Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2215(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0343/2015

Predkladané texty :

A8-0343/2015

Rozpravy :

PV 02/12/2015 - 11
CRE 02/12/2015 - 11

Hlasovanie :

PV 02/12/2015 - 13.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0422

Prijaté texty
PDF 435kWORD 116k
Streda, 2. decembra 2015 - Brusel Finálna verzia
Osobitná správa európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu v súvislosti s Frontexom
P8_TA(2015)0422A8-0343/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom (2014/2215(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitnú správu európskej ombudsmanky zo 7. novembra 2013 o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 67 ods. 1, článok 72, článok 228 ods. 1 druhý pododsek a článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 41 (Právo na dobrú správu vecí verejných) a článok 47 (Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, a najmä na jeho článok 3 ods. 7,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1932 (2013) s názvom Frontex: zodpovednosť v oblasti ľudských práv,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (nariadenie o agentúre Frontex),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

–  so zreteľom na kódex správania agentúry Frontex týkajúci sa spoločných operácií pri navracaní osôb koordinovaných agentúrou Frontex,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 15. októbra 2015, najmä na ich bod 2 písm. n),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 (Ženevský dohovor) a na protokol z New Yorku z roku 1967 o právnom postavení utečencov,

–  so zreteľom na článok 220 ods. 2 prvú vetu rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre petície (A8-0343/2015),

A.  keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1168/2011 z 25. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len nariadenie o agentúre Frontex), sa vyžaduje, aby agentúra zabezpečila úplné dodržiavanie základných práv a práv migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl;

B.  keďže Frontex ako každá iná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra EÚ musí vo svojej činnosti dodržiavať požiadavky Charty základných práv a keďže táto povinnosť je vyjadrená v článku 263 ZFEÚ, podľa ktorého „Právne akty, ktorými sa zriaďujú orgány, úrady a agentúry Únie, môžu ustanoviť osobitné podmienky a úpravy týkajúce sa žalôb podaných fyzickými alebo právnickými osobami proti aktom týchto orgánov alebo úradov, alebo agentúr Únie, ktoré zakladajú právne účinky voči nim“;

C.  keďže dokonca ani dnes nemožno v praxi oddeliť koordinačnú činnosť Frontexu od činnosti členských štátov, ktorá sa uskutočňuje pod jeho koordináciou, aby mohol mať Frontex (a tým aj EÚ) tiež priamy alebo nepriamy vplyv na práva jednotlivcov a prinajmenšom viedol k mimozmluvnej zodpovednosti EÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora T-341/07, Sison III); keďže tejto zodpovednosti sa nemožno vyhnúť jednoducho preto, že existujú administratívne dohody s členskými štátmi zúčastnenými na operácii koordinovanej Frontexom a tieto dohody majú vplyv na základné práva;

D.  keďže Únia má pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy;

E.  keďže v článku 26a nariadenia o agentúre Frontex sa stanovuje stratégia pre základné práva a vyžaduje sa v ňom, aby agentúra vypracovala takúto stratégiu, ďalej ju rozvíjala a vykonávala, aby vytvorila konzultačné fórum a aby vymenovala dôstojníka pre základné práva;

F.  keďže v článku 5 písm. a) kódexu správania pre všetky osoby zúčastňujúce sa na činnosti agentúry Frontex sa zdôrazňuje, že tí, ktorí sa zúčastňujú na činnosti agentúry Frontex, musia okrem iného podporovať poskytovanie informácií o právach a postupoch osobám, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu;

G.  keďže v článku 9 nariadenia (ES) č. 863/2007 sa ustanovuje, že členovia tímov zodpovední za vykonávanie monitorovania a dozoru na vonkajších hraniciach konajú v súlade s právom Spoločenstva a vnútroštátnym právom hostiteľského členského štátu;

H.  keďže európsky ombudsman začal v roku 2012 vyšetrovanie z vlastného podnetu v súvislosti s tým, ako si Frontex plní povinnosti v oblasti základných práv;

I.  keďže návrhy odporúčaní európskeho ombudsmana zahŕňajú zavedenie mechanizmu podávania individuálnych sťažností;

J.  keďže európsky ombudsman okrem toho vydal osobitnú správu, v ktorej trval na zavedení mechanizmu podávania individuálnych sťažností;

K.  keďže podľa článku 220 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu má európsky ombudsman povinnosť informovať Európsky parlament o prípadoch nesprávnych administratívnych postupov a keďže gestorský výbor môže o takýchto prípadoch vypracovať správu;

L.  keďže úlohou Frontexu je zabezpečiť účinné vykonávanie spoločných pravidiel, ktoré sa týkajú noriem a postupov kontroly a dozoru na vonkajších hraniciach, pokiaľ ide o základné práva, a to prostredníctvom užšej koordinácie operačnej spolupráce členských štátov, a keďže tieto činnosti majú jednoznačne dôsledky na oblasť ľudských práv, čo agentúra Frontex a EÚ primerane neriešili;

M.  keďže Frontex ako neoddeliteľnú súčasť svojej činnosti nadväzuje aj operačnú spoluprácu s krajinami mimo EÚ v kľúčových oblastiach, ako sú výmena informácií, analýza rizík, odborná príprava, výskum a vývoj, spoločné operácie (vrátane spoločných operácií navracania osôb) a pilotné projekty;

N.  keďže podľa článku 14 ods. 1 nariadenia o Frontexe agentúra a členské štáty dodržiavajú normy a pravidlá, minimálne rovnocenné s normami a pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Únie, a to aj v prípade, keď spolupráca s tretími krajinami prebieha na území týchto krajín;

O.  keďže operačná spolupráca Frontexu s príslušnými orgánmi partnerských krajín sa uskutočňuje prostredníctvom pracovných dohôd, ktoré nie sú právne záväzné, nepatria do rozsahu pôsobnosti medzinárodného práva a ich vykonávanie nemožno považovať za plnenie medzinárodných záväzkov Frontexu a EÚ; keďže táto situácia predstavuje prvok právnej neistoty, čo sa môže považovať za rozporuplné so záväzkami agentúry Frontex v oblasti ľudských práv;

P.  keďže Frontex a členské štáty majú spoločnú, aj keď rozdielnu zodpovednosť, pokiaľ ide o činnosť príslušníkov nasadených v rámci operácií Frontexu a pilotných projektov;

Q.  keďže vzhľadom na rozšírenie právomocí Frontexu od jeho založenia by táto agentúra mala niesť zodpovednosť ako hlavná strana zainteresovaná v procese riadenia hraníc vrátane situácií, keď ide o obvinenia z porušovania základných práv;

R.  keďže väčšinu účastníkov operácií Frontexu tvoria prizvaní príslušníci, ktorých na podporu konkrétnej operácie vyslali iné členské štáty, než je štát, v ktorom sa uskutočňuje operácia Frontexu;

S.  keďže podľa článku 2a nariadenia o agentúre Frontex sa kódex správania uplatňuje v prípade všetkých osôb, ktoré sa podieľajú na činnosti agentúry;

T.  keďže podľa článku 10 ods. 3 nariadenia o agentúre Frontex môžu prizvaní príslušníci zúčastňujúci sa na misiách Frontexu vykonávať len tie úlohy a právomoci, ktorými ich poverili príslušníci pohraničnej stráže hostiteľského členského štátu, a všeobecne platí pravidlo, že ich vykonávajú za ich prítomnosti;

U.  keďže používanie rôznych uniforiem so znakom Frontexu počas operácií Frontexu sťažuje jednotlivcom možnosť určiť, pod čiu právomoc patrí konkrétny príslušník a kam majú v končenom dôsledku zaslať sťažnosť – či Frontexu alebo priamo príslušnému členskému štátu;

V.  keďže podľa článku 3 ods. 1a nariadenia o agentúre Frontex agentúra nemá výkonné právomoci v členských štátoch a nemá právomoc sankcionovať členské štáty alebo ich príslušníkov;

W.  keďže operačné plány pre spoločné operácie Frontexu sú právne záväzné a podľa článku 3a ods. 1 nariadenia o agentúre Frontex ich musí schváliť výkonný riaditeľ agentúry Frontex a hostiteľský členský štát po konzultácii so zúčastnenými členskými štátmi;

X.  keďže Frontex už vytvoril systém podávania správ o incidentoch, ktorý zahŕňa operačnú divíziu Frontexu, právne oddelenie Frontexu a dôstojníka Frontexu pre základné práva, pričom konečné rozhodnutia prijíma výkonný riaditeľ Frontexu; keďže tento systém zahŕňa interné sťažnosti prijaté od zamestnancov Frontexu a prizvaných príslušníkov, a neslúži preto na priame podávanie sťažností jednotlivcami, ktorí tvrdia, že boli porušené ich základné práva;

Y.  keďže mechanizmus podávania individuálnych sťažností na európskej úrovni už existuje v rámci štruktúry Európskej investičnej banky, Európskej agentúry pre základné práva a európskej siete ombudsmanov; keďže treba poznamenať, že Frontex je operačnou agentúrou, ktorá sa svojím charakterom líši od spomínaných organizácií;

Z.  keďže Komisia sa zaviazala, že v blízkej budúcnosti preskúma činnosť agentúry Frontex;

Prečo by mal Frontex zaviesť mechanizmus podávania individuálnych sťažností

1.  víta osobitnú správu európskej ombudsmanky v rámci vyšetrovania z vlastného podnetu v súvislosti s Frontexom; podporuje úsilie Frontexu o zohľadnenie 12 z 13 odporúčaní ombudsmanky; uznáva súčasné snahy Frontexu o zlepšenie dodržiavania základných práv aj vo forme vytvorenia systému ohlasovania udalostí, ako aj vypracovania kódexov správania, vytvorenia konzultačného fóra o základných právach a zriadenia úradu pre základné práva;

2.  podporuje odporúčanie európskej ombudsmanky, že Frontex by mal riešiť individuálne sťažnosti týkajúce sa porušovania základných práv, ku ktorému dochádza počas jeho operácií, a mal by na tento účel poskytovať primeranú administratívnu podporu; vyzýva agentúru Frontex, aby vytvorila vhodný mechanizmus podávania sťažností, a to aj v rámci pracovných dohôd uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad právnym vákuom, v ktorom sa uskutočňuje nasadzovanie príslušníkov tretích krajín počas spoločných operácií návratu, ako sa zdôrazňuje v správe európskej ombudsmanky, ako aj nad nedostatkom zodpovednosti, ktorá by tak existovala v prípade porušenia ľudských práv zo strany príslušníkov tretích krajín;

4.  je presvedčený, že vzhľadom na narastajúce humanitárne a právne problémy na vonkajších hraniciach EÚ a zintenzívňovanie operácií Frontexu vzniká potreba mechanizmu, v rámci ktorého bude možné spracúvať individuálne sťažnosti proti údajným porušeniam základných práv, ku ktorým dochádza v priebehu operácií Frontexu alebo spolupráce s tretími krajinami, čím by sa stal prvostupňovým orgánom pre podávania sťažností;

5.  domnieva sa, že vytvorenie mechanizmu na podávanie individuálnych sťažností by jednotlivcom v prípade porušenia ich základných práv poskytlo možnosť uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok; uznáva, že zavedením takéhoto mechanizmu podávania sťažností by sa zvýšila transparentnosť a zlepšilo dodržiavanie základných práv, a to aj v kontexte pracovných dohôd Frontexu, keďže by bol spolu s inštitúciami EÚ vo väčšej miere informovaný o prípadných porušeniach základných práv, ktoré by inak zostali nezistené, nenahlásené a nevyriešené; zdôrazňuje, že tento nedostatok transparentnosti sa týka najmä prípadov pracovných dohôd Frontexu, nad ktorými Európsky parlament nemôže vykonávať demokratickú kontrolu, pretože neexistuje povinnosť konzultovať ich pred ich stanovením a Európsky parlament ani nie informovaný o tom, ako sa v praxi vykonávajú;

6.  konštatuje, že podľa nariadenia o agentúre Frontex sa zdá, že neexistujú žiadne právne prekážky pre zavedenie mechanizmu podávania individuálnych sťažností a že takýto mechanizmus by dokonca spadal do pôsobnosti článku 26a ods. 3 nariadenia o agentúre Frontex, podľa ktorého je úlohou dôstojníka pre základné práva prispievať k mechanizmu monitorovania základných práv; poznamenáva, že takýto mechanizmus by bol v súlade s právnymi predpismi Únie a zásadou dobrej správy a posilnil by účinné vykonávanie stratégie agentúry v oblasti základných práv; domnieva sa, že kapacita Frontexu riešiť možné porušenia základných práv by sa mala posilniť v kontexte rozšírenia úlohy agentúry v rámci práva EÚ, najmä jej účasť v podporných tímoch riadenia migrácie pracujúcich v problémových oblastiach (tzv. „hotspotoch“) a jej spolupráca s príslušnými orgánmi partnerských krajín prostredníctvom pracovných dohôd;

7.  domnieva sa, že v rámci koordinačnej úlohy agentúry Frontex by sa jej zodpovednosť nemala obmedziť na zodpovednosť podľa medzinárodného práva a práva EÚ, najmä v súvislosti so zabezpečením toho, aby boli dodržiavané a chránené základné práva migrantov a žiadateľov o azyl; pripomína, že všetky agentúry Únie a členských štátov sú pri uplatňovaní práva Únie viazané ustanoveniami Charty základných práv;

Štruktúra mechanizmu podávania individuálnych sťažností

8.  domnieva sa, že oprávnene možno očakávať, že za skutky tých, ktorí sú zapojení do operácií Frontexu, zodpovedá Frontex a vo všeobecnejšej rovine EÚ; zdôrazňuje, že právne vzťahy a odlišná, no spoločná zodpovednosť Frontexu a členských štátov by nemala brániť dodržiavaniu základných práv a ich rešpektovaniu pri spoločných operáciách; pripomína, že agentúra Frontex nemá právomoc sankcionovať členské štáty alebo ich úradníkov; vyjadruje presvedčenie, že by sa preto mala venovať náležitá pozornosť otázke právomocí Frontexu a členských štátov;

9.  zdôrazňuje, že v rámci Frontexu je potrebná oficiálna ústredná štruktúra pre vybavovanie individuálnych sťažností; odporúča, aby kancelária dôstojníka Frontexu pre základné práva zohrávala pri vybavovaní sťažností kľúčovú úlohu; domnieva sa, že úrad by mal najmä objektívne overovať prípustnosť sťažností, triediť ich, postupovať zodpovedným orgánom a dôkladne sledovať ich vybavovanie;

10.  víta skutočnosť, že Frontex už vytvoril podrobný postup vybavovania interných hlásení svojich zamestnancov a prizvaných príslušníkov týkajúcich sa závažných porušení základných práv; poukazuje na to, že tento postup sa už používa na vybavovanie sťažností zo strany tretích osôb, ktoré nie sú bezprostredne zapojené do operácie Frontexu, a odporúča, aby tento postup slúžil ako základ pre zavedenie úplného a prístupného mechanizmu podávania individuálnych sťažností; zdôrazňuje, že Frontex by mal zabezpečiť, aby mechanizmus rešpektoval kritériá prístupnosti, nezávislosti, účinnosti a transparentnosti;

Podávanie sťažností a ich prípustnosť

11.  zastáva názor, že osoby, ktoré sa domnievajú, že utrpeli ujmu zo strany pohraničnej stráže, ktorá nosí znak Frontexu, by mali mať právo predkladať sťažnosti; vyzýva agentúru Frontex, aby zabezpečila úplnú dôvernosť a nezverejňovala totožnosť sťažovateľov tretím stranám bez ich súhlasu, okrem prípadov, keď im to z právneho hľadiska ukladá súdne rozhodnutie; domnieva sa ďalej, že Frontex by mal v maximálnej miere zabezpečiť, aby pri vybavovaní sťažností nedochádzalo ku konfliktu záujmov;

12.  uznáva, že treba zaviesť opatrenia proti zneužívaniu mechanizmu podávania sťažností; odporúča preto, aby sa neprijímali anonymné sťažnosti; zdôrazňuje však, že to nevylučuje sťažnosti tretích strán konajúcich v dobrej viere v záujme sťažovateľov, ktorí si neželajú odhaliť svoju totožnosť; navrhuje ďalej, aby sa prijímali iba sťažnosti proti porušeniu základných práv chránených právom EÚ; domnieva sa, že by to nemalo brániť Frontexu, aby aj nad rámec postupu podávania sťažností zohľadňoval ďalšie zdroje informácií týkajúce sa údajného porušovania základných práv vrátane všeobecných správ od mimovládnych organizácií, medzinárodných organizácií a ďalších zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu jasných kritérií prípustnosti sťažnosti a odporúča vytvorenie štandardizovaného formulára, v ktorom sa budú vyžadovať podrobné informácie, ako sú dátum a miesto incidentu, keďže by to uľahčilo rozhodnutie o prípustnosti sťažnosti; odporúča, aby sa kritériá a štandardizovaný formulár vypracovali v spolupráci s konzultačným fórom;

13.  zdôrazňuje, že uvedený formulár by mal byť dostupný v jazykoch, ktorým migranti a žiadatelia o azyl rozumejú alebo sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú, a mal by obsahovať všetky potrebné informácie o spôsobe podania sťažnosti vrátane praktických usmernení vypracovaných zrozumiteľným spôsobom; pripomína, že v nariadení (EÚ) č. 656/2014 sa už ustanovuje prístup k tlmočníkom, právnym poradcom a iným príslušným odborníkom na pobreží; odporúča, aby bolo možné podať sťažnosť ústne osobe, ktorá nosí znak Frontexu a ktorá takúto sťažnosť včas a riadne spracuje v písomnej forme; naliehavo žiada Frontex, aby formulár na podanie sťažnosti sprístupnil na svojej internetovej stránke v elektronickom formáte kompatibilnom so smartfónom a vo formáte, ktorý umožňuje jeho vytlačenie, v monitorovacích strediskách členských štátov, a aby bol k dispozícii u pracovníkov Frontexu a prizvaných príslušníkov zapojených do ktorejkoľvek operácie Frontexu;

14.  odporúča, aby Frontex stanovil primeranú lehotu na podanie sťažnosti a zaručil tak, že sťažnosť bude možné podať aj po ukončení operácie Frontexu; domnieva sa, že to je osobitne dôležité v prípade operácií návratu; odporúča, aby členské štáty riešili sťažnosti v primeranom čase v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami;

Sťažnosti na prizvaných príslušníkov

15.  uznáva, že prípadné sťažnosti sa môžu týkať výkonu prizvaných príslušníkov, ktorí podliehajú právomoci konkrétneho členského štátu, ale nosia znak Frontexu; konštatuje, že títo príslušníci pri plnení úloh nosia vlastné národné uniformy, na ktorých nemusí byť identifikačné číslo vždy viditeľné; poznamenáva, že kým prizvaní príslušníci sú povinní mať pri sebe akreditačné dokumenty, vyžadovanie preukázania totožnosti môže byť prekážkou pri podávaní sťažnosti proti príslušníkovi; odporúča, aby všetky osoby, ktoré konajú v mene Frontexu, nosili na svojej uniforme viditeľné meno alebo identifikačné číslo;

16.  pripomína, že Frontex nemá právomoc začať disciplinárne konanie s inými osobami, ako sú jej vlastní zamestnanci, a že podľa článku 3 ods. 1a nariadenia o agentúre Frontex disciplinárne opatrenia patria do výlučnej pôsobnosti domovského členského štátu;

17.  berie na vedomie, že členské štáty vybavujú sťažnosti na prizvaných príslušníkov veľmi rozdielnymi spôsobmi; obáva sa, že, že údajné porušovanie základných práv by nemuseli niektoré členské štáty riešiť účinne; vyzýva Frontex a členské štáty, aby úzko spolupracovali a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť riadne vybavovanie sťažností na prizvaných príslušníkov;

18.  odporúča, aby kancelária dôstojníka pre základné práva postúpila sťažnosť na prizvaného príslušníka prostredníctvom riadne vymedzeného systému zriadeného na tento účel príslušnému vnútroštátnemu orgánu; odporúča, aby tento systém zahŕňal aj odvolací mechanizmus pre prípady, keď sa žiadosť vyhlási za neprípustnú alebo je zamietnutá; nazdáva sa, že je dôležité zapojiť národných ombudsmanov alebo akékoľvek iné príslušné orgány s právomocou pre základné práva, ktoré nesú zodpovednosť za vyšetrovanie vnútroštátnych orgánov a úradníkov, keďže dôstojník pre základné práva nemá právo tak urobiť; zdôrazňuje, že je nutné, aby agentúra Frontex spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi pre ľudské práva a s pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov;

19.  odporúča, aby bola odborná príprava na základe rodovej príslušnosti povinná pre všetkých pracovníkov agentúry Frontex a pre všetkých pracovníkov ešte skôr, než nastúpia do operácie Frontex, a to najmä s cieľom zvyšovať povedomie o rodovom násilí a zraniteľnosti migrantiek;

20.  zastáva názor, že ak je to nutné, dôstojník pre základné práva by mal v úzkej spolupráci s príslušnou divíziou Frontexu prispievať k vyšetrovaniam zo strany vnútroštátnych orgánov tým, že poskytne ďalšie informácie o incidente;

21.  zdôrazňuje, že Frontex by mal pozorne sledovať vybavovanie sťažností a formálne od príslušného členského štátu vyžadovať spätnú väzbu a prípadne zaslať varovný list odvolávajúci sa na kroky, ktoré môže Frontex podniknúť, ak sa na tento list nereaguje; pripomína, že Frontex má v súvislosti so svojou povinnosťou monitorovať dodržiavanie základných práv vo všetkých svojich činnostiach právo dostávať informácie o prípadoch porušovania základných práv prizvanými príslušníkmi; odporúča, aby Frontex úzko spolupracoval nielen s pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov, ale aj s vnútroštátnymi orgánmi pre ľudské práva;

22.  odporúča, aby v prípade, že Frontex neprijme následné opatrenia, poskytla kancelária úradníka pre základné práva sťažovateľovi odôvodnenie vrátane kontaktných údajov príslušného vnútroštátneho orgánu;

23.  pripomína, že disciplinárne konanie Frontexu sa môže uplatniť aj na vyslaných prizvaných príslušníkov a národných expertov, ak s tým príslušný členský štát súhlasí; pripomína, že Frontex môže požiadať členský štát, aby okamžite odvolal dotknutého prizvaného príslušníka alebo vyslaného národného experta z činnosti Frontexu v prípade, že členský štát disciplinárne konanie neumožní, a aby túto osobu v prípade potreby vyňal zo zoznamu prizvaných príslušníkov;

24.  vyzýva výkonného riaditeľa Frontexu, aby zvážil vylúčenie príslušníka, u ktorého sa zistilo porušenie základných práv, z účasti na akejkoľvek operácii alebo pilotnom projekte Frontexu; zdôrazňuje, že to by sa malo vzťahovať aj na národných príslušníkov z partnerských štátov, ktorí sa zúčastňujú operácií Frontex v rámci svojej pracovnej činnosti;

25.  domnieva sa, že by sa mala preskúmať možnosť zrušiť finančnú podporu členským štátom na spoločné operácie alebo pozastaviť účasť členského štátu na spoločných operáciách v prípade závažného porušenia základných práv; okrem toho sa nazdáva, že o pozastavení a v konečnom dôsledku skončení operácie v prípade závažného alebo trvalého porušovania základných práv by sa malo rozhodnúť tak, aby to neohrozilo záchranu životov;

26.  nazdáva sa, že by sa mali určiť jasné kritériá pre rozhodovanie, kedy sa operácie Frontexu pozastavia, a to na základe odporúčaní konzultačného fóra, úradníka pre základné práva a iných príslušných subjektov a mimovládnych organizácií, ako FRA, UNHCR alebo IOM;

27.  zdôrazňuje, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností by sa nemal považovať za prostriedok udelenia dodatočných práv prístupu k trestnému súdnictvu pre podávateľov sťažností; pripomína, že trestné vyšetrovanie vykonáva členský štát, v ktorom sa uskutočňujú operácie;

Všeobecné úvahy

28.  domnieva sa, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností môže byť účinný len vtedy, ak sú prípadní sťažovatelia, ako aj príslušníci zúčastňujúci sa na operáciách Frontexu, prostredníctvom účinnej a rodovo citlivej informačnej kampane informovaní o práve jednotlivcov podať sťažnosť v niektorom z úradných jazykov EÚ alebo v jazyku, ktorému uchádzači o azyl rozumejú, alebo možno odôvodnene predpokladať, že mu rozumejú; zastáva názor, že prostredníctvom takejto informačnej kampane a dobre štruktúrovaného overovania prípustnosti by sa mohol podstatne znížiť počet prípadných neprípustných sťažností; poznamenáva, že navrátilci by o svojich právach vrátane práva podať sťažnosť mali byť informovaní pred návratovou operáciou;

29.  nazdáva sa, že mechanizmus podávania individuálnych sťažností by mal byť účinný a transparentný; zdôrazňuje, že kancelária úradníka pre základné práva musí byť na riešenie podaných sťažností primerane vybavená a musí mať primeraný počet zamestnancov, a žiada, aby sa na tento účel poskytli potrebné dodatočné zdroje;

30.  nazdáva sa, že opis úloh pridelených kancelárii dôstojníka pre základné práva je obmedzene a nepresne formulovaný; konštatuje, že úlohy dôstojníka pre základné práva sú v súčasnosti opísané len v oznámení o voľnom pracovnom mieste; navrhuje zahrnúť ustanovenia o úlohách úradníka pre základné práva do nadchádzajúcej revízie nariadenia o agentúre Frontex;

31.  nazdáva sa, že v záujme zvýšenia transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti Frontexu a umožnenia dôkladného preskúmania individuálnych sťažností by mal byť Európsky parlament pravidelne informovaný o tom, ako Frontex využíva prostriedky, a údaje o tomto využívaní by sa mali uverejňovať na internetových stránkach Frontexu;

32.  víta pripravenosť európskej ombudsmanky, členov európskej siete ombudsmanov s právomocou v oblasti základných práv a konzultačného fóra Frontexu podporovať Frontex pri vytváraní a realizácii mechanizmu podávania individuálnych sťažností; vyzýva Frontex, aby sa riadil osvedčenými postupmi iných európskych orgánov, ako je Európska investičná banka, a zároveň úzko spolupracoval s európskou ombudsmankou;

33.  odporúča, aby Frontex a európska ombudsmanka nadviazali úzku spoluprácu s cieľom zlepšiť ochranu jednotlivcov pred možnými aktmi nesprávneho úradného postupu týkajúcimi sa činností Frontexu vrátane operácií agentúry za vonkajšími hranicami EÚ vykonávaných v rámci dohôd o vykonaní práce;

34.  vyzýva členské štáty a partnerské krajiny, ktoré uzavreli pracovné dohody s Frontexom,, aby účinne spolupracovali s agentúrou s cieľom zabezpečiť hladké fungovanie mechanizmu podávania sťažností; nabáda Frontex, aby členským štátom a príslušným tretím štátom poskytoval technickú pomoc s cieľom zaručiť účinnosť mechanizmu;

35.  vyzdvihuje potrebu osobitnej ochrany maloletých bez sprievodu, žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného prenasledovania, osôb patriacich k LGBTI a ostatných zraniteľných skupín; odporúča, aby Frontex na tento účel konzultoval príslušné agentúry EÚ;

36.  vyzýva Frontex, aby v rámci svojej všeobecnej výročnej správy poskytol verejne dostupné informácie o mechanizme podávania sťažností; odporúča uviesť počet doručených žiadostí, druhy porušenia základných práv, príslušné operácie Frontexu a následné opatrenia, ktoré Frontex prijal; poznamenáva, že tieto informácie by Frontexu pomohli zistiť prípadné nedostatky a zlepšiť vlastné pracovné metódy;

37.  odporúča začleniť ustanovenia o mechanizme podávania individuálnych žiadostí do nadchádzajúcej revízie nariadenia o agentúre Frontex;

o
o   o

38.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskej ombudsmanke, národným parlamentom a Frontexu.

Právne oznámenie