Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2005(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0246/2015

Predkladané texty :

A8-0246/2015

Rozpravy :

PV 08/09/2015 - 16
CRE 08/09/2015 - 16

Hlasovanie :

PV 09/09/2015 - 8.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0310

Prijaté texty
PDF 446kWORD 205k
Streda, 9. septembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Vykonávanie bielej knihy o doprave z roku 2011
P8_TA(2015)0310A8-0246/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (2015/2005(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na verejné vypočutie s názvom Biela kniha o doprave: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite, ktoré 17. marca 2015 uskutočnil Výbor pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na návrh stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. apríla 2015 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – pokrok a výzvy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o Európe v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2003 o bielej knihe Komisie s názvom Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť(4),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť (COM(2001)0370),

–  so zreteľom na nadchádzajúcu konferenciu o klíme COP 21 v Paríži v decembri 2015,

–  so zreteľom na balík opatrení Komisie o energetickej únii a na jej oznámenie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0246/2015),

A.  keďže v bielej knihe o doprave je stanovený ambiciózny program transformácie európskeho dopravného systému a vytvorenie skutočného jednotného európskeho dopravného priestoru;

B.  keďže odvetvie dopravy predstavuje hnaciu silu hospodárstva EÚ, zamestnáva približne 10 miliónov ľudí, vytvára približne 5 % HDP, čím by malo naďalej zaujímať poprednú pozíciu v tvorbe ďalšieho hospodárskeho rastu a vo vytváraní pracovných miest, a podporuje konkurencieschopnosť, udržateľný rozvoj a územnú súdržnosť;

C.  keďže doprava je oblasťou, v ktorej Európa zastáva pozíciu svetového lídra vo výrobných a dopravných operáciách, pričom je nevyhnutné, aby sa do európskej dopravy naďalej investovalo, aby sa vyvíjala a udržateľne obnovovala s cieľom zachovať jej vedúce postavenie v oblasti technológií na celosvetovej úrovni, naďalej exportovať jej normy do celého sveta a udržať jej konkurencieschopné postavenie vo všetkých druhoch dopravy v rámci svetovej ekonomiky, pre ktorú je stále viac charakteristický príchod nových silných účastníkov a nových obchodných modelov;

D.  keďže východiská našej spoločnosti sa menia v dôsledku digitalizácie, urbanizácie, globalizácie a demografických zmien, takže potrebujeme zmenu súčasných modelov dopravnej politiky, ktoré dokážu čeliť výzvam budúcnosti;

E.  keďže doprava má zásadný význam pre voľný pohyb osôb, tovarov a služieb, na ktorých je založený jednotný trh, a voľný pohyb je výraznou hybnou silou integrácie v rámci Únie i rozhodujúcim faktorom výkonnosti európskeho priemyslu a obchodu;

F.  keďže doprava je naďalej takmer úplne závislá od fosílnych palív a je jediným odvetvím, v ktorom emisie skleníkových plynov počas uplynulých 25 rokov vzrástli, a bez nedávneho hospodárskeho poklesu mohol byť nárast množstva emisií ešte vyšší;

G.  keďže existuje naliehavá potreba zlepšiť energetickú efektívnosť a udržateľnosť dopravného systému a znížiť jeho závislosť od ropy a fosílnych zdrojov energie nákladovo efektívne bez toho, aby sa znížila jeho konkurencieschopnosť a obmedzila mobilita, teda v súlade s cieľmi stanovenými v bielej knihe;

H.  keďže moderné udržateľné biopalivá, najmä tie, ktoré sa vyrábajú zo spracovania odpadu a zvyškov v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva(6), predstavujú nevyužitý potenciál na zníženie závislosti európskych dopravných systémov od ropy a na znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy;

I.  keďže je zásadne dôležité zabezpečiť úspešný rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v rámci dohodnutého harmonogramu, účinne prepojiť dopravné siete všetkých regiónov EÚ, pričom sa prepoja geograficky okrajové regióny s centrom EÚ, a odstrániť rozdiely medzi úrovňou rozvoja infraštruktúry a údržby, najmä medzi východnou a západnou časťou Únie;

J.  keďže investovanie do dopravnej infraštruktúry má pozitívny vplyv na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a obchod, a preto je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia súkromným investíciám do dopravnej infraštruktúry;

K.  keďže dopravná infraštruktúra si vo všeobecnosti vyžaduje dlhodobé financovanie a investície v posledných rokoch klesli v dôsledku nedostatku dôvery medzi zákonodarcami, navrhovateľmi projektov a finančným sektorom;

L.  keďže už mnoho rokov pretrváva závažné nedostatočné investovanie do infraštruktúry verejnej dopravy v celej EÚ a keďže zlepšenie zariadení pre chodcov, starších ľudí a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou je súčasťou cieľov Únie a vyžaduje si dodatočné finančné prostriedky;

M.  keďže jedným z hlavných cieľov bielej knihy by malo byť, aby sa hlavným cieľom dopravnej politiky stali ľudia a práva cestujúcich;

N.  keďže inovácie a inteligentné dopravné systémy by mali zohrávať hlavnú úlohu v rozvoji moderného, efektívneho, udržateľného a interoperabilného európskeho dopravného systému, ktorý je prístupný pre všetkých;

O.  keďže multimodálne siete a integrácia jednotlivých druhov dopravy a služieb môžu byť prospešné pre zlepšenie spojení a efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy, a teda môžu pomôcť znížiť uhlíkové a ďalšie škodlivé emisie uhlíka;

P.  keďže vytvorenie skutočného jednotného európskeho dopravného priestoru nebude možné bez účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ členskými štátmi a v prípade potreby bez zjednodušenia súčasného regulačného rámca v záujme zabezpečenia právnej jasnosti a lepšieho presadzovania;

Q.  keďže je potrebné odstrániť všetky zostávajúce prekážky, technické inkompability a zaťažujúce administratívne postupy, ktoré bránia vytvoreniu plne integrovaného dopravného systému, a odmietnuť akékoľvek nové opatrenia zavedené členskými štátmi, ktoré vytvárajú prekážky voľnému pohybu tovaru a služieb;

R.  keďže ďalšie otváranie trhu musí ísť ruka v ruke s kvalitnými pracovnými miestami a dôstojnými pracovnými podmienkami, s vysokou úrovňou služieb a spravodlivou hospodárskou súťažou vo všetkých členských štátoch;

S.  keďže posledná správa Komisie o bezpečnosti cestnej premávky v Európskej únii(7) odhalila, že počet úmrtí na cestách v Európe klesol v roku 2014 o 1 %, čo je podstatne menej ako pokles o 8 % zaznamenaný v roku 2012 i v roku 2013;

Vykonávanie a preskúmanie bielej knihy v polovici trvania

1.  víta zámer Komisie vykonať preskúmanie bielej knihy v polovici trvania s cieľom posúdiť dosiahnutý pokrok a navrhnúť ďalšie opatrenia na splnenie stanovených cieľov; zastáva názor, že je príliš skoro na úplné vyhodnotenie vplyvu veľkého počtu politických opatrení prijatých od vydania bielej knihy, a preto je potrebné vyhodnotiť situáciu, aby sa získal prehľad o súčasnom stave vykonávania 40 iniciatív a 131 akčných bodov uvedených v jej prílohe;

2.  opätovne vyjadruje podporu cieľom stanoveným v bielej knihe a „desiatim cieľom pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje: kritériá na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %“; zdôrazňuje, že v rámci preskúmania v polovici trvania by sa mala prinajmenšom zachovať úroveň náročnosti cieľov stanovených v roku 2011 a mali by sa navrhnúť konkrétne a reálne opatrenia podložené dôkazmi, ako aj iniciatívy na zvýšenie, urýchlenie a zjednodušenie úsilia vynakladaného na ich splnenie; vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery je zoznam opatrení uvedený v bielej knihe dostatočný na splnenie jej spoločných cieľov, a aby navrhla dodatočné legislatívne opatrenia;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaktualizovala ciele v oblasti zníženia emisií v bielej knihe v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030(8) a so závermi Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014, týkajúcimi sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, a aby navrhla opatrenia zamerané na ďalšie zníženie emisií z dopravy s cieľom pomôcť členským štátom splniť celkový „záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990“ (so zníženiami v odvetviach zaradených do ETS (systém obchodovania s emisiami) o 43 % a v odvetviach nezaradených do ETS o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005);

4.  zdôrazňuje, že cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov z dopravy by sa mal stanoviť na takej úrovni, ktorá umožní dosiahnuť dlhodobý cieľ bielej knihy znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 aspoň o 60 %; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexnú stratégiu pre dekarbonizáciu dopravy;

Všeobecné zásady: prechod na iný druh dopravy a kombinácia viacerých druhov dopravy (komodalita)

5.  zdôrazňuje, že európska politika udržateľnej mobility sa musí opierať o širokú škálu politických nástrojov, ktoré zabezpečia nákladovo najefektívnejší prechod na najmenej znečisťujúce a energeticky najúčinnejšie druhy dopravy; poukazuje na skutočnosť, že posunutie rovnováhy medzi jednotlivými druhmi dopravy nie je samo osebe konečným cieľom, je však potrebné na odstránenie spojitosti medzi mobilitou a nežiaducimi účinkami súčasného systému dopravy, ako sú preťaženie, znečisťovanie ovzdušia, hluk, nehody a zmena klímy; berie na vedomie, že politika zmeny druhu dopravy doteraz nepriniesla uspokojivé výsledky; zdôrazňuje preto, že všetky druhy dopravy sa musia optimalizovať a musia byť šetrnejšie voči životnému prostrediu, bezpečnejšie a energeticky účinnejšie, aby sa dosiahla vysoká úroveň mobility a ochrany životného prostredia;

6.  domnieva sa, že rozvoj osobnej a nákladnej dopravy do značnej miery závisí od efektívneho využívania rôznych druhov dopravy a že európska dopravná politika by preto mala byť založená na účinnej komodalite, pričom by sa malo podľa možnosti všade uprednostňovať používanie energeticky najúčinnejších a udržateľných druhov dopravy; domnieva sa, že to povedie k optimálnemu vyváženiu medzi rôznymi druhmi dopravy a zabezpečí interoperabilitu v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi, podporí udržateľnejšie dopravné a logistické reťazce a posilní bezproblémový dopravný tok medzi jednotlivými druhmi dopravy a dopravnými uzlami;

Moderná infraštruktúra a inteligentné financovanie

7.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zabezpečenie internalizácie externých nákladov všetkých druhov nákladnej a osobnej dopravy s tým, že sa uplatní spoločná, súdržná a transparentná metodológia EÚ a bude sa prihliadať na špecifiká každého druhu dopravy, pričom sa zahrnie súdržná analýza externých nákladov, ktoré už boli internalizované, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu; žiada prijatie konkrétnych opatrení s cieľom zabezpečiť širšie uplatňovanie zásad „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“ vrátane usmernení a osvedčených postupov, ako aj zabezpečenie rovnakých podmienok medzi druhmi dopravy a tam, kde je to vhodné, zrušenie daňových dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, a zároveň zachovanie konkurencieschopnosti všetkých regiónov EÚ;

8.  vyzýva Komisiu, aby navrhla všeobecný rámec pre národné režimy spoplatnenia využívania ciest za osobné automobily a ľahké komerčné vozidlá, ktoré by mali byť nediskriminačné pre štátnych príslušníkov tretích krajín a mali by uprednostňovať spoplatňovanie na základe vzdialenosti; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili príjmy z poplatkov za infraštruktúru na budovanie a údržbu bezpečnej dopravnej infraštruktúry a znižovanie environmentálnych problémov súvisiacich s dopravou;

9.  zdôrazňuje, že dokončenie transeurópskej dopravnej siete zostáva jednou z podmienok udržateľnejšieho, efektívnejšieho a bezproblémového multimodálneho dopravného systému a vyváženejšieho rozdelenia nákladnej a osobnej dopravy medzi jednotlivé druhy dopravy; zdôrazňuje, že výber projektov oprávnených na financovanie z prostriedkov EÚ sa musí sústrediť na deväť koridorov základnej siete, dokončenie chýbajúcich spojení, najmä cezhraničných úsekov, odstraňovanie prekážok, modernizáciu existujúcej infraštruktúry, inovačné dopravné riešenia, interoperabilitu a rozvoj multimodálnych terminálov a mestských dopravných uzlov; mal by sa takisto klásť väčší dôraz na európsku pridanú hodnotu, na rozvoj infraštruktúry na prepojenie okrajových, ostrovných, horských a najvzdialenejších regiónov a na podporu projektov na prepojenie transeurópskej dopravnej siete so sieťami infraštruktúry susedných alebo kandidátskych krajín;

10.  domnieva sa, že financovanie EÚ musí odrážať skutočné investičné potreby na dokončenie základnej siete TEN-T do roku 2030 a že Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a iné nástroje financovania by mali stimulovať investície do dopravnej infraštruktúry podľa kritérií stanovených v usmerneniach pre TEN-T a NPE, pričom by sa mali uprednostňovať udržateľné druhy dopravy, akými sú železničná doprava, vnútrozemské vodné cesty a príbrežná námorná doprava; zdôrazňuje, že spolufinancované projekty by mali odrážať potrebu infraštruktúry, ktorá je prínosom pre Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá minimalizuje vplyv na životné prostredie, je odolná voči možným dôsledkom zmeny klímy a zaručuje zdravie a bezpečnosť užívateľov;

11.  žiada výrazné zvýšenie prostriedkov vyčlenených na Nástroj na prepájanie Európy a viac európskych kompetencií v príprave, vykonávaní a financovaní nadnárodného plánovania v oblasti dopravy a vo financovaní infraštruktúry;

12.  zdôrazňuje, že kvalita cestnej infraštruktúry, ktorá má priamy vplyv na bezpečnosť na cestách, sa v rámci EÚ značne líši a že viac než 90 percent úmrtí v dôsledku dopravných nehôd v členských štátoch sa vyskytuje na mestských a vidieckych cestách; zdôrazňuje, že efektívne financovanie tohto typu infraštruktúry treba ďalej podporovať prostredníctvom rôznych politík a nástrojov EÚ, najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu; zdôrazňuje aj potrebu riadnej údržby existujúcej infraštruktúry vrátane siete ciest druhej triedy;

13.  zdôrazňuje, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý navrhla Komisia ako súčasť Junckerovho investičného plánu pre Európu, by mal uprednostňovať trvalo udržateľnú dopravu a dôležité infraštruktúrne projekty, ktoré prinášajú vysokú spoločenskú, hospodársku a environmentálnu hodnotu, pričom by sa mal zameriavať na projekty, ktoré podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest, dlhodobý rast, konkurencieschopnosť, inovácie a územnú súdržnosť vrátane udržateľných mestských projektov a železničných projektov, v súlade s cieľmi dopravnej politiky a právnymi predpismi EÚ (usmernenia TEN-T, Nástroj na prepájanie Európy); v tejto súvislosti si nové spôsoby financovania, akými sú napríklad verejno-súkromné partnerstvá a koncesie, zaslúžia viac pozornosti a uplatňovania; zdôrazňuje, že proces výberu projektov, ktoré sa majú financovať z EFSI, by mal byť transparentný a mali by sa doň zapojiť príslušné zainteresované strany z verejného a súkromného sektora;

14.  domnieva sa, že EFSI by sa mal financovať v rozpočte EÚ prednostne z nepridelených zdrojov a len v krajnom prípade z nevyužitých fondov z programov okruhu 1a viacročného finančného rámca (VFR) 2014 – 2020; zdôrazňuje, že financovanie záručného fondu treba preveriť v rámci preskúmania VFR v polovici trvania v roku 2016 a na základe analýzy výsledkov a miery plnenia jednotlivých programov by sa mali určiť alternatívne možnosti financovania s cieľom čo najviac minimalizovať presun prostriedkov z okruhu 1a na obdobie 2016 – 2020; zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali taktiež preskúmať spôsoby čo najväčšej kompenzácie presunov z programov EÚ dohodnutých v rámci ročného rozpočtového postupu ako zdroja financovania EFSI v rokoch predchádzajúcich preskúmaniu VFR v polovici trvania;

15.  opätovne potvrdzuje podporu inovatívnym finančným nástrojom, ktoré umožňujú optimalizáciu verejných výdavkov lepšou mobilizáciou súkromného financovania, ale pripomína, že mnoho projektov v sektore dopravy nevytvára dostatočné príjmy, aby sa mohli spoliehať výlučne na tieto druhy nástrojov, a preto si vyžadujú podporu vo forme dotácií;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene zavádzať a používať inteligentné dopravné systémy, ktoré umožnia efektívnejšie, udržateľnejšie a bezpečnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry a poskytnú dodatočnú kapacitu bez nároku na čas, náklady a pôdu, ktoré sú potrebné pri budovaní novej infraštruktúry; zdôrazňuje význam účinného využívania frekvencií a interoperability medzi inteligentnými dopravnými systémami s cieľom umožniť bezproblémové dopravné toky medzi jednotlivými druhmi dopravy a dopravnými uzlami; žiada včasnú implementáciu fáz rozmiestňovania a využívania programov satelitnej navigácie EÚ a účinný rozvoj dopravných aplikácií v rámci systémov Galileo a EGNOS;

Udržateľná doprava a mestská mobilita

17.  zdôrazňuje, že zlepšenie energetickej účinnosti by malo byť jednou z hlavných priorít európskej dopravnej politiky; konštatuje, že existuje naliehavá potreba zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov dopravného systému ako celku s cieľom zefektívniť využívanie existujúcich kapacít zlepšením vyťaženosti vozidiel a zabezpečením, aby sa verejné financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ prideľovalo na opatrenia s najväčším vplyvom;

18.  zdôrazňuje význam podpory elektromobility a elektrických systémov verejnej dopravy v spojení so zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie v odvetví elektroenergetiky, pričom prioritou by mala byť ďalšia elektrifikácia železničnej siete a podpora električiek, autobusov na elektrický pohon (trolejbusov), automobilov na elektrický pohon, elektrických dvoj-/troj-/ a štvorkolesových vozidiel, elektrobicyklov a malých elektrických člnov; zdôrazňuje potenciál moderných visutých električkových dráh (lanoviek) ako nenákladného dopravného prostriedku s nenáročnou konštrukciou, ktorý môže rozšíriť kapacitu systémov mestskej verejnej dopravy;

19.  zdôrazňuje význam podpory zavádzania alternatívnych palív a pohonných systémov, najmä tých, v ktorých má Európa významnú technologickú prevahu, s cieľom znížiť závislosť dopravy od fosílnych palív, zlepšiť kvalitu vzduchu a znížiť emisie skleníkových plynov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto technológie sa ešte dostatočne nevyužívajú, najmä vo verejnej doprave;

20.  poznamenáva, že využívanie verejnej dopravy v mestských oblastiach nie je v bielej knihe medzi desiatimi cieľmi jasne uvedené; domnieva sa, že by sa mal stanoviť nový cieľ – zdvojnásobiť do roku 2030 využívanie verejnej dopravy v mestských oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie zariadení a infraštruktúry na uľahčenie bezpečnej mobility užívateľov verejnej dopravy „od dverí k dverám“ vrátane starších alebo zdravotne postihnutých ľudí a cyklistov, ktorí používajú verejnú dopravu na časť svojej jazdy; zdôrazňuje, že dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje primerané investície, najmä s cieľom zabezpečiť stálu údržbu a rozširovanie infraštruktúry verejnej dopravy; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané, dlhodobé a spoľahlivé financovanie projektov infraštruktúry mestskej verejnej dopravy;

21.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala miestnym, regionálnym a národným orgánom a zúčastneným stranám preskúmať existujúce a nové možnosti financovania verejnej dopravy z prostriedkov EÚ a vytvárať inovačné programy verejno-súkromných partnerstiev; upozorňuje na poučenie, ktoré možno získať z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 1/2014 s názvom „Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou“, v ktorej sa hodnotí vykonávanie a efektívnosť projektov z oblasti mestskej verejnej dopravy spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov EÚ, ako aj miera, do akej vyhovujú potrebám užívateľov a dosahujú ciele z hľadiska využívania;

22.  zdôrazňuje význam plánov udržateľnej mestskej mobility ako nástroja na pomoc mestám účinnejšie využívať dopravnú infraštruktúru a služby a udržateľne zlepšiť začleňovanie rôznych druhov mobility do mestského prostredia, a tak prispieť k znižovaniu znečistenia ovzdušia a hluku, emisií CO2, dopravných zápch a dopravných nehôd; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala rozvoj a propagáciu plánov udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy by sa mali využívať systematickejšie pre mestá, ktoré vypracovali integrovaný plán miestnej dopravy, napríklad plán udržateľnej mestskej mobility, a ktoré určili vhodné opatrenia v súlade s kritériami stanovenými v príslušných právnych predpisoch;

23.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s prevádzkovateľmi verejnej dopravy a s príslušnými orgánmi s cieľom poskytovať cestovné informácie používateľom prostredníctvom rôznych médií, a to aj informácií pre potreby ľudí so zdravotným postihnutím, a aby zohrávala väčšiu úlohu pri zisťovaní najlepších postupov a podmienok na zlepšenie mestských systémov verejnej dopravy v rámci EÚ; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili povinnosť, že mestské dopravné systémy musia spájať mestské centrá s okrajovými oblasťami;

24.  zdôrazňuje, že mestské oblasti potrebujú určitý stupeň pružnosti, aby mohli plniť svoje záväzky podľa právnych predpisov EÚ pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a aby mohli zabezpečiť, že riešenia v oblasti mobility budú prispôsobené ich špecifickým podmienkam;

25.  zdôrazňuje, že správanie sa používateľov dopravy má pre rozvoj udržateľnejšieho dopravného systému rozhodujúci význam; požaduje iniciatívy, ktoré budú motivovať užívateľov a umožnia im, najmä mladým ľuďom, používať bezpečnejšie a udržateľnejšie dopravné prostriedky (chôdza, cyklistika vrátane prenájmu a spoločného užívania bicyklov a automobilov, verejná doprava, spolujazda), ktoré by sa mali zavádzať v rámci bezpečnej infraštruktúry, a ďalej požaduje sprístupňovanie cestovných plánov a aktuálnych informácií s cieľom uľahčiť intermodálne využívanie rôznych druhov dopravy prostredníctvom inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby zistila príklady najlepších kombinácií rôznych druhov dopravy, ktoré by sa potenciálne dali využiť v iných mestských aglomeráciách;

26.  zdôrazňuje potrebu lepších vnútroštátnych a európskych dopravných údajov o správaní sa užívateľov dopravy, najmä pokiaľ ide chôdzu, cyklistiku a rodovo diferencované modely cestovania, ktoré by miestne orgány využívali pri definovaní svojich politík mestskej mobility;

27.  zdôrazňuje dôležitosť prijatia opatrení na podporu regionálnych programov na vytváranie a rozširovanie sietí cyklistických trás vo veľkých európskych regiónoch s cieľom podporiť občanov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť vo veciach životného prostredia, poskytnúť každému možnosť využívať cyklistiku a znižovať hlučnosť, preťaženie ciest a znečisťovanie miest;

28.  zdôrazňuje význam analyzovania pozitívnych vplyvov nových foriem mobility na spoločnosť, ktoré majú podporu aj v modeli hospodárstva spoločného využívania zdrojov vrátane spolujázd; považuje za dôležité, že existuje výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi, aby urobili regulačné úpravy s cieľom vziať do úvahy tieto inovačné platformy v oblasti mobility „od dverí k dverám“;

29.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o prevádzku spoločností vytvárajúcich dopravné siete, ktoré zosúlaďujú vodičov s cestujúcimi (najznámejším príkladom je firma Uber), a aby vypracovala hodnotenie právnych, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov vyplývajúcich z prevádzky týchto spoločností, ktoré by v prípade potreby sprevádzali príslušné opatrenia alebo odporúčania na vytvorenie nových inovatívnych služieb v Európe, s prihliadnutím na existujúce taxislužby;

30.  vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala stanovenie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi týmito spojenými dopravnými spoločnosťami, tradičnými taxislužbami a medzimestskými dopravnými spoločnosťami, pokiaľ ide o dodržiavanie daňových predpisov, bezpečnosť, záväzky v oblasti verejnej služby a pracovné podmienky;

31.  zdôrazňuje, že dvojkolesové motorové vozidlá (motocykle, skútre, mopedy) a stále viac aj dvojkolesové a trojkolesové vozidlá na elektrický pohon zohrávajú v systéme udržateľnej mobility významnú úlohu, najmä v mestských oblastiach, kde prispievajú k riešeniu problémov s preťažením a parkovaním a poskytujú aj riešenia pre drobnú logistiku; preto nalieha, aby sa osobitná konštrukcia a prínos týchto vozidiel primerane zohľadňovali a odrážali v právnych predpisoch a usmerneniach EÚ týkajúcich sa dopravy;

32.  žiada lepšiu optimalizáciu dodávateľského reťazca v mestských oblastiach; mestské nákladné vozidlá nepomerne prispievajú k znečisteniu ovzdušia a k hluku a majú negatívny vplyv na dopravné preťaženie; mestská logistika by mala podporovať optimalizáciu dopravy a nákladovo efektívne zavádzanie nových druhov operácií, technológií a obchodných modelov; lepší výber druhov dopravy a vozidiel môže zabezpečiť, že riešenie dopravy bude optimálne zosúladené s osobitnými požiadavkami prepravy a konkrétneho mesta;

33.  zdôrazňuje význam logistických skladov na okraji miest, ktoré umožňujú, aby sa tovar prepravoval do miesta určenia koordinovane s použitím energeticky najefektívnejších druhov dopravy;

Zaradenie ľudí do centra dopravnej politiky

34.  pokiaľ ide o cestnú dopravu, požaduje:

   urýchlené prijatie cieľa znížiť do roku 2020 počet ťažko zranených ľudí o 40 %, ktorý by dopĺňala kvalifikovaná stratégia EÚ; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli všetky relevantné štatistické údaje s cieľom umožniť Komisii stanoviť tento cieľ a stratégiu,
   posilnenie opatrení zameraných na zníženie počtu úmrtí a zranení na cestách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať hlavným príčinám vrátane jazdy pod vplyvom alkoholu a drog, nadmernej rýchlosti a nepoužitiu bezpečnostných pásov,
   opatrenie na dosiahnutie cieľa v oblasti bezpečnosti cestnej premávky do roku 2020 – menej ako 15 000 úmrtí, a to zavedením a uplatňovaním nákladovo efektívnych opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni,
   opatrenia na zníženie počtu nehôd v radoch zraniteľných užívateľov, predovšetkým používateľov dvojkolesových vozidiel, chodcov v mestskom prostredí a starších vodičov,
   opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v rámci nadchádzajúceho balíka opatrení v oblasti cestnej dopravy a strednodobé preskúmanie programu Komisie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020,
   preskúmanie smernice (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, a snahu rozšíriť jej uplatňovanie na krajiny susediace s EÚ,
   v rámci revízie smernice 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry rozšírenie platnosti jej štyroch hlavných opatrení na ďalšie časti cestnej siete vrátane všetkých úsekov diaľnic, ako aj vidieckych a mestských ciest,
   stanovenie prioritných akcií, ako sa navrhuje v akčnom pláne a definuje v smernici 2010/40/EÚ o inteligentných dopravných systémoch (IDS), s prihliadaním na zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
   preskúmanie smernice o odbornej príprave a kvalifikácii profesionálnych vodičov s cieľom objasniť jej ustanovenia a podporu a rozvoj systémov odbornej prípravy po získaní vodičského preukazu pre všetkých používateľov vozidiel,
   do roku 2016 návrh na preskúmanie nariadenia o všeobecnej bezpečnosti ((EÚ) č. 661/2009) a nariadenia o ochrane chodcov ((EÚ) č. 78/2009) s cieľom stanoviť záväzné pravidlá pre konštrukciu kabín a bezpečnosť ťažkých nákladných vozidiel, priamy výhľad, výkonnostné normy pre skúšky kolízie a ochranu chodcov, uprednostňovanie zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
   väčšie uplatňovanie systémov na zvýšenie bezpečnosti a pomoc vodičom v nových osobných automobiloch a úžitkových vozidlách, ako sú automatické núdzové brzdenie, diaľkové varovanie, výstraha pred vybočením z jazdného pruhu, ukazovateľ opotrebovania pneumatík, inteligentné prispôsobenie rýchlosti pri prekročení a systém eCall, spolu s kooperatívnymi inteligentnými dopravnými systémami,
   preskúmanie tretej smernice o vodičských preukazoch, s cieľom zaviesť:
   povinné školenie vodičov o nových funkciách vozidla (systémy pomoci pre vodiča),
   druhú fázu na získanie vodičského preukazu,
   celoživotné vzdelávanie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky,
   test fyzickej spôsobilosti vodičov,
   lekársko-psychologické vyšetrenie páchateľov dopravných priestupkov, pokiaľ ide napríklad o alkohol, drogy a agresívnosť,
   hranicu koncentrácie alkoholu v krvi 0,0 pre mladých vodičov počas prvých dvoch rokov a pre vodičov z povolania, harmonizovanú na úrovni EÚ;

35.  zdôrazňuje, že hoci sa v posledných rokoch dosiahli výrazné zlepšenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, stále pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi a sú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie dlhodobého cieľa „nulovej vízie“; konštatuje, že bezpečnosť cestnej premávky ide ruka v ruke so slušným správaním účastníkov cestnej premávky a že vzdelávanie v rodinách a školách by malo zohrávať pri dosahovaní tohto cieľa väčšiu úlohu;

36.  zdôrazňuje potrebu doplniť platný legislatívny rámec v oblasti práv cestujúcich o opatrenia zamerané na odstránenie všetkých prípadných medzier v právnych predpisoch, ktoré sa týkajú cestujúcich využívajúcich multimodálnu prepravu a zabezpečujú spravodlivú intermodálnu hospodársku súťaž, pričom prihliadajú na špecifické rozdiely medzi druhmi dopravy, na právnu zodpovednosť za jednotlivé úseky cesty a na spoluprácu medzi rôznymi druhmi dopravy; opakuje svoju výzvu na vypracovanie Charty práv cestujúcich, ktorá by stanovila základné práva cestujúcich platné pre všetky druhy dopravy, brala by do úvahy špecifiká každého druhu dopravy a obsahovala osobitnú časť o multimodálnej preprave, aby sa zlepšila informovanosť o pravidlách EÚ a zabezpečilo sa ich lepšie presadzovanie; požaduje iniciatívy na podporu a sprístupnenie informácií pre cestujúcich o multimodálnom cestovaní a o službách v oblasti plánovania ciest a vydávania cestovných lístkov; požaduje tiež opatrenia na zlepšenie kvality dopravy a uľahčenie bezbariérového prístupu pre starších ľudí, cestujúcich so zníženou mobilitou a cestujúcich so zdravotným postihnutím a žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť osobitným potrebám cestujúcich, napr. cyklistom pri preprave bicyklov vo vlaku;

37.  žiada v súvislosti so základným právom každého človeka na individuálnu mobilitu, najmä osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí, aby sa viac investovalo do výskumu a vývoja vhodných systémov pomoci pre vodiča;

38.  konštatuje, že zlepšenie dostupnosti bezplatných alebo nízkonákladových širokopásmových mobilných sietí, Wi-Fi a iných digitálnych služieb vo verejnej doprave a na staniciach by zlepšilo mobilitu osôb;

39.  požaduje plán EÚ zameraný na vytvorenie rámca pre európsky konzistentný systém multimodálnej prepravy cestujúcich; tento plán by mal určiť kľúčové európske multimodálne koridory pre cestujúcich v rámci existujúcej siete TEN-T, spojiť verejné a súkromné zdroje, zjednotiť existujúce iniciatívy a sústrediť finančnú podporu EÚ;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali otázkou kvality práce vo všetkých druhoch dopravy, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, vydávanie osvedčení, pracovné podmienky a kariérny rast, s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, rozvíjať potrebné zručnosti a zvyšovať konkurencieschopnosť a mobilitu prevádzkovateľov dopravy v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité vyriešiť otázku fluktuácie pracovných síl a starnutia pracovnej sily v sektore dopravy, ako aj naliehavú potrebu zatraktívniť prácu v tomto odvetví pre nové generácie;

41.  zdôrazňuje kľúčový význam zabezpečenia rovnakého a spravodlivého zaobchádzania, dobrých vzťahov a pracovných podmienok a bezpečného pracovného prostredia pre pracovníkov v oblasti prepravy; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne a bezodkladné opatrenia/iniciatívy na riešenie sociálnych aspektov v rôznych druhoch dopravy s cieľom podporiť vysokú kvalitu pracovných miest a pracovných podmienok pracovníkov v odvetví dopravy a zabezpečiť spravodlivú a nerušenú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala uplatňovanie a presadzovanie sociálnych právnych predpisov EÚ členskými štátmi vo všetkých druhoch dopravy;

42.  zdôrazňuje, že opatrenia sú takisto potrebné na zvýšenie účasti žien na trhu práce v oblasti dopravy, na odstránenie možných prekážok a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami riešením existujúcich nedostatkov v oblasti odmeňovania a pracovného postupu;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že návrhy na otvorenie služieb na všetkých trhoch v oblasti dopravy sa budú prijímať spoločne s riadnym presadzovaním právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti a v prípade potreby s podpornými opatreniami, aby sa zabránilo rozdielom v sociálnych podmienkach v jednotlivých členských štátoch; zdôrazňuje, že otvorenie dopravných trhov by nemalo viesť k sociálnemu dumpingu, k službám zníženej kvality, obmedzeniu verejných služieb, nepotrebnej administratívnej záťaži, nekalým obchodným praktikám alebo narušeniu spravodlivej hospodárskej súťaže; malo by tiež ukončiť roztrieštenosť vnútorného trhu a zabrániť vytváraniu monopolov alebo tzv. pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálnu ochranu pracovníkov dopravy;

Konkurencieschopný, efektívny, bezpečný, integrovaný a interoperabilný dopravný systém

44.  zdôrazňuje, že digitalizácia má pre zlepšenie efektívnosti a produktivity odvetvia dopravy zásadný význam; zdôrazňuje potrebu lepšie využívať príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne technológie, a podporovať nové dopravné služby, ako aj nové obchodné a distribučné modely s cieľom podporiť rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť; zdôrazňuje tiež potrebu poskytovať podporný regulačný rámec pre pilotné projekty zamerané na zavádzanie inteligentnej automatizovanej dopravy v Európe; poukazuje v tejto súvislosti na kľúčovú úlohu MSP a začínajúcich podnikov pri podpore inovácií v odvetví dopravy;

45.  vyzýva Komisiu, aby sa integrovaný prístup (interoperabilita, prepojenosť a intermodalita) vrátane systémov IKT stal jadrom preskúmania bielej knihy; pripomína ďalej Komisii, aby spájala technologický pokrok so zmenou správania a dosiahla tak ambiciózny prechod na iné druhy dopravy, ako aj uvoľnenie dopravy prostredníctvom ekologickej logistiky, správnych nástrojov riadenia mobility a uplatňovania digitalizácie;

46.  zdôrazňuje, že udržateľná európska politika mobility musí prihliadať na súčinnosť všetkých druhov dopravy, koridory a siete a zamerať sa na potreby hlavných uzlov, mestských oblastí, bodov prepojenia, prekládkových platforiem a prístavov; na mobilitu treba pozerať ako na systém, nie ako na spojenie jednotlivých druhov dopravy;

47.  žiada štandardizáciu intermodálnych nákladových jednotiek, pričom sa zohľadnia nákladové jednotky a rozmery dopravných vozidiel používané vo svetovej doprave, a žiada tiež jednotné podmienky v bezpečnosti pri nakladaní, aby sa optimalizovala multimodálna doprava a zlepšila bezpečnosť;

48.  trvá na odstránení byrokratických prekážok vo všetkých druhoch dopravy; žiada výraznejšie zjednodušenie a harmonizáciu dokumentov a administratívnych a colných postupov, ktoré by mali byť praktické, efektívne a realizovateľné pre všetky strany v rámci logistického reťazca; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie elektronického rámca pre multimodálnu prepravu tovaru (elektronická nákladná doprava e-freight), čím by sa v celom reťazci dopravnej logistiky zabezpečili bezproblémové toky informácií bez papierov, pričom vezme do úvahy existujúce dobre fungujúce nástroje a synergie, globálny vývoj a osvedčené postupy;

49.  žiada predloženie nového cieľa, spolu s potrebnými opatreniami, konkrétne presun 50 % súčasnej prepravy nebezpečného tovaru v rámci EÚ do roku 2030 na udržateľnejšie druhy dopravy, ako sú železničná doprava a vnútrozemské vodné cesty, v plnom súlade so smernicou 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru;

50.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila predpisy pre intermodálnu dopravu nebezpečných tovarov s cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi jednotlivými druhmi dopravy;

51.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti a podporili vytváranie systémov potrubnej dopravy nákladov a cyklistickej logistiky ako sľubnej koncepcie udržateľného dopravného systému;

52.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu dopravného odvetvia v rozvoji cestovného ruchu, najmä v tých regiónoch Únie, ktoré sú vzdialené a v súčasnosti ťažko dostupné;

53.  zdôrazňuje, že európske uzlové letiská spájajú Európu so zvyškom sveta a že Európa si musí zachovať priame spojenie do všetkých častí sveta, zabezpečovať priame lety prostredníctvom európskych leteckých prepravcov z ich leteckých uzlov do zámorských destinácií a zachovať pracovné miesta a rast v európskom sektore leteckej dopravy; zdôrazňuje, že lety v rámci EÚ poskytujú nielen mobilitu v rámci vnútorného trhu, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu ako prípojné lety na udržanie prepojenia na letecké uzly v EÚ; politika EÚ musí zabezpečiť efektívnu a konkurencieschopnú sieť prípojných letov na posilnenie európskych leteckých uzlov znížením nákladov na globálnu konkurencieschopnú úroveň a zabezpečením spravodlivej hospodárskej súťaže s prepravcami z tretích krajín; členské štáty potrebujú súdržnú a spoločnú politiku, aby ďalej nestrácali priame spojenia medzi Európou, Áziou a Afrikou s leteckými uzlami v Perzskom zálive a Turecku; žiada preto Komisiu, aby zaviedla tieto ciele do všetkých predpisov EÚ v oblasti letectva a uplatňovala ich v rokovaniach s tretími krajinami;

54.  žiada posilnenie politiky v oblasti výskumu a technológií s cieľom podporiť inovácie v odvetví dopravy; zastáva názor, že táto politika, ktorú musí sprevádzať primerané financovanie, by sa mala vypracovať v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občanov a zástupcov užívateľov s cieľom pochopiť potreby tohto odvetvia a príslušne skvalitniť rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020; domnieva sa, že uprednostňovať by sa mali projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou, ktorých cieľom je znižovanie emisií uhlíka v odvetví dopravy a podpora energeticky efektívnych druhov dopravy (vrátane pešej chôdze a cyklistiky), zvýšenie efektívnosti a transparentnosti dodávateľského reťazca, zlepšenie prístupnosti dopravy, istota a bezpečnosť, zlepšenie riadenia dopravy a zníženie administratívnej záťaže; domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať prevratným technológiám v oblasti dopravy, napríklad vo forme vozidiel na automatické alebo diaľkové ovládanie, ako sú bezpilotné lietadlá a vozidlá bez vodiča;

55.  žiada vyvinutie rovnakého úsilia v oblasti vzdelávania s cieľom podporiť vznik nových študijných odborov a odvetví odbornej prípravy, predovšetkým na profesionálnej a vyššej úrovni, zameraných na nové zručnosti a profesie, ktoré vzniknú v dôsledku inteligentnej mobility;

56.  zdôrazňuje význam podporných rámcových programov EÚ pre výskum, vývoj a inovácie s cieľom dosiahnuť čistejšie palivá a vysoký stupeň technologického pokroku, napríklad čo sa týka rafinovaných biopalív;

57.  žiada v rámci programu REFIT a počas následných hodnotení európskych právnych predpisov všeobecné preskúmanie podmienok týkajúcich sa európskeho vodičského preukazu a bezpečnosti, ako aj požiadaviek na podávanie správ súvisiacich s dopravou s cieľom dosiahnuť podstatné zníženie administratívnej záťaže;

58.  uznáva dôležitosť nerušených rádiových frekvencií, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie času jazdy a času odpočinku pracovníkov cestnej dopravy, a zavádzania inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby vypracovala príslušný regulačný rámec;

Celosvetový rozmer dopravy

59.  zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho dopravného priestoru predstavuje dôležitú prioritu a závisí do značnej miery od medzinárodnej akceptácie v rámci dohôd, o ktorých sa rokuje s obchodnými partnermi v prípade všetkých druhov dopravy, najmä v leteckej a lodnej doprave, a že EÚ by mala v príslušných medzinárodných orgánoch v rastúcej miere plniť formatívnu úlohu;

60.  domnieva sa, že EÚ si musí zachovať vedúcu úlohu v celosvetovom úsilí o zníženie emisií z dopravy v rámci parížskej konferencie o zmene klímy v roku 2015 (COP 21) tým, že podporí dekarbonizáciu dopravy a rozvoj udržateľných druhov dopravy na celosvetovej úrovni, čím prispeje k dosiahnutiu medzinárodne dohodnutého cieľa udržať globálne otepľovanie v medziach 2° C;

61.  vyzýva na integrovanejší prístup medzi členskými štátmi o možnosti uplatňovania zásady reciprocity v našich obchodných vzťahoch s tretími krajinami a na preskúmanie v rámci politiky financovania EÚ v oblasti dopravy, či je dodatočné financovanie z tretích krajín primerané;

62.  zdôrazňuje, že pri využívaní medzinárodných zdrojov na rozvoj nášho dopravného systému (ropa, lítium, vzácne kovy, biopalivá) by sa mali rešpektovať legitímne záujmy obyvateľstva, ktoré žije v oblastiach, z ktorých sa s týmito zdrojmi obchoduje a z ktorých sa dovážajú;

Začlenenie všetkých druhov dopravy do vízie efektívnejšieho, udržateľnejšieho, konkurencieschopnejšieho a dostupnejšieho systému dopravy, ústretovejšieho voči užívateľom a občanom

63.  žiada, pokiaľ ide o leteckú dopravu:

   riešenie hlavných výziev v oblasti hospodárskej súťaže v rámci európskeho leteckého odvetvia, ktorými sú pokles priameho prepojenia medzi Európou a zvyškom sveta, obmedzená kapacita letísk vzhľadom na nadchádzajúci nárast leteckej dopravy a rozšírenie rozsahu leteckých dopravných služieb, ktoré poskytujú spoločnosti z krajín mimo EÚ,
   revíziu nariadenia (EÚ) č. 868/2004 s cieľom chrániť spravodlivú hospodársku súťaž vo vonkajších vzťahoch EÚ v oblasti letectva, posilniť konkurencieschopnosť leteckého priemyslu EÚ, zabezpečiť reciprocitu a odstrániť nespravodlivé praktiky vrátane subvencií, ktoré narúšajú trh,
   dialóg o oblasti letectva so štátmi Perzského zálivu a Tureckom s cieľom zvýšiť finančnú transparentnosť a chrániť spravodlivú hospodársku súťaž; zahrnutie doložky o spravodlivej hospodárskej súťaži s podrobnými ustanoveniami o subvenciách, nespravodlivých praktikách a nespravodlivej hospodárskej súťaži do dohôd týkajúcich sa leteckej dopravy, ako aj účinné opatrenia v prípade neplnenia týchto ustanovení,
   v prípade potreby urýchlenie postupu uzatvorenia nových dohôd o leteckej doprave s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, napríklad so susednými krajinami, s krajinami BRIC, ASEAN a s Mexikom, so začlenením ustanovení o lepšom prístupe na trh pre služby nákladnej leteckej dopravy,
   preskúmanie regulačných a fiškálnych politík EÚ a členských štátov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho leteckého priemyslu a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s leteckými spoločnosťami z tretích krajín; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala a odstránila všetky jednostranné ustanovenia EÚ, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, a nalieha na členské štáty, aby podľa toho konali aj v súvislosti s podobnými vnútroštátnymi ustanoveniami,
   dokončenie vnútorného trhu v oblasti leteckej dopravy tým, že sa odstránia prekážky, ktoré členské štáty zaviedli pre dopravcov EÚ, ktorí chcú vykonávať činnosť zo svojho členského štátu, v ktorom sú registrované, do tretej krajiny cez iný členský štát,
   súdržný a efektívny rozvoj leteckej siete EÚ, ktorá musí zahŕňať 1) hlavné uzlové letiská a 2) životaschopnú a udržiavanú sieť miestnych, oblastných a regionálnych letísk s dobrou obsluhou, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska rastu a rozvoja príslušných území, najmä v odľahlých oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú často dostupné len prostredníctvom leteckej dopravy; vypracovanie legislatívneho rámca pre rozvoj a maximálne využitie nevyužitého potenciálu regionálnych letísk a novej infraštruktúry na preplnených letiskách,
   prednostné schválenie projektov financovaných z EÚ, ktoré sú súčasťou základnej siete TEN-T,
   dôkladnú prípravu a rýchle prijatie komplexného balíka predpisov pre oblasť leteckej dopravy, v ktorých budú zahrnuté: nový regulačný rámec pre civilné bezpilotné lietadlá, ktorý zaručí bezpečnosť a ochranu základných práv a zároveň posilní hospodársky potenciál, ktorý ponúkajú civilné bezpilotné lietadlá európskym podnikom, najmä MSP a začínajúcim podnikom; revízia nariadenia o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) s cieľom objasniť jej úlohu voči národným leteckým úradom, posilniť jej schopnosť vykonávať dohľad nad bezpečnosťou letectva vo všetkých členských štátoch vrátane ich najvzdialenejších regiónov a presadzovať pravidlá a normy EÚ vo svete,
   všetky potrebné opatrenia členských štátov s cieľom urýchliť vykonávanie projektu Jednotné európske nebo prijatím balíka predpisov SES2+, úplnou realizáciou a prevádzkovaním funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB) a zavedením budúceho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), aby sa zjednotil vzdušný priestor EÚ s cieľom obmedziť meškanie letov, zlepšiť bezpečnosť a zmierniť vplyv leteckej dopravy na životné prostredie,
   urýchlené prijatie stanoviska v Rade k revízii nariadenia (EÚ) č. 261/2004 a nariadenia (EÚ) č. 2027/97 o právach cestujúcich v leteckej doprave, ako aj nariadenia (EHS) č. 95/93 o prideľovaní prevádzkových intervalov,
   zintenzívnenie rokovaní v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o príprave celosvetového trhovo založeného mechanizmu riešenia medzinárodného problému emisií z leteckej dopravy,
   zavedenie medzinárodných kritérií udržateľnosti pre palivo z obnoviteľných zdrojov pre prúdové lietadlá,
   podporu výskumu a vývoja v oblasti letectva prostredníctvom programov Horizont 2020 a Čisté nebo s cieľom vyvinúť nové a čistejšie technológie, ktorých výsledkom budú menej hlučné a palivovo úspornejšie lietadlá, podporovať nové typy lietadiel, napr. bezpilotné, a podporovať rast a pracovné miesta v európskom leteckom priemysle;
   od Komisie a členských štátov, aby vykonali dôkladné preskúmanie svojich stratégií a politík v oblasti bezpečnosti letectva s cieľom prijať postupne prístup zakladajúci sa na riziku a orientovaný v prospech cestujúcich,
   zlepšenie bezpečnosti letectva v celej EÚ v oblasti výroby lietadiel, výcviku a udeľovania licencií posádkam, letovej prevádzky, riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb,
   posúdenie prípadných bezpečnostných opatrení potrebných na zamedzenie leteckých nehôd, ako to bolo v prípade letu 9525 spoločnosti Germanwings v Alpách v marci 2015,
   návrh Komisie vrátane opatrení na posilnenie bezpečnostných pravidiel a pravidiel v sociálnej oblasti, najmä čo sa týka doby letu a odpočinku, s cieľom zabrániť únave a zlepšiť kvalitu ovzdušia v kabíne,
   vytvorenie koordinovaného súboru pravidiel pre letecké školy a registráciu letových hodín pre pilotov, ktorí pôsobia v EÚ, so zabezpečením účinnejšej kontroly a hodnotenia pracovných podmienok v odvetví leteckej dopravy,
   poskytovanie všeobecných leteckých údajov Eurostatu od členských štátov, najmä pokiaľ ide o počet lietadiel, pilotov a letových hodín, s cieľom zlepšiť platné predpisy, s osobitným dôrazom na bezpečnosť leteckej dopravy,
   konštruktívny sociálny dialóg medzi zainteresovanými stranami v oblasti letectva s cieľom riešiť nové výzvy vyplývajúce zo zavedenia nových technológií, ktoré si budú vyžadovať primerané prispôsobenie pracovných miest v odvetví letectva,
   opatrenia proti nárastu sociálne problematických obchodných praktík, ako sú používanie tzv. výhodných vlajok, rôzne formy netypického zamestnávania a využívanie subdodávateľských vzťahov; revíziu nariadenia (EÚ) č. 1008/2008 s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie a vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv v prípade leteckých spoločností s operačnými základňami na území EÚ; revidované vymedzenie „hlavného miesta podnikateľskej činnosti “ spoločnosti, ktorého cieľom bude vyžadovať od leteckých spoločností preukazovanie podstatnej leteckej činnosti v krajine; odporúčania EASA, podľa ktorých sa bude vyžadovať, aby aspoň 50 percent technikov údržby bolo priamo zamestnaných, čo sa týka všetkých kategórií pozemného personálu, pilotov a palubného personálu;

64.  žiada, pokiaľ ide o cestnú dopravu:

   účinné vnútroštátne politické rámce zamerané na rozvoj trhu, pokiaľ ide o používanie elektrických vozidiel a alternatívnych palív (elektrická energia, vodík, zemný plyn (stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG)), skvapalnený ropný plyn (LPG), syntetické a parafinické palivá, udržateľné biopalivá, najmä tie, ktoré boli vyrobené zo spracovania odpadu a zvyškov vrátane etanolu vyrobeného z melasy), a rýchle sprevádzkovanie potrebnej infraštruktúry na tankovanie/dobíjanie; výmena najlepších postupov medzi existujúcimi projektmi v rôznych členských štátoch so zreteľom na trh s alternatívnymi palivami a distribúciu v mestách; akčný plán EÚ na vykonávanie stratégie stanovenej v oznámení Komisie s názvom „Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá“, aby sa dosiahlo čo najširšie využitie alternatívnych palív v doprave a podporovala udržateľná elektromobilita v celej Únii,
   do roku 2020 celkové zvýšenie počtu zabezpečených odpočívadiel pre ťažké úžitkové vozidlá v rámci transeurópskej dopravnej siete o 40 % v porovnaní s údajmi z roku 2010, zlepšenie ich kvality a sprísnenie hygienických noriem,
   prípravu iniciatív na zabezpečenie interoperability elektronických cestných mýtnych systémov,
   hodnotenie Komisie týkajúce sa jednotlivých systémov spoplatňovania ciest a ich zlučiteľnosti so zmluvami EÚ, predovšetkým so zásadou nediskriminácie na základe pobytu,
   prioritné schvaľovanie projektov z oblasti infraštruktúry, financovaných z fondov EÚ, na dokončenie cestnej siete, ktorá je súčasťou základnej siete TEN-T,
   plán EÚ pre cyklistiku, ktorý bude zahrnutý do pracovného programu Komisie na rok 2016,
   legislatívny návrh, ktorý stanoví záväzné limity priemerných emisií CO2 z nových osobných automobilov a dodávok na obdobie po roku 2020, pričom zachová jasné dlhodobé smerovanie v oblasti znižovania emisií,
   včasné dokončenie simulačného nástroja, ktorý bude presne, spoľahlivo a nákladovo efektívne merať spotrebu paliva a emisie CO2 ťažkých úžitkových vozidiel (nákladné automobily, autobusy a autokary), na ktorý v prípade potreby nadviaže legislatívny návrh stanovujúci záväzné limity priemerných emisií CO2 z novoevidovaných ťažkých úžitkových vozidiel, ako je to už v prípade osobných automobilov a dodávkových vozidiel; ďalšie opatrenia s cieľom motivovať trh, aby uvádzal čo najúspornejšie vozidlá, a podporovať najlepšie postupy na zníženie spotreby paliva,
   opatrenia na zvýšenie palivovej účinnosti a zníženie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vrátane ďalšieho využitia odborného vzdelávania v oblasti ekologického spôsobu jazdy, lepšej logistiky dopravy a inteligentných infraštruktúr, ako aj väčšieho využívania alternatívnych palív,
   revidovaný skúšobný cyklus s náročnejšími požiadavkami na testovanie zhody, pokiaľ ide o meranie emisií CO2 a znečisťujúcich látok z vozidiel, ktorý nahradí „nový európsky jazdný cyklus“ používaný v súčasnosti, aby sa zabezpečilo meranie emisií a spotreby paliva vozidiel skúšobným postupom, ktorý bude odrážať skutočné jazdné podmienky,
   bezodkladnú prácu Komisie na preskúmaní smernice (EÚ) 2015/719 o najväčších povolených rozmeroch a maximálnej povolenej hmotnosti vozidiel, aby najneskôr do roku 2020 mohla predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej vezme do úvahy osobitné znaky určitých segmentov trhu, ako sú napríklad špecializované vozidlá na prepravu osobných automobilov, používané v odvetví logistiky hotových vozidiel,
   prijatie sociálneho zákonníka pre mobilných pracovníkov v odvetví cestnej dopravy, ktorý bude riešiť aj problém nenahlásenej samostatnej zárobkovej činnosti, lepšie zohľadní osobitné postavenie pracovníkov medzinárodnej cestnej dopravy a zaručí spravodlivú hospodársku súťaž,
   lepšie presadzovanie, hodnotenie a v prípade potreby objasnenie alebo preskúmanie spoločných pravidiel prístupu na trh s medzinárodnou nákladnou cestnou dopravou (nariadenie (EÚ) č. 1072/2009),
   opatrenia na zabezpečenie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ v oblasti cezhraničnej dopravy,
   zváženie vytvorenia Európskej agentúry pre cestnú dopravu s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie právnych predpisov EÚ a podporiť štandardizáciu vo všetkých členských štátoch,
   opatrenia na zabezpečenie právnej jasnosti a lepšieho vykonávania pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok, práva na sociálne zabezpečenie, miezd a sociálnej zodpovednosti s cieľom zabezpečiť vysoké sociálne normy v nákladnej cestnej doprave v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti nezákonným praktikám, ktoré vedú k nespravodlivej hospodárskej súťaži a podporujú sociálny dumping; sektor cestnej dopravy by sa mal vzhľadom na vysokú mobilitu pracovníkov a potrebu vodičov tráviť každý týždeň odpočinok doma považovať za špecifický sektor,
   úpravu uplatňovania zásad vnútorného trhu, podľa ktorých sa efektívne oddelí slobodné poskytovanie služieb od slobody usadiť sa, s cieľom zabezpečiť, aby činnosť podniku v členskom štáte, v ktorom nie je usadený, bola prísne obmedzená na určitý čas;

65.  žiada, pokiaľ ide o železničnú dopravu:

   dobudovanie jednotného európskeho železničného priestoru prostredníctvom rýchleho prijatia 4. železničného balíka, ktorý zabezpečí vyvážené otvorenie domáceho trhu osobnej železničnej dopravy, nezávislosť manažérov infraštruktúry, konkurenčné vyhlasovanie verejných súťaží, najvyššiu úroveň bezpečnosti a interoperability železničnej dopravy a dostatočné ľudské a finančné zdroje pre Európsku železničnú agentúru s cieľom zabezpečiť jej plnú funkčnosť a schopnosť plniť svoju úlohu jednotného kontaktného miesta pre povoľovanie vozidiel a bezpečnostnú certifikáciu; 4. železničný balík by mal zabezpečiť vysokú úroveň kvality a efektívnosti železničnej dopravy, ekonomickú rovnováhu povinností v oblasti služieb vo verejnom záujme a mal by presadzovať prísne normy v oblasti pracovných podmienok a územnej súdržnosti; po jeho prijatí by mala nasledovať rýchla transpozícia a vykonávanie členskými štátmi,
   prijatie železničnej stratégie, v ktorom Komisia navrhne nové opatrenia na dosiahnutie cieľov v zmene druhov dopravy v rokoch 2030 – 2050, ktoré sú stanovené v bielej knihe v „desiatich cieľoch pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje“,
   spoľahlivé, dostatočné, transparentné a predvídateľné dlhodobé financovanie, so zjednodušenými pravidlami a postupmi prístupu k financovaniu z prostriedkov EÚ s cieľom zlepšiť vnútroštátnu aj cezhraničnú kapacitu a kvalitu železničnej infraštruktúry s dôrazom na údržbu a modernizáciu existujúcej infraštruktúry, ako aj na umožnenie poskytovania spoľahlivých, bezpečných, prístupných a udržateľných služieb prevádzkovateľov nákladnej a osobnej železničnej dopravy,
   podrobnú analýzu dôvodov, prečo v európskom železničnom priestore chýba tak veľa prepojení cez hranice členských štátov; požaduje od Komisie čo najurgentnejšie opatrenia a stimuly na revitalizáciu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych cezhraničných železničných spojení, ktoré boli odstránené alebo vyradené počas 2. svetovej vojny a po vojne napriek ich hospodárskemu osohu a užitočnosti pre verejnosť, ako aj na urýchlenú výstavbu tých, ktoré boli naplánované a nedokončené, s cieľom odstrániť existujúce obmedzenia a chýbajúce prepojenia v cezhraničných regiónoch; obnovu a údržbu vedľajších železničných tratí, ktoré dopĺňajú hlavné vnútroštátne siete a európske koridory; iniciatívy zamerané na nájdenie nového využitia nepoužívaných sietí, napríklad na prepravu nákladu alebo poskytovanie nových služieb pre turistov,
   prioritné schvaľovanie projektov z oblasti infraštruktúry financovaných z fondov EÚ na dokončenie železničnej siete, ktorá je súčasťou základnej siete TEN-T, ako aj projektov schválených v rámci Nástroja na prepájanie Európy,
   rozšírenie úlohy Komisie s cieľom dosiahnuť účinné a rýchle dokončenie plánovaných železničných koridorov TEN-T, ktoré však členské štáty odložili napriek ich spoločenskej a hospodárskej užitočnosti,
   prieskumnú štúdiu o sociálnom, hospodárskom a environmentálnom prínose, pokiaľ ide o pokračovanie podpory vnútroštátnych a medzinárodných nočných služieb železničnej dopravy, a v prípade potreby o obnove týchto služieb, ako aj diaľkových cezhraničných služieb medzi mestami, napríklad v rámci povinnosti poskytovania verejných služieb a výberového konania,
   všetky opatrenia zo strany členských štátov, Komisie a zainteresovaných strán v odvetví železničnej dopravy potrebné na realizáciu spoločného podniku Shift2Rail s cieľom urýchliť integráciu moderných technológií do inovatívnych riešení produktov železničnej dopravy, zvýšiť príťažlivosť železničnej dopravy a posilniť postavenie európskeho železničného odvetvia,
   opatrenia zamerané na to, aby bola európska železničná sieť naozaj interoperabilná, aby sa znižovali pretrvávajúce technické prekážky, podporili technické riešenia, ktoré umožnia vlakom využívať trate s rôznymi rozchodmi, a aby sa zabezpečilo, že obmedzenia v EÚ týkajúce sa rôznej výšky nebudú predstavovať ďalšiu prekážku,
   ako prioritu zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) na všetkých hlavných koridoroch TEN-T vrátane zodpovedajúceho palubného zariadenia na lokomotívach,
   urýchlené vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 913/2010, pokiaľ ide o zriadenie medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ako aj rozvoj alebo zdokonalenie miest jedného kontaktu na koordináciu týchto koridorov,
   zníženie hluku z nákladnej železničnej dopravy skvalitnením vybavenia nákladných vozňov a zlepšenie železničnej infraštruktúry prostredníctvom cielených verejných finančných prostriedkov; Komisia predloží do roku 2020 návrh, v ktorom sa stanoví celoeurópsky zákaz nadmerne hlučných nákladných vozňov,
   vývoj a zavedenie integrovaných systémov predaja cestovných lístkov vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave a odstránenie dodatočných poplatkov uplatňovaných v cezhraničnej železničnej preprave cestujúcich,
   odstránenie prekážok, ktoré bránia európskemu odvetviu železničnej dopravy (výrobcom koľajových vozidiel, železničnej infraštruktúry a signalizačných systémov) uchádzať sa o verejné zákazky v krajinách mimo EÚ;

66.  žiada, pokiaľ ide o námornú dopravu:

   opatrenia na zjednodušenie formalít pre lode pohybujúce sa medzi prístavmi EÚ s cieľom vytvoriť skutočný európsky priestor námornej dopravy bez prekážok (tzv. modrý pás),
   lepšiu koordináciu medzi námornými a colnými orgánmi na všetkých úrovniach, aby sa uľahčili toky informácií a obmedzila nepotrebná administratívna záťaž a colné formality,
   opatrenia na rozvoj potenciálu morských diaľnic ako súčasti transeurópskej dopravnej siete,
   dodatočné opatrenia na zachovanie a ďalší rozvoj atraktívnej, bezpečnej lodnej dopravy udržateľnej kvality a na zabezpečenie otvorených námorných trhov a prístupu k nákladu bez obmedzení,
   opatrenia na podporu a koordináciu adaptácie prístavných terminálov a logistických systémov pre väčšie lode a na podporu lepšieho prepojenia prístavov, najmä so železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou; uľahčenie investícií do prístavov mobilizáciou rôznych zdrojov financovania EÚ s cieľom zvýšiť kapacitu prístavov EÚ, modernizovať existujúcu infraštruktúru, rozvíjať multimodálne terminály, podporovať vytváranie inteligentných prístavov využívaním inteligentných dopravných systémov a vytváranie inteligentných prístavných miest; opatrenia na zlepšenie infraštruktúry námorných prístavov, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, s cieľom presunúť v týchto oblastiach nákladnú dopravu z ciest na more,
   zabezpečenie, že námorné prístavy základnej siete sa do roku 2030 prepoja so železničnou, cestnou a podľa možnosti aj s vnútrozemskou vodnou dopravnou infraštruktúrou transeurópskej dopravnej siete, s výnimkou prípadov, keď takémuto prepojeniu bránia fyzické prekážky,
   väčšiu jasnosť a súdržnosť v uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre prístavy s cieľom vytvoriť pragmatické, predvídateľné a stabilné prostredie, ktoré umožní dlhodobú stratégiu investovania do prístavov, zníži administratívnu záťaž a minimalizuje procesné lehoty,
   pokrok v návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanoví rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov s cieľom modernizovať a zlepšiť kvalitu a efektívnosť prístavných služieb, posilniť hospodársku súťaž a vytvoriť rámec podmienok, ktoré pritiahnu investície do prístavov,
   stanovenie celkového záväzného cieľa Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) dosiahnuť do roku 2050 cieľ bielej knihy znížiť emisie CO2 z palív námorných lodí aspoň o 40 %, čo by mal podporiť strednodobý cieľ na rok 2030, zintenzívnenie rokovaní v rámci IMO o vytvorení celosvetového trhovo založeného mechanizmu na riešenie medzinárodného problému emisií z námornej dopravy, napr. mechanizmu na spoplatnenie emisií; v prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov alebo o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, Komisia preskúma nariadenie (EÚ) 2015/757 a v prípade potreby navrhne zmeny nariadenia s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenou medzinárodnou dohodou,
   zváženie rozšírenia uplatňovania maximálnych hodnôt síry pre lodné palivá platných pre oblasti kontroly emisií síry (SECA), ako aj relevantných pravidiel IMO na celý európsky námorný priestor,
   podporu technológií znižujúcich emisie a opatrení v oblasti energetickej účinnosti prostredníctvom finančných stimulov a cielených podporných opatrení s osobitným dôrazom na využívanie alternatívnych palív, ako aj podporu meškajúcich opatrení, ktoré majú údajne veľký potenciál na zníženie spotreby paliva a emisií skleníkových plynov,
   opatrenia na podporu vytvárania infraštruktúry pre alternatívne palivá v námorných a vnútrozemských prístavoch vrátane zabezpečenia zariadení na zásobníky skvapalneného zemného plynu (LNG) a na elektrinu z pobrežnej elektrickej siete,
   legislatívny návrh na modernizáciu právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti osobných lodí; lepšie vykonávanie a prípadne preskúmanie tretieho balíka predpisov v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom posilniť prevenciu nehôd na mori a riadenie ich následkov,
   legislatívny návrh s cieľom objasniť zodpovednosť a režim kompenzácií v súvislosti s rastúcim výskytom kontajnerov stratených na mori, založený na systéme, ktorý umožní identifikáciu majiteľov kontajnerov;

67.  žiada, pokiaľ ide o vnútrozemskú vodnú dopravu:

   vytvorenie primeraného rámca na optimalizáciu vnútorného trhu pre vnútrozemskú vodnú dopravu a odstránenie bariér, ktoré bránia jej širšiemu využívaniu,
   plné vykonávanie akčného programu Naiades II, s osobitným zameraním na infraštruktúru, zavádzanie riečnych informačných služieb a inovácií, zhodnotenie programu do roku 2017 a v prípade potreby úpravu navrhovaných opatrení na zabezpečenie dosiahnutia cieľov programu,
   schválenie projektov financovaných z EÚ, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú súčasťou základnej siete TEN-T,
   riadnu modernizáciu, celoročnú údržbu a odstránenie nedostatkov vnútrozemských vodných ciest, ktoré sú súčasťou koridorov základnej siete TEN-T, do roku 2025, v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia, s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň služieb,
   väčšiu podporu zo strany Komisie a členských štátov na presadzovanie inovácií vo vnútrozemskej vodnej doprave v rámci programu Horizont 2020 a Nástroja na prepojenie Európy, využívanie alternatívnych palív a technické a environmentálne prispôsobenie flotily s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov,
   začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnej dopravy a logistiky, ako aj do udržateľných plánov a politík mestskej mobility v európskych mestách, ktoré pretínajú vodné cesty, a posilnenie úlohy vnútrozemských prístavov v oblasti distribúcie nákladnej dopravy v mestách,
   urýchlenú revíziu smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS), ktorou sa zaistí plná realizácia projektu RIS do roku 2020 a prepojenie s inými spolupracujúcimi inteligentnými dopravnými systémami,
   v prípade potreby konvergenciu riadiacich a regulačných systémov Rýna a Dunaja s cieľom rozvíjať efektívny, multimodálny a udržateľný systém dopravy po hlavných európskych vnútrozemských vodných cestách,
   zapojenie Komisie do prideľovania fondov EÚ a koordinácie uskutočňovania projektov zahrnutých do stratégie EÚ pre podunajskú oblasť,
   legislatívny návrh o uznávaní a modernizácii odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej navigácie a zváženie opatrení na pritiahnutie mladých ľudí do tohto odvetvia;

o
o   o

68.  vyzýva Komisiu, aby v preskúmaní bielej knihy v polovici trvania a v budúcich iniciatívach v oblasti dopravy vzala do úvahy návrhy uvedené v tomto uznesení;

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby monitorovala pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov uvedených v bielej knihe a aby raz ročne podávala správu o jej vykonávaní;

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 556.
(4) Ú. v. EÚ C 43 E, 19.2.2004, s. 250.
(5) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 54.
(6) Vymedzenie podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.
(7) Bezpečnosť cestnej premávky v Európskej únii. Európska komisia, marec 2015.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

Právne oznámenie