Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2010(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0349/2015

Predkladané texty :

A8-0349/2015

Rozpravy :

PV 15/12/2015 - 11
CRE 15/12/2015 - 11

Hlasovanie :

PV 16/12/2015 - 11.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0457

Prijaté texty
PDF 550kWORD 215k
Streda, 16. decembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Začleniť transparentnosť, koordinovanosť a konvergenciu do politík dane z príjmov právnických osôb
P8_TA(2015)0457A8-0349/2015
Uznesenie
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (2015/2010(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh správy osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (2015/2066(INI) (osobitný výbor TAXE 1)),

–  so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20 o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) uverejnenú 5. októbra 2015,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0349/2015),

Hlavné zistenia zo škandálu LuxLeaks

A.  keďže medzinárodné konzorcium novinárov International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých daňových praktikách v Luxembursku (LuxLeaks) v novembri 2014 odhalilo, že takmer 340 nadnárodných spoločností uzatvorilo tajné dohody s Luxemburskom, ktoré mnohým z nich umožnilo znížiť globálne daňové účty na minimum, a to na úkor verejného záujmu Únie, a zároveň nevykonávať žiadnu alebo takmer žiadnu hospodársku činnosť v Luxembursku;

B.  keďže odhalenia ukázali, že niektorí daňoví poradcovia úmyselne a cielene pomáhali nadnárodným spoločnostiam získať najmenej 548 daňových rozhodnutí v Luxembursku v rokoch 2002 až 2010; keďže tieto tajné dohody obsahujú zložité finančné štruktúry určené na vytváranie značného zníženia dane;

C.  keďže v dôsledku týchto daňových rozhodnutí požívalo veľké množstvo spoločností daňové sadzby nižšie než 1 % zo ziskov, ktoré presunuli do Luxemburska; keďže v mieste svojho pôsobenia niektoré nadnárodné spoločnosti využívajú rozličné verejné tovary a služby, pričom neplatia svoj spravodlivý podiel dane; keďže takmer nulové účinné sadzby dane za zisky vytvorené niektorými nadnárodnými spoločnosťami môžu poškodzovať Úniu a iné ekonomiky;

D.  keďže dcérske spoločnosti podnikov v Luxembursku spravujúce transakcie v objeme stoviek miliónov eur majú v mnohých prípadoch len malé pobočky a vykonávajú len málo hospodárskej činnosti v Luxembursku, pričom na niektorých adresách sídli vyše 1 600 spoločností;

E.  keďže vyšetrovania osobitného výboru TAXE 1 odhalili, že praktika daňových rozhodnutí sa nevykonáva výlučne v Luxembursku, ale ide o obvyklý postup v celej Únii; keďže praktika daňových rozhodnutí sa môže legitímne použiť na poskytnutie potrebnej právnej istoty pre podniky a na zníženie finančného rizika čestných firiem, je však otvorená možnému zneužitiu a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a tým, že sa zabezpečí právna istota len pre niektoré vybrané subjekty, môže vzniknúť istá nerovnosť medzi spoločnosťami, ktorým boli daňové rozhodnutia poskytnuté, a spoločnosťami, ktoré takéto rozhodnutia nevyužívajú;

F.  keďže sa berie ohľad na správu OECD uverejnenú 12. februára 2013 s názvom Addressing Base Erosion and Profit Shifting, v ktorej sa navrhujú nové medzinárodné normy na boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS);

G.  keďže sa berie ohľad tiež na komuniké zo zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktoré sa konalo 5. októbra 2015;

H.  keďže okrem niektorých chvályhodných výnimiek vrcholní politickí predstavitelia jednotlivých štátov neboli v dostatočnej miere ochotní riešiť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam v zdaňovaní príjmov právnických osôb;

I.  keďže Únia vykonala veľký pokrok v hospodárskej integrácii, príkladom ktorého je hospodárska a menová únia a banková únia, a že koordinácia daňových politík na úrovni Únie v rámci obmedzení stanovených Zmluvou o fungovaní Európskej únie je neodmysliteľnou súčasťou integračného procesu;

Zdaňovanie právnických osôb a agresívne daňové plánovanie

J.  keďže príjmy z dane z príjmu právnických osôb v 28 členských štátoch Únie predstavovali v priemere 2,6 % HDP v roku 2012(1);

K.  keďže v situácii, keď chýbajú investície a rast, je dôležité udržať spoločnosti v Únii alebo prilákať do nej nové spoločnosti a keďže je preto rozhodujúce, aby Únia zvýšila svoju príťažlivosť pre miestne a zahraničné podniky;

L.  keďže celé daňové plánovanie by malo prebiehať v medziach zákona a uplatniteľných zmlúv;

M.  keďže agresívne daňové plánovanie spočíva vo využívaní technických aspektov daňového systému alebo rozdielov medzi dvoma či viacerými daňovými systémami či právnych medzier na účely zníženia daňovej povinnosti;

N.  keďže systémy agresívneho daňového plánovania majú často za následok použitie kombinácie medzinárodných daňových rozdielov, veľmi priaznivých špecifických vnútroštátnych daňových pravidiel a využívania daňových rajov;

O.  keďže na rozdiel od agresívneho daňového plánovania daňové podvody a daňové úniky predstavujú predovšetkým nezákonnú činnosť obchádzania daňových povinností;

P.  keďže najprimeranejšou odpoveďou na agresívne daňové plánovanie sa zdajú byť dobré právne predpisy, ich riadne vykonávanie a medzinárodná koordinácia, pokiaľ ide o zamýšľaných výsledky;

Q.  keďže celková strata štátnych príjmov v dôsledku vyhýbaniu sa daňovej povinnosti pri zdaňovaní príjmov právnických osôb sa všeobecne vyrovnáva buď zvýšením celkovej úrovne dane, škrtmi vo verejných službách alebo zvýšením verejného dlhu, čím sa poškodzujú ostatní daňoví poplatníci, ako aj celkové hospodárstvo;

R.  keďže podľa štúdie(2) sa odhaduje, že straty príjmov Únie v dôsledku daňových únikov z dane príjmov právnických osôb by mohli dosiahnuť približne 50 – 70 miliárd EUR ročne, pričom táto suma predstavuje sumu stratenú presunom ziskov, a keďže táto štúdia tiež odhaduje, že uvedené straty príjmov Únie v dôsledku daňových únikov z dane príjmov právnických osôb by mohli v skutočnosti dosahovať výšku približne 160 – 190 miliárd EUR, ak by sa vzali do úvahy osobitné daňové dohody, nedostatky vo výbere dane a iné podobné činnosti;

S.  keďže tá istá štúdia odhaduje efektívnosť dane z príjmu právnických osôb na 75 %, hoci štúdia tiež potvrdzuje, že nejde o sumy, pri ktorých by sa mohlo očakávať, že ich daňové orgány vyberú, pretože určité percento týchto súm by bolo neprimerane nákladné alebo technicky ťažko vyberateľné; keďže ak by podľa štúdie bolo nájdené a implementované v celej Únii úplné riešenie problému BEPS, predpokladaný pozitívny vplyv na daňové príjmy členských štátov by predstavoval 0,2 % z celkových daňových príjmov;

T.  keďže straty spôsobené BEPS predstavujú hrozbu pre riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveryhodnosť, účinnosť a spravodlivosť systémov zdaňovania právnických osôb v rámci Únie; keďže tá istá štúdia okrem toho spresňuje, že výpočty nezahŕňajú odhady činnosti v rámci tieňovej ekonomiky, a že nedostatočná prehľadnosť štruktúr a platieb niektorých spoločností znamená, že je ťažké odhadnúť presný vplyv na daňové príjmy, a preto môže mať oveľa väčší vplyv, než odhaduje správa;

U.  keďže škody spôsobené BEPS taktiež dokazujú neexistenciu rovnakých podmienok medzi spoločnosťami, ktoré pôsobia len v jednom členskom štáte, najmä MSP, rodinné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, a v nej platia dane, a niektorými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré dokážu presunúť zisky z jurisdikcií s vysokou daňovou sadzbou do jurisdikcií s nízkou daňovou sadzbou a využívať agresívne daňové plánovanie, a tak znížiť svoj celkový základ dane a vyvíjať dodatočný tlak na verejné financie na úkor občanov a MSP v Únii;

V.  keďže nadnárodné spoločnosti používajú prax agresívneho daňového plánovania v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sú zakotvené v oznámení COM(2011)0681, pretože navrhovanie stratégií daňového plánovania si vyžaduje zdroje, ktoré sú dostupné iba veľkým podnikom, a keďže týmto sa vytvárajú rozdielne podmienky pre MSP a veľké korporácie, čo treba urýchlene riešiť;

W.  keďže ďalej zdôrazňuje, že daňová súťaž v rámci Únii a vo vzťahu k tretím krajinám môže byť v niektorých prípadoch na škodu a môže viesť k pretekom o čo najnižšiu daňovú sadzbu, pričom lepšia transparentnosť, koordinácia a konvergencia poskytujú účinný rámec, ktorý zaručí spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi v Únii a ochráni štátne rozpočty pred nepriaznivými výsledkami;

X.  keďže opatrenia umožňujúce agresívne daňové plánovanie sú nezlučiteľné so zásadou lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi;

Y.  keďže agresívne daňové plánovanie uľahčuje rastúca zložitosť podnikania a digitalizácia a globalizácia hospodárstva, ktoré popri iných faktoroch vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, čo poškodzuje rast a podniky Únie, najmä MSP;

Z.  keďže boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu nedokážu riešiť jednotlivé členské štáty samostatne; keďže netransparentné a nekoordinované politiky zdaňovania príjmov právnických osôb so sebou prinášajú hrozbu pre fiškálnu politiku členských štátov, čo vedie k neproduktívnym výsledkom, akým je vyššie zdaňovanie menej mobilných daňových základov;

AA.  keďže absencia koordinovanej činnosti spôsobuje, že mnohé členské štáty prijímajú jednostranné vnútroštátne opatrenia; keďže takéto opatrenia sa často ukázali ako neúčinné, nedostatočné a v niektorých prípadoch na škodu veci;

AB.  keďže je preto potrebný koordinovaný a viackoľajový prístup na úrovni jednotlivých štátov, Únie a na medzinárodnej úrovni;

AC.  keďže Únia je priekopníkom v celosvetovom boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu, a to najmä pri podpore pokroku na úrovni OECD v projekte BEPS; keďže Únia by mala pri vývoji projektu BEPS naďalej zohrávať priekopnícku úlohu v snahe zabrániť škodám, ktoré môže BEPS napáchať v členských štátoch, ale aj v rozvojových krajinách po celom svete; pritom by mala zabezpečiť prijatie opatrení týkajúcich sa BEPS a iných závažných otázok pre rozvojové krajiny, ako sú tie uvedené v správe pracovnej skupiny G20 pre rozvoj z roku 2014;

AD.  keďže Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa na úrovni Únie ako minimálny štandard vykonával komplexný balík opatrení OECD pre BEPS a aby bol naďalej ambiciózny; keďže je rozhodujúce, aby všetky krajiny OECD vykonávali projekt BEPS;

AE.  keďže okrem oblastí činnosti uvedených v tejto správe by Komisia mala jasne stanoviť, ako bude vykonávať všetkých 15 výstupov projektu OECD/G20 BEPS, a čo najskôr navrhnúť ambiciózny plán legislatívnych opatrení, aby povzbudila ostatné krajiny k tomu, aby sa pri vykonávaní akčného plánu riadili usmerneniami OECD a príkladom Únie; keďže Komisia by mala zvážiť aj oblasti, v ktorých by Únia mala ísť ďalej ako minimálne normy, ktoré odporúča OECD;

AF.  keďže podľa zmlúv Únie je právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní príjmov právnických osôb v súčasnosti v kompetencii členských štátov, avšak prevažná väčšina problémov súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním je nadnárodnej povahy;

AG.  keďže väčšia koordinácia vnútroštátnych daňových politík preto predstavuje jedinú schodnú cestu, ako vytvoriť rovnocenné podmienky a vyhnúť sa opatreniam, ktoré uprednostňujú nadnárodné spoločnosti na úkor MSP;

AH.  keďže nedostatočná koordinácia daňových politík v Únii vedie k významnej finančnej a administratívnej záťaži občanov a podnikov pôsobiacich vo viac než jednom členskom štáte Únie – čo platí ešte viac pre MSP – a k neúmyselnému dvojitému zdaňovaniu, dvojitému nezdaneniu alebo k uľahčeniu agresívneho daňového plánovania a keďže takéto prípady by sa mali odstrániť, čo si vyžaduje transparentnejšie a jednoduchšie riešenia;

AI.  keďže osobitná pozornosť pri tvorbe daňových pravidiel a primeraných administratívnych postupov by sa mala venovať MSP a rodinným podnikom, ktoré sú kostrou hospodárstva Únie;

AJ.  keďže celoeurópsky register skutočného vlastníctva musí byť funkčný do 26. júna 2017, čo by pomohlo pri odhaľovaní možných daňových únikov a presunu ziskov;

AK.  keďže z odhalení škandálu LuxLeaks a práce osobitného výboru TAXE 1 jasne vyplýva potreba legislatívnych opatrení Únie na zlepšenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie v politikách zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii;

AL.  keďže zdaňovanie príjmov právnických osôb by sa malo riadiť zásadou zdaňovania ziskov v mieste ich vzniku;

AM.  keďže Komisia a členské štáty by mali naďalej zohrávať veľmi aktívnu úlohu na medzinárodnej scéne s cieľom pracovať na zriadení medzinárodných noriem založených predovšetkým na transparentnosti, výmene informácií a zrušení škodlivých daňových opatrení;

AN.  keďže zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie, požaduje, aby Únia zabezpečila, aby všetky fázy tvorby politiky vo všetkých oblastiach, a to i vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov právnických osôb, neodporovali cieľu udržateľného rozvoja, ale naopak ho podporovali;

AO.  keďže koordinovaný prístup k systému zdaňovania príjmov právnických osôb v celej Únii by umožnil riešiť problém nekalej hospodárskej súťaže a posilnil konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP;

AP.  keďže Komisia a členské štáty by mali ďalej rozvíjať elektronické riešenia uplatňované v postupoch týkajúcich sa zdaňovania s cieľom znižovať administratívnu záťaž a zjednodušovať cezhraničné postupy;

AQ.  keďže Komisia by mala posúdiť dosah daňových výhod udelených existujúcim osobitným hospodárskym zónam v Únii; v tejto súvislosti podporuje výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi;

Transparentnosť

AR.  keďže zvýšenie transparentnosti v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery verejnosti v daňové systémy a vlády, a práve to by malo byť významnou prioritou;

   (i) keďže zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti veľkých nadnárodných spoločností, a najmä pokiaľ ide o zisky, uhradenú daň zo zisku, získané dotácie a vrátenie daní, množstvo zamestnancov a vlastné aktíva, je nevyhnutná na zabezpečenie účinného riešenia BEPS zo strany daňových správ; keďže je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi transparentnosťou, ochranou osobných údajov a obchodnou citlivosťou údajov, ako aj posúdiť dosah na menšie podniky; keďže jednou z dôležitých foriem tejto transparentnosti je výkazníctvo podľa jednotlivých krajín; keďže akýkoľvek návrh Únie týkajúci sa výkazníctva podľa jednotlivých krajín by mal v prvom rade vychádzať zo šablóny OECD; keďže je možné, aby Únia konala nad rámec usmernení OECD a aby zaviedla výkazníctvo podľa jednotlivých krajín ako povinné a verejné, a keďže Európsky parlament hlasoval za úplné verejné výkazníctvo podľa jednotlivých krajín v svojich pozmeňujúcich návrhoch prijatých 8. júla 2015(3) k návrhu revidovanej smernice o právach akcionárov; keďže Komisia viedla konzultáciu na túto tému od 17. júna do 9. septembra 2015 s cieľom preskúmať rôzne možnosti vykonávania výkazníctva podľa jednotlivých krajín(4); keďže 88 % subjektov, ktorí verejne odpovedali na túto konzultáciu, vyhlásilo, že podporujú zverejňovanie daňových informácií podnikmi;
   (ii) keďže vykonávanie agresívneho daňového plánovania korporáciami nie je zlučiteľné so sociálnou zodpovednosťou podnikov; keďže niektoré podniky v rámci Únie už začali dokazovať, že si v plnej miere plnia daňové povinnosti, tým, že požiadali o označenie „spravodlivý platca dane“(5) a hlásia sa k tomuto označeniu, a keďže tieto opatrenia môžu mať silný odrádzajúci účinok a dokážu meniť správanie podnikov z dôvodu rizika, ktoré nedodržiavanie predpisov môže predstavovať pre ich reputáciu, a preto by toto označenie malo vychádzať z jednotných kritérií na európskej úrovni;
   (iii) keďže zvýšená transparentnosť by sa dosiahla, keby sa členské štáty informovali navzájom a Komisiu o každom novom príspevku, pomoci, výnimke, stimule alebo podobných opatreniach, ktoré by mohli mať významný vplyv na ich efektívnu sadzbu dane; keďže takéto oznamovanie by mohlo pomôcť členským štátom pri zisťovaní škodlivých daňových praktík;
   (iv) keďže napriek nedávneho súhlasu Rady so zmenou smernice Rady 2011/16/EÚ(6), pokiaľ ide o automatickú výmenu daňových rozhodnutí, existuje riziko, že členské štáty medzi sebou dostatočne nekomunikujú o možnom vplyve ich daňových dohôd s určitými spoločnosťami na výber daní v iných členských štátoch; keďže vnútroštátne daňové orgány by si mali automaticky vymieňať všetky daňové rozhodnutia bezodkladne po ich vydaní; keďže Komisia by mala mať prístup k daňovým rozhodnutiam prostredníctvom zabezpečeného centrálneho registra; keďže daňové rozhodnutia, ktoré využívajú daňové orgány, by mali podliehať zvýšenej transparentnosti za predpokladu, že budú zachované dôverné informácie a obchodné informácie citlivého charakteru;
   (v) keďže bezcolné prístavy sa údajne používajú na skrytie transakcií pred daňovými orgánmi;
   (vi) keďže pokrok v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť monitorovaný iba pomocou harmonizovanej metodiky, ktorú možno použiť na odhad veľkosti priamych a nepriamych daňových medzier vo všetkých členských štátoch a v Únii ako celku; keďže odhad daňovej medzery by mal byť iba začiatkom v poskytovaní ďalších informácií o daňových otázkach;
   (vii) keďže súčasný právny rámec Únie na ochranu informátorov je nedostatočný a existujú značné rozdiely medzi spôsobmi, akými jednotlivé členské štáty poskytujú ochranu informátorov; keďže pri neexistencii tejto ochrany zamestnanci, ktorí majú dôležité informácie, pochopiteľne nebudú ochotní zverejniť informácie, a tie potom nebudú k dispozícii; keďže informátori pomohli zmobilizovať pozornosť verejnosti na problematiku nespravodlivého zdanenia, členské štáty by mali zvážiť opatrenia, ktoré ochránia takúto činnosť; keďže by preto bolo vhodné poskytnúť v celej Únii ochranu informátorov, ktorí vnútroštátnym alebo európskym orgánom oznámia podozrenie na pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť alebo pretrvávajúce neriešené porušovanie pravidiel, pochybenia, podvod alebo nezákonné činnosti, ktoré by mohli mať vplyv na verejný záujem, verejnosť ako celok; keďže takáto ochrana by mala byť v súlade s celkovým právnym systémom; keďže táto ochrana by mala byť účinným prostriedkom proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám a diskriminácii;

Koordinácia

AS.  keďže právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní príjmov právnických osôb je v kompetencii členských štátov, avšak prevažná väčšina problémov súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním je nadnárodnej povahy; keďže väčšia koordinácia vnútroštátnych daňových politík preto predstavuje jediný možný spôsob, ako riešiť BEPS a agresívne daňové plánovanie;

   (i) keďže povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) na úrovni Únie by bol významným krokom smerom k vyriešeniu týchto problémov spojených s agresívnym daňovým plánovaním v rámci Únie a mal by sa naliehavo zaviesť; keďže konečným cieľom je úplný, povinný CCCTB s možnými dočasnými výnimkami pre MSP, ktoré nie sú nadnárodnými spoločnosťami, a pre spoločnosti bez cezhraničnej činnosti, pričom metóda vzorca pre rozdelenie by mala vychádzať z kombinácie objektívnych premenných; keďže do zavedenia úplného CCCTB Komisia zvažuje prijatie dočasných opatrení proti príležitostiam na presun ziskov; keďže je potrebné zabezpečiť, aby tieto opatrenia vrátane kompenzácie cezhraničných strát neviedli k zvýšeniu BEPS; keďže tieto opatrenia nie sú dokonalou náhradou konsolidácie a bol by potrebný čas, aby sa tento nový režim plne sprevádzkoval;
   (ii) keďže napriek práci skupiny pre kódex správania o škodlivom zdaňovaní príjmov právnických osôb pretrvávajú opatrenia agresívneho daňového plánovania v celej Únii; keďže predchádzajúce pokusy o posilnenie správy a mandátu skupiny a o prispôsobenie a rozšírenie pracovných metód a kritérií stanovených v kódexe, ktorých cieľom je boj proti novým formám škodlivých daňových praktík v súčasnom hospodárskom prostredí neboli úspešné; keďže činnosti skupiny sú charakteristické všeobecným nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti; keďže z tohto dôvodu musí prebehnúť zásadná reforma efektívnosti a fungovania skupiny a musí sa zabezpečiť jej väčšia účinnosť a transparentnosť, najmä prostredníctvom uverejňovania výročných správ a zápisníc, v ktorých sa budú uvádzať aj stanoviská členských štátov; keďže skupina by mala byť schopná zaujať stanovisko k otázkam plynúcich z daňových politík vo viac než v jednom členskom štáte bez toho, aby malá menšina členských štátov blokovala odporúčania;
   (iii) keďže hlavnou zásadou zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii by malo byť, že dane sa platia v krajinách, kde sa vykonáva skutočná hospodárska činnosť spoločnosti a kde sa tvorí hodnota; keďže by sa mali vypracovať kritériá, aby sa zabezpečilo, že sa tak stane; keďže akékoľvek použitie patentovej kolónky či iných preferenčných daňových režimov musí tiež zabezpečiť, aby sa dane platili v mieste ich vzniku podľa kritérií definovaných v opatrení č. 5 projektu BEPS, pričom sa tiež ustanovia spoločné európske vymedzenia toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie, a vymedzenia pre harmonizáciu využitia patentových a inovačných kolónok, a zároveň sa zrušenie starého režimu presunie na 30. júna 2017;
   (iv) keďže niektoré členské štáty jednostranne zaviedli pravidlá o kontrolovaných zahraničných podnikoch (KZP) s cieľom primerane zabezpečiť, aby zisky zaparkované v krajinách s nízkou alebo žiadnou daňou boli účinne zdaňované; keďže tieto pravidlá treba koordinovať s cieľom predchádzať rôznorodosti vnútroštátnych pravidiel o KZP v Únii, ktorá by narušila fungovanie vnútorného trhu;
   (v) keďže smernica 2011/16/EÚ stanovuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti daňových kontrol a auditov a podporuje výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi; keďže však nástroje ustanovené v uvedenej smernici nie sú dostatočne účinné a rozdielne vnútroštátne prístupy k audítorským spoločnostiam sú v kontraste s vysoko organizovanými metódami daňového plánovania určitých spoločností;
   (vi) keďže na to, aby bola automatická výmena informácií vo všeobecnosti a konkrétne o daňových rozhodnutiach účinná, je potrebný spoločný európsky režim daňového identifikačného čísla; keďže Komisia by mala zvážiť zriadenie spoločného európskeho obchodného registra;
   (vii) keďže Komisia sa rozhodla predĺžiť mandát platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach, ktorá sa mala skončiť v roku 2016, ako aj rozšíriť jej pôsobnosť a posilniť jej pracovné metódy; keďže platforma môže pomôcť dosiahnuť nový akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, uľahčiť rokovania o daňových rozhodnutiach členských štátov vzhľadom na navrhované nové pravidlá výmeny informácií a poskytnúť spätnú väzbu o nových iniciatívach proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti; keďže však Komisia musí posilniť profil, rozšíriť členstvo a zvýšiť účinnosť platformy pre dobrú správu daňových záležitostí;
   (viii) keďže Komisia by mala analyzovať a žiadať vykonávanie reforiem v daňových správach v rámci procesu európskeho semestra s cieľom posilniť kapacity daňových správ na vnútroštátnej a európskej úrovni pre výber daní, aby tak mohli účinne vykonávať svoje úlohy, a teda posilniť pozitívny dosah účinného výberu daní a účinných opatrení proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti na príjmy členských štátov;

Konvergencia

AT.  keďže samotná zlepšená koordinácia nevyrieši základné problémy vyplývajúce zo skutočnosti, že existujú rozdielne pravidlá týkajúce sa zdanenia príjmov právnických osôb v rôznych členských štátoch; keďže súčasťou celkovej reakcie na agresívne daňové plánovanie musí byť zosúlaďovanie obmedzeného počtu vnútroštátnych daňových postupov; keďže toto sa dá dosiahnuť pri súčasnom zachovaní suverenity členských štátov v súvislosti s ďalšími prvkami ich systémov dane z príjmov právnických osôb;

   (i) keďže postupy agresívneho daňového plánovania niekedy môžu vyplynúť z kumulatívnych výhod zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených jednotlivými členskými štátmi, ktoré majú naopak za následok dvojité nezdanenie; keďže rozšírenie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia podpísaných medzi jednotlivými členskými štátmi a tretími krajinami môže viesť k príležitostiam pre nové medzery; keďže v súlade s opatrením 15 projektu OECD/G20 BEPS je potrebné vypracovať multilaterálny nástroj na zmenu dvojstranných daňových zmlúv; keďže Komisii by mal byť zverený mandát na rokovanie s tretími krajinami o daňových dohodách v mene Únie namiesto súčasnej praxe, za ktorej prebiehajú dvojstranné rokovania, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom; keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto dohody obsahovali ustanovenia o reciprocite a aby zakazovali akýkoľvek nepriaznivý dosah na občanov a podniky Únie, najmä na MSP, ktorý by plynul z extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov tretích krajín v jurisdikcii Únie a jej členských štátov;
   (ii) keďže Únia by mala mať vlastné aktuálne vymedzenie pojmu daňových rajov;
   (iii) keďže Únia by mala uplatňovať protiopatrenia voči spoločnostiam, ktoré využívajú takéto daňové raje; keďže toto sa už požadovalo v správe Európskeho parlamentu o výročnej správe o daniach za rok 2014(7), v ktorej sa požaduje zavedenie prísnejších sankcií zameraných na predchádzanie tomu, aby spoločnosti porušovali daňové štandardy EÚ alebo ich obchádzali, a to vo forme neposkytnutia finančných prostriedkov EÚ a prístupu k štátnej pomoci alebo k verejnému obstarávaniu podvodným spoločnostiam alebo spoločnostiam so sídlom v daňových rajoch alebo krajinách narúšajúcich hospodársku súťaž priaznivými daňovými podmienkami; nalieha na členské štáty, aby získali späť všetky druhy verejnej pomoci poskytnutej spoločnostiam, ak sa tieto spoločnosti podieľajú na porušovaní daňových noriem EÚ; keďže aj členské štáty by mali podliehať protiopatreniam v prípade, že odmietnu pristúpiť k zmene svojich škodlivých preferenčných daňových režimov, ktoré oslabujú existenciu rovnocenných podmienok v Únii;
   (iv) keďže nové záväzné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ je potrebné s cieľom zabezpečiť, aby sa zdaňovanie uskutočňovalo tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a kde sa vytvára hodnota; keďže toto by mali sprevádzať minimálne záväzné kritériá s cieľom určiť, či má hospodárska činnosť dostatočnú váhu, aby sa zdaňovala v konkrétnom členskom štáte, s cieľom vyhnúť sa problému tzv. schránkových firiem, najmä pokiaľ ide o výzvy, ktoré plynú z digitálneho hospodárstva;
   (v) keďže prebiehajúce vyšetrovania Komisie v súvislosti s údajným porušovaním pravidiel štátnej pomoci Únie odhalili neužitočný nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým by sa tieto pravidlá mali uplatňovať; keďže na nápravu tohto stavu by Komisia mala vydať usmernenia o štátnej pomoci s cieľom objasniť, ako určí prípady štátnej pomoci daňovej povahy, čím by poskytla väčšiu právnu istotu pre podniky a členské štáty; keďže v rámci modernizácie režimu štátnej pomoci by mala Komisia zabezpečiť účinnú ex-post kontrolu zákonnosti udelenej štátnej pomoci;
   (vi) keďže jedným z nezamýšľaných účinkov smernice Rady 2003/49/ES(8) je, že cezhraničné vyplácanie úrokov a licenčných poplatkov môže byť nezdanené (alebo zdanené na veľmi nízkej úrovni); keďže by sa malo zaviesť všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v uvedenej smernici, ako aj v smernici Rady 2005/19/ES(9) a iných príslušných právnych predpisoch Únie;
   (vii) keďže zrážková daň alebo opatrenie s podobným účinkom v celej Únii by zabezpečilo, že všetky zisky vytvorené v Únii alebo tie, ktoré majú z Únie odísť, budú skôr, než opustia jej hranice, aspoň raz v Únii zdanené;
   (viii) keďže súčasný rámec Únie na riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi nefunguje účinne a bolo by prínosom, ak by existovali jasnejšie pravidlá a prísnejšie harmonogramy, ktoré by nadväzovali na systémy, ktoré sú už v prevádzke;
   (ix) keďže daňoví poradcovia zohrávajú ústrednú úlohu v umožňovaní agresívneho daňového plánovania, pretože pomáhajú spoločnostiam vytvoriť zložité právne štruktúry, aby mohli využiť nezrovnalosti a medzery, ktoré sa objavujú v rozličných daňových systémoch; keďže k podstatnej revízii systému zdaňovania príjmov právnických osôb nemôže dôjsť bez toho, aby sa prešetrili postupy týchto poradenských firiem; keďže v rámci tohto vyšetrovania sa musí posúdiť konflikt záujmov v týchto firmách, ktoré na jednej strane poskytujú poradenstvo národným vládam o tvorbe daňových systémov a na druhej strane poradenstvo podnikom o tom, ako najlepšie optimalizovať svoje daňové záväzky v rámci takýchto systémov;

AU.  keďže celkovú efektívnosť výberu daní, pojem daňovej spravodlivosti a dôveryhodnosť vnútroštátnych daňových správ neohrozuje len agresívne daňové plánovanie a činnosti BEPS; keďže Únia a členské štáty by mali prijať podobne rozhodné kroky na vyriešenie problému daňových únikov a daňových podvodov pri zdaňovaní príjmov právnických aj fyzických osôb, ako aj problémov, ktoré sa týkajú výberu iných daní než daní z príjmov právnických osôb, najmä DPH; keďže tieto ostatné prvky výberu daní a správy daní predstavujú podstatnú časť existujúcich daňových medzier;

AV.  keďže Komisia by preto mala zvážiť aj to, ako bude riešiť tieto širšie otázky, najmä presadzovanie pravidiel týkajúcich sa DPH v členských štátoch a ich uplatňovania v cezhraničných prípadoch, ako aj nedostatky pri výbere DPH (ktorá je v niektorých členských štátoch významným zdrojom národných príjmov), prax vyhýbania sa povinnosti platby DPH a tiež negatívne dôsledky určitých daňových amnestií alebo netransparentných systémov odpúšťania daní; keďže takéto nové opatrenia by mali zahŕňať posúdenie rovnováhy nákladov a prínosov,

1.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila do júna 2016 jeden alebo viacero legislatívnych návrhov v nadväznosti na podrobné odporúčania, ktoré sú uvedené v prílohe;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania rešpektujú základné práva a zásadu subsidiarity;

3.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2014/report.pdf
(2) Európska pridaná hodnota legislatívnej správy o transparentnosti, koordinácii a konvergencii politík zdaňovania právnických osôb v Európskej únii, Dr. Benjamin Ferrett, Daniel Gravino a Silvia Merler – zatiaľ neuverejnené.
(3) Prijaté texty, 8.7.2015, P8_TA(2015)0257.
(4) http://ec.europa.eu/finance/consultations/2015/further-corporate-tax-transparency/index_en.htm.
(5) Napríklad Fair Tax Mark: http://www.fairtaxmark.net/.
(6) Smernica Rady 2011/16/EÚ z  15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
(7) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A8-2015-0040+0+DOC+XML+V0//SK
(8) Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49).
(9) Smernica Rady 2005/19/ES zo 17. februára 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 90/434/EHS o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom na obchodné spoločnosti rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a výmene akcií (Ú. v. EÚ L 58, 4.3.2005, s. 19).


PRÍLOHA K UZNESENIU

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

A.  Transparentnosť

Odporúčanie A1. Povinné, verejné výkazníctvo podľa krajín pre všetky odvetvia zo strany nadnárodných spoločností

Európsky parlament opakovane vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky a do prvého štvrťroka 2016 zaviedla podrobné a verejné výkazníctvo podľa krajín (CBC-R) pre všetky nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach.

–  Tento návrh by mal byť vypracovaný na základe požiadaviek, ktoré predložila OECD vo svojej šablóne údajov CBC-R uverejnenej v septembri 2014 (opatrenie č. 13 OECD/G20 projekt BEPS).

–  Pri vypracúvaní návrhu by Komisia mala taktiež zvážiť:

–  výsledky konzultácie Komisie o CBC-R, ktorá sa uskutočnila od 17. júna do 9. septembra 2015 a skúmala rôzne možnosti prípadnej implementácie CBC-R v Únii;

–  návrhy na verejné CBC-R načrtnuté v revidovanej smernici o právach akcionárov, ktorú odhlasoval Európsky parlament 8. júla 2015(1), a podľa výsledku prebiehajúceho trialógu o uvedenej smernici.

Odporúčanie A2. Nové označenie „spravodlivý platca dane“ pre spoločnosti, ktoré uplatňujú dobré postupy v oblasti daní

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na dobrovoľné európske označenie „spravodlivý platca dane“.

–  Návrh by mal zahŕňať európsky rámec kritérií oprávnenosti, podľa ktorého by označenie mohli udeľovať národné orgány.

–  Tento rámec kritérií oprávnenosti by mal jasne uvádzať, že označenie „spravodlivý platca dane“ sa udeľuje iba tým spoločnostiam, ktoré išli nad rámec toho, čo je pre ne povinné podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

–  Pre spoločnosti by toto označenie „spravodlivý platca dane“ malo byť motiváciou k tomu, aby sa platba spravodlivého podielu daní stala súčasťou ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov a aby vyjadrovali svoj postoj k daňovým záležitostiam vo svojich výročných správach.

Odporúčanie A3. Povinné oznamovanie nových daňových opatrení

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila čo najskôr návrh na nový mechanizmus, podľa ktorého budú členské štáty povinné bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu, ak majú v úmysle zaviesť nový príspevok, úľavu, výnimku, stimul alebo podobné opatrenie, ktoré by mohlo mať významný vplyv na efektívnu sadzbu dane v členskom štáte alebo na základ dane v inom členskom štáte.

–  Tieto oznámenia členských štátov obsahujú analýzy presahu významného vplyvu nových daňových opatrení na iné členské štáty a rozvojové krajiny na podporu činnosti skupiny pre kódex správania pri zisťovaní škodlivých daňových praktík.

–  Tieto nové daňové opatrenia by mali byť tiež zahrnuté v procese európskeho semestra, a mali by sa vypracovať odporúčania k ďalším krokom.

–  Európskemu parlamentu by mali byť poskytnuté pravidelné aktualizované informácie o týchto oznámeniach, ako aj hodnotenie vykonané Komisiou.

–  Mali by sa naplánovať sankcie pre členské štáty, ktoré si tieto oznamovacie povinnosti nebudú plniť.

–  Komisia by mala tiež zvážiť, či by bolo vhodné prinútiť firmy poskytujúce daňové poradenstvo, aby vnútroštátnym daňovým orgánom oznamovali, že vytvorili a začnú presadzovať isté daňové systémy s úmyslom pomôcť spoločnostiam znížiť si svoje celkové daňové záväzky, ako je to v súčasnosti bežné v niektorých členských štátoch; a tiež by mala zvážiť, či by výmena týchto informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom skupiny pre kódex správania predstavovala efektívny nástroj na zlepšenie v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii.

Odporúčanie A4. Rozšírenie automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach na všetky daňové rozhodnutia a do určitej miery ich zverejnenie

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby doplnila smernicu 2011/16/EÚ, ktorá obsahuje návrhy na automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach, o:

–  rozšírenie rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií nad cezhraničné daňové rozhodnutia s cieľom zahrnúť všetky daňové rozhodnutia v oblasti dane z príjmu právnických osôb. Poskytované informácie musia byť súhrnné a vo vzájomne dohodnutom formáte, aby sa zabezpečilo ich efektívne využitie daňovými orgánmi v príslušných krajinách;

–  podstatné zvýšenie transparentnosti daňových rozhodnutí na úrovni Únie, s náležitým prihliadnutím na dôvernosť a obchodné tajomstvo a berúc do úvahy súčasné najlepšie postupy uplatniteľné v niektorých členských štátoch, prostredníctvom každoročného uverejňovania správy, ktorá bude zhŕňať hlavné prípady obsiahnuté v zabezpečenom centrálnom registri daňových rozhodnutí a predbežných cenových dojednaní, ktorý má zriadiť Komisia;

–  informácie v správe musia byť poskytované v dohodnutej, štandardizovanej podobe, aby ich mohla verejnosť efektívne používať;

–  zabezpečí sa, že Komisia bude zohrávať kompletnú a zmysluplnú úlohu v povinnej výmene informácií o daňových rozhodnutiach vytvorením zabezpečeného centrálneho registra prístupného pre členské štáty a Komisiu o všetkých daňových rozhodnutiach dohodnutých v Únii;

–  zabezpečí sa, aby sa tým členským štátom, ktoré si automaticky nevymieňajú informácie o daňových rozhodnutiach tak, ako by mali, ukladali primerané sankcie.

Odporúčanie A5. Transparentnosť bezcolných prístavov

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  stanoviť maximálnu lehotu, v rámci ktorej sa môže tovar predávať v bezcolných prístavoch oslobodený od cla, spotrebných daní a DPH;

–  zaviazať orgány bezcolných prístavov, aby bezodkladne informovali príslušné daňové orgány členských štátov a tretích krajín o každej transakcii vykonávanej ich daňovými rezidentmi v priestoroch bezcolných prístavov.

Odporúčanie A6. Odhad Komisie daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby:

–  vytvorila na základe osvedčených postupov v súčasnosti používaných členskými štátmi harmonizovanú metodiku, ktorá by bola sprístupnená verejnosti a ktorú budú môcť členské štáty používať na odhad veľkosti priamej a nepriamej daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb, teda rozdielu medzi dlžnými a zaplatenými daňami z príjmu právnických osôb, vo všetkých členských štátoch;

–  spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť poskytovanie všetkých potrebných údajov, ktoré sa majú analyzovať pomocou metodiky s cieľom vytvoriť čo možno najpresnejšie údaje;

–  používala dohodnutú metodiku a všetky potrebné údaje s cieľom vypracúvať a uverejňovať každý polrok odhad priamych a nepriamych daňových medzier dane z príjmov právnických osôb v celej Únii.

Odporúčanie A7. Ochrana informátorov

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  chrániť informátorov, ktorí konajú iba vo verejnom záujme (a nie aj pre peniaze alebo z iných osobných pohnútok) s cieľom odhaliť pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov právnických osôb v členskom štáte Únie. Takýto informátori by mali byť chránení, ak oznámili podozrenie na pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť svojim príslušným orgánom, a takisto by mali byť chránení, ak v prípadoch pretrvávajúceho neriešeného porušovania pravidiel, pochybenia, podvodu alebo nezákonnej činnosti vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov právnických osôb, ktorá by mohla ovplyvniť verejný záujem, oznámili svoje obavy verejnosti všeobecne;

–  zabezpečiť, aby sa v Únii zachovalo právo na slobodu prejavu a právo na informácie;

–  takáto ochrana by mala byť v súlade s celkovým právnym systémom a mala by účinne riešiť neodôvodnené trestné stíhanie, hospodárske sankcie a diskrimináciu;

–  takýto legislatívny návrh by mal vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(2) a mal by zohľadňovať ďalšie budúce právne predpisy Únie v tejto oblasti;

–  takýto legislatívny návrh by mohol tiež zohľadňovať odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2014)7(3) o ochrane informátorov, a najmä vymedzenie pojmu informátor ako osoby, „ktorá oznamuje či zverejňuje informácie o ohrození alebo poškodení verejného záujmu v kontexte svojho pracovného pomeru, či je to už vo verejnom alebo súkromnom sektore“.

B.  Koordinácia

Odporúčanie B1. Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb:

V prvej fáze, teda do júna 2016, povinný spoločný základ dane z príjmov právnických osôb (Common Corporate Tax Base - CCTB) v Únii, v rámci možností s dočasnou výnimkou pre malé a stredné podniky, ktoré nie sú nadnárodnými spoločnosťami, a spoločnosti bez cezhraničnej činnosti, aby existoval len jeden súbor pravidiel pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých členských štátoch na výpočet ich zdaniteľného zisku.

Ako druhý krok čo najskôr, ale určite najneskôr do konca roka 2017, povinný CCTB, pri náležitom zohľadnení rôznych možností (s ohľadom na náklady, napríklad začlenenia malých a stredných podnikov a spoločností bez cezhraničnej činnosti);

CCTB by mal vychádzať z metódy vzorca pre rozdelenie, ktorá odráža reálne hospodárske činnosti spoločností a nezvýhodňuje neodôvodnene určité členské štáty.

Počas prechodného obdobia medzi zavedením povinného CCTB a úplného CCTB súbor opatrení na obmedzenie presunu ziskov (najmä prostredníctvom transferového oceňovania) minimálne vrátane legislatívneho návrhu Únie proti BEPS. Tieto opatrenia by nemali zahŕňať dočasný režim cezhraničného vyrovnávania strát, pokiaľ Komisia nebude môcť zaručiť, že bude transparentný a nevytvorí možnosť zneužitia na agresívne daňové plánovanie.

Komisia by mala zvážiť, do akej miery by bolo potrebné vypracovať spoločný súbor všeobecne akceptovaných účtovných zásad s cieľom prípravy podkladových účtovných údajov, ktoré sa majú použiť na účely CCTB.

Akýkoľvek návrh na CCTB či úplný CCTB by mal zahŕňať doložku o zákaze vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

Odporúčanie B2. Posilniť mandát a zlepšiť transparentnosť skupiny Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov)

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie skupiny pre kódex správania do metódy Spoločenstva ako pracovnú skupinu Rady za účasti Komisie a Európskeho parlamentu ako pozorovateľov.

–  Skupina pre kódex správania musí byť transparentnejšia, účinnejšia a zodpovednejšia, a to aj prostredníctvom:

–  pravidelného poskytovania, aktualizácie a uverejňovania svojho dohľadu nad mierou, do akej členské štáty spĺňajú odporúčania stanovené skupinou pre kódex správania v jej polročnej správe o pokroku ministrom financií;

–  pravidelného poskytovania, aktualizácie a uverejňovania zoznamu škodlivých daňových praktík každé dva roky;

–  pravidelnej prípravy, poskytovania a uverejňovania svojich zápisníc vrátane vyššej transparentnosti v procese tvorby odporúčaní, v ktorých sa budú uvádzať najmä pozície zástupcov členských štátov;

–  vymenovania politického predsedu ministrami financií;

–  vymenovania predstaviteľa na vysokej úrovni a zástupcu každým členským štátom s cieľom zvýšiť viditeľnosť tohto orgánu.

–  Úlohy skupiny pre kódex správania zahŕňajú:

–  identifikáciu škodlivých daňových praktík v Únii;

–  navrhovanie opatrení a harmonogramov na elimináciu škodlivých daňových postupov, a monitorovanie výsledkov odporúčaní/navrhovaných opatrení;

–  skúmanie správ o účinkoch presahovania nových daňových opatrení, ktoré poskytujú členské štáty, ako je uvedené vyššie, a posudzovanie toho, či je potrebné opatrenie;

–  navrhovanie ďalších iniciatív zameraných na daňové opatrenia vo vonkajšej politike Únie;

–  zlepšovanie mechanizmov presadzovania proti praktikám, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie.

Odporúčanie B3. Patentové kolónky a iné preferenčné režimy: Prepojenie preferenčných režimov s miestom tvorby hodnoty

Európsky parlament vyzýva komisiu, aby naďalej poskytovala usmernenie členským štátom o tom, ako zaviesť režimy patentových kolóniek v súlade s tzv. upraveným prístupom na základe spojitosti (modified nexus approach) tak, aby sa zabezpečilo, že nebudú škodlivé.

–  Tieto usmernenia by mali jasne stanoviť, že preferenčné režimy, ako napríklad patentové kolónky, musia byť založené na upravenom prístupe na základe spojitosti, v zmysle jeho vymedzenia v opatrení č. 5 OECD pre projekt BEPS, to znamená, že musí existovať priama súvislosť medzi dotknutými daňovými výhodami a príslušnými činnosťami výskumu a vývoja.

–  Rozsiahle schémy patentových kolóniek, ktoré nemajú žiadnu spojitosť so zemepisným pôvodom a „vekom“ znalostí, by sa mali považovať za škodlivé praktiky.

–  Ak do 12 mesiacov členské štáty nebudú dôsledne uplatňovať tento nový prístup, Komisia by mala predložiť záväzný legislatívny návrh.

–  Komisia by mala predložiť návrhy na spoločné európske normy a vymedzenia pojmov toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie, a na harmonizáciu používania patentových a inovačných kolóniek a zároveň presunie zrušenie starého režimu na 30. jún 2017 tým, že skráti harmonogram pravidiel o zachovaní predchádzajúceho stavu.

Odporúčanie B4. Kontrolované zahraničné podniky

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  zabezpečiť koordinovaný rámec Únie pre pravidlá o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky, ktoré sú zaparkované v krajinách s nízkymi alebo žiadnymi daňami, účinne zdaňované a aby sa predišlo tomu, že by rôznorodosť vnútroštátnych pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach v Únii narušovala fungovanie vnútorného trhu. Tento rámec by mal zabezpečiť úplné využitie právnych predpisov o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach mimo situácií čisto umelých konštrukcií. To by nemalo brániť jednotlivým členským štátom v zavádzaní prísnejších pravidiel.

Odporúčanie B5. Zlepšenie koordinácie členských štátov v oblasti daňových kontrol

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu smernice 2011/16/EÚ s cieľom:

–  zabezpečiť účinnejšie súbežné daňové audity a kontroly, keď sa dva alebo viaceré vnútroštátne daňové orgány rozhodnú vykonávať kontroly jednej alebo viacerých osôb, ktoré pre nich predstavujú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy;

–  zabezpečiť, aby audit materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností so sídlom v Únii vykonávali ich príslušné daňové orgány v rovnakom čase pod vedením daňových orgánov krajiny, v ktorej sídli materská spoločnosť, s cieľom zabezpečiť efektívny tok informácií medzi daňovými orgánmi. Ako súčasť tohto procesu:

–  by si daňové orgány mali pravidelne vymieňať informácie o svojich vyšetrovaniach s cieľom zabezpečiť, aby skupiny nevyužívali nesúlady alebo medzery v kombinácii rôznych vnútroštátnych daňových systémov;

–  lehoty na výmenu informácií o prebiehajúcich auditoch by sa mali znížiť na minimum;

–  daňové orgány spoločnosti by mali systematicky informovať daňové orgány iných subjektov v rovnakej skupine, pokiaľ ide o výsledok daňovej kontroly;

–  žiadne rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly daňovým orgánom by nemalo byť prijaté skôr, než budú informované ostatné dotknuté daňové orgány.

Odporúčanie B6. Zavedenie spoločného európskeho daňového identifikačného čísla

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie európskeho daňového identifikačného čísla.

–  Návrh sa zakladá na návrhu európskeho daňového identifikačného čísla v akčnom pláne Komisie o boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom z roku 2012 (opatrenie č. 22)(4)a výsledku následnej konzultácie v roku 2013(5).

C.  Konvergencia

Odporúčanie C1. Nový prístup k medzinárodným daňovým dohodám

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý umožní Únii vystupovať jednotne vo vzťahu k medzinárodným daňovým dohodám.

–  Komisii by mal byť zverený mandát na rokovanie s tretími krajinami o daňových dohodách v mene Únie namiesto súčasnej praxe, za ktorej prebiehajú bilaterálne rokovania, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom, najmä v prípade rozvojových krajín.

–  Komisia musí zabezpečiť, aby tieto dohody obsahovali ustanovenia o reciprocite a aby zakazovali akýkoľvek nepriaznivý dosah na občanov a podniky Únie, najmä MSP, ktorý by vyplýval z extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov tretej krajiny v jurisdikcii Únie a jej členských štátov.

–  Mala by sa zaviesť spoločná mnohostranná dohoda Únie o zdaňovaní, ktorá by nahradila početné dvojstranné daňové dohody uzatvorené medzi členskými štátmi navzájom a s inými krajinami.

–  Všetkých nové dohody o medzinárodnom obchode uzatvorené Úniou by mali obsahovať doložku týkajúcu sa dobrej daňovej správy.

–  Všetky medzinárodné daňové dohody musia ustanovovať mechanizmus presadzovania.

Odporúčanie C2. Vytvoriť spoločné a presvedčivé vymedzenie pojmu „daňové raje“

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby v spolupráci okrem iného s OECD a Organizáciou Spojených národov predložila návrh na ustanovenie presvedčivých kritérií na vymedzenie tzv. daňových rajov.

–  Tieto kritériá by mali vychádzať z komplexných, transparentných, spoľahlivých, objektívnych overiteľných a všeobecne uznávaných ukazovateľoch, ďalej rozvíjať zásady dobrej správy v zmysle oznámenia Komisie z roku 2009 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(6): výmena informácií a administratívna spolupráca; spravodlivá hospodárska súťaž a transparentnosť.

–  Tieto kritériá by sa mali týkať pojmov ako bankové tajomstvo, záznamy o vlastníctve podnikov, trustov a nadácií, uverejňovanie účtov podnikov, kapacita na výmenu informácií, efektívnosť daňovej správy, podpora daňových únikov, existencia škodlivých právnych nástrojov, prevencia prania špinavých peňazí, automatická výmena informácií, existencia dvojstranných dohôd a medzinárodné záväzky v oblasti transparentnosti a justičná spolupráca.

–  Na základe týchto kritérií by Komisia mala predložiť revidovaný zoznam daňových rajov, ktorý by nahradil jej predbežný zoznam navrhnutý v júni 2015.

–  Tento zoznam daňových rajov by mal byť prepojený s príslušnými daňovými právnymi predpismi ako referenčný bod pre iné politiky a právne predpisy.

–  Komisia by mala preskúmať zoznam najmenej každý polrok alebo po odôvodnenej žiadosti niektorej z jurisdikcií na zozname.

Odporúčanie C3. Protiopatrenia voči spoločnostiam, ktoré využívajú daňové raje

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh katalógu protiopatrení, ktoré by Únia a členské štáty mali uplatňovať ako akcionári a poskytovatelia financií verejných inštitúcií, bánk a programov financovania, ktorý sa bude uplatňovať na spoločnosti, ktoré využívajú daňové raje s cieľom zaviesť režimy agresívneho daňového plánovania a preto nespĺňajú normy Únie pre dobrú správu v daňových záležitostiach.

–  Tieto protiopatrenia by mali zahŕňať:

–  zákaz prístupu k štátnej pomoci alebo verejnému obstarávaniu na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;

–  zákaz prístupu k niektorým fondom Únie.

–  Toto by malo byť možné dosiahnuť okrem iného prostredníctvom:

–  zmeny štatútu Európskej investičnej banky (EIB) (protokol č. 5 priložený k zmluvám), aby sa zabezpečilo, že žiadne financovanie EIB nebude môcť ísť konečným príjemcom alebo finančným sprostredkovateľom, ktorí využívajú daňové raje alebo škodlivé daňové praktiky(7);

–  zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017(8) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky EFSI nemohli dostať k takýmto spoločnostiam(9);

–  zmeny nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013(10), (EÚ) č. 1306/2013(11), (EÚ) č. 1307/2013(12) a (EÚ) č. 1308/2013(13) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky SPP nemohli dostať k takýmto spoločnostiam;

–  pokračovania procesu modernizácie štátnej pomoci, aby sa zabezpečilo, že členské štáty nebudú poskytovať štátnu pomoc takýmto spoločnostiam(14);

–  zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(15) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne peniaze z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond) nemohli dostať k takýmto spoločnostiam;

–  zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne financovanie EBOR nemohlo dostať k takýto spoločnostiam(16);

–  zákazu uzatvárania obchodných dohôd Úniou s jurisdikciami, ktoré Komisia vymedzila ako „daňové raje“.

Komisia skontroluje, či je možné existujúce obchodné dohody s krajinami identifikovanými ako daňové raje pozastaviť či ukončiť.

Odporúčanie C4. Stála prevádzkareň

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  upraviť vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť. Toto vymedzenie by sa malo tiež vzťahovať na situácie, v ktorých spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

–  zaviesť na úrovni Únie vymedzenie minimálnej „ekonomickej podstaty“, ktoré sa bude vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo, aby sa zabezpečilo, že spoločnosti skutočne vytvárajú hodnotu a prispievajú do ekonomiky členského štátu, v ktorej majú zdaniteľnú prítomnosť.

Predchádzajúce dve vymedzenia by mali tvoriť súčasť konkrétneho zákazu tzv. schránkových spoločností.

Odporúčanie C5. Zlepšenie rámca Únie pre transferové oceňovanie

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  vypracovať na základe svojich skúsenosti a analýzy nových zásad OECD pre transferové oceňovanie špecifické usmernenia Únie, ktoré stanovia, akým spôsobom by sa mali uplatňovať zásady OECD a ako by sa mali vykladať v kontexte Únie, aby:

–  zodpovedali hospodárskej realite vnútorného trhu;

–  poskytovali istotu, jasnosť a spravodlivosť pre členské štáty a pre spoločnosti pôsobiace v Únii;

–  znížili riziko zneužitia pravidiel na účely presunu ziskov.

Odporúčanie C6. Nesúlady z dôvodu rozdielnej klasifikácie

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom buď:

–  harmonizovať vnútroštátne vymedzenia pojmov dlhové, kapitálové, neprehľadné a transparentné subjekty, harmonizovať pridelenie aktív a pasív na stálu prevádzkareň, a harmonizovať rozdelenie nákladov a ziskov medzi rôznymi subjektmi v rámci tej istej skupiny; alebo

–  predchádzať dvojitému nezdaneniu v prípade nesúladu.

Odporúčanie C7. Zmena režimu štátnej pomoci Únie v rozsahu týkajúcom sa dane

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby najneskôr do polovice roka 2017 predložila návrh na:

–  usmernenia k štátnej pomoci, ktoré objasnia, akým spôsobom Komisia určí príklady štátnej pomoci daňovej povahy, a tým poskytne väčšiu právnu istotu podnikom a členským štátom vzhľadom na skutočnosť, že v iných odvetviach sa takéto usmernenia prejavili ako vysoko účinné pri ukončovaní praktík v členských štátoch, ktoré sú v rozpore s právom Únie v oblasti štátnej pomoci, a pri boji proti nim; pričom tento účinok možno dosiahnuť iba prostredníctvom veľmi podrobných usmernení vrátane číselných prahových hodnôt;

–  verejné určenie daňových politík, ktoré nie sú v súlade s politikou štátnej pomoci, s cieľom poskytnúť spoločnostiam a členským štátom usmernenia a lepšiu právnu istotu; Komisia na tento účel vyčlení zdroje pre GR pre hospodársku súťaž, aby mohlo účinne zasahovať v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa nezákonnej štátnej pomoci (vrátane selektívnych daňových výhod).

Európsky parlament tiež vyzýva Komisiu, aby v dlhodobejšom horizonte posúdila možnosť upraviť existujúce pravidlá s cieľom zabrániť tomu, aby sumy získané späť v dôsledku porušenia pravidiel Únie o štátnej pomoci, boli vrátené členským štátom, ktoré nezákonnú pomoc daňovej povahy poskytli, ako je to v súčasnosti. Vrátená štátna pomoc by sa napríklad mohla prideliť do rozpočtu Únie alebo členským štátom, ktoré boli poškodené narušením ich daňových základov.

Odporúčanie C8. Zmeniť smernice Rady 90/435/EHS(17), 2003/49/ES, a 2005/19/ES a iné príslušné právne predpisy Únie a zavedenie všeobecného pravidla proti zneužívaniu

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh:

–  Po zavedení všeobecného pravidla proti zneužívaniu (VPPZ) do smernice 90/435/EHS s cieľom čo najskôr začať so zavádzaním VPPZ do smernice 2003/49/ES a predložiť návrhy na zavedenie VPPZ do smernice 2005/19/ES a iných príslušných právnych predpisov Únie.

–  Na zahrnutie takéhoto VPPZ do všetkých budúcich právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú daňových záležitostí alebo majú daňové účinky.

–  Vo vzťahu k smernici 2003/49/ES, okrem zavedenia VPPZ tiež odstrániť požiadavku, aby členské štáty zvýhodňovali platby úrokov a licenčných poplatkov, ak neexistuje účinné zdaňovanie niekde inde v Únii.

–  Vo vzťahu k smernici 2005/19/ES, okrem zavedenia VPPZ zaviesť aj dodatočné povinnosti týkajúce sa transparentnosti a – ak sa tieto zmeny ukážu ako nedostatočné na to, aby zabránili agresívnemu daňovému plánovaniu – zaviesť minimálnu daňovú rezervu ako požiadavku na používanie „daňových výhod“ (ako napríklad nezdanenie dividend) alebo iné opatrenia podobného účinku.

Odporúčanie C9. Zlepšenie mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do leta 2016 predložila návrh

–  na zlepšenie súčasných mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov v Únii, ktoré by sa nezameriavali len na prípady dvojitého zdanenia, ale aj dvojitého nezdanenia. Cieľom je vytvoriť koordinovaný prístup Únie k riešeniu sporov, jasnejšie pravidlá a prísnejšie časové harmonogramy, vychádzajúc z už existujúcich systémov;

–  činnosť a rozhodnutie mechanizmu riešenia sporov by mali byť transparentné, aby sa znížila neistota, ktorú pociťujú spoločnosti pri uplatňovaní daňových právnych predpisov.

Odporúčanie C10. Zaviesť zrážkovú daň alebo opatrenie s podobným účinkom s cieľom zabrániť tomu, aby z Únie unikali nezdanené zisky

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do leta 2016 predložila návrh na zavedenie zrážkovej dane alebo opatrenia s podobným účinkom s cieľom zabezpečiť, aby všetky zisky vytvorené v Únii, ktoré majú Úniu opustiť, boli skutočne zdanené v Únii ešte predtým, než prekročia hranice Únie.

D.  Iné opatrenia

Odporúčanie D1. Dodatočné opatrenia na riešenie daňových medzier

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na ďalšie faktory presahujúce agresívne daňové plánovanie a činnosti BESPS, ktoré prispievajú k existujúcim daňovým medzerám, vrátane:

–  vyšetrovania príčiny nízkej efektívnosti, pokiaľ ide o výber daní vrátane výberu DPH;

–  vyšetrovania zdrojov daňovej nespravodlivosti alebo slabej dôveryhodnosti daňových správ v iných oblastiach, ako zdaňovanie príjmov právnických osôb;

–  stanovenia zásad pre daňové amnestie vrátane okolností, za ktorých by boli vhodné, a tých, za ktorých by boli lepšie iné politické možnosti, ako aj uloženia požiadavky členským štátom, aby vopred informovali Komisiu o akejkoľvek novej daňovej amnestii, s cieľom odstrániť negatívne dôsledky týchto politík na budúci výber daní;

–  navrhnutia minimálnej úrovne transparentnosti pre opatrenia na odpúšťanie daní a dobrovoľné daňové prázdniny vykonávané národnými vládami;

–  poskytnutia väčšieho priestoru členským štátom pri zohľadňovaní dodržiavania daňových povinností spoločnosťami, a najmä systematických prípadov nedodržiavania týchto pravidiel, ako faktora pri zadávaní verejných zákaziek;

–  zabezpečenia, aby daňové úrady mali úplný a zmysluplný prístup k centrálnym registrom skutočného vlastníctva spoločností a trustov, a aby tieto registre boli riadne udržiavané a kontrolované.

Toto môžu členské štáty dosiahnuť, ak urýchlene transponujú štvrtú smernicu proti praniu špinavých peňazí, aby tak zabezpečili rozsiahly a zjednodušený prístup k informáciám v centrálnych registroch skutočných vlastníkov vrátane organizácií občianskej spoločnosti, novinárov a občanov.

(1) Prijaté texty, 8.7.2015, P8_TA(2015)0257.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).
(3) http://www.coe.int/t/dghl/standardsetting/cdcj/Whistleblowers/protecting_whistleblowers_en.asp
(4) COM(2012)0722.
(5) https://circabc.europa.eu/faces/jsp/extension/wai/navigation/container.jsp
(6) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0201:FIN:SK:PDF
(7) http://www.eib.org/attachments/general/governance_of_the_eib_en.pdf
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
(9) http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/docs/proposal_regulation_efsi_en.pdf
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).
(13) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(14) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2013-0026+0+DOC+XML+V0//SK
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).
(16) http://www.ebrd.com/news/publications/institutional-documents/basic-documents-of-the-ebrd.html
(17) Smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 6).

Právne oznámenie