa tým obmedzuje aj potenciál rastu EÚ a znižuje účinnosť menovej politiky ECB; vyzýva Komisiu, aby predložila ďalšie návrhy na prípravu efektívnych postupov na znižovanie zadlženosti súkromného sektora vrátane konkurzných konaní a konaní pri platobnej neschopnosti a podporovala spravodlivú a transparentnú deľbu nákladov, keďže obrovské dlhové zaťaženie spoločnosti a domácnosti je jedným z kľúčových faktorov obmedzujúcich súkromné investície;

Štrukturálne reformy

13.  konštatuje, že štrukturálne reformy sú naďalej potrebné vo viacerých krajinách; takisto berie na vedomie skutočnosť, že tie členské štáty, ktoré úspešne vykonávajú plány makroekonomických úprav alebo finančné odvetvové programy, boli schopné vrátiť sa na kapitálové trhy, kde teraz majú prístup ku kapitálu za nízke úrokové sadzby; poukazuje na to, že tento návrat umožnili okrem iného opatrenia, ktoré prijala Európska centrálna banka (ECB); nabáda ostatné členské štáty eurozóny, aby boli nemenej ambiciózne v modernizovaní svojich hospodárstiev; konštatuje, že náležitá pozornosť by sa mala venovať sociálnym vplyvom reforiem a vplyvom na zamestnanosť; zdôrazňuje, že uvoľnenejšiu menovú politiku ECB by mali dopĺňať ambiciózne a sociálne udržateľné štrukturálne reformy v členských štátoch;

14.  vyzýva členské štáty, aby s cieľom zefektívniť svoje trhy práce vyvíjali aktívnejšie politiky trhu práce zamerané na vytvorenie dobre platených pracovných miest a na modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia vrátane dôchodkových systémov a zároveň zabezpečili inkluzívnosť, udržateľnosť a spravodlivosť a zlepšili a zjednodušili právne a administratívne prostredie pre podnikové investície; zdôrazňuje, že štrukturálne reformy sa musia viesť ku skutočnému a trvalému rastu, zamestnanosti, posilnenej konkurencieschopnosti a zvýšenej konvergencii, a mal by ich doplniť dobre cielené a dlhodobé investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií, infraštruktúry, priemyslu IKT, udržateľnej energetiky a ľudských zdrojov;

15.  vyzýva členské štáty, aby zachovali a posilnili začleňovanie, udržateľnosť a spravodlivosť sociálneho zabezpečenia, najmä pre tých, ktorí to najviac potrebujú, a zlepšili a zefektívnili právne a administratívne prostredie pre podnikové investície; zdôrazňuje, že pracovné miesta musia byť kvalitné, aby pôsobili proti chudobe zamestnaných, a mali by vplývať na znižovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že ekonomické reformy musia byť doplnené o dobre cielené, dlhodobejšie investície do vzdelávania, výskumu a vývoja, inovácií, infraštruktúry, informačných a komunikačných technológií a udržateľnej energie;

16.  zdôrazňuje, že zníženie závislosti EÚ od vonkajších zdrojov energie musí byť súčasťou jej stratégie rastu; opätovne preto zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať vonkajšie dodávky energií, zmodernizovať energetickú infraštruktúru EÚ a dobudovať vnútorný trh EÚ s energiou, čo sú kľúčové priority stratégie energetickej bezpečnosti EÚ;

17.  zdôrazňuje, že EÚ nemôže konkurovať len na základe nákladov, ale musí zvýšiť produktivitu prostredníctvom udržateľných investícií do výskumu a vývoja, vzdelávania a kvalifikácií a efektívneho využívania zdrojov, a to na vnútroštátnej, ako aj európskej úrovni; vyzýva Komisiu a vlády, aby týmto oblastiam prisúdili prioritu vo svojich rozpočtoch; zdôrazňuje, že členské štáty by mali pri navrhovaní reforiem venovať osobitnú pozornosť nezamestnanosti mladých ľudí s cieľom nepripravovať ich o príležitosti hneď na začiatku; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby použili dostupné finančné prostriedky vrátane prostriedkov získaných v rámci záruky pre mladých rýchlejšie a efektívnejšie;

18.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby finančnú pomoc a ad hoc systém trojky začlenili do lepšej právnej štruktúry spĺňajúcej nároky rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí a práva EÚ, čím sa zaistí demokratická zodpovednosť; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť opatrenia vyplývajúce zo správ trojky, ktoré Parlament prijal v marci 2014; vyzýva Komisiu, aby implementovala závery týchto správ; poukazuje na to, že finančná pomoc EÚ určitým členským štátom, poskytnutá na základe skĺbenia solidarity a podmienenosti, je najúspešnejšia v prípade silnej zodpovednosti a záväzku uskutočniť reformu na vnútroštátnej úrovni; pripomína Komisii a členským štátom, že je potrebné vykonať včasné komplexné posúdenie vplyvu programov finančnej pomoci;

19.  vyzýva Komisiu na urýchlené prijatie opatrení v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom; vyzýva vytvoriť daňový systém, ktorý je jednoduchý a transparentný; vyzýva členské štáty, aby dosiahli dohodu o návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb ako dôležitý nástroj v tomto boji, a domnieva sa, že jeho stanovisko z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)(11) musí slúžiť ako základ pre rozumný kompromis; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu členským štátom presunúť dane z práce; poznamenáva, že opatrenia na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom by nemali narúšať výsadné práva členských štátov; víta však účinnú spoluprácu v oblasti daňových pravidiel na európskej úrovni;

20.  zdôrazňuje nutnosť reforiem v systémoch vzdelávania, aby bolo možné pripraviť budúce generácie na potreby rastúcich trhov práce budúcnosti;

21.  domnieva sa, že členské štáty a Komisia ešte nesplnili svoj záväzok dobudovať jednotný trh, najmä jednotný trh so službami, a digitálnu ekonomiku;

22.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii zlepšiť riadenie jednotného trhu; naliehavo žiada Komisiu zladiť ciele jednotného trhu s cieľmi európskeho semestra a zabezpečiť súlad ich monitorovacích mechanizmov; domnieva sa, že osobitné analytické nástroje, ktoré sa skladajú z ukazovateľov používaných na meranie budovania jednotného trhu, môžu poskytnúť užitočné usmernenie pre odporúčania pre jednotlivé krajiny a ročný prieskum rastu; zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch, pretože prispeli k vytýčeniu všeobecných priorít v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; rozhodne preto odsudzuje skutočnosť, že došlo k vynechaniu správy o integrácii jednotného trhu na rok 2015; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila všetky opatrenia stanovené v právnych predpisoch EÚ na presadzovanie vykonávania európskeho semestra;

23.  vyjadruje znepokojenie nad protekcionistickými tendenciami v niektorých členských štátoch; upozorňuje, že v zmluve sa nestanovuje obmedzenie voľného pohybu osôb, služieb ani kapitálu, a pripomína, že Komisia musí chrániť a presadzovať tieto slobody;

24.  zdôrazňuje, že chýbajúci dobre fungujúci vnútorný trh práce a vyvážený prístup k prisťahovalectvu bránia rastu v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad protekcionistickými tendenciami v niektorých členských štátoch; upozorňuje, že v zmluve sa nestanovuje obmedzenie voľného pohybu osôb, tovaru, služieb ani kapitálu, a pripomína, že Komisia musí chrániť a presadzovať tieto slobody;

25.  opakovane zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť mobilitu pracovnej sily (cezhraničnú aj naprieč odvetviami), zvýšenie produktivity práce (spojené s osvojovaním si kvalifikácií na zlepšenie zamestnateľnosti), kvalitu pracovných miest a pružnosť trhu práce, a súčasne zachovať potrebnú úroveň bezpečnosti práce, obmedziť využívanie neistej práce a zabezpečiť správne podmienky pre kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje, že lepšie zosúladenie ponuky kvalifikácií a dopytu po nich, ako aj pracovného a kariérneho poradenstva, bude mať veľký význam v budúcnosti; domnieva sa, že mobilita môže pomôcť znížiť vysokú úroveň neobsadených voľných pracovných miest, ktorá pretrváva spolu s vysokou nezamestnanosťou; zdôrazňuje význam investícií do zamestnávania žien a mladých ľudí, najmä v kontexte nových technológií a sektorov, vzhľadom na ich potenciál vytvárať pracovné miesta;

26.  víta opatrenia, vďaka ktorým sa proces európskeho semestra stáva účinnejším a demokratickejším; uznáva, že bilancia vykonávania je lepšia v oblasti verejných financií, kde sú k dispozícii silnejšie nástroje dohľadu; žiada vyváženú integráciu ukazovateľov zamestnanosti a sociálno-ekonomických ukazovateľov;

Fiškálna zodpovednosť

27.  víta prudký pokles počtu krajín, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, na 11 v roku 2014 z 24 v roku 2011; konštatuje, že v dôsledku tohto fiškálneho zlepšenia sa teraz očakáva, že fiškálna orientácia v EÚ zostane v roku 2015 viac-menej neutrálna; žiada Komisiu, aby posúdila, či je fiškálna politika EÚ v súlade s potrebou zvýšiť investície; vyjadruje však svoje znepokojenie v súvislosti s rastúcou nerovnosťou, poklesom kúpnej sily, vysokou dlhodobou nezamestnanosťou a nezamestnanosťou mladých ľudí a stále veľmi vysokým verejným a súkromným zadlžením viacerých členských štátov v eurozóne, čo je okolnosť, ktorá nielen bráni rastu, ale predstavuje aj značné riziko v prípade možných budúcich šokov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrný a konzervatívny výklad ukazovateľov rastu a preskúmala kvalitu predpovedí rastu, pretože predchádzajúce predpovede Komisie boli často revidované smerom nadol;

28.  súhlasí s Komisiou, že väčšina členských štátov musí pokračovať v presadzovaní fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast; vyzýva členské štáty s dostatočným fiškálnym priestorom, aby zvážili zníženie daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie s cieľom stimulovať súkromné investície a vytváranie pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne odporúčania pre členské štáty vrátane členských štátov, na ktoré sa vzťahujú programy makroekonomických úprav, ktoré by podporovali hospodársky rast s udržateľnými a sociálne vyrovnanými štrukturálnymi reformami, ktoré budú viesť k tvorbe kvalitných pracovných miest, posilnenej konkurencieschopnosti a zvýšenej konvergencii;

29.  berie na vedomie hodnotenie Komisie týkajúce sa návrhu rozpočtových plánov členských štátov; zdôrazňuje, že preskúmanie návrhov rozpočtových plánov by sa malo zamerať na udržateľné financovanie; zdôrazňuje význam uplatňovania fiškálnych pravidiel a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania;

30.  konštatuje, že iba päť členských štátov plne dodržiava ustanovenia Paktu stability a rastu; trvá na tom, že Pakt stability a rastu bol vypracovaný na základe konsenzu členských štátov; zdôrazňuje, že veľký podiel výdavkov vynaložených na pokrytie verejného dlhu zníži zdroje, ktoré môžu byť vynaložené v oblasti verejných služieb a investícií; uznáva preto, že zníženie deficitu vo vysoko zadlžených krajinách je naďalej potrebné, ale domnieva sa, že táto fiškálna konsolidácia by sa mala uskutočniť spôsobom, ktorý bude chrániť zraniteľných užívateľov verejných služieb, ochraňovať verejné investície a zvyšovať príjmy primeraným spôsobom prostredníctvom vyššieho rastu;

Posilnená koordinácia vnútroštátnych politík

31.  víta správu o mechanizme varovania; víta postupné znižovanie vnútornej nerovnováhy v členských štátoch; upozorňuje na vonkajšiu nerovnováhu viacerých členských štátov vrátane vysokých obchodných prebytkov; konštatuje stratu trhových podielov EÚ ako celku na svetových trhoch;

32.  poukazuje na to, že cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe nie je len to, aby sa zabránilo silným nepriaznivým vplyvom na rast a zamestnanosť v rámci krajiny, ale aj tomu, aby vplyvy zle navrhnutých vnútroštátnych politík presahovali do iných členských štátov eurozóny; berie na vedomie vyhlásenie Európskej rady z decembra 2014 o presunutí diskusie o užšej koordinácii hospodárskych politík v HMÚ na rok 2015, prostredníctvom správy štyroch predsedov;

33.  opakuje svoj názor na súčasný rámec riadenia hospodárstva, ktorému chýba dostatočná demokratická zodpovednosť pri uplatňovaní pravidiel a inštitúcií a orgánov; vyzýva Komisiu, aby predložila potrebné návrhy na riešenie nedostatku riadnej demokratickej zodpovednosti v oblasti správy hospodárskych záležitostí EÚ;

34.  poznamenáva, že by sa mala venovať pozornosť účinkom významného poklesu cien ropy a tomu, či by ho mali znášať výlučne alebo čiastočne spotrebitelia fosílnych palív prostredníctvom zvýšenia daní z fosílnych palív vládami s cieľom znížiť ich deficity, financovať investície, zabrániť oslabovaniu politiky v oblasti klimatických zmien a znížiť dezinflačné účinky;

Rozpočet EÚ

35.  podčiarkuje, že pri tvorbe národných rozpočtov a európskeho rozpočtu treba uplatňovať zásadu presnosti vo verejných rozpočtoch, aby sa zabezpečila konvergencia a stabilita v EÚ; vyjadruje presvedčenie, že táto presnosť je jedným z prvkov reakcie na krízu dôvery medzi členskými štátmi i medzi členskými štátmi a občanmi Európskej únie, dôvery, ktorej strata sa prehĺbila po prepuknutí nedávnej finančnej krízy;

36.  preto žiada zosúladenie ekonomických predpokladov používaných pri tvorbe národných rozpočtov; predovšetkým sa domnieva, že prvky medzinárodnej hospodárskej situácie by mali byť predmetom spoločného posúdenia;

37.  žiada zabezpečenie väčšieho súladu pri predkladaní verejných rozpočtov, a to v záujme ich porovnateľnosti a predchádzania nadmerným makroekonomickým nerovnováham; opakuje predovšetkým svoju žiadosť o štandardizáciu účtovania príspevku do európskeho rozpočtu jednotlivými členskými štátmi;

38.  vyzýva Komisiu, aby odstránila prípadný demokratický deficit v semestri balíkom opatrení na posilnenie hospodárskej a menovej únie ohláseným na rok 2015;

39.  domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby Európsky parlament úzko spolupracoval s národnými parlamentmi v rámci európskeho semestra správy hospodárskych záležitostí a rozpočtu; zaväzuje sa k prehĺbeniu svojich vzťahov s národnými parlamentmi v duchu konštruktívneho partnerstva;

40.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že objem nezaplatených účtov v rozpočte EÚ oslabuje dôveryhodnosť EÚ a je v rozpore s cieľmi v oblasti rastu a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí, a podpory malých a stredných podnikov prijatými na najvyššej politickej úrovni, a obáva sa, že sa tým prehĺbi priepasť medzi Úniou a občanmi;

41.  žiada povolebné vyhodnotenie VFR s cieľom analyzovať, a tým posilniť pridanú hodnotu financovania EÚ využívaného na ciele v oblasti konkurencieschopnosti, rastu, zamestnanosti a energetickej transformácie stanovené Úniou; vyzýva Komisiu, aby prijala jasnejšiu metodiku lepšieho sledovania finančných prostriedkov a výdavkov EÚ spojených s cieľmi stratégie Európa 2020, a umožnila tým zlepšenie posudzovania vplyvu;

42.  ďalej vyzýva Komisiu, aby podala správu o potenciálnom negatívnom vplyve, ktorý by mal problém oneskorených platieb na záväzky prijaté členskými štátmi v súvislosti s európskym semestrom;

43.  poznamenáva, že efektívnosť verejnej správy v mnohých členských štátov sa doteraz nezlepšila, i keď by to prinieslo úspory vďaka racionalizácii organizácie a zníženiu administratívneho zaťaženia podnikov a občanov;

44.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu 2015 zdôraznila hospodársky význam európskych štrukturálnych a investičných fondov (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí); pripomína, že tieto fondy predstavujú 10 % celkových verejných investícií v priemere v EÚ, ale že táto situácia je v jednotlivých krajinách rôzna a že v niektorých členských štátoch tieto fondy môžu predstavovať až 80 % verejných investícií; zdôrazňuje, že štrukturálne a investične fondy sú dobrým príkladom synergie medzi európskym rozpočtom a štátnymi rozpočtami na základe spoločne dohodnutých cieľov zakotvených v partnerských dohodách o raste a investíciách v súlade so stratégiou Európa 2020; podporuje všetky snahy zamerané na inteligentné združovanie európskych a národných rozpočtových prostriedkov s cieľom dosiahnuť zvýšenie efektívnosti, povzbudenie hospodárstva a nižšie schodky štátnych rozpočtov vďaka pozitívnemu účinku spoločne využívaných zdrojov;

45.  zdôrazňuje naliehavú potrebu účinne riešiť problém daňových podvodov, pre ktoré rozpočet EÚ prichádza o značné zdroje;

46.  vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu možného vplyvu presunutia finančných prostriedkov z programov EÚ, ako sú Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020;

47.  vyzýva členské štáty, aby doplnili prostriedky do investičného plánu, ktorého cieľom je čo najviac zvýšiť vplyv verejných výdavkov a pritiahnuť súkromné investície,

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0129.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.
(11) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 134.


Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015
PDF 477kWORD 173k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015 (2014/2222(INI))
P8_TA(2015)0068A8-0043/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 145, 148, 152 a 153 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ týkajúci sa osobitných opatrení pre najvzdialenejšie regióny,

–  so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 o práve na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom „Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“ (COM(2015)0012),

–  so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva Príležitosti pre mladých (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(8),

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce Global Wage Report 2014/2015 z 5 decembra 2014,

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast z 9. decembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júla 2014 s názvom Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta COM(2014)0446;

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. septembra 2011(9) a 16. januára 2014(10) o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0043/2015),

A.  keďže Európa sa musí usilovať o udržanie modelu sociálneho trhového hospodárstva, ktoré zabezpečuje trvalý rast, s cieľom zanechať ďalšej generácii prácu, a nie dlhy;

B.  keďže hospodárska a sociálna situácia v EÚ je naďalej bezútešná a keďže podľa hospodárskych prognóz Komisie z jesene 2014 je hospodárska obnova naďalej krehká; keďže napriek negatívnym mieram rastu v uplynulých dvoch rokoch sa očakáva, že rast v eurozóne dosiahne v roku 2014 0,8 % a 1,1 % v roku 2015; keďže iba niekoľko členských štátov má lepšie prognózy a Komisia v uplynulých rokoch systematicky revidovala svoje vlastné prognózy smerom nadol; keďže napriek skutočnosti, že predpokladaný celkový deficit v 28 členských štátoch EÚ klesol v roku 2014 na 3%, v niektorých členských štátoch zostáva vysoký, čo dokazuje potrebu ďalšej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude zlučiteľná s rastom a lepšou a udržateľnejšou zamestnanosťou, pretože oživenie hospodárstva nie je ani rozsiahle, ani pevné;

C.  keďže rýchla cesta fiškálnej konsolidácie prijatá počas hospodárskej krízy zabránila členským štátom v dosiahnutí cieľov stratégie Európa 2020, čo dokazuje, že fiškálne politiky by mali byť diferencované a prispôsobené konkrétnej situácii každého členského štátu; keďže prudký pokles cien ropy môže poskytnúť stimul hospodárstvu mnohých členských štátov, najmä ak sa rýchlo premietne do nižších nákladov na energie pre rodiny a podniky;

D.  keďže EÚ musí naďalej zlepšovať svoje hospodárske a sociálne politiky v záujme čo najskoršieho dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020, pričom prekoná riziká hospodárskej stagnácie a deflácie, a keďže na to, aby k tomu došlo, je potrebné ďalej vyvíjať úsilie o podporu investícií a štrukturálnych reforiem sociálne zodpovedným spôsobom; keďže ekologická transformácia je nutná na zabezpečenie prechodu k hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje, a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja; keďže je znepokojujúce, že postavenie EÚ v svetovej ekonomike sa v dôsledku krízy, straty jej priemyselnej základne a nedostatočnej dôvery investorov a podnikateľov oslabuje, pričom ostatné krajiny vykazujú jasné známky obnovy; keďže v októbri 2014 Medzinárodný menový fond odhadol, že pravdepodobnosť recesie v eurozóne vzrástla, a na konci roka dosiahne 35 až 40 %;

E.  keďže členské štáty zohrávajú ústrednú úlohu pri vykonávaní politík zamestnanosti vrátane politík v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a keďže takéto opatrenia dosahujú najlepšie výsledky na vnútroštátnej úrovni;

F.  keďže EÚ musí čím skôr začať riešiť problém rýchleho starnutia svojho obyvateľstva;

G.  keďže napriek istým zlepšeniam (po prvý raz od roku 2011, keď nastal mierny nárast v pracovných pomeroch na plný úväzok), miera nezamestnanosti zotrváva na rekordnej úrovni, pričom takmer 25 miliónov ľudí v EÚ nemá zamestnanie; keďže dlhodobá nezamestnanosť je znepokojujúco vysoká a 12 miliónov ľudí je nezamestnaných dlhšie ako jeden rok (zvýšenie o 4 % oproti predchádzajúcemu roku); keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí výrazne neklesla (znížila sa iba o 1,9 % v porovnaní s rokom 2013) a jej priemer v EÚ dosahuje 21,2 %; keďže 75 % dlhodobo nezamestnaných v EÚ má menej ako 35 rokov; keďže situácia na trhu práce je v niektorých prípadoch osobitne ťažká pre mladých ľudí bez ohľadu na úroveň ich vzdelania;

H.  keďže Európsky sociálny fond so zárukou pre mladých ľudí a iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa musia správne a v plnej miere využívať na financovanie udržateľných projektov s cieľom bojovať proti nezamestnanosti a predovšetkým proti nezamestnanosti mladých ľudí;

I.  keďže podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) je naďalej vysoký a keďže mladí Rómovia sú v tejto skupine nadmerne zastúpení;

J.  keďže viacero faktorov – medzi nimi skutočnosť, že sa nevytvorilo pozitívne prostredie, ktoré by podnietilo investície a rast, znížili sa trhové príjmy a oslabil dosah sociálnych transferov postupom času(11), ako aj úsilie niektorých členských štátov o obnovu ich ekonomickej rovnováhy znižovaním výdavkov na sociálnu ochranu – viedlo k výraznému zníženiu hrubého disponibilného príjmu domácností, čo prispelo k zvýšeniu počtu európskych rodín ohrozených sociálnym vylúčením a k znepokojivému nárastu nerovností vrátane rodových nerovností; keďže každý štvrtý Európan je ohrozený chudobou; keďže podzamestnanosť a neistota dosiahla vrchol a pre 50% všetkých uchádzačov o zamestnanie nestačí zabezpečiť zamestnanie na to, aby sa vymanili z chudoby;

K.  keďže podľa najnovších údajov z roku 2013 dlhodobá nezamestnanosť dosiahla historicky vysokú úroveň 5,1 % pracovnej sily v krajinách EÚ-28; keďže dlhodobá nezamestnanosť nielen zásadným spôsobom ovplyvňuje jednotlivcov v priebehu ich života, ale môže sa v EÚ zmeniť na štrukturálnu nezamestnanosť;

L.  keďže takmer 25,1 % obyvateľstva EÚ je v súčasnosti vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia; keďže priemerná miera rastu chudoby detí je vyššia, než je priemerná miera rastu chudoby celkovo, a keďže v niektorých členských štátoch žije jedno z troch detí pod hranicou chudoby;

M.  keďže starší ľudia sú skupina, ktorá je najpravdepodobnejšie vystavená dlhodobej nezamestnanosti; keďže v roku 2012 pracovala iba polovica z pracovníkov vo veku od 55 do 65 rokov; keďže starší ľudia viac pociťujú znižovanie verejných výdavkov na sociálne a zdravotné služby a sociálne dávky; keďže niektoré kategórie starších ľudí, napríklad osoby staršie ako 80 rokov, staršie ženy, starší migranti a starší príslušníci etnických menšín, sú osobitne ohrozené chudobou;

N.  keďže na prekonanie krízy niektoré členské štáty drasticky znížili verejné financie v rovnakom čase, ako vzrástol dopyt po sociálnej ochrane v dôsledku zvýšenia nezamestnanosti; keďže prostriedky zo štátnych rozpočtov určené na sociálne zabezpečenie sa dostali pod ešte väčší tlak, pretože po rozsiahlom prepúšťaní zo zamestnania alebo po krátení miezd sa príspevky znížili, čím bol vážne ohrozený európsky sociálny model; keďže požadované reformy nezodpovedajú potrebám občanov a nespĺňajú ich očakávania v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

O.  keďže zníženie chudoby je nielen jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ale aj sociálnou zodpovednosťou členských štátov, pričom najlepšou cestou, ako uniknúť chudobe, je dôstojné a udržateľné zamestnanie; keďže úsilie sa musí preto zamerať na uľahčenie prístupu k pracovným miestam, najmä pre tých, ktorí boli čo najvzdialenejší trhu práce; keďže trh práce je stále poznačený výraznými rozdielmi v podmienkach zamestnávania a keďže vo veku nad 55 rokov ženám hrozí väčšie riziko života v chudobe alebo sociálneho vylúčenia než mužom;

P.  keďže sociálno-ekonomické nerovnováhy medzi členskými štátmi sa ďalej prehĺbili, pričom pokiaľ ide o cieľ regionálnej konvergencie, je pravdou pravý opak; keďže rozdiely v miere nezamestnanosti medzi ústrednými a okrajovými krajinami sa zvýšil z 3,5 % v roku 2000 na 10 % v roku 2013; keďže tieto rozdiely zvyšujú riziko fragmentácie a ohrozujú hospodársku stabilitu EÚ a sociálnu súdržnosť; keďže 6. správa o súdržnosti zdôrazňuje úlohu, ktorú štrukturálne fondy zohrávajú pri boji proti nerovnosti, najmä počas krízy;

Q.  keďže v článku 174 ZFEÚ sa uvádza: „Na podporu celkového harmonického rozvoja Únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“;

R.  keďže regióny s ťažkými a trvalými prírodnými či demografickými podmienkami majú obyčajne vyššiu mieru nezamestnanosti, nižší hospodársky rast a nedostatok významných investícií zameraných na zlepšenie ich potenciálu;

S.  keďže Európsky parlament za posledné dva roky varoval pred sociálnymi rizikami deflácie v kontexte nízkeho rastu, vysokej nezamestnanosti a tlaku na znižovanie miezd; keďže Európska centrálna banka (ECB) predpovedá dlhodobú nízku infláciu a varuje pred jej dôsledkami na vnútorný dopyt, rast a zamestnanosť; keďže deflácia sa od augusta 2014 stala skutočnosťou v ôsmich členských štátoch (z ktorých šesť je v eurozóne); keďže dopyt a vytváranie pracovných miest v EÚ sú silne obmedzené prevažujúcou slabosťou poskytovania úverov malým a stredným podnikom a potrebou znížiť nadmerný verejný a súkromný dlh s osobitným zreteľom na hypotekárne úvery; keďže pokles miery inflácie výrazne zvyšuje tieto problémy tým, že zvyšuje reálne úrokové sadzby a reálnu dlhovú záťaž, čo by mohlo viesť k vzniku začarovaného kruhu hospodárskeho poklesu; keďže ECB na všetky tieto aspekty zareagovala 22. januára 2015 zavedením rozsiahleho programu nákupu aktív, pričom výška kombinovaných mesačných nákupov aktív má dosahovať 60 miliárd EUR a nákupy sa majú realizovať aspoň do septembra 2016;

T.  keďže expanzívnu menovú politiku možno využívať na podporu vývozu ako krátkodobý spôsob zlepšenia situácie hospodárstva EÚ;

U.  keďže na podporu investícií v EÚ je možné využiť nízke úrokové miery;

V.  keďže sa zvýšila fiškálna konsolidácia a zaviedli sa nové hlavné ciele, ktoré sa zameriavajú viac na štrukturálne než na cyklické deficity; keďže aj napriek tomu je veľkosť veľkosť fiškálnych multiplikátorov v súčasnej situácii je stále veľmi vysoká; keďže je potrebné, aby sa dosiahol strednodobý cieľ a cieľ dlhu, a tak vzniklo prostredie, ktoré podnieti hospodársky rast a tvorbu pracovných miest; keďže je potrebné systematicky prehodnocovať vplyv týchto opatrení na životné prostredie a rodovú rovnosť;

W.  keďže verejné a súkromné investície v EÚ znepokojujúco klesli a v súčasnosti sú takmer o 20 % nižšie ako pred krízou, čo je menej ako u jej hlavných hospodárskych partnerov kdekoľvek vo svete; keďže investície do udržateľných pracovných miest, ľudského kapitálu, výskumu a inovácií (vrátane projektov menších rozmerov), do energetickej únie efektívne využívajúcej zdroje, jednotného digitálfneho trhu, podpory podnikania a lepšieho podnikateľského prostredia pre MSP musia patriť medzi najvyššie priority Komisie aj členských štátov, pretože investície do týchto oblastí majú zásadný význam nielen pre zabezpečenie oživenia hospodárstva, ale tiež rozšírenie hospodárskeho potenciálu EÚ z hľadiska rastu a tvorby prosperity;

X.  keďže národné parlamenty sa dostatočne nezapojili do procesu európskeho semestra na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, Európsky parlament, miestne a regionálne orgány, organizácie občianskej spoločnosti a sociálni partneri obmedzili pocit zúčastnenosti na reformách zo strany členských štátov a rozvoj inkluzívnych, sociálnych a udržateľných riešení a znížili dôveru občanov v projekt EÚ;

Y.  keďže stanovovanie miezd je v právomoci členských štátov;

Ambiciózne hospodárske politiky pre rast, vytváranie kvalitných pracovných miest a boj proti deflácii

1.  víta integrovaný prístup Komisie k rastu založený na troch hlavných pilieroch: investičnom pláne pre Európu, štrukturálnych reformách a fiškálnej zodpovednosti; žiada ambicióznu, expanznú hospodársku a fiškálnu politiku v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu, ktorá podporí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a vytvorí lepšie a udržateľnejšie pracovné miesta; zdôrazňuje, že solidarita je hlavnou hodnotou, na ktorej je postavená Európska únia; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v ich úsilí tým, že im poskytne konkrétne odporúčania, ktoré im a celej EÚ budú užitočné, aby sa nezameriavali iba na fiškálnu konsolidáciu, ale aj na štrukturálne reformy, a to sociálne vyváženým a hospodársky efektívnym a udržateľným spôsobom; zdôrazňuje, že nízka inflácia už zvyšuje reálne úrokové sadzby, rovnako ako reálny verejný a súkromný dlh, ktorý spoločne s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou mladých ľudí potláča rast a zvyšuje chudobu;

2.  je si vedomý súvislostí medzi fiškálnou zodpovednosťou a potrebou podnietiť investície a štrukturálne reformy v členských štátoch v rámci Paktu stability a rastu; v tomto zmysle víta oznámenie Komisie s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu; vyzýva partnerov, aby pri vykonávaní reforiem využívali flexibilitu, ktorá je už súčasťou pravidiel a dohôd, pokiaľ členským štátom hrozia nadmerné makroekonomické nerovnováhy, aby sa zaručilo, že fiškálna zodpovednosť bude zlučiteľná s hospodárskym rastom, tvorbou zamestnanosti a sociálnym štátom;

3.  zdôrazňuje potrebu štrukturálnych reforiem v členských štátoch; poznamenáva, že hoci niektoré členské štáty, ktoré vykonali reformy, boli pri opätovnou získaní konkurencieschopnosti na svetovom trhu úspešné, tieto reformy by mali byť zlučiteľné s inteligentným, udržateľným a inkluzívnym rastom, ako aj s tvorbou dôstojných pracovných miest; v záujme dosiahnutia týchto cieľov žiada, aby sa rozšírilo zameranie na tieto reformy o oblasti, akými sú jednotný digitálny trh, energetická únia či fiškálne reformy; nazdáva sa, že do reforiem presadzovaných na trhu práce sa tiež musí vniesť flexibilita a bezpečnosť, ktoré sú potrebné na ukončenie segmentácie a zabezpečenie dôstojných miezd;

4.  víta skutočnosť, že nový súbor politík pridáva investície k predchádzajúcim prioritám fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem; domnieva sa však, že ročný prieskum rastu by sa mal viac zaoberať celkovým dopytom a jeho spojeniu so zvyšovaním miezd a sociálnou nerovnosťou; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zníženie makroekonomickej nerovnováhy, ústrednou prioritou by nemalo byť zvýšenie prebytku bežného účtu, ale zvýšenie miery rastu, miery zamestnanosti a zníženie miery chudoby;

5.  je znepokojený tým, že investície v EÚ v ostatných rokoch významne klesli a dnes sú takmer 20 % pod úrovňou, ktorá bola pred krízou; varuje, že pokles bol ešte väčší v periférnych členských štátoch, kde bola fiškálna konsolidácia akútnejšia; opäť zdôrazňuje potenciál ekologického hospodárstva z hľadiska zamestnanosti, podľa odhadov Komisie by totiž mohlo do roku 2020 priniesť päť miliónov pracovných miest len v sektoroch energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, a to za predpokladu, že sa zavedú ambiciózne politiky v oblasti klímy a energetiky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočnú úroveň investícií do týchto odvetví a predvídali budúce zručnosti pracovníkov;

6.  víta skutočnosť, že jeden z troch hlavných pilierov stratégie Komisie na rok 2015 sú investície, a vyzýva na čo najrýchlejšie vykonanie plánu; berie na vedomie skutočnosť, že príspevky členských štátov do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) sa nebudú započítavať pri určovaní fiškálnej úpravy v rámci preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu;

7.  domnieva sa, že tri hlavné piliere stratégie Komisie na rok 2015 sa musia vykonávať spoločne s cieľom podporovať investície zodpovedným spôsobom v tých oblastiach, ktoré majú reálny vplyv na rast a vytváranie pracovných miest, napríklad v digitálnom hospodárstve, ekologických sektoroch a zdravotnej starostlivosti;

8.  berie na vedomie skutočnosť, že EFSI bude založený na existujúcich zdrojoch EÚ a nebude získavať „čerstvé“ verejné peniaze okrem 5 miliárd EUR od Európskej investičnej banky (EIB); zdôrazňuje riziko nedostatočného objemu fondu na základe príliš optimistických predpokladov, že sa väčšinu potrebných finančných prostriedkov pravdepodobne podarí prilákať od súkromných investorov; vyzýva EIB, aby zvážila zmenu svojho zamerania, a to od metodiky výlučne založenej na komerčnom bankovníctve smerom k metodike založenej na modeli posúdenia rizika projektu, kde sa vychádza z vymedzených kritérií a transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti využitia prostriedkov z rozpočtu EÚ a ďalších nových zdrojov, aby sa zabezpečilo, že fondu EFSI sa podarí splniť ciele;

9.  vyzýva Komisiu a EIB, aby posúdili vplyvy hospodárskej krízy na bankový systém a konečných prijímateľov finančných prostriedkov EIB, najmä pokiaľ ide o MSP, sektor sociálneho hospodárstva a štátne podniky;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že EFSI musí byť skôr zameraný na vytváranie nových investícií v oblastiach, kde je nízka chuť investovať, než nahrádzať investície, ktoré by boli vytvorené inde (vytesnenie), alebo vysoko ziskové investície, ktoré by sa tak či tak uskutočnili (mŕtva váha); vyzýva Komisiu, aby zahrnula a podporovala sociálne investície, ktoré nielen vytvárajú finančnú návratnosť, ale podnecujú priaznivé sociálne účinky, ako sú investície do ľudského kapitálu, investície s veľkým vplyvom na tvorbu lepších a udržateľnejších pracovných miest alebo sociálne začleňovanie a znižovanie chudoby, ako sú systémy sociálnej ochrany a sociálne služby, alebo investície do sociálneho hospodárstva; opakuje svoju výzvu na realizáciu balíka strategických investícií;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila investície do hospodársky slabších regiónov, ktoré trpia vysokou nezamestnanosťou, a do MSP v týchto regiónoch, vzhľadom na ich veľmi obmedzený prístup k financovaniu, aby sa zabezpečilo, že tieto snahy budú mať významný vplyv tam, kde sú najviac potrebné, a rozhodnutia sa budú prijímať s náležitým ohľadom na hospodárske vlastnosti investícií; pridáva sa k názoru Komisie, že sú potrebné kvalifikované pracovné sily v rastúcich sektoroch, ako sú digitálne hospodárstvo, ekologické sektory a zdravotná starostlivosť;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili otázku špecifických posilnených mechanizmov na vykonávanie investičných programov v najvzdialenejších regiónoch, ktorých odľahlosť, geografická roztrieštenosť, krehké hospodárstva a prírodné obmedzenia vedú k prehĺbeným nerovnostiam pri prístupe k pracovným príležitostiam, tovaru a službám;

13.  vyzýva Komisiu, aby pri programovaní európskeho investičného plánu, najmä pokiaľ ide o širokopásmové pokrytie, vzala do úvahy regióny, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami;

14.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala a zlepšila iniciatívu pre projektové dlhopisy EÚ – EIB, ktorá začala ako pilotný projekt v roku 2012 na zhrnutie európskeho investičného plánu s cieľom posilniť jeho úlohu v podpore zamestnanosti; v tejto súvislosti pripomína aj podrobné preskúmanie dlhopisov so sociálnym vplyvom zahrnutých v SIP;

Zmena zamerania zodpovednej politiky na investície, vytváranie kvalitných pracovných miest a rast

15.  konštatuje, že Európsky investičný plán je nevyhnutným doplnkom úsilia o posilnenie udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, ktorý treba podporiť súkromnými a verejnými zdrojmi, aby bol úspešný; víta skutočnosť, že ročný prieskum rastu (RPR) 2015 naďalej vyzýva na väčšie úsilie krajín s fiškálnym manévrovacím priestorom ako prostriedkom na podnecovanie európskeho dopytu a investícií;

16.  víta zrýchlenie fiškálnej konsolidácie a zavedenie nových hlavných cieľov, ktoré sa zameriavajú viac na štrukturálne než na cyklické deficity a ktoré by mali mať priaznivé účinky na zamestnanosť a udržateľný rast; konštatuje však, že veľkosť fiškálnych multiplikátorov je v súčasnej situácii stále veľmi vysoká, čo bude mať významný negatívny vplyv na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, ako aj na udržateľnosť systémov sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu, aby uľahčila využitie maximálnej flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu;

17.  vyzýva na vypracovanie európskeho rámca, aby sa zabezpečilo, že všetky investície v rámci európskeho investičného plánu budú mať významný vplyv, pokiaľ ide o podporu udržateľného rastu, vytváranie kvalitných pracovných miest a podporu sociálneho pokroku; vyzýva Komisiu, aby monitoroval a kontrolovala investície v rámci plánu a aby ďalej vykonávala audit a merania hospodárskeho a sociálneho dosahu investícií v reálnom vyjadrení; vyzýva Komisiu, aby do expertných výborov nového EFSI, ktoré majú schvaľovať projekty určené na financovanie, zahrnula odborníkov na sociálne politiky a aby zabezpečila, že jedným z hlavných kritérií výberu bude pozitívny sociálny vplyv;

18.  zdôrazňuje význam flexibility, ktorá sa môže v rámci existujúceho Paktu stability a rastu využiť s cieľom zabezpečiť sociálnym investíciám manévrovací priestor, konkrétne sociálnym investíciám do ľudí, ktorým sa poskytnú potrebné zručnosti a podporné podmienky celoživotného produktívneho a uspokojujúceho zapojenia do hospodárstva a spoločnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciálnu úlohu sociálneho hospodárstva pri vytváraní udržateľných, inkluzívnych a kvalitných pracovných miest;

Obnovené financovanie MSP s cieľom podporiť súkromné investície a vytváranie pracovných miest

19.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo MSP sú chrbticou tvorby pracovných miest v EÚ, naďalej čelia vážnym ťažkostiam v prístupe k financovaniu a sú znepokojujúco nadmerne zadlžené; víta preto nové odporúčania Komisie o prístupe MSP k finančným prostriedkom, ktoré zahrňujú nový prístup k insolventnosti a zlyhaniu podnikania; žiada, aby členské štáty vyvinuli ďalšie úsilie o zlepšenie programov reštrukturalizácie dlhov ako prostriedku na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby podnietila na vnútroštátnej úrovni presadzovanie zásad vytýčených v jej odporúčaniach z 12. marca 2014 prostredníctvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že podniky a MSP pod vedením žien sa stretávajú s väčšími ťažkosťami pri získavaní financovania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala príčiny tejto situácie a navrhla opatrenia na jej riešenie;

20.  zdôrazňuje, že v Európskej únii je dôležité pestovať kultúru podnikania tým, že sa obmedzia prekážky brániace samostatnej zárobkovej činnosti a zakladaniu podnikov; poukazuje na to, že toto môže podporiť inteligentná kombinácia finančnej podpory, akou sú mikrofinancovanie a os sociálneho podnikania programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) alebo riešenia v podobe jednotných kontaktných miest vo verejnej správe na registráciu nových podnikov;

21.  je znepokojený tým, že finančná fragmentácia v eurozóne v niektorých prípadoch ohrozuje rast a udržateľnosť MSP; požaduje obnovu úverovej kapacity hospodárstva, čím sa MSP umožní investovať a vytvárať pracovné miesta, ako aj uľahčenie prístupu k podnikaniu a prístupu MSP k programom ako COSME alebo Horizont 2020;

22.  vyzýva členské štáty, aby odstránili zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov a malých a stredných podnikov a uľahčili podmienky pre začínajúce podniky;

23.  víta spoločný program Komisie a EIB na poskytovanie úverov MSP s využitím štrukturálnych fondov na zefektívnenie investícií do týchto podnikov s cieľom podporiť tvorbu lepších a udržateľnejších pracovných miest; vyzýva ECB, aby doplnila túto politickú činnosť a preskúmala spôsoby nákupu aktív MSP a podporila rozvoj MSP v rámci programov kvantitatívneho uvoľňovania založených na osvedčených postupoch uplatňovaných v iných hospodárskych regiónoch, alebo aby slúžila ako ručiteľ za zdroje financovania MSP, ktoré v mnohých členských štátoch tvoria až 80 % pracovných miest;

24.  berie na vedomie rozsiahly program ECB nákupu aktív, ktorý sa znova zameriava na systém bankovníctva; vyzýva preto ECB, aby optimalizovala svoj potenciál a zlepšila reálnu ekonomiku tým, že poskytne v záujme podpory rastu a riešenia nezamestnanosti v EÚ poskytne úvery;

25.  víta opatrenia oznámené Komisiou na podporu vytvárania pracovných miest v MSP uvoľnením alternatív bankových úverov a na zlepšenie regulačného a fiškálneho rámca s cieľom zvýšiť dlhodobé investície do MSP; vyzýva na čo najrýchlejšie vykonanie týchto opatrení; vyzýva Komisiu, aby podporila aj projekty menšieho rozsahu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili finančné družstvá na financovanie MSP (úverové združenia) ako alternatívne nástroje financovania a aby umožnili MSP lepší prístup k verejnému obstarávaniu a financovaniu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

26.  zdôrazňuje význam sprostredkovateľských orgánov spojených s MSP, napríklad obchodných komôr, ako hnacích síl so znásobujúcim vplyvom pri vykonávaní politík EÚ týkajúcich sa MSP, a vyzýva Komisiu, aby s týmito orgánmi začala partnerský dialóg o tom, ako by sa politiky EÚ týkajúce sa MSP mohli lepšie vykonávať, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest;

Efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov

27.  zdôrazňuje, že rast a politiky zamestnanosti majú rozdielny územný vplyv a závisia od špecifickej situácie každého regiónu EÚ a že regionálne rozdiely sa od začiatku krízy prehĺbili; podčiarkuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali zohľadňovať regionálne rozdiely v rámci členských štátov s cieľom podporiť rast a zamestnanosť a zároveň zachovať územnú súdržnosť;

28.  domnieva sa, že opatrenia politiky súdržnosti majú zásadnú úlohu pri znižovaní vnútorných rozdielov v hospodárskej súťaži a štrukturálnej nerovnováhy v regiónoch, ktoré to najviac potrebujú; vyzýva Komisiu, aby zvážila vhodné riešenia pre členské štáty, ktoré sú pri veľmi vysokej nezamestnanosti nútené vrátiť finančné prostriedky EÚ pre problémy so spolufinancovaním; vyzýva Komisiu, aby zvážila predbežné financovanie s cieľom uľahčiť plné využívanie fondov týmito členskými štátmi v období 2014 – 2020 a zároveň vždy zabezpečiť dodržiavanie zásady rozpočtovej zodpovednosti;

29.  žiada, aby Komisia prijala naliehavé opatrenia zamerané na boj s daňovým dampingom, daňovými podvodmi a daňovými únikmi, a žiada, aby sa na úrovni Rady prijala ambiciózna daň z finančných transakcií;

30.  vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie EÚ, predovšetkým v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (iniciatíva YEI) a Európskeho sociálneho fondu (ESF), by sa nemalo používať na podporu vnútroštátnych opatrení, ale skôr na poskytovanie dodatočnej podpory, a to spôsobom, ktorý dopĺňa a rozširuje vnútroštátne programy podľa rozhodnutia členských štátov;

31.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby zabezpečili plné čerpanie prostriedkov EÚ na obdobie 2007 – 2013 a aby zabezpečili väčší súlad medzi Európskym sociálnym fondom a inými európskymi štrukturálnymi fondmi a stratégiou Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôsledné monitorovanie účelového viazania 20 % prostriedkov ESF na chudobu; vyzýva Komisiu, aby do najbližšieho RPR a odporúčaní pre jednotlivé krajiny zahrnula kapitolu týkajúcu sa vykonávania Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD);

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štrukturálne reformy na trhoch s energiou s cieľom dosiahnuť odolnú energetickú úniu, ktorá bude menej závislá od vonkajších zdrojov, pričom sa diverzifikujú zdroje dodávok (napr. alžírsky plyn).

Reformy na rozšírenie rastového potenciálu, ľudského kapitálu a produktivity

33.  poznamenáva, že rozhodujúce investičné plány udržateľného rastu a tvorby udržateľných pracovných miest, ako aj opatrenia, ktoré prijme ECB, môžu zaznamenať úspech iba vtedy, ak ich budú sprevádzať vnútroštátne reformy, ktorý zvýšia účasť kvalitnej pracovnej sily, podnietia aktivitu a produktivitu, rozvinú ľudský kapitál vo všetkých vekových skupinách vrátane najzraniteľnejších skupín a podporia pevné sociálne systémy a systémy sociálnej ochrany; poukazuje na to, že kľúčovým prvkom v úsilí o zlepšenie trhov práce je rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady posilniť spoluprácu v sieti verejných služieb zamestnanosti; domnieva sa, že štrukturálne reformy trhu práce by mali zaviesť opatrenia na vnútornú flexibilitu zamerané na udržanie zamestnanosti v čase hospodárskeho narušenia, zabezpečenie kvality pracovných miest a bezpečnosť pri zmene zamestnania, a poskytnúť systémy podpory v nezamestnanosti založené na realistických požiadavkách aktivácie, ktoré zabezpečujú príslušnú podporu prepusteným pracovníkom a sú spojené s politikami opätovnej integrácie;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili inovatívne spôsoby povzbudenia investícií v EÚ; zdôrazňuje najnovší trend, ktorým je presun výroby a služieb podnikov späť do EÚ, a upozorňuje na príležitosti, ktoré tým vznikajú v oblasti tvorby pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; vyjadruje presvedčenie, že ekonomiky EÚ majú jedinečnú príležitosť urýchliť tento trend relokalizácie pracovných miest;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali prispôsobené politiky na podporu vytvárania pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, starších nezamestnaných ľudí, ženy a ďalšie prioritné skupiny najviac postihnuté krízou, ako sú prisťahovalci alebo ľudia so zdravotným postihnutím, vrátane opatrení na podporu antidiskriminačných politík na pracovisku, zosúladenia pracovného a súkromného života, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na boj proti nízkej úrovni vzdelávania, ktorá je príznačná pre niektoré z týchto skupín, pričom mnohým z nich hrozí sociálne vylúčenie; žiada, aby sa odporúčania pre jednotlivé krajiny systematicky zaoberali znižovaním rodových rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch; naliehavo žiada Komisiu, aby od každého členského štátu požadovala, aby vytvoril národný plán zamestnanosti pre tvorbu pracovných miest, ako sa na tom členské štáty dohodli na jarnom zasadnutí Rady v roku 2012;

36.  vyzýva Komisiu, aby zahájila novú iniciatívu zameranú na podporu pracovných príležitostí pre Rómov v členských štátoch obsahujúcu opatrenia na podporu zručností a kvalifikácií a na boj proti diskriminácii, ako aj na podporu tvorby zamestnanosti napríklad prostredníctvom samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania a za použitia inovatívnych finančných nástrojov;

37.  vyzýva členské štáty, aby si ako prioritu vytýčili preklenutie rodových rozdielov v oblasti zamestnania, najmä tým, že sa budú zaoberať rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov a vykonávať opatrenia na uľahčenie zosúladenia pracovného a rodinného života prostredníctvom zvýšenia dostupnosti zariadení starostlivosti o deti;

38.  ľutuje, že európsky semester nie je dosť dobre zladený so stratégiou Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby hospodárske opatrenia zavádzané v rámci európskeho semestra uviedli do súladu so sociálnymi cieľmi a cieľmi v oblasti zamestnanosti stratégie Európa 2020 a sociálnymi zásadami uvedenými v zmluvách; vyzýva Komisiu na intenzívnejšie úsilie o vedenie a koordináciu politík EÚ na podporu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a vytváranie lepších a udržateľných pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila hodnotenie stratégie 2020 v polovici trvania, pričom zohľadní nevyhnutnú potrebu dosiahnuť väčší pokrok, pokiaľ ide o zníženie chudoby a iné sociálne ciele, ako aj potrebu zlepšiť zmysluplné zapojenie zainteresovaných strán;

Vzdelávanie a aktívne pracovné politiky určené na rozvinutie ľudského kapitálu

39.  nazdáva sa, že rastúca medzinárodná konkurencia, ktorá sa čoraz viac opiera o kvalifikovanú pracovnú silu, zanechala EÚ v situácii, keď čelí vážnemu nedostatku a nevhodnému rozloženiu kvalifikovanej pracovnej sily, čo pôsobí ako brzda ekonomického rastu; je presvedčený, že ak majú mať členské štáty reálnu šancu dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, musia sa zamerať na vytvorenie správneho prostredia pre tvorbu pracovných miest;

40.  opakuje svoju výzvu Rade, Komisii a členským štátom, aby do rámca stratégie Európa 2020 zakomponovali aj rodový pilier;

41.  poukazuje na to, že stratégia na obnovu konkurencieschopnosti by sa nemala zameriavať iba na náklady na pracovnú silu, ale aj na zvyšovanie produktivity prostredníctvom investícií do ľudského kapitálu a štrukturálnych reforiem;

42.  vyzýva členské štáty, aby obnovili investície do ľudského kapitálu na predkrízovú úroveň, najmä s cieľom uľahčiť mladým ľuďom prechod medzi vzdelávaním a zamestnaním a investovať do odbornej prípravy, ako aj do programov celoživotného vzdelávania;

43.  víta skutočnosť, že v RPR na rok 2015 Komisia žiada členské štáty, aby chránili a podporovali dlhodobé investície do vzdelávania, výskumu a inovácií; konštatuje však, že tie členské štáty, ktorých rozpočty sú už obmedzené, nemajú dostatočné prostriedky na splnenie tohto cieľa;

44.  zdôrazňuje význam aktívnych politík v oblasti práce pre niektoré členské štáty v súčasnom kontexte; vyzýva tieto členské štáty, aby zvýšili krytie a účinnosť aktívnych politík trhu práce;

Kvalitné pracovné miesta a mzdy ako hnacie sily produktivity a rastu

45.  vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vysokej miere nezamestnanosti v znevýhodnených skupinách, prioritne prístupu a začleňovaniu do trhu práce a presadzovaniu politík prístupu a začleňovania, lebo zamestnanosť je kľúčom k úspešnému začleneniu;

46.  pripomína, že dôstojné sú dôležité nielen pre sociálnu súdržnosť, ale aj na udržanie silného oživenia hospodárstva a produktívnej ekonomiky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aký bude mať dosah zavedenie minimálnych miezd v členských štátoch v súvislosti so znižovaním nerovností v oblasti miezd; vyzýva Komisiu, aby usporiadal konferenciu o európskom rámci pre minimálne mzdy;

47.  je znepokojený tým, že reformy trhu práce v mnohých členských štátoch nedokázali znížiť mieru neistých pracovných miest; badá, že 50 % pracovných miest vytvorených v roku 2014 boli dočasné pracovné miesta; konštatuje, že podľa Komisie pretrváva chudoba v zamestnaní a pre 50% všetkých uchádzačov o zamestnanie nestačí zabezpečiť zamestnanie na to, aby sa vymanili z chudoby, ani na zvýšenie produktivity; vyzýva členské štáty, aby sa kvalita pracovných miest stala prioritou a riešili segmentáciu pracovného trhu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že reformy trhu práce sa budú zameriavať okrem podpory tvorbe lepších a udržateľnejších pracovných miest na zníženie segmentácie, posilnenie začlenenia zraniteľných skupín na trh práce, presadzovanie rodovej rovnosti, zníženie chudoby pracujúcich ľudí a zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany všetkým pracovníkov, a to i samostatne zárobkovo činným osobám;

48.  nazdáva sa, že členské štáty môžu tvoriť pracovné miesta iba vtedy, ak to trh umožňuje, ak sa môžu spoľahnúť na kvalifikovanú pracovnú silu, ak sú trhy práce dostatočne flexibilné, ak sú mzdové náklady vrátane miezd v súlade s produktivitou, ak systémy sociálnej ochrany robia prácu príťažlivou a ak je regulácia primeraná a založená na dôkazoch;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o riešenie sociálneho dumpingu v EÚ, ktorý významne poškodzuje postihnutých pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia členských štátov; ďalej žiada, aby sa do tohto úsilia zapojili sociálni partneri na všetkých úrovniach;

50.  víta iniciatívu týkajúcu sa európskej platformy o nelegálnej práci; opakuje svoju žiadosť adresovanú členským štátom, aby ľuďom s neistou pracovnou zmluvou, ako aj samostatne zárobkovo činným osobám, zabezpečili základný súbor práv a primeranú sociálnu ochranu, najmä pokiaľ ide o zosúladenie rodinného a pracovného života; vyzýva Komisiu, aby sa intenzívne snažila o riešenie ďalších problémov spôsobených nedobrovoľnou prácou na čiastočný úväzok, dočasným zamestnaním a fingovaním samostatnej zárobkovej činnosti;

51.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že takmer niet žiadnej zmienky o kvalite či udržateľnosti už vytvorených pracovných miest, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť žien, ktoré sú kvôli ťažkostiam pri zosúlaďovaní pracovného a súkromného života nadmerne zastúpené v práci na čiastočný pracovný úväzok;

52.  nazdáva sa, že dosiahnutie cieľov reindustrializácie je pre konkurencieschopnosť EÚ najdôležitejšie, a domnieva sa, že opätovné spustenie skutočnej európskej priemyselnej politiky by mohlo povzbudiť rast a viesť k vytvoreniu nových vysokokvalitných pracovných miest;

53.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri uvádzaní miery nezamestnanosti sa náležite nezohľadňujú iné faktory ako zvýšená miera neaktívnych osôb, mobilita a migrácia;

Nezamestnanosť mladých ľudí a pracovná mobilita

54.  víta pokles mier nezamestnanosti mladých ľudí, ale poukazuje na ich stále znepokojivo vysokú úroveň a na to, že nevychádzajú nevyhnutne z čistého počtu vytvorených pracovných miest; zdôrazňuje, že neistota pracovného miesta a podzamestnanosť tiež vzrástli a že 43 % mladých pracuje za neistých podmienok, na nedobrovoľný čiastočný úväzok alebo v rámci fingovanej samostatnej zárobkovej činnosti;

55.  vyzýva Komisiu, aby navrhla európsky rámec na zavedenie pevných minimálnych noriem vykonávania záruk pre mládež a konkrétne opatrenia na zvýšenie verejného povedomia; vyzýva členské štáty, aby dostupné rozpočtové prostriedky využívali efektívne a aby bezodkladne zaviedli záruky pre mladých ľudí a zabezpečili, aby sa dostali aj k mladým ľuďom zo znevýhodneného sociálneho prostredia; žiada, aby boli v hodnotení v polovici trvania viacročného finančného rámca k dispozícii primerané rozpočtové prostriedky v súlade s odporúčaniami MOP; konštatuje, že podľa odhadov MOP je na vyriešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí potrebných 21 miliárd EUR;

56.  naliehavo žiada Komisiu, aby konala nad rámec odporúčaní Rady z marca 2014 o rámci kvality pre stáže a aby navrhla nový rámec kvality s cieľom zabrániť diskriminácii a vykorisťovaniu mladých pracovníkov;

57.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili inkluzívnejšie trhy práce pre osoby, ktorí majú rodinné povinnosti, akými sú výchova detí a starostlivosť o rodinných príslušníkov, ktorí potrebujú starostlivosť; preto žiada opatrenia v prospech zosúladenia pracovného a rodinného života, ktoré budú súčasťou reforiem trhu práce presadzovaných prostredníctvom európskeho semestra;

58.  opakuje svoju výzvu členským štátom, aby investovali do príležitostí celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a odbornej prípravy na pracovisku; žiada, aby boli vnútroštátne systémy celoživotného vzdelávania zhodnotené ako súčasť stratégií reforiem trhu práce v rámci európskeho semestra;

59.  Zdôrazňuje, že podľa Komisie sú napriek vysokej miere nezamestnanosti v EÚ 2 milióny neobsadených pracovných miest, a že iba 3,3 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva pracuje v inom členskom štáte, čo naznačuje, že úroveň mobility je v porovnaní s USA či Japonskom stále nízka; pripomína, že rozdiely v mierach mobility pracovných síl – ktoré v prípade členských štátov najviac zasiahnutých krízou môžu dosahovať až 10 percentuálnych bodov – možno tiež prekonať za použitia nástroja platformy EURES; vyjadruje svoju stálu podporu zásade voľného pohybu;

60.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne fungovanie verejných služieb zamestnanosti s cieľom uľahčiť a podnietiť hľadanie zamestnania v zahraničí;

61.  vzhľadom k počtu zamestnancov, najmä mladých ľudí, ktorí v súčasnosti opúšťajú svoje krajiny pôvodu a odchádzajú do iných členských štátov v snahe nájsť pracovné príležitosti, je nevyhnutne nutné vypracovať vhodné opatrenia na zaručenie toho, aby žiadny pracovník nezostal bez sociálnej ochrany a ochrany pracovných práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom nástrojov ako EURES ďalej zlepšovali mobilitu pracovných síl v EÚ pri zachovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrany miezd a sociálnych noriem; vyzýva každý členský štát na zriadenie sociálnej politiky a politiky zamestnanosti zabezpečujúcej rovnaké práva a rovnaké mzdy na rovnakom pracovisku v súlade so zásadami, o ktoré sa opiera sloboda pohybu pracovníkov, najmä z rodového hľadiska;

62.  pripomína ciele EÚ v rodovej oblasti, konkrétne dosiahnutie 75 % miery zamestnanosti žien a mužov do roku 2020 a zníženie počtu chudobných ľudí alebo ľudí ohrozených chudobou o 20 miliónov;

63.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrh na rodičovskú dovolenku, ktorý prispeje k zabezpečeniu rovnakých pracovných podmienok pre ženy a mužov, minimálne už len vzhľadom na to, že EÚ rýchlo starne, čo ohrozuje budúcu schopnosť členských štátov zachovať potrebné sociálne služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali viac politík, ktoré prispejú k demografickému nárastu v Európe, a to stimuláciou pôrodnosti i prisťahovalectva;

64.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že úsporné opatrenia, ktoré ukladá EÚ a ktoré sú zamerané na obnovu dôvery investorov, viedli k zhoršeniu zamestnanosti a sociálnych podmienok, čo spôsobilo nárast nezamestnanosti, chudoby a nerovnosti;

65.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi podnikmi a školstvom na všetkých úrovniach;

Rozhodné volanie po sociálnej dimenzii a konvergencii EÚ

66.  pripomína svoje varovanie pred sociálno-ekonomickými výzvami, ktorým čelí Únia, najmä v niektorých členských štátoch, a rizikami, ktoré hrozia udržateľnosti a jej potenciálu stabilného rastu a ktoré plynú z obrátenia regionálnej konvergencie; pripomína, že viac ako 122 miliónov občanov EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, a to vrátane chudoby pracujúcich ľudí a chudoby detí; poukazuje na to, že podľa súčasných odhadov 19 % detí v EÚ hrozí chudoba, a trvá na tom, že tieto úrovne sú neprijateľné a musia sa okamžite znížiť; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala sociálny rozmer v EÚ; oceňuje prácu Komisie na sociálnom pilieri hospodárskej a menovej únie ako súčasti procesu integrácie sociálneho rozmeru do súčasnej štruktúry mechanizmov správy hospodárskych záležitostí a žiada, aby pokračovala v tejto ceste s cieľom pokročiť s plnením stratégie Európa 2020;

67.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre absolútnu chudobu, ktorá znepokojuje mnohé krajiny EÚ, neexistujú žiadne ukazovatele a jasné vymedzenia;

68.  pripomína Komisii, že podľa článku 9 ZFEÚ by sa politikami zamestnanosti a sociálnymi politikami na podporu európskeho sociálneho acquis mali riadiť všetky politiky EÚ; žiada Komisiu, aby splnila svoju povinnosť prepojiť európsky semester s cieľmi stratégie Európa 2020;

69.  konštatuje, že sociálna ochrana a sociálna politika, najmä dávky v nezamestnanosti, podpora minimálneho príjmu a progresívne zdaňovanie zo začiatku pomáhali obmedzovať prehlbovanie recesie a stabilizovať trhy práce a spotrebu; zdôrazňuje, že členské štáty HMÚ, ktoré prechádzajú nepriaznivými hospodárskymi otrasmi, do veľkej miery využívajú sociálne stabilizátory ako korekčné faktory; zdôrazňuje, že sociálna ochrana a sociálne politiky patria do právomoci členských štátov;

Sociálne stabilizátory

70.  konštatuje, že Komisia vo svojej výročnej správe za rok 2013 o situácii v EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti zdôraznila význam výdavkov na sociálnu ochranu ako zábezpeky proti sociálnym rizikám; pripomína význam automatických stabilizátorov pri riešení asymetrických otrasov, pri zamedzovaní nadmernému plytvaniu národných sociálnych zdrojov, a teda pri posilňovaní udržateľnosti HMÚ ako celku; vyzýva Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vyzdvihla dôležitosť zachovania silných automatických stabilizátorov v členských štátoch s ohľadom na ich významnú úlohu, ktorú zohrávajú pri zachovávaní sociálnej súdržnosti, ako aj podnecovaní vnútorného dopytu a hospodárskeho rastu; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby vypracovala zelenú knihu o automatických stabilizátoroch v eurozóne;

71.  berie na vedomie cieľ Komisie, aby sa právne predpisy EÚ „stali ľahšie, jednoduchšie a menej nákladné v prospech občanov a podnikov“; zdôrazňuje, že táto odstránenie regulačných prekážok by nemalo narušiť európske sociálne acquis v oblastiach ako zdravie a bezpečnosť pri práci, informovanosť a konzultácie s pracovníkmi, základné dohovory MOP, ani Európsku sociálnu chartu a malo by rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov, ako je zakotvené v zmluve; naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula dôveryhodné úsilie o zabezpečenie ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode;

Sociálne ukazovatele

72.  víta skutočnosť, že spoločná správa o zamestnanosti pripojená k RPR obsahuje porovnávaciu tabuľku pre zamestnanosť a sociálnu politiku; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú tieto ukazovatele postačujúce na to, aby sa vykonala dôkladná analýza sociálno-ekonomickej situácie v členských štátoch; zdôrazňuje dôležitosť pochopenia dynamiky a dôsledkov vývoja príjmov domácností a nárastu rozdielov v príjmoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé z údajov predložených tento rok v tohtoročnom vydaní porovnávacej tabuľky už nie sú aktuálne; žiada Komisiu, aby pri tvorbe politík vo väčšej miere využívala túto porovnávaciu tabuľku; žiada podrobný prehľad rozhodnutí členských štátov v jednotlivých oblastiach politiky a príslušných výsledkov; žiada Komisiu, aby zhodnotila a zlepšila jej rozsah pôsobnosti a účinnosť s cieľom zabezpečiť, že budú v plnej miere zohľadnené pri vypracúvaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

73.  zdôrazňuje, že v procese európskeho semestra by otázky zamestnanosti a sociálne otázky mali mať rovnakú váhu ako makroekonomické otázky;

74.  žiada určenie hlavných makroekonomických a makrosociálnych nerovnováh v rámci hospodárstva EÚ a eurozóny a prípravu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom na tomto základe vrátane krokov opatrení, ktoré by viedli k zbližovaniu pracovných a sociálnych noriem;

Chudoba a sociálne vylúčenie

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ročný prieskum rastu a spoločná správa o zamestnanosti neobsahujú žiadne opatrenie či politický rámec, ktorý by viedol k plneniu cieľa znižovania chudoby v rámci stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že tento cieľ bude lepšie premietnutý do európskeho semestra;

76.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť sociálne acquis, horizontálnu sociálnu doložku a protokol o službách všeobecného záujmu;

77.  víta výzvu predsedu Komisie adresovanú členským štátom, aby v záujme znižovania chudoby v EÚ zaviedli minimálnu mzdu; vyzýva Komisiu,aby navrhla iniciatívu na podporu zavedenia minimálnej mzdy v členských štátoch; zdôrazňuje, že je na každom členskom štáte, aby stanovil úroveň minimálnej mzdy a že tieto úrovne by mali zodpovedať konkrétnej sociálno-ekonomickej situácii danej krajiny;

78.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prístup Komisie zameraný na riešenie rodových rozdielov považuje zosúladenie pracovného a rodinného života predovšetkým za problém žien; poznamenáva, že opatrenia zamerané na podporu zosúladenia pracovného a rodinné života mužov i žien sú rozhodujúce z hľadiska tvorby pracovných miest a majú priamy vplyv na kvalitu vytváraných pracovných miest; poznamenáva, že prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám starostlivosti o deti je stále významnou prekážkou brániacou zosúladeniu pracovného a rodinného života, a preto vyzýva Komisiu, aby tomuto ukazovateľu venovala pozornosť pri analýze porovnávacej tabuľky kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov;

79.  žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom okamžite riešiť znepokojujúci nárast chudoby detí v celej EÚ prostredníctvom dlhodobých a celostných opatrení vychádzajúcich z osvedčených postupov niektorých členských štátov, najmä opatrení na zvýšenie štátnej podpory pre školské stravovanie, a aby realizovala trojpilierové odporúčanie Komisie s názvom Investovať do detí, ktoré je súčasťou balíka sociálnych investícií;

80.  poukazuje na to, že novo vznikajúce formy chudoby, ktoré vyostrila dlhová kríza, – napríklad chudoba zamestnaných osôb spájajúca ťažkosti ako napríklad platenie hypotéky, alebo vysoké ceny za energie vytvárajúce energetickú chudobu - majú za následok zvýšenie počtu vysťahovaní, zabavovania majetku a ľudí bez domova; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli integrované politiky v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, účinné politiky prevencie zamerané na znižovanie počtu prípadov vysťahovania a politiky na riešenie energetickej chudoby založené na osvedčených postupoch v niektorých členských štátoch, a aby prestali s trestným stíhaním bezdomovcov, ktoré vyšlo najavo v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby okamžite iniciovala akčný plán EÚ o bezdomovstve, ako to Európsky parlament žiadal pri viacerých príležitostiach spolu s inými orgánmi EÚ, s cieľom pomôcť členským štátom pri riešení naliehavého a rýchlo rastúceho problému bezdomovstva;

81.  žiada Komisiu, aby vytvorila stratégiu podporujúcu členské štáty v boji proti bezdomovstvu prostredníctvom integrovaných politík a vhodných sociálnych investícií;

82.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na riešenie problému bezdomovstva; zdôrazňuje, že tento extrémny prejav chudoby a sociálneho vylúčenia je v rozpore so základnými právami a vo veľkej väčšine členských štátov došlo k jeho nárastu; žiada Komisia, aby navrhla konkrétne mechanizmy na monitorovanie a podporu úsilia členských štátov o riešenie bezdomovstva, ako o to žiadal vo svojom uznesení zo 14. septembra 2011 a 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva;

83.  žiada Komisiu, aby počas preskúmania viacročného finančného rámca v polovici trvania posúdila, či je možné navýšiť prostriedky do FEAD;

Trvalo udržateľné dôchodky a zdravie

84.  požaduje cenovo dostupné a kvalitné verejné služby v oblasti starostlivosti o deti a závislé osoby, ktoré umožnia najmä ženám návrat do zamestnania a uľahčia zlaďovanie pracovného a súkromného života;

85.  pripomína Komisii, že v záujme zabezpečenia udržateľnosti, bezpečnosti a zároveň primeranosti dôchodkov musia byť dôchodkové reformy sprevádzané politikami, ktoré: rozvíjajú pracovné príležitosti pre starších a mladých pracovníkov s cieľom prispieť k udržateľnému dôchodkovému systému; obmedzujú motiváciu k programom predčasného odchodu do dôchodku a iným programom predčasného odchodu zo zamestnania; poskytujú kompenzáciu času stráveného starostlivosťou o deti či nezaopatrených rodinných príslušníkov; rozvíjajú možnosti zamestnania starších pracujúcich; zaručujú prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre zamestnaných i nezamestnaných ľudí každého veku; podporujú zdravé starnutie na pracovisku vzhľadom na fyzické a psycho-sociálne riziká pre zdravie a bezpečnosť; zavádzajú daňové výhody pre tých, čo dlhšie pracujú; a podporujú aktívne zdravé starnutie; zdôrazňuje, že dôchodkové reformy si vyžadujú národnú politickú a sociálnu súdržnosť a že ak majú byť úspešné, malo by sa o nich malo rokovať so sociálnymi partnermi a zástupcami mladších i starších generácií, ktoré sú priamo postihnutými skupinami obyvateľstva; žiada členské štáty, aby v plnej miere zohľadnili pozíciu Európskeho parlamentu k zelenej a bielej knihe o dôchodkoch;

86.  berie na vedomie odporúčanie Komisie o reforme systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby plnili svoje ciele poskytovania všeobecného prístupu k vysoko kvalitnej starostlivosti – vrátane cenovo dostupného prístupu k liekom, a to najmä tých, ktoré zachraňujú život – a zabezpečenia dodržiavania práv zdravotníckeho personálu; poukazuje na to že v dôsledku krízy niektoré členské štáty nedokázali zabezpečiť úplné krytie verejného zdravia; vyzýva Komisiu, aby vydala konkrétne odporúčania k náprave tejto situácie; žiada ďalšie úsilie v oblasti reforiem, ktoré zabezpečí, aby sa neohrozila kvalita a finančná dostupnosť zdravotnej infraštruktúry;

87.  konštatuje, že Komisia uznala, že odvetvia zdravotníctva a sociálnej starostlivosti majú významný potenciál rastu a predstavujú kľúčové oblasti pre investície usilujúce sa o udržateľné hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby podala správu o pokroku dosahovanom v rozvojových iniciatívach v rámci stratégie Európa 2020, a to v prípade investícií do odvetví zdravotníctva a sociálnej starostlivosti a so zreteľom na kvalitné pracovné miesta;

88.  žiada, aby sa posilnili a rozvinuli účinné opatrenia v oblasti zdravotnej prevencie, akým je tzv. celoživotné zdravé starnutie s cieľom zvýšiť kvalitu života a zároveň znížiť náklady vnútroštátnych zdravotných systémov na liečbu a liečivá potrebné v neskorej fáze života;

Spravodlivejšie systémy zdaňovania práce

89.  zdôrazňuje, že daňové zaťaženie má väčšie dôsledky pre osoby s nízkymi mzdami a osoby s druhým príjmom a že to je aj naďalej problémom; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie daňovú správu MMF z októbra 2013, ktorá poukazuje na to, že existuje priestor pre lepšie a progresívnejšie formy zdanenia;

90.  berie na vedomie dôležitosť zníženia zdanenia práce, a to najmä v prípade osôb s nízkymi príjmami a nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaných a ďalších zraniteľných skupín, a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných dôchodkových systémov; vyzýva členské štáty, aby presunuli dane z pracovnej sily na spotrebu, kapitál a environmentálne dane a aby pritom náležite zohľadňovali prípadné prerozdeľovacie účinky;

Posilnená demokratická legitimita európskeho semestra

91.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad obmedzenou úlohou, ktorú zohráva Európsky parlament, národné parlamenty, ako aj sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti pri stanovovaní, monitorovaní a vykonávaní hospodárskych a sociálnych priorít európskeho semestra; opakuje svoju výzvu na výraznejšie a štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, aby sa tak zlepšila legitimita procesu európskeho semestra prostredníctvom vytvorenia konkrétnych usmernení;

92.  žiada, aby boli do prípravy a vykonávania národných programov reforiem zapojené parlamenty na nižšej ako národnej úrovni, miestne a regionálne orgány, a to i prostredníctvom dohôd týkajúcich sa viacúrovňovej správy;

93.  naliehavo žiada Komisiu, aby užšie zapojila sociálnych partnerov do prípravy ročného prieskumu rastu a všeobecnejšie aby formálne potvrdila úlohu sociálnych partnerov v procese európskeho semestra;

94.  opakuje svoju výzvu na medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by zabezpečila zapojenie Európskeho parlamentu do prípravy a schvaľovania ročného prieskumu rastu a usmernenia pre hospodársku politiku a zamestnanosť;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0129.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0038.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0060.
(4) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0240.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2014)0010.
(9) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0043.
(11) Návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti, sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o ročnom prieskume rastu 2015 (COM(2014)0906), s. 44. Pozri aj správu OECD s názvom Výhľad v oblasti zamestnanosti 2014, http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/employment/oecd-employment-outlook-2014_empl_outlook-2014-en#page1.


Správa jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015
PDF 347kWORD 133k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015 (2014/2212(INI))
P8_TA(2015)0069A8-0018/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800) a na správu Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Jednotný trh pre rast a zamestnanosť: analýza uskutočneného pokroku a zostávajúcich prekážok v členských štátoch – Príspevok k ročnému prieskumu rastu 2014 (COM(2013)0785),

–  so zreteľom na prvú správu Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Stav integrácie jednotného trhu 2013 – príspevok k ročnému prieskumu rastu na rok 2013 (COM(2012)0752),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2012 s názvom Lepšia správa pre jednotný trh [COM(2012)0259],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130/2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Európsky semester na rok 2014: odporúčania pre jednotlivé krajiny – Budovanie rastu (COM(2014)0400),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na správu na tému Nová stratégia pre jednotný trh: v službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti, ktorú predložil Mario Monti 9. mája 2010 na žiadosť predsedu Európskej komisie,

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, vypracovanej na podnet výboru IMCO,

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Ukazovatele merania výkonu spoločného trhu: budovanie piliera jednotného trhu ako základu európskeho semestra vypracovanej na podnet výboru IMCO,

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Príspevok jednotného trhu a ochrany spotrebiteľa k rastu, vypracovanej na podnet výboru IMCO,

–  so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z júla 2014,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014,

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 20. – 21. marca 2014,

–  so zreteľom na rokovania Rady pre konkurencieschopnosť z 25. – 26. septembra 2014 o stratégii Európa 2020 pre rast a zamestnanosť;

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 s odporúčaním pre Komisiu o správe jednotného trhu(1)a na následnú odpoveď Komisie prijatú 8. mája 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2014(2) a na nadväzujúce opatrenia Komisie prijaté 28. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0018/2015),

A.  keďže v kontexte preskúmania stratégie Európa 2020 v polovici trvania by sa jednotný trh a jednotný digitálny trh mali považovať za dva kľúčové nástroje na oživenie hospodárskeho rastu a vytváranie kvalitných pracovných miest v EÚ, ktorý zároveň zaručí doplnkovosť s tradičnejšími stimulmi rastu, ako je podnietenie investícií do výskumu, vývoja a inovácií, odbornej prípravy a vzdelania, s osobitným dôrazom na potreby malých a stredných podnikov;

B.  keďže stratégia pre jednotný trh si vyžaduje celostný prístup zohľadňujúci záujmy občanov, spotrebiteľov a MSP a premietajúci priority jednotného trhu do všetkých oblastí politiky s cieľom zabezpečiť dokončenie životaschopného jednotného trhu, ktorý by bol katalyzátorom hospodárskej obnovy a udržateľného rastu;

C.  keďže existuje potreba posilniť správu jednotného trhu v rámci európskeho semestra ako prierezovú prioritu rôznych politík Únie pri zachovaní potrebnej rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym rozmerom a zlepšiť kvalitu transpozície, vykonávanie a presadzovanie predpisov, ktorými sa riadi jednotný trh, aby fungovali z praktického a ekonomického hľadiska, čím by sa tiež výrazne znížilo trvanie konaní o porušení povinnosti;

D.  keďže správou jednotného trhu sa v rámci európskeho semestra a príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny inicioval veľmi pozitívny proces, ktorý sa usiluje o zvýšenie konkurencieschopnosti Európy, vytvára kvalitné pracovné miesta a vďaka rovnocennému rastu zvyšuje jej atraktivitu pre investorov;

E.  keďže jednotný trh nie je ani 20 rokov po jeho oficiálnom vytvorení celkom dokončený, a to predovšetkým preto, že členské štáty úplne netransponovali alebo nevykonávajú právne predpisy Únie;

F.  keďže k stratégii EÚ pre jednotný trh sa musí pristupovať jednotne a s odhodlaním a musí byť koordinovaná a založená na holistickom prístupe a na pragmatickej, komplexnej a ďalekosiahlej dohode podporenej všetkými členskými štátmi a inštitúciami EÚ; keďže na úplné vykonávanie a presadzovanie predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a zvýšenie dôveryhodnosti jednotného trhu a dôvery v neho a v jeho riadenie je aj naďalej potrebné silné vedenie, odhodlanie a koordinácia zo strany inštitúcií EÚ, najmä zo strany predsedov Komisie a Rady, ako aj jasná politická zodpovednosť, spolupráca a solidarita členských štátov;

G.  keďže v rámci európskeho semestra síce existuje mnoho nástrojov, a najmä konkrétnych ukazovateľov, na meranie hospodárskeho výkonu jednotného trhu, doposiaľ však nemali žiaden jednoznačný vplyv na politiku;

H.  keďže by sa malo vyvinúť maximálne úsilie nielen na zabezpečenie jednoznačnosti, jednoduchosti, funkčnosti a vykonateľnosti právnych predpisov, ale aj na zavedenie predvídateľného a stabilného rámca na posudzovanie toho, ako právne predpisy v oblasti jednotného trhu fungujú v praxi;

I.  keďže dobre fungujúci a účinný jednotný trh založený na udržateľnom a veľmi inovačnom a konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve je nutný na podporu udržateľného rastu a konkurencieschopnosti, na prilákanie investícií, podporu sociálnej súdržnosti a vytváranie pracovných miest s cieľom oživiť európske hospodárstvo; keďže hlbší a spravodlivejší jednotný trh s posilnenou priemyselnou základňou patrí k hlavným prioritám pracovného programu Komisie na rok 2015; keďže členské štáty a EÚ by mali spoločne vypracovať európsku priemyselnú politiku a vychádzať pritom z už uskutočnenej práce v tejto oblasti v ostatných rokoch a zameriavať sa na strategické sektory, a to aj v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v tomto pracovnom programe; keďže jednotný trh je tiež nutný na to, aby sa primerane zohľadňovali potreby občanov, spotrebiteľov a podnikov a aby sa zabezpečilo, že navrhované politiky môžu európskym občanom a ďalším aktérom priniesť pridanú hodnotu;

J.  keďže zvýšený dôraz na jednotný trh v kontexte európskeho semestra je potrebný na to, aby sa lepšie využil jeho potenciál týkajúci sa rastu a zamestnanosti, aby sa jeho posilnenie stalo stredobodom európskej priemyselnej stratégie, aby sa lepšie komunikovalo o jeho pozitívnych účinkoch a aby ho mohli občania a podniky naplno využívať;

K.  keďže členské štáty sa zaviazali dokončiť vnútorný energetický trh do roku 2014 a začleniť tzv. energetické ostrovy do vnútorného trhu s energiou do roku 2015;

L.  keďže plne integrovaný vnútorný energetický trh je nevyhnutný pre celkové ciele Únie v oblasti energetickej bezpečnosti a udržateľnosti a má kľúčovú hodnotu pre jej konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, jej hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, ako sa uznáva v Akte o jednotnom trhu II a v stratégii Európa 2020;

I.  Vybudovať pilier jednotného trhu v rámci európskeho semestra

1.  opakovane potvrdzuje svoju výzvu Komisii, aby zlepšila správu jednotného trhu tým, že pripraví analytické nástroje na správnejšie meranie hospodárskej a regulačnej výkonnosti jednotného trhu v rámci piliera jednotného trhu v európskom semestri; je presvedčený, že takýto analytický nástroj by mohol byť užitočným príspevkom k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, ročnému prieskumu rastu, usmerneniam Európskej rady pre členské štáty a k národným akčným plánom zameraným na vykonávanie usmernení k jednotnému trhu;

2.  zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu, ktorú mali správy o integrácii jednotného trhu v uplynulých rokoch, vzhľadom na ich príspevok k všeobecným prioritám stanoveným v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracúva Komisia, a k určeniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny v súvislosti s európskym semestrom; rozhodne preto odsudzuje skutočnosť, že sa správa o integrácii jednotného trhu na rok 2015 vynechala;

3.  ďalej považuje vynechanie správy o integrácii jednotného trhu za poľutovaniahodné i preto, lebo k nemu dochádza v čase, keď sa Parlament a Komisia zapojili do prípravy osobitných ukazovateľov, ktoré majú slúžiť na posúdenie integrácie vnútorného trhu a všetkých potenciálnych prínosov ďalšej cielenej integrácie v kľúčových oblastiach rastu; preto vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom zabezpečiť lepšie vykonávanie a presadzovanie už zavedených pravidiel;

4.  vyzýva Komisiu, aby objasnila zmenu štruktúry ročného prieskumu rastu na rok 2015 a dôvod, prečo neuverejnila podpornú štúdiu o aktuálnom stave integrácie jednotného trhu so zreteľom na kľúčové oblasti s najväčším potenciálom rastu; žiada Komisiu, aby v záujme doplnenia tohtoročného prieskumu rastu uverejnila aspoň údaje, ktoré zhromaždila v súvislosti s jednotným trhom;

5.  žiada Komisiu, aby čo najskôr v roku 2015 predložila správu o stave integrácie jednotného trhu, aby táto správa mohla nasmerovať rozvoj piliera jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015; zdôrazňuje však, že v budúcnosti treba načasovanie tejto správy prehodnotiť; zastáva názor, že v záujme maximálneho dosahu, a to aj pokiaľ ide o odporúčania pre jednotlivé krajiny, by sa táto správa mala uverejniť súbežne s ročným prieskumom rastu;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby každoročne predkladala povinnú správu zameranú na monitorovanie fungovania jednotného trhu v rámci postupu európskeho semestra, ktorá bude obsahovať analýzu stavu integrácie jednotného trhu v kľúčových oblastiach s najväčším potenciálom rastu; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s ročným prieskumom rastu určila politické priority, ktoré by mohli prispieť k úplnému uvoľneniu potenciálu rastu jednotného trhu a k odstráneniu zvyšných prekážok brániacich jeho ďalšej integrácii;

7.  berie na vedomie podporu, ktorá bola v ročnom prieskume rastu na rok 2015 vyjadrená integrovanému jednotnému trhu, ktorý ponúkne spotrebiteľom rovnaké možnosti, aké majú na svojich domovských trhoch, a zdôrazňuje, že rozsah práv spotrebiteľov pri elektronických transakciách by mal byť aspoň taký ako rozsah práv, ktoré sú im poskytované na ich tradičných trhoch;

8.  zdôrazňuje, že v ročnom prieskume rastu na rok 2015 sa uznalo, že v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v Európe sa musí odstrániť neodôvodnene zaťažujúca regulácia, najmä vo vzťahu k MSP, zlepšiť sa prístup k financovaniu a zabezpečiť kvalita investícií v oblasti výskumu a inovácií;

9.  berie na vedomie možné prínosy, ktoré ponúka modernizácia správy, ako je načrtnuté v ročnom prieskume rastu, ako aj spôsob, akým môže táto modernizácia prispieť k odstráneniu byrokratickej záťaže a regulačných prekážok, a pomôcť tak podnikom a občanom, pretože sa podporí hospodárska súťaž, zamestnanosť a rast v Európe;

10.  žiada komplexné prepracovanie rámca správy jednotného trhu a posilnenie monitorovania a posudzovania vykonávania správneho, včasného a účinného uplatňovania predpisov jednotného trhu; zdôrazňuje potrebu používať jednotný trh ako tretí pilier európskeho semestra s cieľom zahrnúť jasný súbor priorít týkajúcich sa reálnej ekonomiky, a pritom v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality v rámci EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby pri budovaní jednotného trhu EÚ prispôsobeného 21. storočiu v plnej miere zohľadnila kľúčové oblasti rastu a vytvárania pracovných miest, ktoré predtým Komisia určila a bližšie spresnila v štúdii zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu vrátane služieb, jednotného digitálneho trhu a najmä elektronického obchodu, spotrebiteľského acquis, verejného obstarávania a koncesií, voľného pohybu tovaru; a vyzýva tiež Komisiu, aby dokončila jednotný trh v oblasti dopravy a energie;

12.  nazdáva sa, že je potrebné vymedziť integrovaný merací systém, ktorý bude kombinovať rozličné metodiky ako zložené ukazovatele, systematický súbor ukazovateľov a sektorových nástrojov s cieľom merať výkonnosť jednotného trhu, aby sa mohol zakomponovať do európskeho semestra; zdôrazňuje, že na to, aby sa jednotný trh dal merať a aby sa podnietilo jeho prehĺbenie v hlavných prioritných oblastiach, mal by sa zvážiť hlavný ukazovateľ a cieľ pre tento ukazovateľ, pokiaľ ide o integráciu jednotného trhu;

13.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla metodiku pre kvantitatívne ciele v oblasti znižovania administratívnej záťaže na európskej úrovni; berie na vedomie pozitívne skúsenosti z niektorých členských štátov spojené so stanovením cieľov v oblasti čistého zníženia v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie zásad; žiada, aby sa táto metodika posúdila v novej iniciatíve Komisie zameranej na zníženie administratívnej záťaže;

14.  poznamenáva, že v súvislosti s hodnotením hospodárskych dosahov na jednotný trh v rámci európskeho semestra by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie o presadzovanie poskytovania príslušných podrobných vlastností uplatňovanej metodiky a použitých údajov, aby sa zabezpečila dôveryhodnosť a porovnateľnosť získaných výsledkov, nadviazali náležité prepojenia s hodnoteniami ex-post a poukázalo na medzery v údajoch potrebných na uskutočnenie hodnotení;

15.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie postupov zabezpečovania primeraného zapojenia Parlamentu do cyklu správy hospodárskych záležitostí, s možnosťou, aby Európsky parlament a Rada prijímali iné opatrenia potrebné na posilnenie riadenia jednotného trhu, najmä opatrenia zamerané na oblasti, v ktorých bol zavedený regulačný rámec Únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom uvedeným v článku 294 ZFEÚ;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny neboli dostatočne zosúladené s cieľmi stratégie Európa 2020; preto žiada väčšiu odhodlanosť v riadení a koordinácii vnútroštátnych politík a politík EÚ, ako aj to, aby sa prijali konkrétne opatrenia potrebné na posilnenie jednotného trhu a aby sa využil ich potenciál s cieľom posilniť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a konkurencieschopnosť a vytvárali sa pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí;

17.  domnieva sa, že je nutné, aby národné parlamenty vzali odporúčania pre jednotlivé krajiny viac za svoje; nabáda členské štáty, aby poskytli Komisii možnosť prezentovať odporúčania pre jednotlivé krajiny v národných parlamentoch pred ich prijatím Radou; ďalej žiada členské štáty, aby sa vážnejšie zaviazali vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny a aby dôsledne premietli ciele EÚ do svojich vlastných cieľov na vnútroštátnej úrovni; preto sa nazdáva, že členské štáty by mali predkladať každoročnú podrobnú správu o vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblastiach jednotného trhu; ďalej opakuje svoju žiadosť, aby Komisia podávala každý štvrťrok príslušnému výboru Parlamentu správu o opatreniach prijatých na zabezpečenie pokroku pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny a o dosiaľ dosiahnutom pokroku; vyzýva členské štáty, aby príslušnému výboru Parlamentu vysvetlili dôvody významných odchýlok týkajúcich sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

18.  podporuje dôraz, ktorý sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2014 kladie na dôležitosť odstránenia neopodstatnených obmedzení a prekážok brániacich prístupu do kľúčových odvetví, ako sú maloobchodný predaj, elektronický obchod a služby pre podnikateľov; naliehavo vyzýva príslušné členské štáty, aby tieto odporúčania čo najviac zohľadnili a aby bezodkladne odstránili tieto prekážky, ktoré brzdia rast jednotného trhu;

19.  žiada, aby ďalšie odporúčania pre jednotlivé krajiny v cykle európskeho semestra odrážali zistenia správy o integrácii jednotného trhu dôslednejšie a dôraznejšie než v minulosti;

20.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia až doteraz nestanovila v rámci európskeho semestra podporu jednotného trhu za prioritu; vyzýva Komisiu, aby zo správy jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť, urobila kľúčovú súčasť všetkých ďalších fáz procesu európskeho semestra; pripomína Komisii, že skutočný jednotný trh v týchto oblastiach by výrazne podnietil hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v EÚ; žiada, aby sa využila príležitosť, ktorú ponúka tento nový rámec a aby sa v maximálnej možnej miere rozvinuli kľúčové oblasti rastu a opatrenia zahrnuté v Aktoch o jednotnom trhu I a II, pričom upozorňuje na nutnosť zohľadňovať obavy a očakávania občanov;

21.  zdôrazňuje, že v záujme napredovania sociálneho trhového hospodárstva je potrebný integrovaný prístup zo strany EÚ, členských štátov, regiónov, miestnych samospráv, sociálnych partnerov a zainteresovaných strán k vykonávaniu a rozvoju politík; 

22.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby zabezpečili plnú mieru čerpania finančných prostriedkov EÚ na obdobie 2007 – 2013; poznamenáva, že členské štáty a regióny majú príležitosť nasmerovať svoje politiky a investície v období 2014 – 2020 na odvetvia, v ktorých sa tvorí väčší rast a viac pracovných miest, určených najmä pre mladých ľudí, ako je jednotný digitálny trh, energetika, služby a zelené hospodárstvo, ako aj efektívne a kvalitne investovať do výskumu, vývoja a inovácií s cieľom zabezpečiť všetkým občanom prístup k sieťovej infraštruktúre;

II.  Nevyužitý potenciál jednotného trhu v kľúčových oblastiach rastu

23.  pripomína, že jednotný trh predstavuje hlavnú hnaciu silu rastu a zamestnanosti a zohráva kľúčovú úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 zameraných na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; poznamenáva však, že tento potenciál je v mnohých smeroch nevyužitý;

24.  pripomína tri priority vymedzené stratégiou Európa 2020:

   rozvoj hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách,
   podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje,
   podnecovanie hospodárstva s vysokou zamestnanosťou, ktoré umožňuje dosiahnuť vysokú mieru sociálnej a územnej súdržnosti;

25.  víta nový prístup Komisie v ročnom prieskume rastu na rok 2015, v rámci ktorého koordinovane podnecuje investície v EÚ s cieľom zvýšiť domáci dopyt a podporiť konkurencieschopnejšie hospodárstvo; je rozhodne presvedčený o tom, že v záujme realizácie čo možno najväčších ambícií sa musí venovať priorita investíciám, ktoré v spolupráci s členskými štátmi povzbudia digitálne hospodárstvo a vytváranie konkurencieschopnejšieho vnútorného trhu;

26.  je vážne znepokojený klesajúcimi úrovňami súkromných investícií v Európe a nedostatočnou dôverou súkromných investorov vedúcou k neochote investovať, čo je predovšetkým dôsledkom chýbajúcich štrukturálnych reforiem, nedostatku stratégie EÚ na podporu rastu a toho, že na jednotnom trhu pretrvávajú prekážky rastu v oblastiach, ako je elektronický obchod; vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali investičný plán a prispievali k Európskemu fondu pre strategické investície a dopĺňali sumy stanovené prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskou investičnou bankou s cieľom viesť a povzbudiť investície zo strany súkromného sektoru;

27.  žiada Komisiu, členské štáty, regióny a všetky príslušné zúčastnené strany, aby sa pri formulovaní a tvorbe investičných politík, ktoré majú následne prilákať súkromné investície, sústredili na reálnu ekonomiku; ďalej žiada investície do odbornej prípravy jednotlivcov i podnikov zameranej na digitálnu dobu, a to vrátane najnovších technológií v odvetví energetiky, keďže vytvárajú pákový efekt a zabezpečujú globálnu digitálnu sieť, podporujú vzdelávanie a kvalitný výskum a inovácie a vedú k významnému pokroku pri dotváraní jednotného trhu v odvetví dopravy, čo nám umožní rovnocenne konkurovať hlavným svetovým veľmociam;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest zlepšili ich regulačný rámec; žiada, aby sa v maximálnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka program COSME, a to nielen vo vzťahu k podpore podnikania v Európe, ale aj v oblasti zlepšenia prístupu MSP k financovaniu a k trhom EÚ a svetovým trhom;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť investície s inováciami a podnikateľskými príležitosťami, čím sa maximalizujú príležitosti, ktoré prináša digitálne hospodárstvo a spoločnosť, a rozvinie inteligentná priemyselná európska politika; v rámci týchto investícií by sa mali zohľadniť najmä malé a stredné podniky, ktoré k nim majú najťažší prístup, a prostredníctvom konkrétnych opatrení by sa mali podporiť začínajúce podniky, podnikanie a sociálne inovácie ako zdroje pracovných miest do budúcnosti pre mladých ľudí;

30.  zdôrazňuje, že v Európe je potrebné znovu zaviesť konkrétne opatrenia v podnikateľskom duchu, čo znamená zabezpečiť malým a stredným podnikom jednoduchý prístup k úverom, a najmä MSP pôsobiacim v kľúčových odvetviach; takisto žiada, aby sa v súvislosti s bankovým financovaním podporovali alternatívne spôsoby financovania;

31.  vyzýva členské štáty, aby svoje hospodárstva s väčšou rozhodnosťou orientovali na inovácie a znalosti, keďže toto nás pripraví na úlohy a požiadavky budúcnosti v digitálnom veku; poznamenáva, že je to v záujme väčšej inovácie našich podnikov, ktoré budú odolnejšie na celosvetovom trhu, najmä pokiaľ ide o úplné začlenenie IKT;

Jednotný digitálny trh

32.  zastáva názor, že tak ako sa uvádza v ročnom prieskume rastu na rok 2015 je rozvíjanie jednotného digitálneho trhu rozhodujúce na povzbudenie rastu, vytváranie kvalitných pracovných miest, udržanie európskeho hospodárstva konkurencieschopného v celosvetovom meradle a na prínosy pre podniky i spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby vypracovala ambiciózny európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a pokračovala tak v podpore cieľov stratégie Európa 2020;

33.  berie na vedomie význam investícií, a to aj do širokopásmových sietí, pre dosiahnutie prioritných cieľov v kľúčovej oblasti digitálneho trhu; odporúča venovať podstatnú časť budúceho investičného plánu v hodnote 315 miliárd EUR na cielené a strategické investície do digitálneho sektora; ďalej poukazuje na to, že vzájomné prepojenie aspektov, ako sú vysoká miera využívania siete a rozsiahle zručnosti obyvateľov a podnikov vo využívaní IKT, je kľúčovým faktorom pri dosahovaní skutočného jednotného digitálneho trhu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali investície do infraštruktúry digitálnych sietí a do digitálnej odbornej prípravy svojich podnikov a občanov;

34.  je presvedčený, že hlavným zdrojom obáv v tejto oblasti je roztrieštenosť a nedostatočná právna istota a že je nutné riešiť aj nesúdržné presadzovanie súčasných pravidiel EÚ v členských štátoch.

35.  konštatuje, že dokončenie jednotného digitálneho trhu by mohlo v období do roku 2020 viesť k ďalšiemu rastu 0,4 % HDP (čo je 520 miliárd EUR v cenách roku 2014), a rastu v oblasti zamestnanosti zhruba 0,1 %, čo zodpovedá viac než 223 000 pracovným miestam vytvoreným do roku 2020, podľa informácií uvedených v štúdii Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu; domnieva sa, že riešenie problému prekážok brániacich elektronickému obchodu, investície do širokopásmových infraštruktúr a zavádzanie nových technológií, akými sú 4G a 5G, sú kľúčové pre rozvoj digitálnych riešení, keďže tie sa opierajú o rýchle a účinné spojenie; považuje prijatie všeobecného rámca EÚ pre ochranu údajov a smernice o bezpečnosti sietí a informácií za nevyhnutné pre dokončenie jednotného digitálneho trhu do roku 2015; žiada, aby sa pomocou investícií odstránil rozdielny prístup k širokopásmovému pripojeniu a sietiam 4G v EÚ;

36.  zdôrazňuje súvislosť medzi vysokou mierou predaja online a zvýšením HDP na obyvateľa, a preto žiada o napredovanie pri dosahovaní skutočného cezhraničného elektronického obchodu a cloud computingu; ukončenie roztrieštenia 28 digitálnych trhov, zabezpečenie univerzálneho prístupu k sieti a zabezpečenie siete a dôvery spotrebiteľov sú základnými kameňmi jednotného digitálneho trhu, lebo bez dôvery neexistuje trh online;

37.  zdôrazňuje, že podľa správy s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ by pokrok elektronického riadenia predstavoval úsporu vo výške 100 miliárd EUR ročne; žiada o zameranie a zvýšenie úsilia členských štátov pri modernizácii ich verejnej správy, aby občania a podniky mohli v čoraz väčšej miere vybavovať administratívu elektronickou formou, pokiaľ ide o využívanie svojich práv na vnútornom trhu, najmä na cezhraničnej úrovni;

38.  zdôrazňuje, že predpisy EÚ týkajúce sa jednotného trhu musia byť funkčné pre digitálnu éru, a že to znamená vykonávanie pravidiel jednotného trhu pre online platby, rozvoj celoeurópskych bezpečných elektronických riešení (elektronického podpisu a elektronickej fakturácie), zreformovanie ochrany práv duševného vlastníctva, a podľa potreby vyjasnenie požiadaviek týkajúcich sa DPH, aby sa zvýšila dôvera v elektronický obchod, zvýšila kvalita informovania európskych spotrebiteľov o ich právach a zabezpečila dostupnosť rovnakej úrovne ochrany spotrebiteľov online, na akú sú zvyknutí na svojom tradičnom trhu;

39.  zdôrazňuje, že revízia rámca správy hospodárskych záležitostí je skvelou príležitosťou naliehať na členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o dosiahnutie jednotného digitálneho trhu, ktorý znamená nielen väčší rast a viac pracovných miest, najmä v odvetví MSP a medzi mladými ľuďmi, ale aj modernú Európsku úniu zameranú na budúcnosť;

40.  domnieva sa, že členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie o modernizáciu svojej verejnej správy tak, aby občanom a podnikom poskytovali viac digitálnych služieb, ktoré sú lepšie prístupné, znížili náklady a zvýšili efektivitu, uľahčili cezhraničnú spoluprácu a zaviedli rámce interoperability pre verejnú správu;

41.  zdôrazňuje význam elektronickej identifikácie a dôverných služieb pre zvýšenie objemu a kvality elektronického obchodu v perspektíve rastu; preto žiada členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby do 1. júla 2016 uplatňovali nariadenie o elektronických transakciách na vnútornom trhu;

42.  považuje zlepšovanie digitálnych zručností v Únii za absolútnu prioritu;

Voľný pohyb tovaru

43.  je presvedčený, že voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb poskytuje podnikom a občanom z hľadiska efektívnosti, rastu a vytvárania pracovných miest stále nevyužitý potenciál;

44.  opakovane potvrdzuje svoju podporu komplexným dohodám o obchode a investíciách, ktoré by podporili tvorbu pracovných miest pre európskych pracovníkov a boli by s ňou v súlade, priniesli priame výhody pre európskych spotrebiteľov a otvorili nové príležitosti pre podniky EÚ, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), pričom sa dodržujú normy EÚ v sociálnej, environmentálnej a spotrebiteľskej oblasti ako kľúčový prvok poskytovania nových príležitostí rastu; zastáva názor, že Európsky parlament je nutné úzko zapojiť do rokovaní o acquis v oblasti jednotného trhu, a že pri akýchkoľvek zmenách súčasných právnych predpisov a akomkoľvek zavádzaní nových právnych predpisov treba v plnej miere rešpektovať úlohu Parlamentu ako spoluzákonodarcu;

45.  vyzýva členské štáty, aby posilnili hodnotový reťazec v oblasti cezhraničnej výroby ako kľúčový prvok na podporu konkurencieschopnosti a rastu, vytváranie pracovných miest a odstránenie obchodných prekážok, ktoré existujú v pomerne veľkom počte odvetví, ale keďže nie sú dostatočne integrované, nemôžu maximalizovať prínosy, ktoré ponúka jednotný trh;

46.  vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie prekážok na vnútornom trhu s tovarom;

Služby

47.  zdôrazňuje, že do stratégie Európa 2020 by sa mali začleniť konkrétne politické opatrenia zamerané na odstraňovanie prekážok v odvetviach služieb, na ktoré sa vzťahuje smernica o službách, a napríklad vo finančných službách, a mali by klásť výslovný dôraz na prehĺbenie jednotného trhu;

48.  zdôrazňuje, že v odvetví služieb existuje významný nevyužitý potenciál rastu, ako to vyplýva z odhadov v správe Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, ktoré uvádzajú potenciálny zisk 337 miliárd až 637 miliárd EUR;

49.  odhaduje, že keďže sektor služieb je jednou z oblastí, ktorá má najväčší potenciál rastu v EÚ, je potrebné posilniť opatrenia zamerané na zvýšenie hospodárskej súťaže v tomto odvetví vrátane maloobchodu a zjednodušiť právne predpisy pre podniky, najmä malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť všetkým spotrebiteľom, rodinám a podnikom univerzálny prístup k verejným službám;

50.  nazdáva sa, že by sa mala posilniť ochrana spotrebiteľa, jeho možnosť voľby a konkurencia v oblasti finančných služieb, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať rôznym potrebám spotrebiteľov vrátane tých najzraniteľnejších; nazdáva sa, že by sa mali zvýšiť schopnosti spotrebiteľov týkajúce sa informovanosti o finančnej oblasti, vzhľadom na to, aké závažné nedorozumenia môžu vzniknúť v súvislosti s finančnými produktmi a aké problémy to môže spôsobiť jednotlivým spotrebiteľom a jednotnému trhu;

51.  opakovane zdôrazňuje, že je potrebné obnoviť úsilie o boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom, a preto žiada, aby sa kládol väčší dôraz na dobrú správu daní v súkromnom aj verejnom sektore EÚ; zdôrazňuje, že v správe Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ sa uvádza, že opatrenia, ako sú štandardizácia elektronických faktúr a koordinácia cezhraničných daňových systémov, by mohli viesť k úspore vo výške 9 miliárd EUR ročne; víta vyhlásenie predsedu Európskej komisie o automatizovanej výmene informácií týkajúcich sa vnútroštátnych fiškálnych rozhodnutí; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť a zlepšiť fiškálnu koordináciu, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži, narušeniu trhu a zabezpečili sa rovnaké príležitosti na jednotnom trhu;

52.  víta vyhlásenie, ktoré uskutočnila Komisia vo svojej správe o ročnom prieskume rastu na rok 2015, že „riešenie daňových podvodov a daňových únikov je nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivosti a členským štátom umožňuje získať daňové príjmy, na ktoré majú nárok“;

53.  znova potvrdzuje svoje stanovisko, že celková miera a kvalita investícií do výskumu a rozvoja by sa mala zvýšiť, aby sa povzbudili inovácie, pričom poukazuje na rozdielne úrovne investícií v jednotlivých členských štátoch; pripomína Komisii nutnosť vytvoriť skutočný jednotný trh v oblasti vedomostí, výskumu a inovácií a dokončiť Európsky výskumný priestor; zdôrazňuje, že v súčasnosti sa 85 % finančných prostriedkov vyčlenených na inovácie používa výhradne vnútroštátnou formou bez cezhraničnej spolupráce, čo následne bráni v plnom využívaní pridanej hodnoty na európskej úrovni;

Verejné obstarávanie a koncesie

54.  víta skutočnosť, že v roku 2014 boli prijaté smernice o verejnom obstarávaní a o udeľovaní koncesií, ktoré zmodernizovali verejné obstarávanie v EÚ a podporili udržateľnosť verejných zákaziek; zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú prináša smernica o udeľovaní koncesií, najmä pokiaľ ide o uľahčenie a väčšie stransparentnenie postupov a o ponúknutie malým a stredným podnikom väčšieho množstva príležitostí, čo umožňuje prekonať problémy týchto zmlúv, zabezpečiť právnu istotu, pružnosť a transparentnosť a podporiť rozvoj kvalitnej hospodárskej infraštruktúry a kvalitných verejných služieb;

55.  zdôrazňuje, že na zlepšenie kvality, efektívnosti a transparentnosti investícií a verejných výdavkov je potrebné úplné a urýchlené vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania a udeľovania koncesií;

56.  zdôrazňuje potrebu riadnej a včasnej transpozície právnych predpisov o verejnom obstarávaní a koncesiách; zdôrazňuje význam verejného obstarávania a hodnotu inovatívnych partnerstiev ako kľúčovej hnacej sily inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré treba podporiť pomocou konkrétnych opatrení na podporu hospodárskej súťaže a inovácie;

Spotrebiteľské acquis

57.  považuje za poľutovaniahodné, že roztrieštené vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa v členských štátoch vedie k rozdielom v ochrane spotrebiteľa a v prísnosti a načasovaní akýchkoľvek prijatých opatrení zameraných na vymáhanie ich presadzovania; nazdáva sa, že toto obmedzuje súdržnosť a nadväznosť legislatívnych ustanovení v rovnakých odvetviach alebo medzi rozdielnymi odbytovými kanálmi;

58.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila urýchlené vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov, akými sú právne predpisy o právach spotrebiteľa a ustanovenia o alternatívnom riešení sporov a riešení sporov online, a to pri súčasnom zabezpečení zníženia administratívnej záťaže; žiada, aby bola spotrebiteľom pri cezhraničných predajoch poskytnutá primeraná ochrana v súlade s ich tradičným trhom a požaduje posilnenú ochranu údajov v digitálnom veku, pretože to pomôže podporiť dôveru spotrebiteľov v online nakupovanie; pripomína dôležitosť skutočného rešpektovania práv spotrebiteľov online a nutnosť dostupných a efektívnych prostriedkov nápravy v prípade sporu;

59.  požaduje prijatie opatrení na povzbudenie udržateľnej spotreby, najmä v súvislosti s životnosťou produktu a na boj proti praktikám zameraným na úmyselné skracovanie tejto životnosti; v tomto smere dúfa, že Komisia vypracuje jednotný akčný plán;

60.  zdôrazňuje, že smernica o právach spotrebiteľov bola významným krokom vpred z hľadiska zvýšenia právnej istoty spotrebiteľov a podnikov v online transakciách a dnes je hlavným nástrojom ochrany spotrebiteľov v oblasti online služieb;

61.  konštatuje, že ďalší prínos môžu znamenať zlepšenia fungovania jednotného trhu, napríklad zavedenie systému riešenia sporov online (RSO) pre spotrebiteľské spory, ktorý by mohol priniesť úspory vo výške zhruba 22 miliárd EUR;

Energetika

62.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila fungujúci vnútorný trh s energiou s nediskriminačným prístupom na trh a vysokou úrovňou ochrany, ako aj primeranou úrovňou prepojovacej kapacity a adekvátnosti systému;

63.  opakuje, že je potrebné zvýšiť energetickú bezpečnosť Európy diverzifikáciou zdrojov a trás energie, a zdôrazňuje, že je potrebné prioritne dokončiť vnútorný trh s energiou a skoncovať s izoláciou energetických ostrovov v rámci Európskej únie;

64.  domnieva sa, že na to, aby sa urýchlilo dokončenie vnútorného trhu, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a zabezpečenie dodávok musia členské štáty naliehavo dosiahnuť minimálny cieľ 10 % kapacity elektrických prepojení, a ideálne dosiahnuť úroveň 30 %;

65.  domnieva sa, že liberalizácia trhov s plynom a elektrickou energiou je veľmi dôležitá z hľadiska posilnenia postavenia spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby boli spotrebitelia postavení do centra pozornosti politiky EÚ pre vnútorný energetický trh;

III.  Nástroje hodnotenia nástrojov integrácie a správy jednotného trhu

66.  uznáva, že hodnotiaca tabuľka jednotného trhu môže byť považovaná za osvedčený postup monitorovania a hodnotenia toho, ako členské štáty dodržiavajú záväzky plynúce z jednotného trhu, keďže môže viesť k zlepšeniam a snahe jednotlivých krajín vyrovnať sa ostatným; zdôrazňuje však, že táto hodnotiaca tabuľka neobsahuje nástroje na kvalitatívne hodnotenie; zdôrazňuje význam zlepšovania dialógu s členskými štátmi a medzi nimi v záujme identifikácie a riešenia zložitých problémov, ktorým čelia pri zavádzaní právnych predpisov v oblasti jednotného trhu do praxe; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby členským štátom v prípade, že o to požiadajú, lepšie pomáhala so zavádzaním zložitých predpisov v oblasti jednotného trhu do praxe;

67.  domnieva sa, že v súvislosti s regulačným výkonom jednotného trhu by sa mohol vypracovať zložený ukazovateľ na meranie nesúladu na jednotnom trhu, teda dodatočnej záťaže, ktorú občania a podniky znášajú pri cezhraničných činnostiach z dôvodu nedostatku predpisov riadiacich jednotný trh; trvá na tom, že takýto ukazovateľ uľahčí vypracovanie záverov, ktoré by mohli viesť k politickým odporúčaniam pre inštitúcie EÚ a členské štáty;

68.  berie na vedomie hodnotiacu tabuľku digitálnej agendy ako dôležitý nástroj na hodnotenie pokroku dosahovaného členskými štátmi v tejto oblasti; domnieva sa, že zložený index merajúci medzery na jednotnom trhu by mal zahŕňať túto hodnotiacu tabuľku;

69.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť začleniť do textu svojich návrhov právnych nástrojov v oblasti jednotného trhu povinnosť uskutočňovať systematickú revíziu transpozície právnych nástrojov, ich dodržiavania, účinnosti a účelnosti vrátane metodiky a kritérií tejto revízie; domnieva sa, že takáto metodika a kritériá by umožňovali lepšie posúdenie toho, či sú právne nástroje riadne transponované, vykonávané a presadzované, aj či a v akej miere prispievajú k dosahovaniu svojich cieľov a nakoľko sú vhodné na účel, ktorý sledujú;

70.  podporuje vytvorenie udržateľného jednotného trhu založeného na rozvoji inkluzívneho hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje a vychádzajúceho zo znalostí, ako aj opatrení, prostredníctvom ktorých sa ďalšie inovácie akéhokoľvek druhu premietnu do udržateľných technológií, vyvážia sa záujmy spotrebiteľov a podnikov a vykonajú sa vylepšenia neformálneho mechanizmu na riešenie konfliktov problémov pre jednotný trh, akým je SOLVIT, pri súčasnom zlepšení informovanosti verejnosti o jednotných kontaktných miestach, aby bola lepšie informovaná o dostupných možnostiach vytvárania rastu a pracovných miest na jednotnom trhu;

71.  berie na vedomie čoraz intenzívnejšie využívanie portálov Vaša Európa a Vaša Európa – Poradenstvo, ktoré by mali byť schopné poskytovať potrebné informácie všetkým občanom, ktorí bývajú, pracujú, študujú v členských štátoch EÚ alebo sa medzi členskými štátmi pohybujú;

72.  víta skutočnosť, že priemerný transpozičný deficit v členských štátoch klesol pod limit 1 %, ktorý odsúhlasila Európska rada, a dosiahol mieru 0,6 %, čo predstavuje najlepší zaznamenaný výsledok od vytvorenia hodnotiacej tabuľky jednotného trhu; zdôrazňuje, že zásada nulovej tolerancie pri vykonávaní právnych predpisov EÚ musí byť pre členské štáty a Úniu prvoradá;

73.  konštatuje, že náležité vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ je kľúčové na dokončenie jednotného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby dôsledne využívala všetky svoje právomoci na dosiahnutie tohto cieľa a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vynaložili väčšie úsilie na presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a na monitorovanie tohto presadzovania, okrem iného aj prostredníctvom pravidelných programov kontroly (tzv. sweeps), a súčasne aby sa neprestajne zamýšľali nad problémami v oblasti vykonávania predpisov a zabezpečovania toho, aby boli právne predpisy efektívnejšie a aby sa vo väčšej miere a účinnejšie využívalo následné hodnotenie; požaduje dôslednejší dohľad, pokiaľ ide o to, či sú práva spotrebiteľov v digitálnom prostredí účinné, a to najmä so zreteľom na to, ako rýchlo sa v ňom porušenia právnych predpisov v spotrebiteľskej oblasti môžu šíriť;

74.  pripomína však, že proces konaní o porušení povinnosti odhalil viaceré obmedzenia, pokiaľ ide o urýchlené riešenie a nápravu nedostatkov pri vykonávaní a uplatňovaní ustanovení jednotného trhu; vyzýva členské štáty, aby v záujme urýchlenejšieho riešenia prípadov spolupracovali s Komisiou pružnejšie;

75.  uznáva, že nevykonávanie predpisov môže byť dôsledkom zložitostí v pôvodnom texte; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v celom texte primárnych aj sekundárnych právnych predpisov uplatňovali zásady lepšej regulácie a aby sa využívali náležité konzultácie, posúdenia vplyvov a revízie po zavedení do praxe;

76.  ďalej trvá na tom, že je potrebné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie efektívnejšieho využívania konaní o porušení povinnosti, pokiaľ ide o porušenie práva Únie v oblasti jednotného trhu, a že členské štáty a Európska rada by mali pokračovať v ďalšom rozvíjaní konaní o porušení povinnosti v rámci budúcich revízií Zmluvy o fungovaní EÚ; domnieva sa však, že konanie o porušení povinnosti by malo byť vždy krajným riešením a malo by sa k nemu pristúpiť až po niekoľkých pokusoch o koordináciu a nápravu;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0054.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0130.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0038.


Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí prostredníctvom internetu
PDF 245kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o sexuálnom zneužívaní detí na internete (2015/2564(RSP))
P8_TA(2015)0070RC-B8-0217/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a k nemu pripojené dohovory,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 7, 8, 47, 48 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním z 25. októbra 2007,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(1),

–  so zreteľom na správu Europolu z roku 2014 o hodnotení hrozieb internetovej organizovanej trestnej činnosti (iOCTA),

–  so zreteľom na všeobecný komentár č. 14 (2013) Výboru OSN pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

–  so zreteľom na agendu EÚ pre práva dieťaťa prijatú vo februári 2011,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (COM(2008)0055),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa presadzovania a ochrany práv dieťaťa,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 smerom k odstráneniu obchodovania s ľuďmi, a najmä ustanovenia týkajúce sa financovania vypracovania usmernení o systémoch ochrany detí a výmene najlepších postupov;

–  so zreteľom na rozpravu v pléne z 12. februára 2015 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie detí a obrazové materiály predstavujúce pohlavné zneužívanie detí sú závažným porušením základných práv, najmä práva detí na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre ich blaho, ako je stanovené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z roku 1989 a Charte základných práv Európskej únie.

B.  keďže pri realizácii akýchkoľvek opatrení na boj proti týmto trestným činom je potrebné zohľadňovať v prvom rade najlepší záujem dieťaťa, a to v súlade s Chartou základných práv EÚ a Dohovorom OSN o právach dieťaťa;

C.  keďže závažné trestné činy, akým je sexuálne vykorisťovanie detí a obrazové materiály predstavujúce zneužívanie detí, si vyžadujú komplexný prístup zahŕňajúci vyšetrovanie trestných činov, súdne stíhanie páchateľov, ochranu detských obetí a predchádzanie tomuto fenoménu;

D.  keďže internetové prostredie môže pre deti predstavovať špecifické nebezpečenstvo tým, že môžu získať prístup k materiálu zobrazujúcemu sexuálne zneužívanie detí, stávajú sa jeho obeťami alebo obeťami kybernetických dravcov, výmeny materiálu o násilí, zastrašovania, šikanovania alebo manipulácii dieťaťa s cieľom jeho sexuálneho zneužitia (tzv. grooming); keďže vystavovanie detí týmto nebezpečenstvám sa ďalej umocňuje rozšíreným využívaním mobilných technológií a internetu a rozsiahlym prístupom k nim;

E.  keďže boj proti zneužívaniu detí na internete by sa mal zahrnúť do širšej stratégie zameranej na všeobecný jav sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, ktoré sa stále spája najmä s trestnými činmi spáchanými prostredníctvom sietí a jednotlivcov úmyselne konajúcich mimo internetového prostredia;

F.  keďže v internetovom prostredí môže mať sexuálne zneužívanie rôzne formy, keď sú mladí ľudia presviedčaní alebo nútení posielať alebo umiestňovať na internet sexuálne explicitné obrázky samých seba, zapájať sa do sexuálnych činností prostredníctvom webovej kamery alebo inteligentného telefónu alebo viesť rozhovory sexuálneho charakteru výmenou textových správ a rozhovormi na internete, v dôsledku čoho sa môžu zneužívatelia alebo kybernetickí dravci vyhrážať, že obrázky, videozáznamy alebo kópie rozhovorov pošlú priateľom a rodinám mladých ľudí, ak sa nezúčastnia na ďalších sexuálnych aktivitách; keďže obrázky alebo videozáznamy sa môžu naďalej zverejňovať aj po skončení sexuálneho zneužívania a každý si ich môže bezplatne pozrieť na internete, preto pretrváva riziko, že obete sa opätovne stanú obeťami a budú stigmatizované;

G.  keďže opatrenia prijaté členskými štátmi na zamedzovanie nelegálneho obsahu na internete neboli vždy dostatočne účinné;

H.  keďže v prípade vyšetrovacích prostriedkov, ktoré majú k dispozícii osoby zodpovedné za vyšetrovanie a stíhanie sexuálneho zneužívania na internete, by sa mali zohľadňovať okrem iného zásadu proporcionality a povahu a závažnosť vyšetrovaných činov, a to v súlade s právom EÚ a právnym poriadkom členského štátu;

I.  keďže ochrana maloletých v digitálnom svete sa musí riešiť tým, že priemysel bude vyvíjať iniciatívy, čím prevezme svoju časť zodpovednosť, ako aj vzdelávaním a školením detí, rodičov a učiteľov s cieľom zabrániť maloletým osobám prístup k nelegálnemu obsahu;

J.  keďže vykorisťovanie a sexuálne vykorisťovanie detí má medzinárodnú povahu, ktorá sa týka stoviek krajín a ich súdnych jurisdikcií a policajných orgánov, čo predstavuje medzinárodný problém, ktorý si vyžaduje medzinárodné riešenie; keďže treba otvorene hovoriť o obavách týkajúcich sa obchodníkov s ľuďmi využívajúcich deti bez právnej identity, ktoré sú „neviditeľné“ pre orgány v súvislosti so sexuálnym zneužívaním na internete;

K.  keďže z dôvodu povahy trestnej činnosti a veku obetí väčšina oblastí sexuálneho vykorisťovania a zneužívania detí trpí chronickým nízkou úrovňou ohlasovania policajným orgánom, a to vo väčšej miere než v prípade iných foriem trestnej činnosti; keďže dostupné údaje o počte spáchaných trestných činov preto presne neodrážajú rozsah tohto problému; keďže podľa informácií poskytovaných mimovládnymi organizáciami o internetových stránkach obsahujúcich materiál zobrazujúci zneužívanie detí vyše 80 % obetí má menej ako 10 rokov; keďže údaje Medzinárodnej asociácie internetových horúcich liniek ukazujú nárast počtu detských obetí sexuálneho zneužívania a počtu prípadov zneužívania extrémnej a sadistickej povahy;

L.  keďže veľký počet páchateľov používa súkromné siete (tzv. darknet), kde vytvárajú anonymné spoločenstvá využívajúce skryté fóra, internetové služby, platformy sociálnych sietí a poskytovateľov služieb na uchovávanie materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí, čím sa umožňuje a uľahčuje prakticky nezistiteľné sexuálne zneužívanie detí;

M.  keďže mnohí páchatelia používajú šifrovanie, virtuálne meny a iné obranné opatrenia a nástroje na zabezpečenie svojich činností, čo predstavuje vážny problém pri policajnom vyšetrovaní;

N.  keďže mimovládne organizácie odhalili, že iba osem hlavných distribútorov bolo zodpovedných v roku 2012 za 513 distribučných značiek materiálu obsahujúceho zneužívanie detí a že 10 najrozšírenejších značiek v roku 2012 bolo spojených s jediným hlavným distribútorom;

O.  keďže smernica 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii mala byť v členských štátoch transponovaná do 18. decembra 2013 a keďže zatiaľ ju v plnej miere vykonáva menej než polovica členských štátov;

1.  rozhodne zdôrazňuje, že ochrana detí a zaistenie bezpečného prostredia na ich vývoj je jedným hlavných cieľov Európskej únie a jej členských štátov;

2.  čo najdôraznejšie zdôrazňuje, že práva a ochrana detí on-line musia byť zachované, že treba prijať opatrenia na to, aby sa zabezpečilo okamžité odstránenie nezákonného obsahu a jeho ohlásenie policajným orgánom, a že musia existovať právne nástroje, ktoré sú dostatočne účinné na vyšetrovanie a stíhanie páchateľov týchto trestných činov;

3.  domnieva sa, že osobné údaje detí na internete sa musia riadne chrániť a deti musia byť informované prístupným a primeraným spôsobom o rizikách a dôsledkoch používania osobných údajov na internete; zdôrazňuje dôležitosť zmien, ktoré dajú do poriadku reformu ochrany údajov, v záujme ďalšej ochrany práv detí na internete;

4.  zdôrazňuje potrebu komplexného a koordinovaného európskeho prístupu s cieľom zabezpečiť súdržnosť tvorby politík a výsledných opatrení, ktorý by zahŕňal boj proti trestnej činnosti spolu s ochranou základných práv, súkromia a údajov, kybernetickú bezpečnosť, ochranou spotrebiteľa a elektronického obchodu;

5.  domnieva sa, že sa musia prijať ďalšie opatrenia na boj proti kybernetickému nadväzovaniu kontaktov na sexuálne účely a že Komisia spoločne s vládami členských štátov, občianskou spoločnosťou, spoločnosťami v oblasti sociálnych médií, rodičmi, učiteľmi, sociálnymi pracovníkmi, úradníkmi v oblasti ochrany detí, detskými lekármi a mládežníckymi a detskými organizáciami musia zohrávať aktívnu úlohu vo zlepšovaní informovanosti o tejto problematike prostredníctvom definovaných pokynov, výmenou osvedčených postupov, vytvorením sociálnych platforiem na spoluprácu a výmenu informácií o tejto problematike s cieľom určiť potenciálne riziká a hrozby pre deti;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali informačnú kampaň za účasti všetkých príslušných aktérov, ktorá by deťom umožnila pochopiť riziká internetu a pôsobiť proti nim a podporila by rodičov a učiteľov pri zabezpečovaní ochrany detí na internete, aby podporila členské štáty pri vypracúvaní programov prevencie sexuálneho zneužívania na internete, presadzovala informačné kampane zamerané na zodpovedné správanie v sociálnych médiách a podporovala najväčšie vyhľadávače a siete sociálnych médií, aby zaujali aktívny prístup na zaistenie bezpečnosti detí na internete;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zlepšovanie a rozširovanie ohlasovania prípadov zneužívania detí, ako aj kroky nadväzujúce na tieto ohlasovania, a aby posúdili možnosť vytvorenia mechanizmov na systematické priame ohlasovanie týchto prípadov, podporuje rozvoj núdzových liniek pre deti, na ktorých môžu anonymne nahlasovať zneužívanie;

8.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia medzinárodnej spolupráca a nadnárodných vyšetrovaní v tejto oblasti prostredníctvom dohôd o spolupráci a posilnenia spolupráce medzi policajnými orgánmi, a to aj prostredníctvom Europolu a Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), s cieľom zefektívnenia vyšetrovania, likvidácie a súdneho stíhania sietí páchateľov sexuálnych trestných činov na deťoch, pričom by sa pozornosť venovala najmä právam a bezpečnosti zainteresovaných detí;

9.  víta v tejto súvislosti spoločnú iniciatívu, ktorú vyvinuli EÚ a 55 krajín na celom svete zoskupených v Globálnej aliancii proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete a ktorej cieľom je zachrániť viac obetí, zabezpečiť účinnejšie trestné stíhanie, zlepšovať informovanosť a dosiahnuť celkové zmenšovanie množstva obrázkového materiálu sexuálneho zneužívania detí dostupných na internete; vyzýva Komisiu, aby pravidelnejšie podávala správy o pokroku dosiahnutom prostredníctvom tejto aliancie; vyzýva členské štáty, aby realizovali tieto odporúčania na vnútroštátnej úrovni;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali zdroje určené na identifikáciu obetí a na služby poskytované obetiam, a požaduje súrne vytvorenie súvisiacich platforiem a posilnenie tých, ktoré už existujú v rámci Europolu;

11.  vyzýva všetky členské štáty, aby vykonávali smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

12.  je presvedčený, že je dôležité, aby sa v prípade trestných činov páchaných na deťoch vrátane opisov obrázkov sexuálneho zneužívania detí používala správna terminológia a používal správny pojem „materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí“ namiesto výrazu „detská pornografia“;

13.  vyzýva členské štáty, aby národným kontaktným miestam poskytovali dostatočné zdroje a umožnili im tak oznamovanie trestného a škodlivého obsahu a správania na internete, ako sa uvádza v smernici 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii;

14.  pripomína, že členské štáty majú povinnosť prijímať potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby osoby, ktoré sa obávajú, že by mohli spáchať niektorý z trestných činov súvisiacich so sexuálnym zneužívaním alebo sexuálnym vykorisťovaním, mali podľa potreby prístup k účinným intervenčným programom alebo opatreniam určeným na posudzovanie a predchádzanie rizika spáchania takého trestného činu;

15.  žiada, aby policajné orgány členských štátov a Europol mali k dispozícii potrebné finančné prostriedky, ľudské zdroje, vyšetrovacie právomoci a technické kapacity na seriózne a efektívne sledovanie, vyšetrovanie a stíhanie páchateľov, ako aj primeranú prípravu na budovanie kapacít súdnej moci a policajných jednotiek a na rozvoj nových najnovších technických schopnosti na riešenie problémov analýzy obrovského množstva obrazového materiálu zachycujúceho zneužívanie detí vrátane materiálu skrytého v darkwebe, aby bolo možné páchateľov vystopovať a súdiť v záujme ochrany bezpečnosti a práv detí;

16.  so znepokojením berie na vedomie vývoj a šíriace sa trendy komerčného sexuálneho vykorisťovania detí na internete vrátane nových prostriedkov distribúcie a transakcií za materiály zobrazujúce zneužívanie detí, konkrétne cez tzv. skrytú sieť (Deep Web) a súkromné siete (Darknet), a najmä jav živého vysielania zneužívania za platbu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby ďalej spolupracovali so zástupcami alternatívnych platobných systémov s cieľom zistiť možnosti lepšej spolupráce s policajnými orgánmi vrátane spoločnej odbornej prípravy na lepšiu identifikáciu platobných procesov spojených s obchodnou distribúciou materiálu spojeného so zneužívaním detí;

17.  požaduje efektívny partnerský prístup a zákonnú výmenu informácií medzi policajnými orgánmi, súdnymi orgánmi, odvetvím informačných a komunikačných technológií, poskytovateľmi internetových služieb, správcami internetových úložísk, spoločnosťami sociálnych médií, bankovým sektom a mimovládnymi organizáciami vrátane mládežníckych a detských organizácií s cieľom zabezpečiť práva a ochranu detí na internete a urýchlené odstránenie nezákonného obsahu a nahlásenie prípadu policajným orgánom, ktoré by mali pravidelne alebo podľa potreby predkladať správy o vyšetrovaniach a stíhaniach na základe týchto dôležitých informácií; víta v tejto súvislosti koalíciu generálnych riaditeľov, ktorej cieľom je urobiť z internetu vhodnejší priestor pre deti, ako aj prácu Európskej finančnej koalície proti komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu detí na internete (EFC);

18.  zdôrazňuje, že nezákonný obsah na internete by sa mal okamžite odstrániť na základe riadneho právneho postupu; zdôrazňuje úlohu IKT a poskytovateľov internetových služieb a správcov úložísk pri zabezpečení rýchleho a účinného odstraňovania nelegálneho obsahu z internetu na žiadosť príslušného policajného orgánu;

19.  naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte netransponovali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, aby tak urobili; vyzýva preto Komisiu, aby prísne monitorovala jej plné a účinné vykonávanie a aby včas podala správu Parlamentu a jeho príslušnému výboru o jej zisteniach;

20.  poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ďalej monitoroval vykonávanie smernice 2011/93/EÚ a aby a vypracoval hĺbkovú analýzu súčasného politického rámca na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí vo forme správy o vykonávaní smernice 2011/93/EÚ , a aby informoval plenárnu schôdzu;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.

Právne oznámenie