Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2255(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0241/2015

Predkladané texty :

A8-0241/2015

Rozpravy :

PV 08/09/2015 - 13
CRE 08/09/2015 - 13

Hlasovanie :

PV 09/09/2015 - 8.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0309

Prijaté texty
PDF 220kWORD 130k
Streda, 9. septembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Hodnotenie roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami
P8_TA(2015)0309A8-0241/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2014/2255(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012)(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 25 o právach starších osôb,

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie o európskom samite o inováciách pre aktívne a zdravé starnutie z 9. – 10. marca 2015,

–  so zreteľom na podkladový dokument Komisie z 23. februára 2015 s názvom Rast striebornej ekonomiky v Európe,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. septembra 2014 o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (COM(2014)0562),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015, Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060) (European Economy 3/2015),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. januára 2014 s názvom Spoločná správa o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti“) a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (COM(2014)0002),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na plán politiky Komisie na vykonávanie balíka o sociálnych investíciách na rok 2014;

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 s názvom Realizácia strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 7. decembra 2012 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012): cesta vpred,

–  so zreteľom na správu, ktorý spoločne vypracoval Výbor pre sociálnu ochranu a Komisia z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti;

–  so zreteľom na správu nadácie Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z 31. októbra 2014 o prístupe k zdravotnej starostlivosti v časoch krízy,

–  so zreteľom na prácu na dohovore o ochrane práv starších ľudí, ktorú v súčasnosti vykonáva pracovná skupina OSN pre starnutie obyvateľstva,

–  so zreteľom na správu zistenia nadácie Eurofound s názvom Pracovné preferencie vo veku nad 50 rokov (2014),

–  so zreteľom na zistenia nadácie Eurofound Zameranie na udržateľnú prácu pre kvalitnejší a dlhší pracovný život (december 2014),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu z marca 2015 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012):

–  so zreteľom na záverečnú správu Ecorys z 15. apríla 2014 s názvom Hodnotenie Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami,

–  so zreteľom na plán zúčastnených strán európskeho roka 2012 smerom k Európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 a po ňom z 10. decembra 2012,

–  so zreteľom na mimoriadny prieskum Eurobarometer č. 378 z januára 2012 s názvom Aktívne starnutie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o programe pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0241/2015),

A.  keďže cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (ER 2012) bolo zvýšiť všeobecné povedomie o hodnote aktívneho starnutia, stimulovať výmenu informácií, podporovať politiky aktívneho starnutia a vytvoriť rámec konkrétnej činnosti Únie a členských štátov, ako aj všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore;

B.  keďže sa očakáva, že do roku 2050 bude priemerný vek ľudí v EÚ nad 50 rokov;

C.  keďže EÚ čelí bezprecedentným demografickým, sociálnym a štrukturálnym zmenám, ktoré sa musia bezodkladne riešiť; keďže všeobecné starnutie populácie je sprevádzané rastom sociálneho blahobytu, potrieb zdravotnej starostlivosti a opatery pre starších ľudí a ich rodiny a dlhodobá kvalita a udržateľnosť verejných služieb v EÚ bude vo veľkej miere závisieť od krokov, ktoré sa podniknú počas najbližších pár rokov;

D.  keďže zvyšovanie priemernej strednej dĺžky života by sa malo považovať za prínos pre civilizáciu a za faktor sociálneho pokroku;

E.  keďže v roku 2006 bola založená Sieť regiónov postihnutých demografickou zmenou, ktorá zahŕňa asi 40 európskych regiónov, a keďže cieľom tejto siete je zvýšiť povedomie o tom, aké dôležité výzvy predstavuje starnutie a pokles počtu obyvateľov pre EÚ a jej hospodársku a sociálnu súdržnosť;

F.  keďže priemerný počet detí na ženu v EÚ je nižší než prahová hodnota obnovy generácií a keďže hospodárska kríza predstavuje faktor znižovania pôrodnosti, pričom stredná dĺžka života by sa mohla do roku 2050 zvýšiť o ďalších päť rokov;

G.  keďže aktívne starnutie predstavuje jednu z hlavných výziev 21. storočia;

H.  keďže okrem fenoménu starnutia neustále narastá počet európskych regiónov, v ktorých je zaznamenaný demografický pokles spôsobený klesajúcimi mierami pôrodnosti v kombinácii s poklesom počtu obyvateľov a vysokými mierami starnutia, nesamostatným životom a poklesom počtu pracujúcich ľudí; keďže všetky tieto javy sa zhoršujú vo vidieckych oblastiach týchto regiónov, pretože ľudia opúšťajú vidiecke oblasti a sťahujú sa do veľkých alebo stredne veľkých miest;

I.  keďže aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami sú kľúčom k dosiahnutiu cieľov Európy 2020 a vytvoreniu konkurencieschopnej, prosperujúcej a inkluzívnej Európy;

J.  keďže úspech politík aktívneho starnutia je úzko spätý s účinnosťou celého rozsahu politík nediskriminácie, sociálnej ochrany, sociálneho začleňovania a verejného zdravia vypracovaných počas životného cyklu občanov a pracovníkov EÚ;

K.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pojem „aktívne“ znamená naďalej sa zúčastňovať na spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, duchovných a občianskych záležitostiach, a nielen byť schopný fyzickej aktivity alebo byť účastníkom na trhu práce, a keďže starší ľudia, ktorí odídu do starobného dôchodku, a ľudia, ktorí odídu do dôchodku z dôvodu invalidity alebo choroby, môžu byť preto aktívnym prínosom pre svoje rodiny, rovesníkov, komunity a národy,

L.  keďže je potrebný ucelený prístup pri súčasnom zohľadnení rôznych prvkov, ktoré prispievajú k udržateľnosti práce počas života pre všetkých jednotlivcov aj spoločnosť ako celok;

M.  keďže rôzne skupiny pracovníkov sa stretávajú s rôznymi pracovnými podmienkami, čo vedie k nerovnosti v oblasti ochrany zdravia pri práci;

N.  keďže existujú nesmierne viditeľné rozdiely medzi členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, pokiaľ ide o politiky aktívneho starnutia a politiky v oblasti sociálnej ochrany v starobe, podpornú infraštruktúru a rozpočtové zdroje;

O.  keďže aktívne a zdravé starnutie prináša nové sociálne potreby vyžadujúce investície do rozmanitých verejných služieb, a to do existujúcich aj nových, ktoré treba ešte vytvoriť, a, samozrejme, do oblasti zdravia a starostlivosti o starších občanov, a keďže otvára aj nový potenciál, pokiaľ ide o trávenie voľného času a času odpočinku a ich predĺženie;

P.  keďže finančná a hospodárska kríza mala vplyv na zvýšenie miery chudoby u starších ľudí a keďže chudoba alebo riziko vzniku chudoby a sociálne vylúčenie nepredstavujú len zdravotné riziká, ale bránia tiež možnosti aktívneho starnutia;

Q.  keďže v EÚ pôsobí asi 125 000 zamestnaneckých dôchodkových fondov, ktoré majú v držbe aktíva v hodnote 2,5 bilióna EUR v mene asi 75 miliónov Európanov, ktorí predstavujú 20 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku;

R.  keďže jednou z hlavných zásad ľudskej spoločnosti je solidarita medzi generáciami; keďže vzhľadom na zvyšujúcu sa priemernú strednú dĺžku života narastá význam vzťahov medzi generáciami; keďže hospodárstvo a spoločnosť potrebujú na dosiahnutie svojich cieľov životné skúsenosti, angažovanosť a myšlienky všetkých generácií;

S.  keďže aktívna účasť na celoživotnom vzdelávaní a na programoch v oblasti športu vo veľkej miere prispieva k tvorbe skutočnej kultúry aktívneho starnutia, ktoré umožní občanom nielen prispôsobovať ich zručnosti meniacim sa požiadavkám trhu práce počas celého života, ale aj zachovať zdravie, aktívne sa zúčastňovať a zapájať do spoločnosti vo všeobecnejšom zmysle;

T.  keďže staršie ženy predstavujú 20 % obyvateľstva EÚ a podľa súčasných demografických trendov sa tento percentuálny podiel bude zvyšovať; keďže vo väčšine krajín EÚ existuje vyššia miera rizika chudoby u starších žien než u starších mužov, a to priemerne 21 % v prípade žien a 16 % v prípade mužov; keďže rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ predstavuje 39 %;

U.  keďže prístupné technológie môžu uľahčiť a zjednodušiť prístup na trh práce, k nezávislému životu a účasti vo všetkých oblastiach spoločnosti; keďže však v súčasnosti vyše 69 % ľudí nad 55 rokov chýbajú základné digitálne zručnosti; keďže v prípade mnohých starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím existuje veľké riziko, že nevyužijú v plnej miere budúci jednotný digitálny trh z dôvodu nedostatočnej prístupnosti, rýchleho vývoja IKT a slabej digitálnej gramotnosti;

1.  uznáva, že ER 2012 poskytol dôležitý politický impulz, ktorý pomohol otvoriť diskusiu o výzve aktívneho starnutia a solidarite medzi generáciami v Európe;

2.  vymedzuje spravodlivosť medzi generáciami ako spravodlivé rozdelenie výhod a zaťažení medzi generáciami; domnieva sa, že funkčná spolupráca medzi generáciami vychádza zo solidarity a musí sa vyznačovať vzájomným rešpektom, zodpovednosťou a ochotou poskytovať vzájomnú starostlivosť;

3.  konštatuje, že osobitné ciele ER 2012 boli čiastočne splnené, pričom najlepšie výsledky sa dosiahli v oblasti iniciatív a podujatí na zvyšovanie povedomia;

4.  berie na vedomie a víta skutočnosť, že vďaka podujatiam a iniciatívam v rámci ER 2012 sa jasne ukázalo, že starší ľudia nie sú príťažou pre hospodárstvo a spoločnosť, ale naopak, predstavujú veľký prínos vďaka svojim skúsenostiam, dosiahnutým úspechom a znalostiam;

5.  konštatuje, že ER 2012 úspešne splnil cieľ mobilizácie významných aktérov v oblasti aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami; považuje za poľutovaniahodné, že cieľ vytvorenia nových sietí na spoločné využívanie zdrojov a projektov a výmenu nápadov medzi verejným sektorom, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou bol splnený len vo vzácnych prípadoch; vyjadruje poľutovanie, že účasť sociálnych partnerov dosahovala rozličnú úroveň a účasť súkromných podnikov nebola žiadnym spôsobom významná; zdôrazňuje potrebu zlepšiť budovanie kapacít s cieľom podporiť aktívnu účasť starších občanov v spoločnosti;

6.  víta skutočnosť, že ER 2012 pomohol nanovo vymedziť vnútroštátne politické programy aktívneho starnutia, podnecoval výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, zvýšil počet iniciatív podporujúcich aktívne starnutie a posilnil znalosti a zručnosti zúčastnených strán;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spoľahlivé štatistiky o situácii starších ľudí a demografických zmenách s cieľom vyvinúť lepšie cielené a účinné stratégie v oblasti aktívneho starnutia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber komplexných vysokokvalitných údajov o spoločenskom postavení starších ľudí, ich zdraví, právach a životnej úrovni;

8.  považuje za veľmi dôležité, aby sa na iniciatívy, ktoré sa začali v rámci ER 2012, nadviazalo a boli transformované na silný politický záväzok a neskôr konkrétne kroky na zabezpečenie sociálneho začleňovania, aktívnej účasti a blaha všetkých generácií pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality; pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa politík starnutia sa musia účinne vykonávať s cieľom bojovať proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života mladších a starších ľudí a zabraňovať jej vzniku;

9.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť koordinačných trojuholník, ktorý tvoria úroveň rozhodovania (vrátane úrovne EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovne), občianska spoločnosť a súkromný sektor vrátane odvetví, ktoré poskytujú inovačný tovar a služby na podporu nezávislého života;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu o demografickom poklese, ktorý postihuje zvyšujúce sa množstvo regiónov v rôznych krajinách EÚ, a vypracovala oznámenie o tomto probléme a o krokoch, ktoré by sa mali podniknúť na európskej úrovni, na úrovni členských štátov a v postihnutých regiónoch s cieľom riešiť problém demografického poklesu;

11.  zdôrazňuje, že regióny s vážnymi prírodnými a demografickými nevýhodami, ako sú napríklad riedko osídlené oblasti, ostrovy a hornaté oblasti, sú obzvlášť tvrdo zasiahnuté problémami súvisiacimi so starnutím a disponujú menším počtom zdrojov a nedostatočnou infraštruktúrou, pomocou ktorých by podporili aktívne starnutie; požaduje, aby sa zvážilo, či sú plány stimulov užitočné pri riešení problému starnutia, ktorý sa vo všeobecnosti zhoršuje paralelnými procesmi vyľudňovania, ktoré postihujú mnohé dotknuté regióny a ktoré môžu predstavovať hrozbu prežitia týchto oblastí;

12.  považuje za poľutovaniahodné, že relatívne neskoré schválenie ER 2012 malo za následok oneskorenia pri udeľovaní zákaziek a vykonávaní, kvôli ktorým niektoré iniciatívy – napr. iniciatíva Seniorforce Day – úplne nevyužili svoj potenciál; poukazuje na nižší rozpočet pridelený ER 2012 oproti predchádzajúcim ER, a tým na obmedzenejšie zdroje vynakladané na vykonávanie cieľov ER 2012;

13.  pripomína, že aktívne starnutie je okrem iného procesom optimalizácie možností zdravia a účasti v spoločnosti na zabezpečenie, aby sa starnúcim ľuďom zachovala dobrá životná úroveň a ich kvalita života; domnieva sa, že politiky aktívneho starnutia by mali zvýšiť potenciál fyzického, sociálneho a duševného blaha ľudí počas ich života, aby tak umožnili lepšie sociálne začlenenie a účasť na spoločnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že aktívne starnutie znamená tiež zabezpečenie lepšieho prístupu k zdravotníckym, dlhodobým opatrovateľským a sociálnym službám, ktoré počas krízy v niektorých oblastiach utrpeli, a k celoživotnému vzdelávaniu, účasť na spoločenských a kultúrnych činnostiach, posilnenie existujúcej sociálnej infraštruktúry, ako sú domovy a denné centrá, odstránenie diskriminácie na základe veku a stereotypov, opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a lepšie povedomie o hodnote aktívneho a zdravého starnutia;

14.  odporúča všetkým členským štátom, aby prostredníctvom svojich systémov sociálneho zabezpečenia podporili a posilnili vysokokvalitnú verejnú infraštruktúru pre starších ľudí (domovy, denné centrá a domáca podpora), kde sa starší ľudia považujú skôr za aktívnych účastníkov než pasívnych príjemcov iniciatív, na ktorých sa zúčastňujú;

15.  domnieva sa, že je treba vypracovať európsku stratégiu v oblasti demencie, ktorá by zahŕňala opatrenia pre pomoc rodinám pacientov, informačné kampane, zvyšovanie povedomia a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala znepokojujúci problém nezamestnanosti u osôb vo veku nad 50 rokov a stále rastúcu mieru dlhodobej nezamestnanosti, a aby v spojení s členskými štátmi, regionálnymi a miestnym úradmi a sociálnymi partnermi preskúmala okolnosti a osobné pomery starších ľudí, ktorí sú nezamestnaní, a vyvinula účinné nástroje na udržanie pracovníkov tejto zraniteľnej kategórie na trhu práce, na ponuku príležitostí na celoživotné vzdelávanie a zlepšovanie zručností, odborné vzdelávanie na pracovisku a prístupné a dostupné vzdelávacie programy a podporu medzigeneračnej odbornej prípravy a prenosu znalostí v práci;

17.  zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba predovšetkým zvážiť programy, ako je tzv. generačné mentorovanie, v rámci ktorých sa podporujú výmeny medzi staršími odborníkmi a mladšou generáciou v práci a odbornej príprave; poukazuje na to, že v pracovnom procese by sa mali podporovať tímy pracovníkov z rôznych vekových kategórií a výnimočné projekty by sa mali odmeňovať; domnieva sa, že v členských štátoch by sa mohli zaviesť stimuly pre podniky zamestnávajúce viac starších pracovníkov a že v zásade by starší pracovníci nemali byť znevýhodňovaní voči mladším pracovníkom, pokiaľ ide o odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie; zdôrazňuje predovšetkým význam prispôsobenia pracoviska potrebám starších ľudí a poskytovania väčšieho množstva príležitostí starším ľuďom pracovať na čiastočný pracovný úväzok v súlade s ich preferenciami, ako aj umožňovania dlhšieho pracovného života tým, ktorí chcú a môžu pracovať dlhšie; domnieva sa, že by sa mali zriadiť osobitné plány dôchodkového zabezpečenia pre starších dlhodobo nezamestnaných ľudí, aby sa tak vytvorila rovnováha medzi potrebami týchto ľudí v oblasti sociálnej stability a systémami sociálneho zabezpečenia;

18.  považuje za poľutovaniahodné, že starší pracovníci sú naďalej často vystavovaní diskriminácii na základe veku, stereotypom a prekážkam; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne riadne uplatňovali smernicu Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní; konštatuje, že návrh horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní(6) je v Rade zablokovaný od roku 2008 a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr našli riešenie;

19.  dôrazne však odmieta vnímanie politík aktívneho starnutia iba ako nástroja na zachovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov a vyzýva členské štáty, aby pred zmenou povinného veku odchodu do dôchodku vykonali všetky potrebné posúdenia a vyvinuli maximálne úsilie na prechod k celoživotnému prístupu a, v prípade potreby, reformu dôchodkového systému, a súčasne vyvinuli maximálne úsilie na stabilizáciu pravidiel odchodu do dôchodku s prihliadnutím na súčasné miery nezamestnanosti obyvateľov nad 50 rokov; domnieva sa, že spájanie dôchodkového veku iba s priemernou dĺžkou života nezohľadňuje význam trendov trhu práce, a nemalo by preto predstavovať jediný nástroj na riešenie problému starnutia spoločnosti; namiesto toho sa domnieva, že členské štáty by pomocou svojich právnych predpisov v oblasti ochrany zamestnanosti a systémov tvorby miezd mali podporovať prijímanie starších pracovníkov, najmä pred ich stanoveným vekom odchodu do dôchodku, pretože nezamestnanosť by mala ďalšie negatívne následky na výšku ich dôchodku, a že členské štáty by mali zaručiť udržateľné systémy sociálnej ochrany;

20.  vyzýva členské štáty, aby zaručili udržateľnosť verejných systémov dôchodkového zabezpečenia a individuálne a primerané dôchodkové práva pre všetkých ľudí s cieľom zabezpečiť dôstojný život vo vyššom veku, a to vrátane ľudí, v prípade ktorých existoval oprávnený dôvod na prerušenie kariéry, čo sa týka najmä žien; zdôrazňuje význam primeraného dohľadu a nezávislých auditov zamestnaneckých dôchodkových fondov na zaručenie istých a udržateľných dôchodkov;

21.  zdôrazňuje, že starším ľuďom sa musí poskytnúť príležitosť, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri pomoci ich rodinám, a upriamuje pozornosť na hodnotnú dobrovoľnícku prácu vykonávanú staršími ľuďmi;

22.  zdôrazňuje význam prístupných technológií pre starnúce európske spoločnosti a vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu inkluzívneho jednotného digitálneho trhu a zabezpečila, aby sa prístupnosť začlenila do tejto stratégie a prepojila s podporou tzv. striebornej ekonomiky v Európe;

23.  víta skutočnosť, že aktívne a zdravé starnutie je jednou z investičných priorít ESF na programové obdobie 2014 – 2020, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1304/2013; vyzýva členské štáty, aby efektívne využívali pridelené zdroje; pripomína, že finančné prostriedky na projekty na podporu aktívneho starnutia sú tiež k dispozícii v rámci programov ako napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Horizont 2020, Zamestnanosť a sociálne inovácie (EaSI) a programu Zdravie; požaduje lepšiu koordináciu medzi programami a rôznymi nástrojmi EÚ na podporu aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity, a v súlade s prioritami programu Horizont 2020 požaduje, aby sa zaviedla európska výskumná priorita s názvom Aplikované vedy v oblasti zdravia a aktívneho starnutia;

24.  vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF), EŠIF a z programu EaSI na financovanie svojpomocných programov organizácií starších ľudí, ktorí sa navzájom delia o svoju energiu, znalosti, skúsenosti a múdrosť a poskytujú pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú, pričom prispievajú k aktívnemu a zdravému starnutiu a dlhšiemu nezávislému životu;

25.  pripomína preskúmanie rozpočtu Komisie za rok 2010, v ktorom sa pridaná hodnota EÚ označuje za jednu z jej kľúčových zásad; trvá na tom, že táto zásada musí predstavovať základný kameň všetkých výdavkov a aby sa financovanie z prostriedkov EÚ, a to najmä z prostriedkov ESF, nevyužívalo na dotovanie vnútroštátnych prístupov, ale na poskytovanie dodatočnej podpory programom členských štátov v oblasti aktívneho starnutia;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili cielenie prostriedkov určených na aktívne starnutie, spolu s účinnosťou absorpcie finančných prostriedkov; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu nového európskeho finančného nástroja na riešenie problému reintegrácie prepustených pracovníkov stredného veku;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili úplné a spoľahlivé údaje, ktoré umožnia posúdiť účinnosť finančných prostriedkov z ESF vynaložených na starších pracovníkov;

28.  vyzýva Komisiu, aby posúdila realizovateľnosť a pridanú hodnotu nového finančného nástroja EÚ s cieľom poskytnúť minimálny príjem všetkým občanom EÚ žijúcim pod hranicou chudoby;

29.  odporúča členským štátom, aby vypracovali a vykonávali verejné politiky a programy, v rámci ktorých sa nielen zlepší fyzické zdravie, ale podporí aj duševné zdravie a sociálne väzby;

30.  považuje za zásadné podporovať starších ľudí v nezávislom živote tak dlho, ako je to možné, ako sa uvádza v článku 25 Charty základných práv Európskej únie, tým, že sa budú rozvíjať a udržiavať na ľudí orientované a na dopyt reagujúce verejné podporné a opatrovateľské služby a zlepšovať prepojenia medzi týmito službami; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili dostupnú, prístupnú a nediskriminačnú zdravotnú starostlivosť a stanovila prevenciu ako prioritu vo svojich politikách v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala balík o sociálnych investíciách, venovala v politickej agende veľkú pozornosť zdravému starnutiu a primeranosti a kvalite dlhodobej starostlivosti a vykonala analýzu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre starších ľudí, zhromaždila údaje o čakacích lehotách v systémoch zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ a navrhla usmernenia v prípade maximálnych čakacích lehôt; považuje za kľúčové podporovať osobnú a individuálnu zodpovednosť za vlastné zdravie, a to na základe výrazného zvýšenia úrovne informácií o zdravotnej starostlivosti, vnútroštátnych motivačných kampaní, ako aj podporovať spoluprácu v oblasti zdravotnej gramotnosti s cieľom umožniť starším ľuďom starať sa o svoje zdravie; pripomína, že by sa mala väčšia pozornosť venovať inovačným technologickým riešeniam a nástrojom; napokon uznáva význam účinného šírenia informácií týkajúcich sa miestnych služieb a nárokov pri dosahovaní tohto cieľa;

31.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na závery spoločnej správy s názvom Primeraná sociálna ochrana pre potreby dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti a bezodkladne predložila konkrétne návrhy;

32.  je presvedčený, že prvoradá pozornosť by sa mala venovať integrácii starších ľudí v rámci ich rodín; navrhuje Komisii, aby preskúmala potenciál, ktorý ponúkajú rodinné podniky, a zodpovedajúcu prácu v oblasti starostlivosti o starších ľudí;

33.  poukazuje na to, že efektívnejšia verejná doprava je jednou z hlavných priorít pre starších ľudí pri tvorbe prostredia vhodného pre starších ľudí(7) a podporuje samostatný život a prístup k základným službám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístupnosť a interoperabilitu dopravných systémov;

34.  víta podkladový dokument Komisie s názvom Rast striebornej ekonomiky v Európe a pripomína potrebu ďalej rozvíjať tzv. striebornú ekonomiku, ktorá vychádza v ústrety želaniam a potrebám starnúcej populácie na základe ekonomických príležitostí, ktoré vyplývajú z verejných a spotrebiteľských výdavkov spojených so starnutím populácie a zo špecifických výrobkov, služieb, inovačných riešení a potrieb, ktoré vytvoria nové pracovné miesta a rast, s prihliadnutím na potreby najzraniteľnejších sociálno-ekonomických skupín;

35.  konštatuje, že jednostranné omladzovanie pracovných síl nevedie k väčšiemu počtu inovácií, ale predstavuje plytvanie skúsenosťami, poznatkami a zručnosťami;

36.  domnieva sa, že starší ľudia by mali byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, a že by sa mala podporovať ich účasť v každodennom, a to aj verejnom živote; ďalej sa domnieva, že by sa mal podporovať aktívny dialóg a výmena skúseností medzi mladými a staršími ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu medzigeneračných programov; podporuje ďalej právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život, ako je stanovené v článku 25 Charty základných práv Európskej únie; domnieva sa tiež, že vy sa mala zaručiť aktívna politická účasť predstaviteľov mladších a starších generácií na všetkých úrovniach EÚ v prípadoch, keď môžu byť dotknuté generačné záujmy;

37.  upriamuje pozornosť aj na hodnotnú spoločenskú úlohu, ktorú zohrávajú starší ľudia pri odovzdávaní hodnôt a skúsenosti a pri poskytovaní pomoci pri účasti na spoločenskom živote;

38.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali kladné stanovisko otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva s cieľom zabezpečiť, aby starší občania EÚ mohli v plnej miere využívať svoje ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s nezávislým expertom OSN na práva starších osôb a s organizáciami zastupujúcimi starších ľudí v EÚ;

39.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zárobková činnosť sa stáva čoraz viac nestabilnou a neistou v dôsledku dočasného zamestnania, nárastu krátkodobých zmlúv, okrajových zamestnaní a nezamestnanosti;

40.  víta nadchádzajúci pakt EÚ o demografických zmenách ako hlavný výsledok ER 2012 a európskeho inovačného partnerstva v oblasti aktívneho a zdravého starnutia; žiada Komisiu, aby určila oblasti v rámci rozpočtu EÚ, v ktorých možno dosiahnuť úspory a zvýšiť účinnosť s cieľom poskytnúť finančné prostriedky pre pakt, ktorý je otvorenou, veľkou a nezávislou sieťou združujúcou miestne a regionálne zainteresované strany, ktoré sa zaviazali k riešeniu európskej demografickej zmeny podporou prostredia vhodného pre starších ľudí v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO);

41.  vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti demografickej zmeny na koordináciu činnosti EÚ v rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť synergie a maximalizovať ich pozitívny vplyv na európskych občanov, hospodárstvo a tvorbu pracovných miest, ako aj chrániť ľudské práva starších osôb vo všetkých politikách EÚ;

42.  domnieva sa, že demografickým výzvam sa na európskej úrovni nevenuje primeraná pozornosť; vyzýva preto nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby zaradili túto záležitosť späť do programu EÚ a jednoznačne politicky zareagovali;

43.  zdôrazňuje, že demografická zmena sa nesmie používať ako zdôvodnenie na obmedzenie sociálnych práv a dávok;

44.  víta hlavné zásady aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami vyvinuté spoločne Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť; víta najmä úlohu Výboru pre sociálnu ochranu pri umožňovaní priamej výmeny skúseností medzi členskými štátmi vrátane pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť a dôchodky;

45.  víta index aktívneho starnutia, ktorý si kladie za cieľ zachytiť nevyužitý potenciál starších ľudí k aktívnejšej účasti v zamestnaní a spoločenskom živote a samostatnému bývaniu, spolu s pokračujúcim nadväzujúcim projektom, ktorý realizuje Komisia v spojení s Hospodárskym výborom OSN pre Európu; nabáda členské štáty, aby stanovili ciele založené na indexe aktívneho starnutia, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom komplexných stratégií aktívneho starnutia, a sledovali pokrok v plnení týchto cieľov;

46.  poukazuje na to, že podpora prostredia priaznivého pre starších ľudí je nevyhnutným nástrojom na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a podporu inkluzívnych spoločností, ktoré ponúkajú rovnaké príležitosti pre všetkých; víta v tejto súvislosti, spoločné riadenie projektu Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí v európskom kontexte;

47.  domnieva sa, že dohovor OSN o ochrane práv starších osôb zlepší život starších ľudí zaručením ich rovnakého prístupu k právam v oblasti politiky, hospodárstva, zdravotnej starostlivosti a kultúry a predstavoval by dôležitú platformu pre posun prístupu k starnutiu v globálnom meradle;

48.  vyzýva Komisiu, aby prijala akčný plán v oblasti zneužívania starších ľudí, pričom zohľadní európsky rámec kvality pre dlhodobú starostlivosť, ktorý vypracovalo partnerstvo WeDO (blahobyt a dôstojnosť starších ľudí), a vyrieši otázku práv starších osôb, ktoré potrebujú starostlivosť a pomoc;

49.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte nevyriešila vekové nerovnosti pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a stratégie v oblasti zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila povedomie a riešila práva starších osôb so zdravotným postihnutím a diskrimináciu na základe veku, ktorou trpia, a zabezpečila, aby sa pri uplatňovaní UNCRPD nezabudlo na starších ľudí;

50.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila dlho očakávaný Európsky akt o prístupnosti s cieľom zabezpečiť, aby výrobky a služby v oblasti dopravy, bývania a IKT vrátane oblastí striebornej ekonomiky boli prístupné starším osobám;

51.  vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, v rámci ktorých sa bude riešiť primeranosť, udržateľnosť a spravodlivosť hospodárskych reforiem v oblasti zamestnanosti, dôchodkov, sociálneho začlenenia a dlhodobej starostlivosti v rámci európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby lepšie posúdila sociálny vplyv hospodárskych reforiem, a to najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva;

52.  zdôrazňuje význam dobrovoľníctva, ktoré nemožno považovať za samozrejmosť, a preto by sa mala viac zohľadniť jeho pridaná sociálna hodnota, a ktoré podporuje medzikultúrne vzdelávanie a solidaritu medzi generáciami, posilňuje aktívne starnutie a celoživotnú občiansku účasť a umožňuje starším ľuďom, aby prejavili svoju angažovanosť pre spoločnosť, a tým zlepšovali kvalitu svojho života, blaho a všeobecný zdravotný stav; podporuje rozvoj pružnejších a inkluzívnejších prístupov k účasti na dobrovoľníckych programoch; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad prerušením programu Grundtvig, ktorý podporoval starších dobrovoľníkov; pripomína význam európskych a nadnárodných sietí združení a verejných a súkromných orgánov, ktoré pracujú na zintenzívnení začlenenia starších ľudí, ktorému treba venovať osobitnú podporu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala význam úspešných programov EÚ v minulosti, ktoré kombinovali občiansku účasť s výmenami skupín v rámci EÚ zahŕňajúcich starších ľudí;

53.  zdôrazňuje, že v rámci politiky spravodlivosti medzi generáciami treba usilovať o vytvorenie nevyhnutných nástrojov na realizáciu otvoreného a úprimného dialógu medzi generáciami s cieľom dosiahnuť situáciu výhodnú pre všetky strany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívne pracovali na týchto nástrojoch na dosiahnutie solidarity;

54.  zdôrazňuje význam sociálnych podnikov, ktoré pomáhajú pri poskytovaní služieb starším ľuďom a pri starostlivosti o ich zdravie a účasť v spoločnosti;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 246, 23.9.2011, s. 5.
(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0204.
(5) Ú. v. EÚ C 74, 13.3.2012, s. 19.
(6) Návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426).
(7) Európska komisia (2012). Osobitný Eurobarometer 378 o aktívnom starnutí.

Právne oznámenie