Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0350/2015

Predkladané texty :

A8-0350/2015

Rozpravy :

PV 15/12/2015 - 12
CRE 15/12/2015 - 12

Hlasovanie :

PV 16/12/2015 - 11.9
CRE 16/12/2015 - 11.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0458

Prijaté texty
PDF 430kWORD 178k
Streda, 16. decembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Vzťahy medzi EÚ a Čínou
P8_TA(2015)0458A8-0350/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (2015/2003(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou 6. mája 1975,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

–  so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, konkrétne na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi ES a Čínou(1) podpísanú v máji 1985, ktorá pokrýva hospodárske a obchodné vzťahy a program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na strategický program spolupráce EÚ – Čína 2020 prijatý 21. novembra 2013,

–  so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010, najmä na 5. strategický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2015 v Pekingu,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci prebiehajúce od roku 2007,

–  so zreteľom na rokovania o dvojstrannej investičnej dohode, ktoré sa začali v januári 2014,

–  so zreteľom na 17. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 29. júna 2015 v Bruseli, a na spoločné vyhlásenie vydané na záver tohto samitu,

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. októbra 2006 s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631),

–  so zreteľom na usmernenia Rady týkajúce sa politiky pre východnú Áziu,

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou prijaté na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 11. – 12. decembra 2006,

–  so zreteľom na strategický dokument Komisie pre Čínu na roky 2007 – 2013, viacročný indikatívny program na roky 2011 – 2013, hodnotenie strategického dokumentu v polovici trvania z roku 2010 a hodnotenie viacročného indikatívneho programu na roky 2011 – 2013,

–  so zreteľom na úplne prvý politický dokument Číny o EÚ vydaný 13. októbra 2003,

–  so zreteľom na nový zákon o národnej bezpečnosti, ktorý prijal stály výbor Čínskeho národného ľudového kongresu 1. júla 2015, a na uverejnenie druhého návrhu nového zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO z 5. mája 2015,

–  so zreteľom na bielu knihu o čínskej vojenskej stratégii z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na dialóg EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995 a ktorého 32. kolo sa konalo v Pekingu 8. – 9. decembra 2014,

–  so zreteľom na 60 odvetvových dialógov prebiehajúcich medzi Čínou a Úniou, ktoré sa okrem iného týkajú životného prostredia, regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí a občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a zahŕňa všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

–  so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Čínou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000(2), a dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky podpísanú 20. mája 2009,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o zmene klímy vydané na 17. samite EÚ – Čína v júni 2015 a na plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC), ktoré Čína predložila k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) 30. júna 2015,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Číny o energetickej bezpečnosti vydané 3. mája 2012 v Bruseli a na dialóg o energetike medzi ES a Čínou,

–  so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi Čínou a EÚ,

–  so zreteľom na 18. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 8. – 14. novembra 2012, a na zmeny vo vedení stáleho výboru politbyra, o ktorých sa na tomto zjazde rozhodlo,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na závery štvrtého plenárneho zasadnutia 18. Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (štvrté plénum), ktoré sa konalo 20. – 23. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu vydané na 26. samite združenia ASEAN z 27. apríla 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. mája 2015 po jej stretnutí s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom,

–  so zreteľom na svoju poslednú medziparlamentnú schôdzu EP – Čína, ktorá sa konala 26. novembra 2013,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 23. mája 2012 s názvom EÚ a Čína: Nevyvážený obchod?(3), z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: Ciele a stratégie(4), zo 14. marca 2013 o jadrovej hrozbe a ľudských právach v Kórejskej ľudovodemokratickej republike(5), zo 17. apríla 2014 o situácii v Severnej Kórei(6), z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku(7) do roku 2030, a z 12. marca 2015 o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(9), z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(10), zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(11), z 9. októbra 2013 o rokovaniach medzi EÚ a Čínou o dvojstrannej investičnej dohode(12), a z 9. októbra 2013 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o ľudských právach z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(14), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(15), z 5. júla 2012 o pohoršení v súvislosti s násilnými potratmi v Číne(16), z 12. decembra 2013 o odoberaní orgánov v Číne(17), a z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(18),

–  so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Európsky parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe(20),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(21), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(22) a zo 14. júna 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete(23),

–  so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámu; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku z roku 2009, ktoré obe predstavili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0350/2015),

A.  keďže v roku 2015 si pripomíname 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou; keďže strategické partnerstvo EÚ – Čína má veľký význam pre vzťahy medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) a pre hľadanie spoločných odpovedí na mnohé globálne problémy, medzi ktoré patrí globálna a regionálna bezpečnosť, boj proti terorizmu, boj proti organizovanému zločinu, počítačová bezpečnosť, zbrane hromadného ničenia a nešírenie jadrových zbraní, energetická bezpečnosť, globálna finančná regulácia a regulácia trhu, zmena klímy a udržateľný rozvoj, ako aj vytváranie rámca na riešenie dvojstranných problémov medzi EÚ a Čínou;

B.  keďže Čína a EÚ začali v roku 2013 rokovania o bilaterálnych investičných zmluvách (BIT);

C.  keďže Čína s veľkým a rozširujúcim sa trhom je významným obchodným partnerom EÚ; keďže prebiehajúce rokovania o dohode o investíciách predstavujú jednu z najdôležitejších otázok v dvojstranných obchodných vzťahoch EÚ a Číny;

D.  keďže pod vedením Sia Ťin-pchinga, súčasného generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny (KSČ) a prezidenta, začala Čína množstvo iniciatív vrátane projektu „novej hodvábnej cesty“ na ekonomické spojenie Číny so Strednou Áziou a nakoniec s Európou a Afrikou, zriadenia Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB) a strategicky významnej energetickej dohody s Ruskom o dodávke 38 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne, vybudovaní ropovodu a iných spoločných projektoch prieskumu a ťažby ropy v Číne; keďže Čína presadzuje v posledných rokoch čoraz aktívnejšiu investičnú politiku v EÚ, ako aj u jej východných susedov;

E.  keďže prezident Číny Si Ťin-pching začal realizovať „čínsky sen“, ktorý bol predložený ako koncepcia a vízia zameraná na realizáciu národnej obnovy a budovanie primerane prosperujúcej spoločnosti v širokom spektre hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a politického rozmeru a na to, aby sa Čína stala plne rozvinutou krajinou do roku 2049;

F.  keďže Čína zaznamenala za posledných 20 rokov veľmi vysokú úroveň hospodárskeho rastu a 600 miliónov obyvateľov Číny sa vymanilo z chudoby;

G.  keďže prepad čínskeho akciového trhu v roku 2015 mal negatívny vplyv na globálnu finančnú stabilitu, a to aj v EÚ;

H.  keďže čínska politika plánovaného rodičovstva spôsobila od roku 1980 rýchle starnutie populácie, pričom viac ako 200 miliónov obyvateľov má v súčasnosti nad 60 rokov;

I.  keďže zhoršenie životného prostredia v Číne má dramatické rozmery a je potrebné, aby vláda prijala ešte naliehavejšie, silnejšie a cielené opatrenia; keďže o trvalo udržateľnom rozvoji a zmene klímy sa rokovalo na nedávnom samite EÚ – Čína a bolo vydané spoločné vyhlásenie o zmene klímy;

J.  keďže Čína uznala, že je potrebné riešiť hrozbu zmeny klímy, a rozhodla sa prijať protokol alebo iný právny nástroj, ktorý umožní dosiahnuť v tejto otázke na konferencii o zmene klímy v Paríži komplexnú dohodu;

K.  keďže populárna protikorupčná kampaň prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorá sa začala v roku 2012 a jej cieľom je riešenie otázok riadenia zameraním sa na úradníkov strany, vlády, armády a štátnych spoločností, ktorí sú podozriví z korupcie, si vyžiadala jednu vysoko postavenú obeť za druhou a poukázala nielen na úplatkárstvo, ale aj na obrovské majetky, ktoré nahromadili čínski predstavitelia, a odhalila tiež infiltráciu mocných zločineckých sietí do politického systému;

L.  keďže zahraničné MVO prekvitali a zohrali zásadnú úlohu z hľadiska rozvoja miestnych MVO a otvorenia sa Číny od čias reformy;

M.  keďže v záujme národnej bezpečnosti, Čína vydala tento rok tri nové návrhy zákonov, ktoré obsahujú aj ustanovenia o kybernetickej bezpečnosti a o MVO;

N.  keďže v roku 2013 a 2014 boli mestá Peking, Kunming a Urumči cieľmi vážnych a násilných teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 72 ľudí a 356 bolo zranených; keďže Čína pripravuje zákon proti terorizmu, čo svedčí o tom, že boj proti terorizmu je najvyššou prioritou vlády;

O.  keďže v júni 2015 hongkonská zákonodarná rada hlasovala proti kontroverznému návrhu, ktorý by umožnil voličom z Hongkongu voliť svojho najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, ale iba zo zoznamu uchádzačov schváleného propekinskou komisiou; keďže práve tento návrh vyvolal od konca septembra do polovice decembra 2014 79-dňové prodemokratické „dáždnikové hnutie“ masových protestov;

P.  keďže čínske vedenie sa domnieva, že rast ČĽR je nezvratnou skutočnosťou vyplývajúcou z posunu od „reaktívnej diplomacie“ k „proaktívnej diplomacii“;

Q.  keďže nová biela kniha o čínskej vojenskej stratégii vychádza z predpokladu, že treba ustúpiť od tradičného zmýšľania o tom, že pôda je dôležitejšia ako more, a že by sa mal pripisovať väčší význam riadeniu morí a ochrane námorných práv a záujmov; keďže Čína odmieta uznať Dohovor OSN o morskom práve v súvislosti so spormi v Juhočínskom a Východočínskom mori;

R.  keďže Čína a krajiny ASEAN sľúbili v roku 2002 vo svojom vyhlásení o správaní vytvoriť podmienky na „mierové a trvalé riešenie“ v Juhočínskom mori; keďže napriek tomu stále rastie napätie so susednými krajinami, ako sú Taiwan, Vietnam, Filipíny, Malajzia a Brunej;

S.  keďže Čína je hlavným politickým podporovateľom, najväčším investorom, poskytovateľom pomoci, dodávateľom potravín, energie a obchodným partnerom Severnej Kórey; keďže čínski odborníci nedávno odhalili, že Severná Kórea už pravdepodobne má 20 jadrových hlavíc;

T.  keďže v dôsledku krízy na Ukrajine Rusko a Čína zintenzívnili vzájomné vzťahy v nevídanom rozsahu;

U.  keďže 8. mája 2015 Rusko a Čína podpísali dvojstrannú dohodu o „bezpečnosti informácií“, ktorá definuje kybernetické hrozby ako prenos informácií, ktoré by mohli ohroziť „spoločensko-politické a sociálno-ekonomické systémy, ako aj duchovné, morálne a kultúrne prostredie štátov“;

V.  keďže od roku 2005 Čína rozšírila úvery do štátov Latinskej Ameriky na celkový objem približne 100 miliárd dolárov; keďže Čína je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom Brazílie a druhým najväčším partnerom napríklad Argentíny, Venezuely a Kuby;

W.  keďže čínska vláda uznáva dôležitosť a univerzálnosť ľudských práv, ale neukazuje konkrétne výsledky zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv;

X.  keďže Čína oficiálne a formálne prijala univerzálnosť ľudských práv a v posledných troch desaťročiach sa rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály zmlúv o ľudských právach, čím sa stala súčasťou medzinárodného právneho a inštitucionálneho rámca v oblasti ľudských práv;

Y.  keďže na začiatku roku 2015 prezident Si Ťin-pching verejne oznámil svoj úmysel rozšíriť uplatňovanie zásad právneho štátu v celej krajine v presvedčení, že účinné súdnictvo má pre moderné hospodárstvo a spoločnosť Číny zásadný význam;

Z.  keďže KSČ uznáva päť náboženstiev, ktoré však strana v konečnom dôsledku kontroluje v rámci pracovného oddelenia jednotného frontu; keďže tento zoznam je výlučnej povahy, čo vedie k diskriminácii iných náboženstiev a cirkví;

AA.  keďže EÚ a Čína vedú dialóg o ľudských právach od roku 1995;

AB.  keďže ombudsmanka EÚ vo svojom návrhu odporúčania prijatého 26. marca 2015 kritizovala absenciu hodnotenia vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom v rokovaniach o dohode o obchode a investíciách s Vietnamom; keďže je to dôležitý precedens pre rokovania o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou;

AC.  keďže obyvatelia Tibetu vyjadrujú svoju kultúrnu identitu prostredníctvom hnutia Lhakar („biela streda“) tak, že každú stredu nosia len tibetské odevy, hovoria len po tibetsky a jedia len tibetské jedlo; keďže doposiaľ sa viac ako 140 Tibeťanov zaživa spálilo na protest proti politike čínskej vlády v autonómnej oblasti Tibet a keďže smrť lámu Tenzina Deleka Rinpoche vo väzení nedávno vyvolala nové napätie; keďže v Tibete sa realizuje politika osídľovania krajiny Chanami; keďže v roku 2015 si pripomíname 50. výročie vytvorenia Tibetskej autonómnej oblasti; keďže v uplynulých rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok pri riešení tibetskej krízy vzhľadom na to, že posledné kolo mierových rozhovorov sa uskutočnilo v roku 2010;

AD.  keďže EÚ naďalej zastáva v kontexte vzťahov medzi ČĽR a Taiwanom politiku jednej Číny;

Strategické partnerstvo a spolupráca EÚ – Čína

1.  víta 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou ako zdroj inšpirácie na posilnenie strategického partnerstva, ktoré je také potrebné v multipolárnom a globalizovanom svete a urýchli prebiehajúce rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci na základe dôvery, transparentnosti a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že obe strany na poslednom samite EÚ – Čína konanom 29. júna 2015 opätovne potvrdili svoje odhodlanie prehĺbiť toto partnerstvo; zdôrazňuje, že Čína je kľúčovou medzinárodnou mocnosťou a jedným z najdôležitejších partnerov EÚ; zdôrazňuje, že obe strany sú odhodlané podporovať v najbližšom desaťročí komplexné strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré bude vzájomne prínosné pre EÚ aj Čínu; vyjadruje podporu dvojročnému strategickému dialógu na vysokej úrovni, hospodárskemu a obchodnému dialógu na vysokej úrovni a dialóg na vysokej úrovni medzi národmi, ako aj viac ako šesťdesiatim sektorovým dialógom medzi EÚ a Čínou o rozmanitých otázkach; vyzýva na to, aby tieto sektorové dialógy viedli k budovaniu dôvery a hmatateľným výsledkom;

2.  víta výsledok 17. samitu medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v Bruseli 29. júna 2015, aby sa dvojstranné vzťahy posunuli na novú úroveň a vyslal sa signál v prospech užšej politickej spolupráce presahujúcej rámec čisto obchodných vzťahov a smerujúcej ku koordinovanému prístupu k riešeniu globálnych výziev; poznamenáva, že obe strany plne uznávajú pokrok dosiahnutý pri vykonávaní strategického programu spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020 a že dvojstranný mechanizmus preskúmania na úrovni úradníkov sa zriadi s cieľom sledovať nasledujúce kroky; víta skutočnosť, že na samite sa obe strany dohodli na súbore priorít s cieľom zlepšiť ich vzájomnú dvojstrannú spoluprácu a posilniť globálny rozmer ich strategického partnerstva;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ vo vzťahu k čínskej vláde vystupovali jednotne, najmä vzhľadom na súčasnú dynamiku pekinskej diplomacie a pretvorenie architektúry globálneho riadenia; zdôrazňuje ukončenie rokovaní o článkoch dohody o Ázijskej banke pred investície do infraštruktúry (AIIB) a teší sa na úzku spoluprácu EÚ s AIIB v budúcnosti; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou intenzívnou diskusiou a úzkou koordináciou na úrovni EÚ, pokiaľ ide o členstvo členských štátov v AIIB; zdôrazňuje význam obchodnej a investičnej politiky ako najzjavnejšej oblasti na uplatnenie maximálneho vplyvu v rámci strategického vzťahu s Čínou; berie na vedomie nedávno vytvorenú spoluprácou medzi Čínou a skupinou krajín strednej a východnej Európy, tiež známou ako skupina 16+ 1 a zahŕňajúcou viacero členských štátov EÚ, no domnieva sa, že táto spolupráca by nemala rozdeliť EÚ a oslabiť jej pozíciu voči Číne a mala by riešiť aj otázky ľudských práv; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby predložili Európskemu parlamentu výročnú správu o vývoji vzťahov EÚ a Číny; požaduje posilnenie obchodu a investícií s Čínou, ktorý bude možné presadzovať na základe pravidiel;

4.  uznáva, že Čína by mala hrať významnejšiu úlohu v multilaterálnych finančných inštitúciách, ktorá lepšie odráža veľkosť jej hospodárstva; domnieva sa, že nedávno založená AIIB predstavuje pre Čínu príležitosť na to, aby sa ako zodpovedný činiteľ zapájala do multilaterálneho poriadku; nabáda novú inštitúciu, aby sa odchýlila od minulých chýb, ktoré spočívali v uprednostňovaní financovania veľkolepých projektov infraštruktúry, a namiesto toho stanovila ako prioritu technickú pomoc a prístup k celosvetovým znalostiam pri vyvážení environmentálnych, sociálnych a rozvojových priorít;

5.  Považuje za veľmi dôležité, aby európsky príspevok k účasti na AIIB zahŕňal: transparentné postupy posudzovania úverov; jasné normy týkajúce sa dobrej správy vecí verejných, sociálnej zodpovednosti a životného prostredia; a problém zabezpečenia toho, aby krajiny prijímajúce úver nestrácali kontrolu nad zadlžením;

6.  víta účasť viacerých členských štátov v AIIB; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom intenzívnej diskusie a úzkej koordinácie na úrovni EÚ v reakcii na túto iniciatívu čínskej vlády, ktorá má vytvoriť nové viacstranné inštitúcie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby toto považovali za dôrazné upozornenie s cieľom vyhnúť sa podobnému nedostatku koordinácie v budúcnosti;

7.  víta politickú dohodu s cieľom zlepšiť prepojenia strategickej infraštruktúry medzi EÚ a Čínou; víta preto rozhodnutie o zriadení novej platformy v oblasti prepojiteľnosti s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre udržateľné a interoperabilné cezhraničné infraštruktúrne siete v krajinách a regiónoch medzi EÚ a Čínou; predovšetkým vyzdvihuje pripravenosť EÚ začať tento projekt na európskej úrovni; naliehavo vyzýva obe strany, aby sa chopili príležitostí vyplývajúcich z úzkeho prepojenia oboch partnerov vrátane spolupráce na investíciách do infraštruktúry v krajinách popri novej hodvábnej ceste a novej námornej hodvábnej ceste;

8.  upozorňuje na dynamický rast čínskeho hospodárstva za posledných dvadsať rokov a zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali viac využívať príležitosti, ktoré ponúka tento hospodársky rozvoj; berie na vedomie čínsky záujem na investovaní do strategickej infraštruktúry v Európe a zdôrazňuje potrebu spolupracovať s Čínou a inými krajinami v regióne na projektoch, ako sú čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta a Junckerov investičný plán EÚ vrátane železničného spojenia, námorných prístavov a letísk; naliehavo žiada PK/VP a Komisiu, aby sa zamysleli nad dôsledkami celosvetovej investičnej politiky Číny, ako aj nad jej investičnými aktivitami v EÚ a jej východnom susedstve; zdôrazňuje v súlade s v minulosti prijatými pozíciami Európskeho parlamentu a pri plnom rešpektovaní právomocí INTA význam dvojstrannej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje; požaduje, aby sa do bilaterálnej investičnej zmluvy zaradila aj plnohodnotná kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji umožňujúca pevné záväzky so zreteľom na základné pracovnoprávne normy MOP a kľúčové multilaterálne environmentálne dohody; zdôrazňuje trend čoraz častejších sťažnosti európskych podnikov na to, že sú obeťami svojvoľnej regulácie a diskriminácie; zdôrazňuje význam úspešného výsledku prebiehajúcich rokovaní o dohode o investíciách s cieľom ďalej uľahčiť investície a realizovať ochranu investícií a prístup na trh vrátane verejného obstarávania a spravodlivého zaobchádzania so spoločnosťami v Európe aj Číne; vyzýva na ďalšie opatrenia a aktívnu následnú činnosť na zaručenie vyváženejších obchodných vzťahov v nadväznosti na odstránenie obchodných a investičných prekážok, ktorým čelia európske spoločnosti; vyzýva Čínu a EÚ, aby rozšírili spoluprácu v záujme zlepšenia prístupu pre MSP na oba bloky trhov; zdôrazňuje záväzok EÚ a Číny týkajúci sa otvorenej celosvetovej ekonomiky a spravodlivého, transparentného obchodného a investičného prostredia založeného na pravidlách, čím sa zaručia rovnaké podmienky a kroky proti protekcionizmu;

9.  v tejto súvislosti berie na vedomie vytvorenie iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta zameranej na výstavbu veľkých energetických a komunikačných spojení v strednej, západnej a južnej Ázii až po Európu; domnieva sa, že vzhľadom na geostrategický význam tejto iniciatívy by mala byť realizovaná multilaterálnym spôsobom; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité rozvinúť synergie a projekty pri plnej transparentnosti a so zapojením všetkých zainteresovaných strán;

10.  žiada o zlepšenie koordinácie medzi EÚ a Čínou v oblastiach strategického významu, ako sú G20 bezpečnosť a obrana, boj proti terorizmu, nelegálna migrácia, medzinárodný zločin, nešírenie jadrových zbraní, globálna a regionálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, zbrane hromadného ničenia, energetická bezpečnosť, globálna finančná regulácia a regulácia trhu a ich správa, zmena klímy, ako aj urbanizácia, programy rozvoja a pomoci a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti regionálneho rozvoja, ako aj dialógu a výmen s prihliadnutím na stratégiu Európa 2020 a na nadchádzajúci trinásty päťročný plán Číny;

11.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že ľudské práva sa stanú jednou z priorít v rámci vzťahov a dialógov s Čínou;

12.  požaduje, aby záväzky z marca 2014 prijaté počas návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga v Bruseli a týkajúce sa prehĺbenia výmen medzi EÚ a Čínou o otázkach ľudských práv išli ruka v ruke s konkrétnym zlepšením situácie na mieste;

13.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby prostredníctvom konštruktívneho dialógu naďalej nabádali Čínu na prechod k zásadám právneho štátu a rešpektovaniu ľudských práv a aby podporovali jej integráciu do svetového hospodárstva;

14.  víta prehĺbenie partnerstva medzi EÚ a Čínou v oblasti urbanizácie; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti mestského územného plánovania a projektovania, verejných služieb, ekologických budov a inteligentnej dopravy; nabáda na vytvorenie nových spoločných programov zahŕňajúcich európske a čínske mestá a spoločnosti;

15.  víta spoločné vyhlásenie z tretieho stretnutia v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktoré sa konalo 15. septembra 2015; zdôrazňuje význam medziľudských výmen a uľahčenia výmen v prospech občanov EÚ a Číny; vyjadruje podporu dialógu na vysokej úrovni medzi národmi, aby sa zameral na spoločné projekty, výmenu najlepších postupov a napomáhanie medziľudských kontaktov; zdôrazňuje, že by sa mala podporovať predovšetkým výmena odborníkov a študentov medzi oboma stranami;

16.  je znepokojený dumpingovými praktikami a nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o čínsku vládnu politiku a dotácie prostredníctvom daňových úľav, grantov na pôdu, lacných úverov, subvencovaných surovín, ako aj iné opatrenia;

17.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými sa stretávajú európske podniky na čínskom trhu, ako sú nútené prevody technológií, nedostatočné presadzovanie práv duševného vlastníctva a diskriminačné zaobchádzanie; zdôrazňuje význam reformy trhu v Číne, uplatňovania zásad trhového hospodárstva, odstránenia diskriminácie a neodôvodneného obmedzovania;

18.  uznáva možnosti vyplývajúce z čínskych investícií v Európe v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že tento fond je otvorený pre investície viacerých subjektov, mal by však zostať pod správou EÚ;

19.  uznáva náročnosť úlohy postaviť čínske hospodárstvo na skutočne udržateľnú cestu v rámci novej normálnej situácie; domnieva sa, že výraznejšie zapojenie Číny do medzinárodných hospodárskych organizácií, ako je MMF, by mohlo pozitívne prispieť k väčšej udržateľnosti a vyváženosti čínskej a svetovej ekonomiky, ako aj k reforme týchto organizácií; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby poskytovali spoľahlivé štatistiky a zlepšili transparentnosť, pokiaľ ide o stav hospodárstva;

20.  so znepokojením konštatuje, že v uplynulých mesiacoch čínske akciové indexy stratili tretinu svojej hodnoty a stovky spoločností prerušili obchodovanie na burze v dôsledku nadmerného prepadu akcií; vyjadruje znepokojenie nad súčasnou finančnou krízou, ktorá zasahuje Čínu, najmä jej akciové trhy, a uznáva, že to predstavuje hrozbu pre svetové hospodárstvo, keďže Čína má popredné postavenie vo svetovom obchode a vo svetovom finančnom systéme; naliehavo žiada čínske orgány, aby riešili otázku transformácie súčasného hospodárskeho modelu na udržateľné hospodárstvo; konštatuje, že nedávny dramatický pokles na čínskej burze priamo konfrontoval kultúru vládnej kontroly s inherentnou volatilitou finančných trhov;

21.  víta skutočnosť, že v uplynulých desaťročiach sa značný počet čínskych občanov vymanil z extrémnej chudoby vďaka značnému hospodárskemu rastu a postupnému otvoreniu čínskeho hospodárstva; vyjadruje však obavy, že toto zlepšenie hospodárskej situácie často spôsobuje environmentálne problémy a veľké nerovnosti;

22.  víta skutočnosť, že v nedávnom spoločnom vyhlásení EÚ a Číny o zmene klímy, ktoré bolo prijaté na samite konanom 29. júna 2015, obe strany vyjadrili odhodlanie spolupracovať s cieľom dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži v roku 2015; naliehavo vyzýva všetky strany konferencie, aby využili podnety získané vyhláseniami o zmene klímy na úrovni EÚ – Čína a USA – Čína; zdôrazňuje potrebu spolupracovať v oblasti energetiky s cieľom spoločne riešiť početné výzvy súvisiace s energetickou bezpečnosťou a celosvetovou energetickou štruktúrou;

Vnútorná situácia

23.  konštatuje, že pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga prejavuje čínska vláda čoraz väčšiu asertivitu vo vnútri i navonok; poukazuje na to, že aktivisti za ľudské práva, právnici, novinári, blogeri, akademici a ďalší reprezentanti občianskej spoločnosti sa domnievajú, že ich sloboda je obmedzovaná tak, ako nebola celé desaťročia; podotýka, že doterajšia situácia v Číne v oblasti ľudských práv naďalej vyvoláva vážne znepokojenie;

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s blížiacim sa prijatím návrhu zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO, keďže by znamenal ďalšie oklieštenie priestoru pre čínsku občiansku spoločnosť a výrazne by obmedzil slobodu združovania a prejavu v krajine, a to vrátane zákazu, aby „zámorské mimovládne organizácie“, ktoré nie sú zaregistrované na čínskom ministerstve verejnej bezpečnosti a na bezpečnostných útvaroch provincií, poskytovali finančné prostriedky akýmkoľvek čínskym jednotlivcom alebo organizáciám, ako aj zákazu, aby čínske skupiny vykonávali „činnosti“ v mene zámorských neregistrovaných MVO alebo s ich súhlasom vrátane tých, ktoré majú sídlo v Hongkongu a Macau; vyzýva čínske orgány, aby tento zákon zásadne zrevidovali a uviedli ho do súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

25.  vyjadruje znepokojenie nad novým návrhom zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý by podporil a inštitucionalizoval postupy cenzúry a sledovania kybernetického priestoru a mohol by nútiť európske spoločnosti, aby do svojej IT infraštruktúry povinne začleňovali tzv. zadné vrátka; poznamenáva, že reformovaní čínski právnici a obhajcovia občianskych práv sa obávajú, že tento zákon bude aj naďalej obmedzovať slobodu vyjadrovania a zvýši sa autocenzúra; poukazuje na závažný negatívny vplyv zákonov v oblasti počítačov a mimovládnych organizácií na aktivity európskych podnikov a inštitúcií v ČĽR, preto vyzýva Európsku radu, ESVČ a Komisiu, aby u čínskych orgánov naďalej dôrazne protestovali proti týmto veľmi kontroverzným opatreniam; je znepokojený tým, ako široké je čínske vymedzenie pojmov „národná bezpečnosť“ a „významné hrozby“ v novom čínskom zákone o národnej bezpečnosti, ktorý medzi hrozby zahŕňa aj „škodlivé kultúrne vplyvy“; konštatuje, že v tomto zákone sú formulované vnútroštátne bezpečnostné záujmy Číny tak rozsiahlo a vágne, že čínskej vláde poskytujú takmer neobmedzené možnosti vystupovať proti konaniu, osobám alebo publikáciám, s ktorými nesúhlasí;

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci je protikorupčná kampaň čínskeho vedenia chvályhodným úsilím o posilnenie dôvery občanov voči vláde, charakterizuje ju nedostatočná transparentnosť a vo väčšine prípadov nedodržiavanie zásad právneho štátu; konštatuje, že v niektorých prípadoch sa kampaň zneužíva na vnútorné boje a na posilňovanie úlohy a moci KS Číny; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa táto kampaň vedie spôsobmi, ktoré naďalej oslabujú zásady právneho štátu, pričom obvinení úradníci sú údajne zadržiavaní v nezákonnom detenčnom systéme, sú zbavení základnej právnej ochrany a často sú donucovaní k priznaniu;

27.  vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom vyše 173 obetí zničujúcich výbuchov v prístavnom meste Tchien-ťin z 12. augusta 2015, ktorý vyhnal z domova tisíce obyvateľov; berie na vedomie rastúci počet pokojných masových environmentálnych demonštrácií v rôznych častiach krajiny, poukazuje na nezákonné skladovanie tisícok ton vysoko jedovatých chemických látok vo vzdialenosti necelých 600 metrov od obývaných oblastí, čo je protizákonné; považuje pomalú a tajnostkársku oficiálnu informačnú politiku v súvislosti s katastrofou v meste Tchien-ťin za veľmi kontraproduktívnu, najmä v kombinácii s cenzúrou proti oznámeniam v spoločenských médiách o tejto veľkej tragédii; zdôrazňuje význam implementácie všetkých noriem priemyselnej bezpečnosti v súlade s čínskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a vyzýva čínsku vládu, aby sprísnila bezpečnostné a environmentálne normy, ktoré sa týkajú nebezpečnej výroby, a uviedla ich v prvom rade do súladu s vlastnými zákonmi Číny;

28.  konštatuje, že v súvislosti s výbuchmi, ktoré nastali 12. augusta 2015 v Tiencine a 31. augusta 2015 v Tung-jingu, je naliehavé, aby sa Čína vážne zaoberala otázkou priemyselnej bezpečnosti, najmä v súvislosti s korupciou a beztrestnosťou;

29.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijatia ďalších opatrení na ochranu životného prostredia vzhľadom na to, že napríklad v roku 2014 len osem zo 74 najväčších miest dosiahlo vnútroštátnu normu pre koncentráciu znečistenia ovzdušia tuhými časticami 2,5, a vzhľadom na to, že v Číne ochorie každoročne následkom kontaminovanej vody 190 miliónov ľudí; varuje pred tým, že dvojitá vodná kríza (silné znečistenie spolu so zvýšenou spotrebou vody) by mohla spôsobiť veľkú politickú a sociálnu nestabilitu; pripomína, že náklady, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia v Číne, znášajú aj susediace krajiny; poukazuje na náklady, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia, a dúfa, že v ďalšej päťročnici bude životné prostredie prioritou; konštatuje tiež, že nedostatočná ochrana životného prostredia nielen nedokáže predchádzať ekologickým škodám, ale je aj zdrojom nekalej hospodárskej súťaže; víta dohodu medzi EÚ a Čínou o posilnení spolupráce v záujme riešenia kľúčových environmentálnych výziev v oblasti znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy; víta skutočnosť, že podľa nového zákona o ochrane životného prostredia sú za environmentálne škody spôsobené počas daného funkčného obdobia zodpovední miestni predstavitelia, a to aj so spätnou platnosťou, a že odhodlanie chrániť životné prostredie bude mať väčšiu váhu pri povyšovaní týchto miestnych kádrov; naliehavo žiada celoštátne aj miestne orgány, aby konštruktívne a aktívne zapájali environmentálne organizácie a spoločenské hnutia do monitorovania, realizácie a presadzovania čínskych environmentálnych politík a iniciatív; pripomína, že na summite EÚ – Čína v júni minulého roku boli tiež zavedené opatrenia politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, podľa ktorých má Čína dodržiavať limity emisií CO2 so zreteľom na summit v Paríži v decembri 2015 a byť v súlade so strategickým programom 2020 prijatým v Pekingu v roku 2013;

30.  víta zvýšenú spoluprácu EÚ a Číny a výmenu skúseností v oblasti práv a ochrany spotrebiteľov, ako aj posilňovanie opatrení, ktorými čínska vláda v tomto smere reaguje a ktoré sa odrážajú v sprísnených pravidlách týkajúcich sa povinností maloobchodných predajcov podľa profesionálneho kódexu správania, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti vrátenia a opravy tovaru, potenciálnych podvodov, zavádzajúcej a podvodnej propagácie, systémov vopred uskutočňovaných platieb a ochrany osobných údajov spotrebiteľov, predovšetkým so zreteľom na čínske rýchlo expandujúce odvetvie internetového obchodu;

31.  poznamenáva, že v uplynulých rokoch sa čínska politika v oblasti boja proti terorizmu rýchlo vyvinula od reaktívnej „obrany proti teroru“ k proaktívnemu prístupu „vojny proti teroru“, spolu s trvalým „krízovým riadením“, ktoré zahŕňa opatrenia v bezprecedentnom rozsahu v dotknutých regiónoch a v spoločnosti; je znepokojený z návrhu čínskeho zákona o boji proti terorizmu, ktorý môže viesť k ďalšiemu porušovaniu ľudských práv a slobody prejavu, združovania a vierovyznania, najmä v Tibete a Sin-ťiangu ako regiónoch s menšinovým obyvateľstvom;

32.  je solidárny s čínskym ľudom v jeho úsilí bojovať proti terorizmu a extrémizmu; vyjadruje však obavu, že ak sa vymedzenie pojmu „terorista“ uvedené v návrhu čínskeho zákona o boji proti terorizmu významne nezmení, môže umožniť trestanie takmer každého pokojného prejavu tibetskej kultúry, náboženstva či identity, odlišného od štátnych prejavov;

33.  vyzýva Čínu, aby zvýšila slobodu internetu a dodržiavala kybernetickú bezpečnosť vo všetkých krajinách;

34.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Sin-ťiang sa nachádza v začarovanom kruhu, pretože na jednej strane tam existujú násilné separatistické a extrémistické skupiny medzi moslimskými Ujgurmi hovoriacimi po turkicky, ktorí však nepredstavujú veľkú väčšinu, a na druhej strane Peking v záujme stability čoraz častejšie reaguje na sociálne nepokoje represiou, zvyšuje prítomnosť svojho bezpečnostného aparátu v regióne, čím odtrháva mnohých Ujgurov od Pekingu a živí protichánske (protičínske) nálady medzi ujgurským obyvateľstvom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v Sin-ťiangu odsúva ujgurská kultúra na okraj, vrátane toho, že sa štátnym zamestnancom zakazuje navštevovať mešity a niekde aj dodržiavať ramadán; vyzýva čínske orgány, aby vynaložili maximálne úsilie o skutočný dialóg s ujgurskou komunitou a o ochranu kultúrnej identity ujgurského obyvateľstva; vyjadruje znepokojenie nad cestovnými obmedzeniami, predovšetkým v Tibete a v oblasti Sin-ťiang, ktorým možno vystaviť občanov EÚ, najmä v prípade diplomatov a novinárov; konštatuje, že na čínskych občanov (vrátane diplomatov a novinárov) sa v členských štátoch EÚ žiadne takéto obmedzenia nevzťahujú; veľmi naliehavo preto požaduje prijatie opatrení na presadzovanie zásady reciprocity;

35.  vyjadruje sympatie a solidaritu obyvateľom Hongkongu, ktorí podporujú demokratické reformy; zdôrazňuje, že autonómia Hongkongu je zaručená ústavou; tvrdí, že zavedenie plnohodnotného všeobecného volebného práva v osobitnom administratívnom regióne je plne zlučiteľné so zásadou „jedna krajina, dva systémy“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dotiahnuť do konca reformu volebného zákona v súvislosti s vymenovaním vedúceho správy v Hongkongu; vyjadruje nádej, že v blízkej budúcnosti bude možné odštartovať nový reformný proces s cieľom poskytnúť obyvateľom Hongkongu v roku 2017 priame všeobecné volebné právo so skutočnou možnosťou výberu medzi rôznymi kandidátmi; víta spoločnú správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. apríla 2015 nazvanú Osobitná administratívna oblasť Hong Kong: výročná správa za rok 2014 a podporuje odhodlanie EÚ posilňovať v Hongkongu demokraciu vrátane zásad právneho štátu, nezávislosť súdnictva, základné slobody a práva, transparentnosť a slobodu informácií a prejavu;

36.  dôrazne podporuje prístup „jedna krajina, dva systémy“ ako základ dobrých vzťahov medzi Osobitnými administratívnymi oblasťami Hongkong a Macao a pevninskou Čínou;

37.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi politickými a občianskymi nepokojmi v Hongkongu a vyzýva Čínu, aby si plnila záväzky voči obyvateľom Hongkongu v oblasti zachovania ich práv a slobôd v zmysle spoločného vyhlásenia Číny a Veľkej Británie podpísaného v roku 1984;

Vonkajšia situácia

38.  berie na vedomie, že „čínsky sen“ prezidenta Si Ťin-pchinga o národnej obrode má od svojho začiatku za cieľ dosiahnuť silnejšiu a aktívnejšiu úlohu Číny vo svete; nabáda PK/VP, aby preskúmala možnosti vytvorenia spoločného prístupu EÚ a USA k Číne všade tam, kde by to prispelo k podpore záujmov EÚ; zdôrazňuje, že neustály vzostup Číny ako svetovej mocnosti si naliehavo vyžaduje kontinuálne prehodnocovanie strategických priorít Európy vo vzťahoch s Čínou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby svetová mocnosť ako Čína v globalizovanom a nezávislom kontexte aktívnejšie a konštruktívnejšie prispievala k riešeniu svetových výziev a regionálnych konfliktov, ako aj k dosiahnutiu multilaterálneho svetového poriadku, v ktorom sa rešpektujú medzinárodné právo, univerzálne hodnoty a mier; domnieva sa, že Čína by mala čoraz viac zaujímať miesto medzi poprednými krajinami sveta a konať pritom v súlade s pravidlami platnými pre všetkých;

39.  berie na vedomie prioritu prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorou sú vzťahy s USA, vzhľadom na jeho návrh na „nový druh vzťahov veľmocí“ medzi Čínou, USA a ďalšími regionálnymi aktérmi; podporuje konštruktívnejší prístup k novému svetovému poriadku, ktorý by Čína mala pomôcť vytvoriť a integrovať, a to poriadku založenému na univerzálnych hodnotách ľudských práv, demokracie a ľudskej bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby bola v Ázii aktívnejšia a aby spolupracovala s Čínou, USA a ďalšími regionálnymi aktérmi v záujme väčšej stability v tomto regióne;

40.  zdôrazňuje, že v nedávnej bielej knihe o čínskej vojenskej stratégii sa uvádza úmysel Pekingu ešte viac zväčšiť čínske námorné sily a rozsah ich operácií, a to prechodom z „obrany pobrežných vôd “ na „ochranu na otvorenom mori“; vyjadruje poľutovanie nad jednostranným vytvorením identifikačnej zóny protivzdušnej obrany a následnými nárokmi na kontrolu leteckej premávky nad územím Japonska a Južnej Kórey; volá po vyváženom postoji s cieľom zabrániť obavám susedov Číny a väčšiemu napätiu v Tichom a Indickom oceáne a zaistiť zásadný záujem Európy týkajúci sa slobodnej plavby na moriach;

41.  považuje za poľutovaniahodné, že na rozdiel od vyhlásenia o správaní z roku 2002 sa niekoľko strán hlási o pôdu na Spratlyho ostrovoch, a je mimoriadne znepokojený súčasným značným úsilím Číny, ktoré zahŕňa budovanie vojenských zariadení, prístavov a aspoň jednej pristávacej dráhy; dôrazne varuje pred hroziacim nebezpečenstvom zvýšenej prítomnosti a konfliktov súperiacich námorných plavidiel a vzdušných hliadok v tejto oblasti a možným zriadením identifikačného pásma protivzdušnej obrany nad Juhočínskym morom;

42.  je naďalej znepokojený eskaláciou napätia medzi jednotlivými stranami v Juhočínskom mori; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby sa vyhýbali jednostranným provokatívnym krokom v oblasti Juhočínskeho mora, a zdôrazňuje význam mierového urovnávania sporov na základe medzinárodného práva a s pomocou nestrannej medzinárodnej mediácie, ako je Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS); považuje za poľutovaniahodné, že Čína odmieta uznať právomoc UNCLOS-u aj rozhodcovského súdu; naliehavo vyzýva Čínu, aby prehodnotila svoj postoj, a vyzýva všetky strany vrátane Číny, aby rešpektovali konečné rozhodnutie UNCLOS-u; domnieva sa, že cestou k možnému mierovému riešeniu napätia v oblastiach Juhočínskeho a Východočínskeho mora je rokovanie a spoločné uplatňovanie kódexov správania v záujme mierového využívania predmetných morských oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a kvót pre rybolov alebo pridelenia oblastí na prieskum zdrojov; podporuje naliehavú výzvu 26. summitu združenia ASEAN na rýchle prijatie kódexu správania v oblasti Juhočínskeho mora; víta dohodu medzi Čínou a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o urýchlení konzultácií týkajúcich sa kódexu správania na riešenie sporov v Juhočínskom mori; berie na vedomie taiwanskú Mierovú iniciatívu pre Juhočínske more s cieľom dosiahnuť konsenzus o kódexe správania a vytvoriť mechanizmus umožňujúci všetkým stranám spolupracovať pri spoločnom využívaní prírodných a morských zdrojov v tomto regióne; podporuje všetky kroky, ktoré umožnia, aby sa z Juhočínskeho mora stalo „more mieru a spolupráce“;

43.  vyzýva PK/VP, aby identifikovala riziká pre mier a bezpečnosť v tomto regióne i vo svete, keby vo Východočínskom a Juhočínskom mori vypukol ozbrojený konflikt, a to v súlade s prioritami uvedenými v stratégii námornej bezpečnosti Európskej únie, t. j. aké riziká by to znamenalo pre slobodu a bezpečnosť plavby v tomto regióne a aké riziká tu existujú pre konkrétne európske záujmy; domnieva sa, keďže iní aktéri (konkrétne Austrália) sú už v súčasnosti v Tichomorí politicky aktívni, že EÚ by sa mala opierať o bilaterálnu a multilaterálnu spoluprácu, aby účinne prispievala k bezpečnosti v tomto regióne;

44.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby využila všetok svoj vplyv s cieľom zaistiť stabilitu na Kórejskom polostrove a presvedčiť KĽDR, aby sa vrátila k vierohodným rokovaniam o odstraňovaní jadrových zbraní a prijala konkrétne kroky na ich odstránenie; pripomína, že Čína zostáva najdôležitejším spojencom Severnej Kórey, preto nabáda čínsku vládu, aby spolu s medzinárodným spoločenstvom zohrala konštruktívnu úlohu v naliehavom riešení ťažkej situácie v oblasti ľudských práv v Severnej Kórei vrátane riešenia problému tisícov severokórejských utečencov, ktorí utekajú pred otrasnými domácimi podmienkami cez hranice do Číny; naliehavo žiada čínsku vládu, aby im v súlade so svojimi záväzkami štátu, ktorý je stranou Dohovoru OSN o utečencoch, neupierala právo žiadať o azyl a nevracala ich násilne do Severnej Kórey, ale aby naopak chránila ich základné ľudské práva; vyzýva EÚ, aby v tomto smere vyvíjala diplomatický tlak na čínsku vládu, v súlade s globálnym cieľom EÚ, ktorým je nešírenie zbraní;

45.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby využila vplyv na Pakistan a presvedčila ho, aby prestal živiť nestabilitu v tomto regióne;

46.  víta spoluprácu medzi EÚ a Čínou v oblasti bezpečnosti a obrany vrátane protipirátskych operácií v Adenskom zálive a volá po ďalšom spoločnom úsilí o riešenie svetových bezpečnostných a obranných otázok, napríklad terorizmu;

47.  upriamuje pozornosť Pekingu na neodmysliteľnú úlohu USA a EÚ, pokiaľ ide o ciele v súvislosti s modernizáciou Číny; okrem toho pripomína Pekingu jeho medzinárodné záväzky a povinnosti stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v oblasti prispievania k mieru a svetovej bezpečnosti; vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že Čína spolu s Ruskom trvalo blokuje kroky OSN v súvislosti so Sýriou, kde Baššár al-Asad už štyri roky vedie krvavú vojnu proti sýrskemu ľudu;

48.  zdôrazňuje význam vzájomnej dôvery a spolupráce medzi Čínou, EÚ a inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi v záujme riešenia svetových bezpečnostných otázok; dúfa, že Čína podporí iniciatívy pod vedením EÚ a USA zamerané na skoncovanie s porušovaním medzinárodného práva, ktoré spôsobuje konflikt na východnej Ukrajine, a na obnovu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny po agresii Ruska;

Situácia v oblasti ľudských práv

49.  konštatuje, že je veľký rozpor medzi oficiálnym čínskym úsilím o univerzálnosť ľudských práv a zhoršujúcou sa situáciu v oblasti ľudských práv; konštatuje, že nedávne zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a slobôd v Číne sa začalo v roku 2013 a zintenzívnilo už existujúce prísne opatrenia voči obyvateľstvu, pričom sa ešte viac obmedzil priestor pre prejavy občianskej spoločnosti a pokojný nátlak; je veľmi znepokojený tým, že sa v Číne zatýkajú, súdia a odsudzujú početní aktivisti v oblasti občianskych práv, obhajcovia ľudských práv a kritici vlády, ako aj skutočnosťou, že čínska polícia zadržala alebo vypočúvala viac než 100 právnikov a aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv; vyzýva čínske orgány, aby zadržiavané osoby prepustili a zaistili im možnosť vykonávať svoje povolanie bez prekážok;

50.  domnieva sa, že pevné a trvalé vzťahy medzi EÚ a Čínou musia poskytnúť účinnú platformu pre vyspelý, zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpekte; okrem toho sa domnieva, že 40. výročie vzťahov medzi EÚ a Čínou v roku 2015 je reálnou príležitosťou dosiahnuť v tejto oblasti pokrok;

51.  naliehavo žiada Európsku úniu, aby naďalej požadovala zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Číne v rámci všetkých dialógov vedených na akejkoľvek úrovni a aby do všetkých bilaterálnych zmlúv dohodnutých s Čínou zaraďovala doložky o ľudských právach;

52.  víta 33. dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach uskutočnený 8. a 9. decembra 2014; konštatuje, že tento dialóg spolu s tlakom iných medzinárodných partnerov prispel k niektorým konkrétnym krokom; zdôrazňuje, že EÚ dala niekoľkokrát jasne najavo, že chce, aby dialóg viedol k hmatateľnejším zlepšeniam situácie v oblasti ľudských práv v praxi;

53.  pripomína, že univerzálnosť ľudských práv bola vždy v jadre dialógov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach; berie so znepokojením na vedomie, že podľa oficiálneho čínskeho stanoviska sa univerzálnosť spochybňuje na základe kultúrnych rozdielov, čo je významným zdrojom pojmových rozdielov vedúcich k neporozumeniu a nedôvere vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou a obmedzuje to pokrok v dialógoch medzi EÚ a Čínou o ľudských právach; vyzýva preto čínske vedenie, aby prehodnotilo svoj prístup k tejto problematike a aby rešpektovalo univerzálnosť ľudských práv v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv; okrem toho naliehavo žiada, aby inštitúcie EÚ spolupracovali v rámci svojich dialógov s čínskymi orgánmi na podpore rešpektovania univerzálnosti;

54.  je naďalej vážne znepokojený tým, že Čína je v súčasnosti štátom s najvyšším počtom popráv na svete a naďalej každoročne tajne uplatňuje trest smrti na tisícoch ľudí, bez ohľadu na medzinárodné minimálne normy v oblasti používania trestu smrti; opätovne zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k zvýšeniu ľudskej dôstojnosti a k postupnému rozvoju ľudských práv.

55.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcimi prísnymi obmedzeniami slobody prejavu, združovania, zhromažďovania a náboženského vyznania, ako aj aktivít organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

56.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v Číne s náboženskými a etnickými menšinami často zaobchádza diskriminačne;

57.  kritizuje skutočnosť, že hoci v Číne nie je sloboda náboženstva právom, ktoré formálne garantuje ústava, v praxi vláda obmedzuje náboženské praktiky na oficiálne schválené a uznávané náboženské organizácie; podporuje odpor čínskych cirkví proti obnovenej vládnej stratégii počínšťovania kresťanstva; odsudzuje najmä pokračujúcu protikresťanskú kampaň v provincii Če-ťiang, počas ktorej boli v roku 2014 desiatky kostolov zbúrané a bolo odstránených viac ako 400 krížov; zdieľa obavy cirkví týkajúce sa iných provincií, kde je silná prítomnosť kresťanov; okrem toho odsudzuje protibudhistické kampane realizované prostredníctvom tzv. vlasteneckého vzdelávania vrátane opatrení zameraných na správu tibetských budhistických kláštorov štátom; odsudzuje programy tzv. právneho vzdelávania pre budhistických mníchov a mníšky; nedokáže pochopiť a akceptovať zákaz zobrazovania dalajlámu v Číne; je znepokojený tým, že sa čínsky trestný zákon používa na perzekúciu Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské činnosti sa kladú na jednu úroveň so separatizmom; domnieva sa, že jeho obavy sa potvrdzujú, keďže mnísi a mníšky tvoria v súčasnosti viac než 44 % politických väzňov v Tibete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie na praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch z marca 2008 výrazne zhoršilo, keďže čínska vláda zaujala dôraznejší prístup k tzv. vlasteneckému vzdelávaniu vrátane opatrení na mikromanažment záležitostí tibetských budhistických mníchov, napríklad prostredníctvom nevolených správnych výborov zavedených do každého kláštora, programov tzv. právneho vzdelávania pre mníchov a mníšky s cieľom zaistiť, aby sa „nepodieľali na aktivitách smerujúcich k rozštiepeniu vlasti a narušeniu spoločenského poriadku“, ako aj zákazu zobrazovania dalajlámu;

58.  konštatuje, že niektoré záväzky predložil prezident Si Ťin-pching s cieľom „dosiahnuť komplexný pokrok v oblasti vládnutia krajine podľa práva“, a to spolu s bojom proti korupcii; je však veľmi znepokojený nedávnym zatknutím viac než 200 právnikov, najmä právnikov so zameraním na prípady v oblasti ľudských práv, pričom mnohí boli obvinení z rušenia verejného poriadku a zo snahy o oslabenie strany, pričom orgány tvrdia, že tieto drastické opatrenia sú v skutočnosti obranou čínskeho právneho systému; zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú v rozpore s tvrdením čínskych orgánov o presadzovaní zásad právneho štátu a oslabujú každú snahu o politickú reformu;

59.  pripomína, že podľa oficiálneho čínskeho stanoviska majú sociálno-ekonomické práva naďalej prednosť pred individuálnymi občianskymi a politickými právami, pričom v európskom chápaní sa tieto práva považujú za základné a rovnako dôležité a hospodársky rozvoj a ľudské práva majú rovnaké smerovanie, čo vyjadruje rozdiely medzi európskym a čínskym vnímaním ľudských práv, ktoré vidno v oficiálnych postojoch; ďalej zdôrazňuje, že komplexná ochrana ľudských práv má zásadný význam pre pokračovanie hospodárskeho rastu v Číne, preto naliehavo žiada čínske orgány, aby zabezpečili dodržiavanie sociálno-ekonomických práv a občianskych a politických práv;

60.  kritizuje veľmi reštriktívne mediálne prostredie Číny a prísne kontrolovanú digitálnu oblasť, v ktorej sa zahraničný (aj európsky) webový obsah blokuje a domáci obsah považovaný za politickú hrozbu sa bežne maže a cenzuruje; dôrazne protestuje proti vysokému počtu čínskych občanov väznených za porušenie zákona, ktoré sa týka slobody prejavu, najmä na internete;

61.  je hlboko znepokojený tým, že čínska vláda pokračuje v tvrdej politickej línii voči tibetskému obyvateľstvu, najmä tým, že odmieta dalajlámov „prístup strednej cesty“, ktorý sa nesnaží o nezávislosť ani separáciu, ale o skutočnú autonómiu v rámci ústavy ČĽR; naliehavo žiada čínsku vládu, aby opäť začala dialóg s predstaviteľmi Tibetu; nesúhlasí s marginalizáciou tibetskej kultúry zo strany KS Číny a vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali slobodu prejavu, združovania a vierovyznania Tibeťanov; vyjadruje poľutovanie nad zhoršovaním humanitárnej situácie v Tibete, ktoré viedlo k zvýšeniu počtu sebaupálení; je veľmi znepokojený nedávno prijatými opatreniami zameranými na kriminalizáciu sebaupálení, konkrétne na trestanie osôb údajne spojených s osobami, ktoré sa upálili; odsudzuje násilné presídľovanie viac ako 2 miliónov tibetských nomádov a pastierov od roku 2006 do tzv. „nových socialistických dedín“, pretože sú odrezaní od zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a prosperity; je rovnako znepokojený pretrvávajúcim presunom populácií čínskych Chanov do Tibetu; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi mučenia, zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a odopierania prístupu k zdravotnej starostlivosti v prípade väzňov, medzi ktorých patrí aj mních Tenzin Delek Rinpoche a desať ďalších známych tibetských väzňov; požaduje dôkladné vyšetrenie všetkých prípadov úmrtia vo väzniciach; je hlboko znepokojený zhoršením životného prostredia Tibetu; zdôrazňuje, že Tibetská náhorná plošina sa rýchlo otepľuje, čo môže spôsobiť topenie ľadovcov v Tibete, z ktorých mnohé stekajú do najväčších riek v Ázii;

62.  naliehavo žiada európske spoločnosti investujúce v Číne, aby rešpektovali medzinárodné pracovnoprávne normy a zaviazali sa ísť nad rámec čínskych pracovných práv, ak nespĺňajú normy dohodnuté na medzinárodnej úrovni;

Vzťahy s Taiwanom

63.  domnieva sa, že Čína aj Taiwan sú významní hospodárski partneri EÚ v oblasti Ázie a Tichomoria; víta každé významné zlepšenie ich vzájomných vzťahov; podporuje rokovanie o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom, keďže Taiwan je pre podniky EÚ na regionálnej úrovni najlepšou vstupnou bránou a odrazovým mostíkom do Číny a už mnohé štáty – vrátane Čínskej ľudovodemokratickej republiky – uzavreli takéto (de facto) dohody s Taiwanom;

64.  berie na vedomie, že čínska vláda nenamieta voči zapojeniu Taiwanu do niektorých organizácií OSN (WHO, ICAO); vyjadruje znepokojenie nad tým, že čínska vláda opätovne potvrdila účinnosť antiseparačného zákona z roku 2005, ktorým sa umožňuje použitie vojenských prostriedkov v prípade, že Taiwan vyhlási nezávislosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z južnej Číny ešte stále mieri na Taiwan 1 500 rakiet dlhého doletu; domnieva sa, že postupná demilitarizácia tejto oblasti by zbližovanie oboch strán ešte viac uľahčila; zdôrazňuje, že všetky spory medzi Čínou a Taiwanom by sa mali riešiť mierovými prostriedkami na základe medzinárodného práva; zdôrazňuje, že stretnutie vrcholných predstaviteľov krajín na oboch stranách Taiwanského prielivu, ktoré sa uskutočnilo 23. mája 2015 na ostrove Kinmen, bolo povzbudivým krokom; konštatuje, že toto stretnutie bolo tretím formálnym stretnutím medzi osobami zodpovednými za vzťahy s protistranou z Číny a Taiwanu; podporuje iniciatívy, ktoré rozvíjajú vzťahy medzi Čínou a Taiwanom mierovým spôsobom;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému Legislatívnemu Yuanu.

(1) Ú. v. ES L 250, 19.9.1985, s. 2.
(2) Ú. v. ES L 6, 11.1.2000, s. 40.
(3) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 33.
(4) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0096.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0462.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0075.
(9) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 219.
(10) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2013)0411.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0412.
(14) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(15) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(16) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 98.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0603.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.
(19) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59.
(20) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 471.
(21) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118.
(22) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.
(23) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 185.

Právne oznámenie