Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2113(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0341/2015

Predkladané texty :

A8-0341/2015

Rozpravy :

PV 14/12/2015 - 12
CRE 14/12/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 15/12/2015 - 4.21
CRE 15/12/2015 - 4.21
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0444

Prijaté texty
PDF 435kWORD 302k
Utorok, 15. decembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Na ceste k európskej energetickej únii
P8_TA(2015)0444A8-0341/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2015 o správe s názvom Na ceste k európskej energetickej únii (2015/2113(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 191, 192 a 194,

–  so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia energetickej bezpečnosti a sprievodné pracovné dokumenty (COM(2014)0330),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy: Pripravenosť na možné prerušenie dodávok z východu počas jesene a zimy 2014/2015 (COM(2014)0654),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci – Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ (COM(2011)0539),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Vykonávanie oznámenia o zabezpečení dodávok energie a medzinárodnej spolupráci a záverov Rady pre energetiku z novembra 2011 (COM(2013)0638),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Druhý strategický prieskum energetickej politiky: akčný plán EÚ pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť (COM(2008)0781),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663) a na sprievodné pracovné dokumenty a na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pokrok pri dobudovaní vnútorného trhu s energiou (COM(2014)0634),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – koncepcia integrovanej európskej energetickej siete (COM(2010)0677),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2014 s názvom Ceny energie a náklady na energiu v Európe (COM(2014)0021),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Stav európskeho trhu s uhlíkom v roku 2012 (COM(2012)0652),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Budúcnosť zachytávania a ukladania CO2 v Európe (COM(2013)0180),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009, a na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2013 s názvom Dlhodobá vízia infraštruktúry v Európe a mimo nej (COM(2013)0711), ktoré obsahuje prvý zoznam projektov spoločného záujmu v oblasti energetickej infraštruktúry pre celú Úniu;

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení nástroja Spájame Európu (COM(2011)0665),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES,

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 994/2012/EÚ z 25. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o zapájaní sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2012 o priemyselných, energetických a ostatných aspektoch bridlicového plynu a ropy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(6),

–  so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Mapovanie nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ v rokoch 2014 – 2019,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020(8),

–  so zreteľom na Zmluvu o energetickej charte, a najmä na jej články 7 a 20,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0341/2015),

A.  keďže podľa článku 194 ZFEÚ európska energetická politika zabezpečuje fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie, presadzuje energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie a podporuje prepojenie energetických sietí; keďže vymedzenie energetického mixu členských štátov zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov, a preto zostáva energetický mix vysoko diverzifikovaný;

B.  keďže vytváranie odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy by malo byť založené na prechode k udržateľnému a pokrokovému energetickému systému, ktorého hlavnými piliermi by mali byť energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov, čo najlepšie využívanie európskych zdrojov energie a inteligentná infraštruktúra; keďže na vytváranie hospodárskeho rastu a pracovných miest a na zabezpečenie vedúceho postavenia EÚ v týchto oblastiach je potrebný dlhodobý stabilný regulačný rámec;

C.  keďže stratégia v oblasti energetickej bezpečnosti musí zahŕňať nákladovo efektívne kroky na zmiernenie dopytu po energii a rovnako účinné kroky na prekonanie významných a bezprostredne hroziacich prerušení, ako aj mechanizmy solidarity a koordinácie na ochranu a posilnenie výroby energie, inteligentnej prenosovej a distribučnej infraštruktúry a prepojovacích vedení; keďže táto infraštruktúra musí byť schopná zvládať premenlivý objem energie z obnoviteľných zdrojov a musí byť zabudovaná do plne integrovaného a dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou ako základná súčasť energetickej únie s diverzifikovanými externými dodávkami a trasami;

D.  keďže Európsky parlament už dvakrát vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, spočívajúce v znížení emisií CO2 aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiele energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetickej účinnosti, a ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov; keďže záväzné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a záväzné ciele EÚ v týchto oblastiach vytvárajú rast a pracovné miesta a mohli by zabezpečiť technologické vedúce postavenie EÚ v týchto oblastiach;

E.  keďže opatrenia na rozvoj energetickej únie a dosiahnutie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky musia plne zohľadniť vplyv na ceny energií a zameriavať sa na synergie a výraznejšiu integráciu trhu, ktorá pomôže znížiť celkové náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ s cieľom získať potrebnú podporu občanov a priemyslu; keďže v tejto súvislosti všetky potrebné posúdenia vplyvov musia plne zohľadňovať súčasné a budúce kryté a utopené náklady vyplývajúce z nezmenenej energetickej politiky;

F.  keďže energetická únia by mala byť novým energetickým modelom pre Európu, založeným na pevných prierezových legislatívnych základoch a silných cieľoch; keďže riadenie energetickej únie musí byť transparentné, musí zaručovať pevný rámec a musí do rozhodovania zapojiť Európsky parlament a súčasne presadzovať úlohu miestnych orgánov a občanov;

G.  keďže je zásadne dôležité, aby EÚ a členské štáty uznali dôležitosť spotrebiteľských iniciatív ako družstvá a komunitné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a zdôrazňuje, že treba uvoľniť hospodárske, regulačné a administratívne prekážky a umožniť občanom aktívnu účasť na energetickom systéme;

H.  keďže zmena klímy, nekonkurencieschopné ceny energie a mimoriadne vysoká závislosť od nespoľahlivých dodávateľov z tretích krajín sú faktory, ktoré ohrozujú udržateľnosť európskej energetiky;

I.  keďže cieľom odolnej energetickej únie, ktorej jadrom je ambiciózna politika v oblasti zmeny klímy, je zabezpečiť prechod na nový energetický model, ktorý poskytuje domácnostiam a podnikom možnosť vyrábať a spotrebúvať bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a dostupnú energiu;

J.  keďže problematiku energetickej chudoby je nutné riešiť v rámci energetickej únie tým, že sa posilní postavenie zraniteľných spotrebiteľov, zlepší energetická efektívnosť v prípade tých najzraniteľnejších a vytvoria sa nápravné opatrenia, vďaka ktorým sa energia stane cenovo dostupnou aj pre ľudí v núdzi;

K.  keďže energetickú chudobu možno vymedziť ako neschopnosť domácnosti udržiavať dostatočnú úroveň dodávok energie na zabezpečenie základnej úrovne komfortu a zdravia, a to z dôvodu kombinácie nízkeho príjmu, vysokých cien energie a nízkej kvality bytového fondu;

L.  keďže víziou energetickej únie musí byť únia, v ktorej si členské štáty uvedomujú, že sú navzájom závislé pri poskytovaní bezpečnej, udržateľnej a cenovo dostupnej energie pre svojich občanov, a ktorá je založená na skutočnej solidarite a dôvere a v ktorej Európska únia vystupuje jednotne na svetovej scéne; keďže každý členský štát má preto povinnosť prioritne riešiť energetickú efektívnosť a znižovanie dopytu po energii, a to s cieľom ochrániť celkovú energetickú bezpečnosť EÚ a jej členských štátov;

M.  keďže politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy sa musia navzájom dopĺňať a ich ciele posilňovať; keďže energetická únia by preto mala dopĺňať európske ciele týkajúce sa reindustrializácie a rastu, podporiť prechod na udržateľné hospodárstvo, založené najmä na energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie, čo zvýši celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, pričom sa účinne zabráni úniku uhlíka;

N.  keďže EÚ dováža viac ako polovicu energie, ktorú spotrebuje, jej závislosť od dovozu je osobitne vysoká v prípade surovej ropy (viac ako 90 %), zemného plynu (66 %) a čierneho uhlia (72 %) a celkový dovoz v roku 2013 dosiahol výšku vyše 400 miliárd EUR; keďže fond budov v EÚ zodpovedá za približne 40 % celkovej energetickej spotreby EÚ a za spotrebu približne 60 % plynu dovážaného do EÚ, v dôsledku čoho je zmiernenie dopytu po energii v EÚ významným faktorom na ceste k dosiahnutiu energetickej nezávislosti;

O.  keďže svetová cena ropy sa výrazne znížila, čo dáva EÚ príležitosť významne vykročiť smerom k transformácii našej energetiky investovaním do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, využívaním potenciálu budov v oblasti energetickej efektívnosti a rozvojom inteligentnej infraštruktúry; keďže peniaze využité na dovoz fosílnych palív príliš neprispievajú k investíciám, pracovným miestam alebo rastu v EÚ, a presmerovanie týchto peňazí do vnútorných investícií by stimulovalo rast a vytvorilo kvalitné a kvalifikované miestne pracovné miesta;

P.  keďže mnohé krajiny sú v značnej miere závislé od jedného dodávateľa, v dôsledku čoho by mohli byť ohrozené z hľadiska možného prerušenia dodávok;

Q.  keďže EÚ je veľmi závislá od dovozu energie z Ruska, ktoré je preukázateľne nespoľahlivým partnerom a využíva svoje dodávky energií ako politickú zbraň;

R.  keďže sa stalo významnou časťou ruskej zahraničnej politiky vytvárať a realizovať stratégiu v oblasti strategických zdrojov, najmä ropy a zemného plynu, s cieľom dostať iné krajiny pod politický tlak; konštatuje, že tomu tak bolo v prípade niekoľkých krajín v jeho susedstve a niekoľkých členských štátov Európskej únie;

S.  keďže používanie ropy a zemného plynu na zahraničnopolitické účely a na destabilizáciu iných krajín ohrozuje hospodársky rast a, čo je ešte nebezpečnejšie, demokratickú stabilitu v Európe, ako aj nezávislosť zvrchovaných štátov;

T.  keďže európska energetická bezpečnosť sa musí rozvíjať tak, aby sa tým bránila európska bezpečnosť a zvrchovanosť európskych krajín, a to členských štátov EÚ aj krajín Východného partnerstva;

U.  keďže politika zameraná na energetickú bezpečnosť musí riešiť potrebu stabilných dodávok z rôznych zdrojov energie, ktoré európskemu hospodárstvu poskytnú energiu potrebnú pre dopravu, priemysel a bývanie spôsobom, ktorý podporuje konkurencieschopnosť a politiku v oblasti klímy, pričom súčasne musí minimalizovať závislosť od tých, ktorí chcú zámerne využívať energetické zdroje na vlastné politické účely s cieľom ovplyvňovať politický vývoj v iných krajinách;

V.  keďže žiadny členský štát by nemal mať zmluvné podmienky nekompatibilné s právom EÚ, ktoré využívajú jeho slabé postavenie na trhu s energiou, len na základe geografických a historických faktorov;

W.  keďže v rokoch 2006 a 2009 spory medzi Ruskom a Ukrajinou ako krajinou zabezpečujúcou tranzit plynu spôsobili veľký nedostatok v mnohých krajinách EÚ; keďže prerušenia ukazujú, že doteraz prijaté opatrenia na odstránenie závislosti Európy od ruského plynu neboli dostatočné;

X.  keďže ex post hodnotenie a overovanie všetkých energeticky významných dohôd, pokiaľ ide o dodržiavanie právnych predpisov EÚ, je už možné aj prostredníctvom hospodárskej súťaže a regulácie v oblasti energetiky; keďže nedostatočné ex ante kontroly súladu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ viedli k vážnej deformácii trhu; keďže Komisia uznala tieto nedostatky a zaviazal sa posilniť ustanovenia o hodnotení ex ante komerčných zmlúv o dodávkach plynu;

Y.  keďže do roku 2020 bude potrebné investovať v odvetví energetiky EÚ viac ako 1 bilión EUR a keďže na každé euro neinvestované do energetickej infraštruktúry do roku 2020 bude po roku 2020 potrebné vynaložiť 4,3 EUR na dosiahnutie rovnakých cieľov, čo by zbytočne zaťažilo budúce generácie;

Z.  keďže EÚ musí umožniť financovanie týchto investícií prostredníctvom využitia všetkých existujúcich zdrojov, verejných (štrukturálne fondy, Európska investičná banka – EIB) aj súkromných, podpory usmerňovania úspor domácností a kapacít dlhodobých investorov (dôchodkové fondy, poisťovne) a vytvorenia novej finančnej kapacity EÚ;

AA.  keďže ceny elektrickej energie pre priemysel v EÚ, bez ohľadu na daňové alebo odvodové úľavy pre energeticky náročné odvetvia, sú viac ako dvakrát vyššie ako v USA a v Rusku, o 20 % vyššie ako v Číne, ale o 20 % nižšie než v Japonsku;

AB.  keďže európsky priemysel má ešte stále výraznú konkurenčnú nevýhodu v oblasti cien plynu, a to najmä z toho dôvodu, že do dlhodobých zmlúv s Ruskom je zaradený index ceny ropy;

AC.  keďže cenový rozdiel v porovnaní s inými ekonomikami môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť nášho priemyslu, najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach;

AD.  keďže konkurencieschopné ceny energie sú kľúčové na dosiahnutie reindustrializačných cieľov EÚ na úrovni 20 % do roku 2020;

AE.  keďže spoločnosti z EÚ pôsobiace v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, z ktorých mnohé sú MSP, zamestnávajú v Európe 1,2 milióna ľudí a ich podiel na patentoch v oblasti obnoviteľných technológií celosvetovo predstavuje 40 %, vďaka čomu patrí EÚ svetové prvenstvo; keďže toto vedúce postavenie treba udržať aj do budúcnosti prostredníctvom jasnej stratégie EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov;

AF.  keďže napriek dominantnému postaveniu EÚ v oblasti investícií do obnoviteľných zdrojov energie sa v správe o vyhliadkach svetovej energetiky z roku 2014 (World Energy Outlook 2014) predpovedá, že do roku 2040 vzrastie celosvetový dopyt po energii o 37 % a celosvetový dopyt po uhlí o 15 %; keďže v EÚ má byť podľa projekcií zvýšenie výrazne nižšie, a to vďaka veľmi úspešným zlepšeniam v oblasti energetickej efektívnosti;

AG.  keďže strata, pokiaľ ide o úroveň blahobytu v dôsledku neefektívnosti trhu s plynom, predstavuje v EÚ viac než 11 miliárd EUR ročne, okrem iného z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry a nízkej úrovne likvidity a transparentnosti trhu;

AH.  keďže hospodársky a fyzicky väčšmi integrovaný jednotný trh s energiou by mohol znamenať výrazné zvýšenie efektívnosti;

AI.  keďže maloobchodný trh EÚ s energiou nefunguje správne, pretože v mnohých členských štátoch majú spotrebitelia príliš obmedzenú voľbu medzi dodávateľmi; keďže problematika koncentrácie na trhu by sa mala riešiť prostredníctvom politiky hospodárskej súťaže EÚ, aby sa spotrebiteľom umožnilo zmeniť dodávateľa, a tým zlepšiť hospodársku súťaž a znížiť ceny; keďže by bolo vhodné venovať pozornosť riziku pre horšie informovaných občanov, u ktorých je nižšia pravdepodobnosť porovnávania a zmeny poskytovateľov a ktorí sú ponechaní napospas nekonkurencieschopným zastaraným tarifám;

AJ.  zdôrazňuje, že plnohodnotné vykonávanie integrovaného európskeho energetického trhu s plynom a elektrickou energiou má zásadný význam pre energetickú bezpečnosť a pre kroky smerom k vytvoreniu energetickej únie; keďže Komisia zodpovedá za zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty vykonávali a dodržiavali všetky časti tzv. tretieho energetického balíka, ktorého cieľom je integrovaný trh s elektrickou energiou a plynom;

AK.  keďže splnením cieľa prepojenosti na úrovni 10 % a zabezpečením lepšej cezhraničnej prepravnej kapacity pre elektrickú energiu a plyn, ako aj ďalším posilnením existujúcich rozvodov sa zvýši energetická bezpečnosť, umožní sa lepšia integrácia výroby energie z obnoviteľných zdrojov a vytvorí sa rovnováha dodávok a dopytu medzi členskými štátmi, pričom sa zároveň podporí konvergencia cien v prospech spotrebiteľov;

AL.  keďže od prehĺbenia regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi sa tiež očakáva zbližovanie a optimalizácia nákladov;

AM.  keďže Energetické spoločenstvo je nástroj na rozšírenie vnútorného trhu s energiou na krajiny susediace s EÚ, čím prispieva k vytvoreniu celoeurópskeho energetického priestoru založeného na spoločných zásadách a právnom štáte;

AN.  keďže energetická únia je odrazom viacerých výziev Európskeho parlamentu na vytvorenie skutočne celoeurópskeho Energetického spoločenstva založeného na silnom spoločnom trhu s energiou, koordinácii nákupu energie za hranicami EÚ a spoločnom európskom financovaní výskumu a inovácií v oblasti nových udržateľných energetických technológií;

AO.  keďže je potrebná väčšia súdržnosť vonkajšieho rozmeru energetickej politiky EÚ, ktorého potenciál sa ešte nevyužíva v plnej miere, pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok energie a konkurencieschopnosť Únie;

AP.  keďže 33 infraštruktúrnych projektov identifikovaných v európskej stratégii energetickej bezpečnosti by mal dopĺňať silnejší dôraz na modernizáciu elektrickej distribučnej siete a na posun od uhlia a plynu smerom k biomase, a to v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok;

AQ.  keďže sa uznáva, že zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) môže zásadným spôsobom prispieť k boju proti zmene klímy a konkrétne môže pomôcť znížiť náklady na prechod na energetický trh bez uhlíka a nízkouhlíkové hospodárstvo;

AR.  keďže kľúčovými hnacími silami energetickej únie sú diverzifikácia dodávok, dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšenie úspor, ďalší rozvoj bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových európskych zdrojov energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj výskum a vývoj;

AS.  keďže by sa malo presadzovať a podporovať využívanie domácich konvenčných zdrojov ropy a plynu v úplnom súlade s acquis EÚ, a to v tradičných produkčných oblastiach (napr. Severné more) aj v novoobjavených oblastiach (napr. východné Stredozemie, Čierne more);

AT.  keďže domáce energetické zdroje musia byť vždy udržateľné a bezpečné;

AU.  keďže ambíciou EÚ je zvýšiť príspevok priemyslu k HDP do roku 2020 až na 20 % a na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebná energia v konkurencieschopných cenách, ako aj zvýšenie produktivity energie;

Rozmery energetickej únie

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy; všíma si 5 pilierov energetickej únie, ktoré navrhla Komisia; trvá na tom, aby politiky vykonávané v rámci týchto pilierov vždy prispievali k zaisteniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a zabezpečovaniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

2.  opakuje, že energia je verejné sociálne aktívum, a že EÚ by sa preto mala podrobne venovať otázke energetickej chudoby a presadzovať konkrétne opatrenia na riešenie tohto problému; trvá preto na tom, že energetická únia by mala zabezpečiť rovnaký prístup k energii pre všetkých, prispievať k dostupným cenám energií v prospech spotrebiteľov, podporovať prepojenia a energetickú infraštruktúru, ktoré zohrávajú strategickú úlohu v prospech ľudí, a posilňovať reguláciu;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetky legislatívne návrhy, ktoré sú súčasťou energetickej únie, sa budú predkladať v rámci riadneho legislatívneho postupu, a teda za plnej účasti Európskeho parlamentu a pri zabezpečení účinného demokratického dohľadu; očakáva, že rámec riadenia energetickej únie po roku 2020 bude ambiciózny, spoľahlivý, transparentný, demokratický a plne inkluzívny voči Európskemu parlamentu a zabezpečí splnenie klimatických a energetických cieľov do roku 2030, najmä prostredníctvom plného uplatňovania, presadzovania a aktualizácie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa klímy a energetiky; žiada Komisiu, aby bez toho, aby boli dotknuté ostatné povinnosti týkajúce sa podávania správ, na ročnej báze prezentovala správu o plnení cieľov energetickej únie vrátane podrobností o uplatňovaní energetickej legislatívy a pokroku v plnení cieľov na roky 2020 a 2030 a aby rozvíjala a aktualizovala súbor kľúčových ukazovateľov, ktoré majú byť súčasťou správy, a umožnila posúdenie pokroku pri plnení cieľov energetickej únie; takéto ukazovatele môžu zahŕňať okrem iného aj kapacitu prepojenia, integráciu trhu, znižovanie dovozu energie, stupne diverzifikácie, ceny energie a náklady na energiu, rozvoj výroby energie s komunitným a miestnym vlastníctvom a úrovne energetickej chudoby a zraniteľnosti; berie na vedomie závery zo zasadnutia Rady pre energetiku z 26. novembra 2015 týkajúce sa riadenia systému energetickej únie a žiada Komisiu, aby Parlamentu a Rade čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorý zohľadní závery Rady aj názory Parlamentu vyjadrené v tejto správe; súhlasí so závermi Rady, pokiaľ ide o to, že by sa národné plány pre oblasť energetiky a klímy na obdobie rokov 2021 až 2030 nemali zameriavať iba na plnenie cieľov stanovených pre rok 2030, ale mali by brať do úvahy aj dlhodobé hľadisko, konkrétne cieľ, ktorý prijala EÚ, znížiť do roku 2050 emisie o 80-95 % v porovnaní s rokom 1990;

4.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s dlhodobým cieľom znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % vypracovali dlhodobé stratégie pre oblasť energetiky, čo by malo byť sprevádzané podobným úsilím zo strany najväčších svetových znečisťovateľov;

5.  uznáva neporušiteľnosť rozhodnutí prijatých vo vnútroštátnych referendách o energetických otázkach;

6.  zdôrazňuje, že energetická únia by mala zaujať komplexný prístup zameraný na aspekty, ako je dosiahnutie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou, bezpečnosť dodávok energie, najlepšie možné využívanie energetických zdrojov EÚ, zmiernenie dopytu po energii, zníženie emisií skleníkových plynov založené najmä na obnoviteľných zdrojoch energie a jednotný trh s uhlíkom v rámci EÚ, ako aj na výskum a inovácie s cieľom dosiahnuť vedúce postavenie v oblasti energetických technológií; zdôrazňuje, že občania by mali stáť v centre energetickej únie a mala by sa im poskytnúť bezpečná, udržateľná a dostupná energia;

7.  berie na vedomie nedostatočné ciele Európskej rady do roku 2030 v oblasti klímy a energie, a to znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe na 27 % a zvýšiť energetickú účinnosť o 27 %; pripomína, že Parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

Energetická bezpečnosť, solidarita a dôvera

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne snažili dosiahnuť udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie ceny a náklady dovážanej energie pre európskych občanov a podniky prostredníctvom diverzifikácie dodávok (zdrojov energie, dodávateľov energie a trás); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila výstavbu príslušných prioritných koridorov energetickej infraštruktúry, ako sa uvádza v prílohe I k nariadeniu o transeurópskej energetickej sieti (TEN-E) a časti II prílohy I nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy (NPE), s osobitným zameraním na členské štáty s vysokou mierou závislosti; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila existujúce vnútorné kapacity vrátane európskych zdrojov energie;

9.  uznáva, že projekty, ktoré sú v súčasnosti zaradené do zoznamu projektov spoločného záujmu, nepostačujú na dosiahnutie cieľa európskeho prepojenia Pyrenejského polostrova a európskej pevniny; naliehavo vyzýva regionálnu skupinu TEN-E a Komisiu, aby určili dodatočné projekty, ktoré sa zaradia do pripravovaného zoznamu projektov spoločného záujmu pre rok 2015 s cieľom výrazne zvýšiť kapacitu medzi Španielskom a Francúzskom;

10.  zdôrazňuje, že dobre rozvinutá a plne integrovaná infraštruktúra, ktorá umožňuje zlepšenie diverzifikácie dodávok a cezhraničných tokov, je nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti dodávok energie v bežných aj núdzových podmienkach a pre dodávanie energie z konkurencieschopných zdrojov spotrebiteľom v Európskej únii a energetickom spoločenstve;

11.  zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom plynovodnej siete zásobujúcej Európu; požaduje zvýšenie kapacít LNG pre stredozemský plynárenský uzol; zdôrazňuje, že EÚ by mala využiť príležitosti vyplývajúce z týchto rezerv plynu na posilnenie svojej energetickej bezpečnosti;

12.  zdôrazňuje, že všetky projekty EÚ v oblasti infraštruktúry zamerané na diverzifikáciu zdrojov energie, dodávateľov energie a trás musia byť plne v súlade s právnymi predpismi EÚ a jej dlhodobými cieľmi a prioritami v oblastiach zmeny klímy a energetiky vrátane energetickej bezpečnosti EÚ pri súčasnom zabezpečení intenzívneho a efektívneho využívania už existujúcich energetických infraštruktúry a tranzitných trás do EÚ; vyzýva Komisiu, aby považovala investície do zníženia dopytu po energii, napr. do fondu budov, za oprávnené projekty;

13.  zdôrazňuje, že na dodávateľov energie pochádzajúcich z tretích krajín, keď fungujú na spoločnom trhu, sa musí vzťahovať acquis EÚ, a to najmä právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, a vyzýva Komisiu, aby presadzovala právo EÚ pomocou všetkých dostupných prostriedkov s cieľom podporiť voľný tok energie v EÚ a zabrániť deformáciám vnútorného trhu;

14.  zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité skoncovať s izolovanosťou niektorých členských štátov a regiónov od vnútorného trhu s energiou, čo dokázali aj záťažové testy v oblasti plynu, ktoré uskutočnila Komisia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonávala tieto testy pravidelne; zastáva názor, že EÚ by pri diverzifikácii zdrojov a dodávateľských trás mala v prvom rade pomáhať týmto najzraniteľnejším krajinám; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby bezodkladne vykonávali odporúčania vyplývajúce zo záťažových testov plynárenskej sústavy; odporúča, aby Komisia zvážila vykonávanie záťažových testov v oblasti elektrickej energie s cieľom získať prehľad o odolnosti celého trhu s energiou; zdôrazňuje, že tieto záťažové testy by mali určiť najmä stav, kapacitu a trvanlivosť celých vnútroštátnych prenosových sietí, ako aj úroveň prepojenia cezhraničných kapacít, a že následné odporúčania založené na týchto záťažových testoch musia zahŕňať úplné posúdenia vplyvu vnútroštátnych plánov aj cieľov Únie pri riešení bodov akčného plánu, ktoré z nich vyplývajú;

15.  konštatuje, že v rámci budúcej energetickej únie patria bezpečnosť dodávok energie z kvantitatívnej aj kvalitatívnej perspektívy a konkurencieschopnosť medzi najnaliehavejšie otázky, ktoré nútia členské štáty pri rozvoji energetických politík posilniť koordináciu a spoluprácu so susedmi na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala, ako by bolo možné zlepšiť súčasnú architektúru národných preventívnych a núdzových opatrení, a to na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

16.  domnieva sa, že vnútroštátne kapacitné mechanizmy by sa mali využiť až ako posledná možnosť, keď už boli zvážené všetky ostatné možnosti, vrátane väčšej miery prepojenia so susediacimi krajinami, opatrení na strane dopytu a ostatných foriem integrácie regionálneho trhu;

17.  domnieva sa, že energetická únia v sebe zahŕňa rokovania s tretími krajinami, v ktorých bude vystupovať jednotne; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu vhodnosti a potenciálnej štruktúry dobrovoľného mechanizmu kolektívneho nákupu a jeho vplyvu na fungovanie vnútorného trhu s plynom, postihnuté podniky a jeho prínos k zaručeniu bezpečnosti dodávok plynu; konštatuje, že vzhľadom na niekoľko modelov mechanizmov spoločného nákupu treba ďalej pracovať, aby sa mohol určiť najlepší trhový model uplatniteľný na regióny a príslušných dodávateľov EÚ a na podmienky, za ktorých by sa mohol zaviesť dobrovoľný mechanizmus kolektívneho nákupu; domnieva sa, že koordinácia pozícií a kolektívne nakupovanie by sa malo začať na regionálnej úrovni; prechodne odporúča, aby Komisia a sekretariát Energetického spoločenstva podporovali tie členské štáty EÚ, resp. zmluvné strany Energetického spoločenstva, ktoré chcú rokovať o energetických zmluvách na základe dobrovoľnosti v súlade s acquis EÚ pre vnútorný trh, pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, a zabezpečili ochranu citlivých obchodných informácií; zdôrazňuje, že zmluvy o energii musia byť založené na trhových cenách a hospodárskej súťaži;

18.  vyzýva Komisiu a podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku (PK/VP), aby vytvorila komplexný rámec pre vonkajší rozmer energetickej únie s osobitným odkazom na podporu strategických partnerstiev s tretími krajinami, ktoré sú výrobcami energie a tranzitnými krajinami, najmä v rámci európskeho susedstva a politík rozširovania, a to na základe spoločných hodnôt a so zreteľom na súčasný stav regionálnej spolupráce; v tejto súvislosti treba zohľadniť a preskúmať predchádzajúce a nové strategické partnerstvo s cieľom zlepšiť dialóg a spoluprácu v oblasti ropy a zemného plynu, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov, obchodovania a prepojenia energetickej únie s vonkajšou energetickou infraštruktúrou;

19.  zdôrazňuje, že skutočná spoločná vonkajšia energetická politika EÚ by mala ísť ruka v ruke s jej spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou; v tejto súvislosti naliehavo žiada zabezpečenie lepšej koordinácie medzi PK/VP a príslušnými komisármi s cieľom zvýšiť súlad medzi vonkajšími politikami EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila silnejšie zoskupenie pod vedením PK/VP a vytvorila pozíciu poverenej osoby zodpovednej za koordináciu takýchto politík;

20.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila skupinu pre reflexiu na vysokej úrovni o energetickej bezpečnosti, zahraničnej politike a energetickej únii so silným zastúpením a zapojením Európskeho parlamentu a spoločenských subjektov s cieľom rozvíjať dôveryhodné dlhodobé scenáre dopytu, dodávky a spolupráce s externými partnermi, najmä v oblasti budovania kapacít a výmeny technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a vzťahu medzi energetikou a ľudskými právami;

21.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nordstream a účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; v kontexte pokračujúcich trojstranných rozhovorov medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobé dodávky energie na Ukrajinu a cez jej územie;

22.  zdôrazňuje, že zlepšenie energetickej účinnosti v EÚ by znížilo riziko závislosti, a tým by sa posilnila vyjednávacia pozícia EÚ v záležitostiach týkajúcich sa energie;

23.  zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti dohôd v oblasti energetiky, ktorú možno dosiahnuť posilnením úlohy Komisie v rokovaniach týkajúcich sa energie a zapojením jedného alebo viacerých členských štátov a tretích krajín, a to najmä povinnou účasťou Komisie na všetkých rokovaniach v pozícii pozorovateľa s cieľom posilniť pozíciu jednotlivých členských štátov voči tretej krajine, ktorá pôsobí ako dodávateľ, zapojenej do rokovaní, s úmyslom znížiť riziko zneužitia dominantného postavenia zo strany jedného dodávateľa; poznamenáva, že Komisia by okrem toho mala uskutočniť ex-ante a ex-post hodnotenia, pričom by v plnej miere rešpektovala citlivé obchodné informácie, a vypracovať pozitívny a negatívny zoznam zmluvných ustanovení, napríklad zoznam doložiek o zákaze vývozu, o mieste určenia, doložiek typu „ber alebo plať“, indexácie cien plynu podľa cien ropy alebo doložiek, ktoré zakazujú tretej strane podmieňovať dodávky energie udelením zvýhodneného prístupu k infraštruktúre na prepravu energie v EÚ; poukazuje na to, že na základe článku 13 ods. 6 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 994/2010 sa pri uzatváraní nových medzivládnych dohôd s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu, od členských štátov požaduje, aby informovali Komisiu s cieľom umožniť jej posúdiť situáciu týkajúcu sa bezpečnosti dodávok energie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby začlenila ustanovenia týkajúce sa riadnych ex-ante hodnotení obchodných zmlúv o dodávkach plynu do preskúmania nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu;

24.  zdôrazňuje, že v súlade s rozhodnutím č. 994/2012/EÚ, ktorým sa ustanovuje mechanizmus výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody v oblasti energetiky medzi členskými štátmi a tretími krajinami, treba Komisiu pred podpisom informovať o všetkých budúcich medzivládnych dohodách v oblasti energetiky s tretími stranami, aby sa zabezpečilo, že budú v súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä tretím energetickým balíkom, a neohrozia bezpečnosť dodávok energie EÚ; zdôrazňuje, že tieto diskusie a konzultácie musia slúžiť ako nástroj na posilnenie vyjednávacej sily členských štátov EÚ a spoločností, pričom musia v plnej miere rešpektovať citlivé obchodné informácie; domnieva sa, že takéto diskusie a konzultácie by v žiadnom prípade nemali mať vplyv na podstatu a obsah dohôd, ale mali by zabezpečiť, že dohody budú v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie a v najlepšom záujme dotknutých spoločností a členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vykonala preskúmanie rozhodnutia č. 994/2012/EÚ s cieľom patrične posilniť mechanizmus výmeny informácií a posilniť úlohu Komisie;

25.  vyzýva Komisiu, aby pripravila návrh modelov zmlúv a usmernení vrátane orientačného zoznamu protiprávnych ustanovení, ktoré by sa mali stať referenčnými dokumentmi pre príslušné orgány a spoločnosti pri činnostiach spojených s kontrahovaním; vyzýva členské štáty, aby zvýšili spoluprácu v oblasti mechanizmu výmeny informácií, pokiaľ ide o medzivládne dohody s tretími krajinami v oblasti energetiky, s cieľom zvýšiť transparentnosť a posilniť ich vyjednávaciu pozíciu voči tretím krajinám, a tak zabezpečiť dostupnejšiu energiu pre európskych spotrebiteľov; ďalej naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v uverejňovaní štrvrťročných hodnotení zmluvných podmienok, ako napríklad priemerných dovozných cien;

26.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok a posilnenia vyjednávacej pozície spoločností v Únii voči vonkajším dodávateľom by bolo potrebné sprehľadniť a zhromažďovať a pravidelne oznamovať príslušným orgánom základné prvky zmlúv príslušným orgánom, čím by sa získali všetky potrebné informácie, ktoré by mohli využiť samotné príslušné orgány aj spoločnosti pre svoje budúce rokovania, pričom by zároveň bola zaručená dôvernosť citlivých informácií; domnieva sa, že by to pomohlo zabezpečiť skutočnú konkurenciu pri energetických zmluvách, vyhnúť sa zneužívaniu dominantného postavenia tretích krajín a zabezpečiť súlad s právom hospodárskej súťaže EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kroky na zníženie závislosti od dovozu energie, monitorovala stupeň diverzifikácie pri dovoze a pravidelne uverejňovala správy o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol;

28.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť zapojenie európskeho priemyslu a technológií do celého reťazca výroby energie, ktorý zahŕňa nielen suroviny, ale aj výrobu, rafináciu, uskladňovanie, prepravu a distribúciu, pretože ide o prvky, ktoré sú kľúčové z hľadiska zníženia závislosti EÚ od dovozu energie;

29.  je presvedčený, že energetický mix členských štátov, ktorý vychádza z ich potenciálu, prostredia, geografického umiestnenia, skúseností, poznatkov, ekonomických nákladov a potrieb, pričom prispieva k dosiahnutiu spoločných cieľov stratégie a politík v oblasti energie a klímy, je prínosom pre EÚ ako celok, pretože posilňuje jej odolnosť voči narušeniu dodávok, umožňuje nákladovo optimálnu voľbu zdrojov energie, rozvoj rozličných technológií a ich konkurencieschopnosť na trhu, a tým vedie k poklesu nákladov za energie; trvá však na tom, že odlišnosti na vnútroštátnych úrovniach nesmú predstavovať prekážku pre jednotný trh a že členské štáty musia plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci, poskytovať primerané investície do svojich prenosových infraštruktúr a zabezpečiť vysokú úroveň prepojenia a odolnosti vo svojich vnútroštátnych energetických systémoch s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej bezpečnosti a trhu s energiou;

30.  je presvedčený, že Únia môže zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a znížiť svoju závislosť od určitých dodávateľov a palív zvýšením energetickej účinnosti a čo najlepším využívaním európskych zdrojov energie v súlade s cieľmi EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti, životného prostredia a zmeny klímy, ako aj zdravotných a bezpečnostných právnych predpisov, berúc do úvahy osobitosti členských štátov v súvislosti s ich energetickými mixmi, vyhýbajúc sa zbytočnej administratívnej záťaži a dodržujúc zásadu proporcionality; zdôrazňuje, že v zásade by nemali byť diskriminované žiadne palivá alebo technológie, ktoré prispievajú k bezpečnosti dodávok energií a dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy;

31.  vyzýva Komisiu, aby na základe prístupu založeného na porovnaní nákladov a prínosov, ktorý je technologicky neutrálny a v ktorom sa kladie dôraz na internalizáciu externých nákladov, uľahčila efektívne využívanie všetkých existujúcich systémov financovania zo zdrojov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície v záujme získavania investícií na kľúčové projekty infraštruktúry, výskumu a inovácií v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov a rozvoja vnútorných kapacít Európy so zámerom naplniť ciele v oblasti klímy a energetiky na rok 2030;

32.  vyzýva na urýchlenú mobilizáciu zdrojov na financovanie projektov spoločného záujmu na účely vybudovania potrebnej infraštruktúry a zabezpečenia hladkého a spoľahlivého zásobovania energiou, ktoré nepodliehajú nijakému politickému tlaku z krajín mimo EÚ;

33.  zdôrazňuje, že EFSI by mal fungovať ako mechanizmus zmeny investície do infraštruktúry na triedu plne likvidných aktív s dlhopismi, ktoré možno používať a obchodovať s nimi na európskych a svetových trhoch; ďalej konštatuje, že inštitucionálnych investorov, ako sú poisťovatelia alebo penzijné fondy, ktoré sú charakteristické poskytovaním dlhodobých investícií do nehnuteľností, by mohli prilákať len štandardizované investičné produkty a dôveryhodné projekty, ktoré môžu zaručiť dobré podnikateľské plány;

34.  vyzýva Komisiu, a najmä GR TRADE, aby aj naďalej trvali na cieli venovať v rámci transatlantického obchodného a investičného partnerstva samostatnú kapitolu energetike s cieľom odstrániť tarifné a netarifné obchodné obmedzenia USA, ktoré sa týkajú skvapalneného zemného plynu (LNG) aj surovej ropy, a obmedziť neodôvodnené protekcionistické opatrenia, a tak znížením rozdielov v nákladoch za energiu na oboch stranách Atlantiku prispieť k vytvoreniu konkurencieschopnejšieho prostredia pre európske podniky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takáto energetická kapitola bude obsahovať aj ustanovenia na posilnenie spolupráce na programoch energetického výskumu financovaných vládami EÚ a USA, a to najmä na programe americkej agentúry ARPA-E;

35.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ by mala mať za cieľ zvýšenie energetickej bezpečnosti v súlade s článkom 194 ZFEÚ, diverzifikáciu európskeho energetického mixu a obmedzenie závislosti od dovozu od jediného vonkajšieho dodávateľa či jediného zdroja, pričom sa bude rešpektovať príslušné rozdelenie právomocí zakotvené v zmluve;

36.  vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany európskych energetických odvetví pred nekalým dovozom z tretích krajín zabezpečila prísnejšie monitorovanie protisúťažného správania a antidumpingových opatrení;

37.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovania o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu pozastavila Rada, a to i napriek tomu, že Európsky parlament vyjadril jasnú podporu prísnejším opatreniam proti nekalému dovozu z tretích krajín;

38.  vyzýva Radu, aby pokročila v modernizácii nástrojov na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby európske výrobné odvetvia, ktoré vyrábajú predovšetkým turbíny, solárne panely, vysoko kvalitnú oceľ a stavebné materiály, mohli v plnej miere využiť transformáciu energetického systému;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli v obchodných dohodách zakotvené ustanovenia týkajúce sa technologickej spolupráce a služieb v oblasti energetickej účinnosti a decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane údržby a rozvoja softvérov; poukazuje na to, že dekarbonizácia je spoločným cieľom EÚ a mnohých partnerských krajín, regiónov a miest;

40.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom medzinárodných obchodných nástrojov povzbudzovala rozvojové krajiny k diverzifikácii ich výroby energie a aby propagovala výrobu solárnej energie, najmä v južných krajinách susediacich s EÚ;

41.  víta rokovania zamerané na dosiahnutie iniciatívy týkajúcej sa ekologického tovaru medzi EÚ a 13 ďalšími členmi WTO vzťahujúcej sa na výrobky, služby a technológie, ktoré prispievajú k ekologickému rastu, ochrane životného prostredia, pôsobeniu v oblasti klímy a trvalo udržateľnému rozvoju, a žiada, aby boli rozhovory uzavreté do konca roka 2015 na Konferencii ministrov WTO v Nairobi;

42.  zdôrazňuje, že rokovania o dohode o ekologickom tovare musia vychádzať z vymedzenia pojmu ekologického tovaru, ktoré je zlučiteľné s politikami EÚ, a nemali by byť v rozpore s opatreniami na pomoc rozvojovým krajinám prijatými v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC);

43.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala vytvorenie systému výmeny energie medzi EÚ a Spojenými štátmi vzhľadom na súčasný a budúci rozvoj v oblasti výskumu, inovácií a poskytovania licencií pre sústavy elektrického vedenia, ako sú prepojenia vysokého napätia, s cieľom vytvoriť spoločnú globálnu sieť energie z obnoviteľných zdrojov;

44.  zdôrazňuje, že posilnené energetické spoločenstvo by malo zohrávať kľúčovú úlohu vo vonkajšej energetickej politike EÚ, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy vyplývajúce zo správy pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre reformu energetického spoločenstva;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili činnosti energetického spoločenstva hlavne v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie okrem iného lepším vykonávaním a presadzovaním právnych predpisov EÚ, ako sú ciele do roku 2020 a 2030, najmä prostredníctvom lepšej správy, zefektívnenia postupov a lepšieho využívania nástrojov IT zameraných na zníženie administratívnej záťaže, posilnenia jej inštitúcií vrátane zriadenia parlamentného zhromaždenia Energetického spoločenstva a realizácie kľúčových projektov v oblasti infraštruktúry, ako sú cezhraničné obojsmerné prepojovacie vedenia, s cieľom zabezpečiť lepšiu integráciu s trhom EÚ s energiou a mechanizmami bezpečnosti dodávok bez toho, aby sa pristúpilo k vytvoreniu vnútroštátnych trhov s kapacitami, čo by mohlo oslabiť efektívnosť vnútorného trhu s energiou;

46.  zdôrazňuje, že treba posilniť európsko-stredomorskú spoluprácu v oblasti plynu, elektriny, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby urýchlila vytvorenie európsko-stredomorskej platformy v oblasti plynu;

Plne integrovaný európsky trh s energiou

47.  je presvedčený, že v budúcej energetickej únii sa musí zakotviť voľný tok energie v krajinách EÚ a Energetického spoločenstva;

48.  zdôrazňuje, že hlavnou oporou budúcej energetickej únie musí byť plne funkčný prepojený vnútorný trh s energiou, ktorý prostredníctvom plne funkčných, bezpečných a spoľahlivých rozvodových sústav poskytne bezpečnú, spravodlivo rozdeľovanú, sociálne a ekologicky zodpovednú, účinnú, konkurencieschopnú, cenovo dostupnú a udržateľnú energiu, ako aj zníženie dopytu po energii, čím podnikom a spotrebiteľom v EÚ umožní prístup k plynu, elektrine, ku kúreniu a k chladeniu čo najudržateľnejším, najúčinnejším, najdemokratickejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom; domnieva sa preto, že by mala existovať snaha ďalej rozširovať existujúce oblasti trhu; považuje za zásadné uprednostňovať integráciu výrobcov-spotrebiteľov do trhu a siete EÚ; poukazuje na zásadné nedostatky zistené v rámci vidieckych spoločenstiev v EÚ ako výsledok nedostatočnej energetickej prepojenosti;

49.  uznáva, že v súčasnosti v Európe neexistuje jednotný trh pre energiu, a že výsledná fragmentácia trhov EÚ s energiou je veľmi škodlivá pre konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť Európy;

50.  pripomína, že energetické trhy sa od finančných trhov odlišujú daným hmotným majetkom, ktorým sa eliminuje systémové riziko v odvetví energetiky; v tejto súvislosti považuje za potrebné vykonať nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahuje aj na odvetvie energetiky, a to spôsobom, ktorý nenarúša rozvoj dobre fungujúceho vnútorného trhu s energiou;

51.  zdôrazňuje, že na posúdenie skutočnej účinnosti a efektívnosti nákladov treba zvážiť priame a externé náklady rôznych zdrojov energie, ako aj vplyv všetkých druhov verejných intervencií na ich relatívne konkurenčné postavenie;

52.  je presvedčený, že trhové mechanizmy musia byť doplnené o reálne a ambiciózne mechanizmy bezpečnosti dodávok a solidarity, ako je napríklad účinnejšie krízové riadenie na regionálnej úrovni a úrovni EÚ, úprava ambicióznych opatrení na úsporu energie, lepšie využívanie skladovacej infraštruktúry na LNG a zemný plyn, najmä na zabezpečenie dodávok na regionálnej úrovni, čo by sa malo odrážať v právnych predpisoch EÚ vrátane nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu, ktoré treba čo najskôr zrevidovať;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnom rozsahu zabezpečili vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ týkajúcich sa štátnej pomoci, energie, životného prostredia a klímy; požaduje najmä posúdenie vykonávania tretieho energetického balíka a výhod pre spotrebiteľa; požaduje odstránenie odchýlok od tretieho energetického balíka a urýchlené prijatie a implementáciu európskych sieťových predpisov a usmernení;

54.  vyzýva Komisiu, aby pre Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) vyčlenila navýšené zdroje, a zdôrazňuje, že tejto agentúre by sa mal povoliť nábor ďalších zamestnancov, čo jej umožní úplne a účinne vykonávať monitorovanie trhov s energiou s cieľom zabezpečiť integritu a transparentnosť pri obchodovaní s energiou a súlad s nariadením o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT) ako podmienku pre riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ s energiou; konštatuje, že by sa mali posilniť právomoci agentúry ACER voči Európskej sieti prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E), Európskej sieti prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSO-G) a iným orgánom, ktoré plnia podstatné funkcie EÚ, aby sa zabezpečilo, že bude môcť plniť svoje úlohy vymedzené v príslušných právnych predpisoch EÚ, a domnieva sa, že agentúra by mala spolupracovať so združeniami zastupujúcimi prevádzkovateľov, spotrebiteľskými organizáciami a inými skupinami občianskej spoločnosti;

55.  opätovne pripomína význam oddelenia vlastníctva, ako sa predkladá v treťom energetickom balíku; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery národné regulačné orgány presadzujú podmienky opísané v stanoviskách Komisie o certifikácii prevádzkovateľov prenosových sústav;

56.  vyjadruje poľutovanie, že siete ENTSO-E a ENTSO-G sú priveľmi závislé od pridelenia rozpočtových prostriedkov od vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosovej sústavy, čo ohrozuje ich schopnosť vystupovať v úlohe európskych aktérov;

57.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila ich reguláciu a dohľad nad výmenou právomocí a činnosťami na trhu plynových uzlov;

58.  zdôrazňuje, že na posilnenie našej núdzovej energetickej solidarity a odolnosti voči prerušeniu dodávok musí byť neustále možné vyvážať plyn a elektrickú energiu; v tomto smere poznamenáva, že súčasným systémom cezhraničného prenosu často bránia rozhodnutia vnútroštátnych prevádzkovateľov prenosových sústav; preto vyzýva agentúru ACER, aby kládla väčší dôraz na túto oblasť vo svojej výročnej správe z monitorovania trhu;

59.  poukazuje na to, že plne fungujúci vnútorný trh s energiou nebude dokončený, pokiaľ budú v členských štátoch elektrické sústavy závislé od prevádzkovateľa z tretej krajiny, a zdôrazňuje význam a potrebu zabezpečenia synchronizovanej prevádzky v pobaltských štátoch v rámci európskych kontinentálnych sietí do roku 2025;

60.  zdôrazňuje, že nevyhnutnou potrebou a cieľom vhodne koncipovanej podoby budúceho trhu s elektrinou v EÚ musí byť podpora nevyhnutných investícií na dlhodobé zaistenie dodávok a integrácia obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa bude dôslednejšie opierať o trhové zásady a bude optimálnejšia z hľadiska bezpečnosti siete, pričom sa v plnej miere zohľadní meniaca sa povaha dodávok energie a dopytu po energii vrátane posilňovania mikrogenerácie, technológie na základe dopytu a zvyšujúci sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu jednotných noriem pre inteligentné siete ako kľúčového prvku na zaistenie stabilných dodávok a voľného toku energie cez hranice, teda pre prínos k energetickej bezpečnosti; okrem toho zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať rozvoj inteligentnejších energetických sietí a nových zariadení na uskladňovanie energie pri zvyšovaní úrovne obnoviteľných zdrojov energie v európskom meradle a zabezpečení rozvoja takejto infraštruktúry v spolupráci s regionálnymi uzlami obnoviteľných zdrojov energie;

61.  vyzýva členské štáty a Komisiu, ako aj zmluvné strany Energetického spoločenstva a sekretariát Energetického spoločenstva, aby svoje úsilie zamerali na pokrok v oblasti projektov spoločného záujmu a projektov v záujme Energetického spoločenstva s cieľom dosiahnuť vytvorenie celoeurópskej elektrizačnej sústavy a prepravnej siete pre plyn, ktoré budú schopné prenášať elektrickú energiu a plyn z celej škály zdrojov medzi krajinami EÚ; domnieva sa, že elektrizačná sústava umožní smerovanie energie z miest jej prebytku do miest, v ktorých je jej nedostatok, a umožní tak trhu okamžite reagovať v prípadoch, keď dôjde k nedostatočným dodávkam, kompenzovať denné a sezónne cykly, zaisťovať bezpečnosť dodávok energie a podporovať európsky trh s energiou; domnieva sa, že by sa malo naplánovať urýchlenie procesu schvaľovania a povoľovania projektov a podporenie modernizácie existujúcich spojení; ďalej zdôrazňuje, že takéto úsilie musí byť zamerané najmä na riešenie problémov vyplývajúcich z existujúcich energetických ostrovov;

62.  víta svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020;

63.  pripomína svoj záväzok dosiahnuť 10-percentnú prepojenosť s cieľom dokončiť vnútorný trh s energiou v EÚ a víta návrh Európskej rady týkajúci sa dosiahnutia minimálnej úrovne prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi v rozsahu 15 % do roku 2030; uznáva význam dosiahnutia kvantitatívneho cieľa prepojenosti, a to zabezpečením dostupnosti vnútroštátnej a cezhraničnej infraštruktúry s cieľom zaručiť efektívne využívanie európskych zdrojov energie a zvýšenú bezpečnosť dodávok energie;

64.  zdôrazňuje význam zabezpečenia spoľahlivého, stabilného a predvídateľného regulačného rámca, ktorý umožní dlhodobé záväzky a ktorý je potrebný na zabezpečenie nových investícií do energetickej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby skrátila lehotu, ktorá umožňuje kvalifikovať projekty ako projekty spoločného záujmu; zdôrazňuje, že zavádzanie inteligentných distribučných sietí sa musí uľahčiť prostredníctvom zrýchlených schvaľovacích postupov, ako aj politickej podpory a prispôsobených regulačných rámcov pre prevádzkovateľov siete, ktorí uznávajú meniace sa potreby investícií a stimulujú investície do IKT a automatizácie za rovnakých podmienok, ako v prípade tradičného rozširovania sietí;

65.  zdôrazňuje, že energetická únia by mala prispieť aj k „energetickej investičnej únii“ a zabezpečiť, aby viac ako 1 bilión EUR investícií potrebných v nadchádzajúcich rokoch na oživenie európskeho hospodárstva pochádzalo prevažne od súkromných a verejných investorov; konštatuje, že taká „energetická investičná únia“ by mala poskytnúť príležitosti veľkým investorom, ako aj jednotlivým spotrebiteľom a občanom; poznamenáva, že na vytvorenie prostredia, ktoré uľahčuje a najlepšie využíva súkromné finančné prostriedky, je podstatná istota investorov; trvá na tom, že stabilný rámec možno dosiahnuť iba prostredníctvom silného systému riadenia, ktorý zaručí rovnaké podmienky pre všetkých a stabilné regulačné podmienky, a ktorý posilní dôveru v súkromný sektor;

66.  zdôrazňuje, že vykonávanie týchto projektov strategickej infraštruktúry je prínosom pre strednodobé a dlhodobé aspekty energetickej bezpečnosti a je v plnom súlade s dlhodobými záväzkami EÚ týkajúcimi sa znižovania emisií uhlíka, ako aj s právnymi predpismi EÚ o ochrane životného prostredia a ďalšími relevantnými právnymi predpismi;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali investície do prepojovacích vedení pre plyn a elektrinu menšieho rozsahu spájajúcich susedné regióny rovnako vážne ako investície do veľkých projektov spoločného záujmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji týchto prepojovacích vedení úzko spolupracovali s regionálnymi orgánmi;

68.  poznamenáva, že je dôležité zahrnúť plánovanie dopytu po energii a jej dodávky na úrovni vnútorného trhu EÚ s energiou, pričom prioritou je zníženie dopytu a decentralizované riešenia, aby sa dosiahla nákladovo optimálna bezpečnosť dodávok a zabránilo sa zbytočným či prehnaným investíciám do infraštruktúry a uviaznutým nákladom;

69.  domnieva sa, že vzhľadom na rozsiahle potreby investícií do zastaraných a nevhodných distribučných sietí a na to, že väčšina obnoviteľných zdrojov energie je pripojená na úrovni distribučnej sústavy, by Komisia a členské štáty mali zvážiť konkrétne iniciatívy na podporu investícií prevádzkovateľa distribučnej siete vrátane finančných nástrojov; dôrazne odporúča, aby členské štáty uprednostnili takéto investície;

70.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako plánuje využiť investičný plán v hodnote 315 miliárd EUR v kombinácii s ostatnými existujúcimi fondmi na maximalizovanie pákového potenciálu EFSI a financovanie infraštruktúr a projektov potrebných na dokončenie energetickej únie;

71.  domnieva sa, že posilnená regionálna spolupráca a koordinácia politík je zásadným krokom k väčšej integrácii trhu s energiou v celej EÚ; podporuje preto regionálny prístup medzi členskými štátmi navzájom, ako aj so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok, urýchliť integráciu trhu, a to aj ďalším rozvojom regionálnych centier na zvýšenie likvidity trhu, najmä v regióne strednej a východnej Európy; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy spolupráce by mohli zefektívniť trhovú spoluprácu v oblasti politiky a energie a uľahčiť spoločné rozhodnutia o zásadných investíciách do plynárenskej infraštruktúry v týchto regiónoch; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na skvapalnený zemný plyn a prepojovacie vedenia; uznáva dôležitú úlohu výmeny právomocí pri posilňovaní likvidného, transparentného a bezpečného obchodovania s energiou; zdôrazňuje potenciál obsiahnutý v cezhraničných projektoch ako páky pre celoeurópske riešenia;

72.  podporuje integráciu energetických systémov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín prostredníctvom regionálneho prístupu v rámci budúcej európskej energetickej únie;

73.  zdôrazňuje, že väčšia regionálna spolupráca môže prispieť k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, zlepšiť plánovanie infraštruktúry, zabezpečiť optimalizáciu nákladov na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a znížiť náklady pre spotrebiteľov;

74.  víta význam, ktorý Komisia pripisuje posilneniu regionálnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a stanovila, aký je optimálny rozsah spolupráce v rámci elektrickej a plynárenskej siete (a trhu) v EÚ; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch členské štáty samy najlepšie určia, čo je nevyhnutné na ich územiach, zatiaľ čo v iných prípadoch zjavne existuje pridaná hodnota spolupráce riadenej EÚ; poukazuje však na to, že v niektorých prípadoch sa zistilo, že prostredníctvom rozsiahlej spolupráce v oblasti spoločných výziev na regionálnej úrovni dosiahli rýchlejšie výsledky skupiny členských štátov, napríklad na päťstrannom energetickom fóre; súhlasí s Komisiou, že súčasné regionálne ustanovenia môžu byť vzorom pre EÚ ako celok;

75.  vyzýva Komisiu, aby predložila štruktúru riadenia makroregionálnej spolupráce na trhu, v ktorej Európsky parlament aj národné parlamenty tiež zohrávajú svoju úlohu; konštatuje, že v záujme dosiahnutia čo najväčšej optimalizácie nákladov by toto regionálne riadenie malo byť založené na existujúcich regionálnych geografických a trhových subjektoch, a to najmä na: i) pláne prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP); ii) iniciatíve koordinácie v juhovýchodnej Európe; iii) rozšírenom päťstrannom fóre; iv) iniciatíve pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha ACER;

76.  vyzýva Komisiu na vypracovanie štúdie optimalizácie nákladov, v ktorej sa vyhodnotia a vyčíslia prínosy regionálnej spolupráce v uvedených regiónoch; je presvedčený, že Komisia a dotknuté členské štáty by mali na základe týchto štúdií spoločne vypracovať a realizovať detailné plány na zriadenie týchto makroregiónov;

77.  vyzýva Komisiu, aby podnietila a podporila projekty regionálnej spolupráce medzi prevádzkovateľmi elektrických a plynárenských distribučných sietí, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energie, poskytnutím pomoci pre miestnu výrobu energie (najmä z obnoviteľných zdrojov) a pre zvládnutie technologických zmien (inteligentné siete, inteligentné meradlá atď.) a nových spôsobov výroby a spotreby (napr. elektrické vozidlá);

78.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmeny názorov týkajúce sa projektov v oblasti energetiky medzi územnými subjektmi v Európe (regiónmi, miestnymi orgánmi, mestami atď.) s cieľom informovať a združovať volených zástupcov a širokú verejnosť;

79.  vyzýva na rozvoj dobre integrovaných a konkurencieschopných regionálnych trhov s elektrickou energiou a plynom, ktoré zaistia primeranosť a pružnosť energetického systému pokrývajúceho všetky časti Únie; požaduje, aby Komisia konala rázne a transparentne proti všetkým prípadom protekcionizmu, správania, ktoré narúša hospodársku súťaž, a prekážkam brániacim vstupu na trh a jeho opusteniu; zdôrazňuje význam zaistenia stabilných vnútroštátnych regulačných rámcov, riešenia administratívnych prekážok a zefektívnenia vnútroštátnych administratívnych postupov, a to aj s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre projekty zamerané na občanov;

80.  poukazuje na to, že v záujme úspešného vyváženia vnútorného trhu nie sú potrebné len investície do prepojovacích vedení, ale okrem iného aj do vnútroštátnych sietí, elektrární na fosílne palivá vybavenými technológiou na zachytávanie uhlíka a nových jadrových elektrární (v tých členských štátoch, ktoré o to majú záujem) ako kritického zdroja nízkouhlíkovej elektrickej energie pre základný odber, skladovacích kapacít (ako sú napríklad terminály pre skvapalnený zemný plyn) a do inteligentných sietí a pružnej výroby, s cieľom vyrovnať sa so zvýšenou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a distribuovanou výrobou;

81.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť právny rámec, ktorým sa posilní postavenie spotrebiteľov a umožní ich aktívne zapojenie sa na trhu v úlohe investorov, výrobcov a zainteresovaných strán, a to prostredníctvom rozvoja dynamickej cenotvorby a otváraním trhov pre zdroje na strane ponuky a dopytu; konštatuje, že zapojenie občanov možno posilniť okrem iného pomocou finančnej účasti spotrebiteľov, energetických družstiev, mikrogenerácie a uskladňovania, vlastnej spotreby, decentralizácie dodávok energie, zavedenia systémov inteligentných energetických sietí vrátane inteligentných meradiel, väčšej konkurencie na maloobchodných trhoch, úplnej transparentnosti a pružnosti cien a možností výberu pre spotrebiteľov;

82.  zdôrazňuje, že výrobcovia-spotrebitelia, ktorí sieti poskytujú skladovacie kapacity, by mali byť odmenení a mali by sa podporovať v spotrebe vlastnej vyprodukovanej ekologickej elektrickej energie bez toho, aby boli sankcionovaní; poukazuje na skutočnosť, že tieto iniciatívy by mohli prispieť k väčšmi konkurencieschopnému a dobre fungujúcemu vnútornému trhu s energiou, ktorý by na druhej strane mohol prispieť k odolnosti miestnych spoločenstiev, k vytváraniu miestnych pracovných miest a blahobytu a k riešeniu závažných sociálnych problémov, ako je napríklad energetická chudoba a zraniteľnosť spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby zhromaždila posúdenia vplyvu a najlepšie postupy týkajúce sa opatrení, ktoré boli prijaté na vnútroštátnej úrovni s cieľom bojovať proti energetickej chudobe, a aby zabezpečila, že tieto najlepšie postupy budú centralizované a propagované príslušným európskym orgánom; zdôrazňuje, že treba prijať vhodné opatrenia s cieľom zaručiť ochranu údajov spotrebiteľov, ktorí sa na trhu priamo zúčastňujú;

83.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili ďalší rozvoj a rozšírenie miestnych a regionálnych obnoviteľných zdrojov energie a miestnych a regionálnych distribučných sietí a sietí diaľkového vykurovania prostredníctvom politík zameraných na riešenie existujúcich prekážok a na uskutočnenie transformácie trhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia o vlastnej spotrebe energie s cieľom podporiť jej využívanie a chrániť práva spotrebiteľov;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vlastnú spotrebu a mikrogeneráciu prostredníctvom systémov využívania obnoviteľných zdrojov energie zameraných na najviac zraniteľných spotrebiteľov;

85.  vyzýva Komisiu, aby zapojila miestnych aktérov do energetickej politiky EÚ, aby predložila návrh na zavedenie decentralizovaného poradenstva a centier na budovanie kapacít s cieľom vybaviť a podporiť miestne orgány tak, aby s poskytovateľmi energie rokovali na rovnakej úrovni, a aby podporila rozvoj miestnej výroby energie prostredníctvom družstiev, miestnych spoločností a samosprávnych orgánov;

86.  zdôrazňuje potrebu určiť najlepšie miestne postupy a podporovať ich šírenie v celej Únii, zlepšiť koordináciu medzi miestnymi opatreniami a európskymi politikami a pracovať na otázkach týkajúcich sa prijateľnosti energetických projektov na miestnej úrovni; navrhuje vytvoriť „európske územné fórum“;

87.  domnieva sa, že všetci spotrebitelia EÚ by mali mať rovnaký prospech z jednotného trhu s plynom a elektrinou; v tomto zmysle zdôrazňuje, že súčasné cenové rozdiely medzi vnútroštátnymi trhmi z dôvodu nedostatočnej trhovej integrácie a prepájacích vedení sa už nesmú viac tolerovať; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla opatrenia na dosiahnutie väčšej cenovej konvergencie a integrácie trhu v Únii;

88.  zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má integrácia trhu na veľkoobchodné ceny a v konečnom dôsledku aj na maloobchodné ceny v odvetví elektrickej energie; domnieva sa, že v rámci revízie koncepcie trhu s elektrickou energiou treba lepšie prepojiť veľkoobchodné a maloobchodné trhy, čo prispeje k odstráneniu prekážok na maloobchodných a veľkoobchodných trhoch a k rozšíreniu možností spotrebiteľov vyberať si medzi dodávateľmi energie;

89.  domnieva sa, že v rámci každého skúmania maloobchodných trhov s energiou by sa mali prísne zvážiť ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľov, ako sú presadzovanie a podpora režimov spoločnej zmeny dodávateľa, povinnosť uvádzať na účtoch za energiu porovnania s konkurentmi na základe predchádzajúcich modelov spotreby, povinnosť dodávateľov automaticky prideľovať svojim zákazníkom najvýhodnejšiu dostupnú tarifu a zabezpečenie obmedzeného, ľahko porovnateľného rozsahu štandardizovaných taríf;

90.  vyzýva Komisiu, aby si pri vypracúvaní plánu na postupné zrušenie regulovaných cien ponechala možnosť cenovej regulácie a štandardizácie tarifných štruktúr, ak majú obmedzovať monopolné prenájmy alebo neočakávané zisky narúšajúce trh, s cieľom chrániť zraniteľných spotrebiteľov alebo uľahčiť porovnávanie taríf konkurenčných dodávateľov;

91.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vývoj konečných cien energie v Európe vrátane daní, odvodov, dotácií a iných skrytých nákladov s cieľom určiť opatrenia, ktoré môžu prispieť k zníženiu takýchto cien;

Energetická efektívnosť, ktorá pomáha znižovať dopyt

92.  pripomína uznesenia Parlamentu z 5. februára 2014, 26. novembra 2014 a 14. októbra 2015, ktoré obsahujú výzvu týkajúcu sa troch záväzných cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030, najmä cieľa 40 % energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na obdobie po roku 2020 by mal byť záväzný a mal by sa realizovať prostredníctvom samostatných záväzných vnútroštátnych cieľov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla rôzne scenáre týkajúce sa energetickej efektívnosti pre rok 2030 vrátane úrovne, ktorú Parlament stanovil na 40 %; naliehavo žiada Radu, ktorá vyzvala stanoviť celoeurópsky cieľ na úrovni najmenej 27 %, aby svoj cieľ prehodnotila smerom nahor v súlade s cieľom, ktorý prijal Parlament;

93.  konštatuje, že ambiciózne a dosiahnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti v záujme súdržnosti, solidarity a nákladovej efektívnosti by mohlo prispieť k energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti, vytváraniu pracovných miest, rastu a pomôcť udržiavať nízke spotrebiteľské výdavky, prispieť k boju proti energetickej chudobe a naplniť ciele v oblasti klímy a energetiky;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali zásadu „energetickej efektívnosti na prvom mieste“; poznamenáva, že podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu predstavuje energetická účinnosť „prvoradé palivo“ a ponúka najlepšiu návratnosť investícií spomedzi všetkých zdrojov energie; zdôrazňuje, že nárast energetickej efektívnosti, najmä zníženie energetických strát v budovách, má zásadný vplyv na zníženie dovozu energie EÚ z tretích krajín vzhľadom na to, že 61 % plynu dovážaného do Európskej únie sa využíva v budovách, a to najmä na vykurovanie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa projekty súvisiace s energetickou účinnosťou a infraštruktúrou považovali za kľúčové investície, ktoré majú podobnú dôležitosť ako investície do nových kapacít na výrobu energie;

95.  zdôrazňuje, že nárast energetickej efektívnosti znižuje účty za energiu pre domácnosti a priemysel a výrazným spôsobom znižuje závislosť EÚ od dovozu z tretích krajín; zdôrazňuje, že v dôsledku opatrení energetickej efektívnosti existuje potenciál na vytvorenie dvoch miliónov pracovných miest do roku 2020, najmä v odvetví stavebníctva, ktoré tvorí 40 % celkového dopytu po energii v EÚ; zdôrazňuje, že zvyšovanie energetickej efektívnosti dopĺňa diverzifikáciu dodávok energie;

96.  vyzýva Komisiu, aby odhalila a odstránila zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste opatreniam energetickej efektívnosti, a aby vytvorila skutočný trh energetickej efektívnosti s cieľom podporiť presun osvedčených postupov a zabezpečiť dostupnosť výrobkov a riešení v celej EÚ, aby sa tak vytvoril skutočný jednotný trh produktov a služieb energetickej efektívnosti;

97.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť rozsah a tempo modernizácie budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení, a to prostredníctvom vhodných stimulov, s cieľom znížiť energetickú náročnosť; odporúča ďalej zvyšovať normy energetickej hospodárnosti budov a zároveň pritom zohľadňovať a podporovať technické inovácie, najmä využívanie informačných modelov budovy a simulácií vplyvu stavebných produktov počas ich celého životného cyklu vo verejnom obstarávaní; ďalej odporúča neprestajne podporovať výstavbu budov s takmer nulovou spotrebou energie ako ďalší dôležitý krok pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti a udržateľného a bezpečného energetického systému;

98.  zdôrazňuje, že investície do zlepšenia energetickej efektívnosti, ktoré doteraz vynaložilo priemyselné odvetvie, sa v rámci diskusie o energetickej efektívnosti v EÚ musia uznať a náležite zohľadniť;

99.  je presvedčený, že priemysel potrebuje od politických predstaviteľov jasné signály na uskutočnenie potrebných investícií pre dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energie; zdôrazňuje preto potrebu ambicióznych cieľov a regulačného rámca, ktoré podporujú inováciu bez toho, aby vytvárali zbytočnú administratívnu záťaž, s cieľom čo najlepšie podporiť energetickú efektívnosť na vnútroštátnej úrovni;

100.  je presvedčený, že cieľ v oblasti energetickej účinnosti musí pôsobiť spoločne s cieľmi v oblasti energie a klímy a musí posilňovať konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ vo vzťahu k jej hlavným obchodným partnerom;

101.  zdôrazňuje, že treba preskúmať právne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti vrátane smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej efektívnosti spolu s riadnym vykonávaním týchto právnych predpisov členskými štátmi s cieľom uľahčiť dosiahnutie vnútroštátnych cieľov a doplniť existujúce politiky, ktoré sú nastavené podľa rámca pre oblasť klímy a energie do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby preskúmala právne predpisy EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, ako sa stanovuje v prílohe k rámcovej stratégii o energetickej únii;

102.  zdôrazňuje úlohu energetického štítku EÚ pri posilnení postavenia spotrebiteľov a poskytovaní presných, relevantných a porovnateľných informácií spotrebiteľom o energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov; zdôrazňuje potrebu revízie energetických štítkov s cieľom ešte viac uľahčiť energeticky efektívnu voľbu spotrebiteľov a nabádať k výrobe energeticky účinných výrobkov;

103.  zdôrazňuje úspech a ďalší potenciál ekodizajnu, pokiaľ ide o zlepšenie energetickej účinnosti a spotreby energie výrobkov, čo vedie k zníženiu nákladov na energiu pre domácnosti, spotreby a emisií skleníkových plynov; vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na širšiu agendu efektívneho využívania zdrojov zaviedla ďalšie vykonávacie opatrenia a aby preskúmala existujúce opatrenia s cieľom zabezpečiť ich primeranosť;

104.  uznáva nevyhnutnú úlohu miestnych orgánov, podnikov a občanov pri zabezpečovaní energetickej nezávislosti zvyšovaním energetickej efektívnosti prostredníctvom lepšieho plánovania miest, rozvoja internetových a informačných technológií súvisiacich s energetikou, zavádzania inteligentných sietí, systémov na riadenie energie na strane dopytu, kogenerácie, infraštruktúry pre alternatívne palivá a aplikácií tepelných čerpadiel, vlastnej spotreby a vytvárania, modernizácie a rozšírenia systémov diaľkového vykurovania a chladenia; zdôrazňuje potrebu podporovať občianske iniciatívy, ako napríklad družstevné alebo komunitné projekty súvisiace s energiou z obnoviteľných zdrojov, posilniť prepojenie medzi občanmi a spoločnosťami poskytujúcimi energetické služby, podporiť používanie aktívnejších a udržateľnejších modelov cestovania, vypracúvať a zavádzať riešenia pre inteligentné mestá, rozvíjať nadčasovú distribučnú infraštruktúru na podporu mestskej ekologickej mobility a podporovať obnovu a izoláciu budov vrátane homogénnej izolácie; navrhuje, aby sa všetci partneri v rámci viacúrovňového riadenia zlúčili do prevádzkového rozhrania, ktoré aktívne zahŕňa Dohovor primátorov a starostov;

105.  považuje za absolútnu prioritu rozvoj nástrojov financovania a inovačných modelov na mobilizáciu verejných prostriedkov a stimuláciu súkromného financovania na miestnej, celoštátnej, regionálnej a európskej úrovni s cieľom podporovať investície do energetickej efektívnosti v kľúčových odvetviach, ako je oblasť renovácií budov, venujúc náležitú pozornosť osobitostiam dlhodobých investícií; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európskeho fondu pre strategické investície (ktorý spravuje EIB) a trvá na tom, že treba plne zapojiť vnútroštátne podporné banky; uznáva, že tieto nástroje musí dopĺňať cielená technická pomoc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nákladovú efektívnosť systémov energetickej efektívnosti vo verejných budovách; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní iniciatívy „inteligentného financovania inteligentných budov“ vzala do úvahy všetky tieto prvky;

106.  domnieva sa, že odlišný rozsah európskych fondov, z ktorých sa financuje zlepšenie energetickej efektívnosti, by mal byť lepšie zameraný a presmerovaný na dosiahnutie zlepšenia medzi zraniteľnými spotrebiteľmi s nízkymi príjmami a na riešenie problému protichodnej motivácie vlastníkov budovy a nájomcov alebo medzi vlastníkmi;

107.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s príslušnými priemyselnými odvetviami a národnými, regionálnymi a miestnymi zúčastnenými stranami vymedzila osvedčené postupy financovania energetickej efektívnosti v celej EÚ a zahraničí a následne zahrnula financovanie a mechanizmy inovatívneho financovania do aktivít EBOR, EIB a ďalších fondov EÚ;

108.  zdôrazňuje, že rozvoj novej energetickej kultúry má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a klímy; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť mladej generácie prostredníctvom vhodných vzdelávacích modulov v školách s cieľom vypestovať nové správanie u spotrebiteľov energie;

Cesta k udržateľnému hospodárstvu

109.  pripomína, že dohoda dosiahnutá Európskou radou v októbri 2014 týkajúca sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 zahŕňa záväzok znížiť na vnútroštátnej úrovni emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990, čo predstavuje základ pre rozvoj rozmeru dekarbonizácie v rámci energetickej únie; konštatuje, že toto rozhodnutie je tiež najambicióznejším príspevkom k medzinárodným rokovaniam o klíme v záujme uzatvorenia záväznej dohody o klíme na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži v decembri 2015;

110.  zdôrazňuje potrebu dosiahnuť na 21. konferencii zmluvných strán komplexnú, ambicióznu a právne záväznú dohodu, ktorá by poskytla solídne záruky udržania zvýšenia globálnej priemernej teploty na menej ako 2 °C v porovnaní s úrovňou pred priemyselným obdobím, spolu s globálnym, stabilným a spoločným systémom transparentnosti a zodpovednosti, ktorý zahŕňa monitorovanie, ohlasovacie povinnosti a efektívny a účinný systém dodržiavania pravidiel; je presvedčený, že medzinárodný režim v oblasti klímy po roku 2020 by mal obsahovať ustanovenia umožňujúce ambicióznejšie projekty, podporovať nákladovo efektívne úsilie o zmiernenie vplyvov zmeny klímy a poskytovať príležitosti na ochranu environmentálnej integrity a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu pevného záväzku najväčších svetových znečisťovateľov na zníženie emisií; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú bude zohrávať diplomacia EÚ v otázkach zmeny klímy a energetiky;

111.  pripomína, že obmedzenie zvýšenia celosvetovej teploty na priemerne 2 °C nezaručuje, že sa vyhneme významným negatívnym dôsledkom zmeny klímy; zdôrazňuje, že je nutné postupne odstrániť globálne uhlíkové emisie, a to do roku 2050 alebo krátko potom, aby sa svet udržal na nákladovo efektívnej trajektórii emisií, ktorá bude zlučiteľná s cieľom udržať zvýšenie teploty pod 2 °C;

112.  je presvedčený, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutným prvkom pre Európsku úniu vzhľadom na náklady na energiu; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú prostredníctvom znižovania potreby dovozu energie zohrávajú obnoviteľné zdroje energie v EÚ pri dosahovaní energetickej bezpečnosti a politickej a hospodárskej nezávislosti; podčiarkuje mimoriadnu úlohu obnoviteľných zdrojov energie pri zlepšovaní kvality ovzdušia a vytváraní pracovných miest a rastu; domnieva sa, že z obnoviteľných zdrojov energie sa získava bezpečná, udržateľná, konkurencieschopná a cenovo dostupná energia a že tieto zdroje zohrávajú kľúčovú úlohu v snahe o vedúce postavenie Európy v oblasti ekologického hospodárstva a pri rozvoji nových priemyselných odvetví a technológií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súčasná podoba trhu by mala byť dynamickejšia a pružnejšie, aby do trhu bolo možné začleniť rôzne zdroje energie; upozorňuje na skutočnosť, že výrobné náklady na energie z obnoviteľných zdrojov sa v posledných rokoch značne znížili; zdôrazňuje význam rozvoja cezhraničnej infraštruktúry a zlepšovania výskumu a inovácií v oblasti vývoja inteligentnejších energetických sietí a nových riešení pre uskladňovanie energie, ako aj technológií flexibilnej výroby pre začlenenie obnoviteľných zdrojov energie;

113.  víta záväzok Komisie, aby sa Európska únia stala „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“; naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila funkčnú a použiteľnú stratégiu, ktorá povedie k naplneniu tohto záväzku; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili transparentnosť, súdržnosť, stabilitu a kontinuitu regulačných rámcov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a aby zabránili retroaktívnym zmenám v ekonomických podmienkach investícií s cieľom zvýšiť dôveru investorov a prispieť k nákladovo efektívnemu rozmiestneniu obnoviteľných zdrojov energie naprieč regiónmi EÚ; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie mechanizmov podpory v súlade s usmernením Európskej komisie o navrhovaní mechanizmov podpory obnoviteľných zdrojov s cieľom zabrániť možnému narušeniu trhu a zabezpečiť účinnú podporu obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že primerané trhové podmienky pre investície do energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentnej infraštruktúry sú kľúčové pre zníženie emisií skleníkových plynov; podčiarkuje, že v energetickej únii by sa mali optimalizovať trhové nástroje na podporu európskych zdrojov energie ako prostriedok na zabezpečenie toho, aby energetická transformácia prebiehala nákladovo najefektívnejším spôsobom, ktorý bude čo najšetrnejší k životnému prostrediu;

114.  zdôrazňuje, že EÚ musí so zreteľom na transformáciu našich energetických systémov zabezpečiť rovnaké interné podmienky, ktoré by nespravodlivo neposilňovali trhovú dominanciu určitých technológií a prevádzkovateľov v súvislosti s vnútroštátnymi dotáciami a režimami pre štátnu podporu; v tejto súvislosti víta správu Komisie o dotáciách a nákladoch na energiu v EÚ z 10. októbra 2014 a vyzýva Komisiu, aby túto správu každoročne aktualizovala s cieľom lepšie identifikovať odvetvia a oblasti, ktoré potrebujú dodatočné finančné prostriedky, a odvetvia, ktoré sa stretávajú s narušeniami trhu vplyvom dotácií;

115.  zdôrazňuje, že treba ukončiť dotácie poškodzujúce životné prostredie, ktoré treba naliehavo identifikovať a postupne zrušiť, pretože predstavujú plytvanie vzácnymi verejnými finančnými prostriedkami, ktoré sa najprv použijú na podporu znečisťujúcich postupov a neskôr na sanáciu;

116.  zdôrazňuje, že prechod na konkurencieschopné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo ponúka významné príležitosti, pokiaľ ide o nové pracovné miesta, inovácie, rast a nižšie účty podnikov a domácností za energie; uznáva však, že tieto možnosti je možné realizovať len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, občanmi a priemyslom, čo vedie k najúčinnejším stimulom a regulačným rámcom; konštatuje, že náležite riadená dekarbonizácia by nemala viesť k zvýšeným nákladom na energie, k energetickej chudobe, deindustrializácii európskeho hospodárstva ani k nárastu nezamestnanosti; trvá preto na aktívnom zapájaní sociálnych partnerov do riešenia sociálnych dôsledkov prechodu k udržateľnej energetickej únii; zdôrazňuje, že EÚ vyžaduje, aby politiky boli platné v rámci celej EÚ a zároveň mali trhový a technologicky neutrálny charakter a aby sa v nich zohľadňovali všetky podstatné právne predpisy a príslušné ciele EÚ, pričom by boli spojené s čo najnižšími nákladmi pre spoločnosť;

117.  pripomína, že fotovoltaický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, kedy sa prevažná časť fotovoltaických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že treba, aby sa EÚ plne zúčastňovala tohto nového investičného cyklu, aby udržala svoje vedúce postavenie vo výskume a vývoji, v strojových zariadeniach a v niektorých ďalších segmentoch, ako sú meniče prúdu a rovnováha systémov, a aby znovu získala vedúce postavenie vo výrobe zariadení (články a moduly); domnieva sa, že EÚ by si mala stanoviť cieľ zvýšiť podiel článkov a modulov vyrábaných v EÚ na vlastnom trhu na minimálne 20 % do roku 2020;

118.  uznáva výhody zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie na trhu s teplom, najmä v budovách; zdôrazňuje väčšiu flexibilitu tepelnej infraštruktúry a uskladnenia pri zjednodušení začlenenia nestálych obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom uskladnenia energie vo forme tepla; pripomína, že energetickú bezpečnosť možno zvýšiť prostredníctvom rozvoja sietí diaľkového vykurovania/chladenia, ktoré sú ideálnym prostriedkom na začlenenie udržateľného tepla do miest vo veľkom meradle, pretože môžu zároveň dodávať teplo pochádzajúce z rôznych zdrojov a nie sú úplne závislé od jedného zdroja;

119.  vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty vyžadovali minimálnu úroveň výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre nové a modernizované budovy a aby projekty v oblasti obnoviteľnej energie mali prospech z rýchlych administratívnych postupov a postupov pripojenia na sieť, a to najmä presadzovaním článku 13 ods. 4 a článku 13 ods. 1 písm. f) smernice 2009/28/ES a článku 7 ods. 3 smernice 2009/72/ES; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmavaní existujúcich príslušných právnych predpisov zvýšila počet budov vybavených systémami s energiou z obnoviteľných zdrojov, aby vyžadovala administratívne postupy prostredníctvom miesta jedného kontaktu pre malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a jednoduché oznamovacie postupy pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v prípade ktorých sa celá vyrobená energia spotrebuje na vlastné účely, a aby vytvorila rámec pre inovatívne opatrenia v oblasti spájania sietí a pre obchod so sieťovými službami na úrovni distribučnej siete;

120.  vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ pre oblasť vykurovania a chladenia, v rámci ktorej sa určia všetky opatrenia a súčinnosti potrebné v sektore bývania a v obchodnom a priemyselnom sektore s cieľom znížiť túto závislosť, pri súčasnom prispievaní k cieľom EÚ v oblasti energie a klímy, dosahovaní úspor energie, posilňovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, stimulovaní rastu a tvorby pracovných miest a podporovaní inovácií systému; zdôrazňuje, že táto stratégia pre oblasť vykurovania a chladenia by sa mala venovať všetkým piatim rozmerom energetickej únie;

121.  zdôrazňuje, že vodná energia je hlavným, vlastným, obnoviteľným a bezpečným zdrojom energie, ktorý predstavuje 11 % celej európskej výroby elektrickej energie; zdôrazňuje, že vodná energia bude preto aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri výrobe a skladovaní elektrickej energie a bude významným príspevkom k dekarbonizácii európskeho hospodárstva a k zníženiu závislosti EÚ na vonkajších zdrojoch energie;

122.  v súlade s oznámením Komisie o Modrom hospodárstve žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť morským obnoviteľným zdrojom ako odvetviu s veľkým potenciálom, ktoré je však menej etablované než iné odvetvia obnoviteľných zdrojov;

123.  konštatuje, že začlenenie rastúceho podielu bioplynu vyrobeného v tuzemsku by mohlo pozitívne prispieť k energetickej bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zachovania existujúcej plynovej infraštruktúry na tento účel;

124.  konštatuje, že biomasa z trvalo udržateľného lesného hospodárstva by mohla prispieť k dosiahnutiu cieľov rámca do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky;

125.  konštatuje, že súčasná politika EÚ v oblasti biopalív bola široko kritizovaná za to, že nezohľadňovala emisie skleníkových plynov spojené s nepriamou zmenou využívania pôdy (ILUC), ku ktorej môže dochádzať pri zmene existujúcej poľnohospodárskej výroby na neobrábanú pôdu, a to v rámci EÚ, ako aj mimo nej;

126.  domnieva sa, že udržateľný prístup pri napĺňaní cieľov EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti by nemal viesť k ďalšiemu rozšíreniu využívania biopalív pestovaných na pôde a že existujú lepšie možnosti splnenia týchto cieľov, ako je zlepšenie palivovej účinnosti vozidiel, zníženie dopytu po doprave, zníženie intenzívneho chovu hospodárskych zvierat, zvýšenie využívania biopalív z odpadov a zvyškov, ktoré nespôsobujú ďalšie zmeny vo využívaní pôdy;

127.  s potešením víta projekty a investície, ktoré využívajú uhlíkový odpad ako komoditu pre nízkouhlíkové chemikálie a pokročilé biopalivá (t.j. pomocou mikróbov, ktoré sa množia na odpadových plynoch bohatých na uhlík a premieňajú ich na pohonné hmoty a chemikálie, ktoré nahrádzajú pohonné hmoty vyrobené z fosílnych zdrojov alebo biopalivá prvej generácie), a tým znižujú množstvo emisií a znečisťujúcich látok v priemyselných procesoch, ako je výroba ocele, a trvá na podpore týchto projektov a investícií;

128.  zdôrazňuje skutočnosť, že v skutočnom obehovom hospodárstve sa odpad musí vrátiť späť do hospodárstva ako surovina, aby sa čo najdlhšie udržala pridaná hodnota výrobku, a preto má príprava na opätovné použitie a recykláciu oveľa vyššiu prioritu ako spaľovanie; poukazuje na skutočnosť, že mnohé členské štáty už majú nadbytočné kapacity spaľovní ; zdôrazňuje potrebu lepšieho plánovania a výmeny informácií a predchádzania efektom zablokovania ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy prepojenie medzi energetickou úniou a obehovým hospodárstvom;

129.  pripomína, že európsky priemysel a MSP majú zásadný význam pre európske hospodárstvo, a uznáva, že konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP by význame profitovali z nižších nákladov na energiu;

130.  zdôrazňuje, že inovácia a modernizácia smerom k energeticky a zdrojovo účinnejším priemyselným postupom prispieva k posilňovaniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ; poukazuje na inovácie v oblasti technológií výroby tepla z obnoviteľných zdrojov, ktoré by mohli znížiť dovoz, znížiť náklady a zvýšiť výkonnosť systému v záujme riešenia dopytu po vysokých teplotách v priemyselných odvetviach; zdôrazňuje, že dôležitá úloha renovácie a modernizácie budov v Európe vytvára trh pre vysokovýkonné stavebné materiály, zariadenia a vybavenia, a teda pre európskych výrobcov a montážne podniky v sektore stavebníctva predstavuje významnú príležitosť inovovať a vytvárať pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť;

131.  konštatuje, že prostriedky na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 musia byť súčasťou priemyselnej politiky členských štátov so zreteľom na potrebu reindustrializácie; zastáva názor, že regulačný rámec EÚ a ciele politík EÚ v oblasti klímy a energetiky by mali byť konzistentné a prinášať pružnejší trhovo orientovaný prístup s cieľom zabezpečiť odolnú energetickú úniu, ktorá v  sebe bude zahŕňať politické ciele v oblasti klímy na rok 2030 a ciele reindustrializácie, čím sa doplní priemyselná politika členských štátov;

132.  zdôrazňuje, že efektívne využívanie výskumu a technologických inovácií podporuje vedúce postavenie európskeho priemyslu a posilňuje konkurenčnú výhodu a obchodnú životaschopnosť európskeho obchodu a priemyslu, vytvára pracovné miesta a zároveň prispieva k hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy vrátane zníženia dopytu po energii, bezpečnosti zásobovania, konkurencieschopnosti a udržateľného rozvoja výroby energie, distribúcie, dopravy a spotreby, boja proti energetickej chudobe a cieľov EÚ týkajúcich sa emisií skleníkových plynov, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a čo najlepšieho využívania energetických zdrojov Európy;

133.  vyzýva Komisiu, aby sa zaručila za konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví a aby zabezpečila dlhodobú istotu pri plánovaní investícií do priemyslu, v zmysle úsilia Komisie zvýšiť príspevok priemyslu k HDP do roku 2020 až na 20 %;

134.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu systému na obchodovanie s emisiami (ETS) ako nákladovo efektívneho trhového nástroja na dekarbonizáciu energetického systému Európy a na dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia emisií do roku 2030 a po tomto období; zdôrazňuje, že okrem zavedenia rezervy stability trhu by sa mala po roku 2020 vykonať štrukturálna reforma ETS, v rámci ktorej by sa zohľadnil cieľ zníženia emisií CO2 do roku 2030 a ktorá by zahŕňala – pokiaľ sa nevynaloží porovnateľné úsilie v iných významných hospodárstvach – konkrétne a zosúladenejšie opatrenia v oblasti úniku uhlíka na úrovni EÚ;

135.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala otázku nepriamych nákladov súvisiacich s emisiami uhlíka, ich vplyvu na ceny elektrickej energie v členských štátoch a ich podielu na týchto cenách;

136.  zdôrazňuje, že príjmy z ETS by sa mali využiť predovšetkým na podporu nízkouhlíkových inovácií, energetickú efektívnosť a ďalšie opatrenia na zníženie emisií CO2;

137.  uznáva, že európske technológie v oblasti energie a účinnosti, ako napríklad kogenerácia, by podstatne prispeli k energetickej bezpečnosti a k naplneniu cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov; v tejto súvislosti je presvedčený o tom, že energetická únia musí vyjadrovať právo členských štátov využívať všetky bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové zdroje energie, ktorými disponujú;

138.  uznáva síce, že energetický mix je predovšetkým v kompetencii členského štátu, chápe však obavy verejnosti týkajúce sa hydraulického štiepenia a dôsledkov, ktoré by táto technológia mohla mať pre klímu, životné prostredie a verejné zdravie a pre plnenie dlhodobého cieľa EÚ v oblasti dekarbonizácie; okrem toho uznáva, že obmedzený potenciál pomoci nekonvenčných palív pri nasycovaní budúceho dopytu EÚ po energii v spojení s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi a súčasnými nízkymi celosvetovými cenami ropy znamená, že je otázne, či hydraulické štiepenie môže byť v Európskej únii životaschopnou technológiou; domnieva sa, že treba riadne riešiť obavy verejnosti a všetky činnosti súvisiace s hydraulickým štiepením by mali spĺňať najprísnejšie klimatické, environmentálne a zdravotné normy; žiada tie členské štáty, ktoré chcú vykonávať hydraulické štiepenie, aby dodržiavali odporúčania Komisie z roku 2014 o minimálnych zásadách pre prieskum a ťažbu uhľovodíkov (napríklad bridlicového plynu) s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia;

139.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o vyradenie zastaraných, najviac znečisťujúcich alebo nebezpečných elektrární, a to aj s cieľom znížiť súčasné nadbytočné kapacity na trhu;

140.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila podmienky pre zavedenie zachytávania a ukladania CO2(CCS); je presvedčený, že CCS by mohlo pomôcť pri prechode na nízkouhlíkový trh s energiou a že by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri zladení protichodných cieľov energetickej únie, pokiaľ ide o rôznorodé, bezpečné dodávky energie, ktoré súčasne dosahujú zníženie emisií skleníkových plynov potrebné na splnenie cieľov Plánu postupu v energetike do roku 2050;

141.  je presvedčený, že technológie dekarbonizácie, ako je CCS a CCU (zachytávanie a využívanie CO2), bude treba ďalej rozvíjať a zlepšovať prostredníctvom významných výskumných a inovačných snáh, aby sa zabezpečilo, že tieto technológie budú k dispozícii na zníženie, či dokonca zničenie ekologickej stopy fosílnych palív, ktoré stále tvoria viac ako 40 % súčasnej výroby energie v EÚ a pravdepodobne budú dôležitým zdrojom energie aj v budúcnosti;

142.  vyzýva Komisiu, aby zriadila inovačný fond NER400, ktorý by mal podporovať demonštračné nízkouhlíkové projekty, mal by vychádzať z programu NER300 pre CCS a obnoviteľné zdroje energie, ale mal by rozšíriť svoju pôsobnosť aj na nízkouhlíkové inovácie v priemyselných odvetviach;

143.  konštatuje, že v roku 2014 jadrová energia predstavovala 27 % mixu elektrickej energie v EÚ a viac ako polovicu všetkých foriem nízkouhlíkovej energie EÚ a že do roku 2050 sa má vyradiť z prevádzky 130 spomedzi 132 jadrových elektrární v EÚ, čo zanechá veľkú medzeru v energetickom mixe EÚ z hľadiska nízkouhlíkovej elektrickej energie pre základný odber; uznáva, že zatiaľ čo niektoré členské štáty sa rozhodli upustiť od jadrovej energie, iné sa snažia budovať nové jadrové elektrárne na účel splnenia svojich vnútroštátnych cieľov a cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy, a vyzýva Európsku komisiu, aby zabezpečila vypracovanie rámca na úrovni EÚ, ktorý umožní zainteresovaným členským štátom, aby realizovali nové projekty v oblasti jadrovej energie v rámci pravidiel EÚ pre vnútorný trh a hospodársku súťaž;

144.  konštatuje, že jadrová energia je jedným z najvýznamnejších prínosov európskeho energetického systému, ktorý prispieva k nižším emisiám CO2 a súčasne obmedzuje závislosť na dovoze, zabezpečuje stabilnú výrobu elektrickej energie, ktorá môže slúžiť vnútornému trhu a môže byť stabilným základom pre energetický systém, v ktorom sa môžu postupne zavádzať obnoviteľné zdroje energie;

145.  vyzýva členské štáty, ktoré postupne vyraďujú jadrovú energiu, aby zabezpečili jej nahradenie takým spôsobom výroby energie, ktorý môže porovnateľne prispieť k zásobovaniu energiou a k stabilizácii spoločného systému výroby a distribúcie;

146.  je presvedčený, že hoci rozhodnutie o energetickom mixe prináleží členským štátom a hoci odpoveď na otázku ako dekarbonizovať vlastné hospodárstvo je zvrchovaným rozhodnutím každého členského štátu, pre plnenie cieľov Európy a členských štátov v oblasti energetiky a klímy je nevyhnutná koordinácia politík a technologického rozvoja na úrovni EÚ; uznáva, že v niektorých oblastiach sú najúčinnejšie politiky na úrovni EÚ a že v iných oblastiach je rozhodujúca úzka spolupráca a koordinácia medzi členskými štátmi; uznáva, že na zaručenie takejto koordinácie je potrebný výrazný a spoľahlivý riadiaci proces;

147.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zriadenie modernizačného fondu, ktorý by mal mať prísne kritériá a usmernenia, ktorými zabezpečí, že financovanie bude zamerané na skutočne modernizačné projekty v oblasti energetiky, ktoré by boli vyberané na základe technologicky neutrálneho prístupu a podľa toho, či sú preukázateľne zlučiteľné s dosiahnutím cieľov EÚ v oblasti skleníkových plynov do roku 2030;

148.  zdôrazňuje, že EIB by sa mala podieľať na vytvorení vyššie uvedených kritérií a usmernení pre modernizačný fond;

149.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby rozvoj energetickej únie garantoval ochranu životného prostredia a klímy, zlepšenú kvalitu ovzdušia, zníženie závislosti na energii zvonku, biodiverzitu, zamestnanosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu založeného na technologických inováciách a vedúcom postavení;

150.  zdôrazňuje, že energia musí byť cenovo dostupná pre všetkých občanov EÚ; domnieva sa, že obmedzenie zbytočnej spotreby zavedením opatrení na zlepšenie účinnosti, silnejších prepojení, väčšej integrácie trhu a udržateľných investícií do energií, predovšetkým v budovách, by umožnilo mnohým domácnostiam získať prístup na jednotný, udržateľný, konkurencieschopný a bezpečný trh s energiou za rovnakých podmienok a uniknúť energetickej chudobe, ktorá v roku 2012 zasiahla jedného zo štyroch občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o energetickej chudobe v Európe spolu s akčným plánom na boj proti nej, ktorý bude obsahovať vymedzenie pojmu a ukazovatele energetickej chudoby;

Smerom k energeticky efektívnejšiemu a dekarbonizovanému odvetviu dopravy

151.  odhaduje, že doprava predstavuje viac ako 30 % konečnej spotreby energie v Európe a že 94 % dopravy využíva ropné produkty; domnieva sa preto, že čistejší energetický systém, ktorý sa vyznačuje jasným prepojením s dekarbonizáciou odvetvia dopravy, by mal byť jadrom rámcovej stratégie na vytvorenie odolnej energetickej únie s progresívnou politikou v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že kombinácia opatrení na podporu energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a opatrení na rozvoj inovatívnych energetických technológií má rozhodujúci význam pre snahy o dosiahnutie ekologicky udržateľného energetického mixu pre európske dopravné systémy; domnieva sa, že by sa malo podporovať používanie rôznych obnoviteľných zdrojov energie vrátane skvapalneného zemného plynu v prípade ťažkých nákladných vozidiel a sektora námornej dopravy; nalieha na Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na odstránenie daňových dotácií škodlivých pre životné prostredie; nabáda na podporu výskumu a inovácií zameraných na hľadanie lepších riešení v oblasti mobility, ako aj riešení v oblasti podporných technológií a politík;

152.  konštatuje, že dekarbonizácia odvetvia dopravy si vyžaduje prijatie opatrení vo všetkých oblastiach politiky vzťahujúcich sa na energiu, dopravu, obchod, výskum a inováciu; vyzdvihuje dôležitosť koherentných cezhraničných prístupov s cieľom vyhnúť sa vnútroštátnej roztrieštenosti a zdôrazňuje, že treba stanoviť normy a požiadavky na interoperabilitu, ktoré umožnia európskym podnikom využívať trhové príležitosti;

153.  konštatuje, že zlepšené normy pre výkon vozidiel a účinnosť paliva majú zásadný význam pre zníženie závislosti EÚ na rope aj pre znižovanie emisií skleníkových plynov, a preto vyzýva priemysel, členské štáty a Komisiu, aby naďalej vyvíjali a urýchlili svoje úsilie v tejto oblasti a vzhľadom na škandály z posledného obdobia zabezpečili, aby bolo testovanie emisií nielen presné, ale aby zohľadňovalo aj podmienky skutočnej prevádzky; žiada Komisiu, aby preskúmala emisné normy CO2 pre osobné a dodávkové automobily na obdobie po roku 2020; konštatuje však, že dlhodobé riešenia znižovania emisií v doprave a zabezpečenia zníženia dopytu po energiách a diverzifikácie dodávok spočívajú v alternatívnych palivách, v elektrifikácii prostredníctvom obnoviteľných zdrojov elektrickej energie a v podpore udržateľnejších spôsobov dopravy;

154.  podporuje komplexný balík opatrení v cestnej doprave, ktorý podporuje efektívnejšie rámcové stanovovanie cien za používanie infraštruktúry a zavádzanie inteligentných interoperabilných dopravných riešení; zdôrazňuje, že energetická účinnosť sa môže zlepšiť prostredníctvom podpory digitalizácie a využívania inteligentných dopravných systémov a prostredníctvom rozvoja inovatívnych dopravných služieb; požaduje vypracovanie progresívnej stratégie v oblasti výskumu a inovácie pre dopravný sektor; podporuje rozvoj plánov udržateľnej mestskej a vidieckej mobility, ktoré umožnia obmedziť znečistenie spôsobené premávkou, preťaženie dopravy, hluk a počet dopravných nehôd; domnieva sa, že tieto plány by mali byť zamerané na odstránenie nerovností z hľadiska znevýhodnených používateľov a nákladov;

155.  víta posun smerom k najudržateľnejším a energeticky najefektívnejším spôsobom dopravy a dopravným trasám, ako je železničná doprava, príbrežná námorná doprava, vnútrozemská plavba a námorná doprava, zvýšením ich konkurencieschopnosti a efektívnosti z hľadiska znižovania emisií CO2; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť intermodality;

156.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu cestnej dopravy ako súčasť dekarbonizácie odvetvia dopravy a aby podporila vynaloženie väčšieho úsilia o vývoj a zavádzanie elektrickej mobility v cestnej doprave;

157.  zdôrazňuje, že zavedenie elektrických vozidiel spôsobí veľké zaťaženie z hľadiska výroby elektrickej energie, a žiada, aby sa vykonali hodnotenia s cieľom určiť, do akej miery možno využiť existujúcu výrobnú kapacitu;

158.  vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu spotrebu palív a systému označovania CO2 pre osobné automobily s cieľom zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali presnejšie, relevantné a porovnateľné informácie týkajúce sa emisií CO2 a spotreby paliva tak, aby sa voľba spotrebiteľov nasmerovala k energeticky najúčinnejším vozidlám, a následne motivovať výrobcov k zlepšeniu energetickej účinnosti ich vozidiel a zvýšeniu energetickej bezpečnosti;

159.  trvá na tom, aby Komisia urýchlila zavedenie revidovaného testovacieho cyklu s cieľom zabezpečiť, aby emisie CO2 a ďalších znečisťujúcich látok z vozidiel odrážali emisie v reálnych jazdných podmienkach ;

160.  vyzýva Komisiu, aby urýchlila začlenenie pokročilých technológií do inovačných železníc prijatím iniciatívy Prechod na železnicu, ktorá môže zohrávať kľúčovú úlohu v čistej verejnej doprave;

161.  pripomína, že medzinárodná lodná doprava je stále vylúčená zo záväzkov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, pričom z hľadiska premávky zaznamenáva vysoký rast; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh na stanovenie cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov pre medzinárodnú námornú dopravu, pokiaľ sa do konca roku 2016 nedohodnú záväzné opatrenia v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

162.  zdôrazňuje potrebu zvýšenej koordinácie stratégií dopravy, vykurovania a chladenia a dekarbonizácie energií; vyzýva Komisiu, aby predložila celostné plány na zníženie emisií CO2 z odvetví dopravy a vykurovania a chladenia, okrem iného vzhľadom na to, že v prípade nadbytku čistej a lacnej elektriny vyrobenej z premenlivých obnoviteľných zdrojov energie by sa mohla táto energia použiť na nabíjanie elektrických vozidiel a na prevádzku zariadení na vykurovanie a chladenie;

163.  zdôrazňuje, že treba uprednostňovať podporu z EFSI vyčlenenú na dopravné projekty, ktoré umožňujú technologický prechod na čistý a udržateľný dopravný systém; zdôrazňuje, že v rámci iných nástrojov finančnej podpory dostupných na úrovni EÚ by sa mali uprednostňovať investície do infraštruktúry založenej na využívaní intermodality, ako aj železničnej a námornej dopravy a vnútrozemských vodných ciest.

164.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi EÚ zahrnula do svojej činnosti v oblasti harmonizácie certifikačných kritérií pre udržateľný cestovný ruch kritérium týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj kritérium týkajúce sa znižovania emisií CO2;

Výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

165.  vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie venovala oblasti výskumu, najmä pokiaľ ide o lepšie využívanie európskych zdrojov energie a zmiernenie ich vplyvu na životné prostredie, s cieľom zabezpečiť udržateľný hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, priemyselnú konkurencieschopnosť, a najmä dlhodobé klimatické a energetické ciele EÚ;

166.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky možnosti financovania EÚ na podporu bezpečných a udržateľných nízkouhlíkových energetických technológií, energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, inteligentných sietí, decentralizovanej výroby, flexibilnej výroby energie, uskladňovania elektrickej energie a elektrifikácie dopravného systému sa musia plne využívať; vyzýva Komisiu, aby sa intenzívnejšie venovala oblasti výskumu a zavádzaniu týchto technológií, aby tak splnila svoje ciele na roky 2020, 2030 a dlhodobejšie ciele, a tiež zlepšila energetickú bezpečnosť a podporila hospodársku obnovu; očakáva, že preskúmanie výskumného programu Horizont 2020 v polovici trvania bude brať do úvahy tieto priority; pripomína, že energetická výzva programu Horizont 2020 je navrhnutá na podporu prechodu na spoľahlivý, udržateľný a konkurencieschopný energetický systém, ktorého hlavné priority sú uvedené v okruhoch Energetická účinnosť, Nízkouhlíkové technológie a Inteligentné mestá a spoločenstvá; pripomína, že najmenej 85 %, energetických výziev v rozpočte programu Horizont 2020 sa má vynaložiť na oblasti s nefosílnymi palivami, v rámci čoho sa najmenej 15 % z celkového rozpočtu na energetické výzvy má vynaložiť na činnosti týkajúce sa uvádzania obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinných technológií na trh;

167.  je presvedčený, že dôraznejšie úsilie pri rozvoji týchto technológií môže priniesť podstatný dlhodobý úžitok v podobe nákladovo efektívnej dekarbonizácie, zníženia nákladov na výrobu energie a dopytu po energiách, čo posilní konkurencieschopnosť priemyslu;

168.  konštatuje, že EÚ má vedúce postavenie z technologického hľadiska v kľúčových odvetviach, ako sú veterné turbíny, elektrické káble, rozvoj distribučnej sústavy a služieb, systémy mestskej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto vedúce postavenie je ohrozené, a vyzýva Komisiu, aby prijala naliehavé opatrenia na jeho zachovanie;

169.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala iniciatívu v súvislosti s vedúcim svetovým postavením EÚ z technologického a inovačného hľadiska v oblasti obnoviteľných a nízkouhlíkových energetických technológií vrátane energie z morských vĺn, plávajúcich solárnych technológií a biopalív vyrábaných z rias a aby podporovala verejný a súkromný výskum, vývoj a inovácie v týchto oblastiach;

170.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali o lepšiu interakciu a koordináciu vnútroštátnych a európskych výskumných programov, najmä v oblasti energetiky, dopravy, informačných a komunikačných technológií a stavebníctva, s cieľom zabezpečiť, aby prioritou boli spoločné výzvy, ako je rastúca energetická účinnosť, a to tým, že sa zamerajú nielen na odvetvie vykurovania, ale aj na chladenie, podporu maloobjemových obnoviteľných zdrojov energie, zníženie emisií skleníkových plynov, ako aj na zvýšenie energetickej bezpečnosti a na rozvoj nových obnoviteľných zdrojov energie, a s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií na trhu;

171.  zdôrazňuje pridanú hodnotu informačných a komunikačných technológií v rámci energetického systému a vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločné normy pre inteligentné siete na úrovni prenosovej sústavy s cieľom zabezpečiť stabilné dodávky a voľný tok energie cez hranice a prispievať k energetickej bezpečnosti, ako aj na úrovni distribučnej sústavy na zaistenie bezpečnosti dodávok pre miestne spoločenstvá, mestá a regióny; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú rozvíjajúce inteligentnejšie energetické siete a nové zariadenia na uskladňovanie energie môžu zohrávať pri zvýšení úrovne využívania obnoviteľných zdrojov energie;

172.  uznáva, že inteligentné meracie zariadenia významne prispievajú k službám distribučnej siete; zdôrazňuje, že spotrebitelia zostávajú konečnými držiteľmi svojich údajov a že údaje prenášané prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ďalším subjektom na trhu by mali byť anonymné, aby bolo plne zachované právo na súkromie;

173.  je presvedčený, že ďalší rozvoj vnútorného trhu s energiou je neodmysliteľne spojený s jednotným digitálnym trhom; vyzýva Komisiu, aby podporovala spojenia medzi energetickou úniou a jednotným digitálnym trhom prostredníctvom maximalizácie prístupu spotrebiteľov k energetickým službám pomocou digitálnych platforiem a prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiami, ktorý je konkurencieschopnejší, transparentnejší a začlenený v digitálnom hospodárstve;

174.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili IT bezpečnosť a ochranu kritických energetických infraštruktúr, ktoré poskytujú kľúčové služby spotrebiteľom, najmä vzhľadom na rozvoj priemyselnej výroby a rastúcu úlohu informačných a komunikačných technológií v odvetví energetiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prijatia a včasnej implementácie siete a smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti pre udržanie vysokej úrovne sieťovej a informačnej bezpečnosti kritickej infraštruktúry;

175.  zdôrazňuje, že prioritou členských štátov v rámci programu Horizont 2020 by malo byť zníženie nákladov v prípade udržateľných, bezpečných a menej vyspelých technológií, najmä tých, ktoré prispievajú ku globálnemu znižovaniu emisií skleníkových plynov a dosiahnutiu cieľov EÚ na rok 2030; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby poskytli jasný právny a strategický rámec, ako aj príležitosti na financovanie výskumných a vývojových iniciatív a projektov ich zavádzania, ktoré pomáhajú Európskej únii dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia a posilňovať hospodársku konkurencieschopnosť; víta skutočnosť, že Komisia prijala revidovaný Európsky strategický plán pre energetické technológie; zdôrazňuje, že výskum, vývoj a inovácie by sa mali zamerať skôr na systémové začlenenie rôznych riešení, ktoré sú k dispozícii alebo sa vyvíjajú, a nie na jednotlivé samostatné odvetvia a technológie;

176.  je presvedčený, že pokrok v oblasti ekologických a nákladovo efektívnych inovácií a výskumu a vývoja je tiež veľmi dôležitý pre budúcu konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu;

177.  vyzýva Komisiu, aby predložila zrozumiteľný prehľad rôznych nástrojov na podporu a financovanie, ako sú napríklad program Invest EÚ, Nástroj na prepájanie Európy, fondy v oblasti výskumu a vývoja, štrukturálne a investičné fondy, nástroje na financovanie inteligentných sietí (ERA-Net Plus), program Horizont 2020, činnosti Európskej investičnej banky, Európsky program na podporu oživenia hospodárstva v oblasti energetiky (EEPR), Nástroj na prepájanie Európy - Energetika (CEF-E), NER300, Výskumný fond pre uhlie a oceľ a Eurogia +, a aby objasnila pravidlá oprávnenosti pre každý z týchto programov;

Zavedenie energetickej únie: občania a mestá

178.  pripomína záväzok 6 000 európskych miest byť lídrom v energetickej transformácii, najmä prostredníctvom Dohovoru primátorov a starostov; vyzýva Komisiu, aby plne zmobilizovala túto sieť, ako aj ďalšie iniciatívy, ako sú Inteligentné mestá a obce, Mestá energie, a poskytla im finančné a ľudské zdroje pre ďalší rozvoj; domnieva sa, že strany Dohovoru primátorov a starostov by mali mať prednostný prístup k európskym fondom;

179.  zdôrazňuje, že stratégie aktívneho vzdelávania/odbornej prípravy a zručností majú zásadný význam pre prechod k udržateľnému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje; vyzýva členské štáty, aby zriadili školiace a vzdelávacie programy zamerané na občanov a aby podporovali komunitné vzdelávanie zamerané na znižovanie dopytu po energii a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že úspech energetickej únie si na jednej strane vyžaduje rovnaký prístup k počiatočnému, ako aj celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave ako základný prostriedok reakcie na meniace sa okolnosti a ambície občanov a na druhej strane zohľadnenie potrieb trhu práce; pripomína, že programy odbornej prípravy a zvyšovania kvalifikácie zamerané na to, aby pracujúcim umožnili plne využívať potenciál obnoviteľných zdrojov energie pre udržateľné a lokálne pracovné miesta, majú veľmi dôležitý význam;

o
o   o

180.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0344.
(2) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 59.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0088.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0444.
(6) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 42.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0445.

Právne oznámenie