Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2112(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0275/2015

Predkladané texty :

A8-0275/2015

Rozpravy :

PV 14/10/2015 - 14
CRE 14/10/2015 - 14

Hlasovanie :

PV 14/10/2015 - 15.8
CRE 14/10/2015 - 15.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0359

Prijaté texty
PDF 419kWORD 173k
Streda, 14. októbra 2015 - Brusel Finálna verzia
Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme v Paríži
P8_TA(2015)0359A8-0275/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. októbra 2015 o správe Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži (2015/2112(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 5) a ktoré sa konali od 7. do 18. decembra 2009 v Kodani (Dánsko), a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–  so zreteľom na 16. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 16) a na 6. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 6) a ktoré sa konali od 29. novembra do 10. decembra 2010 v Kankúne (Mexiko), a so zreteľom na dohody z Kankúnu,

–  so zreteľom na 17. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 17) a 7. konferenciu zmluvných strán, ktoré slúžili ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 7) a ktoré sa konali od 28. novembra do 9. decembra 2011 v Durbane (Južná Afrika), a predovšetkým so zreteľom na rozhodnutia týkajúce sa Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 18) a 8. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 26. novembra až 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar) stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 8), a so zreteľom na východiská týkajúce sa klímy po konferencii v Dauhe (Doha Climate Gateway),

–  so zreteľom na 19. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 19) a 9. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 11. až 23. novembra 2013 vo Varšave (Poľsko) stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 9), a so zreteľom na Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody,

–  so zreteľom na 20. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 20) a 10. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 1. až 12. decembra 2014 v Lime (Peru) stretli zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 10), a so zreteľom na výzvu z Limy na opatrenia proti zmene klímy,

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, na ktorých sa v dňoch 30. novembra až 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko) majú stretnúť zmluvné strany Kjótskeho protokolu (CMP 11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)(1), z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(2), z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP 16)(3), zo 16. novembra 2011 o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)(4), z 22. novembra 2012 o konferencii o zmene klímy v Dauhe, Katar (COP 18)(5), z 23. októbra 2013 o konferencii o zmene klímy vo Varšave, Poľsko (COP 19)(6) a z 26. novembra 2014 o konferencii o zmene klímy v Lime, Peru (COP 20)(7),

–  so zreteľom na klimaticko-energetický balík EÚ z decembra 2008,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. marca 2013 s názvom Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (COM(2013)0169),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy(9), z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(10) a z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Parížsky protokol – koncepcia boja proti celosvetovej zmene klímy po roku 2020 (COM(2015)0081), ktoré tvorí súčasť balíka opatrení týkajúcich sa energetickej únie,

–  so zreteľom na Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z apríla 2013 a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z novembra 2014 s názvom The Emissions Gap Report 2014 (Správa o medzerách v oblasti emisií za rok 2014) a na správu s názvom UNEP Adaptation Gap Report 2014 (Medzery v oblasti adaptácie za rok 2014),

–  so zreteľom na deklaráciu lídrov prijatú na samite G7 na zámku v Elmau (Nemecko) 7. a 8. júna 2015 s názvom Think ahead. Act together (Rozmýšľať v predstihu. Konať spolu), v ktorej zopakovali svoj úmysel dodržať záväzok znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 40 až 70 % v porovnaní s rokom 2010, pričom je potrebné zabezpečiť, aby bolo zníženie bližšie k 70 % než k 40 %,

–  so zreteľom na správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat: Why a 4 °C Warmer World Must be Avoided (Znížte teplotu: Prečo treba zabrániť otepleniu planéty o 4 °C), Turn Down the Heat: Climate Extremes, Regional Impacts, and the Case for Resilience (Znížte teplotu: klimatické extrémy, regionálne dosahy a argumenty pre odolnosť) a Climate Smart Development: Adding up the Benefits of Climate Action (Inteligentný rozvoj v oblasti klímy: Súhrn prínosov opatrení na ochranu klímy),

–  so zreteľom na správu Celosvetového výboru pre hospodárstvo a klímu s názvom Lepší rast, lepšia klíma: správa o novom klimatickom hospodárstve,

–  so zreteľom na encyklické „laudato si“,

–  so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a na súvisiacu súhrnnú správu,

–  so zreteľom na ponuku obsahujúcu plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ a jej členských štátov, ktorú Lotyšsko a Európska komisia predložili 6. marca 2015 UNFCCC,

–  so zreteľom na deklaráciu o lesoch prijatú na samite OSN o klíme, ktorý sa uskutočnil v septembri 2014 v New Yorku,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0275/2015),

A.  keďže zmena klímy predstavuje naliehavú a potenciálne nezvratnú globálnu hrozbu pre ľudstvo a biodiverzitu, a preto ju treba riešiť na medzinárodnej úrovni za účasti všetkých strán;

B.  keďže podľa vedeckých dôkazov uvedených v AR5 IPCC z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému nesporné; dochádza k zmene klímy a ľudská činnosť je hlavnou príčinou otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia; rozsiahle a výrazné dôsledky zmeny klímy sú už zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;

C.  keďže EÚ znížila svoje emisie v rámci Kjótskeho protokolu v roku 2013 v porovnaní s rokom 1990 o 19 %, pričom jej HDP sa zvýšil o viac než 45 %; keďže globálne emisie sa v roku 2013 zvýšili o 50 % v porovnaní s rokom 1990;

D.  keďže podľa najnovších výsledkov Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) prekročila priemerná mesačná globálna koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v marci 2015 po prvý raz od začiatku merania 400 ppm;

E.  keďže v správe UNEP z roku 2014 o medzerách v oblasti adaptácie sa poukazuje na obrovské náklady vzniknuté v dôsledku nečinnosti, pričom sa dospelo k záveru, že náklady na adaptáciu na zmenu klímy v rozvojových krajinách pravdepodobne dosiahnu dvoj- až trojnásobok predchádzajúcich odhadov vo výške 70 až 100 miliárd USD ročne do roku 2050, čo povedie k výraznému nedostatku financií na opatrenia v oblasti adaptácie po roku 2020, pokiaľ sa neposkytnú nové a dodatočné financie na adaptáciu;

F.  keďže úloha financovania zmeny klímy je neoddeliteľne spojená s dôležitejšími úlohami financovania udržateľného globálneho rozvoja;

G.  keďže zmena klímy môže prispieť k zvýšeniu konkurencie v oblasti zdrojov, ako sú potraviny, voda a pastviny, ako aj stať sa v blízkej budúcnosti najväčšou hnacou silou vysídľovania obyvateľstva v rámci vnútroštátnych hraníc aj mimo nich;

H.  keďže na konferencii o zmene klímy, ktorá sa konala v Dauhe v decembri 2012, sa prijala zmena Protokolu, ktorým sa stanovuje druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu, ktoré sa začína 1. januára 2013 a končí 31. decembra 2020, čo zahŕňa právne záväzné záväzky v oblasti znižovania emisií, zaradenie nového plynu (fluoridu dusitého), mechanizmus ambícií, ktorým sa stanovuje zjednodušený postup umožňujúci zmluvnej strane upraviť svoj záväzok zvýšením svojich ambícií počas záväzného obdobia, a napokon ustanovenie, ktorým sa automaticky upravuje cieľ zmluvnej strany, aby sa zabránilo nárastu jej emisií v rokoch 2013 – 2020 nad jej priemerný objem emisií z rokov 2008 – 2010;

I.  keďže zmluvné strany UNFCCC sa na stretnutí COP 18 (rozhodnutie 23/CP.18) rozhodli prijať cieľ vyváženého zastúpenia žien a mužov v orgánoch zriadených podľa dohovoru a Kjótskeho protokolu v záujme zlepšenia účasti žien a zabezpečenia účinnejšej politiky zmeny klímy, ktorá v rovnakej miere rieši potreby žien a mužov, ako aj sledovania pokroku pri dodržiavaní cieľa rodovej rovnováhy v rámci podpory rodovo citlivej politiky v oblasti klímy;

J.  keďže úsilie o zmiernenie globálneho otepľovania by sa nemalo vnímať ako prekážka dosahovania hospodárskeho rastu, ale naopak ako hnacia sila pri realizácii nového a udržateľného hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

K.  keďže EÚ doteraz zohrávala vedúcu úlohu v úsilí o zmierňovanie globálneho otepľovania a bude ju zohrávať i naďalej v rámci prípravy na novú medzinárodnú dohodu o klíme, ktorá sa má podpísať koncom roka 2015 v Paríži; žiada, aby si ostatní veľkí producenti emisií stanovovali porovnateľné ambiciózne ciele;

Naliehavá potreba konať na globálnej úrovni

1.  uznáva mimoriadny rozsah a závažnosť hrozieb, ktoré predstavuje zmena klímy, a je mimoriadne znepokojený skutočnosťou, že cieľ obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím sa na svetovej úrovni ani zďaleka nenapĺňa; vyzýva vlády, aby bezodkladne prijali záväzné konkrétne opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy, ktoré umožnia uzavrieť ambicióznu a právne záväznú celosvetovú dohodu v Paríži v roku 2015 v záujme splnenia tohto cieľa;

2.  konštatuje, že v súlade so zisteniami uvedenými v piatej hodnotiacej správe IPCC (AR5) celosvetový uhlíkový rozpočet, ktorý je po roku 2011 k dispozícii, aby bolo možné zabrániť zvýšeniu priemernej globálnej teploty o viac než 2 °C v porovnaní s úrovňou v predindustriálnom období, predstavuje 1010 Gt CO2; zdôrazňuje, že k tomu musia prispievať všetky krajiny a že odďaľovanie opatrení povedie k zvýšeniu nákladov a obmedzeniu možností; poukazuje na zistenia zo správy o novom klimatickom hospodárstve s názvom Lepší rast, lepšia klíma, podľa ktorých majú teraz krajiny bez ohľadu na výšku svojich príjmov príležitosť zabezpečiť trvalý hospodársky rast a zároveň zmierniť obrovské riziká, ktoré prináša zmena klímy; odporúča, aby sa dohody a dohovory zameriavali na zapojenie prístupových krajín EÚ do programov Európskej únie pre oblasť klímy;

3.  pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na priemerne 2 °C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; vyzýva zmluvné strany, aby posúdili možnosť obmedziť zvýšenie celosvetovej teploty na priemerne 1,5 °C;

4.  poukazuje na zistenia uvedené v piatej hodnotiacej správe IPCC, podľa ktorých ani úplné odstránenie emisií uhlíka v industrializovaných krajinách nezaručí obmedzenie zvýšenia teploty na menej než 2 °C, pokiaľ rozvojové krajiny neprijmú nové významné záväzky;

5.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny predložili svoje plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) s cieľom vytvoriť reťazovú reakciu a preukázať, že všetky krajiny idú rovnakým smerom v súlade so svojou vnútroštátnou situáciou; domnieva sa, že INDC by mohli zahŕňať aj opatrenia v oblasti adaptácie, keďže to pre veľa krajín predstavuje prioritu;

6.  uznáva zásadný význam stabilného klimatického systému pre potravinovú bezpečnosť, výrobu energie, vodu a sanitáciu, infraštruktúru a zachovanie biodiverzity a suchozemských a morských ekosystémov a pre mier a prosperitu na celom svete; pripomína, že zmena klímy urýchľuje zhoršovanie straty biodiverzity; víta preto encyklické „laudato si“;

7.  víta záväzok G7 dekarbonizovať svetové hospodárstvo v priebehu tohto storočia a transformovať do roku 2050 sektor energie; pripomína, že dekarbonizácia je potrebná oveľa skôr, aby sa zabezpečil súlad s vedeckými poznatkami a zachovala šanca obmedziť oteplenie na maximálne 2 °C; vyzýva zmluvné strany, ktoré majú takú príležitosť, aby dodržiavali vnútroštátne ciele a stratégie v oblasti dekarbonizácie tým, že uprednostnia postupné odstraňovanie emisií z uhlia ako najviac znečisťujúceho zdroja energie;

8.  poukazuje na to, že krajiny, ktorým chýbajú potrebné kapacity na stanovenie vnútroštátnych príspevkov, môžu využívať podporné mechanizmy, ako je Globálny fond pre životné prostredie, Rozvojový program Organizácie Spojených národov a Globálna aliancia proti zmene klímy, ako aj európsku podporu;

Ambiciózna, globálna a právne záväzná dohoda

9.  zdôrazňuje, že protokol, ktorý má byť prijatý v Paríži v roku 2015, musí byť od začiatku právne záväzný a ambiciózny a jeho cieľom by malo byť postupné odstránenie celosvetových emisií uhlíka, a to do roku 2050 alebo krátko po ňom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií kompatibilnej s cieľom udržať zvýšenie teploty pod 2 °C a aby sa celosvetový vrchol emisií skleníkových plynov dosiahol čo najskôr; vyzýva EÚ, aby na tento účel spolupracovala so svojimi medzinárodnými partnermi a ukázala príklady správnej praxe; zdôrazňuje, že dohoda musí poskytnúť predvídateľný rámec, ktorý podporuje investície a efektívne znižovanie emisií oxidu uhličitého a využívanie adaptačných technológií v podnikoch;

10.  varuje pred spôsobmi znižovania globálnych emisií, ktoré umožňujú výrazné zníženie emisií uhlíka do roku 2050 a po ňom, keďže by to znamenalo veľké riziká a spoliehanie sa na neosvedčené, energeticky náročné a nákladné technológie na odstraňovanie a ukladanie emisií CO2 z atmosféry; v závislosti od úrovne prekračovania limitov závisí schopnosť takýchto spôsobov znižovania emisií udržať zmenu klímy pod úrovňou 2 °C od dostupnosti a rozšíreného využívania biomasy na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a zalesňovania bez prístupu k pôde, ako aj od iných neznámych a zatiaľ nerozvinutých technológií na odstraňovanie oxidu uhličitého;

11.  domnieva sa, že ambiciózna a právne záväzná medzinárodná dohoda by pomohla vyriešiť problémy týkajúce sa úniku uhlíka a konkurencieschopnosti v príslušných odvetviach, najmä v energeticky náročných odvetviach;

12.  domnieva sa, že v prípade rozdielu medzi úrovňou ambícií vzťahujúcich sa na súhrnný účinok plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov, ktorá sa určí pred konferenciou v Paríži, a potrebnou úrovňou znižovania emisií skleníkových plynov požadovanou na udržanie zvyšovania teploty pod 2 °C pod hranicou z predindustriálneho obdobia bude potrebné vypracovať pracovný program so začiatkom v roku 2016 s cieľom vymedziť dodatočné opatrenia na znižovanie emisií; požaduje komplexný proces preskúmania, ktorý sa bude vykonávať každých päť rokov, zabezpečí dynamiku zavedeného mechanizmu a posilní úroveň ambícií v oblasti znižovania emisií v súlade s najnovšími vedeckými údajmi; žiada, aby EÚ podporila zavedenie päťročných období plnenia záväzkov, čo by bolo najlepšou voľbou, s cieľom vyhnúť sa zníženiu ambícií, zvýšiť politickú zodpovednosť a umožniť revíziu cieľov na základe vedeckých poznatkov alebo nového technického pokroku, ktorý by mohol zabezpečiť vyššiu úroveň ambícií;

13.  je znepokojený, že včasná analýza celkového vplyvu INDC, ktorá bola zatiaľ predložená, dospela k záveru, že súčasné nerevidované INDC by mali za následok globálne zvýšenie teploty v rozsahu 2,7 až 3,5 °C; vyzýva zmluvné strany, aby na COP 21 v Paríži súhlasili s revíziou súčasných INDC pred rokom 2020 s cieľom zosúladiť ich s najnovšími vedeckými hodnoteniami a bezpečným globálnym uhlíkovým rozpočtom zlučiteľným s cieľom 2 °C;

14.  požaduje všeobecné oživenie politiky EÚ v oblasti klímy, ktoré by pomohlo zintenzívniť medzinárodné diskusie o klíme a bolo by v súlade s hornou hranicou záväzku EÚ znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80-95 % oproti hodnotám z roku 1990; konštatuje, že EÚ sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s rokom 1990; vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili možnosť prijatia dodatočných záväzkov, ktoré by vychádzali z cieľa, ktorý bol dohodnutý na obdobie do roku 2030, vrátane opatrení mimo EÚ, aby tak svet dosiahol cieľ udržania zvýšenia teploty pod hodnotou 2 °C;

15.  pripomína svoje uznesenie z 5. februára 2014, ktoré žiada tri záväzné ciele: zvýšiť energetickú účinnosť o 40 %, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie najmenej o 30 % a znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 40 %, a opäť vyzýva Radu a Komisiu, aby ako súčasť rámca EÚ pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 prijali a uplatňovali mnohostranný prístup založený na vzájomne sa posilňujúcich, koordinovaných a súdržných cieľoch v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, rozšírenia obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; poznamenáva, že ciele v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie, ku ktorých plneniu vyzýva, by v období do roku 2030 viedli k oveľa väčšiemu obmedzeniu emisií skleníkových plynov, než je 40 %;

16.  zdôrazňuje potrebu účinného režimu zosúlaďovania, ktorý by v zmysle dohody z roku 2015 uplatňovali všetky zmluvné strany; zdôrazňuje, že dohoda uzavretá v roku 2015 musí podporovať transparentnosť a zodpovednosť prostredníctvom spoločného režimu založeného na pravidlách vrátane účtovných pravidiel a podmienok monitorovania, nahlasovania a overovania; domnieva sa, že systém transparentnosti a zodpovednosti by sa mal vyvinúť v rámci prístupu založeného na postupnom zbližovaní;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité naďalej považovať ľudské práva za ústredný bod opatrení pre oblasť klímy, a trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby dohoda uzavretá v Paríži obsahovala ustanovenia potrebné na riešenie ľudskoprávneho rozmeru zmeny klímy a poskytla podporu chudobnejším krajinám, ktorých kapacity sú obmedzené účinkami zmeny klímy; v tejto súvislosti trvá na plnom rešpektovaní práv miestnych komunít a domorodého obyvateľstva, ktoré je zvlášť citlivé na nepriaznivé účinky zmeny klímy;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že dohoda v Paríži bude uznávať, že dodržiavanie, ochrana a podpora ľudských práv, zahŕňajúca rodovú rovnosť, plnú a rovnakú účasť žien, a aktívnu podporu spravodlivého prechodu pre pracovnú silu na vytvorenie dôstojných a kvalitných pracovných miest pre všetkých, sú predpokladom na efektívny globálny boj proti zmene klímy;

Ambície do roku 2020 a Kjótsky protokol

19.  kladie osobitný dôraz na naliehavú potrebu dosiahnuť pokrok v odstraňovaní obrovského rozdielu medzi vedeckými analýzami a existujúcimi záväzkami zmluvných strán na obdobie do roku 2020; zdôrazňuje dôležitú úlohu ďalších politických opatrení, ktorým by sa malo venovať kolektívne úsilie, vrátane energetickej účinnosti, výrazných úspor energie, energie z obnoviteľných zdrojov, efektívneho využívania energie, postupného odchodu od fluórovaných uhľovodíkov, trvalo udržateľnej spotreby a výroby, postupného znižovania dotácií na fosílne palivá vrátane financovania vývozu technológií na báze uhlia a posilnenia úlohy celoplošného stanovovania cien emisií uhlíka pri odstraňovaní tohto obrovského rozdielu;

20.  konštatuje, že EÚ je teraz na dobrej ceste k dodržaniu cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energie z obnoviteľných zdrojov na rok 2020 a že došlo k výrazným zlepšeniam z hľadiska intenzity využívania energie vďaka efektívnejším budovám, produktom, priemyselným postupom a vozidlám, pričom európske hospodárstvo zaznamenalo nárast o 45 % od roku 1990; zdôrazňuje, že ciele 20/20/20 v oblasti emisií skleníkových plynov, energie z obnoviteľných zdrojov a úspory energie zohrávajú kľúčovú úlohu pri tomto pokroku i pri udržaní zamestnanosti približne 4,2 milióna ľudí v rôznych environmentálnych priemyselných odvetviach(12), ktoré zaznamenali nepretržitý rast aj počas hospodárskej krízy;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili UNFCCC najnovšie prognózy EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na obdobie do roku 2020, a oznamuje, že EÚ prekročí svoj záväzok v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2020 aspoň o 2 Gt;

22.  objasňuje, že hoci bude mať druhé obdobie záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu obmedzený rozsah, malo by sa vnímať ako veľmi dôležitý predbežný krok, a preto vyzýva zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby čo najskôr a v každom prípade do decembra 2015 ukončili proces ratifikácie; konštatuje, že Európsky parlament si vykonal svoju úlohu udelením súhlasu a že zapojenie občianskej spoločnosti a transparentnosť sú nevyhnutné na pochopenie rokovaní a budovanie dôvery medzi všetkými zmluvnými stranami pred konferenciou v Paríži;

Plán riešení

23.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti (inštitúcie, súkromný sektor, mimovládne organizácie a miestne komunity) na rozvoji iniciatív v kľúčových odvetviach znižovania emisií (energetika, technológie, mestá, doprava), ako aj iniciatív zameraných na adaptáciu a odolnosť s cieľom reagovať na problematiku adaptácie, najmä pokiaľ ide o prístup k vode, potravinovú bezpečnosť a predchádzanie rizikám; vyzýva všetky vlády a subjekty občianskej spoločnosti, aby podporovali a posilňovali tento akčný plán;

24.  zdôrazňuje, že čoraz širšie spektrum neštátnych subjektov prijíma opatrenia na dekarbonizáciu a vyššiu odolnosť voči zmene klímy; zdôrazňuje preto význam štruktúrovaného a konštruktívneho dialógu medzi vládami, podnikateľskou obcou, mestami, regiónmi, medzinárodnými organizáciami, občianskou spoločnosťou a akademickými inštitúciami, ktorého cieľom je prijatie dôrazných globálnych opatrení na vytvorenie nízkouhlíkových a odolných spoločností; zdôrazňuje ich úlohu ako hybnej sily pred konferenciou v Paríži a pre akčný program Lima-Paríž; v tejto súvislosti uvádza, že v akčnom pláne Lima-Paríž sa podporujú organizátori iniciatív zameraných na urýchlenie činnosti, a očakáva, že na konferencii v Paríži predložia svoje počiatočné výsledky;

25.  presadzuje zriadenie mechanizmov, ktoré podporia túto dynamiku riešení, napríklad označovanie inovatívnych projektov občianskej spoločnosti;

26.  konštatuje, že biohospodárstvo môže významne prispieť k reindustrializácii a vytvoreniu nových pracovných miest v EÚ a vo zvyšku sveta;

27.  zdôrazňuje, že úsilie o vytvorenie obehového hospodárstva môže v podstatnej miere prispieť k dosahovaniu cieľov prostredníctvom odrádzania od plytvania potravinami a recyklácie surovín;

28.  pripomína zmluvným stranám a samotnej OSN, že individuálne opatrenia sú rovnako dôležité ako opatrenia vlád a inštitúcií; preto vyzýva, aby sa požadovalo vyvinutie úsilia o organizovanie kampaní alebo prijímanie opatrení na zvyšovanie povedomia verejnosti a jej informovanie o malých a veľkých gestách, ktoré prispievajú k boju proti zmene klímy v rozvinutých a rozvojových krajinách;

29.  vyzýva aj podniky, aby prijímali a aktívne vykonávali svoje povinnosti a už vopred podporovali dohodu o klíme;

Komplexné úsilie všetkých odvetví

30.  víta budovanie systémov obchodovania s emisiami na celom svete vrátane 17 systémov obchodovania s emisiami, ktoré fungujú na štyroch kontinentoch a predstavujú 40 % svetového HDP, ktoré pomáhajú znižovať celosvetové emisie nákladovo efektívnym spôsobom; nabáda Komisiu, aby posilňovala väzby medzi EU ETS a inými systémami obchodovania s emisiami s cieľom zavedenia medzinárodných mechanizmov trhu s uhlíkom a v záujme zvýšenia ambícií v oblasti klímy a súčasne zníženia rizika úniku uhlíka vytváraním rovnakých podmienok; vyzýva Komisiu, aby však stanovila ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby väzby medzi EU ETS a inými systémami neoslabili ciele EÚ v oblasti klímy a rozsah pôsobnosti EU ETS; požaduje stanovenie pravidiel na ich zavedenie vrátane pravidiel účtovania a zabezpečenia toho, aby medzinárodné trhy a prepojenia medzi domácimi trhmi s uhlíkom prinášali trvalé znižovanie a nenarúšali ciele znižovania emisií EÚ;

31.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť predvídateľné regulačné prostredie, v rámci ktorého sú investície nasmerované na opatrenia v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a ktoré podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo;

32.  žiada prijatie dohody, ktorá sa bude komplexne vzťahovať na všetky odvetvia a emisie a v ktorej budú stanovené absolútne ciele platné pre celú ekonomiku spolu s rozpočtami pre oblasť emisií, čo by malo zabezpečiť čo najvyššiu úroveň ambícií; zdôrazňuje, že v súlade so zisteniami IPCC má využívanie pôdy (na poľnohospodárske a lesnícke účely, účely chovu dobytka a iné účely) značný nákladovo efektívny potenciál na zmierňovanie zmeny klímy a posilňovanie odolnosti, a že na maximalizáciu potenciálu sekvestrácie oxidu uhličitého v lesoch, mokradiach a oceánoch je potrebné preto posilnenie ďalšej medzinárodnej spolupráce; zdôrazňuje, že v dohode by sa mal stanoviť komplexný rámec pre započítavanie emisií a záchytov z využívania pôdy (LULUCF); zdôrazňuje najmä skutočnosť, že cieľom opatrení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu pri prideľovaní pôdy musí byť dosiahnutie spoločných cieľov a nepoškodzovanie iných cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

33.  konštatuje, že odlesňovanie a degradácia lesov sú zodpovedné za približne 20 % globálnych emisií skleníkových plynov, a zdôrazňuje úlohu lesov pri zmierňovaní zmeny klímy a potrebu posilniť adaptačnú kapacitu a odolnosť lesov voči zmene klímy; vyzýva EÚ, aby plnila svoj cieľ zastaviť do roku 2030 globálny úbytok lesov a znížiť do roku 2020 odlesňovanie tropických oblastí aspoň o polovicu v porovnaní s úrovňami v roku 2008; zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto záväzkov spolu s obnovou 350 miliónov hektárov lesov, ako sa požaduje v Newyorskom vyhlásení o lesoch, môže prispieť k zníženiu emisií o 4,5 – 8,8 miliárd ton CO2 ročne do roku 2030; zdôrazňuje, že bez vyvinutia značného nového úsilia v oblasti zmierňovania zmeny klímy zameraného na oblasť tropických lesov (REDD+) je pravdepodobne nemožné dosiahnuť cieľ udržať otepľovanie pod hranicou 2 °C; ďalej vyzýva EÚ, aby zvýšila medzinárodné financie na znižovanie odlesňovania v rozvojových krajinách;

34.  poukazuje na účinnosť existujúceho mechanizmu na zmiernenie zmeny klímy REDD+ a vyzýva členské štáty EÚ, aby ho začlenili do úsilia o zmiernenie zmeny klímy; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa zapojili do dobrovoľných medzinárodných partnerstiev v oblasti zmierňovania zmeny klímy s rozvojovými krajinami, ktoré sú obzvlášť postihnuté odlesňovaním tropických oblastí, s cieľom poskytnúť finančnú alebo technickú pomoc v záujme ukončenia odlesňovania prostredníctvom politík zameraných na udržateľné využívanie pôdy alebo vládnych reforiem; vyzýva tiež Komisiu, aby navrhla prísne opatrenia na zastavenie dovozu tovaru pochádzajúceho z nelegálneho odlesňovania do EÚ; zdôrazňuje úlohu podnikov pri vytváraní dopytu po komoditách, ktoré môžu pochádzať z nelegálneho odlesňovania,

35.  pripomína, že doprava je druhým najväčším odvetvím produkujúcim emisie skleníkových plynov, pričom trvá na potrebe zaviesť rad politík, ktorých cieľom je znížiť emisie z tohto odvetvia; opätovne zdôrazňuje, že zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy musia v súlade s požiadavkou vhodnosti a naliehavosti podniknúť účinné kroky na reguláciu emisií z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy; žiada všetky zmluvné strany dohovoru, aby prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) vytvorili globálny rámec politík, ktorý by umožňoval účinnú reakciu, a aby podnikli opatrenia na dosiahnutie primeraných cieľov do konca roka 2016 a potrebného zníženia vzhľadom na cieľ 2 °C;

36.  vyzýva Komisiu, aby ponúkla svoju podporu a odborné znalosti stranám konferencie COP 21 pri stanovovaní ich národných príspevkov a aby súčasne zvyšovala povedomie, pokiaľ ide o úlohu sektora dopravy pri prijímaní komplexných stratégií znižovania emisií skleníkových plynov;

37.  poukazuje na to, že ak sa majú dosiahnuť ciele výrazného zníženia emisií skleníkových plynov, zásadný význam majú krátkodobé i dlhodobé stratégie zmierňovania zmeny klímy v oblasti dopravy;

38.  zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť osobitnú situáciu ostrovných a najvzdialenejších regiónov, aby sa zabezpečilo, že environmentálne správanie nebude mať vplyv na mobilitu a prístupnosť osobitne v týchto regiónoch;

39.  je presvedčený, že pokiaľ sa zníženiu emisií zo sektora dopravy nebude venovať väčšia pozornosť, celkové ciele v oblasti klímy nebude možné dosiahnuť, pretože doprava je jediným sektorom, v ktorom emisie skleníkových plynov neprestali narastať (za ostatných 25 rokov sa zvýšili o 30 %); zdôrazňuje, že dosiahnuť to bude možné jedine vďaka záväzným cieľom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v kombinácii so začlenením obnoviteľných zdrojov energie do trhu, technologicky neutrálnym prístupom k dekarbonizácii a integrovanejšou dopravnou a investičnou politikou zahŕňajúcou politiky zamerané na prechod na iné druhy dopravy, spolu s technologickým pokrokom a obmedzovaním dopravy (napr. využitím udržateľnej logistiky, inteligentného mestského plánovania a integrovaného riadenia mobility);

40.  poukazuje na to, že viac ako polovica svetového obyvateľstva dnes žije v mestách a veľkomestách a že mestská doprava výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov zo sektora dopravy; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zvyšovali povedomie o úlohe udržateľnej mestskej mobility pri plnení záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; zdôrazňuje, že zodpovedné územné plánovanie a udržateľné dopravné riešenia v mestských oblastiach efektívne prispievajú k znižovaniu emisií CO2;

41.  zdôrazňuje, že v sektore dopravy je nutný dobrý energetický mix a že sa môže dosiahnuť podporou alternatívnych vozidiel s pohonom na zemný plyn a bioplyn a všetkých politík zameraných na posilnenie udržateľných druhov dopravy vrátane elektrifikácie dopravy a využívania inteligentných dopravných systémov; podčiarkuje nutnosť klásť dôraz na železnice, električky, elektrifikované autobusy a bicykle na elektrický pohon, zahŕňať hľadisko celého životného cyklu a zamerať sa na plné využívanie obnoviteľných zdrojov energie; dôrazne nabáda miestne orgány verejnej dopravy a prevádzkovateľov dopravy, aby sa stali priekopníkmi zavádzania nízkouhlíkových vozidiel a technológií;

42.  poukazuje na obrovský potenciál zníženia emisií prostredníctvom energetickej efektívnosti a zavádzania čistej energie; domnieva sa, že maximálne využívanie energetickej efektívnosti na celom svete je prvým krokom k zníženiu emisií súvisiacich s energiou, pričom prispieva k zmierňovaniu energetickej chudoby;

43.  zdôrazňuje, že nečinnosť bude mať vážne negatívne a často nezvratné dôsledky vzhľadom na to, že zmena klímy ohrozuje všetky regióny na svete rôznymi, ale veľmi škodlivými spôsobmi, čo vedie k migračným tokom a stratám na životoch, ako aj k hospodárskym, ekologickým a sociálnym stratám; zdôrazňuje dôležitosť vedeckých dôkazov, na ktorých základe sú prijímané dlhodobé politické rozhodnutia, a prízvukuje, že ambície by mali vychádzať zo solídnych vedeckých odporúčaní; zdôrazňuje, že spoločné globálne politické a finančné presadzovanie výskumných, rozvojových a inovačných činností v oblasti technológií na výrobu čistej a obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti je nevyhnutné na splnenie cieľov v oblasti klímy a na uľahčenie rastu;

44.  požaduje, aby EÚ zintenzívnila úsilie o reguláciu postupného obmedzovania výroby fluórovaných uhľovodíkov (HFC) na celosvetovej úrovni v súlade s Montrealským protokolom; pripomína, že EÚ prijala ambiciózne právne predpisy zamerané na postupné obmedzovanie výskytu fluórovaných uhľovodíkov (HFC) o 79 % do roku 2030, pretože alternatívy priaznivé z hľadiska klímy sú široko dostupné a ich potenciál by sa mal naplno využívať; konštatuje, že postupné obmedzovanie využívania HFC predstavuje ľahko dosiahnuteľný cieľ opatrení na zmierňovanie následkov zmeny klímy v rámci EÚ aj mimo nej, a vyzýva EÚ, aby aktívne pomáhala pri realizácii globálnych opatrení týkajúcich sa HFC;

Posilnenie výskumu, technického rozvoja a inovácií

45.  domnieva sa, že zvýšené zavádzanie čistých energetických technológií v oblastiach, v ktorých majú najväčší vplyv, závisí od budovania a udržiavania silnej inovačnej kapacity v rozvinutých i rozvíjajúcich sa krajinách;

46.  zdôrazňuje, že podpora inovácií v oblasti technológií a obchodných modelov môže podnecovať hospodársky rast i znižovanie emisií; zdôrazňuje, že technológie nebudú automaticky smerovať k nízkouhlíkovému vývoju, ale budú si vyžadovať jasné politické signály vrátane obmedzenia trhových a regulačných prekážok pre nové technológie a obchodné modely, ako aj správne zacielené verejné výdavky; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do verejného výskumu a vývoja v odvetví energie s cieľom pomôcť vytvoriť ďalšiu vlnu nízkouhlíkových technológií efektívne využívajúcich zdroje;

47.  uznáva dôležitosť výskumu a inovácií v boji proti zmene klímy a vyzýva zmluvné strany, aby nešetrili úsilím pri podpore výskumníkov a presadzovaní nových technológií, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti znižovania emisií, ktoré možno stanoviť, ako aj k prijatiu opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

48.  nabáda Komisiu, aby lepšie využívala skutočnosť, že program Horizont 2020 je plne dostupný pre účasť tretích krajín, najmä v oblastiach energie a zmeny klímy;

49.  domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru a súvisiace investície vrátane vypúšťania satelitov, ktoré zohráva dôležitú úlohu pri monitorovaní priemyselných nehôd, odlesňovania, dezertifikácie atď., ako aj spolupráca s partnermi v tretích krajinách môžu zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní a riešení účinkov zmeny klímy na celom svete;

50.  zdôrazňuje, že EÚ by mala zvýšiť svoje úsilie o transfer technológií pre najmenej rozvinuté krajiny, pričom bude dodržiavať existujúce práva duševného vlastníctva;

51.  žiada, aby sa plne uznali a podporovali úlohy Centra a siete pre klimatické technológie (CTCN) a Výkonného výboru pre technológie pri uľahčovaní technologického rozvoja v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu;

52.  víta úsilie v oblasti spolupráce medzi EÚ a ministerstvom energetiky Spojených štátov amerických, najmä pokiaľ ide o výskum technológií na boj proti zmene klímy; domnieva sa, že existuje veľký potenciál ďalšej výskumnej spolupráce medzi EÚ a inými významnými ekonomikami; zdôrazňuje, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by mali byť voľne dostupné;

53.  poukazuje na to, že pri vykonávaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu by sa malo zvážiť používanie zariadení umiestených v kozmickom priestore, najmä pri monitorovaní emisií skleníkových plynov a dohľade nad nimi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne prispela k zriadeniu celosvetového systému monitorovania CO2 a CH4; vyzýva Komisiu, aby podporovala snahy o vytvorenie systému EÚ, ktorý by samostatne a nezávisle meral emisie skleníkových plynov, a aby na to využívala misie programu Copernicus a rozširovala ich;

Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: základ dohody z Paríža

54.  domnieva sa, že prostriedky vykonávania vrátane financovania opatrení v oblasti klímy, transferu technológií a budovania kapacít budú mať zásadný význam pre uzatvorenie dohody na konferencii v Paríži, a preto nalieha na EÚ a iné krajiny, aby pripravili dôveryhodný „finančný balík“ na obdobia do roku 2020 a po ňom s cieľom podporiť väčšie úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov, ochranu lesov a prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy; žiada, aby bolo financovanie opatrení v oblasti klímy zahrnuté do dohody ako dynamický prvok, ktorý je reakciou na meniace sa environmentálne a hospodárske podmienky a podporuje väčšiu ambicióznosť opatrení v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; žiada preto strany, ktoré môžu prispieť k financovaniu v oblasti klímy, aby tak urobili;

55.  požaduje, aby EÚ a jej členské štáty súhlasili s plánom na rozširovanie predvídateľného, nového a dodatočného financovania v súlade s existujúcimi záväzkami v záujme dosiahnutia spravodlivého podielu na celkovej cielenej každoročnej sume 100 miliárd USD poskytovanej do roku 2020 z rôznych verejných a súkromných zdrojov a aby riešili nerovnováhu medzi zdrojmi určenými na zmierňovanie a adaptáciu; vyzýva EÚ, aby podporovala všetky krajiny v poskytnutí spravodlivého podielu na financovaní opatrení v oblasti klímy; požaduje vypracovanie solídneho rámca na monitorovanie a zodpovednosť v záujme účinnej kontroly plnenia záväzkov a cieľov týkajúcich sa financovania opatrení v oblasti klímy; pripomína, že súčasne s nárastom financovania opatrení v oblasti klímy z rozpočtov na pomoc by sa aspoň rovnakou mierou mali zvyšovať aj celkové rozpočty na pomoc ako prvý krok k plnej doplnkovosti;

56.  žiada konkrétne záväzky na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, že budú poskytnuté dodatočné zdroje financovania pre oblasť klímy vrátane vyčlenenia emisných kvót EU ETS na obdobie 2021-2030 na účely medzinárodného financovania opatrení v oblasti klímy a rozdelenia príjmov z vykonávania opatrení v oblasti emisií z leteckej a námornej dopravy na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, ako aj na financovanie Zeleného klimatického fondu, okrem iného projektov technických inovácií;

57.  žiada určovanie cien uhlíka na širokom základe ako celosvetovo uplatniteľného nástroja na riadenie emisií, prideľovanie príjmov z obchodovania s emisiami na investície týkajúce sa klímy či zavedenie cien za emisie uhlíka z palív v rámci medzinárodnej dopravy; žiada aj čiastočné využívanie dotácií v poľnohospodárstve na zabezpečenie investícií do výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskych podnikoch; zdôrazňuje dôležitosť mobilizácie kapitálu súkromného sektora a uvoľnenia potrebných investícií do nízkouhlíkových technológií; vyzýva verejné a súkromné finančné inštitúcie v EÚ vrátane bánk, dôchodkových fondov a poisťovacích spoločností o ambiciózne záväzky v prospech zosúladenia úverových a investičných postupov s cieľom obmedziť zvyšovanie teploty pod hranicou 2 °C a ukončenia investícií do fosílnych palív vrátane zrušenia vývozných úverov na investície do fosílnych palív; žiada osobitné štátne záruky v prospech ekologických investícií, značiek a fiškálnych výhod poskytovaných v súvislosti so zelenými investičnými fondmi a za vydávanie ekologických dlhopisov;

58.  domnieva sa, že finančný systém by mal do investičných rozhodnutí zahrnúť klimatické riziko; vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zmluvné strany UNFCCC, aby využili všetky dostupné prostriedky s cieľom podnietiť finančné inštitúcie, aby v potrebnom rozsahu presmerovali svoje investície na financovanie skutočného prechodu na odolné nízkouhlíkové hospodárstva;

59.  požaduje podniknutie konkrétnych krokov vrátane harmonogramu postupného rušenia všetkých dotácií na fosílne palivá do roku 2020, ako to požadovali krajiny G20 v roku 2009;

60.  nabáda najpokrokovejších hráčov, aby sa dobrovoľne zaviazali pomôcť pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, a v čo najväčšej miere využili najlepšie postupy, ktoré sa už v sektore uplatňujú; dúfa, že táto mobilizácia sa rozšíri a že záväzky budú v budúcnosti viac štruktúrované, najmä prostredníctvom platforiem zaznamenávania začlenených do dohovoru o zmene klímy;

61.  berie na vedomie úzke väzby medzi konferenciou o financovaní rozvoja, samitom OSN o cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja a 21. konferenciou zmluvných strán rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 2015; uvedomuje si, že vplyvy v dôsledku zmeny klímy vážne narušia snahy o dosiahnutie plánovaného rámca udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 a že celkový rámec financovania rozvoja bude potrebné zosúladiť s nízkouhlíkovým a voči zmene klímy odolným svetom a vytvoriť podmienky na jeho podporu;

62.  povzbudzuje podporovanie súkromných iniciatív zo strany finančného sektora, najmä na stretnutí skupiny G20 v novembri 2015, ale vo všeobecnosti na mnohých špecifických finančných podujatiach, ktoré umocňujú prípravy na parížsku konferenciu v roku 2015;

Dosiahnutie odolnosti voči zmene klímy vďaka adaptácii

63.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti adaptácie sú nevyhnutnosťou pre všetky krajiny, ak majú minimalizovať negatívne vplyvy a naplno využiť príležitosti na rast a trvalo udržateľný rozvoj odolný voči zmene klímy, a musia zohrávať ústrednú úlohu v novej dohode; žiada o zodpovedajúce stanovenie dlhodobých adaptačných cieľov; podčiarkuje, že ak sa teraz podniknú kroky na zníženie emisií skleníkových plynov, pre celosvetové hospodárstvo, ako aj národné hospodárstva to bude lacnejšie, pričom by sa znížili náklady na adaptačné opatrenia; konštatuje, že adaptácia je nutná, najmä v krajinách, ktoré sú mimoriadne zraniteľné voči týmto vplyvom, a najmä aby sa zabezpečilo, že výroba potravín a hospodársky rozvoj budú môcť pokračovať spôsobom, ktorý je odolný voči zmene klímy; žiada o aktívnu podporu pre vypracovanie komplexných adaptačných plánov v rozvojových krajinách so zreteľom na postupy miestnych subjektov a znalostí pôvodného obyvateľstva;

64.  uznáva, že ambície v oblasti zmierňovania dosiahnuté prostredníctvom vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC) majú výrazný vplyv na potrebné adaptačné úsilie; žiada zahrnutie globálneho adaptačného cieľa a financovania adaptácie do parížskej dohody spolu so záväzkami vypracovať ďalšie prístupy, ktorými by sa účinne riešili straty a škody;

65.  zdôrazňuje potrebu posilniť koordináciu a riadenie rizík v oblasti zmeny klímy na úrovni EÚ a vytvoriť jasnú stratégiu EÚ v oblasti adaptácie; vyzýva na vykonávanie regionálnych adaptačných stratégií;

66.  pripomína, že rozvojové krajiny, predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty sa na zmene podieľajú najmenej, sú najviac ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy a majú najmenej možností prispôsobiť sa jej; požaduje, aby sa podpora pri adaptácii a poskytovanie náhrad za utrpené straty a škody určili za hlavné prvky dohody z Paríža a aby rozvojové krajiny dostali skutočnú pomoc pri ich prechode na udržateľné, obnoviteľné a nízkouhlíkové formy energie, čím sa zaručí, že ich potreby v oblasti adaptácie sa naplnia v krátkodobom i dlhodobom horizonte; žiada vážne uvedomenie si problému klimatických utečencov a jeho rozsahu, ktorý je dôsledkom klimatických prírodných katastrof spôsobených globálnym otepľovaním;

67.  zdôrazňuje, že táto dohoda by mala byť flexibilná, aby sa v nej zohľadnili vnútroštátne okolnosti, príslušné potreby a kapacity rozvojových krajín a osobitné črty niektorých krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovov;

68.  vyzýva hlavné rozvinuté ekonomiky, aby využili svoju existujúcu modernú infraštruktúru na podporu, posilňovanie a rozvoj udržateľného rastu a aby sa zaviazali, že budú podporovať rozvojové krajiny pri budovaní vlastných kapacít, čo pomôže zabezpečiť budúci hospodársky rast vo všetkých častiach sveta bez ďalšieho poškodzovania životného prostredia;

69.  zdôrazňuje dôležitosť úlohy, ktorú by mali zohrávať rozvojové spoločenstvo, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Výbor pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) v úzkej spolupráci so zúčastnenými stranami a príslušnými organizáciami pri posudzovaní a zmierňovaní najzávažnejších vplyvov ľudskej činnosti na zmenu klímy, ktoré podľa očakávaní bude náročné, a to aj pokiaľ ide o cieľ udržať otepľovanie pod hranicou 2 ºC;

70.  potvrdzuje, že účinné riešenie klimatickej otázky musí byť strategickou prioritou EÚ a iných aktérov na medzinárodnej scéne a že to si vyžaduje, aby sa aktivity v oblasti zmeny klímy presadili do všetkých podstatných politík a aby existovala snaha o jednotnosť politík; považuje za dôležité, aby EÚ vo všetkých príslušných oblastiach a odvetviach presadzovala nízkouhlíkové cesty rozvoja, a vyzýva EÚ, aby navrhla systémy udržateľnej výroby a spotreby vrátane naznačenia toho, akým spôsobom plánuje obmedziť spotrebu a oddeliť hospodársku činnosť od zhoršovania životného prostredia;

71.  so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2008 až 2013 bolo 166 miliónov ľudí nútených opustiť svoje domovy v dôsledku povodní, víchríc, zemetrasení alebo iných katastrof; osobitne upozorňuje na skutočnosť, že s klímou spojený vývoj v niektorých častiach Afriky by mohol prispieť k vyhrotenie utečeneckej krízy v Stredozemí; vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že zatiaľ nebolo uznané postavenie klimatického utečenca, čo vytvára právne vákuum ovplyvňujúce obete, ktoré nemôžu využiť postavenie utečenca;

72.  trvá na tom, že o boj proti klimatickým zmenám by sa mali v súlade so zásadou spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti spoločne intenzívnejšie usilovať rozvinuté aj rozvojové krajiny;

73.  zdôrazňuje, že podľa článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) cieľom EÚ vo vzťahoch so zvyškom sveta je prispievať k solidarite a trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvíjaniu medzinárodného práva; konštatuje, že podľa článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) politika EÚ v oblasti životného prostredia podporuje opatrenia na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti zmene klímy;

Posilnenie diplomacie v oblasti klímy

74.  zdôrazňuje potrebu začlenenia diplomacie v oblasti klímy do komplexného prístupu vonkajšej činnosti EÚ a v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť toho, aby EÚ zohrávala na konferencii ambicióznu a ústrednú úlohu, vystupovala jednotne a prebrala úlohu sprostredkovateľa s cieľom dosiahnuť pokrok v medzinárodnej dohode a zachovať si v tejto oblasti jednotný postoj;

75.  vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti koordinovali svoje pozície s pozíciami EÚ; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty majú enormné zahraničnopolitické kapacity a musia preukázať vedúce postavenie v oblasti diplomacie vo sfére klímy a mobilizovať túto sieť, aby našli spoločnú reč, pokiaľ ide o hlavné témy, na ktorých sa treba dohodnúť v Paríži, najmä ako sú zmierňovanie, adaptácia, financovanie, rozvoj a transfer technológií, transparentnosť opatrení a podpory a budovanie kapacít;

76.  víta akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy, ako bol podporený Radou EÚ pre zahraničné veci 19. januára 2015; očakáva, že Komisia prevezme pri rokovaniach aktívnu úlohu; vyzýva ju, aby zmenu klímy jasne označila za svoju najdôležitejšiu strategickú prioritu a aby na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach politiky konala spôsobom, ktorý bude odrážať túto skutočnosť;

77.  zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ v politike týkajúcej sa klímy a zdôrazňuje potrebu koordinácie a vytvorenia spoločnej pozície členských štátov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby pred konferenciou a počas nej pokračovali vo svojom diplomatickom úsilí a zintenzívňovali ho, pričom sa budú usilovať lepšie chápať pozície svojich partnerov, ako aj podporovať ostatné strany pri prijímaní účinných opatrení na dodržanie cieľa udržať zvýšenie teploty pod úrovňou 2 °C, a dosiahli dohody a záväzky, najmä zo strany Spojených štátov, zamerané na zosúladenie najvýznamnejších emisií so značným úsilím občanov EÚ, ktoré už vyvinuli v záujme zladenia hospodárskeho rozvoja s ochranou životného prostredia a klímy; vyzýva EÚ, aby využila svoje postavenie a dosiahla užšiu spoluprácu v otázkach klímy so susednými krajinami a krajinami pristupujúcimi k EÚ;

78.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšené diplomatické úsilie pred konferenciou a počas nej, najmä v záujme spoločného východiskového bodu v súvislosti s odlišnou povahou povinností zmluvných strán vzhľadom na ich vnútroštátne okolnosti a v súvislosti s úlohou straty a škody v dohode;

79.  vyzýva podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vypracovala strategické priority vonkajšej politiky v oblasti klímy v rámci všeobecných cieľov zahraničnej politiky a aby zabezpečila, že delegácie EÚ sa viac zamerajú na politiky v oblasti klímy a na monitorovanie úsilia jednotlivých krajín o zmiernenie zmeny klímy alebo adaptáciu na ňu a na poskytovanie podpory, čo sa týka budovania kapacít, a že budú mať potrebné finančné prostriedky na realizáciu opatrení na monitorovanie; vyzýva EÚ, aby v otázkach klímy užšie spolupracovala so susednými a kandidátskymi krajinami a naliehala pritom na zladenie ich politík s klimatickými cieľmi EÚ; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby určili kontaktné miesta pre oblasť zmeny klímy v delegáciách EÚ a na veľvyslanectvách členských štátov;

80.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že akékoľvek opatrenie prijaté zmluvnou stranou Parížskej dohody súvisiace s cieľom stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému narušeniu klimatického systému, alebo v súvislosti s niektorým z princípov alebo záväzkov obsiahnutých v článkoch 3 a 4 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, nebude podliehať žiadnej existujúcej alebo budúcej zmluve strany v rozsahu, ktorý umožní urovnávanie sporov medzi investormi a štátmi;

81.  uznáva význam boja proti zmene klímy a jej potenciálnu hrozbu, pokiaľ ide o stabilitu a bezpečnosť, ako aj význam diplomacie v oblasti klímy s ohľadom na konferenciu o zmene klímy v Paríži;

Európsky parlament

82.  víta oznámenie Komisie a ciele príspevku EÚ ku konferencii o klíme COP 21, ktorá sa má konať v decembri 2015 v Paríži;

83.  zaväzuje sa využiť svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na vyvíjanie neustáleho úsilia o pokrok smerom k právne záväznej a ambicióznej medzinárodnej dohode o klíme uzavretej v Paríži;

84.  poukazuje na to, že lobistické činnosti pred a počas rokovaní COP 21 môžu mať vplyv na výsledky rokovaní; zdôrazňuje preto, že takéto činnosti by mali byť transparentné, jasne uvedené v  dennom programe UNFCCC konferencie COP 21 a že konferencia by mala umožniť rovnaký prístup ku všetkým príslušným zainteresovaným stranám;

85.  domnieva sa, že musí byť začlenený do delegácie EÚ, pretože bude musieť udeliť súhlas s uzavretím akejkoľvek medzinárodnej dohody; preto očakáva, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačnom stretnutí EÚ v Paríži;

o
o   o

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 77.
(4) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 83.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0452.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0443.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2014)0063.
(8) Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3.
(9) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 44.
(10) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(12) Údaje Eurostatu o sektore environmentálnych tovarov a služieb uvedené v oznámení Komisie s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015).

Právne oznámenie