Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2229(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0344/2015

Predkladané texty :

A8-0344/2015

Rozpravy :

PV 16/12/2015 - 15
CRE 16/12/2015 - 15

Hlasovanie :

PV 17/12/2015 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2015)0470

Prijaté texty
PDF 600kWORD 276k
Štvrtok, 17. decembra 2015 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti
P8_TA(2015)0470A8-0344/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2015/2229(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté v New Yorku 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012(2),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 12. mája 2014(3),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(4),

–  so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev mimo Európskej únie(5),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014, ktorú Rada prijala 22. júna 2015(6),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(7),

–  so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: zmena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ na roky 2016 – 2020 (GAPII), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015(8),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(10),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/260 zo 17. februára 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja(12),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti(13),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ pre Radu OSN pre ľudské práva v roku 2015(21),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(29),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. októbra 2014 o stratégii rozširovania a hlavných výzvach v rokoch 2014 – 2015(30),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím(31),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo(32),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci EÚ založenom na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 26. júna 2014, v ktorej vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o novom prístupe EÚ k ľudským právam a demokracii – hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie od jej vytvorenia(34),

–  so zreteľom na výročnú správu Populačného fondu OSN (UNFPA) a Detského fondu OSN (UNICEF) za rok 2014 o spoločnom programe týkajúcom sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov(35),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0344/2015),

A.  keďže článok 21 ZEÚ zaväzuje EÚ, aby vyvíjala spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku založenú na zásadách demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávaní ľudskej dôstojnosti a zásady rovnosti a solidarity a dodržiavaní Charty OSN, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva;

B.  keďže podľa článku 6 ZEÚ Európska únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

C.  keďže dodržiavanie, podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv musia byť základnými kameňmi vonkajšej činnosti EÚ;

D.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je nevyhnutným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže zlepšenie súdržnosti by malo umožniť, aby EÚ rýchlejšie reagovala v počiatočných fázach porušovania ľudských práv;

E.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

F.  keďže dodržiavanie ľudských práv sa spochybňuje a je ohrozené na celom svete; keďže viacero autoritárskych režimov vážne spochybňuje univerzálnosť ľudských práv, a to najmä na multilaterálnych fórach;

G.  keďže viac ako polovica svetového obyvateľstva stále žije v nedemokratických a represívnych režimoch a miera slobody vo svete v posledných niekoľkých rokoch neprestajne klesá; keďže nedodržiavanie ľudských práv spôsobuje náklady pre spoločnosť a pre jednotlivcov;

H.  keďže celosvetovo existuje mnoho pokusov o zúženie priestoru občianskej spoločnosti, a to aj v Rade OSN pre ľudské práva;

I.  keďže okrem konania slobodných volieb patrí medzi charakteristické črty demokratických režimov transparentné riadenie, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv, existencia systému nezávislého súdnictva a rešpektovanie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd a usmernení o dodržiavaní ľudských práv;

J.  keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) pri príležitosti návrhu nového spoločného akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu uviedla, že ľudské práva sú jednou z hlavných priorít jej mandátu a určujúcim faktorom vo všetkých vzťahoch s inštitúciami EÚ, ako aj s tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou; keďže v roku 2017 sa akčný plán pre ľudské práva a demokraciu podrobí preskúmaniu v polovici trvania, ktoré prebehne súbežne s preskúmaním externých finančných nástrojov v polovici trvania, čo by malo prispieť k väčšej súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ;

K.  keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisia, Rada a členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie nového akčného plánu; keďže misie a zastúpenia EÚ v tretích krajinách môžu zohrávať významnú doplnkovú úlohu pri dosahovaní úspechu akčného plánu;

L.  keďže je potrebné zabezpečiť primerané zdroje a čo najefektívnejšie ich používať s cieľom posilniť podporu ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

M.  keďže EÚ by mala urobiť viac na to, aby zmerala vplyv svojich politík na ľudské práva, maximalizovala pozitívne účinky a zabránila negatívnym vplyvom alebo ich zmiernila a aby posilnila prístup k prostriedkom nápravy pre postihnuté obyvateľstvo;

N.  keďže spolupráca s vedúcimi predstaviteľmi a orgánmi tretích krajín vo všetkých dvojstranných a viacstranných fórach je jedným z najúčinnejších nástrojov na riešenie otázok ľudských práv v tretích krajinách; keďže organizácie občianskej spoločnosti v tretích krajinách sú kľúčovými partnermi pri formovaní a vykonávaní politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

O.  keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri riešení prípadov porušovania ľudských práv;

P.  keďže medzinárodná spolupráca by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní dodržiavania základných práv a účinného parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami, ktoré využívajú technológie digitálneho sledovania;

Q.  keďže EÚ a jej členské štáty sú úzkymi spojencami Medzinárodného trestného súdu od jeho vzniku a poskytujú mu finančnú, politickú, diplomatickú a logistickú podporu a zároveň podporujú univerzálnosť Rímskeho štatútu a bránia jeho integritu s cieľom posilňovať nezávislosť Medzinárodného trestného súdu;

R.  keďže politika podpory ľudských práv a demokracie by sa mala začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, rozširovania a obchodu, s cieľom pokračovať v presadzovaní dodržiavania ľudských práv;

S.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že obchodná politika EÚ vychádza zo zásad a z cieľov vonkajšej činnosti Európskej únie;

T.  keďže rôzne formy migrácie predstavujú dôležitú výzvu v oblasti vonkajšej politiky EÚ, ktorá si vyžaduje okamžité, účinné a udržateľné riešenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ľudské práva ľudí v núdzi, ako sú tí, ktorí utekajú pred vojnou a násilím, dodržiavali v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

U.  keďže svetové hospodárstvo prechádza krízou, ktorá by mohla mať vplyv na hospodárske a sociálne práva, na životné podmienky ľudí (rast nezamestnanosti a chudoby, nerovnosti a neistého zamestnania, a nižšiu kvalitu služieb a obmedzený prístup k službám), a tým aj na ich blahobyt;

V.  keďže na základe univerzálnych a nedeliteľných hodnôt by sa sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery mala stať jednou z priorít EÚ a treba ju bezpodmienečne podporovať; keďže tieto práva sú stále značne ohrozované, pretože počet prípadov násilia, ktoré s nimi súvisí, prudko stúpa;

W.  keďže všeobecné zrušenie trestu smrti je naďalej jednou z priorít EÚ v rámci jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; keďže v júni 2016 sa v nórskom Osle uskutoční 6. svetový kongres proti trestu smrti;

X.  keďže deti, ženy a príslušníci menšín čelia čoraz častejším a konkrétnejším hrozbám, násilným činom a sexuálnemu násiliu, a to najmä v oblastiach vojnových konfliktov;

Y.  keďže Sacharovova cena za rok 2014 bola udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho vytrvalé úsilie ako lekárovi a obhajcovi ľudských práv, ktorý sa angažuje v mene obetí sexuálneho násilia a mrzačenia pohlavných orgánov; keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je zásadným porušením práv žien a dievčat a keďže je absolútne nevyhnutné pripísať snahe bojovať proti mrzačeniu pohlavných orgánov a sexuálnemu násiliu ústrednú úlohu v rámci vonkajšej politiky EÚ a politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

Z.  keďže v roku 2014 sa počet detí, ktoré v súčasnosti žijú v krajinách a oblastiach postihnutých ozbrojenými konfliktami a ktoré sú vystavené extrémnemu násiliu a traume a násilným náborom alebo sa stávajú zámerným cieľom násilných skupín, odhadoval na 230 miliónov;

AA.  keďže v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého jednotlivca na „životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny“, v rámci ktorého majú materstvo a detstvo nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, pričom zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť; keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva (UNHRC) č. 26/28(36) sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v súvislosti s právom každého jednotlivca na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že „požívanie čo najvyššej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomických alebo sociálnych podmienok“;

AB.  keďže zmena klímy ovplyvňuje prístup k vode, prírodným zdrojom a potravinám;

AC.  keďže cieľom zámerného a systematického ničenia cenných archeologických nálezísk tvoriacich súčasť svetového dedičstva, ktorého sa dopúšťajú teroristické organizácie a bojujúce skupiny, je destabilizovať obyvateľstvo a pripraviť ho o jeho kultúrnu identitu a toto ničenie by sa malo považovať nielen za vojnový zločin, ale aj za zločin proti ľudskosti;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ľudské práva a demokratické hodnoty, ako sú napríklad sloboda prejavu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania a sloboda zhromažďovania a združovania, sú čoraz viac ohrozované v mnohých častiach sveta, a to aj v autoritárskych režimoch; vyjadruje takisto hlboké znepokojenie nad tým, že priestor pre občiansku spoločnosť sa zužuje a dochádza k útokom na čoraz väčší počet obhajcov ľudských práv na celom svete;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o účinné začlenenie ľudských práv a demokratických hodnôt do jadra ich vzťahov s okolitým svetom, ako sa zaviazali v rámci ZEÚ; konštatuje, že EÚ by mala využiť vhodné opatrenia pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv v tretích krajinách, najmä v prípade autoritárskych režimov, a to aj prostredníctvom vzťahov v oblasti obchodu, energetiky alebo bezpečnosti;

3.  opätovne zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ so zreteľom na rešpektovanie ľudských práv a demokratických hodnôt; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zatiaľ čo táto správa sa zaoberá vonkajšími politikami EÚ na presadzovanie ľudských práv, Európsky parlament tiež prijíma výročnú správu o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii, ktorú vypracúva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; rovnako zdôrazňuje význam väčšej jednotnosti a súdržnosti a zabraňovania dvojitým štandardom vo vonkajších politikách EÚ a vo všetkých jej nástrojoch;

4.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby účinne riešili vnútorné výzvy v oblasti ľudských práv, ako sú situácia Rómov, zaobchádzanie s utečencami a migrantmi, diskriminácia lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, rasizmus, násilie páchané na ženách, podmienky zadržiavania a sloboda médií v členských štátoch, a zachovali tak dôveryhodnosť a konzistentnosť svojej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv;

5.  trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politiky EÚ v situáciách, keď dochádza k okupácii alebo anexii územia; pripomína, že vo všetkých takýchto situáciách by sa politika EÚ mala riadiť medzinárodným humanitárnym právom;

6.  je zásadne proti anexii, okupácii a osídľovaniu území a trvá na neodňateľnom práve národov na sebaurčenie;

7.  domnieva sa, že s cieľom splniť svoj záväzok dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete sa EÚ a jej členské štáty musia vyjadrovať konzistentne a jednotne a zabezpečiť, aby ich posolstvo bolo počuť;

8.  okrem toho zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi Komisiou, Radou, ESVČ, Európskym parlamentom a delegáciami EÚ v záujme zlepšenia celkovej súdržnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie a jej ústrednej pozície medzi všetkými politikami EÚ so zahraničným rozmerom, najmä v oblastiach týkajúcich sa rozvoja, bezpečnosti, zamestnanosti, migrácie, obchodu a technológií;

9.  vyzýva EÚ, aby zlepšila a systematizovala vplyv svojich politík na ľudské práva v plnom rozsahu a zabezpečila, aby tieto analýzy poslúžili na následné prepracovanie jej politík; vyzýva EÚ, aby vyvinula účinnejšie mechanizmy s cieľom maximalizovať pozitívne účinky jej politík na ľudské práva a zabrániť negatívnym vplyvom a zmierniť ich a aby posilnila prístup k prostriedkom nápravy pre postihnuté obyvateľstvo;

10.  upriamuje pozornosť na svoj dlhodobý záväzok podporovať ľudské práva a presadzovať demokratické hodnoty, čo sa okrem iného prejavuje v každoročnom udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, v práci Podvýboru pre ľudské práva a v mesačných plenárnych rozpravách a uzneseniach o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zámerným a systematickým ničením cenných archeologických nálezísk a rabovaním na týchto náleziskách tvoriacich súčasť svetového dedičstva, ktorého sa s cieľom destabilizovať obyvateľstvo a narušiť jeho kultúrnu identitu dopúšťajú teroristické organizácie a bojujúce skupiny, ktoré financujú svoje násilné aktivity prostredníctvom nezákonného obchodu s ukradnutými umeleckými dielami; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s OSN a organizáciou UNESCO bojovala proti nezákonnému obchodovaniu s cennými umeleckými dielami z oblastí vojnových konfliktov a aby navrhla iniciatívy na ochranu kultúrneho dedičstva v týchto zónach; vyzýva Komisiu, aby klasifikovala zámerné ničenie spoločného dedičstva ľudstva ako zločin proti ľudskosti a aby v tejto súvislosti podnikla náležité právne kroky;

Nástroje politiky EÚ na presadzovanie ľudských práv a demokracie vo svete

Výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete

12.  víta prijatie výročnej správy EÚ o ľudských práva a demokracii vo svete za rok 2014; domnieva sa, že výročná správa je nevyhnutným nástrojom na preskúmanie, komunikáciu a diskusiu o politike EÚ v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu vo svete; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili komplexné nadviazanie na otázky nastolené vo výročnej správe vrátane konkrétnych návrhov zameraných na vyriešenie týchto problémov, ako aj väčšiu súdržnosť rôznych správ o vonkajšej politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

13.  opätovne pozýva PK/VP na diskusiu s poslancami Európskeho parlamentu počas dvoch plenárnych zasadnutí ročne, a to prvý raz pri príležitosti predkladania výročnej správy EÚ a druhý raz v rámci odozvy na správu Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že písomné reakcie Komisie a ESVČ na uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii zohrávajú dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych vzťahoch, keďže umožňujú systematicky a dôkladne prijímať následné kroky ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament;

14.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich vyčerpávajúce správy o činnostiach, ktoré EÚ vykonala v oblasti ľudských práv a demokracie v roku 2014; domnieva sa však, že aktuálny formát výročnej správy o ľudských právach a demokracii by sa mohol zlepšiť tým, že by poskytol lepší prehľad o konkrétnom vplyve opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách a o dosiahnutom pokroku a že by bol ľahšie zrozumiteľný; ďalej požaduje podávanie správ o opatreniach prijatých v reakcii na uznesenia Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

15.  v tejto súvislosti odporúča, aby ESVČ pri vypracúvaní výročnej správy zaujala analytickejší prístup a aby zároveň naďalej podávala správy o vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ; domnieva sa, že výročná správa by mala nielen zdôrazňovať úspechy EÚ a najlepšie postupy v tejto oblasti, ale tiež uviesť, pred akými výzvami a obmedzeniami EÚ stojí vo svojom úsilí o presadzovanie ľudských práv a demokracie v tretích krajinách a aké ponaučenia možno vyvodiť pre konkrétnu činnosť v nadchádzajúcich rokoch;

16.  zastáva názor, že správy týkajúce sa jednotlivých krajín predložené v rámci výročnej správy by mali byť menej opisné a menej statické a namiesto toho by mali lepšie odrážať plnenie stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv a poskytnúť prehľad o vplyve činnosti EÚ na danom mieste;

Strategický rámec EÚ a (nový) akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

17.  opakuje svoj názor, že prijatie strategického rámca EÚ a prvého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012 predstavovalo pre EÚ významný medzník v snahe o to, aby sa ľudské práva a demokracia bez výnimky začlenili do jej vzťahov s okolitým svetom;

18.  víta skutočnosť, že Rada v júli 2015 prijala nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019; vyjadruje ESVČ uznanie za konzultácie s Komisiou, Európskym parlamentom, členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a regionálnymi a medzinárodnými organizáciami pri hodnotení prvého akčného plánu a vypracúvaní nového plánu;

19.  víta obnovený záväzok EÚ presadzovať a ochraňovať ľudské práva a podporovať demokraciu na celom svete; berie na vedomie, že tento akčný plán má EÚ umožniť, aby mohla zaujať cielenejší, systematickejší a koordinovanejší prístup v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj posilniť vplyv svojich politík a nástrojov na danom mieste; v tejto súvislosti podporuje uprednostňovanie piatich strategických oblastí činnosti;

20.  vyzýva PK/VP, ESVČ, Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili efektívne a súdržné vykonávanie nového akčného plánu; upozorňuje najmä na dôležitosť zvýšenia účinnosti a maximalizácie miestneho vplyvu nástrojov, ktoré EÚ využíva na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie vo svete; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu na prípady porušovania ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie o zahrnutie ľudských práv a demokracie do všetkých vonkajších činností EÚ, a to aj na vysokej politickej úrovni;

21.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci nového akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak z hľadiska špecifických ľudských zdrojov v delegáciách a na ústredí, ako aj z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na projekty;

22.  opakuje svoj názor, že pevný konsenzus a posilnená koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ sú potrebné, aby sa súdržne a dôsledne presadzoval program v oblasti ľudských práv a demokracie; pripomína, že akčný plán sa týka tak EÚ, ako aj členských štátov; preto rozhodne zdôrazňuje, že členské štáty by bez výnimky mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu a strategického rámca EÚ a používať ich ako svoj vlastný program pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni; s uspokojením berie na vedomie plánované predbežné hodnotenie nového akčného plánu a zdôrazňuje význam inkluzívnych konzultácií s cieľom dôsledne zohľadňovať dosiahnuté výsledky pri uplatňovaní hľadiska ľudských práv;

23.  v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby pravidelne diskutovala o otázkach týkajúcich sa ľudských práv a demokracie; opätovne vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby každoročne usporadúvala verejnú diskusiu o činnosti EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

24.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za podávanie správ o vykonávaní prvého akčného plánu a očakáva, že tieto správy budú poskytovať aj naďalej v rámci nového akčného plánu; navyše pripomína svoje odhodlanie dôsledne sa zapájať do vykonávania nového akčného plánu a do príslušných konzultácií;

25.  vyzýva PK/VP, aby v spolupráci so všetkými ostatnými členmi Komisie pripravila návrh programu, prostredníctvom ktorého sa ľudské práva začlenia do rozličných činností EÚ, najmä v oblasti rozvoja, migrácie, životného prostredia, zamestnanosti, ochrany údajov na internete, obchodu, investícií, technológií a podnikania;

Prehľad ďalších nástrojov politiky EÚ

Mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva

26.  pripomína význam mandátu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva v oblasti posilňovania viditeľnosti a účinnosti EÚ pri ochrane a presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete; oceňuje súčasného držiteľa mandátu za jeho významné úspechy a účasť na pravidelných výmenách názorov s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou;

27.  víta predĺženie mandátu OZEÚ do februára 2017 a opakuje svoju požiadavku, aby sa tento mandát zmenil na trvalý; požaduje preto revíziu tohto mandátu tak, aby OZEÚ mal iniciatívnu právomoc, primerané ľudské a finančné zdroje a možnosť verejne vystupovať, podávať správy o výsledkoch návštev v tretích krajinách a komunikovať pozíciu EÚ v otázkach ľudských práv, aby sa posilnila úloha OZEÚ zlepšením jej viditeľnosti a účinnosti;

28.  opakuje svoju výzvu Rade, aby v mandáte geografických OZEÚ stanovila povinnosť úzko spolupracovať s OZEÚ pre ľudské práva;

Stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a úloha delegácií EÚ

29.  konštatuje, že Politický a bezpečnostný výbor v nadväznosti na spoločné úsilie delegácií EÚ, inštitúcií EÚ a členských štátov schválil 132 stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; opakovane vyjadruje podporu cieľu stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktorým je prispôsobiť pôsobenie EÚ v každej krajine jej špecifickej situácii a potrebám; zdôrazňuje, že je potrebné neprestajne posudzovať stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a v prípadne potreby ich upraviť a požaduje ďalšie zlepšovanie spolupráce, komunikácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ, veľvyslanectvami členských štátov a inštitúciami EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií;

30.  opakuje svoju požiadavku, aby poslanci Európskeho parlamentu mali prístup k obsahu stratégií v náležitom formáte, aby tak mohli riadne a transparentne vykonávať svoje povinnosti; odporúča, aby ESVČ a Komisia v záujme zlepšenia transparentnosti stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny navonok komunikovali cieľ každej tejto stratégie; trvá na tom, aby ESVČ mala pre každú jednotlivú stratégiu jasné a merateľné ukazovatele pokroku;

31.  dôrazne poukazuje na to, že je dôležité zohľadňovať stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu ku konkrétnym tretím krajinám, okrem iného aj pri príprave politických dialógov na vysokej úrovni, dialógov o ľudských právach, dokumentov o stratégii krajiny a ročných akčných programov;

32.  víta skutočnosť, že všetky delegácie a misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) zriadili kontaktné miesta pre ľudské práva a/alebo rodové otázky; konštatuje však, že verejne dostupné informácie na internete sú v mnohých prípadoch zastarané, a preto požaduje ich rýchle zrevidovanie;

33.  pripomína svoje odporúčanie, aby PK/VP a ESVČ vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest v delegáciách, aby tak mohli pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu, dodržiavajúc pritom súdržnosť a inkluzívnosť, s cieľom optimalizovať činnosť týchto delegácií; domnieva sa, že činnosť kontaktných miest pre ľudské práva by mal podporovať aj diplomatický personál členských štátov; zastáva názor, že práca kontaktných miest pre ľudské práva by mala byť úplne nezávislá a mala by sa vykonávať bez politického zasahovania a obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov tretích krajín, najmä v rámci svojich kontaktov s aktivistami v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

34.  uznáva, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami môžu byť účinným nástrojom obojstrannej účasti a spolupráce, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv, pod podmienkou, že nebudú samoúčelné, ale budú prostriedkom na zabezpečenie konkrétnych záväzkov a výsledkov protistrán; preto víta a podporuje nadviazanie dialógov o ľudských právach s čoraz väčším počtom krajín, ako je napríklad Mjanmarsko/Barma; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie napríklad šieste kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Moldavskom;

35.  naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby viedli svoje dialógy o ľudských právach a zodpovedajúce semináre občianskej spoločnosti s jasným zameraním orientovaným na výsledky, odzrkadľujúc stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; naliehavo vyzýva ESVČ, aby systematicky viedla prípravný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, ktorý by mal automaticky prispievať do samotného dialógu; ďalej trvá na tom, aby PK/VP, OZEÚ pre ľudské práva a ESVČ počas dialógov o ľudských právach systematicky, zodpovedne a transparentne poukazovali na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv, ktorí sú ohrozovaní alebo väznení, ako aj na jednotlivé prípady politických väzňov a porušovania ľudských práv; považuje za zásadné, aby ESVČ systematicky zabezpečovala, aby sa plnili všetky záväzky prijaté počas každého z dialógov o ľudských právach;

36.  opakuje svoju výzvu adresovanú ESVČ, aby v spolupráci s občianskou spoločnosťou a organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv vytvorila komplexný mechanizmus na monitorovanie a skúmanie fungovania dialógov o ľudských právach s cieľom zlepšiť ich dosah; domnieva sa, že ak sú takéto dialógy sústavne neúspešné, mali by sa vyvodiť politické závery a použiť alternatívne nástroje na podporu pokroku v oblasti ľudských práv v dotknutej krajine; v tejto súvislosti konštatuje, že dialóg o ľudských právach s Ruskom sa v roku 2014 pozastavil, a takisto berie na vedomie, že dialógy o ľudských právach s Čínou a Bieloruskom neprinášajú výsledky; naliehavo preto žiada, aby ESVČ zásadne prehodnotila svoju stratégiu v oblasti ľudských práv voči Rusku a Číne;

37.  vyzýva EÚ a jej delegácie, aby spoločne s občianskou spoločnosťou zintenzívnili svoj politický dialóg s vládami porušujúcimi ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu, a trvá na tom, že politický dialóg o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami musí zahŕňať inkluzívnejšie a komplexnejšie vymedzenie nediskriminácie, okrem iného v súvislosti s LGBTI osobami, náboženstvom alebo vierou, pohlavím, rasovým alebo etnickým pôvodom, vekom, ako aj so zdravotným postihnutím a sexuálnou orientáciou; zdôrazňuje, že najmä v krajinách, ktoré majú slabé výsledky v oblasti rozvoja aj dodržiavania ľudských práv, by sa mala rozvojová pomoc zachovať, a dokonca posilniť, ale mala by sa poskytovať predovšetkým prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti a mimovládnych miestnych partnerov a systematicky monitorovať, pričom by sa mali prijímať vládne záväzky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na danom mieste;

38.  uznáva význam dodatočných opatrení proti jednotlivcom (cielené sankcie, ako je zmrazenie aktív alebo zákaz cestovať) pri zaobchádzaní s autoritárskymi režimami v prípade, že dialógy neustále zlyhávajú;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

39.  víta skutočnosť, že Rada v máji 2014 prijala usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline; pripomína však svoju žiadosť, aby ESVČ objasnila postup výberu tém, na ktoré sa usmernenia EÚ vzťahujú, a takisto aby v tejto veci konzultovala s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou pred výberom tém;

40.  opakuje svoju výzvu adresovanú PK/VP a ESVČ, aby účinne a dôsledne vykonávali usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,(37) a to aj pokiaľ ide o konflikty a humanitárne krízy v krajinách, ako je Sýria, Irak, Líbya a Ukrajina; v tejto súvislosti odporúča, aby ESVČ podporovala organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva štátnymi i neštátnymi aktérmi; okrem toho naliehavo žiada, aby EÚ aktívne využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi aktérmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prispeli k prebiehajúcej iniciatíve Švajčiarska a Medzinárodného výboru Červeného kríža zameranej na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva;

41.  dôrazne upozorňuje, že je dôležité pomocou riadne vymedzených kritérií systematicky posudzovať plnenie usmernení EÚ o ľudských právach vrátane vykonávania usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany práv dieťaťa; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie týchto usmernení treba prijať ďalšie opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o ich obsahu medzi pracovníkmi ESVČ a delegácií EÚ a na zastúpeniach členských štátov v zahraničí; opakuje svoju výzvu určenú občianskej spoločnosti a organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, aby sa aktívnejšie zapájali do výberu, vypracúvania, hodnotenia a skúmania týchto usmernení;

Ľudské práva a demokracia vo vonkajších politikách a nástrojoch EÚ

42.  pripomína, že EÚ sa zaviazala k tomu, že ľudské práva a demokracia budú ústrednou témou jej vzťahov s tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad treba podporiť prostredníctvom všetkých politík EÚ a jej vhodných finančných nástrojov, ktoré majú vonkajší rozmer, ako napríklad prostredníctvom politiky rozširovania a susedskej politiky, spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a politík v oblasti rozvoja, obchodu, migrácie, spravodlivosti a vnútorných vecí; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne snahy EÚ o zahrnutie otázky porušovania ľudských práv do svojho mechanizmu včasného varovania spojeného s predchádzaním krízam;

43.  zdôrazňuje záväzok EÚ vyplývajúci zo zmluvy, ktorým je zabezpečiť, aby sa všetky jej vonkajšie politiky a činnosti navrhovali a vykonávali spôsobom, ktorý upevňuje a podporuje ľudské práva a právny štát;

44.  považuje vonkajšie finančné nástroje EÚ za dôležitý prostriedok na podporu a obranu hodnôt demokracie a ľudských práv v zahraničí; opakuje svoje výzvy na zlepšenie súdržnosti rôznych tematických a geografických nástrojov;

45.  berie na vedomie úsilie Komisie o splnenie svojho záväzku zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do svojich posúdení vplyvu, pokiaľ ide o legislatívne a nelegislatívne návrhy, vykonávacie opatrenia a obchodné dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a komplexnosť týchto posúdení vplyvu a príslušné následné opatrenia a aby zabezpečila systematické začleňovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tomto procese mohla zohrávať občianska spoločnosť;

Politika rozširovania a susedská politika

46.  pripomína, že politika rozširovania EÚ je jedným z najsilnejších nástrojov na posilnenie dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad; konštatuje, že proces rozširovania bude pokračovať aj napriek tomu, že k rozšíreniu nemôže dôjsť až do roku 2019 z dôvodu stavu rokovaní a situácie v dotknutých krajinách, a víta zavedenie nového prístupu v prístupových rokovaniach o kapitolách týkajúcich sa súdnictva a základných práv a spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, ktorý náležite zohľadňuje čas potrebný na riadne vykonanie príslušných reforiem;

47.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršením situácie týkajúcej sa slobody prejavu a médií v určitých krajinách zapojených do procesu rozširovania a v niekoľkých krajinách európskeho susedstva; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť nezávislosť a transparentnosť vlastníctva médií v týchto krajinách a riešiť otázku politického a hospodárskeho tlaku na novinárov, ktorý často vedie k cenzúre i autocenzúre; vyzýva Komisiu, aby v rámci procesu prístupových rokovaní naďalej monitorovala a uprednostňovala dodržiavanie slobody prejavu a médií;

48.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že náležité vykonávanie právnych rámcov na ochranu menšín je aj naďalej problémom, ako sa uvádza v stratégii rozširovania v rokoch 2014 – 2015 vypracovanej Komisiou(38); vyzýva krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie kultúry akceptovania menšín, a to prostredníctvom ich lepšieho zapájania do rozhodovacích procesov a posilnenia ich začleňovania do systému vzdelávania s osobitným zameraním na rómske deti; naliehavo vyzýva EÚ, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení o ochrane ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín a o boji proti všetkým formám diskriminácie vrátane trestných činov z nenávisti na základe sexuálnej orientácie;

49.  so znepokojením konštatuje zhoršovanie demokratickej politickej kultúry v niektorých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a v niekoľkých krajinách európskeho susedstva; pripomína, že dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda presvedčenia a ľudské práva, politický dialóg, dosiahnutie kompromisu a zapojenie všetkých zainteresovaných strán do procesu rozhodovania sú základom demokratických režimov; s rovnakým znepokojením berie na vedomie slabý pokrok, ktorý dosiahli krajiny zapojené do procesu rozširovania pri zlepšovaní nezávislosti súdnictva a v boji proti korupcii; spolu s Komisiou nalieha na krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby dosiahli dôveryhodné výsledky vo vyšetrovaniach, v stíhaniach a konečných rozsudkoch;

50.  v kontexte prebiehajúceho preskúmania európskej susedskej politiky pripomína, že v ZEÚ sa stanovuje, že EÚ rozvíja so susednými krajinami osobitné vzťahy založené na hodnotách EÚ, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a demokracie(39); takisto pripomína, že v nadväznosti na Arabskú jar z roku 2011 EÚ opätovne vymedzila svoju politiku susedstva na základe zásady „viac za viac“, ktorej cieľom je posilniť demokratické inštitúcie a pokrok v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že na dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad majú výrazný dosah závažné problémy, ktorým susedstvo EÚ čelí v posledných niekoľkých rokoch, ako napríklad šírenie nestability a konfliktu na Blízkom východe a v severnej Afrike, ako aj extrémistické a džihádistické skupiny, ktoré tieto situácie využívajú, a takisto ľudské utrpenie spôsobené opatreniami Ruska;

51.  vyjadruje preto presvedčenie, že základnou súčasťou revidovanej európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej podpora ľudských práv a demokratických zásad; zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a demokracie je zároveň v záujme partnerských krajín aj EÚ;

52.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, občiansku spoločnosť a slobodné médiá v susedných krajinách; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie pokračujúcu výraznú podporu v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a nástroja na podporu občianskej spoločnosti; rovnako víta dôsledné a účinné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) vo východnom a južnom susedstve v prospech podpory demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd, ako sa uvádza v prvej hodnotiacej správe Európskeho parlamentu o Európskej nadácii pre demokraciu(40); dôrazne nabáda EÚ a členské štáty, aby naďalej poskytovali silné stimuly a odborné znalosti z vlastných transformačných procesov s cieľom podporiť procesy demokratických reforiem v susedstve EÚ;

53.  zastáva názor, že je absolútne nevyhnutné ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine a zabezpečiť stabilitu a dodržiavanie ľudských práv;

Ľudské práva prostredníctvom obchodu

54.  opakuje svoju podporu systematickému začleňovaniu doložiek o ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, pričom sa okrem iného zohľadnia európsky sociálny dialóg a pracovné normy MOP; vyzýva Komisiu, aby účinne a systematicky monitorovala a posudzovala vykonávanie doložiek o ľudských právach a aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; víta skutočnosť, že Rada systematickejšie využíva reštriktívne opatrenia voči tretím krajinám, ktoré úmyselne porušujú ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča, aby EÚ vždy, keď v tretej krajine, s ktorou bola uzatvorená dohoda, dôjde k hrubému porušeniu ľudských práv, podnikla konkrétne kroky v rámci uskutočňovania primeraných opatrení v zmysle doložiek o ľudských právach;

55.  víta nadobudnutie účinnosti nového všeobecného systému preferencií (VSP) (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) 1. januára 2014; s uspokojením konštatuje, že 14 krajinám boli do konca roka 2014 udelené preferencie VSP+, a pripomína, že tieto krajiny sú povinné pokračovať v ratifikácii 27 hlavných medzinárodných dohovorov a monitorovať ich účinné vykonávanie v súlade s kritériami stanovenými v týchto dohovoroch, ako aj Európskou úniou; so záujmom očakáva, že Komisia tieto záležitosti riadne a transparentne posúdi a do konca roka 2015 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o stave ratifikácie a účinného vykonávania dohovorov krajinami, na ktoré sa vzťahujú preferencie VSP+; pripomína svoje odporúčanie, aby bol Rímsky štatút zaradený do budúceho zoznamu dohovorov;

Podnikanie a ľudské práva

56.  domnieva sa, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom zosúladiť a že podnikateľská komunita musí zohrávať dôležitú úlohu v podporovaní ľudských práv a demokracie; je presvedčený, že presadzovanie ľudských práv by malo vychádzať zo spolupráce medzi vládou a súkromným sektorom; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že európske spoločnosti by mali prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že v rámci ich činností v tretích krajinách sa dodržiavajú normy v oblasti ľudských práv; okrem toho opätovne potvrdzuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala sociálnu zodpovednosť podnikov a aby európske podniky zohrávali vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv; ďalej vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do 12. zasadnutia pracovnej skupiny OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov a aby podporovala úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky; odporúča EÚ a jej členským štátom, aby sa zapojili do diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

57.  s ohľadom na uvedené výzvy sa domnieva, že ESVČ by mala vyžadovať, aby delegácie EÚ spolupracovali s podnikmi z EÚ pôsobiacimi v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v ich činnostiach súvisiacich s podnikaním; okrem toho pripomína svoju žiadosť, aby delegácie EÚ zahrnuli dodržiavanie ľudských práv v podnikateľskej činnosti ako prioritu do miestnych výziev na predkladanie návrhov v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a aby delegácie EÚ prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu obhajcov ľudských práv v súlade s usmerneniami EÚ o obhajcoch ľudských práv;

58.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby do konca roka 2015 podala správu o uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(41) členskými štátmi EÚ;

59.  žiada, aby EÚ vyvíjala spoločné úsilie o riešenie problému zaberania pôdy tým, že bude podporovať primerané záruky s cieľom predchádzať tomuto javu v dotknutých krajinách a v podnikoch EÚ a iných európskych podnikoch, ktoré pôsobia v týchto krajinách;

60.  vyzýva EÚ, aby vypracovala pilotný projekt zameraný na nedeliteľnosť ľudských práv, otázky týkajúce sa pôdy (zaberanie pôdy a nútené vysťahovanie) a súdržnosť politík EÚ v tejto súvislosti; vyzýva EÚ, aby informovala o svojich úvahách týkajúcich sa pristúpenia k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súlade so záväzkom prijatým v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019;

Ľudské práva a rozvoj

61.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca a podpora ľudských práv a demokratických zásad by sa mali realizovať spoločne; v tejto súvislosti pripomína, že OSN vyhlásila, že v prípade neexistencie prístupu založeného na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; pripomína tiež, že EÚ sa zaviazala podporovať partnerské krajiny pri zohľadnení stavu ich vývoja a ich pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie; nabáda na zahrnutie jasne vymedzených rámcov výsledkov do všetkých nástrojov s cieľom zabezpečiť začlenenie marginalizovaných a zraniteľných skupín a uplatňovať prístup založený na ľudských právach;

62.  víta pracovný dokument útvarov Komisie o prístupe k rozvojovej spolupráci EÚ založenom na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva vrátane práv žien a dievčat, uverejnený v apríli 2014, ktorý Rada uvítala; nabáda Komisiu, aby monitorovala vykonávanie prístupu založeného na ľudských právach a zaručila, aby sa ľudské práva a rozvojová spolupráca vzájomne v praxi posilňovali; vyzýva Komisiu, aby poskytla transparentné a verejné posúdenie uplatňovania súboru nástrojov EÚ zameraného na prístup založený na právach; naliehavo vyzýva EÚ, aby prostredníctvom účinného, dôsledného a uvážlivého využívania všetkých dostupných nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv a ich obhajcov a prostredníctvom účinnosti svojej politiky rozvojovej pomoci posilňovala svoju úlohu rozhodného podporovateľa ľudských práv vo svete v súlade s novým cieľom udržateľného rozvoja č. 16;

63.  víta prijatie ambiciózneho programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 na osobitnom samite OSN v New Yorku, ako aj vedúcu úlohu, ktorú zohráva EÚ v tomto procese, a najmä pokiaľ ide o začleňovanie základných hodnôt EÚ, ako sú ľudské práva a dobrá správa vecí verejných; s uspokojením konštatuje, že tento nový program jasne vychádza zo záväzkov v oblasti ľudských práv a že jeho 17 cieľov a 169 úloh je zameraných na uplatňovanie ľudských práv pre všetkých; stotožňuje sa s víziou, o ktorú sa opiera tento dokument a ktorou je svet založený na všeobecnom dodržiavaní ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, právneho štátu, spravodlivosti, rovnosti a nediskriminácie, ako aj na rešpektovaní rasovej, etnickej a kultúrnej rozmanitosti a rovnakých príležitostí, čím sa umožňuje plné využitie ľudského potenciálu a prispieva k spoločnej prosperite; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, opatrenia na jeho monitorovanie a jeho budúce vykonávanie všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a súkromného sektora vychádzali z prístupov založených na ľudských právach a rodovej rovnosti, ako aj z cieľov odstránenia chudoby, znižovania nerovností a obmedzovania sociálneho vylúčenia a demokratizácie hospodárstva;

64.  zdôrazňuje význam súdržnosti politík v záujme rozvoja pre realizáciu nového programu trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že prístup založený na ľudských právach by mal viesť k hlbšiemu pochopeniu súdržnosti politík v záujme rozvoja, keďže bez odstránenia prekážok, ktoré bránia v uplatňovaní práv, nemožno dosiahnuť pokrok pri presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby;

65.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riešiť celosvetovú záťaž, ktorú predstavujú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia; požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán pre celosvetové zdravie, inovácie a prístup k liekom, ktoré by okrem iného zahŕňali investície do výskumu a vývoja s cieľom zaistiť právo na primeranú životnú úroveň z hľadiska zdravia a blahobytu každého človeka bez diskriminácie na základe rasy, náboženstva, politického presvedčenia, hospodárskych či sociálnych podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

66.  trvá na tom, že akčný program z Addis Abeby predstavuje záväzok zabezpečovať všeobecné minimum sociálnej ochrany, všeobecné zdravotné poistenie a základné verejné služby pre všetkých vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania;

67.  s uspokojením berie na vedomie usmerňujúci dokument na boj proti terorizmu, ktorý vypracovali ESVČ a Komisia a ktorý schválila Rada, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri plánovaní a vykonávaní projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili účinné vykonávanie tohto dokumentu, počnúc jeho rozsiahlym publikovaním; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie základných práv a slobôd je základom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu, a to aj pokiaľ ide o využívanie technológií digitálneho sledovania; podporuje medzinárodné úsilie o zastavenie porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš;

Práva pôvodného obyvateľstva

68.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záverečným dokumentom svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 69/2(42)) podporili preskúmanie mandátu mechanizmu expertov na práva pôvodného obyvateľstva s cieľom monitorovať, zhodnotiť a zlepšiť uplatňovanie Deklarácie o právach pôvodného obyvateľstva; naliehavo vyzýva členské štáty, aby požadovali, aby všetci držitelia mandátu na osobitné postupy venovali osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa žien a dievčat z radov pôvodného obyvateľstva a aby o týchto otázkach systematicky informovali Radu pre ľudské práva; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby aktívne podporili systémový akčný plán pre pôvodné obyvateľstvo, o ktorého vypracovanie požiadalo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii zo septembra 2014, najmä pokiaľ ide o organizovanie pravidelných konzultácií s pôvodným obyvateľstvom ako súčasť tohto procesu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v niektorých oblastiach západnej Afriky osoby postihnuté duševnými poruchami pripútavajú ku stromom v lesoch alebo ich zanechávajú na uliciach, čo sú všeobecne rozšírené praktiky so súhlasom miestnych spoločenstiev;

Opatrenia EÚ týkajúce sa migrácie a utečencov

69.  vyjadruje hlboké znepokojenie a solidaritu, pokiaľ ide o vysoký počet utečencov a migrantov, ktorí sú vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv ako obete konfliktov, prenasledovania, zlyhaní v oblasti správy a sietí nelegálneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi, pašovania, extrémistických skupín a zločineckých gangov; takisto vyjadruje hlboké poľutovanie nad tragickými stratami životov ľudí, ktorí sa snažia dostať k hraniciam EÚ;

70.  zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť základné príčiny migračných tokov, a zamerať sa preto na vonkajší rozmer utečeneckej krízy, a to aj prostredníctvom nájdenia trvalo udržateľných riešení konfliktov v našom susedstve a budovania spolupráce a partnerstiev s dotknutými tretími krajinami, ako aj pomocou vonkajších politík EÚ; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k migrácii založeného na ľudských právach a vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s OSN vrátane jej agentúr, ako aj s regionálnymi organizáciami, vládami a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť základné príčiny migračných tokov a zlepšiť situáciu v utečeneckých táboroch v blízkosti oblastí konfliktov; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom; pripomína, že globálna stratégia v oblasti migrácie je úzko spätá s rozvojovými a humanitárnymi politikami vrátane vytvorenia humanitárnych koridorov a poskytovania humanitárnych víz, ako aj s ostatnými vonkajšími politikami; berie na vedomie operáciu námorných síl Európskej únie (EUNAVFOR MED) v Stredozemnom mori namierenú proti pašerákom a prevádzačom v Stredozemnom mori; takisto zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať silnejšie politiky na úrovni Únie s cieľom riešiť naliehavé otázky týkajúce sa migrantov a utečencov a nájsť účinný, spravodlivý a udržateľný mechanizmus rozdelenia záťaže medzi členskými štátmi; vyzdvihuje opatrenia, ktoré Komisia navrhla 9. septembra 2015 na riešenie utečeneckej krízy, ako je napríklad plánovaná revízia dublinského nariadenia;

71.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoju podporu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom vonkajších politík, a to s osobitným dôrazom na ochranu obetí, a najmä maloletých osôb; rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala posilniť spoluprácu s tretími krajinami a ostatnými relevantnými aktérmi v záujme výmeny osvedčených postupov a prispievania k rozbitiu medzinárodných sietí obchodovania s ľuďmi; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty EÚ vykonávali smernicu EÚ 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(43) a stratégiu na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi(44);

72.  poukazuje na to, že v roku 2014 bolo vysídlených 17,5 milióna osôb v dôsledku katastrof spojených s klímou; poukazuje na to, že toto vysídľovanie sa týka najmä južných regiónov, ktoré sú najviac vystavené vplyvom zmeny klímy; poukazuje na to, že k 85 % týchto vysídlení dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo v rámci určitých častí krajín; poukazuje na to, že členské štáty EÚ sa v rámci miléniových rozvojových cieľov zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HDP na financovanie rozvojovej pomoci;

73.  žiada EÚ, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve alebo v akýchkoľvek právne záväzných medzinárodných dohodách;

74.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorá by podporovala dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorá by mala riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti mimosúdnemu a cielenému zabíjaniu a zakázala ho a aby sa zaviazala zabezpečiť vhodné opatrenia v súlade s domácimi a medzinárodnými právnymi záväzkami v prípade, keď existuje dôvodné podozrenie, že jednotlivec alebo subjekt v rámci jej jurisdikcie môže byť zapojený do nezákonného cieleného zabíjania v zahraničí;

Medzinárodné kultúrne a športové podujatia a ľudské práva

75.  je vážne znepokojený skutočnosťou, že niektoré hlavné športové podujatia sa organizujú v autoritárskych štátoch, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že treba organizovať kampane na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti v súvislosti s potrebou zaistiť ustanovenia o ľudských právach v súvislosti so športovými podujatiami vrátane problému nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s UNHCR a ďalšími viacstrannými fórami, ako aj s národnými športovými federáciami, podnikovými subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie ľudských práv na takýchto podujatiach, a to aj tým, že plné dodržiavanie ľudských práv bude jedným z rozhodujúcich kritérií na vyhodnotenie návrhov na organizovanie veľkých medzinárodných športových podujatí; v tejto súvislosti venuje osobitnú pozornosť nadchádzajúcim majstrovstvám sveta FIFA v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022, ako aj olympijským hrám v Pekingu v roku 2022;

Činnosť EÚ v rámci multilaterálnych organizácií

76.  opakuje svoju plnú podporu pevnému zapojeniu EÚ do podpory a presadzovania ľudských práv a demokratických zásad prostredníctvom spolupráce so štruktúrami OSN a s jej špecializovanými agentúrami, s Radou Európy, OBSE a OECD v súlade s článkami 21 a 220 ZEÚ; víta preto prijatie cieľov udržateľného rozvoja;

77.  okrem toho opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne a dôsledne zapájala do všetkých mechanizmov OSN pre ľudské práva, najmä do tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; oceňuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o posilnenie súdržnosti EÚ o otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o presadenie svojich názorov, a to aj zintenzívnením čoraz viac rozšíreného vytvárania medziregionálnych iniciatív, ako aj predkladaním spoločných rezolúcií a prevzatím vedúcej úlohy v tejto oblasti;

78.  požaduje dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva zhromažďovať sa; žiada prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje, aby poslanci, nezávislí pozorovatelia, mimovládne organizácie a tlač mali prístup na územie Západnej Sahary; naliehavo žiada OSN, aby Misii OSN pre referendum v Západnej Sahare (MINURSO) poskytla mandát v oblasti ľudských práv v súlade so všetkými ostatnými mierovými misiami OSN vo svete; podporuje spravodlivé a trvalé urovnanie konfliktu v Západnej Sahare, a to na základe práva západosaharského ľudu na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;

79.  pripomína význam zachovania inštitucionalizovanej praxe vysielania parlamentných delegácií do VZ OSN; víta obnovenie tohto postupu v roku 2015, a to na 28. zasadnutí UNHRC;

80.  zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a legitimitu UNHRC musia všetci jej členovia dodržiavať najvyššie normy ľudských práv a plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv; domnieva sa že ľudské práva sa musia podporovať, rozvíjať a konsolidovať na všetkých medzinárodných fórach; vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu o činnostiach a opatreniach, ktoré vykonáva na presadzovanie programu v oblasti ľudských práv, a aby posilnila zodpovednosť a záväzky medzinárodných organizácií, ako sú WTO a Svetová banka (BIRD, IFC, MIGA), v oblasti ľudských práv;

81.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok ukončiť beztrestnosť za najzávažnejšie trestné činy ohrozujúce medzinárodné spoločenstvo a zabezpečiť spravodlivosť pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a preto opätovne pripomína svoju silnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu; považuje za poľutovaniahodné, že v roku 2014 žiaden štát neratifikoval Rímsky štatút; zdôrazňuje zodpovednosť ukončiť beztrestnosť osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane tých, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia, a tieto osoby stíhať; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa dosiaľ nevykonalo; naliehavo žiada, aby EÚ poskytovala aj naďalej silnú diplomatickú a politickú podporu pre posilnenie a rozšírenie vzťahu medzi Medzinárodným trestným súdom a OSN, najmä v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj v rámci dvojstranných vzťahov a na všetkých ostatných fórach; vyzýva EÚ vrátane jej delegácií, ako aj členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri presadzovaní univerzálnosti Rímskeho štatútu a jeho ratifikácie a účinného vykonávania; vyzýva členské štáty, aby poskytli Medzinárodnému trestnému súdu potrebné zdroje a posilnili svoju podporu medzinárodného systému trestného súdnictva, a to okrem iného finančnou podporou poskytovanou subjektom občianskej spoločnosti napríklad prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); požaduje realizáciu súboru nástrojov EÚ z roku 2013 v oblasti komplementárnosti medzinárodnej a národnej justície;

82.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd a potrebu presadzovania jeho rozhodnutí vo všetkých druhoch dialógov s tretími krajinami;

Zlepšenie dodržiavania ľudských práv vo svete

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery

83.  pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery je základným ľudským právom, ktoré je uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako aj zaručené článkom 18 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach; pripomína, že táto sloboda je previazaná s inými ľudskými právami a základnými slobodami, ktoré zahŕňajú právo veriť či neveriť, slobodu praktikovať teistickú, neteistickú alebo ateistickú vieru a právo prijať vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré krajiny OSN stále nedodržiavajú normy OSN a používajú štátnu represiu, ktorá môže zahŕňať fyzické tresty, tresty odňatia slobody, neprimerané pokuty, a dokonca trest smrti, čo je v rozpore so slobodou náboženského vyznania alebo viery; je znepokojený zvýšeným prenasledovaním náboženských alebo vieroučných menšín vrátane kresťanských komunít, ako aj nezákonným poškodzovaním miest ich zhromažďovania;

84.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom prispieť k odstráneniu všetkých foriem náboženskej diskriminácie a podporovať dialóg medzi náboženstvami v rokovaniach s tretími krajinami; požaduje konkrétne opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich, odpadlíkov a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zasadzovali o zrušenie takýchto zákonov; víta záväzok EÚ podporovať slobodu náboženstva alebo viery na medzinárodných fórach, a to aj prostredníctvom podporovania mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; plne podporuje prax EÚ ujímať sa vedúcej úlohy pri prijímaní tematických rezolúcií o tejto otázke v rámci Rady pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN; žiada prijať konkrétne akcie a opatrenia na účinné vykonávanie a zlepšovanie usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery; domnieva sa, že by sa na medzinárodných aj regionálnych fórach mali prijať opatrenia v rámci zachovania otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s náboženskými združeniami a spoločenstvami podľa článku 17 ZFEÚ, a to aj prostredníctvom delegácií EÚ; rovnako upozorňuje na potrebu zabezpečiť systematickú a jednotnú odbornú prípravu zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách;

Opatrenia EÚ proti trestu smrti

85.  víta spoločné vyhlásenie PK/VP a generálneho tajomníka Rady Európy(45) z októbra 2014, v ktorom znovu potvrdili svoje dôrazné a absolútne odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; zastáva názor, že celosvetové zrušenie trestu smrti by malo byť jedným z ústredných cieľov EÚ v oblasti ľudských práv; konštatuje, že podpora tretím krajinám v rámci protidrogovej politiky by sa mala zamerať na zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami; žiada EÚ a členské štáty, aby sa v rámci šiesteho svetového kongresu proti trestu smrti, ktorý sa bude konať v júni 2016 v Osle (Nórsko), jednoznačne vyslovili proti trestu smrti, aby zintenzívnili záväzky týkajúce sa zrušenia trestu smrti a aby podporovali kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti o tejto téme;

86.  vyjadruje znepokojenie nad stúpajúcim počtom rozsudkov smrti a popráv na celom svete; vyjadruje hlboké poľutovanie, že niektoré tretie krajiny majú vo svojich právnych predpisoch ešte stále trest smrti; považuje za poľutovaniahodné, že Bielorusko po dvojročnej prestávke obnovilo vykonávanie popráv; preto opakovane vyzýva Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti, ktoré by malo v konečnom dôsledku viesť k jeho zrušeniu; konštatuje, že právne predpisy ôsmich štátov stanovujú trest smrti za homosexualitu;

87.  naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia pre komplexnú a účinnú európsku politiku v súvislosti s trestom smrti, ktorá by mala obsahovať pevné a posilnené mechanizmy týkajúce sa identifikácie, poskytovania právnej pomoci a diplomatického zastúpenia, pokiaľ ide o desiatky Európanov, ktorým hrozí poprava v tretích krajinách;

88.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v rokovaniach s krajinami, ktoré trest smrti stále uplatňujú, a využila pritom všetky nástroje diplomacie a spolupráce s cieľom zaistiť jeho zrušenie; okrem toho pripomína svoju výzvu, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, v akých sa uskutočňujú popravy v krajinách, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti;

Boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu

89.  domnieva sa, že pri príležitosti 30. výročia Dohovoru OSN proti mučeniu a vzhľadom na to, že mučenie a zlé zaobchádzanie sa naďalej používajú na celom svete, by EÚ mala zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie týchto závažných foriem porušovania ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že príslušníci zraniteľných skupín, ako sú deti a ženy alebo etnické, jazykové či náboženské menšiny, ktorí sú v prípade zadržania vystavovaní mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu, si vyžadujú osobitnú pozornosť; naliehavo preto vyzýva ESVČ a PK/VP, aby sa výraznejšie angažovali v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prostredníctvom intenzívnejšieho diplomatického úsilia a systematickejšieho formovania verejnej mienky, čo by odrážalo hodnoty a zásady, ku ktorým sa EÚ zaviazala; odporúča, aby ESVČ, delegácie a členské štáty využívali plný potenciál všetkých existujúcich nástrojov, napríklad usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia(46); v tejto súvislosti odporúča sústavné zlepšovanie mechanizmov kontroly vývozu liekov, ktoré možno použiť na popravy alebo mučenie, vrátane cielenej doložky o konečnom využití, ktorou by sa pozastavil alebo zastavil prenos tovaru súvisiaceho s bezpečnosťou, ktorý zjavne nemá žiadne iné praktické použitie ako na účely vykonania trestu smrti alebo mučenia;

90.  zdôrazňuje, že existujú krajiny, ktoré neprijali opatrenia na riešenie naliehavej potreby vytvorenia riadne financovaných plánov na zlepšenie podmienok vo väzeniach; poznamenáva, že sa dosiahol len veľmi malý pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby väzenské zariadenia spĺňali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a aby boli chránené práva väzňov na život, fyzickú nedotknuteľnosť a dôstojnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť podmienky zadržiavania, pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv, a že uväznené osoby by nemali byť predmetom neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

Diskriminácia

91.  zdôrazňuje, že žiadnu formu diskriminácie, násilie, trestanie formou odplaty, mučenie, sexuálne zneužívanie žien a dievčat, mrzačenie pohlavných orgánov, detské manželstvá, nútené manželstvá, obchodovanie so ženami, diskrimináciu alebo sociálne vylúčenie na základe spoločenskej triedy alebo pôvodu ani domáce násilie nemožno za žiadnych okolností odôvodňovať na základe sociálneho, náboženského alebo kultúrneho presvedčenia či tradícií;

92.  čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, jazyka, kultúry, náboženského vyznania alebo viery, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo na základe akejkoľvek inej okolnosti; naliehavo žiada, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie pri odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie, rasizmu a xenofóbie prostredníctvom dialógov o ľudských právach a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; ďalej naliehavo žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých dohovorov OSN, ktoré podporujú tento cieľ, napríklad Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Práva LGBTI osôb

93.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojej snahe zlepšiť dodržiavanie práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v súlade s usmerneniami EÚ o tejto otázke(47); odporúča vykonávanie týchto usmernení, a to aj prostredníctvom školení personálu EÚ v tretích krajinách; vyjadruje poľutovanie, že v 75 krajinách je homosexualita stále trestným činom, pričom osem z nich zaň ukladá trest smrti, a domnieva sa, že postupy a násilné činy voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie by nemali zostať nepotrestané; podporuje pokračujúcu prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s cieľom bojovať proti týmto diskriminačným zákonom, ako aj činnosť ďalších orgánov OSN; je znepokojený obmedzeniami základných slobôd obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a vyzýva EÚ, aby ich viac podporovala; konštatuje, že základné práva LGBTI osôb sa budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad registrované partnerstvo alebo manželstvo;

94.  zdôrazňuje, že menšinové komunity v tretích krajinách majú špecifické potreby a že by sa mala podporovať ich úplná rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste

95.  s veľkým znepokojením berie na vedomie rozsah a dôsledky diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste vrátane odopierania prístupu k právnemu systému alebo zamestnaniu a pretrvávajúcej segregácie, chudoby a stigmatizácie; žiada prijatie nástroja EÚ na prevenciu a odstránenie diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste; odporúča zahrnúť túto tému do usmernení a akčných plánov ESVČ a Komisie, najmä v rámci boja EÚ proti všetkým formám diskriminácie a v rámci úsilia o boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách a proti všetkým formám diskriminácie voči nim;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

96.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína význam jeho účinného vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a všetky práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce a vyzdvihuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky;

97.  nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho ešte neratifikovali alebo ktoré ho zatiaľ nevykonávajú;

98.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo stanovilo situáciu žien so zdravotným postihnutím ako prioritu; pripomína závery Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý uviedol, že politiky a programy na riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím by sa mali vypracovať v úzkej spolupráci s osobami so zdravotným postihnutím, uznávajúc ich autonómnosť, a s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu pravidelného dohľadu nad ústavmi a zodpovedajúcej odbornej prípravy pre opatrovateľov; vyzýva EÚ, aby boj proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím začlenila do svojich politík vonkajšej činnosti, spolupráce a rozvojovej pomoci vrátane EIDHR;

Práva žien a dievčat

99.  pripomína, že Sacharovova cena za rok 2014 bola udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho výraznú angažovanosť v prípadoch obetí sexuálneho násilia a nepretržité presadzovanie práv žien, čo viedlo k zvýšeniu informovanosti o používaní násilia a mrzačenia pohlavných orgánov v prípade žien, dievčat a detí ako vojnového prostriedku; dôrazne odsudzuje všetky formy zneužívania a násilia páchaného na ženách, dievčatách a deťoch, najmä využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane, ako aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, detské, predčasné a nútené manželstvá, sexuálne otroctvo, znásilnenie medzi manželmi a ostatné formy škodlivých tradičných praktík; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy, dievčatá a deti zneužívané v konfliktoch mali prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti v súlade s medzinárodným právom; v tejto súvislosti berie na vedomie list PK/VP týkajúci sa politiky humanitárnej pomoci, najmä pokiaľ ide o predchádzanie sexuálnemu násiliu a zabezpečovanie primeranej podpory a prístupu k zdravotnej a psychologickej starostlivosti ženám v prípade znásilnení v konfliktných situáciách; vyzýva členské štáty Rady Európy, aby podpísali a ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

100.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov zo strany ESVČ v záujme boja proti nedostatočnému prístupu obetí trestných činov spojených so sexuálnym násilím k spravodlivosti; dôrazne odsudzuje nedostatočný prístup žien v tretích krajinách k spravodlivosti, najmä v prípadoch, keď sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti; žiada Komisiu, aby sa aktívne zapájala do trestného stíhania týchto trestných činov v tretích krajinách a v niektorých prípadoch aj v členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s ESVČ s cieľom zlepšiť podporu poskytovanú obetiam, začlenila intervencie v oblasti násilia založeného na rodovej príslušnosti do humanitárnych akcií EÚ a uprednostňovala humanitárne akcie EÚ zamerané na násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne násilie počas konfliktov; víta prijatie záväzku EÚ nadviazať na globálny samit o ukončení sexuálneho násilia počas konfliktov, ktorý sa konal v júni 2014 v Londýne, a naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia;

101.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom preventívnych politík týkajúcich sa násilia založeného na rodovej príslušnosti, nedostatkom podpory obetiam a vysokou mierou beztrestnosti pre páchateľov v mnohých krajinách; žiada ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala osvedčené postupy týkajúce sa postupov tvorby práva a programov odbornej prípravy pre policajných a súdnych pracovníkov a zamestnancov štátnej služby; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v tretích krajinách, a aby úzko spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, ako sú MOP, OECD, OSN a Africká únia, s cieľom vytvoriť synergie a podporovať posilnenie postavenia žien;

102.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia založeného na rodovej príslušnosti v mnohých častiach sveta a nad stúpajúcim počtom prípadov feminicídy v Latinskej Amerike, ku ktorému dochádza v kontexte všeobecného násilia a štrukturálnej diskriminácie; dôrazne odsudzuje násilie založené na rodovej príslušnosti vo všetkých formách a ohavné zločiny feminicídy, ako aj prevažujúcu beztrestnosť týchto zločinov, čo môže ešte viac povzbudiť k násiliu a vraždám;

103.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním ľudských práv týkajúceho sa žien a dievčat v utečeneckých táboroch na Strednom východe a v Afrike vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a dievčatami; žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách s cieľom ukončiť nerovnosť utečencov bez ohľadu na pohlavie;

104.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že polovica svetovej populácie čelí mzdovej diskriminácii, pričom ženy na celom svete zarábajú 60 až 90 % priemerného príjmu mužov;

105.  vyzýva Komisiu, ESVČ a PK/VP, aby pokračovali v podpore politického a hospodárskeho posilňovania postavenia žien a dievčat prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich vonkajších politikách a programoch, a to aj prostredníctvom štruktúrovaných dialógov s tretími krajinami, verejného nastoľovania otázok rodovej problematiky a vyčleňovania dostatočných finančných prostriedkov na tento účel; s uspokojením berie na vedomie nový rámec pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien na roky 2016 – 2020(48); zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na horizontálny pilier, ktorého cieľom je, aby si Komisia a ESVČ efektívnejšie plnili záväzky EÚ, pokiaľ ide o posilnenie práv žien a dievčat prostredníctvom vonkajších vzťahov;

106.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rodovej rovnosti v politickej sfére; pripomína, že ženy a muži sú si rovní a mali by mať rovnaké politické práva a občianske slobody, a vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v hospodárskom, sociálnom a politickom rozhodovaní; zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné mechanizmy ochrany pre obhajkyne ľudských práv; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom poskytnúť spôsob, ako podporovať účasť žien v politických orgánoch a na demokratickom procese, a to predovšetkým ako kandidátok;

107.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala posilnenie hospodárskeho, sociálneho a politického postavenia žien ako nástroj na presadzovanie riadneho uplatňovania ich práv a základných slobôd a aby prisudzovala najvyššiu dôležitosť prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre dievčatá vrátane dievčat z najchudobnejších a najviac marginalizovaných spoločenstiev; požaduje podporu zameranú na odborné vzdelávanie žien, na zabezpečenie lepšieho prístupu k odbornému vzdelávaniu v oblasti vedy a techniky, na vytvorenie školiacich programov v oblasti rodovej rovnosti na vzdelávanie odborníkov v tretích krajinách a na prijatie krokov zabraňujúcich tomu, aby sa prostredníctvom učebných materiálov šírili stereotypy; naliehavo vyzýva EÚ, aby zahrnula túto prioritu do všetkých svojich diplomatických a obchodných činností a činností v oblasti rozvojovej spolupráce;

108.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať kontinuitu vzdelávania pre dievčatá v utečeneckých táboroch, v konfliktných oblastiach a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou a extrémnymi podmienkami životného prostredia, ako sú suchá a záplavy;

109.  nabáda EÚ, aby pokračovala v uplatňovaní podpory žien a dievčat v rámci operácií SBOP a štruktúr OSN zameraných na budovanie mieru a pokračovala vo svojom úsilí zameranom na vykonávanie a posilňovanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000)(49) a č. 1820(2008)(50) o ženách, mieri a bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a na procesoch prechodu k demokracii vedúcich k trvalým a stabilným politickým riešeniam; takisto zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť úplnú škálu ľudských práv pre ženy a prispievať k posilňovaniu ich postavenia, a to aj v rámci programu na obdobie po roku 2015 a prostredníctvom podpory Pekinskej akčnej platformy a istanbulského dohovoru; víta skutočnosť, že EÚ podporuje rezolúcie OSN o rodových otázkach, najmä pokiaľ ide o úlohu slobody prejavu a presvedčenia v posilňovaní postavenia žien; s uspokojením berie na vedomie závery 59. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien(51);

110.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala konkrétne opatrenia na zlepšenie účasti žien na volebných procesoch do všetkých volebných pozorovateľských misií EÚ v súlade s usmerneniami EÚ v tejto oblasti, s prihliadnutím na závery, ku ktorým dospel seminár vedúcich odborníkov na voľby, ktorý sa konal v apríli 2014 v Bruseli, a aby sa poučila zo skúseností z predchádzajúcich misií;

111.  víta úsilie, ktoré ESVČ vyvíja v tretích krajinách s cieľom posilniť plnenie povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Pekinskej akčnej platformy a káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015;

112.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálne rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k príslušným službám prispievajú k zníženiu detskej a materskej úmrtnosti; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami;

113.  považuje manželstvá neplnoletých za zásadné porušenie ľudských práv, ktoré ovplyvňuje všetky aspekty života dotknutých dievčat, ohrozuje ich vzdelávanie, a tým obmedzuje ich vyhliadky, ohrozuje ich zdravie a zvyšuje riziko, že budú obeťami násilia a zneužívania;

114.  s veľkým znepokojením konštatuje, že od 80. rokov 20. storočia alarmujúcou rýchlosťou vzrástol sektor neviest na objednávku; so znepokojením konštatuje, že existuje celý rad zdokumentovaných prípadov žien, ktoré boli ako „nevesty na objednávku“ napadnuté a/alebo zavraždené po svadbe s mužom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na webových stránkach zaoberajúcich sa „objednávaním neviest“ sa objavuje značný počet maloletých dievčat, a zdôrazňuje, že, ak sa deti využívajú na sexuálne účely, musí sa to považovať za zneužívanie detí;

115.  odsudzuje prax donosenia dieťaťa náhradnou matkou, ktorá narúša ľudskú dôstojnosť ženy, pretože jej telo a reprodukčné funkcie sa používajú ako tovar; domnieva sa, že prax gestačného donosenia dieťaťa náhradnou matkou, ktorá zahŕňa reprodukčné vykorisťovanie a využívanie ľudského tela na finančné účely alebo iný zisk, najmä v prípade zraniteľných žien v rozvojových krajinách, sa musí zakázať a považovať za naliehavú záležitosť v rámci nástrojov týkajúcich sa ľudských práv;

Práva detí

116.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov; vyzýva všetky štáty, aby sa zaviazali odstrániť najhoršie formy detskej práce, ako je vymedzené v článku 3 dohovoru MOP č. 182, ktoré zahŕňajú detské otroctvo, obchodovanie s deťmi, prostitúciu a nebezpečnú prácu a ktoré majú vplyv na telesné a duševné zdravie detí;

117.  víta závery Rady o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(52), ktoré boli prijaté v decembri 2014, a vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala partnerské krajiny v boji proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch vrátane sexuálneho vykorisťovania a posilnila ich kapacity na ochranu práv detí; víta globálne zavedenie súboru nástrojov EÚ a UNICEF v oblasti práv dieťaťa v roku 2014(53); berie na vedomie vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z mája 2014 o právach intersexuálnych detí;

118.  opätovne žiada Komisiu, aby navrhla komplexnú stratégiu a akčný plán pre práva detí na nasledujúcich päť rokov, aby sa práva detí uprednostňovali v rámci vonkajších politík EÚ, čím podporí úsilie EÚ zamerané na presadzovanie ich práv, najmä prispievaním k zabezpečovaniu prístupu detí k vode, hygiene, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, zabezpečením rehabilitácie a reintegrácie detí zaradených do ozbrojených skupín, ako aj prostredníctvom odstránenia detskej práce, mučenia, problému detského čarodejníctva, detských manželstiev a sexuálneho vykorisťovania, poskytovaním pomoci deťom v ozbrojených konfliktoch a zabezpečovaním ich prístupu k vzdelávaniu v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch; vyzýva PK/VP, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti vonkajších opatrení EÚ zameraných na deti; oceňuje kampaň „Deti, a nie vojaci“ a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je ukončiť do roku 2016 nábor a využívanie detí v konfliktoch vládnymi ozbrojenými silami;

119.  víta spoluprácu EÚ s organizáciou UNICEF, ktorá vyústila do súboru nástrojov pre začleňovanie práv detí v rámci rozvojovej spolupráce a do podpory miléniových rozvojových cieľov a programov na ochranu detí, ktoré sú kľúčové v záujme uplatňovania práv detí, najmä v nestabilných situáciách, ako aj spoluprácu s UNRWA;

120.  víta skutočnosť, že EÚ aktívne spolupracuje s niekoľkými osobitnými spravodajcami OSN (OS OSN) pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vrátane OS v oblasti práva ľudí na bezpečnú pitnú vodu a hygienu, OS pre právo na vzdelanie, OS pre právo na výživu, OS pre extrémnu chudobu a ľudské práva a OS pre primerané bývanie; s uspokojením konštatuje, že podpora hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv bola posilnená v rámci viacročného orientačného programu EIDHR na roky 2014 – 2017, ktorého cieľom je okrem iného prispieť k posilneniu odborových zväzov, zvýšeniu povedomia o otázkach súvisiacich so mzdami, ochrane pôdneho dedičstva, podpore sociálnej integrácie prostredníctvom zlepšovania ekonomického postavenia a zníženiu ekonomickej diskriminácie a násilia na pracovisku;

Posilnenie demokracie na celom svete

121.  zdôrazňuje záväzok EÚ presadzovať a podporovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt vo vzťahoch so zvyškom sveta; znovu pripomína, že demokratické režimy sú charakteristické nielen slobodnými a spravodlivými voľbami, ale okrem iných aspektov aj slobodou prejavu, tlače a združovania, zásadami právneho štátu a zodpovednosti, nezávislosťou súdnictva a nestrannou administratívou; zdôrazňuje, že ako sa pripomína v záveroch zo zasadnutia Rady z 18. novembra 2009 o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, demokracia a ľudské práva sú neoddeliteľne spojené a navzájom sa posilňujú; víta skutočnosť, že nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu venuje zvýšenú pozornosť činnostiam zameraným na podporu demokracie;

Ochrana slobody prejavu a posilnenie občianskej spoločnosti

122.  opakuje, že sloboda prejavu je kľúčovou zložkou každej demokratickej spoločnosti, keďže živí kultúru pluralizmu, ktorý oprávňuje občiansku spoločnosť a občanov vyvodzovať zodpovednosť voči svojim vládam a osobám prijímajúcim rozhodnutia, a podporuje dodržiavanie zásad právneho štátu; preto naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o presadzovanie slobody prejavu prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov;

123.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty posilnili monitorovanie všetkých typov obmedzení slobody prejavu a médií v tretích krajinách a aby urýchlene a systematicky takéto obmedzenia odsudzovali, dokonca aj keď sa používajú s legitímnymi cieľmi, ako je napríklad boj proti terorizmu, bezpečnosť štátu alebo presadzovanie práva; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelné monitorovanie ich vplyvu; pripomína cieľ EÚ zabezpečiť a chrániť nediskriminačný prístup k informáciám a slobodu prejavu pre všetkých jednotlivcov, či už online, alebo offline;

124.  domnieva sa, že informačné a komunikačné technológie (IKT) tým, že čo najviac sprístupňujú informácie, predstavujú príležitosti na zlepšovanie ľudských práv, presadzovanie demokratických postupov a na sociálny a hospodársky rozvoj; okrem toho zdôrazňuje príspevok IKT k úsiliu hnutí občianskej spoločnosti, najmä v nedemokratických režimoch; vyjadruje znepokojenie nad využívaním IKT zo strany niektorých autoritárskych režimov, čo stále viac ohrozuje aktivistov v oblasti ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie systému kontroly vývozu EÚ venovala osobitnú pozornosť aspektom ľudských práv, pokiaľ ide o položky s dvojakým použitím;

Podpora EÚ pre obhajcov ľudských práv

125.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že občianska spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv je čoraz viac terčom útokov na celom svete; je hlboko znepokojený tým, že čoraz väčší počet krajín, ako sú Rusko a niektoré krajiny strednej Ázie, prijíma prísne právne predpisy na potláčanie činností mimovládnych organizácií obmedzovaním ich prístupu k financovaniu zo zahraničia a zavedením náročných požiadaviek na podávanie správ a prísnych sankcií za ich neplnenie; pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je základnou črtou demokratickej, otvorenej a tolerantnej spoločnosti; požaduje obnovenie úsilia s cieľom napádať obmedzenia a zastrašovanie, ktorému čelia ľudia pracujúci pre organizácie občianskej spoločnosti na celom svete, a požaduje, aby EÚ bola príkladom v oblasti ochrany a presadzovania príslušných práv;

126.  s uspokojením konštatuje, že v novom akčnom pláne PK/VP zopakovala záväzok EÚ posilniť postavenie miestnych aktérov a organizácií občianskej spoločnosti, a zdôrazňuje, že vzhľadom na výrazné zúženie jej priestoru si občianska spoločnosť, a to predovšetkým obhajcovia ľudských práv, vyžaduje zvýšenú pozornosť a úsilie zo strany EÚ; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preto vypracovali ucelenú a komplexnú reakciu na hlavné problémy, pred ktorými občianska spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv stojí na celom svete;

127.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na každej úrovni politického dialógu neustále monitorovali a poukazovali na prípady porušovania slobody zhromažďovania a združovania, a to aj prostredníctvom rôznych foriem zákazov a obmedzení pre organizácie občianskej spoločnosti a ich činnosti;

128.  okrem toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky na systematické poukazovanie na jednotlivé prípady ohrozených obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, najmä osôb, ktoré sú v súčasnosti vo väzení; nabáda delegácie EÚ a diplomatické zbory členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev zatknutých aktivistov a vydávaním vyhlásení v jednotlivých prípadoch, ako aj riešenia prípadov porušovania ľudských práv s príslušnými protistranami; trvá na tom, aby sa vyšší predstavitelia EÚ, predovšetkým PK/VP, komisári, osobitní zástupcovia EÚ a vládni úradníci z členských štátov pri cestách do krajín, v ktorých je občianska spoločnosť pod tlakom, systematicky stretávali s obhajcami ľudských práv;

129.  pozitívne vníma pomoc EÚ pre obhajcov ľudských práv a občiansku spoločnosť na celom svete prostredníctvom financovania z EIDHR; zdôrazňuje osobitný význam využívania EIDHR na ochranu obhajcov ľudských práv, ktorí sú najviac ohrození; zdôrazňuje tiež, že podpora pre obhajcov ľudských práv vystavených riziku by mala v prvom rade zohľadniť kritérium účinnosti a vyhýbať sa príliš obmedzujúcim podmienkam; vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie EÚ, aby zabezpečili, že finančné prostriedky dostupné pre obhajcov ľudských práv sa náležite využijú;

Podpora volebných procesov a posilnenie zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a nestrannej verejnej správy v tretích krajinách

130.  víta skutočnosť, že EÚ v roku 2014 do celého sveta vyslala osem volebných pozorovateľských misií (VPM) a osem misií expertov na voľby (MEV); opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom;

131.  pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania VPM ako spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ na presadzovanie demokratických noriem v dotknutých krajinách;

132.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, v ktorom slobodné a spravodlivé voľby sú len jedným aspektom, s cieľom pozitívne prispieť k posilneniu demokratických inštitúcií a dôvery verejnosti vo volebné procesy na celom svete;

133.  v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie začiatok druhej generácie pilotných projektov zameraných na podporu demokracie v rámci 12 vybraných delegácií EÚ v roku 2014 v nadväznosti na záväzok prijatý v záveroch Rady z novembra 2009 a v akčnom pláne na rok 2012 pre oblasť ľudských práv a demokracie; rozhodne zdôrazňuje význam týchto pilotných projektov pre dosiahnutie väčšej súdržnosti pri podpore demokracie prostredníctvom vonkajších politík a nástrojov EÚ;

134.  víta záväzok Komisie, ESVČ a členských štátov v rámci nového akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu pevne a konzistentne spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami, miestnymi mimovládnymi organizáciami, obhajcami ľudských práv a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom intenzívnejšie ich zapojiť do monitorovania volieb a prispieť k posilneniu ich postavenia, a teda k posilneniu demokratických procesov;

135.  pripomína, že skúsenosti a poznatky získané Európskou úniou, politikmi, akademickou obcou, médiami, MVO a občianskou spoločnosťou z prechodov k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete;

136.  pripomína, že korupcia ohrozuje rovnaké uplatňovanie ľudských práv a oslabuje demokratické procesy, ako je uplatňovanie zásad právneho štátu a spravodlivého výkonu spravodlivosti; pripomína tiež, že EÚ požiadala o výlučnú právomoc na podpísanie Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC);

137.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala vo všetkých platformách na dialóg s tretími krajinami zdôrazňovať význam transparentnosti a prístupnosti, integrity, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, verejného rozpočtu a verejného majetku v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii; domnieva sa, že korupcia vo všetkých svojich formách oslabuje demokratické zásady a negatívne vplýva na sociálny a hospodársky rozvoj; požaduje kroky v nadväznosti na svoju požiadavku týkajúcu sa lepšieho monitorovania Dohovoru OSN proti korupcii a takisto aj správneho posúdenia odporúčaní OECD; domnieva sa, že EÚ by mala dôslednejšie a systematickejšie podporovať tretie krajiny v boji proti korupcii prostredníctvom odborných znalostí pri zriaďovaní a konsolidácii nezávislých a účinných protikorupčných inštitúcií, a to aj prostredníctvom proaktívnej spolupráce so súkromným sektorom; rovnako odporúča vyvinúť inovatívne finančné mechanizmy na posilnenie boja proti všetkým formám korupcie; v tejto súvislosti berie na vedomie výzvu na lepšiu reguláciu finančných transakcií na medzinárodnej úrovni;

138.  zastáva názor, že EÚ by mala posilniť svoje úsilie o podporu uplatňovania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni; nabáda EÚ, aby podporovala nestranný výkon spravodlivosti na celom svete prostredníctvom podpory procesov legislatívnej a inštitucionálnej reformy v tretích krajinách; takisto nabáda delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby systematicky monitorovali súdne procesy s cieľom podporiť nezávislosť súdnictva;

Zlepšenie činností Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

139.  víta revíziu usmernení pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie, ktorú vykonala Konferencia predsedov delegácií v spolupráci s Podvýborom pre ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča systematickejšiu a transparentnejšiu prax nastoľovania otázok týkajúcich sa ľudských práv, najmä jednotlivých prípadov uvedených v uzneseniach Európskeho parlamentu, počas návštev delegácií v tretích krajinách, ako aj prax podávania správ o prijatých opatreniach Podvýboru pre ľudské práva v písomnej forme a v prípade, že je to politicky opodstatnené, prostredníctvom osobitných informačných zasadnutí;

140.  zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úvahách o najvhodnejších spôsoboch, ako maximalizovať dôveryhodnosť, viditeľnosť a účinnosť uznesení Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

141.  nabáda na diskusiu o zahrnutí rôznych nástrojov, ktoré má Európsky parlament k dispozícii v súvislosti s podporou a presadzovaním ľudských práv, do jediného strategického dokumentu, ktorý prijme Európsky parlament na plenárnej schôdzi;

o
o   o

142.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(2) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf.
(3) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/142549.pdf.
(4) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137585.pdf.
(5) http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201203/20120329ATT42170/20120329ATT42170EN.pdf.
(6) http://www.consilium.europa.eu/en/policies/pdf/st10152-en15_pdf/.
(7) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf.
(8) http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2015/10/st13201-en15_pdf/.
(9) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf.
(10) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT.
(11) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32015D0260.
(12) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9242-2015-INIT/sk/pdf.
(13) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000).
(14) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.
(15) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
(19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0420.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2014)0206.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.
(28) Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.
(29) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.
(30) http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2014/20141008-strategy-paper_sk.pdf.
(31) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52011DC0200.
(32) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0303:FIN:sk:PDF.
(33) http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/082/52/PDF/G1408252.pdf?OpenElement.
(34) Prijaté texty, P8_TA(2015)0274.
(35) http://www.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/Joint%20Programme%20on%20FGMC%20Summary%20Report.pdf.
(36) http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/086/06/PDF/G1408606.pdf?OpenElement.
(37) https://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/hr/news53.pdf.
(38) http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2014/20141008-strategy-paper_sk.pdf.
(39) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2014:077:0027:0043:SK:PDF.
(40) Prijaté texty, P8_TA(2015)0274.
(41) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf.
(42) http://wcip2014.org/wp-content/uploads/2013/03/N1446828.pdf.
(43) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(44) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/eu_strategy_towards_the_eradication_of_trafficking_in_human_beings_2012-2016_1.pdf.
(45) http://www.coe.int/en/web/portal/10-october-against-death-penalty.
(46) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/TortureGuidelines.pdf.
(47) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/foraff/137584.pdf.
(48) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5690_en.pdf.
(49) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000).
(50) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1820(2008).
(51) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=E/2015/27.
(52) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT.
(53) http://www.unicef.org/eu/crtoolkit/downloads/Child-Rights-Toolkit-Web-Links.pdf.

Právne oznámenie