Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 12. marca 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Nedávne útoky a únosy, najmä Asýrčanov, ktoré spáchal ISIS/Dá’iš na Blízkom východe
 Južný Sudán vrátane nedávnych únosov detí
 Tanzánia, najmä problém zaberania pôdy
 Vražda ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stav demokracie v Rusku
 Výročná správa vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament
 Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politika Európskej únie v tejto oblasti
 Vzťahy medzi EÚ a Ligou arabských štátov a spolupráca v boji proti terorizmu
 Udržateľné využívanie morony striebristej
 28.zasadnutie UNHRC
 Situácia vo Venezuele

Nedávne útoky a únosy, najmä Asýrčanov, ktoré spáchal ISIS/Dá’iš na Blízkom východe
PDF 245kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom (2015/2599(RSP))
P8_TA(2015)0071RC-B8-0240/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

–  so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z roku 1992,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iraku, Sýrii, Líbyi a Egypte, najmä na uznesenie z 10. októbra 2013 o nedávnych prípadoch násilia voči kresťanom a ich prenasledovania, predovšetkým v Maalule (Sýria), Péšávare (Pakistan) a o prípade pastora Sahida Abediniho (Irán)(1), uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve IŠ vrátane prenasledovania menšín(2) a uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(3),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) o násilí voči kresťanom a ďalším spoločenstvám na Blízkom východe a ich prenasledovaní, najmä vyhlásenie zo 16. februára 2015 o sťatí 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a VP/PK Európskemu parlamentu a Rade o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj hrozbe Dá’iš,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 25. februára 2015, v ktorom odsúdila únos vyše 100 Asýrčanov, ktorý spáchal ISIL,

–  so zreteľom na správu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie OSN pre Sýrsku arabskú republiku s názvom Rule of Terror: Living under ISIS in Syria (Vláda teroru: život v Sýrii pod nadvládou ISIS) zo 14. novembra 2014,

–  so zreteľom na výročné a priebežné správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd patria medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavujú spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

B.  keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie individuálne alebo v spoločenstve s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, slávením obradov, praktickým vyznávaním alebo vyučovaním; keďže podľa Výboru OSN pre ľudské práva chráni sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia všetky druhy presvedčenia vrátane teistického, neteistického a ateistického;

C.  keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody myslenia, slobody svedomia a slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete;

D.  keďže OSN a ďalšie medzinárodné organizácie prinášajú informácie o rozsiahlych závažných porušeniach medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva zo strany ISIS/Dá’iš a príbuzných skupín v Sýrii a Iraku, predovšetkým voči menšinovým etnickým a náboženským skupinám, a to vrátane cieleného zabíjania, núteného prestupovania na islam, únosov, obchodovania so ženami, otroctva žien a detí, verbovania detí na samovražedné bombové atentáty, sexuálneho a fyzického zneužívania a mučenia; keďže existujú vážne obavy o tých, ktorí sú naďalej uväznení v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš, keďže takmer žiadna medzinárodná humanitárna pomoc sa do týchto oblastí nedostane;

E.  keďže ISIS/Dá’iš začal odstraňovať všetky stopy po iných náboženských spoločenstvách, ako tých, ktoré zastupujú jeho vlastný výklad islamu, a to zabíjaním alebo vyháňaním ich príslušníkov a ničením ich svätých miest, historických pamiatok a predmetov vrátane unikátneho a nenahraditeľného historického dedičstva uznávaného organizáciou UNESCO ako svetové kultúrne dedičstvo, čo UNESCO označuje ako „kultúrne čistky“;

F.  keďže v oblastiach pod kontrolou ISIS/Dá’iš platia tisícročia staré civilizácie neprijateľnú a nenapraviteľnú cenu; keďže najmä v Iraku a Sýrii, ale aj v ďalších častiach širšieho Blízkeho východu sa kresťanské spoločenstvá nachádzajú v situácii, ktorá ohrozuje ich samotnú existenciu, a ich zánik by znamenal stratu významnej súčasti náboženského dedičstva príslušných krajín;

G.  keďže ISIS/Dá’iš útočí na kresťanov, jezídov, Turkménov, šiitov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a sunnitov, ktorí nesúhlasia s jeho výkladom islamu, ako aj na iné etnické a náboženské menšiny, ale keďže niektoré tieto skupiny už boli terčom útokov extrémistov dávno pred ISIS/Dá’iš; keďže najmä kresťania sú už dlhé roky terčom úmyselných útokov zo strany rôznych extrémistických alebo džihádistických skupín, ktoré prinútili vyše 70 % irackých kresťanov a viac ako 700 000 sýrskych kresťanov utiecť zo svojej krajiny;

H.  keďže v Iraku tvorí 250 000 Chaldejcov/Asýrčanov/Aramejcov samostatnú etnicko-náboženskú skupinu a odhaduje sa, že až do vypuknutia občianskej vojny v roku 2011 žilo v Sýrii až 40 000 Asýrčanov;

I.  keďže 15. februára 2015 uverejnil ISIS/Dá’iš video zobrazujúce sťatie 21 egyptských koptských kresťanov v Líbyi; keďže koptskí kresťania, ktorí boli migrujúcimi pracovníkmi z chudobnej časti Egypta, boli unesení v Syrte v Líbyi;

J.  keďže 23. februára 2015 ISIS/Dá’iš uniesol približne 220 Asýrčanov pri meste Tell Tamer na južnom brehu rieky Chábur v severovýchodnej Sýrii; keďže extrémisti zároveň zničili obydlia a sväté miesta kresťanov; keďže počas útoku IŠ zahynuli desiatky Asýrčanov; keďže IŠ vydal údajne vo februári 2015 vyhlásenie, v ktorom asýrske obce v sýrskej provincii Hasaka vyzval, aby zaplatili tzv. džizju, t. j. daň pre nemoslimov pochádzajúcu z obdobia raného islamu, ktorá bola v Osmanskej ríši zrušená v roku 1856, a aby prestúpili na islam alebo budú v opačnom prípade zabití; keďže od 9. marca 2015 sú z miest asýrskych kresťanov v oblasti rieky Chábur hlásené veľké útoky zo strany ISIS/Dá’iš;

K.  keďže od 1. marca 2015 prepustil ISIS/Dá’iš niekoľko desiatok Asýrčanov, najmä malých detí a starších ľudí na základe rokovaní s kmeňovými vodcami, avšak väčšina Asýrčanov je naďalej v zajatí a teroristi sa vyhrážajú, že ich zabijú, ak koaličné vojská neprestanú s bombardovaním;

L.  keďže ako súčasť úmyselnej politiky kultúrnych a náboženských čistiek IŠ údajne zničil viac ako 100 kostolov v Iraku, najmenej 6 kostolov v Sýrii, ako aj množstvo šiitských mešít v Iraku; keďže vo februári 2015 bojovníci IŠ zámerne zverejnili, ako v múzeu v Mósule ničia sochy a iné artefakty, ktoré pochádzajú z dávnej Asýrskej a Akkadskej ríše; keďže IŠ následne zrovnal so zemou starobylé asýrske mesto Nimrúd a neskôr údajne zničil historické mesto Hatra, ktoré patrí do svetového dedičstva UNESCO; keďže vláda Sýrie údajne ostreľovala kostoly v opozičných štvrtiach, napríklad v Homse v roku 2012 a v Idlíbe v roku 2013;

M.  keďže ISIS/Dá’iš naďalej prenasleduje, mrzačí a zabíja príslušníkov etnických a náboženských menšín, novinárov, zajatcov, aktivistov a ďalšie osoby, a to niekedy extrémne krutým a nepredstaviteľným spôsobom; keďže vojnové zločiny a ďalšie porušenia medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv naďalej na každodennom základe a v obrovskom rozsahu páchajú aj ostatné strany konfliktu vrátane predovšetkým režimu prezidenta Assada;

N.  keďže jedným z koreňov násilia ISIS/Dá’iš je salafizmus, najmä extrémistický wahhábistický výklad islamu;

1.  je šokovaný a zarmútený brutálnymi činmi extrémistov ISIS/Dá’iš proti Asýrčanom v Sýrii a koptským kresťanom v Líbyi a čo najdôraznejšie ich odsudzuje; vyjadruje solidaritu rodinám obetí a spoločenstvu asýrskych kresťanov v Sýrii a koptských kresťanov v Egypte, ako aj všetkým ostatným skupinám a jednotlivcom postihnutým násilím ISIS/Dá’iš;

2.  dôrazne odsudzuje ISIS/Dá’iš a ich mimoriadne závažné prípady porušovania ľudských práv, ktoré podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) predstavujú zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a mohli by sa nazývať genocídou; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad tým, že táto teroristická skupina úmyselne útočí proti kresťanom, jezídom, Turkménom, šiitom, Šabakom, Sabejcom, Kakajom a sunnitom, ktorí nesúhlasia s jej výkladom islamu, v rámci úsilia zlikvidovať na územiach pod jej kontrolou všetky náboženské menšiny; zdôrazňuje, že páchatelia týchto činov nesmú uniknúť trestu a zodpovedné osoby by mali byť postavené pred ICC; v tejto súvislosti pripomína nevyriešený únos biskupov Johannu Ibrahíma a Paula Jazigiho ozbrojenými rebelmi v sýrskej provincii Aleppo 22. apríla 2013;

3.  ďalej odsudzuje pokusy ISIS/Dá’iš vyvážať svoju extrémistickú totalitnú ideológiu a násilie do ďalších krajín v regióne, ako aj mimo neho;

4.  podporuje medzinárodné úsilie zamerané proti ISIS/Dá’iš vrátane vojenských akcií medzinárodnej koalície, ktorú koordinujú Spojené štáty, a nabáda členské štáty EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby zvážili možnosti prispieť k tomuto úsiliu, a to aj vystopovaním a blokovaním finančných prostriedkov ISIS tajne uložených v zahraničí;

5.  vyzýva medzinárodnú koalíciu, aby sa viac usilovala zabraňovať únosom príslušníkov menšín, akým je napríklad únos stoviek asýrskych kresťanov v severnej Sýrii; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť bezpečné útočisko Chaldejcom/Asýrčanom/Aramejcom a ďalším ohrozeným spoločenstvám na planinách Ninive v Iraku, kde existuje silná historická tradícia mierového spolunažívania mnohých etnických a náboženských menšín;

6.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali proaktívny a preventívny prístup voči hrozbe rozšírenia ISIS/Dá’iš do krajín a regiónov mimo Iraku a Sýrie; v tejto súvislosti je mimoriadne znepokojený situáciou v Líbyi, v neposlednom rade vzhľadom na jej geografickú blízkosť k EÚ, ako aj ku konfliktným oblastiam v Afrike;

7.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj partnerov v NATO, aby sa zamerali na problém ambivalentného postoja niektorých krajín k tomuto konfliktu, najmä pokiaľ ide o to, že prispeli alebo naďalej aktívne alebo pasívne prispievajú k rozmachu ISIS/Dá’iš a ďalších extrémistických skupín; v tejto súvislosti vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s financovaním šírenia wahhábistického výkladu islamu verejnými a súkromnými subjektmi z krajín z oblasti Perzského zálivu a vyzýva tieto krajiny, aby takéto financovanie zastavili; okrem toho tieto krajiny naliehavo vyzýva, aby zastavili financovanie teroristických organizácií zo svojho územia; vyzýva Turecko, aby v boji proti ISIS/Dá’iš zohralo pozitívnu úlohu a bezodkladne umožnilo kresťanským menšinám a ďalším prenasledovaným osobám, ktoré utekajú zo Sýrie, prejsť cez hranice do Turecka a dostať sa do bezpečia;

8.  nabáda na spoluprácu s novými regionálnymi a miestnymi silami, napríklad s kurdskou regionálnou vládou v Iraku, kurdskými skupinami v ďalších oblastiach, napríklad jednotkami ľudovej obrany (YPG), ktoré oslobodili mesto Kobane, Asýrskou vojenskou radou, ako aj miestnymi samosprávnymi subjektmi, ktoré preukázali väčšiu oddanosť ľudským právam a demokracii ako politickí predstavitelia ich krajín; vyjadruje uznanie predovšetkým odvahe kurdských síl Pešmerga, ktoré vyvinuli obrovské úsilie na ochranu ohrozených menšín;

9.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami o tom, že príslušníci kresťanských menšín nemajú prístup do utečeneckých táborov v regióne, pretože by boli pre nich príliš nebezpečné; žiada EÚ, aby zaistila, aby sa jej rozvojová pomoc zamerala na všetky menšinové skupiny vysídlené v dôsledku konfliktu; nabáda EÚ, aby využila skúsenosti v oblasti poskytovania finančnej a inej pomoci a osvedčené siete miestnych a regionálnych cirkví, ako aj medzinárodných cirkevných organizácií poskytujúcich pomoc a zabezpečila, aby mali všetky menšinové skupiny obyvateľstva prínos z ochrany a podpory vyplývajúcej z európskej pomoci;

10.  považuje za nevyhnutné, aby Rada a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali spolupracovať s medzinárodnými a regionálnymi partnermi na vypracovaní scenára vývoja po porážke ISIS/Dá’iš a aby pritom zohľadnili naliehavú potrebu kultúrneho a náboženského dialógu a zmierenia;

11.  odsudzuje ničenie kultúrnych pamiatok a artefaktov zo strany ISIS/Dá’iš v Sýrii a Iraku, ktoré je útokom proti kultúrnemu dedičstvu všetkých obyvateľov týchto krajín a ľudstva ako celku;

12.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s medzinárodnými a miestnymi partnermi s cieľom zachrániť čo najviac asýrskeho a iného kultúrneho a náboženského dedičstva z územia, ktoré okupuje ISIS/Dá’iš; ďalej naliehavo vyzýva Radu, aby prijala opatrenia proti nezákonnému obchodu s historickými artefaktmi pochádzajúcimi z týchto území;

13.  potvrdzuje a podporuje neodňateľné právo všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Iraku a Sýrii naďalej žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine v dôstojných, rovnocenných a bezpečných podmienkach a slobodne vyznávať svoje náboženstvo; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa jednoznačne vyslovili proti násiliu a najmä v prospech práv menšín; domnieva sa, že na to, aby sa skončilo utrpenie a hromadný exodus kresťanov a iného pôvodného obyvateľstva regiónu, je potrebné, aby regionálni politickí a náboženskí vodcovia vydali jednoznačné a jasné vyhlásenie, v ktorom sa vyslovia za trvalú prítomnosť týchto obyvateľov a plné a rovnaké práva pre nich, ako občanov svojich krajín;

14.  bezvýhradne odmieta a považuje za nelegitímne oznámenie vedenia ISIS/Dá’iš o tom, že v oblastiach, ktoré kontroluje, zriadilo kalifát; zdôrazňuje, že vytvorenie a šírenie tzv. islamského kalifátu a činnosti ďalších extrémistických skupín na Blízkom východe predstavujú priame ohrozenie bezpečnosti regiónu, ako aj európskych krajín;

15.  potvrdzuje svoj záväzok k slobode myslenia, svedomia a náboženského vyznania ako k základnému ľudskému právu zaručenému medzinárodnými právnymi nástrojmi, ktoré sa zaviazala dodržiavať väčšina krajín sveta a ktoré sa považujú za nositeľov univerzálnej hodnoty;

16.  podporuje všetky iniciatívy vrátane tých v EÚ, ktoré sú zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomnej úcty medzi spoločenstvami; vyzýva všetkých náboženských predstaviteľov, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

17.  naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej preskúmala politiky boja proti terorizmu, ktoré patria do rámca ľudských práv, okrem tých, ktoré sú už zavedené, a aby naďalej spolupracovala s členskými štátmi na posilňovaní politík zameraných na boj proti radikalizácii na pôde EÚ, šíreniu nenávistných slovných prejavov a podnecovaniu k násiliu na internete; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby spolupracovali s Bezpečnostnou radou OSN a Valným zhromaždením OSN s cieľom zastaviť šírenie extrémistickej a džihádistickej ideológie na celom svete;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a Sýrskej národnej koalícii, vláde a parlamentu Iraku, regionálnej vláde Kurdistanu v Iraku, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky, Rade zástupcov v Tobruku v Líbyi a líbyjskej vláde, Lige arabských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0422.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.


Južný Sudán vrátane nedávnych únosov detí
PDF 242kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o Južnom Sudáne vrátane nedávnych únosov detí (2015/2603(RSP))
P8_TA(2015)0072RC-B8-0241/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Južnom Sudáne, najmä na uznesenia zo 16. januára 2014(1) a 13. novembra 2014(2) o situácii v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na prímerie a dohodu o rozdelení moci, ktorú 2. februára 2015 pod záštitou Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) podpísali v Addis Abebe prezident Salva Kiir a bývalý zástupca prezidenta Riek Machar,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna z 3. februára 2015 o mierových rozhovoroch v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na komuniké IGAD a Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) z 10. februára 2015 zo schôdzky na vysokej úrovni o humanitárnej kríze v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitnej predstaviteľky generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty z 25. februára 2015,

–  so zreteľom na spoločné komuniké Juhosudánskej republiky a OSN z októbra 2014 o prevencii sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktami,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2155 (2014) a 2206 (2015), ktorými sa vytvára základ pre cielené sankcie voči tým, ktorí bránia mieru v Južnom Sudáne,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie Federici Mogheriniovej zo 6. marca 2015, že strany konfliktu v Južnom Sudáne zlyhali v snahe o dosiahnutie mierovej dohody,

–  so zreteľom na obnovenie akčného plánu pre Južný Sudán v roku 2012 na ukončenie náboru a využívania detí vo vládnych ozbrojených silách a iné hrubé porušovania práv detí,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie, ktorým sa upravujú osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Africkú chartu o právach dieťaťa a starostlivosti o dieťa,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch z roku 2010,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácia práce (MOP) č. 182 o najhorších formách detskej práce, ktorý bol prijatý v roku 1999, a v ktorom sa „nútený a povinný nábor detí na použitie v ozbrojených konfliktoch“ dostal na zoznam najhorších foriem detskej práce,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na sudánsku komplexnú mierovú dohodu (CPA) z roku 2005,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 15. a 16. februára 2015 bolo približne 89 detí, a pravdepodobne stovky ďalších, unesených v komunite Wau Shilluk v štáte Horný Níl militantnou skupinou údajne vedenou Johnsonom Olonim, veliteľom Sudánskej ľudovej oslobodzovacej armády; keďže podľa svedkov ozbrojení vojaci obkľúčili komunitu, prehľadali každý dom a násilím odvliekli chlapcov väčšinou starších ako 12 rokov;

B.  keďže v decembri 2013 vyústil politický spor vo vládnucej strane Južného Sudánu, Hnutí za oslobodenie sudánskeho ľudu, do ozbrojeného konfliktu v Jube medzi silami lojálnymi prezidentovi Kiirovi a tými, ktoré ostali lojálne bývalému zástupcovi prezidenta Riekovi Macharovi;

C.  keďže v dôsledku vnútorného ozbrojeného konfliktu, ktorý prepukol v decembri 2013, bolo približne 1,4 milióna ľudí vysídlených v rámci krajiny, 500 000 ušlo do susedných krajín a približne 12 000 detí bolo odvedených do ozbrojených síl a skupín; keďže tisíce detí bolo údajne zabitých, znásilňovaných, vyháňaných a osirelo;

D.  keďže približne 4 milióny ľudí sú vážne ohrozené potravinovou neistotou a nedostatkom potravín, pričom OSN opakovane varuje pred prehlbujúcou sa humanitárnou krízou a hladom, ak budú boje pokračovať; keďže s ohľadom na nedostatok zdravotníckej starostlivosti a infraštruktúry sa zdá, že situácia sa bude len zhoršovať;

E.  keďže samotná misia OSN v Juhosudánskej republike (UNMISS) teraz poskytuje bezpečné útočisko pre viac ako 100 000 ľudí vysídlených v rámci krajiny, ktorí hľadajú útočisko pred násilím, pričom sa sama stala terčom útokov;

F.  keďže podľa odhadov OSN tvoria viac ako polovicu obyvateľov utečeneckých táborov deti, ktoré sú tak vystavené značnému ohrozeniu ich fyzickej bezpečnosti, rozvoja a blahobytu; keďže dojčenská úmrtnosť v Južnom Sudáne patrí medzi najvyššie na svete a ukazovatele vzdelávania sú najnižšie na svete; keďže v dôsledku súčasného konfliktu 400 000 detí opustilo školu;

G.  keďže strany konfliktu zaútočili na civilných obyvateľov na základe etnického pôvodu a domnelej politickej lojality, páchali činy sexuálneho násilia a rozsiahle ničenie a rabovanie majetku;

H.  keďže rôzne strany konfliktu v Južnom Sudáne začali 7. januára 2014 rokovania v Addis Abebe pod záštitou Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD); keďže napriek predchádzajúcim dohodám o zastavení nepriateľských akcií, z ktorých posledná bola dohoda o prímerí podpísaná 2. februára 2015 v Addis Abebe, a pokračujúcim snahám Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) rokovať o politickom riešení konfliktu, boje pokračujú a vyznačujú sa úplným ignorovaním medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva, bez zodpovednosti za porušovanie ľudských práv v kontexte konfliktu;

I.  keďže vláde a rebelom sa nepodarilo dodržať termín 5. marca 2015 stanovený IGAD na dosiahnutie dohody o rozdelení moci a keďže mierové rozhovory boli odložené na neurčito; keďže hlavný sprostredkovateľ IGAD oznámil, že OSN a Africká únia (AÚ) môžu v súčasnosti zohrať priamu úlohu v rokovaniach;

J.  keďže AÚ založila v marci 2014 vyšetrovaciu komisiu, ale jej záverečná správu ešte nebola zverejnená, napriek tomu že bola komisii AÚ predložená v októbri 2014;

K.  keďže rozhodnutie o oneskorení uverejnenia sa stretlo so všeobecným sklamaním a je považované za krok späť pokiaľ ide o vyvodzovanie zodpovednosti a zastavenie beztrestnosti, pričom sklamanie vyjadrili osobnosti ako napríklad asistent generálneho tajomníka OSN Ivan Simonovic, bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová a poprední členovia organizácií občianskej spoločnosti Južného Sudánu;

L.  keďže 3. marca 2015 Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne schválila systém na ukladanie sankcií pre tých, ktorí sú zodpovední alebo sa podieľali na pokračovaní konfliktu alebo blokovaní mieru v Južnom Sudáne; keďže sankcie sa uplatňujú aj voči tým, ktorí sa zameriavajú na civilné obyvateľstvo alebo útočia na nemocnice, náboženské miesta, školy alebo miesta, kde hľadá útočisko civilné obyvateľstvo, a voči tým, ktorí verbujú alebo využívajú deti v ozbrojených silách alebo skupinách;

M.  keďže napriek hlasovaniu parlamentu o ratifikácii Južný Sudán ešte nie je zmluvnou stranou žiadnej zo základných medzinárodných a regionálnych zmlúv o ľudských právach, ako je napríklad Africká charta ľudských práv a práv národov, Dohovor Africkej únie, ktorým sa riadia osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike, Dohovor OSN o právach dieťaťa, Dohovor OSN proti mučeniu a Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

N.  keďže podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu je odvod do ozbrojených síl, vojenská služba alebo použitie detí do veku 15 rokov v bojových situáciách v rámci národných ozbrojených síl alebo ozbrojených skupín vojnovým zločinom;

O.  keďže parlament Južného Sudánu posudzoval návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý by obmedzil právo na slobodu združovania, pričom registrácia združení by bola povinná, zakázala by sa činnosť mimovládnych organizácií bez registrácie a kriminalizovali by sa dobrovoľnícke aktivity vykonávané bez registračného osvedčenia;

P.  keďže školy sa naďalej používajú okrem iného na vojenské účely, sú obsadzované alebo sa využívajú ako miesta náboru; keďže od konca februára 2015 bolo údajne 30 škôl stále využívaných na vojenské účely;

Q.  keďže okrem darov a humanitárnej pomoci je hospodárstvo Južného Sudánu takmer úplne závislé od ropného odvetvia, pričom vývoz ropy predstavuje vyše 70 % HDP a asi 90 % vládnych príjmov; keďže príjmy z ropného priemyslu sú hnacím motorom násilných konfliktov;

R.  keďže pretrvávajúce násilie v Južnom Sudáne si vyžaduje neúnosné humanitárne náklady, pričom OSN odhaduje, že v roku 2015 bude na humanitárnu pomoc potrebných 1,81 miliardy USD; keďže OSN vyhlásila situáciu v Južnom Sudáne za núdzovú situáciu 3. stupňa, čo je najvyšší stupeň humanitárnej krízy;

S.  keďže EÚ a jej členské štáty poskytli v roku 2014 v reakcii na humanitárnu krízu a na účely riešenia naliehavých potrieb utečencov z Južného Sudánu v tomto regióne humanitárnu pomoc vo výške takmer 300 miliónov EUR;

1.  je hlboko znepokojený zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Južnom Sudáne, čo by mohlo destabilizovať celý región východnej Afriky; naliehavo vyzýva všetky strany, aby zastavili násilie, ukončili porušovanie ľudských práv, vytvorili prechodnú vládu národnej jednoty a umožnili plný prístup k humanitárnej pomoci; vyzýva strany, aby ukončili útoky na vzdelávacie zariadenia a verejné budovy a prestali využívať školy na vojenské účely vrátane náboru detských vojakov; v tejto súvislosti pripomína svoju podporu usmernení na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu;

2.  vyjadruje hlboké sklamanie, že po viac ako rok trvajúcich rokovaniach pod záštitou Medzivládneho úradu pre rozvoj sa nedosiahol významný pokrok; nalieha na všetky strany konfliktu, aby dosiahli dohodu o rozdelení moci, a plne podporuje prebiehajúci proces rokovaní, požaduje bezpodmienečné, úplné a okamžité prímerie a ukončenie všetkých násilností a bezodkladné zastavenie náboru a mobilizácie civilistov; požaduje, aby sa vyvinuli snahy o nájdenie spôsobu na dosiahnutie trvalého mieru a stability; naliehavo vyzýva vládu a povstalecké strany, aby sa zapojili do bezpodmienečných politických rokovaní so zapojením všetkých subjektov v dobrej viere, aby sa dospelo k úspešnému ukončeniu rokovaní; víta úsilie Africkej únie a Medzinárodného úradu pre rozvoj o podporu inkluzívneho dialógu a sprostredkovania;

3.  požaduje okamžité prepustenie a bezpečný návrh všetkých detí naverbovaných ozbrojenými silami od začiatku konfliktu v decembri 2013; naliehavo pripomína všetkým stranám zapojeným do konfliktu, že nábor a využívanie detí v ozbrojených silách a skupinách predstavuje závažné porušenie medzinárodného práva;

4.  vyzýva Sudánsku ľudovú oslobodzovaciu armádu, aby dôkladne a transparentne overila, či neostali žiadne deti v jej radoch a okamžite začala vykonávať akčný plán v koordinácii s OSN na ukončenie závažného porušovania práv detí;

5.  pripomína záväzok, ktorý orgány Južného Sudánu prijali v roku 2009 a obnovili v roku 2012, týkajúci sa skončenia náboru a využívania detí v konflikte, prepustenia všetkých detí spojených s vládnymi bezpečnostnými silami, zabezpečenia služieb na opätovné zlúčenie s ich rodinami a začlenenie do nich, ako aj záväzok prešetriť závažné násilnosti na deťoch; odsudzuje skutočnosť, že tento záväzok nebol v plnom rozsahu dodržaný; vyzýva obe strany, aby plne vykonávali usmernenia stanovené v akčnom pláne;

6.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri mobilizácii zdrojov na pomoc pri dlhodobom opätovnom začleňovaní detí naverbovaných do ozbrojených síl a tých, ktorí sú postihnutí konfliktom, v spolupráci s Úradom osobitnej zástupkyne pre deti v ozbrojených konfliktoch, UNICEF a inými agentúrami;

7.  trvá na tom, že je potrebné vyplniť medzeru medzi zásahom pri humanitárnej kríze a dlhotrvajúcou rozvojovou spoluprácou; domnieva sa predovšetkým, že dlhodobé plánovanie rozvoja v prípade detí postihnutých vojnovými konfliktami sa musí zamerať okrem iného na systémy ochrany detí, vzdelávacie systémy a systémy zamestnanosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili poskytovanie humanitárnej pomoci a zabezpečili prístup miestnych poľnohospodárov a výrobcov k zdrojom;

8.  naliehavo vyzýva Mierovú a bezpečnostnú radu Africkej únie, aby zverejnila správu Vyšetrovacej komisie Africkej únie pre Južný Sudán (AUCISS) o porušovaniach ľudských práv a o ďalších krokoch v nadväznosti na jej zistenia bez ďalšieho odkladu;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že zverejnenie správy je rozhodujúcim krokom k dosiahnutiu mieru a zmierenia; uznáva, že všetci obyvatelia Južného Sudánu majú právo na pravdu a spravodlivosť a že tisíce obetí a svedkov zverstiev vynaložili obrovské osobné úsilie, aby sa spojili s komisiou AUCISS, pričom sa často vystavili značnému osobnému riziku pri opätovnom opisovaní bolestivých skúseností s cieľom prispieť ku komplexnejšiemu záznamu o konflikte;

10.  žiada Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby aktívne podporovali vykonávanie odporúčaní vyšetrovacieho výboru, a to aj čo sa týka prípadného zriadenia hybridného súdu, ktorý sa bude zaoberať zverstvami, ako navrhol generálny tajomník OSN;

11.  víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2206, v ktorej sa ukladajú cielené sankcie priamo sa týkajúce tých, ktorí podnecovali konflikty, a požaduje jej okamžité vykonávanie; zdôrazňuje, že je potrebné prijať komplexné zbrojné embargo na regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom zastaviť dodávky zbraní jednotlivcom a skupinám, ktoré sa dopustili vážneho porušovania ľudských práv, vojnových zločinov a zločinov voči ľudskosti, ako aj chrániť civilistov, ktorí sú vážne ohrození;

12.  vyzýva vládu Južného Sudánu, aby uskutočnila rýchle, dôkladné, nestranné a nezávislé vyšetrovania prípadov porušovania ľudských práv s cieľom trestne stíhať a zadržať zodpovedných jednotlivcov podozrivých zo zločinov podľa medzinárodného práva a zo závažného porušovania ľudských práv vrátane únosov a náboru detí v ozbrojených konfliktoch a sexuálneho násilia na ženách a deťoch;

13.  pripomína protokol IGAD z 25. augusta 2014, v ktorom sa konkrétne uvádza, že jednotlivci, ktorých komisia AUCISS označí za zodpovedných za závažné zločiny nebudú oprávnení na účasť v prechodnej vláde;

14.  vyzýva vládu Južného Sudánu, aby naliehavo dokončila legislatívne zmeny, na základe ktorých sa nábor a využívanie detí stane trestným činom, aby využila tieto právne predpisy na trestné stíhanie páchateľov a aby dokončila vykonávanie medzinárodných dohôd vrátane Opčného protokol k Dohovoru o právach dieťaťa z roku 2002 a pristúpila k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu;

15.  vyzýva vládu Južného Sudánu, aby zamietla právne predpisy, ktoré by obmedzovali sektory, v ktorých môžu mimovládne organizácie a združenia vykonávať svoju prácu, čo by vážne bránilo rozvoju spoločnosti a úsiliu o núdzovú humanitárnu pomoc;

16.  vyzýva vládu Južného Sudánu, aby si splnila svoju povinnosť postarať sa o svojich obyvateľov a povzbudila medzinárodných darcov na zvýšenie podpory pre úsilie v oblasti pomoci, a vzhľadom na rozsah a naliehavosť potrieb vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvolalo novú medzinárodnú konferenciu darcov pre Južný Sudán, keď budú splnené všetky podmienky pre mier a vytvorí sa mechanizmus riadneho rozdelenia príjmov;

17.  naliehavo požaduje zodpovedné riadenie prírodných zdrojov Južného Sudánu s cieľom zabezpečiť, aby príjmy z ropy nepodporovali konflikt; vyzýva rokujúce strany, aby do mierových rozhovorov a akejkoľvek konečnej dohody začlenili otázku transparentnosti a verejnej kontroly v ropnom odvetví tak, aby sa príjmy z tohto zdroja mohli využívať na trvalo udržateľný rozvoj krajiny a na zlepšenie životných podmienok jej obyvateľstva;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Južného Sudánu, komisárovi Južného Sudánu pre ľudské práva, Národnému zákonodarnému zhromaždeniu Južného Sudánu, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0042.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0053.


Tanzánia, najmä problém zaberania pôdy
PDF 151kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o Tanzánii, najmä o otázke zaberania pôdy (2015/2604(RSP))
P8_TA(2015)0073RC-B8-0242/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na iniciatívu za transparentnosť v oblasti hospodárenia s pôdou, ktorú začala skupina G8 v roku 2013,

–  so zreteľom na rámec a usmernenia Africkej únie pre pozemkovú politiku v Afrike (ALPFG), na dokument Africkej únie s názvom Politický rámec pre pastierstvo v Afrike: zabezpečovanie, ochrana a zlepšovanie života, živobytia a práv pastierskych spoločenstiev, prijatý Konferenciou afrických ministrov poľnohospodárstva v októbri 2010 a schválený výkonnou radou na 18. riadnom zasadnutí, ktoré sa konalo v Addis Abebe v januári 2011 (dokument EX.CL/631 XVIII) a na deklaráciu Africkej únie z roku 2009 o otázkach a výzvach týkajúcich sa pôdy v Afrike,

–  so zreteľom na vyhlásenie svetového samitu o potravinovej bezpečnosti prijaté v Ríme v roku 2010, so zreteľom na zásady pre zodpovedné investovanie, ktoré uznáva práva, živobytie a zdroje (PRAI), a na dobrovoľné usmernenia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti,

–  so zreteľom na usmerňujúce zásady Africkej únie, Africkej rozvojovej banky a Hospodárskej Komisie pre Afriku v oblasti významných pozemkových investícií v Afrike (LSLBI),

–  so zreteľom na správu z 11. júna 2009, ktorú vypracoval osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu Olivier De Schutter s názvom Rozsiahle nadobúdanie a prenájom pozemkov: súbor hlavných zásad a opatrení na riešenie problematiky ľudských práv,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, v ktorej sa stanovili miléniové rozvojové ciele, a najmä na ciele 1, 3 a 7,

–  so zreteľom na správu OSN o miléniových rozvojových cieľoch z roku 2014,

–  so zreteľom na správu z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v brazílskom Rio de Janeiro 20. až 22. júna 2012,

–  so zreteľom na štúdiu Programu Organizácie Spojených národov pre ľudské sídla (UN Habitat) z roku 2008 s názvom Bezpečné pozemkové práva pre všetkých a na jeho usmernenia s názvom Ako vytvoriť pozemkovú politiku v prospech chudobných: postup, návod a ponaučenia,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169) z roku 1989,

–  so zreteľom na zákon o dedinských pozemkoch č. 5 z roku 1999 a na zákon miestnej vlády z roku 1982 Tanzánijskej zjednotenej republiky,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti pôdnej politiky poskytujúce usmernenia pre rozvoj a plánovanie v rozvojových krajinách z roku 2004;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2014 o zriadení nového programu vo výške 33 000 000 EUR, zameraného na zlepšenie správy pôdy a potravinovej a výživovej bezpečnosti pre rodinné poľnohospodárske podniky a zraniteľné spoločenstvá v subsaharskej Afrike,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o sociálnom a environmentálnom vplyve pastierstva v krajinách AKT prijaté v novembri 2013 (ACP-EU/101.526/13/fin),

–  so zreteľom na štúdiu z roku 2015 s názvom Riešenie vplyvu zaberania pôdy na ľudské práva, ktorú objednal Podvýbor pre ľudské práva,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všetky hlavné výzvy 21. storočia – potravinová bezpečnosť, nedostatok energie a vody, rast miest a populácie, zhoršovanie kvality životného prostredia, zmena klímy, prírodné katastrofy a nestabilita štátu – súvisia so správou pôdy a zdôrazňujú nutnosť uprednostniť komplexnú pozemkovú reformu a posilniť pozemkové práva;

B.  keďže tanzánijské orgány oznámili plán predaja 1 500 kilometrov štvorcových pôdy na území Masajov v západnom Serengeti súkromnej loveckej a safari spoločnosti so sídlom v Spojených arabských emirátoch; keďže tento plán zahŕňa vysťahovanie 40 000 masajských pastierov;

C.  keďže v dôsledku medzinárodného tlaku prezident Tanzánie Jakaya Kikwete v novembri 2014 vyhlásil, že plán bol stiahnutý a prisľúbil, že masajský ľud nebude už nikdy vyháňaný z územia svojich predkov; keďže napriek týmto sľubom boli tisíce Masajov nelegálne vysťahovaných z ich územia; keďže podľa nedávnych správ tanzánijské orgány zničili viac ako 200 domov a skonfiškovali hospodárske zvieratá, a pripravili tak viac ako 3 000 ľudí o domov a prístrešie;

D.  keďže tanzánijskí Masajovia majú dlhú históriu stupňujúcich sa sporov o vlastníctvo pôdy s tanzánijskými orgánmi, keď v roku 1992 boli spoločnosti v zahraničnom vlastníctve Ortello Business Corporation (OBC) udelené lovné práva v oblasti kontroly zvere Loliondo, ktorú obývajú a zákonne vlastnia masajskí pastieri;

E.  keďže petíciu masajského spoločenstva v distrikte Ngorongoro podpísalo online na platforme Avaaz viac ako 2 milióny ľudí na celom svete;

F.  keďže súkromní investori a vlády prejavujú čoraz väčší záujem o nadobúdanie pôdy vo veľkom rozsahu alebo o dlhodobý prenájom na účely výroby potravín, energie alebo ťažby nerastov, väčšinou v afrických rozvojových krajinách, najmä v Tanzánii;

G.  keďže Tanzánia zaznamenala výrazné zvýšenie zahraničného a domáceho záujmu o zriadenie rozsiahlych plantáží na biopalivá medzi rokom 2005 a rokom 2008, keď bolo približne 640 000 hektárov pôdy pridelených investorom, čím pripravili roľníkov a vidiecke domácnosti o ich pôdu a živobytie a zvýšili ich potravinovú neistotu;

H.  keďže asi 1,4 miliardy hektárov na celom svete je spravovaných podľa zvykových noriem; keďže prístup pôvodného obyvateľstva k pôde získal osobitné formy ochrany v rámci dohovoru MOP č. 169 a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva, pričom jej článok 10 zaručuje právo nebyť násilne odsunutý z územia alebo území, a stanovuje že sa premiestnenie nemôže uskutočniť bez slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu pôvodných obyvateľov a po dohode o spravodlivom a primeranom odškodnení a s možnosťou vrátiť sa, a to všade tam, kde je to možné;

I.  keďže nadobúdanie pôdy vo veľkom rozsahu môže byť definované podľa tiranského vyhlásenia z roku 2011 ako „zaberanie pôdy“, ak nastane jedna alebo viac z nasledujúcich situácií: ak je jasným porušením ľudských práv; ak sa presun miestnych spoločenstiev uskutoční bez ich slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu; ak nie je založený na transparentných zmluvách; a ak posúdenie ukazuje na negatívny sociálny, ekonomický a environmentálny vplyv;

J.  keďže podľa Africkej rozvojovej banky 75 % obyvateľstva Tanzánie tvoria malí poľnohospodári; keďže pastierske spoločenstvá žijú v harmónii s chránenou divou prírodou a predstavujú približne 10 % obyvateľov Tanzánie, vrátane Masajov, ale naďalej čelia rozsiahlym stratám svojej pôdy v dôsledku predaja pôdy bez primeraných vedomostí o právnych a praktických dôsledkoch, korupcie a nezákonného prideľovania pozemkov cudzincom, a klasifikácie pozemkov ako trustových území, rezervácií alebo národných parkov zo strany orgánov;

K.  keďže v článku 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého vlastniť majetok, a to samostatne alebo spolu s inými, ako aj to, že by nikto nemal byť svojvoľne zbavený svojho majetku;

L.  keďže medzinárodné spoločnosti vrátane európskych zohrali významnú úlohu v rozsiahlom nadobúdaní pôdy v Tanzánii a medzinárodné finančné inštitúcie boli zapojené do financovania veľkých transakcií s pozemkami v krajine;

M.  keďže rámec a usmernenia pre pozemkovú politiku v Afrike žiada dodržiavanie ľudských práv spoločenstiev, vrátane dodržiavania zvykového práva na pôdu a rešpektovania zdrojov súvisiacich s pôdou;

N.  keďže EÚ spustila v máji 2014 nový program zameraný na posilnenie správy pôdy a pomoc zlepšiť potravinovú a výživovú bezpečnosť rodinných poľnohospodárov a zraniteľných spoločenstiev v afrických krajinách;

1.  dôrazne odsudzuje nezákonné vysídľovanie miestnych vidieckych spoločenstiev, ničenie ich dedín a tradičného spôsobu života a porušovanie ich základných ľudských práv vrátane práva na primeranú výživu, práva na vodu a práva na primerané bývanie;

2.  odsudzuje najmä opatrenia, ktoré neuznávajú legitimitu zvykových režimov držby, ktoré jednotlivcom a spoločenstvám poskytujú zákonné práva a bránia vyvlastňovaniu a zneužívaniu pozemkových práv, ktoré prevažujú najmä v afrických spoločenstvách;

3.  vyzýva tanzánijskú vládu, aby okamžite vykonala dobrovoľné usmernenia FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti a zabezpečila účinnú vymáhateľnosť práv, ktoré sú v nich zakotvené; prijala prvú základnú zásadu usmerňujúcich zásad v oblasti významných pozemkových investícií, ktorá zahŕňa dodržiavanie ľudských práv spoločenstiev a zvykových pozemkových práv a prispieva k zodpovednému riadeniu pôdy a pozemných zdrojov v súlade so zásadami právneho štátu; a zlepšila pozemkové práva žien, ktoré tvoria aspoň polovicu pracovnej sily v poľnohospodárstve a obchode, ale ktorých prístup k majetkovým právam a službám, ktoré sprevádzajú takéto práva (napr. prístup k bankám a účasť v združeniach), ostáva obmedzený, ako aj pozemkové práva zraniteľných spoločenstiev a sociálnych skupín, ako sú pastierske spoločenstvá;

4.  požaduje začatie nezávislého vyšetrovania o pozemkových sporoch v Loliondo;

5.  naliehavo vyzýva vládu Tanzánie, aby podporovala poľnohospodárske investičné politiky, ktoré prinášajú prospech miestnemu obyvateľstvu v dotknutých regiónoch, spĺňala a presadzovala svoje politiky týkajúce sa posúdení sociálnych a environmentálnych vplyvov vrátane posúdení vplyvu na miestnu výrobu potravín, a to pred začatím akéhokoľvek investičného projektu, a aby riadne dodržiavala ustanovenia o konzultáciách a odškodnení v prípade vyvlastnenia pôdy;

6.  pripomína najmä, že pôvodné obyvateľstvo získalo osobitné formy ochrany svojich práv podľa medzinárodného práva; v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva zdôrazňuje, že každá zmena vo využívaní pôdy by sa mala uskutočniť len so slobodne a vopred udeleným informovaným súhlasom príslušných miestnych spoločenstiev; trvá na tom, aby štáty poskytli účinné mechanizmy na predchádzanie akýmkoľvek krokom, ktorých zámerom alebo účinkom je pripraviť pôvodné obyvateľstvo o ich pôdu, územia alebo zdroje, a aby tieto mechanizmy zabezpečili nápravu týchto krokov;

7.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom presných informácií a utajovaním množstva investícií v Tanzánii; žiada Komisiu, aby vyzvala orgány, aby zabezpečili, že obchody s pôdou sú vykonávané verejným a transparentným spôsobom a sú prispôsobené mobilným chovateľom hospodárskych zvierat alebo pastierom;

8.  vyzýva predovšetkým Komisiu, aby aktívne rokovala s tanzánijskými orgánmi a aby ich dôrazne nabádala, aby predložili právne záväzné a kodifikované uznanie práv Masajov, s osobitným odkazom na pôdu ich predkov, čím sa zabezpečí potrebná právna ochrana na zabránenie budúcim sporom;

9.  zdôrazňuje, že zabezpečenie držby pôdy je v prípade vidieckych spoločenstiev mimoriadne dôležité na splnenie miléniových rozvojových cieľov; žiada EÚ, aby v rámci univerzálneho prístupu zameraného na konsolidáciu justičných systémov a zásad právneho štátu posilnila kapacitu súdov v rozvojových krajinách s cieľom účinne presadzovať majetkové právo a riešiť pozemkové spory;

10.  pripomína, že rozsiahle projekty často spôsobujú vážne škody na prírodnom prostredí vrátane výrubu lesov, straty biodiverzity a znečistenia vody;

11.  žiada Komisiu, aby zabezpečila zosúladenie svojich usmernení v oblasti pôdnej politiky s dobrovoľnými usmerneniami FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti a aby tejto otázke prikladala väčší význam v rámci svojich programov rozvojovej spolupráce, obchodných a investičných politík a účasti v multilaterálnych finančných inštitúciách;

12.  opakuje, že ľudské práva a pravidlá zakazujúce zaberanie pôdy by mali byť začlenené do dohôd EÚ v oblasti obchodu a investícií vrátane všeobecného systému preferencií (VSP);

13.  zdôrazňuje význam plnej transparentnosti a zodpovednosti činností spoločností a finančných inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o rozsiahle poľnohospodársko-podnikateľské investície a získavanie pôdy v Tanzánii, a žiada, aby silný a efektívny mechanizmus EÚ monitoroval tieto operácie;

14.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o výdavkoch v rámci programov rozvoja a rozpočtu EÚ, ktorý sa týka správy pôdy, s cieľom zabezpečiť, aby tieto programy podporovali ľudské práva a riešili problémy spojené so zaberaním pôdy;

15.  zdôrazňuje, že postupy pôdnej politiky musia účinne uznávať úlohu miestnych a komunitných inštitúcií a štruktúr správy/riadenia pozemkov, ako aj štátnych inštitúcií a štruktúr;

16.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Africkej únii a vláde a parlamentu Tanzánie.


Vražda ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stav demokracie v Rusku
PDF 240kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a stave demokracie v Rusku (2015/2592(RSP))
P8_TA(2015)0074RC-B8-0239/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku, najmä na svoje uznesenia z 23. októbra 2012 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského(1), z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku(2), z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja(3), z 23. októbra 2014 o zatvorení mimovládnej organizácie Memorial (víťaza Sacharovovej ceny za rok 2009) v Rusku(4) a z 15. januára 2015 o Rusku, najmä o prípade Alexeja Navaľného(5),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 28. februára 2015 o vražde Borisa Nemcova,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP zo 4. marca 2015 o pokračujúcom väznení Nade Savčenkovej,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky PK/VP z 3. marca 2015 o odmietnutí povoliť poslankyni Európskeho parlamentu Sandre Kalnieteovej vstup na územie Ruskej federácie,

–  so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimíra Lukina zo 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,

–  so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,

–  so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, a na pozastavené rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Boris Nemcov, bývalý podpredseda vlády Ruskej federácie, bývalý guvernér provincie Nižný Novgorod, popredný reformátor ruskej postsovietskej spoločnosti a ekonomiky a jeden z vedúcich predstaviteľov liberálnej a demokratickej opozície Ruska, bol zavraždený v blízkosti Kremľa dva dni pred demonštráciou, ktorá bola naplánovaná na 1. marca 2015 s cieľom protestovať proti účinkom hospodárskej krízy a konfliktu na Ukrajine, a ktorú on sám organizoval;

B.  keďže v týždňoch pred svojím zavraždením Boris Nemcov vyšetroval účasť Ruska na konflikte v Donbase a mal v úmysle uverejniť správu o tejto otázke; keďže v súvislosti so smrťou Borisa Nemcova boli zadržaní piati muži, ale nie je jasné, či niektorá zo zadržaných osôb vypálila smrteľné výstrely; keďže ruské orgány neumožnili niektorým poslancom Európskeho parlamentu a niektorým národným delegáciám vstup do Ruskej federácie, a tým im zabránili v účasti na pohrebe Borisa Nemcova;

C.  keďže Boris Nemcov bol silným zástancom modernej, prosperujúcej a demokratickej Ruskej federácie otvorenej svetu;

D.  keďže Ruská federácia sa ako plnoprávny člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a signatár Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaviazala dodržiavať zásady demokracie a právneho štátu, základné slobody a ľudské práva;

E.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov zahŕňajúcich nejednoznačné ustanovenia, ktoré sa využívajú na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a bránenie v slobode prejavu a zhromažďovania; keďže ministerstvo spravodlivosti využilo nedávno zavedené právomoci na to, aby označilo 42 skupín za „zahraničných agentov”, vrátane organizácií pre ľudské práva, ktoré sa v tejto krajine považujú za najodbornejšie a ktoré požívajú najväčšiu autoritu, a využila byrokratické zámienky na pokusy zrušiť niekoľko ďalších skupín; keďže v januári 2015 Duma podnikla prvý krok k schváleniu nového zákona zakazujúceho činnosť „neželaných” zahraničných organizácií;

F.  keďže Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyjadril svoje znepokojenie nad stavom demokracie v Rusku a systematickým porušovaním zásad právneho štátu a nerešpektovaním základných práv; keďže v Rusku sa nedbá na zásady právneho štátu, normy spravodlivého súdneho procesu, riadny proces ani na nezávislosť súdnictva; keďže posledné prezidentské voľby a voľby do Štátnej Dumy nespĺňali normy OBSE;

G.  keďže viaceré súdne procesy a konania za uplynulých niekoľko rokov, okrem iného prípady Magnitského, Chodorkovského a Politkovskej, vniesli pochybnosti do nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií v Ruskej federácii; keďže uvedené medializované prípady patria k tým najznámejším mimo Ruska a sú prejavom systematickej neschopnosti ruského štátu zabezpečiť právny štát a zaručiť spravodlivosť svojim občanom;

H.  keďže narastá potreba zaviesť jednotnú, prísnu, súdržnú a komplexnú politiku EÚ voči Rusku, podporovanú všetkými členskými štátmi, ktorá bude ponúkať pomoc a podporu spolu s prísnou a spravodlivou kritikou na základe univerzálnych hodnôt, s ktorých dodržiavaním súhlasili EÚ aj Rusko;

I.  keďže EÚ opakovane ponúkla prostredníctvom partnerstva pre modernizáciu Rusku dodatočnú pomoc a skúsenosti, aby mohlo posilniť právny štát, plniť svoje medzinárodné záväzky a v plnej miere rozvinúť hospodársky potenciál;

J.  keďže 19. februára 2015 bol ruský opozičný líder Alexej Navaľný odsúdený na 15 dní odňatia slobody za rozdávanie letákov propagujúcich nadchádzajúcu demonštráciu; keďže 30. decembra 2014 mu súd uložil 3,5-ročný podmienečný trest a jeho bratovi Olegovi Navaľnému 3,5-ročný trest odňatia slobody;

K.  keďže 4. marca 2015 moskovský súd zamietol ďalšie odvolanie Nade Savčenkovej proti jej nezákonnému zadržiavaniu zo strany Ruskej federácie, podanej s odkazom na jej imunitu ako poslankyne Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE); keďže 4. marca 2015 uplynulo už 82 dní, čo Naďa Savčenková drží protestnú hladovku, a keďže po takom dlhom čase existuje riziko trvalého poškodenia zdravia alebo smrti;

L.  keďže od únosu estónskeho policajta Estona Kohvera ruskými bezpečnostnými silami na území Estónska v rozpore s medzinárodným právom uplynulo už šesť mesiacov; keďže je naďalej nezákonne zadržiavaný vo väznici Lefortovo v Moskve; keďže nedostáva primeranú právnu pomoc, bolo mu odňaté právo na spravodlivý proces a nariadené neodôvodnené psychiatrické vyšetrenie, ktorého podrobnosti nie sú známe;

M.  keďže Európska nadácia na podporu demokracie sa zameriava na otázku plurality ruských médií a bola vyzvaná, aby spolu so svojimi partnermi vypracovala nové mediálne iniciatívy;

N.  keďže trosky a čierne skrinky poľského vládneho lietadla TU-154, ktoré havarovalo neďaleko Smolenska v apríli 2010, pričom zahynul poľský prezident a poprední členovia politických, vojenských a kultúrnych kruhov, sú stále v rukách Ruska; keďže ruské orgány ich napriek mnohým výzvam odmietajú vrátiť Poľsku;

1.  dôrazne odsudzuje zabitie Borisa Nemcova v najvýznamnejšom politickom atentáte v nedávnej ruskej histórii, v ktorom bol zastrelený v blízkosti Kremľa, v oblasti vybavenej videokamerami, policajnými a bezpečnostnými službami;

2.  vzdáva hold Borisovi Nemcovi, poprednému vodcovi opozície, zakladateľovi a vedúcemu predstaviteľovi politického hnutia Solidarita a hlavnému kritikovi prezidenta Vladimíra Putina a vojny na Ukrajine, ktorý zasvätil svoj život demokratickejšiemu, prosperujúcejšiemu a otvorenejšiemu partnerstvu Ruska s jeho susedmi a partnermi; vyjadruje úprimnú sústrasť rodine a priateľom Borisa Nemcova, členom opozície a ruskému ľudu; odsudzuje rozhodnutie ruského vedenia zabrániť niektorým diplomatom EÚ a národným delegáciám zúčastniť sa na jeho pohrebe, a tým aj pokusu EÚ vzdať hold odvážnym ruským občanom zasadzujúcim sa o univerzálne hodnoty;

3.  zdôrazňuje, že jeho zabitie je súčasťou rastúceho počtu nevyriešených, politicky motivovaných vrážd a podozrivých úmrtí, ktoré boli spáchané v Rusku od roku 1998 a ku ktorým patria prípady investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, Alexandra Litvinenka, ktorý bol údajne zavraždený v Spojenom kráľovstve, právnika Stanislava Markelova, novinárky Anastázie Baburovej, obhajkyne ľudských práv Natálie Estemirovej, právnika Sergeja Magnitského, a teraz politika Borisa Nemcova;

4.  berie na vedomie zatknutie piatich podozrivých osôb čečenského pôvodu, o ktorom informovali ruské orgány;

5.  žiada nezávislé medzinárodné vyšetrenie vraždy; zastáva názor, že nástroje dostupné v rámci OBSE, Rady Európy a Organizácie Spojených národov by pomohli zabezpečiť nestranné a spravodlivé vyšetrovanie;

6.  žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby pri príprave svojej budúcej politiky voči Rusku zohľadnili skutočnosť, že politická situácia, ktorú vyvolali ruské orgány, pripravila úrodnú pôdu pre takéto vraždy, násilie a nátlak; je hlboko znepokojený atmosférou nenávisti voči opozičným aktivistom, obhajcom ľudských práv, menšín a susediacich národov, ktorá v Rusku v posledných rokoch narastá, pričom ju roznecuje štátna propaganda a oficiálne médiá ako súčasť politickej kultúry dištancujúcej sa od demokratických zásad;

7.  vyzýva orgány Ruskej federácie, aby skoncovali s nehanebnou propagandistickou a informačnou vojnou voči svojim susedom, západnému svetu a svojim vlastným občanom, prostredníctvom ktorej sa Rusko transformuje v štát vyznačujúci sa útlakom, terorom a strachom, v ktorom je nacionalistická eufória založená na anexii Krymu a stupňovaní vojny na Ukrajine, v ktorom sú porušované práva krymských Tatárov a kde Kremeľ v rozpore s medzinárodným právom rozvíja a podnecuje nenávisť a boje; odsudzuje novú vojnovú propagandu proti demokratickým a základným hodnotám, ktoré sú prezentované ruskej spoločnosti ako cudzie; pripomína, že Európska únia a Ruská federácia sa v početných medzinárodných vyhláseniach a zmluvách zaviazali chrániť univerzálne demokratické hodnoty a základné práva; zdôrazňuje, že je dôležité, aby existovali opozičné politické sily, pomocou ktorých by bolo možné zaručiť trvalú diskusiu a výmenu názorov a myšlienok na politiku a legislatívne procesy v Rusku;

8.  vyzýva ruské orgány, aby zastavili akýkoľvek nátlak, represívne opatrenia a politické aj súdne zastrašovanie opozičných lídrov, predstaviteľov občianskej spoločnosti a nezávislých médií a aby im umožnili slobodne konať v súlade s hlavnými zásadami ruskej ústavy;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Rusko nedodržiava svoje medzinárodné právne záväzky člena Organizácie Spojených národov, Rady Európy a OBSE a nerešpektuje základné ľudské práva a zásady právneho štátu; zastáva názor, že Ruská federácia by mala plniť záväzky, ku ktorým sa prihlásila; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nedávne udalosti ukazujú, že Rusko sa vydalo smerom, ktorý je v rozpore s fungujúcou demokraciou, ktorej súčasťou je rešpektovanie opozície, právneho štátu a nezávislosti súdnictva;

10.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ruské orgány neboli schopné reagovať na kritiku z Ruskej federácie a z medzinárodnej scény týkajúcu sa zákona o zahraničných agentoch, a tieto zákony, ktoré ešte viac obmedzujú možnosti nekomerčných organizácií konať a sú vzhľadom na svoju povahu diskriminačné, bez zmien prijali; dôrazne vyzýva Rusko, aby preskúmalo príslušné právne predpisy s cieľom splniť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a demokratických slobôd;

11.  víta rozhodnutie najvyššieho súdu z 28. januára 2015 zamietnuť sťažnosť ministerstva spravodlivosti, v ktorej žiada zatvoriť Ruskú spoločnosť Memorial a obviňuje ju z porušovania pravidiel, pokiaľ ide o jej organizačnú štruktúru, a žiada, aby boli ostatné mimovládne organizácie zapísané na zozname „zahraničných agentov z tohto zoznamu odstránené;

12.  vyzýva ruské orgány, aby okamžite prepustili všetkých uznávaných politických väzňov;

13.  vyzýva ruské orgány, aby čo najskôr prepustili Naďu Savčenkovú a uznali jej imunitu ako poslankyne ukrajinskej Verchovnej rady a PACE, ktorá bola unesená na ukrajinskom území a je nezákonne zadržiavaná vo väzení v Rusku; zdôrazňuje skutočnosť, že Rusko nesie zodpovednosť za jej podlomené zdravie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad jej zdravotným stavom a naliehavo vyzýva ruské súdne orgány, aby uplatňovali humanitárne právo;

14.  odsudzuje zavlečenie estónskeho policajta Estona Kohvera z územia Estónska do Ruska; žiada jeho okamžité prepustenie a bezpečný návrat do Estónska;

15.  verí, že Rusko zostane významným svetovým hráčom a že je v strategickom záujme EÚ aj Ruska, aby sa prostredníctvom diplomacie a mediácie urýchlene uvoľnili a obnovili vzťahy za predpokladu, že bude pritom náležite dodržané medzinárodné právo a záväzky OBSE;

16.  vyjadruje podporu demokratickým silám v Rusku, ktoré sú oddané otvorenej spoločnosti a reformnému programu;

17.  naliehavo vyzýva Radu, aby vypracovala jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by zaviazala 28 členských štátov EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu, pokiaľ ide o úlohu ľudských práv vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom a potrebu ukončiť zasahovanie proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku; zastáva názor, že stratégia EÚ by sa mala zamerať na to, aby primäla Rusko k plnému rešpektovaniu zásad OBSE a motivovala jeho popredných predstaviteľov vyviesť krajinu z politickej a hospodárskej izolácie, do ktorej sa sama uviedla;

18.  naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, podporovanú ESVČ, a Komisiu, aby vypracovali silnejší program na podporu ruskej občianskej spoločnosti v Rusku a na obsadenom Kryme a aby hľadali a vytvárali nové príležitosti na nadviazanie kontaktu s ňou s cieľom podporovať hodnoty demokracie, ľudských práv a právneho štátu; žiada EÚ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšila svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a financovanie organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgány a aby zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory;

19.  potvrdzuje svoje obavy, vyjadrené už v predchádzajúcich uzneseniach, z neschopnosti ruských orgánov spolupracovať na nezávislom a medzinárodnom vyšetrovaní zostrelenia lietadla s číslom letu MH17; osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že dohodu o amnestii v rámci Minskej dohody nemožno uplatňovať na páchateľov tohto trestného činu, aby tak nemali nárok na žiadnu amnestiu;

20.  vyzýva ruské orgány, aby Poľsku bezodkladne vrátili vrak poľského vládneho lietadla Tu-154 a všetky jeho čierne skrinky; zdôrazňuje skutočnosť, že miera závislosti ruského súdnictva od štátnych orgánov bráni akémukoľvek nestrannému a poctivému vyšetrovaniu;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.

(1) Ú. v. EÚ C 68, 7.3.2014, s. 13.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0284.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0253.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0039.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0006.


Výročná správa vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament
PDF 376kWORD 140k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre Európsky parlament (2014/2219(INI))
P8_TA(2015)0075A8-0039/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike pre Európsky parlament (12094/14),

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na záväzky, ktoré prijala VP/PK Federica Mogherini počas svojho vypočutia vo Výbore pre zahraničné veci 6. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0039/2015),

Situácia v zmenenom politickom a bezpečnostnom prostredí

1.  poukazuje na dramaticky sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie v blízkosti Európskej únie, najmä v jej bezprostrednom susedstve, kde sa na medzinárodný právny poriadok, stabilitu a bezpečnosť Európy útočí v miere, ktorá je bezprecedentná od začiatku európskej integrácie; poukazuje na prebiehajúcu premenu globálneho politického usporiadania;

2.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že EÚ aj z dôvodu svojej vnútornej krízy doteraz nebola schopná využiť svoj plný potenciál vytvárať politické a bezpečnostné prostredie a že nedostatočná politická koordinácia a nesúlad medzi politikami EÚ a finančné obmedzenia ešte viac obmedzujú vplyv Európy vo svete a jej schopnosť pôsobiť ako regionálny a globálny garant bezpečnosti, ktorý prispieva k prevencii konfliktov a ku krízovému riadeniu;

3.  domnieva sa, že prioritnými úlohami zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ sú:

   ochrana európskych hodnôt a záujmov a presadzovanie politického a právneho poriadku v Európe, čo vedie k opätovnému nastoleniu a posilňovaniu mieru a stability,
   zlepšovanie zapojenia EÚ do územnej obrany jej členských štátov a bezpečnosti jej občanov tým, že bude zvyšovať svoju schopnosť brániť sa voči hrozbám, ktorým čelí, vrátane terorizmu a obchodovania so zbraňami, drogami a ľuďmi,
   podpora bezpečnosti, demokratizácie, zásad právneho štátu a hospodárskeho a sociálneho rozvoja v susedstve EÚ,
   vedúca úloha v riešení konfliktov, a to aj prostredníctvom udržiavania a presadzovania mieru v rámci SBOP,
   v spolupráci s partnermi upevňovanie pluralistického globálneho politického, hospodárskeho a finančného poriadku založeného na pravidlách vrátane rešpektovania zásad právneho štátu a ľudských práv a
   zlepšovanie vnútorných štruktúr a pracovných metód EÚ s cieľom posilňovať jej odolnosť a umožniť rozvinúť jej plný potenciál globálneho hráča;

EÚ ako dôveryhodný aktér

4.  vyjadruje presvedčenie, že ambiciózna a účinná zahraničná politika EÚ musí byť založená na spoločnej vízii kľúčových európskych záujmov, hodnôt a cieľov vo vonkajších vzťahoch a na spoločnom vnímaní hrozieb, ktoré sa týkajú celej EÚ; víta záväzok VP/PK prijatý na základe poverenia Európskej rady v decembri 2013 začať prednostne proces strategickej reflexie zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, do ktorého by mala byť zapojená široká škála zainteresovaných strán vrátane členských štátov, európskych inštitúcií a európskej verejnosti; trvá na tom, že na základe tejto reflexie by mala byť prijatá nová európska bezpečnostná stratégia, v ktorej by boli zohľadnené nedávne geopolitické zmeny s cieľom reagovať na nové hrozby a výzvy;

5.  zdôrazňuje záväzok prijatý členskými štátmi pri ratifikácii Zmluvy o Európskej únii, ktorý spočíva v aktívnej a bezpodmienečnej podpore zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity v súlade s článkom 24 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

6.  trvá na tom, že politické, hospodárske, finančné a obranné zdroje EÚ a jej členských štátov sa musia posilniť a zlúčiť s cieľom maximalizovať vplyv EÚ vo svete, vytvoriť synergie a zabezpečiť mier a stabilitu v Európe a v jej susedstve; zdôrazňuje, že výrazné úspory nákladov možno dosiahnuť prostredníctvom lepšej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

7.  zdôrazňuje, že zahraničná finančná pomoc poskytovaná EÚ a jej členskými štátmi sa musí preorientovať a efektívnejšie využívať v súlade so spoločne dohodnutými strategickými prioritami; vyzýva EÚ na prijatie ďalších opatrení s cieľom zvýšiť viditeľnosť, súdržnosť a účinnosť pomoci EÚ; domnieva sa, že všetky oblasti pomoci EÚ, či už je to rozvojová, alebo núdzová a humanitárna pomoc, by sa mali koordinovať a mali by byť vo vzájomnom súlade; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili účinný dohľad nad finančnou pomocou s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov; poukazuje na správy Európskeho dvora audítorov, v ktorých sa upozorňovalo na problémy v minulosti; zdôrazňuje, že finančná pomoc na podporu občianskej spoločnosti a miestnych MVO by sa mala zvýšiť; žiada rýchlejšie a menej byrokratické postupy schvaľovania projektov;

8.  nabáda inštitúcie a členské štáty EÚ, aby plne využívali súbor nástrojov Lisabonskej zmluvy s cieľom prejsť od doteraz väčšinou reaktívneho prístupu k aktívnej, ucelenej a strategickej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ založenej na spoločných hodnotách a vykonávanej v spoločnom európskom záujme;

9.  domnieva sa, že Rada a Komisia musia formou aktívnej spolupráce s členskými štátmi zabezpečiť súlad a súdržnosť:

   vnútornej a zahraničnej politiky vykonávanej Európskou úniou vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a politík týkajúcich sa susedstva, obchodu, rozvoja, humanitárnej pomoci, spravodlivosti a vnútorných vecí, energetiky, životného prostredia, migrácie atď.,
   politík Európskej únie a jej členských štátov;

10.  víta v tejto súvislosti novú organizáciu Komisie, ktorú tvoria zoskupenia, keďže to VP/PK umožňuje koordinovať všetky príslušné politiky Komisie so zahraničným rozmerom; podporuje VP/PK v úsilí naplno vykonávať funkciu podpredsedníčky Komisie; nabáda VP/PK, aby zároveň využila svoju úlohu predsedníčky Rady pre zahraničné veci a predložila jej iniciatívy, pomocou ktorých sa pokročí v realizácii spoločných aktívnych politík nad rámec najmenšieho spoločného menovateľa, pričom sa využije celý súbor nástrojov SZBP a vonkajších politík EÚ;

11.  opätovne zdôrazňuje, že vnútorné štruktúry Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) treba zreformovať s cieľom umožniť ESVČ, aby VP/PK pomáhala v plnení všetkých jej úloh a umožnila jej urýchliť strategické plánovanie a koordinovať politické procesy v rámci Rady a Komisie; trvá na tom, že treba zracionalizovať riadiacu štruktúru ESVČ na najvyššej úrovni a urýchliť a zefektívniť jej rozhodovacie procesy; opakuje svoju výzvu na užšie zapojenie osobitných zástupcov EÚ do ESVČ, okrem iného aj presunom ich rozpočtu z operačného rozpočtu SZBP do rozpočtu ESVČ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva na politické a nákladovo efektívne hodnotenie úlohy týchto osobitných zástupcov;

12.  opakuje svoju výzvu na zintenzívnenie spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými subjektmi na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kapacity v oblasti monitorovania a reakcie na krízu; okrem toho naliehavo vyzýva na racionalizáciu súčasných štruktúr s cieľom obmedziť zbytočné zdvojovanie, a to aj prostredníctvom zlúčenia prekrývajúcich sa kapacít; domnieva sa, že monitorovacie strediská musia byť náležite vybavené a ich zamestnanci by mali ovládať jazyky, ktorými sa hovorí v najviac ohrozených krízových oblastiach, najmä ruštinu a arabčinu; žiada užšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi monitorovacími strediskami na úrovni EÚ a príslušnými útvarmi v členských štátoch;

13.  vyzýva na modernizáciu siete delegácií EÚ tak, aby odrážala potreby zahraničnej politiky EÚ v 21. storočí, a to aj prispôsobením počtu zamestnancov a odborných znalostí; domnieva sa napríklad, že vo všetkých delegáciách v konfliktných oblastiach, a najmä v krajinách, v ktorých sa nachádza misia SBOP, by mal byť prítomný odborník na bezpečnosť a obranu; žiada VP/PK, aby posilnila právomoc vedúceho delegácie voči všetkým zamestnancom bez ohľadu na to, v ktorej inštitúcii pracujú, a aby zjednodušila administratívne rozpočty delegácií tak, aby mali jeden zdroj financovania; žiada objasnenie hierarchických vzťahov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál synergií a úspor z rozsahu, ktorý poskytuje posilnenie spolupráce medzi veľvyslanectvami členských štátov a delegáciami EÚ, sa ešte stále plne nevyužíva; trvá na tom, že na všetkých úrovniach by sa malo zachovávať vyvážené zastúpenie zamestnancov vyslaných z členských štátov a úradníkov EÚ, ktoré bolo stanovené v rozhodnutí Rady z 26. júla 2010, ktorým sa zriaďuje ESVČ, a poznamenáva, že najmä vo vyšších pozíciách, ako je vedúci delegácie, sa táto vyváženosť momentálne nezachováva;

14.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou pružnosťou rozpočtových pravidiel EÚ, ktorá často vedie k oneskoreniam vo vyplácaní operačných finančných prostriedkov EÚ a ešte viac obmedzuje schopnosť EÚ reagovať na krízy; zdôrazňuje, že je potrebné zrýchliť vyplácanie finančných prostriedkov, pričom podčiarkuje potrebu účinnej kontroly s cieľom predchádzať podvodom a sprenevere; žiada Komisiu, aby v roku 2015 predložila návrh na úpravu príslušných právnych predpisov, a to aj tým, že umožní, aby sa zrýchlené konanie, ktoré je v súčasnosti k dispozícii v prípade humanitárnej pomoci, mohlo používať aj v prípade krízového riadenia, a aby zároveň zabezpečila, aby výdavky v prípade kríz zodpovedali dlhodobým strategickým cieľom EÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad chýbajúcimi finančnými prostriedkami, ktoré sa týkajú dvoch hlavných rozpočtových zdrojov EÚ na krízové riadenie a prevenciu konfliktov, a to rozpočtu SZBP a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu na východe a juhu Európy sú namiesto zásadných škrtov potrebné synergické účinky a ďalšie zdroje;

15.  poukazuje na to, že činnosti EÚ treba zviditeľniť na úrovni strategického plánovania a multilaterálnych fór, ako aj na operačnej úrovni prostredníctvom misií SBOP a všetkých ostatných misií s vonkajším rozmerom;

16.  pripomína, že podľa článku 21 Zmluvy o EÚ je povinnosťou EÚ zabezpečiť, aby jej vonkajšia činnosť bola navrhnutá a vykonávaná tak, aby upevňovala a podporovala demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva, a že v tejto oblasti ide o spoločnú zodpovednosť EÚ a jej členských štátov; vyzýva VP/PK, aby pravidelne predkladala správy o dodržiavaní článku 21 a preskúmala spôsoby na zlepšenie súdržnosti vonkajšej politiky, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a medzinárodné právo; zdôrazňuje, že monitorovanie vonkajších politík, pokiaľ ide o súlad s článkom 21, musí byť jednotnejšie a prísnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné žiadať od partnerov, aby dodržiavali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv v rámci dohôd s EÚ, a zdôrazňuje, že v prípade potreby treba uplatniť doložky o podmienenosti ľudských práv v týchto dohodách;

17.  berie na vedomie zvýšený dopyt po medzinárodnej pomoci v oblasti podpory demokracie a pozorovania volieb; uznáva, že ide o oblasť, v ktorej môže EÚ zohrávať efektívnu úlohu pri podpore demokratických procesov; žiada preto dôsledné nadväzujúce opatrenia v súvislosti s vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a žiadostí o podporu pri budovaní kapacít pre politické strany;

18.  zdôrazňuje zásadný význam kolektívnej obrany, ktorú zaručuje NATO svojim členom; naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr zvýšili svoju schopnosť prispieť k obrane územia, poskytli viac zdrojov a svedomito začali uplatňovať metodiku združovania a spoločného využívania s cieľom užšie spolupracovať pri vytváraní synergií; zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia mať v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ rovnakú úroveň bezpečnosti; zdôrazňuje, že dôveryhodná zahraničná politika EÚ sa musí opierať o primeranú obranyschopnosť členských štátov a účinnú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP); domnieva sa, že SBOP je dôležitou súčasťou európskej bezpečnosti a obrany a prispieva k nej mnohými spôsobmi vrátane podpory pre vytvorenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB), posilňovania spolupráce v oblasti rozvoja obrannej schopnosti, ako aj priamych zásahov v krízových oblastiach prostredníctvom svojich civilných misií a vojenských operácií; zdôrazňuje preto, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) by sa mala ešte viac prehĺbiť v spolupráci s NATO; opakuje, že EÚ je partnerom NATO a že stratégie obidvoch organizácií by sa mali dopĺňať; podčiarkuje dôležitú úlohu spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a jej partnermi, ako sú OSN, NATO, Africká únia a OBSE; víta odhodlanie VP/PK aktívne sa zapájať do vecí týkajúcich sa obrany, a to aj tým, že bude predsedať zasadnutiam Rady pre zahraničné veci v zoskupení ministrov obrany;

19.  podporuje prebiehajúce preskúmanie štruktúr krízového riadenia v rámci ESVČ; vyzýva PK/VP, aby výrazne zvýšila účinnosť existujúcich štruktúr tak, aby dokázali rýchlejšie a primeranejšie reagovať na vznikajúce krízy, okrem iného aj znížením počtu paralelných štruktúr; vyzýva PK/VP, aby zachovala a posilnila rozdielnu povahu civilných prístupov k predchádzaniu konfliktom a krízovému riadeniu;

20.  zdôrazňuje, že doposiaľ sa nevyužíva potenciál niekoľkých článkov Lisabonskej zmluvy, napríklad článku 44 Zmluvy o EÚ (ktorým sa misie SBOP zverujú malej skupine členských štátov), článku 41 Zmluvy o EÚ (o počiatočnom fonde), článku 46 ZEÚ (o stálej štruktúrovanej spolupráci), článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ (doložka o vzájomnej pomoci) a článku 222 ZFEÚ (doložka o solidarite); vyzýva VP/PK, aby aktívne podporovala tieto nástroje a ich uplatňovanie, a nabáda členské štáty, aby ich využívali;

21.  víta zasadnutie Európskej rady pre obranu v decembri 2013 a žiada vykonanie prijatých rozhodnutí; teší sa na nadchádzajúcu diskusiu v júni 2015; žiada, aby sa na tomto samite prijali ambiciózne rozhodnutia, najmä:

   začatie procesu strategickej reflexie o cieľoch a prioritách v oblasti bezpečnosti a obrany na základe preskúmania strategického rámca EÚ, stanovenie požadovaných schopností a možností prehĺbenia obrannej spolupráce s cieľom umožniť lepšiu reakciu na hrozby, ktorým krajiny EÚ čelia;
   posilnenie Európskej obrannej agentúry tým, že sa pre ňu zabezpečia potrebné zdroje a politické stimuly, aby mohla v plnej miere koordinovať a podporovať spoluprácu v oblasti zbrojenia;
   preskúmanie mechanizmu Athena v záujme ďalšieho zvýšenia spoločného financovania v oblasti vojenských operácií SBOP s cieľom predísť tomu, aby finančné dôvody ohrozili schopnosť EÚ reagovať na krízu, a podnietiť členské štáty, aby urýchlene zabezpečili ozbrojené sily pre operácie SBOP a dosiahli spravodlivejšie rozdelenie záťaže medzi členské štáty;
   posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne, okrem iného koordináciou rozpočtov na obranu, harmonizáciou požiadaviek, odstránením neefektívnych bodov a vytvorením synergií;
   riešenie aktuálnych problémov v oblasti plánovania a vedenia vojenských operácií, a to aj vytvorením stáleho operačného vojenského štábu v úzkej spolupráci s existujúcim útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC);
   zvýšenie účinnosti a využiteľnosti bojových skupín EÚ, okrem iného zavedením modulárneho prístupu, rozšírením spoločného financovania prostredníctvom mechanizmu Athena a v prípade potreby nasadením bojových skupín v budúcich situáciách vyžadujúcich si krízové riadenie;

22.  domnieva sa, že nedávne teroristické útoky v krajinách EÚ ukazujú, že je čoraz ťažšie oddeliť vnútornú bezpečnosť od vonkajšej bezpečnosti, a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby väčšmi spojili svoje úsilie v týchto oblastiach; vyzýva členské štáty, aby urýchlili výmenu bezpečnostných informácií prostredníctvom existujúcich nástrojov koordinácie na európskej úrovni; žiada, aby sa vo vzťahoch EÚ s krajinami na Blízkom východe a v severnej Afrike posilnila spolupráca v otázkach boja proti terorizmu, a to aj prostredníctvom výcviku a budovania kapacít v oblasti bezpečnosti, ako aj výmeny informácií a najlepších postupov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na posilnenie medzinárodnej spolupráce s cieľom predchádzať terorizmu a bojovať proti nemu, a zdôrazňuje, že v tomto úsilí musí dôležitú úlohu zohrávať OSN;

23.  žiada, aby boli vyvinuté priemyselné a technologické zdroje potrebné na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj presadzovaním jednotného trhu pre výrobky kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu začleniť kybernetickú obranu do vonkajšej činnosti a SZBP a vyzýva na užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany s NATO v záujme dosiahnutia odstrašujúceho kybernetického účinku s cieľom účinne čeliť a predchádzať útokom v kybernetickom priestore; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, ESVČ a Komisiu, aby sa zamerali na to, ako zvýšiť odolnosť príslušnej infraštruktúry; víta stratégiu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu výrazného zvýšenia kapacít členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; naliehavo vyzýva Európsku obrannú agentúru (EDA), aby posilnila koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby poskytli EDA prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktualizáciu nariadenia o dvojakom používaní s cieľom zabrániť vývozu systémov tým, ktorí sa snažia ohroziť bezpečnosť a dôležitú infraštruktúru EÚ, a predchádzať vývozu technológií hromadného sledovania do autoritárskych režimov; pripomína význam zachovania rovnováhy medzi ochranou digitálnych slobôd a bezpečnosťou;

24.  žiada prijatie novej a ucelenej migračnej politiky EÚ; trvá na tom, že treba vyriešiť základné príčiny nelegálnej migrácie, a to posilnením spolupráce s krajinami tranzitu, ako aj spolupráce a politickej krajinami pôvodu migračných tokov s využitím všetkých politických nástrojov a nástrojov pomoci vrátane politík rozvoja a obchodu, humanitárnej pomoci, predchádzania konfliktom a krízového riadenia, pričom je zároveň potrebné posilniť trasy legálnej migrácie; opakuje výzvu, aby sa zvýšila humanitárna pomoc krajinám, ktoré poskytujú útočisko utečencom, a aby sa posilnili regionálne programy ochrany uskutočňované v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov v blízkosti oblastí pôvodu; zdôrazňuje, že riadenie otázok migrácie by malo byť začlenené do vonkajšej činnosti a zároveň by malo byť významnou prioritou v oblasti spolupráce EÚ s východnými a južnými susedmi; zdôrazňuje, že treba predchádzať stratám na životoch na hraniciach EÚ;

25.  poukazuje na to, že energetika sa stále viac využíva ako nástroj zahraničnej politiky, a pripomína, že základom európskej integrácie je spolupráca v oblasti energetiky; zdôrazňuje význam vybudovania európskej energetickej únie zameranej na zvýšenie súladu a koordinácie medzi zahraničnou a energetickou politikou; zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť by mala byť súčasťou komplexného prístupu k vonkajšej činnosti EÚ, a je presvedčený, že energetická politika musí byť v súlade s ostatnými prioritnými politikami EÚ vrátane bezpečnostnej, zahraničnej a susedskej, obchodnej a rozvojovej politiky, ako aj politikami v oblasti ochrany ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu výrazne znížiť závislosť od Ruska a nájsť alternatívne zdroje energie; vyzýva VP/PK a Komisiu, aby sledovali a riešili otázku ovládania infraštruktúr subjektmi z nečlenských štátov, najmä prostredníctvom štátnych podnikov, národných bánk alebo štátnych fondov z tretích krajín, ktoré by mohli preniknúť na trh EÚ s energiou alebo brániť diverzifikácii, a to aj v jadrovom sektore; zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže platné pre trh EÚ s energiou sa musia vzťahovať aj na energetické spoločnosti z nečlenských štátov;

26.  víta vytvorenie funkcie podpredsedu energetickej únie a oznámenie Komisie o európskej stratégii energetickej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom zaviesť krátkodobé a dlhodobé opatrenia uvedené v tejto stratégii; trvá na tom, že treba posilniť súlad medzi zahraničnou politikou EÚ a ostatnými politikami so zahraničným rozmerom, ako je energetická politika, a očakáva, že nová štruktúra Komisie založená na zoskupeniach prinesie výsledky v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva na ďalšie kroky v záujme zosúladenia cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti s ostatnými cieľmi, ktoré sa EÚ usiluje dosiahnuť; vyzýva VP/PK, aby rozvinula strategické priority pre vonkajšiu energetickú politiku, ktoré sú zakotvené vo všeobecných cieľoch zahraničnej politiky, a aby systematickejšie využívala nástroje zahraničnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti;

27.  domnieva sa, že by sa mal zaviesť mechanizmus solidarity s cieľom riešiť prípadné narušenia dodávok energie; vyjadruje presvedčenie, že by sa mala ďalej rozvíjať vzájomne prepojená energetická infraštruktúra a že všetky časti územia EÚ by sa mali začleniť do energetickej sústavy EÚ; zdôrazňuje, že úsilie o diverzifikáciu dodávok energie do EÚ by sa malo urýchliť s cieľom posilniť energetickú nezávislosť EÚ; domnieva sa, že rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti bude mať veľký prínos pre dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ; pripomína, že dobre fungujúci vnútorný trh s energiou má zásadný význam a že je vo všeobecnom záujme EÚ, aby boli medzinárodné trhy s energiou stabilné, transparentné a založené na medzinárodných pravidlách; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh komplexnej stratégie na posilnenie bezpečnosti dodávok iných zdrojov, ako sú energetické zdroje;

28.  víta prístup VP/PK Federicy Mogheriniovej týkajúci sa spolupráce s Parlamentom, ktorého cieľom je posilnenie jej zodpovednosti voči inštitúcii; opakovane zdôrazňuje potrebu systematických a aktívnych konzultácií s Parlamentom, a najmä s jeho Výborom pre zahraničné veci, pred prijatím stratégií v oblasti zahraničnej politiky a mandátov SBOP; žiada Radu, aby ukončila rokovania s Parlamentom o nahradení medziinštitucionálnej dohody z roku 2002, ktorá sa týka prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky; zaväzuje sa k zintenzívneniu spolupráce s národnými parlamentmi, a to aj v rámci medziparlamentnej konferencie pre SZBP, SBOP a COSAC v záujme lepšej pripravenosti na kontrolu príslušných zdrojov;

Zachovanie a posilnenie európskeho politického a právneho poriadku

29.  zdôrazňuje potrebu posilniť EÚ a jej integračnú schopnosť, ktorá je jedným z kodanských kritérií; opätovne zdôrazňuje perspektívu rozšírenia pre všetky kandidátske krajiny a ďalšie potenciálne kandidátske krajiny v zmysle Solúnskeho vyhlásenia z roku 2003 na základe splnenia kodanských kritérií, a podporuje pokračovanie rokovaní o rozšírení; podporuje v tejto súvislosti prístup Komisie, ktorý spočíva v zameraní sa na zásadné reformy v oblasti právneho štátu, verejnej správy a správy hospodárskych záležitostí na začiatku procesu rozšírenia; opätovne zdôrazňuje, že každá krajina sa bude posudzovať podľa vlastných zásluh, a vyjadruje presvedčenie, že v prípadoch, keď EÚ považuje mieru zosúladenia právnych predpisov kandidátskej krajiny s acquis EÚ za dostatočnú, by sa prístupové rokovania mali začať alebo by mali pokračovať, pretože je to dôležité pre zachovanie dôveryhodnosti EÚ ako celku; podčiarkuje význam spolupráce s kandidátskymi krajinami v oblasti vonkajšej politiky a zdôrazňuje význam zosúladenia ich politík s SZBP;

30.  domnieva sa, že je potrebná spoločná politická stratégia zameraná na oživenie európskeho politického poriadku stanoveného Helsinským záverečným aktom z roku 1975, ktorý je záväzný pre všetky európske štáty vrátane Ruska; trvá na tom, že tento poriadok je založený na rešpektovaní ľudských práv, práv menšín a základných slobôd, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti štátov a mierovom riešení konfliktov; myslí si, že rozvoj konštruktívneho dialógu s Ruskom a s ďalšími susednými štátmi EÚ o spolupráci posilní tento poriadok ako dôležitú súčasť mieru a stability v Európe za predpokladu, že Rusko bude rešpektovať medzinárodné právo a plniť svoje záväzky týkajúce sa Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny vrátane odchodu z Krymu;

31.  domnieva sa, že vzťahy EÚ s jej východnými susedmi si vyžadujú nový prístup založený na zásluhách, diferenciácii a zásade „viac za viac“; vyjadruje presvedčenie, že podpora krajín, ktoré sa chcú priblížiť k Európskej únii, musí byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky EÚ a že dôležitou reakciou na kontrolu ambícií Ruska v jeho susedstve je investovať do nezávislosti, zvrchovanosti, hospodárskeho rozvoja a ďalšej demokratizácie týchto krajín; vyjadruje svoj záväzok voči európskej perspektíve pre východoeurópske susedské krajiny EÚ a pripomína, že podľa článku 49 Zmluvy o EÚ môžu ako každý iný európsky štát požiadať o členstvo v Európskej únii, ak budú dodržiavať kodanské kritériá a zásady demokracie, dodržiavať základné slobody, ľudské práva a práva menšín a zabezpečovať zásady právneho štátu;

32.  víta podpísanie a ratifikáciu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov krajín a predbežné vykonanie dohôd o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných dohôd o voľnom obchode s Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou, čo je kľúčovým krokom v ich priblížení sa k EÚ; zastáva názor, že príslušné krajiny by mali využiť proces pridruženia na modernizáciu demokratickej správy vecí verejných, posilnenie právneho štátu, reformu verejnej správy a vykonanie hospodárskych reforiem ako významný krok k ich politickému, hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu priblíženiu k EÚ; naliehavo vyzýva na podstatné zvýšenie politickej, finančnej a technickej pomoci EÚ s cieľom podporiť tieto reformy; trvá však na prísnej podmienenosti a potrebe zaručiť zodpovednosť za vynaložené prostriedky a dosiahnuť výrazné úspechy v znižovaní korupcie; víta priebeh a výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali na Ukrajine v októbri 2014 a v Moldavsku v decembri 2014 v súlade s medzinárodnými demokratickými normami;

33.  vyzýva na úzku spoluprácu s tými východoeurópskymi susedmi, ktorí doteraz neuzavreli dohody o pridružení s EÚ alebo by chceli prehĺbiť a posilniť vzťahy v rozličných rámcoch, a to aj podporou bilaterálnej spolupráce v oblastiach spoločného záujmu; pripomína však, že pomoc EÚ môže byť účinná len vtedy, keď sa partnerské krajiny, ktoré musia plniť svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva, v dostatočnej miere stotožnia s európskymi hodnotami a dodržiavajú ich;

34.  naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo záväzky a medzinárodné a bilaterálne povinnosti vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Charte OSN, Parížskej charte, Helsinskom záverečnom akte OBSE, Budapeštianskom memorande a Zmluve o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskom a Ukrajinou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že Rusko porušilo medzinárodné právo svojou priamou vojenskou agresiou a hybridnou vojnou proti Ukrajine, ktorá priniesla tisíce vojenských a civilných obetí, ako aj nezákonné pripojenie a okupáciu Krymu a podobné kroky proti Abcházsku a Južnému Osetsku, ktoré sú územiami Gruzínska; zdôrazňuje alarmujúce zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv, slobody prejavu a médií na Kryme; naliehavo vyzýva Rusko na zmiernenie napätej situácie, stiahnutie jeho vojsk z územia Ukrajiny a obnovenie pôvodného stavu pred anexiou; víta úsilie dosiahnuť komplexnú dohodu v Minsku 12. februára 2015 a žiada okamžité a plné vykonanie dohody; odmieta prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa 2. novembra 2014 konali v Donecku a Luhansku, pretože ich považuje za nelegitímne;

35.  podporuje sankcie, ktoré prijala EÚ v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskom, a zdôrazňuje, že sankcie sa môžu nastaviť rôznym spôsobom a môžu byť zrušené, v závislosti predovšetkým od plnenia Minskej dohody, ale môžu sa aj sprísniť v prípade, ak by Rusko naďalej neplnilo svoje medzinárodné povinnosti; vyzýva Komisiu, aby dohliadala na ich jednotné vykonávanie;

36.  zdôrazňuje potrebu solidárneho a jednotného postupu EÚ a jej členských štátov voči Rusku; vyzýva kandidátske krajiny, aby zosúladili svoju zahraničnú politiku voči Rusku s politikou EÚ; vyzýva VP/PK, aby v súvislosti s Ruskom v prvom rade vypracovala spoločnú stratégiu EÚ zameranú na zabezpečenie plnenia záväzkov Ruska týkajúcich sa mieru a stability v Európe vrátane bezpodmienečného dodržiavania zvrchovanosti a územnej celistvosti jeho susedov; je presvedčený, že dobré vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou, založené na dodržiavaní medzinárodného práva a iných medzinárodných povinností, by boli v spoločnom záujme, a dúfa, že Rusko preukáže svoju otvorenosť takémuto vývoju tým, že bude dodržiavať medzinárodné právo;

37.  zdôrazňuje potrebu uceleného európskeho prístupu k dezinformačným kampaniam a propagandistickým aktivitám Ruska vo vnútri aj mimo EÚ; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby predložili akčný plán s konkrétnymi opatreniami na boj proti propagande Ruska; vyzýva na spoluprácu so strategickým komunikačným centrom excelentnosti NATO v tejto veci;

38.  naliehavo žiada vedúcich predstaviteľov EÚ a členské štáty, aby zaručili bezpečnosť a slobodu kresťanov a iných náboženských a etnických menšinových skupín, ktoré sa stretávajú s narastajúcou diskrimináciou a prenasledovaním a ocitli sa v krížovej paľbe; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili, že budúce dvojstranné dohody budú zahŕňať účinné monitorovacie mechanizmy na ochranu ľudských práv náboženských menšín a účinné vykonávanie usmernení EÚ, pokiaľ ide podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery;

Podpora bezpečnosti a stabilizácie v južnom susedstve

39.  trvá na potrebe výrazne zrevidovať politiku Európskej únie voči jej južným susedom, ktorá by sa mala vyznačovať primeranými rozpočtovými zdrojmi a rozvojom a vykonávaním komplexnej stratégie, zameriavať sa na nástroje a zdroje EÚ na podporu budovania fungujúcich a inkluzívnych štátov schopných zaistiť bezpečnosť svojim občanom, presadzovať demokraciu, vystupovať proti náboženskému extrémizmu, dodržiavať ľudské práva, chrániť náboženské a etnické menšiny a posilňovať právny štát, ktorý je kľúčovým predpokladom investícií a hospodárskeho rozvoja; poukazuje na nevyužitý potenciál cezhraničného obchodu v rámci regiónu; trvá na úzkej spolupráci s orgánmi príslušných krajín v oblasti riadenia migračných tokov v súlade s ľudskými právami a medzinárodným právom;

40.  zdôrazňuje, že EÚ musí pri poskytovaní pomoci a podpory presadzovať podmienenosť, keďže programy pomoci a podpory pre občiansku spoločnosť možno udržať len vtedy, ak sa na najvyššej politickej úrovni stanovia jednoznačné podmienky;

41.  trvá na tom, že prepracovaný prístup EÚ k jej južným susedom by mal byť založený na diferenciácii a zásade „viac za viac“, podľa ktorej by EÚ mala poskytnúť dodatočnú podporu partnerským krajinám, ktoré sú odhodlané dosiahnuť demokratizáciu, v demokratizačnom procese dosahujú hmatateľný pokrok a dodržiavajú základné slobody a ľudské práva, ako v prípade Tuniska, Jordánska a Maroka;

42.  vyjadruje poľutovanie nad nedávnym zhoršením vzťahov medzi EÚ a Tureckom a vyzýva na obnovu úsilia o udržiavanie pevnejšieho partnerstva s cieľom riešiť spoločné bezpečnostné a humanitárne výzvy v južnom Stredozemí; ďalej Turecko naliehavo vyzýva, aby vypracovalo reformy, ktoré budú v úplnom súlade s normami v oblasti ľudských práv vrátane slobody tlače, demokracie, rovnosti a právneho štátu;

43.  naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi americkými a so zapojením hlavných mocností (napr. Ruska a Číny) vypracovali stratégiu podporujúcu zjednotenie regionálnych aktérov (vrátane Turecka, Iraku, Izraela, Jordánska, Egypta, vlád Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, Iránu, Ligy arabských štátov a kurdských síl) s cieľom ukončiť vojny vedené v zastúpení, zastaviť finančnú podporu pre fundamentalistov a vypracovať riešenie pre mier a stabilitu v regióne, najmä s cieľom ukončiť vojnu v Sýrii a Iraku; zdôrazňuje potrebu zachovať územnú celistvosť a národnú jednotu Líbye a naliehavo vyzýva VP/PK, aby dala podnet na väčšie zapojenie regionálnych aktérov do mediácie a riešenia konfliktu v úzkej koordinácii s OSN; víta prebiehajúce rokovania skupiny E3+3 s Iránom a dúfa, že povedú k obojstranne prijateľnej dohode, ktorou sa zabezpečí výhradne mierový charakter iránskeho jadrového programu a poskytne dlhodobá perspektíva úplného opätovného začlenenia Iránu do medzinárodného spoločenstva; podporuje zapojenie VP/PK a všetkých strán zúčastňujúcich sa na mierovom procese na Blízkom východe do hľadania komplexného, konštruktívneho a udržateľného riešenia konfliktu na Blízkom východe, ktoré bude prijateľné pre obidve strany; zdôrazňuje, že nedostatočný pokrok smerom k dohodnutému riešeniu dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 vedie k ďalšiemu násiliu a krviprelievaniu;

44.  víta vyhlásenie VP/PK týkajúce sa otvorenia úradu v Irbíle v irackom Kurdistane a naliehavo vyzýva VP/PK a ESVČ, aby tento úrad zriadili čo najskôr; zdôrazňuje, že tento úrad by EÚ umožnil získavať informácie priamo na mieste, zlepšiť spoluprácu s miestnymi aktérmi, zabezpečiť lepšie hodnotenie a koordináciu humanitárnych a vojenských opatrení a zviditeľniť EÚ v regióne;

45.  žiada vymenovať osobitného poradcu na posúdenie prínosu otvorenia stáleho diplomatického zastúpenia EÚ v Iráne;

46.  domnieva sa, že kriminálna činnosť a barbarské násilie teroristických džihádistických skupín, ktoré sa angažujú v takzvanom Islamskom štáte (IŠ) a sú s ním prepojení, predstavujú výraznú hrozbu pre širší región Blízkeho východu a severnej Afriky a potenciálne aj pre celosvetový mier a stabilitu; podporuje globálnu koalíciu proti Islamskému štátu a jej úsilie o porazenie IŠ vojenskými prostriedkami; víta prínos členských štátov EÚ v tejto súvislosti a nabáda na užšiu a účinnú globálnu spoluprácu a dialóg s cieľom dosiahnuť spoločné posúdenie tejto hrozby; naliehavo vyzýva na zvýšenie dôrazného globálneho regulačného tlaku s cieľom pripraviť džihádistov o príjmy z ropy a zaviesť prísne celosvetové sankcie proti finančným transakciám v ich prospech; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že džihádistické skupiny získavajú finančnú podporu aj z niektorých arabských krajín a že EÚ by mala vyzvať tieto krajiny, aby preukázali väčšiu súdržnosť; poukazuje na naliehavú potrebu zabrániť skupinám džihádistov v používaní internetu na nábor do svojich radov a na propagandu; trvá na potrebe zosilniť medzinárodnú spoluprácu, ako aj spoluprácu v rámci EÚ zameranú na zabránenie extrémistom vo vycestovaní do Sýrie a Iraku s cieľom zapojiť sa do džihádu vrátane investícií do vnútroštátnych programov prevencie radikalizácie a deradikalizácie v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych systémoch trestného práva uzákonili metódy, na základe ktorých by vracajúcich sa európskych bojovníkov postavili pred súd; pripomína potrebu užšej spolupráce a koordinácie medzi Tureckom a EÚ;

47.  naliehavo vyzýva krajiny tohto regiónu, aby naďalej bojovali proti terorizmu a zdržali sa krokov, ktoré by medzi nimi mohli vyvolať napätie, rozbroje alebo krízu, alebo by mohli spôsobiť ďalšie problémy v boji medzinárodného spoločenstva proti Islamskému štátu;

48.  odsudzuje brutálne násilie páchané Assadovým režimom voči sýrskym občanom a vyzýva na zosilnenie tlaku s cieľom uskutočniť skutočnú politickú transformáciu v Sýrii, a to aj zvýšením podpory umiernenej sýrskej opozície;

49.  zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých oblastiach sa musí vo vonkajšej politike Únie voči južným susedom nadviazať vzťah aj s Afrikou; domnieva sa, že Afrika, a najmä oblasť Sahel – Sahara, je strategicky ohrozená, a žiada primeranú reakciu EÚ na túto hrozbu vrátane opatrení v oblasti hospodárskeho rozvoja, demokracie, právneho štátu, vzdelávania a bezpečnosti; berie na vedomie neustály nárast kriminálnej činnosti teroristov z organizácie al-Kaída v islamskom Maghrebe (AQIM), Al- Mourabitoun ako spojenie Hnutia za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO) a Brigády maskovaných Mochtara Belmochtara, a skupiny Boko Haram; zdôrazňuje, že je nevyhnutné vykonávať odporúčania stratégie EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel, a vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie tejto stratégie;

50.  zdôrazňuje význam Jordánska a Libanonu ako stabilných partnerov na Blízkom východe; pripomína, že tieto dve krajiny čelia zvyšujúcej sa vlne utečencov, čo predstavuje obrovské sociálne a ekonomické problémy; oceňuje nepretržitú pomoc, ktorú susedné krajiny poskytujú utečencom z Iraku a Sýrie; naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby iniciovali celosvetové úsilie vrátane úsilia regionálnych mocností s cieľom výrazne zvýšiť humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom v Sýrii a Iraku a násilím IŠ, najmä v snahe podporiť utečencov a poskytnúť priamu finančnú pomoc všetkým krajinám v regióne, ktoré prijali utečencov, s cieľom podporovať sociálnu integráciu a zabrániť ich vytláčaniu na okraj spoločnosti;

51.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že počas protiteroristickej spolupráce s tretími krajinami budú dodržiavané zásady právneho štátu a univerzálne ľudské práva;

Posilnenie svetového poriadku založeného na spolupráci a pravidlách

52.  vyjadruje presvedčenie, že Spojené štáty americké sú kľúčovým strategickým partnerom EÚ, a nabáda na užšiu koordináciu v oblasti zahraničnej politiky EÚ pri podpore medzinárodného práva a presadzovaní spoločných prístupov k výzvam v susedstve EÚ a na celosvetovej úrovni, pričom sa zabezpečí rovnaké postavenie so Spojenými štátmi americkými; podčiarkuje strategický charakter Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, ktoré má potenciál umožniť transatlantickým partnerom stanoviť globálne normy v oblasti práce, zdravia, životného prostredia a duševného vlastníctva, a posilniť globálne riadenie; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu otvorenosť a transparentnosť pri rokovaniach a na zapojenie všetkých zainteresovaných strán do všetkých fáz procesu; vyjadruje presvedčenie, že Latinská Amerika je pre EÚ dôležitým partnerom a že by sa mali rozvinúť rôzne formy trojstrannej transatlantickej spolupráce;

53.  zdôrazňuje potrebu zapojiť sa do strategickej spolupráce a partnerstva s rôznymi krajinami s jasným programom a posúdiť súčasné strategické partnerstvá so zreteľom na účinok ich politík;

54.  víta závery samitu NATO, ktorý sa konal v septembri 2014 vo Walese, a žiada ich vykonanie; domnieva sa, že medzi EÚ a NATO by sa mala posilniť spolupráca a že medzi inteligentnou obranou NATO a združovaním a spoločným využívaním spôsobilostí EÚ by sa malo vykonávať užšie plánovanie a koordinácia s cieľom zabrániť zdvojovaniu a čo najlepšie využívať dostupné obmedzené zdroje; opakovane zdôrazňuje nevyhnutnosť rešpektovať bezpečnostné politiky členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO;

55.  zdôrazňuje potrebu stratégie EÚ, ktorá by mala byť koordinovaná so Spojenými štátmi americkými, zameranej na otázku, ako spolu s Ruskom, Čínou, Indiou a ďalšími veľkými mocnosťami niesť spoločnú zodpovednosť za mier a stabilitu svetového politického a hospodárskeho poriadku; v súvislosti s touto stratégiou poukazuje na dôležitosť zlepšenia vzťahov s kľúčovými štátmi v Ázii, ako aj regionálnymi organizáciami, ako je napríklad ASEAN;

56.  vyzýva VP/PK, aby posilnila zahraničnú politiku EÚ vo vzťahu k Ázii, najmä Číne a Indii; naliehavo vyzýva VP/PK, aby zabezpečila každoročné konanie dvojstranných samitov s Čínou a Indiou s hmatateľnými výsledkami;

57.  zdôrazňuje, že mier a stabilita v ázijsko-tichomorskom regióne, a najmä v oblastiach Východočínskeho a Juhočínskeho mora, majú pre EÚ obrovský význam; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany v regióne, aby riešili svoje rozdielne názory mierovým spôsobom v súlade s medzinárodným právom a aby navzájom spolupracovali pri využívaní prírodných a morských zdrojov; zasadzuje sa o vývoj a realizáciu európskych politík na základe podpory stratégií aktívneho predchádzania konfliktom a ich mierového riešenia; domnieva sa, že EÚ má skutočný záujem o trvalý rast a prosperitu východnej Ázie; zdôrazňuje potrebu upevňovať hospodárske partnerstvo EÚ s krajinami ázijsko-tichomorského regiónu inkluzívnym spôsobom s cieľom zachovať trvalý mier, stabilitu a prosperitu; víta povzbudivé zlepšovanie vzťahov medzi Čínou a Taiwanom v posledných šiestich rokoch a vyzýva všetky strany na prijatie ďalších opatrení na uľahčenie ich mierového rozvoja;

58.  vyzýva VP/PK a členské štáty EÚ, aby politike EÚ v oblasti jadrového odzbrojovania na základe rokovaní a kontroly zbrojenia poskytli nový a silný podnet; víta nadchádzajúce preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktoré vykoná OSN, ako významný krok k medzinárodnému mieru a bezpečnosti a naliehavo vyzýva členské štáty, aby na rokovaniach zaujali koordinovaný a aktívny postoj; víta nadobudnutie platnosti Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a vyzýva na jej účinné a úplné vykonávanie; požaduje vytvorenie orgánu EÚ pre obchodovanie so zbraňami s cieľom pomôcť členským štátom pri výklade noriem stanovených v rámci spoločnej pozície EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zabezpečiť ich dôsledné a prísne dodržiavanie; zdôrazňuje potrebu dôkladnejších ex post kontrol používania vyvážaných zbraní;

59.  vyhlasuje, že EÚ, ktorá v minulosti v konkrétnych prípadoch úspešne bojovala proti trestu smrti, by mala zaujať rozhodnejší postoj; vyzýva inštitúcie a členské štáty, aby udržali a posilnili svoj záväzok v tejto veci a politickú vôľu, aby bol trest smrti na celom svete konečne zrušený;

60.  opätovne potvrdzuje potrebu reformy Bezpečnostnej rady OSN, aby lepšie odrážala súčasnú globálnu realitu; naliehavo vyzýva VP/PK, aby si túto reformu stanovila ako prioritu a otvorila celoeurópsku diskusiu o reforme Bezpečnostnej rady OSN; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by sa mala stať plnoprávnym členom OSN;

61.  opakovane zdôrazňuje potrebu vedúcej úlohy EÚ pri podpore všeobecného prijatia a ratifikácie Rímskeho štatútu a pri ďalšom posilňovaní a podporovaní Medzinárodného trestného súdu;

62.  pripomína pevný záväzok EÚ k boju proti beztrestnosti a k presadzovaniu univerzálnosti Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovuje Medzinárodný trestný súd (ICC); víta nedávnu ratifikáciu Rímskeho štatútu Palestínou;

63.  vyzýva na rozvoj ucelenej stratégie pre klimatickú bezpečnosť na úrovni EÚ so zameraním na strategické a politické dôsledky zmeny klímy, ktorá EÚ umožní reagovať na geopolitickú nestabilitu vyvolanú klímou a pripraviť sa na ňu, a osobitná pozornosť v nej bude zameraná na spoluprácu s rozvojovými krajinami a krajinami najviac zasiahnutými dôsledkami zmeny klímy; uznáva význam nadchádzajúceho parížskeho samitu o zmene klímy; vyzýva ESVČ, aby uprednostnila diplomaciu týkajúcu sa cieľov v oblasti zmeny klímy, aby získala podporu pre silnú a komplexnú dohodu; vyzýva na diskusiu o stratégii zameranej do budúcnosti na riešenie migrácie vyvolanej v dôsledku zmeny klímy;

64.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby pozitívnym a koordinovaným spôsobom prispeli k vypracovaniu rozvojového programu po roku 2015, a upozorňuje na dôležitú úlohu VP/PK pri zabezpečovaní vedúcej úlohy EÚ v rokovaniach; zdôrazňuje, že tento nový rámec by mal byť zameraný na riešenie štrukturálnych príčin chudoby, nerovnosti a násilia posilnením účinných, inkluzívnych a demokratických inštitúcií, dobrej správy a právneho štátu;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedníčke Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.


Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politika Európskej únie v tejto oblasti
PDF 615kWORD 312k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2014/2216(INI))
P8_TA(2015)0076A8-0023/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí tohto dohovoru(1),

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000(2), rozvojový program OSN na obdobie po roku 2015 a rezolúcie Valného zhromaždenia OSN,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 2, 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu(3), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013, ktorú Rada prijala 23. júna 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP v roku 2013, ktorú Rada schválila 22. júla 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie z roku 2014 o politike v oblasti rozvoja a vonkajšej pomoci Európskej únie a o jej vykonávaní v roku 2013 (COM(2014)0501), prijatú 13. augusta 2014, a na sprievodné dokumenty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti(4),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. júna 2014 o 10. výročí usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(5),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv, princípov demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(6),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o trestnom čine agresie(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(11),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 8. marca 2011 nazvané Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2012 o moratóriu na využívanie trestu smrti(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(14),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325, 1820, 1888, 1889 a 1960 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na správu o ukazovateľoch EÚ pre komplexný prístup k vykonávaniu rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti zo strany EÚ, ktorú Rada prijala 13. mája 2011,

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktoré schválila Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) vo svojej rezolúcii 17/4 zo 16. júna 2011,

–  so zreteľom na usmernenia pre odvetvie IKT (informačné a komunikačné technológie) o implementácii hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré Komisia uverejnila 17. júna 2013,

–  so zreteľom na rezolúciu UNHRC z 26. júna 2014, v ktorej vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať „medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(18),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(20),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 5. marca 2014 s názvom Zodpovedné získavanie nerastov s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach: smerom k integrovanému prístupu EÚ (JOIN(2014)0008),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(21),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2014 o komplexnom prístupe EÚ,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 18. apríla 2013 o zásade zodpovednosti za ochranu stanovenej OSN (R2P)(22),

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0023/2015),

A.  keďže článkom 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa ešte viac posilnili záväzky EÚ týkajúce sa tvorby spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásadami rovnosti a solidarity a zásadou presadzovania medzinárodného práva a spravodlivosti pri dodržiavaní zásad Charty Organizácie Spojených národov, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva; keďže podľa článku 6 ZEÚ „Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“;

B.  keďže v článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že obchodná politika EÚ musí vychádzať zo zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie;

C.  keďže dodržiavanie, podpora a ochrana univerzálnej platnosti a nedeliteľnosti ľudských práv sú základnými kameňmi zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; keďže univerzálnosť ľudských práv je vážne spochybňovaná niekoľkými autoritárskymi režimami, a to najmä na multilaterálnych fórach;

D.  keďže viac ako polovica svetovej populácie stále žije v nedemokratických režimoch a keďže globálna sloboda v posledných niekoľkých rokoch nepretržite klesala;

E.  keďže demokratické režimy vymedzuje nielen usporadúvanie volieb, ale aj dodržiavanie zásad právneho štátu, sloboda slova, dodržiavanie ľudských práv, nezávislé súdnictvo a nestranná verejná správa;

F.  keďže dôveryhodnosť EÚ v jej vonkajších vzťahoch a na medzinárodnej scéne bude posilnená zvyšovaním súladu medzi jej vnútornými a vonkajšími politikami týkajúcimi sa demokracie a ľudských práv;

G.  keďže nová podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) uviedla, že ľudské práva budú jednou z jej hlavných priorít a že má v úmysle používať ich ako ukazovateľ, pokiaľ ide o všetky vzťahy s tretími krajinami; keďže takisto opätovne zdôraznila záväzok EÚ podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach zahraničných vzťahov „bez výnimky“; keďže prijatie nového akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a obnovenie mandátu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva bude na programe EÚ začiatkom roka 2015;

H.  keďže Rada 23. júna 2014 prijala výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013, ktorá sa týka celého prvého roka vykonávania strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu; keďže rok 2013 bol aj prvým celým rokom nového mandátu osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva; keďže osoba v tejto funkcii by mala pomáhať Únii pri koordinácii jej činností tak, aby bola jej práca na podpore dodržiavania ľudských práv na celom svete, a najmä práv žien, jasnejšia a viditeľnejšia;

I.  keďže výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a udalosti po jej vykazovanom období dôrazne pripomínajú množstvo ľudských obetí v dôsledku nedodržiavania ľudských práv; keďže nedodržiavanie ľudských práv v tretích krajinách vedie k nepriaznivým dôsledkom pre EÚ v prípadoch, keď porušovanie ľudských práv a nedostatok legitímnej demokratickej účasti vedú k nestabilite, zlyhávajúcim štátom, humanitárnym krízam a ozbrojeným konfliktom, na ktoré EÚ musí reagovať;

J.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu s OSN vo svojom jadre je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

K.  keďže EÚ a jej členské štáty sú vytrvalými spojencami Medzinárodného trestného súdu od jeho vzniku a poskytujú mu finančnú, politickú, diplomatickú a logistickú podporu a zároveň podporujú univerzálnosť Rímskeho štatútu a bránia jeho integritu s cieľom posilňovať nezávislosť Medzinárodného trestného súdu;

L.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. júla 2014 zopakoval svoju silnú podporu pre prijatie pozmeňujúcich návrhov z Kampaly k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu vrátane pozmeňujúceho návrhu k trestnému činu agresie a vyzval všetky členské štáty EÚ, aby ich ratifikovali a začlenili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; keďže pozmeňujúci návrh k trestnému činu agresie prispeje k fungovaniu právneho štátu na medzinárodnej úrovni a k medzinárodnému mieru a bezpečnosti tým, že bude odrádzať od nezákonného použitia sily, a teda proaktívne prispievať k predchádzaniu takýmto trestným činom a k upevňovaniu trvalého mieru;

M.  keďže zameraním 59. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien, ktoré sa uskutoční v New Yorku od 9. do 20. marca 2015, budú opatrenia nadväzujúce na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu vrátane súčasných problémov, ktoré bránia jej vykonávaniu, a teda aj dosiahnutiu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien, ako aj možnosti dosiahnutia rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v rámci programu miléniových rozvojových cieľov na obdobie po roku 2015;

N.  keďže bezplatné primárne vzdelávanie pre všetky deti je základným právom podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989; keďže vzdelávanie detí a dospelých pomáha znižovať chudobu a úmrtnosť detí a presadzovať osvedčené environmentálne postupy; keďže prístup k vzdelaniu pre všetkých je úzko spätý s miléniovým rozvojovým cieľom týkajúcim sa rovnosti pohlaví, a to najmä pokiaľ ide o dokončenie primárneho vzdelávania; keďže tento cieľ sa ešte ani zďaleka nepodarilo dosiahnuť;

O.  keďže v časoch ozbrojených konfliktov ženy a deti vrátane utečencov z radov žien a detí, uchádzači o azyl a osoby bez štátnej príslušnosti patria v spoločnosti k najzraniteľnejším skupinám a keďže sa značne zvýšili riziká pre dospievajúce dievčatá, ktoré sú v čase humanitárnych kríz vysídľované;

P.  keďže žiadny typ diskriminácie žien a násilia na ženách vrátane sexuálneho zneužívania, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, manželstva vynúteného násilím, tzv. zločinov v mene cti, komerčného sexuálneho vykorisťovania žien a domáceho násilia by nemal byť nikdy ospravedlňovaný akýmikoľvek politickými, sociálnymi, náboženskými či kultúrnymi dôvodmi na základe akejkoľvek ľudovej alebo kmeňovej tradície;

Q.  keďže existuje jasný vzťah medzi korupciou a porušovaním ľudských práv; keďže korupcia vo verejnom aj súkromnom sektore spôsobuje a prehlbuje nerovnosť a diskrimináciu, a preto bráni rovnému uplatňovaniu občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; keďže je dokázané, že korupčné činy sú často spojené s porušovaním ľudských práv, so zneužívaním právomoci a s nedostatočnou zodpovednosťou;

R.  keďže pracovné práva a práva odborových zväzov sú na celom svete vystavované vážnym útokom, pričom spôsoby, akými podniky fungujú, majú veľký vplyv na práva pracovníkov, spoločenstiev a spotrebiteľov v rámci Európy aj mimo nej; keďže medzinárodné právo v oblasti ľudských práv ukladá štátom povinnosť chrániť ľudské práva s cieľom zabezpečiť, aby činnosti korporácií patriacich do ich jurisdikcie neporušovali ľudské práva, a zaistiť, aby obete mali k dispozícii účinné spôsoby nápravy;

S.  keďže podnikateľská komunita má zohrávať významnú úlohu pri presadzovaní ľudských práv a keďže takéto úsilie je veľmi žiaduce a verejné inštitúcie na celom svete by ho mali podporovať; keďže presadzovanie ľudských práv by sa malo považovať za platformu pre spoluprácu medzi verejnou správou a súkromným sektorom;

T.  keďže rozšírený všeobecný systém preferencií (VSP+) priznávaný tretím krajinám si vyžaduje ustanovenie o dodržiavaní medzinárodných dohovorov venovaných ľudským právam a právam pracovníkov;

U.  keďže v článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uvádza, že muži a ženy, ak dosiahli plnoletosť, majú právo bez hocijakého obmedzenia z dôvodov rasy, národnosti alebo náboženskej príslušnosti uzavrieť manželstvo a založiť rodinu a majú nárok na rovnaké práva na manželstvo, a to počas jeho trvania i pri jeho rozlúčení, a že manželstvo môže byť uzatvorené iba na základe slobodného a plného súhlasu nastávajúcich manželov;

V.  keďže v článku 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každej osoby žiadať o azyl z dôvodu prenasledovania v iných krajinách; keďže v Dohovore OSN o právnom postavení utečencov sa jasne uvádza, že všetci utečenci majú nárok na osobitnú ochranu a že žiadny štát nesmie vyhostiť alebo vrátiť utečenca na územie, kde čelí prenasledovaniu alebo hrozbám pre život alebo slobodu;

W.  keďže v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; keďže počet incidentov, ktoré sa týkajú slobody náboženstva alebo viery, sa výrazne zvýšil, a to okrem iného v dôsledku čoraz vyššieho počtu konfliktov s náboženským rozmerom;

X.  keďže v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého na „životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt“, pričom materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, a ktorá zahŕňa zdravotnú starostlivosť; keďže si pripomíname 25. výročie Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý je zmluvou o ľudských právach s historicky najvyšším počtom ratifikácií; keďže v rezolúcii UNHRC 26/28 sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v kontexte práva každého na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v Ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia a ekonomickej alebo sociálnej situácie;

Y.  keďže účinky zmeny klímy, ako sú zvyšovanie teplôt, stúpanie hladiny morí a častejší výskyt extrémnych poveternostných podmienok, zintenzívnia výzvy týkajúce sa celosvetovej nestability a v dôsledku toho aj hrozbu vážneho porušovania ľudských práv;

Z.  keďže prístup k bezpečnej pitnej vode a hygiene je ľudským právom, ktoré pramení z práva na primeranú životnú úroveň a je nerozlučne späté s právom na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia a s právom na život a ľudskú dôstojnosť; keďže približne 2,6 miliardy ľudí – polovica rozvojového sveta – nemá ani jednoduchú „lepšiu“ latrínu a 1,1 miliardy ľudí nemá žiadny prístup k akémukoľvek typu pitnej vody;

AA.  keďže táto správa, vypracovaná ako reakcia na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013, ktorú prijala Rada, je výhľadovou analýzou činností EÚ v danej oblasti politiky; keďže Európsky parlament vo svojich uzneseniach o predchádzajúcich výročných správach a o revízii stratégie EÚ v oblasti ľudských práv zdôraznil, že je potrebné pokračovať v úvahách o svojich vlastných postupoch v súvislosti s uplatňovaním hľadiska ľudských práv vo svojej činnosti, nadväzovaním na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a sledovaním dodržiavania doložiek o demokracii a ľudských právach vo všetkých dohodách, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami;

Kľúčový význam ľudských práv vo vonkajších politikách EÚ

1.  pripomína, že v preambule Charty základných práv Európskej únie sa potvrdzuje, že EÚ „do stredobodu svojej činnosti stavia človeka a ľudskú dôstojnosť“;

2.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ľudské práva postavili do stredobodu vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov a aby ich zohľadňovali aj vo všetkých vyhláseniach a stretnutiach na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité účinné, jednotné a súdržné vykonávanie politiky EÚ v oblasti ľudských práv, a to v súlade s jasnými záväzkami stanovenými v článku 21 ZEÚ a v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva a demokraciu; oceňuje, že nová PK/VP otvorene vyjadrila svoj priamy záväzok týkajúci sa na uplatňovania týchto zásad;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty vystupovali jednotne pri podporovaní nedeliteľnosti, neporušiteľnosti a univerzálnosti ľudských práv, a najmä ratifikovania všetkých medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré ustanovila OSN; vyzýva EÚ, aby presadzovala nedeliteľnosť a neporušiteľnosť ľudských práv vrátane tých, ktoré sú zakotvené v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v súlade s článkom 21 ZEÚ; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala všeobecné normy v oblasti ľudských práv ako základ pre svoje vzťahy s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami, a to v dialógoch o politických aj ľudských právach a v obchodných rokovaniach;

4.  víta rozhodnutie Komisie umiestniť právny štát do centra procesu rozširovania; naliehavo vyzýva EÚ, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení na ochranu ľudských práv a práv osôb patriacich k menšinám;

5.  varuje však pred nezamýšľanými dôsledkami neustáleho rozširovania zoznamu ľudských práv a zaraďovania ideologicky alebo politicky kontroverzných otázok do tohto zoznamu, keďže by to v konečnom dôsledku mohlo obmedziť všeobecnú podporu samotnej myšlienky univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv;

6.  poukazuje na to, že okrem ľudského utrpenia by EÚ mala tiež zohľadňovať všetky dôsledky nedodržiavania ľudských práv, keď porušovanie ľudských práv a nedostatok legitímnej demokratickej účasti vedú k nestabilite, korupcii, zlyhávajúcim štátom, humanitárnym krízam alebo ozbrojeným konfliktom, čo sú javy, ktoré ohrozujú úsilie EÚ v rámci jej rozvojovej politiky a na ktoré EÚ alebo jej členské štáty musia reagovať v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky; v tejto súvislosti víta nedávne snahy EÚ o zahrnutie otázky porušovania ľudských práv do svojho mechanizmu včasného varovania spojeného s predchádzaním krízam; požaduje však posilnenie preventívnych opatrení a naliehavo vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali prvok predchádzania krízam založený na ľudských právach, ktorý by sa mal začleniť do komplexného prístupu EÚ k vonkajším konfliktom a krízam a ktorý by mal byť súčasťou budúcej revidovanej európskej bezpečnostnej stratégie;

7.  zastáva názor, že EÚ vrátane svojich delegácií by mala rozoznať včasné varovné signály, napríklad utláčanie menšín a porušovanie ľudských práv, ktoré upozorňujú na potenciálne konflikty a humanitárne katastrofy; vyzýva EÚ, aby vypracovala najlepšie postupy presadzovania a ochrany ľudských práv v situáciách po katastrofách a po konfliktoch s osobitným dôrazom na osoby so zdravotným postihnutím, ženy, deti a iné zraniteľné skupiny prostredníctvom poskytovania údajov a prijatia príslušných opatrení týkajúcich sa konkrétnych odkazov na ľudí so zdravotným postihnutím, dostupnosti plánov na znižovanie rizika katastrof pre ľudí so zdravotným postihnutím, odbornej prípravy pre všetkých príslušných služobných zamestnancov a podielu dostupných núdzových prístreškov a miest na zmierňovanie následkov katastrof, pričom sa bude klásť dôraz na to, aby sa pri zabezpečovaní podpory, obnovy a rekonštrukcie zohľadňovali ľudské práva a zároveň dodržiavali humanitárne zásady, ktorými sú humanita, nestrannosť, neutralita a nezávislosť, ako aj prístup k humanitárnej pomoci vychádzajúci z potrieb;

8.  nabáda EÚ, aby zaistila súčinnosť medzi možnosťami podpory, ktoré ponúka nástroj stability, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a Európska nadácia na podporu demokracie;

9.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom prípadov závažného porušovania ľudských práv vyplývajúcich z terorizmu na celom svete; odkazuje na správu z roku 2014, ktorá poukazuje na 62 % nárast teroristickej činnosti od roku 2012 do roku 2013 a na zvýšenie počtu krajín, ktoré zaznamenali terorizmus, ktorý zapríčinil smrť viac ako 50 ľudí, z 15 na 24; naliehavo vyzýva PK/VP a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vzhľadom na nárast teroristickej činnosti lepšie a efektívnejšie spolupracovali s vládami v boji proti všetkým formám terorizmu;

10.  zastáva názor, že popieranie genocídy a iných zločinov proti ľudskosti, ako aj aktov rasizmu, xenofóbie či náboženskej neznášanlivosti, je jasným porušením ľudských práv a základných slobôd a ako také by sa malo odsúdiť;

11.  vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú a ministrov zahraničných vecí EÚ, aby pravidelne na program rokovania Rady pre zahraničné veci zaraďovali diskusiu o úsilí EÚ o prepustenie obhajcov ľudských práv, novinárov, politických aktivistov a iných osôb, ktoré uplatňujú svoje práva mierovou cestou;

Výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete ako nástroj na poskytovanie informácií pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie

12.  víta skutočnosť, že Rada prijala výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013; vyzýva PK/VP, aby sa pre budúcnosť zaviazala zúčastniť sa na dvoch špecializovaných výročných rozpravách počas plenárnych schôdzí Európskeho parlamentu o politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie, aby predstavila správu EÚ a reagovala na správu Európskeho parlamentu;

13.  považuje za poľutovaniahodné, že Komisia neposkytla písomnú odpoveď na vyššie uvedené uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, a domnieva sa, že takéto písomné odpovede sú mimoriadne dôležité pre medziinštitucionálnu spoluprácu v tejto oblasti a nemôžu byť nahradené rozpravou v pléne, ktorá poskytuje menej času na rozmyslenie a na systematické zodpovedanie všetkých bodov, ktoré uviedol Európsky parlament;

14.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich komplexné a jasné informovanie o opatreniach EÚ prijatých počas vykazovaného obdobia; opakuje však svoj názor, že predovšetkým správy o jednotlivých krajinách by mali umožňovať prehľad kľúčových pozitívnych a negatívnych trendov a hodnotiť účinnosť opatrení EÚ; konštatuje, že dôslednejšie verejné informovanie založené predovšetkým na prioritách a ukazovateľoch stanovených v dosiaľ dôverných stratégiách EÚ v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, by podnietilo väčší súlad pri implementácii podmienenosti ľudskými právami a posudzovaní vplyvu politík EÚ na ľudské práva;

15.  naďalej zastáva názor, že inštitúcie EÚ by sa mali spoločne snažiť zlepšovať formu podávania výročnej správy o ľudských právach a demokracii vo svete s cieľom umožniť, aby sa táto správa dostala k veľkej časti verejnosti a pritom si zachovala svoju komplexnú povahu ako správa o vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu; opakuje, že je pripravený podieľať sa na aktívnej a konštruktívnej spolupráci medzi inštitúciami EÚ pri príprave budúcich správ; opakuje svoju požiadavku, aby výročná správa zahŕňala oddiel o vykonávaní akčného plánu členskými štátmi;

Vykonávanie strategického rámca a akčného plánu EÚ

16.  opakuje, že si cení strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré Rada prijala v roku 2012, ako dôležitý míľnik v otváraní nových možností rozvoja politiky, ktorým sa opätovne potvrdzuje záväzok EÚ týkajúci sa povinnosti obsiahnutej v zmluve, a to uplatňovať hľadisko ľudských práv vo všetkých vonkajších politikách EÚ „bez výnimky“;

17.  pripomína, že ľudské práva sa stali základnou zložkou vonkajšej činnosti EÚ a skutočným prvkom jej identity v bilaterálnych, multilaterálnych a inštitucionálnych vzťahoch;

18.  oceňuje úsilie, ktoré vyvíja ESVČ a Komisia, aby bol Európsky parlament informovaný o vykonávaní prvého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby členské štáty, Komisiu, Európsky parlament, občiansku spoločnosť a regionálne a medzinárodné organizácie zapájali do preskúmania a konzultácií, ktoré budú viesť k prijatiu nového akčného plánu, ktorý nadobudne účinnosť začiatkom roka 2015; víta diskusie zamerané na lepšie stanovenie priorít cieľov nového akčného plánu a na zlepšenie zrozumiteľnosti, účinnosti a súdržnosti tohto nástroja vonkajšej politiky EÚ, ale varuje pred zúžením rozsahu pôsobnosti akčného plánu alebo znižovaním miery ambícií, pokiaľ ide o uplatňovanie hľadiska ľudských práv vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

19.  nabáda všetkých aktérov zapojených do vonkajšej činnosti EÚ, aby si osvojili zahraničnú politiku EÚ v oblasti ľudských práv a rôzne nástroje, ktoré sú s ňou spojené, a aby zabezpečili, že ľudské práva sa budú prierezovo zohľadňovať, okrem iného prostredníctvom organizovania pravidelných školení o ľudských právach určených príslušným úradníkom;

20.  vyjadruje osobitné znepokojenie nad plnením záväzku prijatého v strategickom rámci, ktorým je postaviť ľudské práva „do stredobodu vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov“; naliehavo preto vyzýva PK/VP a ESVČ, aby upriamili dôraznú pozornosť na vykonávanie tohto záväzku a aby zabezpečili uplatňovanie hľadiska ľudských práv a demokracie vo vzťahoch EÚ s jej strategickými partnermi v takých kľúčových kontextoch, akými sú samity a závery Rady; ďalej odporúča, aby vždy, keď partnerská krajina, s ktorou bola uzatvorená dohoda, hrubo poruší ľudské práva, EÚ podnikla účinnejšie kroky na uplatnenie primeraných sankcií, ktoré sú stanovené v doložkách o ľudských právach v danej dohode, vrátane možného (dočasného) pozastavenia účinnosti dohody;

21.  vyzýva PK/VP, aby v koordinácii so všetkými ostatnými členmi Komisie pripravila program, ktorý zaradí ľudské práva do rozličných činností EÚ, najmä v oblastiach rozvoja, migrácie, životného prostredia, zamestnanosti, ochrany údajov na internete, obchodu, investícií, technológií a podnikania;

22.  víta skutočnosť, že PK/VP verejne uviedla, že je potrebné zrevidovať stratégiu EÚ voči všetkým jej strategickým partnerom vrátane Číny a Ruska, a vyzýva ju, aby sa počas svojho funkčného obdobia prioritne venovala ľudským právam v takýchto krajinách, a to ozrejmením, že hrubé porušovanie ľudských práv je hrozbou pre bilaterálne vzťahy medzi EÚ a jej strategickými partnermi;

Mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva

23.  uznáva význam mandátu prvého osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva a blahoželá súčasnému držiteľovi tohto mandátu k doteraz vykonanej práci; nabáda OZEÚ, aby naďalej zvyšoval viditeľnosť EÚ a jej spoluprácu s príslušnými viacstrannými organizáciami a regionálnymi mechanizmami v oblasti ľudských práv (OSN, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Združenie národov juhovýchodnej Ázie, Africká únia a Organizácia islamskej spolupráce), podporoval kľúčové tematické priority EÚ vyjadrené v usmerneniach EÚ o ľudských právach, usiloval sa o posilnenie občianskej spoločnosti na celom svete a prispieval k začleneniu, súdržnosti, konzistentnosti a účinnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv a nájdeniu správnej rovnováhy medzi tichou a verejnou diplomaciou; uznáva, že je potrebné zviditeľniť úlohu OZEÚ pre ľudské práva, ktorý musí mať iniciatívnu právomoc a právo verejne vystupovať, pričom ho v záujme dobrej koordinácie podporujú rôzne útvary v rámci inštitúcií EÚ;

24.  vyzýva Radu, aby ako všeobecnú zásadu prijala prax systematického začleňovania spolupráce s OZEÚ pre ľudské práva do mandátu budúcich geografických OZEÚ;

25.  žiada, aby pozícia OZEÚ pre ľudské práva pokračovala tak, aby sa stala trvalou funkciou, a aby mala k dispozícii vhodné prostriedky na plnú podporu tejto úlohy vrátane využívania verejnej diplomacie;

Vnútorná/vonkajšia súdržnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie

26.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv musí byť v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy, zaisťovať súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zabraňovať dvojitým štandardom; požaduje preto prijatie záverov Rady pre zahraničné veci týkajúcich sa ľudských práv v súvislosti so strategickými partnermi; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie spoločných hraničných hodnôt pre členské štáty a predstaviteľov EÚ z hľadiska toho, ktoré otázky z oblasti ľudských práv musia ako minimum nastoľovať pri rokovaniach so svojimi strategickými protistranami, pri súčasnom zohľadňovaní situácie v každej krajine;

27.  zdôrazňuje, že konzistentnosť postupu EÚ voči tretím krajinám je podmienkou jej dôveryhodnosti, a teda aj efektívnosti, a že rozdiely a nezrovnalosti poškodzujú účinnosť jej krokov a niekedy spôsobujú, že jej názory v oblasti ľudských práv nie sú zohľadňované; pripomína, že napriek mnohým zaznamenaným ťažkostiam je konzistentnosť stále prioritným cieľom v oblasti vonkajšej politiky a musí byť v jadre mandátu všetkých aktérov tejto politiky;

28.  domnieva sa, že je okrem toho zásadne dôležité, aby sa požiadavky v oblasti ľudských práv, ktoré stanovila EÚ v rámci svojich vzťahov s tretími krajinami, uplatňovali rovnako aj na členské štáty; pripomína preto, že Európsky parlament prijíma výročnú správu o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii pripravovanú Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci;

29.  vyzýva ESVČ, aby posilnila riadenie, kontrolu a spoľahlivosť fondov EÚ na obranu ľudských práv;

30.  poukazuje na významné výzvy, ktoré prináša anexia Krymu Ruskom a jeho pokračujúca vojenská angažovanosť vo východnej Ukrajine; zdôrazňuje, že táto politika agresie je pokračovaním posunu Ruska smerom k autoritatívnemu režimu so zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv v krajine; zdôrazňuje, že Rusko je dnes pre EÚ „strategickou výzvou“ a už nespĺňa kritériá strategického partnerstva;

31.  vyzýva EÚ, aby účinne riešila interné výzvy v oblasti ľudských práv, ako je situácia Rómov, zaobchádzanie s utečencami a migrantmi, diskriminácia LGBTI osôb, podmienky zadržiavania či sloboda médií v členských štátoch, a zachovala tak dôveryhodnosť a konzistentnosť svojej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; považuje za poľutovaniahodné, že rómska menšina je naďalej vystavovaná diskriminácii, rasizmu a sociálnemu vylúčeniu, a to v EÚ aj v kandidátskych krajinách na západnom Balkáne a v Turecku; v tejto súvislosti konštatuje, že dodržiavanie práv menšín je jednou z kľúčových výziev uvedených v stratégii rozšírenia na roky 2014 – 2015 vypracovanej Komisiou;

Nástroje politiky EÚ v oblasti ľudských práv

Stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a úloha delegácií EÚ

32.  vyjadruje ESVČ uznanie za úspešné ukončenie prvého cyklu stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktoré boli vypracované so silným dôrazom na zodpovednosť na úrovni delegácií EÚ; považuje však za poľutovaniahodné, že obsahu stratégií pre jednotlivé krajiny aj naďalej chýba transparentnosť, a najmä že Európsky parlament nie je riadne informovaný, a opäť požaduje, aby sa zverejňovali prinajmenšom kľúčové priority každej stratégie pre jednotlivé krajiny a aby k týmto stratégiám mal adekvátnym spôsobom prístup Európsky parlament, čím by sa umožnila náležitá miera kontroly; nabáda ESVČ, aby prijala ukazovatele, ktorými sa bude hodnotiť ich účinnosť, a aby s oddielmi výročnej správy o ľudských právach a demokracii vo svete určenými jednotlivým krajinám zaobchádzala jasnejšie ako s základnými správami o vykonávaní stratégií pre jednotlivé krajiny; pripomína záväzok EÚ zabezpečiť, aby stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené na všetkých úrovniach tvorby politiky s tretími krajinami vrátane ľudských práv a politických dialógov;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby delegácie EÚ vypracúvali výročnú správu o svojej činnosti v oblasti ľudských práv;

34.  víta takmer dokončenú sieť kontaktných miest pre ľudské práva a styčných úradníkov pre obhajcov ľudských práv v rámci delegácií EÚ; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o ich úlohu v delegáciách, a umožnili tak delegáciám rozvinúť svoj plný potenciál, vytvoriť hodnoverné normy a zabrániť nezrovnalostiam medzi delegáciami EÚ;

35.  nabáda na posilnenie spolupráce medzi diplomatickými sieťami členských štátov a delegáciami EÚ na celom svete s cieľom prispievať k diskusiám pracovných skupín pre ľudské práva v tretích krajinách;

36.  vyzýva ESVČ, aby zaistila, aby sa prípady väznených obhajcov ľudských práv nastoľovali na všetkých stretnutiach na vysokej úrovni medzi EÚ a tretími krajinami vrátane schôdzí Rady pre spoluprácu/Asociačnej rady; trvá na tom, že všetky spoločné stratégie EÚ a tretích krajín v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny by mali obsahovať časť venovanú väzneným obhajcom práv;

37.  pripomína záväzok začleniť ľudské práva do všetkých posúdení vplyvov v rámci EÚ; trvá na tom, že tento záväzok je dôležitý pri zabezpečení toho, aby EÚ rešpektovala, chránila a dodržiavala ľudské práva a aby sa jej vonkajšie politiky a činnosti navrhovali a vykonávali takým spôsobom, aby konsolidovali ľudské práva v zahraničí; vyzýva EÚ, aby prostredníctvom lepších konzultácií a lepšej koordinácie s občianskou spoločnosťou a inštitúciami EÚ zlepšovala kvalitu a systematickosť svojich posúdení vplyvov v oblasti ľudských práv;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

38.  opakuje svoju podporu dialógov venovaných ľudským právam ako nástroja politiky EÚ v oblasti ľudských práv pod podmienkou, že nebudú samy osebe cieľom, ale budú prostriedkom na zabezpečenie konkrétnych záväzkov a výsledkov od protistrany; uznáva význam zapojenia sa do dialógu osobitne zameraného na otázku ľudských práv, predovšetkým s krajinami, ktoré majú aj vážne problémy v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby EÚ vyvodila jasné politické závery, ak dialóg o ľudských právach nevedie k pozitívnym výsledkom z dôvodu, že protistrana sa nechce angažovať v dobrej viere alebo nie je skutočne odhodlaná k reformám, a aby kládla dôraz na verejnú diplomaciu s cieľom zabezpečiť, že dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v očiach verejnosti nie je ohrozená; ďalej varuje pred odklonením diskusií o ľudských právach od dialógov na vysokej politickej úrovni; trvá na tom, aby EÚ zodpovedným a transparentným spôsobom skutočne upozorňovala na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv, ktorí sú ohrozovaní alebo väznení, a politických väzňov; žiada, aby sa v prípade závažného porušovania ľudských práv táto otázka dostala do centra politického dialógu na všetkých úrovniach;

39.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby vytvorila komplexný mechanizmus preskúmania, ktorý pomôže pri hodnotení dialógov na základe ich zlyhania pri dosiahnutí významných a konkrétnych výsledkov; ďalej naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoje hodnotiace kritériá s cieľom pomôcť pri meraní úspechu a aby zefektívnila dialógy, čo by malo pomôcť krajinám, ktoré majú vážne problémy v oblasti ľudských práv, priblížiť sa medzinárodným normám v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby vzhľadom napríklad na neúspech dialógu EÚ a Číny o ľudských právach s cieľom dosiahnuť významné a konkrétne výsledky a na nedávny vývoj v Hongkongu prehodnotila svoju stratégiu v oblasti ľudských práv a prijala súdržnejší, jednotnejší a strategickejší prístup k ľudským právam;

40.  považuje za poľutovaniahodné, že kvôli rozmanitosti štruktúr, formátov, periodicity a použitých metód, ako aj z dôvodu dôvernej povahy týchto výmen neexistuje skutočný mechanizmus sledovania a hodnotenia týchto dialógov ani žiadne ukazovatele pokroku; odporúča objasniť ciele každého dialógu a hodnotiť výsledky po konzultácii s Európskym parlamentom;

41.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby naďalej rokovala so všetkými krajinami, s ktorými v súčasnosti vedie dialógy o ľudských právach, a pritom požadovala konkrétne záväzky príslušných orgánov a pravidelne nadväzovala na požiadavky nastolené počas konzultácií;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

42.  víta skutočnosť, že Rada prijala usmernenia EÚ týkajúce sa ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb a usmernenia EÚ týkajúce sa slobody náboženstva alebo viery, a to obe počas vykazovaného roku 2013, ako aj usmernenia týkajúce sa slobody prejavu online a offline v roku 2014;

43.  pripomína, že prijatie usmernení nesmie viesť k zavedeniu selektívnosti do systému ľudských práv, keďže základom musia zostať zásady univerzálnosti a nedeliteľnosti; vyzýva Komisiu, aby spoločne s Európskym parlamentom a predstaviteľmi občianskej spoločnosti vymedzila kritériá na výber tém, ktoré majú byť predmetom takýchto usmernení, a tak zabezpečila jasnosť výberového postupu;

44.  vyzýva Komisiu, aby dokončila usmernenia, ktoré by mali určovať ciele, kritériá, prostriedky, časový plán a ukazovatele a zahŕňať pravidelné hodnotenie, a to harmonizáciou ich obsahu a formátu, čím zaistí ich lepšiu zrozumiteľnosť; v tejto súvislosti pripomína, že Európsky parlament nedávno odporučil zavedenie usmernení v oblasti mučenia, ktoré bude „účinné a zamerané na výsledky“;

45.  odporúča rozsiahlejšie zapojenie aktérov z občianskej spoločnosti do vypracúvania, hodnotenia a revízie usmernení;

46.  naliehavo vyzýva ESVČ a Radu, aby podnikli primerané kroky na vykonávanie a hodnotenie usmernení EÚ na úrovni jednotlivých krajín; nabáda ESVČ a členské štáty, aby realizovali aj ďalšie vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti pracovníkov ESVČ a delegácií EÚ, ako aj diplomatov členských štátov, s cieľom zabezpečiť, že usmernenia EÚ o ľudských právach budú mať zamýšľaný účinok pri vytváraní skutočných politík na mieste;

Politiky EÚ na podporu demokratizácie a volieb

47.  zdôrazňuje, že demokratické režimy vymedzuje nielen usporadúvanie volieb, ale aj dodržiavanie zásad právneho štátu, sloboda slova, dodržiavanie ľudských práv, nezávislé súdnictvo a nestranná verejná správa; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby podporili prebiehajúce demokratické procesy v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité prijať opatrenia v nadväznosti na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií prostredníctvom ich využitia ako súčasti činností EÚ na podporu demokracie v dotknutej krajine a prostredníctvom poverenia hlavného pozorovateľa vykonávaním osobitnej úlohy v rámci následného monitorovania realizácie odporúčaní, a to ako neoddeliteľnú súčasť komplexného prístupu Európskeho parlamentu k podpore demokracie a s podporou stálych orgánov Európskeho parlamentu; poukazuje na pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať volebné pozorovateľské misie EÚ pri zabezpečovaní dôveryhodnosti EÚ ako partnera;

48.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v práci na vymedzení najlepších postupov v tejto oblasti s cieľom podporiť a upevniť procesy demokratizácie; podporuje rozvoj nástrojov politiky a operačných nástrojov, ktoré sa majú uplatňovať v prioritných krajinách s cieľom zahrnúť opatrenia na podporu ľudských práv a demokracie vrátane opatrení na predchádzanie konfliktom a mediácie do prístupu EÚ uceleným, flexibilným a dôveryhodným spôsobom;

49.  zdôrazňuje, že politickú transformáciu a demokratizáciu musí sprevádzať dodržiavanie ľudských práv, presadzovanie spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia a zásad právneho štátu a zakladanie demokratických inštitúcií; žiada, aby EÚ systematicky podporovala slobodne a spravodlivo zvolené parlamenty; zdôrazňuje, že je potrebné zasadzovať sa o politické dialógy medzi vládnymi a opozičnými stranami;

50.  pripomína, že v nadväznosti na Arabskú jar Európska únia opätovne vymedzila svoju politiku susedstva voči južnému Stredozemiu a trvá na úlohe občianskej spoločnosti a na zásade „viac za viac“ v záujme vytvorenia pevnejších partnerstiev so svojimi susedmi a v záujme usmerňovania ich reforiem a prechodu k demokracii;

51.  domnieva sa, že vzťahy EÚ so všetkými tretími krajinami by sa mali riadiť výkonnostným prístupom „viac za viac“, že EÚ by mala partnerským krajinám udeľovať posilnený štatút, len ak sú splnené jasné požiadavky týkajúce sa ľudských práv a demokracie, a že by nemala váhať pozastaviť tento štatút v prípade, ak by tieto požiadavky už neboli splnené;

52.  požaduje účinnejšie využívanie nových technológií a internetu s cieľom v čo najväčšej miere sprístupňovať informácie o ľudských právach a demokracii, ako aj o programoch EÚ, ľuďom na celom svete;

53.  víta pilotnú prácu týkajúcu sa jednotlivých krajín, ktorú doteraz vykonalo deväť delegácií EÚ s cieľom dosiahnutia väčšej súdržnosti v záujme podpory demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, ako to iniciovala Rada vo svojich záveroch z rokov 2009 a 2010 a ako bolo zakotvené v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012;

54.  žiada, aby Komisia a ESVČ zlepšili koordináciu s Európskym parlamentom, pokiaľ ide o druhú generáciu pilotných krajín, tak aby sa zabezpečilo, že všetky inštitúcie EÚ sa budú podieľať a budú spájať svoje odborné znalosti v rámci účinného vykonávania podpory demokracie v tretích krajinách;

55.  blahoželá Európskej nadácii na podporu demokracie k jej efektívnej práci pri presadzovaní demokracie v našom susedstve a podporuje starostlivé rozširovanie jej mandátu na iné spoločnosti, ktoré sa usilujú o demokratizáciu; vyzýva členské štáty, aby v duchu solidarity a odhodlania poskytovali dostatok financií do rozpočtu nadácie s cieľom zaistiť čo najpružnejšiu a najúčinnejšiu podporu miestnym aktérom demokratických zmien;

56.  zdôrazňuje dôležitosť posilňovania úlohy žien pri presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, podporovaní predchádzania konfliktom a upevňovaní politickej účasti a zastúpenia; v tejto súvislosti takisto poznamenáva, že by sa mali zohľadniť odporúčania uvedené v správach volebných pozorovateľských misií EÚ o úplnej a rovnocennej účasti žien na volebnom procese a že by sa podľa nich malo konať;

57.  pripomína, že rozširovanie je najúspešnejším úsilím EÚ v oblasti demokratizácie, a zdôrazňuje, že rokovania so západným Balkánom zostávajú hlavným nástrojom na pomoc týmto krajinám so zavedením plnohodnotných demokratických spoločností;

Podpora EÚ pre obhajcov ľudských práv

58.  víta závery Rady venované obhajcom ľudských práv pri príležitosti 10. výročia usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv; okrem toho oceňuje Komisiu za jej zvýšené využívanie financovania z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom poskytovať pohotovostné granty pre obhajcov ľudských práv, ktorým hrozí bezprostredné riziko, a nabáda Komisiu, aby ďalej skúmala nové spôsoby, ako podporovať obhajcov ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína význam Európskej nadácie na podporu demokracie ako nástroja na presadzovanie a ochranu prodemokratických aktivistov, blogerov a novinárov na celom svete;

59.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prenasledovanie a marginalizácia obhajcov ľudských práv je naďalej na celom svete veľmi rozšírenou tendenciou, predovšetkým v krajinách, ktoré neakceptujú univerzálnosť ľudských práv;

60.  vyzýva EÚ, aby kládla osobitný dôraz na problematiku väznených obhajcov ľudských práv na celom svete a na potrebu, aby EÚ kolektívne zintenzívnila úsilie o zaistenie prepustenia týchto osôb, a to okrem iných stratégií aj vytvorením vnútornej pracovnej skupiny Európskeho parlamentu, ktorá sa prostredníctvom úzkej spolupráce s občianskou spoločnosťou bude informovať o prípadoch väznených aktivistov na celom svete;

61.  opakuje svoju výzvu určenú ESVČ, aby naďalej chránila MVO, obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti, novinárov a právnikov zvyšovaním účinnosti dialógov EÚ o ľudských právach a presadzovaním tematických priorít EÚ a usmernení EÚ o ľudských právach; v tejto súvislosti povzbudzuje organizovanie kampaní zameraných na obhajcov ľudských práv, a to aj vo vzdialenejších oblastiach tretích krajín, s cieľom pomôcť pri plnení zámerov politiky EÚ;

62.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zaistili, že granty a iné programy EÚ budú dostupné nielen pre veľké MVO, ale aj na budovanie miestnych kapacít; naliehavo preto požaduje zníženie byrokratickej záťaže pri súčasnom zachovaní zodpovednosti v postupoch podávania žiadostí a účtovných postupoch a nabáda, aby sa zohľadňoval čoraz vyšší tlak, ktorý na občiansku spoločnosť vyvíjajú represívne režimy; požaduje pragmatickejší prístup k spoločnostiam nachádzajúcim sa na prechode k demokracii, aby sa zaistila podpora vhodných organizácií a osôb;

63.  žiada, aby sa ESVČ a delegácie EÚ zapájali s obhajcami ľudských práv a MVO do skutočného a pragmatického politického dialógu s cieľom nájsť čo najlepšie spôsoby podpory prostredia priaznivého pre ich prácu; žiada, aby EÚ rozšírila svoju aktívnu diplomaciu v tretích krajinách a posilnila postavenie kontaktných miest pre ľudské práva s cieľom začleniť otázku ľudských práv do každodennej politickej činnosti príslušnej delegácie EÚ tým, že budú systematicky pripomínať mená politických väzňov a že sa budú zúčastňovať na monitorovaní súdnych procesov a návštevách vo väzniciach, ako aj sledovať dané procesy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ využívala verejnú diplomaciu na podporu obhajcov ľudských práv a aby požadovala prepustenie uväznených aktivistov za ľudské práva; trvá na tom, aby sa vyšší predstavitelia EÚ, a to aj PK/VP, predseda Rady, komisári, osobitní zástupcovia EÚ a vládni úradníci z členských štátov najmä pri cestách do krajín, v ktorých je občianska spoločnosť pod tlakom, systematicky stretávali s obhajcami ľudských práv;

64.  vyzýva PK/VP a ministrov zahraničných vecí krajín EÚ, aby každoročne usporiadali zasadnutie Rady pre zahraničné veci venované diskusii o úsilí EÚ o zaistenie prepustenia obhajcov ľudských práv, novinárov, politických aktivistov a iných osôb, ktoré svoje práva uplatňujú pokojným spôsobom, s osobitným dôrazom na prípady uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu venovaných diskusiám o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

Podpora EÚ pre univerzálne ľudské práva a multilaterálne organizácie pre ľudské práva

65.  pripomína záväzok Európskeho parlamentu a jeho Podvýboru pre ľudské práva podporovať silný multilaterálny systém ľudských práv pod záštitou OSN vrátane tretieho výboru Valného zhromaždenia, Rady pre ľudské práva a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj prácu príslušných špecializovaných agentúr OSN, ako je napríklad Medzinárodná organizácia práce (MOP), a činnosť v rámci osobitných postupov OSN;

66.  pripomína význam rozhodnutí vydaných Európskym súdom pre ľudské práva a ich vykonávania príslušnými krajinami, pokiaľ ide o dodržiavanie a upevňovanie ľudských práv ako základných hodnôt a zásad;

67.  pripomína svoj pevný postoj inštitucionalizovať svoju účasť na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN, ako sa uvádza v jeho uznesení zo 7. februára 2013 o prioritách EÚ v rámci UNHRC, považuje za nevyhnutné, aby sa aj naďalej pokračovalo v praxi vysielať delegácie Európskeho parlamentu na príslušné zasadnutia Rady pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN, a považuje za poľutovaniahodné, že v roku 2014 sa táto prax prerušila;

68.  opätovne zdôrazňuje dôležitosť aktívnej účasti EÚ na všetkých mechanizmoch OSN pre ľudské práva, najmä v treťom výbore Valného zhromaždenia a v Rade pre ľudské práva; nabáda členské štáty EÚ, aby tak urobili ako spolupredkladatelia a iniciátori rezolúcií, aktívnou účasťou na diskusiách a interaktívnych dialógoch a vydávaním vyhlásení; dôrazne podporuje rozširujúcu sa prax EÚ týkajúcu sa medziregionálnych iniciatív;

69.  opäť zdôrazňuje dôležitosť účinnej koordinácie a spolupráce medzi ESVČ, Komisiou, Európskym parlamentom a členskými štátmi v oblasti otázok týkajúcich sa ľudských práv; nabáda ESVČ, aby najmä prostredníctvom delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve posilnila súdržnosť EÚ pomocou včasných a vecných konzultácií, a tak jednomyseľne prezentovala pozíciu EÚ;

70.  pripomína význam činnosti Európskej únie v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v čase, keď sa táto organizácia pripravuje na bilanciu 40 rokov svojej existencie; nabáda na posilnenie väzieb medzi EÚ, OBSE a Radou Európy;

71.  pripomína tiež význam práce vykonanej Radou Európy v tejto oblasti, ako aj to, že je dôležité, aby EÚ v súlade so zmluvami urýchlene pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

72.  opätovne potvrdzuje, že je dôležité začleniť činnosť vykonávanú v New Yorku a Ženeve v rámci Valného zhromaždenia OSN, tretieho výboru a Rady pre ľudské práva do príslušných vnútorných a vonkajších činností EÚ s cieľom zabezpečiť súdržnosť;

Politika EÚ v oblasti medzinárodného trestného súdnictva a Medzinárodný trestný súd

73.  opakuje svoju plnú podporu pre činnosť Medzinárodného trestného súdu v rámci jeho úlohy skoncovať s beztrestnosťou páchateľov najzávažnejších trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo, a zabezpečovať spravodlivosť obetiam vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o akékoľvek pokusy oslabiť jeho legitimitu alebo nezávislosť; pripomína jeho zásadnú úlohu v dvojakom procese dosahovania spravodlivosti a zmierenia; naliehavo nabáda EÚ a jej členské štáty, aby s týmto súdom spolupracovali a poskytovali mu silnú diplomatickú a politickú podporu v bilaterálnych vzťahoch a na všetkých fórach vrátane OSN; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa dosiaľ nevykonalo; vyzýva EÚ, jej členské štáty a osobitných zástupcov EÚ, aby aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti zločinov podľa Rímskeho štatútu; domnieva sa, že narastajúci počet štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, predstavuje dôležitý vývoj pri posilňovaní univerzálnosti tohto súdu; víta ratifikáciu Rímskeho štatútu Pobrežím Slonoviny vo februári 2013, ale považuje za poľutovaniahodné, že žiadny štát tento štatút neratifikoval v roku 2014; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o presadzovanie ratifikácie a vykonávania Rímskeho štatútu s cieľom rozšíriť prístup k spravodlivosti pre obete závažných trestných činov podľa medzinárodného práva; vyzýva členské štáty EÚ ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, aby mu poskytli zdroje, ktoré potrebuje na to, aby svoj mandát vykonával spravodlivo a účinne; nabáda EÚ, aby naďalej poskytovala pomoc medzinárodnému trestnému súdnictvu a Medzinárodnému trestnému súdu, a to aj podporou subjektov občianskej spoločnosti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

74.  opakuje svoju požiadavku vytvoriť post osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné súdnictvo a medzinárodné humanitárne právo s cieľom poskytnúť týmto témam výsadné postavenie a viditeľnosť, aké si zaslúžia, účinne presadzovať agendu EÚ a začleňovať boj proti beztrestnosti do všetkých vonkajších činností EÚ;

75.  považuje za poľutovaniahodné, že Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu doteraz nebol zahrnutý v novom nariadení o VSP do zoznamu dohovorov, ktoré sú predpokladom na dosiahnutie štatútu VSP+; konštatuje, že niektoré štáty, ktoré sa uchádzajú o získanie štatútu VSP+ (napr. Arménsko a Pakistan), nie sú zmluvnými stranami štatútu alebo ho neratifikovali; pripomína svoje odporúčanie, aby sa Rímsky štatút doplnil do budúceho zoznamu dohovorov;

76.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ prijala spoločnú pozíciu k pozmeňujúcemu návrhu týkajúcemu sa trestného činu agresie a pozmeňujúcim návrhom z Kampaly, a vyzýva členské štáty, aby urýchlene zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s vymedzeniami stanovenými v pozmeňujúcich návrhoch z Kampaly, ako aj s inými záväzkami v rámci Rímskeho štatútu, aby tak umožnili vnútroštátne vyšetrovania a trestné stíhania vykonávané členskými štátmi a zintenzívnenie spolupráce s Medzinárodným trestným súdom;

77.  pred 100. výročím arménskej genocídy vyzýva všetky členské štáty, aby ju uznali, a nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby ďalej prispeli k jej uznaniu;

78.  naliehavo vyzýva ESVČ, aby šírila osvedčené postupy v oblasti práv, ochrany a podpory obetí trestných činov a násilia v tretích krajinách a aby si vymieňala protikorupčné politiky s tretími krajinami, keďže korupcia je často bránou k beztrestnosti a príčinou nespravodlivosti voči obetiam;

Opatrenia EÚ proti trestu smrti

79.  opätovne zdôrazňuje jednomyseľný nesúhlas s trestom smrti a povzbudzuje EÚ a jej členské štáty, aby zachovali dôsledne sledovanú politiku zameranú na celosvetové zrušenie trestu smrti; naliehavo vyzýva ESVČ, aby nepoľavovala v pozornosti, pokiaľ ide o vývoj vo všetkých krajinách, a aby využila všetky prostriedky vplyvu, ktoré má k dispozícii;

80.  plne podporuje rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z decembra 2014 o moratóriu na využívanie trestu smrti(23);

81.  vyzýva EÚ, aby naďalej využívala spoluprácu a diplomaciu na všetkých možných fórach na celom svete s cieľom dosiahnuť zákaz trestu smrti v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti a aby zaistila plné dodržiavanie práva na spravodlivý proces každej jednotlivej osoby čeliacej poprave, a to bez používania mučenia a iného zlého zaobchádzania na získanie priznania;

82.  vyjadruje znepokojenie nad údajným nárastom počtu popráv v celosvetovom meradle od roku 2012 do roku 2013 napriek skutočnosti, že popravy sa vykonávajú v čoraz menšom počte krajín, ktoré sú v menšine; vyzýva EÚ, aby prijala náležité opatrenia týkajúce sa neustále vysokého počtu popráv v Číne a Iráne, obnovenia popráv v roku 2013 v Indonézii, Kuvajte, Nigérii a Vietname, popráv maloletých v Iráne, Saudskej Arábii a Jemene v roku 2013 a výrazného nárastu počtu nahlásených popráv v Iraku a Saudskej Arábii;

83.  víta oživenie diskusie v Spojených štátoch o svojvôli a povahe trestu smrti náchylnej na chyby, kampaň na zastavenie toku látok, ktoré sa používajú na popravu, z Európy do Spojených štátov a zrušenie trestu smrti v štáte Maryland v roku 2013; nabáda PK/VP, OZEÚ a ESVČ, aby sa zapojili do rokovaní s federálnou vládou a štátnymi vládami v USA s cieľom urýchliť zrušenie trestu smrti v Spojených štátoch, a tak medzinárodne posilniť transatlantickú spoluprácu dôveryhodným presadzovaním ľudských práv, medzinárodného súdnictva a demokracie;

84.  nabáda Komisiu, aby využívala novú flexibilitu, ktorú teraz ponúka európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, s cieľom preskúmať nové spôsoby kampane za zrušenie trestu smrti a podporovať opatrenia zamerané na zamedzenie trestom smrti alebo popravám;

85.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, v akých sa uskutočňujú popravy v krajinách, ktoré ešte stále využívajú trest smrti, a aby naďalej podporovala právnu a ústavnú reformu smerujúcu k jeho úplnému a celkovému zrušeniu;

86.  pripomína svoje pevné presvedčenie, že trest smrti je ako porušenie práva na nedotknuteľnosť osoby a ľudskú dôstojnosť nezlučiteľný so zákazom krutého, neľudského alebo ponižujúceho trestania podľa medzinárodného práva, a vyzýva ESVČ a členské štáty, aby formálne uznali túto nezlučiteľnosť a aby náležite prispôsobili politiku EÚ týkajúcu sa trestu smrti; zdôrazňuje, že je potrebné vykladať príslušné usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti a mučenia ako prierezové;

Činnosť EU zameraná na boj proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

87.  naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby vzhľadom na neustávajúce správy o rozšírených praktikách mučenia a zneužívania na celom svete zintenzívnili úsilie EÚ v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; opäť pripomína svoje znepokojenie, že kroky EÚ v tejto oblasti sú naďalej zväčša nedostatočné a nezodpovedajú jej záväzkom podľa usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia; osobitne vyzýva, aby EÚ väčšmi podporovala vytvorenie a posilnenie vnútroštátnych a regionálnych mechanizmov na predchádzanie mučeniu; berie na vedomie návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (COM(2014)0001), ktorý Komisia predložila 14. januára 2014, a to v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. júna 2010;

88.  upozorňuje, že podľa článkov 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu môže byť mučenie páchané systematicky alebo vo veľkom rozsahu vojnovým zločinom alebo zločinom proti ľudskosti; zdôrazňuje, že zásadou zodpovednosti za ochranu sa medzinárodnému spoločenstvu ukladá osobitná zodpovednosť, na základe ktorej musí konať;

89.  nabáda ESVČ, aby venovala zvýšenú pozornosť záverom Výboru OSN proti mučeniu, podvýboru vytvoreného na základe opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu a výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu týkajúcim sa jednotlivých krajín a aby systematicky upozorňovala na tieto otázky v politických dialógoch s dotknutými krajinami a vo verejných vyhláseniach; vyzýva ESVČ, najmä delegácie EÚ, a členské štáty, a to predovšetkým ich veľvyslanectvá v príslušných oblastiach, aby takisto zintenzívnili vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje monitorovanie obchodu s tovarom, ktorý by bolo možné použiť na páchanie mučenia alebo neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako aj svoje monitorovanie obchodu s položkami a technológiami s dvojakým použitím;

90.  zdôrazňuje, že príslušníci zraniteľných skupín, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, sú v prípade zadržania častejšie vystavovaní mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť;

91.  odsudzuje skutočnosť, že európske podniky vyvážajú výrobky a zbrane, ktoré možno použiť na účely mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, a to aj v rámci potláčania protestov; v tejto súvislosti podporuje proces revízie nariadenia (ES) č. 1236/2005;

92.  opäť zdôrazňuje význam účinných mechanizmov kontroly vývozu v prípade niektorých liekov, ktoré možno použiť na popravy, a zariadení, ktoré možno použiť na mučenie; vyzýva Komisiu, aby zostávajúce medzery v príslušnom nariadení riešila zavedením všeobecnej doložky o konečnom využití, ktorou by sa zakazoval vývoz akýchkoľvek liekov, ktoré by bolo možné použiť na mučenie alebo popravu;

93.  naliehavo vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby sa usilovali o zaistenie ratifikácie Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006 všetkými tretími krajinami;

Ľudské práva v obchodných dohodách EÚ a iných medzinárodných dohodách

94.  vyzýva EÚ, aby zaistila, aby sa prostredníctvom obchodných dohôd uzatváraných s tretími krajinami podporoval ich hospodársky a sociálny rozvoj a zabezpečila dobrá správa ich prírodných zdrojov vrátane pôdy a vody; opakuje svoju výzvu na systematické začleňovanie záväzných, vymožiteľných a nemeniteľných doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd EÚ vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré boli uzatvorené alebo sa majú uzatvoriť s tretími krajinami, a požaduje lepšiu konzultáciu s Európskym parlamentom v počiatočných fázach procesu rokovaní o obchodných a investičných dohodách, účinné monitorovanie uplatňovania doložiek o ľudských právach a informovanie Európskeho parlamentu o aspektoch týchto dohôd týkajúcich sa ľudských práv;

95.  poukazuje na to, že obchodná politika prispieva k dosiahnutiu celkových cieľov EÚ a že podľa článku 207 ZFEÚ sa obchodná politika EÚ musí uskutočňovať „v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“; ďalej poukazuje na to, že podľa článku 3 ZEÚ Únia musí prispievať „k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov“;

96.  vyzýva Komisiu, aby pri príprave svojej budúcej obchodnej stratégie zohľadňovala významnú úlohu obchodných a medzinárodných dohôd pri presadzovaní ľudských práv na medzinárodnej scéne;

97.  zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v spolupráci a dialógu na multilaterálnej úrovni medzi EÚ, a predovšetkým Svetovou obchodnou organizáciou a OSN, v oblasti ľudských práv v záujme zaistenia, aby multilaterálny obchodný rámec prispieval k dodržiavaniu ľudských práv;

98.  upozorňuje, že VSP bol pripravovaný tak, aby sa zabezpečilo, že prijímajúce krajiny rešpektujú zásady medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv a základné pracovné normy, a že VSP zahŕňa osobitný režim doplnkových colných preferencií na presadzovanie ratifikácie a skutočnej realizácie základných medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovnom práve, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných; opätovne pripomína, že nedodržiavanie týchto podmienok môže viesť k pozastaveniu obchodnej dohody; pripomína význam pravidelného sledovania a hodnotenia, pokiaľ ide o vykonávanie medzinárodných dohovorov krajinami, ktoré využívajú VSP+;

99.  víta skutočnosť, že 1. januára 2014 nadobudol účinnosť revidovaný VSP; pripomína, že VSP+ sa vo všeobecnom systéme preferencií zachoval a že vyžaduje od krajín, ktoré ho chcú využívať, aby sa zaviazali, že budú v plnej miere spolupracovať s medzinárodnými organizáciami v oblasti dodržiavania medzinárodných dohovorov o ľudských právach a právach pracovníkov;

Podnikanie a ľudské práva

100.  považuje za poľutovaniahodné, že ešte stále chýba ucelený prístup, pokiaľ ide o spôsob, akým spoločnosti na celom svete dodržiavajú normy v oblasti ľudských práv, a že to niektorým štátom a podnikom umožňuje obchádzanie takýchto pravidiel; preto zdôrazňuje potrebu prijatia pravidiel o sociálnej zodpovednosti podnikov; dôrazne podporuje uplatňovanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinné opatrenia na fungovanie rámca „chrániť, rešpektovať a naprávať“, ktorý predložil osobitný zástupca OSN pre podnikanie a ľudské práva John Ruggie; pripomína dôležitosť podpory zásad sociálnej zodpovednosti podnikov, a to aj v rámci podnikateľskej činnosti mimo EÚ, a zabezpečenia ich dodržiavania v celom dodávateľskom reťazci, najmä pokiaľ ide o nelegálny obchod s drevom, obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a obchodovanie s nerastmi pochádzajúcimi z oblastí konfliktov; vyjadruje presvedčenie, že európske spoločnosti a ich pobočky a subdodávatelia by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní a šírení medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv na celom svete;

101.  žiada, aby Komisia a ESVČ nabádali delegácie EÚ na celom svete, aby sa venovali podnikom EÚ s cieľom presadzovať dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť, aby otázka „podnikania a ľudských práv“ bola zahrnutá medzi hlavnými témami v miestnych výzvach na predkladanie návrhov v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby podniky, ktoré sa riadia ich vnútroštátnym právom, dodržiavali ľudské práva alebo sociálne, zdravotné a environmentálne normy, ktoré sa na ne vzťahujú, v prípade premiestnenia do tretej krajiny alebo vykonávania činnosti v tretej krajine;

102.  pripomína stratégiu EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014, v ktorej sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali národné plány na zavedenie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; opakuje svoju výzvu Komisii, aby pravidelne podávala správy o implementácii hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv členskými štátmi EÚ, a to aj v ich národných akčných plánoch; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia nedosiahla dostatočný pokrok, pokiaľ ide o vyhovenie žiadosti Európskeho parlamentu, aby navrhla právne predpisy, ktorými by sa vyžadovalo, aby spoločnosti z EÚ zaistili, že ich transakcie nebudú podporovať páchateľov konfliktov alebo závažných prípadov porušovania ľudských práv;

103.  opäť potvrdzuje, že európske podniky by mali uplatňovať náležitú starostlivosť, aby zaistili, že pri svojej činnosti dodržiavajú ľudské práva, nech už ju vykonávajú kdekoľvek; zdôrazňuje význam zmysluplného podávania správ o vplyvoch, pokiaľ ide aspekty ľudských práv a sociálne a environmentálne aspekty projektov podporovaných európskymi finančnými inštitúciami; trvá na tom, že je potrebné, aby tieto inštitúcie zaistili súlad svojich činností s článkom 21 ZEÚ, ktorý okrem iného obsahuje povinnosť dodržiavať ľudské práva;

104.  konštatuje, že spoločnosti by to nemali považovať za problém, ale skôr za príležitosť na vytvorenie nového obchodného potenciálu v tých regiónoch, ktoré najviac potrebujú udržateľné a zodpovedné investovanie, a za prostriedok prispievajúci k dodržiavaniu ľudských práv v rozvojových krajinách;

105.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zaistili, aby spoločnosti vo vlastníctve štátnych príslušníkov tretích krajín alebo vo vlastníctve tretích štátov a so sídlom v členských štátoch nepodporovali páchateľov konfliktov alebo závažných porušení ľudských práv vrátane moderných podôb otroctva, ako napríklad obchodovania s ľuďmi a ich zamestnávania za neprijateľných podmienok;

106.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali rázne iniciatívy na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pre obete prípadov porušovania ľudských práv spojených s podnikateľskými činnosťami mimo EÚ; takisto trvá na tom, že je potrebné zaviesť účinné nápravné opatrenia s cieľom sankcionovať podniky vinné z porušovania ľudských práv a poskytnúť odškodnenie obetiam takéhoto porušovania;

107.  vyzýva EÚ, aby sa zapojila do vznikajúcej diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

108.  pripomína štyri základné a všeobecné pracovné normy zakotvené v nástrojoch MOP, a to: slobodu združovania a právo na kolektívne vyjednávanie; odstránenie všetkých foriem nútenej práce, vykorisťovania a otroctva; zrušenie detskej práce a odstránenie diskriminácie v zamestnaní;

109.  osobitne pripomína naliehavú potrebu rešpektovať slobodu združovania a bojovať proti všetkým formám represie vrátane vrážd odborárov;

110.  s veľkým znepokojením konštatuje, že podľa MOP sa približne 21 miliónov mužov, žien a detí na celom svete nachádza v istej forme otroctva; vyzdvihuje potrebu zaoberať sa ľudskými právami uceleným a komplexným spôsobom, a to s dôrazom na občianske, politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne práva a pevným a záväzným odhodlaním presadzovať ich, pretože bez týchto práv nie je možné dosiahnuť rozvoj; zdôrazňuje potrebu bojovať proti základným príčinám chudoby; vyzdvihuje povinnosť dodržiavať medzinárodné pracovné normy v súlade s plnením programu dôstojnej práce MOP; zastáva názor, že sociálne otázky by mali mať vo vonkajších vzťahoch EÚ významnejšie miesto; v tejto súvislosti považuje za poľutovaniahodné, že EÚ nedisponuje štandardným formátom pre „sociálnu doložku“, ktorá sa má zahrnúť do všetkých dohôd o vonkajšom obchode; naliehavo preto vyzýva EÚ, aby do všetkých svojich dohôd o vonkajšom obchode začlenila kapitolu o rozvoji a sociálnu doložku zohľadňujúcu základné pracovné normy MOP;

111.  konštatuje, že zhoršujúca sa bezpečnostná situácia vo svete a zostrujúca sa finančná kríza od kolapsu v roku 2008 viedli k zvýšeniu miery využívania detskej práce v najchudobnejších krajinách sveta a mohli by mať právne následky pre spoločnosti, ktoré získavajú tovar z rozvojového sveta, a ohroziť ich dobré meno; naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby ďalej podporovali Medzinárodný program na odstránenie detskej práce, a to najmä v rozvojových krajinách, v ktorých musí poľutovaniahodné množstvo detí pracovať, aby zvýšili príjmy rodiny;

Opatrenia EÚ s cieľom zabezpečiť práva na slobodu prejavu online a offline a obmedziť vplyv technológií sledovania na ľudské práva

112.  uznáva, že rýchly vývoj informačných a komunikačných technológií zmenil prostredie pre uplatňovanie slobody prejavu a prístupu k informáciám na celom svete, čo prinieslo výrazné výhody aj vážne obavy; v tejto súvislosti víta, že Rada v máji 2014 prijala cielené usmernenia EÚ týkajúce sa slobody prejavu online a offline;

113.  opakovane zdôrazňuje, že sloboda prejavu a sloboda, nezávislosť a pluralita médií sú základnými prvkami udržateľnej demokracie, ktorými sa maximalizuje zapojenie občianskej spoločnosti a posilňuje postavenie občanov, a preto sú nevyhnutné na zaistenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnom živote;

114.  požaduje väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám a komunikácii a necenzurovaného prístupu na internet (digitálnej slobody);

115.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zlepšili svoje monitorovanie všetkých obmedzení slobody prejavu vrátane agresívneho využívania trestných právnych predpisov o hanobení a iných obmedzujúcich právnych predpisov, reštriktívnych kritérií alebo zaťažujúcich postupov v oblasti prístupu k registrácii novinárov a akýchkoľvek iných profesií spojených s médiami a aby takéto konanie jasne a rýchlo odsúdili, vytvorili mediálne domy a prijali dôrazné iniciatívy na podporu lepšieho prístupu k informáciám, ktoré sú vo verejnom záujme;

116.  odsudzuje všetky obmedzenia digitálnej komunikácie vrátane rušenia webových stránok a blokovania osobných účtov, ak sú zamerané proti občianskej spoločnosti, aktivistom bojujúcim za občianske slobody a slobodným médiám;

117.  vyjadruje znepokojenie nad šírením technológií monitorovania, dohľadu, cenzúry a filtrovania, ktoré predstavujú rastúcu hrozbu pre aktivistov za ľudské práva demokraciu v autokratických krajín a takisto vyvolávajú znepokojujúce otázky týkajúce sa práv na súkromie v demokratických krajinách, dokonca aj keď sa používajú s legitímnymi cieľmi, ako je napríklad boj proti terorizmu, bezpečnosť štátu a presadzovanie práva;

118.  berie na vedomie, že v Európe sa nachádzajú významní výrobcovia hackerských a sledovacích technológií, ktoré možno použiť na porušovanie ľudských práv a na útok na európsku digitálnu infraštruktúru; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala európsky systém kontroly vývozu s cieľom zabrániť možnosti, aby sa nebezpečné technológie dostali do nesprávnych rúk;

119.  vyjadruje uznanie Komisii v súvislosti s tým, že v júni 2013 uverejnila usmernenia pre odvetvie IKT (informačné a komunikačné technológie) o implementácii hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; zostáva však znepokojený, pokiaľ ide o obchod s výrobkami a službami zameranými na zamietnutie prístupu na internet alebo umožňujúcimi hromadné sledovanie a monitorovanie internetovej prevádzky a mobilných komunikácií, filtrovanie výsledkov vyhľadávania či zasahovanie do súkromných hovorov; upriamuje pozornosť na oznámenie Komisie z 24. apríla 2014 s názvom Preskúmanie politiky kontroly vývozu: záruka bezpečnosti a konkurencieschopnosti v meniacom sa svete (COM(2014)0244), ktoré okrem iného uznáva problémy v oblasti ľudských práv, ktoré sa vyskytli pri vývoze určitých typov IKT; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila, ako zlepšiť túto situáciu s ohľadom na možné prijatie aktualizovaných usmernení v oblasti kontroly vývozu;

120.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj a šírenie technológií digitálnej bezpečnosti s cieľom posilniť postavenie obhajcov ľudských práv prostredníctvom poskytnutia mechanizmov bezpečného zhromažďovania, šifrovania a uchovávania, aby sa tak zabránilo monitorovaniu represívnymi vládami;

Podpora EÚ zameraná na občiansku spoločnosť a na slobodu zhromažďovania a združovania

121.  vyjadruje vážne znepokojenie nad obmedzovaním priestoru na legitímnu činnosť občianskej spoločnosti v mnohých krajinách sveta; považuje slobodnú občiansku spoločnosť za jeden zo základov na ochranu a podporu ľudských práv a demokratických hodnôt vo všetkých spoločnostiach; v tejto súvislosti víta všetky programy EÚ zamerané na odbornú prípravu mladých odborníkov z tretích krajín a na zjednodušenie programov študentských výmen pre štátnych príslušníkov tretích krajín, keďže ich prostredníctvom sa podporuje aktívna účasť mladých ľudí na budovaní demokracie a účinne sa prispieva k rozvoju občianskej spoločnosti;

122.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili svoje sledovanie všetkých obmedzení slobody zhromažďovania a združovania vrátane zákazov pre organizácie občianskej spoločnosti, agresívneho využívania trestných právnych predpisov o hanobení a iných reštriktívnych právnych predpisov, nadmerných požiadaviek na registráciu a výkazníctvo, príliš obmedzujúcich pravidiel o financovaní zo zahraničia a zákazov pre MVO zapájať sa do politických činností či kontaktov s cudzincami a aby tieto obmedzenia jednoznačne a rýchle odsúdili;

123.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby problematiku porušovania slobody zhromažďovania a združovania nastoľovali na všetkých úrovniach politického dialógu vrátane najvyššej úrovne v prípade, keď všetky iné formy dialógu vrátane dialógu o ľudských právach nepriniesli na daných miestach žiadne konkrétne zlepšenia; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tieto dialógy využívali na zaoberanie sa individuálnymi prípadmi vyvolávajúcimi znepokojenie, najmä všetkými prípadmi týkajúcimi sa osôb väznených len za vykonávanie svojho práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie;

124.  nabáda predstaviteľov delegácií EÚ a veľvyslanectiev členských štátov, aby monitorovali súdne procesy s obhajcami ľudských práv a všetkými osobami väznenými len za vykonávanie svojho práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie a aby v prípade potreby verejne odsúdili nedodržiavanie práv na spravodlivý proces;

125.  vyzýva EÚ, aby rešpektovanie a presadzovanie slobody zhromažďovania a združovania stanovila ako kľúčovú prioritu budúceho akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a aby v tomto smere predostrela konkrétne kroky, keďže sloboda zhromažďovania a združovania sú životne dôležité prvky demokracie a otvorenej spoločnosti;

126.  opakuje svoj súhlas s tým, aby sa väčšina finančných prostriedkov európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva pridelila na podporu činností obhajcov ľudských práv a činností občianskej spoločnosti na celom svete, a podporuje vytvorenie fondov na právnu ochranu s cieľom pomôcť trestne stíhaným novinárom a aktivistom so získaním prístupu k právnej pomoci a s dosiahnutím spravodlivého procesu;

127.  zdôrazňuje význam národných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv na vnútroštátnej úrovni pre monitorovanie ľudských práv a zvyšovanie informovanosti a pre zaistenie nápravy pre obete porušení; vyzýva EÚ, aby v súlade s parížskymi zásadami vytvorila politiku na podporu národných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a aby túto politiku stanovila ako prioritu v oblasti vonkajšej pomoci, najmä v rámci nástroja európskeho susedstva;

Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva alebo viery

128.  odsudzuje akékoľvek násilie a diskrimináciu na základe ideológie, náboženstva alebo viery, ako ustanovuje článok 10 ZFEÚ; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálymi správami o násilí a diskriminácii voči náboženským menšinám na celom svete, a to aj na Blízkom východe; zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva alebo viery je základným ľudským právom previazaným s inými ľudskými právami a základnými slobodami a zahŕňa právo veriť či neveriť, právo prejavovať alebo neprejavovať akékoľvek náboženstvo alebo vieru a právo zvoliť si vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia, ako sa uvádza v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

129.  vyzýva EÚ a jej členské štáty zaistili rešpektovanie náboženských menšín na celom svete, najmä na Blízkom východe, kde kresťania, ako sú katolíci, apoštolskí Arméni, Kopti a jezídovia, ako aj moslimské menšiny prenasleduje IS a iné teroristické skupiny;

130.  dôrazne odsudzuje útoky na kresťanov v niekoľkých krajinách na celom svete a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí; je hlboko znepokojený čoraz vyšším počtom prípadov represie, diskriminácie, netolerancie a násilných útokov voči kresťanským komunitám, najmä v Afrike, Ázii a na Blízkom východe; žiada ďalej vlády, aby všetkých zodpovedných postavili pred súd; je hlboko znepokojený súčasnou situáciou kresťanov v Severnej Kórei, Somálsku, Sýrii, Iraku, Afganistane, Saudskej Arábii, Pakistane, Uzbekistane, Jemene, Nigérii a v mnohých iných krajinách, kde kresťania žijú v strachu zo zabitia, sú vystavovaní mučeniu, znásilňovaniu a únosom a ich kostoly sú poškodzované alebo ničené;

131.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou osôb patriacich k menšine rohingyjských moslimov v Barme/Mjanmarsku, ktorým odmietajú udeliť barmské občianstvo a ktoré čelia systematickému porušovaniu ľudských práv a prenasledovaniu; pripomína svoje uznesenie z 13. júna 2013 o situácii rohingyjských moslimov(24);

132.  víta skutočnosť, že počas vykazovaného roka 2013 boli prijaté usmernenia EÚ o presadzovaní a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vykonávaniu týchto usmernení, a to na medzinárodných aj regionálnych fórach a v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami, s osobitnou pozornosťou venovanou zraniteľnej situácii odpadlíkov; chváli novú PK/VP za vyjadrenie, že sloboda náboženstva alebo viery je jednou z priorít v oblasti ľudských práv; nabáda PK/VP a ESVČ, aby zaviedli trvalý dialóg s MVO, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

133.  víta záväzok EÚ presadzovať právo na slobodu náboženstva alebo viery na medzinárodných a regionálnych fórach vrátane OSN, OBSE, Rady Európy a iných regionálnych mechanizmov; nabáda EÚ, aby naďalej pripravovala svoju každoročnú rezolúciu o slobode náboženstva alebo viery na Valnom zhromaždení OSN a aby naďalej podporovala mandát osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery;

Práva žien a dievčat

134.  víta skutočnosť, že EÚ podporuje rezolúcie OSN o rodových otázkach, najmä o odstránení násilia páchaného na ženách a dievčatách, o diskriminácii žien a o úlohe slobody prejavu a presvedčenia pri posilňovaní postavenia žien, ako aj vyhlásenia OSN o predčasných a nútených manželstvách a o mrzačení ženských pohlavných orgánov;

135.  vyzýva EÚ, aby sa aktívne zúčastnila na 59. zasadnutí Komisie pre postavenie žien a aby pokračovala v boji proti všetkým pokusom oslabiť Pekinskú akčnú platformu OSN, pokiaľ ide okrem iného o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské práva, ako aj o sexuálne a reprodukčné práva;

136.  považuje za poľutovaniahodné, že telá žien a dievčat, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a súvisiace práva, stále predstavujú ideologické bojisko, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali neodňateľné práva žien a dievčat na fyzickú nedotknuteľnosť a autonómne rozhodovanie, a to aj pokiaľ ide o právo na dobrovoľné plánovanie rodičovstva a na bezpečné a zákonné umelé prerušenie tehotenstva a právo nebyť vystavená násiliu vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, detských manželstiev, manželstiev v nízkom veku, manželstiev vynútených násilím a znásilnení medzi manželmi;

137.  opätovne odsudzuje všetky formy zneužívania žien a dievčat a násilia páchaného na ženách a dievčatách, najmä využívanie sexuálneho násilia ako vojenskej zbrane a domáce násilie; vyzýva preto všetky členské štáty Rady Európy, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; vyzýva EÚ, aby podnikla kroky s cieľom pristúpiť k tomuto dohovoru v záujme zabezpečenia súladu medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách a dievčatách;

138.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vládami, ktoré zatvárajú oči pred neľudskými prípadmi sexuálneho zneužívania žien v čase, keď každá tretia žena na svete zažije za svoj život násilie; ďalej naliehavo vyzýva ESVČ, aby stanovila osvedčené postupy na boj proti znásilňovaniu a sexuálnemu násiliu páchanému na ženách v tretích krajinách s cieľom odstrániť základné príčiny tohto problému;

139.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa orgány zaviazali vypracovať vzdelávacie kampane zacielené na mužov, a najmä na mladšie generácie, s cieľom predchádzať všetkým druhom rodovo motivovaného násilia a postupne ho odstraňovať; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby zdravotnícki pracovníci, príslušníci polície, vyšetrovatelia a sudcovia v EÚ aj v tretích krajinách boli náležite vyškoľovaní tak, aby mohli obetiam násilia pomáhať a podporovať ich;

140.  zdôrazňuje, že rodovo motivované násilie vrátane škodlivých praktík vychádzajúcich zo zvyklostí alebo z tradícií je porušením základných práv, a najmä ľudskej dôstojnosti, práva na život a práva na nedotknuteľnosť osoby;

141.  poukazuje na to, že Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je dôležitým a záväzným medzinárodným nástrojom, a preto pristúpenie ďalších a ďalších krajín k tomuto dohovoru výrazne prispeje k rozvoju integrovanej politiky na ochranu a posilnenie postavenia obetí a na podporu medzinárodnej spolupráce v danej oblasti;

142.  vyzýva Radu, aby problematiku potratov „na základe pohlavia plodu“ zaradila do usmernení EÚ týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám; nabáda Komisiu a Radu, aby vytvorili metódy a ukazovatele na zber údajov o tomto jave, a nabáda ESVČ, aby zahrnula túto problematiku do rozvoja a vykonávania stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

143.  zdôrazňuje význam vedenia informačných a osvetových kampaní v spoločenstvách, ktoré praktizujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov, sexuálne zneužívanie maloletých dievčat, manželstvá v nízkom veku a manželstvá vynútené násilím, vraždenie žien a iné rodovo motivované porušovanie ľudských práv, ako aj dôležitosť zapájania obhajcov ľudských práv, ktorí už bojujú za ukončenie týchto praktík, do príprav a realizácie týchto kampaní; opakuje, že detské manželstvá, manželstvá v nízkom veku a manželstvá vynútené násilím a nepresadzovanie zákonného veku na uzavretie manželstva predstavujú nielen porušenie práv detí, ale aj prekážku pri posilňovaní postavenia žien;

144.  dôrazne odsudzuje sexuálne násilie páchané na ženách a dievčatách, ktoré sa používa ako vojnová taktika, a to aj také trestné činy, akými sú hromadné znásilňovanie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, rodovo motivované formy prenasledovania vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, sexuálna turistika, manželstvá v nízkom veku a manželstvá vynútené násilím, zabíjanie v mene cti a všetky ostatné formy sexuálneho násilia s porovnateľnou závažnosťou; v tejto súvislosti vyjadruje aj naďalej mimoriadne znepokojenie nad situáciou napríklad v oblasti Veľkých jazier v Afrike a v Sýrii; vyjadruje podporu činnosti orgánu OSN Ženy, osobitnej spravodajkyne OSN pre násilie na ženách, jeho príčiny a dôsledky a osobitnej zástupkyne OSN pre sexuálne násilie súvisiace s konfliktami; víta skutočnosť, že v roku 2014 bola Sacharovova cena udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho mimoriadny boj za ochranu dievčat a žien, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia počas ozbrojených konfliktov;

145.  upozorňuje na skutočnosť, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú klasifikované v Rímskom štatúte ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN  2106 o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013 a ktorou sa opätovne potvrdzuje kľúčová úloha Medzinárodného trestného súdu v boji proti beztrestnosti v prípade sexuálnych zločinov a zločinov na základe rodovej príslušnosti; vyzýva EÚ, aby v plnej miere podporovala uplatňovanie týchto zásad;

146.  pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s významnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN  1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty v procese budovania udržateľného zmierenia podporovali systematickú účasť žien ako zásadnú súčasť mierových procesov a aby uznali potrebu zohľadňovania rodových hľadísk pri predchádzaní konfliktom, mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po skončení konfliktu, ako aj v procesoch prechodu k demokracii;

147.  považuje nedostatočné zastúpenie žien v politickom rozhodovaní za záležitosť základných práv a demokracie, čo sú hodnoty, ktoré by mali zdôrazňovať schopnosť vlád v najširšom rozsahu venovať pozornosť procesom budovania demokracie a jej udržiavania; víta uzákonené paritné systémy a rodové kvóty a žiada, aby sa čo najskôr vytvoril potrebný legislatívny proces;

148.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporovali plnú účasť žien na politickom a hospodárskom rozhodovaní, najmä v procesoch budovania mieru, prechodu na demokratické zriadenie a riešenia konfliktov; nabáda členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby sa sústredili na hospodársku a politickú emancipáciu žien v rozvojových krajinách a aby pritom podporovali ich angažovanosť v spoločnostiach a pri uskutočňovaní regionálnych projektov a projektov miestneho rozvoja;

149.  zdôrazňuje potrebu zaistiť, aby mali ženy v Európe a vo zvyšku sveta právo slobodne sa individuálne rozhodovať, a to na rovnakom základe ako muži, bez akýchkoľvek ideologických, politických či náboženských obmedzení;

Ľudské práva a korupcia

150.  pripomína, že korupcia je porušením ľudských práv a že EÚ požiadala o právomoc na podpísanie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC);

151.  považuje za poľutovaniahodné, že doteraz neboli vykonané žiadne opatrenia nadväzujúce na žiadosť Európskeho parlamentu adresovanú PK/VP, aby predložila akčný plán EÚ proti korupcii s cieľom účinne monitorovať odporúčania UNCAC vrátane povinnosti štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, zverejňovať a šíriť informácie o korupcii, zaviesť komunikačné kanály na podávanie správ o porušovaní a vytvoriť vhodný právny rámec pre ochranu svedkov a pre činnosť občianskej spoločnosti v tejto oblasti;

152.  naliehavo vyzýva Europol, aby vytvoril viac strategických a operačných partnerstiev s tretími krajinami v záujme účinnejšieho boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

153.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila inovatívne finančné mechanizmy na vykonávanie fiškálnych reforiem a posilnenie boja proti korupcii, nezákonným finančným tokom a daňovým únikom; v tejto súvislosti nabáda na úvahy o verejno-súkromných partnerstvách, o spájaní grantov a úverov a o pomoci rozvojovým krajinám lepšie mobilizovať svoje domáce zdroje; berie na vedomie výzvu na zavedenie medzinárodnej dane z finančných transakcií, ktorá by mohla fungovať ako ďalší zdroj financovania rozvoja, a pripomína členským štátom, že už súhlasili so zavedením vnútroštátnej dane z finančných transakcií a že sa zaviazali vyčleniť časť vybraných finančných prostriedkov na financovanie globálnych verejných statkov vrátane rozvoja;

154.  konštatuje, že tretie krajiny so slabou verejnou správou a s veľkými tokmi pomoci majú aj vyššiu mieru korupcie, v dôsledku ktorej sa mení plánovaný účel rozvojovej pomoci a oslabuje rozvoj ľudských práv; vyzýva ESVČ, aby podporovala rozvojové programy, v rámci ktorých idú humanitárna pomoc a transparentnosť ruka v ruke v záujme podpory ľudských práv v tretích krajinách;

155.  opakuje svoju výzvu EÚ a jej členským štátom, aby podporili ustanovenie osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva;

Obchodovanie s ľuďmi

156.  odsudzuje nezákonné obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s ľuďmi na účely odoberania orgánov a akékoľvek iné vykorisťujúce obchodné činnosti spojené s porušovaním práva na fyzickú nedotknuteľnosť a s páchaním násilia; zdôrazňuje potrebu riešiť otázku obchodovania s ľuďmi, ktorého obeťou sú väčšinou ženy, ktoré sú zneužívané na sexuálne účely;

157.  vyzýva EÚ, aby boj proti obchodovaniu s ľuďmi stanovila ako prioritu svojich vnútorných aj vonkajších politík, a to s osobitným dôrazom na ochranu obetí; požaduje intenzívnejšie a pravidelné prehodnocovanie úsilia EÚ; zdôrazňuje, že je potrebná rozšírená spolupráca s tretími krajinami pri výmene osvedčených postupov a rozbíjaní medzinárodných sietí obchodovania s ľuďmi, ktoré na nájdenie nových obetí využívajú aj internet; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty EÚ vykonávali smernicu 2011/36/EÚ a stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste

158.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú obeťami kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; vyzýva EÚ, aby prijala politiku zameranú na priame opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a aby do nového akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu začlenila politické ciele týkajúce sa diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste;

Práva LGBTI osôb

159.  považuje za poľutovaniahodné, že v 78 krajinách je homosexualita stále trestným činom, pričom 10 z nich zaň ukladá trest smrti (Saudská Arábia, Nigéria, Mauritánia, Sudán, Sierra Leone, Jemen, Afganistan, Irán, Maldivy a Brunej), a že 20 krajín stále kriminalizuje transrodové identity; dôrazne odsudzuje nedávny nárast diskriminačných právnych predpisov a domnieva sa, že postupy a násilné činy voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity by nemali zostať nepotrestané; nabáda na dôkladné monitorovanie situácie v Nigérii, Ugande, Malawi, Indii a Rusku, kde nové právne predpisy alebo nedávny právny vývoj vážne ohrozujú slobodu sexuálnych menšín; opätovne potvrdzuje, že podporuje pokračujúcu prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s cieľom bojovať proti týmto diskriminačným právnym predpisom a praktikám a všeobecnejšie činnosť OSN v tejto oblasti;

160.  podporuje myšlienku, že pre ESVČ by mali byť kroky v tejto oblasti prioritou a mala by klásť osobitný dôraz na situácie, v ktorých platí trest smrti a/alebo sú LGBTI osoby vystavované mučeniu a zlému zaobchádzaniu, pričom by tieto praktiky mala odsúdiť v súlade s usmerneniami EÚ o treste smrti a usmerneniami EÚ týkajúcimi sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

161.  víta skutočnosť, že v roku 2013 boli prijaté usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby nastoľovali otázku práv LGBTI osôb v dialógoch o politických a ľudských právach s tretími krajinami a na multilaterálnych fórach; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a ESVČ naďalej nastoľovali otázku práv LGBTI osôb v dialógoch o politických a ľudských právach a využívali európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva na podporu organizácií obhajujúcich práva LGBTI osôb tým, že im priznajú právo brániť sa proti homofóbnym a transfóbnym právnym predpisom a diskriminácii LGBTI osôb, zvyšovaním povedomia širokej verejnosti o diskriminácii a násilí, ktorým sú vystavení ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, a zabezpečením poskytovania núdzovej pomoci (vrátane psychosociálnej a lekárskej pomoci a pomoci pri mediácii a reintegrácii) osobám, ktoré takúto pomoc potrebujú;

162.  berie na vedomie legalizáciu manželstiev alebo civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia v čoraz väčšom počte krajín – v súčasnosti 17 – na celom svete; nabáda inštitúcie EÚ a členské štáty, aby ďalej prispievali k úvahám o uznávaní manželstiev alebo civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia ako o politickej, sociálnej, ľudskej a občianskoprávnej otázke;

163.  vyzýva Komisiu a WHO, aby poruchy rodovej identity vypustili zo zoznamu duševných porúch a porúch správania; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o skoncovanie s patologizáciou transidentít; nabáda štáty, aby zaistili rýchle, prístupné a transparentné postupy uznávania rodovej príslušnosti rešpektujúce právo sa sebaurčenie;

164.  víta čoraz väčšiu politickú podporu zákazu sterilizácie ako požiadavky pre právne uznanie rodovej identity, ako ju vyjadruje osobitný spravodajca OSN pre mučenie, a podporuje názor, že by sa takéto požiadavky mali považovať za porušenie práva na fyzickú nedotknuteľnosť a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a ako také by sa mali stíhať;

165.  víta zrušenie moldavského zákona zakazujúceho „propagáciu akýchkoľvek iných vzťahov než takých, ktoré súvisia so svadbou alebo rodinou“ v októbri 2013 a vyzýva ostatné krajiny v tomto regióne, aby nasledovali príklad Moldavska;

Práva osôb patriacich k národnostným menšinám

166.  zdôrazňuje, že komunity národnostných menšín majú osobitné potreby, a že preto by sa medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšine mala vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života presadzovať plnohodnotná a skutočná rovnosť;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

167.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína význam jeho účinného vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ a zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne zohľadňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a všetky práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce, pričom zdôrazňuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ v spolupráci s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou, a najmä s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečila, aby medzinárodné rozvojové programy zohľadňovali potreby dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím;

168.  nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho ešte neratifikovali alebo nevykonávajú;

169.  nabáda ESVČ, aby venovala dôslednú pozornosť pozorovaniam a odporúčaniam venovaným jednotlivým krajinám, ktoré zverejňuje Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, a správam jednotlivých štátov a aby tieto obavy systematicky nastoľovala v politických dialógoch s príslušnými krajinami a vo verejných vyhláseniach; vyzýva Komisiu, aby pripravila a vypracovala návrh usmerňujúcich zásad EÚ na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv ľuďmi so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť v tomto smere systematickú a ucelenú politiku, a to aj vo svojich dialógoch a rokovaniach s tretími krajinami;

170.  požaduje, aby Komisia a ESVČ nabádali delegácie EÚ na celom svete, aby vyvíjali kontakty s občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať skutočné uplatňovanie ľudských práv ľuďmi so zdravotným postihnutím;

Práva detí

171.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby navrhla ambicióznu a komplexnú stratégiu pre práva dieťaťa a akčný plán na ďalších päť rokov, ako sa vyžaduje v jej vyššie uvedenom uznesení z 27. novembra 2014 k 25. výročiu Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

172.  víta spoluprácu EÚ s organizáciou UNICEF a s ďalšími organizáciami a MVO pôsobiacimi v oblasti práv detí, ktorá vyústila do súboru nástrojov pre začleňovanie práv detí do rozvojovej spolupráce a do podpory kľúčových miléniových rozvojových cieľov a programov ochrany detí s cieľom dodržiavať práva detí, najmä v nestabilných situáciách; víta najmä manifest práv dieťaťa a nabáda, aby viac poslancov EP a národných parlamentov podporovalo tento manifest a stalo sa obhajcami práv dieťaťa; víta skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré EÚ získala pri udelení Nobelovej ceny, boli použité na pomoc deťom v konfliktných situáciách; pripomína význam poskytovania psychologickej podpory deťom, ktoré boli vystavené násilným udalostiam alebo sú obeťami vojny; zdôrazňuje význam zaistenia prístupu k vzdelaniu pre deti postihnuté konfliktami; víta skutočnosť, že EÚ sa zúčastnila na tretej celosvetovej konferencii o detskej práci, ktorá sa konala v októbri 2013 v Brazílii, a že sa zapojila do rokovaní o trojstrannom vyhlásení o detskej práci;

173.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti všetkým formám nútenej práce detí a vykorisťovania detí; požaduje lepšie vykonávanie existujúcich národných a medzinárodných právnych predpisov podporujúcich informovanosť o zneužívaní detí na pracovnom trhu;

174.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby naďalej prijímali opatrenia týkajúce sa práv dieťaťa s osobitným zameraním na násilie páchané na deťoch vrátane mučenia, keďže sa nedávno objavili informácie o prípadoch mučenia a väznenia detí; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala problémom nútenej detskej práce, detskej chudoby a podvýživy detí a v tejto súvislosti cieľom týkajúcim sa všeobecného základného vzdelania, zníženia úmrtnosti detí, obmedzenia detských manželstiev a škodlivých praktík, odzbrojenia, rehabilitácie a následnej opätovnej integrácie detí zapojených do ozbrojených skupín a zaradenia problému detského čarodejníctva do programu dialógov o ľudských právach s dotknutými krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité venovať právam detí prioritnú pozornosť v rámci vonkajšej politiky, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci EÚ, a zaistiť tak primerané financovanie a zvýšiť úroveň ochrany detí v núdzových situáciách; vyzýva PK/VP, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti vonkajšej činnosti EÚ zameranej na deti; zdôrazňuje, že deti a mladiství by sa mali zúčastniť iba na takej práci, ktorá nemá vplyv na ich zdravie a osobný rozvoj a nenarúša ich školské vzdelávanie; zdôrazňuje, že je dôležité venovať právam detí prioritnú pozornosť v rámci vonkajšej politiky EÚ;

175.  konštatuje, že podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa sa požadujú legislatívne, administratívne, sociálne a vzdelávacie opatrenia v oblasti detskej práce, pričom sa v ňom uznáva potreba mnohorozmerného prístupu; zdôrazňuje, že v záujme účinného uplatňovania je potrebné, aby právne predpisy sprevádzali politické zásahy poskytujúce alternatívy vo forme vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj opatrenia v oblasti sociálnej ochrany v prospech detí a rodín;

176.  vyzýva EÚ, aby naďalej presadzovala prostredie umožňujúce prevenciu a odstránenie detskej práce, sociálny dialóg, ako aj koordinované kroky verejného a súkromného sektora v oblasti odstránenia detskej práce; zdôrazňuje potrebu poskytnúť podporu budovaniu kapacít a vybudovať kapacity na boj proti detskej práci v konfliktných krajinách a v krajinách po skončení konfliktu;

177.  opätovne zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o realizáciu revidovanej stratégie vykonávania usmernení EÚ týkajúcich sa detí a ozbrojených konfliktov; v tejto súvislosti požaduje účinnejšie využívanie prostriedkov dostupných v rámci nástroja stability a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na riešenie javu detských vojakov; nabáda EÚ, aby ďalej prehlbovala svoju spoluprácu s osobitnou zástupkyňou OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch a podporovala pritom súvisiace akčné plány a mechanizmy monitorovania a podávania správ; požaduje všeobecnú ratifikáciu Dohovoru OSN o právach dieťaťa, najmä jeho tretieho opčného protokolu, ktorý deťom umožní predkladať svoje sťažnosti Výboru OSN pre práva dieťaťa; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby posúdili spôsoby, ako by EÚ mohla jednostranne pristúpiť k Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

178.  poukazuje na to, že nedostatočná výživa a podvýživa detí v rozvojových krajinách vyvoláva vážne obavy; v tejto súvislosti víta akčný rámec prijatý počas nedávnej druhej Medzinárodnej konferencie o výžive, ktorý stanovuje všeobecný cieľ znížiť na celom svete počet detí mladších ako päť rokov, ktoré zaostávajú vo vývoji, o 40 %;

179.  opakuje, že prístup k vzdelaniu je základným právom všetkých detí, ako je stanovené v článku 28 Dohovoru OSN o právach dieťaťa; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia a jej členské štáty prijali všetky možné opatrenia na zlepšovanie prístupu detí ku kvalitným zdravotníckym službám a kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

180.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na svete ešte stále existujú krajiny, ktoré sa zdráhajú podpísať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovor OSN o právach dieťaťa, prostredníctvom ktorých sa poskytujú podrobné usmernenia pre rozvoj inkluzívnych spoločností chrániacich deti so zdravotným postihnutím;

181.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vykonávali zosúladené politiky v oblasti humanitárnej pomoci a rozvojové politiky v záujme boja proti podvýžive detí;

Práva pôvodného obyvateľstva

182.  so znepokojením konštatuje, že pôvodným obyvateľom hrozí osobitné nebezpečenstvo vystavenia diskriminácii a že sú osobitne citliví na politické, hospodárske, environmentálne a s prácou súvisiace zmeny a narušenia; konštatuje, že väčšina pôvodných obyvateľov žije pod hranicou chudoby a má malý alebo vôbec žiadny prístup k zastúpeniu, politickému rozhodovaniu alebo justičným systémom; je osobitne znepokojený oznamovaným rozsiahlym zaberaním pôdy, núteným vysídľovaním a prípadmi porušovania ľudských práv vyplývajúcimi z ozbrojených konfliktov;

Opatrenia EÚ týkajúce sa migrácie a utečencov

183.  odsudzuje dramatický počet úmrtí na mori v oblasti Stredozemného mora, ktorý Medzinárodná organizácia pre migráciu vo svojej správe s názvom Fatal Journeys (Osudné cesty) odhaduje za rok 2013 na 3 000, čím sa toto more stáva pre nelegálnu migráciu z hľadiska úmrtí najhorším regiónom na svete; je extrémne znepokojený správami o porušovaní ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl na ich ceste do EÚ; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby spolupracovali s OSN, regionálnymi mechanizmami, vládami a MVO v záujme boja proti týmto javom; zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať silnejšie, integrovanejšie politiky väčšmi založené na zásade solidarity na úrovni Únie, ktorými bude možné riešiť naliehavé otázky týkajúce sa migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a so základnou ľudskou dôstojnosťou, a vyzýva EÚ, aby zabezpečila účinné spoločné normy pre prijímanie postupov v celej Únii s cieľom chrániť maloletých bez sprievodu a najzraniteľnejšie osoby; vyzýva PK/VP, komisára pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo a ESVČ, aby zintenzívnili spoluprácu a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, a to aj v oblasti prijímania a presídľovania utečencov a účasti vo vyhľadávacích a v záchranných službách pomáhajúcich migrantom, ktorí sú v núdzi na mori pri pokuse o dosiahnutie brehov EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné rešpektovať zásadu nevyhostenia v európskych a medzinárodných vodách, ako to potvrdil Európsky súd pre ľudské práva; pripomína záväzok Komisie rozvinúť primerané legálne spôsoby migrácie; preto vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali nedávno prijatý spoločný azylový balík EÚ a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, a na tento účel požaduje realizáciu krízového mechanizmu ustanoveného v článku 33 dublinského nariadenia, ktorý by zahŕňal jasne vymedzený minimálny kontingent na každý členský štát, s cieľom rýchlo dosiahnuť fungujúci krízový mechanizmus prerozdeľovania v záujme zmiernenia tlaku na najviac postihnuté členské štáty, v ktorých je minimálna kvóta zjavne prekročená; vyzýva členské štáty, aby sa podieľali na programoch presídľovania a aby zintenzívnili rozvoj programov regionálnej ochrany v najviac postihnutých oblastiach; zdôrazňuje potrebu bojovať proti základným príčinám nelegálnej migrácie; nabáda ESVČ a členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť krajinám, z ktorých plynie obchodovanie s ľuďmi alebo pašovanie, ako aj tranzitným a cieľovým krajinám; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby ďalej posilňovali vonkajší rozmer Únie, spolupracovali s krajinami pôvodu a tranzitu vrátane partnerských krajín EÚ, najmä v oblasti Stredozemného mora, systematicky nastoľovali tieto otázky v politických dialógoch s dotknutými krajinami a vo verejných vyhláseniach a posilňovali spoluprácu s týmito krajinami na najvyššej úrovni s cieľom odstrániť nelegálne siete používané na prevádzanie migrantov a bojovať proti nelegálnym mafiám, ktoré majú zisk z obchodovania s ľuďmi a z pašovania ľudí;

184.  domnieva sa, že migrujúce deti sú osobitne zraniteľné, najmä ak sú bez sprievodu; pripomína, že deti bez sprievodu sú predovšetkým deti a že zaobchádzanie s nimi sa musí riadiť predovšetkým ochranou detí, a nie imigračnými politikami, a teda že je nutné rešpektovať základnú zásadu najlepších záujmov dieťaťa;

185.  nabáda PK/VP a ESVČ, aby naďalej podporovali proces ratifikácie Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom;

186.  vyzýva EÚ, aby zaistila, že rokovania o všetkých dohodách o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi mimo EÚ, ako aj ich vykonávanie, budú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a utečencov a s medzinárodným námorným právom, a žiada, aby sa pred ich uzatvorením uskutočnili konzultácie s Európskym parlamentom; požaduje väčšiu transparentnosť rokovaní o týchto dohodách a začlenenie monitorovacích mechanizmov na hodnotenie vplyvov spolupráce v oblasti migrácie s krajinami mimo EÚ a opatrení v oblasti kontroly hraníc vrátane agentúry Frontex a systému Eurosur na ľudské práva; trvá na tom, že ľudské práva musia zohrávať dôležitú úlohu v oblasti migrácie a azylu; žiada preto, aby úradník pre základné práva v agentúre Frontex a špecialisti na odbornú prípravu v Európskom podpornom úrade pre azyl získali dostatočné finančné prostriedky, aby mohli vykonávať hodnotiace a monitorovacie činnosti, ako aj prezentovať osvedčené postupy;

187.  vyzýva Komisiu, aby neustále vykonávala hodnotenie svojich migračných programov a programov kontroly hraníc v štátoch EÚ aj štátoch mimo EÚ, a to s cieľom navrhnúť lepšie opatrenia na zabránenie porušovaniu ľudských práv a zdieľať osvedčené postupy;

188.  nabáda Európsky podporný úrad pre azyl, aby vytváral partnerstvá s tretími krajinami s cieľom posilniť medzinárodnú ochranu žiadateľov o azyl;

189.  víta doplnenie kritéria dodržiavania ľudských práv a základných slobôd do zoznamu kľúčových kritérií zohľadňovaných pred začiatkom rokovaní týkajúcich sa dohôd o oslobodení od vízovej povinnosti s tretími krajinami(25); vyzýva Komisiu, aby toto nové kritérium používala ako páku na presvedčenie tretích krajín, aby akceptovali zmysluplnejší dialóg o ľudských právach v strategicky a hospodársky významnom kontexte rokovaní o vízach;

190.  odsudzuje rastúcu kriminalizáciu nelegálnej migrácie v rámci EÚ na úkor ľudských práv dotknutých osôb; naliehavo žiada, aby sa bezodkladne vypracovali ustanovenia na zavedenie potrebných záruk v oblasti ľudských práv, zodpovednosti a mechanizmov presadzovania;

191.  žiada, aby sa Komisia a ESVČ aktívne zapojili do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu v medzinárodnom práve alebo v akejkoľvek právne záväznej medzinárodnej dohode;

192.  uznáva, že stav bez štátnej príslušnosti je významný problém v oblasti ľudských práv; žiada Komisiu a ESVČ, aby vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ bojovali proti stavu bez štátnej príslušnosti, najmä riešením otázky diskriminácie na základe pohlavia, náboženstva alebo štatútu menšiny v rámci zákonov o štátnej príslušnosti, podporou práva detí na štátnu príslušnosť a podporou kampane Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zameranej na skoncovanie so stavom bez štátnej príslušnosti do roku 2024;

Ľudské práva a rozvoj

193.  zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv vrátane hospodárskych, kultúrnych, sociálnych a environmentálnych práv, prístupu k potravinám, dobrej správy vecí verejných, demokratických hodnôt, mieru, bezpečnosti a prístupu k spravodlivému a účinnému súdnictvu je základným predpokladom zníženia chudoby a nerovnosti a dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov; domnieva sa, že ľudské práva musia byť prierezovo prítomné vo všetkých cieľoch, zámeroch a ukazovateľoch programu na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje tiež, že vykonávanie tohto programu musí byť založené na pevných mechanizmoch transparentnosti a zodpovednosti; uvádza, že záväzky týkajúce sa správy vecí verejných a ľudských práv musia byť merateľné a sledovateľné;

194.  pripomína, že OSN uznala, že bez prístupu k rozvoju založenému na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; vyzýva EÚ, aby aj naďalej pozorne dbala o zabezpečovanie toho, aby sa otázka obhajcov ľudských práv a priestoru občianskej spoločnosti výslovne začlenila do diskusií nadväzujúcich na miléniové rozvojové ciele;

195.  zdôrazňuje vzájomnú previazanosť extrémnej chudoby a absencie ľudských práv a zdôrazňuje potrebu vytvoriť súbor zásad venovaných uplatňovaniu noriem a kritérií súvisiacich s ľudskými právami v rámci boja proti extrémnej chudobe;

196.  zdôrazňuje význam súdržnosti politík v záujme rozvoja pre zabezpečenie dodržiavania ľudských práv; na tento účel opätovne zdôrazňuje potrebu účinného prijatia usmernení, posúdení vplyvu, ako aj mechanizmov monitorovania a podávania správ, aby sa súdržnosť politík v záujme rozvoja stala reálnou súčasťou politík EÚ aj politík členských štátov, najmä v oblasti obchodu a poľnohospodárstva; zastáva názor, že EÚ by si v tejto súvislosti mala zachovať politické vedenie; vyzýva preto EÚ, aby spolu so zúčastnenými partnerskými krajinami pracovala na vytvorení medzinárodných iniciatív (v rámci OSN, G20 atď.) s cieľom zmeniť súdržnosť politík v záujme rozvoja na všeobecný program;

197.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje rozvojové programy v duchu Lisabonskej zmluvy a kládli rozvojovú politiku do popredia vonkajších vzťahov Únie, aby tak vnútroštátne priority a európske programy v oblasti presadzovania ľudských práv boli lepšie koordinované prostredníctvom rozvoja, berúc do úvahy komplexnosť rozvojovej politiky EÚ;

198.  vyzýva ESVČ, aby na základe koordinácie zo strany PK/VP lepšie previazala zahraničnú a bezpečnostnú politiku s rozvojovou politikou s cieľom budovať synergie a zaistiť koherentný prístup zameraný na univerzálne uplatňovanie ľudských práv prostredníctvom rozvojovej politiky EÚ; okrem toho vyzýva EÚ, aby na multilaterálnych fórach lepšie koordinovala svoju vonkajšiu činnosť s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ako je skupina BRICS, s cieľom riešiť záležitosti globálneho riadenia a presadzovať ľudské práva prostredníctvom koordinácie ich rozdielnych rozvojových programov;

199.  naliehavo vyzýva EÚ, aby účinnejšie zavádzala otázky ľudských práv a demokracie do celej rozvojovej spolupráce a aby zabezpečila, aby rozvojové programy EÚ prispievali k plneniu medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv partnerskými krajinami;

200.  zdôrazňuje význam spájania rozvojovej pomoci s dôveryhodným úsilím o demokratizáciu;

201.  vyzýva výbor pre posudzovanie vplyvu, aby pod dohľadom predsedu Komisie zaistil, aby sa pri riešení projektov rozvojovej spolupráce EÚ zohľadňoval vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv a naopak;

202.  uznáva význam aktívnej účasti MVO na plánovaní, vykonávaní a hodnotení ustanovení týkajúcich sa ľudských práv v záujme zabezpečenia čo najväčšej účasti občianskej spoločnosti na tvorbe politiky a zabezpečenia účinnosti ustanovení o ľudských právach;

203.  víta novú iniciatívu s názvom Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorá v období rokov 2014 – 2020 ponúkne približne 18 000 ľuďom z EÚ a tretích krajín príležitosť zapojiť sa na celom svete do humanitárnych operácií tam, kde je pomoc potrebná najnaliehavejšie, a preukázať solidaritu pomocou komunitám zasiahnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými človekom;

204.  žiada, aby EÚ vyvíjala sústredené úsilie o riešenie problému zaberaniu pôdy tým, že bude podporovať primerané záruky s cieľom predchádzať tomuto zaberaniu pôdy v dotknutých krajinách a v podnikoch EÚ a iných európskych podnikoch, ktoré vykonávajú činnosť v týchto krajinách; konštatuje, že znemožnenie prístupu chudobných vidieckych a mestských obyvateľov k pôde a prírodným zdrojom je jednou z hlavných príčin hladu a chudoby vo svete, čo má vplyv na to, ako miestne spoločenstvá uplatňujú svoje ľudské práva, a najmä na ich právo na primeranú výživu; žiada posúdenie vplyvu obchodnej politiky EÚ na zaberanie pôdy; víta zapojenie EÚ do rozvoja globálnych dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstvo a lesy v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti, prijatých pod záštitou OSN, a naliehavo požaduje ich vykonávanie a prijatie záväzných usmernení v záujme predchádzania zaberaniu pôdy; zdôrazňuje však, že je naliehavo potrebné začleňovať úvahy o ľudských právach a znižovaní chudoby do procesu rozhodovania, pokiaľ ide o získanie alebo dlhodobý prenájom veľkých plôch pôdy investormi; domnieva sa, že reakcia EÚ na túto otázku je dôležitou skúškou jej záväzku prejsť v rámci svojej politiky rozvojovej spolupráce k prístupu založenému na právach, ako sa predpokladá v Lisabonskej zmluve, prostredníctvom ktorého by rozvojová politika EÚ ešte väčšmi prispievala k udržateľnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu rozvoju rozvojových krajín s primárnym cieľom odstrániť chudobu vo svete; vyzýva EÚ, aby sa v súlade s odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu zaviazala k zásadnej zmene, na základe ktorej sa začne uplatňovať agroekológia ako prostriedok zaručujúci právo na výživu;

205.  s hlbokým znepokojením poznamenáva, že porušovaním ľudských práv v súvislosti s ťažbou surovín je obzvlášť zasiahnuté pôvodné obyvateľstvo; vyzýva ESVČ, aby podporovala prísne právne rámce a iniciatívy zamerané na transparentnosť a dobrú správu vecí verejných v oblasti ťažby a v ostatných odvetviach zdrojov, ktoré rešpektujú slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas miestneho obyvateľstva a Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

206.  s hlbokým znepokojením konštatuje, že zraniteľné skupiny sú obzvlášť postihnuté porušovaním ľudských práv v súvislosti s poškodzovaním životného prostredia, keďže rozširovanie monokultúrnych plantáží, ťažba dreva, infraštruktúra a podpora rozvoja sektoru plynu a ropy, biopalivá, baníctvo a veľké hydroelektrárne sú príčinami odlesňovania a poškodzovania lesov; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila siedmy environmentálny akčný program a zaviedla komplexný plán na riešenie problematiky odlesňovania a poškodzovania lesov, ako aj jej vplyvu na životné prostredie a sociálne a ľudské práva;

207.  upozorňuje, že zavedenie rozvojových, vzdelávacích a zdravotníckych programov umožňuje bojovať proti chudobe a okrem toho prispievať k boju proti medzinárodnému terorizmu; vyzýva EÚ, aby vytvorila viac stratégií podľa vzoru stratégie ESVČ pre bezpečnosť a rozvoj Sahelu;

208.  zdôrazňuje, že napriek už dosiahnutému pokroku v oblasti prístupu k pitnej vode a hygiene ešte stále približne 2,6 miliardy ľudí nemá latrínu a 1,1 miliardy ľudí nemá prístup k žiadnemu typu pitnej vody; tvrdí, že to je spôsobené nielen nedostatkom zdrojov, ale aj politickej vôle; vyzýva preto vlády, aby zaručili prístup k bezpečnej pitnej vode a hygiene s osobitnou pozornosťou venovanou ženám a deťom;

209.  požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán v oblasti verejného zdravia, inovácií a prístupu k liekom, v rámci ktorého sa okrem iného preskúmajú nové systémy stimulov pre výskum a vývoj, ako sú uvedené v správe konzultačnej pracovnej skupiny odborníkov WHO pre výskum a vývoj za rok 2012: financovanie a koordinácia, a to s cieľom ochrániť právo na životnú úroveň primeranú pre zdravie a pohodu každej ľudskej bytosti bez rozlišovania rasy, náboženstva, politického presvedčenia a hospodárskych či sociálnych podmienok; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú naďalej najviac zasiahnuté pandémiou HIV a takisto sa najviac podieľajú na starostlivosti o pacientov vo svojich komunitách;

Medzinárodné kultúrne a športové podujatia a ľudské práva

210.  odsudzuje čoraz častejšiu prax autoritárskych štátov usporadúvať obrovské športové alebo kultúrne podujatia s cieľom výrazne zvýšiť svoju medzinárodnú legitimitu pri súčasnom obmedzovaní domáceho disentu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do rokovaní s národnými športovými federáciami, podnikovými subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich zapojenia do takýchto podujatí, a to aj so zreteľom na prvé Európske hry, ktoré sa majú konať v Baku v roku 2015, a na Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa majú konať v Rusku v roku 2018; požaduje vytvorenie politického rámca EÚ pre športy a ľudské práva a žiada, aby sa do ďalšieho akčného plánu pre ľudské práva začlenili podstatné záväzky;

211.  opätovne pripomína, že v rámci univerzálnosti ľudských práv a na základe dohovorov Unesco sú kultúrna diverzita a kultúrne dedičstvo svetovým dedičstvom a že medzinárodná komunita je povinná spolupracovať pri ich ochrane a valorizácii; domnieva sa, že úmyselné spôsoby ničenia kultúrneho a umeleckého dedičstva, ako tomu v súčasnosti dochádza v Iraku a Sýrii, by sa mali stíhať ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti;

Zlepšenie činnosti Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

212.  opakuje svoj záväzok, pokiaľ ide o sústavné zlepšovanie vlastných postupov, procesov a štruktúr Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť, aby ľudské práva a demokracia boli jadrom jeho činností a politík; pripomína jeho dlhodobú angažovanosť v prospech ľudských práv, napríklad prostredníctvom jeho udeľovania Sacharovovej ceny za slobodu myslenia; okrem toho sa domnieva, že od Podvýboru pre ľudské práva sa vyžaduje účinná spolupráca v celom Európskom parlamente a presadzovanie ľudských práv, aby si tento podvýbor splnil svoje poslanie, ako sa uvádza v rokovacom poriadku, „zabezpečiť súlad medzi všetkými vonkajšími politikami Únie a jej politikou v oblasti ľudských práv“;

213.  žiada lepšie vykonávanie usmernení pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie a nabáda na prehodnotenie usmernení, ktoré má vykonať Konferencia predsedov delegácií v spolupráci s Podvýborom pre ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča systematickejšiu a transparentnejšiu prax nastoľovania otázok týkajúcich sa ľudských práv, najmä jednotlivých prípadov uvedených v uzneseniach Európskeho parlamentu a prípadov ohrozovaných laureátov a nominantov Sacharovovej ceny, počas návštev delegácií v tretích krajinách, ako aj prax podávania správ o prijatých opatreniach Podvýboru pre ľudské práva v písomnej forme a v prípade, že je to politicky opodstatnené, prostredníctvom osobitných informačných zasadnutí;

214.  zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úvahách o najvhodnejších spôsoboch, ako maximalizovať dôveryhodnosť, viditeľnosť a účinnosť uznesení Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu, a že je takisto potrebná primeraná synchronizácia všetkých európskych inštitúcií aj Európskej nadácie na podporu demokracie, ako aj ich následné kroky; osobitne zdôrazňuje potrebu inštitucionálnych krokov nadväzujúcich na záležitosti uvedené v naliehavých uzneseniach Európskeho parlamentu;

215.  nabáda na diskusiu o zahrnutí rôznych nástrojov, ktoré má Európsky parlament k dispozícii v súvislosti s podporou a presadzovaním ľudských práv, do jediného strategického dokumentu, ktorý prijme Európsky parlament na plenárnej schôdzi; požaduje vytvorenie pravidelne aktualizovanej internetovej stránky so zoznamom obhajcov ľudských práv uvedených v naliehavých uzneseniach Európskeho parlamentu a vytvorenie internej pracovnej skupiny Európskeho parlamentu, ktorá by sledovala prípady týchto uvedených obhajcov na celom svete, podporujúc delegácie, ktoré cestujú do tretích krajín, aby sa s nimi stretli;

o
o   o

216.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácie EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(2) A/RES/55/2.
(3) Dokument Rady 11855/2012.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.
(5) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
(8) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0013.
(10) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.
(12) A/RES/67/176.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2014)0206.
(14) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 107.
(15) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(16) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(17) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(18) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2013)0420.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2013)0180.
(23) A/RES/69/186.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2013)0286.
(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 509/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 67).


Vzťahy medzi EÚ a Ligou arabských štátov a spolupráca v boji proti terorizmu
PDF 237kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Ligou arabských štátov a o spolupráci v boji proti terorizmu (2015/2573(RSP))
P8_TA(2015)0077RC-B8-0215/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 24. septembra 2014, o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178 (2014)),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z Rigy v nadväznosti na neformálne zasadnutie ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré sa konalo 29. a 30. januára 2015 v Rige,

–  so zreteľom na činnosť styčného úradu EÚ – LAS na Malte, zameranú na uľahčenie dialógu medzi Komisiou a Ligou arabských štátov,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na treťom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov, ktoré sa konalo 10. a 11. júna 2014,

–  so zreteľom na podpísanie memoranda o porozumení 19. januára 2015 podpredsedníčkou Komisie / vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK / VP) Federicou Mogheriniovou, zastupujúcou Európsku úniu, a generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov Nabílom al-Arabím, zastupujúcim Ligu arabských štátov,

–  so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o boji proti terorizmu, najmä na závery z 9. februára 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o situácii v Egypte(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa krajín Ligy arabských štátov (LAS),

–  so zreteľom na vyhlásenie PK / VP Federicy Mogheriniovej z 19. januára 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže terorizmus a násilný extrémizmus predstavujú najväčšie ohrozenie bezpečnosti a slobôd na celosvetovej úrovni a keďže dodržiavanie základných práv je nevyhnutnou súčasťou úspešných opatrení boja proti terorizmu;

B.  keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorú je potrebné riešiť koordinovaným úsilím národných vlád a regionálnych a medzinárodných organizácií; zdôrazňuje, že len celosvetová aliancia môže riešiť túto hrozbu účinne, v plnom súlade s medzinárodným právom, so základnými hodnotami a s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

C.  keďže 19. januára 2015 podpredsedníčka Komisie / vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová a generálny tajomník Ligy arabských štátov (LAS) Nabíl al-Arabí podpísali memorandum o porozumení medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a generálnym sekretariátom LAS;

D.  keďže obsah memoranda o porozumení z roku 2015 medzi ESVČ a generálnym sekretariátom LAS nie je verejný;

E.  keďže EÚ a LAS majú spoločný záujem na dlhodobých riešeniach s cieľom zabezpečiť regionálnu mier a stabilitu; keďže toto memorandum o porozumení je zamerané na podporu a zintenzívnenie vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a členskými krajinami LAS s cieľom posilniť ich pracovné štruktúry, výmenu skúseností a dialóg v záujme dosiahnutia spoločných cieľov a cieľov v oblastiach spoločného záujmu;

F.  keďže je pravdepodobné, že fenomén bojovníkov z Európy, ktorí cestujú na rôzne miesta, aby bojovali v rámci džihádu, a bezpečnostná hrozba, ktorú môžu predstavovať vnútri EÚ po svojom návrate, budú v nasledujúcich rokoch pretrvávať; keďže podľa správ od vypuknutia vojny a násilia v Sýrii, Iraku a Líbyi opustili tisíce občanov EÚ svoj domov, aby sa stali zahraničnými bojovníkmi, čo predstavuje ďalší problém pre bezpečnosť občanov EÚ; keďže nedávne teroristické útoky v Paríži a Kodani spáchali občania EÚ;

G.  keďže šírenie teroristickej propagandy sa uľahčuje používaním internetu a sociálnych médií; keďže počítačový terorizmus umožňuje teroristickým skupinám nadviazať a udržiavať styky bez fyzickej prekážky, akou sú hranice, a preto nemusia mať v jednotlivých krajinách základne alebo bunky;

H.  keďže v členských štátoch LAS dochádza k závažnému a systematickému porušovaniu ľudských práv;

I.  keďže organizácie občianskej spoločnosti, ktoré podľa EÚ uplatňujú svoje všeobecné ľudské práva a základné slobody, vlády členských krajín LAS označujú za teroristické organizácie; keďže boj proti terorizmu a národná bezpečnosť sú čoraz častejšie udávané ako dôvody ospravedlňujúce tvrdé zásahy proti predstaviteľom opozície, občianskej spoločnosti a novinárom;

J.  keďže vonkajšie politiky EÚ musia prispievať k boju proti teroristickej hrozbe, ktorá v určitých častiach susedstva EÚ narastá; keďže preventívne stratégie boja proti terorizmu by sa mali opierať o pluralitný prístup zameraný na priamy protiúder na zmarenie príprav útokov na území EÚ, ale aj na zjednotenie potrieb na riešenie hlavných príčin terorizmu;

K.  keďže EÚ odsudzuje uplatňovanie trestu smrti a používanie krutých a neľudských trestov na celom svete vrátane osôb, ktoré boli odsúdené za spáchanie teroristických činov;

1.  vyjadruje hlboké zdesenie z miery ľudského utrpenia a zo strát na životoch v dôsledku teroristických útokov a vyjadruje solidaritu s rodinami všetkých nevinných obetí;

2.  zdôrazňuje, že terorizmus predstavuje priamu hrozbu pre všetky krajiny a všetkých ľudí bez ohľadu na ich etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru;

3.  žiada zverejnenie memoranda o porozumení, aby sa mohol jeho obsah podrobiť demokratickému a súdnemu dohľadu;

4.  vyzýva Radu, aby spoločne so všetkými členskými štátmi LAS pracovala na jednotnom a jednoznačnom vymedzení pojmu terorizmus;

5.  zdôrazňuje význam spolupráce v otázkach humanitárnej pomoci prostredníctvom výmeny informácií o krízových situáciách; zdôrazňuje význam primeranej výmeny hodnotení a najlepších postupov, ako aj spolupráce pri identifikácii praktických opatrení na pomoc pri riešení hrozieb vrátane účinnejších opatrení na boj proti radikalizácii, náboru a cestovaniu teroristov a zahraničných bojovníkov, ako aj riešenia problémov s bojovníkmi, ktorí sa vracajú na miesto svojho odchodu;

6.  opakuje svoju pozíciu, že v boji proti terorizmu je nutné zaoberať sa nielen následkami, ale aj faktormi, ktoré sú základnou príčinou radikalizácie, a zdôrazňuje potrebu komplexného medzisektorového prístupu zaisťujúceho zapojenie všetkých príslušných politík vrátane významu podpory kultúry začleňovania a tolerancie, napríklad prostredníctvom vzdelávania a sociálnej a regionálnej politiky;

7.  konštatuje, že medzi hlavné príčiny súčasných hrozieb terorizmu v EÚ a arabských štátoch patrí džihádsky extrémizmus; súhlasí s názorom, že politika zameraná na potláčanie radikalizácie a boj proti terorizmu môže byť účinná len v prípade, že sa vypracovala v úzkej spolupráci s krajinami pôvodu;

8.  vyzýva orgány EÚ a členské štáty LAS, aby dodržiavali zákaz mučenia, ako je to celkom jasne zakotvené v Dohovore OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý väčšina z nich podpísala a ratifikovala; opätovne zdôrazňuje, že priznania vynútené mučením sú neplatné;

9.  opätovne potvrdzuje, že v rámci odpovede na teroristické hrozby je potrebné zachovať rovnováhu medzi slobodou a bezpečnosťou a zvážiť všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať, z hľadiska ich zlučiteľnosti so zásadami právneho štátu a s požiadavkami základných práv;

10.  vo všeobecnosti víta spoluprácu a partnerstvo medzi EÚ a tretími krajinami s cieľom bojovať proti terorizmu; víta vytvorenie strategického dialógu medzi EÚ a LAS, ako aj výmeny v oblasti politických a bezpečnostných záležitostí, pravidelné stretnutia politického a bezpečnostného výboru EÚ a arabských stálych predstaviteľov a oceňuje pokrok dosiahnutý v oblasti včasného varovania a reakcie na krízy, najmä čo sa týka plného vykonávania projektu včasného varovania a reakcie na krízy;

11.  pripomína však, že protiteroristické opatrenia sa nikdy nesmú zneužívať na potlačenie legitímneho disentu alebo na porušovanie všeobecných ľudských práv jednotlivcov; vyzýva EÚ, aby do svojej spolupráce s tretími krajinami začlenila jasné bezpečnostné záruky s cieľom zabezpečiť, že nebude priamo alebo nepriamo podporovať alebo legitimizovať útlak legitímnych organizácií a jednotlivcov v mene boja proti terorizmu;

12.  zdôrazňuje, že ministri zahraničných vecí EÚ a LAS súhlasili aj s pokračovaním práce na komplexnom vykonávaní globálnej stratégie OSN v oblasti boja proti terorizmu; podporuje skutočnosť, že ministri uvítali zriadenie strediska OSN pre boj proti terorizmu na podnet strážcu dvoch posvätných islamských mešít, vyzvali na poskytnutie podpory tomuto stredisku a uvítali usporiadanie prvej medzinárodnej konferencie o boji proti terorizmu v Bagdade v marci 2014 ako príležitosť na diskusiu a hľadanie vhodných prostriedkov a spôsobov na podporu medzinárodnej spolupráce a boja proti terorizmu na regionálnej úrovni;

13.  opätovne potvrdzuje význam spolupráce medzi EÚ a LAS v oblasti ľudských práv, zdôrazňuje, že je dôležité aj naďalej presadzovať a chrániť ľudské práva a dodržiavať všetky ľudské práva pre všetkých vrátane práva na hospodársky a sociálny rozvoj, slobodu prejavu a slobodu náboženského vyznania alebo viery, ako aj zároveň podporovať hodnoty tolerancie a súžitia medzi rôznymi náboženstvami a odmietnuť vylúčenie, extrémizmus, podnecovanie a šírenie nenávisti a násilia;

14.  vyzýva Radu, aby preverila, či došlo k porušeniu kódexu správania EÚ pri vývoze zbraní v súvislosti s represiou;

15.  vyzýva EÚ, aby v spolupráci s LAS vypracovala špecializovaný mechanizmus zameraný na obmedzenie fenoménu obchodovania so zbraňami, najmä so zameraním sa na krajiny, z ktorých terorizmus pochádza alebo v ktorých sú teroristi cvičení; žiada EÚ, aby pozorne sledovala realizáciu vývozu zbraní, najmä technológií dvojakého použitia, ktoré by mohli byť v konečnom dôsledku zmanipulované teroristami; domnieva sa, že treba pôsobiť proti financovaniu terorizmu v koordinácii s príslušnými subjektmi vrátane LAS a jej členských krajín;

16.  nazdáva sa, že EÚ musí prehodnotiť prevažujúce nedostatky charakterizujúce predchádzajúcu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu s krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, cez ktoré prechádzali zahraniční bojovníci, a zdroje na ich podporu vrátane členských krajín LAS;

17.  zdôrazňuje, že komplexná stratégia EÚ v oblasti protiteroristických opatrení, založená na komplexnom prístupe, v ktorom sa spájajú diplomatické, sociálno-ekonomické a rozvojové nástroje, nástroje predchádzania konfliktom, budovania mieru a krízového riadenia, musí tiež v plnej miere využívať zahraničnú a rozvojovú politiku na odstraňovanie chudoby, diskriminácie a marginalizácie, na boj proti korupcii, podporu dobrej správy vecí verejných a na predchádzanie konfliktom a ich riešenie, pretože všetky tieto javy prispievajú k marginalizácii určitých skupín a oblastí spoločnosti, a tým zvyšujú ich náchylnosť na propagandu extrémistických skupín;

18.  pripomína, že medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie ľudských práv pre všetkých a zásad právneho štátu ako základného východiska na boj proti terorizmu, a to prijatím globálnej stratégie OSN boja proti terorizmu v rezolúcii č. 60/288 Valného zhromaždenia;

19.  pripomína členským štátom a agentúram EÚ vrátane Europolu a Eurojustu ich povinnosti vyplývajúce z charty základných práv a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ako aj ciele vonkajšej politiky EÚ;

20.  opakuje svoju pozíciu, že práva náboženských menšín sú neoddeliteľne späté s dodržiavaním ďalších základných ľudských práv a slobôd, ako je právo na slobodu, bezpečnosť, rovnaké príležitosti mužov a žien a slobodu prejavu, a vyzýva LAS, ESVČ a členské štáty oboch organizácií, aby chránili náboženské menšiny v arabskom svete a plne vykonávali usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0032.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0012.


Udržateľné využívanie morony striebristej
PDF 222kWORD 56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o udržateľnom využívaní morony striebristej (2015/2596(RSP))
P8_TA(2015)0078B8-0235/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže vedecké poznatky o stave populácie morony striebristej, najmä údaje o presných hraniciach jej výskytu, migračných trasách populácie a miestach rozmnožovania, nie sú dostatočné;

B.  keďže Medzinárodná rada pre výskum mora rozlišuje štyri druhy populácie morony striebristej: v Keltskom mori/Lamanšskom prielive/Severnom mori, v Biskajskom zálive, vo vodách na západ od Pyrenejského polostrova a na západ od Škótska/Írska;

C.  keďže rôzne štúdie preukázali, že stav populácie morony striebristej je znepokojujúci, a to bez ohľadu na mimoriadne opatrenia Komisie;

D.  keďže morona striebristá dospieva v neskoršom veku a rastie pomaly, a preto potrebuje na obnovenie veľkosti populácie dlhšie časové obdobie;

E.  keďže morona striebristá je ušľachtilý druh, ktorý je pre svoju významnú hospodársku hodnotu v rybárskom priemysle veľmi vyhľadávaný;

F.  keďže do lovu morony striebristej je zapojený značný počet plavidiel a pokiaľ ide o veľkosť plavidiel a využívanú výbavu, jej lov je rôznorodý;

G.  keďže úlovky z rekreačného rybolovu sú významné a tvoria prinajmenšom štvrtinu všetkých úlovkov tohto druhu;

H.  keďže v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike(1) sa uvádza, že populácia by sa mala zvýšiť nad úroveň maximálneho udržateľného výnosu alebo udržiavať nad touto úrovňou;

I.  keďže na moronu striebristú sa nevzťahuje celkový povolený výlov (TAC);

J.  keďže Komisia podnikla núdzové opatrenia, ktorými sa do 30. apríla 2015 v Keltskom mori, Lamanšskom prielive, Írskom mori a južnej časti Severného mora zakazuje používanie pelagických vlečných sietí pri love morony striebristej;

K.  keďže vnútroštátne opatrenia riadenia nie sú dostačujúce na zachovanie tohto druhu a neriešia problém spoločného využívania a prístupu k zdrojom;

L.  keďže využívanie morony striebristej treba obmedziť najmä počas neresenia, pretože to jasne spomaľuje obnovovanie populácie a zabraňuje jej obnove;

M.  keďže Írsko obmedzilo lov morony striebristej len na rekreačný rybolov;

N.  keďže Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) odporúča zníženie rybolovnej úmrtnosti morony striebristej o približne 60 %;

O.  keďže v práci pracovnej skupiny Inter-AC pre moronu striebristú sa odporúčajú európske riadiace opatrenia;

P.  keďže udržateľné využívanie morony striebristej si vyžaduje politické rozhodnutia, do ktorých by mali byť zapojené všetky relevantné zainteresované strany;

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili stav populácie morony striebristej a jeho vymedzenie, migráciu druhu a presné miesta rozmnožovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stavali na Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorý poskytuje podstatné finančné prostriedky pre zber vedeckých údajov;

2.  zdôrazňuje dôležitosť presného vyhodnotenia podielu rôznych rybolovných aktivít a percentuálneho podielu rekreačného rybolovu na úlovkoch morony striebristej;

3.  nazdáva sa, že na ochranu morony striebristej sú potrebné opatrenia na správu fungovania lovu tohto druhu na európskej úrovni; okrem toho sa domnieva, že tieto opatrenia by mali dostatočne zohľadňovať vedecké poznatky a uprednostňovať miestne hospodárenie a zásadu regionalizácie;

4.  vyzýva Komisiu, aby navrhla viacročný plán riadenia pre moronu striebristú, aby jej populácia presiahla úroveň maximálneho udržateľného výnosu; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do príprav plánu riadenia profesionálnych a rekreačných rybárov a poradné výbory;

5.  pripomína, že viacročné plány riadenia treba pripravovať v súlade so spolurozhodovacím postupom;

6.  nazdáva sa, že aby sa dal vytvoriť viacročný plán riadenia pre moronu striebristú, je dôležité vyhodnotiť rôzne riadiace opatrenia pre komerčné rybárstvo, najmä určenie TAC a potrebu vedecky podloženého rozhodnutia o minimálnej veľkosti pri vykládke a časovom a priestorovom vymedzení zákazov lovu, aby bolo možné ochraňovať chov, a iných technických opatreniach;

7.  uznáva problémy, ktoré by vznikli pri zavedení TAC, najmä s ohľadom na výpočet minulých úlovkov, prerozdelenie kvót na národnej úrovni medzi jednotlivé aktivity a problematickosť začlenenia rekreačného rybárstva, no vzhľadom na to, že je nevyhnutné riešiť stav populácie morony striebristej, je potrebné zohľadniť tieto opatrenia;

8.  domnieva sa, že pre rekreačné rybárstvo sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ v podobe kvantitatívnych obmedzení, ktorých presnú podobu treba určiť;

9.  domnieva sa, že aby sa populácia v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky udržala nad úrovňou maximálneho udržateľného výnosu, opatrenia pre komerčné a rekreačné rybárstvo musia byť vzájomne zosúladené;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.


28.zasadnutie UNHRC
PDF 457kWORD 140k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o prioritách EÚ pre Radu OSN pre ľudské práva v roku 2015 (2015/2572(RSP))
P8_TA(2015)0079RC-B8-0228/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 60/251, ktorou sa zakladá Rada OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

–  so zreteľom na strategicky rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatý 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o porušovaní ľudských práv vrátane naliehavých uznesení o týchto otázkach,

–  so zreteľom na výročnú správu o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva, ktoré boli prijaté 9. februára 2015,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na 28. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa uskutoční od 2. do 27. marca 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis Únie a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;

B.  keďže ľudské práva neoddeliteľne prináležia všetkým ľuďom bez ohľadu na národnosť, rasu, pohlavie, etnický pôvod, náboženstvo alebo iný status a keďže dodržiavanie týchto práv je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a nadväzujúcich medzinárodných dohovoroch, deklaráciách a rezolúciách o ľudských právach;

C.  keďže všetky ľudské práva, či už občianske, politické, hospodárske sociálne alebo kultúrne, sú nedeliteľné, vzájomne prepojené a vzájomne závislé a keďže odňatie niektorého z týchto práv má priamy nepriaznivý vplyv na ostané práva;

D.  keďže nedodržiavanie ľudských práv a absencia legitímnej demokratickej účasti vedú k nestabilite, zlyhávajúcim štátom, humanitárnym krízam a ozbrojeným konfliktom;

E.  keďže činnosť Únie vo vzťahoch s tretími krajinami sa riadi článkom 21 Lisabonskej zmluvy, ktorý potvrdzuje univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd a stanovuje rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásad rovnosti a solidarity a zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva;

F.  keďže všetky štáty sú povinné dodržiavať základné práva svojich obyvateľov a prijímať konkrétne opatrenia na uľahčenie dodržiavania týchto práv na národnej úrovni a spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom odstrániť prekážky realizácie ľudských práv vo všetkých oblastiach;

G.  keďže riadne zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, vymenúvanie osobitných spravodajcov, mechanizmus všeobecného pravidelného hodnotenia a osobitné postupy týkajúce sa situácie v konkrétnych krajinách alebo tematických otázkach prispievajú k podpore a dodržiavaniu ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

H.  keďže, žiaľ, niektoré zo súčasných členských štátov Rady OSN pre ľudské práva sa považujú za krajiny, ktoré patria medzi najhorších porušovateľov ľudských práv, a majú zlú povesť, pokiaľ ide o spoluprácu s osobitnými postupmi OSN a dodržiavanie požiadaviek oznamovania voči zmluvným orgánom OSN pre ľudské práva;

Rada OSN pre ľudské práva

1.  víta priority EÚ na nadchádzajúce 28. riadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva uvedené v záveroch Rady z 9. februára 2015;

2.  víta vymenovanie veľvyslanca Joachima Rückera za predsedu Rady OSN pre ľudské práva na rok 2015;

3.  blahoželá Zajdovi Ra´ad al-Husajnovi k vymenovaniu za vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) a pripomína veľkú podporu jeho úsiliu a jeho mandátu;

4.  víta účasť podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva na vysokej úrovni, pretože ide o správny signál o rozhodnom záväzku EÚ vo viacstrannom systéme ľudských práv;

5.  víta výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva adresovanú Valnému zhromaždeniu OSN za obdobie od decembra 2013 do novembra 2014 a vyjadruje plnú podporu nezávislosti a integrite jeho úradu; zdôrazňuje, že treba brániť jeho nezávislosť, aby sa zabezpečilo, že vysoký komisár bude môcť ďalej plniť svoje úlohy účinným a nestranným spôsobom; pripomína, že vysoký komisár OSN pre ľudské práva musí mať k dispozícii primerané finančné prostriedky;

6.  pripomína záväzok Európskeho parlamentu a jeho Podvýboru pre ľudské práva na podporu silného multilaterálneho systému ľudských práv pod záštitou OSN vrátane tretieho výboru Valného zhromaždenia, Rady pre ľudské práva a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj práce príslušných špecializovaných agentúr OSN, ako je Medzinárodná organizácia práce (MOP), a činnosti v rámci osobitných postupov OSN;

7.  v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby najmä prostredníctvom delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve posilnila súdržnosť EÚ pomocou včasných a vecných konzultácií, a tak jednomyseľne prezentovala pozíciu EÚ; potvrdzuje, že je dôležité začleniť činnosť vykonávanú v New Yorku a Ženeve v rámci Valného zhromaždenia OSN, tretieho výboru a Rady pre ľudské práva do príslušných vnútorných a vonkajších činností EÚ s cieľom zabezpečiť súdržnosť;

8.  domnieva sa, že pokračujúce zastrašovanie a zadržiavanie obhajcov ľudských práv a predstaviteľov opozície mnohými členmi Rady OSN pre ľudské práva poškodzuje jej dôveryhodnosť; pripomína svoju pozíciu, že členovia Rady OSN pre ľudské práva by sa mali voliť zo štátov, ktoré presadzujú dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie a ktoré súhlasili s predĺžením trvalej účasti na všetkých osobitných postupoch, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali a prijali kritériá účinnosti v oblasti ľudských práv, ktoré by sa mali uplatňovať na každý štát usilujúci o zvolenie za člena Rady OSN pre ľudské práva; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali transparentné, otvorené a súťaživé postupy voľby členov Rady OSN pre ľudské práva;

9.  opakuje svoju podporu mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), pozitívne hodnotí cennú prácu UPR a vyzýva členov, aby aktívne pripravovali všeobecné pravidelné preskúmanie, a to aj zapojením občianskej spoločnosti, aby sa zapájali do interaktívneho dialógu na zasadnutiach UPR a v diskusiách o prijatí výsledkov preskúmania, realizovali odporúčania UPR a aby prijali konkrétne opatrenia zamerané na zlepšenie a presadzovanie plnenia svojich záväzkov v oblasti ľudských práv;

10.  naďalej sa stavia proti „blokovému hlasovaniu“ v Rade OSN pre ľudské práva; naliehavo vyzýva členské krajiny Rady OSN pre ľudské práva, aby naďalej hlasovali transparentne;

11.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby naďalej realizovali odporúčania UPR vo všetkých politických dialógoch EÚ s príslušnými krajinami s cieľom hľadania spôsobov, ako podporovať krajiny pri realizácii týchto odporúčaní;

12.  pripomína svoju podporu osobitným postupom a nezávislému statusu držiteľov mandátu, ktorý im umožňuje plniť si úlohy úplne nestranne, vyzýva všetky štáty, aby spolupracovali s týmito postupmi a vyzýva členské štáty, aby poukázali na prípady nespolupracovania zo strany štátov s držiteľmi mandátu na osobitné postupy;

13.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa vysielali parlamentné delegácie na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a na ďalšie relevantné zasadnutia Valného zhromaždenia OSN;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa stále zužuje priestor na interakciu medzi občianskou spoločnosťou a UNHRC a že mimovládne organizácie dostávajú menej príležitostí na vyjadrovanie sa na zasadnutiach; naliehavo vyzýva EÚ a Radu OSN pre ľudské práva, aby zabezpečili, že občianska spoločnosť bude môcť v čo najväčšej miere prispievať k 28. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva, ako aj k procesu všeobecného pravidelného preskúmania a iným mechanizmom OSN v oblasti ľudských práv bez toho, aby sa museli báť represálií po návrate do vlasti;

Občianske a politické práva

15.  opätovne potvrdzuje, že sloboda prejavu, ktorá je základným kameňom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti, je základným právom každého jednotlivca; dôrazne odsudzuje zavraždenie dvanástich osôb, medzi ktorými boli karikaturisti týždenníka Charlie Hebdo a štyri osoby v židovskom supermarkete, vo Francúzsku v januári 2015, ako aj zavraždenie filmového režiséra a strážcu synagógy v Kodani, ktoré spáchali teroristi konajúci proti slobode prejavu a slobode náboženského vyznania;

16.  odsudzuje využívanie náboženstva extrémistickými a džihádistickými skupinami vo všetkých krajinách, najmä v Sýrii, Iraku, Líbyi, Mjanmarskej zväzovej republike, Nigérii a Stredoafrickej republike, vrátane ozbrojených a bombových útokov, samovražedných bombových útokov, únosov a iných násilných činov, ktoré terorizujú obyvateľstvo; zastáva názor, že boj proti terorizmu si vyžaduje kroky namierené na riešenie jeho prvotných príčin, medzi ktoré patria sociálne vylúčenie, politická marginalizácia a nerovnosť; žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie na ochranu práv ľudí patriacich k náboženským menšinám; nalieha na zachovanie dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu vo všetkých činnostiach na boj proti terorizmu;

17.  vyjadruje znepokojenie všetkými obmedzeniami slobody zhromažďovania a slobody združovania, ako aj zákazmi organizácií občianskej spoločnosti, agresívnym využívaním trestných právnych predpisov o hanobení a iných obmedzujúcich právnych predpisov, nadmernými požiadavkami na registráciu a podávanie správ a príliš obmedzujúcimi pravidlami o financovaní zo zahraničia, a opätovne potvrdzuje, že sloboda združovania a sloboda pokojného zhromažďovania sú základnými prvkami ľudských práv;

18.  vyzýva všetky vlády, aby podporovali organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a aby im umožnili vyvíjať činnosť bez strachu, prenasledovania alebo zastrašovania, aby spolupracovali s Radou OSN pre ľudské práva v rámci mechanizmov UPR a aby zabezpečili, aby sa proti krajinám zodpovedným za represálie proti bojovníkom za ľudské práva vyvodila zodpovednosť, najmä pokiaľ ide o prípady smrteľných represálií, akým bol prípad bojovníčky za ľudské práva Cchao Šun-li v Číne, ktorá v marci 2014 zomrela, pretože sa v septembri 2013 pokúsila nastúpiť do lietadla, aby navštívila Radu OSN pre ľudské práva v Ženeve;

19.  opätovne potvrdzuje, že odsudzuje uplatňovanie trestu smrti, a rozhodne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu;

20.  pripomína význam boja proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania a skutočnosť, že EÚ sa zaviazala, že táto otázka bude pre ňu prioritou, vrátane situácie detí, a že uľahčí prácu osobitného spravodajcu OSN pre mučenie; naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby preukázali spoločné odhodlanie odstrániť mučenie a podporovať obete, najmä tým, že budú ďalej prispievať do Dobrovoľného fondu OSN pre obete mučenia a osobitného fondu zriadeného Opčným protokolom k Dohovoru proti mučeniu, prípadne do nich začnú prispievať;

21.  je znepokojený pokračujúcou a rozšírenou diskrimináciou a porušovaním práv migrantov vrátane uchádzačov o azyl a utečencov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali prácu osobitného spravodajcu OSN pre práva migrantov, ako aj realizáciu jeho odporúčaní; vyzýva vlády, aby rešpektovali ľudské práva a neodňateľnú dôstojnosť migrantov, skoncovali so svojvoľným zatýkaním a zadržiavaním a prehodnotili obdobia zadržiavania a využívali alternatívy zadržiavania s cieľom vyhnúť sa nadmernému zadržiavaniu neregulárnych migrantov; vyzýva vlády, aby za každých okolností dodržiavali zásadu nevyhostenia a v plnom rozsahu plnili medzinárodné právne záväzky týkajúce sa vyhosťovania migrantov; vyzýva štáty, aby, ak tak doteraz neurobili, zaviedli systémy a postupy na zabezpečenie plného dodržiavania záväzkov podľa medzinárodného humanitárneho práva vo všetkých programoch a zo strany všetkých inštitúcií v oblasti migrácie;

22.  podporuje najnovšiu správu osobitného spravodajcu Rady OSN pre ľudské práva a závery o súčasných podobách rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej netolerancie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby realizovali odporúčania osobitného spravodajcu vo vnútornej politike na boj proti šíreniu rasovej, etnickej a xenofóbnej nenávisti a podnecovania k nim prostredníctvom internetu a sociálnych sietí prijatím príslušných legislatívnych opatrení pri plnom dodržiavaní iných základných práv ako napríklad slobody prejavu a presvedčenia;

23.  uznáva, že rýchly vývoj informačných a komunikačných technológií zmenil prostredie na uplatňovanie slobody prejavu na celom svete, čo prinieslo výrazné výhody aj vážne problémy; víta v tomto kontexte skutočnosť, že Rada prijala v máji 2014 usmernenia EÚ týkajúce sa slobody prejavu on-line a off-line, a odsudzuje všetky obmedzenia digitálnej komunikácie vrátane tých, ktoré sú zamerané proti aktérom občianskej spoločnosti; pripomína potrebu venovať osobitnú pozornosť právam novinárov a blogerov;

24.  vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby pokračovala v diskusii o práve na súkromie a na tento účel vymenovala osobitného spravodajcu OSN pre právo na súkromie, najmä v kontexte digitálnej komunikácie;

Sociálne a hospodárske práva

25.  konštatuje, že agenda OSN po prijatí rozvojových cieľov tisícročia si kladie za cieľ skoncovať do roku 2030 s chudobou prijatím holistického prístupu k hospodárskym, sociálnym a ekologickým otázkam; víta súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN predloženú pred osobitným samitom OSN o cieľoch agendy udržateľného rozvoja po roku 2015; podporuje žiadosť generálneho tajomníka týkajúcu sa prístupu zameraného na potreby a práva ľudí v záujme odstraňovania chudoby;

26.  domnieva sa, že treba riešiť rastúce a nadmerné nerovnosti s cieľom bojovať proti chudobe vo všeobecnosti a podporovať sociálne a hospodárske práva prostredníctvom uľahčenia prístupu, najmä k potravinám, vode, vzdelávaniu, zdravotníckej starostlivosti a primeranému bývaniu; v tejto súvislosti zdôrazňuje čoraz väčší problém zaberania pôdy, ktorý treba riešiť;

27.  zastáva názor, že korupcia, daňové úniky, zlé hospodárenie s verejným majetkom a nedostatok zodpovednosti prispievajú k porušovaniu práv občanov, pretože odkláňajú finančné prostriedky od veľmi potrebných investícií do verejných služieb, ako sú vzdelávanie, základné zdravotnícke služby a iná sociálna infraštruktúra, a tým udržiavajú obyvateľstvo v chudobe; pripomína, že podľa Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach majú vlády povinnosť rešpektovať práva svojich občanov tým, že budú uvoľňovať primerané zdroje; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať ochrane obhajcov ľudských práv pracujúcich na presadzovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

28.  pripomína svoju podporu vytvoreniu funkcie osobitného spravodajcu OSN pre finančné trestné činy, korupciu a ľudské práva;

Podnikanie a ľudské práva

29.  rozhodne podporuje účinné a komplexné šírenie a uplatňovanie hlavných zásad OSN týkajúcich sa podnikania a ľudských práv v rámci a mimo EÚ a zdôrazňuje potrebu prijatia nevyhnutných opatrení na riešenie nedostatkov pri účinnom uplatňovaní hlavných zásad OSN, a to aj pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti; víta iniciatívu týkajúcu sa nariadenia, ktorým sa zriaďuje systém náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci na zodpovedné získavanie nerastov z oblastí postihnutých konfliktom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapojili do 11. zasadnutia pracovnej skupiny OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov a aby podporili úsilie o zladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; opakuje svoju požiadavky, aby Komisia vypracovala do konca roka 2015 správu o uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv členskými štátmi EÚ;

30.  vyzýva delegácie EÚ na celom svete, aby spolupracovali s podnikmi EÚ s cieľom presadzovať dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť, aby otázka „podnikania a ľudských práv“ bola zahrnutá medzi hlavné témy v miestnych výzvach na predkladanie návrhov v rámci európskeho nástroja na demokraciu a ľudské práva;

31.  je presvedčený o tom, že podnikanie a ľudské práva sa môžu navzájom posilňovať vytvorením nového podnikateľského potenciálu v regiónoch, ktoré najviac potrebujú udržateľné a zodpovedné investície, a prispením ku všeobecnému dodržiavaniu ľudských práv v rozvojových krajinách;

32.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do začínajúcej diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

Práva žien

33.  poukazuje na to, že dôležitým nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti je uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ktoré zahŕňa reorganizáciu, zlepšovanie, rozvoj a hodnotenie politík s cieľom zabezpečiť, aby všetci, ktorí sú zapojení do tvorby politiky na všetkých úrovniach a na všetkých stupňoch začleňovali do všetkých politík prístup založený na rovnakých príležitostiach;

34.  žiada EÚ, aby sa aktívne podieľala na 59. zasadnutí Komisie pre postavenie žien a aby pokračovala v boji proti všetkým pokusom oslabiť Pekinskú akčnú platformu OSN, ktorá sa preskúma pri príležitosti 20. výročia štvrtej svetovej konferencie o ženách, pokiaľ ide okrem iných prvkov aj o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základným ľudským právam, ako aj k sexuálnym a reprodukčným právam;

35.  kriticky poznamenáva, že napriek doposiaľ dosiahnutému pokroku v dosahovaní rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien, diskriminačné zákony zostávajú v platnosti v mnohých krajinách, najmä v oblasti rodiny a prístupu k majetku; konštatuje, že ženy sú stále výrazne nedostatočne zastúpené v rozhodovacích pozíciách a že násilie voči ženám je naďalej rozšírené, zatiaľ čo prístup k spravodlivosti je stále obmedzený, a to aj napriek počtu žien, ktoré zomierajú každý deň následkom domáceho násilia; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v niektorých krajinách sa zaznamenali neúspechy, najmä v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv;

36.  dôrazne odsudzuje sexuálne násilie páchané na ženách vrátane tých trestných činov, akými sú hromadné znásilňovanie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, rodovo podmienené formy prenasledovania vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, manželstvá maloletých a nútené manželstvá, zabíjanie v mene cti a všetky ostatné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti vrátane prípadov ich použitia ako vojnovej taktiky; opäť vyzýva EÚ a všetky jej členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor);

37.  pripomína záväzok EÚ zahrnúť problematiku ľudských práv a rodové aspekty do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s dôležitými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN 1325 a 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti; v tejto súvislosti pripomína svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty v procese budovania udržateľného zmierenia podporovali systematickú účasť žien ako zásadnú súčasť mierových procesov a aby uznali potrebu zohľadňovania rodových hľadísk pri predchádzaní konfliktom, v mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po skončení konfliktu, ako aj v procesoch prechodu k demokracii;

38.  zdôrazňuje, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov predstavuje formu týrania; zdôrazňuje, že je naďalej treba, aby EÚ spolupracovala s tretími krajinami pri odstraňovaní praktík mrzačenia pohlavných orgánov; pripomína tým členským štátom s vlastnými právnymi predpismi, podľa ktorých je mrzačenie ženských pohlavných orgánov trestným činom, že musia uplatňovať tieto predpisy, keď zistia, že ich občianky podstúpili tieto praktiky;

39.  víta skutočnosť, že Medzinárodný trestný súd zahrnul do svojej agendy sexuálne a rodovo motivované trestné činy vrátane znásilnenia, sexuálnych útokov a ponižovania, a víta aj jeho odporúčanie, aby sa tieto trestné činy považovali za vojnové zločiny;

Práva detí

40.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek pokroku, ktorý sa dosiahol od prijatia Dohovoru o právach dieťaťa v roku 1989, najmenej 58 miliónov detí – najmä dievčatá, deti z chudobných rodín, zdravotné postihnuté deti a deti v konfliktných oblastiach – nechodí do školy a mnohé deti stále trpia chorobami, ktorým sa dá ľahko zabrániť, zatiaľ čo iné vykonávajú detskú prácu;

41.  vyzýva všetky štáty, aby sa zaviazali na odstránenie najhorších foriem detskej práce, ako je vymedzené v článku 3 dohovoru MOP č. 182, ktoré zahŕňajú detské otroctvo, obchodovanie s deťmi, prostitúciu a nebezpečnú prácu a ktoré majú vplyv na telesné a duševné zdravie detí;

42.  pripomína, že jednou z hlavných povinností štátu je poskytovať všetkým deťom vzdelávanie, a to rozšírením možností, vytváraním vhodných inštitúcií a riešením štrukturálnych príčin hlavných prekážok všeobecného základného vzdelávania vrátane miery predčasného prerušovania školskej dochádzky, ktorá zostáva hlavnou prekážkou všeobecného základného vzdelávania;

43.  požaduje, aby EÚ primerane financovala programy demobilizácie a reintegrácie detí postihnutých ozbrojenými konfliktami a bývalých detských vojakov; pripomína svoju rozhodnú podporu kampani Deti, nie vojaci, ako to bolo vyjadrené počas vypočutia na túto tému usporiadaného podvýborom pre ľudské práva 3. decembra 2014; víta výročné správy predložené osobitnou zástupkyňou OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch a osobitnou zástupkyňou OSN pre násilie páchané na deťoch, ako aj správu osobitnej spravodajkyne pre predaj detí, detskú prostitúciu a detskú pornografiu;

Práva LGBTI osôb

44.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym nárastom počtu diskriminačných právnych predpisov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; vyzýva na dôkladné monitorovanie situácie LGBTI osôb, a to aj v Nigérii a Gambii, kde nedávno zavedené zákony namierené proti LGBTI ohrozujú životy príslušníkov sexuálnych menšín; vyjadruje vážne obavy v súvislosti s tzv. zákonmi proti propagande, ktorými sa obmedzuje sloboda prejavu a zhromažďovania, a to aj v európskych krajinách; víta rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva o boji proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, ktorá bola prijatá 26. septembra 2014; opätovne potvrdzuje svoju podporu sústavnej práci vysokého komisára pre ľudské práva zameranej na presadzovanie a ochranu uplatňovania všetkých ľudských práv osobami LGBTI, najmä prostredníctvom vyhlásení, správ a kampane Slobodní a rovní; vyzýva vysokého komisára, aby pokračoval v boji proti diskriminačným zákonom a praktikám;

Zmena klímy a ľudské práva

45.  zdôrazňuje, že vplyv zmeny klímy na skupiny a jednotlivcov v zraniteľných situáciách je veľký, a to najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v pobrežných ostrovných štátoch s malou nadmorskou výškou, ktoré nemajú hospodárske zdroje na prispôsobenie sa vážnym zmenám životného prostredia;

46.  so znepokojením poznamenáva, že pôvodné obyvateľstvo je osobitne postihnuté udalosťami spojenými so zmenou klímy; v tejto súvislosti konštatuje, že väčšina pôvodných obyvateľov žije pod hranicou chudoby a má malý alebo nemá prístup k zastúpeniu, politickému rozhodovaniu alebo justičným systémom;

47.  víta skutočnosť, že Rada OSN pre ľudské práva uznala, že zmeny životného prostredia majú nepriaznivý vplyv na živobytie obyvateľstva a sú prekážkou uplatňovania základných, medzinárodne uznávaných ľudských práv; vyzýva preto zmluvné štáty, aby prijali naliehavé a ambiciózne zmierňujúce a adaptačné opatrenia na nadchádzajúcej konferencii o zmene klímy v Paríži v roku 2015;

48.  žiada, aby sa Komisia a ESVČ aktívne zapojili do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane možného vymedzenia tohto pojmu v medzinárodnom práve alebo v každej právne záväznej medzinárodnej dohode;

Boj proti beztrestnosti a Medzinárodný trestný súd (ICC)

49.  pripomína plnú podporu činnosti Medzinárodného trestného súdu v rámci jeho úlohy skoncovať s beztrestnosťou páchateľov najzávažnejších trestných činov, ktoré znepokojujú medzinárodné spoločenstvo, a zabezpečovať spravodlivosť obetiam vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy; je naďalej ostražitý, pokiaľ ide o všetky pokusy oslabiť jeho legitimitu alebo nezávislosť; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty EÚ, aby s týmto súdom spolupracovali a poskytovali mu rozhodnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu v bilaterálnych vzťahoch a na všetkých fórach vrátane OSN; vyzýva EÚ, jej členské štáty a jej osobitných zástupcov, aby aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd, presadzovanie jeho rozhodnutí a boj proti beztrestnosti trestných činov uvedených v Rímskom štatúte; víta nedávnu ratifikáciu Rímskeho štatútu Palestínskou samosprávou v januári 2015;

Domorodé obyvateľstvo

50.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záverečným dokumentom svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 69/2) podporili preskúmanie mandátu mechanizmu expertov pre práva pôvodného obyvateľstva s cieľom monitorovať, zhodnotiť a zlepšiť uplatňovanie Deklarácie o právach pôvodného obyvateľstva; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby požadovali, aby všetci splnomocnenci pre osobitné postupy venovali osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa domorodých žien a dievčat a aby o svojich zisteniach systematicky informovali Radu OSN pre ľudské práva; naliehavo žiada ESVČ a členské štáty, aby aktívne podporili systémový akčný plán pre pôvodné obyvateľstvo, o ktorého vypracovanie požiadalo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii zo septembra 2014, najmä čo sa týka organizovania pravidelných konzultácií s pôvodným obyvateľstvom ako súčasti tohto procesu;

Medzinárodné kultúrne a športové podujatia a ľudské práva

51.  odsudzuje čoraz častejšiu prax autoritárskych štátov usporadúvať obrovské športové alebo kultúrne podujatia s cieľom výrazne zvýšiť svoju medzinárodnú legitimitu napriek súčasnému obmedzovaniu domáceho disentu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne predkladali túto otázku, a to aj v Rade OSN pre ľudské práva, a diskutovali s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti o spôsoboch ich účasti na týchto podujatiach vrátane prvých Európskych hier v Baku v roku 2015 a majstrovstiev sveta FIFA vo futbale v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022;

Dróny a autonómne zbrane

52.  pripomína svoju výzvu Rade na vytvorenie spoločného stanoviska EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, v ktorom sa najväčší význam prikladá dodržiavaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a rieši otázka, ako je právny rámec, proporcionalita, individuálna zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva a transparentnosť; opäť naliehavo vyzýva EÚ, aby zakázala vývoj, výrobu a využívanie plne autonómnych zbraní, ktorými možno útočiť bez ľudského zásahu; trvá na tom, aby ľudské práva boli súčasťou všetkých dialógov s tretími krajinami o boji proti terorizmu;

Začleňovanie ľudských práv

53.  vyzýva EÚ, aby presadzovala univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv vrátane občianskych a politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv v súlade s článkom 21 Lisabonskej zmluvy a všeobecnými ustanoveniami o vonkajšej činnosti Únie;

54.  vyzýva EÚ, jej členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby začleňovali ľudské práva do všetkých oblastí svojej vonkajšej politiky vo vzťahu k tretím krajinám; ďalej zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv musí zabezpečovať, aby jej vnútorné a vonkajšie politiky boli v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o EÚ, a zabraňovať dvojitým štandardom, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv;

55.  vyzýva EÚ, aby prijala prístup založený na právach a začlenila dodržiavanie ľudských práv do oblastí obchodu, verejných služieb, investícií a rozvojovej spolupráce, ako aj do svojej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

Priority EÚ v otázkach týkajúcich sa jednotlivých štátov

Ukrajina

56.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilím a ozbrojeným konfliktom vo východnej Ukrajine; vyjadruje nádej, že dohoda o prímerí, založená na dohode z Minska, sa neporuší; odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv v konflikte a dôsledky nedávnych bojov; plne podporuje misiu OSN monitorujúcu ľudské práva a osobitnú monitorovaciu misiu OBSE na Ukrajine a žiada, aby sa táto osobitná monitorovacia misia OBSE na Ukrajine posilnila; zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie nad osudom osôb vysídlených v rámci krajiny v dôsledku ozbrojeného konfliktu v juhovýchodných regiónoch; odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu v dôsledku agresívnej rozpínavej politiky Ruska, ktorá predstavuje hrozbu pre jednotu a nezávislosť Ukrajiny; je stále znepokojený diskrimináciou a rozsiahlym porušovaním ľudských práv páchanom na miestnom obyvateľstve na Kryme, najmä na krymských Tatároch; vyzýva členské štáty, aby podporovali každé úsilie na úrovni OSN o boj proti beztrestnosti a vedenie nestranného vyšetrovania násilných udalostí a porušovania ľudských práv spojených s násilným potlačením demonštrácií na Majdane, anexiou Krymu, ako aj konfliktom na východe Ukrajiny; vyzýva na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a zásad na ochranu civilných obyvateľov v konflikte;

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)

57.  víta plánované predĺženie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR); rovnako víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, ktorá podporila Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala vhodné opatrenia na vyvodenie zodpovednosti a zvážila aj riešenie situácie v KĽDR Medzinárodným trestným súdom; vyzýva Radu pre ľudské práva, aby opakovane vyzvala na vyvodenie zodpovednosti, a to aj pokiaľ ide o osoby, ktoré sú zodpovedné za zločiny proti ľudskosti na základe politík prijatých na najvyššej úrovni štátu; víta vytvorenie štruktúry v teréne v Kórejskej republike s cieľom posilniť monitorovanie situácie a dokumentovanie dôkazov, aby sa zabezpečila zodpovednosť, naliehavo vyzýva všetky štáty, aby spolupracovali s touto štruktúrou, a vyzýva Radu pre ľudské práva, aby zintenzívnila sledovanie situácie v oblasti ľudských práv v KĽDR tak, že zorganizuje formálne diskusné fórum, aby sa predniesli výpovede obetí porušovania práv v kontexte nadchádzajúceho zasadnutia Rady pre ľudské práva;

Irán

58.  víta rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z marca 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a predĺženie mandátu osobitného spravodajcu a vyzýva Irán, aby osobitnému spravodajcovi OSN umožnil vstup do krajiny, čo by sa stalo rozhodujúcim ukazovateľom ochoty Iránu prijať kroky na začatie dialógu v oblasti ľudských práv; pripomína, že odsudzuje ukladanie trestu smrti v Iráne, a to aj pre maloletých, k čomu často dochádza na základe súdnych procesov, ktoré nespĺňajú medzinárodne uznávané minimálne normy na spravodlivé súdne konanie a riadny proces; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom popráv bez riadneho procesu alebo spravodlivého procesu; podporuje spoločné vyhlásenie držiteľov mandátu na osobitné postupy OSN z augusta 2014, ktorým odsudzujú vlnu zatýkania a trestania aktérov občianskej spoločnosti v Iráne; žiada EÚ a Radu OSN pre ľudské práva, aby ďalej dôsledne monitorovali systematické porušovanie ľudských práv a zabezpečili, aby otázka ľudských práv bola prioritnou témou všetkých rokovaní s iránskou vládou; vyzýva iránske orgány, aby dodržiavali medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, podľa ktorého sú popravy mladistvých delikventov porušovaním medzinárodných minimálnych štandardov, a nevykonali popravu žiadneho mladistvého delikventa;

Mjanmarsko/Barma

59.  podporuje poslednú správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku, v ktorej sa vyjadruje uznanie za dosiahnutý pokrok a zároveň sa identifikujú ďalšie veľmi problematické oblasti; vyzýva vládu Mjanmarska, aby problematiku ľudských práv vrátane práv menšín začlenila do inštitucionálneho a právneho rámca krajiny a všetkých politických oblastí a aby plne rešpektovala slobodu prejavu a zhromažďovania; vyjadruje znepokojenie nad navrhovanými právnymi predpismi o „ochrane rasy a náboženstva“, medzi ktoré patria štyri návrhy zákonov o manželstvách medzi príslušníkmi rôznych náboženstiev, o konvertovaní na iné náboženstvo, o monogamii a kontrole populácie; vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby obnovila mandát osobitného spravodajcu v rámci položky 4, aby opätovne zdôraznila vážne obavy o situáciu menšiny Rohingyov v Jakchainskom štáte, ktorá sa zhoršila v dôsledku toho, že táto komunita nemá právny status a je preto systematicky diskriminovaná, a žiada plné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie všetkých správ o porušovaní ľudských práv menšiny Rohingyov, a aby urýchlila proces otvorenia kancelárie OHCHR v krajine s plným mandátom na monitorovanie a podávanie správ; odsudzuje útoky na civilistov v Kačiínskom a Šanskom štáte, sexuálne násilie páchané bezpečnostnými silami počas ozbrojeného konfliktu, existenciu politických väzňov, zastrašovanie obhajcov ľudských práv, aktivistov a novinárov, mimosúdne popravy, konfiškáciu pôdy a útoky na náboženské a etnické menšiny; zastáva názor, že rokovania o investičnej dohode medzi EÚ a Mjanmarskom by sa mali starostlivo zvážiť, pretože hrozí, že zahraničné investície v krajine môžu zhoršiť porušovanie ľudských práv;

Bielorusko

60.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim porušovaním ľudských práv v Bielorusku; odsudzuje tri popravy vykonané v roku 2014, zastrašovanie obhajcov ľudských práv, prenasledovanie nezávislých novinárov, cenzúru všetkých internetových komunikácií a reštriktívne právne predpisy o mimovládnych organizáciách; vyzýva na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku na 29. zasadnutí Rady a vyzýva vládu, aby zabezpečila neobmedzený prístup držiteľom mandátu na osobitné postupy OSN aj osobitnému spravodajcovi; vyzýva na bezpodmienečné prepustenie a rehabilitáciu všetkých zostávajúcich politických väzňov;

Bahrajn

61.  vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie v súvislosti s represáliami proti opozičným predákom, predstaviteľom občianskej spoločnosti a aktivistom v Bahrajne a v súvislosti so situáciou obhajcov ľudských práv a aktivistov politickej opozície v krajine; vyzýva všetky zainteresované strany v Bahrajne, aby začali konštruktívne a inkluzívne rokovania zamerané na dosiahnutie skutočného zmierenia a dodržiavanie ľudských práv všetkých bahrajnských spoločenstiev; požaduje okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, novinárov, obhajcov ľudských práv a pokojných demonštrantov a vyjadruje podporu spoločnému vyhláseniu držiteľov mandátu na osobitné postupy OSN zo 4. februára 2015 o zatknutí vedúcich opozičných politikov a rozpustení následných demonštrácií; vyzýva členské štáty EÚ a ďalších členov Rady pre ľudské práva, aby ďalej pozorne sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v Bahrajne a zameriavali sa na plnenie záväzkov, ktoré Bahrajn prijal počas procesu všeobecného pravidelného preskúmania, a odporúčaní bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie, ktoré privítal kráľ Bahrajnu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom vlády Bahrajnu v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitnými postupmi Rady OSN pre ľudské práva a vyzýva členské štáty EÚ, aby počas marcového zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva pracovali na prijatí rezolúcie požadujúcej úplné splnenie záväzkov Bahrajnu prijatých počas procesu všeobecného pravidelného preskúmania a odporúčaní vrátane tých, ktoré sa týkajú obhajcov ľudských práv, bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie, a žiadali, aby Rada OSN pre ľudské práva podala správu o situácii v oblasti ľudských práv na mieste a o pokroku dosiahnutom v oblasti spolupráce Bahrajnu s mechanizmami OSN pre ľudské práva;

Egypt

62.  víta výsledky všeobecného pravidelného preskúmania pre Egypt uskutočneného v novembri 2014 a s potešením očakáva ich prijatie na nadchádzajúcom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva; naliehavo vyzýva Egypt, aby okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých aktivistov a obhajcov ľudských práv, ako aj osoby zadržiavané za pokojné uplatňovanie svojich práv na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania; ďalej žiada, aby egyptská vláda schvaľovala právne predpisy v súlade s medzinárodnými normami, chránila právo združovania zakotvené v egyptskej ústave vrátane práva na získavanie a rozdeľovanie finančných prostriedkov, zrušila zákon o protestoch z novembra 2013 a zaviedla nové právne predpisy, ktoré by zaručovali slobodu zhromažďovania; naliehavo vyzýva vládu, aby začala súdne vyšetrovanie s cieľom zistenia totožnosti osôb zodpovedných za objednávanie a vykonávanie nezákonných zabití pri potláčaní väčšinou pokojných demonštrácií, ku ktorým došlo od 3. júla 2013 vrátane rozohnania demonštrácií 14. augusta 2013 na námestiach Rábi´a a Nahda, pri ktorých bolo zabitých najmenej 1 000 demonštrantov; naliehavo vyzýva Egypt, aby viedol nezávislé, nestranné a účinné vyšetrovanie všetkých prípadov porušovania ľudských práv, ku ktorým došlo od roku 2011, vrátane činov sexuálneho násilia, a aby zabezpečil, že páchatelia sa budú zodpovedať a obete dostanú primeranú nápravu v súlade s medzinárodnými normami; vyzýva egyptské orgány, aby bezodkladne zrušili všetky rozsudky trestu smrti a nariadili obnovenie súdnych procesov, ktoré zaručia právo na spravodlivé súdne konanie a riadny proces a aby zaviedli okamžité moratórium na tresty smrti a popravy, aby bezodkladne prepustili všetkých zadržiavaných novinárov a pracovníkov médií a zaručili právo na slobodu informácií a prejavu v súlade s medzinárodnými normami; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby umožnili návštevu osobitného spravodajcu OSN pre násilie voči ženám, na ktorej sa v podstate už dohodlo, ale od začiatku roka 2014 sa odkladá, a zároveň pozvali príslušné mechanizmy a postupy OSN pre ľudské práva, najmä osobitného spravodajcu pre slobodu zhromažďovania, osobitného spravodajcu pre mučenie, osobitného spravodajcu pre ľudské práva v boji proti terorizmu a osobitného spravodajcu pre nezávislosť sudcov a právnikov; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili súlad vnútroštátnych právnych predpisov s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a bezodkladne zrušili zákon č. 136/2014 a skoncovali s vojenskými súdnymi procesmi voči civilným obyvateľom, a aby zrušili aj všetky rozsudky, ktoré vojenské súdy vydali proti civilným obyvateľom, a aby bezodkladne obnovili konania pred civilnými súdmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozhodné vyhlásenie o týchto otázkach;

Mali

63.  víta prácu nezávislého experta OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mali a žiada Radu OSN pre ľudské práva o predĺženie jeho mandátu; víta pokrok, ktorý dosiahla vláda Mali pri obnove fungovania súdnictva v niektorých častiach krajiny a pri vyšetrovaní prípadov mučenia a zabitia 21 elitných vojakov v roku 2012, ako aj pri zriadení Komisie pre pravdu, spravodlivosť a zmierenie; zostáva naďalej znepokojený zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou a pokračujúcim verbovaním detských vojakov a vyzýva malijskú vládu, aby vyšetrila a vyvodila zodpovednosť voči osobám zo všetkých bojujúcich frakcií, ktoré boli zodpovedné za vojnové zločiny spáchané počas ozbrojeného konfliktu v rokoch 2012 – 2013; víta mierovú dohodu v záujme všetkých obyvateľov Mali, keďže to budú oni, ktorí z nej budú mať po mesiacoch nestability a neistoty prospech ako prví, ale vyjadruje poľutovanie nad jej odložením, ktoré požadovali povstalci zo severu; vyzýva všetky strany, aby pokračovali obdobne ako malijská vláda a bezodkladne podpísali dohodu, ktorej vykonávanie bude EÚ monitorovať a aby zabezpečili, že v každej budúcej mierovej dohode sa bude požadovať vyvodenie zodpovednosti, posilnenie komisie pre pravdu a preverovanie zamestnancov bezpečnostných síl;

Južný Sudán

64.  vyzýva Africkú úniu, aby zverejnila správu vyšetrovacej komisie pre porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustili všetky strany v Južnom Sudáne, ako krok k podpore spravodlivosti, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv, ku ktorému došlo od začiatku konfliktu; odsudzuje únos skupiny malých detí v Wau Shilluku vo februári 2015 s cieľom vycvičiť ich na detských vojakov; naliehavo vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby prijala rezolúciu s cieľom zdôrazniť, že spravodlivé a dôveryhodné vyšetrovania a stíhania trestných činov podľa medzinárodného práva sú dôležité pre Južný Sudán, aby sa prerušil cyklus brutality poháňanej beztrestnosťou, a aby v tejto súvislosti zvážila vytvorenie hybridného súdneho mechanizmu, aby ďalej naliehala na to, aby Južný Sudán pristúpil k Rímskemu štatútu a vytvoril mandát osobitného spravodajcu pre Južný Sudán, s cieľom podporovať spravodlivé a dôveryhodné trestné stíhania a rozsiahlejšie opatrenia týkajúce sa preberania zodpovednosti, za podpory medzinárodného spoločenstva;

Srí Lanka

65.  berie na vedomie prísľuby, ktoré vyslovila novozvolená vláda Srí Lanky, a vyzýva túto vládu na prijatie konkrétnych opatrení zameraných na preberanie zodpovednosti počnúc dneškom a 30. zasadnutím Rady OSN pre ľudské práva v septembri 2015 a na splnenie sľubov týkajúcich sa zlepšenia situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v krajine a na zabránenie návratu späť, vrátane závažných vyšetrovaní a trestných stíhaní, ako aj na ďalšie kroky na riešenie širšieho problému beztrestnosti a porušovania ľudských práv, a aby plne spolupracovala s Úradom vysokého komisára pre ľudské práva pri jeho medzinárodnom vyšetrovaní situácie na Srí Lanke;

Sýria

66.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad dramatickým a násilným konfliktom a humanitárnou krízou, ktorá vznikla ako dôsledok používania násilia, a to najmä zo strany Assadovho režimu, ale aj Islamského štátu/Dá’išu a ďalších milícií proti civilistom, predovšetkým zraniteľným skupinám, ako sú ženy a deti; vyjadruje obavy zo skutočnosti, že Dá’iš vyváža svoju ideológiu do ďalších krajín; je veľmi znepokojený systematickým porušovaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v Sýrii, ktoré možno považovať za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; naliehavo vyzýva všetky strany, aby dodržiavali platné medzinárodné humanitárne právo s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo, dodržiavať jeho ľudské práva a uspokojiť jeho základné potreby; naliehavo vyzýva všetky členské štáty OSN, aby sa jasne vyslovili proti násiliu, a najmä v prospech práv menšín vrátane systematického prenasledovania kresťanov; naliehavo vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré boli svojvoľne zadržané alebo unesené, pretože uplatňovali svoje ľudské práva alebo vykonávali iné pokojné politické činnosti; požaduje rozhodnú podporu EÚ a jej členských štátov v otázke zodpovednosti a obnovenie vyšetrovacej komisie OSN;

Irak

67.  vyjadruje vážne obavy z dramatického a násilného konfliktu a humanitárnej krízy v Iraku; konštatuje, že situácia v oblasti ľudských práv sa zhoršuje, keďže IŠ/Dá’iš a iné milície unášajú, hromadne popravujú a prenasledujú príslušníkov irackých etnických a náboženských menšín vrátane kresťanov;

Palestína/Izrael

68.  odsudzuje raketové útoky hnutia Hamas a iných ozbrojených skupín na Izrael z pásma Gazy a vyjadruje vážne obavy v súvislosti s humanitárnou krízou v Gaze; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby verejne vyjadrili podporu vyšetrovacej komisii OSN (CoI) a verejne odsúdili nedostatočnú spoluprácu izraelských orgánov a obmedzený prístup vyšetrovacej komisie, a to prostredníctvom verejného vyhlásenia v Rade OSN pre ľudské práva; zdôrazňuje, že spravodlivosť a dodržiavanie zásad právneho štátu sú nevyhnutným základom mieru, a zdôrazňuje, že musí prestať prevládajúca dlhodobá a systémová beztrestnosť porušovania medzinárodného práva; víta úvodný prejav prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) venovaný predbežnému preskúmaniu situácie v Palestíne; vyzýva EÚ, aby plne spolupracovala s Úradom prokurátora ICC; vyzýva EÚ, aby sa znovu angažovala v otázke bodu 7 programu Rady OSN pre ľudské práva a rozhodne odsúdila pokračujúce porušovanie medzinárodného práva a nedostatočné uplatňovanie poradného posudku Medzinárodného súdneho dvora, a aby podporila obnovenie mandátu CoI;

o
o   o

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 69. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva a Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva.


Situácia vo Venezuele
PDF 152kWORD 75k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2015 o situácii vo Venezuele (2015/2582(RSP))
P8_TA(2015)0080RC-B8-0236/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Venezuele, najmä na uznesenia z 27. februára 2014 o situácii vo Venezuele(1) a z 18. decembra 2014 o prenasledovaní demokratickej opozície vo Venezuele(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o právnej istote európskych investícií mimo Európskej únie(3),

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 23. februára 2015 o zatknutí primátora Caracasu Antonia Ledezmu a o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu generálneho tajomníka OSN z 26. februára 2015 o situácii vo Venezuele,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Únie juhoamerických národov (UNASUR) a bývalého prezidenta Kolumbie Ernesta Sampera z 25. februára 2015 o situácii vo Venezuele a o smrti 14-ročného školáka Kluiverta Roau,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR) z 24. februára 2015,

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie Komisie pre ľudské práva Valného zhromaždenia OSN z 26. augusta 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 20. októbra 2014 o zadržiavaní demonštrantov a politikov vo Venezuele,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorého je Venezuela zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na správu Amnesty International 2014/2015 s názvom Situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete, ktorá bola zverejnená 25. februára 2015, a na správu organizácie Human Rights Watch o Venezuele s názvom Nový vojenský orgán na potláčanie protestov, ktorá bola zverejnená 12. februára 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 19. februára 2015 ťažko ozbrojení príslušníci bolívarovskej spravodajskej služby (Sebin) svojvoľne zadržali dvakrát demokraticky zvoleného metropolitného primátora Caracasu a jedného z vodcov opozície Antonia Ledezmu, pričom nepredložili zatýkací rozkaz ani žiadny dôkaz toho, že by sa dopustil trestného činu; keďže Antonio Ledezma bol po zadržaní obvinený zo sprisahania a spoluúčasti na trestných činoch, čo sú porušenia zákona vo Venezuele trestané tvrdými rozsudkami odňatia slobody, a uväznený vo vojenskej väznici Ramo Verde;

B.  keďže zadržiavanie civilistov vo vojenskom väzení je nezlučiteľné s medzinárodnými normami; keďže Venezuela je povinná zaručiť život, ľudské zaobchádzania a bezpečnosť všetkým osobám zbaveným slobody a zaručiť také podmienky zadržania, ktoré sú v súlade s platnými medzinárodnými normami;

C.  keďže prezident Nicolas Maduro v celoštátnom rozhlase a televízii informoval o rozvrátení údajného plánu na destabilizáciu svojej vlády pomocou štátneho prevratu, do ktorého mali byť zapojení vedúci predstavitelia predsedníctva Demokratickej jednoty, členovia národného zhromaždenia María Corina Machado a Julio Borges, ako aj primátor Caracasu Antonio Ledezma; keďže títo vodcovia opozície boli údajne zapojení aj do plánu spáchania atentátu na vodcu opozície Leopolda Lópeza, ktorý bol viac než rok zadržiavaný vo vojenskom väzení; keďže od svojho zatknutia pán López utrpel závažné fyzické i psychické týranie a bol zadržiavaný v samoväzbe;

D.  keďže prezident Maduro tiež zverejnil informácie o zvláštnych, údajne zahraničných sprisahaniach, plánoch na destabilizáciu a pokusoch o spáchanie atentátu, o ktorých administratíva krajiny informovala pri viacerých príležitostiach;

E.  keďže v minulosti boli vodcovia demokratickej opozície opakovane a bezdôvodne obviňovaní z účasti na údajných plánoch na destabilizáciu a štátnych prevratoch; keďže sa zosilnilo zastrašovanie a zlé zaobchádzanie s uväznenými vodcami opozície a študentmi, ktorí sa zúčastnili na demonštráciách v roku 2014; keďže Leopoldo López, Daniel Ceballos a ďalší opoziční politici sú naďalej svojvoľne zadržiavaní, María Corina Machado bola protiprávne a svojvoľne zbavená funkcie a vykázaná z venezuelského parlamentu a venezuelská vláda hrozí poslancovi Juliovi Borgesovi zbavením imunity;

F.  keďže sa možno domnievať, že bola porušená prezumpcia neviny, ak je osoba obvinená zo spáchania trestného činu vo vyšetrovacej väzbe bez riadneho odôvodnenia, pretože zadržanie v takomto prípade predstavuje skôr trestné než preventívne opatrenie;

G.  keďže podľa údajov miestnych a medzinárodných organizácií rok po mierových demonštráciách čaká na súdne konanie vyše 1 700 demonštrantov, viac ako 69 ich je väznených a aspoň 40 osôb bolo pri demonštráciách zabitých, pričom ich vrahovia doteraz neboli vzatí na zodpovednosť; keďže proti demonštrantom bola zo strany polície, príslušníkov národnej gardy a násilných a nekontrolovaných ozbrojených provládnych skupín použitá neprimeraná sila a systematické násilie;

H.  keďže demokratický štát nesmie kriminalizovať vodcov politickej opozície a musí zaručiť účasť všetkých skupín na politickom živote krajiny a zároveň zabezpečiť ochranu ľudských práv osôb, ktoré sa hlásia k opozícii tak, ako to 24. februára 2015 uviedla organizácia Human Rights Watch;

I.  keďže členovia najvyššieho súdu otvorene odmietli zásadu deľby moci, verejne obhajovali svoj záväzok podporovať politický program vlády a opakovane prijímali rozsudky v prospech vlády, čím potvrdili nerešpektovanie ľudských práv z jej strany; keďže provládna väčšina v národnom zhromaždení v decembri 2014 vymenovala 12 nových členov najvyššieho súdu hlasovaním jednoduchou väčšinou potom, ako nebola dosiahnutá dvojtretinová väčšina, ktorá by si vyžadovala súhlas opozície;

J.  keďže nová rezolúcia ministra obrany 8610 umožňuje, aby vojsko použilo strelné zbrane na zabezpečenie kontroly nad „verejnými stretnutiami a mierovými demonštráciami“; keďže podľa článku 68 venezuelskej ústavy je použitie strelných zbraní a toxických látok na zabezpečenie kontroly nad mierovými demonštráciami zakázané; keďže podľa medzinárodných noriem by sa vojenské sily mali pri verejných bezpečnostných operáciách používať v obmedzenej miere;

K.  keďže 24. februára 2015 bol počas demonštrácie proti nedostatku potravín a liekov v San Cristóbale (štát Táchira) zastrelený štrnásťročný žiak Kluivert Roa, ktorý sa tak stal prvou obeťou od povolenia používania strelných zbraní na potláčanie protestov; keďže 25. februára 2015 úrad generálneho prokurátora vyhlásil, že jeden z policajtov bol okrem ďalších trestných činov obvinený z úmyselného zabitia;

L.  keďže sloboda prejavu a právo zúčastňovať sa na pokojných demonštráciách sú základom demokracie; keďže rovnosť a spravodlivosť pre všetkých nie sú možné bez rešpektovania základných slobôd a práv každého občana; keďže mnohé správy potvrdzujú, že médiá musia čeliť narastajúcej cenzúre a zastrašovaniu;

M.  keďže Venezuela je krajinou s najväčšími energetickými zásobami v Latinskej Amerike; keďže obyvatelia Venezuely trpia vážnym nedostatkom tovaru základnej spotreby, keďže ceny potravín sa zdvojnásobili a keďže sa zosilnilo vydávanie potravín na prídel; keďže neschopnosť štátu dodržiavať právo a zachovať poriadok a rastúca politická polarizácia viedli k tomu, že Venezuela sa stala jednou z krajín s najvyššou mierou násilia na svete;

N.  keďže len dodržiavanie základných práv a slobôd a konštruktívny a ohľaduplný dialóg nesúci sa v duchu tolerancie môže krajine pomôcť dostať sa z tejto závažnej krízy a prekonať ťažkosti v budúcnosti;

O.  keďže medzi vládou a opozíciou sa začali rokovania, tzv. mesa de dialogo, ktoré však boli nanešťastie bezúspešne prerušené;

P.  keďže v článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že európske investície v tretích krajinách sú základným prvkom spoločnej obchodnej politiky EÚ, a teda neodmysliteľnou súčasťou jej vonkajšej činnosti, a keďže podľa Lisabonskej zmluvy priame zahraničné investície (PZI) patria do výlučnej právomoci EÚ, ako je zakotvené v článku 3 ods. 1 písm. e), článku 206 a článku 207 ZFEÚ;

Q.  keďže venezuelská vláda je vzhľadom na zvolenie za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN 16. októbra 2014 osobitne zodpovedná za dodržiavanie zásad právneho štátu a medzinárodného práva;

1.  pripomína svoje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou vo Venezuele a odsudzuje používanie násilia proti demonštrantom; vyzýva venezuelské orgány, aby v súlade s požiadavkami viacerých orgánov OSN a medzinárodných organizácií okamžite prepustili na slobodu Antonia Ledezmu, Leopolda Lópeza, Daniela Ceballosa a všetkých mierových demonštrantov, študentov a vodcov opozície, ktorí sú svojvoľne zadržiavaní za vykonávanie práva na slobodu prejavu a svojich základných práv; vyzýva venezuelské orgány, aby neodôvodnené obvinenia proti nim stiahli;

2.  vyzýva venezuelské orgány, aby zaručili, aby sa Antoniovi Ledezmovi, Leopoldovi Lópezovi, Danielovi Ceballosovi a všetkým ďalším politickým väzňom poskytla všetka potrebná zdravotnícka starostlivosť, ako aj okamžitý, súkromný a pravidelný prístup k ich rodinám a právnikom podľa vlastného výberu; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zhoršovaním podmienok väzňov;

3.  vyzýva venezuelskú vládu, aby skoncovala s politickým prenasledovaním a represiami voči demokratickej opozícii a s porušovaním slobody prejavu a demonštrácií, a naliehavo vyzýva na ukončenie cenzúry médií; pripomína orgánom, že opozičné hlasy sú pre demokratickú spoločnosť úplne nevyhnutné;

4.  odsudzuje zastrelenie Kluivert Roau a šiestich ďalších žiakov a vyjadruje sústrasť ich rodinám; vyzýva vládu, aby odvolala nedávno uverejnenú rezolúciu č. 8610, ktorá bezpečnostným silám umožňuje použitie potenciálne smrtiacej sily strelnou, alebo inou potenciálne smrtiacou zbraňou na potlačenie občianskych protestov, čím sa neprihliada na článok 68 venezuelskej ústavy;

5.  vyzýva venezuelskú vládu, aby dodržiavala svoje ústavné a medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a tiež o politický pluralizmus, pretože sú hlavnou oporou demokracie; vyzýva venezuelskú vládu, aby vytvorila prostredie, v ktorom obhajcovia ľudských práv a nezávislé mimovládne organizácie budú môcť vykonávať legitímnu prácu pri podpore ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že venezuelská vláda je ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN osobitne zodpovedná za dodržiavanie zásad právneho štátu a medzinárodného práva;

6.  vyzýva venezuelskú vládu, aby zaručila rýchle a nestranné vyšetrenie obvinení bez akéhokoľvek priestoru pre beztrestnosť a v plnom súlade so zásadou prezumpcie neviny a riadneho právneho konania; pripomína, že dodržiavanie zásady deľby moci je v demokracii nevyhnutné a že systém súdnictva nemožno použiť ako politickú zbraň; vyzýva venezuelské orgány, aby zaistili bezpečnosť všetkých občanov krajiny bez ohľadu na ich politické názory a politickú príslušnosť;

7.  vyjadruje obavy, že nové protesty môžu viesť k ďalšiemu násiliu, ktoré by len prehĺbilo priepasť medzi postojom vlády a opozície a spôsobilo ešte väčšiu polarizáciu citlivého politického vývoja, ktorý vo Venezuele prebieha; vyzýva zástupcov všetkých strán a zložiek venezuelskej spoločnosti, aby pri svojich činoch a výrokoch zachovali pokoj; varuje pred akýmkoľvek krokom, ktorý by mohol viesť k vytvoreniu atmosféry napätia a regresie, čo by mohlo viesť k tomu, že demokratická opozícia by bola postavená mimo zákon, a/alebo k zrušeniu volieb;

8.  je znepokojený skutočnosťou, že v roku volieb sa politická opozícia stala obeťou svojvoľného zadržiavania a útokov, ktoré môžu spochybniť tak legitímnosť, ako aj výsledok volebného procesu;

9.  vyzýva venezuelské orgány, aby vzhľadom na nadchádzajúce parlamentné voľby využili toto obdobie na vytvorenie inkluzívneho politického procesu založeného na konsenze a spoločnej zodpovednosti, a to prostredníctvom skutočného národného dialógu, do ktorého sa vo veľkej miere zapoja všetky demokratické politické sily v rámci demokracie, zásad právneho štátu a plného dodržiavania ľudských práv; vyzýva ďalej obe strany, aby rokovali o najzávažnejších problémoch krajiny s cieľom uskutočniť potrebné hospodárske reformy a reformy v oblasti správy vecí verejných; vyzýva venezuelské orgány, aby zaručili usporiadanie slobodných a spravodlivých parlamentných volieb v rámci plne inkluzívneho procesu za účasti všetkých demokratických aktérov; vyzýva všetkých opozičných aktérov, aby politický boj viedli v medziach ústavného poriadku a odolali akémukoľvek tlaku na vyhrotenie svojej činnosti;

10.  podnecuje regionálnych partnerov Venezuely, ako napríklad UNASUR a Organizáciu amerických štátov, aby umožnili dialóg a porozumenie medzi stranami konfliktu, zaručili verejnú bezpečnosť a ochranu a zároveň obnovili vo Venezuele pokoj a normálny stav;

11.  naliehavo vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby sa vyjadrili a prijali opatrenia zamerané na preukázanie solidarity s venezuelským ľudom v tomto ťažkom období;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali a prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu európskych záujmov a zásady právnej istoty pre európske podniky vo Venezuele;

13.  žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegáciu EÚ vo Venezuele a zastupiteľstvá členských štátov, aby naďalej dôkladne sledovali vyšetrovania a vypočutia opozičných lídrov počas súdnych konaní; pripomína svoju požiadavku, aby bola čo najskôr vyslaná delegácia ad hoc Európskeho parlamentu na posúdenie situácie vo Venezuele a aby sa uskutočnil dialóg so všetkými sektormi zapojenými do konfliktu;

14.  pripomína svoju nadchádzajúcu žiadosť PK/VP, aby žiadala okamžité prepustenie demonštrantov, ktorí boli svojvoľne zatknutí od začiatku demonštrácií;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde a národnému zhromaždeniu Venezuelskej bolívarovskej republiky, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0176.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0106.
(3) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 84.

Právne oznámenie