Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 30. apríla 2015 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1215/2009, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pristúpenia k Európskej únii a ktorým sa pozastavuje jeho uplatňovanie, pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu (COM(2014)0386 – C8-0039/2014 – 2014/0197(COD))(1)

P8_TA(2015)0177 A8-0060/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 (2)  V nariadení (ES) č. 1215/2009 sa nestanovuje žiadna možnosť dočasne pozastaviť udelenie výnimočných obchodných opatrení v prípade vážneho a systematického porušovania základných zásad ľudských práv, demokracie a právneho štátu ich príjemcami. Je vhodné takúto možnosť zaviesť, aby bolo možné rýchlo konať v prípade, keď by v niektorej z krajín alebo území, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia Európskej únie alebo sú s týmto procesom spojené, dochádzalo k vážnemu a systematickému porušovania základných zásad ľudských práv, demokracie a právneho štátu. (2)  V nariadení (ES) č. 1215/2009 sa nestanovuje žiadna možnosť dočasne pozastaviť udelenie výnimočných obchodných opatrení v prípade vážneho a systematického porušovania základných zásad ľudských práv, demokracie a právneho štátu ich príjemcami. Je vhodné takúto možnosť zaviesť, aby bolo možné rýchlo konať v prípade, keď by v niektorej z krajín alebo na niektorom z území, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia Európskej únie alebo sú s týmto procesom spojené, dochádzalo k vážnemu a systematickému porušovaniu základných zásad ľudských práv, demokracie a právneho štátu. Na dosiahnutie pokroku v prístupovom procese je potrebné dodržiavať zásady demokracie, zásady právneho štátu, ľudské práva a ochranu menšín. Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5 (5)  Od začiatku procesu stabilizácie a pridruženia sa uzatvorili dohody o stabilizácii a pridružení so všetkými dotknutými krajinami západného Balkánu s výnimkou Bosny a Hercegoviny a Kosova3. V júni 2013 Rada poverila Komisiu začatím rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení s Kosovom. (5)  Od začiatku procesu stabilizácie a pridruženia sa uzatvorili dohody o stabilizácii a pridružení so všetkými dotknutými krajinami západného Balkánu s výnimkou Bosny a Hercegoviny a Kosova3. V máji 2014 boli ukončené rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení s Kosovom a v júli 2014 bola dohoda parafovaná. ______________ _______________ 3 Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova. 3 Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova. Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 (7)  Bosna a Hercegovina však zatiaľ neakceptovala úpravu obchodných koncesií udelených na základe dočasnej dohody na účely zohľadnenia preferenčného tradičného obchodu medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou na základe Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). V prípade, že v čase prijatia tohto nariadenia nebude Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou podpísaná a predbežne vykonávaná dohoda o úprave obchodných koncesií stanovených v dohode o stabilizácii a pridružení a v dočasnej dohode, preferencie udelené Bosne a Hercegovine by sa mali pozastaviť od 1. januára 2016. Keď Bosna a Hercegovina a Európska únia podpíšu a budú predbežne vykonávať dohodu o úprave obchodných koncesií v dočasnej dohode, uvedené preferencie by sa mali opäť zaviesť. (7)  Bosna a Hercegovina však zatiaľ neakceptovala úpravu obchodných koncesií udelených na základe dočasnej dohody na účely zohľadnenia preferenčného tradičného obchodu medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou na základe Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). V prípade, že v čase prijatia tohto nariadenia nebude Európskou úniou a Bosnou a Hercegovinou podpísaná a predbežne vykonávaná dohoda o úprave obchodných koncesií stanovených v dohode o stabilizácii a pridružení a v dočasnej dohode, preferencie udelené Bosne a Hercegovine by sa mali pozastaviť od 1. januára 2016. Keď Bosna a Hercegovina a Európska únia podpíšu a budú predbežne vykonávať dohodu o úprave obchodných koncesií v dočasnej dohode, uvedené preferencie by sa mali opäť zaviesť. Orgány Bosny a Hercegoviny a Komisia by mali zintenzívniť úsilie s cieľom nájsť pred 1. januárom 2016 a v súlade s dočasnou dohodou vzájomne prijateľné riešenie, najmä z hľadiska cezhraničného obchodu. Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 a (nové) (7a)  Je potrebné zohľadniť neustály pokrok dotknutých krajín a území západného Balkánu v rámci úsilia o členstvo v Európskej únii, ako aj pristúpenie Chorvátska k Únii, s čím súvisí potreba upraviť dočasnú dohodu s Bosnou a Hercegovinou. V tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadniť jednoznačný záväzok Únie voči perspektíve Bosny a Hercegoviny v Únii, ako sa uvádza v záveroch Rady pre zahraničné veci z 15. decembra 2014. V týchto záveroch sa zopakovalo, že je potrebné, aby politickí predstavitelia Bosny a Hercegoviny zakotvili reformy potrebné na začlenenie do Únie do práce všetkých príslušných inštitúcií, a že je potrebné zabezpečiť funkčnosť a efektívnosť na všetkých vládnych úrovniach, aby sa Bosna a Hercegovina mohla pripravovať na budúce členstvo v Únii. Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 b (nové) (7b)  Únia je naďalej odhodlaná podporovať európsku perspektívu Bosny a Hercegoviny a od politických vodcov krajiny očakáva, že budú presadzovať reformy zamerané na podporu fungujúcich inštitúcií, ako aj na zabezpečenie rovnakých práv pre tri štátotvorné národy a všetkých občanov Bosny a Hercegoviny. Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Článok 1 – bod -1 (nový) Nariadenie (ES) č. 1215/2009 Odôvodnenie 14 a (nové) (-1) Vkladá sa toto odôvodnenie: „(14a) S cieľom umožniť riadny demokratický dohľad nad uplatňovaním tohto nariadenia by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o potrebné pozmeňujúce návrhy a technické úpravy príloh I a II na základe zmien číselných znakov KN a podpoložiek TARIC, pokiaľ ide o potrebné úpravy po udelení obchodných preferencií v rámci iných dohôd medzi Úniou a krajinami a územiami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a pokiaľ ide o pozastavenie výhod podľa tohto nariadenia v prípade nedodržania podmienky účinnej administratívnej spolupráce v záujme zabránenia podvodom, podmienky rešpektovania ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj podmienky účasti na efektívnych hospodárskych reformách a na regionálnej spolupráci. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. Komisia by mala predložiť kompletné informácie a dokumentáciu o svojich stretnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave a vykonávaní delegovaných aktov. Z tohto dôvodu by Komisia mala zabezpečiť, aby bol Európsky parlament riadne zapojený, pričom by mala vychádzať z najlepších postupov založených na predchádzajúcich skúsenostiach v iných politických oblastiach s cieľom vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcu kontrolu delegovaných aktov Európskym parlamentom.“ Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 a (nový) Nariadenie (ES) č. 1215/2009 Článok 2 – odsek 3 (1a)  V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto: 3.  V prípade, že krajina alebo územie nespĺňajú podmienky podľa odsekov 1 alebo 2, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov úplne alebo čiastočne pozastaviť právo na výhody príslušnej krajiny alebo územia podľa tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 4. „3. V prípade, že krajina alebo územie nespĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. a) alebo b), môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov úplne alebo čiastočne pozastaviť právo na výhody príslušnej krajiny alebo územia podľa tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 4.“ Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 b (nový) Nariadenie (ES) č. 1215/2009 Článok 7 – písmeno c (nové) (1b)  V článku 7 sa dopĺňa toto písmeno: „c) úplné alebo čiastočné pozastavenie nároku dotknutej krajiny alebo územia na výhody podľa tohto nariadenia v prípade, že táto krajina alebo územie nedodržiava podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 písm. c) a d) a v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia.“ Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 1 – bod 1 c (nový) Nariadenie (ES) č. 1215/2009 Článok 10 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť (1c)  V článku 10 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto: 1.  Ak Komisia zistí, že existuje dostatok dôkazov o podvode alebo o neposkytovaní administratívnej spolupráce, ako sa vyžaduje na overenie dôkazu o pôvode, alebo že sa vývoz do Spoločenstva podstatne zvýšil nad úroveň zvyčajnej výroby a vývoznej kapacity, alebo že krajiny a územia uvedené v článku 2 nedodržiavajú ustanovenia článku 1 ods. 1, môže prijať opatrenia na pozastavenie celých úprav stanovených v tomto nariadení alebo ich častí na obdobie troch mesiacov, ak pred tým: „1. Ak Komisia zistí, že existuje dostatok dôkazov o podvode alebo o neposkytovaní administratívnej spolupráce, ako sa vyžaduje na overenie dôkazu o pôvode, alebo že sa vývoz do Spoločenstva podstatne zvýšil nad úroveň zvyčajnej výroby a vývoznej kapacity, alebo že krajiny a územia uvedené v článku 1 nedodržiavajú ustanovenia článku 2 ods. 1 písm. a) a b), môže prijať opatrenia na pozastavenie celých úprav stanovených v tomto nariadení alebo ich častí na obdobie troch mesiacov, ak pred tým:“

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0060/2015).

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o prenasledovaní kresťanov vo svete v súvislosti so zabitím študentov v Keni teroristickou skupinou aš-Šabáb (2015/2661(RSP))

P8_TA(2015)0178 RC-B8-0382/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Keni,

–  so zreteľom na druhú revidovanú Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), najmä na jej články 8, 11 a 26,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 23. novembra 2014 o masakre 28 civilných cestujúcich a z 3. apríla 2015 o krvavých jatkách na univerzite v Garisse,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Mierovej a bezpečnostnej rady Africkej únie (AÚ) vydané na jej 497. zasadnutí, ktoré sa konalo 9. apríla 2015, o teroristickom útoku spáchanom v Garisse v Keni,

–  so zreteľom na nálet kenských vzdušných síl na výcvikové tábory skupiny aš-Šabáb v Somálsku, ktorý bol vykonaný v reakcii na krviprelievanie na univerzite v Garisse,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže najnovší teroristický útok v Garisse v Keni bol namierený proti mladým ľuďom, vzdelávaniu, a teda proti budúcnosti krajiny; keďže mladí ľudia predstavujú prísľub a mier a rozvoj krajiny bude v ich rukách; keďže vzdelanie je mimoriadne dôležité pre boj proti násilnému extrémizmu a fundamentalizmu;

B.  keďže v posledných mesiacoch vo svete nesmierne narástol počet útokov na náboženské menšiny, najmä na kresťanov; keďže každý deň dochádza k vraždeniu, bitiu a zatýkaniu kresťanov, najmä džihádistickými teroristami v niektorých častiach arabského sveta;

C.  keďže kresťania sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou; keďže extrémizmus a prenasledovanie tohto druhu vystupuje ako významný faktor čoraz častejšieho fenoménu hromadnej migrácie; keďže podľa údajov je každoročne zabitých vyše 150 000 kresťanov;

D.  keďže 15. februára 2015 členovia ISIS/Dá’iš sťali v Líbyi 21 egyptských koptských kresťanov;

E.  keďže útočníci v Garisse sa cielene zameriavali na nemoslimov a vyčlenili kresťanov, aby ich brutálne popravili; keďže skupina aš-Šabáb otvorene a verejne hlása, že v tomto regióne vedie vojnu proti kresťanom;

F.  keďže ochrana práv detí a mladých ľudí a posilňovanie zručností, vzdelávania a inovácií sú nevyhnutné na zlepšenie ich hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí a na posilnenie rozvoja krajiny;

G.  keďže skupina aš-Šabáb sa pravidelne zameriava na študentov, školy a iné vzdelávacie zariadenia; keďže, okrem iných útokov, v decembri 2009 samovražedný bombový atentátnik zabil 19 ľudí na promóciách študentov medicíny v Mogadiše v Somálsku a v októbri 2011 sa táto teroristická skupina prihlásila k zodpovednosti za bombový útok, tiež v Mogadiše, pri ktorom zahynulo 70 ľudí vrátane študentov čakajúcich na výsledky skúšky na somálskom ministerstve školstva;

H.  keďže 25. marca 2015 prišlo o život najmenej 15 ľudí pri útoku skupiny aš-Šabáb v hoteli v Mogadiše a keďže Júsuf Muhammad Ismáíl Bari-Bari, stály predstaviteľ Somálska pri OSN v Ženeve vo Švajčiarsku, bol medzi obeťami útoku;

I.  keďže Keňa čelí zvýšenému počtu útokov zacielených na civilné obyvateľstvo od októbra 2011, keď jej jednotky vstúpili do južného Somálska, aby sa so somálskou armádou podieľali na koordinovanej operácii proti územiu kontrolovanému skupinou aš-Šabáb po tom, ako táto teroristická skupina zadržala štyri rukojemníčky;

J.  keďže od novembra 2011 sú kenské jednotky súčasťou misie Africkej únie v Somálsku (AMISOM), ktorú 19. januára 2007 zriadila Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie a ktorú 20. februára 2007 schválila Bezpečnostná rada OSN (rezolúciou č. 1744 (2007)), ktorá nedávno dala AÚ zelenú, aby vo svojej misii pokračovala do 30. novembra 2015 (rezolúcia č. 2182 (2014));

K.  keďže jedným z hlavných prispievateľov k boju proti teroristickej skupine aš-Šabáb je etiópska armáda a v menšom rozsahu aj ugandská armáda;

L.  keďže aš-Šabáb vytvoril prepojenia s inými islamistickými skupinami v Afrike, napríklad skupinou Boko Haram v Nigérii a al-Káidou v islamskom Maghrebe;

M.  keďže teroristická skupina aš-Šabáb pravidelne bombarduje a zabíja prevažne civilné obyvateľstvo v Somálsku, ako aj v susedných krajinách, napríklad v júli 2010 v Kampale v Ugande a oveľa častejšie v Keni, kde medzinárodnú pozornosť upútali len rozsiahle akcie, hoci k útokom menšieho rozsahu dochádza stále;

N.  keďže skupina aš-Šabáb sa prihlásila k zodpovednosti za útoky z júla 2014 na dediny Hindi, Gamba, Lamu a Tana River na kenskom pobreží, pri ktorých bolo popravených viac ako sto ľudí, a za dva útoky v okrese Mandera koncom roka 2014, pri ktorých bolo zabitých 64 ľudí;

O.  keďže po teroristickom útoku na univerzitu v Garisse kenská vláda pohrozila Agentúre OSN pre utečencov (UNHCR) zavretím utečeneckého tábora Dadaab do troch mesiacov; keďže UNHCR upozornil, že by to malo „extrémne humanitárne a praktické následky“; keďže Dohovor OSN o utečencoch zakazuje nútený návrat utečencov späť do oblastí, kde je ich život alebo sloboda ohrozená;

P.  keďže africké pohotovostné sily (ASF) ešte nie sú akcieschopné a keďže EÚ vyjadrila ochotu podporiť spôsobilosti Afriky na udržiavanie mieru v rámci svojej bezpečnostnej stratégie pre Afriku;

Q.  keďže podľa článku 11 dohody o partnerstve AKT – EÚ „aktivity v oblasti budovania mieru, predchádzania konfliktom a ich riešenia zahŕňajú najmä podporu vyrovnaných politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych príležitostí medzi všetkými časťami spoločnosti, posilňovania demokratickej legitimity a účinnosti vládnutia, zavádzania efektívnych mechanizmov mierového zosúladenia skupinových záujmov, […] preklenutia deliacich čiar medzi rôznymi časťami spoločnosti, ako aj podporu aktívnej a organizovanej občianskej spoločnosti“;

1.  absolútne odsudzuje zámerný teroristický útok spáchaný skupinou aš-Šabáb 2. apríla 2015 v Garisse, pri ktorom zavraždila 147 mladých, nevinných študentov univerzity a ďalších 79 zranila; rázne odsudzuje všetky porušenia ľudských práv, najmä keď dochádza k zabíjaniu ľudí na základe ich náboženstva, viery alebo etnického pôvodu;

2.  opätovne odsudzuje útoky, ktoré spáchala skupina aš-Šabáb počas leta 2014 na viaceré pobrežné kenské dediny vrátane Mpeketoni, kde bolo popravených 50 ľudí; dôrazne odsudzuje útok v nákupnom centre Westgate v Nairobi z 24. septembra 2013, ktorý si vyžiadal 67 mŕtvych; odsudzuje útok skupiny aš-Šabáb v Mogadiše, pri ktorom 25. marca 2015 prišiel o život veľvyslanec Júsuf Muhammad Ismáíl Bari-Bari, stály predstaviteľ Somálska pri OSN v Ženeve;

3.  vyjadruje sústrasť rodinám obetí a obyvateľom a vláde Kenskej republiky; stojí pri kenskom ľude, ktorý čelí týmto odsúdeniahodným aktom agresie;

4.  pripomína, že sloboda náboženského vyznania je základným právom, a dôrazne odsudzuje každé násilie alebo diskrimináciu na základe náboženstva;

5.  odsudzuje nedávne útoky na kresťanské komunity v rôznych krajinách, najmä pokiaľ ide o hodenie 12 kresťanov cez palubu počas nedávnej plavby z Líbye a zmasakrovanie 30 etiópskych kresťanov 19. apríla 2015, a vyjadruje solidaritu rodinám obetí;

6.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zneužívaním náboženstva páchateľmi teroristických činov vo viacerých častiach sveta a hlboké znepokojenie nad čoraz častejším výskytom prípadov netolerancie, útlaku a násilia voči kresťanom, najmä v niektorých častiach arabského sveta; odsudzuje využívanie náboženstva v rôznych konfliktoch; odsudzuje rastúci počet útokov na kostoly po celom svete, najmä útok v Pakistane, ktorý 15. marca 2015 pripravil o život 14 ľudí; ostro odsudzuje väznenie, zmiznutia, mučenie, zotročovanie a verejné popravy kresťanov v Severnej Kórei; potvrdzuje a podporuje neodňateľné právo všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Iraku a Sýrii vrátane kresťanov naďalej žiť vo svojich historických a tradičných domovských oblastiach v podmienkach dôstojnosti, rovnosti a bezpečia; konštatuje, že príslušníci rôznych náboženských skupín v tomto regióne spolu po stáročia žili v mieri;

7.  naliehavo žiada inštitúcie EÚ o plnenie ich povinnosti uvedenej v článku 17 ZFEÚ udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a náboženskými, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami s cieľom zabezpečiť, aby otázka prenasledovania kresťanských a iných náboženských spoločenstiev bola prioritou EÚ;

8.  odsudzuje skutočnosť, že ISIS/Dá’iš uplatňuje v Sýrii a Iraku starobylý zákon (tzv. zmluvu dhimma) s cieľom nútiť kresťanov pod hrozbou trestu smrti k plateniu náboženskej dane a dodržiavaniu povinností a obmedzení;

9.  opätovne potvrdzuje svoju solidaritu so všetkými kresťanmi prenasledovanými v rôznych častiach Afriky, najmä pokiaľ ide o nedávne zverstvá v Líbyi, Nigérii a Sudáne;

10.  odsudzuje a odmieta akýkoľvek nesprávny výklad posolstva islamu s cieľom vytvárať násilnú, krutú, totalitnú, represívnu a expanzívnu ideológiu, ktorá legitimizuje vyhladzovanie kresťanských menšín; naliehavo vyzýva moslimských predstaviteľov, aby v plnej miere odsúdili všetky teroristické útoky vrátane tých, ktoré sú namierené proti náboženským komunitám a menšinám, a najmä proti kresťanom;

11.  vyzýva na dôkladné, bezodkladné, nestranné a účinné vyšetrenie s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a postaviť pred súd páchateľov, organizátorov, financovateľov a podporovateľov týchto odsúdeniahodných teroristických činov;

12.  uznáva, že skutočná odpoveď musí vychádzať z opatrení koordinovaných s ďalšími africkými krajinami, a vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Radu, aby sa zaoberali bezpečnostnými a teroristickými hrozbami v tejto oblasti v spolupráci s Africkou úniou v rámci podpory jej kľúčovej snahy bojovať proti skupine aš-Šabáb prostredníctvom misie AMISOM; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby dôrazne podporovala zavádzanie kontinentálnych a regionálnych mechanizmov na zvládanie konfliktov, najmä afrických pohotovostných síl (ASF);

13.  vyzýva kenskú vládu, aby prevzala zodpovednosť a zaoberala sa násilím skupiny aš-Šabáb, ako aj jeho základnými príčinami; domnieva sa, že bezpečnosť sa dá dosiahnuť, len ak sa budú náležite riešiť rozpory v rámci kenskej politickej a občianskej spoločnosti a regionálne rozdiely v rozvoji; považuje oneskorenú reakciu policajných síl za poľutovaniahodnú; predovšetkým naliehavo žiada vládu, aby sa zdržala využívania teroristických útokov ako zámienky na potláčanie občianskych slobôd; vyzýva kenské orgány, aby svoju stratégiu boja proti terorizmu založili na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; trvá na tom, že je potrebný demokratický a súdny dohľad nad politikami boja proti terorizmu;

14.  naliehavo vyzýva kenské orgány, aby zabezpečili, že sa zabráni akýmkoľvek rozporom medzi vierovyznaniami a prirovnávaniu moslimskej komunity a skupiny aš-Šabáb, a aby prijali všetky opatrenia na zabezpečenie zachovania jednoty krajiny v záujme jej sociálneho a hospodárskeho rastu a stability, ako aj dôstojnosti a ľudských práv jej obyvateľov; vyzýva kenskú vládu, vodcov opozície a náboženských predstaviteľov, aby sa zaoberali historickými krivdami marginalizácie, regionálnymi rozdielmi v rámci krajiny a inštitucionálnou diskrimináciou a zabezpečili, aby sa protiteroristické operácie zameriavali len na páchateľov, a nie na širšie etnické a náboženské spoločenstvá;

15.  pripomína Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a členským štátom ich záväzok v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu prijatého v júni 2012, že zabezpečia nastoľovanie otázky ľudských práv vo všetkých formách dialógu o boji proti terorizmu s tretími krajinami;

16.  vyzýva EÚ, aby v Keni implementovala program vojenskej výcvikovej misie a poskytla moderné vybavenie a aby pri tom spolupracovala s kenskými vojenskými a policajnými silami a cvičila ich v boji proti terorizmu a bránení rozširovaniu skupiny aš-Šabáb;

17.  naliehavo vyzýva kenskú vládu, aby vynaložila maximálne úsilie na dodržiavanie zásad právneho štátu, ľudských práv, demokratických zásad a základných slobôd, a vyzýva EÚ, aby viedla svojho medzinárodného partnera týmto smerom a aby zorganizovala finančný príspevok na posilnenie existujúcich programov správy s cieľom zaistiť národnú bezpečnosť a priniesť krajine a regiónu mier a stabilitu; trvá na tom, že prudko narastajúcim násilím skupiny aš-Šabáb sa treba zaoberať spolu so susednými krajinami; žiada EÚ, aby v tejto súvislosti poskytla všetku potrebnú finančnú, logistickú a odbornú podporu vrátane možnosti obrátiť sa na mierový nástroj pre Afriku a nástroje krízového riadenia EÚ;

18.  vyzýva kenské bezpečnostné sily, aby v boji proti teroristickej hrozbe zabezpečili zákonné reakcie; vyzýva kenskú vládu, aby zaistila bezpečnosť a ochranu utečeneckých táborov na svojom území v súlade s medzinárodným právom;

19.  zdôrazňuje, že medzinárodný terorizmus je financovaný prostredníctvom nelegálneho prania špinavých peňazí, výkupného, vydierania, obchodovania s drogami a korupcie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami, pokiaľ ide o výmenu spravodajských informácií o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu;

20.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu všetkým iniciatívam zameraným na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania sa náboženských a iných komunít; vyzýva všetkých náboženských predstaviteľov, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

21.  odsudzuje cielené teroristické útoky na vzdelávacie zariadenia a priestory, ktorých cieľom je oslabiť vzdelávanie, znížiť dôstojnosť všetkých občanov a zasiať nedôveru a rozkol medzi komunity; pripomína únos a zmiznutie kresťanských dievčat z nigérijského mesta Chibok v roku 2014, ktoré má na svedomí džihádistická teroristická skupina Boko Haram a ktoré si vyslúžili odsúdenie na celom svete;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Kene, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj (IGAD), generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš (2015/2649(RSP))

P8_TA(2015)0179 RC-B8-0375/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Rade a Komisii o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš (O-000031/2015 – B8-0115/2015 a O-000032/2015 – B8-0116/2015),

–  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi “, najmä v oblasti „zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu“, a že „Únia a členské štáty podporujú kultúrnu spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami“,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1210/2003 zo 7. júla 2003 o niektorých osobitných obmedzeniach hospodárskych a finančných vzťahov s Irakom a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2465/96(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1332/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii(3), ktoré bolo prijaté na základe rozhodnutia Rady 2013/760/SZBP z 13. decembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii(4), a najmä na článok 11c týkajúci sa dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva sýrskeho kultúrneho majetku,

–  so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2001/555/SZBP z 20. júla 2001 o zriadení Satelitného strediska Európskej únie(5), zmenenú jednotnou akciou Rady 2009/834/SZBP(6),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z októbra 2012 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET) (14232/2012),

–  so zreteľom na druhý protokol k Haagskemu dohovoru z roku 1954 o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu, z roku 1999,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z roku 1995,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12. februára 2015 o hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť v dôsledku teroristických činov al-Kájdy(7),

–  so zreteľom na Benátsku chartu o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít z roku 1964, ktorou sa stanovuje medzinárodný rámec na ochranu a obnovu historických budov,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu prijatý 17. júla 1998, a najmä na jeho článok 8 ods. 2 písm. b) bod ix), v ktorom sa „zámerné útoky na budovy zasvätené náboženstvu, vzdelaniu, umeniu, vede alebo charitatívnym účelom, na historické pamiatky, nemocnice a miesta, kam sú zvážané choré a zranené osoby, za predpokladu, že nie sú vojenskými objektmi,“ považujú za vojnové zločiny,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete za rok 2013 a politiku Európskej únie v tejto oblasti(8), v ktorej sa v odseku 211 uvádza, že „úmyselné spôsoby ničenia kultúrnych a umeleckých pamiatok, ku ktorým v súčasnosti dochádza v Iraku a Sýrii, by mali byť stíhané ako vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti“,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2015 s názvom Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš, (JOIN(2015)0002), v ktorom Komisia a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uznali závažnosť ničenia a drancovania kultúrneho dedičstva pri riešení krízy v Sýrii a Iraku a hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Sýrii a Iraku sa v nedávnom období stalo niekoľko archeologických nálezísk a nábožensky a kultúrne významných pamiatok cieľom zámerného ničenia, ktorého sa dopustili skupiny extrémistov napojených najmä na Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS/Dá'iš), a keďže generálna riaditeľka UNESCO Irina Boková tieto systematické útoky na kultúrne dedičstvo označila za „kultúrne čistky“;

B.  keďže pojem „kultúrne čistky“ sa podľa UNESCO vzťahuje na zámernú stratégiu, ktorej cieľom je zničiť kultúrnu rozmanitosť prostredníctvom úmyselného zamerania sa na jednotlivcov určených na základe ich kultúrneho a etnického pôvodu alebo náboženského vyznania v kombinácii s úmyselnými útokmi na ich uctievané miesta, pamiatky a vzdelávacie inštitúcie, a keďže stratégia kultúrnych čistiek, o ktorej svedčí dianie v Iraku a Sýrii, sa odráža v útokoch proti kultúrnemu dedičstvu, ktorých cieľom sú tak fyzické, materiálne a stavebné kultúrne prejavy, ako sú pamätihodnosti a budovy, ako aj menšiny a nehmotné kultúrne prejavy, ako sú zvyky, tradície a viera(9);

C.  keďže že niektoré činy spojené s ničením kultúrneho dedičstva sa za určitých okolností považujú za zločiny proti ľudskosti(10); keďže najmä činy namierené proti členom náboženskej alebo etnickej skupiny sa môžu stať trestným činom prenasledovania, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. h) Štatútu Medzinárodného trestného súdu;

D.  keďže takéto činy spojené s ničením kultúrnych a historických pamiatok a predmetov nie sú novým javom ani sa neobmedzujú len na územie Iraku a Sýrie; keďže podľa organizácie UNESCO je „kultúrne dedičstvo významnou súčasťou kultúrnej identity komunít, skupín a jednotlivcov, a rovnako súčasťou sociálnej súdržnosti, a teda jeho zámerné ničenie môže mať nepriaznivé dôsledky pre ľudskú dôstojnosť a ľudské práva“(11); zdôrazňujúc, že ako uvádza UNESCO a iné zdroje, drancovanie a pašovanie kultúrnych a náboženských pamiatok a predmetov v Iraku a Sýrii príslušníkmi ISIS/Dá'iš sa využíva na podporu financovania teroristických aktivít ISIS/Dá'iš, čo vedie k tomu, že sa tovar umeleckého a kultúrneho charakteru stáva „vojnovými zbraňami“;

E.  keďže 1. marca 2014 vďaka finančným prostriedkom Európskej únie spustilo UNESCO spolu s ďalšími strategickými partnermi trojročný projekt s názvom Núdzový plán na záchranu sýrskeho kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je zabezpečiť najmä núdzovú ochranu sýrskeho kultúrneho dedičstva;

F.  keďže Európska únia ratifikovala Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov prijatý 20. októbra 2005, ktorý bol prvým medzinárodným nástrojom, ktorý uznal dvojaký – ekonomický i kultúrny charakter kultúrneho tovaru, s ktorým „sa preto nesmie zaobchádzať ako s tovarom, ktorý má len obchodnú hodnotu“;

G.  keďže Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov prijatý 17. novembra 1970 a Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch prijatý 24. júna 1995 sú kľúčovými nástrojmi posilňovania ochrany svetového kultúrneho dedičstva;

H.  keďže neodvolené obchodovanie s tovarom kultúrneho charakteru je v súčasnosti tretím najzávažnejším nezákonným druhom obchodu po obchodovaní s drogami a so zbraňami, keďže toto neodvolené obchodovanie ovládajú organizované zločinecké siete a keďže existujúce národné a medzinárodné mechanizmy nemajú dostatočné vybavenie ani podporu na riešenie tohto problému(12);

I.  keďže napriek skutočnosti, že boj proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru nie je osobitnou právomocou Európskej únie, pretože táto právomoc ako taká nie je stanovená zmluvami, spadá jednako do viacerých oblastí pôsobnosti EÚ, ako je vnútorný trh, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kultúra a spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP);

J.  keďže naliehavo treba lepšie koordinovať boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi a užšie spolupracovať pri podpore informovanosti a spoločného využívania informácií a s cieľom dosiahnuť sprísnenie právnych rámcov; pripomínajúc v tomto kontexte, že Rada vo svojich záveroch zo zasadnutia v decembri 2011 o predchádzaní trestnej činnosti v súvislosti s tovarom kultúrneho charakteru a boji proti nej odporučila okrem iného, aby členské štáty posilnili spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní, kultúrnych inštitúcií a súkromných organizácií;

K.  keď že Rada v októbri 2012 vytvorila svojím uznesením neformálnu sieť orgánov presadzovania práva a odborníkov pre odborné posudzovanie v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET), ktorej hlavným cieľom je zlepšovať výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a získavať a spoločne využívať informácie o zločineckých sieťach podozrivých z nedovoleného obchodovania;

L.  keďže generálna riaditeľka Irina Boková spustila 28. marca 2015 v Bagdade kampaň #Unite4Heritage, ktorej cieľom je za pomoci sociálnych sietí získať celosvetovú podporu pre ochranu kultúrneho dedičstva;

1.  ostro odsudzuje zámerné ničenie kultúrnych, archeologických a náboženských pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS v Sýrii a Iraku;

2.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), aby prijala primerané opatrenia na politickej úrovni v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2199 z 12. februára 2015 s cieľom zastaviť nezákonné obchodovanie s kultúrnym majetkom pochádzajúcim z územia Sýrie a Iraku, pokým na tomto území budú pretrvávať podmienky konfliktu, a zabrániť tak, aby bol tento majetok používaný ako zdroj financovania;

3.  vyzýva PK/VP, aby využila prostriedky kultúrnej diplomacie a medzikultúrneho dialógu ako nástroj zmierovania rôznych komunít a obnovy zničených pamiatok;

4.  vyzýva PK/VP, EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli bezpečnostné opatrenia na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré zabránia pašovaniu predmetov kultúrneho charakteru zo Sýrie a Iraku do EÚ, a aby účinne spolupracovali pri spoločných krokoch namierených proti obchodovaniu s artefaktmi sýrskeho a irackého pôvodu, pretože veľká časť obchodovania s umeleckými predmetmi Blízkeho východu je určená pre európsky trh spolu so Spojenými štátmi a oblasťou Perzského zálivu;

5.  v tejto súvislosti navrhuje, aby sa Komisia v súlade s odsekom 17 rezolúcie BR OSN č. 2199 z 12. februára 2015 zamerala na boj proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi, konkrétne s predmetmi kultúrneho dedičstva, ktoré boli od 6. augusta 1990 nezákonne vyvezené z Iraku a od 15. marca 2011 zo Sýrie; vyzýva Komisiu, aby navrhla koordinovaný postup boja proti tomuto nezákonnému obchodu spolu so zodpovednými vyšetrovacími orgánmi členských štátov a v úzkej spolupráci s UNESCO a inými medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná rada múzeí (ICOM), Medzinárodný výbor modrého štítu ICOM (ICBS), Europol, Interpol, Medzinárodný inštitút pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT), Svetová colná organizácia (WCO), Medzinárodná rada pamiatok a pamätných miest (ICOMOS) a Medzinárodné centrum štúdií na zachovanie a obnovu kultúrneho dedičstva (ICCROM);

6.  vyzýva PK/VP, aby do tejto záležitosti zapojila satelitné stredisko európskej Únie v Torrejóne, ktoré podporuje Úniu v kontexte SZBP poskytovaním materiálu získaného na základe analýzy satelitných snímok na účely monitorovania archeologických a kultúrnych pamiatok v Sýrii a Iraku a zostavovania ich zoznamov a na podporu sýrskych archeológov, aby sa zabránilo ďalšiemu drancovaniu a ochránili životy civilného obyvateľstva;

7.  vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi zriadila rýchlu a bezpečnú výmenu informácií a spoločné využívanie osvedčených postupov s cieľom účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi nezákonne vyvážanými z Iraku a Sýrie a aby naliehala na členské štáty, aby využívali medzinárodné nástroje proti nedovolenému pašovaniu kultúrnych statkov pre policajtov a colníkov, ako sú napríklad špeciálna databáza Interpolu I-24/7 o ukradnutých umeleckých dielach a online komunikačný nástroj programu ARCHEO Svetovej colnej organizácie (WCO);

8.  vyzýva na to, aby sa zvážilo zavedenie európskych školiacich programov určených sudcom, policajtom a colným úradníkom, orgánom štátnej správy a všeobecnejšie trhovým subjektom, aby tí, ktorí bojujú proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, mali možnosť rozvíjať a zlepšovať svoje odborné znalosti, a na podporu iniciatív, ako je napríklad elektronický kurz pre odborníkov sýrskeho dedičstva podporený v januári 2013 zo strany ICOMOS, ktorý poskytuje informácie o riadení rizika pri katastrofách, prvej pomoci kultúrnym zbierkami a technikách dokumentácie;

9.  žiada Komisiu, aby sa zapojila do medzinárodných projektov občianskej spoločnosti zameraných na ochranu ohrozeného tovaru kultúrneho charakteru a spravodajstvo o ňom, ako je projekt organizácie AAAS v oblasti geopriestorových technológií, a aby naďalej podporovala výskumnú činnosť, ako je projekt Mosul vypracovaný sieťou počiatočnej odbornej prípravy pre digitálne kultúrne dedičstvo (Initial Training Network for Digital Cultural Heritage) a financovaný z grantu na akcie Marie Skłodowskej-Curie;

10.  vyzýva Komisiu, aby poskytla rozhodnejšiu podporu Medzinárodnému stredisku pre monitorovanie nedovoleného obchodovania s predmetmi kultúrnej hodnoty rady ICOM, ktoré vypracovalo núdzový červený zoznam ohrozených sýrskych a iránskych pamiatok, ako nástroj pre múzeá, colných úradníkov, príslušníkov polície, obchodníkov s umením a zberateľov, a ktoré plánuje využiť satelitné snímky na sledovanie situácie v spolupráci s UNITAR;

11.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali informačné kampane zamerané na odrádzanie od nákupu a predaja tovaru kultúrneho charakteru pochádzajúceho z nedovoleného obchodovania z vojnových oblastí;

12.  vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné kroky na zapojenie univerzít, výskumných organizácií a kultúrnych inštitúcií, okrem iného pomocou etických kódexov, do boja proti nedovolenému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru z vojnových oblastí;

13.  vyzýva Komisiu, aby podporovala kampaň organizácie UNESCO #Unite4Heritage a začala informačnú kampaň o Iraku a Sýrii s cieľom zvýšiť informovanosť o dôležitosti ich kultúrneho dedičstva, o spôsobe, akým je drancovanie využívané na financovanie terorizmu a o možných trestoch, ktoré súvisia s nezákonným vývozom tovaru kultúrneho charakteru z týchto krajín alebo iných tretích krajín;

14.  vyzýva Komisiu na posilnenie a zlepšenie fungovania neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti predmetov kultúrnej hodnoty (EU CULTNET) (EU CULTNET), ktorá bola vytvorená uznesením Rady z októbra 2012 a ktorej cieľom je zlepšiť výmenu informácií týkajúcich sa predchádzania nedovolenému obchodu s tovarom kultúrneho charakteru a naplánovať vytvorenie dodatočného nástroja na kontrolu dovozu tovaru kultúrneho charakteru nezákonne vyvezenému zo Sýrie a Iraku do EÚ;

15.  vyzýva Radu, aby posilnila jednotky Eurojustu a Europolu, na podporu prebiehajúceho vyšetrovania nezákonného obchodovania s tovarom kultúrneho charakteru, predchádzania tomuto obchodovaniu a výmeny spravodajských informácií;

16.  nabáda na opätovné začatie činnosti Medzinárodného výboru modrého štítu ICOM;

17.  vyzýva Európsku úniu, aby v spolupráci s UNESCO a Medzinárodným trestným súdom prijala nevyhnutné opatrenia na rozšírenie kategórie trestných činov proti ľudskosti v medzinárodnom práve o činy, ktorými je vedomé a rozsiahle poškodzovanie a ničenie kultúrneho dedičstva ľudstva;

18.  vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov z roku 1970, dohovor UNIDROIT z roku 1995 a Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 a jeho druhý protokol z roku 1999, aby tak urobili;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnej riaditeľke UNESCO, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 169, 8.7.2003, s. 6. (3) Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 3. (4) Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 50. (5) Ú. v. ES L 200, 25.7.2001, s. 5. (6) Ú. v. EÚ L 297, 13.11.2009, s. 18. (7) http://www.refworld.org/docid/54ef1f704.html. (8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076. (9) http://www.unesco.org/new/en/media-services/single-view/news/conference_report_heritage_and_cultural_diversity_at_risk_in_iraq_and_syria/ (10) Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, Kordić a Čerkez, 26. februára 2001, IT-95-14/2; ods. 207 a 208. (11) Deklarácia UNESCO o úmyselnom ničení kultúrneho dedičstva z roku 2003. (12) http://www.africa-eu-partnership.org/newsroom/all-news/morocco-africa-eu-workshop-fight-against-illegal-trafficking-cultural-goods

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o situácii na Maldivách (2015/2662(RSP))

P8_TA(2015)0180 RC-B8-0392/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Maldivách,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie Európskej únie z 20. januára 2012 o nedávnych udalostiach na Maldivách vrátane zatknutia sudcu trestného súdu,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie Európskej únie z 30. septembra 2014 o hrozbách voči občianskej spoločnosti a ľudským právam na Maldivách,

–  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie Európskej únie z 24. februára 2015 o právnom štáte na Maldivách,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o aktivácii trestu smrti na Maldivách 30. apríla 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Európskej komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o odsúdení bývalého prezidenta Maldív Mohameda Našída 14. marca 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra´ada al-Husajna o súdnom procese s bývalým prezidentom Mohamedom Našídom z 18. marca 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 19. marca 2015 osobitnej spravodajkyne pre nezávislosť sudcov a právnikov Gabriely Knaulovej s názvom Demokracia nie je možná bez spravodlivého a nezávislého súdnictva na Maldivách,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ na parlamentných voľbách v Maldivskej republike 22. marca 2014,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého zmluvnou stranou sú Maldivy,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 13. marca 2015 bol bývalý prezident Maldív Mohamed Našíd odsúdený na 13 rokov väzenia po obvineniach z terorizmu za nezákonné zadržanie vtedajšieho predsedu trestného súdu v januári 2012, v súvislosti s čím EÚ vyjadrila znepokojenie;

B.  keďže kontroverzný súdny proces nespĺňal vnútroštátne a medzinárodné normy spravodlivosti napriek výzvam OSN a EÚ na zabezpečenie spravodlivosti a transparentnosti v súdnych konaniach vedených proti prezidentovi Našídovi;

C.  keďže Mohamed Našíd, ktorý sa dlhodobo zasadzoval nenásilnými prostriedkami za ľudské práva a pluralitnú demokraciu, bol počas tridsaťročnej diktatúry prezidenta Maumoona Abdula Gayoona niekoľkokrát väznený a z úradu odišiel za sporných okolností štyri roky po tom, ako sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom Maldív;

D.  keďže absencia politickej nezávislosti a odbornej prípravy v maldivskom súdnictve narušuje vnútroštátnu a medzinárodnú dôveryhodnosť súdneho systému tejto krajiny;

E.  keďže bývalí ministri obrany Tholhath Ibrahim a Mohamed Nazim boli nedávno odsúdení na 10 resp. 11 rokov odňatia slobody, zatiaľ čo bývalý zástupca predsedu parlamentu Majlis Ahmed Nazim bol odsúdený na 25 rokov väzenia na Maldivách; keďže tieto súdne konania sa údajne tiež vyznačovali vážnymi chybami;

F.  keďže opoziční politici sú naďalej systematicky zastrašovaní a keďže nedávna správa Výboru Medziparlamentnej únie pre ľudské práva poslancov označila Maldivy za jednu z najhorších krajín na svete kvôli útokom na opozičných poslancov parlamentu a ich mučeniu a zastrašovaniu;

G.  keďže maldivský parlament prijal 30. marca 2015 novelu zákona o väzniciach a podmienečnom prepúšťaní, na základe ktorého nemôžu byť osoby vo výkone trestu členom žiadnej politickej strany, čo de facto povedie k vylúčeniu Mohameda Našída z aktívneho politického života a účasti na prezidentských voľbách v roku 2018;

H.  keďže od februára 2015 bolo zatknutých najmenej 140 pokojných protestujúcich, ktorí boli prepustení len za podmienok, ktoré vážne obmedzujú ich právo zúčastňovať sa na ďalších demonštráciách;

I.  keďže organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv sú čoraz častejšie obeťami zastrašovania, hrozieb a útokov vrátane Komisie Maldív pre ľudské práva (HRCM), ktorú Najvyšší súd obvinil z vlastizrady a porušovania ústavy kvôli tomu, že Rade OSN pre ľudské práva poskytla správu v súvislosti so všeobecným pravidelným preskúmaním; keďže mimovládnym organizáciám bolo pohrozené odňatím registrácie;

J.  keďže v posledných rokoch sa sloboda tlače tvrdo potlačovala a traja novinári boli zatknutí, keď informovali o politických demonštráciách vyzývajúcich na prepustenie Mohameda Našída, a Ahmed Rawan, novinár kritizujúci vládu, zmizol v auguste 2014 a naďalej je nezvestný a pravdepodobne mŕtvy;

K.  keďže k politických nepokojom dochádza v čase obáv z nárastu militantného islamizmu na Maldivách a zo zvyšujúceho sa počtu radikalizovaných mladých mužov, ktorí sa údajne pridali k Islamskému štátu;

L.  keďže 27. apríla 2014 maldivský parlament odhlasoval zrušenie moratória na trest smrti zavedeného v roku 1954, čo umožňuje odsúdenie maloletých vo veku sedem rokov, ktorí môžu byť braní na zodpovednosť a popravení hneď po dovŕšení 18 rokov, pričom dovtedy musia trpieť vo väzení; keďže je to v rozpore s medzinárodnými záväzkami Maldív v oblasti ľudských práv ako zmluvnej strany Dohovoru o právach dieťaťa;

M.  keďže pracujúci migranti sú vystavení nútenej práci, zhabaniu dokladov totožnosti a cestovných dokladov, zadržiavaniu alebo nevyplácaniu miezd a dlhovému otroctvu a maldivské orgány im hrozili vyhostením za ich protesty proti diskriminácii a násiliu, ktoré nasledovali po útokoch na pracujúcich migrantov;

N.  keďže niekoľko žien zo Srí Lanky, z Thajska, Indie, Číny, Filipín, východnej Európy, bývalých sovietskych krajín, Bangladéša a Maldív sa na Maldivách stáva obeťou obchodovania so ženami a niektoré maldivské deti údajne sú obeťami sexuálneho zneužívania alebo nútenej práce;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad narastajúcimi tendenciami smerom k autoritárskemu režimu na Maldivách, nad stíhaním politickej opozície, zastrašovaním médií a občianskej spoločnosti, čo by mohlo zmariť pokrok dosiahnutý v posledných rokoch, pokiaľ ide o zavádzanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu v tejto krajine; vyzýva všetky strany, aby sa zdržali krokov, ktoré by mohli ďalej zhoršiť túto krízu, a dodržiavali ducha demokracie a právneho štátu;

2.  odsudzuje vážne nezrovnalosti v procese s bývalým prezidentom Mohamedom Našídom; trvá na tom, že by mal byť okamžite prepustený, a že v prípade odvolania voči jeho odsúdeniu musia byť jeho práva plne rešpektované v súlade s medzinárodnými záväzkami Maldív, ich ústavou a všetkými medzinárodne uznávanými zárukami spravodlivého procesu; naliehavo vyzýva delegáciu EÚ na Srí Lanke a Maldivách, aby trvala na tom, aby mohla odvolacie konanie pozorne sledovať;

3.  zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu, právo na spravodlivý proces, riadny právny proces a nezávislé súdnictvo v súlade s ustanoveniami Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach sú základnými prvkami demokratického procesu; zdôrazňuje, že so všetkými občanmi Maldív vrátane bývalého prezidenta Našída sa má zaobchádzať v súlade s týmito princípmi, ktoré sú samé dôležité pre pluralistickú spoločnosť;

4.  žiada dôveryhodný a inkluzívny politický proces za účasti všetkých demokratických síl s cieľom obnoviť a zachovať stabilitu na Maldivách a priviesť krajinu späť na cestu k prechodu k demokracii; žiada okamžité skončenie zastrašovania politických oponentov; žiada vládu Maldív, aby prijala nevyhnutné opatrenia na obnovenie dôvery vo svoju odhodlanosť dodržiavať demokraciu, nezávislosť súdnictva a zásady právneho štátu vrátane rešpektovania slobody prejavu a slobody zhromažďovania a dodržiavania zásad riadneho procesu;

5.  žiada okamžité skončenie politického zasahovania do justičného systému na Maldivách a jeho odpolitizovanie; vyzýva na naliehavé reformy na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti maldivského súdnictva s cieľom obnoviť vnútroštátnu a medzinárodnú dôveru v jeho fungovanie; zdôrazňuje, že tieto reformy by sa mali čo najskôr schváliť a plniť;

6.  pripomína vláde, že v ústave Maldív sa zaručuje právo na protest, a že podmienky prepustenia, ktoré ľuďom zabraňujú zúčastňovať sa na pokojných demonštráciách, sú protizákonné;

7.  vyzýva na okamžité ukončenie všetkých foriem násilia vrátane násilia voči pokojným demonštrantom a pripomína bezpečnostným silám ich povinnosť chrániť pokojných demonštrantov pred násilnými skupinami; vyzýva vládu Maldív, aby skončila beztrestnosť pre členov ozbrojených skupín, ktorí používajú násilie proti ľuďom podporujúcim náboženskú toleranciu, pokojným protestujúcim, kritickým médiám a občianskej spoločnosti; žiada, aby boli páchatelia takýchto násilných útokov trestne stíhaní;

8.  vyzýva vládu Maldív, aby umožnila riadne vyšetrenie zmiznutia Ahmeda Rilwana;

9.  odsudzuje opätovné zavedenie trestu smrti na Maldivách a nalieha na vládu a parlament Maldív, aby obnovili moratórium na trest smrti;

10.  vyzýva všetkých aktérov na Maldivách na konštruktívnu vzájomnú spoluprácu vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti zmeny klímy, ktorá môže túto krajinu destabilizovať;

11.  žiada miestne orgány, aby v plnej miere plnili minimálne normy na odstránenie obchodovania s ľuďmi; oceňuje pretrvávajúcu snahu o vyriešenie problému a dosiahnutý pokrok, no trvá na tom, že ustanovenia zákona o boji proti obchodovaniu s ľuďmi treba rýchlo zaviesť do praxe, keďže vážne problémy s presadzovaním práva a ochranou obetí pretrvávajú;

12.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby vydali varovania o situácii ľudských práv na Maldivách na svojich stránkach uvádzajúcich poradenstvo pri cestovaní;

13.  naliehavo žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ, aby aj naďalej pozorne sledovali politickú situáciu na Maldivách a hrali proaktívnu úlohu v bilaterálnych vzťahoch EÚ s krajinou a v medzinárodných multilaterálnych fórach s cieľom dosiahnuť stabilitu, posilniť demokraciu a právny štát a zabezpečiť plné dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v krajine;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov a parlamentu a vláde Maldivskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o správe o pokroku Albánska za rok 2014 (2014/2951(RSP))

P8_TA(2015)0181 B8-0358/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o perspektíve pristúpenia krajín západného Balkánu k Európskej únii,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady 26. a 27. júna 2014 a na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie k žiadosti Albánska o členstvo v EÚ z 9. novembra 2010 a správu Komisie zo 4. júna 2014 s názvom Pokrok Albánska v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu a reformy súdnictva (COM(2014)0331),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2014 – 2015 z 8. októbra 2014 (COM(2014)0700) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie SWD(2014)0304 s názvom Správa o pokroku Albánska za rok 2014, ako aj na indikatívny strategický dokument pre Albánsko (2014 – 2020) prijatý 18. augusta 2014,

–  so zreteľom na uznesenie albánskeho parlamentu z 24. decembra 2014 o politickej dohode medzi vládnucou väčšinou a opozíciou,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vo funkcii stáleho spravodajcu pre Albánsko vo Výbore pre zahraničné veci odviedol Knut Fleckenstein,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Albánsko dosiahlo za posledných niekoľko rokov pozoruhodný pokrok na ceste k pristúpeniu k EÚ, a preto mu bol v júni 2014 priznaný štatút kandidátskej krajiny; keďže stále pretrvávajú problémy, ktoré treba urýchlene a účinne vyriešiť, aby sa mohlo pokročiť na ceste k členstvu v EÚ;

B.  keďže dôsledné prijímanie a účinné vykonávanie udržateľných reforiem v piatich kľúčových prioritných oblastiach prispejú k demokratizácii Albánska a pripravia podmienky na začatie prístupových rokovaní s EÚ; keďže proces pristúpenia k EÚ sa v Albánsku stal hnacou silou reforiem súvisiacich s EÚ a že jeho harmonogram bude určený v závislosti od rýchlosti a kvality týchto reforiem; keďže začatie prístupových rokovaní by bolo podnetom pre ďalšie reformy, pretože by ponúklo hmatateľnú a dôveryhodnú perspektívu členstva v EÚ;

C.  keďže pristúpenie k EÚ je inkluzívnym procesom, ktorý sa týka celej krajiny a všetkých jej občanov; keďže konštruktívny a udržateľný politický dialóg o reformách súvisiacich s EÚ, ktorý by bol vedený v duchu spolupráce a kompromisu medzi hlavnými politickými silami, je nevyhnutne dôležitý pre ďalší pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ; keďže v súvislosti s procesom integrácie do EÚ existuje politický konsenzus a podpora širokej verejnosti; keďže úspech reformného programu veľmi závisí od existencie demokratického politického prostredia;

D.  keďže Európsky parlament plnil významnú úlohu v úsilí nastoliť v krajine zdravú politickú klímu;

E.  keďže EÚ označila zásady právneho štátu za kľúčové v procese rozširovania; keďže jasný pokrok v oblasti nezávislosti súdnictva a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti je kľúčový pre napredovanie v integračnom procese EÚ; keďže pevná politická podpora je pre pokrok v týchto oblastiach zásadná;

F.  keďže treba vykonať zásadné kroky v oblasti reformy súdneho systému a jej vykonávania; keďže napriek dosiahnutému pokroku zostáva boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti vážnou výzvou; keďže je naďalej potrebné zaručiť slobodu prejavu a nezávislosť médií;

G.  keďže profesionálna, účinná a na výsledky orientovaná verejná správa je hlavným článkom integračného procesu ktorejkoľvek krajiny, ktorá sa snaží o členstvo v EÚ;

H.  keďže vzťahy Albánska so susednými krajinami sú konštruktívne a zabezpečovanie súladu so zahraničnou politikou EÚ je príkladné;

1.  vyjadruje Albánsku uznanie za získanie štatútu kandidátskej krajiny; zdôrazňuje, že by sa to malo považovať za podnet k ešte intenzívnejšiemu reformnému úsiliu; vyjadruje svoju trvalú podporu procesu integrácie Albánska do EÚ; vyjadruje presvedčenie, že na riešenie výziev spočívajúcich v úspešnom konsolidovaní demokratickej transformácie a vykonávaní reforiem súvisiacich s EÚ sú potrebné konkrétne opatrenia a trvalá politická vôľa ich vykonávať; nabáda Albánsko, aby v súvislosti s týmito reformami preukázalo dosiahnutie spoľahlivých výsledkov;

2.  domnieva sa, že je veľmi dôležité zachovávať a podporovať riadnu politickú spoluprácu medzi všetkými politickými stranami, ktorá zahŕňa spravodlivú súťaž v prospech lepších politických myšlienok a konceptov, a naďalej sa usilovať o vytvorenie demokratickej politickej kultúry založenej na pochopení myšlienky, že demokratické politické procesy sú postavené na dialógu a schopnosti hľadať a prijímať kompromisy; vyjadruje presvedčenie, že sa tak zvýši miera dôvery občanov vo verejné inštitúcie; naliehavo vyzýva vládnucu koalíciu, aby opozícii uľahčila vykonávanie jej práva demokratickej kontroly, a opozíciu žiada, aby toto právo vykonávala v plnom rozsahu a zodpovedne;

3.  víta vytvorenie spoločných pracovných skupín v rámci dialógu na vysokej úrovni o kľúčových prioritách, ktoré sa zameriavajú na vytvorenie komplexnej platformy na bezproblémový priebeh reforiem a monitorovanie pokroku v rámci piatich kľúčových priorít, najmä pri reforme verejnej správy, posilňovaní justičných systémov, boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj pri posilňovaní ochrany ľudských práv; nabáda orgány, aby zintenzívnili svoju prácu na týchto prioritách a v súvislosti s ich plnením preukázali dosiahnutie spoľahlivých výsledkov;

4.  požaduje urýchlené vytvorenie zastrešujúcej Národnej rady pre európsku integráciu vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a nezávislých inštitúcií s cieľom zabezpečiť široký národný konsenzus, pokiaľ ide o reformy súvisiace s EÚ a proces pristúpenia k EÚ; vyzýva príslušné subjekty, aby zúčastnené strany a širšiu verejnosť dôkladne a včas informovali o pokroku v procese integrácie do EÚ;

5.  zdôrazňuje úlohu parlamentu ako kľúčovej demokratickej inštitúcie, a preto vyzýva na posilnenie jeho úlohy dohľadu a na zabezpečenie väčšej inštitucionalizácie konzultačného procesu pri vypracúvaní návrhov právnych predpisov; v tejto súvislosti víta prijatie revidovaného zákona o úlohe Parlamentu v procese integrácie Albánska do EÚ z 5. marca 2015, ako aj konsenzuálne uznesenie parlamentu z 24. decembra 2014, v ktorom sa prijala dohoda, že opozícia sa vráti k parlamentnej činnosti a vládnuca väčšina sa bude pri dôležitých reformách usilovať o dosiahnutie konsenzu s opozíciou, že sa budú dodržiavať rozhodnutia Ústavného súdu a že sa bude riešiť problematika osôb so záznamom v registri trestov, ktoré zastávajú verejnú funkciu alebo sa o ňu uchádzajú; požaduje riadne a včasné vykonanie tohto uznesenia konštruktívnym spôsobom; žiada politické strany, aby zlepšili proces budovania demokratického konsenzu, ktorý je kľúčom k pokroku v prístupovom procese; považuje za dôležité, aby albánska občianska spoločnosť, médiá a občania prinútili svojich vedúcich predstaviteľov k zodpovednosti za konkrétne výsledky politiky;

6.  vyjadruje znepokojnie nad súčasnou neustálou politickou polarizáciou Albánska, ktorá by mohla ohroziť ďalšie snahy o integráciu do EÚ; pripomína vládnej koalícii a opozícii spoločnú zodpovednosť voči občanom za udržateľný, konštruktívny a inkluzívny politický dialóg, ktorý umožní schváliť a vykonávať kľúčové reformy; vyzýva vládnucu väčšinu a opozíciu, aby pokračovali vo svojom úsilí o ustanovenie skutočného politického dialógu a aby navzájom konštruktívne spolupracovali;

7.  zdôrazňuje, že profesionálna verejná správa je nástrojom úspešného uskutočnenia všetkých reforiem; preto víta skutočnosť, že sa začal vykonávať zákon o štátnej službe, a vyzýva na jeho riadne vykonávanie s cieľom posilniť administratívne kapacity, odpolitizovať verejnú správu a bojovať proti korupcii v štátnej službe, posilniť meritokraciu pri vymenúvaní, povyšovaní a prepúšťaní, zvýšiť efektívnosť, transparentnosť, zodpovednosť, odbornosť a finančnú udržateľnosť štátnej služby a posilniť dobrú správu na všetkých úrovniach; vyzýva na posilnenie riadenia ľudských zdrojov, zavedenie systému hodnotenia štátnych zamestnancov a nezávislé monitorovanie vykonávania právnych predpisov týkajúcich sa štátnej služby; nabáda k dokončeniu komplexnej stratégie reformy verejnej správy a k nepretržitému presadzovaniu depolarizácie a zvyšovaniu povedomia o práve a rozhodovacích procesoch EÚ; zdôrazňuje potrebu podporovať verejnú bezúhonnosť, zlepšiť verejné služby a efektívnejšie a účinnejšie spravovať verejné zdroje; žiada zlepšenie prístupu verejnosti k službám a informáciám; v tomto ohľade víta nový zákon o prístupe k informáciám; vyzýva na posilnenie inštitúcie ombudsmana tým, že na jeho zistenia a odporúčania budú nadväzovať náležité opatrenia;

8.  zdôrazňuje potrebu riešiť problém fragmentovaného systému miestnej samosprávy a vytvoriť funkčný systém miestnej správy, ktorá bude schopná reagovať na potreby občanov účinným poskytovaním verejných služieb; vyzýva na posilnenie administratívnej kapacity miestnych samospráv, ktoré im umožní vykonávať príslušné právomoci a právne predpisy finančne udržateľným spôsobom; požaduje posilnenie transparentnosti a zvýšenie účinnosti a inkluzívneho charakteru miestnych samospráv; berie na vedomie rozhodnutie ústavného súdu o právnej námietke proti reforme administratívneho a teritoriálneho rozdelenia krajiny;

9.  zdôrazňuje význam nadchádzajúcich miestnych volieb a vyzýva príslušné orgány, aby vykonali odporúčania úradu ODIHR a ústrednej volebnej komisie; vyzýva na posilnenie nezávislosti a kapacít volebných orgánov;

10.  zdôrazňuje potrebu posilnenia právneho štátu a reformy systému súdnictva, aby sa posilnila dôvera občanov a podnikateľskej komunity v súdnictvo; víta odhodlanie Albánska zreformovať súdnictvo, stále však kritizuje pretrvávajúce nedostatky vo fungovaní systému súdnictva, ako sú politizácia a obmedzená miera zodpovednosti, vysoká miera korupcie, nedostatočné zdroje a súdne prieťahy; pripomína, že je potrebné ďalšie značné úsilie na zabezpečenie nezávislosti, efektívnosti a zodpovednosti súdnictva a na zlepšenie systému vymenúvania, povyšovania a disciplinárnych opatrení pre sudcov, prokurátorov a právnikov; vyzýva orgány, aby pri reformách uplatňovali konštruktívnu spoluprácu so zainteresovanými stranami vrátane príslušných občianskych spoločností a prostredníctvom spolupráce s Benátskou komisiou a aby vypracovali a vykonávali dlhodobú stratégiu reformy systému súdnictva;

11.  pripomína uznesenie albánskeho parlamentu z novembra 2013 o integrácii Albánska do Európskej únie, v ktorom boli schválené mnohé dôležité opatrenia, najmä v oblasti právneho štátu; zdôrazňuje potrebu dôsledne rešpektovať právny štát, nezávislosť a transparentnosť súdnych inštitúcií, ako je Vysoká súdna rada; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dodržiavanie rozhodnutí Ústavného súdu v tejto otázke; vyzýva príslušné orgány, aby podporili integritu a nezávislosť kľúčových demokratických inštitúcií a odpolitizovanie súdnictva; vyzýva príslušné orgány, aby v záujme zabezpečenia spravodlivosti pre obete udalostí z 21. januára 2011 konali bez zbytočných prieťahov;

12.  poukazuje na neuspokojujúci stav súdneho systému pre mladistvých; vyzýva príslušné orgány, aby predložili plány na zlepšenie tejto situácie;

13.  je znepokojený tým, že korupcia, a to aj v systéme súdnictva, je naďalej vážnym problémom; naliehavo žiada Albánsko, aby podstatne zvýšilo úsilie bojovať proti korupcii na všetkých úrovniach a aby posilnilo legislatívny rámec, inštitucionálne kapacity a medziinštitucionálnu výmenu informácií, ako aj medziinštitucionálnu spoluprácu; víta vymenovania národného protikorupčného koordinátora, ktorý bude koordinovať úsilie a monitorovať realizáciu na centrálnej úrovni, a vyzýva na prijatie komplexnej a nekompromisnej stratégie boja proti korupcii a akčných plánov na obdobie 2014 – 2020; opakuje, že treba vypracovať pevnejší protikorupčný rámec, ktorý by zahŕňal rozsiahlu škálu inštitúcií; pozitívne hodnotí kroky na zvýšenie transparentnosti vrátane toho, že vyšší úradníci zverejnenia svoje majetkové priznania, rovnako ako vytvorenie protikorupčných kontaktných miest na všetkých príslušných ministerstvách;

14.  pripomína potrebu vytvoriť spoľahlivé záznamy vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení na všetkých úrovniach vrátane prípadov korupcie na vysokej úrovni; považuje za veľmi dôležité zlepšiť efektívnosť vyšetrovania a poskytnúť na boj proti korupcii dostatočné zdroje, odbornú prípravu a špecializovaný personál hlavne v oblastiach verejného obstarávania, zdravotníctva, daňového systému, vzdelávania, polície, ciel a miestnej správy; podporuje účasť a monitorovaciu úlohu organizácií občianskej spoločnosti v boji proti korupcii; vyzýva na systematickú konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a k systematickému súdnemu stíhaniu prania špinavých peňazí a finančnému vyšetrovaniu; vyzýva príslušné orgány, aby posilnili existujúce právne predpisy týkajúce sa ochrany informátorov;

15.  je znepokojený tým, že tento boj napriek pozitívnemu trendu v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, najmä pokiaľ ide o boj proti obchodovaniu s drogami a ich výrobe, naďalej predstavuje veľkú výzvu; vyzýva Albánsko – hoci uznáva úspech nedávnych policajných operácií, aby navrhlo komplexný strategický prístup a prijalo opatrenia na odstránenie prekážok efektívneho vyšetrovania s ohľadom na zhromaždenie výsledkov vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach; nabáda na posilnenie koordinácie v rámci orgánov, a to aj na miestnej úrovni, ako aj na zintenzívnenie regionálnej a medzinárodnej policajnej a justičnej spolupráce; odporúča, aby sa v oblasti boja proti obchodovaniu s drogami posilnila spolupráca s partnerskými agentúrami na západnom Balkáne a so subjektmi členských štátov EÚ;

16.  vyslovuje uznanie za úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je naďalej závažným problémom; vyzýva príslušné orgány, aby vypracovali komplexnú koncepciu zameranú na obete, aby zlepšovali medziinštitucionálnu koordináciu a budovali kapacity prokurátorov, sudcov a polície; opätovne zdôrazňuje potrebu neustálej spoločnej odbornej prípravy vrátane špecializovanej prípravy prokurátorov, sudcov a príslušníkov polície; víta spoluprácu medzi albánskou políciou a prokuratúrou a členskými štátmi EÚ, v rámci ktorej sa dosiahli dobré výsledky;

17.  vyjadruje uznanie ombudsmanovi za jeho prácu pri podpore ľudských práv, jeho otvorenosť voči zraniteľným osobám a spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS); vyjadruje poľutovanie nad tým, že v parlamente sa neprediskutovala ombudsmanova výročná ani osobitná správa, a preto tieto správy nemôžu byť zverejnené a nie sú oficiálne uznané; vyzýva vládu a parlament na posilnenie nezávislosti, efektívnosti a účinnosti inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, zintenzívnenie spolupráce s úradom ombudsmana a jeho ďalšej politickej i finančnej podpore;

18.  poukazuje na obavy o bezpečnosť navrátilých zahraničných bojovníkov; víta opatrenia zamerané na predchádzanie radikalizácii a na riešenie fenoménu zahraničných bojovníkov; zdôrazňuje potrebu vykonávania stratégie a akčného plánu na boj proti terorizmu; víta zvýšenie počtu zamestnancov policajnej protiteroristickej jednotky a podporuje zintenzívnenie regionálnej spolupráce v boji proti terorizmu; víta novú operačnú dohodu podpísanú s Europolom a vyzýva na jej efektívne vykonávanie;

19.  zdôrazňuje potrebu posilniť občiansku účasť na verejnom živote a na plánovaní a tvorbe politiky, ako aj na európskom integračnom procese s cieľom podporiť všeobecný národný konsenzus v otázkach reforiem a procesu pristúpenia k EÚ; odporúča, aby sa ďalej vyvíjali mechanizmy konzultácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi spoločenstvami (a v rámci občianskej spoločnosti a týchto spoločenstiev); vyjadruje znepokojenie nad tým, že politizácia organizácií občianskej spoločnosti môže oslabiť ich potenciálnu úlohu pri posilňovaní kultúry demokracie;

20.  vyzdvihuje harmóniu v náboženskej oblasti a atmosféru náboženskej tolerancie, ako aj celkovo dobré medzietnické vzťahy v krajine; vyzýva príslušné orgány, aby ďalej zlepšovali klímu začleňovania a tolerancie vo vzťahu ku všetkým menšinám v krajine; naliehavo vyzýva vládu, aby po rozsiahlom procese konzultácií prijala komplexný zákon o menšinách s cieľom odstrániť súčasné právne medzery v súlade s odporúčaniami poradného výboru Rámcového dohovoru Rady Európy o národnostných menšinách a aby účinne uplatňovala zákon o ochrane pred diskrimináciou a vypracovala dôkladnú antidiskriminačnú judikatúru; vyzdvihuje prínos komisára pre ochranu pred diskrimináciou v boji proti diskriminácii vrátane diskriminácie na základe pohlavia, hlavne v oblasti zamestnávania, vzdelávania a prístupu k sociálnym službám; nabáda k ďalším krokom na zlepšenie životných podmienok Rómov zlepšovaním ich prístupu k registrácii, bývaniu, vzdelávaniu, zamestnaniu, pracovnému trhu, sociálnym službám a službám zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že zlepšiť sa musia aj životné podmienky Rómov, a to prostredníctvom lepšej koordinácie medzi ústrednou a miestnou samosprávou a spolupráce medzi ministerstvami;

21.  víta vytvorenie Národnej rady pre rodovú rovnosť a vymenovanie koordinátorov pre rodovú rovnosť na všetkých príslušných ministerstvách; požaduje ďalšie opatrenia s cieľom riešiť problém domáceho násilia, nedostatočného prístupu žien k spravodlivosti a rodových predsudkov v zamestnaní; víta začlenenie komunity LGBTI do stratégie pre sociálne začleňovanie na roky 2015 – 2020, vytvorenie pracovnej skupiny pre práva LGBTI v rámci ministerstva sociálnych vecí a otvorenie prvého azylového domu pre LGBTI; chváli zmeny trestného zákonníka, na základe ktorého sa trestajú zločiny z nenávisti a nenávistné prejavy súvisiace so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou;

22.  okrem toho nabáda vládu, aby pracovala na zákone o uznaní rodovej identity a aby zabezpečila, že podmienky uznania rodovej identity budú spĺňať normy stanovené v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity CM/Rec(2010); domnieva sa, že základné práva osôb LGBTI možno lepšie chrániť, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo, a nabáda albánske orgány, aby tieto možnosti zvážili;

23.  vyzýva albánske úrady, aby reagovali na požiadavku OSN a odporúčania ombudsmana vytvoriť homogénnu a spoľahlivú databázu, aktivovať Radu pre koordináciu boja proti krvnej pomste, ktorá bola vytvorená v roku 2005, a vypracovať akčný plán so zameraním na zásady právneho štátu v boji proti krvnej pomste;

24.  zdôrazňuje kľúčový význam profesionálnych, nezávislých a pluralitných prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania a súkromných médií ako základu demokracie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom skutočnej nezávislosti médií a transparentnosti, pokiaľ ide o vlastníctvo a financovanie médií; nabáda Albánsko, aby novinárom zabezpečilo slobodné pracovné prostredie; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie nezávislosti orgánu na reguláciu médií a verejnoprávneho vysielania; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti v oblasti vlastníctva a financovania médií, nad polarizáciou médií a autocenzúrou; požaduje posilnenie profesionálnych a etických noriem týkajúcich sa novinárov; vyzýva na riadne uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa ohovárania; berie na vedomie skutočnosť, že opozícia spochybnila zvolenie nového predsedu a členov rady orgánu pre audiovizuálne médiá; nabáda vládu, aby orgánu pre audiovizuálne médiá zaručila nezávislosť a podporu, tak aby tento orgán mohol začať plne fungovať, a to aj pokiaľ ide o uľahčenie prechodu na digitálne technológie a o účinné vykonávanie zákona o audiomediálnych médiách;

25.  oceňuje zlepšenie podnikateľského prostredia a snahu o fungujúce trhové hospodárstvo, ale vyzýva vládu, aby naďalej riešila nedostatky v oblasti presadzovania zmlúv a zásad právneho štátu a bojovala proti rozsiahlej neformálnej ekonomike; vyzýva na ďalšie reformy s cieľom vyrovnať sa s konkurenčným tlakom na spoločnom európskom trhu; vyzýva vládu, aby posilnila ochranu práv vlastníctva a urýchlila zriadenie udržateľnej a súdržnej politiky v oblasti legalizovania majetku, reštitúcií a náhrad majetku; zdôrazňuje význam vytvorenia priaznivých podmienok pre rozvoj súkromného sektora a priame zahraničné investície;

26.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom vyriešiť nesúrodosť v oblasti zručností a zvýšiť zamestnateľnosť, najmä medzi mladými ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie spolupracovala s vládou s cieľom riešiť nedostatky týkajúce sa podmienok na trhu práce vrátane rastúcej nezamestnanosti a poskytnúť riešenia v súlade so stratégiou Európa 2020; víta indikatívny dokument o stratégii Albánska 2014 – 2020, v ktorom sa uznáva, že vzdelanie, zamestnanie a sociálne politiky si vyžadujú podporu prostredníctvom nástroja IPA;

27.  vyzýva príslušné orgány, aby vypracovali národnú energetickú stratégiu s osobitným dôrazom na energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú bezpečnosť vrátane diverzifikácie energetických zdrojov; zastáva názor, že Albánsko by malo viac investovať do projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a do súvisiacej infraštruktúry; vyzýva Albánsko, aby sa zamyslelo nad ekologickým vplyvom hydroenergetických projektov na národné prírodné dedičstvo; žiada dodržiavanie rámcovej smernice EÚ o vode zameranej na dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu všetkých prírodných povrchových vôd;

28.  naliehavo žiada albánske orgány, aby vypracovali komplexný plán riadenia pre existujúce národné parky v súlade s usmerneniami pre kvalitu a riadenie chránených území kategórie II Svetovej komisie Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) pre chránené územia; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby ustúpili od všetkých plánov rozvoja, ktoré poškodzujú vnútroštátnu sieť chránených oblastí, a žiada o upustenie od plánov výstavby malých a veľkých vodných elektrární, a to predovšetkým vo všetkých národných parkoch; žiada predovšetkým prehodnotenie plánov na vybudovanie vodných elektrární pozdĺž rieky Vjosa a jej prítokov, pretože tieto projekty by poškodili jeden z posledných rozsiahlych, nedotknutých a takmer prirodzených riečnych ekosystémov Európy;

29.  víta pretrvávajúci konštruktívny a proaktívny prístup Albánska k regionálnej a bilaterálnej spolupráci; zdôrazňuje jeho kľúčovú úlohu pri posilňovaní regionálnej stability; vyzdvihuje politickú vôľu zlepšiť vzťahy so Srbskom; nabáda Albánsko a Srbsko, aby uskutočnili ďalšie kroky a vyhlásenia na podporu regionálnej stability a spolupráce, ako aj dobrých susedských vzťahov; vyjadruje znepokojenie nad vyhláseniami albánskeho premiéra, v ktorých vyslovil úvahy o zjednotení Albáncov z Albánska a Kosova; nabáda Albánsko na zachovanie svojej konštruktívnej pozície v regióne a na výmenu poznatkov a skúseností s inými krajinami západného Balkánu, ktoré tieto krajiny získali počas vlastného procesu pristúpenia k EÚ, a to s cieľom zintenzívniť spoluprácu a ešte viac stabilizovať tento región; víta skutočnosť, že Albánsko sa plne pripája k pozíciám EÚ v zahraničnej politike vrátane reštriktívnych opatrení EÚ vo vzťahu k Rusku a že sa zúčastňuje na operáciách krízového riadenia SBOP; berie na vedomie snahy Albánska, ktoré v súčasnosti predsedá procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe, ďalej podporovať dialóg medzi zúčastnenými krajinami; vyzýva Albánsko na aktívnu účasť na vykonávaní jadransko-iónskej stratégie Európskej únie;

30.  vyzýva na posilnenie medziparlamentnej spolupráce medzi EP a Albánskom; odporúča v čo najvyššej miere zharmonizovať budúci kalendár schôdzí Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko s harmonogramom dialógov na vysokej úrovni o kľúčových prioritách s cieľom posilniť parlamentný dohľad nad procesom pristúpenia k EÚ;

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Albánska.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o správe o pokroku Bosny a Hercegoviny za rok 2014 (2014/2952(RSP))

P8_TA(2015)0182 B8-0359/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, ktorá bola podpísaná 16. júna 2008 a ktorú ratifikovali všetky členské štáty EÚ a Bosna a Hercegovina,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 19. – 20. júna 2003, a na ich prílohu s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. októbra, 17. – 18. novembra, 15. a 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2014 – 2015 z 8. októbra 2014 (COM(2014)0700) spolu so sprievodným pracovným dokumentom útvarov Komisie SWD(2014)0305 s názvom Správa o pokroku Bosny a Hercegoviny za rok 2014, ako aj na orientačný strategický dokument o Bosne a Hercegovine (2014 – 2017) prijatý 15. decembra 2014,

–  so zreteľom na písomný záväzok týkajúci sa európskej integrácie, ktorý predsedníctvo Bosny a Hercegoviny prijalo 29. januára 2015 a ktorý parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny schválilo 23. februára 2015,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 19. januára 2015 vymenovať Larsa-Gunnara Wigemarka za osobitného zástupcu EÚ a vedúceho delegácie pre Bosnu a Hercegovinu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vo funkcii stáleho spravodajcu pre Bosnu a Hercegovinu vo Výbore pre zahraničné veci odviedol Cristian Dan Preda,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ opakovane vyjadrila svoj jednoznačný záväzok v súvislosti s európskou perspektívou Bosny a Hercegoviny a jej územnou celistvosťou, zvrchovanosťou a jednotou;

B.  keďže EÚ ponúkla Bosne a Hercegovine novú príležitosť, ktorá vychádza z koordinovaného prístupu, ktorý je navrhnutý tak, aby pomohol tejto krajine opätovne začať proces reforiem, zlepšil jej sociálnu a ekonomickú situáciu a priblížil ju k Európskej únii; keďže od vedúcich politických elít tejto krajiny sa teraz vyžaduje prijatie rovnako jednoznačného záväzku a úsilia; keďže pristúpenie k EÚ je inkluzívny proces, ktorý sa vzťahuje na celú krajinu a všetkých jej občanov a vyžaduje si národný konsenzus o reformnom programe;

C.  keďže príliš zložitá a neefektívna štruktúra orgánov, nedostatočná spolupráca a koordinácia vedúcich politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny a všetkých vládnych úrovní, neexistencia spoločnej vízie a politickej vôle a etnocentrické postoje závažne spomalili pokrok v tejto krajine; keďže nezhody medzi politikmi a etnikami majú významný negatívny vplyv na prácu zhromaždení na úrovni štátu;

D.  keďže pretrvávajúca patová politická situácia predstavuje vážnu prekážku pre stabilizáciu krajiny a rozvoj a pripravuje občanov o bezpečnú a prosperujúcu budúcnosť; keďže politická apatia, nezamestnanosť, veľmi vysoká miera korupcie a nespokojnosť s politickými elitami vyvolali občianske nepokoje, ktoré sa vo februári 2014 rozšírili z Tuzly do celej krajiny;

E.  keďže EÚ označila zásady právneho štátu za kľúčové v procese rozširovania; keďže pevná politická podpora je pre pokrok v týchto oblastiach veľmi dôležitá;

F.  keďže korupcia je veľmi rozšírená, verejná správa je rozdrobená, problémom je množstvo rôznych právnych systémov, mechanizmy spolupráce s občianskou spoločnosťou sú naďalej slabé, mediálne prostredie je polarizované a nie sú zabezpečené rovnaké práva pre všetky štátotvorné národy a občanov;

G.  keďže viac než 50 % štátnych príjmov Bosny a Hercegoviny sa používa na udržiavanie správy na viacerých úrovniach; keďže Bosna a Hercegovina je podľa ukazovateľov Svetovej banky najhoršie hodnotená európska krajina, pokiaľ ide o jednoduchosť podnikania, a jedna z najhoršie hodnotených krajín v súvislosti s indexom vnímania korupcie; keďže Bosna a Hercegovina má najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých v Európe (59 % aktívneho obyvateľstva vo veku 15 – 24 rokov);

1.  víta, že Rada reagovala na jeho výzvu opätovne prehodnotiť prístup EÚ k Bosne a Hercegovine; naliehavo žiada nových predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby sa plne zaviazali vykonávať potrebné inštitucionálne, hospodárske a sociálne reformy s cieľom zlepšiť život občanov Bosny a Hercegoviny a umožniť pokrok na ceste za členstvom v EÚ; poukazuje na to, že bude potrebné dosiahnuť významný pokrok v plnení programu reforiem vrátane Paktu pre rast a zamestnanosť, aby sa mohla posúdiť žiadosť o členstvo; zdôrazňuje, že Bosnu a Hercegovinu, ako každú (potenciálnu) kandidátsku krajinu, je potrebné posudzovať na základe výsledkov a časový plán pristúpenia by mala určovať rýchlosť a kvalita potrebných reforiem;

2.  zdôrazňuje, že Komisia by mala venovať mimoriadnu pozornosť vykonávaniu rozsudku vo veci Sejdić-Finci, keď ju požiada Rada, aby pripravila stanovisko k žiadosti o členstvo v EÚ; vyzýva Komisiu, aby bola pripravená uľahčiť dosiahnutie dohody o vykonaní rozsudku, čím by sa zaručili rovnaké práva pre všetkých občanov, a aby prispela k plneniu cieľov agendy EÚ vrátane funkčného systému dobrej správy, demokratického rozvoja, hospodárskej prosperity a dodržiavania ľudských práv;

3.  pevne podporuje európsku integráciu Bosny a Hercegoviny a je presvedčený, že posilnená angažovanosť EÚ by sa mala zameriavať okrem iného na sociálno-ekonomické otázky, podnikateľské prostredie, inštitucionálny rámec, právny štát a vládu, presadzovanie práva, nezávislé súdnictvo, boj proti korupcii, reformu verejnej správy, občiansku spoločnosť a mládež a zároveň by sa nemala zmeniť podmienenosť pristúpenia k EÚ; vyzýva vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisiu a členské štáty EÚ, aby zaujali koordinované, jednotné a súdržné stanovisko EÚ a preukázali, že začlenenie Bosny a Hercegoviny do EÚ je pre zahraničnú politiku EÚ prioritou; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať sústrediť všetkých darcov finančných prostriedkov s cieľom podporiť efektívne uplatňovanie nového prístupu EÚ a písomného záväzku;

4.  víta písomný záväzok týkajúci sa začlenenia do EÚ prijatý predsedníctvom Bosny a Hercegoviny, ktorý podpísali lídri všetkých politických strán a ktorý schválil parlament 23. februára 2015, týkajúci sa opatrení s cieľom stanoviť inštitucionálnu funkčnosť a efektívnosť, začať reformy na všetkých úrovniach riadenia, zrýchliť proces zmierenia a posilniť administratívnu kapacitu; berie na vedomie, že tento záväzok umožnil dosiahnuť dohodu v Rade, ku ktorej došlo 16. marca 2015, a pokračovať s cieľom uzavrieť dohodu o stabilizácii a pridružení a zabezpečiť jej vstup do platnosti; víta skutočnosť, že podľa plánov nadobudne 1. júna 2015 platnosť dohoda o stabilizácii a pridružení, ktorá umožní Bosne a Hercegovine a EÚ užšie spolupracovať a prehlbovať vzájomný vzťah; vyzýva, aby sa všetci politickí predstavitelia plne zapojili do spolupráce na dôslednom a efektívnom uplatňovaní záväzku, najmä pokiaľ ide o posilnenie právneho štátu, boj proti korupcii a organizovanému zločinu; pripomína, že politický záväzok a skutočná zodpovednosť za reformný proces sú veľmi dôležité; vyzýva nových predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby sa dohodli s EÚ na konkrétnom pláne pre široký a inkluzívny program reforiem s cieľom podporiť pokrok v krajine smerom k EÚ; požaduje transparentnosť v procese plánovania a vykonávania reforiem a vyzýva na zapojenie občianskej spoločnosti do reformného procesu;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Aliancia nezávislých sociálnych demokratov prijala 25. apríla 2015 na kongrese vo Východnom Sarajeve vyhlásenie, v ktorom okrem iného požaduje referendum o nezávislosti Republiky srbskej v roku 2018; zdôrazňuje skutočnosť, že na základe Daytonskej mierovej dohody nemá Republika srbská právo na odtrhnutie; pripomína, že prijatím písomného záväzku sa všetky politické sily vrátane Aliancie nezávislých sociálnych demokratov zaviazali rešpektovať zvrchovanosť, územnú celistvosť a politickú nezávislosť Bosny a Hercegoviny; naliehavo žiada nových vedúcich politických predstaviteľov, aby sa neuchyľovali k nacionalistickej a separatistickej rétorike, ktorá rozdeľuje a polarizuje spoločnosť, ale aby vyvinuli vážne úsilie v oblasti reforiem, ktoré zlepšia životy občanov Bosny a Hercegoviny, vytvoria demokratický, inkluzívny a fungujúci štát a posunú krajinu bližšie k EÚ;

6.  vyzýva politických predstaviteľov, aby uprednostnili zavedenie účinného koordinačného mechanizmu EÚ s cieľom efektívne prepojiť inštitúcie na všetkých úrovniach riadenia a zabezpečiť zosúladenie práva s acquis EÚ a jeho vykonávanie v celej krajine v záujme celkovej prosperity jej občanov; zdôrazňuje, že bez takého mechanizmu sa prístupový proces k EÚ zastaví na mŕtvom bode, keďže súčasná organizácia krajiny je príliš neefektívna a nefunkčná; zdôrazňuje, že zavedenie takéhoto mechanizmu by umožnilo Bosne a Hercegovine, aby v plnej miere využívala dostupné finančné prostriedky; zdôrazňuje, že treba zaviesť konkrétne reformné opatrenia a ponúknuť krajine a občanom jasné smerovanie;

7.  zdôrazňuje, že prioritou musí byť riešenie sociálnych a- hospodárskych potrieb občanov; takisto však považuje za dôležité, aby súbežne pokračovali politické reformy a demokratizácia politického systému; zdôrazňuje, že hospodárska prosperita je možná len vtedy, ak je založená na demokratickej a inkluzívnej spoločnosti a štáte; takisto zdôrazňuje, že Bosna a Hercegovina sa nestane úspešnou kandidátskou krajinou pre členstvo v EÚ, kým nebudú naplnené zodpovedajúce inštitucionálne predpoklady; konštatuje, že ústavná reforma, ktorá bude zameraná na konsolidáciu, zjednodušenie a posilnenie inštitucionálneho rámca, je aj naďalej veľmi dôležitá pre transformáciu Bosny a Hercegoviny v účinný, inkluzívny a plne funkčný štát; pripomína, že pri budúcej ústavnej reforme by sa mali brať do úvahy zásady federalizmu, decentralizácie, subsidiarity a legitímneho zastupiteľstva s cieľom zabezpečiť efektívny a hladký proces integrácie Bosny a Hercegoviny do EÚ; naliehavo vyzýva politických predstaviteľov, aby svoju činnosť zamerali na zavedenie týchto nevyhnutných zmien;

8.  víta iniciatívy Komisie s cieľom urýchliť realizáciu projektov v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a posilniť správu hospodárskych záležitostí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nečinnosť môže mať následky na prideľovanie finančných prostriedkov EÚ pre politický a sociálno-ekonomický rozvoj v rámci IPA-II; nalieha na príslušné orgány, aby sa dohodli na celoštátnych odvetvových stratégiách, najmä v prioritných oblastiach dopravy, energetiky, životného prostredia a poľnohospodárstva ako kľúčových požiadavkách, aby boli schopné naplno využívať financovanie IPA;

9.  chváli riadny priebeh volieb v októbri 2014; konštatuje však, že už druhýkrát za sebou sa volebný postup uskutočnil bez toho, aby sa každý občan mohol uchádzať o každý úrad; zdôrazňuje kľúčový význam naliehavého zriadenia všetkých nových parlamentných orgánov a správ na všetkých úrovniach; nalieha na nových vedúcich predstaviteľov, aby dodržiavali zásadu všeobecných, rovných a priamych volieb, snažili sa priblížiť k ľuďom, zapojili sa do občianskej spoločnosti a poskytli zodpovedné a okamžité odpovede na ich oprávnené obavy; žiada zodpovedné orgány, aby vyšetrili závažné podozrenia týkajúce sa predsedníčky vlády Republiky srbskej, ktorá mala byť zapojená do kupovania hlasov dvoch poslancov iných strán s cieľom získať väčšinu v parlamente Republiky srbskej;

10.  víta nesmiernu národnú i medzinárodnú solidaritu vrátane solidarity vyjadrenej programom obnovy EÚ po záplavách v reakcii na prírodné katastrofy, ku ktorým došlo v roku 2014; víta skutočnosť, že EÚ na žiadosť Bosny a Hercegoviny bezodkladne začala rozsiahle záchranné a humanitárne operácie a Komisia usporiadala spolu s Francúzskom a Slovinskom v júli 2014 konferenciu darcov; zdôrazňuje, že Komisia vyzvala Bosnu a Hercegovinu, aby sa zapojila do mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany; vyzýva na účinné a koordinované preventívne opatrenia na všetkých úrovniach s cieľom riešiť dôsledky súčasných katastrof a zabrániť týmto katastrofám v budúcnosti; víta mnohé pozitívne príklady veľmi úzkej medzietnickej spolupráce a podpory v nadväznosti na povodne, čo svedčí o tom, že je možné dosiahnuť zmierenie; je presvedčený, že regionálna spolupráca a úzke vzťahy so susednými krajinami sú kľúčovými faktormi pre reakciu na podobné katastrofy v budúcnosti;

11.  pripomína, že profesionálna a efektívna verejná správa založená na výsledkoch je počas integračného procesu hlavnou oporou každej krajiny, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ; je vážne znepokojený tým, že verejná správa, ktorá by mala Bosne a Hercegovine pomáhať v pokroku smerom k členstvu v EÚ a zlepšeniu životných podmienok jej obyvateľov, zostáva aj naďalej roztrieštená, spolitizovaná a nefunkčná; naďalej sa sústreďuje na jej finančnú udržateľnosť a na skutočnosť, že neexistencia politickej vôle na reformu administratívy môže ovplyvniť poskytovanie verejných služieb; naliehavo vyzýva všetky príslušné subjekty, aby prijali novú stratégiu reformy verejnej správy a akčný plán na obdobie po roku 2014 s cieľom zjednodušiť zložitú inštitucionálnu štruktúru, zracionalizovať náklady a zvýšiť funkčnosť štátu;

12.  naliehavo vyzýva orgány, aby za absolútnu prioritu považovali boj proti korupcii, pretože v tejto oblasti nebolo dosiaľ dosiahnuté uspokojivé zlepšenie a korupcia vplýva na všetky odvetvia vrátane zdravotníctva a vzdelávania, a sú tak zneužívané najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, rastie pesimizmus a stále viac občanov stráca dôveru v inštitúcie krajiny; vyzýva na účinné protikorupčné mechanizmy a nezávislé následné opatrenia na justičnej úrovni, ako aj na celkové konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré by mali zabezpečiť včasné prijatie obnoveného strategického rámca na roky 2015 – 2019; vyzýva na účinné vykonávanie protikorupčných opatrení vo všeobecnosti; berie na vedomie prijatie súboru protikorupčných právnych predpisov vrátane predpisov týkajúcich sa podporovania ochrany oznamovateľov nekalých praktík na štátnej úrovni a vytvorenia orgánov na predchádzanie takýmto praktikám na úrovni federácie; odsudzuje pokusy oslabiť existujúce zásady právneho štátu a vyjadruje znepokojenie nad tým, že nový zákon o konflikte záujmov oslabuje právny rámec a predstavuje krok späť v predchádzaní konfliktom záujmov, pretože zvyšuje riziko politického zasahovania a neposkytuje úradníkom stimuly na to, aby sa ním riadili; žiada posilnenie parlamentných orgánov v oblasti predchádzania konfliktom záujmov; nalieha na príslušné orgány, aby zlepšili výsledky, pokiaľ ide o úspešnosť vyšetrovania, stíhania a vynášania rozsudkov vo veľmi sledovaných prípadoch korupcie, najmä v rámci verejného obstarávania a privatizácie;

13.  je naďalej vážne znepokojený, pokiaľ ide o neefektívnosť súdneho systému, riziko politického zasahovania do súdnych pojednávaní, politizáciu postupov vymenovávania sudcov, fragmentovaný rozpočtový proces v oblasti súdov a prokuratúry a riziko konfliktu záujmov v súdnictve; nalieha na nových predstaviteľov krajiny, aby vykonali štrukturálne a inštitucionálne reformy, ktorými sa okrem iného bude riešiť zosúladenie štyroch rôznych právnych systémov; vyzýva ich, aby sa zaoberali odporúčaniami Komisie, ktoré sa týkajú napríklad inštitucionálnych reforiem súdnictva na štátnej úrovni vrátane prijatia zákona o súdoch Bosny a Hercegoviny; nalieha na nastupujúcu radu ministrov, aby prijala už pripravenú novú stratégiu reformy súdnictva; opätovne zdôrazňuje svoju podporu úradu ombudsmana; berie na vedomie, že v ústave Republiky srbskej je naďalej zakotvené moratórium na trest smrti, a naliehavo vyzýva orgány Republiky srbskej, aby trest smrti bezodkladne zrušili;

14.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že prístup k bezplatnej právnej pomoci je veľmi obmedzený a že jej poskytovanie naďalej nie je v Bosne a Hercegovine v celom rozsahu právne regulované, čo obmedzuje právo na spravodlivosť pre najzraniteľnejšie osoby; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby na úrovni štátu prijali zákon o bezplatnej právnej pomoci a aby jasne vymedzili úlohu občianskej spoločnosti pri jej poskytovaní;

15.  víta rozšírenie štruktúrovaného dialógu EÚ a Bosny a Hercegoviny o spravodlivosti s cieľom zahrnúť doň ďalšie záležitosti týkajúce sa právneho štátu, najmä korupciu a diskrimináciu, ako aj skutočnosť, že dialóg prináša určité pozitívne výsledky v oblasti regionálnej spolupráce, konaní vo veci vojnových zločinov a profesionality a efektívnosti súdnictva; víta začlenenie občianskej spoločnosti do procesu; konštatuje, že na viacerých súdoch sa v oboch entitách zlepšili podmienky vrátane podmienok ochrany svedkov;

16.  je znepokojený, že určitými vyjadreniami sa spochybnila zákonnosť rozsudkov Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), čím sa spochybnil súd v Haagu; vyzýva na prijatie opatrení v záujme posilnenia ochrany obetí a zlepšenia činnosti prokuratúry Bosny a Hercegoviny tým, že budú preskúmané prípady vojnových zločinov kategórie II; víta pokrok pri vybavovaní nedoriešených prípadov vojnových zločinov; konštatuje, že sa stíhanie vo veciach vojnových zločinov vrátane sexuálneho násilia zlepšilo, a vyzýva, aby tento proces pokračoval aj v budúcnosti; zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné orgány prijali dlho očakávaný program na zlepšenie postavenia obetí týchto vojnových zločinov na štátnej úrovni vrátane práva obetí na odškodnenie s cieľom zabezpečiť obetiam účinný prístup k spravodlivosti a uviesť ustanovenia trestného práva Bosny a Hercegoviny v oblasti sexuálneho násilia do súladu s medzinárodnými normami;

17.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že počet nezvestných osôb je naďalej vysoký, ako aj nad pomalým pokrokom v tejto oblasti; vyzýva orgány, aby nastúpili na cestu intenzívnej spolupráce medzi oboma entitami a aby vystupňovali svoje úsilie pri pátraní po nezvestných osobách;

18.  pripomína si všetky obete genocídy v Srebrenici z roku 1995 a vyjadruje hlbokú sústrasť rodinám a pozostalým; vyjadruje podporu združeniam, napr. Združeniu matiek enkláv Srebrenice a Žepy, za ich kľúčovú úlohu pri zvyšovaní povedomia a vytváraní širšieho základu pre zmierenie všetkých občanov krajiny; vyzýva všetkých občanov Bosny a Hercegoviny, aby 20. výročie masakry v Srebrenici využili ako príležitosť na posilnenie zmierenia a spolupráce, čo sú kľúčové podmienky pre všetky krajiny tohto regiónu, ak chcú postúpiť vpred na ceste do Európy;

19.  s obavami si všíma, že v Bosne a Hercegovine je ešte vždy vysídlených 84 500 osôb v rámci krajiny a 6 853 utečencov; je znepokojený porušovaním práva navrátilcov do Republiky srbskej; víta však nové opatrenia prijaté federálnym parlamentom, ktorými sa umožňuje navrátilcom z Republiky srbskej využívať dôchodkové dávky a zdravotnú starostlivosť vo federácii, a pripomína, že je dôležité zaručiť všetkým občanom rovnaký prístup k sociálnym dávkam; vyzýva všetky úrovne vlády, najmä orgány Republiky srbskej, aby zaviedli a vykonali všetky potrebné legislatívne a administratívne opatrenia a urýchlili tým návrat vysídlených osôb; naliehavo vyzýva na spoluprácu v tejto veci a na vytvorenie vhodných podmienok pre ich nenásilné a udržateľné opätovné začlenenie do spoločnosti; vyzýva na účinné vykonávanie revidovanej stratégie týkajúcej sa prílohy VII k Daytonskej mierovej dohode; vyzýva na nepretržitú dobrú regionálnu spoluprácu v rámci procesu sarajevského vyhlásenia; nalieha na komplexný prístup s cieľom riešiť ostávajúce výzvy týkajúce sa odstránenia mín z krajiny do roku 2019;

20.  opätovne potvrdzuje svoju podporu liberalizácii vízového režimu, ktorá priniesla občanom Bosny a Hercegoviny viditeľné pozitíva; opakuje svoje odhodlanie chrániť právo občanov západného Balkánu na bezvízové cestovanie; žiada zároveň prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni, najmä sociálno-ekonomických opatrení zameraných na zraniteľnejšie skupiny, ako aj aktívnych opatrení zameraných na zlepšenie spolupráce a výmeny informácií s cieľom zakročiť proti sieťam organizovanej trestnej činnosti a na posilnenie hraničných kontrol a opatrení v oblasti informačných kampaní; žiada Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zachovať integritu bezvízového režimu a aby sa v spolupráci s členskými štátmi zaoberala potenciálnym zneužívaním azylového systému EÚ;

21.  konštatuje, že boj proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii má rozhodujúci význam v úsilí brániť prenikaniu trestnej činnosti do politických, právnych a hospodárskych systémov; konštatuje, že v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu sa dosiahol určitý pokrok; pripomína význam plnenia odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); je znepokojený správami o rastúcej radikalizácii mladých ľudí v Bosne a Hercegovine, ktorých relatívne vysoký počet v porovnaní s inými krajinami regiónu sa pripája k teroristickým bojovníkom Islamského štátu; nalieha na orgány, aby zmenili trestný poriadok a posilnili kriminalizáciu financovania terorizmu; víta zmenu trestného poriadku s cieľom zakázať a potrestať pripojenie sa k polovojenským skupinám, aby sa zabránilo náboženskej radikalizácii; zdôrazňuje navyše význam prevencie všetkých foriem extrémizmu a násilnej radikalizácie; takisto víta rozsiahle policajné operácie v celej Bosne a Hercegovine, ktoré majú za následok zatýkanie podozrivých osôb z organizovania, podporovania a financovania teroristických činností vrátane zahraničných bojovníkov; vyzýva, aby bolo do trestného zákona Federácie Bosna a Hercegovina vložené ustanovenie o zločine z nenávisti; oceňuje relevantné zložky Bosny a Hercegoviny za ich profesionalitu, ktorú preukázali svojím úsilím a odhodlaním bojovať s rastúcimi bezpečnostnými hrozbami; vyzýva Komisiu, aby poskytla príslušným orgánom pomoc pri potláčaní všetkých bezpečnostných a teroristických hrozieb;

22.  dôrazne odsudzuje teroristický útok spáchaný 27. apríla 2015 na policajnú stanicu vo východobosnianskom meste Zvornik, ktorý si vyžiadal život jedného príslušníka policajného zboru a dvoch ďalších zranil; vyjadruje svoju solidaritu s obeťami a ich rodinami; čo najdôraznejšie odsudzuje násilnú extrémistickú ideológiu, ktorá je v pozadí tohto útoku; vyzýva príslušné orgány, zodpovedné bezpečnostné agentúry a súdne inštitúcie, aby spolupracovali a vykonali rýchle a podrobné vyšetrovanie a zabránili ďalším útokom; vyjadruje nádej, že inštitúcie a občania Bosny a Hercegoviny sa spoja v boji proti hrozbe terorizmu a extrémistického násilia;

23.  konštatuje, že Bosna a Hercegovina je aj naďalej krajinou pôvodu, tranzitnou krajinou, ako aj cieľovou krajinou, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi; odporúča, aby zodpovedné orgány prijali účinné opatrenia vrátane legislatívnych opatrení s cieľom bojovať proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi a poskytnúť ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi;

24.  považuje za veľmi dôležité posilniť úlohu občianskej spoločnosti, aby mohla vyjadrovať záujmy občanov, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, ako sa ukázalo minulý rok počas zhromaždení; pripomína, že občianska spoločnosť môže zabezpečovaním životne dôležitých sociálnych služieb vykonávať doplňujúcu úlohu, pokiaľ ide o rozvoj sociálne súdržnej a demokratickej spoločnosti; konštatuje, že zástupcovia občianskej spoločnosti by mali zohrávať dôležitú úlohu v uľahčovaní prístupového procesu k EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby aj naďalej poskytovala prostriedky z európskych fondov v prospech organizácií občianskej spoločnosti; konštatuje, že inštitucionálne mechanizmy spolupráce s občianskou spoločnosťou sú aj naďalej slabé a spomaľujú rozvoj demokracie v celej krajine, ktorá by mala byť vo väčšej miere participačná, inkluzívna a reaktívna; požaduje preto vytvorenie transparentných a inkluzívnych mechanizmov verejných konzultácií, do ktorých sa zapoja všetky zúčastnené strany s cieľom vytvoriť rámec pre verejné diskusie o dôležitých legislatívnych rozhodnutiach a prijať národnú stratégiu pre občiansku spoločnosť; vyjadruje znepokojenie nad zaznamenanými prípadmi zastrašovania počas minuloročných sociálnych nepokojov;

25.  domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť inkluzívnu a tolerantnú spoločnosť Bosny a Hercegoviny a chrániť a podporovať práva menšín a zraniteľných skupín; pripomína, že nevykonanie rozsudku vo veci Sejdić – Finci má za následok otvorenú diskrimináciu občanov Bosny a Hercegoviny; naliehavo žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré posilnia úlohu ombudsmana a ktoré povedú k vypracovaniu stratégie proti všetkým formám diskriminácie v spolupráci s občianskou spoločnosti na celoštátnej úrovni; vyzýva príslušné orgány, aby ďalej pokračovali v harmonizácii právnych predpisov krajiny s acquis EÚ a osobitne sa zamerali na diskrimináciu z dôvodu zdravotného postihnutia a veku, ako bolo zdôraznené v rámci štruktúrovaného dialógu; vyzýva ministerstvo Bosny a Hercegoviny pre ľudské práva a utečencov, aby bezodkladne zriadilo pracovnú skupinu, ktorá by sa venovala príprave novelizácie antidiskriminačného zákona Bosny a Hercegoviny; vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že sú aj naďalej rozšírené nenávistné prejavy, trestné činy z nenávisti a hrozby, obťažovanie a diskriminácia LGBTI osôb; nabáda orgány, aby realizovali opatrenia na zvýšenie povedomia orgánov súdnej moci, orgánov presadzovania práva a širokej verejnosti o právach LGBTI osôb; obáva sa, že aj naďalej budú oznamované prípady diskriminácie z náboženských dôvodov;

26.  hlboko odsudzuje pokračujúcu marginalizáciu a diskrimináciu Rómov; víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s potrebami Rómov v oblasti bývania, napriek tomu však vyzýva na ďalšie kroky v záujme zlepšenia životných podmienok Rómov zlepšením ich prístupu k práci, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu;

27.  konštatuje, že boli zavedené právne ustanovenia zaručujúce práva žien a rodovú rovnosť, pri ich vykonávaní sa však dosiahol len malý pokrok; vyzýva príslušné orgány, aby aktívne pokračovali vo svojom úsilí s cieľom zvýšiť podiel žien v politike a na pracovnom trhu, bojovať proti diskriminácii na trhu práce z dôvodu materstva, zlepšiť sociálne a hospodárske postavenie žien, podporovať, chrániť a posilňovať práva žien a všeobecne zvyšovať povedomie verejnosti o právach žien a ich znalosť medzi ľuďmi; naliehavo vyzýva orgány, aby prijali stratégiu na plnenie dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a aby zaviedli zjednotený systém monitorovania a zhromažďovania údajov o prípadoch páchania násilia na ženách;

28.  naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby čo najskôr zapracovala otázky sexuálnej orientácie a rodovej identity do zákona o trestných činoch z nenávisti, a tým umožnila odsúdiť osoby, ktoré sa dopúšťajú rôznych foriem útlaku na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

29.  všíma si, že sú zavedené právne ustanovenia o slobode prejavu; znepokojuje ho však politický a finančný tlak na médiá, ako aj prípady ohrozovania a zastrašovania novinárov a vydavateľov, a to aj v období pred voľbami; odsudzuje pokusy spochybňovať existujúce pravidlá, ktoré by mohli mať škodlivé dôsledky z hľadiska slobody prejavu a slobody médií vrátane slobody prejavu na internete; zdôrazňuje, že také opatrenia, ako bol policajný zásah v priestoroch Klix.ba v Sarajeve alebo nedávne prijatie kontroverzného zákona o verejnom poriadku národným zhromaždením Republiky srbskej, vyvolávajú vážne obavy týkajúce sa slobody prejavu a slobody médií vrátane sociálnych médií; zdôrazňuje, že pre zdravú demokraciu je dôležitá možnosť médií fungovať bez strachu; dôrazne vyzýva na rešpektovanie slobody prejavu a slobody médií a žiada, aby bolo novinárom umožnené získavať informácie vo veciach verejného záujmu; zdôrazňuje, že trvalé a udržateľné financovanie, redakčná nezávislosť, vysielania vo všetkých úradných jazykoch, ako aj pluralita majú zásadný význam pre verejnoprávne médiá; vyzýva orgány, aby odstránili všetky legislatívne medzery, ktoré systematicky znemožňujú dosiahnuť plnú transparentnosť, pokiaľ ide o vlastníctvo médií, a aby v tejto oblasti zaviedli právne predpisy, ktoré vylúčia možnosť uplatňovania nežiaduceho politického nátlaku; nalieha na príslušné orgány, aby zabezpečili politickú, inštitucionálnu a finančnú nezávislosť verejnoprávnych televíznych staníc a aby harmonizovali právne predpisy o verejnoprávnom vysielaní oboch entít s právnymi predpismi na štátnej úrovni; nalieha na vymenovanie riaditeľa Rady regulačného úradu pre komunikáciu Bosny a Hercegoviny na základe dosiahnutých výsledkov;

30.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcou segregáciou detí vo verejných školách podľa ich etnického pôvodu; poznamenáva, že tri rôzne učebné plány sťažujú spoločné, inkluzívne a objektívne štúdium spoločnej histórie a nedávnych historických udalostí; naliehavo vyzýva orgány, aby účinne zaviedli princípy inkluzívneho vzdelávania, a to aj pokiaľ ide o deti so zdravotným postihnutím; vyzýva nových vedúcich predstaviteľov krajiny, aby bezodkladne podporili nediskriminačný systém vzdelávania v oboch entitách a v oblasti Brčko s cieľom odstrániť segregáciu rozličných etnických skupín a pokročiť v reforme vzdelávania, ktorá sa musí zamerať na zlepšenie vzdelávacích štandardov a zavedenie spoločných učebných osnov; žiada aj intenzívnejšie vykonávanie akčného plánu týkajúceho sa vzdelávacích potrieb rómskych detí a ich integrácie do vzdelávacieho systému;

31.  opätovne pripomína, že protesty z februára 2014 ukázali, že občania Bosny a Hercegoviny požadujú sociálne a hospodárske reformy v krajine; je hlboko presvedčený, že zavedením opatrení v šiestich kľúčových oblastiach reforiem Paktu pre rast a zamestnanosť dôjde k opätovnému podnieteniu zabrzdených sociálno-ekonomických reforiem vrátane reforiem v oblasti rastu a zamestnanosti, ako aj verejného obstarávania; vyzýva nové vlády na úrovni štátu, oboch entít a kantónov, aby za kľúčovú prioritu reforiem považovali správu ekonomických záležitostí a Pakt pre rast a zamestnanosť a aby spolu úzko spolupracovali v záujme tohto cieľa; zdôrazňuje, že je potrebné ďalšej rozvíjať a vykonávať program hospodárskych reforiem;

32.  domnieva sa, že Bosna a Hercegovina dosiahla len malý pokrok na ceste k fungujúcemu trhovému hospodárstvu; zdôrazňuje, že je dôležité čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám; vyjadruje znepokojenie nad tým, že výrazné slabé miesta v podnikateľskom prostredí majú naďalej nepriaznivý vplyv na rozvoj súkromného sektora a na priame zahraničné investície; nalieha na príslušné orgány, aby sa zaoberali slabým presadzovaním právneho štátu, veľkým neformálnym sektorom a vysokou mierou korupcie, ktoré obmedzujú podnikateľské prostredie; požaduje zosúladenie so smernicou Solventnosť II;

33.  zdôrazňuje potrebu reformovať a harmonizovať roztrieštené systémy sociálnej ochrany tak, aby vychádzali z potrieb občanov, s cieľom zabezpečiť pre všetkých rovnaké zaobchádzanie, zmierniť chudobu a budovať záchrannú sociálnu sieť, ktorá sa viac zameria na chudobných ľudí a ľudí vylúčených zo spoločnosti; zdôrazňuje, že pre rozvoj krajiny má kľúčový význam hospodárska prosperita a vyhliadky na prácu, najmä v prípade mladých ľudí; vyzýva vlády, aby vykonali reformy pracovného trhu s cieľom riešiť vysokú mieru nezamestnanosti so zameraním na mládež, ženy a dlhodobú nezamestnanosť konštatuje, že pracovné a odborové práva sú stále obmedzované; vyzýva orgány, aby v celej krajine ďalej posilňovali a harmonizovali príslušné zákony; zdôrazňuje potrebu zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom riešiť nepomer medzi požadovanými a existujúcimi kvalifikáciami a zvýšiť zamestnateľnosť, najmä zamestnateľnosť mladých ľudí;

34.  zdôrazňuje význam harmonizácie a zlepšenia existujúcich odborových práv a predpisov o pracovných podmienkach, ktoré v súčasnosti nie sú vo všetkých odvetviach rovnaké; konštatuje tiež, že sociálne dávky a dôchodky nie sú rozdeľované rovnomerne;

35.  konštatuje, že v oblastiach životného prostredia a zmeny klímy sa dosiahol len malý pokrok, a vyzýva orgány, aby posilnili ochranu životného prostredia v súlade s normami EÚ; vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby plnila všetky svoje zmluvné záväzky podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve a Dohody o stabilizácii a pridružení a zabezpečila primerané a bezodkladné zosúladenie svojich právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti životného prostredia, a to aj pokiaľ ide o prevenciu nadmerného znečisťovania ovzdušia ropnou rafinériou v Bosanskom Brode; zdôrazňuje, že treba, aby si Bosna a Hercegovina začala v plnej miere plniť svoje záväzky týkajúce sa Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (podpísaného v Espoo v roku 1991) a Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení (podpísaného v Kyjeve v roku 2003), a to najmä pokiaľ ide o činnosti v povodiach Neretvy a Trebišnjice;

36.  víta konštruktívny a aktívny prístup Bosny a Hercegoviny v rámci podpory regionálnej spolupráce; chváli časté spoločné pohraničné hliadky so susednými krajinami; zdôrazňuje mimoriadny význam dobrých susedských vzťahov; vyzýva nových vedúcich predstaviteľov, aby naďalej vyvíjali a posilňovali úsilie o vyriešenie otvorených otázok týkajúcich sa hraníc a majetku so susednými krajinami; nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby na základe dohody z mája 2014 v dobrej viere dokončili proces vymedzenia spoločných hraníc s Čiernou Horou;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v zahraničnej politike Bosny a Hercegoviny naďalej pretrvávajú rôzne názory, čoho výsledkom je malá miera zblíženia s pozíciami EÚ (52 %); opätovne pripomína veľký význam jednotnej zahraničnej politiky pre Bosnu a Hercegovinu; znepokojujú ho dôsledky zamietavého postoja Ruska, pokiaľ ide o štandardné vyjadrovanie v Rade pre nastolenie mieru, na územnú integritu Bosny a Hercegoviny a dôsledky negatívnych prejavov v súvislosti s ambíciami Bosny a Hercegoviny týkajúcimi sa EÚ; víta pokračujúcu prítomnosť operácie Althea ako súčasť obnoveného mandátu OSN zameranej na budovanie kapacít a odbornú prípravu;

38.  vyzýva novo zvolené inštitúcie Bosny a Hercegoviny, aby využili príležitosť, ktorú predstavuje obnovenie prístupu EÚ, na uzavretie dohody o zmene dočasnej dohody/Dohody o stabilizácii a pridružení, a prihliadali na pristúpenie Chorvátska k EÚ a zachovávanie tradičného obchodu;

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, rade ministrov Bosny a Hercegoviny, parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny a vládam a parlamentom Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej a vládam 10 občín/kantónov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o Výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2013 (2014/2156(INI))

P8_TA(2015)0183 A8-0057/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti skupiny Európskej investičnej banky za rok 2013,

–  so zreteľom na výročnú finančnú správu skupiny Európskej investičnej banky za rok 2013,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2012 o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(3),

–  so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o atraktivite investovania v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2012, v ktorých bolo navrhnuté najmä zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 27. a 28. júna 2013, v ktorých sa žiada vytvorenie nového investičného plánu na podporu MSP a zvýšenie financovania hospodárstva,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013, v ktorých je stanovený cieľ mobilizovať politiky EÚ na podporu konkurencieschopnosti, pracovných miest a rastu,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o inovatívnych finančných nástrojoch: Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov (COM(2011)0662) a Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0660),

–  so zreteľom na zvýšenie kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä pokiaľ ide o otázku vzťahov medzi EIB a EBOR,

–  so zreteľom na rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti EBOR na oblasť Stredozemia(6),

–  so zreteľom na nové memorandum o porozumení medzi EIB a EBOR podpísané 29. novembra 2012,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011(7) o externom mandáte EIB na roky 2007 – 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0057/2015),

A.  keďže všetky disponibilné zdroje členských štátov a EÚ vrátane zdrojov EIB je potrebné účinne a bezodkladne vynaložiť na podporu a zvýšenie verejných a súkromných investícií, posilnenie konkurencieschopnosti, obnovenie udržateľného a inkluzívneho rastu, podporu vytvárania kvalitných pracovných miest a infraštruktúry v súlade so stratégiou Európa 2020, pričom je potrebné zohľadniť, že EIB je nástrojom, ktorý má za cieľ podporovať sociálnu súdržnosť a môže poskytovať cennú pomoc členským štátom, ktoré majú ťažkosti v dôsledku kritickej sociálnej a hospodárskej situácie, s ktorou sme konfrontovaní;

B.  keďže hospodárska a finančná kríza spolu s politikami úsporných opatrení vážne oslabila hospodársky rast v mnohých členských štátoch, v dôsledku čoho sa rýchlo zhoršovali sociálne podmienky, pokračuje prehlbovanie nerovností a nerovnováhy medzi európskymi regiónmi a nebol dosiahnutý cieľ sociálnej súdržnosti a skutočného zblíženia, čo destabilizuje európsku integráciu a demokraciu;

C.  keďže EIB nie je komerčnou bankou a mala by aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu katalyzátora pri financovaní zdravých verejných a súkromných dlhodobých investícií a zároveň by mala trvalo uplatňovať najlepšie postupy obozretného bankovníctva, aby si zachovala svoju veľmi silnú kapitálovú pozíciu, ktorá má následne pozitívny vplyv na úverové podmienky;

D.  keďže je potrebné vyvinúť osobitné úsilie s cieľom rozšíriť spoločnú intervenciu (kombináciou EIF alebo iných záručných nástrojov) aj na financovanie malých a stredných podnikov a hmotných a nehmotných udržateľných infraštruktúr, pretože jedným z dôvodov poklesu investícií a úverov je strata konkurencieschopnosti ekonomík členských štátov;

E.  keďže EIB by mala ďalej plniť svoju úlohu vo financovaní projektov, ktoré sú súčasťou vonkajších opatrení EÚ, a zároveň rešpektovať prísne sociálne a environmentálne normy;

F.  keďže by sa o investíciách EIB malo rozhodovať nezávisle a na základe ich uskutočniteľnosti, pridanej hodnoty a vplyvu na hospodárske oživenie;

G.  keďže EIB by v súvislosti s lepšou makroekonomickou koordináciou s členskými štátmi mala smerovať k modelu rozvojovej banky;

H.  keďže EIB by mala byť nielen finančnou inštitúciou, ale aj bankou znalostí a osvedčených postupov;

I.  keďže sa pomerne malý a veľmi koncentrovaný sekuritizačný trh Európskej únie, ktorý zaisťuje obmedzenú sekuritizáciu úverov malých a stredných podnikov, v dôsledku krízy ešte zmenšil;

Investície

1.  berie na vedomie výročnú správu EIB za rok 2013 a nárast finančných aktivít skupiny o 37 % na 75,1 miliardy EUR a zvýšenie kapitálu EIB, ku ktorému došlo v roku 2013; je znepokojený súčasným stavom hospodárskej stagnácie v EÚ a najmä významným poklesom v oblasti verejných a súkromných investícií – o približne 18 % pod úrovňou z roku 2007 – a znížením objemu pôžičiek malým a stredným podnikom v rokoch 2008 – 2013 o ohromujúcich 35 %; zdôrazňuje, že takéto zníženie predstavuje obrovskú prekážku pre udržateľnú obnovu aj pre skutočný posun k splneniu cieľov stratégie Európa 2020;

2.  z tohto hľadiska poukazuje na to, že podľa národných odhadov takmer polovica členských štátov do roku 2020 nesplní národné ciele v oblastiach vzdelávacích programov a zníženia emisií skleníkových plynov a že trendy v oblastiach zamestnanosti a znižovania chudoby sú ešte horšie ;

3.  domnieva sa preto, že posilnenie nástrojov financovania EIB nenahrádza vnútroštátnu hospodársku politiku a štrukturálne reformy zamerané na udržateľný rast a tvorbu pracovných miest;

4.  berie na vedomie oznámenie Komisie o investičnom pláne pre Európu (COM(2014)0903), ktorý sa týka existujúcich fondov a ktorého cieľom je zabezpečenie pákového efektu súkromného kapitálu v pomere 1:15; berie na vedomie zámer oživiť hospodárstvo EÚ mobilizáciou 315 miliárd EUR počas nasledujúcich troch rokov prostredníctvom nového Európskeho fondu pre strategické investície; upozorňuje na skutočnosť, že vykonávanie tohto plánu si bude v prípade EIB vyžadovať ďalšie ľudské zdroje, aby banka túto úlohu splnila;

5.  v tejto súvislosti berie na vedomie zriadenie pracovnej skupiny pod vedením Komisie a Európskej investičnej banky a berie na vedomie návrhy právnych aktov na zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré majú byť prijaté riadnym legislatívnym postupom; zdôrazňuje, že v príslušných legislatívnych návrhoch je potrebné stanoviť veľmi kvalitný postup riadenia a výberu, ako aj demokraticky zodpovedný rámec pre monitorovanie a hodnotenie, na ktorom bude fond založený a ktorý by mal čo najtransparentnejšie stanoviť kritériá, ktoré bude používať na rozhodovanie o vhodnosti projektov pre tento program;

6.  očakáva, že Komisia pripraví investičný plán, ktorý bude podporovať a uľahčí financovanie v členských štátoch a regiónoch; pripomína, že je veľmi dôležité, aby EIB spolupracovala s európskymi fondmi najmä v týchto členských štátoch a regiónoch, aby bolo možné realizovať produktívne verejné investície a dôležité projekty infraštruktúry;

7.  je presvedčený, že by prioritu mali dostať projekty s európskou pridanou hodnotou a kladným výsledkom analýzy nákladov a prínosov; zdôrazňuje, že je potrebné realizovať projekty, ktoré by mohli mať maximálny vplyv z hľadiska vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na projekty s vyšším rizikom, ktoré ťažko spĺňajú podmienky pre financovanie bankami; varuje, že pracovná skupina by mohla čeliť politickému tlaku, aby podporovala projekty, ktoré uprednostňujú jednotlivé záujmové skupiny, čo by viedlo k chybnému prideľovaniu finančných prostriedkov nerentabilnými investíciám, ktoré nie sú vo verejnom záujme;

8.  zdôrazňuje, že záruky, ktoré predpokladá Komisia pri fonde EFSI, nie sú novými finančnými prostriedkami, ale prerozdelenými zdrojmi; zdôrazňuje, že je veľmi dôležité stanoviť náklady obetovanej príležitosti takého prerozdelenia zdrojov, a teda konkrétne stanoviť, do akej miery má byť celková návratnosť predpokladaných dodatočných investícií, ktoré majú byť spolufinancované z fondu EFSI, vyššia než prípadná návratnosť, ktorá by sa dosiahla na základe pôvodného rozdelenia zdrojov;

9.  upozorňuje, že proces výberu projektov by mal zamedziť vytesňovaniu a preskupovaniu a mal by byť teda zameraný na projekty s európskou pridanou hodnotou a vysokým inovačným potenciálom, ktoré spĺňajú kritérium komplementarity; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť potenciál zvolených projektov pre tvorbu pracovných miest v tých krajinách EÚ, ktoré sú postihnuté masovou nezamestnanosťou;

10.  v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v pripravovanom legislatívnom návrhu dôkladne posúdila tie časti rozpočtového rámca EÚ, ktoré majú poskytnúť záruky pre fond EFSI, s cieľom minimalizovať náklady obetovanej príležitosti spojené s prerozdelením týchto zdrojov; vyzýva tiež Radu, Komisiu a Radu guvernérov EIB, aby riadne posúdili účinky prerozdeľovania, ktoré nesie so sebou investičný plán, konkrétne prípadný nárast ziskov investorov na úkor zákazníkov, ktorí musia platiť za využívanie novej infraštruktúry, aby sa zabezpečila primeraná návratnosť investícií; vyzýva EIB a Komisiu, aby ďalej preskúmali investičnú medzeru v EÚ, pokiaľ ide o jej zloženie, najmä o to, či chýbajú súkromné alebo verejné investície, a aby spresnili, na ktoré investície, súkromné alebo verejné, sa má podpora vzťahovať, ako aj rozsah predpokladaných produktívnych účinkov investícií;

11.  poznamenáva, že Európska centrálna banka vyjadrila svoju pripravenosť nakúpiť na sekundárnom trhu dlhopisy vydané EFSI, ak by samotný fond mal takéto dlhopisy vydať alebo ak by ich mala vydať EIB v jeho mene;

12.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť novú rovnováhu medzi lepším hodnotením a čo najlepšími investíciami a nasmerovať ekonomiku na cestu udržateľného rastu a ozdravenia prinášajúceho zvýšenie počtu pracovných miest;

13.  pripomína význam stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že budúci „balík“ investícií by mal lepšie zohľadňovať všeobecné ciele politiky súdržnosti, udržateľnosti a energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu a Radu guvernérov EIB, aby na tento účel sprísnili svoje ukazovatele týkajúce sa kvalitných investícií;

14.  zdôrazňuje, že od EIB sa žiada, aby zohrávala významnú úlohu pri financovaní investičného plánu pre Európu a vyčlenila na zriadenie nového Európskeho fondu pre strategické investície 5 miliárd EUR; vyzýva preto Radu, Komisiu a Radu guvernérov EIB, aby riadne posúdili súlad nových úloh EIB v takomto pláne a zdrojov EIB;

15.  v tejto súvislosti sa domnieva, že vhodná účasť EIB na investičnom pláne si v najbližších piatich rokoch vyžiada podstatné zvýšenie stropov pre získavanie aj poskytovanie úverov, aby mohla výrazne zvýšiť hodnotu svojej súvahy; domnieva sa, že neprimeraný pákový efekt ohrozí ciele investičného plánu;

16.  domnieva sa, že podpora inštitucionálneho rámca pre fungovanie jednotného kapitálového trhu pozitívne prispeje k rýchlejšej realizácii investičného plánu;

17.  poukazuje však na to, že súčasný operačný plán EIB predpokladá v rokoch 2014 a 2015 zníženie poskytovania úverov na 67 miliárd EUR, pričom sa predpokladá, že stredom cieľového rozpätia pre tok 2016 bude hodnota 58,5 miliardy EUR;

18.  zdôrazňuje, že dodatočná úverová kapacita, ktorá je výsledkom nedávneho zvýšenia kapitálu EIB o 10 miliárd EUR, nebola dostatočne využitá; naliehavo vyzýva zúčastnené strany, aby maximálne podporovali opatrenia na rozšírenie úverov EIB;

19.  vyzýva Komisiu, aby podporovala mnohostrannú spoluprácu EIB a národných bánk poskytujúcich podporu s cieľom posilniť súčinnosť, zdieľať riziko a náklady a zabezpečiť primerané úvery pre projekty EÚ, ktoré majú pozitívny vplyv na produktivitu, vytváranie pracovných miest, ochranu životného prostredia a kvalitu života;

20.  vyzýva Komisiu a EIB, aby v rámci svojej pôsobnosti podporovali začlenenie investícií s jasným sociálnym prínosom vrátane vyššej miery zamestnanosti, aby prostredníctvom úverov podporili aktivity, ktorých cieľom je znížiť nezamestnanosť, a zamerali sa predovšetkým na vytváranie pracovných príležitostí pre mladých ľudí a podporili produktívne investície a potrebné projekty v oblasti infraštruktúry, a to najmä v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti a podpriemerným HDP;

21.  opätovne vyjadruje opatrnú podporu rozvoju partnerstva verejného a súkromného sektora, ktoré ak bude dobre koncipované, môže zohrávať významnú úlohu v oblasti dlhodobých investícií, digitálneho hospodárstva, výskumu a inovácií, ľudského kapitálu a európskych dopravných, energetických alebo telekomunikačných sietí; ľutuje, že sa zlé partnerstvá verejného a súkromného sektora zmenili v nákladný systém financovania súkromného sektora z verejných zdrojov, čo vedie k verejnému dlhu; okrem toho poukazuje na to, že takéto operácie sú navyše často spojené s problémom netransparentnosti a asymetrických informácií v doložkách o plnení medzi verejnými a súkromnými subjektmi, spravidla v prospech súkromného sektora;

22.  navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti sektorovej analýzy, ako aj svoju prácu v oblasti makroekonomickej analýzy;

Nástroje s rozdelením rizika a projektové dlhopisy

23.  poukazuje na to, že s nástrojmi s rozdelením rizika, ktoré sú v konečnom dôsledku poskytnutím verejných dotácií, by sa malo počítať iba v prípadoch, v ktorých zlyhania trhu vedú k vytváraniu vonkajších nákladov, alebo pri vykonávaní misií vo všeobecnom záujme, ako je poskytovanie verejných statkov a služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, pričom je potrebné mať na pamäti, že takýto nástroj je vždy spätý s rizikom socializácie strát a privatizácie ziskov; upozorňuje, že v prípade zlyhania bude musieť uhradiť straty verejný sektor;

24.  poukazuje na to, že každé využitie verejných zdrojov v nástrojoch s rozdelením rizika a konkrétnejšie v tranžiach prvej straty investičných nástrojov by malo byť výslovne previazané so znížením merateľných vonkajších negatívnych nákladov, vytváraním merateľných pozitívnych vonkajších nákladov alebo vykonávaním záväzkov v oblasti verejných služieb a služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme; poukazuje na to, že článok 14 ZFEÚ predstavuje právny základ pre vytvorenie takéhoto prepojenia prostredníctvom riadneho legislatívneho návrhu;

Malé a stredné podniky

25.  zdôrazňuje, že malé a stredné podniky sú oporou európskej ekonomiky a ako také by mali byť hlavným cieľom investícií; je znepokojený skutočnosťou, že prístup k financovaniu je aj naďalej jedným z najnaliehavejších problémov, s ktorými sa malé a stredné podniky v Európe stretávajú; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť účinnejšie prideľovanie finančných prostriedkov pre malé a stredné podniky a široké spektrum súkromných investorov, ktorí budú zabezpečovať finančné prostriedky;

26.  naliehavo vyzýva EIB, aby náležite analyzovala pokles vo financovaní malých a stredných podnikov a predložila ucelený plán s cieľom zabezpečiť, aby boli malé a stredné podniky v celej Európe motivované predkladať žiadostí o financovanie pod záštitou EIB, kdekoľvek to bude možné; vyzýva Komisiu a EIB, aby posúdili vplyvy hospodárskej krízy na bankový systém a konečných prijímateľov finančných prostriedkov EIB, najmä pokiaľ ide o MSP, sektor sociálneho hospodárstva a štátne podniky; žiada EIB, aby zhodnotila výsledky vplyvu svojej pomoci malým a stredným podnikom v Európe v rokoch 2010 – 2014 na reálnu ekonomiku a predložila k tomu podrobnú správu;

27.  upozorňuje na vysoký podiel mikropodnikov v európskej ekonomike a víta kroky, ktoré EIB podnikla na mikrofinancovanie v Európe; vzhľadom na význam mikropodnikov pre vytváranie pracovných miest vyzýva na ďalšie investície v tejto oblasti;

28.  zdôrazňuje najmä skutočné prínosy využitia mechanizmu s rozdelením rizika pri podpore financovania malých a stredných podnikov a inovácií v Európe;

29.  berie na vedomie rastúcu podporu pre malé a stredné podniky v Európskej únii, ktorá dosiahla výšku 21,9 miliardy EUR, ktorou sa poskytuje prístup k financovaniu viac než 230 000 malým a stredným podnikom;

30.  vyzýva EIB na ďalšie zvýšenie svojich úverových kapacít pre malé a stredné podniky a inovatívne začínajúce podniky; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť aj ďalšie nástroje EIB, napr. európsky nástroj mikrofinancovania Progress;

31.  víta vykonávanie a rozvíjanie nových činností v oblasti financovania obchodu v krajinách zasiahnutých hospodárskou krízou, najmä prostredníctvom nástroja financovania obchodu pre MSP alebo finančných riešení vypracovaných na mieru, ako je Európsky nástroj mikrofinancovania Progress zameraný na finančné začleňovanie; nabáda EIB, aby rozšírila výhody týchto nových nástrojov na nových príjemcov na európskej úrovni;

32.  trvá na tom, aby hodnotenie, ktoré Komisia uskutočnila v decembri 2014, bralo do úvahy negatívne i pozitívne vplyvy niektorých projektov v pilotnej fáze iniciatívy projektových dlhopisov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EIB poskytla podporu niektorým projektom infraštruktúry, ktoré sa ukázali ako neuskutočniteľné a neudržateľné; domnieva sa, že EIB by mala investovať do projektov, ktoré prinášajú reálne ekonomické prínosy, ktoré budú šetrné voči klíme a budú riešiť potreby a záujmy obyvateľstva, ktorému by mali slúžiť;

33.  s poľutovaním poukazuje na úlohu, ktorú zohrávali EIB a Komisia v projekte Castor, ktorý je financovaný prostredníctvom rámca iniciatívy projektových dlhopisov, a ktorá sa spája s hodnotením rizika, ktoré nezohľadňovalo riziko zvýšenej seizmickej aktivity spojenej s injektážou plynu, a to aj napriek tomu, že existujú štúdie, ktoré jasne varujú pred možnými rizikami(8); naliehavo vyzýva Komisiu a EIB, aby vykonali opatrenia, ktoré umožnia občanom Španielska vyhnúť sa povinnosti uhradiť 1 300 miliónov EUR, a to prostredníctvom zvýšenia verejného dlhu alebo zvýšenia ceny energií, za katastrofálne posúdený projekt; žiada Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami európskeho ombudsmana a preskúmala, či by rozhodnutie španielskej vlády vo veci projektu Castor mohlo byť považované za zakázanú štátnu pomoc;

34.  ľutuje, že EIB financovala diaľničný obchvat Passante di Mestre po tom, čo talianske orgány verejne oznámili zatknutie výkonného riaditeľa hlavného subdodávateľa pre daňové podvody; so zreteľom na prebiehajúce vyšetrovanie korupčného škandálu spojeného s výstavbou a správou obchvatu Passante di Mestre vyzýva EIB, aby tento projekt nefinancovala prostredníctvom iniciatívy projektových dlhopisov ani akéhokoľvek iného finančného nástroja a aby zabezpečila, že v prípade rozhodovania o možnom využití projektových dlhopisov bude uplatnená jej politika nulovej tolerancie podvodov;

35.  vyzýva EIB, aby posilnila svoju kapacitu, pokiaľ ide o podstupovanie rizika, tým, že bude podporovať úvery pre hospodárske odvetvia, ktoré majú potenciál vytvárať rast a pracovné miesta, ale majú ťažkosti pri získavaní finančných prostriedkov bez náležitých záruk;

36.  požaduje preto komplexné hodnotenie pilotných projektov na základe inkluzívneho a otvoreného procesu konzultácií so zapojením verejných, vnútroštátnych a miestnych orgánov; zdôrazňuje tiež, že je potrebné hodnotiť financované projekty z hľadiska pridanej hodnoty, životného prostredia, produktivity a pracovných miest; zdôrazňuje, že iniciatíva projektových dlhopisov je stále v pilotnej fáze; vyzýva tiež Komisiu, aby prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu predložila legislatívny návrh, ktorý stanoví lepší rámec pre budúcu stratégiu projektových dlhopisov vrátane rozšírenia rámca pre ukazovatele výkonnosti kvalitných investícií EIB, aby bolo možné určiť a merať vplyv financovaných projektov na externé náklady aj ich prínos v sociálnej a environmentálnej oblasti čo najširšie;

37.  je znepokojený možným zovšeobecnením iniciatívy projektových dlhopisov, čo by sa mohlo stať prostriedkom na znižovanie nákladov na súkromné investície buď vplyvom nižších úrokových sadzieb, alebo socializáciou strát, namiesto toho, aby bol využívaný obmedzenejší rámec pre poskytovanie pomoci pre investície verejného záujmu v prípadoch, keď možno preukázať, že súkromné investície zabezpečia nepostrádateľné odborné znalosti alebo know-how, ktoré verejný sektor nemá k dispozícii;

Energia a klíma

38.  naliehavo žiada EIB, aby zaručila riadnu implementáciu nových úverových kritérií v oblasti energetiky a pravidelne verejne informovala o ich zavádzaní;

39.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie v oblasti investícií s cieľom výrazne znížiť svoju uhlíkovú stopu a pracovala na politikách, ktoré by Únii pomohli dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy; víta, že EIB vykoná a bude žiadať zverejnenie posúdenia z hľadiska klímy a preskúmanie všetkých činností v roku 2015, čo môže viesť k obnoveniu politiky ochrany klímy; dúfa, že energetickú politiku EIB konkrétne podporí jej štandard týkajúci sa emisií, ktorá sa má uplatňovať na všetky projekty v oblasti výroby energie z fosílnych palív, aby sa vylúčili investície do projektov s plánovanými emisiami uhlíka presahujúcimi určitú prahovú hodnotu; vyzýva EIB, aby preskúmala štandard týkajúci sa emisií a uplatňovala prísnejšie záväzky;

40.  víta všetky kroky EIB smerujúce k prechodu na energiu z obnoviteľných zdrojov; vyzýva na odstránenie regionálnych rozdielov v oblasti úverov na obnoviteľné zdroje energie, najmä na účely podpory projektov v členských štátoch, ktoré sú závislé od neobnoviteľných zdrojov energie, pričom by sa mali zohľadniť rozdiely hospodárstiev v jednotlivých členských štátoch, a žiada, aby sa v budúcnosti venovala väčšia pozornosť menším projektom v oblasti poskytovania decentralizovanej mimosieťovej energie z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa zapoja občania a miestne komunity; domnieva sa, že tieto zdroje energie by znížili vysokú mieru vonkajšej energetickej závislosti Európy, zlepšili bezpečnosť dodávok a podporili vytváranie zeleného rastu a zelených pracovných miest; zdôrazňuje význam financovania energetickej účinnosti, energetických sietí a súvisiaceho výskumu a vývoja;

41.  vyzýva EIB, aby zvýšila objem pôžičiek pre projekty na zvyšovanie energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch, najmä v súvislosti s optimalizáciou postupov, MSP, budovami a mestským prostredím; vyzýva EIB, aby sa v súlade s politikou súdržnosti dôraznejšie zamerala na znevýhodnené oblasti;

42.  naliehavo vyzýva EIB, aby predložila vyhodnotenie možnosti postupného ukončovania úverovania projektov, ktoré využívajú neobnoviteľné zdroje energie;

Infraštruktúra

43.  zdôrazňuje, že investície do udržateľných projektov infraštruktúry majú veľký význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti a obnovu rastu a vytváranie pracovných miest v Európe; vzhľadom na to žiada, aby bolo financovanie EIB použité v prospech oblastí, ktoré sú postihnuté vysokou nezamestnanosťou; upozorňuje, že financovanie EIB by sa malo zamerať predovšetkým na krajiny, ktoré zaostávajú z hľadiska kvality a rozvoja infraštruktúry;

44.  nabáda aby sa investičné činnosti EIB týkajúce sa mestského prostredia vo vyššej miere zamerali na sociálnu udržateľnosť; uznáva určité zlepšenie v oblasti financovania EIB určeného na sociálne bývanie, ale zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať výskum a činnosť v oblasti sociálnej udržateľnosti v súvislosti s udržateľnou obnovou miest;

Výskum a inovácie

45.  víta začatie prvých operácií iniciatívy pre financovanie rastu a zdôrazňuje, že je potrebné v zodpovedajúcej miere financovať projekty z oblasti výskumu, inovácií a inovatívnych začínajúcich podnikov;

Zamestnanosť a sociálne veci

46.  berie na vedomie začatie iniciatívy Kvalifikácia a zamestnanosť ‒ investície do mladých ľudí a naliehavo vyzýva EIB, aby urýchlila jej vykonávanie a zvážila možnosti jej rozšírenia;

Správa, transparentnosť a zodpovednosť

47.  vyzýva EIB, aby pozornejšie monitorovala vykonávanie projektov v spolupráci s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť vyššiu účinnosť pridelených zdrojov a riadne hospodárenie s nimi;

48.  upozorňuje, že geografické rozčlenenie finančných prostriedkov poskytovaných EIB poukazuje na značné rozdiely v úveroch pre rôzne členské štáty; vyzýva preto EIB, aby zhodnotila príčiny týchto rozdielov a zabezpečila, aby finančné inštitúcie vo všetkých členských štátoch boli v plnej miere schopné riadiť a vykonávať programy EIB; ďalej vyzýva, aby sa vo všetkých členských štátoch uskutočnili špeciálne informačné kampane, ktoré zvýšia povedomie o konkrétnych programoch EIB; takisto požaduje, aby EIB a vnútroštátne orgány dôslednejšie spolupracovali a odstránili úzke miesta, ktoré bránia podpisu a realizácii projektov EIB;

49.  opätovne pripomína, že Rada a Európsky parlament sa zhodli v tom, že nastal čas posúdiť racionalizáciu systému európskych verejných finančných inštitúcií(9);

50.  naliehavo žiada EIB, aby zlepšila nezávislosť a účinnosť svojej kancelárie pre mechanizmus na predkladanie sťažností; vyzýva predstavenstvo EIB, aby zohľadňovalo odporúčania tejto kancelárie; vyzýva EIB, aby sa riadila názormi európskeho ombudsmana a viac s ním spolupracovala s cieľom vyhnúť sa takým situáciám, ako bolo vyšetrovanie sťažnosti 178/2014/AN týkajúcej sa Európskej investičnej banky(10);

51.  domnieva sa, že stále existuje značný manévrovací priestor pre zvýšenie transparentnosti a zlepšenie posudzovania hospodárskych a sociálnych vplyvov pôžičiek a účinnosti realizácie systémov povinnej starostlivosti; opakuje svoju požiadavku, aby banka poskytla podrobné údaje o svojom prístupe k zrýchleniu opatrení na riešenie týchto otázok, a žiada, aby EIB spoločne s Komisiou vypracovali prísny zoznam kritérií výberu týchto finančných sprostredkovateľov a sprístupnili ho verejnosti;

52.  vyjadruje poľutovanie nad výsledkom revízie politiky transparentnosti EIB; nová politika transparentnosti je menej dôrazná než pôvodná politika a nedarí sa jej v plnej miere skoncovať s minulosťou kultúry zachovávania tajomstva v EIB a dôrazne žiada EIB, aby fungovala na základe „prezumpcie zverejňovania“ a nie „prezumpcie dôvernosti“; upozorňuje na skutočnosť, že EIB má povinnosť zabezpečiť, aby jej politika transparentnosti bola v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že index transparentnosti pomoci za rok 2013(11) poukazuje na nízku transparentnosť a zodpovednosť EIB;

53.  vyzýva EIB, aby nespolupracovala s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne výsledky, pokiaľ ide o transparentnosť, daňové úniky či agresívne praktiky daňového plánovania, alebo ktorí využívajú iné nekalé praktiky, ako sú napr. daňové rozhodnutia alebo nesprávne oceňovanie prevodov, podvody, korupcia, negatívne environmentálne a sociálne vplyvy, alebo nemajú významnejšiu miestnu zodpovednosť, a aby aktualizovala svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu; zdôrazňuje potrebu rozsiahlejšej transparentnosti, pokiaľ ide o globálne úvery, s cieľom umožniť podrobné skúmanie vplyvu tohto typu nepriameho úverovania; nabáda EIB, aby priame financovanie aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podmienila zverejňovaním daňových informácií podľa jednotlivých krajín, a to v súlade s ustanoveniami smernice CRD IV o úverových inštitúciách, a zverejňovaním informácií o skutočnom vlastníctve; vyzýva preto EIB, aby vypracovala novú politiku zodpovedného zdaňovania a začala preskúmaním svojej politiky voči nespolupracujúcim jurisdikciám v roku 2015;

54.  naliehavo žiada EIB, aby nespolupracovala so subjektmi, ktoré fungujú v právnych systémoch umožňujúcich utajovanie informácií, ktoré sa predovšetkým vyznačujú žiadnymi alebo nominálnymi daňami a chýbajúcou účinnou výmenou informácií so zahraničnými daňovými orgánmi, nedostatočnou transparentnosťou legislatívnych, zákonných alebo administratívnych ustanovení, alebo so subjektmi, na ktoré poukáže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo Finančná akčná skupina(12);

55.  naliehavo vyzýva EIB, aby sa v otázke transparentnosti a zodpovednosti v oblasti daní ujala vedúcej úlohy a šla príkladom; vyzýva EIB, aby predovšetkým zhromažďovala presné údaje o platbách daní plynúcich z investícií a úverov, ktoré poskytuje, predovšetkým o zdaňovaní ziskov podnikov, a to najmä v rozvojových krajinách, a aby tieto údaje každoročne analyzovala a zverejňovala;

56.  víta vytvorenie verejného registra dokumentov v súlade s nariadením (ES) č. 1367/2006 v roku 2014;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s nedávnym prípadom (Mopani/Glencore) EIB odmieta zverejniť závery svojho vnútorného vyšetrovania; s patričnou pozornosťou berie na vedomie odporúčania európskeho ombudsmana uvedené v sťažnosti 349/2014/OV(13), aby EIB prehodnotila svoje odmietnutie umožniť prístup k vyšetrovacej správe týkajúcej sa údajných daňových únikov vo veci Glencore v súvislosti s financovaním medenej bane Mopani v Zambii; žiada EIB, aby sa riadila odporúčaniami ombudsmana;

58.  ľutuje, že zloženie riadiaceho výboru, Rady guvernérov a správnej rady EIB, najmä z rodového hľadiska, nie je dostatočne rôznorodé; vyzýva EIB, aby naplnila ducha smernice o kapitálových požiadavkách, ktorá vo svojom článku 88 ods. 2 stanovuje, že banky „stanovia cieľ pre zastúpenie nedostatočne zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne a vypracujú politiku na zvýšenie zastúpenia nedostatočne zastúpeného pohlavia s cieľom splniť tento cieľ“. Daný cieľ, politika a opatrenia na jej vykonanie sa zverejnia“;

59.  pripomína, že bolo dohodnuté, že guvernér EBOR za Úniu zabezpečí, aby bola Európskemu parlamentu každoročne predkladaná správa o využívaní kapitálu, o opatreniach, ktoré majú zabezpečiť transparentnosť spôsobu, akým EBOR prispieva k plneniu cieľov Únie, o rizikách a o spolupráci EIB a EBOR mimo Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že guvernér a Komisia nekonajú aktívne, pokiaľ ide o napĺňanie tohto právneho ustanovenia(14);

60.  víta skutočnosť, že EIB podpísala Iniciatívu za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci a v súlade s týmto rámcom začala zverejňovať informácie o svojich úveroch, ktoré poskytuje mimo Európskej únie;

Vonkajšie záležitosti

61.  pripomína, že vonkajšia politika EIB a najmä regionálne technické operačné usmernenia by mali byť v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ podľa článku 21 ZEÚ; vyzýva na plné dodržiavanie právnych predpisov zo strany prijímajúcich krajín;

62.  víta vytvorenie rámca na hodnotenie výsledkov (REM) pre aktivity mimo EÚ a správy o jeho vykonávaní;

63.  vyzýva EIB, aby v rámci existujúceho mandátu posúdila možnosť zvýšenia vonkajšieho financovania v prospech východného susedstva a susedstva krajín južného Stredozemia;

64.  víta skutočnosť, že nový mandát na vonkajšie úvery na roky 2014 – 2020 vyžaduje, aby EIB zverejňovala správy o dokončení projektov; očakáva, že EIB túto požiadavku začne plniť už v roku 2015;

65.  pripomína svoju žiadosť, aby Európsky dvor audítorov (EDA) vypracoval osobitnú správu o vykonávaní vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ a aby porovnal ich pridanú hodnotu voči vlastným zdrojom, ktoré používa EIB, a to skôr ako bude hodnotiť mandát EIB na poskytovanie vonkajších úverov v polovici obdobia; žiada ďalej Európsky dvor audítorov, aby v rámci svojej analýzy rozlišoval medzi zárukami poskytnutými z rozpočtu EÚ, investičným nástrojom, za ktorý ručí Európsky rozvojový fond (ERF), rôznymi formami kombinovaného financovania, ktoré sa používajú v trustovom fonde EÚ – Afrika pre infraštruktúru, karibskom investičnom fonde a investičnom nástroji pre Tichomorie, a použitím spätných tokov prostriedkov na tieto investície; žiada tiež Európsky dvor audítorov, aby do svojej analýzy zahrnul aj finančné prostriedky plynúce z rozpočtu EÚ, ktoré riadi EIB, a to v súvislosti s investičnými prostriedkami financovanými z Európskeho rozvojového fondu a prostredníctvom rôznych foriem kombinovania pomocou nástrojov EÚ pre kombinovanie zdrojov, ako aj využívanie spätných tokov týchto investícií;

Ďalšie odporúčania

66.  vyzýva EIB a Európsky parlament, aby vytvorili platformu pre dialóg medzi EIB a príslušnými výbormi Európskeho parlamentu; žiada preto, aby zástupcovia EIB raz za štvrťrok navštívili Európsky parlament a informovali a diskutovali o pokroku a činnostiach EIB; navrhuje, aby sa zaviedol pravidelný štruktúrovaný dialóg medzi predsedom EIB a Európskym parlamentom, podľa vzoru štvrťročného menového dialógu medzi ECB a Európskym parlamentom, s cieľom zabezpečiť silnejší parlamentný dohľad nad činnosťami EIB a umožniť posilnenú spoluprácu a koordináciu medzi oboma inštitúciami;

67.  poznamenáva, že pretrvávajú sťažnosti predovšetkým zo strany malých podnikov týkajúce sa nedostatočného prístupu k financovaniu z prostriedkov EIB na externé úvery, ako aj k financovaniu za podpory EIF; žiada preto, aby bol vypracovaný ročný prieskum toho, koľko MSP, a najmä mikropodnikov tieto možnosti využilo a aké opatrenia EIB prijala v súvislosti so stratégiami sprostredkovateľov, ktoré EIB využíva na zlepšenie účinného prístupu MSP k financovaniu;

68.  žiada dôkladné posúdenie rizík a systémov kontroly, ktoré sú spojené s kombinovaným financovaním zo strany Európskej komisie, ako aj správu o týchto rizikách a systémoch, ktorá by mala zohľadniť vplyv kombinovania činností nielen z hľadiska dohľadu, ale aj možností riadenia;

69.  víta vysokú kvalitu aktív EIB, pretože miera znehodnotených úverov je takmer na úrovni 0 % (0,2 %) celkového úverového portfólia; domnieva sa, že je veľmi dôležité zaručiť, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších podmienok financovania, čo následne povedie k pozitívnemu vplyvu na priebeh projektov aj na zúčastnené strany a obchodný model EIB;

70.  poznamenáva, že v roku 2015 sa má obnoviť trojstranná dohoda uvedená v článku 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá sa týka spolupráce medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov, pokiaľ ide o metódy kontroly činností EIB pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a členských štátov, ktorú vykonáva Dvor audítorov; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti aktualizovala pôsobnosť Európskeho dvora audítorov tým, že do nej zahrnie všetky nové nástroje EIB, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky EÚ alebo Európskeho rozvojového fondu;

71.  víta skutočnosť, že správna rada EIB v roku 2013 schválila aktualizovanú politiku boja proti podvodom a zároveň potvrdila prístup banky založený na nulovej tolerancii;

72.  žiada výraznejšiu účinnosť, menšiu reguláciu a väčšiu flexibilitu pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EIB;

73.  vyzýva EIB, aby sa zapojila do štruktúrovaného procesu komunikácie s parlamentmi, vládami a sociálnymi partnermi s cieľom pravidelne vyhľadávať tie iniciatívy zamerané na tvorbu pracovných miest, ktoré by mohli prispieť k dosiahnutiu udržateľného rastu konkurencieschopnosti Európy;

74.  víta podporu, ktorá sa MSP poskytuje v oblastiach, v ktorých miera nezamestnanosti mladých ľudí prekračuje 25 %;

75.  víta zameranie na spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (podniky s 250 až 3 000 zamestnancami) prostredníctvom iniciatívy pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou a iniciatívy na financovanie rastu, ktoré stimulujú úvery, najmä pre inovačné spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

76.  víta novú iniciatívu EIB s názvom Kvalifikácia a zamestnanosť ‒ investície do mladých ľudí, ktorá sa zameriava na financovanie zariadení pre odbornú prípravu a študentskú/učňovskú mobilitu, s cieľom ponúknuť mladým ľuďom trvalé možnosti zamestnania, a vyzýva na ešte výraznejšie zameranie na odborné vzdelávanie a zvýšenie investícií do tohto programu pôžičiek v budúcich rokoch; domnieva sa však, že týmto programom by sa nemali odkláňať financie zo súčasného grantového systému, najmä z programu Erasmus +; zdôrazňuje, že mobilitu treba považovať za príležitosť a že musí zostať dobrovoľnou a nestať sa nástrojom prispievajúcim k vyľudňovaniu a marginalizácii oblastí zasiahnutých nezamestnanosťou; žiada, aby sa venovala pozornosť tým projektom, ktoré umožnia tvorbu kvalitných pracovných miest, s osobitným zameraním na projekty týkajúce sa tvorby pracovných miest pre mladých ľudí, a projektom, ktorými sa zvýši podiel žien na trhu práce, zníži dlhodobá nezamestnanosť a zvýšia možnosti znevýhodnených skupín zabezpečiť si prácu;

77.  víta rozsiahle skúsenosti EIB s financovaním vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom operácií študentských pôžičiek, ktoré uskutočnila v Európe, najmä vzhľadom na to, že skupina EIB zaviedla v roku 2015 úverové záruky pre mobilných študentov v rámci Erasmus Master; zdôrazňuje, že ak sa má pre študentov zabezpečiť jednoduchá dostupnosť pôžičiek bez ohľadu na ich ekonomické zázemie, je dôležité zaviesť výhodné pravidlá ich splácania;

78.  vyzýva EIB, aby pri výbere svojich projektov prostredníctvom trojpilierovej metódy hodnotenia venovala mimoriadnu pozornosť kritériu prispievania k rastu a zamestnanosti, a najmä zamestnanosti mladých ľudí, ktoré je obsahom prvého piliera; zdôrazňuje význam pracovných miest, odbornej prípravy a učňovskej prípravy pre mladých ľudí ako súčastí prechodu k udržateľnému modelu zameranému na tvorbu pracovných miest;

79.  pripomína záväzok podpredsedu Katainena zvýšiť potenciál EIB nielen v súvislosti s infraštruktúrou, ale aj pokiaľ ide o zamestnanosť mladých a vzdelávanie, a vyzýva EIB, aby v nasledujúcej výročnej správe informovala o pokroku v tejto oblasti; nazdáva sa, že už zavedené opatrenia v oblasti zamestnanosti mladých ľudí by sa mali vykonávať rýchlejšie a mali by sa postupne rozširovať;

80.  domnieva sa, že EIB by okrem opatrení, ktoré už boli zavedené v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, mala investovať do opatrení, ktoré vytvoria udržateľné pracovné miesta pre mladú generáciu;

o
o   o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 51. (2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0057. (3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0201. (4) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 27. (5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161. (6) Ú. v. EÚ L 177, 7.7.2012, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1. (8) Pozri: Observatori de l’Ebre (CSIC, URLL). Evaluación de Impacto Ambiental (SGEA/SHG; Ref.: GAD/13/05) - ‘Almacenamiento subterráneo de gas natural Amposta (Permiso Castor) Tarragona); IAM 2109-07 - Estudio elaborado por la Dirección General de Política Ambiental y Sostenibilidad del Departamento de Medio Ambienta y Vivienda de la Generalitat de Catalunya sobre el estudio de impacto ambiental del Proyecto de almacén subterráneo de gas natural Castor’; a Simone Cesca, Francesco Grigoli, Sebastian Heimann, Álvaro González, Elisa Buforn, Samira Maghsoudi, Estefania Blanch y Torsten Dahm (2014): ‘The 2013 September–October seismic sequence offshore Spain: a case of seismicity triggered by gas injection?’, Geophysical Journal International, 198, 941–953. (9) Odôvodnenie č. 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1219/2011/EÚ zo 16. novembra 2011 o upísaní ďalších podielov na kapitáli Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Európskou úniou v dôsledku rozhodnutia zvýšiť tento kapitál (Ú. v. EÚ L 313, 26.11.2011, s. 1). (10) Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa uzatvorilo vyšetrovanie vo veci 178/2014/AN týkajúcej sa Európskej investičnej bankyhttp://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/58171/html.bookmark (11) http://newati.publishwhatyoufund.org/2013/index-2013/results/ (12) Odôvodnenie č. 13 rozhodnutia č. 1219/2011/EÚ. (13) http://www.ombudsman.europa.eu/cases/draftrecommendation.faces/en/58471/html.bookmark. (14) Článok 3 rozhodnutia č. 1219/2011/EÚ.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o výstave Expo 2015 v Miláne: Živiť planétu, energia pre život (2015/2574(RSP))

P8_TA(2015)0184 B8-0360/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodného úradu pre výstavníctvo zorganizovať v Miláne svetovú výstavu v období od 1. mája do 30. októbra 2015 na tému Živiť planétu: energia pre život,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 3. mája 2013 o účasti Komisie na svetovej výstave Expo 2015 v Miláne (C(2013)2507),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 3. mája 2013 s názvom Účasť EÚ na Svetovej výstave EXPO 2015 v Miláne s hlavnou témou „Živiť planétu: energia pre život“ (COM(2013)0255),

–  so zreteľom na činnosť vedeckého riadiaceho výboru Európskej únie, ktorú podporili Európska komisia a Európsky parlament a ktorá sa začala 21. marca 2014 s cieľom poskytnúť odborné poradenstvo v súvislosti s výzvami spojenými s potravinovou a výživovou bezpečnosťou, ako aj usmernenia k programu podujatí v rámci Expo 2015,

–  so zreteľom na miléniové rozvojové ciele, ktoré prijala OSN v septembri 2000, a na návrh cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré má prijať nadchádzajúce Valné zhromaždenie OSN v septembri 2015,

–  so zreteľom na publikáciu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) nazvanú Svetové poľnohospodárstvo s výhľadom na obdobie 2030/2050: revízia z roku 2012,

–  so zreteľom na Medzinárodný rok rodinných fariem 2014 FAO,

–  so zreteľom na Medzinárodný rok pôdy 2015 FAO,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou(1),

–  so zreteľom sa svoje uznesenie z 19. januára 2012 o téme Ako predchádzať plytvaniu potravinami: stratégie pre efektívnejší potravinový reťazec v EÚ(2),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä jej článok 25, v ktorom sa uvádza, že právo na výživu je súčasťou práva na primeranú životnú úroveň,

–  so zreteľom na otázku pre Komisiu o svetovej výstave Expo 2015 v Miláne: Živiť planétu, energia pre život (O-000016/2015 – B8-0109/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže téma výstavy Expo 2015 v Miláne Živiť planétu, energia pre život i samotné podujatie by mohli byť vážnym impulzom na diskusiu o zlepšení produkcie a distribúcie potravín, o boji proti plytvaniu potravinami, o podpore a rozvoji už existujúcich pozitívnych prístupov k riešeniu problému nedostatku potravín, podvýživy a zlého stravovania a o dosiahnutí rovnováhy medzi ponukou a spotrebou;

B.  keďže téma výstavy Expo 2015 v Miláne nám dáva príležitosť posúdiť a prediskutovať rôzne prístupy k riešeniu paradoxov globalizovaného sveta, v ktorom podľa údajov FAO na jednej strane 898 miliónov ľudí trpí podvýživou a hladom, zatiaľ čo na druhej strane 1,4 miliardy ľudí má nadváhu z čoho 500 miliónov je obéznych, a táto situácia spôsobuje sociálne a ekonomické škody a v niektorých prípadoch má dramatický dosah na ľudské zdravie;

C.  keďže výstava Expo 2015 v Miláne pripadá na posledný rok miléniových rozvojových cieľov a na Medzinárodný rok pôdy OSN a mala by slúžiť ako inšpirácia na diskusiu o nových cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, o ktorých konečnom návrhu sa rokuje, pričom ústrednou témou tohto procesu je poľnohospodárstvo, potraviny a výživa;

D.  keďže témy výstavy Miláno Expo 2015, ktoré sa týkajú najmä potravín, zahŕňajú aj rybárstvo, ktoré podobne ako poľnohospodárstvo súvisí s otázkou potravín, potravinovou sebestačnosťou a udržateľnosťou;

E.  keďže v rámci výstavy Expo 2015 sa vypracúva „milánska charta“, t. j. dokument, ktorý sa predloží generálnemu tajomníkovi OSN ako posolstvo z výstavy Expo 2015 a príspevok do medzinárodnej diskusie o miléniových rozvojových cieľoch;

F.  keďže témy výstavy Expo 2015 patria v prvom rade do odvetvia poľnohospodárstva, ktoré zostáva kľúčovou súčasťou hospodárstva EÚ vzhľadom na to, že poľnohospodársky vývoz predstavuje dve tretiny jej celkového zahraničného obchodu, že EÚ je naďalej na čele vývozu poľnohospodárskych produktov na svete, že potravinárske odvetvie EÚ vyprodukuje ročný obrat vo výške takmer 1 trilión EUR a zamestnáva viac ako 4 milióny ľudí;

G.  keďže rybárstvo je podobne ako poľnohospodárstvo kľúčovým prvkom ekonomiky, predovšetkým pokiaľ ide o dovoz, vzhľadom na to, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov z oblasti rybárstva a akvakultúry a že hodnota vývozu EÚ je 4,1 miliardy EUR ročne, a po druhé preto, že 116 094 ľudí pracuje v odvetví rybolovu, 85 000 v odvetví akvakultúry a 115 651 v sektore spracovania rýb;

H.  keďže téma Živiť planétu, energia pre život je globálnou témou a zahŕňa všetky ekonomické a výrobné činnosti, ktoré prispievajú k zabezpečeniu výživy a udržateľnosti;

I.  keďže do diskusie o tom, ako uživiť planétu, je potrebné zapojiť odvetvie rybárstva, pretože zabezpečuje plody mora a dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a spotrebou zdrojov;

J.  keďže vedecký riadiaci výbor EÚ pre Expo 2015 predpokladá, že bude nutné sledovať nové poznatky v niektorých konkrétnych oblastiach a podporovať prostredníctvom vzdelávania a komunikačných prostriedkov lepšie chápanie potravín a ich výroby v rámci poľnohospodárskeho sektora, modrej ekonomiky a rybárstva verejnosťou tak, aby ľudia pochopili globálny dosah ich individuálneho výberu potravín;

K.  keďže skúsenosti občianskej spoločnosti a jej zapojenie sa do diskusie o otázkach súvisiacich s výstavou Expo 2015 sú veľmi dôležité a keďže treba podporovať jej skúsenosti a iniciatívy s cieľom rozvinúť zásadnú medzinárodnú diskusiu a usmernenia zamerané na zmiernenie celosvetovej krízy v oblasti potravín a výživy;

L.  keďže zdravá pôda je nielen základnou podmienkou výroby potravín, palív, vlákien a liekov, ale má aj zásadný význam pre naše ekosystémy, pretože zohráva dôležitú úlohu v kolobehu uhlíka, ukladá a filtruje vodu a pomáha v boji proti záplavám a suchu;

M.  keďže naše oceány, moria a vnútrozemské vodné cesty sú cenné, pokiaľ ide o zdravú výživu, a keďže ich ochrana je dôležitá pre život ľudí; keďže rybárstvo a akvakultúra zabezpečujú živobytie 10 – 12 % svetovej populácie;

N.  keďže v záujme zaistenia úplnej transparentnosti pre Expo 2015 platforma Open Expo otvorene zverejňuje všetky informácie týkajúce sa riadenia, organizácie a priebehu podujatia, a možno ju preto považovať za dobrý príklad transparentnosti;

O.  keďže podľa odhadov FAO si bude nárast počtu obyvateľov na svete zo 7 na 9,1 miliardy vyžadovať do roku 2050 až 70 % zvýšenie zásobovania potravinami, hoci tie isté odhady uvádzajú, že samotné zvyšovanie výroby nepostačí na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre všetkých;

P.  keďže počet ľudí trpiacich hladom sa podľa organizácie FAO zvýšil v roku 2010 na 925 miliónov a viac ako tretinu úmrtí detí mladších ako 5 rokov možno pripísať podvýžive;

Q.  keďže podľa odhadov organizácie FAO dosiahne nárast využívania ornej pôdy do roku 2050 len 4,3 %;

R.  keďže rast príjmov na obyvateľa v krajinách s rozvíjajúcou sa ekonomikou vedie k zmene stravovacích návykov smerom k výrobkom s vyšším obsahom bielkovín vrátane bielkovín živočíšneho pôvodu a k polotovarom, čo podporuje zmeny stravovania na celom svete podľa modelu bohatších populácií;

S.  keďže produkcia bielkovín je jednou z hlavných výziev potravinovej bezpečnosti a keďže rybárstvo má preto v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, ako aj modrá ekonomika ako celok, najmä pokiaľ ide o výskum rias;

T.  keďže ryby sú významným zdrojom bielkovín a mikroživín v strave najchudobnejších spoločenstiev, ktoré možno nemajú prístup k iným zdrojom výživy; keďže v mnohých častiach sveta živobytie a možnosť využívania potravy z morských zdrojov majú miestny charakter, v rámci spoločenstiev, ktoré lovia v pobrežných a vnútrozemských vodách v blízkosti svojich domovov;

U.  keďže v prípade stravy s vysokým obsahom živočíšnych produktov sa spotrebuje oveľa viac zdrojov než v prípade stravy obsahujúcej vysoký podiel rastlinných produktov;

V.  keďže poľnohospodárstvo zabezpečuje v rozvojových krajinách prácu a živobytie pre viac než 70 % ekonomicky činného obyvateľstva, najmä žien; keďže podľa odhadov Svetovej banky je pri znižovaní chudoby rast v poľnohospodárskom sektore dvakrát účinnejší než rast v ostatných sektoroch;

W.  keďže podľa FAO pracovalo v roku 2012 v primárnom sektore rybolovu a akvakultúry približne 58,3 milióna ľudí; keďže v roku 2012 predstavovali ženy viac než 15 % všetkých ľudí priamo zapojených do primárneho sektora rybolovu; keďže celkovo rybárstvo a akvakultúra zabezpečujú živobytie pre 10 – 12 % svetovej populácie;

X.  keďže v EÚ existujú oblasti potravinovej neistoty a 79 miliónov ľudí v EÚ žije naďalej pod hranicou chudoby, pričom 124,2 milióna ľudí, t. j. 24,8 % je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s 24,3 % v roku 2011;

Y.  keďže len polovica všetkých rozvojových krajín (62 zo 118) je na dobrej ceste k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov;

Z.  keďže všeobecné právo na potravu a dobrú výživu má pre dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov veľký význam; keďže výživa sa spája s väčšinou, ak nie so všetkými miléniovými rozvojovými cieľmi, ktoré sú medzi sebou úzko prepojené;

AA.  keďže rôzne medzinárodné právne nástroje spájajú právo na výživu s inými ľudskými právami vrátane práva ľudí na život, živobytie, zdravie, vlastníctvo, vzdelanie a vodu;

AB.  keďže podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) vyčlenenej na poľnohospodárstvo na medzinárodnej úrovni za posledné tri desaťročia prudko klesol;

AC.  keďže pojem potravinová a výživová bezpečnosť znamená nielen dostupnosť dodávok potravín, ale zahŕňa aj právo na potraviny, presné informácie o tom, čo jeme, a univerzálny, udržateľný prístup k zdravej výžive, ktorý zahŕňa aj ďalšie faktory, ako je sanitácia, hygiena, očkovanie a detoxikácia;

AD.  keďže hlad a podvýživa sú hlavnými príčinami úmrtnosti ľudí a najväčšími hrozbami pre svetový mier a bezpečnosť;

AE.  keďže kolísavé ceny potravín majú negatívne dôsledky na potravinovú bezpečnosť a potravinový dodávateľský reťazec;

AF.  keďže globálny hospodársky pokles a rastúce ceny potravín a palív zhoršili potravinovú situáciu v mnohých rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, čím sa čiastočne zabrzdil pokrok, ktorý sa dosiahol v poslednom desaťročí v oblasti znižovania chudoby;

AG.  keďže v dôsledku nestabilných poľnohospodárskych trhov a trhov s produktmi rybárstva v rozvojových krajinách je zásobovanie potravinami nadmerne ohrozené prírodnými katastrofami, konfliktami alebo krízami verejného zdravia;

AH.  keďže potravinový systém prispieva k zmene klímy a je ňou zároveň ovplyvňovaný, čo má zasa dôsledky na dostupnosť prírodných zdrojov a podmienky poľnohospodárskej, rybárskej a priemyselnej výroby;

AI.  keďže prírodné katastrofy spôsobené zmenou klímy majú vážny dosah na členské krajiny EÚ a zámorské územia, pričom ohrozujú potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, najmä v už aj tak citlivých situáciách;

AJ.  keďže Európska komisia odhaduje, že na celom svete sa stratí alebo vyhodí až 30 % potravín, a ak sa neprijmú preventívne opatrenia, vzrastie ročná produkcia potravinového odpadu v Európskej únii, ktorá predstavuje približne 89 miliónov ton (179 kg na osobu), do roku 2020 na približne 126 miliónov ton, teda o 40 %;

AK.  keďže lepšie riadenie potravinárskeho odvetvia by znamenalo efektívnejšie využívanie pôdy, lepšie hospodárenie s vodnými zdrojmi a pozitívne by sa celkovo prejavilo na svetovom poľnohospodárskom a rybárskom odvetví, pričom by sa pokročilo aj v boji proti podvýžive a nesprávnemu stravovaniu v rozvojovom svete;

AL.  keďže odhadzovanie rýb predstavuje nezmyselné plytvanie cennými zdrojmi živobytia a zohráva významnú úlohu v znižovaní stavov morských populácií; keďže odhadzovanie úlovkov môže mať viacero nepriaznivých ekologických vplyvov na morské ekosystémy v dôsledku zmien v celkovej štruktúre trofických reťazcov a biotopov, čo by na druhej strane mohlo ohroziť udržateľnosť súčasného rybárstva;

AM.  keďže hlad, zlé stravovanie a podvýživa sa vyskytujú súčasne s paradoxnou mierou obezity a chorobami, ktorých príčinou je nevyvážená strava, čo má sociálne a hospodárske dôsledky, niekedy s vážnym vplyvom na ľudské zdravie;

AN.  keďže investičné obchodné dohody by mohli mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a prispieť k podvýžive, ak prenájom alebo odpredaj ornej pôdy súkromným investorom povedie k tomu, že miestni obyvatelia prídu o prístup k výrobným zdrojom, ktoré sú nevyhnutné pre ich živobytie, alebo že sa veľký podiel potravín bude vyvážať a predávať na medzinárodných trhoch, čím sa hostiteľský štát stane závislejším od výkyvov cien komodít na medzinárodných trhoch a zraniteľnejším voči nim;

AO.  keďže hlad nemožno natrvalo odstrániť jednoduchým dodávaním dostatku potravín pre všetkých, ale treba umožniť drobným poľnohospodárom a rybárom, aby vlastnili a obrábali pôdu, a obhospodarovali vodné zdroje, pričom sa dodržiavajú systémy spravodlivého obchodu, vymieňajú sa poznatky, inovácie a udržateľné postupy;

AP.  keďže je vhodné uznať kľúčovú úlohu poľnohospodárov a rybárov, najmä rodinných poľnohospodárskych a rybárskych podnikov, pri zaisťovaní celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

AQ.  keďže je zvlášť dôležité uznávať kľúčovú úlohu rybárov a chovateľov rýb na našich európskych pobrežných územiach a ostrovoch;

AR.  keďže je vhodné uznať multifunkčný aspekt poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva, ktoré majú okrem výroby potravín kľúčový význam pre verejné blaho, pokiaľ ide o kvalitu krajiny, biodiverzitu, stabilitu klímy, kvalitu morí a zmierňovanie prírodných katastrof, ako sú povodne, suchá a požiare;

1.  zdôrazňuje, že na riešenie problému potravinovej bezpečnosti sú nevyhnutné: silné a udržateľné poľnohospodárske a rybárske odvetvia v celej EÚ, prosperujúca a diverzifikovaná ekonomika vidieka, čisté životné prostredie a rodinné poľnohospodárske podniky, podporované silnou, spravodlivejšou, medzinárodne udržateľnou a primerane financovanou spoločnou poľnohospodárskou politikou;

2.  zdôrazňuje, že je takisto dôležité, aby sa zaviedlo udržateľné a primerané financovanie spoločnej rybárskej politiky (SRP) a zaručila súdržnosť medzi obchodnou a rybárskou politikou EÚ;

3.  domnieva sa, že environmentálna udržateľnosť bude možná a snahy o prispôsobenie sa zmene klímy budú úspešné len vtedy, keď budú poľnohospodárske podniky ekonomicky životaschopné a poľnohospodári budú mať prístup k pôde, úverom a odbornej príprave;

4.  žiada Komisiu a členské štáty, aby využili tému výstavy Expo 2015 v Miláne – Živiť planétu, energia pre život – na vytýčenie cieľov v záujme naplnenia práva na dostatočnú, zdravú, udržateľnú a uvedomelú spotrebu potravín;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že pavilón EÚ na EXPO 2015 zvýši povedomie o potrebe riešiť naliehavé problémy v celom potravinovom reťazci vrátane dlhodobej udržateľnosti výroby potravín, distribúcie a spotreby, s cieľom riešiť problém plytvania potravín a bojovať proti podvýžive, zlému stravovaniu a obezite;

6.  zdôrazňuje, že právo na potraviny je základným ľudským právom a zabezpečí sa len vtedy, keď budú mať všetci ľudia prístup k vhodnej, bezpečnej a výživnej strave, ktorá splní ich výživové potreby pre aktívny a zdravý život;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k potravinám je predpokladom zníženia chudoby a nerovnosti a dosiahnutia miléniových rozvojových cieľov;

8.  zdôrazňuje, že v programe na obdobie po roku 2015 by v rámci cieľa skoncovať s hladom mal mať jednu z najdôležitejších úloh aj naďalej boj proti podvýžive a zabezpečenie všeobecného prístupu k postačujúcej výživnej potrave, spolu s osobitnou výzvou odstrániť všetky formy podvýživy do roku 2030;

9.  domnieva sa, že zvýšená volatilita na potravinovom trhu predstavuje problém pre udržateľnosť a vyžaduje si, aby sme posilnili opatrenia na podporu bezpečnosti dodávok potravín a environmentálnu udržateľnosť produkcie potravín riešením nedostatku prírodných zdrojov a podporou výskumu a inovácií v poľnohospodárstve a rybárstve;

10.  je presvedčený, že vhodný inštitucionálny, regulačný a monitorovací rámec dokáže podporiť prostredie na rozvíjanie silných, udržateľných, spravodlivých, dostupných a diverzifikovaných systémov poľnohospodárskeho a rybárskeho trhu;

11.  trvá na tom, aby Komisia zabezpečila súlad medzi politickými rozhodnutiami svojich generálnych riaditeľstiev pre obchod, poľnohospodárstvo a rybárstvo s cieľom zabezpečiť reciprocitu, pokiaľ ide o normy v oblasti hygieny a udržateľnosti;

12.  zastáva názor, že by sa malo podporovať drobné poľnohospodárstvo, organické poľnohospodárstvo, poľnohospodárstvo s vysokou prírodnou hodnotou alebo poľnohospodárstvo na báze využívania stromov, pretože predstavujú modely, ktoré sú mimoriadne účinné z hľadiska udržateľnosti svetovej produkcie potravín;

13.  vyzýva Komisiu, aby nabádala k účinnejším agronomickým postupom, napríklad k agroekologickému a diverzifikačnému prístupu, a k lepšiemu riadeniu udržateľných poľnohospodárskych zdrojov s cieľom: znížiť vstupné náklady poľnohospodárskej výroby a plytvanie potravinami, zvýšiť prenášanie poznatkov a inovácií, podporovať efektívnosť zdrojov a zvyšovať rozmanitosť plodín a udržateľnosť poľnohospodárskych systémov;

14.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum v oblasti kvality pobrežných vôd a obhospodarovania pôdy a udržateľnú intenzifikáciu tým, že podporí efektívnejšie využívanie živín, vody a energie, väčšmi sa zameria na ochranu vodných a pôdnych zdrojov; naďalej bude prispôsobovať biologické opatrenia na boj proti škodcom (integrovaná ochrana proti škodcom – IPM) a bude podporovať výskum v záujme zvyšovania výnosov pri súčasnom znižovaní vplyvu na životné prostredie;

15.  je znepokojený zaberaním pôdy a vplyvom tohto javu na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách, ako aj na budúcnosť poľnohospodárstva a poľnohospodárov;

16.  je znepokojený nárastom nezákonného rybolovu na celom svete, ktorý má veľmi škodlivé účinky na životné prostredie, biodiverzitu a ekonomiku;

17.  vyzýva Komisiu, aby medzi členskými štátmi šírila osvetu a nabádala ich, aby pôdu ako zdroj využívali s ohľadom na udržateľnosť, čo je nevyhnutné v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti a riadnej výživy, prispôsobenia sa zmene klímy a zmierňovania jej dôsledkov, ako aj v záujme udržateľného rozvoja vo všeobecnosti;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť problematiku degradácie pôdy, ktorá ďalej zhoršuje chudobu a potravinovú bezpečnosť;

19.  vyzýva Komisiu, aby nabádala na celosvetové plnenie dobrovoľných usmernení OSN-FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov tak zo strany investorov, ako aj cieľových krajín;

20.  vyzýva taliansku vládu, aby navrhla a rozvíjala projekty pre udržateľné opätovné využitie priestorov výstavy Expo 2015;

21.  vyzýva Komisiu, aby na celosvetovej úrovni pomohla dosiahnuť ciele FAO v záujme podpory rozvoja poľnohospodárskych, environmentálnych a sociálnych politík, ktoré nabádajú na udržateľné rodinné poľnohospodárstvo;

22.  zdôrazňuje, že súčasná nerovnováha v potravinovom dodávateľskom reťazci ohrozuje udržateľnosť výroby potravín, požaduje väčšiu transparentnosť a spravodlivosť reťazca a odstránenie nekalých obchodných praktík a iných narušení trhu s cieľom zabezpečiť spravodlivé zárobky pre poľnohospodárov, spravodlivý zisk a stanovovanie cien v celom potravinovom reťazci a životaschopný poľnohospodársky sektor, ktorý zaručí potravinovú bezpečnosť; vyzýva preto Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie čo najrýchlejšieho dosiahnutia týchto cieľov;

23.  zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali presadzovať politiky zamerané na boj proti nečestným praktikám, ktorých existenciu uznáva fórum Komisie na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca;

24.  zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia potravinovej bezpečnosti je potrebné rázne bojovať proti strate pôdy a nevyužívaniu okrajových poľnohospodárskych oblastí;

25.  zdôrazňuje, že v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti je potrebné dôrazne bojovať proti nezákonnému rybolovu;

26.  vyzdvihuje kľúčovú úlohu rozvoja vidieka z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rastu území a žiada o podporu pre mladých poľnohospodárov;

27.  vyzýva Európsku komisiu, aby pracovala na ambicióznej medzinárodnej dohode o zmiernení klimatickej zmeny, ktorá bude zahŕňať aj otázku potravín, a to s ohľadom na medzinárodné rozhovory v rámci 21. zasadnutia konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktoré sa uskutoční v roku 2015 v Paríži;

28.  vyzýva Radu, aby uznala úlohu celého poľnohospodárskeho odvetvia pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa jej;

29.  vyzýva Komisiu, aby bojovala proti plytvaniu potravinami prostredníctvom ambicióznych, jasne vymedzených a záväzných cieľov a aby členské štáty podnecovala do prijímania opatrení proti plytvaniu potravinami na každej úrovni potravinového dodávateľského reťazca – od poľa až k tanieru;

30.  nabáda členské štáty, aby vychovávali občanov, podporovali a šírili najlepšie postupy, vykonávali analýzy a podnecovali sociálne a vzdelávacie kampane v školách o plytvaní potravinami a o význame zdravého, vyváženého stravovania, v rámci ktorého sa uprednostňuje miestna poľnohospodárska produkcia, a aby bol rok 2016 vyhlásený za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami;

31.  považuje za dôležité začať dialóg so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť, aby sa nepredané a bezpečné jedlé potraviny systematicky dávali k dispozícii charitatívnym organizáciám;

32.  naliehavo vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby vo výskume a vzdelávaní podporovali zdravé potraviny, rozumnú výživu a kvalitné a udržateľné výživové normy – pričom začnú v školách od najútlejšieho veku a budú nabádať na zodpovedný a zdravý životný štýl – a aby ďalej rozvíjali politiku zameranú na odstránenie podvýživy, zlého stravovania a na prevenciu obezity;

33.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať osvetu týkajúcu sa zdravého, vyváženého stravovania, zvyšovať informovanosť o miestnych produktoch a tradičných stravovacích návykoch a propagovať ich;

34.  rozhodne odporúča, aby sa celý potravinový systém, ktorý okrem poľnohospodárstva tvoria politiky v oblasti obchodu, zdravotníctva, vzdelávania, klímy a energetiky, opieral o prístup založený na ľudských právach, za ktorý by sa mala EÚ zasadzovať;

35.  žiada preto, aby sa problematika rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien zahrnuli do všetkých politík zameraných na boj proti potravinovej neistote;

36.  pripomína, že je dôležité podporovať poľnohospodárstvo a rybárstvo v rozvojom svete a takisto prideľovať primeraný podiel zahraničnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ poľnohospodárskemu sektoru; považuje za poľutovaniahodné, že od osemdesiatych rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo, a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu;

37.  domnieva sa, že je dôležité zlepšiť podmienky žien v poľnohospodárstve, najmä v afrických, karibských a tichomorských štátoch (AKT), keďže sa preukázalo, že vďaka posilňovaniu postavenia žien na vidieku a súvisiacim investíciám sa výrazne zvyšuje produktivita a znižuje sa hlad a podvýživa;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uprednostňovali programy spolupráce založené na mikroúveroch s cieľom podporovať malé, environmentálne udržateľné poľnohospodárske podniky pri zabezpečovaní obživy pre miestne obyvateľstvo;

39.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a komisárom zúčastnených členských štátov zodpovedných za výstavu Expo 2015 v Miláne.

(1) Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 8. (2) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 25.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o situácii v Nigérii (2015/2520(RSP))

P8_TA(2015)0185 RC-B8-0370/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii a osobitne na svoju poslednú rozpravu v pléne na túto tému 14. januára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej vrátane vyhlásení z 8. januára, 19. januára, 31. marca, 14. apríla a 15. apríla 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. februára 2015,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 583/2014 z 28. mája 2014(1), na základe ktorého bola skupina Boko Haram doplnená do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov,

–  so zreteľom na piaty ministerský dialóg medzi Nigériou a EÚ, ktorý sa uskutočnil 27. novembra 2014 v Abuji,

–  so zreteľom na predbežné závery volebných pozorovateľských misií EÚ a Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na regionálnu konferenciu o bezpečnosti, ktorá sa konala 20. januára 2015 v Niamey,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna o pokračujúcom násilí a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v severovýchodnej Nigérii,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva o možnosti, že členovia Boko Haram by mohli byť obvinení z vojnových zločinov,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Nigéria ratifikovala 22. júna 1983,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Nigéria ratifikovala 29. októbra 1993,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky prijatú 29. mája 1999 a najmä ustanovenia kapitoly IV,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý stanovuje, že vo všetkých vonkajších politikách Európskej únie treba zohľadňovať zásadu súdržnosti politík v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Nigéria je najľudnatejšou a najviac etnicky rôznorodou africkou krajinou, je z regionálneho a náboženského hľadiska rozštiepená a rozdelená na severnú a južnú časť a je poznamenaná veľmi vážnou hospodárskou a sociálnou nerovnosťou;

B.  keďže Nigéria je najväčšou ekonomikou na africkom kontinente a významným obchodným partnerom EÚ, ale napriek svojim obrovským zdrojom patrí medzi krajiny s najväčšou nerovnosťou na svete, pričom viac ako 70 % jej obyvateľov žije z menej ako 1,25 USD na deň a 10 % obyvateľov ovláda viac než 90 % bohatstva a zdrojov krajiny;

C.  keďže pri útokoch, ktoré skupina Boko Haram spáchala od 3. do 8. januára 2015 v meste Baga a 16 okolitých mestách a obciach, bolo podľa satelitných záberov zničených takmer 3 700 budov a tisíce osôb bolo zabitých;

D.  keďže Boko Haram obsadila niekoľko miest v severovýchodnej Nigérii a naďalej rozširuje svoje rady násilným verbovaním civilistov vrátane mnohých detí; keďže násilie spôsobené Boko Haram má za následok viac ako 22 000 úmrtí od roku 2009, pričom skupina útočí bez rozdielu na kresťanov, moslimov, ako aj hocikoho iného, kto nevyznáva ich dogmatickú a extrémnu vieru; keďže skupina Boko Haram vyslovila v marci 2015 vernosť Islamskému štátu; keďže 27. marca 2015 sa v severovýchodnom meste Damasak našli stovky tiel, pričom podľa všetkého ide o obete ozbrojeného povstania Boko Haram;

E.  keďže v apríli 2014 bolo z vládnej školy v Chiboku (štát Borno) unesených viac než 270 dievčat; keďže väčšina z nich je naďalej nezvestná a sú vážne ohrozené rizikom sexuálneho násilia, otroctva a núteného sobáša; keďže skupina Boko Haram odvtedy uniesla ďalšie stovky osôb; keďže 28. apríla 2015 sa takmer 300 dievčat a žien podarilo zachrániť v pralese Sambisa;

F.  keďže OSN odhaduje, že násilie v štátoch Borno, Yobe a Adamawa viedlo k vysídleniu 1,5 milióna ľudí vrátane 800 000 detí a ozbrojeným povstaním sú postihnuté viac než tri milióny osôb;

G.  keďže viac než 300 000 Nigérijčanov utieklo pred násilím do severozápadného Kamerunu a juhozápadného Nigeru a keďže stovky Nigérijčanov riskujú svoje životy a vydávajú sa na migračné trasy do EÚ v nádeji, že budú žiť v lepších hospodárskych a sociálnych podmienkach a v bezpečí;

H.  keďže Boko Haram chce v severnej Nigérii vytvoriť Islamský štát vrátane zavedenia trestných súdov podľa šaríe a zakázať západné vzdelávanie;

I.  keďže vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu už farmári nemôžu obrábať svoju pôdu ani zberať úrodu, pretože sa boja útokov Boko Haram, čím sa ešte viac zhoršuje problém nedostatku potravín;

J.  keďže počet útokov vrátane tých, pri ktorých sú ako samovražední atentátnici využívané deti, sa zvyšuje a keďže útoky sú páchané na rozsiahlom území a tiež v susedných krajinách, ako sú Čad a Kamerun;

K.  keďže počiatočná reakcia nigérijských orgánov bola mimoriadne nedostatočná a u obyvateľstva vyvolala pocit nedôvery voči štátnym inštitúciám; keďže počas bývalej vlády dochádzalo zo strany nigérijských orgánov k hromadnému zatýkaniu a zadržiavaniu osôb, k mimosúdnym popravám, ako aj k veľkému počtu ďalších porušení medzinárodného práva;

L.  keďže rozšírenie ozbrojeného povstania Boko Haram do susedných krajín potvrdzuje, že je potrebná väčšia regionálna spolupráca a reakcia;

M.  keďže Nigéria zohráva kľúčovú úlohu v regionálnej a africkej politike a je hnacou silou regionálnej integrácie prostredníctvom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS);

N.  keďže príjmy z ropy neustále klesajú a hrozí hospodárska kríza a keďže podľa niektorých odhadov sa v Nigérii každoročne ukradne ropa v hodnote 3 až 8 miliárd USD; keďže desaťročia zlého ekonomického riadenia, nestability a korupcie bránili v investovaní do systémov vzdelávania a sociálnych služieb v Nigérii;

O.  keďže vzdelávanie, gramotnosť, práva žien, sociálna spravodlivosť a spravodlivé rozdeľovanie štátnych príjmov v spoločnosti prostredníctvom daňového systému, znižovanie nerovnosti a boj proti korupcii a daňovým únikom majú kľúčový význam v boji proti fundamentalizmu, násiliu a netolerancii;

P.  keďže terorizmus je globálnou hrozbou, ale keďže úsilie svetového spoločenstva o prijatie viac opatrení voči Boko Haram v Nigérii závisí do určitej miery od úplnej vierohodnosti, zodpovednosti a transparentnosti volieb;

Q.  keďže Nigéria je ešte mladá a krehká demokracia, ktorá po vyhlásení výsledkov volieb v roku 2011 a po podozreniach z manipulácie s hlasmi voličov čelila extrémnemu násiliu;

R.  keďže nezávislá národná volebná komisia (INEC) presunula termín volieb zo 14. a 28. februára 2015 na 28. marca a 11. apríla 2015, aby vláde umožnila začať vojenské akcie proti Boko Haram, a keďže regionálna reakcia sa začala v marci 2015;

S.  keďže čadská armáda spoločne s Nigerom a Kamerunom je hlavnou silou boja proti Boko Haram a keďže sa uznáva jej plné angažovanie proti teroristom z Boko Haram v mestách Gamboru Ngala, Malam Fatori a Kangalam v Nigérii; keďže sa uznáva vysoká cena, ktorú táto armáda zaplatila v boji proti terorizmu; keďže Európsky parlament vyjadruje plnú solidaritu so zranenými a s rodinami obetí;

T.  keďže volebná kampaň prebehla v napätom prostredí, pričom vo všetkých častiach krajiny, najmä na juhu a juhozápade, sa v súvislosti s voľbami vyskytli prípady násilia, Boko Haram uskutočnila útoky na odradenie voličov od účasti na voľbách a objavili sa prípady porušovania pravidiel vedenia volebnej kampane a prípady ovplyvňovania voličov;

U.  keďže miestni a medzinárodní pozorovatelia vrátane pozorovateľov EÚ zaznamenali systémové nedostatky, predovšetkým pri počítaní hlasov, popri zneužívania výkonu funkcie a používania násilia; keďže sa však nezaznamenala žiadna systematická manipulácia;

V.  keďže na pozvanie vlády EÚ vyslala do krajiny dlhodobú volebnú pozorovateľskú misiu, ktorej súčasťou bola delegácia Európskeho parlamentu; keďže takéto misie vyslali aj Africká únia, Spoločenstvo národov a ECOWAS;

W.  keďže 31. marca 2015 bol za víťaza volieb vyhlásený prezidentský kandidát opozičnej strany All Progressives Congress (APC) generál Muhammadu Buhari a doterajší prezident pokojne uznal svoju porážku; keďže opozičná strana APC získala väčšinu hlasov v prezidentských voľbách, voľbách do senátu a snemovne reprezentantov v štyroch zo šiestich geopolitických zón;

X.  keďže vo voľbách bolo zvolených menej žien ako v roku 2011, keď sa už tento negatívny trend prejavoval;

Y.  keďže 17 % dievčat je zosobášených skôr, než dosiahnu vek 15 rokov, pričom miera detských manželstiev v severozápadnom regióne dosahuje až 76 %; keďže Nigéria má najvyšší absolútny počet obetí mrzačenia ženských pohlavných orgánov celosvetovo a na odhadovanom počte 115 – 130 miliónov obetí vo svete má asi štvrtinový podiel;

1.  dôrazne odsudzuje pokračujúce a čoraz viac znepokojujúce násilie vrátane pokračujúcej vlny ozbrojených a bombových útokov, samovražedných bombových útokov, sexuálneho otroctva a iného sexuálneho násilia, únosov a iných násilných činov, ktorých sa dopustila teroristická sekta Boko Haram na civilistoch, vládnych a vojenských cieľoch v Nigérii, čo viedlo k tisícom mŕtvych a zranených a k státisícom vysídlených osôb a čo by mohlo predstavovať zločiny proti ľudskosti;

2.  odsudzuje masaker nevinných mužov, žien a detí a stojí po boku nigérijského ľudu v jeho odhodlaní bojovať proti všetkým formám terorizmu v jeho krajine; oceňuje prácu všetkých novinárov a obhajcov ľudských práv v snahe upozorniť svet na extrémizmus sekty Boko Haram a na nevinné obete jej násilia;

3.  pripomína, že uplynul rok od únosu 276 dievčat zo školy v okolí mesta Chibok a podľa skupín na ochranu ľudských práv bolo unesených aspoň ďalších 2 000 dievčat a žien; žiada vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinuli maximálne úsilie o nájdenie unesených osôb a ich oslobodenie;

4.  žiada novozvoleného prezidenta, aby dodržal svoje predvolebné sľuby a urobil všetko pre ukončenie násilia páchaného Boko Haram, pre obnovenie stability a bezpečnosti v celej krajine a pre vyriešenie základných príčin tohto terorizmu a aby predovšetkým podnikol ráznejšie kroky v boji proti vnútornej korupcii, zlému hospodáreniu a neefektívnosti v rámci verejných inštitúcií a armády, ktoré spôsobili jej neschopnosť bojovať proti pohrome v podobe Boko Haram na severe krajiny, a aby prijal opatrenia na odstavenie Boko Haram od jej zdrojov nelegálnych príjmov prostredníctvom spolupráce so susednými krajinami, najmä pokiaľ ide o pašovanie a nezákonné obchodovanie;

5.  žiada nigérijské náboženské orgány a vodcov, aby aktívne spolupracovali s občianskou spoločnosťou a verejnými orgánmi s cieľom bojovať proti extrémizmu a radikalizácii;

6.  vyzýva nové nigérijské orgány, aby prijali plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja severných a južných štátov s cieľom riešiť otázky chudoby, nerovnosti, vzdelávacích možností a prístupu k zdravotnej starostlivosti a odporovali spravodlivé rozdelenie príjmov z ropy v kontexte decentralizácie, ktoré sú príčinou neutíchajúceho násilia; rovnako vyzýva nigérijské orgány, aby podnikli vážne kroky na ukončenie zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, detských manželstiev a detskej práce; vyzýva EÚ, aby využila všetky svoje nástroje na podporu týchto opatrení a účinne obmedzila nezákonné finančné toky, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a aby posilnila demokratickú medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach;

7.  víta odhodlanie vyjadrené 13 štátmi zúčastnenými na regionálnom samite v Niamey konanom 20. a 21. januára 2015, najmä vojenský záväzok Čadu, Kamerunu, Nigeru a Nigérie bojovať proti teroristickej hrozbe, ktorou predstavuje Boko Haram; nabáda na posilnenie tejto regionálnej reakcie s využitím všetkých dostupných prostriedkov a pri úplnom dodržiavaní medzinárodného práva; vyzýva najmä ECOWAS, aby sa naďalej usilovalo o sfunkčnenie svojej novej protiteroristickej stratégie a venovalo osobitnú pozornosť zamedzeniu cezhraničných nezákonných tokov zbraní, bojovníkov a pašovania; ďalej trvá na tom, že bez takejto spolupráce bude násilie pravdepodobne pokračovať a dôjde k oslabeniu mieru a stability v regióne; v tejto súvislosti upozorňuje na vyjadrenie lojálnosti Boko Haram voči Islamskému štátu a na nevyhnutnosť zabrániť akejkoľvek ďalšej koordinácii alebo spolupráci medzi týmito dvomi teroristickými organizáciami a rozšíreniu tejto hrozby;

8.  víta iniciatívy rady Africkej únie pre mier a bezpečnosť a vyzýva Africkú úniu, aby spolu so všetkými zainteresovanými krajinami začala bezodkladne realizovať konkrétne činnosti na koordináciu boja proti teroristickým skupinám v regióne Sahel; naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby podporovala rozvoj regionálnych mechanizmov pre riadenie konfliktov, napríklad afrických pohotovostných síl, ako aj možnosť využitia mierového nástroja pre Afriku a nástrojov krízového riadenia EÚ;

9.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo viac pre pomoc nigérijskej vláde v boji proti Boko Haram a zameralo sa na riešenie hlavných príčin terorizmu, keďže iba globálna reakcia môže zabezpečiť trvalé ukončenie násilia a fundamentalizmu;

10.  žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoj záväzok a poskytli komplexnú politickú, rozvojovú a humanitárnu podporu Nigérii a jej ľudu v boji proti hrozbe Boko Haram a pri zabezpečovaní rozvoja krajiny; naliehavo žiada EÚ, aby pokračovala v politickom dialógu s Nigériou podľa článku 8 revidovanej Dohody z Cotonou a aby v tejto súvislosti vyriešila otázky týkajúce sa všeobecných ľudských práv vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, ako aj zákazu diskriminácie na akomkoľvek základe, ktoré sú zakotvené vo svetových, regionálnych a vnútroštátnych nástrojoch v oblasti ľudských práv;

11.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo aj nigérijským utečencom v susedných krajinách; nalieha na členské štáty EÚ, aby ihneď zriadili dôveryhodný a holistický európsky systém riadenia migračných trás zo subsaharskej Afriky na Blízky východ a do severnej Afriky, ponúkli udržateľné rozvojové riešenia krajinám pôvodu, ako je Nigéria, a ukončili tak ľudské tragédie, ktoré sa na týchto trasách odohrávajú;

12.  nalieha na EÚ, aby vyšetrila financovanie Boko Haram a zamerala sa na transparentnosť obchodu so všetkými prírodnými zdrojmi vrátane ropy s cieľom predísť akejkoľvek podpore konfliktov zo strany ktorejkoľvek spoločnosti; vyzýva nigérijské orgány a zahraničné spoločnosti, aby pomohli posilniť správu v ťažobnom sektore dodržiavaním iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle a zverejnením súm, ktoré platia nigérijskej vláde;

13.  domnieva sa, že nigérijská vláda má právo a zodpovednosť chrániť svojich občanov pred terorizmom, ale trvá na tom, aby sa takéto opatrenia vykonávali s rešpektom pre ľudské práva a zásady právneho štátu;

14.  vyzýva na dôkladné vyšetrovanie, pokiaľ ide o obvinenia z porušovania ľudských práv vrátane mimosúdnych popráv, mučenia, svojvoľného zatýkania a zneužívania v súvislosti s vydieraním, a domnieva sa, že takéto opatrenia nemôžu byť odôvodnené ako prostriedok v boji proti hrozbe, ktorú predstavuje Boko Haram alebo iné teroristické organizácie; domnieva sa, že ak sa má zabezpečiť účinná trestná spravodlivosť v záujme boja proti terorizmu, je nevyhnutné uskutočniť reformu nigérijského súdneho systému, ako aj štátnych bezpečnostných síl Nigérie;

15.  nalieha, aby boli zranení vojaci primerane ošetrení a aby bola dievčatám a ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia počas ozbrojeného konfliktu, ponúknutá plná škála zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v zariadeniach financovaných EÚ v súlade so spoločným článkom 3 Ženevského dohovoru, ktorým sa bez rozdielu zaručuje úplná nevyhnutná zdravotná starostlivosť, ktorú si stav zranených a chorých vyžaduje;

16.  blahoželá generálovi Muhammaduovi Buharimu, ako úspešnému prezidentskému kandidátovi za stranu APC, a všetkým, ktorí získali kreslá v senáte, snemovni reprezentantov alebo boli zvolení za guvernérov alebo členov národných zhromaždení, a to zo všetkých politických strán; vyzdvihuje tých kandidátov, ktorí uznali svoju volebnú porážku s pokorou, počínajúc úradujúcim prezidentským kandidátom Goodluckom Jonathanom, a víta trvalý záväzok všetkých politických strán a kandidátov vo vzťahu k pokojným voľbám a vyzýva ich, aby naďalej akceptovali výsledky bez akéhokoľvek násilia;

17.  blahoželá nigérijskému ľudu k jeho demokratickému odhodlaniu a mobilizácii počas volebného procesu a žiada nigérijské orgány, aby posilnili dobrú správu a presadzovali zodpovednejšie demokratické inštitúcie; domnieva sa, že mocenská zmena prostredníctvom volebných urien je prejavom prehlbujúcej sa demokracie v Nigérii, čím môže slúžiť ako vzor pre iné africké krajiny;

18.  víta odhodlanie nigérijskej nezávislej národnej volebnej komisie (INEC) zorganizovať primerane vierohodný a v čo najväčšej miere transparentný a spravodlivý volebný proces, a to napriek vnútorným a vonkajším obmedzeniam a tlakom, ktorým čelila, a najmä možnosť voliť aj pre ľudí so zdravotným postihnutím;

19.  nabáda obete, aby svoje sťažnosti riešili prostredníctvom úradných postupov riešenia sporov, a žiada nigérijské orgány, aby všetky prípady úplne a vierohodne vyšetrili a v medziach zákona vykonali nápravu; žiada EÚ, aby podporila vypracovanie takýchto postupov;

20.  vyzýva nigérijskú vládu, aby podporovala zapojenie žien do verejného a politického života;

21.  pripomína svoje výzvy na zrušenie zákona zameraného proti homosexuálom a trestu smrti;

22.  žiada nigérijské orgány, aby prijali núdzové opatrenia v delte rieky Niger vrátane opatrení na ukončenie nelegálnych činností v súvislosti s ropou a na pomoc ľuďom ohrozeným znečistením; žiada EÚ a jej členské štáty, aby poskytli technické odborné znalosti a zdroje na pomoc pri obnovení tejto oblasti; žiada všetky spoločnosti pôsobiace v regióne, aby dodržiavali najprísnejšie medzinárodné normy a zdržali sa akýchkoľvek činností, ktoré by boli na úkor životného prostredia alebo miestnych spoločenstiev;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Nigérie, predstaviteľom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov a Africkej únii.

(1) Ú. v. EÚ L 160, 29.5.2014, s. 27.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o prípade Nade Savčenkovej (2015/2663(RSP))

P8_TA(2015)0186 RC-B8-0406/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a Ukrajine, najmä na uznesenie z 12. marca 2015 o vražde ruského opozičného lídra Borisa Nemcova a o stave demokracie v Rusku(1) a na uznesenie z 15. januára 2015 o situácii na Ukrajine(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 4. marca 2015 o pokračujúcom zadržiavaní Nade Savčenkovej,

–  so zreteľom na Komplex opatrení na uplatňovanie minských dohôd, ktorý bol prijatý a podpísaný v Minsku 12. februára 2015 a ktorý ako celok podporila rezolúcia BR OSN č. 2202 (2015) zo 17. februára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ zo 16. apríla 2015 o únose a nelegálnom zadržiavaní ukrajinských občanov Ruskou federáciou,

–  so zreteľom na ustanovenia medzinárodného humanitárneho práva, najmä na ustanovenia Tretieho ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami z 12. augusta 1949,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Ukrajiny, predsedu Európskej rady a predsedu Európskej komisie, ktoré je výsledkom 17. samitu medzi EÚ a Ukrajinou a ktoré vyzýva na urýchlené prepustenie všetkých rukojemníkov a nezákonne zadržiavaných osôb vrátane Nade Savčenkovej,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže proruskí bojovníci z tzv. Luhanskej ľudovej republiky vytvorenej na území východnej Ukrajiny 18. júna 2014 nezákonne uniesli na území Ukrajiny Naďu Savčenkovú, vojenskú pilotku v hodnosti poručíka a bývalú dôstojníčku ukrajinských ozbrojených síl, uväznili ju a potom ju nezákonne previezli do Ruskej federácie;

B.  keďže pani Savčenková, narodená v roku 1981, má za sebou významnú vojenskú kariéru a bola jedinou ženou v ukrajinských mierových jednotkách v Iraku a prvou ženou, ktorá bola prijatá na ukrajinskú Akadémiu leteckých síl a ktorá sa dobrovoľne prihlásila na účasť v bojoch na východnej Ukrajine v rámci práporu Ajdar, počas ktorých bola potom zadržaná;

C.  keďže vyšetrovacia komisia Ruska vzniesla 24. apríla 2015 voči Nade Savčenkovej konečné obvinenia (napomáhanie a navádzanie na vraždu dvoch a viacerých osôb, napomáhanie a navádzanie na útok na život dvoch a viacerých osôb a protiprávne prekročenie hranice Ruskej federácie);

D.  keďže Naďa Savčenková je členkou Najvyššej rady Ukrajiny a ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE); keďže jej imunitu potvrdil výbor PACE pre rokovací poriadok, imunitu a inštitucionálne záležitosti; keďže Ruská federácia odmieta diplomatickú imunitu Nade Savčenkovej ako členky Najvyššej rady; keďže medzinárodné spoločenstvo podniklo niekoľko krokov na zabezpečenie jej prepustenia vrátane uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2034 (2015), v ktorom žiada jej okamžité prepustenie a rešpektovanie jej poslaneckej imunity, ktorú požíva ako členka ukrajinskej delegácie v tomto zhromaždení;

E.  keďže Ruská federácia súhlasila v rámci minských dohôd s výmenou všetkých politických rukojemníkov a nezákonne zadržiavaných osôb na základe zásady „všetkých za všetkých“, ku ktorej malo dôjsť najneskôr piaty deň po stiahnutí ťažkých zbraní; keďže Nadi Savčenkovej bolo niekoľkokrát ponúknuté, že ak prizná svoju vinu, bude omilostená;

F.  keďže Naďa Savčenková držala na protest proti svojmu nezákonnému zadržiavaniu viac ako tri mesiace hladovku; keďže bola nútená nedobrovoľne podstúpiť niekoľko psychiatrických vyšetrení a liečbu; keďže moskovské súdy zamietli odvolanie Nade Savčenkovej proti jej zadržiavaniu pred uskutočnením súdu; keďže medzitým došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu; keďže EÚ a niekoľko členských štátov vyjadrilo skutočné obavy, pokiaľ ide o túto humanitárnu záležitosť; keďže na zabezpečenie prepustenia Nade Savčenkovej bolo podaných niekoľko protestov na Radu OSN pre ľudské práva a na Medzinárodný červený kríž;

1.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Nade Savčenkovej; odsudzuje Ruskú federáciu za nezákonný únos Nade Savčenkovej, jej zadržiavanie vo väzení v trvaní takmer jedného roka a vyšetrovanie; žiada, aby ruské orgány dodržiavali v rámci minských dohôd svoj medzinárodný záväzok, najmä dohodnutý Komplex opatrení na uplatňovanie minských dohôd; domnieva sa, že Rusko nedisponuje právnym základom ani jurisdikciou, ktoré by umožňovali konať voči Nade Savčenkovej, napr. zadržiavať ju, vyšetrovať a vzniesť proti nej obvinenia;

2.  domnieva sa, že zadržiavanie Nade Savčenkovej v ruskom väzení ako vojnovej zajatkyne je porušením Ženevského dohovoru; zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za jej nezákonné zadržiavanie v Rusku sa môžu stať v dôsledku svojho konania predmetom medzinárodných sankcií alebo súdneho konania;

3.  pripomína ruským úradom, že zdravotný stav pani Savčenkovej je stále veľmi nestabilný a že sú priamo zodpovedné za jej bezpečnosť a dobrý stav; vyzýva ruské orgány, aby umožnili prístup nestranných medzinárodných lekárov k pani Savčenkovej a aby zároveň zabezpečili, aby všetky lekárske alebo psychologické vyšetrenia prebiehali len s jej súhlasom a prihliadali na dôsledky jej veľmi dlhej hladovky; vyzýva Rusko, aby umožnilo medzinárodným humanitárnym organizáciám trvalý prístup k nej;

4.  vyzýva na okamžité prepustenie všetkých ďalších ukrajinských občanov vrátane ukrajinského filmového režiséra Olega Sencova a Chajzera Džemileva, ktorí sú nezákonne zadržiavaní v Rusku;

5.  naliehavo vyzýva francúzskeho prezidenta a nemeckú kancelárku a tiež príslušných ministrov zahraničných vecí, aby na ďalších stretnutiach kontaktnej skupiny pre uplatňovanie minských dohôd v normandskom formáte nastolili otázku prepustenia Nade Savčenkovej; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby prípad Nade Savčenkovej aj naďalej pozorne sledovali, aby túto otázku nastoľovali v rôznych formátoch a počas rokovaní s ruskými orgánmi a aby Európsky parlament pravidelne informovali o výsledkoch týchto snáh;

6.  poukazuje na to, že prepustenie Nade Savčenkovej nie je len nevyhnutným krokom na zlepšenie vzťahov medzi Ukrajinou a Ruskom, ale že bude aj dôkazom dodržiavania základných ľudských práv ruskými orgánmi;

7.  pripomína, že Naďa Savčenková bola v ukrajinských všeobecných parlamentných voľbách zvolená v októbri 2014 za poslankyňu ukrajinského parlamentu, čím získala medzinárodnú imunitu; pripomína Rusku jeho medzinárodnú povinnosť rešpektovať jej imunitu, ktorú má ako členka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0074. (2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0011.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o situácii v utečeneckom tábore Jarmúk v Sýrii (2015/2664(RSP))

P8_TA(2015)0187 RC-B8-0373/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na medzinárodné humanitárne právo,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 10. apríla 2015 a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie o situácii v Jarmúku v Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 18. apríla 2015 PK/VP v mene Európskej únie o situácii v palestínskom utečeneckom tábore v Jarmúku v Sýrii,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 1. apríla 2015 Islamský štát/Dá’iš (IŠ/Dá’iš) zaútočil na palestínsky utečenecký tábor Jarmúk; keďže Assadov režim v reakcii na útok IŠ pokračoval v ostreľovaní a leteckom bombardovaní tábora a v celom tábore došlo k intenzívnym pouličným bojom medzi opozičnými ozbrojenými silami, ktoré sú proti Assadovi, Aknaf Bait al-Makdis na jednej strane a IŠ/Dá’iš a Džabhatu-n-Nusra na strane druhej; keďže 16. apríla 2015 palestínske vojenské jednotky za pomoci sýrskych rebelov prinútili bojovníkov IŠ/Dá’iš ustúpiť z tábora; keďže po stiahnutí IŠ/Dá’iš zostal tábor prevažne pod kontrolou Džabhatu-n-Nusra, prívržencov siete al-Káida;

B.  keďže najväčší palestínsky utečenecký tábor v Sýrii Jarmúk, ktorý vznikol v roku 1957 a bol určený pre utečencov počas arabsko-izraelského konfliktu, je dejiskom bojov medzi sýrskou vládou a ozbrojenými skupinami, ako je Džabhatu-n-Nusra a Slobodná sýrska armáda; keďže pred sýrskym konfliktom žilo v tábore viac ako 160 000 civilných obyvateľov a dnes ich ostalo len 18 000;

C.  keďže 480 000 palestínskych utečencov tvorí osobitne zraniteľnú skupinu v kríze v Sýrii; keďže sú rozptýlení vo viac ako 60 táboroch v celom regióne; keďže 95 % palestínskych utečencov v súčasnosti závisí od Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA), pokiaľ ide o denné zásoby potravín, vody a zdravotníckych potrieb;

D.  keďže civilné obyvateľstvo v tábore Jarmúk bolo obkľúčené od decembra 2012 a vystavené svojvoľnému ostreľovaniu a bombardovaniu Assadovho režimu a je aj naďalej uväznené v tábore; keďže podľa UNRWA potrebuje 18 000 palestínskych a sýrskych civilistov v Jarmúku vrátane 3 500 detí základnú humanitárnu pomoc;

E.  keďže v tábore je nepretržite zdravotná kríza, pričom v roku 2014 sa objavila epidémia týfusu a hepatitídy a sú tam rozšírené choroby súvisiace s vodou, podvýživou so všetkými známymi dôsledkami;

F.  keďže Bezpečnostná rada OSN vyzýva všetky strany sýrskej občianskej vojny, aby humanitárnym organizáciám umožnili vstup do tábora Jarmúk a umožnili im poskytovať humanitárnu pomoc bez obmedzení;

G.  keďže Komisia na tento účel uvoľnila okamžité núdzové prostriedky vo výške 2,5 milióna EUR na operácie UNRWA v oblasti pomoci na záchranu životov palestínskych utečencov v Sýrii prostredníctvom finančnej hotovosti a položiek núdzovej pomoci;

H.  keďže pomoc poskytnutá v rámci humanitárnych prostriedkov EÚ vyčlenených pre Sýriu v roku 2015 uľahčí okrem toho rýchlu humanitárnu reakciu zameranú na naplnenie potrieb zraniteľných rodín; keďže tieto prostriedky sa dostanú do všetkých častí Sýrie zasiahnutých konfliktom s osobitným dôrazom na nedávne násilie v Jarmúku, Idlibe a Dara’ae a Aleppe;

I.  keďže pokračujúce odmietanie prístupu humanitárnych organizácií k utečencom žijúcim v tábore Jarmúk zo strany sýrskeho režimu a ostatných bojujúcich strán je v rozpore s medzinárodným právom; keďže schopnosť UNRWA viesť záchranné núdzové operácie v reakcii na naliehavý vývoj v tábore Jarmúk je vážne oslabená chronickým nedostatkom financií pre humanitárne operácie v Sýrii;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim sa zhoršovaním bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Sýrii a najmä v palestínskom utečeneckom tábore Jarmúk a iných palestínskych táboroch; opäť zdôrazňuje svoj pevný záväzok podpore obetí sýrskeho konfliktu;

2.  odsudzuje obsadenie tábora Jarmúk a teroristické činy IŠ/Dá’iš a Džabhatu-n-Nusra, ako aj jeho obliehanie a bombardovanie silami Assadovho režimu, a to aj barelovými bombami, ktoré spôsobujú strašné utrpenie zasiahnutému obyvateľstvu; požaduje okamžité zrušenie obliehania a ukončenie všetkých útokov na civilné obyvateľstvo;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so všetkými obhajcami ľudských práv, ktorí boli zadržaní v tábore Jarmúk a sú v rukách sýrskych bezpečnostných síl; vyzýva všetky ozbrojené skupiny v tábore Jarmúk, aby sa prestali zameriavať na obhajcov ľudských práv;

4.  vyžaduje dodržiavanie neutrálneho statusu tábora Jarmúk a ochranu jeho civilného obyvateľstva, najmä žien a detí, ako aj zabezpečenie zdravotníckych zariadení, škôl a útočíšť;

5.  zdôrazňuje, že prebiehajúca vojna v Sýrii a hrozba zo strany IŠ/Dá’iš predstavujú pre obyvateľov Sýrie, ako aj širšiu oblasť Blízkeho východu vážne nebezpečenstvo; vyzýva EÚ, aby prispela k spoločnému úsiliu o zmiernenie humanitárnej krízy a zohrala úlohu v pomoci susedným krajinám poskytujúcim útočisko utečencom unikajúcim pred konfliktom v Sýrii, z ktorých mnohí prichádzajú o život na člnoch v Stredozemnom mori;

6.  požaduje plnenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014) na celom území Sýrie; nalieha na všetky strany zapojené do konfliktu, aby umožnili UNRWA, MVČK a ostatným organizáciám medzinárodnej pomoci neobmedzený prístup do utečeneckého tábora Jarmúk, umožnili okamžitý a bezpodmienečný prístup humanitárnej pomoci, evakuovali zranených civilistov a zaistili bezpečný prechod pre všetkých civilistov, ktorí chcú opustiť tábor; vyzýva na vytvorenie humanitárnych koridorov, ktoré nie sú ovládané ani sýrskym režimom, ani IŠ/Dá'iš a Džabhatu-n-Nusra, vzhľadom na ich hrubé a neustále porušovanie medzinárodného humanitárneho práva;

7.  víta skutočnosť, že Komisia uvoľnila okamžité núdzové prostriedky vo výške 2,5 milióna EUR na operácie UNRWA, ktorých cieľom je poskytnúť pomoc pri záchrane životov palestínskym utečencom v Sýrii; oceňuje dôležitú prácu UNRWA a vyjadruje pevný záväzok naďalej spolupracovať s generálnym komisárom UNRWA Pierrom Krähenbühlom a všetkými ostatnými partnermi pri zmierňovaní utrpenia ľudí v najväčšej núdzi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty zvýšili svoju podporu UNRWA na núdzové záchranné opatrenia pre civilistov v tábore Jarmúk a iných častiach Sýrie a zabezpečili, aby všetci palestínski utečenci, hostiteľské komunity a ďalšie skupiny dostali pomoc, ktorú potrebujú; nalieha na EÚ, aby sa podieľala na financovaní výzvy UNRWA na pomoc vo výške 30 miliónov USD a poskytla UNRWA diplomatickú a politickú podporu;

8.  dôrazne odsudzuje zneužívanie detí, masakry, mučenie, zabíjanie a sexuálne násilie, ktorých obeťou je sýrske obyvateľstvo; zdôrazňuje význam prijatia vhodných opatrení na zaistenie bezpečnosti nevinných civilistov vrátane žien a detí; uznáva, že ženy a dievčatá sú v sýrskom konflikte častými obeťami vojnového znásilňovania, a to aj vo väzniciach režimu; zdôrazňuje spoločný článok 3 Ženevských dohovorov, ktorý zaručuje všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť, akú si vyžaduje stav ranených a chorých, bez nepriaznivého rozlišovania; nalieha na poskytovateľov humanitárnej pomoci, aby v humanitárnych zariadeniach financovaných EÚ poskytovali všetky zdravotnícke služby;

9.  vyjadruje svoju plnú podporu snahám osobitného vyslanca OSN v Sýrii Staffana de Misturu, ktoré sú zamerané na miestne prímerie a uplatňovanie humanitárnych prestávok všetkými stranami tak, aby sa zaistilo poskytnutie humanitárnej pomoci; opakuje svoje výzvy EÚ, aby v záujme tohto cieľa prevzala iniciatívu za diplomatické úsilie;

10.  opakuje svoju výzvu na udržateľné riešenie sýrskeho konfliktu cez inkluzívny politický proces pod vedením Sýrčanov na základe Ženevského komuniké z júna 2012, ktorý povedie k skutočnej politickej zmene, ktorá spĺňa legitímne ašpirácie sýrskeho ľudu a umožní mu nezávisle a demokraticky určovať svoju vlastnú budúcnosť; víta oznámenie, že obnovené ženevské rozhovory medzi Assadovým režimom, opozíciou, členmi Bezpečnostnej rady OSN a regionálnymi mocnosťami sa budú konať v máji;

11.  je stále presvedčený, že udržateľný mier v Sýrii nemožno dosiahnuť bez zodpovednosti za zločiny spáchané počas konfliktu vrátane zločinov v súvislosti s táborom Jarmúk; opakuje výzvu postúpiť situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne zvážili nedávne odporúčanie vyšetrovacej komisie OSN preskúmať možnosť zriadenia osobitného súdu pre zločiny spáchané v Sýrii;

12.  domnieva sa, že Európsky parlament musí vykonať ad hoc návštevu v utečeneckom tábore Jarmúk, aby sa nezávisle posúdila humanitárna situácia hneď, ako to bezpečnostné podmienky dovolia, v koordinácii s OSN a nezávisle od Assadovho režimu alebo akejkoľvek inej strany konfliktu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému vyslancovi OSN a Arabskej ligy v Sýrii, generálnemu tajomníkovi Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive, predsedovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade a všetkým stranám zapojeným do konfliktu v Sýrii.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 30. apríla 2015 o uväznení aktivistov bojujúcich za ľudské a pracovné práva v Alžírsku (2015/2665(RSP))

P8_TA(2015)0188 RC-B8-0418/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Alžírsku, najmä na uznesenie z 9. júna 2005 o slobode tlače v Alžírsku(1) a z 10. októbra 2002 o uzavretí dohody o pridružení s Alžírskom(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3) a na uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva – pozícia Európskeho parlamentu k správam z roku 2012(4),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 20. apríla 2015 preskúmaní európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej únie z 13. mája 2014 v nadväznosti na ôsme zasadnutie Asociačnej rady EÚ – Alžírsko,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. mája 2012 na tému Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014),

–  so zreteľom na správu, ktorú Komisia predložila v marci 2014, o európskej susedskej politike (ESP) v roku 2013 v súvislosti s Alžírskom,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady o južnom susedstve z júna 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej, ktoré uskutočnila počas svojej návštevy v Alžírsku v septembri 2012,

–  so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Alžírskom, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2005,

–  so zreteľom na článok 2 uvedenej dohody o pridružení, v ktorom sa uvádza, že dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv musí byť inšpiráciou pre vnútornú a medzinárodnú politiku zúčastnených strán a predstavuje základný prvok tejto dohody,

–  so zreteľom na alžírsku ústavu prijatú na základe referenda 28. novembra 1996 a najmä na jej články 34 – 36, článok 39, 41 a 43,

–  so zreteľom na záverečnú správu z 5. augusta 2012 zverejnenú volebnou pozorovateľskou misiou EÚ pri parlamentných voľbách v Alžírsku,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorých je Alžírsko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať z roku 1948 a dohovor MOP č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať z roku 1949,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v Alžírsku nedávno došlo k protestom proti nezamestnanosti; keďže alžírske orgány uznávajú, že požiadavky demonštrujúcich sú oprávnené; keďže napriek tomu v posledných štyroch rokoch a s novou intenzitou od roku 2015 sú obhajcovia ľudských práv vrátane aktivistov za pracovné práva, a to najmä v južných regiónoch Alžírska, ohrozovaní, vystavovaní verbálnym útokom, zlému zaobchádzaniu a súdnemu prenasledovaniu v dôsledku narastajúcich hospodárskych, sociálnych a ekologických protestov;

B.  keďže Muhammad Raq, aktivista za pracovné práva z Národného výboru pre ochranu práv nezamestnaných (Comité National pour la Défense des Droits des Chômeurs, CNDDC) v meste Laghouat, bol 22. januára 2015 zatknutý a odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody a na pokutu vo výške 20 000 alžírskych dinárov za „napadnutie člena bezpečnostných síl pri výkone služby”, a keďže 18. marca 2015 odvolací súd tento rozsudok potvrdil;

C.  keďže 28. januára 2015 bolo v meste Laghouat zatknutých 8 aktivistov za pracovné práva, ktorí sú členmi CNDDC – Chanša Belkásim, Brahímí Belalmá, Mazúzí ben Alál, Azúzí Búbakr, Kuríní Belkásim, Belkuidar Fawzí, Bensarcha Táhar, Džaballáh Abd al-Kádir – a ktorí sa zhromaždili pred mestským súdom a požadovali prepustenie Muhammada Raqa; keďže následne bolo týchto osem aktivistov v marci odsúdených na jeden rok odňatia slobody so šesťmesačným odkladom výkonu trestu a na pokutu vo výške 5 000 alžírskych dinárov za „nepovolené/nelegálne zhromažďovanie” a „vyvíjanie nátlaku na rozhodnutia súdov”;

D.  keďže v Laghouate bol počas vypočúvania uvedených aktivistov CNDDC, ktoré sa konalo 11. marca 2015, nasadený nezvyčajne vysoký počet príslušníkov policajných jednotiek, čo verejnosti a svedkom obhajoby bránilo v prístupe do súdnej siene, a že polícia pred súdnou sieňou zatkla, a následne prepustila najmenej 50 pokojných demonštrujúcich, ktorí vyjadrovali svoju solidaritu s deviatimi väzňami;

E.  keďže napriek tomu, že vo februári 2011 bol v reakcii na vlnu hromadných protestov za demokraciu zrušený výnimočný stav, právne aj skutočné obmedzenia týkajúce sa pokojných zhromaždení naďalej existujú, a to najmä vyhláška z 18. júna 2001, ktorá aj naďalej zakazuje verejné demonštrácie v meste Alžír, a zákon 91-19 z 2. decembra 1991 o verejných zhromaždeniach a demonštráciách, ktorý akúkoľvek verejnú akciu podmieňuje udelením predchádzajúceho súhlasu; keďže ministerstvo vnútra povoľuje verejné zhromaždenia len zriedkavo;

F.  keďže každý, kto sa zúčastní na nepovolených demonštráciách, môže byť v súlade s článkami 99 a 100 alžírskeho trestného zákonníka stíhaný a riskuje trest odňatia slobody v dĺžke od dvoch mesiacov do piatich rokov; keďže v januári 2014, čo je dátum uzávierky na podávanie prihlášok na registráciu nových združení, boli všetky neprijaté združenia vyhlásené za nelegálne; keďže pokojné protesty sú nútene rozohnané políciou, niekedy s použitím násilia, a že účastníci pokojných protestov môžu byť zatknutí ešte pred demonštráciou, aby sa zabránilo jej uskutočneniu;

G.  keďže v roku 2014 zaviedla alžírska vláda prodemokratické ústavné zmeny a sľúbila ďalšie reformy na ochranu ľudských práv a základných slobôd; keďže vykonávanie týchto reforiem bolo doteraz neuspokojivé;

H.  keďže v marci 2015 boli zatknutí a obvinení z prípravy zhromaždenia ďalší štyria aktivisti za pracovné práva: Rašíd Awín, Júsuf Sultání, Abd al-Hamíd Brahímí a Farhát Mísá, členovia CNDDC v meste El Oued; keďže dvaja z nich boli zbavení obvinenia, ale Rašíd Awín bol odsúdený a Júsuf Sultání je stíhaný na slobode;

I.  keďže v januári 2012 nadobudol platnosť nový zákon o združeniach (12-06), ktorý stanovuje obmedzenia pre mimovládne organizácie a skupiny občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o ich vytváranie, fungovanie, registráciu a prístupu k zahraničnému financovaniu; keďže zároveň kriminalizuje členov neregistrovaných, pozastavených a zrušených združení, ktorí môžu byť potrestaní šesťmesačným odňatím slobody a vysokou pokutou, čo bráni slobode združovania;

J.  keďže napriek tomu, že zákon 90-14 z 2. júna 1990 o podmienkach na výkon odborárskych práv umožňuje pracovníkom zakladať odbory bez povolenia na základe písomného oznámenia orgánom, orgány vo viacerých prípadoch odmietli vydať potvrdenie o prijatí, bez ktorého odbory nemôžu pracovníkov právne zastupovať;

K.  keďže na Alžírsko, ktoré je prešetrované v súvislosti s uplatňovaním dohovoru MOP č. 87 v júni 2014, sa vo viacerých svojich správach zamerali odborníci MOP z dôvodu porušovania práv pracovníkov na štrajk a na zakladanie odborov podľa vlastného výberu;

L.  keďže rokovania o akčnom pláne medzi EÚ a Alžírskom v rámci európskej susedskej politiky sa začali v roku 2012; keďže hoci Komisia uznáva záujem oboch strán na posilnení dialógu a spolupráce v oblasti bezpečnosti a regionálnych otázok, v marci 2014 vyjadrila znepokojenie nad nedostatkom nezávislosti súdnictva a zhoršením situácie, pokiaľ ide o slobodu združovania, zhromažďovania a prejavu v Alžírsku;

M.  keďže Alžírsko je od januára 2014 členom Rady OSN pre ľudské práva;

1.  vyjadruje znepokojenie nad zatknutím a zadržiavaním týchto pokojných aktivistov: Rašíd Awín, Muhammad Raq, Chanša Belkásim, Brahímí Belalmá, Mazúzí ben Alál, Azúzí Búbakr, Kuríní Belkásim, Belkuidar Fawzí, Bensarcha Táhar, Džaballáh Abd al-Kádir, ktorí sú zadržiavaní napriek tomu, že ich činnosti sú plne prípustné podľa alžírskych právnych predpisov a v súlade s medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktoré Alžírsko ratifikovalo;

2.  pripomína, že Alžírsko je viazané článkom 2 dohody o pridružení, ktorý stanovuje, že základným prvkom dohody je dodržiavanie demokratických zásad a základných ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Africkej charty ľudských práv a práv národov, a že Alžírsko je preto povinné dodržiavať všeobecné ľudské práva vrátane slobody zhromažďovania a združovania;

3.  domnieva sa, že prenasledovanie a zastrašovanie aktivistov za pracovné práva a obhajcov ľudských práv, a to aj na súdnej úrovni, nie sú postupy, ktoré by boli v súlade s ustanoveniami Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv;

4.  domnieva sa, že právo na spravodlivé súdne konanie a zabezpečenie minimálnej záruky na právo na obhajobu pre všetky zadržiavané osoby vrátane obhajcov ľudských práv a aktivistov za pracovné práva, je v súlade s článkom 14 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorý Alžírsko ratifikovalo;

5.  vyzýva alžírske orgány, aby zabezpečili a zaručili právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a aby prijali vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany aktivistov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a ich slobody vykonávať svoje legitímne a mierové činnosti;

6.  pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu alžírskej vláde, aby zrušila dekrét z 18. júna 2001, ktorým sa zakazujú pokojné protesty a všetky formy verejných demonštrácií v Alžíri a aby vytvorila systém jednoduchého oznamovania namiesto predchádzajúceho povoľovania verejných demonštrácií;

7.  vyzýva alžírske orgány, aby zrušili zákon 12-06 o združeniach a aby sa zapojili do skutočného dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom vypracovať nový zákon, ktorý je v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a alžírskou ústavou;

8.  víta skutočnosť, že od roku 2012 získalo licencie 12 odborových organizácií; pripomína, že administratívne úkony nesmú byť navrhnuté tak, aby znemožňovali právnu subjektivitu nezávislým odborom, ktoré sa snažia pôsobiť mimo existujúcich odborových organizácií; vyzýva alžírske orgány, aby novým odborovým organizáciám umožnili zákonnú registráciu a aby plnili dohovory MOP, ktoré Alžírsko ratifikovalo, najmä dohovor č. 87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa a dohovor č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať;

9.  oceňuje, že Alžírsko už ratifikovalo väčšinu medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv; nabáda na intenzívnejšiu angažovanosť a zlepšenie spolupráce alžírskych orgánov s Organizáciou Spojených národov, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce a Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva; vyzýva alžírske orgány, aby spolupracovali v rámci osobitných postupov OSN vrátane pozývania osobitných spravodajcov na oficiálne návštevy, a aby zohľadnili ich odporúčania; okrem toho vyzýva Alžírsko, aby aktívne spolupracovalo s mechanizmami Africkej únie pre ľudské práva, najmä s osobitným spravodajcom pre obhajcov ľudských práv;

10.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa vo vzťahu k Alžírsku viedla jasná a principiálna politika EÚ, ktorá v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu zahrnie dialóg o ľudských právach; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby zabezpečili, že dialóg s Alžírskom v oblasti politiky, bezpečnosti a ľudských práv bude zahŕňať všetky tri uvedené rozmery, a vyzýva preto Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby stanovila jasné referenčné hodnoty a ukazovatele na monitorovanie cieľov EÚ a posúdenie pokroku v oblastiach ľudských práv, beztrestnosti, slobody združovania, zhromažďovania a prejavu, ako aj v oblastiach právneho štátu a situácie obhajcov ľudských práv v Alžírsku;

11.  naliehavo žiada alžírske orgány, PK/VP a ESVČ, aby do budúceho akčného plánu EÚ – Alžírsko zahrnuli dôraznú kapitolu o ľudských právach, ktorá vyjadrí pevnú politickú vôľu spoločne rozvíjať legislatívnu aj praktickú podporu a ochranu ľudských práv v súlade s alžírskou ústavou a medzinárodnými zmluvami v oblasti ľudských práv a africkými regionálnymi nástrojmi v oblasti ľudských práv, ktorých je Alžírsko zmluvnou stranou; zastáva názor, že do akčného plánu EÚ – Alžírsko by mali byť zahrnuté osobitné ciele v oblasti ľudských práv spolu s harmonogramom pre reformy, ktoré by Alžírsko malo vykonať za zmysluplnej účasti nezávislej občianskej spoločnosti; žiada o ukazovatele na objektívne a pravidelné hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv v Alžírsku;

12.  vyzýva ESVČ a členské štáty, aby prostredníctvom prítomnosti predstaviteľov delegácie EÚ a veľvyslanectiev členských štátov v Alžíri pozorne sledovali všetky procesy a súdne konania proti obhajcom ľudských práv a aktivistom za pracovné práva a podávali o tom správy Európskemu parlamentu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, delegácii EÚ v Alžíri, vláde Alžírska, generálnemu tajomníkovi OSN a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 567. (2) Ú. v. EÚ C 279 E, 20.11.2003, s. 115. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.